Create successful ePaper yourself
Turn your PDF publications into a flip-book with our unique Google optimized e-Paper software.
V ďalšom čísle časopisu:<br />
SVET GRÁLU<br />
Grál je od dávnych čias<br />
symbolom ideálu,<br />
hľadania vysokých<br />
duchovných<br />
a mravných hodnôt.<br />
titulná téma: Nevítaný hosť<br />
Duchovný rozmer interrupcie<br />
Narodené dieťa by mala privítať láska a porozumenie, podmienky pre príjemný<br />
život bez strachu, úplná rodina… Čo sa však stane, keď je to presne<br />
naopak? Nie je pre dieťa niekedy lepšie, keď vôbec nepríde na svet? A aké<br />
sú skutočné následky zásahu ľudskej ruky proti narodeniu dieťaťa?<br />
Montessori – Pomôž mi, aby som<br />
to zvládol sám!<br />
Dieťa sa naučí chodiť, hovoriť a manipulovať<br />
s predmetmi vďaka svojej tvorivosti – nie preto, že<br />
ho to dospelí naučia. Škola Montessori vychádza<br />
z prirodzených vývojových stupňov a záujmov<br />
dieťaťa a dosahuje tak pozoruhodné úspechy.<br />
Tajomstvo krvi<br />
SVET GRÁLU č. 7<br />
vychádza 1. marca 2006.<br />
Experiment v amerických väzniciach ukázal, že<br />
aj taký zásah, akým je vylúčenie vitamínu B1 zo<br />
stravy dobrovoľníkov, môže spôsobiť zvýšenú podráždenosť,<br />
vznik depresií a pocitov strachu. Ukazuje<br />
sa, že krv je dôležitou zložkou v spolupráci<br />
tela a ducha, a výživa hrá pri tom dôležitú úlohu.<br />
Katari, kacíri a zánik hradu<br />
Montségur<br />
V 13. storočí sa na juhu Francúzska odohrala<br />
krvavá dráma – bolo vyvraždených niekoľko<br />
tisíc príslušníkov hnutia Katarov. Čomu títo<br />
ľudia verili a prečo museli zomrieť?<br />
V 21. storočí sa svet<br />
zmenil na nepoznanie,<br />
ale hodnoty zostávajú.<br />
Časopis Svet Grálu, ktorý<br />
vychádza súčasne aj v češtine,<br />
nadväzuje na nemecký<br />
GralsWelt a francúzsky<br />
Monde du Graal, ktoré<br />
si vo svojich krajinách získali<br />
už tisíce stálych čitateľov.<br />
Svet Grálu vychádza<br />
štyrikrát ročne. Informácie<br />
o predplatnom nájdete<br />
v prílohe alebo na internete:<br />
5/2005 SVěT GRÁLU<br />
www.svetgralu.sk<br />
6/2006 SVET GRÁLU<br />
SVěT GRÁLU<br />
září – listopad 2005 · číslo 5<br />
strana 5<br />
Konec společenské smlouvy<br />
Hipoterapie<br />
strana 15<br />
strana 25<br />
Úroky – dilema dnešní doby<br />
Peníze nebo život !<br />
Sen o zdravém peněžnictví<br />
SVET GRÁLU<br />
strana 29<br />
Záhada egyptské studny<br />
Telepatie u zvířat<br />
strana 31<br />
strana 34<br />
Zázračné děti a autismus<br />
december 2005 – február 2006 · číslo 6<br />
Filipínske operácie bez skalpela<br />
Duchovní souvislosti v životě<br />
cena 78 Kč<br />
NÁROD<br />
V EVROPSKÉ UNII:<br />
ANO NEBO NE?<br />
strana 5<br />
Čo je to duchovná liečba?<br />
strana 8<br />
Rešpektovať a byť rešpektovaný<br />
strana 13<br />
Ľadový dážď<br />
strana 27<br />
Pomoci z druhého sveta<br />
strana 30<br />
Putovanie do krajiny úsvitu II.<br />
strana 36<br />
cena 87 Sk<br />
Grál – legenda<br />
alebo skutočnosť?<br />
Duchovné súvislosti v živote<br />
Svět Grálu<br />
www.svet.gralu.cz<br />
Svet Grálu<br />
www.svetgralu.sk
SVET GRÁLU · 6/2006<br />
R E P O R T Á Ž<br />
Filipínske operácie bez skalpela<br />
Autentická reportáž pani<br />
Lautnerovej z výpravy za liečiteľmi<br />
na exotických Filipínach 5<br />
Z D R A V I E<br />
Čo je to „duchovná“ liečba? 8<br />
K O M U N I K Á C I A<br />
Rešpektovať a byť rešpektovaný (4. časť) 13<br />
K N I Ž N Á U K Á Ž K A<br />
Nezname zo života Syna Božieho Ježiša 16<br />
Z A U J A L O N Á S<br />
Zaujímavosti zo sveta vedy a výskumu 18<br />
T É M A<br />
Očarujúci Grál<br />
V stredoveku bol Grál ústrednou<br />
témou najznámejších legiend.<br />
Čo je vlastne Grál<br />
v skutočnosti? 19<br />
T É M A<br />
Svätý Grál 24<br />
F O T O G R A F I E<br />
Ľadový dážď<br />
Ľad a sneh zmení krajinu<br />
na rozprávkové kráľovstvo.<br />
A to je príležitosť pre fotografov,<br />
aby zachytili tento trblietavý zázrak 27<br />
N E V I D I T E Ľ N Ý S V E T<br />
Pomoci z druhého sveta 30<br />
H I S T Ó R I A<br />
Eleusinské mystériá<br />
2. časť seriálu<br />
„Putovanie do krajiny úsvitu“ 36<br />
N A Z A M Y S L E N I E<br />
Záhada egyptskej studne (3. časť) 38<br />
N Á Z O R Y<br />
Listy čitatelov 40<br />
N A Z Á V E R …<br />
Podobenstvo o dvojčatách 42<br />
Vážené čitateľky,<br />
vážení čitatelia!<br />
Jazdievame niekedy s kamarátmi<br />
do jedného lesného zrubu neďaleko<br />
Králického Snežníka. Je utopený<br />
v presile stromov, smreky sa<br />
k nemu tlačia, pozerajú do okien<br />
a dávajú najavo maličkým človiečikom,<br />
že tu boli pred ním a budú<br />
i po ňom a že ľudia so svojou elektrinou<br />
a mobilmi sú vo svete len trpenými<br />
hosťami. Ostatne, elektrina<br />
tam nie je a mobily nefungujú. Voda<br />
tečie len „teplá“, priamo z lesa, má<br />
asi osem stupňov, „studenú“ tam nemajú.<br />
Kto ráno vstane prvý, zakúri<br />
v sporáku, postaví na neho veľký hrniec<br />
a ide sa postaviť do dverí a pozerať<br />
sa na les. Kto večer ide spať<br />
posledný, sfúkne petrolejky a tíško<br />
odíde po vŕzgajúcich podlahách na<br />
svoje miesto na prični; zababuší sa<br />
do deky a oknom počúva les. Kto cez<br />
deň výjde z dverí a rozhliadne sa na<br />
všetky strany, uvidí les.<br />
Už oddávna tam s nami jazdievali<br />
priatelia z Lipska. Lipsko, to je taká<br />
3<br />
SVET GRÁLU<br />
6/2006
N A Ú V O D …<br />
široká rovina, s chemickým priemyslom,<br />
komínmi a smogom, a tam oni<br />
žili. Fascinovalo ich sedenie pri ohni;<br />
sedávali sme pri ňom dlho každý večer,<br />
až kým sa nepremenil na dohasínajúce<br />
červené uhlíky, a nikdy nám<br />
ho nebolo dosť.<br />
Raz sme tak večer sedeli okolo<br />
ohňa, za chrbtom nám šumel potok<br />
a nad hlavou sa klenulo to čisté<br />
a chladné horské nebo, plnučičké<br />
hviezd. Bolo hlboko čierne a šedivo<br />
iskrivé vzdialenými hviezdami, ako<br />
keď prejdete rukou po čiernom zamate<br />
a každučké vlákno tej látky zaiskrí<br />
svetlom. Ani centimeter oblohy<br />
nezostal čierny, všade boli hviezdy<br />
a hviezdy. A tu naši kamaráti z Lipska,<br />
s chemickým priemyslom, komínmi<br />
a smogom povedali: „My sme<br />
nevedeli, že je na nebi toľko hviezd,<br />
pretože sme ich doma nikdy nevideli.“<br />
Je veľa vecí, o ktorých nevieme.<br />
Máme svoj pojem o svete, vystavaný<br />
z mnohých tehál a kameňov,<br />
vniesť do neho niečo nové znamená<br />
tu stavbu prácne prestavať.<br />
V stredoveku obiehalo slnko okolo<br />
zemegule – teda tak sme si to mysleli<br />
– v škole sa bilo trstenicou po<br />
prstoch a v kostoloch sa vyhrážalo<br />
ohňom pekelným. Mali sme akúsi<br />
predstavu o svete a zdalo sa nám, že<br />
toho vieme dosť. Len zdráhavo sme<br />
tápali ďalej smerom k Pravde. Kto<br />
prišiel prvý s novým poznaním, bol<br />
upálený alebo mu nebolo uverené.<br />
Pritom rozšíriť poznanie znamenalo<br />
pochopiť o máličko viac Stvoriteľa,<br />
jeho múdrosť, pochopiť, že je väčší,<br />
než sme si Ho predstavovali, a s vedením<br />
sa súčasne stávať i múdrejšími,<br />
chápavejšími a skromnejšími.<br />
Ani dnes na tom nie sme inak. Trstenicou<br />
sa už síce nebije, vyhrážanie<br />
sa vyšlo z módy, vesmír si prezeráme<br />
teleskopmi z družíc, skromnosť tiež<br />
vyšla z módy. A rovnako ako pred<br />
štyristo rokmi sa nám zdá, že toho<br />
4<br />
SVET GRÁLU<br />
6/2006<br />
vieme dosť. Ale rovnako ako vtedy<br />
zostávame s vedením na pol ceste<br />
a múdrosti vôbec zostávame vzdialení.<br />
Sme chytrejší, ale nie múdrejší.<br />
„Vedieť“ neznamená poznať chemické<br />
zloženie meteoritov, pretože z toho<br />
sa nestaneme lepšími. To znamená<br />
vedieť o podivuhodnosti kvetín na<br />
lúke, hviezd na nebi, našich ľudských<br />
osudov a nakoniec o múdrosti Stvoriteľovho<br />
diela.<br />
Náš časopis k vám v predvianočnom<br />
čase prichádza s pojmom Grál<br />
ako s titulnou témou. Pojmom málo<br />
známym a obchádzaným, ale nie<br />
neznámym. Oddávna sa Grál spája<br />
s hľadaním ideálu, so vznešenými<br />
hodnotami, službou, s rytierstvom.<br />
Dnes by sme vám radi predložili<br />
podrobnejší výklad tohto tak závažného<br />
pojmu, okna hore do veľkých<br />
výšok. Chceme vám predstaviť<br />
Grál ako miesto, z ktorého sa<br />
pri slovách „Buď Svetlo!“ rozliala<br />
energia do prázdnoty, aby tak vznikol<br />
vesmír a celé stvorenie. Z neho<br />
k nám i naďalej priteká energia, žijeme<br />
z nej a potrebujeme ju, aby sme<br />
existovali. Taký výklad predstavuje<br />
pojem Grál celkom nanovo ako zdroj<br />
života, Svetla vylievaného do celého<br />
vesmíru. Je niečím neskonale väčším,<br />
než predstava kalichu Ježišovej Poslednej<br />
večere alebo misky s Kristovou<br />
krvou, ako ju podávajú stredoveké<br />
legendy.<br />
Mali by sme o Grále vedieť.<br />
Sme my ľudia ale tvory opatrné<br />
a nedôverčivé, a tak váhame a pýtame<br />
sa: „Je to pravda, keď si to nemôžem<br />
prezrieť? A je mi to v živote<br />
na niečo?“<br />
Prijať dokážeme aj veci, ktoré nevidíme.<br />
„Správne vidíme len srdcom,<br />
čo je dôležité, je očiam neviditeľné,“<br />
povedala líška malému<br />
princovi. Dôverovať môžeme neviditeľným<br />
veciam vtedy, keď zapadajú<br />
do obrazu života a sveta, keď<br />
dokážu vysvetliť bez medzier postupne<br />
všetko, s čím sa v živote stretávame.<br />
Tak napríklad reinkarnácia,<br />
opakované vteľovanie človeka<br />
rázom vysvetlí rozdiely v narodení<br />
a v životných osudoch rôznych<br />
ľudí, nevyriešené otázky sa náhle<br />
stanú jasnými. Aj my by sme radi<br />
postupne ponúkli našim čitateľom<br />
stavebnicu na vybudovanie vlastného<br />
presvedčenia o múdrosti usporiadania<br />
sveta, o mieste, aké v ňom<br />
má zaujať každý z nás, o tom, ako<br />
máme žiť, aby sme žili dobre. Grál<br />
ako zdroj sily Stvoriteľovej má v poznaní<br />
Božej vôle vo svete svoje dôležité<br />
miesto. Život bez duchovného<br />
obsahu, bez vnútorného pretlaku<br />
sa môže zvrtnúť na „bezbrehé more<br />
driny“, na bezútešné plnenie si povinností<br />
osamelej duše. Spojencom<br />
je práve poznanie súvislostí – presvedčenie,<br />
ktoré je súčasne vierou<br />
a poznaním.<br />
Artur Zatloukal
Filipínske operácie<br />
bez skalpela<br />
Filipíny – ryžové terasy v oblasti Bananue<br />
Na vlastnej koži<br />
Oenergetických dráhach a energetických<br />
bodoch obvykle hovoríme<br />
v súvislosti s ľudským telom. Vďaka<br />
Markovi Pogačnikovi, jeho seminárom<br />
a knihám, sa aj ku mne dostali<br />
informácie o silách prírodných bytostí<br />
Zeme a ich prepojení s človekom a jeho<br />
činnosťou na tejto planéte.<br />
Nepatrím k tým, čo zbierajú dojmy<br />
z výletov do exotických krajín. Ale<br />
cesta Evy Puklovej ma čímsi oslovila –<br />
navštíviť silné energetické miesta v oblasti<br />
Filipín.<br />
Mojím rozhodnutím zúčastniť sa cesty<br />
neotriaslo ani to, že som si zlomila ruku<br />
a vlastne som odchádzala s čerstvo zloženou<br />
sadrou, no napriek tomu s takmer<br />
nefunkčnou pravou rukou a nezaobišla<br />
som sa bez ortézy. Jednoducho som tak<br />
akosi cítila, že tam musím byť.<br />
TROPICKÝ RAJ<br />
Filipíny majú približne osem tisíc<br />
ostrovov a ostrovčekov a našťastie<br />
sú stále bokom od turistického ruchu.<br />
Tamojšia príroda pripomína skutočný<br />
raj. Dažďové pralesy, džungľa, ale aj<br />
neobývané ostrovy s jemnými piesočnými<br />
plážami, vysokými palmami<br />
a pod nimi „záveje“ vyvrhnutých<br />
5<br />
SVET GRÁLU<br />
6/2006
R E P O R TÁ Ž<br />
mušlí veľkých ako misy na ovocie<br />
a korálové útvary. Na Filipínach<br />
môžete nájsť kmene žijúce ešte stále<br />
v prvotnopospolnej spoločnosti. No<br />
desaťmiliónové hlavné mesto Manila<br />
má už aspekty rozvíjajúcej sa technickej<br />
civilizácie.<br />
V horách, v oblasti Bananue, sme<br />
Pyramída - duchovné centrum, kde sa lieči, modlí a usporadúvajú<br />
sa duchovné semináre<br />
navštívili jeden z divov sveta, ryžové<br />
terasy. Sú budované terasovito nad<br />
sebou od úpätí až po vrcholky hôr.<br />
Ich vek sa odhaduje na 5 000 rokov<br />
a boli zaradené medzi svetové kultúrne<br />
pamiatky.<br />
Obyvatelia tu stále žijú v domcoch<br />
budovaných z miestneho prírodného<br />
materiálu – dreva, trstiny a lístia banánovníkov.<br />
Žijú bez elektriny a dopravné<br />
spojenie je problematické. Aj<br />
pošta sa tam dostáva len po horských<br />
chodníkoch.<br />
V dažďových pralesoch je stále na<br />
stavbu obydlí najvhodnejší prírodný<br />
materiál – bambus, drevo, listy kokosových<br />
paliem. Napokon, bambusové<br />
listy slúžia i ako jedálenský servis, jedlo<br />
sa do nich aj balí. Obyvatelia pracujú<br />
spoločne – ryžové polia obhospodaruje<br />
celá dedina. Ako inak by<br />
sa dalo zabezpečiť pestovanie ryže<br />
na terasách, ktoré vyžadujú prísne<br />
rozdeľovanie vody, a teda všetci sú<br />
na seba navzájom odkázaní.<br />
6<br />
SVET GRÁLU<br />
6/2006<br />
Niekde však už romantika končí –<br />
pôvodní obyvatelia sa presídľujú<br />
z trstinových chatrčí do modernejších<br />
domčekov z betónových dielcov, kde<br />
sú v oknách namiesto skiel kovové<br />
mreže. Ale nech už sú tu domčeky<br />
z betónu či z prírodného materiálu,<br />
ľudské sídla majú vždy na prvý pohľad<br />
dve pekne<br />
upravené budovy<br />
vrátane ich okolia<br />
– školu a kostol.<br />
Kostoly sú<br />
jednoducho zariadené,<br />
s barokovou<br />
nádherou našich<br />
božích stánkov<br />
nemajú nič spoločné.<br />
Aj ľudia,<br />
keď do nich vojdú,<br />
sa v nich správajú<br />
akosi prirodzenejšie<br />
– svoju pokoru<br />
k Bohu majú<br />
v sebe a nepovažujú<br />
za nutné prejavovať sa inakšie,<br />
než sa správajú k sebe doma. Kostol<br />
je súčasťou ich života, patrí k nim<br />
a oni k nemu. Takmer mesačný pobyt<br />
na Filipínach bol pre mňa i pre<br />
ostatných členov skupiny skutočným<br />
balzamom na dušu.<br />
CHIRURGIA S BIBLIOU<br />
A KÚSKOM VATY<br />
Ak povieme Filipíny, každému napadne<br />
otázka, ako je to vlastne<br />
s tými operáciami bez skalpela.<br />
Aj to bolo jedným z účelov cesty –<br />
zoznámiť sa s filipínskym liečiteľstvom.<br />
Už v Manile, hlavnom meste<br />
Filipín, sme sa od sprievodkyne dozvedeli,<br />
že – pokiaľ vie – jestvujú štyria<br />
vynikajúci liečitelia, ktorí sa zaoberajú<br />
touto činnosťou. Medzi nimi<br />
menovala Orbita a Ester. Naša prvá<br />
zastávka bola v centre Alexa Orbita.<br />
Napokon, ten prichádza do Českej<br />
republiky dvakrát ročne a vykonáva<br />
tu tieto operácie, o ktoré sa zaujímajú<br />
i niektorí naši lekári. Videli sme na<br />
miestne pomery honosne vybudované<br />
liečiteľské centrum a mali sme<br />
príležitosť stretnúť sa s bratom Alexa<br />
Orbita. Z rozhovoru s ním sme sa dozvedeli,<br />
že obaja bratia usporadúvajú<br />
po svete semináre, kde učia túto techniku.<br />
Je však málo vyvolených, ktorí<br />
ju zvládnu. Keď sme odchádzali, boli<br />
sme v rozpakoch. Kóje pripravené<br />
pre liečiteľov, pracujúcich v tomto<br />
centre, a ich pacientov boli prázdne.<br />
Možno preto, že bola sobota. Za úkony<br />
v tomto centre je síce príspevok dobrovoľný,<br />
ale predsa len akési „orientačné“<br />
ceny sme sa dozvedeli.<br />
Liečiteľka Ester bola o dve až tri<br />
hodiny jazdy ďalej. Ťažko povedať,<br />
koľko to bolo kilometrov. Filipíny<br />
sú pretkané poľnými cestami<br />
a často je problematické vyhnúť sa<br />
protiidúcemu vozidlu. Priemerná<br />
rýchlosť jazdy je necelých 20 kilometrov<br />
za hodinu.<br />
Za domčekmi lemujúcimi prístupovú<br />
komunikáciu sme vošli do<br />
„ordinácie“. Pripomínala miestne<br />
kostoly. Namiesto oltára vyvýšené<br />
pódium s lôžkom, na ktoré si líhali<br />
pacienti. Čakajúci pacienti a ich<br />
sprievod sedeli v laviciach a mohli<br />
sledovať, čo sa deje na „operačnom“<br />
stole. Ester bola obklopená pomocníkmi.<br />
Dve ženy občas zakrývali<br />
lôžko plentou. To keď odhaľovali<br />
pacientovo telo, ďalšia žena držala<br />
nad lôžkom roztvorenú Bibliu, iná<br />
strihala kúsky vaty. Biblia nebola na<br />
tomto mieste ničím mimoriadnym.<br />
Filipínci sú hlboko veriaci a prevažne<br />
kresťansky orientovaní. Podnes<br />
vlastne neviem, či sa tieto operácie<br />
odohrávali priamo v miestnom kostole<br />
– boli sme takí fascinovaní tým,<br />
čo sa deje pred nami, že mi niektoré<br />
veci úplne unikli.
