SG08

More documents

Recommendations

Info

N A Z A M Y S L E N I E javy odradili mnoho ľudí od Ježišovho učenia. Dnešnej dobe zrozumiteľné vysvetlenie je ťažké poskytnúť k zázrakom spojeným s prírodnými živlami. V Ježišovom prípade ide o utíšenie mora: „Vtedy strhla sa veľká povíchrica a vlny sa valili do lode, že sa už naplňovala, On však spal v tyle lode na hlavnici. Zobudili Ho, volajúc: Nedbáš, Majstre, že hynieme? A On, prebudiac sa, pohrozil vetru a povedal moru: Zmĺkni, utíš sa! I prestal víchor a nastalo veľké utíšenie.“ 4 Ani v takomto pôsobení však napodiv nie je Ježiš ojedinelým prípadom: Mojžiš zosiela ako Boží trest za zotročenie svojho národa na Egypt celé živelné pohromy a prikazuje vlnám mora, aby sa rozdelili. V Starom zákone je takých udalostí zaznamenaných viacero a podobné príbehy sa vyskytujú v mytológii a náboženských spisoch v takmer všetkých kultúrach. Pôvodné, tzv. prírodné náboženstvá vidia za pôsobením živlov skutočné, inteligentné bytosti, ktoré sa v týchto živloch prejavujú. Slovania poznali Perúna, boha bleskov, starí Gréci mali celú plejádu bohov, rovnako Germáni a podobne. V duchov prírody verili aj pôvodní obyvatelia Ameriky a nad nimi videli vládu Veľkého ducha. Kresťania v strachu pred panteizmom – teda vierou v mnohých rovnocenných bohov – vieru v prírodné bytosti zavrhli a v priebehu času ju cirkev potláčala dokonca násilím. Neboli to však práve prírodné bytosti, ktoré pri utíšení mora len vykonali Ježišovu prosbu? Prehľad Ježišových zázrakov uzavrime len krátkym vymenovaním niekoľkých skutkov, ktoré sú už na prvý pohľad legendami a nie jeho reálnymi činmi: nasýtenie 5000 ľudí piatimi chlebami (tu by sme sa mohli domnievať, že ide skôr o čistú symboliku duchovného pokrmu), premena vody na víno a podobne. 36 SVET GRÁLU 8 | 2006 ZÁZRAKY V DVADSIATOM STOROČÍ – SAN GIOVANNI ROTONDO Ak by sme ďalej pokračovali v odvodzovaní téz z údajných zázrakov, potom vlastne význam slova zázrak nie je synonymom niečoho neprirodzeného, iba nezvyčajného. Zázraky sa nediali iba v dávnej minulosti, dejú sa aj dnes. V 20. storočí sa akoby vrece roztrhlo s najneuveriteľnejšími udalosťami okolo osobnosti kapucínskeho mnícha Francesca Forgioneho, známejšieho pod menom páter Pio (*25.5.1887/†23.9.1968). Stojí za to pristaviť sa aspoň pri niektorých z nich, pretože mnoho týchto udalostí bolo podrobne zdokumentovaných a potvrdených viacerými nezávislými expertmi z lekárskeho prostredia, novinármi i obyčajnými laikmi, ktorí sa nikdy nerátali medzi veriacich a k údajným zázrakom pátra Pia pristupovali s veľkou nedôverou. Medzi inými sa s osobou pátra Pia spája jav stigmatizácie, uzdravovanie nevyliečiteľne chorých, vrátane dievčaťa nevidiaceho od narodenia, „vyháňanie zlého ducha“ z posadnutých osôb, predvídanie budúcnosti, čítanie v duši (spoznanie skutkov ľudí, ktorých nikdy predtým nevidel), rozprávanie jazykmi, ktoré sa nikdy neučil atď. Na sklonku života pátra Pia, len v jedinom roku 1967, aureola jeho osoby pritiahla do malého provinčného mestečka San Giovanni na severe Talianska 1,5 milióna ľudí. O nezvyčajnom živote tohto mnícha natočila v roku 1968 dokument britská spravodajská televízia BBC. Žiaľ, masmédiá onedlho kauza pátra Pia prestala