Cimelia Slovaca - Slovenská národná knižnica

Jankovič Ľubomír: Cimelia Slovaca
Úvod
Ciméliá – slovo označujúce kultúrne a umelecké vzácnosti, starožitnosti, jedinečnosti,
klenoty, poklady. Položme si hneď v úvode jednoduché praktické otázky. Koľko ich na
historickom území Slovenska v stáročnom civilizačnom vývoji vzniklo, koľko sa používalo,
koľko z nich bolo zničených početnými vojnami, živelnými pohromami a požiarmi, ale aj
netolerantnými ideológiami. Koľko z nich bolo a je doslova rozkradnutých, cieľavedome
vyvezených do cudziny. Ale aj to koľko z nich sa nám dodnes zachovalo, v akých
podmienkach, akú starostlivosť venujeme ich uchovaniu, záchrane, odbornému či vedeckému
spracovaniu, ale aj verejno-spoločenskej prezentácii a sprístupneniu pre všetkých, ktorí majú
ambície a záujem poznať svoje dejiny, kultúru, umenie, národné tradície, korene.
Z pohľadu nášho historického a kultúrneho vývoja môžeme byť hrdí, možno aj sebavedomí.
Historické územie Slovenska najmä od čias včasného stredoveku prirodzene patrilo do sféry
vplyvu a pôsobenia najvýznamnejších európskych duchovných a civilizačných prúdov, ktoré
tu nachádzali svoje odrazy v identických domácich transformáciách i špecifických prejavoch.
Tie vytvárali tak prirodzený – mnohotematický, typologicky nesmierne rôznorodý základ
dnešnej široko a moderne ponímanej národnej či európskej pamäte, ktorá sa zvykne
označovať aj pojmom „kultúrne a dokumentárne dedičstvo“. Táto pamäť, či dedičstvo
pochopiteľne nemôže byť úplné bez evidencie, modernej dokumentácie
a interdisciplinárneho výskumu pamiatok knižnej kultúry a jej dejín.
Ich úsvit, ranné obdobie predstavuje v našom historickom prostredí v pestrej škále typov,
foriem, obsahového a účelového zamerania rukopisná kniha – kódex.
Výskyt a používanie prvých pergamenových kódexov možno na území Slovenska
predpokladať už v období pred Veľkou Moravou. Súviselo to s pomerne dlhodobým a len
postupným procesom christianizácie. Najmä od 8. storočia sa v širšom stredoeurópskom
priestore zintenzívnilo pôsobenie írsko-škótskych, franských a talianskych misionárov, ktorí
sem nepochybne prinášali aj prvé rukopisné diela liturgického obsahu. Výskyt a používanie
ďalších rukopisných pamiatok – listín i kódexových diel súvisel s príchodom a pôsobením
byzantskej misie vierozvestcov Konštantína a Metoda na Veľkej Morave. Títo solúnski učenci
priniesli aj prvé staroslovienske literárne texty – diela, ktoré sa stali základom kodifikácie
písma (hlaholiky) i slovienskeho jazyka. Za pomoci kňazov domáceho pôvodu (najmä
Gorazda) boli tak na hranici dvoch nadnárodných kultúr – latinskej a byzantskej vo veľkomoravských
učilištiach (hlavne Nitra, Devín) vytvorené prvé slovienske literárne diela
liturgického, právneho i jazykovedného zamerania. Napriek súhlasu pápeža Jána VIII. z júla
roku 880 (Bulla industriae tuae), s používaním slovienčiny v bohoslužobných obradoch,
začína však koncom 9. storočia dominovať vplyv franského duchovenstva a latinskej liturgie
čoho prejavom bola aj nariadenie pápeža Štefana V. z roku 885 zakazujúce používať
sloviensky jazyk v liturgii. To bol v podstate začiatok zániku slovienskeho školstva
i písomníctva ako najvýznamnejšieho zdroja a kľúčového atribútu kultúrnej identity, ktorá sa
napriek všetkému nestratila a prežívala aj po zániku Veľkej Moravy, teda po roku 906/907.