R E P O R TÁ Ž<br />
Ester vedela o našom príchode vopred.<br />
Schôdzku dohodla cestovná<br />
agentúra, ktorá zabezpečovala náš<br />
pobyt na Filipínach. Ale nevedeli to<br />
Filipínci, a tak i v tento deň zaplnili<br />
všetky miesta v laviciach. Čakajúci pacienti<br />
mali teda prednosť a zdalo sa,<br />
že sľúbená beseda s liečiteľkou sa vôbec<br />
neuskutoční.<br />
Sedeli sme v laviciach<br />
s ostatnými<br />
a dívali sa, alebo<br />
skôr vytriešťali<br />
sme oči. Nikto<br />
z našej skupiny<br />
nemal vopred v úmysle podstúpiť<br />
„bezskalpelový“ chirurgický zákrok.<br />
Zdalo sa nám to ako príliš riskantný<br />
experiment s vlastným telom. Napokon,<br />
nikto z nás na tom nebol tak zle,<br />
aby v tejto „alternatívnej“ metóde hľadal<br />
svoju záchranu. Ale asi po jeden<br />
a pol hodine pozorovania diania na<br />
„operačnom stole“, Ester sama ukázala<br />
na jedného z nás. Nakoniec sa<br />
z našej dvadsaťosemčlennej skupiny<br />
vystriedalo na operačnom stole trinásť<br />
ľudí. Bolo to také fascinujúce, že<br />
nikto z nás, na koho ukázala, nezaváhal<br />
a každý šiel. Bola som jednou<br />
z nich. Ester sa vôbec nepýtala na to,<br />
aké máme problémy. Zakaždým na<br />
človeka položila čistý hárok papiera,<br />
na chvíľu sa naň zahľadela, a potom<br />
uchopila medzi prsty malý chumáčik<br />
gázy či vaty, namočila ho do horúceho<br />
oleja a postupne prsty a polovica jej<br />
dlane prenikli do môjho tela. Bolo to<br />
v blízkosti srdca a aj poležiačky som<br />
mala možnosť pozorovať, ako nad<br />
povrchom môjho tela vystupuje iba<br />
horná časť dlane. Zakrvavené kúsky<br />
odhadzovala do nádoby. Najprv mi<br />
čistila srdcovú tepnu. Podotkla, že je<br />
to dôsledok môjho srdcového ochorenia<br />
– kedysi som mala reumatickú horúčku<br />
srdca a časom by ma – ako mi<br />
povedala – čakal bypass. Cítila som<br />
pri tom iba slabú bolesť. Napokon –<br />
toto miesto ma aj pred týmto zákrokom<br />
občas pobolievalo. Potom sa pustila<br />
do môjho žalúdka. V poslednom<br />
čase sa mi občas jedlo vracalo do hrdla,<br />
ako keby som mala upchatý žalúdok<br />
a už sa tam nič nevošlo. Nebolo to<br />
nič príjemné, ale nebolelo to a stačilo<br />
mi obmedziť sa v jedle a bolo to v poriadku.<br />
Faktom je, že po filipínskej<br />
Pri porovnaní röntgenových snímok mojej<br />
zlomeniny z obdobia pred cestou na Filipíny a po<br />
nej sa ukázalo, že kosti boli napravené.<br />
operácii tento problém už nemám.<br />
Tak som jej ešte s nádejou na pomoc<br />
ukázala svoju pravú ruku. Hoci som<br />
mala pôvodne zlomené zápästie, mala<br />
som stále opuchnutú dlaň a nemohla<br />
som ani vziať do ruky ceruzku a písať.<br />
O zlomenine<br />
som jej opäť nič<br />
nepovedala, sama<br />
však vysvetlila, že<br />
nemám celkom<br />
správne napravené<br />
kosti a mám<br />
upchatú cievu.<br />
Až po jej zákroku<br />
sa mi ruka začala<br />
lepšiť. Všetci<br />
„operovaní“ dostali<br />
zákaz nosiť<br />
ťažšie bremená<br />
počas nasledujúcich<br />
piatich dní,<br />
jesť mäso (čo sme, napokon, uvítali,<br />
v tom čase sme sa cítili vyčerpaní<br />
a unavení) a, napočudovanie, i sprchovať<br />
sa. Iba sme sa mohli omývať<br />
hubkou. Pochopiteľne, že sme pátrali<br />
aj po „dôkazoch“. Pri porovnaní<br />
röntgenových snímok mojej zlomeniny<br />
z obdobia pred cestou na Filipíny<br />
a po nej sa ukázalo, že kosti boli<br />
napravené. Jedna z mojich kolegýň si<br />
hneď nechala skontrolovať svoju cystu<br />
na vaječníku a vychýlený stavec, ktoré<br />
ju predtým trápili. Lekárske vyšetrenie<br />
potvrdilo, že po ošetrení u Ester<br />
má maternicu i stavec v poriadku.<br />
Zrejme sme pre Ester boli tvrdším<br />
orieškom ako Filipínci. Naše telá<br />
sú predsa len „hmotnejšie“ a bolo to<br />
viditeľné i na tom, že naše „operácie“<br />
trvali dlhšie a Ester bola po každom<br />
z nás unavenejšia<br />
než pri svojich<br />
obvyklých<br />
pacientoch. Filipínci<br />
sú drobnejší<br />
a väčšinou<br />
si zachovávajú<br />
štíhlosť po celý svoj život.<br />
Ester je aj na pohľad krásna žena<br />
a jej vek je ťažko odhadnuteľný – od<br />
dvadsaťpäť do päťdesiat – ktovie. Pýtali<br />
sme sa jej tiež, ako prišla k tejto<br />
svojej schopnosti. Prezradila nám, že<br />
Filipínska operácia bez skalpela<br />
celé skupiny liečiteľov chodia meditovať<br />
do hôr na silné energetické miesta.<br />
Bola tam s nimi po celých štyridsať<br />
dní pred Veľkou nocou. Ak prijmeme,<br />
že klasické rozprávky sú reflexiou<br />
ľudského poznania a múdrosti odovzdávané<br />
nám po celé veky – práve<br />
na Veľkú noc sa „otvára zem a vydáva<br />
svoje poklady“. A jej sa tam v meditáciách<br />
táto cesta otvorila.<br />
PhDr. Magdaléna Lautnerová<br />
(uverejnené v spolupráci<br />
s časopisom Meduňka)<br />
7<br />
SVET GRÁLU<br />
6/2006
?<br />
ČO JE TO<br />
„DUCHOVNÁ“ LIEČBA<br />
Vroku 1972 som so skupinkou ďalších<br />
záujemcov podnikla cestu za<br />
liečiteľmi na Filipíny. Vtedy sa u nás<br />
v tlači objavovali prvé, dosť neuveriteľne<br />
pôsobiace správy, ktoré raz<br />
hovorili o zázračných uzdraveniach,<br />
inokedy o klamstve a podvode.<br />
A keďže vo všetkom býva vždy<br />
zrnko pravdy, chcela som si o tom<br />
urobiť obraz na mieste diania. Čo<br />
som na Filipínach potom zažila, bolo<br />
rovnako pôsobivé ako neuveriteľné<br />
zároveň. To znamená, že sa to nedalo<br />
vysvetliť obvyklým spôsobom európskeho<br />
myslenia. Spirituálnymi silami<br />
sa napríklad na pacientoch prevádzajú<br />
„krvavé operácie“ bez skalpela.<br />
Tento druh „duchovnej liečby“<br />
je však len jednou z mnohých možností,<br />
ktoré sú v tejto oblasti známe.<br />
V nasledujúcom texte sa preto pokúsim<br />
priblížiť niektoré ďalšie liečebné<br />
metódy, ktoré k „duchovnej“ alebo<br />
spirituálnej liečbe tiež patria.<br />
Keď sa hovorí o „duchovnej liečbe“,<br />
tak treba prednostne objasniť slovo<br />
„duch“. Pozoruhodné prirovnanie pre<br />
ducha sa nachádza vo Webster´s Dictionary.<br />
Jeho definícia poukazuje na<br />
8<br />
SVET GRÁLU<br />
6/2006<br />
Z D R A V I E<br />
V médiách sa z času na čas objavujú správy o tzv. duchovnej či alternatívnej<br />
liečbe alebo tzv. ľudových liečiteľoch. Najznámejšiu senzáciu spôsobili filipínske<br />
operácie bez skalpela, ktoré sú dodnes podrobované skúmaniu. Pritom sa<br />
vynára otázka, čo z toho je naozaj skutočnosť a čo vlastne pojem „duchovná<br />
liečba“ znamená. Johanna Arnoldová, ktorá má vlastnú liečiteľskú prax<br />
v Mníchove, sa otázkami liečenia zaoberá už mnoho rokov. V nasledujúcom<br />
článku sa pokúsi priblížiť nám rozličné liečiteľské postupy a načrtnúť vysvetlenie<br />
zdanlivo záhadných fenoménov.<br />
to, že anglické slovo spirit sa odvodzuje<br />
od latinského spiritus. Spirare<br />
znamená dýchať, slovo duch, podľa<br />
Webstera, sa vzťahuje na ducha ako<br />
životný princíp človeka. Duchovné<br />
jadro ako základ ľudskej bytosti nemôže<br />
byť „choré“, môže však byť potláčané<br />
a brzdené vo svojom rozvoji,<br />
napríklad chorobami tela. Možno<br />
teda povedať, že pojem duchovná<br />
liečba neznamená v skutočnosti<br />
liečbu ľudského ducha, ale označuje<br />
schopnosť liečiteľa priťahovať jemnejšie<br />
energie a ďalej ich odovzdávať<br />
tým, ktorí to potrebujú.<br />
Pojem duchovná liečba 1 , zahŕňa<br />
najmä tieto tri aspekty:<br />
• mentálna liečba,<br />
• magnetická liečba,<br />
• spirituálna liečba.<br />
MENTÁLNA LIEČBA<br />
Mens san a in corpore sano –<br />
táto stará latinská poučka hovorí:<br />
„V zdravom tele zdravý duch!<br />
Čo sa myslí týmto výrokom?<br />
„Duch“ sa v tomto citáte vzťahuje<br />
na rozum a myšlienkovú činnosť<br />
nášho veľkého mozgu. Veľa myšlienkových<br />
impulzov, ktoré sme počas<br />
nášho života buď zvonku prijali,<br />
alebo zvnútra sami vyvinuli,<br />
je uložených v našom podvedomí<br />
a odtiaľ môžu byť vedome alebo nevedome<br />
stimulované a vyvolané. Kedysi<br />
„uložené“ myšlienkové impulzy<br />
však môžu byť v protiklade k nášmu<br />
dnešnému stanovisku a môžu vyvolávať<br />
silný vnútorný konflikt. Táto<br />
rozpoltenosť môže byť niekedy taká<br />
silná, že ľudská osobnosť je životaschopná<br />
len vďaka intenzívnemu potláčaniu<br />
týchto podnetov. Konflikt sa<br />
môže potom „somatizovať“, čo znamená,<br />
že potláčanie impulzov sa prejaví<br />
v telesnej oblasti.<br />
Herbert Fritsche opisuje prípad<br />
jedného mladého muža, u ktorého<br />
sa objavili nevysvetliteľné príznaky
Z D R A V I E<br />
ochrnutia pravej ruky. Nepodarilo sa<br />
však nájsť žiadne telesné príčiny choroby.<br />
Pri terapii potom vyšlo najavo,<br />
že mal nesmiernu zlosť na svojho nadriadeného,<br />
ktorému by najradšej udrel<br />
päsťou do tváre. Následky takéhoto<br />
konania by boli však pre neho a jeho<br />
kariéru katastrofálne. Konflikt bol<br />
u tohto muža taký silný, že sa „somatizoval“<br />
vo forme kŕčov a príznakov<br />
ochrnutia.<br />
Tento prípad spadá do oblasti psychosomatických<br />
ochorení. Emócie<br />
ako nenávisť, mrzutosť, hnev spúšťajú<br />
spontánne zmeny našich telesných tekutín<br />
stimuláciou žliaz s vnútorným<br />
vylučovaním. Pri pokusoch na zvieratách<br />
sa zistilo, že sliny nahnevaného<br />
človeka môžu mať pre ne až smrteľné<br />
účinky.<br />
Je ľahko pochopiteľné, že takýmto<br />
emóciám predchádza príslušná myšlienková<br />
činnosť. Mentálna terapia<br />
smeruje teda k tomu, aby deštruktívne<br />
myšlienky spôsobujúce choroby<br />
nahrádzala konštruktívnymi<br />
a povzbudivými. Pretože myšlienky<br />
sú pôsobiace sily – podobne ako vyslovené<br />
myšlienky čiže slová. V hovorovej<br />
reči je to vyjadrené celkom<br />
jednoducho a správne, keď počujeme:<br />
„To, čo si povedal, ma veľmi ranilo.“<br />
Prečo sa ale nechávame zraňovať,<br />
urážať? Prečo sa nanovo začíname<br />
prehrýzať tým, čo sme počuli, pokiaľ<br />
z toho nakoniec naozaj neochorieme?<br />
Úlohou mentálnej terapie je, aby sme<br />
si uvedomili tieto súvislosti. Jej obsahom<br />
je napríklad autosugescia, „pozitívne<br />
myslenie“ a relaxačný tréning<br />
smerujúci k tomu, aby sa prežívaná<br />
záťaž nepremietala navonok do zdravotného<br />
stavu, ale aby sme zmenili<br />
sami seba a naše „mentálne“, teda<br />
myšlienkové stanovisko.<br />
Spomínané liečebné postupy nie sú<br />
ničím novým: Etické rady chorým<br />
udeľovali už starovekí lekári, vrátane<br />
Hippokrata, na zlé následky negatívnych<br />
myšlienok okrem iných poukazovala<br />
i slávna stredoveká rehoľníčka<br />
a liečiteľka Hildegarda z Bingenu.<br />
MAGNETICKÁ LIEČBA<br />
Teraz sa pokúsime preskúmať oblasť<br />
liečenia, v ktorej sú účinné<br />
sily síce neviditeľné, avšak vo svojich<br />
účinkoch dostatočne zreteľné.<br />
Za všetkými fyzickými dejmi a ich<br />
prejavmi sú v činnosti sily, ktoré matériu<br />
trvale ovplyvňujú. Jedným z názorných<br />
príkladov je aj príliv a odliv<br />
mora – účinok nám neviditeľného<br />
pôsobenia mesiaca na magnetické<br />
pole Zeme. Ku všetkým existujúcim<br />
formám javov existujú protipóly:<br />
muž–žena, deň–noc, svetlý–tmavý,<br />
poriadok–chaos atď. V tomto protiklade<br />
pozitívneho (teda aktívneho)<br />
a negatívneho (teda pasívneho) princípu<br />
sa vyvíja život.<br />
Pri telesnej výmene sa pri každom<br />
preskupení iónov vytvára elektrické<br />
napätie. A kde je prítomné napätie,<br />
tam sú aj magnetické sily, teda príťažlivosť<br />
a vzájomný prienik. Všetky<br />
žijúce bunky sú elektromagnetickými<br />
oscilačnými okruhmi a produkujú<br />
elektromagnetické žiarenie. Neexistuje<br />
choroba, ktorá by sa neprejavila<br />
Duchovné jadro ako základ ľudskej bytosti nemôže<br />
byť „choré“, môže však byť potláčané a brzdené vo<br />
svojom rozvoji, napríklad chorobami tela.<br />
zodpovedajúcim spôsobom aj na našich<br />
bunkách a ich elektromagnetickom<br />
vyžarovaní. Werner Heisenberg,<br />
svetoznámy fyzik, na túto tému povedal:<br />
„Magnetická energia je elementárna<br />
energia, od ktorej závisí celý<br />
život organizmu.“<br />
Sama príroda nám ukazuje, že<br />
magnetizmus pôsobí usporiadanou,<br />
usmerňujúcou silou. Pozrime sa na<br />
jednoduchý príklad, ktorý každý pozná<br />
ešte zo školských lavíc: ak položíme<br />
železné piliny na list papiera<br />
a hýbeme pod ním magnetom v jednom<br />
smere, tak sa malé železné piliny<br />
usporiadajú jednotne podľa magnetického<br />
poľa. Samotný magnet pozostáva<br />
z maličkých elementárnych magnetov,<br />
ktoré sám znovu usporadúva, to znamená,<br />
že sú reťazovito vzájomne zoradené.<br />
Rozlišujeme pritom pól „m+“<br />
a „m–“. Napríklad železo je len potenciálne<br />
magnetické, lebo jeho elementárne<br />
čiastočky sú uložené neusporiadane.<br />
Neležia v žiadnom jednotnom<br />
smere a nevykazujú preto navonok<br />
žiadne pôsobenie. Ak sa však položí<br />
železná tyč na dlhšiu dobu v smere<br />
magnetického poľa Zeme, tak sa po<br />
určitom čase stane magnetickou.<br />
Dostatočná miera telesného magnetizmu<br />
je pre každého človeka dôležitá,<br />
lebo len usporiadaným magnetickým<br />
poľom a jeho príťažlivými<br />
silami môže telo priťahovať určité životné<br />
sily z kozmu.<br />
Príliš veľa telesného elektrického<br />
napätia je naproti tomu životu škod-<br />
9<br />
SVET GRÁLU<br />
6/2006
Z D R A V I E<br />
livé, lebo to pôsobí odpudzujúco na<br />
dôležité kozmické životné sily.<br />
Ako sme videli na príklade železnej<br />
tyče, magnetizmus je prenosný. Nie je<br />
to iné ani u človeka! Sú osoby, ktoré<br />
majú taký silný nadbytok vlastného<br />
magnetizmu, že z toho môžu odovzdať<br />
iným osobám, obzvlášť slabým<br />
a chorým. Tak sa prenosom magnetickej<br />
sily posilní a znovu usporiada<br />
ich vlastné magnetické pole, a tým<br />
môže opäť samostatne priťahovať<br />
nutnú životnú silu.<br />
Lekár Dr. Franz Anton Mesmer<br />
(1734–1815) znovuobjavil a ďalej preskúmal<br />
účinné sily magnetizmu pri<br />
liečbe pacientov. Pritom je dôležité si<br />
uvedomiť, že magnetická sila iba polarizuje,<br />
nie je samotnou liečivou silou.<br />
Prenos magnetizmu sa deje „prikladaním<br />
rúk“, ako sa to viackrát<br />
spomína v Biblii. Tento druh liečenia<br />
je prastarý, jeho vyobrazenia môžeme<br />
vidieť na starých egyptských<br />
reliéfoch. Prikladanie rúk alebo aj<br />
magnetické ťahy sa pritom nasmerujú<br />
podľa magnetických negatívnych<br />
(m–) a magneticky pozitívnych<br />
(m+) pólov, pričom sa tiež, rovnako<br />
ako na Zemi, rozlišuje m– a m+ pól<br />
na tele človeka. Vieme, že rovnaké<br />
póly sa odpudzujú, nerovnaké sa priťahujú.<br />
Tu by sa malo spomenúť, že<br />
na zachovanie zdravého magnetického<br />
poľa je veľmi dôležitá správna<br />
poloha spánku. Zemský magnetický<br />
južný pól sa nachádza v smere geografického<br />
severného pólu, zemský<br />
magnetický severný pól v smere geografického<br />
južného pólu. Keďže je<br />
hlava človeka m+, zodpovedá tomu<br />
najlepšie poloha pri spaní s hlavou na<br />
sever a nohami na juh. Tak sa môže<br />
organizmus sám nabíjať zemským<br />
magnetizmom. Keďže je ľavá strana<br />
človeka m– a pravá strana m+, bola<br />
by možná aj poloha pri spaní s hlavou<br />
na východ a nohami na západ.<br />
Niektorí terapeuti, ktorí používajú<br />
liečivý magnetizmus, tvrdia, že môžu<br />
10<br />
SVET GRÁLU<br />
6/2006<br />
vykonávať aj „liečbu na diaľku“. Liečiteľ<br />
však potrebuje nejaký kontakt,<br />
či už je to meno pacienta, jeho fotografia<br />
alebo predmet patriaci chorej<br />
osobe. Do akej miery je prenášaná<br />
magnetická sila pri liečbe na diaľku,<br />
pri ktorej niektorí liečitelia vycítia,<br />
kde má ochorenie svoje sídlo, sa dá<br />
ťažko určiť. Pravdepodobne sa pri<br />
tom jedná o prenos ešte jemnejších<br />
záchvevov alebo životných síl, ktoré<br />
nevieme fyzikálne pomenovať. V každom<br />
prípade sa tento dej odohráva<br />
prostredníctvom myšlienkových síl,<br />
ktoré slúžia ako „nosič energie“.<br />
Senzitívny človek môže toto spojenie<br />
vnímať. Dokazujú to aj prípady<br />
zreteľného zlepšenia zdravotného<br />
stavu alebo symptómov choroby<br />
liečením na diaľku, aj keď pacient<br />
si nebol vedomý toho, že bol týmto<br />
spôsobom liečený. Fenomén liečby na<br />
diaľku tvorí plynulý prechod od magnetickej<br />
k spirituálnej liečbe.<br />
„Duchovnými liečiteľmi“, ktorí<br />
úspešne vykonávajú liečbu na diaľku,<br />
sú často ľudia so silným liečivým<br />
magnetizmom.<br />
SPIRITUÁLNA LIEČBA<br />
Vraných dobách boli náboženstvo<br />
alebo „duchovné vedy“ a medicína<br />
spolu úzko späté. Kňaz-lekár<br />
bol svojím náboženským zameraním<br />
schopný spojiť sa so silami, ktoré<br />
ostatní ľudia nedosiahli. Spomeňme<br />
napríklad chrámový spánok, ktorý<br />
sa praktizoval v starom Grécku: po<br />
pôste a modlitbách sa pristupovalo<br />
k prijímaniu síl z vyšších úrovní bytia.<br />
V stavoch zahĺbenia vídal liečiteľ<br />
obrazy príčin chorôb a možností<br />
ich liečby.<br />
Viacerí zakladatelia náboženstiev,<br />
proroci a svätci boli obdarení schopnosťami<br />
liečenia. Ich vnútorný stav<br />
im umožnil slúžiť ako kanál pre energie<br />
z jemnejších oblastí bytia. To vo<br />
všeobecnosti predpokladá náboženský<br />
životný postoj v pravom zmysle<br />
a morálno-eticky orientovaný spôsob<br />
života liečiteľa. Spirituálny liečiteľ<br />
sa dá porovnať s transformátorom,<br />
ktorý premieňa energie vyššieho<br />
napätia na energie nižšieho napätia,<br />
ktoré potom odovzdáva pacientovi.<br />
Transformačnými miestami pre tieto<br />
energie sú energetické centrá (v staroindickom<br />
jazyku nazývané „čakry“),<br />
ktoré sú spojené s určitými<br />
nervovými centrami v oblasti hlavy<br />
a pozdĺž chrbtice.<br />
Dr. Hiroshi Motoyama z Tokia vyvinul<br />
rôzne prístroje, aby zistil, ako<br />
funguje liečenie, ktoré poznáme<br />
