13.07.2014 Views

Cimelia Slovaca - Slovenská národná knižnica

Cimelia Slovaca - Slovenská národná knižnica

Cimelia Slovaca - Slovenská národná knižnica

SHOW MORE
SHOW LESS

Create successful ePaper yourself

Turn your PDF publications into a flip-book with our unique Google optimized e-Paper software.

Jankovič Ľubomír: <strong>Cimelia</strong> <strong>Slovaca</strong><br />

Úvod<br />

Ciméliá – slovo označujúce kultúrne a umelecké vzácnosti, starožitnosti, jedinečnosti,<br />

klenoty, poklady. Položme si hneď v úvode jednoduché praktické otázky. Koľko ich na<br />

historickom území Slovenska v stáročnom civilizačnom vývoji vzniklo, koľko sa používalo,<br />

koľko z nich bolo zničených početnými vojnami, živelnými pohromami a požiarmi, ale aj<br />

netolerantnými ideológiami. Koľko z nich bolo a je doslova rozkradnutých, cieľavedome<br />

vyvezených do cudziny. Ale aj to koľko z nich sa nám dodnes zachovalo, v akých<br />

podmienkach, akú starostlivosť venujeme ich uchovaniu, záchrane, odbornému či vedeckému<br />

spracovaniu, ale aj verejno-spoločenskej prezentácii a sprístupneniu pre všetkých, ktorí majú<br />

ambície a záujem poznať svoje dejiny, kultúru, umenie, národné tradície, korene.<br />

Z pohľadu nášho historického a kultúrneho vývoja môžeme byť hrdí, možno aj sebavedomí.<br />

Historické územie Slovenska najmä od čias včasného stredoveku prirodzene patrilo do sféry<br />

vplyvu a pôsobenia najvýznamnejších európskych duchovných a civilizačných prúdov, ktoré<br />

tu nachádzali svoje odrazy v identických domácich transformáciách i špecifických prejavoch.<br />

Tie vytvárali tak prirodzený – mnohotematický, typologicky nesmierne rôznorodý základ<br />

dnešnej široko a moderne ponímanej národnej či európskej pamäte, ktorá sa zvykne<br />

označovať aj pojmom „kultúrne a dokumentárne dedičstvo“. Táto pamäť, či dedičstvo<br />

pochopiteľne nemôže byť úplné bez evidencie, modernej dokumentácie<br />

a interdisciplinárneho výskumu pamiatok knižnej kultúry a jej dejín.<br />

Ich úsvit, ranné obdobie predstavuje v našom historickom prostredí v pestrej škále typov,<br />

foriem, obsahového a účelového zamerania rukopisná kniha – kódex.<br />

Výskyt a používanie prvých pergamenových kódexov možno na území Slovenska<br />

predpokladať už v období pred Veľkou Moravou. Súviselo to s pomerne dlhodobým a len<br />

postupným procesom christianizácie. Najmä od 8. storočia sa v širšom stredoeurópskom<br />

priestore zintenzívnilo pôsobenie írsko-škótskych, franských a talianskych misionárov, ktorí<br />

sem nepochybne prinášali aj prvé rukopisné diela liturgického obsahu. Výskyt a používanie<br />

ďalších rukopisných pamiatok – listín i kódexových diel súvisel s príchodom a pôsobením<br />

byzantskej misie vierozvestcov Konštantína a Metoda na Veľkej Morave. Títo solúnski učenci<br />

priniesli aj prvé staroslovienske literárne texty – diela, ktoré sa stali základom kodifikácie<br />

písma (hlaholiky) i slovienskeho jazyka. Za pomoci kňazov domáceho pôvodu (najmä<br />

Gorazda) boli tak na hranici dvoch nadnárodných kultúr – latinskej a byzantskej vo veľkomoravských<br />

učilištiach (hlavne Nitra, Devín) vytvorené prvé slovienske literárne diela<br />

liturgického, právneho i jazykovedného zamerania. Napriek súhlasu pápeža Jána VIII. z júla<br />

roku 880 (Bulla industriae tuae), s používaním slovienčiny v bohoslužobných obradoch,<br />

začína však koncom 9. storočia dominovať vplyv franského duchovenstva a latinskej liturgie<br />

