ZbornÃk digitálna architektúra 2010 - Fakulta architektúry STU
ZbornÃk digitálna architektúra 2010 - Fakulta architektúry STU
ZbornÃk digitálna architektúra 2010 - Fakulta architektúry STU
You also want an ePaper? Increase the reach of your titles
YUMPU automatically turns print PDFs into web optimized ePapers that Google loves.
K riešeniu tohto problému sa však dá pristupovať<br />
aj principiálne, skúmaním a prehodnocovaním,<br />
resp. selekciou primárnych vlastností daného tvaru,<br />
a ich následnou štylizáciou. Už samotné rozmery<br />
architektonických diel podmieňujú, resp.<br />
vyžadujú použitie princípov skladania z častí. Nie<br />
je bezprecedentná realizácia architektonického<br />
diela ako monolitického celku, nakoľko sú nám<br />
k dispozícii materiály ponúkajúce túto možnosť,<br />
ako je napr. železobetón, v mnohých prípadoch je<br />
však, práve na základe istých vlastností použiteľných<br />
materiálov táto možnosť neakceptovateľná,<br />
napr. ak sa vyžaduje transparentnosť štruktúry.<br />
V takých prípadoch sa obyčajne siaha po materiáloch,<br />
ktoré však vyžadujú prístup skladania<br />
(napr. sklo má predpoklady k tvorbe priestorovo<br />
krivých tvarov, má však svoje rozmerové limity).<br />
Táto metóda je často volená napríklad pri realizáciach<br />
Franka O. Gehryho. Vo finálnom prevedení<br />
sa teda stále jedná o pokrivené elementy.<br />
Aké možnosti sa nám teda ponúkajú<br />
Isté alternatívne principiálne riešenia existujú<br />
a v súčasnej architektonickej produkcii sa aj často<br />
aplikujú. Napríklad princípy skladaných systémov,<br />
popísané v článku Priestorovo krivé povrchy,<br />
skladané systémy. Autorka článku sa zameriava<br />
na možnosti prevedenia nazvaného “rebrovanie“,<br />
resp. “lego-systém“. Principiálne sa jedná<br />
o vyskladanie priestorovo krivých štruktúr z rovinných,<br />
resp. pravouhlých elementov, a skutočne<br />
riešia otázku prevedenia priestorovo krivých<br />
tvarov, avšak aplikácia týchto princípov môže<br />
produkovať problém spojitosti daného povrchu,<br />
pokiaľ hustota elementov nie je tak vysoká, že tie<br />
vytvárajú spojitý povrch v každej časti štruktúry.<br />
So spojitosťou povrchu tieto princípy neuvažujú<br />
prioritne. V ich aplikáciách v procese realizácie<br />
diela sa teda počíta ešte s akýmsi “obalením“ tejto<br />
štruktúry, aby výsledkom bol spojitý povrch.<br />
Metód na vytvorenie spojitého povrchu priestorovo<br />
krivej formy je tiež viac. Povrch – “obal“<br />
môže byť zložený z elementov v maximálnej miere<br />
kopírujúcich daný tvar, ako je tomu príkladom<br />
realizácia stanice lanovkovej dráhy Nordpark v<br />
Innsbrucku od Zahy Hadid. Tento prístup však<br />
vyžaduje výrobu elementov s dvojitým zakrivením,<br />
čím sa problém nerieši.<br />
Ďalšou alternatívou je vytvorenie obalu z elementov,<br />
ktoré sú dodávané ako rovinné, avšak ich<br />
materiálové vlastnosti dovoľujú istú ich tvarovú<br />
modifikáciu (napr. plechové panely). “Ohýbané“<br />
sú priamo v pracovnom procese ich aplikácie.<br />
85<br />
Spomínané metódy riešenia spojitosti priestorovo<br />
krivej formy síce počítajú s potrebou jej<br />
vyskladania z elementov, stále však priestorovo<br />
krivých, čo len presúva problém krivosti na element.,<br />
kde je ten ľahšie zvládnuteľný, nakoľko sa<br />
jedná o objekt menších rozmerov. Tieto metódy<br />
však neposúvajú možnosti prevedenia priestorovo<br />
krivých štruktúr bližšie k jednoduchosti postupov<br />
práce s rovinnými elementmi.<br />
Kľúčom je teda obdobne ako tomu bolo v princípoch<br />
skladaných systémov štylizácia celkového<br />
tvaru.<br />
Možno si to ani neuvedomujeme, ale k takejto<br />
štylizácii dochádza už aj v softvérovom prostredí,<br />
kde daný tvar vzniká, resp. nadobúda exaktnú<br />
podobu. Tu je samozrejme potrebné, aby toto tvrdenie<br />
bolo patrične dodefinované.
Change language