Poďme si však teraz aspoň letmo predstaviť jednotlivé diela zachované jednak v origináloch,
ale aj súdobých či neskorších odpisoch. K chronologicky najstarším pamiatkam patria:
Cividalský evanjeliár zo 4. a 5. storočia (zachovaný v Archeologickom múzeu mesta Cividale
v severnom Taliansku). V 8. až 10. storočí sa používal aj na zápisy hostí, ktorí navštívili

miestny kláštor. Z obdobia po roku 850 je na margách jeho fólií zapísaný Pribina, jeho syn
Koceľ, Svätopluk, Rastislav a pravdepodobne i ďalší členovia ich sprievodu.
Codex Monacensis latinus z obdobia po roku 880 (zachovaný v Štátnej knižnici v Mníchove).
Tvrdí sa o ňom, že ide o autentický originál, ktorý daroval pápež Hadrián II. arcibiskupovi
Metodovi.
K prvým zachovaným slovienskym literárnym dielam patria:
„Proglas“ - Konštantínov predslov k staroslovienskemu prekladu Štvorevanjeliára napísaný
cyrilikou na pergamene (zachoval sa v odpise kódexu zo 14. storočia objavenom v gréckom
kláštore Chilander na svätej hore Athos)
Assemaniho evanjeliár – jeden z odpisov Konštantínovho prekladu výňatkov z Evanjelií
z druhej polovice 10. storočia (zachoval sa vo Vatikánskej apoštolskej knižnici)
Sinajské euchológium hlaholské – najstaršia známa zachovaná obradná kniha, ide o odpis
z 11. storočia, v ktorom sa vyskytujú staroslovienske slová (zachoval sa v Štátnej knižnici
Saltykova Ščedrina v Petrohrade)
K rukopisným pamiatkam zachovaným na území krajín bývalého Sovietskeho zväzu patria aj:
Kyjevské hlaholské listy - tzv. Kyjevský misál z 10 storočia s jednoduchými notáciami pre
intonáciu hlasu pri prednese (zachoval sa v Ústrednej knižnici Ukrajinskej akadémie vied
v Kyjeve, ich zlomok sa nachádza aj vo Viedni ako Viedenské hlaholské listy)
Zakon sudnyj ljudem - Súdny zákonník pre svetských ľudí, veľkomoravský zákonník
uplatňujúci už prvky západorímskeho práva, ide o odpis z 13. storočia (zachoval sa.
v Štátnom historickom múzeu v Moskve)
a s ním súvisiaci:
Nomokánon – veľkomoravský právny poriadok (zachoval sa v Štátnom historickom múzeu
v Moskve)
a Starosloviensky spovedný poriadok, dielo pôvodne napísané na Veľkej Morave (zachovalo
sa v neskoršom odpise v knižnici kláštora Sv. Kataríny Alexandrijskej na hore Sinai v Egypte)
Významné je aj:
Metodovo Napomenutie vladárom zachované v tzv. Glozovom zborníku (Glagolita Glozianus
(dnes uložené Ľudovom múzeu v talianskom Tridente)
a diela ilustrujúce pôsobenie misionárov a ich žiakov:
Život sv. Metoda ako súčasť Moravsko- panónskych legiend v odpise z 15. storočia (dnes ho
vlastní Štátna Ruská knižnica Moskva)
Klimentov Život sv. Konštantína - odpis z 12. storočia v tzv. Uspenskom zborníku (dnes je
v zbierkach Štátneho historické múzea v Moskve)
Život Klimenta v tzv. Bulharskej legende (ochridská literárna škola)
Zvlášť významnú hodnotu majú aj diela Metodových žiakov:
Rozprava o písmenách mnícha Chrabra (Nauma) z obdobia pre rokom 910 (odpis z 15.