čoho prejavom bola aj nariadenie pápeža Štefana V. z roku 885 zakazujúce používať<br />

sloviensky jazyk v liturgii. To bol v podstate začiatok zániku slovienskeho školstva<br />

i písomníctva ako najvýznamnejšieho zdroja a kľúčového atribútu kultúrnej identity, ktorá sa<br />

napriek všetkému nestratila a prežívala aj po zániku Veľkej Moravy, teda po roku 906/907.<br />

Poďme si však teraz aspoň letmo predstaviť jednotlivé diela zachované jednak v origináloch,<br />

ale aj súdobých či neskorších odpisoch. K chronologicky najstarším pamiatkam patria:<br />

Cividalský evanjeliár zo 4. a 5. storočia (zachovaný v Archeologickom múzeu mesta Cividale<br />

v severnom Taliansku). V 8. až 10. storočí sa používal aj na zápisy hostí, ktorí navštívili


miestny kláštor. Z obdobia po roku 850 je na margách jeho fólií zapísaný Pribina, jeho syn<br />

Koceľ, Svätopluk, Rastislav a pravdepodobne i ďalší členovia ich sprievodu.<br />

Codex Monacensis latinus z obdobia po roku 880 (zachovaný v Štátnej knižnici v Mníchove).<br />

Tvrdí sa o ňom, že ide o autentický originál, ktorý daroval pápež Hadrián II. arcibiskupovi<br />

Metodovi.<br />

K prvým zachovaným slovienskym literárnym dielam patria:<br />

„Proglas“ - Konštantínov predslov k staroslovienskemu prekladu Štvorevanjeliára napísaný<br />

cyrilikou na pergamene (zachoval sa v odpise kódexu zo 14. storočia objavenom v gréckom<br />

kláštore Chilander na svätej hore Athos)<br />

Assemaniho evanjeliár – jeden z odpisov Konštantínovho prekladu výňatkov z Evanjelií<br />

z druhej polovice 10. storočia (zachoval sa vo Vatikánskej apoštolskej knižnici)<br />

Sinajské euchológium hlaholské – najstaršia známa zachovaná obradná kniha, ide o odpis<br />

z 11. storočia, v ktorom sa vyskytujú staroslovienske slová (zachoval sa v Štátnej knižnici<br />

Saltykova Ščedrina v Petrohrade)<br />

K rukopisným pamiatkam zachovaným na území krajín bývalého Sovietskeho zväzu patria aj:<br />

Kyjevské hlaholské listy - tzv. Kyjevský misál z 10 storočia s jednoduchými notáciami pre<br />

intonáciu hlasu pri prednese (zachoval sa v Ústrednej knižnici Ukrajinskej akadémie vied<br />

v Kyjeve, ich zlomok sa nachádza aj vo Viedni ako Viedenské hlaholské listy)<br />

Zakon sudnyj ljudem - Súdny zákonník pre svetských ľudí, veľkomoravský zákonník<br />

uplatňujúci už prvky západorímskeho práva, ide o odpis z 13. storočia (zachoval sa.<br />

v Štátnom historickom múzeu v Moskve)<br />

a s ním súvisiaci:<br />

Nomokánon – veľkomoravský právny poriadok (zachoval sa v Štátnom historickom múzeu<br />

v Moskve)<br />

a Starosloviensky spovedný poriadok, dielo pôvodne napísané na Veľkej Morave (zachovalo<br />

sa v neskoršom odpise v knižnici kláštora Sv. Kataríny Alexandrijskej na hore Sinai v Egypte)<br />

Významné je aj:<br />

Metodovo Napomenutie vladárom zachované v tzv. Glozovom zborníku (Glagolita Glozianus<br />

(dnes uložené Ľudovom múzeu v talianskom Tridente)<br />

a diela ilustrujúce pôsobenie misionárov a ich žiakov:<br />

Život sv. Metoda ako súčasť Moravsko- panónskych legiend v odpise z 15. storočia (dnes ho<br />

vlastní Štátna Ruská knižnica Moskva)<br />

Klimentov Život sv. Konštantína - odpis z 12. storočia v tzv. Uspenskom zborníku (dnes je<br />

v zbierkach Štátneho historické múzea v Moskve)<br />

Život Klimenta v tzv. Bulharskej legende (ochridská literárna škola)<br />

Zvlášť významnú hodnotu majú aj diela Metodových žiakov:<br />

Rozprava o písmenách mnícha Chrabra (Nauma) z obdobia pre rokom 910 (odpis z 15.<br />

storočia sa nachádza v tzv. Chilandarskom zborníku, zachovanom v rovnomennom gréckom<br />

kláštore na svätej hore Athos)<br />

O osudoch Pribinu pojednáva dielo „De conversio Bagoaiorum et Carantanorum“ -<br />

