Zborník digitálna architektúra 2010 - Fakulta architektúry STU

V programe Autocad sa vzniknuté chyby opravili
prerysovaním a pospájaním rozvinutých rovín,
s ktorými mal 3D program problém. Výsledné
upravené plochy sa očíslovali a pripravili pre tlač
podkladu.
Obr. č. 18. fotografia - finálny návrh fyz. model
Obr.č.16. Príprava plôch v programe autocad.
Po tejto úprave bolo už možné pripraviť podklad
na tlač pre fyzický model v poža-dovanom merítku
( 50x50x50 cm) .
Ako materiál som si zvolil biely tenký plast - HP-
Sku o hrúbke 1mm. Materiál bol vyberaný na základe
pevnosti, kvôli veľkosti modelu, a jeho príjemnému
pôsobeniu. Voľba farebnosti bola vyberaná
na základe hmotového vyznenia pri prirodzenom
nasvetlení, kde biela má najoptimálnejšie výsledky.
Vnútorný prietor štruktúry bol potiahnutý samolepiacou
fóliou fialovej farby s miernym odleskom.
Pri rysovaní a rezaní jednotlivých dielov skladačky
bola potrebná vysoká prenosť. Pri rezaní
materiálu boli využité jeho vlastnosti lámania a
narezania pri ohybe, celý ohyb materiálu sa stužil
z vnútornej strany samo-lepiacou fóliou.
Mierna nepresnosť pri skladaní modelu bola
spôsobená hrúbkou použitého materiálu a zle
dostupnými miestami pri zliepaní modelu do celku.
Lepenie fyzického modelu bola najná-ročnejšia
časť zadania, kvôli kladenému dôrazu na estetiku
vyhotoveného diela. Lepenie hrán na seba bolo
dosť náročné, kvôli vizuálnej stránke vytvoreného
vnútorného priestoru. Veľkosť jednotlivých plôch
sťažovala svojou váhou lepenie hrán navzájom ku
sebe. Zvolený materiál nakoniec preukázal klady
svojich fyzikálnych vlastností.
Obr. č. 17. fotografia
- finálny
návrh fyz. model
Obr. č. 19. fotografia - finálny návrh fyz. model
6. Záver:
Vytvorený fyzický model obsahuje určité odchýlky
od digitálneho. Tieto odchýlky sú spôsobené
hrúbkou materiálu, zlým pristupom k určitým
miestam zliepania a uhlami mezi plochamy,
ktoré sa blížia k 180° a 0°. Tieto odchýlky sú v
rámci fyzického modelu zanebateľné.
Využitie vzniknutej priestorovej štruktúry:
Plánované využitie bolo : ako exteriérový pavilón
pre gallériu s doplnkovými funkciami pre jej
letnú prevázdku.
Serpentine Gallery,Londýn, Veľká británia:
V roku 1996 pred rekonštrukciou galerijnej
budovy pozvala riaditeľka galérie Julie Peyton-Jones
umelca Richarda Wilsona, aby využil priestor
galérie pre svoju dekonštruktivistickú inštaláciu.
Tento radikálny a neformálny prístup vystavenia
samotnej deštruovanej budovy predznamenal
spôsob prezentácie súčasnej architektúry v mierke
1:1, ktorý sa stal neoddeliteľnou súčasťou profilu
galérie, unikátneho v celosvetovom merítku.
Od roku 2000 galéria každý rok oslovuje známych
architektov, ktorí vo Veľkej Británii nikdy
predtým nič nerealizovali, aby navrhli konštrukciu
letného pavilónu. Pavilóny sú vystavené v
záhrade neďaleko galérie v priebehu 3 letných
mesiacov a to od júna do augusta. Počas dňa slúžia
ako kaviareň a večer sa v nich konajú rôzne
prednášky či diskusné fóra. Po skončení výstavy
sa tieto dočasné stavby dražia.
67