z Filipín. V učení akupunktúry sa<br />
traduje, že telom prechádzajú rôzne<br />
dráhy (meridiány), v ktorých cirkuluje<br />
„chi“, takzvaná „životná sila“.<br />
Dr. Motoyama zistil, že duchovní<br />
liečitelia prijímajú energie cez hore<br />
spomínané centrá, ktoré prechádzajú<br />
cez meridiány do končekov prstov,<br />
a odtiaľ cielene ako laserový lúč vystúpia<br />
z tela a smerujú na pacienta.<br />
OPERÁCIA BEZ RÁN<br />
Keď sa v magazíne „Stern“ (2/82)<br />
objavil článok o filipínskych liečiteľoch,<br />
v ktorom nechýbali slová
Z D R A V I E<br />
o podvode a poverách, Dan Acierto,<br />
filipínsky liečiteľ, sa k tomu vyjadril<br />
nasledovne: „Chcete všetko merať<br />
meradlami vašich prírodných vied<br />
a vychádzate z toho, že vaša úroveň<br />
skutočnosti je aj naša. Skôr, než by<br />
ste pripustili, že vaša vlastná predstava<br />
o svete sa potáca, podozrievate<br />
nás radšej z podvodu a šarlatánstva.“<br />
Podvod a šarlatánstvo – ako vo<br />
všetkých oblastiach – sa ani v tejto<br />
nedajú vylúčiť. Ale aj filipínske liečiteľstvo<br />
by nás malo inšpirovať<br />
k tomu, aby sme premýšľali o našom<br />
materialisticko-mechanickom<br />
obraze sveta.<br />
Vo viacerých, sčasti veľmi odľahlých<br />
oblastiach Filipín vykonávajú<br />
pôvodní obyvatelia jedného kresťansko-spirituálneho<br />
spolku komplikované<br />
operácie na všetkých<br />
orgánoch ľudského tela. Operácia<br />
trvá v priemere 3 až 5 minút. Jeden<br />
operujúci môže za jeden deň vykonať<br />
údajne až 200 operácií. Operácia<br />
ako taká prebieha pre pacienta<br />
úplne bezbolestne, bez akejkoľvek<br />
sterility a anestézie. Pacient je počas<br />
nej pri plnom vedomí a môže<br />
sa s operujúcim a všetkými prítomnými<br />
rozprávať. Operácia je vykonávaná<br />
bez akýchkoľvek chirurgických<br />
nástrojov, čiže len holými<br />
rukami. Liečiteľ otvára tkanivo ťahom<br />
a pritlačením rúk alebo len prstov<br />
na príslušnom mieste. Z otvorenej<br />
rany vytečie len veľmi málo<br />
krvi. O chvíľu objaví ruka operujúceho<br />
operujúca príčiny utrpenia.<br />
Zhnisané slepé črevo, rakovinové<br />
tkanivo, myómy rôznej veľkosti,<br />
úlomky kostí po nehodách, žlčníkové<br />
kamene, vredmi napadnuté<br />
časti čreva, tukové tkanivo, krvnú<br />
zrazeninu atď. Zdroje choroby sú<br />
končekmi prstov odstránené a odložené<br />
do misky na voľné pozorovanie.<br />
Pri vyťahovaní ruky z rany<br />
sa rana zavrie mľaskavým zvukom<br />
bez jazvy. Pacientovi sa vatou očistia<br />
stopy po krvi, opustí operačný<br />
stôl a môže hneď bez ujmy odísť za<br />
svojím zamestnaním. Vo väčšine<br />
prípadov sa cíti pacient už bezprostredne<br />
po zásahu oslobodený<br />
od svojej bolesti a utrpenia a môže<br />
odísť vyliečený domov. V niektorých<br />
prípadoch došlo iba k zmierneniu<br />
utrpenia. V žiadnom prípade<br />
však žiaden človek nezomrel počas<br />
operácie alebo bezprostredne potom.<br />
Všetci títo „spirituálni operujúci“,<br />
ako sa nazývajú, sa vyznačujú<br />
hlbokým náboženským postojom<br />
v kresťanskej oblasti viery. Všetci<br />
zhodne udávajú, že nie oni sami<br />
sú tými, kto tieto operácie alebo<br />
liečenie skutočne vykonáva. Sú to<br />
nadpozemské, duchovné bytosti,<br />
ktorým sa oni dávajú k dispozícii<br />
len ako nástroj pre požehnaný zásah<br />
do našej hrubohmotnej úrovne<br />
bytia. Každý operujúci popiera, že<br />
by také schopnosti mohol mať sám<br />
od seba.“<br />
Je zaujímavé, že podobné operačné<br />
fenomény ako tie na Filipínach<br />
boli pozorované aj na iných<br />
miestach, napríklad aj v Brazílii.<br />
Aj najznámejší lekár stredoveku,<br />
Paracelsus, ako sa zdá, prišiel do<br />
kontaktu s týmto druhom liečby<br />
aj v Európe. Vo svojej Philosophia<br />
sagax píše: „Nuž vedzte, že ju ten-<br />
-onen ovláda, ktorý môže siahnuť<br />
do človeka bez toho, aby ho zranil,<br />
to jest bez toho, že by tu bolo viditeľné<br />
otvorenie, rovnakým spôsobom,<br />
ako keď niekto siahne do<br />
vody a vyberie z nej rybu a voda<br />
nemá žiadnu dieru, alebo keď niekto<br />
niečo do vody položí a tiež tam nezostane<br />
diera. Tento ovláda štvrtý<br />
spôsob nigromantie, to znamená, že<br />
môže siahnuť do tela a niečo vytiahnuť,<br />
siahnuť tam a niečo tam vložiť,<br />
a tento spôsob sa volá svojím pravým<br />
menom Clausura nigromantica.“<br />
Nekrvané operácie a liečby sú<br />
všade na svete, aj vo francúzskych<br />
Lurdách sa zaznamenali napr. spontánne<br />
vyliečenia najťažších poškodení<br />
kostí.<br />
AKO SA TO DÁ<br />
VYSVETLIŤ?<br />
Možné vysvetlenie nám ponúka<br />
príklad z fyziky: Keď postavíme<br />
pohár vody na magnet so silou<br />
asi 1000 G (Gauss), tak o tri až<br />
päť minút klesne povrchové napätie<br />
vody asi o 18%. Toto zníženie<br />
povrchového napätia znamená, že<br />
molekuly vody, ktoré boli predtým<br />
navzájom pevne spojené, sa uvoľnili.<br />
V súvislosti s bunkovou štruktúrou<br />
tkaniva by to znamenalo, že pôsobenie<br />
vyššieho magnetizmu na organizmus<br />
s nižším magnetizmom<br />
by mohlo mať za následok zníženie<br />
elektromagnetického napätia medzi<br />
bunkami, a tak by mohlo dôjsť k oddeleniu<br />
buniek bez toho, aby bola<br />
samotná bunka poškodená, ako je<br />
to pri bežných chirurgických zákrokoch.<br />
Akonáhle pôsobenie silnejšieho<br />
magnetizmu prestane, bunkové<br />
štruktúry sa ihneď spoja, a tak<br />
nevzniknú žiadne jazvy po zásahu.<br />
Týmto sa stáva fenomén filipínskeho<br />
liečiteľstva zrozumiteľnejším. Lieči-<br />
11<br />
SVET GRÁLU<br />
6/2006
Z D R A V I E<br />
telia disponujú veľmi silným vlastným<br />
magnetizmom, a navyše majú<br />
prístup k energiám nie hrubohmotného<br />
druhu.<br />
Podobný efekt prinášajú aj<br />
niektoré moderné technológie. Napríklad<br />
rôzne druhy laserov sa využívajú<br />
v technike aj v medicíne. Je<br />
možné nimi rezať kovy alebo odstraňovať<br />
farebné čmáranice z betónových<br />
stien. V plastickej chirurgii<br />
umožňujú vykonávať čisté nekrvácajúce<br />
rezy a rovnako sa nimi odstraňujú<br />
rôzne nádory.<br />
Ak vezmeme tieto skutočnosti<br />
do úvahy v súvislosti s výskumom<br />
Dr. Motoyamu a jeho teóriou energie<br />
vystupujúcej z končekov prstov<br />
liečiteľa, tak sa zdá, že má dnešná<br />
veda oveľa bližšie k vysvetleniu liečiteľských<br />
fenoménov, ako by sme<br />
si mohli myslieť.<br />
Niektoré prípady sa dajú vysvetliť<br />
aj tak, že liečiteľ zasiahne iba do<br />
jemnejšieho modelu fyzického tela,<br />
t.j. do astrálneho tela človeka. Na<br />
to, aby sa zásah prejavil na fyzickom<br />
tele, je potrebný určitý čas. To<br />
znamená, že sa aj pacientov stav<br />
začne zlepšovať až s odstupom času.<br />
Niektoré zdokumentované prípady<br />
dokazujú, že pacient trpiaci na žlčníkové<br />
kamene po zásahu duchovným<br />
liečiteľom už viac netrpel<br />
záchvatmi, aj keď röntgenové vyšetrenie<br />
prítomnosť kameňov ešte<br />
potvrdzovalo. Kamene sa stratili asi<br />
až po šesťmesačnej dobe.<br />
Aplikácia kvantovej fyziky<br />
značne prispela k zmene pohľadu<br />
12<br />
SVET GRÁLU<br />
6/2006<br />
na svet, a preto som presvedčená<br />
o tom, že sa i veda budúcnosti<br />
svojím rozumovým chápaním<br />
priblíži k pochopeniu opísaných<br />
fenoménov. Dosvedčuje to aj výrok<br />
profesora Dr. Maxa Plancka:<br />
„Ako fyzik, teda ako muž, ktorý<br />
celý svoj život zasvätil vede, výskumu<br />
hmoty, iste nie som považovaný<br />
za rojka, a tak hovorím<br />
o mojom výskume atómu nasledovné:<br />
Neexistuje hmota sama<br />
Dostatočná miera telesného magnetizmu je pre<br />
každého človeka dôležitá, lebo len usporiadaným<br />
magnetickým poľom a jeho príťažlivými silami<br />
môže telo priťahovať určité životné sily z kozmu.<br />
od seba! Všetka hmota vzniká<br />
a pochádza len zo sily, ktorá<br />
privádza atómové čiastočky do<br />
pohybu a drží ich pohromade<br />
v najmenšom svetovom slnečnom<br />
systéme – systéme atómu. Keďže<br />
však v celom vesmíre neexistuje<br />
ani inteligentná ani večná (abstraktná)<br />
sila (ľudstvu sa nikdy<br />
nepodarilo zostrojiť perpetuum<br />
mobile), tak za touto silou musíme<br />
tušiť vedomého, inteligentného<br />
ducha. Tento duch je prazákladom<br />
všetkej matérie. Realitou nie<br />
je len viditeľná, ale pominuteľná<br />
matéria (lebo matéria nie je bez<br />
tohto ducha vôbec ničím). Neviditeľný,<br />
nesmrteľný duch je to pravé.<br />
Keďže duch nemôže byť sám zo<br />
seba a každý duch patrí nejakej<br />
bytosti, tak musíme nutne predpokladať<br />
existenciu duchovnej<br />
bytosti. Ale keďže aj duchovné<br />
bytosti nemôžu existovať len tak<br />
samé od seba, ale museli byť stvorené,<br />
tak sa odvažujem tohto tajomného<br />
Stvoriteľa nazývať tak<br />
isto, ako ho nazývali všetky staré<br />
kultúrne národy Zeme predchádzajúcich<br />
tisícročí: BOH.“<br />
LIEČBA AKO CESTA<br />
K PRAVDE<br />
Ako vidíme, nakoniec každá<br />
ozajstná liečba je „religio“, to<br />
znamená návrat k pravde. Návrat<br />
k nášmu vlastnému pôvodu a podstate<br />
bytia i návrat k tomu, kto nás<br />
stvoril. Zamyslime sa nad naším<br />
spôsobom myslenia a naň nadväzujúcimi<br />
citovými hnutiami i nad<br />
možnými zdravotnými dopadmi<br />
v dôsledku ich pôsobenia. Tu nám<br />
môže pomôcť iba dôsledná premena<br />
nášho vnútra a zameranie<br />
sa na zmysluplnejší život. Veď aj<br />
duchovný liečiteľ znovu usporadúva<br />
len to, čo sme sami predtým<br />
priviedli do neporiadku.<br />
Pýtanie sa a hľadanie „vyššieho<br />
zmyslu“ – to je cesta, po ktorej musí<br />
ísť každý jednotlivec sám od seba.<br />
Možno mu ju pomôže nájsť práve<br />
duchovná liečba.<br />
Johanna Arnoldová<br />
1) Pozn. red.: Pojem „duchovná liečba“<br />
možno chápať ako duchovný pohľad na<br />
ochorenie s voľbou alternatívnej liečby<br />
ako spôsobu uzdravenia. Alternatívna liečba<br />
zahŕňa aj v článku uvedené liečebné<br />
postupy.
K O M U N I K Á C I A<br />
Rešpektovať<br />
4 . Č A S Ť<br />
a byť rešpektovaný<br />
KOMUNIKAČNÉ ZRUČNOSTI SA OPIERAJÚ O PRINCÍPY<br />
autori článku<br />
V predchádzajúcich troch častiach<br />
nášho seriálu sme sa zaoberali<br />
niektorými súvislosťami<br />
uplatňovania partnerského<br />
a mocenského modelu výchovy<br />
a vzťahov. Na príkladoch<br />
sme sa pokúsili priblížiť<br />
aj niekoľko konkrétnych účinných<br />
zručností, ktoré vyjadrujú<br />
rešpektujúci, partnerský<br />
vzťah medzi ľuďmi, s dôrazom<br />
na komunikáciu dospelých<br />
voči deťom.<br />
Zo skúsenosti vieme, že používanie<br />
určitých postupov vo výchove a komunikácii<br />
ako obyčajných „techník“,<br />
bez znalosti princípov a vedomia širších<br />
súvislostí, má svoje riziká. Technika<br />
znamená mechanické použitie<br />
určitého postupu bez porozumenia,<br />
prečo to vlastne robíme a aké to bude<br />
mať dôsledky. Jedným z rizík používania<br />
techník je, keď niektorá „nezaberie“<br />
(napríklad preto, lebo bola použitá<br />
predčasne alebo nevhodne namiesto<br />
iného postupu), a to môže viesť k neopodstatnenému<br />
záveru, že nie je dobrá,<br />
alebo že nefunguje. Až uvedomelé<br />
zručnosti a pozitívne použitie nejakého<br />
postupu sú skutočne efektívnymi nástrojmi:<br />
vieme a dokážeme zdôvodniť,<br />
prečo to či ono robíme, a vieme aspoň<br />
do istej miery odhadnúť, aké to bude<br />
mať následky, pretože sme si vedomí<br />
zákonitostí, ktoré stoja za tým.<br />
Tieto zákonitosti nám môže pripomínať<br />
niekoľko zásad, ktoré sme nazvali<br />
princípmi efektívnej komunikácie. Budeme<br />
im venovať poslednú časť seriálu.<br />
13<br />
SVET GRÁLU<br />
6/2006
K O M U N I K Á C I A<br />
rešpe<br />
rešpekt<br />
Sú akoby „neviditeľné“ a na prvý pohľad<br />
môžu uniknúť pozornosti. Fungujú<br />
však ako kostra, ktorú síce nie je<br />
vidieť, ale vďaka nej drží pohromade<br />
to ostatné.<br />
Osvojenie týchto princípov a vyhodnocovanie<br />
vlastnej komunikácie podľa<br />
toho, či je s nimi v súlade alebo nie, sa<br />
môže stať veľmi praktickou pomôckou<br />
v každodennom spolužití s druhými<br />
ľuďmi – deťmi i dospelými. Naučíme<br />
sa tak riešiť nespočetné množstvo situácií,<br />
na ktoré nie sú k dispozícii<br />
žiadne hotové riešenia. Je to, ako keby<br />
sme otvárali stovky dverí niekoľkými<br />
univerzálnymi kľúčmi.<br />
PRINCÍPY EFEKTÍVNEJ<br />
KOMUNIKÁCIE<br />
• Držať sa prítomnosti<br />
Rešpektovanie tohto princípu pomáha<br />
zaistiť pocit bezpečia. Stručne<br />
povedané, ide o komunikáciu o tom, čo<br />
je „tu a teraz“. Niekedy potrebujeme<br />
hovoriť aj o veciach, ktoré sa týkajú minulosti<br />
alebo budúcnosti, má to však<br />
zmysel jedine vtedy, keď sa s tým dá<br />
niečo urobiť v prítomnosti.<br />
Držať sa prítomnosti znamená vyhýbať<br />
sa vyčítaniu a pripomínaniu minulých<br />
chýb (Ty sa zasa neučíš!), rovnako<br />
aj napomínaniu (Nie aby si pokazil tú<br />
14<br />
SVET GRÁLU<br />
6/2006<br />
písomku!), prorokovaniu (Takto sa na<br />
tú školu nedostaneš!) a „nálepkovaniu“<br />
(Ty si ale hrozný študent!). Z efektívnych<br />
komunikačných zručností vyjadruje zásadu<br />
prítomnosti najmä opis (Hovoril<br />
si, že zajtra máte písať tú písomku a ešte<br />
to veľmi nevieš.) a informácia (Na tú<br />
školu sa hlási trikrát viac uchádzačov,<br />
než môžu prijať.).<br />
• Držať sa problému<br />
a možností<br />
jeho riešenia – vyhnúť<br />
sa hodnoteniu<br />
osoby<br />
Rovnako aj dodržiavanie<br />
tohto<br />
princípu zaistí, že<br />
sa v komunikácii<br />
budeme cítiť bezpečne.<br />
Hodnotenie<br />
osoby môže byť aj<br />
priame (Ty si hrozný<br />
neporiadnik!), aj nepriame (V tvojej izbe<br />
je hrozný neporiadok!).<br />
Držať sa problému znamená – okrem<br />
iného – vyhýbať sa zhadzovaniu a irónii<br />
(Že sa ti tu chce žiť ako v chlieve!),<br />
porovnávaniu (Pozri sa na izbu svojej<br />
sestry…!) a vydieraniu (Mňa z toho<br />
tvojho neporiadku raz trafí šľak!). Stačí<br />
konštatovať, v čom je problém a čo je<br />
treba urobiť (Myslím, že tvoja izba by<br />
potrebovala povysávať.) – komunikačné<br />
zručnosti opis a informácie.<br />
• Sprostredkovať zmysluplnosť<br />
Tento princíp vychádza v ústrety našej<br />
potrebe chcieť vedieť prečo a ako. Znamená<br />
obmedziť príkazy a pokyny (Umy<br />
ten riad!), ale aj napríklad rečnícke otázky<br />
(Tak ty ten riad neumyješ?) a miesto nich<br />
podávať predovšetkým informácie (Potrebujem<br />
voľný dres, aby som mohla variť<br />
večeru). Zmysluplnou informáciou môže<br />
byť aj ja-výrok, ktorým vyjadrujeme, ako<br />
sa cítime a čo potrebujeme (Som unavená<br />
a nechcem sa o tom riade už dohadovať.<br />
Rada by som od teba počula jasnú odpoveď,<br />
ako to vyriešime).<br />
• Dávať priestor<br />
Schopnosť voliť, rozhodovať sa, je<br />
nám vrodená. Dávať priestor znamená<br />
znižovať počet príkazov a pokynov<br />
(Napíš si úlohy!), vyhýbať sa vyhrážaniu<br />
(Keď si tie úlohy neurobíš, nepôjdeš<br />
von!), manipulácii k pocitom viny (Že<br />
práve ja musím mať dieťa, ktorému sa<br />
stále musí niečo pripomínať!). Miesto<br />
nich ponúknuť spoluúčasť na riešení<br />
(Hovoril si, že na zajtra máte tri úlohy,<br />
a tiež, že chceš ísť ešte von. Ako si to<br />
naplánuješ?) alebo možnosť voľby (Napíšeš<br />
si tie úlohy všetky naraz alebo si<br />
niečo necháš, až sa vrátiš z vonku?).<br />
• Zamerať sa na pozitíva<br />
Správať sa a vyjadrovať pozitívne<br />
motivuje oveľa viac, ako hľadať chyby<br />
a kritizovať.<br />
Pri výchove to znamená mať otvorené<br />
oči pre to, čo dieťa zvládlo a v čom bolo<br />
úspešné. Napríklad namiesto vyčítania<br />
(To si sa s tým poriadkom veľmi nevytiahol!)<br />
použiť pozitívny opis (Ustlal si<br />
si posteľ a povysával koberec.) a ocenenie<br />
(Naozaj oceňujem, že si sa do toho<br />
dal, hoci sa ti veľmi nechcelo.). Komunikovať<br />
pozitívne tiež znamená vyhýbať<br />
sa zákazom (Nebehaj tu!) a namiesto<br />
nich používať informácie o tom, čo a za<br />
akých podmienok sa smie (Behať môžeš<br />
pred domom alebo na ihrisku.).<br />
• Vziať do úvahy emócie<br />
V emočne zafarbených situáciách často<br />
odsúvame emócie bokom a snažíme sa<br />
hneď riešiť problém, čo situáciu zbytočne<br />
komplikuje. Keď dáme najavo najprv<br />
snahu o porozumenie, ako sa druhí ľudia<br />
cítia, tíši to negatívne emócie a motivuje<br />
k spolupráci. A podobný efekt má,<br />
keď si uvedomíme, v akých emóciách<br />
sme my sami, a vhodne to vyjadríme.<br />
Prijať emócie druhých ľudí znamená<br />
vyhnúť sa ich zľahčovaniu a porovnávaniu<br />
(To nič nie je! Mať tak tvoje problémy.),<br />
radám (Mal by si…!) a otázkam<br />
(Prečo…?). Zručnosťou, ktorou dávame<br />
najavo záujem a prijatie, je empatická
yť<br />
ktovaný<br />
reakcia (Vidím, že ťa to veľmi sklamalo, že ste na ten výlet nešli.<br />
Toľko si hovoril o tom, ako sa tešíš…). Zručnosťou, ktorá pomáha<br />
vysporiadať sa s vlastnými emóciami, sú ja-výroky (Som<br />
naozaj rozladený. Očakával som, že tú prácu dostanem.).<br />
• Pri kladení požiadaviek šetriť slovami<br />
Keď riešime nejaký problém, nemáme radi dlhé reči.<br />
(Niečo iné je rozhovor s druhým človekom vo chvíľach pohody<br />
o tom, čo ho zaujíma.)<br />
Šetriť slovami znamená vyhnúť sa prednáškam a namiesto<br />
nich používať jasné informácie alebo ja-výroky, vyjadrovať<br />
očakávanie, alebo použiť zručnosť „povedať to dvoma či<br />
tromi slovami“.<br />
• Dávať si pozor na tón hlasu<br />
Pokiaľ by sme vo svojom vyjadrení rešpektovali všetky<br />
predošlé princípy, ale v tóne nášho hlasu by bola počuť nadradenosť,<br />
irónia alebo dešpekt, druhí ľudia, deti i dospelí, to<br />
budú vnímať, akoby sme povedali: „Si horší než ja“ alebo:<br />
„Si hlúpy, nekompetentný“. Sú situácie, keď oprávnene zvýšime<br />
hlas, alebo sa hneváme. Ani vtedy však z nášho hlasu<br />
nemusí zaznievať nadradenosť. V úplnej väčšine situácií<br />