storočia sa nachádza v tzv. Chilandarskom zborníku, zachovanom v rovnomennom gréckom
kláštore na svätej hore Athos)
O osudoch Pribinu pojednáva dielo „De conversio Bagoaiorum et Carantanorum“ -
O obrátení Bavorov a Korutáncov, od neznámeho zrejme salzburského autora zachované
v odpise z 11. storočia (dnes ho vlastní Rakúska národná knižnica vo Viedni)
Pochopiteľne nemožno nespomenúť ani zachovaný listinný materiál a tzv. veľkomoravské –
deperditá, ktorými sa podrobne zaoberal prof. Richard Marsina. Možno z nich uviesť
pápežské listiny:
pápeža Jána VIII. Svätoplukovi zo 14. júna 879 (odpis z 11. storočia zachovaný vo
Vatikánskom tajnom archíve, ďalej VTA)
pápeža Jána VIII. arcibiskupovi Metodovi z toho istého dňa roku 879 (VTA)
privilégium pápeža Jána VIII. - Bulla industriae tuae, z júna roku 880, ktorou sa ustanovuje
v Nitre biskupstvo (VTA)

list pápeža Jána VIII. arcibiskupovi Metodovi z 23. marca 881 (VTA)
list pápeža Štefana VI. Svätoplukovi z jesene 885 (odpis z 11. storočia sa nachádza v kódexe
kláštora Heiligenkreuz v Rakúsku)
Na začiatku 10. storočia sa historické územie Slovenska stáva životným priestorom
maďarských kmeňov vytvárajúcich okolo roku 970 Zadunajské Maďarské kniežatstvo.
Koncom 10. storočia jeho vládcovia (Gejza, Štefan) prijímajú bavorskú i českú kresťanskú
misiu a svoj krst. Autentické písomné pamiatky z tohto obdobia predstavujú listiny, ich
fragmenty a pápežské buly. Kontinuitu domáceho takmer výlučne latinského písomníctva
poznačeného retardáciou a začas aj prerušením prirodzeného kultúrneho vývinu udržiavali od
začiatku 11. storočia cirkevné a pustovnícke sídla (Nitra, Zobor, Skalka pri Trenčíne),
a neskôr kláštory. Ich pôsobenie v oblasti písomníctva dokumentujú legendy – napr. Maurova
legenda o sv. Ondrejovi, Svoradovi a Benediktovi z rokov 1064 – 1074, i zachovaný listinný
materiál. Z roku 1075 je to zakladacia listina benediktínskeho kláštora v Hronskom sv.
Beňadiku, zakladacia listina benediktínskeho opátstva v Bzovíku z roku 1135 i listina
ostrihomského arcibiskupa Martyria z roku 1156 pre tekovskú obec Bratka. Dve zoborské
listiny z rokov 1111 a 1113 sú z jazykovedného hľadiska významné výskytom slovienskych
toponýmií i vlastných mien.
Potrebu rukopisných kníh – hlavne kódexov liturgického obsahu si spočiatku vznikajúce
cirkevné inštitúcie – konventy, kapituly a väčšie farnosti, saturovali importmi zo západných
centier. Nemožno však nepredpokladať aj existenciu a produkciu domácej skriptorskej
činnosti. Dokladom toho sú skromné slovenské prejavy v už zmienených legendách, ktorých
dej je situovaný do konkrétneho prostredia na našom území.
Rovnako Nitriansky evanjelistár - Evangelistarium Nitriense, z prelomu 11. a 12. storočia
zachovaný v Archíve Nitrianskej kapituly, najstaršiu latinsky písanú pamiatku odrážajúcu už
aj prvky výtvarnej kultúry románskej doby možno na základe domácich výskumov zaradiť
medzi diela domácej proveniencie, ktoré vznikli v benediktínskom prostredí,
najpravdepodobnejšie pri konvente v Hronskom Beňadiku. Tu i pri benediktínoch na Zobore
možno predpokladať aj existenciu jedného z najstarších skriptórií na našom území. Ďalšie zo
začiatku 13. storočia je potrebné predpokladať v prostredí Bratislavskej kapituly, ktoré bolo
spočiatku ovplyvnené produktmi cisterciánskych skriptorských a iluminátorských dielní.
