Zborník digitálna architektúra 2010 - Fakulta architektúry STU

uhlých prvkov. Výsledkom je v oboch prípadoch
nedokonalá forma, ktorej spätnú štylizáciu na
spojitý priestorovo krivý tvar vytvára oko vnímateľa.
Tvorba obojsmerne zakrivených tvarov sa takýmto
prístupom stáva dostupnejšou, nakoľko
práca s rovinnými prvkami, resp. pravouhlými
elementmi je najštandardnejší spôsob tvorby
objektov v reálnom priestore. Takýto postup má
predpoklady k udržateľnosti v procesoch zameraných
na zhmotnenie virtuálnych modelov
priestorovo krivých tvarov v reálnom priestore.
Môže sa pri tom jednať o architektonické či dizajnerské
modely, alebo aj samotné realizácie architektonických
návrhov priestorovo krivých tvarov.
“Lego-systém“
Už samotný názov tejto skupiny skladaných
systémov napovedá o charaktere uplatňovaných
princípov. Ako už bolo vyššie naznačené, jedná
sa predovšetkým o princíp vyskladania istého
priestorovo krivého objektu, predovšetkým z rovnakých
elementov pravouhlých tvarov, obdobne
ako je to v známej skladačke “lego“. Jednoducho
povedané sa jedná o skladanie prvkov štruktúry
tak, aby výsledný objekt nadobudol želaný voľný
tvar.
V postupe je uvažované strategické umiestnenie
každého jedného elementu vzhľadom na ostatné
elementy štruktúry. V porovnaní napr. s klasicky
poňatou štruktúrou napríklad tehlovej steny, ťažiská
jednotlivých tehál nedefinujú body priamky,
ale rovinné krivky v oboch smeroch radenia
elementov. Spojitosť, resp. plynulosť takéhoto povrchu
nie je dokonalá, je však vnímateľná.
Na mieru vnímania dokonalosti, resp. spojitosti
takéhoto povrchu vplýva vhodná voľba merítka
elementov v pomere k celku (čím je sú elementy
menšie v spomenutom pomere, o to je daná
štruktúra ľahšie vnímateľná ako spojitý - plynulý
povrch, priestorovo zakrivený.
Príkladom štruktúr s obdobnou principiálnou
podstatou sú známe objekty ako Brickwall, Pixelhouse
od Slade Architecture, alebo Inhabited
Landscape v projekte kancelárie BIG.
Obr. 9. Mass Studies, Slade Architecture: Pixelhouse,
Gyeonggido, Korea, 2003
91
Obr. 10. BIG: GMOMA - Gyeonggi Museum of
Modern Art, Gyeongi, Južná Korea
Rebrovanie
Vyjadrenie zložitého povrchu pomocou paralelných
čiar sa uplatňuje v ľudskej produkcii už veľmi
dlho. Je to spôsob, ako sa vyjadruje napríklad aj
v kartografii ozaj zložitá priestorovo krivá plocha
– povrch zeme – pomocou vrstevníc.
Rebrovanie v podstate znamená rozdelenie tak
zložitej geometrie akou je objekt s priestorovou
krivosťou na rovinné elementy selekciou určitých
kriviek, z ktorých je táto hmota zložená, vo zvolenom
radení. Výsledkom tohto procesu je raster,
ktorý sa následne prevedie na tzv. rebrá, opisujúce
tvar danej hmoty. Tieto rebrá potom určujú rovinné
prvky, z ktorých sa daná forma vyskladá. Zjednodušuje
sa tak prevedenie objektov so zložitou
geometriou, ktoré sú takto definované rovinnými
prvkami. Daným postupom je možné docieliť
zníženie, nielen technologickej záťaže, ale aj záťaže
finančnej, na výrobu, resp. realizáciu objektov
priestorovo krivých.
Rebrovanie znamená istý inverzný postup, kde
sa tento princíp neaplikuje na samotné formovanie
hmoty, ale ktorý vstupuje do procesu tvorby vo fáze
skúmania možností racionalizácie daného tvaru.
Z geometrického hľadiska sa architektonický 3D
objekt zjednodušuje na sústavu 2D plôch. Týmto
spôsobom je realizovateľný objekt akejkoľvek geometrie.
Tento postup je v súčasnej architektonickej produkcii
pomerne rozšírený. Množstvo architektonických
kancelárií používa tento postup pri realizácii
rôznorodých objektov. Rebrovanie sa môže
uplatniť v horizontálnom smere, ako aj v smere
vertikálnom, resp. v kombináciách.