by malo platiť, že keď už nemôže byť tón nášho hlasu prívetivý<br />
a milý, mal by byť aspoň vecný. Pomáha oslovenie<br />
menom. Je rozdiel, ak povieme direktívnym tónom: Kôš!,<br />
alebo použijeme oslovenie a prívetivý tón: Hanka, ten kôš.<br />
Povedať znevažujúcim tónom: No, vidím, že sa ti do toho<br />
učenia veľmi nechce, alebo povedať to isté, ale s pochopením:<br />
Vidím, Petrík, že sa ti do toho veľmi nechce… Čo by ti<br />
pomohlo?, má úplne odlišné účinky.<br />
Osem princípov efektívnej komunikácie je vynikajúcou<br />
pomôckou v situáciách, keď niečo v našej komunikácii „zaškrípe“<br />
alebo nefunguje tak, ako by sme si želali. Dajú sa<br />
použiť ako kritériá, pomocou ktorých pozeráme na svoju<br />
komunikáciu s nejakým človekom. Keď to urobíme, väčšinou<br />
zistíme, že je tu aspoň jedna vec, ktorú by sme sa mohli<br />
pokúsiť zmeniť, aby sa naša komunikácia zlepšila.<br />
Vážení čitatelia, o ďalších postupoch a zručnostiach, ktoré<br />
zodpovedajú partnerskému modelu výchovy a vzťahov, aj o<br />
argumentoch, o ktoré sa opierame, sa môžete dočítať v práve<br />
dokončenej knihe „Respektovat a být respektován“. Z nej pochádzajú<br />
aj niektoré pasáže, použité v našom seriáli. Autormi<br />
knihy sú Pavel Kopřiva, Jana Nováčková, Dobromila Nevolová<br />
a Tatjana Kopřivová. Zhrnuli sme v nej svoje osobné<br />
skúsenosti a skúsenosti z našich kurzov, ktorých sa zúčastnilo<br />
okolo dvanásťtisíc účastníkov. Kniha má 284 strán a stojí<br />
340Sk. V prípade bližšieho záujmu sa môžete informovať na<br />
e-mailovej adrese: koprivovi.spirala@tiscali.cz.<br />
Pavel a Tatjana Kopřivovci<br />
K O M U N I K Á C I A<br />
Pavel Kopřiva, Jana Nováčková,<br />
Dobromila Nevolová, Tatjana Kopřivová<br />
REŠPEKTOVAŤ A BYŤ REŠPEKTOVANÝ<br />
Výchova a vzdelávanie detí založené na uplatňovaní moci<br />
a sily sú vyčerpávajúce a pritom málo účinné. Majú negatívne<br />
dopady nielen na plnenie každodenných oprávnených<br />
požiadaviek, ale tiež na sebaúctu, rozvoj osobnosti<br />
a vzájomné vzťahy všetkých zúčastnených strán. To isté<br />
platí aj pre komunikáciu dospelých medzi sebou, kedykoľvek<br />
v nej prevládne vzájomný boj o moc.<br />
Kniha Respektovat a být respektován je určená všetkým,<br />
ktorí sa snažia o partnerský, rešpektujúci prístup vo výchove,<br />
vzdelávaní a vzťahoch. Je zhrnutím tých najlepších skúseností<br />
z oblasti dobre fungujúcej komunikácie medzi ľuďmi, učebnicou<br />
dobrej komunikácie. Ponúka jednak postupy a možnosti<br />
okamžite využiteľné v praxi, jednak pohľad na širšie súvislosti<br />
mocenského a rešpektujúceho pojatia výchovy a medziľudských<br />
vzťahov. Je využiteľná pre rodičov, učiteľov a všetkých,<br />
ktorí chcú investovať úsilie do rozšírenia repertoáru svojich komunikačných<br />
schopností pre zvládanie bežných i náročných<br />
životných situácií. Prirodzeným dôsledkom osvojenia týchto<br />
schopností je udržanie vplyvu aj dobrých vzťahov a vzrastajúci<br />
pocit vnútorného pokoja, sebaúcty a kompetentnosti.<br />
Autori sú známi ako lektori rovnomenného kurzu, ktorý už<br />
niekoľko rokov prebieha ako v Česku, tak i na Slovensku.<br />
Respektovat a být respektován<br />
284 strán, brožováno. Cena 340 Sk.<br />
Objednávky: Ing. Stanislava Mikušincová, Hviezdoslavova I.55,<br />
01863 Ladce. Tel.: 0905 795 272, 042 462 8179.<br />
E-mail: mikusincova.s@zoznam.sk<br />
E-mail na autorov: koprivovi.spirala@tiscali.cz<br />
Pri odbere 5 a viac výtlačkov neúčtujeme poštovné.<br />
rešpektujem<br />
15<br />
SVET GRÁLU<br />
6/2006
K N I Ž N Á U K Á Ž K A<br />
Ježiš ale putoval so svojimi učeníkmi<br />
ďalej. Na svojej ceste do<br />
Galilei prechádzal Samáriou. Pri<br />
Sicheme odpočívali. Zatiaľ čo učeníci<br />
išli do mesta, aby kúpili jedlo,<br />
Ježiš sa posadil na okraj studne,<br />
a hýbali ním všelijaké myšlienky.<br />
Túto studňu vykopal Jakub, ten<br />
Jakub, ktorého Židia nazývali<br />
jedným z praotcov. Boli hrdí, že<br />
z neho pochádzajú. Volali sa vyvoleným<br />
národom, a aj ním boli. Ale<br />
namiesto toho, aby sa stali vedoh<br />
NEZNÁME ZO ŽIVOTA g<br />
SYNA BOŽIEHO JEŽIŠA<br />
Atak prišiel malý Ježiš vo svojich<br />
piatich rokoch do školy<br />
rabína, ktorý čoskoro spoznal,<br />
že tohto chlapca musí vyučovať<br />
osobitne. Dieťa udivujúco rýchlo<br />
chápalo, pokiaľ rozprával Mehu<br />
o Bohu a božskom celkom prostými<br />
slovami. Len čo však nadviazal<br />
na skutočnosti alebo správy výkladmi,<br />
v Ježišovi sa niečo proti<br />
tomu vzpieralo. Jeho tvár potom<br />
stratila žiarivý výzor, objavila sa<br />
na nej črta zamyslenia, často dokonca<br />
bolesti.<br />
Mehu to rýchlo spozoroval a vždy,<br />
keď sa stratilo svetlo, ktoré mal tak<br />
rád, sa pýtal: „Čo som zasa povedal?“<br />
A vtedy zistil, že to boli vždy<br />
výklady učencov písma, ktoré dieťa<br />
zmenili. Boli pre mladistvého ducha<br />
príliš náročné? Pri každom inom<br />
dieťati by sa to dalo predpokladať,<br />
lenže Ježiš hravo chápal aj to najťažšie,<br />
pokiaľ išlo o vedenie o Bohu.<br />
Muselo to teda mať inú súvislosť.<br />
Starnúci Mehu hĺbal a premýšľal;<br />
nedošiel však k nijakému uspokojivému<br />
záveru. Tu sa jedného dňa,<br />
keď chlapec pred ním sedel s tvárou<br />
úplne zvraštenou od bolesti,<br />
opýtal:<br />
„Povedz, Ježiš, teba bolí to, čo<br />
hovorím?“<br />
Opýtaný sa na neho úprimne<br />
zadíval:<br />
„Nie všetko, rabín. Mnohé, čo<br />
hovoríš, je krásne a pravdivé. Ale<br />
práve si povedal nepravdu.“<br />
Od nikoho by rabín takéto obvinenie<br />
neprijal, lenže detské ústa<br />
ho vyslovili tak samozrejme. Chcel<br />
16<br />
SVET GRÁLU<br />
6/2006<br />
vedieť, čo sa za tým skrýva.<br />
„Povedz mi, čo pociťuješ ako nepravdivé,<br />
dieťa.“<br />
„Povedal si, že Boh sa ešte dnes<br />
zjavuje učencom písma, pretože jedine<br />
oni mu dokážu rozumieť. Sú<br />
vraj pred všetkými ľuďmi uprednostnení.<br />
Rabín, myslíš, že Boh<br />
naozaj robí takéto rozdiely? On je<br />
predsa spravodlivosť!“<br />
„Čo to má do činenia so spravodlivosťou?“<br />
pýtal sa rabín nanajvýš<br />
prekvapene. „Učenci písma, ktorí<br />
zasväcujú celý svoj život čítaniu<br />
svätého písma, musia byť predsa<br />
za odplatu uprednostnení.“<br />
„A ľudia, ktorí celý svoj život konajú<br />
podľa Božích prikázaní, ako<br />
môj otec Jozef? Oni nie sú lepší<br />
ako učenci písma?“<br />
„Dieťa, ty tomu nerozumieš. Nato<br />
si ešte príliš mladý.“<br />
Tým rabín ďalšie vyjasňovanie<br />
prerušil; ale v jeho duši zostali tie<br />
slová živé.<br />
Ježiš mlčal a opäť sa sklonil<br />
k ťažkým písmenám.<br />
Inokedy hovoril o očakávanom<br />
Mesiášovi.<br />
„Príde vo všetkej nádhere a kráse<br />
nebies. Budú mu slúžiť anjeli i ľudia.<br />
Na zemi bude jasot a radosť;<br />
pretože On uvoľní všetky putá,<br />
všetkých ľudí a urobí ich šťastnými!“<br />
Mehu hovoril celkom vzrušene,<br />
pretože patril k tým Židom, ktorých<br />
oporou a jedinou nádejou bol<br />
Prichádzajúci.<br />
Dieťa počúvalo pozorne so zloženými<br />
rukami.<br />
„Všetci, rabín?“ opýtalo sa zasnene.<br />
„Aj hriešnici?“<br />
„Hriešnikov vtedy už nebude.<br />
Všetci sa obrátia k Pánovi. Ale pohania<br />
z iných národov, ktorí neveria<br />
v Boha, tí budú naveky zatratení.<br />
Budú horieť v ohni preto, že nespoznali<br />
Boha!“<br />
Opäť zaznel pokojný detský<br />
hlas:<br />
„Ak im však nikto o Bohu nepovedal?“<br />
Takto sa rabína ešte nikto nepýtal.<br />
Čo mal odpovedať? Boli ešte<br />
ľudia, ktorí nepočuli o Bohu? Naozaj<br />
takí ešte boli!<br />
„Dieťa, pýtaš sa viac, ako môžem<br />
odpovedať. O tom rozhodne<br />
Mesiáš.“<br />
„To verím tiež,“ povedal Ježiš<br />
uspokojene.<br />
A
K N I Ž N Á U K Á Ž K A<br />
mými tejto milosti, videli v tom zásluhu.<br />
Oni sami si zatarasili všetky<br />
cesty nahor a sťažili mu tým vykonanie<br />
jeho diela na ich dušiach.<br />
S povzdychom sa Ježiš rozhliadol<br />
dookola. Bola za ním dlhá cesta;<br />
bol unavený a smädný.<br />
Tu sa sem od Sichemu náhlila<br />
jedna žena, ktorá podľa miestnej<br />
obyčaje na hlave niesla džbán<br />
na vodu. Ježiš sa na ňu skúmavo<br />
pozrel. Vykračovala slobodne<br />
a zľahka; v jej spôsoboch spočívalo<br />
niečo zadržiavané. Teraz dosiahla<br />
studňu a začala po krátkom pozdrave<br />
napĺňať svoj džbán vodou.<br />
Tu ju Ježiš oslovil:<br />
„Daj mi napiť sa, som smädný.“<br />
Chcela tak už učiniť, keď prišli na<br />
ňu pochybnosti.<br />
„Boli tí muži, ktorých som stretla<br />
na ceste do Sichemu, tvoji spoločníci?“<br />
opýtala sa.<br />
Ježiš prisvedčil.<br />
„Tak potom ste Židia, hoci ty nemáš<br />
výzor jedného z nich. Či ty<br />
nevieš, že ja som samaritánska<br />
žena? Vy Židia nemáte s nami nič<br />
spoločné. Tak ani ja ti nesmiem<br />
ponúknuť môj džbán, pane.“<br />
Ježiš sa opäť na ňu prenikavo pozrel.<br />
Každá iná žena by mu bola<br />
vodu pokojne podala; sám má hľadieť,<br />
keď pitím porušuje ustanovenia!<br />
Ako k tomu došlo, že táto žena<br />
sa stará o dušu iného? Chcel skú-<br />
-mať ďalej a odvetil priateľsky:<br />
„Keby si vedela, kto som, tak by<br />
si ty mňa prosila o vodu. A ja by<br />
som ti dal z večne vyvierajúceho<br />
prameňa života, aby ťa už nikdy<br />
viac nesmädilo.“<br />
Na okamih sa žena strhla: O čom<br />
hovoril tento cudzinec?<br />
Vtom uvidela svetlú žiaru, ktorá<br />
obklopovala celú postavu, a lúče,<br />
ktoré vychádzali z jeho očí a zdali sa<br />
prenikať jej dušou. Vedela teraz, že<br />
Ježiš nehovoril o pozemskej vode.<br />
Trasúcim sa hlasom prosila:<br />
„Pane, daj mi z tej vody, aby tak<br />
nekonečný smäd mojej duše bol<br />
konečne uhasený!“<br />
Namiesto akejkoľvek odpovede<br />
Ježiš žiadal:<br />
„Tak choď a priveď svojho<br />
muža.“<br />
Obstojí v tejto skúške? Bez váhania<br />
však žena priznala, čo jej<br />
muselo v očiach každého človeka<br />
uškodiť:<br />
„Pane, nemám nijakého muža.<br />
Päť mužov som mala, ten však,<br />
ktorého teraz z lásky opatrujem,<br />
lebo je smrteľne chorý, nie je mojím<br />
mužom.“<br />
Ježiš pokojne odvetil:<br />
„Povedala si pravdu, viem to.“<br />
Žiadne slovo zatratenia, žiadna<br />
výčitka!<br />
Vtom to vyrazilo zo ženy, ktorá<br />
raz vyslovila ťaživú vinu svojho života,<br />
nezadržateľne von. Všetko,<br />
všetko, čo ju trápilo a zamestnávalo,<br />
pokiaľ si len mohla spomenúť,<br />
muselo teraz na svetlo dňa.<br />
„Pane, viem, že ty si prorok Najvyššieho.<br />
Pomôž mi! Kde môžem<br />
nájsť Boha? Hľadám ho, ale ho nenachádzam.<br />
Vy, Židia, hovoríte,<br />
človek ho musí vzývať v Jeruzaleme<br />
v chráme, potom sa mu ukáže. Naši<br />
otcovia nás učili hľadať ho na tejto<br />
hore. Nikde som ho nenašla. Pane,<br />
milý pane, pomôž mi!“<br />
Pohnute zneli slová; vychádzali<br />
z najhlbšej, hľadajúcej duše. Ešte<br />
nikdy nehovoril nejaký človek tak<br />
bezprostredne k Ježišovej duši; ešte<br />
nikdy nenašiel také hľadanie.<br />
Dobrotivo sa obrátil k žene,<br />
ktorá naňho hľadela prosiacimi<br />
očami a rozžiarila sa od očakávania.<br />
„Boh nie je viditeľný ľudskému<br />
zraku. Kto ho chce vzývať, musí ho<br />
hľadať mimo tejto hmotnosti. Musí<br />
vstúpiť do svojej vlastnej duše; pretože<br />
iba v duchu dokáže prenikať<br />
nahor a vytušiť niečo z Boha. To sa<br />
vy musíte najprv opäť učiť, ľudia.“<br />
Žena ho horlivo prerušila:<br />
„Mesiáš, ktorý čoskoro príde, ten<br />
nám bude zvestovať o Bohu. On<br />
nás bude učiť všetkému.“<br />
Tieto slová vyslovila z hlbokej<br />
viery. Ježiš však odpovedal zdržanlivým<br />
hlasom.<br />
„Žena, pozri sa na mňa poriadne!<br />
Ja som to.“ Jasanie, akému nebolo<br />
páru, naplnilo dušu ženy.<br />
„Môj Boh a môj Pán,“ jasala. Potom<br />
vyšlo ako vo veľkom údive<br />
z jej pier: „Tak som v tebe našla<br />
Boha, konečne našla? Smiem ho<br />
vidieť!“<br />
Klesla na kolená a pritiahla lem<br />
Ježišovho rúcha na svoje pery. Potom<br />
ale vyskočila. Bolo zabudnuté,<br />
že Ježiš ju bol prosil o dúšok vody,<br />
zabudnuté, že sa dosiaľ vždy držala<br />
stranou od ľudí, aby im nedala príležitosť<br />
hanobiť ju.<br />
Uchopila svoj džbán a išla rýchlo<br />
späť do Sichemu, aby tam zvestovala,<br />
že prišiel Mesiáš. Všetci,<br />
všetci by ho mali vidieť!<br />
S veľkou radosťou sa díval Ježiš<br />
za ňou. Ako to blažilo, stretnúť jedného<br />
takého človeka. U nej bolo<br />
videnie a vedenie jedným, a čo<br />
jej duša prežila, to premenila na<br />
čin.<br />
Ukážky z knihy: Zaviate doby sa<br />
prebúdzajú III. Nakladateľstvo<br />
Stiftung Gralsbotschaft, Stuttgart.<br />
17<br />
SVET GRÁLU<br />
6/2006
Odolnosť voči<br />
antibiotikám rastie<br />
Lekári v južnej a východnej<br />
Európe predpisujú<br />
zrejme antibiotiká<br />
veľmi veľa a príliš často.<br />
Podľa štúdie Univerzity<br />
v Antwerpách existuje<br />
súvislosť medzi predpisovaním<br />
antibiotík a stúpajúcou<br />
odolnosťou voči<br />
antibiotikám. Zistilo sa,<br />
že stále viac pacientov na<br />
tieto lieky nereaguje. Najviac<br />
sú antibiotiká predpisované<br />
vo Francúzsku,<br />
najmenej v Holandsku.<br />
Ľubovník proti<br />
depresiám<br />
Vedcom Lekárskej univerzity<br />
v Innsbrucku sa<br />
podarilo rozlúštiť spôsob<br />
účinku ľubovníka bodkovaného.<br />
Ľubovník je<br />
už dlho považovaný za<br />
účinný prostriedok proti<br />
depresiám. Pre vznik<br />
a priebeh depresívnych<br />
ochorení je rozhodujúca<br />
tiež tzv. látková výmena<br />
triptofanu. Látky obsiahnuté<br />
v ľubovníku poruchy<br />
tejto látkovej výmeny<br />
potláčajú.<br />
Monsanto chce<br />
vlastniť ošípané<br />
Obchod s potravinami<br />
je jeden z najvýznamnejších<br />
na svete. Získanie výlučného<br />
práva na výrobu<br />
a distribúciu určitých<br />
komodít je preto veľmi<br />
lukratívna záležitosť. To<br />
by ostatným výrobcom a,<br />
samozrejme, v konečnom<br />
18<br />
SVET GRÁLU<br />
6/2006<br />
dôsledku aj spotrebiteľov<br />
i pr i-<br />
nieslo množstvo<br />
rizík. V tomto<br />
rok u napr í k lad<br />
firma Monsanto podala<br />
žiadosť o patent na<br />
postup zušľachťovania<br />
ošípaných, ale aj na samotné<br />
ošípané a ich potomkov<br />
odchovaných ich<br />
metódou. Avšak „objavné“<br />
metódy, opísané v patentovej<br />
žiadosti, sú iba<br />
kombináciou bežne používaných<br />
metód s metódou<br />
umelej inseminácie<br />
za účelom zvýšenej komerčnej<br />
ziskovosti zvierat<br />
(žiadosť o patent WO<br />
2005/015989). Získanie<br />
takýchto patentov ých<br />
práv by znamenalo, že by<br />
firma Monsanto mohla<br />
právnou formou zabrániť<br />
chovateľom pestovať<br />
ošípané podľa charakteristiky<br />
opísanej v patente,<br />
alebo by si mohla nárokovať<br />
na autorský honorár.<br />
Pôvodne sa táto firma<br />
zaoberala agrochémiou.<br />
Vlastní mnohé herbicídy,<br />
pesticídy, ako aj semená,<br />
z ktorých mnohé sú modifikované<br />
tak, aby nemohli<br />
produkovať potomkov.<br />
http://www.zvedavec.org/<br />
Z A U J A L O N Á S<br />
Z A U J Í M AV O S T I ZO S V E TA<br />
V E D Y A V Ý S K U M U<br />
clanky_1299.htm<br />
Zelená technika<br />
zlyhala<br />
Desať rokov po povolení<br />
výroby a predaja prvých<br />
geneticky upravovaných<br />
potravín to s bilanciou<br />
nevyzerá dobre. Už teraz<br />
sa ukazuje ako iluzórny<br />
názor, že génová technika<br />
zníži množstvo<br />
používaných<br />
pesticídov. Podľa<br />
dostupných informácií<br />
sa musí<br />
už šesť rokov po prvej<br />
výsadbe geneticky upravovaných<br />
rastlín použiť<br />
o 13% viac pesticídov<br />
ako predtým. Tiež vychvaľovaný<br />
druh kukurice,<br />
ktorý má byť rezistentný<br />
voči hmyzu a ktorý<br />
sám jed proti hmyzu produkuje,<br />
nevedie k zníženiu<br />
množstva pužitých<br />
pesticídov. Pri repke došlo<br />
dokonca k tomu, že<br />
krížením sa repka sama<br />
stala úpornou burinou rezistentnou<br />
voči všetkým<br />
totálnym herbicídom. Aj<br />
ohlasované zvýšenie výnosov<br />
bolo v praxi sklamaním<br />
- v rôznych štúdiách<br />
sa dokonca hovorí<br />
o znížených výnosoch.<br />
Podľa istej dlhodobej štúdie<br />
zistili britskí experti<br />
takisto nedozierne dôsledky<br />
génovej manipulácie<br />
na rozmanitosť druhov<br />
- napríklad došlo k markantnému<br />
zníženiu počtu<br />
motýľov v repke rezistentnej<br />
voči herbicídom.<br />
http/www.umweltinstitut.org<br />
Katalyzátory<br />
znečisťujú životné<br />
prostredie<br />
Pred viac ako 10 rokmi<br />
boli v mnohých krajinách<br />
zavedené katalyzátory.<br />
Bilancia, ktorú prezentujú<br />
renomovaní vedci, je<br />
ale rozporuplná. Výroba<br />
drahých kovov - platiny,<br />
palladia a rhodia, ktoré<br />
sú pre katalizátory nutné,<br />
je spojená so silným znečisťovaním<br />
životného<br />
prostredia. Navyše zásoby<br />
týchto veľmi vzácnych<br />
kovov budú rýchlo<br />
vyčerpané a riziká stálej<br />
emisie platinových kovov<br />
sú tiež veľké.<br />
Nebezpečné<br />
žiarenie z mobilných<br />
telefónov<br />
Medzinárodná štúdia,<br />
financovaná z prostriedkov<br />
EÚ, na ktorej sa podieľali<br />
aj vedci<br />
z Unik liniky Benjamina<br />
Franklina (Steglitz),<br />
prezentuje alarmujúce<br />
výsledky. Žiarenie<br />
z mobilných telefónov<br />
totiž - oproti doterajším<br />
predpokladom - spôsobuje<br />
ťažké poškodenie<br />
buniek a ovplyvňuje dedičnú<br />
výbavu ľudí. Dokázalo<br />
to dvanásť na sebe<br />
nezávislých vedeckých tímov<br />
zo siedmich krajín.<br />
Módna droga<br />
spôsobuje depresie<br />
Táto správa nie je nová,<br />
ale teraz je už vedecky potvrdená:<br />
Po prvý raz bolo<br />
výskumom viac než 100<br />
osôb dokázané, že dlhodobé<br />
užívanie drogy Extáza<br />
poškodzuje mozog.<br />
Vedci britskej univerzity<br />
v Cambridge zistili,<br />
že užívanie týchto drôg<br />
spôsobuje zvýšený počet<br />
ochorení na depresiu<br />
a u emocionálne labilných<br />
jedincov vyvoláva ťažké<br />
psychické problémy.