zaujímať. Nepôjde nám o to, podporovať kult osobnosti, ktorý okolo neho medzičasom vznikol, iba poukázať na javy, ktoré nemožno vysvetliť žiadnou autosugesciou alebo domnelými možnosťami ľudského podvedomia. Tu ostáva nestrannému pozorovateľovi jediné – prijať možnosť zásahu „vyššej moci“ do nášho materiálneho sveta. JAV PRVÝ: STIGMY ento jav budí u časti ľudí veľmi T zvláštny druh náboženského zanietenia; pre osobu, ktorej sa to týka, však predstavuje nevýslovné utrpenie a tiež – prinajmenšom v prípade pátra Pia – pocit zahanbenia. Stigmy sú rany, ktoré vzniknú spontánne, bez vonkajšej príčiny na rukách, nohách, hlave, chrbte a boku postihnutého, presne v miestach, kde bol podľa dobových správ zranený Ježiš z Nazaretu, keď bol popravený pribitím na kríž a zomrel tu mučeníckou smrťou. Stigmatické rany nevykazujú žiadnu podobnosť s akýmkoľvek normálnym druhom rán na tele – predovšetkým preto, že sa vôbec nehoja, ale napriek tomu sa na nich neprejavuje zápalový proces, hnisanie či nekróza tkaniva. Jednoducho, ostávajú čisté a vyteká z nich pravidelne v malých množstvách krv. Nie je možné zahojiť ich akýmkoľvek lekárskym zásahom. Na tele postihnutého zostávajú po mnoho rokov – v prípade pátra Pia to bolo bolestných 50 rokov až do Cirkev vysvetľuje stigmy ako zvláštny prejav Božej milosti, ale sú nimi naozaj? jeho smrti, keď úplne zmizli. Stigmy pátra Pia sa stali predmetom fanatického zbožňovania, hoci on sám ich za hodné úcty nepovažoval. Sám sa k tomu, že sa uňho objavili stigmy, priznal až po niekoľkých rokoch na naliehanie svojho duchovného vodcu,
N A Z A M Y S L E N I E H I S T Ó R I A predstaveného kňaza. Inak rany po celý život skrýval pod rukavicami bez prstov. Predsa sa však niekoľkým ľuďom podarilo vyfotografovať ich a štyria lekári nezávisle od seba potvrdili, že z medicínskeho hľadiska neexistuje pre tento druh rán žiadne vysvetlenie. Cirkev zvykne vysvetľovať stigmy ako zvláštny prejav Božej milosti, ale sú nimi naozaj? Poznačí takýmito strašnými ranami Boh svojich vyvolených len preto, aby tu ukázal svoju moc? Táto predstava je ťažko zlučiteľná s predstavou dobrotivého Stvoriteľa. Sám páter Pio o svojich stigmách napísal: „Môže to byť pravda, že Pán napokon zoslal na mňa túto bezútešnosť, ktorú teraz prežívam? Odpovedal na moje naliehavé prosby milosťou a nechá ma vždy trpieť a podieľať sa na utrpení Božieho učiteľa? (…) Neviem si ani len trochu predstaviť, že môj terajší stav je milosťou. Zdá sa mi, že je to trest z nebies, ktorý si skutočne zaslúžim.“ Tieto slová sa zdajú byť v úplnom súlade s vysvetlením, uvedeným v knihe „Odpovede na otázky“ od Abd-ru-shina, v ktorej sa autor vyjadruje k prípadu stigmatizovanej Terézie Neumanovej. Roman LEVICKÝ levicky@svetgralu.sk Vysvetlivky: 1. Dogma – základný článok viery, neomylné, nezvratné a večné tvrdenie 2. „Nemyslite si, že som prišiel zrušiť zákon alebo prorokov, neprišiel som zrušiť, ale naplniť, (…)“ – Evanjelium podľa Matúša 5/17 3. Evanjelium podľa Marka 16/5 4. Evanjelium podľa Marka 4/37 GRÉCKO PLATÓN A AKADÉMIA PUTOVANIE DO KRAJINY ÚSVITU latón – najvýraznejšia postava P gréckej duchovnej minulosti, najväčší filozof staroveku, ktorého vplyv pretrváva v európskom myslení ešte aj v súčasnosti, meno, ktoré