Mnohostranná činnosť kapitulského kléru našla odraz aj budovaní bibliotéky slúžiacej nielen
liturgickým potrebám, ale aj rozvoju vzdelanosti. Z konkrétnych pamiatok možno uviesť:
Graciánov Dekrét (Decretum Gratiani) z konca 12. storočia (Slovenský národný archív, ďalej
SNA)
ale aj skvele iluminovanú skupinu bratislavských misálov (Archív mesta Bratislavy – ďalej
AMB, SNA, Bibliotheca Batthyaneum) z polovice 14. a 15. storočia, ktoré chceme popri
súbore piatich bratislavských antifonárov už zapísaných do registra Pamäte sveta UNESCO,
vydať aj v digitálnej podobe v rámci edície Memoria Slovaciae – medii aevi manuscripta na
CD-ROM.
Z ďalších pozoruhodností knižnice Bratislavskej kapituly stoja za zmienku:
Notárska summa Rolanda Passagieriho z polovice 14. storočia (AMB)
Štatúty bolonskej univerzity z obdobia po roku 1314 (SNA)
Klaretov Latinsko-český glosár z druhej polovice 14. storočia (SNA)
Bratislavská kronika zo 14. – 16. storočia (SNA)
Latinsko – slovenský slovník zo 14. storočia s kázňami Henrica de Frimaria (SNA).
K rozvoju stredovekého písomníctva na historickom území Slovenska prispeli v 13. a 14.
storočí predovšetkým kláštorné skriptóriá. K starším benediktínskym (Zobor, Hronský
Beňadik, Bzovík, Štôla) a väčším premonštrátskym kláštorným komplexom (Jasov, Leles,
Bíňa, Šahy), možno zaradiť aj premonštrátsku prepozitúru v Kláštore pod Znievom, ďalej
kláštory dominikánov (Banská Štiavnica, Trnava, Košice), cisterciánov podnietených

eformným hnutím z burgundskej Cluny (Bratislava, Bardejov, Spišský Štiavnik), kartuziánov
(Červený kláštor, Lechnica, Skala útočišťa), paulínov (Marianka pri Bratislave, Lefantovce),
augustiniánov (Bardejov, Nové mesto nad Váhom) a františkánov (Bratislava. Kremnica).
Týmito centrami boli od polovice 13. storočia importované i doma vyhotovované kódexy
hlavne liturgického obsahu. Konventy benediktínov a premonštrátov a kapituly (Bratislavská,
Nitrianska a Spišská) zároveň plnili aj funkciu tzv. hodnoverných miest - loca credibilia,
s kompetenciami spísomňovať majetkovo- právne vzťahy a vykonávať funkciu verejných
notárov. V cirkevnej a politickej sfére nadobudla popri Nitre značný vplyv práve už zmienená
Bratislavská kapitula, jej skriptórium, iluminátorská dielňa, a hlavne skvelá bibliotéka so
širokým kultúrnym a intelektuálnym pôsobením v oblasti univerzitného školstva, práva,
neskôr i politických elít na kráľovskom dvore.
