doplnok - Ústredný kontrolný a skúšobný ústav poľnohospodársky

2.2.2.10. uhličitan sodný bezvodý, roztok 100 g/l;
2.2.2.11. kyselina mliečna, základný roztok, ktorý sa pripravuje tak, že sa
5,406 g mliečnanu zinočnatého alebo 4,846 g mliečnanu vápenatého,
vysušeného pri teplote 105 °C počas asi 2 h, rozpustí
v odmernej banke o objeme 1000 ml v malom množstve vody,
pridá sa 5 ml 85 % kyseliny fosforečnej, doplní sa vodou po značku
a premieša sa. Jeden ml roztoku zodpovedá 4 mg kyseliny mliečnej.
3. Pracovný postup
3.1. Izotachoforetická metóda
3.1.1. Stanovenie kalibračnej krivky
Do sady 5 odmerných baniek o objeme 100 ml sa postupne pipetuje 0,5 ml,
1,0 ml, 3,0 ml, 5,0 ml a 7,0 ml odmerného roztoku kyseliny octovej, čo
zodpovedá koncentráciám v oblasti 0,5 . 10 -3 mol/l až 7,0 . 10 -3 mol/l,
doplní sa redestilovanou vodou po značku a premieša sa.
Izotachoforetický analyzátor sa pripraví podľa návodu výrobcu a jednotlivé
kalibračné roztoky sa dávkujú pomocou dávkovacieho kohúta na začiatok
separačnej kolóny do rozhrania medzi vodiaci a koncový elektrolyt. Migrácia
aniónu kyseliny octovej sa zaznamenáva dvojlíniovým zapisovačom v lineárnom
a diferenciálnom zázname alebo iným vhodným registračným
modulom. Takto sa kalibrácia robí pomocou kyseliny octovej. Prevod na
ďalšie kyseliny, ktoré sa v použitom elektrolytickom systéme delia v tomto
poradí: kyselina šťavelová, mravčia, pyrohroznová, mliečna, jantárová, octová,
propionová, maslová a valérová, sa vykoná prepočtom.
Ak nedochádza k zmenám pracovných podmienok, kalibračná krivka má
všeobecnú platnosť. Pri zmenách podmienok stanovenia treba kalibračné
roztoky znovu premerať. Pravidelná kontrola sa odporúča aj pri
nezmenených pracovných podmienkach, asi dvakrát ročne. Pri kalibrácii a
vlastnom stanovení je dôležité pracovať pri dávkovaní vždy s rovnakým
objemom. Poloha jednotlivých zón karboxylových kyselín sa určuje
pomocou záznamu modelovej zmesi kyselín. Pri analýze sa v zázname môžu
zachytiť tiež anióny iných kyselín, ako sú napr. kyselina sírová, fosforečná a
iné. Každá kyselina má v zázname vždy rovnakú polohu, ktorú pre pracovnú
sústavu elektrolytov charakterizuje relatívna výška zóny.
Dodržaním pracovných podmienok sa rozumie:
3.1.1.1. konštantná príprava výluhu siláže,
3.1.1.2. použitie rovnakého kapilárneho systému a rovnakého prístroja ITP,
3.1.1.3. konštantné množstvo roztoku na analýzu,
3.1.1.4. rovnaký vodiaci a koncový elektrolyt,
3.1.1.5. konštantná hodnota hnacieho prúdu,
3.1.1.6. rovnaký spôsob registrácie kyselín pri analýze.
3.1.2. Vlastné stanovenie
Z výluhu siláže, pripraveného podľa časti I bodu č. 2.2.1 alebo 2.2.2.tejto
prílohy, sa napipetujú 2 ml do odmernej banky o objeme 100 ml, banka sa
doplní redestilovanou vodou po značku a premieša sa. Takto zriedený
roztok (1 + 49) sa dávkuje do izotachoforetického analyzátora. Z
nameraných hodnôt dĺžok vĺn alebo vzdialenosti píkov zón v mm sa odčíta z
kalibračnej krivky zodpovedajúca koncentrácia kyseliny octovej v mmol/l.
107