Rozličnosti Správy a posudky - Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra ...

sinský, Frank — franskú, Ink — inský, New York — newyorský a a]
Norfolk — norfolský.
Podobne sa odsúva aj koncové -ok (v nepriamych pádoch je len
k) v slovenských názvoch — Ružomberok — ružomberský, Pezinok
— pezinský, Kežmarok — kežmarský.
k + -ský = -cký. Zjednodušenie zakončenia -cský "fz pôv. -kskýj
na -cký vynechaním jednej z podobných hlások nastáva po predchádzajúcej
samohláske. Napr. Afrika — africký, Irak — iracký, Tobruk
— tobrucký, ale aj Balog — balocky, Boldog — boldocký, Bodrog —
bodrocký "(vychádza sa z výslovnosti s koncovým k, t. j. Balok...),
Innsbruck (-uk) — innsbrucký, Dunkerque (dunkerk) — dunkerský.
V slovách so zakončením -sk nastáva haplológia (vynechanie rovnakých
hlások): -sk -f -ský > -ský. Napr. Osuské — osuský, Branisko —
braniský, Minsk — minský, Gdansk — gdanský, Nebraska — nebraský,
San Francisco (-ko) — sanfranciský. Spoluhláska k ostáva, keď
je v základe zdvojené kk: Mekka — mekkský, Mokka — mokkský.
Výsledok nášho rozboru možno zhrnúť takto:
Zo zadných spoluhlások sa pred príponou -ský vypúšťa g a k, ak
pred nimi predchádza zvučná spoluhláska. Spoluhlásky g, h a. výnimočne
aj ch ostávajú nezmenené, ak sa má zachovať zrozumiteľnosť
základu, alebo keď spoluhlásky h a ch naznačujú odlišnú výslovnosť.
V adjektíve taganrogský (ide o rovnaký typ ako krivorožskýj na ponechanie
g vplýva tradícia. Spoluhlásky g a h sa menia na ž a spoluhláska
ch sa mení na š po predchádzajúcej samohláske alebo
zriedka (pri g) aj po zvučnej spoluhláske. V slovách so spoluhláskou
k sa prípona zjednodušuje, aby sa odstránila neželateľná skupina
dvoch sykaviek f c a sj, ktorá by vznikla po zmene k > c, a v slovách
na -sk nastáva haplológia (jedna z dvoch za sebou idúcich skupín
spoluhlások sk sa vypúšťa).
Ako vidieť, je len málo prípadov, k'eď zadná spoluhláska pred príponou
-ský ostáva nezmenená. Zmeny základu pred príponou -ský
sú prejavom flektívneho typu v slovenčine.
V prídavnom mene od názvu Norfolk sú podmienky na to, aby sa
k odsunulo, preto sa vyslovuje a píše norfolský.
K. Palkovič
Pieniny — (do) Pienin, nie (do) Pienin
V Slovníku slovenského jazyka 6 (Red. Š. Peciar. 1. vyd. Bratislava,
Vydavateľstvo SAV 1968) sa zemepisný názov Pieniny neuvádza.
Ani v Atlase sveta (Bratislava, Slovenská kartografia 1970) sa zemepisný
názov Pieniny neuvádza. Školský zemepisný Atlas Českoslo-