Od 13. storočia sa do vznikajúcich kapitulských biblioték, hlavne prostredníctvom vzdelancov
študujúcich na francúzskych a talianskych univerzitách (Paríž, Bologna), dostávali aj kódexy
právnického a filozofického zamerania. K nim v nasledujúcom 14. a 15. storočí pribúdali
z univerzít v Prahe, Viedni, a Krakove prostredníctvom študentov zo Slovenska aj odpisy diel
antických autorov a prírodovedná spisba. Zbierky kódexov vznikali od 13. storočia popri
kapitulách aj v mestských chrámoch a významnejších farnostiach. V rozvíjajúcich sa mestách
(Bratislava, Trnava, Nitra, Skalica, Trenčín, Žilina, Košice, Bardejov, Kremnica, Banská
Štiavnica a stredoslovenské banské mestá, Levoča, Kežmarok i ďalšie spišské mestá
a významné sídla) pôsobilo od konca 14. storočia popri cirkevných skriptóriách aj mnoho
laických pisárov, vzdelaných bakalárov, ktorí sa zaslúžili o rozmach kódexového písomníctva
s profánnym obsahom. Len na základe doterajšieho výskumu je na Slovensku historicky
doložených okolo 150 skriptorov a iluminátorov. Z významnejších skriptorov domáceho
pôvodu možno uviesť Ambróza z Bardejova, Blažeja z Košíc, Dominika z Banskej Štiavnice,
Jakuba z Levoče, Jána z Bratislavy, Jána z Ružomberka, Jodoka z Telgártu, Juraja
z Kežmarku, Martina Crausa, Michala Vandala (Sclava), Mateja z Prešova, Mateja zo
Starého, Mateja zo Stropkova, Mikuláša z Trnavy, Mikuláša z Košíc, Ondreja zo Zolnej, Petra
z Kremnice, Petra z Košíc, Petra z Liptova, Petra z Ľubietovej, Petra zo Štôly, Tomáša
z Krupiny, Václava z Bzenca, Václava z Hlohovca, Vavrinca zo Stropkova, či Žigmunda
z Púchova, atď. Prirodzene medzi nimi figurovalo aj mnoho cudzincov zastávajúcich
významné cirkevné úrady ako tomu bolo v prípade Muthmera, spišského prepošta (1264-
1284), Konráda, priora kartuziánskeho kláštora na Skale útočišťa (Lapis Refugii, v rokoch
1307-1310), Václava z Ganois, bratislavského kanonika z prvej polovice 14. storočia.
Z maliarov a iluminátorov sú doložené mená a diela Henrika Stephaniho de Westphalia, Jána
Reinensia, Jána Hebenstreyta, Mikuláša Mollera, Baltazára Blutfógela, Vincentia Rodera
Czintekeho i ďalších výtvarných umelcov z českých, nemeckých, poľských, v niektorých
prípadoch i talianskych a francúzskych centier. Možno povedať, že z oblastí, odkiaľ
prichádzali najvýznamnejšie importy kódexových diel prichádzali k nám paralelne aj výtvarné
podnety a umelecké vplyvy prejavujúce sa v charaktere, technikách i námetovom spektre
miniatúrneho knižného maliarstva (cisterciánsky výzdobný systém a kaligrafický štýl, vplyvy
talianskeho trecenta, dolnorakúskej, salzburgskej knižnej maľby z okruhu dielní Ulricha
Schreiera, porýnskej, českej, moravskej i sliezskej knižnej maľby).
Kódexové písomníctvo zohralo nesmierne pozitívnu úlohu aj v oblasti stredoslovenských
banských miest, najmä Banskej Bystrice, Banskej Štiavnice, Kremnice – ich hospodárskeho
a nadstavbového života. Práve v tomto prostredí sa mohol v produkcii i výzdobe kódexových
diel uplatniť aj laický element pôsobiaci pri mestských kanceláriách, alebo na dvoroch už
humanisticky orientovanej šľachty a bibliofilsky založeného bohatého meštianstva.
Z hľadiska vývoja domáceho jazyka sú doložené písomné pamiatky zo 14. a 15. storočia aj
dokladom vplyvu a uplatňovania češtiny kombinovanej s domácimi slovakizmami, ktoré
možno objaviť v listinnom materiáli i zápisoch mestských kníh (napr. žilinské privilégium Pro

Slavis z roku 1381, Kniha Žilinská ...). Prepisy mestského práva boli realizované v nemčine
a latinčine. Staročeské texty so slovenskými jazykovými prvkami tvorili tu pôsobiaci českí
kňazi z Moravy a Sliezska (zreteľné sú napr. v Žaltári klementínskom, Klaretovom glosáre
a bohemári, bohemári Martina zo Strážnice ...). Jazykovú symbiózu slovenských a českých
prvkov ilustrujú aj teologicko-scholastické traktáty, ktorých autormi boli v 15. storočí Husovi
stúpenci slovenského pôvodu (Ján Lauríni z Račíc, Matej zo Zvolena, Lukáš z Nového mesta
nad Váhom, Jurík z Topoľčian ...).