O obrátení Bavorov a Korutáncov, od neznámeho zrejme salzburského autora zachované<br />

v odpise z 11. storočia (dnes ho vlastní Rakúska národná knižnica vo Viedni)<br />

Pochopiteľne nemožno nespomenúť ani zachovaný listinný materiál a tzv. veľkomoravské –<br />

deperditá, ktorými sa podrobne zaoberal prof. Richard Marsina. Možno z nich uviesť<br />

pápežské listiny:<br />

pápeža Jána VIII. Svätoplukovi zo 14. júna 879 (odpis z 11. storočia zachovaný vo<br />

Vatikánskom tajnom archíve, ďalej VTA)<br />

pápeža Jána VIII. arcibiskupovi Metodovi z toho istého dňa roku 879 (VTA)<br />

privilégium pápeža Jána VIII. - Bulla industriae tuae, z júna roku 880, ktorou sa ustanovuje<br />

v Nitre biskupstvo (VTA)


list pápeža Jána VIII. arcibiskupovi Metodovi z 23. marca 881 (VTA)<br />

list pápeža Štefana VI. Svätoplukovi z jesene 885 (odpis z 11. storočia sa nachádza v kódexe<br />

kláštora Heiligenkreuz v Rakúsku)<br />

Na začiatku 10. storočia sa historické územie Slovenska stáva životným priestorom<br />

maďarských kmeňov vytvárajúcich okolo roku 970 Zadunajské Maďarské kniežatstvo.<br />

Koncom 10. storočia jeho vládcovia (Gejza, Štefan) prijímajú bavorskú i českú kresťanskú<br />

misiu a svoj krst. Autentické písomné pamiatky z tohto obdobia predstavujú listiny, ich<br />

fragmenty a pápežské buly. Kontinuitu domáceho takmer výlučne latinského písomníctva<br />

poznačeného retardáciou a začas aj prerušením prirodzeného kultúrneho vývinu udržiavali od<br />

začiatku 11. storočia cirkevné a pustovnícke sídla (Nitra, Zobor, Skalka pri Trenčíne),<br />

a neskôr kláštory. Ich pôsobenie v oblasti písomníctva dokumentujú legendy – napr. Maurova<br />

legenda o sv. Ondrejovi, Svoradovi a Benediktovi z rokov 1064 – 1074, i zachovaný listinný<br />

materiál. Z roku 1075 je to zakladacia listina benediktínskeho kláštora v Hronskom sv.<br />

Beňadiku, zakladacia listina benediktínskeho opátstva v Bzovíku z roku 1135 i listina<br />

ostrihomského arcibiskupa Martyria z roku 1156 pre tekovskú obec Bratka. Dve zoborské<br />

listiny z rokov 1111 a 1113 sú z jazykovedného hľadiska významné výskytom slovienskych<br />

toponýmií i vlastných mien.<br />

Potrebu rukopisných kníh – hlavne kódexov liturgického obsahu si spočiatku vznikajúce<br />

cirkevné inštitúcie – konventy, kapituly a väčšie farnosti, saturovali importmi zo západných<br />

centier. Nemožno však nepredpokladať aj existenciu a produkciu domácej skriptorskej<br />

činnosti. Dokladom toho sú skromné slovenské prejavy v už zmienených legendách, ktorých<br />

dej je situovaný do konkrétneho prostredia na našom území.<br />

Rovnako Nitriansky evanjelistár - Evangelistarium Nitriense, z prelomu 11. a 12. storočia<br />

zachovaný v Archíve Nitrianskej kapituly, najstaršiu latinsky písanú pamiatku odrážajúcu už<br />

aj prvky výtvarnej kultúry románskej doby možno na základe domácich výskumov zaradiť<br />

medzi diela domácej proveniencie, ktoré vznikli v benediktínskom prostredí,<br />

najpravdepodobnejšie pri konvente v Hronskom Beňadiku. Tu i pri benediktínoch na Zobore<br />

možno predpokladať aj existenciu jedného z najstarších skriptórií na našom území. Ďalšie zo<br />

začiatku 13. storočia je potrebné predpokladať v prostredí Bratislavskej kapituly, ktoré bolo<br />

spočiatku ovplyvnené produktmi cisterciánskych skriptorských a iluminátorských dielní.<br />