T É M A<br />
Grál je pojem pevne zakotvený najmä v umení a literatúre západoeurópskych<br />
krajín. Keltské, francúzske a španielske legendy, nemecký národný epos, monumentálne<br />
hudobno-dramatické dielo Richarda Wagnera, to všetko má svoj<br />
základ v stáročnom hľadaní tajuplného predmetu – Svätého Grálu. Kresťanský<br />
svet chápe pod pojmom Grál čašu z Ježišovej poslednej večere, no mnohí básnici<br />
a umelci v ňom hľadali viac, než len historickú relikviu. Pojem „Svätý Grál“<br />
bol spájaný aj s rytierstvom, ochranou duchovných hodnôt, ako aj s posvätnou,<br />
životodarnou silou, ktorá z neho vyžaruje. V tomto článku sa vydáme po stopách<br />
povestí o Svätom Grále, ktoré vznikli v dávnej minulosti a poodhalíme závoj aj<br />
z novodobých diel, ktoré o Grále podávajú svoju vlastnú výpoveď.<br />
OČARUJÚCI GRÁL<br />
SKUTOČNOSŤ A MÝTUS<br />
Ten, kto sa pustí do hľadania povestí<br />
a legiend spätých s Grálom, vydáva<br />
sa na dobrodružnú cestu. Táto cesta vedie<br />
k starým predkresťanským legendám,<br />
do temného obdobia stredovekých<br />
križiackych výprav, no ukazuje najmä<br />
k prameňu inšpirácie mnohých veľkých<br />
umelcov, ktorí sa snažili zachytiť pojem<br />
„Grál“ v obraznom vyjadrení povznesenom<br />
nad pozemskú všednosť.<br />
Hľadanie stôp po „Grále“ by sa mohlo<br />
začať pohľadom do lexikónu. Tu pod<br />
heslom „Grál“ nájdeme vysvetlenie, že<br />
slovo pochádza zo starofrancúzskeho<br />
slova „graal“ a svojím pôvodným významom<br />
je odvodené z latinského „gradalis“,<br />
čo znamená niečo ako „stupňovitý<br />
kalich“. Tento kalich bol v minulosti častým<br />
stredobodom básnických diel o „Svätom<br />
Grále“.<br />
GRÁL STREDOVEKÝCH<br />
BÁSNÍ A LEGIEND<br />
ravdepodobne najstaršia verzia dnes<br />
P historicky známej povesti o Grále sa<br />
nachádza vo velšskej básni, ktorá vznikla<br />
už asi v 6. storočí n. l. Hovorí sa v nej<br />
o výprave bojovníkov pod vedením legendárneho<br />
kráľa Artuša (okolo roku 500<br />
n. l.) do Annwn, na keltský druhý svet.<br />
Muži sa plavia po mori a zaplietajú sa do<br />
nebezpečných dobrodružstiev. Ich cieľom<br />
je však nájsť čarovný kalich, ktorý stráži<br />
deväť panien.<br />
Na podklade prozaických a veršovaných<br />
príbehov keltských básnikov<br />
v Británii a v Bretónsku vznikali v 12.<br />
a 13. storočí rozsiahle veršované romány<br />
francúzskych básnikov, ktorí prevzatý<br />
materiál zmodernizovali tým, že<br />
keltský čarovný svet premieňali<br />
na dvorný – rytiersky. Keď sa<br />
teda povesť o Grále rozšírila,<br />
bolo pre básnikov jednoduché<br />
umiestniť hrdinu<br />
tejto povesti, Percevala<br />
(keltsky Peredur) na<br />
dvor kráľa Artuša,<br />
kde žili vynikajúci<br />
rytieri, a z neho vytvoriť<br />
po šťastne sa končiacich dobrodružstvách<br />
člena presláveného okrúhleho<br />
stola.<br />
Podľa súčasných výskumov prvým autorom<br />
v histórii, ktorý zapracoval príbeh<br />
o Grále do rámca artušovských povestí,<br />
bol v 12. storočí Chrétien de Troyes. Okolo<br />
roku 1185 napísal svoj „Perceval li Galois<br />
ou Les Contes del Graal“.<br />
Neskôr, okolo roku 1200, zložil Robert<br />
de Boron na dvore grófa Gautier de Montbélierd<br />
svoju „Grand estoire dou Graal“,<br />
krátku poviedku z 3514 veršov. Toto dielo<br />
sa považuje za najdôležitejší starofrancúzsky<br />
literárny prameň s témou Grálu.<br />
Pre Roberta de Borona bol Grál už čašou,<br />
použitou pri poslednej večeri, do ktorej<br />
neskôr Jozef z Arimatie zachytil Kristovu<br />
vytekajúcu krv. Inšpiráciou pre Boronovu<br />
báseň bolo pravdepodobne Nikodémovo<br />
apokryfné evanjelium, takzvané „Pilátove<br />
spisy“, teda apokryfná správa o odsúdení<br />
a smrti Krista, ktorú údajne rímsky miestodržiteľ<br />
Pilát zaslal cisárovi Tibériovi<br />
do Ríma. Predpokladá sa však, že bola<br />
zostavená až koncom 2. storočia.<br />
Medzi rokmi 1197 a 1210 vytvoril<br />
Wolfram von Eschenbach svojho „Parzivala“,<br />
dielo, ktoré sa považuje za najväčší<br />
epos nemeckého stredoveku. Ako pred-<br />
19<br />
SVET GRÁLU<br />
6/2006
T É M A<br />
lohu použil básnické dielo Chrétiena de<br />
Troyes. Wolfram v ideálnej postave Parzivala<br />
ukazuje, ako jeho hrdina môže prerásť<br />
nad pozemské chápanie rytierstva,<br />
ako napriek všetkým pochybnostiam, bolestiam<br />
a skúškam dosiahne „duchovné<br />
rytierstvo“ a napokon, ako korunovanie<br />
jeho čistého, statočného úsilia, je<br />
povolaný za kráľa Grálu. Wolfram von<br />
Eschenbach opisuje Grál ako divotvorný,<br />
žiariaci drahokam s magickými vlastnosťami,<br />
zoslaný na zem anjelmi. Človeku,<br />
ktorý naň pozrie, prináša nesmrteľnosť.<br />
Rytieri žijú zo sily Grálu, tohto kameňa,<br />
ktorý sa volá „lapsit exillis“ (spomedzi<br />
mnohých významov prevláda: „z neba<br />
spadnutý“). Raz v roku, na Veľký piatok,<br />
znesie sa z neba holubica a kladie na kameň<br />
hostiu, čím sa obnovuje jeho sila.<br />
KRIŽIACKA VÝPRAVA<br />
PROTI KATAROM<br />
olfram von Eschenbach označil<br />
W ako zdroje svojho básnického diela<br />
na jednej strane Chrétiena de Troyes a na<br />
druhej strane dielo jedného Provensálčana,<br />
ktorého nazýval „spevák Kyot“.<br />
Avšak napriek všetkých neskorším výskumom,<br />
ktoré sa dodnes vykonali, nikto<br />
nevedel nájsť ani zmienku o provensálskom<br />
básnikovi menom Kyot, ani stopy<br />
jeho diela. Okolo existencie alebo neexistencie<br />
človeka s týmto menom sa preto<br />
viedlo mnoho sporov.<br />
Niektorí historici dospeli pri skúmaní<br />
Wolframovho diela k predpokladu, že<br />
jeho „Majster Kyot“ bol katarom. Prísne<br />
asketické náboženské spoločenstvo katarov<br />
sa rozšírilo koncom 10. storočia<br />
v južnej a západnej Európe a okolo roku<br />
1200 patrilo k tým „sektám“, ktoré rímska<br />
pápežská cirkev neúprosne prenasledovala.<br />
Pre katarov síce platilo ako najvyššie<br />
prikázanie viesť príkladný život v zmysle<br />
Slova Ježiša Krista, ale zavrhovali pápeža<br />
a rímsku cirkev pre okázalú „zhýralosť“<br />
a popierali jej dogmy. Nezachovávali nič<br />
z uctievania svätých a relikvií, spochyb-<br />
20<br />
SVET GRÁLU<br />
6/2006<br />
nili cirkevné sviatosti, hlásili sa k učeniu<br />
o opätovnom vtelení – reinkarnácii<br />
a ako symbol svojej viery si nezvolili „kríž<br />
utrpenia“ rímskej katolíckej cirkvi, ale<br />
rovnoramenný kríž, prastarý, už v predkresťanských<br />
dobách existujúci symbol<br />
Pravdy, harmónie medzi aktívnym a pasívnym,<br />
mužským a ženským, pozitívnym<br />
a negatívnym princípom.<br />
Pre cirkev Ríma boli katari nebezpečnou<br />
sektou, hrozbou pre „pravých veriacich“,<br />
ktorá musela byť zlikvidovaná.<br />
V roku 1208 pápež Innocent III. nariadil<br />
inkvizíciu a križiacku výpravu proti<br />
katarom. V nasledujúcich rokoch, až do<br />
roku 1229, boli tisícky katarov povraždených.<br />
Padli v bojoch, alebo skončili na<br />
zapálených hraniciach. Ak teda Wolfram<br />
von Eschenbach skutočne prijal od nejakého<br />
katarského Majstra „tajné učenie<br />
o Grále“, ktoré votkal do svojho „Parzivala“,<br />
potom sa musel zákonite snažiť<br />
vymazať všetky stopy po ňom, aby ho<br />
uchránil pred prenasledovaním a súdom<br />
rímskej inkvizície.<br />
Podľa iného názoru vraj Wolfram von<br />
Eschenbach patril do rádu templárov.<br />
Templári boli najstarším rytierskym rádom,<br />
založeným v roku 1118 pod názvom<br />
„Chudobné rytierstvo Kristovho Šalamúnovho<br />
chrámu“ – teda takzvaného „templa“<br />
v Jeruzaleme. Pôvodne to bola malá<br />
skupina rytierov, ktorí chránili výpravy<br />
veriacich do Svätej zeme v Palestíne. Neskôr<br />
vzrástla vďaka ich obľúbenosti aj ich<br />
finančná podpora zo strany európskych<br />
panovníkov, ktorí rádu venovali rôzne<br />
majetky. Predpokladá sa, že templári začali<br />
vo svojich radoch v skrytosti pestovať<br />
„tajné“ duchovné náuky, pochádzajúce<br />
z ich stykov s Orientom. Templári mali<br />
k Orientu ten najlepší vzťah, na ktorý sa<br />
dá pomyslieť. Mnohí z ich veľmajstrov<br />
považovali arabských princov za svojich<br />
priateľov. Pri takomto dobrom porozumení<br />
bolo pochopiteľné, že sa oba<br />
kultúrne okruhy, kresťanský a islamský,<br />
mohli vzájomne ovplyvňovať, a teda dochádzalo<br />
k výmene duchovných hodnôt.<br />
Práve to sa neskôr templárom vyčítalo. Po<br />
takmer dvestoročnom rozkvete francúzsky<br />
kráľ Filip IV. v roku 1305 obvinil rád<br />
z kacírskeho tajného učenia a nemravných<br />
zvykov. Vtedajší veľmajster Jacques<br />
de Molay a všetci francúzski templári boli<br />
v roku 1307 zatknutí, obvinení z kacírstva,<br />
prenasledovaní a mnohí z nich upálení.<br />
V roku 1312 bol rád templárov rozhodnutím<br />
pápeža zrušený.<br />
Parzival Wolframa von Eschenbacha<br />
vyvolal celú záplavu prebásnení. To, že<br />
grálske motívy sa stali známymi, rozohnilo<br />
fantáziu západných básnikov.<br />
Každý, kto materiál spracoval, pridal<br />
k nemu niečo zo seba, čo obraz Grálu<br />
ešte viac zahmlilo a pozmenilo.<br />
No nielen básnická fantázia vystúpila<br />
z brehov a prelievala sa. Ľudia chceli<br />
v tom čase všade objaviť Grál, ktorý si vo<br />
väčšine prípadov predstavovali ako čašu<br />
alebo nádobu, do ktorej Jozef z Arimatie<br />
zachytil Ježišovu krv. Podľa iných tvrdení<br />
mal byť Grál „vzácnou misou v Chiesa di<br />
San Lorenzo“ (kostol Svätého Vavrinca)<br />
v Janove. V roku 1247 zase jeruzalemský<br />
patriarcha daroval kráľovi Henrichovi III.<br />
misu zdobenú smaragdmi, ktorá patrila<br />
údajne Nikodemovi a Jozefovi z Arimatie.<br />
Aj v nej chceli ľudia vidieť nádobu<br />
Grálu.<br />
Pod pojmom „služba Grálu“ sa chápala<br />
vo všeobecnosti rytierska služba láske.<br />
Pojem Grál prežíval vo všeobecnosti určitú<br />
„infláciu“ až do konca 15. storočia,
T É M A<br />
keď táto grálska tradícia doznela a zostala<br />
z nej len legenda. K skutočne očarujúcemu<br />
znovusformovaniu grálskeho<br />
materiálu došlo až v 19. storočí.<br />
GRÁL RICHARDA<br />
WAGNERA<br />
talo sa tak prostredníctvom diela<br />
S operného skladateľa Richarda Wagnera<br />
(1813-1883), jednej z najvýznamnejších<br />
osobností hudobných dejín vôbec.<br />
Wagner bol fascinovaný stredovekými<br />
básňami, predovšetkým legendou<br />
o Grále. Už v jednom zo svojich prvých<br />
veľkých diel, v Tannhäuserovi, ktorého<br />
premiéra bola v roku 1845, nachádza svoj<br />
odraz dielo Wolframa von Eschenbacha.<br />
O päť rokov neskôr bola premiéra „Lohengrina“<br />
– príbehu rytiera Grálu, ktorý<br />
prichádza z hradu Grálu, aby v boji dopomohol<br />
k víťazstvu Pravdy.<br />
Legenda o Grále neopúšťa Richarda<br />
Wagnera ani po dokončení „Lohengrina“.<br />
Práve prostredníctvom Lohengrina sa už<br />
dlhší čas pripravoval na vrcholné dielo<br />
svojej tvorby. Je ním Parsifal, novodobé<br />
stvárnenie povesti o Grále, kde sa ešte<br />
užšie spája myšlienka Grálu s jedným<br />
z najväčších zjavení kresťanskej viery.<br />
Rozhodujúcu inšpiráciu pre tvorbu Parsifala<br />
– podľa rozprávania samotného<br />
Wagnera – dostal ráno na Veľký piatok<br />
roku 1857. Pod týmto silným dojmom sa<br />
ihneď zrodila slávnostná melódia, ktorá<br />
neskôr ako „Čaro Veľkého piatku“ bola<br />
zakomponovaná do tejto monumentálnej<br />
opery. Osnova pre ňu však dozrela až<br />
v roku 1865. O dvanásť rokov neskôr, 25.<br />
januára 1877, sa Richard Wagner pustil<br />
do práce na Parsifalovi úplne a vytvoril<br />
jedinečné scénické divadlo, dojímajúce<br />
svojím príbehom i neprekonateľne výstižným<br />
hudobným vyjadrením.<br />
Hlavným motívom opery Parsifal je<br />
zlyhanie kráľa Grálu – Amfortasa, ktorý<br />
podľahne úkladom čarodejníka Klingsora.<br />
Amfortas je kráľom v hrade Grálu, kde sa<br />
Hlavným motívom opery Parsifal je zlyhanie kráľa<br />
Grálu – Amfortasa, ktorý podľahne úkladom<br />
čarodejníka Klingsora. Amfortas je kráľom v hrade<br />
Grálu, kde sa raz v roku koná posvätná slávnosť.<br />
čas od času koná posvätná slávnosť. Rytieri<br />
Grálu sa tu zhromažďujú, aby boli<br />
prítomní pri „odhaľovaní Grálu“, oltárnej<br />
misky, nad ktorou sa vo vrcholnom<br />
okamihu slávnosti zjavuje biela holubica,<br />
ako živé stelesnenie Ducha Svätého. Do<br />
misky Grálu sa vtedy vlieva posvätná sila,<br />
ktorá zaplavuje sieň hradu červeným svetlom<br />
a prináša pre všetkých zúčastnených<br />
požehnanie a občerstvenie duše i tela.<br />
V opere v týchto okamihoch zaznievajú<br />
„nebeské hlasy“, ktoré povznášajúcou melódiou,<br />
v hlbokom pohnutí ďakujú Stvoriteľovi<br />
za dar sily, ktorú ľuďom zosiela.<br />
Temnou postavou opery je čarodejník<br />
Klingsor, ktorý vládne vyčarovanému<br />
údoliu so záhradami „kvetinových<br />
dievčat“. Ich úlohou je odvádzať rytierov<br />
Grálu od ich služby. Samotného Amfortasa<br />
zvedie Klingsorom ovládaná dievčina<br />
Kundri, zvláštna, schizofrenicky<br />
rozorvaná postava. Klingsor vtedy<br />
Amfortovi vezme posvätnú kopiju a zasadí<br />
mu do boku ranu, ktorá sa nehojí,<br />
večne páli a krváca. Amfortas si je vedomý<br />
svojho zlyhania, a napriek naliehaniu<br />
ostatných rytierov Grálu odmieta<br />
odhaľovať Grál, pretože sa toho necíti<br />
byť hoden. Pretože všetkým chýba príliv<br />
posvätných síl, rytieri Grálu starnú<br />
a strácajú silu.<br />
Tu, pri posvätnej slávnosti zaznie opäť<br />
z neba hlas – rytieri majú počkať na príchod<br />
čistého, no nevedomého mladíka,<br />
ktorý sa spoluutrpením stane „vediacim“<br />
a bude novým kráľom Grálu.<br />
Na scénu vzápätí prichádza mládenec,<br />
ktorý opustil svoj domov, pretože zatúžil<br />
po rytierskom spôsobe života. V posvätnom<br />
háji sa stretáva s rytiermi Grálu.<br />
Jeden z nich ho pozýva na hrad, ale keď<br />
mladíkovo správanie nezodpovedá jeho<br />
predstavám, posiela ho preč. Týmto mladíkom<br />
je Parsifal, ktorý musí znova putovať<br />
svetom, aby dospel k poznaniu svojej<br />
úlohy. Na konci svojej cesty prichádza<br />
aj do čarovných Klingsorových záhrad.<br />
Čarodejník ho obklopí zvodnými „kvetinovými<br />
dievčinami“ a pošle aj samotnú<br />
Kundri, aby ho zviedla. Vtedy sa však<br />
v Parsifalovi prebudí poznanie, pochopí,<br />
prečo zlyhal Amfortas a chce pomôcť<br />
rytierom Grálu. Kundri volá na pomoc<br />
svojho pána, Klingsora. Parsifal ho však<br />
v boji premôže a vezme mu posvätnú kopiju.<br />
Nakoniec urobí rukou znamenie<br />
kríža, na čo sa Klingsorova ríša rozpadne<br />
v trosky.<br />
Záver opery už patrí znovuobnovenej<br />
slávnosti Grálu. Amfortas víta Parsifala<br />
na hrade Grálu.<br />
Prostredníctvom diela Richarda Wagnera<br />
tak prežíva povesť o Grále svoje najživšie<br />
„znovuzrodenie“ od čias Wolframa<br />
21<br />
SVET GRÁLU<br />
6/2006
T É M A<br />
von Eschenbacha. Wagner docielil silné<br />
pôsobenie príbehu aj prostredníctvom<br />
neopísateľnej vznešenosti scénickej<br />
hudby, ktorá je skutočným klenotom<br />
tohto umenia. Premiéra Parsifala, posledného<br />
Wagnerovho diela, sa uskutočnila<br />
26. júla 1882 vo Festivalovej divadelnej<br />
a koncertnej sieni v Bayreuthe.<br />
O niekoľko mesiacov neskôr Wagner<br />
zomiera.<br />
NOVÉ CHÁPANIE GRÁLU<br />
V<br />
tom istom období, keď Nemecko,<br />
sužované hospodárskou krízou, pohlcovala<br />
politická a vojenská mašinéria<br />
nacizmu, dopísal svoje dielo s názvom<br />
Vo Svetle Pravdy – Posolstvo Grálu aj<br />
nemecký spisovateľ Oskar Ernst Bernardt,<br />
ktorý si zvolil pseudonym Abd-<br />
-ru-shin.<br />
Nejde tu však vôbec<br />
o ďalšiu legendu o Grále.<br />
Toto bezmála tisícstranové<br />
dielo obsahuje 167 prednášok,<br />
ktoré ponúkajú takpovediac<br />
„všeobsiahly obraz“<br />
toho, ako je život každého<br />
človeka formovaný neviditeľným<br />
pôsobením duchovných<br />
síl v súlade s „neomylnou<br />
spravodlivosťou“, ktorá<br />
je podľa Abd-ru-shina zakotvená<br />
v „zákonoch stvorenia“.<br />
Učenie o pôsobení<br />
týchto zákonov je základnou<br />
témou diela Vo Svetle<br />
Pravdy. Zákony stvorenia sa<br />
prejavujú v nám známom<br />
svete ako prírodné zákony, ale vo svojej<br />
vyššej forme, v duchovnom svete umožňujú<br />
vývoj a zdokonaľovanie ľudského<br />
ducha, skutočného jadra pozemského<br />
človeka. Vnútorný mier možno dosiahnuť<br />
len konaním v súlade s týmito zákonmi,<br />
v ktorých sa prejavuje aj vôľa<br />
Božia. Človek by sa mal naučiť vedome<br />
prijímať túto vyššiu vôľu prostredníctvom<br />
„vyciťovania ducha“, teda pono-<br />
22<br />
SVET GRÁLU<br />
6/2006<br />
rením sa do svojho vnútra a počúvaním<br />
pokynov svojho vnútorného hlasu či svedomia.<br />
Abd-ru-shin sa vo svojom diele<br />
veľmi nekompromisne vyjadruje proti<br />
slepému nasledovaniu cudzích názorov,<br />
zvlášť v duchovnej oblasti, a vyzýva<br />
k vlastnému zvažovaniu a skúmaniu<br />
všetkého, čo sa ponúka ako „duchovná<br />
cesta“. Čo neobstojí voči požiadavke jednoduchosti,<br />
logickej jasnosti, prirodzenosti<br />
a vecnosti, má byť odmietnuté.<br />
Na tému „Grál“ nájdeme v knihe<br />
Vo Svetle Pravdy viacero textov, ktoré<br />
nadväzujú na ďalšie autorove prednášky<br />
o „úrovniach stvorenia“, čo sú sféry,<br />
zoradené vo stvorení podľa svojej tiaže<br />
(hutnosti). Nám známy svet tvorí v tomto<br />
Abd-ru-shinovom prehľade najťažšiu<br />
vrstvu, najviac vzdialenú od Boha.<br />
Všetko vo stvorení vzniklo z Božieho<br />
vyžarovania a je závislé na pravidelnom<br />
obnovovaní Božej sily. Toto sa deje<br />
prostredníctvom Grálu. Skutočný Grál<br />
nie je pozemskou nádobou a nikdy ho<br />
nemôže uzrieť žiadny človek. Nachádza<br />
sa totiž na hranici Božskej sféry, v najvyššej<br />
úrovni stvorenia, kam nemôže ľudský<br />
duch v dôsledku svojho uspôsobenia<br />
nikdy vystúpiť. Preto v knihe opisované<br />
deje, súvisiace s Grálom, majú len dať vytušiť<br />
obraz, ktorý je vo svojej veľkosti pre<br />
človeka nepochochopiteľný. Silu, ktorá sa<br />
z Grálu každoročne „v deň Svätej holubice“<br />
vylieva, však môže prijať každý, kto<br />
sa jej v úprimnej prosbe otvorí.<br />
Grál podľa Abd-ru-shina teda nie je<br />
len symbolom či básnickým výmyslom,<br />
ale najvyššou duchovnou skutočnosťou.<br />
Je spojovacím miestom, kde dochádza<br />
k prenosu sily medzi Stvoriteľom a jeho<br />
stvorením. Toto snáď nakoniec možno<br />
vidieť vyjadrené aj v mnohých náboženských<br />
kultoch, ktoré používajú pri obradoch<br />
nádobu alebo kalich.<br />
TÉMA GRÁLU<br />
V DNEŠNEJ DOBE<br />
éma Grálu, rovnako ako iné duchovné<br />
témy, zaujme v súčasnosti,<br />
T<br />
prirodzene, len tých ľudí, ktorí sa ešte<br />
o duchovno neprestali zaujímať a majú<br />
dosť trpezlivosti, aby oddeľovali „plevy<br />
od zrna“. Grál je dnes, tak<br />
ako všetko ostatné, zobrazovaný<br />
v mnohých intelektuálne<br />
vyspelých, ale<br />
duchovne málo občerstvujúcich<br />
spisoch, ktoré<br />
sú často len pokrúteným<br />
podaním historických<br />
skutočností podriadeným<br />
zámeru autora. Napríklad<br />
kniha „Svätá krv a svätý<br />
grál“ predstavuje Ježiša<br />
ako cieľavedomého politika,<br />
ktorý zneužil náboženské<br />
cítenie Židov na<br />
osobné ciele. Podobne prešpekulovanou<br />
fikciou je<br />
veľmi populárny „Da Vinciho<br />
kód“, ktorý čitateľovi ponúka dejovú<br />
líniu spájajúcu niekoľko historických<br />
faktov vytrhnutých z kontextu, na<br />
ktorých základe potom autor stavia svoju<br />
vlastnú legendu. Aj istá televízna spoločnosť<br />
nedávno odvysielala seriál „o hľadaní<br />
Grálu“. No okrem archeologických<br />
nálezov a opisov najrôznejších kalichov,<br />
ktoré sa ako relikvie opatrujú v niektorých<br />
chrámoch, vo filme nezaznelo nič,
T É M A<br />
čo by sa aspoň snažilo priblížiť duchovné<br />
a mravné hodnoty, spojené s Grálom už<br />
v stredoveku.<br />
Dôvody pre toto bestsellerové blúznenie<br />
alebo aj „vedeckú“ opatrnosť sú<br />
známe:<br />
Žijeme v dobe, ktorej vierovyznaním<br />
je veda, klaniame<br />
sa a obdivujeme<br />
techniku a spoliehame<br />
sa na poznávanie<br />
sveta výlučne<br />
prostredníctvom<br />
inteligencie, matematickej logiky a jasne<br />
definovaných meracích metód.<br />
Na druhej strane, fikcia a napätie v podobe<br />
románu, sa dá „zhltnúť“ oveľa ľahšie,<br />
než vážne skúmanie originálnych náboženských<br />
spisov a myšlienky skutočne<br />
hodnotných diel duchovnej literatúry.<br />
Navyše, mnoho ľudí a spoločenských<br />
skupín nerado vidí postavenie kresťanstva<br />
a niektorých cirkví v úlohe určitej<br />
morálnej autority, prípadne im vadí ekonomické<br />
zázemie náboženských spoločností,<br />
ako aj ich politický vplyv.<br />
HĽADANIE PRAVDY<br />
edykoľvek sa od ľudí požaduje<br />
K vlastné zvažovanie rôznych nových<br />
predkladaných poznatkov aj za pomoci<br />
duchovného úsilia, nastáva skepsa<br />
a strach, že sa človek zamotá to siete nejakej<br />
sekty. V dnešnej dobe navyše už neočakávame,<br />
a najmä sa zdráhame uveriť<br />
všetkému, čo presahuje hranice našich<br />
piatich zmyslov.<br />
Možnosť „zjavenia Pravdy“, teda<br />
sprostredkovania poznania z duchovného<br />
sveta smerom k nám, pozemským ľuďom,<br />
je akceptovaná len vtedy, ak sa to udialo<br />
v dosť dávnej minulosti. Biblické rozprávania<br />
sa stali tradíciou, a preto ich mnohí<br />
ľudia považujú za čosi už samozrejmé. No<br />
