sLek informuje - Slovenská lekárnická komora

DANKO, CSc. Druhé
najčastejšie malígne
ochorenie u žien – rakovina
krčka maternice,
postihuje v Európe
ročne asi 60 000
žien. Na Slovensku je
každoročne diagnostikovaných
približne
550 nových prípadov
ochorenia. Najvyššia
incidencia ochorenia
je najmä v štátoch
subsaharskej a južnej Afriky, Strednej
a Južnej Ameriky a v Indii. Príčinou ochorenia
je vírus, nazývaný Papilloma vírus
alebo v skratke HPV. Na Slovensku sa označuje
aj ako ľudský papiloma vírus. HPV
vírus sa ľahko prenáša pri intímnom kontakte
s kožou v oblasti vonkajších pohlavných
orgánov alebo pohlavným stykom.
Rakovina krčka maternice je prvým onkologickým
ochorením, ktorému je možné
predchádzať očkovaním. Vakcinácia, ktorá
poskytuje primárnu ochranu, je však najúčinnejšia
pred začatím sexuálneho života.
Očkovanie spolu s pravidelnými skríningovými
vyšetreniami ponúka najlepšiu
možnú ochranu a podľa názorov odborníkov
dokáže zredukovať výskyt tohto typu
karcinómu. Ochorenie sa vyskytuje najmä
od 24 roku života, s pribúdajúcim vekom
stúpa aj jeho výskyt, pričom vrchol je v 45
roku života. Po tomto roku výskyt rakoviny
krčka maternice klesá. Na Slovensku
máme dostupné dve vakcíny, a to Silgard
a Cervarix.
Prednáška doc. MUDr. He nriety HU-
DEČKOVEJ, PhD. z Ústavu verejného
zdravotníctva JLF v Mar tine bola
zameraná na očkovanie dospelých. Očkovanie
patrí k najvýznamnejším objavom
ľudstva, prostredníctvom
ktorého sa podarilo znížiť
výskyt viacerých zdravie
ohro zujúcich infekcií,
niektoré eliminovať, variolu
globálne a detskú
obrnu v 3 WHO regiónoch
eradikovať. Jeho
cieľom je zlepšiť zdravotný
stav populácie a zaistiť
čo najvyššiu účinnosť
s maximálnou bezpečnosťou
a minimálnym rizikom.
V povedomí spoločnosti sa očkovanie
javí ako všeobecne akceptovateľná priorita
detského veku. Súčasný vývoj nových
vakcín umožňuje toto preventívne opatrenie
realizovať úspešne aj u dospelých.
Dnes sú pripravované špeciálne očkovacie
látky pre adolescentov a dospelých. V manažmente
očkovania dospelých sa vychádza
z odporúčaní WHO, Národného
imunizačného programu SR, našich imunologických
prehľadov a vakcinačných
stratégií. Nesmieme zabúdať ani na ich očkovanie
v detstve, hladiny materských protilátok,
pracovné i osobné riziko. Predpoklad,
že očkovanie je určené len deťom
a očkovacie látky aplikované v detstve budú
chrániť dospelých po zvyšok života, je
nesprávny. Súčasná dospelá populácia nebola
nikdy očkovaná tak, ako dnešné deti.
Imunita získaná v detstve sa znižuje a my
ju potrebujeme podporiť. Významná je aj
skutočnosť, že dospelí sú vekom vnímavejší
na závažné infekčné ochorenia
(chrípka, pneumokokové infekcie). Z hľadiska
preventívneho sú vakcíny dôležité
nielen pre detskú ale aj pre dospelú populáciu.