Mnohostranná činnosť kapitulského kléru našla odraz aj budovaní bibliotéky slúžiacej nielen<br />

liturgickým potrebám, ale aj rozvoju vzdelanosti. Z konkrétnych pamiatok možno uviesť:<br />

Graciánov Dekrét (Decretum Gratiani) z konca 12. storočia (Slovenský národný archív, ďalej<br />

SNA)<br />

ale aj skvele iluminovanú skupinu bratislavských misálov (Archív mesta Bratislavy – ďalej<br />

AMB, SNA, Bibliotheca Batthyaneum) z polovice 14. a 15. storočia, ktoré chceme popri<br />

súbore piatich bratislavských antifonárov už zapísaných do registra Pamäte sveta UNESCO,<br />

vydať aj v digitálnej podobe v rámci edície Memoria Slovaciae – medii aevi manuscripta na<br />

CD-ROM.<br />

Z ďalších pozoruhodností knižnice Bratislavskej kapituly stoja za zmienku:<br />

Notárska summa Rolanda Passagieriho z polovice 14. storočia (AMB)<br />

Štatúty bolonskej univerzity z obdobia po roku 1314 (SNA)<br />

Klaretov Latinsko-český glosár z druhej polovice 14. storočia (SNA)<br />

Bratislavská kronika zo 14. – 16. storočia (SNA)<br />

Latinsko – slovenský slovník zo 14. storočia s kázňami Henrica de Frimaria (SNA).<br />

K rozvoju stredovekého písomníctva na historickom území Slovenska prispeli v 13. a 14.<br />

storočí predovšetkým kláštorné skriptóriá. K starším benediktínskym (Zobor, Hronský<br />

Beňadik, Bzovík, Štôla) a väčším premonštrátskym kláštorným komplexom (Jasov, Leles,<br />

Bíňa, Šahy), možno zaradiť aj premonštrátsku prepozitúru v Kláštore pod Znievom, ďalej<br />

kláštory dominikánov (Banská Štiavnica, Trnava, Košice), cisterciánov podnietených


eformným hnutím z burgundskej Cluny (Bratislava, Bardejov, Spišský Štiavnik), kartuziánov<br />

(Červený kláštor, Lechnica, Skala útočišťa), paulínov (Marianka pri Bratislave, Lefantovce),<br />

augustiniánov (Bardejov, Nové mesto nad Váhom) a františkánov (Bratislava. Kremnica).<br />

Týmito centrami boli od polovice 13. storočia importované i doma vyhotovované kódexy<br />

hlavne liturgického obsahu. Konventy benediktínov a premonštrátov a kapituly (Bratislavská,<br />

Nitrianska a Spišská) zároveň plnili aj funkciu tzv. hodnoverných miest - loca credibilia,<br />

s kompetenciami spísomňovať majetkovo- právne vzťahy a vykonávať funkciu verejných<br />

notárov. V cirkevnej a politickej sfére nadobudla popri Nitre značný vplyv práve už zmienená<br />

Bratislavská kapitula, jej skriptórium, iluminátorská dielňa, a hlavne skvelá bibliotéka so<br />

širokým kultúrnym a intelektuálnym pôsobením v oblasti univerzitného školstva, práva,<br />

neskôr i politických elít na kráľovskom dvore.<br />

Od 13. storočia sa do vznikajúcich kapitulských biblioték, hlavne prostredníctvom vzdelancov<br />

študujúcich na francúzskych a talianskych univerzitách (Paríž, Bologna), dostávali aj kódexy<br />

právnického a filozofického zamerania. K nim v nasledujúcom 14. a 15. storočí pribúdali<br />

z univerzít v Prahe, Viedni, a Krakove prostredníctvom študentov zo Slovenska aj odpisy diel<br />

antických autorov a prírodovedná spisba. Zbierky kódexov vznikali od 13. storočia popri<br />

kapitulách aj v mestských chrámoch a významnejších farnostiach. V rozvíjajúcich sa mestách<br />

(Bratislava, Trnava, Nitra, Skalica, Trenčín, Žilina, Košice, Bardejov, Kremnica, Banská<br />

