SG07

H I S T Ó R I A
28
SVET GRÁLU
7 | 2006
knihe „Les Cathares et le Graal“ konštatuje:
„Na grálsky mýtus sa nenachádza
v teológii, morálnych predstavách
a v liturgii katarov žiadna odozva. Nijaká
väzba, ale ani nijaký odkaz v zmysle
učenia alebo náboženskej praktiky.“
NÁBOŽENSKÉ
PREDSTAVY KATAROV
strede učenia „Božích priateľov“ bolo
V Kristovo posolstvo, tlmočené Novým
zákonom Biblie. Zvláštny dôraz
kládli „dobrí kresťania“ na evanjelium
a Zjavenie Jána. Podľa ich učenia prišiel
Syn Boží na Zem, aby zachránil ľudí svojím
posolstvom, ale nie na to, aby svojou
smrťou na kríži preberal na seba tiaž
ich viny. Na Ježišov príbeh utrpenia sa
dívali síce ako na historickú skutočnosť,
verili však v jeho „nadprirodzené telo“.
On pre nich teda nebol skutočným človekom,
a na kríži preto neumrel. Z toho
dôvodu katari ani neuznávali kríž utrpenia
a používali namiesto neho starý
symbol Pravdy, rovnoramenný kríž. Aj
Ježišove zázraky si vykladali čisto symbolicky
a spirituálne. Sväté prijímanie
a eucharistiu, či vieru v zhmotnenie
Krista v hostii zavrhovali ako modlárstvo,
avšak zachovali zvyk Poslednej
večere, teda lámali chlieb v uctievaní
a spomienke na Ježiša Krista.
„Cirkev dobrých kresťanov“ považovala
Kristovo posolstvo vo forme katolíckych
dogiem a ľuďmi vymyslených
sviatostí za znetvorené. Katari uznávali
za platný len krst dospelých, ako ho vykonával
kedysi Kristus. Vo svojom učení
zvestovali očistené kresťanstvo, ku ktorému
by mal mať bezprostredný prístup
každý veriaci. Ich dualistická viera bola
založená na predstave, že je nemožné,
aby „dobrá ríša ducha“ a „ríša zla“ – pominuteľný
svet hmoty, mohli pochádzať
od jedného a toho istého Stvoriteľa.
Vychádzali teda zo zásady „dvoch
princípov“ a verili popri dobrom Bohu
aj v druhý, od Boha nezávislý princíp
(zosobnený v Luciferovi alebo Satanovi),
ktorý je nasmerovaný proti Bohu. Skrze
tento princíp vznikol, podľa nich, bez
Božieho vedenia materiálny svet len na
pokúšanie ľudí. V rámci katarskej vierouky
prevládal tento absolútny dualizmus
– na rozdiel od tvrdenia zástancov
miernejšieho smeru dualizmu, ktorý
učí, že Satan vytvoril zlý svet s vedomím
Boha. V peklo a v posledný súd katari
neverili, pretože oba tieto pojmy pokladali
za nezlučiteľné s láskou Božou.
Pozemský svet však znamenal pre nich
miesto pokušenia a temna.
Keď Lucifer (Satan, diabol) zaviedol
princíp zla, pokušenie, jedna časť duchov
v ríši dobrého Boha podľahla pokušeniu
a musela z neba padnúť, druhá časť padla
„nepozornosťou“. Všetci títo duchovia
padli dole na „Zem zabudnutia“, teda zabudli
na svoju „nebeskú podstatu“. Táto
predstava zodpovedá čiastočne učeniu
Origena, ktorý videl v ľuďoch padnutých
anjelov. Človek je pre katarov Boží
tvor, ale nie je anjelom. Podľa viery „Božích
priateľov“ má svojou dušou účasť
v dobrej ríši ducha a svojím telom v ríši
zla, v pozemskom svete. Okrem toho má
človek ešte spirituálne ja, ducha. Toho
zanechal pri dobrom Bohu v nebi.
Satan láka na Zemi ľudí, aby držali
svoju dušu v zajatí jeho sveta. Preto sa
má človek od všetkých materiálnych, pozemských
lákadiel odvrátiť a ísť podľa
možnosti cestou spásy, smerovanou na
druhý svet, teda usilovať do ríše ducha.
Smrť znamená oslobodenie zo zajatia tela.
Podľa ich učenia môžu viaceré pozemské
životy ľudskú cestu vývoja ku spáse
predĺžiť. Duša má byť konečne spasená
vtedy, keď dosiahne opätovné zjednotenie
so svojím duchom v nebi. Katari tvrdili,
že toto poznanie spásy im bolo dané
Duchom Svätým a posolstvom Krista.
Cirkev „dobrých kresťanov“ mala biskupov,
diakonov, kazateľov a kňazov, ako
aj jednoduchých veriacich, „credentov“ –
tí však nepodliehali prísnym pravidlám
pôstu a mali rodinu. Vo viacročnom noviciáte
vzdelávala cirkev mužov, ale aj
ženy (!) za kazateľov. Noviciát sa väčšinou
spájal s remeselníckym učením (tkáčstvom).
Totiž, každý katar, či už kňaz,
alebo jednoduchý veriaci, sa musel sám
starať o svoju obživu. Kazatelia a kňazi
viedli asketický život: nejedli mäso, ako
ani žiadnu zvieraciu stravu, ktorá pochádza
z aktu plodenia. Postili sa tri dni
v týždni a povinné boli pre nich tri dlhšie
obdobia pôstu v roku. Z času na čas mohli
jesť ryby, pretože vtedy si ľudia mysleli, že
ryby vznikajú jednoducho z vody, v ktorej
žijú. Chodili so svojimi kázňami vždy vo
dvojiciach. Pretože verili na zmenu pohlaví
pri opätovných narodeniach, považovali
rozdiel medzi mužom a ženou
za relatívny, a tak smeli kázať a udeľovať
„consolamentum“ (požehnanie) aj ženy.
Krst detí odmietali, pretože verili, že len
dospelý dokáže spoznať význam tejto
sviatosti a zodpovedať zaň.
Z dnešného pohľadu by sme nepochybne
mohli katarom vyčítať niektoré
predstavy, priečiace sa zdravému úsudku,
ako napríklad vieru, že Ježiš nežil na
Zemi v tele z mäsa a krvi. Avšak mnohými
ďalšími myšlienkami, a najmä duchovne
orientovaným spôsobom života,
alebo vierou v sociálnu spravodlivosť, sa
skutočne snažili naplniť Kristov odkaz.
Osudnou sa im stala túžba po náboženskej
slobode, nezávislej od mocenského
centra „Svätej cirkvi rímskej“.
Je dobré si pripomenúť, že aj neskoršie
kresťanské asketické hnutia, ako rehoľa
sv. Františka z Asissi, boli spočiatku tŕňom
v oku zbohatlíckeho kléru. Rovnako
tak myšlienky reformácie sa v čase svojho
vzniku považovali za kacírske. Jan Hus
bol upálený na hranici ako kacír, Martina
Luthera pred týmto osudom uchránila
najmä podpora nemeckého národa.
Dejiny potvrdili životaschopnosť reformácie,
čím sa nepriamo dostalo zadosťučinenia
aj mnohým starším myšlienkam,
ku ktorým sa hlásili aj katari.
Monika SCHULZE
1) Rahn spáchal v roku 1939 samovraždu po
tom, ako mu bola dokázaná homosexualita,
čo sa u SS rovnalo trestu smrti.