Význam očkovania dospelých stúpa,
vyžaduje si však individuálny prístup, zohľadnenie
rôzneho stupňa imunosupresie
a náchylnosti k infekciám a vytvorenie
vakcinačných stratégií. Predstavuje osobných
prospech pre jednotlivca, ušetrenie
priamych nákladov na liečbe pre naše
zdravotníctvo, ale i šetrenie nepriamych
nákladov vyplývajúcich z absencie v zamestnaní
a straty produktivity pre zamest -
návateľov. Z hľadiska celospoločenského
máme záujem o zlepšenie zdravotného stavu
v prípade ochorení preventabilných očkovaním,
ako aj o prežitie
kvalitného života.
sLek informuje
Je očkovanie proti
chrípke stále aktuálne,
to bol názov prezentácie
MUDr. Evy
MÁDEROVEJ, CSc. zo
Slovenskej zdravotníckej
univerzity. Chrípka
je globálnym endemickým
ochorením a je veľa
dôvodov prečo je potrebné ochoreniu
predchádzať, aby sa zdravotný, ale aj ekonomický
a sociálny dopad na spoločnosť
v čo najväčšej miere znížil. Jedným
z najefektívnejších preventívnych
protiepidemických
opatrení je očkovanie. Dôvodov
prečo očkovať proti chrípke je
nesporne viac ako dôvodov
prečo proti chrípke neočkovať,
povedala dr. Máderová. Je to
jednak vysoká chorobnosť na
chrípku keďže každoročne
ochorie na chrípku viac ako 500
miliónov ľudí t.j. 10 % z celosvetovej
populácie, v dobe pandémie môže
ochorieť až 50% populácie. Na Slovensku
ochorie na akútne respiračné ochorenia
každoročne v priemere 1 až 2 milióny ľudí
z toho je asi 20% ochorení na chrípku
a chrípke podobné ochorenia. Takmer 80%
ochorení je zaznamenaných v chrípkovej
sezóne v období od októbra do mája. Najvyššia
chorobnosť je každoročne u detí do
15 rokov, v epidémiách u detí školského
veku. Potom sú to komplikácie chrípky.
Najčastejšie komplikácie chrípky sú zápal
pľúc spôsobený chrípkovým vírusom alebo
iným bakteriálnym pôvodcom, zápaly
svaloviny srdca, zhoršenie chronického zápalu
priedušiek, zhoršenie iných chronických
pľúcnych ochorení. U detí to môže
byť Reyov syndróm (nauzea, zvracanie,
mentálne zmeny – zmätenosť, delírium,
poruchy vedomia, kŕče, vysoké teploty),
febrilné kŕče, krupózna laryngitída, infekcie
ucha. Úmrtia na chrípku – chrípka je
každoročne príčinou tisícov úmrtí na celom
svete, každoročne sa zaznamená takmer
5 miliónov ťažko prebiehajúcich prípadov,
z ktorých až 500 tisíc končí
úmrtím. Počet úmrtí na chrípku je
v jednotlivých rokoch rôzny, závisí od
virulentnosti cirkulujúceho vírusu
chrípky. Exces úmrtí na chrípku počas
mierneho chrípkového obdobia
(v období, keď cirkuluje menej virulentný
vírus) je 8 úmrtí na 100 000
obyvateľov, kým v sezóne, keď je vírus
virulentnejší je exces úmrtí 25 –
44 na 100 000 obyvateľov. Celkovo sa
v krajinách Európskej únie, ktorá má
asi 500 miliónov obyvateľov predpokladá
40 000 – 220 000 tisíc úmrtí na
chrípku ročne. Väčšina z týchto úmrtí
je u starších ľudí, ktorí trpia chronickým
ochorením, najčastejšie srdcovým alebo
pľúcnym ochorením.
Ďalšou v poradí bola
prezentácia MUDr.
Danice MASLENO-
VEJ, MPH., z Re gionálneho
úradu verejného zdravotníctva
v Lipt. Mikuláši, Zabezpečenie
očkovacieho kalendára
detí v SR. Úrad verejného
zdravotníctva podľa § 5 odst.
▶▶▶
LEKÁRNICKÉ LISTY 6/2008