pozná každý vzdelanec v euro-americkom kultúrnom okruhu, niektorými filozofmi nazývaný zakladateľom filozofie. Narodený v r. 427 pr. Kr. v poprednej aténskej rodine, mal už svojím pôvodom všetky predpoklady pre vynikajúcu dráhu. A on nielen že splnil, ale ďaleko prekonal všetky očakávania. Ovplyvnený najviac svojím otcovským priateľom Sokratom, stal sa skutočným šľachticom ducha, ktorého najpálčivejšou vnútornou túžbou bola túžba po múdrosti. Filozofia v gréčtine znamená láska k múdrosti; filozof je teda priateľom múdrosti a ním Platón po celý svoj život bol. Spojil logos – rozum – svojich filozofických myšlienok s mýtom, symbolickým stvárnením, ktoré chráni (IV.) Tento múdry muž, ktorému bol vlastný vnútorný pohľad do vecí, Ideálny štát má mravnú úlohu vychovávať občanov obdarený duševným zrakom, nebol neživým hĺbavým človekom stojacim v ústraní, ale v duchu žitia prítomnosti sa živo zaujímal o dianie okolo seba, o riadenie štátu. Podľa Platóna má ideálny štát vysokú mravnú úlohu, aby vychoval občanov a pomáhal im stúpať nahor. Žiaľ, skoro poznal, že v praktickom politickom živote ide všetko inak, a v jednom liste svojmu priateľovi napísal, že nedôstojný politický život mu neumožňuje v takom štáte spolupôsobiť. A tak dospel k poznaniu, že len skrz opravdivú lásku k múdrosti je možné oslobodiť štát a občanov Len skrz lásku k múdrosti je možné oslobodiť štát od biedy a nespravodlivosti Literatúra: • Biblia, vydanie Slovenskej evanjelickej cirkvi a.v., Tranoscius, Liptovský Mikuláš 1978 • Shug, John. A.: Páter Pio. Vydavateľstvo Serafín, Bratislava 1999 • Abd-ru-shin: Odpovede na otázky. Nakladateľstvo Stiftung Gralsbotschaft, Stuttgart 1994 logos pred strnulosťou, pretože mýtus je plný života, plný nesmrteľnosti, nadčasový a nemožno ho bezo zvyšku vyložiť. Preto nevytvoril žiadny hotový myšlienkový systém, neuzavrel svoje poznanie do dogiem. v ňom žijúcich od biedy a nespravodlivosti. Pretože nechcel štátu bezprostredne slúžiť, založil Platón v háji Heroa Akadema svoju vlastnú školu, nazvanú Akadémia, ktorú viedol štyridsať rokov až do svo- 37 SVET GRÁLU 8 | 2006
Page 2 and 3: V ďalšom čísle časopisu: SVET
Page 4 and 5: N A Ú V O D… pomery nás majú p
Page 6 and 7: T É M A ské boje medzi monofyzitm
Page 8 and 9: C I V I L I Z Á C I A námorníci
Page 10 and 11: N A Z A M Y S L E N I E 10 SVET GR
Page 12 and 13: T É M A Dôkazy reinkarnácie? Na
Page 14 and 15: T É M A cítili v mnohých prípad
Page 16 and 17: R OZ H O V O R Ing. Andrej Sándor
Page 18 and 19: F O T O G R A F I E INDIA Kúpeľ v
Page 20 and 21: F O T O G R A F I E Varanásí, Ši
Page 22 and 23: T É M A PREČO SI NESPOMÍNAME NA
Page 24 and 25: T É M A 24 SVET GRÁLU 8 | 2006 na
Page 26 and 27: POTREBUJEME dravie je pre nás samo
Page 28 and 29: P red časom sme boli v lete s kama
Page 30 and 31: R O Z H O V O R Duša , láska Rozh
Page 32 and 33: R OZ H O V O R antikoncepcii, čím
Page 34 and 35: R OZ H O V O R N A Z A M Y S L E N
Page 38 and 39: H I S T Ó R I A jej smrti v r. 347
Page 40 and 41: L I S TÁ R E Ň 40 SVET GRÁLU 8 |
Page 42 and 43: N A Z ÁV E R … 42 SVET GRÁLU 8
Page 44: „Nebezpečenstvo? Najviac ľudí

SG08

You also want an ePaper? Increase the reach of your titles

Delete template?

Save as template?