Štiavnica a stredoslovenské banské mestá, Levoča, Kežmarok i ďalšie spišské mestá<br />

a významné sídla) pôsobilo od konca 14. storočia popri cirkevných skriptóriách aj mnoho<br />

laických pisárov, vzdelaných bakalárov, ktorí sa zaslúžili o rozmach kódexového písomníctva<br />

s profánnym obsahom. Len na základe doterajšieho výskumu je na Slovensku historicky<br />

doložených okolo 150 skriptorov a iluminátorov. Z významnejších skriptorov domáceho<br />

pôvodu možno uviesť Ambróza z Bardejova, Blažeja z Košíc, Dominika z Banskej Štiavnice,<br />

Jakuba z Levoče, Jána z Bratislavy, Jána z Ružomberka, Jodoka z Telgártu, Juraja<br />

z Kežmarku, Martina Crausa, Michala Vandala (Sclava), Mateja z Prešova, Mateja zo<br />

Starého, Mateja zo Stropkova, Mikuláša z Trnavy, Mikuláša z Košíc, Ondreja zo Zolnej, Petra<br />

z Kremnice, Petra z Košíc, Petra z Liptova, Petra z Ľubietovej, Petra zo Štôly, Tomáša<br />

z Krupiny, Václava z Bzenca, Václava z Hlohovca, Vavrinca zo Stropkova, či Žigmunda<br />

z Púchova, atď. Prirodzene medzi nimi figurovalo aj mnoho cudzincov zastávajúcich<br />

významné cirkevné úrady ako tomu bolo v prípade Muthmera, spišského prepošta (1264-<br />

1284), Konráda, priora kartuziánskeho kláštora na Skale útočišťa (Lapis Refugii, v rokoch<br />

1307-1310), Václava z Ganois, bratislavského kanonika z prvej polovice 14. storočia.<br />

Z maliarov a iluminátorov sú doložené mená a diela Henrika Stephaniho de Westphalia, Jána<br />

Reinensia, Jána Hebenstreyta, Mikuláša Mollera, Baltazára Blutfógela, Vincentia Rodera<br />

Czintekeho i ďalších výtvarných umelcov z českých, nemeckých, poľských, v niektorých<br />

prípadoch i talianskych a francúzskych centier. Možno povedať, že z oblastí, odkiaľ<br />

prichádzali najvýznamnejšie importy kódexových diel prichádzali k nám paralelne aj výtvarné<br />

podnety a umelecké vplyvy prejavujúce sa v charaktere, technikách i námetovom spektre<br />

miniatúrneho knižného maliarstva (cisterciánsky výzdobný systém a kaligrafický štýl, vplyvy<br />

talianskeho trecenta, dolnorakúskej, salzburgskej knižnej maľby z okruhu dielní Ulricha<br />

Schreiera, porýnskej, českej, moravskej i sliezskej knižnej maľby).<br />

Kódexové písomníctvo zohralo nesmierne pozitívnu úlohu aj v oblasti stredoslovenských<br />

banských miest, najmä Banskej Bystrice, Banskej Štiavnice, Kremnice – ich hospodárskeho<br />

a nadstavbového života. Práve v tomto prostredí sa mohol v produkcii i výzdobe kódexových<br />

diel uplatniť aj laický element pôsobiaci pri mestských kanceláriách, alebo na dvoroch už<br />

humanisticky orientovanej šľachty a bibliofilsky založeného bohatého meštianstva.<br />

Z hľadiska vývoja domáceho jazyka sú doložené písomné pamiatky zo 14. a 15. storočia aj<br />

dokladom vplyvu a uplatňovania češtiny kombinovanej s domácimi slovakizmami, ktoré<br />

možno objaviť v listinnom materiáli i zápisoch mestských kníh (napr. žilinské privilégium Pro


Slavis z roku 1381, Kniha Žilinská ...). Prepisy mestského práva boli realizované v nemčine<br />

a latinčine. Staročeské texty so slovenskými jazykovými prvkami tvorili tu pôsobiaci českí<br />

kňazi z Moravy a Sliezska (zreteľné sú napr. v Žaltári klementínskom, Klaretovom glosáre<br />

a bohemári, bohemári Martina zo Strážnice ...). Jazykovú symbiózu slovenských a českých<br />

prvkov ilustrujú aj teologicko-scholastické traktáty, ktorých autormi boli v 15. storočí Husovi<br />

stúpenci slovenského pôvodu (Ján Lauríni z Račíc, Matej zo Zvolena, Lukáš z Nového mesta<br />

nad Váhom, Jurík z Topoľčian ...).<br />

Tento možno široký a veľmi všeobecný a zároveň niekedy i detailný exkurz do dejín<br />

stredovekého písomníctva a kódexovej kultúry na našom území je však potrebný pre<br />

pochopenie kultúrno-historických súvislostí a zhodnotenia najvýznamnejšieho<br />

fragmentárneho súboru na Slovensku – pamiatok zachovaných vo fondoch a zbierkach<br />

