Zborník digitálna architektúra 2010 - Fakulta architektúry STU

človeka k nemu, snaha porozumieť mu a zobrať
si z neho to najdôležitejšie. Odtrhnime sa od vžitých
pohľadov na svet a hľadajme cestu v hlbšom
poznaní súvislostí a príčin!
Počítač/Katalyzátor vývoja
Počítač ako hlavný katalyzátor vývoja parametrickej
architektúry a predovšetkým softvér,
resp. konkrétne techniku skriptovania využívam
práve na generovanie zložitých štruktúr, ktorých
priebeh alebo proces vzniku si nedokážeme predstaviť,
alebo ich nevieme nakresliť. Počítače skúmanie
takýchto systémov uľahčujú markantným
zrýchlením procesov a poskytujú náhľad na výsledky
zložitých matematických iterácií. (ENIAC:
Electronical Numer Integrator and Computer ako
jeden z prvých počítačov použitých na simulácie).
Jedným z prvých a asi najvýznamnejším priekopníkov,
kedy bol použitý počítač konkrétne Royal
McBee LPG-30), bol Edward Lorenz, ktorý výskumom
atmosféry dokázal, prečo je prakticky nemožné
urobiť nejakú dlhodobú predpoveď počasia.
Pri jeho výpočtoch sa „ukázalo, že celkom nepatrné
zmeny počiatočných podmienok vedú k dramaticky
odlišnému počasiu a ďalej, že i veľmi jednoduché
systémy sa môžu chovať chaoticky. Teda, že malá
zmena počiatočných podmienok vedie k celkom odlišnému
výsledku.“ Vytvoril mimoriadne dôležité
pojmy akými sú „EFEKT MOTÝLÍCH KRÍDIEL,
ktorý hovorí: Motýľ, ktorý zvíri prach pri vzletu na
námestí v Pekingu, môže ovplyvniť hurikány nad
Strednou Amerikou.“ alebo „LORENZOV ATRAK-
TOR, ... akákoľvek množina bodov, ktorá má zjavnú
tendenciu smerovať k stabilnému stavu alebo sa
v ňom trvalo pohybuje.“ [2] V Lorenzom prípade
ide potom o bod sledujúci zdanlivo pravidelnú
dráhu formujúcu atraktor, ktorú stále približne
opakuje, ale nikdy nejde po tej istej. Je tak uväznený
na nekonečne dlhej a neperiodickej línií známej
ako ATRAKTOR.
Obr. č.2 – Lorenzov atraktor
42
Obr. č.3 – Bod sledujúci zdanlivo pravidelnú dráhu
formujúcu atraktor, ktorú stále približne opakuje,
ale nikdy nejde po tej istej.
Paralely v architektúre
Je vôbec možné nájsť adekvátne paralely tejto
teórie na platforme architektúry a dajú sa tieto poznatky
využiť v procese tvorby architektonických
štruktúr, figúr, či urbanistických polí Určite áno.
Snažím sa to dokázať už pri prvých výsledkoch
mojej práce v rámci tejto témy, kde chcem zdôrazniť,
že i pri výsledných zdanlivo nepochopiteľných
poliach architektonických fazón vychádzam vždy
zo silne deterministických vstupných parametrov.
Parametre ako veličiny potom charakterizujú tento
systém alebo stav v samotnom procese tvorby
a predstavujú práve tak vlastnosť, ako i charakteristické
veličiny riešeného problému. Stanovia
síce počiatočné fázy a určia oscilovanie výslednej
formy v priestore, ale vzhľadom k množstvu parametrov
a atraktorov “hýbačov“, (podobne ako
v počasí) nedokážem presne predpovedať, ako na
seba budú pôsobiť, aký bude priebeh ich ďalšieho
vývoja a ako sa celkovo daný systém vyvinie. Preto
využívam POČÍTAČ. Pre mňa ako „softvérového
architekta“ je potom dôležitý najmä proces vzniku
týchto turbulentných štruktúr, ich východiská a
oblasti, kedy sa stávajú už nepochopiteľné a kde je
táto pomyselná hranica.
Aj napriek sile počítača nie všetci architekti
využívajú naplno jeho silu a možnosti posunúť
svoju tvorbu ďalej. Niektorí úzkoprso vytvárajú
iba akési „obrázky“ prehnane realistických vizuálnych
stvárnení svojich stavieb a druhí zase za
pomoci softvérov vzhľadom k úschove dát a najmä
možnosti ďalšej editácie rysujú svoje projekty
digitálne. Bohužiaľ aj tak si neuvedomujú a nevyužívajú
pravú podstatu a výkon procesoru počítača
na plnú mieru. Sú iba využívateľmi grafických
rozhraní softvérov a ikoniek, ktoré im poskytujú.
Technika skriptovania/ „Parametricizmus“
Skúste sa zamyslieť! Čo všetko musí urobiť počítač
a ako sa vyťaží jeho procesor, keď len uchopíte myš,