keď sa nájde niekto, kto sa pokúsi prísť<br />
s novými duchovnými poznatkami, narazí<br />
na tvrdenie, že momentálne všeobecne<br />
rozšírené náboženské spisy a ich<br />
výklady sú pre človeka postačujúce.<br />
Nikto sa nezamyslí nad tým, že rovnako<br />
ako materiálny svet, aj duchovný<br />
vývoj ľudstva musí napredovať. Prinajmenšom<br />
je očividné, že to, čo ľuďom stačilo<br />
kedysi prijímať prostou, detskou vierou,<br />
dnes potrebuje omnoho rozsiahlejšie<br />
Kto dnes tvrdí, že svet už ďalšie, nové duchovné<br />
poznanie nepotrebuje, zatvára oči pred realitou.<br />
a logicky prijateľné vysvetlenia. Kto dnes<br />
tvrdí, že svet už ďalšie, nové duchovné<br />
poznanie nepotrebuje, zatvára oči pred<br />
realitou.<br />
Nikdy nemali ľudia k náboženstvu tak<br />
málo dôvery ako dnes, nikdy sa spoločnosť<br />
nevzdialila od morálnych a mravných<br />
hodnôt tak, ako dnes. Na druhej<br />
strane ľudia už stále častejšie požadujú –<br />
aj v oblasti duchovna a náboženstva, hlboký<br />
vnútorný zážitok, nestačia im len<br />
tradičné výklady. Táto túžba, spojená<br />
s citovou vyprahnutosťou a zlými sociálnymi<br />
väzbami, môže viesť aj k premršteným<br />
snahám o „zmenu vedomia“, ktorá<br />
sa nezastaví ani pred použitím drog, či<br />
podľahnutím vplyvu „láskyplného gurua“,<br />
ktorý má po ruke čarovný prútik na prekonanie<br />
duchovných problémov.<br />
Vo všeobecnosti však platí, že sme<br />
svedkami morálneho úpadku, horlivo<br />
podporovaného konzumným životným<br />
štýlom. Týmto materiálnym opojením sa<br />
však ľudstvo stále viac vzďaľuje od slobody<br />
ducha. To nie je len abstraktná filozofická<br />
výčitka, ale dôsledkom toho je rozsiahle<br />
zničenie prírody, medziľudských vzťahov<br />
a chaos v spoločnosti, ktorá sa rúti v konkurenčnej<br />
honbe za ziskom do záhuby.<br />
Samozrejme, aj v duchovnej oblasti sú<br />
dôvody na opatrnosť v prijímaní nových<br />
poznatkov. Náš svet je plný samozvaných<br />
prorokov, ktorí prijímajú posolstvá „od<br />
duchovných vodcov“, a jasnovidných<br />
médií, ktoré rozprávajú o svojich proroctvách<br />
a zvestovaniach v skupine vlastných<br />
obdivovateľov, alebo aj pre pobavenie divákov<br />
v televíznych talkshows. Radi tiež<br />
prorokujú blaho tým, ktorí na nich uveria<br />
a grupujú neuvažujúcich prívržencov<br />
okolo seba.<br />
Známe sú aj výsledky závislosti na<br />
sektách: vnútorne nepevní ľudia, ktorí<br />
sa v dôsledku závislosti na rôznych rituáloch<br />
a vedúcich<br />
osobnostiach<br />
vzdialia od reality<br />
a udržiavajú kontakt<br />
len s rovnako<br />
zmýšľajúcimi. Tak<br />
vznikajú poľutovaniahodné osobnosti,<br />
ktorá upadajú – sami o tom nevediac –<br />
duchovne i materiálne. Skepsa proti<br />
všetkým „zvestovaniam“ je preto úplne<br />
pochopiteľná. No bolo by nemiestne preto<br />
vyliať z vane spolu s vodou aj dieťa a už<br />
vopred odsúdiť všetko, čo nás chce priviesť<br />
na iné cesty poznania.<br />
Existuje veľmi jednoduchá cesta, aby<br />
sme oddelili plevy od zrna.<br />
DUCHOVNÉ POZNANIE<br />
rvým predpokladom správnosti nejakého<br />
duchovného poznania je to, že<br />
P<br />
nikdy nepožaduje slepú vieru, ani neponúka<br />
„jednoduché“ a krátkodobé riešenia<br />
duchovných i pozemských problémov.<br />
Naše problémy sme si totiž spôsobili počas<br />
dlhých stáročí ako ľudstvo i ako jednotlivci<br />
sami, a nie je preto logické veriť<br />
v ľahkú nápravu nášho okolia nejakým<br />
„zázrakom“, ktoré by pre naše potešenie<br />
urobil Stvoriteľ.<br />
Pravé poznanie sa preto musí opierať<br />
o ľahko pochopiteľné a logické skutočnosti.<br />
Duchovné deje, ktorým máme uveriť,<br />
musia mať rovnako logické objasnenie,<br />
ako tie pozemské, ktoré dokážeme<br />
vysvetliť zákonmi fyziky.<br />
A je ešte jeden dôležitý skúšobný kameň,<br />
pomocou ktorého možno merať<br />
prínos všetkých duchovných snažení: Ak<br />
ktokoľvek tvrdí, že samotný náboženský,<br />
či duchovný rituál urobí z niekoho lepšieho,<br />
či hodnotnejšieho človeka bez toho,<br />
23<br />
SVET GRÁLU<br />
6/2006
T É M A<br />
aby sa NAJPRV zmenili jeho skutočné<br />
životné hodnoty a postoje, katastrofálne<br />
sa mýli. Hodnota človeka sa nedá merať<br />
počtom absolvovaných náboženských<br />
sedení, ani skvelým ovládaním vierouky.<br />
A nikto nemá právo toto od druhých<br />
ľudí vyžadovať. Pravá duchovnosť<br />
sa vždy musí prejaviť v praktickom živote.<br />
Presne, ako to už kedysi požadoval<br />
Ježiš z Nazaretu: „Podľa skutkov Vás<br />
majú poznať...“<br />
Duchovná sila totiž prúdi len k tomu,<br />
kto je schopný odložiť vlastné sebecké<br />
priania bokom a prebudí sa v ňom<br />
úprimná túžba slúžiť. Tak sa dokáže<br />
„naladiť“ na vlnovú dĺžku lásky – lásky<br />
k Bohu i k jeho tvorom. Potom si k nemu<br />
táto vyššia duchovná sila nájde cestu.<br />
CESTA GRÁLU –<br />
CESTA SLUŽBY<br />
ž v najstarších legendách sa pojem<br />
Grálu spája so službou. Nie<br />
U<br />
s otrockým slúžením slepo prijímanej<br />
autorite, ale s použitím vlastných<br />
najlepších schopností a síl pre službu<br />
celku.<br />
Rytieri Grálu smú silu Grálu prijímať,<br />
ale musia ju aj odovzdávať ďalej,<br />
pre požehnanie a posilnenie stvorenia.<br />
Aby toho boli schopní, musia sa snažiť<br />
zostať vnútorne čistí. A to je požiadavka,<br />
ktorá je aktuálna vo všetkých<br />
dobách, pre všetkých „duchovne hľadajúcich“.<br />
Vnútorná čistota neznamená to<br />
isté, čo utiahnutosť alebo vyhýbanie sa<br />
požiadavkám tohto pozemského sveta.<br />
Znamená schopnosť odolávať jeho „zvodom“,<br />
teda putám, ktoré si človek dobrovoľne<br />
nasadí, aby pre vidinu osobného<br />
prospechu obetoval všetko ostatné.<br />
24<br />
SVET GRÁLU<br />
6/2006<br />
Rytieri Grálu smú silu Grálu prijímať,<br />
ale musia ju aj odovzdávať ďalej, pre<br />
požehnanie a posilnenie stvorenia.<br />
V návale svojich „povinností“ aj svoju<br />
schopnosť cítenia, teda to hlavné, čo ho<br />
duchovne pozdvihuje.<br />
Podľa Posolstva Grálu od Abd-ru-<br />
-shina je človek jediným tvorom tu na<br />
zemi, ktorý je „magnetickou príťažlivosťou“<br />
svojho ducha schopný prijímať<br />
„neutrálnu Božiu silu“ a sprostredkúvať<br />
ju ostatným tvorom. V tejto úlohe však<br />
zlyhal, podobne ako Amfortas z Wagnerovej<br />
opery, ktorý už „neodhaľuje Grál“.<br />
Všetko vo stvorení, na čo má vplyv ľudské<br />
– duchovné i pozemské pôsobenie,<br />
bolo následkom falošného chcenia pokrivené.<br />
Nápravu prináša vznešená sila<br />
z Grálu, prinesená prostredníctvom Parsifala.<br />
Tak sa napĺňa starobylé zasľúbenie<br />
dané ľudstvu, ktoré bolo inšpiráciou pre<br />
mnohé legendy.<br />
Posvätná kopija, ktorú zneužíva<br />
Klingsor na ohrozovanie rytierov Grálu,<br />
je tiež ľahko zrozumiteľným symbolom.<br />
Ľudstvu bola zasadená hlboká rana zneužitím<br />
poznania a moci - obrátením sa<br />
k materiálnemu. Duchovné schopnosti<br />
zakrpateli a Klingsor dnes slávi svoj triumf.<br />
Jeho iluzórna ríša je na vrchole svojej<br />
moci. Kráľ Grálu sa však ujal svojej<br />
úlohy, Klingsorova ríša sa pomaly rozpadáva<br />
a rytieri opäť môžu pristúpiť<br />
k vznešenej slávnosti. Aj pozemskí ľudia<br />
môžu dosiahnuť skutočné požehnanie<br />
z Grálu. Predpokladom je, aby sa<br />
stali „vediacimi“ pomocou duchovného<br />
poznania a prejavili svoju túžbu slúžiť<br />
Stvoriteľovi činom.<br />
Ostáva len dúfať, že ľudstvo pre seba<br />
opäť objaví hodnotu duchovného poznania,<br />
spojeného s pojmami, ako je Svätý<br />
Grál.<br />
E. Schmitt, E. Jansen-Runge,<br />
W. Huemer, M. Schulze, R. Levický<br />
SVÄTÝ<br />
GRÁL<br />
Abd-ru-shin<br />
Z diela<br />
„Vo svetle Pravdy“<br />
- Posolstvo Grálu<br />
nohoraké sú výklady básnických<br />
diel, ktoré jestvujú<br />
M<br />
o Svätom Grále. Najvážnejší učenci<br />
a bádatelia sa zaoberali týmto tajomstvom.<br />
Nejedna z ich prác má<br />
vysokú mravnú hodnotu, ale všetky<br />
majú v sebe tú veľkú chybu, že ukazujú<br />
len výstavbu od zeme nahor. Pritom<br />
chýba to hlavné, lúč Svetla zhora<br />
nadol, ktorý jedine by mohol priniesť<br />
oživenie a osvietenie výkladov.<br />
Všetko, čo sa usiluje dostať zdola<br />
nahor, musí sa zastaviť na hranici<br />
hmotnosti, i keď je mu povolené to<br />
najvyššie dosiahnuteľné. Najčastejšie,<br />
a to iba za najpriaznivejších podmienok,<br />
môže dôjsť sotva do polovice<br />
tejto cesty. Ale aká ďaleká je potom<br />
ešte cesta k pravému poznaniu Svätého<br />
Grálu!<br />
Tento cit nedosiahnuteľnosti poznania<br />
Svätého Grálu sa nakoniec zračí aj<br />
u bádateľov. Výsledkom toho je, že sa<br />
snažia považovať Grál za čisto symbolické<br />
označenie pojmu, aby mu takýmto<br />
spôsobom dodali tej vážnosti,<br />
ktorej nutnosť pre toto pomenovanie<br />
celkom správne vyciťujú. Ale symbolickým<br />
vysvetlením idú v skutočnosti<br />
dozadu, nie dopredu. Nadol
T É M A<br />
miesto nahor. Odbočujú zo správnej<br />
cesty, ktorú básnické diela už v sebe<br />
čiastočne naznačujú.<br />
Len tieto básne dávajú vytušiť pravdu.<br />
Ale len tušiť, pretože vznešené vnuknutia<br />
a jasnovidné obrazy básnikov boli prisilno<br />
spozemštené rozumom, ktorý spolupracoval<br />
pri ďalšom podávaní. Básnici<br />
prepožičali duchovne prijatým obrazom<br />
pri ich ďalšom podávaní obraz svojho<br />
súčasného pozemského okolia. Chceli<br />
tak učiniť zmysel svojej básne ľuďom<br />
zrozumiteľnejší. To sa im samozrejme<br />
nepodarilo, pretože sa sami nemohli priblížiť<br />
k vlastnému jadru pravdy.<br />
Tak bol pre pozdejšie bádanie a hľadanie<br />
už vopred položený neistý základ.<br />
Každému výsledku bádania bola tým vymedzená<br />
úzka ohraničenosť. Neprekvapuje<br />
preto, že sa nakoniec mohlo uvažovať<br />
len o čistej symbolike a vykúpenie<br />
prostredníctvom Grálu bolo vložené do<br />
najhlbšieho vnútra každého človeka.<br />
Doterajšie výklady nie sú bez veľkej<br />
etickej ceny, ale nemôžu si robiť nárok,<br />
že sú vysvetlením básní a tým menej, že<br />
sa priblížili k pravde o Svätom Grále.<br />
Svätým Grálom nie je tiež mienená<br />
nádoba, ktorú Syn Boží použil pri poslednej<br />
večeri so svojimi učeníkmi na<br />
konci pozemského poslania a do ktorej<br />
bola potom pod krížom zachytená jeho<br />
krv. Táto nádoba je posvätnou spomienkou<br />
na vznešené vykupiteľské dielo Syna<br />
Božieho, ale to nie je Svätý Grál, ktorý<br />
ospevovali milosťou obdarení básnici<br />
týchto legiend. Tieto básne boli ľudstvom<br />
nesprávne pochopené.<br />
Mali to byť zasľúbenia z najvyšších<br />
výšin a ľudia mali očakávať ich splnenie!<br />
Keby boli takto pochopené, bola by sa<br />
už dávno našla aj iná cesta, ktorá by bola<br />
mohla doviesť bádania ešte ďalej než doteraz.<br />
Ale takto museli všetky výklady<br />
nakoniec dôjsť do slepej uličky, pretože<br />
sa nikdy nedalo nájsť uspokojivé riešenie<br />
bez medzier. Východisko každého<br />
bádania stálo už od počiatku následkom<br />
doterajšieho falošného chápania<br />
na nesprávnej pôde. —<br />
Nikdy nebude môcť ľudský duch,<br />
a to ani vo svojej najvyššej dokonalosti<br />
a nesmrteľnosti, stáť osobne pred<br />
Svätým Grálom! Preto sa tiež nikdy nemôže<br />
o ňom dostať podrobná správa do<br />
hmotnosti až na zem, iba ak prostredníctvom<br />
posla, ktorý by bol vyslaný odtiaľ.<br />
Ľudskému duchu musí Svätý Grál<br />
vždy večne zostať mystériom.<br />
Nech človek zostane pri tom, čo môže<br />
duchovne pochopiť, a nech sa predovšetkým<br />
snaží splniť a priviesť až k najušľachtilejšiemu<br />
výkvetu to, čo je v jeho<br />
silách. Ale žiaľ, on vo svojej žiadostivosti<br />
siaha najradšej vždy čo najvyššie, bez<br />
toho, že by rozvíjal svoje vlastné schopnosti.<br />
Dopúšťa sa tým nedbalosti, ktorá<br />
mu nedovolí dosiahnuť ani to, čo by mohol,<br />
zatiaľ čo to, po čom túži, tak či tak<br />
nikdy nemôže dosiahnuť. Tým sa pripravuje<br />
o najkrajšie a o najvyššie ciele<br />
svojho vlastného bytia. Dosiahne iba<br />
úplné zlyhanie pri splnení účelu svojho<br />
pozemského bytia. —<br />
Parcifal je veľkým zasľúbením. Nedostatky<br />
a omyly básnikov legiend pre<br />
ich príliš pozemské myslenie znetvorili<br />
vlastnú podstatu tejto postavy. Parcifal<br />
je totožný so Synom Človeka, ktorého<br />
príchod zvestoval sám Syn Boží.<br />
Ako Vyslanec Boží bude musieť prechádzať<br />
najťažšími pozemskými útrapami<br />
s páskou na duchovnom zraku,<br />
zovňajškom ako človek medzi ľuďmi. Po<br />
určitom čase bude zbavený tejto pásky<br />
a pozná odkiaľ vyšiel, a tým aj sám seba.<br />
Uvidí jasne pred sebou i svoje poslanie,<br />
ktoré spojené s prísnym súdom, prinesie<br />
spásu vážne hľadajúcim.<br />
Na to však nemôže byť určený nejaký<br />
človek, ba čo viac, túto udalosť nebudú<br />
poznať z prežitia mnohí ľudia, nie to<br />
ešte všetci ľudia. Bude to celkom určitý<br />
vyvolený Vyslanec Boží.<br />
Podľa neochvejnej zákonitosti dokonalej<br />
božskej vôle niet inej možnosti,<br />
než, že každý sa môže po ukončení<br />
vývoja vrátiť vo svojom najvyššom<br />
zdokonalení opäť k východisku svojho<br />
pôvodného bytia, nikdy však nie nad<br />
neho. Tak aj ľudský duch. Ten, ako duchovné<br />
semienko, má svoj pôvod v duchovne-bytostnom,<br />
kam sa môže vrátiť<br />
po svojom putovaní hmotnosťou, keď<br />
dosiahol najvyššie zdokonalenie a získal<br />
živú čistotu, a to v bytostnej forme<br />
ako vedomý duch.<br />
Nikto z duchovne-bytostných, i keby<br />
bol akokoľvek vznešený, čistý a žiarivý,<br />
nedokáže prekročiť hranicu k božskému.<br />
Hranica a nemožnosť jej prekročenia<br />
spočíva aj tu, podobne ako vo sférach<br />
alebo úrovniach hmotného stvorenia,<br />
jednoducho v povahe veci, v rôznosti<br />
druhu.<br />
Najvyšší a najvznešenejší je Boh<br />
sám vo svojej Božskej bezbytostnosti.<br />
O niečo nižšie sa rozprestiera božsky-<br />
-bytostné. Oboje je večné. K tomu sa až<br />
potom pripája dielo stvorenia, zostupujúc<br />
hlbšie a hlbšie. Skladá sa z úrovní či<br />
sfér, ktoré v odstupňovaní nadol stávajú<br />
sa hutnejšími a hutnejšími. Poslednou<br />
úrovňou je hrubohmotnosť, viditeľná<br />
ľuďom.<br />
Jemnohmotnosť v hmotnom stvorení<br />
je to, čo ľudia nazývajú onen svet.<br />
Teda druhá strana ich pozemského hrubohmotného<br />
videnia. Oboje však patrí<br />
k dielu stvorenia a vo svojich formách<br />
nie je večné. Podlieha zmenám za účelom<br />
obnovenia a osvieženia.<br />
Na najvyššom mieste východiska večnej<br />
duchovne-bytostnej úrovne stojí<br />
hrad Grálu, duchovne viditeľný, hmatateľný,<br />
pretože je ešte rovnako duchovne-bytostného<br />
druhu. V tomto hrade<br />
Grálu je miestnosť, nachádzajúca sa na<br />
samej hranici smerom k božskému, je<br />
teda ešte éterickejšia ako ostatné duchovne-bytostné.<br />
V tejto miestnosti sa<br />
nachádza ako záruka večnej dobroty<br />
Boha Otca a ako symbol jeho najčistejšej<br />
božskej lásky a súčasne ako východisko<br />
božskej sily: Svätý Grál!<br />
Svätý Grál je nádoba, v ktorej to neprestajne<br />
vrie a vlní sa ako červená krv<br />
bez toho, že by pretekala. Je ožiarená<br />
najjasnejším svetlom a len najčistejším<br />
zo všetkých duchovne-bytostných je<br />
25<br />
SVET GRÁLU<br />
6/2006
T É M A<br />
dopriate hľadieť do tohto svetla. To sú<br />
strážcovia Svätého Grálu! Ak sa v básňach<br />
hovorí, že najčistejší z ľudí sú určení<br />
na to, aby sa stali strážcami Grálu,<br />
je to stať, ktorú milosťou obdarený básnik<br />
príliš spozemštil, lebo sa nedokázal<br />
vyjadriť inakšie.<br />
Ani jeden ľudský duch nemôže vstúpiť<br />
do tejto posvätnej miestnosti. Ani vo<br />
svojej najdokonalejšej duchovnej bytostnosti<br />
po návrate z putovania hmotnosťou<br />
aj tak ešte nie je dostatočne éterický,<br />
aby prekročil prah, teda túto hranicu.<br />
Aj vo svojej najvyššej dokonalosti je na<br />
to ešte príliš hutný.<br />
Ďalšie zéterizovanie by pre neho znamenalo<br />
úplný rozklad alebo spálenie,<br />
keďže duch človeka nie je prispôsobený<br />
už svojím pôvodom, aby sa stal ešte žiarivejším<br />
a jasnejším, to jest éterickejším.<br />
Neznesie to.<br />
Strážcovia Grálu sú veční praduchovní,<br />
ktorí nikdy neboli ľuďmi. Sú vrcholom<br />
všetkého duchovne-bytostného.<br />
Potrebujú však božsky-bezbytostnú silu.<br />
Sú od nej závislí, ako všetko je závislé<br />
od božsky-bezbytostného, od pôvodu<br />
všetkej sily, od Boha Otca.<br />
Z času načas, v deň Svätej Holubice, zjavuje<br />
sa nad nádobou Holubica, ako obnovené<br />
znamenie nepremennej božskej<br />
lásky Otcovej. Je to chvíľa spojenia, prinášajúca<br />
obnovenie sily. Strážcovia Grálu ju<br />
prijímajú v pokornej zbožnosti a túto zázračnú<br />
silu môžu potom rozdávať ďalej.<br />
Od toho závisí pretrvávanie celého<br />
stvorenia!<br />
Je to okamih, keď sa láska Stvoriteľova<br />
žiarivo rozlieva v chráme Svätého Grálu<br />
k obnove bytia, k obnove tvorivého úsilia.<br />
Prúdi dolu do celého vesmíru ako<br />
údery pulzu v jeho žilách. Pritom sa zachvejú<br />
v posvätnom úžase všetky sféry,<br />
naplnené predtuchou radosti a veľkého<br />
šťastia. Len duch človeka stojí nezúčastnený,<br />
len on necíti, čo táto udalosť znamená<br />
práve pre neho, aký nesmierny dar<br />
človek prijíma s otupenou mysľou. Jeho<br />
vlastná rozumová obmedzenosť mu nedovolí<br />
pochopiť takú veľkosť.<br />
26<br />
SVET GRÁLU<br />
6/2006<br />
Je to okamih prílivu života pre celé<br />
stvorenie!<br />
Je to stále sa opakujúce nevyhnutné<br />
potvrdzovanie zmluvy, ktorú Stvoriteľ<br />
udržuje so svojím dielom. Keby raz bol<br />
tento príliv prerušený, keby neprišiel,<br />
muselo by všetko jestvujúce pomaly zoschnúť,<br />
zostarnúť a rozpadnúť sa. Potom<br />
by prišiel koniec všetkých dní a zostal<br />
by len sám Boh, ako tomu bolo na počiatku!<br />
Lebo len On sám je Život.<br />
Tento dej je znázornený v legende.<br />
Je tam dokonca naznačené, ako musí<br />
všetko zostarnúť a zahynúť, ak sa nevráti<br />
deň Svätej Holubice, ono „odhalenie“<br />
Grálu. Tiež ako starnú rytieri Grálu<br />
v čase, keď Amfortas už viac neodhaľuje<br />
Grál, až do chvíle, keď Parcifal nastúpi<br />
ako kráľ Grálu.<br />
Človek by už mal prestať považovať<br />
Svätý Grál za niečo nepochopiteľné. On<br />
skutočne jestvuje! Ľudskému duchu je<br />
však v dôsledku jeho podstaty odopreté,<br />
aby ho niekedy uzrel. Naproti tomu<br />
požehnanie Svätého Grálu, prúdiace<br />
z neho, ktoré strážcovia Grálu môžu<br />
odovzdávať ďalej a aj ho odovzdávajú,<br />
môžu ľudskí duchovia prijímať a užívať,<br />
ak sa tomu otvoria.<br />
V tomto zmysle nemožno nazvať<br />
niektoré výklady celkom nesprávnymi,<br />
pokiaľ vo svojich náznakoch sa nepokúšajú<br />
zahrnúť do toho i samotný Svätý<br />
Grál. Sú teda čiastočne správne a čiastočne<br />
nesprávne.<br />
Zjavovanie sa Holubice v určitý deň<br />
Svätej Holubice ukazuje zakaždým zoslanie<br />
Ducha Svätého; lebo táto Holubica<br />
je s ním v úzkom spojení.<br />
Je to však dej, ktorý ľudský duch je<br />
schopný chápať len obrazne. On totiž,<br />
z povahy veci, pri svojom najvyššom vývoji<br />
môže v skutočnosti v myslení, vedení<br />
a cítení dosiahnuť až tam, odkiaľ<br />
sám vyšiel, teda k tomu druhu, ktorý<br />
je totožný s jeho najčistejšou podstatou<br />
pôvodu. A to je večné duchovne-<br />
-bytostné.<br />
Túto hranicu nebude môcť ani len<br />
v myslení nikdy prekročiť. Niečo ďalšie<br />
by ani nedokázal pochopiť. To je tak<br />
logické, jednoduché a zrozumiteľné, že<br />
každý môže ľahko sledovať tento myšlienkový<br />
pochod.<br />
Čo je teda nad úrovňou pôvodu človeka,<br />
to ľudstvu musí navždy zostať tajomstvom!<br />
Každý človek žije preto v bludnej domnienke,<br />
ak si namýšľa, že má Boha<br />
v sebe, že je sám božský, alebo že sa<br />
takým môže stať. Má v sebe duchovné,<br />
ale nikdy božské. A v tom spočíva zásadný<br />
nepreklenuteľný rozdiel. Človek<br />
je tvorom a nie časťou Stvoriteľa, ako si<br />
to niekto snaží nahovoriť. On je a zostane<br />
dielom, nikdy sa nebude môcť stať<br />
majstrom.<br />
Preto je tiež nesprávne, keď sa vyhlasuje,<br />
že ľudský duch vychádza zo<br />
samotného Boha Otca a že sa k nemu<br />
vracia. Pôvod človeka je duchovne-bytostný<br />
a nie božsky-bezbytostný. Po<br />
dosiahnutí dokonalosti môže sa preto<br />
vrátiť zase len do duchovne-bytostného.<br />
Správne sa hovorí, že ľudský duch pochádza<br />
z kráľovstva Božieho, a preto, keď<br />
sa stane dokonalým, zase sa môže vrátiť<br />
do kráľovstva Božieho, ale nie k Bohu<br />
samému.<br />
Neskoršie budú nasledovať ešte<br />
podrobné prednášky o jednotlivých<br />
oddeleniach stvorenia, ktoré sa svojou<br />
podstatou celkom odlišujú.<br />
Na najvyššom vrchole každej z týchto<br />
úrovní stvorenia sa nachádza hrad Grálu<br />
ako nevyhnutné miesto prechodu a prenosu<br />
sily.<br />
Tento hrad je obrazom skutočného<br />
najvyššieho hradu Grálu, stojaceho na<br />
vrchole celého stvorenia, ale vždy rovnakej<br />
podstaty ako dotyčná úroveň. Samotný<br />
najvyšší hrad Grálu je východiskom<br />
celého stvorenia, ktoré vzniklo<br />
Parcifalovým vyžarovaním.<br />
Amfortas bol kňazom a kráľom v najnižšom<br />
z týchto obrazov hradu Grálu,<br />
stojacom na vrchole úrovne všetkých<br />
ľudských duchov, vyvinutých z duchovných<br />
zárodkov. Je teda pozemskému<br />
ľudstvu najbližšie.