Archívu literatúry a umenia Slovenskej národnej knižnice v Martine. Vznikal postupne na<br />

pôde Literárneho archívu Matice slovenskej a to paralelne s inými zbierkami písomností<br />

literárneho, archívneho a hudobného charakteru. Rozrastal sa najmä po presťahovaní<br />

historických knižných fondov z Miestneho pracoviska MS v Bratislave, do novej – tretej<br />

budovy MS na Hostihore, i akvizíciami niektorých osobných pozostalostí – zvlášť Doc. Dr.<br />

Augustína Antona Baníka a Dr. Vševlada Jozefa Gajdoša. Do Martina sa tak dostali aj<br />

historické fondy konventných františkánskych knižníc z Bratislavy, Hlohovca a Skalice,<br />

knižníc piaristov z Podolínca, Prievidze, Jura pri Bratislave a Trenčína, kapucínov<br />

z Bratislavy, jezuitov z Trnavy, premonštrátov z Jasova a Lelesa, dominikánov z Košíc,<br />

minoritov z Levoče a Spišskej Novej Vsi, i ďalších obsahujúcich kódexové fragmenty najmä<br />

vo väzbách prvotlačí. Svojou chronológiou, provenienciou, obsahovou i formálnou<br />

typológiou tak dokumentujú jedinečným a nenahraditeľným spôsobom historický vývoj<br />

v tejto špecifickej oblasti našich kultúrnych a literárnych dejín.<br />

V uvedenej zbierke výrazne dominujú fragmenty zo 14. a 15. storočia. Popri liturgických<br />

textoch (fragmenty, antifonárov, breviárov, graduálov, kvestií, misálov, pasionálov,<br />

sekvenciárov, žaltárov, kázní), biblických textoch (fragmenty z latinských, nemeckých<br />

i českých biblií, Starého i Nového zákona), náboženských textoch (filozoficko-teologické<br />

traktáty, glosáre, kompendiá (napr. Bartolomea de S. Concordio), lekcionáre, martyrológiá,<br />

vieroučné články), zlomkoch kanonického práva (pojednanie o manželstve, sviatostiach)<br />

a formulárových zbierkach tu možno objaviť aj početné pamiatky presahujúce svojim<br />

významom hranice stredoeurópskeho kultúrneho regiónu. Patria k nim nesporne komentáre<br />

k Danteho Božskej komédii, Boëthiovmu dielu (O úteche z filozofie), dielu Aurelia Augustina<br />

(O Božom štáte), Dialógy Gregora Veľkého, ďalej pôvodné i prekladané české jazykové<br />

pamiatky ( Summa smyslů, Devět Artykuluov zlatych od Swateho mistra Jana Husy<br />

z Husynce, utrakvistický zborník, pasionál so stredovekými Prokopskými legendami, latinské<br />

legendy o sv. Vítovi, Prokopovi a Václavovi, Veršované desatoro), filozofické slovníky,<br />

zlomok astrologického diela o mágii (Pycatrix: De magia), alchymistický traktát<br />

(Compendium alchymisticum), zlomok Sibyllinho proroctva (Prophetia Sibyllae), vzácny<br />

cestopisný popis orientálnych krajín, kronikárske , kolorovanými kresbami ilustrované dielo<br />

Jána z Utino (Johannes de Utino: Weltchronik) i právnické zbierky, patristická a scholastická<br />

spisba. Pochopiteľne nemožno obísť ani vzácne jednotliviny jedinečné spôsobom<br />

vypracovania väzieb, iluminovanou výzdobou (fólio z Bratislavského antifonára II, Hodinky<br />

– Liber horarum canonicarum). Všetky dokumentujú vzájomnú spätosť a bezprostredné<br />

kultúrnohistorické väzby s okolitým európskym prostredím i smutné osudy týchto diel v érach<br />

pred a po rozšírení kníhtlače. Je nesporné, že tieto kódexové pamiatky odrážajú aj vývoj,<br />

obsahovú štruktúru i osudy príslušných cirkevných farských, rádových a kláštorných knižníc<br />

v epoche novoveku na území Slovenska. Boli to osudy často veľmi dramatické, z ponímania<br />

hodnoty týchto pamiatok až nepochopiteľné, barbarské a pre staršiu slovenskú kultúru i dejiny<br />

nesmierne tragické až žalostné.


