Create successful ePaper yourself
Turn your PDF publications into a flip-book with our unique Google optimized e-Paper software.
C I V I L I Z Á C I A<br />
námorníci doby kamennej dosiahli<br />
široko-ďaleko rozptýlené ostrovy<br />
v Pacifiku, ležiace medzi Novým Zélandom,<br />
Havajom a Veľkonočným<br />
ostrovom. Stovky, ba až tisíce kilometrov<br />
oceánu bolo treba prekonať<br />
na primitívnych lodiach. Vydať sa<br />
za takým dobrodružstvom – na to je<br />
potrebná riadna odvaha. Vyžadovalo<br />
to také navigátorské majstrovstvo,<br />
aké európski námorníci dosiahli až<br />
koncom obdobia stredoveku!<br />
Dnes vieme, že Polynézania, túžiaci<br />
po cestovaní, dosiahli v prvom<br />
tisícročí po Kristovi aj Veľkonočný<br />
ostrov – vtedy ešte husto zalesnený.<br />
Títo novousadlíci v hojnej miere rúbali<br />
lesy, sadili rastliny, ktorých semená<br />
si priniesli so sebou (sladké<br />
zemiaky, banány, cukrovú trstinu),<br />
chovali dovezenú hydinu a lovili<br />
ryby. Život na ostrove pripomínal<br />
raj, keďže narastajúce obyvateľstvo<br />
uživila bohatá tropická vegetácia aj<br />
bez tvrdej práce.<br />
Potom akoby z dlhej chvíle dostal<br />
ktosi nápad vytesávať z lávového<br />
kameňa sochy – najmä monumentálne<br />
sochy. Podľa odhadov nebolo<br />
obyvateľov ostrova nikdy viac než<br />
7 tisíc, a predsa sa im podarilo za<br />
asi 700 rokov vytesať do mäkkého<br />
tufu vyše 500 kusov monumentálnych<br />
sôch. To všetko s náradím z tvrdého<br />
kameňa: vytesať, transportovať<br />
8<br />
SVET GRÁLU<br />
8 | 2006<br />
a vystaviť. Stoja väčšinou chrbtom<br />
k moru, niektoré sú umiestnené na<br />
plošinách.<br />
Ako na mnohých polynézskych<br />
ostrovoch, stáli aj tu kňazi – náčelníci<br />
– na vrchole jednotlivých klanov<br />
s ich teokratickým patriarchátom.<br />
Zabezpečovali na príkaz bohov<br />
mier a poriadok. Vybudovanie sôch<br />
slúžilo pravdepodobne udržaniu prestíže<br />
klanu.<br />
P<br />
ZNIČENIE „RAJA“<br />
otom zavládol v spoločenstve<br />
neporiadok. Začiatok úpadku<br />
zjavne nastal vtedy, keď nárast obyvateľstva<br />
na ostrove začal preťažovať<br />
miestne životné podmienky. Rástla<br />
spotreba dreva: na domy, lode, kúrenie,<br />
nástroje, a v neposlednom rade<br />
aj na transport monumentov. S ubúdaním<br />
lesov ubúdali aj zrážky, erózia<br />
poškodila ornicu a hlad viedol k bojom<br />
pri rozdeľovaní potravy. Postupom<br />
času chýbalo drevo aj na stavbu<br />
lodí a pre rybolov. Kolaps prišiel tak<br />
rýchlo, že v kameňolomoch ostalo<br />
ležať ešte asi 300 monumentov nedokončených.<br />
Úcta bezmocných náčelníkov utrpela<br />
a nakoniec prevzali vládu bojovníci.<br />
Objavili novú zbraň – tenkú<br />
obsidiánovú kopiju so smrtiacim<br />
účinkom. Pôvodne početné skupiny<br />
ostrovanov sa zjednotili do dvoch<br />
veľkých skupín a tak dve protiľahlé<br />
časti ostrova viedli proti sebe vojnu.<br />
Sochy nepriateľov – aby ich pokorili<br />
– boli z pomsty zrútené. Potom<br />
sa stalo, že padol aj posledný<br />
strom, ktorý rástol na jednom z vrchov<br />
ostrova. Drevorubač, ktorý ho<br />
sťal, musel vedieť, že je to posledný<br />
strom, pretože z oboch vrchov je na<br />
celý ostrov veľmi dobrý výhľad. Odvtedy<br />
nebolo viac možné stavať lode<br />
a ani opustiť ostrov. Všetci sa stali<br />
zajatcami svojho malého zničeného<br />
ostrova.<br />
Keď v roku 1722 Roggeveen dorazil<br />
na ostrov, chaos na ostrove bol<br />
už v pokročilom štádiu a počet obyvateľstva<br />
poklesol. Potom prepadli<br />
ostrov otrokári, vraždili ženy a deti<br />
a odvliekli asi 900 mužov na jeden<br />
z peruánskych ostrovov. Tam zahynul<br />
aj posledný náčelník a všetci<br />
písma znalí muži. Asi stovka sa ich<br />
vrátila domov chorých a nanešťastie<br />
si so sebou priniesli ešte aj nákazlivú<br />
nemoc – osýpky. I táto okolnosť<br />
prispela k tomu, že koncom<br />
19. storočia klesla populácia ostrova<br />
na púhych 111 ľudí. V 20. storočí sa<br />
však obyvateľstvo zregenerovalo; prišli<br />
prisťahovalci a krajina sa zalesnila.<br />
Dnes Veľkonočný ostrov vstáva<br />
z prachu svojej pohnutej histórie:<br />
priťahuje turistov z celého sveta, aby<br />
obdivovali svedkov jeho dávnej minulosti<br />
– majestátne Maoi.<br />
P<br />
MINULOSŤ VARUJE<br />
re ekológov poskytuje Veľkonočný<br />
ostrov názorný príklad<br />
zničenia životného prostredia – genézu<br />
jedného mikrokozmu. A to, čo<br />
sa príkladne ukázalo v malom, prebieha<br />
dnes celosvetovo. Keď prišli<br />
prví osídlenci, ostrov bol husto zalesnený.<br />
Orba, chov hydiny, rybo-
Change language