Katalóg - Slovenská národná knižnica

Apológie, petičné hnutie, politické noviny (30.–40. roky 19. storočia)
Maďarizácia a slovenské národné obrany
Počas druhej polovice 18. storočia a najmä po
r. 1790 sa Uhorsko stalo dejiskom silnejúcej asimilačnej
národnostnej politiky praktizovanej maďarskou
a pomaďarčenou šľachtou, ktorá sa v období
zvýšených nacionalistických tendencií v súvislosti
s maďarským národným obrodením snažila
na báze maďarizmu, predovšetkým rečového,
postupne asimilovať všetky nemaďarské národy
v uhorskej časti habsburskej monarchie. V Uhorsku
jedine maďarčina mala byť diplomatickým
a štátnym, teda úradným, neskôr aj školským
a cirkevným jazykom, jediného tzv. politického
uhorského národa, pričom maďarská strana zámerne
stotožnila pojmy uhorský a maďarský,
Uhor a Maďar. Tieto asimilačné kroky sa uskutočňovali
prostredníctvom zákonov prijatých na
uhorskom sneme, ale neraz aj mimo ich rámec,
preto historik Daniel Rapant označil tento proces
výstižným termínom ilegálna maďarizácia.
Dôležitým faktorom v počiatočnej podobe reakcie
na túto zvýšenú maďarizáciu bol zrod modernej
politickej koncepcie a programu slovenského
národného hnutia v 30. a 40. rokoch 19.
storočia. Toto smerovanie sa sprvu prejavilo predovšetkým
explozívnym nástupom politickej literatúry
apologeticko-konzultatívneho charakteru,
ktorá odmietala silnejúci národnostný útlak
a maďarizáciu Uhorska a špecifikovala národnú
identitu Slovákov.
Daniel Rapant (1897-1988), najvýznamnejší
slovenský historik
20. storočia a odborník na problematiku
národného obrodenia,
autor základných diel „K počiatkom
maďarizácie 1-2“ (1937-
–1941), „Slovenské povstanie
1848–49, 1-5“ (1937-1972), „Slovenský
prestolný prosbopis z roku
1842“, „Viedenské memorandum
slovenské z roku 1861“ (obe
1943), „Ilegálna maďarizácia
1790-1840“ (1947), „Tatrín“
(1950) a iných