Z hľadiska sledovania stredovekých pamiatok knižnej kultúry so vzťahmi k Slovensku<br />

a potrieb ich modernej dokumentácie, výskumu či kultúrno-spoločenského využitia nie je<br />

možné opomenúť ani slovacikálne dedičstvo v zahraničí, pre ktoré je zlomovým obdobím rok<br />

1918. Z pohľadu nášho zamerania ide popri listinnom materiáli o vzácne rukopisy, kódexy,<br />

resp. ich zlomky zachované hlavne v maďarských a rumunských (sedmohradských)<br />

zbierkach. Všetky v 18. a 19. storočí tvorili organickú súčasť našich historických knižníc. Ide<br />

o kódexy Bratislavskej kapituly, farských a mestských knižníc, spišských inštitucionálnych<br />

knižníc a podobne. Ak hovoríme o ciméliách je potrebné v tejto súvislosti uviesť najmä:<br />

Prayov kódex z konca 12. storočia, ktorý bol do r. 1813 súčasťou bratislavskej Kapitulskej<br />

knižnice (dnes sa nachádza v Štátnej Széchényiho knižnici v Budapeštiˇ, ďalej OSzK )<br />

Bratislavské misály A- H z prvej polovice 14. až 15. storočia z knižnice Bratislavskej kapituly<br />

(dnes OSzK)<br />

Bratislavský misál I - tzv. Palkovičov kódex, z druhej pol. 15. storočia (dnes v Primaskej<br />

knižnici v Ostrihome)<br />

Bratislavský misál H. Stephani de Wesphalia z roku 1377 (dnes Bibliotheca Batthyaneum<br />

v Alba Iulii, ďalej BBat)<br />

Biblia z 13. storočia bohato iluminovaná (dnes v OSZK)<br />

Spišské breviáre A-H zo 14. až druhej polovice 15. storočia (dnes v BBat)<br />

Košické graduály I -II a misály zo 14. až 16. storočia (OSzK, BBat)<br />

Košické misály B a C zo 14. až 15. storočia (BBat)<br />

Justiniánov kódex z 13. až 14. storočia (BBat)<br />

Našou ambíciou je kvalitná digitalizácia týchto diel, ich dôsledná interdisciplinárna analýza<br />

a sprístupnenie formou kvalitných klasických publikácií i elektronických multimediálnych<br />

CD-ROM v rámci edície Memoria Slovaciae – medii aevi manuscripta, alebo príslušných<br />

portálov (Memoria <strong>Slovaca</strong>, Slovenská knižnica). Pochopiteľne na stredoveký masív<br />

dokumentov musí nadviazať aj prezentácia diel z raného obdobia kníhtlače - inkunábul, tlačí<br />

16. storočia, prvých tlačených diel vydaných na území Slovenska, i edícií špeciálnych<br />

historických tlačených dokumentov akými sú mapy, veduty, portrétna a iná grafika,<br />

hudobniny, historické pohľadnice a podobne, čo je obrovská úloha. Zostáva teda len dúfať, že<br />

úsilie a dynamika súčasných generácií bibliografov a historikov knižnej kultúry bude mať aj<br />

v budúcich rokoch svoju kontinuitu, ktorá prinesie našej domácej i zahraničnej odbornej<br />

i laickej verejnosti v modernej podobe tieto i mnohé ďalšie nepoznané klenoty slovenského<br />

kultúrneho a dokumentárneho dedičstva. Tie môžu tým najlepším, prirodzeným spôsobom<br />

podnietiť celoeurópsky vedecký výskum založený na metódach interdisciplinárnosti, ale aj<br />

komparáciách a virtuálnych rekonštrukciách týchto jedinečných a málo docenených<br />

historických prameňov a zároveň kultúrnych pamiatok tvoriacich našu národnú<br />

i celoeurópsku pamäť.<br />

Prílohy

Hooray! Your file is uploaded and ready to be published.

Saved successfully!

Ooh no, something went wrong!