F O T O G R A F I E<br />
Text a fotografie od Reinharda Wurzela<br />
Je mnoho rozprávok a príbehov o ľadových kráľovstvách, vládcoch<br />
zimy a ľadových vílach. Ľad učaril i mnohým umelcom<br />
i básnikom. Aj my stojíme v úžase, hľadíme na okolitú nádheru<br />
a načúvame zvukom praskajúceho skla. Padá ľadový dážď. Je<br />
to chvíľa pre fotografov...<br />
Kráčame pomaly a veľmi neisto. Naše objektívy zachytávajú<br />
toto prírodné divadlo. Padajúce mrznúce kvapky obaľujú všetko<br />
do krištáľového panciera. Stromy sa prehýbajú pod ťarchou<br />
mrznúcej masy a cinkanie ovisnutých konárov prerušuje iba<br />
cvakanie našich fotoaparátov. Slnečné lúče znásobujú jas trblietajúcej<br />
sa kryštálovej krajiny. Chladná krása a hrejivá radosť<br />
v duši... Ako často zaostávajú ľudské diela za výtvormi prírody.<br />
V prežívaní krásy svitá nádej, že raz pochopíme pôvod tvorivej<br />
sily v tomto svete.<br />
Vánok stíchol a navôkol vyrastajú krehké útvary z priezračného<br />
ľadu. Pani zima nás potešila svojou krištáľovou nádherou…<br />
Príroda ako tvorivý umelec<br />
Pokryté zmrznutým dažďom, menia sa steblá trávy na zimné šampiňóny<br />
27<br />
SVET GRÁLU<br />
6/2006
Strom zahalený skleneným ľadovým plášťom<br />
28<br />
SVET GRÁLU<br />
6/2006<br />
Len vánok a šum zvonkov znie v stromoch<br />
Akoby čarovnou rukou povešané,lesknú sa bezpočetné ľadové šišky
V silnom mraze sa húština trbliece vo svetle<br />
„V cukre zaliaty“ trpaslík<br />
Bizarné a neskutočné: „Bicykel z čistého ľadu“. Príroda a technika navzájom primrzli<br />
29<br />
SVET GRÁLU<br />
6/2006
N E V I D I T E Ľ N Ý S V E T<br />
Pomoci z druhého sveta<br />
S<br />
trach zo všetkého, čo je spojené s takzvaným oným svetom, je predovšetkým strach<br />
z neznámeho. Pritom sme týmto neviditeľným svetom neustále obklopení. Všetko,<br />
čo je nám dôverne známe, by bez koreňov v onom svete nemohlo vôbec existovať. Aj to,<br />
čomu dnes hovoríme atómy a elementárne častice, má svoj pôvod v oblastiach mimo<br />
nášho zmyslového vnímania. Aj naše myšlienkové výtvory a rôzne vnútorné hnutia, ktoré<br />
každý z nás v sebe precítil, existujú a pôsobia, ale nedajú sa postrehnúť našimi telesnými<br />
zmyslami – sú z iného sveta. I my sami sme vtelené duše z iného sveta. Medzi týmto<br />
a oným svetom však neexistuje žiadna hranica, tá je len v našich predstavách.<br />
EXISTUJÚ ANJELI<br />
STRÁŽNI ?<br />
e mnoho ľudí, ktorí veria, že boli<br />
J niekedy vo svojom živote ochránení<br />
pred škodou alebo nešťastím<br />
vďaka veľmi nepravdepodobným<br />
alebo neobvyklým udalostiam. Ich<br />
blízki potom často komentujú tieto<br />
príbehy slovami: „Vtedy si mal pri<br />
sebe svojho anjela strážneho!“. Často<br />
je to iba fráza, avšak nájdu sa aj ľudia,<br />
ktorí si s pojmom „anjel strážny“<br />
spájajú veľmi konkrétnu predstavu.<br />
V roku 1982 holandský lekár<br />
Dr. Moolenburgh dostal nápad, že<br />
by mohol svojim pacientom položiť<br />
nasledujúcu otázku: „Videli ste<br />
už niekedy vo svojom živote anjela?“<br />
Spočiatku sa mu nedarilo klásť túto<br />
otázku bez istých rozpakov. U mnohých<br />
jeho pacientov však otázka rozpaky<br />
nevyvolala. Niektorí spomínali<br />
na láskavého príbuzného, podľa<br />
iných bola otázka trápna, ďalší sa<br />
iba zamysleli. Ale niekoľkí pacienti<br />
úplne vážne tvrdili, že sa s anjelom<br />
stretli, alebo že mohli pozorovať jeho<br />
pôsobenie. Zo 400 opýtaných odpovedalo<br />
na otázku Dr. Moolenburgha<br />
kladne 31 osôb. Šesť z nich vypovedalo,<br />
že sa im zjavila nadprirodzená<br />
bytosť v telesnej podobe. Tak to bolo<br />
30<br />
SVET GRÁLU<br />
6/2006<br />
„Modlitba privolá anjela a on ju vedie dohora k výšinám“, ľudový obrázok zo Švédska
N E V I D I T E Ľ N Ý S V E T<br />
v danej chvíli otvorili, aby sa dívali do<br />
iného sveta“. Existujú aj mnohé ďalšie<br />
podobné správy, a tak sa môžeme domnievať,<br />
že obyvatelia „iného sveta“<br />
sa v určitých prípadoch môžu natoľko<br />
Na otázku dievčatka: „Kto si?“ prišla<br />
odpoveď: „Som tvoj anjel strážny. Pamätaj,<br />
že nejestvuje nič, čoho by si sa musela báť“.<br />
„Anjel západu“ – na pohľadnici UNICEF.<br />
Na prsiach má rovnoramenný kríž –<br />
dávny symbol pravdy.<br />
napríklad u jednej dievčiny, ktorá<br />
žila v prostredí, kde sa ľudia často<br />
zaoberali špiritizmom, a ona sa preto<br />
často bála. Vrúcne sa modlila a prosila<br />
o pomoc. Jedného dňa sa pred<br />
ňou zrazu na dlhej rovnej lesnej ceste<br />
objavil muž a oslovil ju. Povedal jej,<br />
že už nemusí mať strach – a tento<br />
strach ju v tej chvíli navždy opustil.<br />
Muž sa svojím výzorom nijako<br />
nelíšil od ostatných ľudí, avšak ako<br />
nečakane sa objavil, tak nečakane<br />
zasa zmizol.<br />
Ak prijmeme túto správu ako skutočnosť,<br />
mohli by sme ju interpretovať<br />
tak, že sa dotyčné dievča stalo prechodne<br />
„jasnovidným“, že sa „jej oči<br />
„zhutniť“, že sa „objavia“ v hmotnejšiej,<br />
viditeľnej podobe. Isteže, stáva<br />
sa to len zriedka. Spravidla sa človeku<br />
„zjavuje anjelská bytosť“ tak, že<br />
sa jeho „vnútorné oči“ stanú na prechodnú<br />
dobu „vidiacimi“.<br />
Podobné udalosti istotne obvykle<br />
prekračujú oblasť skúseností väčšiny<br />
ľudí. Uvedené deje sa stávajú v mimoriadnych<br />
situáciách a rôzni ľudia<br />
ich chápu rôznym spôsobom.<br />
ČO SI DNES ĽUDIA<br />
MYSLIA O ANJELOCH<br />
nes, keď sme už takmer stratili<br />
vzťah k všetkým nehmot-<br />
D<br />
ným skutočnostiam, vzbudzuje opis<br />
stretnutí s anjelmi skôr pochybnosti.<br />
Napriek tomu je v súčasnosti dostatok<br />
kníh, ktoré sa venujú tomuto fenoménu.<br />
Muž sa svojím výzorom nijako nelíšil<br />
od ostatných ľudí, avšak ako nečakane<br />
sa objavil, tak nečakane zasa zmizol<br />
Doktor Moolenburgh vo svojej<br />
knihe o anjeloch ako ochrancoch<br />
a pomocníkoch človeka (Engel als<br />
Beschützer und Helfer des Menschen,<br />
Bauer-Verlag, Anjeli ako ochrancovia<br />
a pomocníci človeka, nakladateľstvo<br />
Bauer) vychádza z odpovedí svojich<br />
pacientov. Áno, tak vidíme anjelov<br />
my ľudia najčastejšie: ako svojich<br />
ochrancov a pomocníkov.<br />
O anjeloch strážnych píše vo svojej<br />
knihe (Begegnungen mit Schutzengeln,<br />
Gustav-Lübbe-Verlag, Stretnutia<br />
so strážnymi anjelmi, nakladateľstvo<br />
Gustav-Lübbe) aj Eileen Elias<br />
Freemanová. Spisovateľka popisuje<br />
samu seba v období, keď bola malým<br />
vyľakaným dievčatkom, ktorého<br />
strach sa po smrti babičky ešte vystupňoval.<br />
Raz sa jej v noci zjavil<br />
anjel. „Neboj sa, Eileen“, povedalo<br />
zjavenie. „Tvoja babička nie je v tmavom,<br />
studenom hrobe...“ Na otázku<br />
dievčatka: „Kto si?“ prišla odpoveď:<br />
„Som tvoj anjel strážny. Pamätaj,<br />
že nejestvuje nič, čoho by si sa<br />
musela báť“. V tej chvíli, ako vraví<br />
spisovateľka, sa strach úplne vytratil<br />
z jej života. Až do napísania svojej<br />
knihy potom Eileen Elias Freemanová<br />
už žiadneho anjela nevidela.<br />
Mala však niekoľko zážitkov, ktoré ju<br />
presvedčili o tom, že existuje neviditeľná<br />
skutočnosť a v nej sily schopné<br />
ochrániť nás pred nešťastím. Založila<br />
dokonca takzvanú Sieť pre pozorovanie<br />
anjelov (Angel Watch Network),<br />
ktorá je vlastne „informačnou kanceláriou<br />
pre všetko, čo má nejakú spojitosť<br />
s anjelmi a ktorá zhromažďuje<br />
informácie o ich činoch na celom<br />
svete“. Táto sieť sa prostredníctvom<br />
prednášok a hromadných oznamovacích<br />
prostriedkov dostáva do čoraz<br />
širšieho povedomia verejnosti, takže<br />
autorka dostáva mnoho správ od ľudí,<br />
ktorí mali nejaký zážitok s anjelmi<br />
a anjelskými zjaveniami.<br />
Anjeli ako kozmická inteligencia<br />
– tak nazerajú na anjelov autori<br />
Matthew Fox a Rupert Sheldrake (En-<br />
31<br />
SVET GRÁLU<br />
6/2006
N E V I D I T E Ľ N Ý S V E T<br />
32<br />
SVET GRÁLU<br />
6/2006<br />
gel, die kosmische Intelligenz, Kösel-<br />
-Verlag). Kniha má formu rozhovoru<br />
medzi prírodovedcom Rupertom<br />
Sheldrakeom a teológom Mathewom<br />
Foxom. Jej pôvodný anglický názov sa<br />
dá preložiť ako „Fyzika anjelov. V ríši,<br />
kde sa stretávajú duch a veda.“ Kniha<br />
je venovaná anjelom „s nádejou, že sa<br />
vrátia, aby nás sprevádzali do nového<br />
tisícročia“.<br />
„Veľký anjel“ – obraz maliarky Sulamith Wülfingovej<br />
(1901–1989, malý portrét). Táto nemecká maliarka kreslila<br />
svojich prvých anjelov už vo veku štyroch rokov.<br />
Anjelov, škriatkov a víly videla už v ranom detstve.<br />
Rupert Sheldrake sa stal známym<br />
svojimi tvrdeniami o „morfogenetických<br />
poliach“. Tieto neviditeľné polia<br />
riadia údajne okrem iného aj formovanie<br />
zvieracích a rastlinných orgánov.<br />
Mali by teda slúžiť ako prostredie<br />
na vytváranie „predobrazov“, ktoré<br />
sa neskôr stanú viditeľnými v pozemskom<br />
svete. V spomínanej knihe sa<br />
píše o anjeloch a ďalších bytostiach.<br />
Tie sa starajú v hierarchickom usporiadaní<br />
o to, aby sa vyššie pravdy<br />
a vzory z oblastí stvorenia, ktoré zvyčajne<br />
nazývame „druhý svet“, uplatnili<br />
aj v ríši hmoty. „Anjeli“ nie sú<br />
aktívni len v súvislosti s ľuďmi, sú<br />
zodpovední ešte za mnoho iného.<br />
O anjeloch bolo vydaných mnoho<br />
ďalších kníh. Aj niektoré časopisy, televízia<br />
aj iné média sa občas zaoberajú<br />
touto témou, takže ak to trochu<br />
preženieme, môžeme hovoriť o „návrate<br />
anjelov“.<br />
Ako si máme vlastne „anjela“ predstaviť?<br />
Čo vieme o jeho bytosti?<br />
Naše slovo anjel je odvodené od<br />
gréckeho slova angelos (hebrejsky<br />
mal´ak ), ktoré znamená posol, doručiteľ<br />
. Starí Gréci, Židia, ale aj ostatné<br />
duchovne vyspelé kultúry, zaznamenali<br />
stretnutia s bytosťami, ktoré sa<br />
predstavovali ako prostredníci medzi<br />
Bohom a ľuďmi. Sú to svetlé postavy,<br />
z ktorých vždy vyžaruje niečo veľmi<br />
vznešené a mocné. Myšlienka, že by<br />
takéto bytosti mali slúžiť ľuďom, sa zdá<br />
byť preto veľmi neprimeraná... i keď,<br />
ako sa často uvádza, v ich vznešenosti<br />
je zároveň niečo veľmi láskyplné.<br />
Anjeli sú pre nás väčšinou neviditeľné<br />
bytosti iného druhu alebo<br />
podstaty, ako sú ľudskí duchovia. Na<br />
rozdiel od ľudí pre nich nie sú smerodajné<br />
vlastné túžby a priania, ale<br />
vo svojom pôsobení sa vždy snažia<br />
spĺňať vyššiu vôľu.<br />
Pod pojmom anjel si však nemožno<br />
predstaviť iba jeden konkrétny druh<br />
bytostí, pretože ich podstata, tak ako<br />
aj pôsobenie, sú veľmi rôznorodé.
N E V I D I T E Ľ N Ý S V E T<br />
Celé stvorenie je totiž odstupňovane<br />
rozdelené na<br />
jednotlivé, navzájom sa<br />
dotýkajúce sféry či úrovne<br />
stvorenia, podľa stupňa<br />
hutnosti a vzdialenosti od<br />
Boha. Oblasť s príslušným<br />
stupňom hutnosti je miestom<br />
pobytu tomu prispôsobených<br />
bytostí, ktoré v tejto<br />
úrovni môžu byť činné.<br />
V temných a hutnejších<br />
oblastiach, než je naša<br />
Zem, sa zdržujú málo vyvinutí<br />
ľudskí duchovia,<br />
ktorí si tam navzájom<br />
svojimi vášňami robia život<br />
peklom. Naopak, vo<br />
svetlejších oblastiach smú<br />
v radosti tvorivo pôsobiť<br />
duchovne vyspelejší ľudskí<br />
duchovia, a pokračuje<br />
to smerom nahor až k oblastiam,<br />
ktorých obyvatelia<br />
sa nikdy nevtelili do hmotnej<br />
úrovne. Avšak až bytosti,<br />
ktorých domovom sú<br />
najvyššie sféry, je vhodné<br />
nazývať anjelmi.<br />
Pokiaľ ľudia v dnešnej<br />
dobe hovoria o anjeloch,<br />
tak väčšinou ide o duchovných<br />
pomocníkov z onoho<br />
sveta. Sú to ľudskí duchovia, ktorí<br />
nám pomáhajú tu na Zemi.<br />
Mnohí ľudia o tom však nič nevedia<br />
a myšlienka, že v onom neviditeľnom<br />
svete existujú osobnosti<br />
so schopnosťou vnímania a jednania,<br />
je im cudzia.<br />
Zobrazenia anjelov, ktoré môžeme<br />
vídať pomerne často, sú však<br />
predsa znamením, že „na tých anjeloch<br />
predsa len niečo je“. Jedna plagátová<br />
kampaň proti jazde nadmernou<br />
rýchlosťou sa napríklad niesla<br />
pod heslom: „Nejazdi rýchlejšie, než<br />
môže lietať Tvoj anjel strážny!“ A aj<br />
tam bol anjel vyobrazený ako okrídlená<br />
bytosť.<br />
„Prvý motýľ“: Obrazy Sulamith Wülfingovej sú publikované<br />
v mnohých knihách. Tento obraz je titulným obrázkom knihy<br />
„Engel – groß und klein“ (V.O.C. Angel Books, Amsterdam, 1981).<br />
AKO PÔSOBIA<br />
DUCHOVNÍ<br />
POMOCNÍCI<br />
uchovní pomocníci z onoho<br />
D sveta zasahujú do našich životov<br />
omnoho častejšie, než to<br />
sami registrujeme. Všimneme si<br />
to zvyčajne len pri mimoriadnych<br />
príležitostiach, keď sme napríklad<br />
ochránení pred nebezpečenstvom,<br />
ktoré sa podľa našich kritérií zdalo<br />
neodvratné.<br />
Do toho spadajú napríklad aj „zázračne“<br />
ľahké vyviaznutia z nebezpečných<br />
dopravných nehôd. Pri<br />
hromadných tragédiách sa skoro<br />
vždy nájde niekto, kto vyhlási,<br />
že mu bolo zvláštnym<br />
spôsobom zabránené<br />
použiť dotyčný dopravný<br />
prostriedok, alebo sa zdržovať<br />
na určitom mieste.<br />
A prečo pomocníci nezasahujú<br />
do života tých<br />
ľudí, ktorých „nikto nevaroval“,<br />
alebo im v danom<br />
úmysle nezabránil? Pokiaľ<br />
prijmeme myšlienku,<br />
že naše bytie nie je obmedzené<br />
na tento jeden pozemský<br />
život, potom smrť,<br />
teda prechod do iného<br />
sveta, nemusí nevyhnutne<br />
znamenať pre človeka nešťastie.<br />
Jedného dňa tam<br />
musíme tak či tak odísť.<br />
A ktovie, koľko „nešťastí“<br />
by toho dotyčného mohlo<br />
postihnúť, keby nedošlo<br />
k tomuto úmrtiu čiže oddeleniu<br />
duše a tela. To je<br />
jedna stránka veci.<br />
Na druhej strane je treba<br />
povedať, že sme často<br />
veľmi nepozorní a že si nevšímame<br />
jemné varovania<br />
v duši, ktoré vychádzajú<br />
od našich pomocníkov<br />
z onoho sveta. Preto musí<br />
často aj pokus o záchranu skončiť<br />
neúspešne.<br />
Aké možnosti má teda pomocník<br />
z onoho sveta, aby získal vplyv na<br />
pozemský život?<br />
Predovšetkým platí, že mu nie je<br />
dovolené vykonávať akýkoľvek nátlak.<br />
Môže len pôsobiť na cítenie<br />
svojho „zverenca“ napríklad tým, že<br />
vyvoláva alebo podporuje pozitívne,<br />
či naopak stiesňujúce nálady. Ak sa<br />
to u dotyčného človeka nedarí, potom<br />
sa môže pokúsiť ovplyvniť jemu<br />
blízkych ľudí, aby podľa situácie<br />
niečo podnikli. Tí môžu potom napríklad<br />
niečo povedať, upozorniť ho<br />
na nejakú skutočnosť a podobne.<br />
33<br />
SVET GRÁLU<br />
6/2006
N E V I D I T E Ľ N Ý S V E T<br />
A tak sa stáva, že aj my sami môžeme<br />
preukázať službu pomocníkovi<br />
určitého človeka, pretože sa nám<br />
k tomu v danej chvíli núka dobrá<br />
príležitosť. Preto by sme nemali mať<br />
zábrany urobiť alebo povedať iným<br />
ľuďom niečo neobvyklého, ak nás<br />
k tomu vedie silný vnútorný popud.<br />
Tento popud môže, samozrejme,<br />
vychádzať aj z vlastného, niekedy<br />
dokonca aj zlého chcenia. Musíme<br />
byť preto vo svojom vnútri bdelí<br />
a pozorní, aby sme dokázali rôzne<br />
impulzy rozlíšiť.<br />
Pomocníci z onoho sveta sú jednotlivým<br />
pozemským ľuďom stupňom<br />
svojej zrelosti veľmi blízki. Iba<br />
tak im totiž môžu rozumieť. A podobne<br />
aj ľudskí duchovia na onom<br />
svete majú svojho, pre nich neviditeľného<br />
pomocníka, ktorý „vidí“<br />
o kúsok ďalej než oni. Tak tvoria<br />
pomocníci na rôznych stupňoch duchovného<br />
sveta celú reťaz, od zeme<br />
až do najvyšších sfér. Touto cestou<br />
nám tak môžu preniknúť zjavenia,<br />
inšpirácie a podnety, ktoré by sme<br />
inak sami nemohli dosiahnuť.<br />
KEDY ZASIAHNE NÁŠ<br />
“ANJEL STRÁŽNY“?<br />
omocníci z nám neviditeľného<br />
P sveta zasahujú do nášho života<br />
bez požiadania len vtedy, keď<br />
je ohrozený náš život a ešte nenastal<br />
čas na pozemský odchod. Vo<br />
všetkých ostatných prípadoch môžu<br />
konať len na základe našej prosby<br />
či želania. Jednak nemôžu pôsobiť<br />
proti našej vôli a jednak im musíme<br />
umožniť, aby nám mohli pomôcť,<br />
a to napríklad modlitbou. Pri modlitbe<br />
sa síce obraciame k Bohu, avšak<br />
práve to môže otvoriť dvere pôsobeniu<br />
pomocníkov z onoho sveta.<br />
I keď nám chcú pomáhať a podporovať<br />
náš duchovný vývoj, posudzujú<br />
našu situáciu z vyššieho hľa-<br />
34<br />
SVET GRÁLU<br />
6/2006<br />
diska a vidia ju väčšinou inak než my.<br />
Dbajú hlavne na to, čo nám v skutočnosti<br />
duchovne prospeje. Preto<br />
naše prosby, vyslovené v modlitbách,<br />
niekedy nenájdu splnenie v takej podobe,<br />
v akej by sme si želali. Z toho<br />
vyplýva, že je pre nás často lepšie, ak<br />
niektoré naše želanie nie je vypočuté,<br />
alebo dôjde k jeho splneniu inak, než<br />
sme si to predstavovali.<br />
Z biblického výroku „Proste a dostanete“<br />
(Matúš 7,7: Lukáš 11,9), rovnako<br />
vyplýva, že naša prosba, naše<br />
„hľadanie“ alebo „klopanie“, pokiaľ<br />
skutočne vychádza zo srdca, k našim<br />
pomocníkom určite dôjde. Oni potom<br />
v rámci svojich možností uvedú<br />
do pohybu všetko, čo je potrebné pre<br />
našu podporu.<br />
Na obyvateľov duchovného sveta<br />
by sme však nemali myslieť len vtedy,<br />
keď niečo potrebujeme. Oni si zaslúžia<br />
hlavne našu vďaku.<br />
Kultúrne dedičstvo, ktoré nám<br />
prináša radosť a povzbudenie, by<br />
nenašlo cestu do nášho sveta bez inšpirácie<br />
umelcov. Latinské slovo „inspirare“<br />
znamená „vdýchnuť“. Aby sa<br />
však vyššie stojaci pomocníci z onoho<br />
sveta mohli pozemskému človeku priblížiť<br />
a niečo mu „vnuknúť, musí on<br />
sám splniť určité podmienky. Tento<br />
dej krásne opísal hudobný skladateľ<br />
Brahms (A. M. Abell“ „Gespräche mit<br />
berühmten Komponisten – so entstanden<br />
ihre unsterblichen Meisterwerke“).<br />
Hovorí, že pred tým, než k nemu začnú<br />
prichádzať hudobné vnuknutia,<br />
necháva sa najskôr inšpirovať básňou.<br />
Prežíva ju skutočne ako vnuknutie<br />
z vyšších sfér a uvedomuje si, že<br />
inšpirácia sa dostaví len vtedy, keď<br />
je vnútorne „povznesený“. Niektorí<br />
antickí básnici pred tvorbou svojich<br />
diel privolávali víly umenia – múzy,<br />
a tento dej tak uchovali pre ďalšie generácie.<br />
Kým a čím sa ľudia nechávajú<br />
ovplyvňovať dnes?<br />
Dr. Gerd Harms<br />
UROBIŤ<br />
KROK NA<br />
DRUHÝ<br />
BREH<br />
om lekárka a pred štyrmi<br />
S rokmi som sa ešte ako študentka<br />
medicíny zúčastňovala aj<br />
na cvičeniach z patológie v pitevni.<br />
Pri týchto cvičeniach som mala<br />
veľmi silné zážitky, ktoré sú pre<br />
mňa osobne obrovskou výzvou<br />
zamyslieť sa nad dosahom toho,<br />
čo človek neraz bezmyšlienkovite<br />
robí. Nie som jasnovidec a situácie,<br />
ktoré by som chcela opísať,<br />
som vlastne nevidela. U mňa to<br />
prebieha tak, že to, čo cítim, teda<br />
akosi intuitívne vnímam, sa mi<br />
niekedy sformuje do obrazu.<br />
Prvýkrát som mala takýto obraz,<br />
keď sme sa zúčastnili pitvy<br />
muža, ktorý umrel len pred niekoľkými<br />
hodinami. Mala som<br />
pocit, že jeho duša je ešte v tele<br />
a vníma, čo sa s ním deje. Bolo<br />
to hrozné, akoby som cítila jeho<br />