Tento možno široký a veľmi všeobecný a zároveň niekedy i detailný exkurz do dejín
stredovekého písomníctva a kódexovej kultúry na našom území je však potrebný pre
pochopenie kultúrno-historických súvislostí a zhodnotenia najvýznamnejšieho
fragmentárneho súboru na Slovensku – pamiatok zachovaných vo fondoch a zbierkach
Archívu literatúry a umenia Slovenskej národnej knižnice v Martine. Vznikal postupne na
pôde Literárneho archívu Matice slovenskej a to paralelne s inými zbierkami písomností
literárneho, archívneho a hudobného charakteru. Rozrastal sa najmä po presťahovaní
historických knižných fondov z Miestneho pracoviska MS v Bratislave, do novej – tretej
budovy MS na Hostihore, i akvizíciami niektorých osobných pozostalostí – zvlášť Doc. Dr.
Augustína Antona Baníka a Dr. Vševlada Jozefa Gajdoša. Do Martina sa tak dostali aj
historické fondy konventných františkánskych knižníc z Bratislavy, Hlohovca a Skalice,
knižníc piaristov z Podolínca, Prievidze, Jura pri Bratislave a Trenčína, kapucínov
z Bratislavy, jezuitov z Trnavy, premonštrátov z Jasova a Lelesa, dominikánov z Košíc,
minoritov z Levoče a Spišskej Novej Vsi, i ďalších obsahujúcich kódexové fragmenty najmä
vo väzbách prvotlačí. Svojou chronológiou, provenienciou, obsahovou i formálnou
typológiou tak dokumentujú jedinečným a nenahraditeľným spôsobom historický vývoj
v tejto špecifickej oblasti našich kultúrnych a literárnych dejín.
V uvedenej zbierke výrazne dominujú fragmenty zo 14. a 15. storočia. Popri liturgických
textoch (fragmenty, antifonárov, breviárov, graduálov, kvestií, misálov, pasionálov,
sekvenciárov, žaltárov, kázní), biblických textoch (fragmenty z latinských, nemeckých
i českých biblií, Starého i Nového zákona), náboženských textoch (filozoficko-teologické
traktáty, glosáre, kompendiá (napr. Bartolomea de S. Concordio), lekcionáre, martyrológiá,
vieroučné články), zlomkoch kanonického práva (pojednanie o manželstve, sviatostiach)
a formulárových zbierkach tu možno objaviť aj početné pamiatky presahujúce svojim
významom hranice stredoeurópskeho kultúrneho regiónu. Patria k nim nesporne komentáre
k Danteho Božskej komédii, Boëthiovmu dielu (O úteche z filozofie), dielu Aurelia Augustina
(O Božom štáte), Dialógy Gregora Veľkého, ďalej pôvodné i prekladané české jazykové
pamiatky ( Summa smyslů, Devět Artykuluov zlatych od Swateho mistra Jana Husy
z Husynce, utrakvistický zborník, pasionál so stredovekými Prokopskými legendami, latinské
legendy o sv. Vítovi, Prokopovi a Václavovi, Veršované desatoro), filozofické slovníky,
zlomok astrologického diela o mágii (Pycatrix: De magia), alchymistický traktát
(Compendium alchymisticum), zlomok Sibyllinho proroctva (Prophetia Sibyllae), vzácny
cestopisný popis orientálnych krajín, kronikárske , kolorovanými kresbami ilustrované dielo
Jána z Utino (Johannes de Utino: Weltchronik) i právnické zbierky, patristická a scholastická
spisba. Pochopiteľne nemožno obísť ani vzácne jednotliviny jedinečné spôsobom
vypracovania väzieb, iluminovanou výzdobou (fólio z Bratislavského antifonára II, Hodinky
– Liber horarum canonicarum). Všetky dokumentujú vzájomnú spätosť a bezprostredné
kultúrnohistorické väzby s okolitým európskym prostredím i smutné osudy týchto diel v érach
pred a po rozšírení kníhtlače. Je nesporné, že tieto kódexové pamiatky odrážajú aj vývoj,
obsahovú štruktúru i osudy príslušných cirkevných farských, rádových a kláštorných knižníc
v epoche novoveku na území Slovenska. Boli to osudy často veľmi dramatické, z ponímania
hodnoty týchto pamiatok až nepochopiteľné, barbarské a pre staršiu slovenskú kultúru i dejiny
nesmierne tragické až žalostné.

