Zborník digitálna architektúra 2010 - Fakulta architektúry STU

estetika digitálnej
architektúry
Márius Žitňanský, Doc. Ing. arch, PhD.
Kinga Václavová, Ing. arch.
Fakulta architektúry STU,
Nám. Slobody 19, 812 45 Bratislava
zitnansky@fa.stuba.sk
kingavaclav@gmail.com
V architektonickej produkcii posledných desaťročí
sa objavili objekty voľných (príp. organických)
tvarov, ktoré preukazujú celkovo
odlišné štýlové znaky, ako v predchádzajúcich
obdobiach. Hovoríme samozrejme o tvaroch,
navrhnutých v duchu digitálnej architektúry
a o štýle s charakteristickými črtami počítačovej
podpory tvorby. To, že tieto tvary sa v radikálnej
miere odlišujú od nášho “stavaného“ prostredia,
je jednoznačné na prvý pohľad. Svojská estetika
je podmienená rôznymi zmenami, ktorými architektúra
prešla počas svojho vývoja, ako napríklad
zmenami inšpiračných zdrojov, zmenou
spôsobu vytvárania hmoty (pomocou CAD), ale
aj zmenou myšlienkového kontextu, v ktorom sa
architektúra vytvára (virtuálny priestor, globálne
merítko).
V tomto článku sa budeme venovať skúmaniu
estetických zákonitostí, ktoré digitálna architektúra
využíva, s cieľom hladania súvislostí a odlišností
oproti klasickým estetickým princípom.
Za dôležitý, kľúčový moment v tomto bádaní
považujeme fenomén globalizácie, podmienenej
bezkolíznym tokom informácií o architektonickom
dianí vo svete pomocou elektronických
médií, ktoré môžu vyvolávať a podporovať zánik
lokálnych špecifík a snahu nehľadať myšlienkový
kontext daného tvaru v jeho okolí, ale napríklad
v objektoch, ktoré sa nachádzajú v iných mestách,
resp. sú súčasťou inej mestskej štruktúry, teda
v globálnom merítku.
Vitruviánsky trojuholník klasických estetických
princípov (firmitas, utilitas, venustas) bol základným
určujúcim princípom po celé stáročia vývoja
architektúry. Z týchto princípov je venustas - pôvab
zložkou s najväčším pomerom subjektívnosti,
od ktorej je možné očakávať, že sa ako prvá
prehodnotí a pretransformuje podľa aktuálnych
spoločenských potrieb. Ako píše Friedrich Achleitner
v článku Možnosti a posuzování architektury
aneb nemožnosti mluvit o architektuře: Pre „...po-
60
jem, který označuje estetickou a kulturní dimenzi
architektury se našly již stvoky nových obsahů.“ (1)
Venustas vs. extravagancia a expresia
Dnes môžeme sledovať tendenciu, že venustas
nahrádzajú iné, súčasné princípy, a to extravagancia
a expresia. A práve v tomto momente dostáva
význam vysvetlenie, založené na skúmaní vplyvu
globalizačných tendencií, ktoré (vo voľnej interpretácii
Kurta Vonneguta) vplývajú na myslenie
ľudí spôsobom, že tí sa nesnažia hľadať uplatnenie
vo svojom bezprostrednom okolí, v malých
komunitách svojho bytia, ale všeobecne dostupné
informácie z celého sveta spôsobujú, že sa porovnávajú
v globálnom merítku, čo v konečnom dôsledku
vedie k stresovým situáciám. Aplikáciou
tejto myšlienky do oblasti architektúry sa môžeme
priblížiť k pochopeniu snahy architektov
tvoriť diela, ktoré komunikujú s objektmi v iných
častiach sveta a nie napríklad so svojím okolím,
a tiež to môže slúžiť ako vysvetlenie, prečo sa stávajú
extravagancia a expresia charakteristickým
estetickým princípom pri tvorbe architektonického
diela. Takéto vysvetlenie, založené na predpoklade
vplyvu spoločenských pomerov na architektonickú
tvorbu vychádza práve z charakteru
architektúry, ako umelecko-technickej disciplíny,
ktorá „sa vztahuje ke své vlastní době a k času, který
ji obklopuje směrem dopředu i zpátky...“ (2) Totiž
architektúra „...ve své nejlepší podobě vydáva
svědectví o vlastní době v kontrastu k neustále se
proměňujícím módám a zároveň je stavební zárukou
veřejné sféry jako její symbolická a politická
scéna.“ (3)
Z Vitruviom zavedených ďalších pojmov, spresňujúcich
kategóriu venustasu, (ordinatio – pomery
veľkosti, dispositio – náležité zostavenie
prvkov, eurythmia – pôvabný vzhľad, symetria
– súlad vychádzajúci z častí stavby, dekor – bezchybný
výzor, otázka priemernosti formy a obsahu,
distributio – priemerné rozloženie materiálu)