sLek informuje - Slovenská lekárnická komora
sLek informuje - Slovenská lekárnická komora
sLek informuje - Slovenská lekárnická komora
Create successful ePaper yourself
Turn your PDF publications into a flip-book with our unique Google optimized e-Paper software.
EURO a LEKÁREŇ<br />
Mgr. Beata PRACHÁROVÁ<br />
pracharova@t-zones.sk<br />
Pod týmto názvom pripravila <strong>Slovenská</strong> <strong>lekárnická</strong> <strong>komora</strong> pre svojich členov odbornú konferenciu pri príležitosti Dňa<br />
lekární, a to vo štvrtok 5. júna v bratislavskej Inchebe. Otázky vstupu Slovenska do eurozóny nenechávajú chladným nikoho,<br />
lekárnikov nevynímajúc. Konferenciu otvoril a viedol PharmDr. Štefan KRCHŇÁK, člen Prezídia SLeK. Ako hostia<br />
tu vystúpili zástupca Slovenskej sporiteľne a.s. a člen Programového tímu Euro Mgr. Ján KOVÁČ (jeho zaujímavú<br />
prezentáciu uverejníme v budúcom čísle LL), ďalšími hosťami boli zástupcovia zdravotných poisťovní a to VšZP Ing. Pavel HAJ-<br />
DIN, ZP Dôvera Mgr. Radislav BIBEL a zástupcovia Spoločnej zdravotnej poisťovne a ZP Union. Na záver vystúpil aj hosť zo Slovinska,<br />
mh.pr. Dušan HUS, ktorý prezentoval skúsenosti so vstupom do eurozóny v Slovinsku, najmä na konkrétnych príkladoch<br />
z lekárne. Na záver členom SLeK predstavila nový projekt elektronickej komunikácie pre poskytovateľov a ZP Dôvera Denisa<br />
Ondrovičová.<br />
Slovensko sa zaviazalo prijať euro podpisom Prístupovej zmluvy s EÚ 16. apríla 2003 v Aténach. Zmluvný záväzok nedefinoval žiadny<br />
časový limit. Krajina musí vstúpiť do Európskej menovej únie, keď splní všetky stanovené podmienky (maastrichtské kritériá):<br />
inflácia nemôže prekročiť priemer troch štátov s najnižšou infláciou<br />
o viac ako 1,5 percenta<br />
deficit verejných financií nemôže prekročiť 3 percentá HDP<br />
celkový verejný dlh krajiny nesmie prekročiť 60 percent výšky HDP<br />
dlhodobé úrokové sadzby môžu byť najviac o dva percentuálne<br />
body vyššie ako priemer troch štátov s najnižšími sadzbami.<br />
Proces vstupu Slovenska do Európskej menovej únie odštartovala<br />
vláda Mikuláša Dzurindu v júli 2003, keď schválila stratégiu prijatia<br />
eura. V septembri 2004 stanovila cieľový dátum vstupu do eurozóny<br />
na 1. januára 2009. Vláda Roberta Fica, ktorá vzišla z volieb v júni<br />
2006, sa k stanovenému záväzku prihlásila.<br />
Definitívny konverzný kurz stanoví Rada EÚ 8. júla 2008. Premiér<br />
Robert Fico sa netají tým, že by preferoval čo najsilnejší kurz<br />
koruny voči euru. To by zabezpečilo najpriaznivejší prepočet cien<br />
i miezd bežných ľudí. Výrobcom a exportérom by naopak vyhovovala<br />
čo najslabšia koruna. NBS odmieta úvahy o konečnom kurze komentovať.<br />
Guvernér Ivan Šramko zdôrazňuje, že pri jeho stanovení<br />
treba brať do úvahy „dlhodobé zdravé prosperovanie slovenskej ekonomiky“<br />
a nie partikulárne záujmy jednotlivých strán:„Nemal by to<br />
byť kurz, ktorý by zrazu výrazne zmenil podmienky na podnikanie,<br />
vývoz, dovoz a všetko ostatné.“ Jeho konečná podoba bude výsledkom<br />
rokovaní európskych a slovenských inštitúcií.<br />
ĎALŠIE KROKY:<br />
júl 2008 – Rada EÚ rozhodne o zavedení eura na Slovensku<br />
a stanoví konverzný kurz<br />
august 2008 – začiatok povinného duálneho zobrazovania cien<br />
a ďalších finančných hodnôt v korunách aj eurách<br />
1. január 2009 – vstup do eurozóny – „deň D“<br />
1. až 16. január 2009 – duálny obeh – platiť sa bude dať<br />
v korunách aj eurách, výdavky budú už len v eurách<br />
30. júna 2009 – koniec výmeny korunových mincí v bankách<br />
31. decembra 2009 –koniec povinného duálneho zobrazovania<br />
a koniec výmeny korunových bankoviek v bankách.