ZbornÃk digitálna architektúra 2010 - Fakulta architektúry STU
ZbornÃk digitálna architektúra 2010 - Fakulta architektúry STU
ZbornÃk digitálna architektúra 2010 - Fakulta architektúry STU
You also want an ePaper? Increase the reach of your titles
YUMPU automatically turns print PDFs into web optimized ePapers that Google loves.
Charakterizuje ju aj ako „priestorovo rozdelenú/<br />
fragmentovanú nestabilnú identitu s rozšírenou<br />
pocitovosťou“ (str. 107), na ktorú sa digitálna architektúra<br />
obracia. „Dôraz kladený na povrch,<br />
predpokladajúc, že nič viac nie je architektúrou<br />
len to, čo možno vidieť očami“ (str. 110) vychádza<br />
z tohoto pocitu. Chápanie architektúry ako<br />
predstavenia/performance „sa môže stať novým<br />
východiskom pre zmysel a funkciu“ (str. 112).<br />
Digitálny formalizmus ako tvorivý prístup<br />
Chápaný viac ako „skúmanie mechanizmov formovania“<br />
(str. 63). Požiadavka chápania formy<br />
ako výsledku procesu formovania je príčinou,<br />
prečo sa digitálni architekti zaujímajú o vedecké<br />
poznanie, napríklad teóriu dynamických systémov<br />
alebo genetiku. Existencia postupného rastu<br />
ako súčasti auto-organizácie je vlastnosťou celej<br />
prírody (detto). Autor sa dotýka „nového statusu<br />
formy“, ktorá vzniká ako „druh matematického<br />
stroja, umožňujúceho priame deformácie alebo parametrické<br />
variácie, a je neoddeliteľná od silových<br />
polí, ktoré generovali jej geometrický pohyb“ (str.<br />
75). Súčasne upozorňuje na obmedzenia tvorivej<br />
slobody, ktorá kontrastuje s požiadavkou sledovania<br />
logiky tekutého tvaru (str.76).<br />
„Digitálny formalizmus je neoddeliteľný od ambície<br />
obracať sa na širšie otázky, aby sa vyjadrilo<br />
.... komplexné spojenie stability a nestability, ktoré<br />
charakterizujú súčasnú realitu“ píše na inom<br />
mieste (str. 78). „Digitálny formalizmus ako prístup<br />
k multidimenzionálnej realite je blízky filozofii<br />
kontinuity, multiplicity a komplexity, načrtnutej<br />
Gillesom Deleuze“ (str. 78).<br />
O vlastnom navrhovaní autor uvádza na rôznych<br />
miestach veľa podnetných poznámok. „Súčasní<br />
digitálni tvorcovia sa snažia generovať svoje<br />
návrhy v súlade s touto novou realitou, s jej kontinuálnymi<br />
poľami a silami, ktoré generujú pohyb.<br />
Forma v tomto prístupe nie je determinovaná<br />
zvonku... ale tvarovaná často neviditeľnými poľami<br />
a silami, ktoré vytvárajú skutočný kontext projektu“<br />
(str. 80). „Forma už nie je nútená sa prezentovať<br />
ako hlboko jedinečná kompozícia, môže zostať<br />
množinou sekvencií, ktorá sa navzájom ovplyvňuje“<br />
(str. 80).<br />
Nové baroko versus digitálny minimalizmus<br />
Očarenie novými geometrickými zakrivenými<br />
tvarmi viedlo od „blobov“ G. Lynna (str. 65)<br />
postupne k novým dynamickým formám, nie<br />
nepodobným barokovým konceptom „zamrznutých<br />
tokov“ (str. 71), ba dokonca k paralelám<br />
s manierizmom (str. 72). Súčasne poukazuje i na<br />
ich hlavný rozdiel. Kým baroko je nasledovníkom<br />
renesančnej Platónovej metafyziky, digitálna<br />
architektúra zostáva silno materialistická, digitálne<br />
formalistická (str. 76) až do takej miery, že<br />
popiera akýkoľvek „význam“ mimo architektúru<br />
samotnú (str. 77).<br />
Bloby samotné očividne ustupujú z pozornosti<br />
tvorcov, sám G. Lynn a venuje iným témam (str.<br />
89). Očarenie prvotnými bohatými krivkovými<br />
(barokovými) tvarmi pomaly vyprcháva a pravdepodobne<br />
ho nahradí „digitálny minimalizmus“<br />
(str. 93).<br />
Predpokladá, že „protikladnosť medzi minimalistickými<br />
a barokovými charakteristikami sa<br />
prekoná dôsledným zosúladením jednoduchých<br />
a komplexných/zložitých častí“ (str. 103).<br />
Nová materialita/realita<br />
Na veľa miestach sa autor dotýka pocitu nového<br />
prežívania sveta v digitálnej ére, ktoré sa stáva<br />
predmetom zobrazenia v architektonickej tvorbe.<br />
„Deleuzov fluidný vesmír je v hlbokom súlade so súčasnými<br />
vedeckými a technologickými poznatkami<br />
ako sú dynamické systémy, bio a nanotechnológie....<br />
poriadok neustále vzniká z chaosu, rovnováha je<br />
relatívna, dynamická a provizórna. Hmota nie je<br />
pasívna ako v Descartovskej fyzike, javí sa skôr ako<br />
súhrn vzťahov, ktoré prekračujú tradičné hranice<br />
ako napríklad rozdelenie medzi anorganickým a organickým.<br />
Deleuzov svet je stále v pohybe. ... Biológia<br />
a javy ako diferenciácia, postupná organizácia<br />
a rast poskytujú lepšie vodítka na pochopenie jeho<br />
podstaty a formy ako mechanistické modernistické<br />
analógie“ (str. 79).<br />
Pôvodnú koncepciu, ktorú chápe ako „pozitivistickú,<br />
je materialita určená jednoznačnou organizáciou<br />
fyzikálneho sveta, podľa zákonov, ktoré mu<br />
vládnu a určujú náš vzťah k nemu ako ľuských bytostí.<br />
V tomto ponímaní je materialita objektívna,<br />
založená na prírode a len na nej“ (str. 143). Naproti<br />
tomu sa v novom ponímaní sobjekt a objekt nechápu<br />
ako úplne oddelené entity, ale ako vzájomne<br />
prepojené póly cez rôzne medzistupne medzi virtuálnym<br />
a fyzickým stavom. Materialitu pociťujeme<br />
prostredníctvom toho, čo s ňou môžeme robiť<br />
a ako ju pociťujeme. „Materiály a objekty sa nám<br />
javia cez filter kultúry a jazyka“ (str. 146). Autor<br />
cituje postreh M. Novaka o porovnaní vlastností<br />
digitálneho a tekutého stavu objektov (nestability<br />
formy), keď „operácie spojované s myšlienkou tekutosti<br />
naznačujú, že parametrizácia vedie k variabilite<br />
v rámci kontinua medzi vecou a jej proťajškom“<br />
„Počítače nás ponárajú do fluidného, pozoruhodne<br />
premenlivého sveta“ (str. 152). Počítače externa-<br />
10
Change language