Z hľadiska sledovania stredovekých pamiatok knižnej kultúry so vzťahmi k Slovensku
a potrieb ich modernej dokumentácie, výskumu či kultúrno-spoločenského využitia nie je
možné opomenúť ani slovacikálne dedičstvo v zahraničí, pre ktoré je zlomovým obdobím rok
1918. Z pohľadu nášho zamerania ide popri listinnom materiáli o vzácne rukopisy, kódexy,
resp. ich zlomky zachované hlavne v maďarských a rumunských (sedmohradských)
zbierkach. Všetky v 18. a 19. storočí tvorili organickú súčasť našich historických knižníc. Ide
o kódexy Bratislavskej kapituly, farských a mestských knižníc, spišských inštitucionálnych
knižníc a podobne. Ak hovoríme o ciméliách je potrebné v tejto súvislosti uviesť najmä:
Prayov kódex z konca 12. storočia, ktorý bol do r. 1813 súčasťou bratislavskej Kapitulskej
knižnice (dnes sa nachádza v Štátnej Széchényiho knižnici v Budapeštiˇ, ďalej OSzK )
Bratislavské misály A- H z prvej polovice 14. až 15. storočia z knižnice Bratislavskej kapituly
(dnes OSzK)
Bratislavský misál I - tzv. Palkovičov kódex, z druhej pol. 15. storočia (dnes v Primaskej
knižnici v Ostrihome)
Bratislavský misál H. Stephani de Wesphalia z roku 1377 (dnes Bibliotheca Batthyaneum
v Alba Iulii, ďalej BBat)
Biblia z 13. storočia bohato iluminovaná (dnes v OSZK)
Spišské breviáre A-H zo 14. až druhej polovice 15. storočia (dnes v BBat)
Košické graduály I -II a misály zo 14. až 16. storočia (OSzK, BBat)
Košické misály B a C zo 14. až 15. storočia (BBat)
Justiniánov kódex z 13. až 14. storočia (BBat)
Našou ambíciou je kvalitná digitalizácia týchto diel, ich dôsledná interdisciplinárna analýza
a sprístupnenie formou kvalitných klasických publikácií i elektronických multimediálnych
CD-ROM v rámci edície Memoria Slovaciae – medii aevi manuscripta, alebo príslušných
portálov (Memoria Slovaca, Slovenská knižnica). Pochopiteľne na stredoveký masív
dokumentov musí nadviazať aj prezentácia diel z raného obdobia kníhtlače - inkunábul, tlačí
16. storočia, prvých tlačených diel vydaných na území Slovenska, i edícií špeciálnych
historických tlačených dokumentov akými sú mapy, veduty, portrétna a iná grafika,
hudobniny, historické pohľadnice a podobne, čo je obrovská úloha. Zostáva teda len dúfať, že
úsilie a dynamika súčasných generácií bibliografov a historikov knižnej kultúry bude mať aj
v budúcich rokoch svoju kontinuitu, ktorá prinesie našej domácej i zahraničnej odbornej
i laickej verejnosti v modernej podobe tieto i mnohé ďalšie nepoznané klenoty slovenského
kultúrneho a dokumentárneho dedičstva. Tie môžu tým najlepším, prirodzeným spôsobom
podnietiť celoeurópsky vedecký výskum založený na metódach interdisciplinárnosti, ale aj
komparáciách a virtuálnych rekonštrukciách týchto jedinečných a málo docenených
historických prameňov a zároveň kultúrnych pamiatok tvoriacich našu národnú
i celoeurópsku pamäť.
Prílohy