ohromenie, nevýslovnú bolesť,<br />
absolútnu neschopnosť porozumieť,<br />
čo sa s ním deje. Ako človek,<br />
ktorý zažije niečo strašné, čo<br />
presahuje jeho schopnosť chápania.<br />
Pri ňom stála žena – tiež<br />
už z onoho sveta, s láskou mu<br />
utierala spotené čelo, držala rozochvenú<br />
ruku a jej sila a pokoj<br />
mu pomáhali vydržať. Vtedy bolo<br />
väčšine medikov zle a aj pani doktorka<br />
vravela, že nemá rada takéto<br />
pitvy pár hodín po smrti.<br />
Ďalší zážitok som prežila, keď<br />
sme pitvali telo staručkej pani,<br />
ktorá umrela na dlhé roky trvajúcu<br />
rakovinu. Mala som pocit,<br />
že bola na smrť pripravená. Bola
P R Í B E H<br />
síce ešte akoby tenučkou nitkou spojená<br />
s telom, ale jej duša bola doslova<br />
obrátená k Bohu. Videla som ju kľačať<br />
a vo zvuku zvonov, ktoré práve vonku<br />
odbíjali poludnie, s hlbokým pokojom<br />
a tichou radosťou čakala, kedy<br />
bude môcť ísť ďalej. Aj atmosféra v pitevni<br />
bola vtedy pokojná a uvoľnená,<br />
veľmi ľahko sa pracovalo.<br />
A posledný prípad, na ktorý si spomínam,<br />
sa odohral takto: Zrazu som<br />
mala pocit nevysvetliteľného chladu<br />
okolo nôh. Videla som hustú hmlu,<br />
ktorá sa mi sformovala do postavy<br />
mladej ale strhanej, zúboženej šedivej<br />
ženy. Jej telo tam už nebolo, ale<br />
duša nedokázala opustiť miesto, kde<br />
sa stalo niečo, s čím sa nedokázala<br />
vyrovnať. Ostala ležať na zemi pripútaná<br />
svojou nenávisťou k miestu,<br />
kde sa stalo niečo, cez čo sa nedokázala<br />
preniesť. Nevládala chodiť, bola<br />
slepá (doslova) a hluchá ku každej pomoci<br />
z onoho sveta, vedomím pripútaná<br />
len na pitevňu. Snažila som sa ju<br />
upokojiť, vysvetliť jej postavenie patológa,<br />
ktorý koná svoju prácu a neuvedomuje<br />
si, čo všetko tým spôsobuje.<br />
Chcela som, aby mu odpustila, prijala<br />
skutočnosť takú, aká je, a pobrala<br />
sa ďalej. Ona sa pomaly upokojovala<br />
a napokon zaspala. Hmla okolo nej<br />
postupne bledla a ja som mala pocit,<br />
že už bude schopná prijať pomoc.<br />
Akoby tam celý čas stál niekto, kto by<br />
ju mohol privítať a previesť ďalej, len<br />
ona ho cez hmlu nenávisti a nasmerovanie<br />
na hmotu nedokázala vidieť.<br />
Ivana Kušnierová<br />
Poznámka redakcie:<br />
ážitky z pitevnej sály naznačujú,<br />
Z čo prežívajú ľudia krátko po<br />
smrti. Zaujímavé sú aj rozprávania<br />
tých osôb, ktoré prežili tzv. klinickú<br />
smrť. Svoj stav často popisujú tak, že<br />
sa vznášali nad svojím fyzickým telom<br />
a mohli pozorovať dianie okolo<br />
pomienka na túto udalosť je<br />
S vo mne stále živá i po desiatich<br />
rokoch.<br />
Stalo sa to ráno, z ničoho nič<br />
ma zložila náhla a prudká bolesť<br />
v oblasti krížov. Po prevoze na<br />
neurológiu lekári zistili, že mám<br />
prasknutú platničku. Takmer<br />
som nemohol chodiť ani sedieť.<br />
Nevedel som, čo so mnou bude.<br />
Mal som silné bolesti, ktoré paralyzovali<br />
moje telo. Dni sa menili<br />
na týždne a môj stav sa nezlepšoval.<br />
Prepadala ma beznádej<br />
a zúfalstvo, bol som na dne. Snažil<br />
som sa upokojovať. Uvažoval<br />
som o svojej situácii a o živote.<br />
Považoval som sa síce za veriaceho,<br />
ale duchovnými otázkami<br />
som sa až dovtedy nejak vážne<br />
nezaoberal. Avšak teraz, v tejto<br />
ťažkej situácii som sa čoraz viac<br />
obracal k Bohu, modlil sa a zhodnocoval<br />
svoj doterajší život. Raz<br />
večer, keď som takto rozjímal,<br />
som pocítil, že sa so mnou niečo<br />
deje. Bolo to, ako keby ma obklopilo<br />
čosi nesmierne príjemné.<br />
Pocítil som pokoj a mier a bolesť<br />
seba. Počuli slová okolo stojacich<br />
ľudí a vnímali ich myšlienky. Zároveň<br />
však čiastočne pociťovali aj to,<br />
čo sa robí s ich fyzickým telom. Odchádzajúca<br />
duša je totiž ešte nejaký<br />
čas spojená s telom tzv. „striebornou<br />
šnúrou“. Tá postupne slabne až sa<br />
nakoniec celkom preruší Avšak počas<br />
trvania tohto spojenia duša ešte<br />
stále čiastočne pociťuje aj telesné<br />
vnemy. Preto by sa nemali vykonávať<br />
pitvy krátko po smrti a ani odoberať<br />
orgány ľuďom bez ich výslovného<br />
súhlasu a s plným vedomím<br />
dôsledkov.<br />
Moderná medicína zážitky z „klinickej<br />
smrti“ zvyčajne chápe ako<br />
halucinácie spojené s poruchami<br />
mozgu. Ale duchovne zmýšľajúcemu<br />
človeku môžu podobné prípady otvoriť<br />
cestu k skúmaniu zákonov života<br />
v tomto i na onom svete.<br />
ZÁŽITOK<br />
Z NEUROLÓGIE<br />
sa v tej chvíli vytratila. Cítil som,<br />
ako keby môj chrbát hladili niečie<br />
ruky. Zároveň som cítil, že<br />
ten „niekto“ stojí za mnou, ale bál<br />
som sa otočiť, aby som to nepokazil.<br />
Potom som zaspal. Od tejto<br />
chvíle sa môj zdravotný stav začal<br />
pomaly zlešovať. Termín operácie,<br />
ktorý bol z kapacitných dôvodov<br />
„našťastie“ o týždeň presunutý, sa<br />
mohol celkom zrušiť.<br />
Po dvojmesačnom pobyte v nemocnici<br />
som bol konečne doma.<br />
Môj zdravotný stav sa i naďalej<br />
menil k lepšiemu. Avšak nemyslel<br />
som už len na svoje zdravie. Tento<br />
zážitok bol obratom v mojom živote.<br />
Na život i na seba samého<br />
som pozeral už inými očami.<br />
Začal som skutočne veriť a začalo<br />
sa aj moje duchovné hľadanie.<br />
Dnes si uvedomujem, že ľudia<br />
si za mnohé utrpenie môžu<br />
sami. Rovnako si uvedomujem,<br />
že chvíle utrpenia a núdze môžu<br />
byť tak, ako v mojom prípade,<br />
práve pomocou, momentom obratu<br />
v živote.<br />
JG<br />
35<br />
SVET GRÁLU<br />
6/2006
H I S T Ó R I A<br />
PUTOVANIE DO<br />
KRAJINY ÚSVITU<br />
GRÉCI –<br />
ELEUZÍNSKE<br />
(II.)<br />
MYSTÉRIÁ<br />
P<br />
ravda zostáva stále rovnaká,<br />
nemení sa, pretože je večná.<br />
Iba jej aspekty, teda rôzne uhly<br />
pohľadu, sa môžu meniť. Aj hora zostáva<br />
stále rovnaká, ale pútnikovi sa<br />
z každej strany javí inak.<br />
V Egypte bola Isis symbolom Pramatky,<br />
večného ženstva, večného života.<br />
Zasvätenie do posvätných mystérií<br />
malo hľadajúcim ukázať cestu<br />
ako opäť nájsť Pravdu, posvätné<br />
Slovo, ktoré ľudia stratili.<br />
Veľká egyptská kultúra vytvorila<br />
Isidine mystériá. V gréckej kultúre<br />
boli ich ekvivalentom eleuzínske<br />
mystériá, o ktorých Cicero povedal,<br />
že „zo všetkých vynikajúcich a božských<br />
zriadení, ktoré Atény darovali<br />
ľudstvu, nebolo žiadne lepšie ako<br />
tieto mystériá“. Aké bolo duchovné<br />
jadro mystérií, konaných každoročne<br />
v malom prístavnom mestečku Eleuzína<br />
neďaleko Atén? Prečo malo toto<br />
miesto pre duchovný život antického<br />
Grécka taký veľký význam, že ešte<br />
viac než tisíc rokov od vzniku týchto<br />
náboženských slávností sa istý historický<br />
prameň z 5. storočia po Kristovi<br />
o nich vyjadruje, že bez Eleuzíny<br />
by bolo Grécko bez života?<br />
Ako sa v Egypte zrodil mýtus<br />
z príbehu o Iside a Osírisovi, tak<br />
sa posvätné deje v Eleuzíne spájajú<br />
s postavami Demeter a Persefony.<br />
36<br />
SVET GRÁLU<br />
6/2006<br />
Vonkajšie stvárnenie náboženského<br />
tajomstva má svoje vnútorné (ezoterické)<br />
jadro: Demeter – čo v preklade<br />
znamená matka Zem – je grécka<br />
bohyňa plodnosti a pôdy. Jej dcéra<br />
Persefona je jedného dňa znenazdania<br />
unesená. Demeter, zahalená do<br />
smútku, ju deväť dní hľadá s horiacou<br />
pochodňou v ruke. Od slnečného<br />
boha Hélia sa dozvedá, že únoscom<br />
bol Hádes, boh podsvetia. Demeter<br />
na seba vezme ľudskú podobu a prichádza<br />
tak do Eleuzíny. Tam sa stáva<br />
pestúnkou kráľovského syna, pričom<br />
predtým na znamenie smútku dlho<br />
sedela pred palácom na ovčej koži.<br />
Podľa iného, staršieho podania<br />
však sedela na hrubom kameni, ktorý<br />
bol nazývaný „smutným kameňom“.<br />
Hrubý kameň sa tu stáva symbolom<br />
hrubohmotnosti, skrze ktorú vedie<br />
cesta sebapoznávania, cesta, na ktorej<br />
sa duchovné jadro človeka stáva seba-<br />
-vedomým. Preto je stíšenie, ponorenie<br />
sa do seba či meditácia na „hrubom<br />
kameni“ počiatkom každého<br />
zasvätenia..Kráľovský syn v rukách<br />
novej pestúnky vyrastá na rozkošné<br />
dieťa, podobné bohom, čo vzbudzuje<br />
údiv. Demeter ho totiž každú noc<br />
vkladá do ohňa, aby mu prepožičala<br />
nesmrteľnosť. To však zostáva pred<br />
kráľovskými rodičmi skryté. Kráľovná,<br />
hnaná zvedavosťou, pestúnku<br />
tajne sleduje a vo chvíli, keď Demeter<br />
chlapca vkladá do ohňa, vykríkne.<br />
Demeter, plná hnevu, položí chlapca<br />
na zem a dáva sa poznať. Kráľovná<br />
svojou krátkozrakosťou zabránila<br />
zasväteniu svojho syna, ktorý musí<br />
zostať smrteľným.<br />
Oheň bol vždy pokladaný za Boží<br />
prejav. Stará múdrosť vraví, že ohňom<br />
sa všetko obnovuje. A tak sa<br />
aj človek cez túto silu, prejavujúcu<br />
sa - v duchovnom ohni alebo svetle,<br />
očisťuje, aby sa mohol opäť vrátiť do<br />
žiariaceho Svetla večného Východu,<br />
do raja. Rozhnevaná Demeter žiada<br />
od ľudí, aby jej v Eleuzíne postavili<br />
chrám. Po jeho vystavaní sa do neho<br />
stiahne a už nedáva zemi plodnosť.<br />
Kvôli zmierneniu jej hnevu je Hádes<br />
ochotný prepustiť Persefonu, avšak tá<br />
sa k nemu musí vždy na tretinu roka<br />
vrátiť. Toľko teda hovorí mýtus, ktorý<br />
bol podkladom pre mystériá.<br />
Eleuzínské mystériá sa stali štátnym<br />
kultom, ktorého sa zúčastňoval<br />
takmer celý národ. Drvivá väčšina<br />
účastníkov sa však nikdy nedostala do<br />
úzkeho kruhu zasvätených. Veľkolepý<br />
Demetrin chrám s rozprávkovou výzdobou<br />
interiéru bol v 5. storočí pred<br />
Kristom veľmi poškodený Peržanmi,<br />
krátko po tom ho Perikles dal obnoviť<br />
a tisíc rokov nato, v 5. storočí po<br />
Kristovi, ho západogótsky kráľ Ala-
H I S T Ó R I A<br />
rich úplne zničil. Len niekoľko bezútešných<br />
trosiek dnes pripomína bývalý<br />
lesk niekdajšieho najslávnejšieho<br />
kultového miesta staroveku, kde sa<br />
nespočetným ľuďom dostalo zasvätenia<br />
do najhlbších tajomstiev života,<br />
ktoré ich dokázali napĺňať radosťou<br />
v živote a nádejou v umieraní.<br />
Veľmi prísne dodržiavaná povinnosť<br />
zachovania tajomstiev, týkajúcich sa<br />
zasväcovania, spôsobila nedostatok<br />
priamych zanechaných správ o celom<br />
dianí. Z nepriamych dôkazov a z archeologických<br />
nálezov bolo možné<br />
postupne zostaviť do istej miery názorný<br />
obraz. Veľké eleuzínske mystériá<br />
sa slávili v septembri ako sviatok<br />
jesene. Náboženský kult ako taký<br />
bol síce všeobecne prístupný, pretože<br />
zvestoval aj niečo nevysloviteľné, čo<br />
nemohlo byť prezradené, teda niečo<br />
„posvätne-verejne tajomné“ (Goethe),<br />
no najhlbší zmysel spočíval v dejoch,<br />
ktoré boli prístupné len zasväteným<br />
a zasväcovaným. Čo sa tu zvestovalo,<br />
nemalo byť nikdy vyslovené.<br />
Nezasväteným bol do svätyne,<br />
v ktorej sa konali mystériá, prístup<br />
pod trestom smrti zakázaný. Zasvätenec<br />
nesmel s nikým o tajomstvách<br />
mystéria hovoriť, lebo keby sa tajomstvo<br />
prezradilo, dar videnia Svetla by<br />
sa stratil.<br />
Kto bol zasvätený, bol znovuzrodený. Dospel<br />
k prazákladom bytia – uvidel Svetlo, do ktorého<br />
vojsť bolo konečným cieľom. Tento cieľ by<br />
bol stratený, keby sa tajomstvo prezradilo<br />
a tým došlo k znehodnoteniu učenia.<br />
Zachovalo sa mnoho sošiek Erota<br />
(buditeľa vyššieho úsilia) s prstom položeným<br />
na ústach – starý symbol tajomstva<br />
– ktorý má zasvätencovi pripomínať<br />
povinnosť mlčania. Kto bol<br />
zasvätený, bol znovuzrodený. Dospel<br />
k prazákladom bytia (initium – počiatok)<br />
– uvidel Svetlo, do ktorého<br />
vojsť bolo konečným cieľom. Tento<br />
cieľ by bol stratený, keby sa tajomstvo<br />
prezradilo a tým došlo k znehodnoteniu<br />
učenia. Ak ešte o storočia neskôr<br />
rímsky filozof Seneca zdôrazňuje<br />
myšlienku, že „skrze obrady zasvätenia<br />
sa nezjavujú tajomstvá nejakého<br />
mestského chrámu, ale mystériá celého<br />
sveta ako širokého chrámu božstva“,<br />
potom cítime niečo z významu<br />
týchto zasvätení, ktoré tu našli svoj<br />
najlepší výraz, zodpovedajúci zrelosti<br />
človeka vtedajšej doby. Kto získal najvyššie<br />
zasvätenie, ten bol postavený<br />
na novú cestu, na konci ktorej uzrie<br />
Svetlo. Stal sa vidiacim. Grécke slovo<br />
mystes – zasvätenec – pochádza od<br />
slova myein, ktoré znamená „zavrieť<br />
ústa, mlčať“. „Hľaď do seba!“ je napomenutie<br />
pre zasvätencov. Dospieť<br />
k tomuto zisteniu, k tomuto pohľadu<br />
do seba, sebapoznaniu a sebauvedomeniu,<br />
však vyžaduje tvrdú prácu na<br />
sebe samom a dôsledné nasledovanie<br />
raz nastúpenej cesty.<br />
Preto skôr, než bol zasvätenec pripustený<br />
k veľkým mystériám konaným<br />
na jeseň, musel ako neophyt<br />
prejsť obradom malých mystérií konaných<br />
na jar v Aténach. Keď tieto<br />
úspešne zvládol a zaručili sa zaňho<br />
dvaja skôr zasvätení, mohol nasledujúci<br />
rok na jeseň naplniť svoju túžbu –<br />
stať sa zasväteným. Veľké eleuzínske<br />
mystériá trvali deväť dní ako spomienka<br />
na deväťdňové putovanie Demeter,<br />
keď hľadala dcéru. Najvyššie<br />
zasvätenie sa konalo v chráme zvanom<br />
telestérión, čo je slovo odvodené<br />
od slova teleoó (dokončiť, zasvätiť).<br />
Zatiaľ čo latinské ríty pri zasväcovaní<br />
kladú dôraz na počiatky, prazáklady,<br />
ako na začiatok nového<br />
života, majú Gréci celkom iné východisko.<br />
U Grékov je totiž slovo zasvätenie<br />
odvodené od slovného kmeňa<br />
telos, čo znamená koniec, cieľ, dokončenie.<br />
Tu je teda zasvätenie dokončením,<br />
naplnením života, jeho<br />
posledným určením.<br />
Zasvätenci prichádzali do Eleuzíny,<br />
aby sa stali vidiacimi. Najprv<br />
prechádzali prípravou, ktorá v sebe<br />
zahŕňala ukazovanie čistých miest,<br />
krásnych lúk, načúvanie krásnym<br />
hlasom, posvätným zvestovaniam,<br />
ale i pobyt v temnote a duševnú prípravu.<br />
Najvýraznejším okamihom, najviac<br />
povznášajúcim, ale zároveň po<br />
predchádzajúcom pobyte v temnote<br />
najťažším, bolo náhle zazretie svetla.<br />
Toto svetlo bolo spôsobené prudkým<br />
vyšľahnutím silného ohňa uprostred<br />
chrámu, umocneného hudbou, bleskami<br />
a hrmením. Symbolizovalo, že<br />
zrodenie z ohňa, zo smrti je možné.<br />
A to chcela Demeter naučiť ľudí,<br />
keď kládla kráľovského syna do ohňa,<br />
aby ho učinila nesmrteľným.<br />
Zasvätený, ktorého oči už nezastieral<br />
závoj (mystes ešte musel<br />
mať závoj) a ktorý sa stal vidiacim,<br />
uzrel teda svetlo, oheň, skrz ktorý<br />
sa všetko obnovuje. Uzrel však aj iný<br />
symbol – schránku (cista mystica).<br />
Tajomstvo, ktoré túto mystickú<br />
37<br />
SVET GRÁLU<br />
6/2006
38<br />
SVET GRÁLU<br />
6/2006<br />
H I S T Ó R I A<br />
schránku obklopovalo, bolo tajomstvom<br />
života. Táto mystická nádoba<br />
obsahovala posvätné Slovo, ktoré sa<br />
ľudstvu stratilo, večnú pravdu, večnú<br />
myšlienku posvätného tajomstva.<br />
Tak táto mystická schránka predstavuje<br />
vytušenie posvätnej nádoby,<br />
z ktorej priteká do stvorenia stále<br />
nová sila, vytušenie svätého Grálu,<br />
ktorý ľudskému duchu vždy a večne<br />
zostane tajomstvom. V každej dobe<br />
musel zasväcovaný svoje tajomstvo<br />
prežiť vo svojom vnútri. Aristoteles<br />
o tom hovorí: „Ten, kto má byť zasvätený,<br />
sa nemusí niečomu učiť, lež<br />
musí niečo pretrpieť.“ Ale v tomto<br />
pretrpení prežíva mystérium, ktoré<br />
sa mu zjavuje ako pravda.<br />
Agathé elpis (dobrá nádej) je ono<br />
mystické slovo predané z Eleuzíny<br />
a znamená dobré očakávanie, radostnú,<br />
dôvery plnú nádej, totiž nádej<br />
na život po smrti, povýšený do<br />
vyšších hodnôt. Dobrá nádej svietila<br />
zasvätencom na cestu vpred. V mýte<br />
o Demetre a Persefone je možné vidieť<br />
štátny kult Grékov, porovnateľný<br />
s dnešnými svetovými náboženstvami.<br />
Eleuzínske mystériá predstavovali<br />
vnútorné – ezoterické – jadro<br />
tohto kultu. Pre antických Grékov<br />
boli Demeter a Persefona bohyňami,<br />
ktorých obrazy mohli zasvätení tu<br />
a tam vídať. Považovali ich za najvyššie<br />
východiskové body určitých<br />
síl, ktoré z nich vyžarovali. Nevedeli,<br />
že sú iba sprostredkovateľkami vyžarovania<br />
„Pramatky – alebo Prakráľovnej,<br />
ktorá je východiskom pre<br />
všetko ženské vo Stvorení 1“ . Eleuzína<br />
je plná symboliky. Hľadajúci človek<br />
vtedajšej doby ju potreboval.<br />
Spracoval: Zdeněk Křivka<br />
Poznámky v texte:<br />
1: Abd-ru-shin: Vo Svetle Pravy -<br />
Posolstvo Grálu, prednáška Prakráľovná<br />
Záhada<br />
egyptskej studne<br />
Vo štvrtom a piatom čísle Sveta<br />
Grálu sme uverejnili matematicko-filozofickú<br />
„Záhadu egyptskej<br />
studne“, na ktorú narazili archeológovia<br />
pri vykopávkach v staroegyptskom<br />
chráme boha Slnka:<br />
„Ty, kto sa chceš stať kňazom boha<br />
Slnka, musíš najskôr podstúpiť<br />
skúšku. Budeš zamurovaný do<br />
miestnosti za touto stenou a zostaneš<br />
tam tak dlho, kým nevyriešiš<br />
úlohu, ktorá ťa tam čaká.<br />
Uprostred miestnosti je vykopaná<br />
kruhová studňa, v tej studni<br />
sú dve skrížené tyče s dĺžkou dve<br />
miery a tri miery. Tyče sa krížia<br />
práve na hladine vody vo výške<br />
jednej miery odo dna (pozri obrázok).<br />
Tvojou úlohou je stanoviť<br />
priemer studne a výsledok podať<br />
na hlinenej tabuľke otvorom kňazovi,<br />
ktorý čaká za stenou. Ale<br />
dobre si rozmysli, či podstúpiš<br />
túto skúšku. Ak ju nesplníš, zomrieš<br />
od hladu a vyčerpania.“<br />
Matematicky sa úloha na prvý<br />
pohľad zdá ľahká, v skutočnosti<br />
je však ťažšia, ako vyzerá a určite<br />
na ňu nevystačíme s bežnou stredoškolskou<br />
matematikou. Najľahšie<br />
sa rieši na počítači metódou<br />
postupného približovania. Nám<br />
však nešlo o matematický kvíz, tá<br />
otázka má svoj filozofický rozmer.<br />
Ako priemer studne vypočítali<br />
starí Egypťania? Tí predsa nemali<br />
počítač ani vedomosti o výpočte<br />
polynómu štvrtého stupňa. Na túto<br />
N A Z A M Y S L E N I E<br />
A<br />
2<br />
1 1<br />
x<br />
otázku neodpovedal ani sovietsky<br />
populárno-vedecký časopis, ktorý<br />
v roku 1966 záhadu uverejnil.<br />
Na článok vo štvrtom čísle prišli<br />
reakcie čitateľov rôzneho stupňa<br />
vzdelania a záujmov. Napríklad<br />
pani Helena Stibúrková z Chomutova<br />
napísala úprimné vyznanie:<br />
„Niekoľko rokov sa usilujem<br />
v záhradke pestovať zeleninu pre<br />
vlastnú spotrebu a spotrebu rodiny<br />
bez chemických prípravkov a umelých<br />
hnojív. Nielen preto ma zaujali<br />
články o vzťahoch človeka k prírode,<br />
o živote a duchovnej podstate žitia.<br />
Občas sa tu zastaví niekoľko pria-<br />
3<br />
(3.)<br />
B
N A Z A M Y S L E N I E<br />
teľov, aby pobudli v dosiaľ pomerne<br />
čistom prírodnom prostredí, ktoré pomaly<br />
vinou človeka odchádza.<br />
Obdivujem odvahu pána Ing. Jána<br />
Šlinského (článok Slovenský agrorebel<br />
a jeho vynález). Som na dôchodku<br />
a tri áre, ktoré obhospodarujem<br />
nie sú ani kvapkou v mori toho<br />
ostatného; keby som bola mladšia<br />
a zdravšia, pokúsila by som sa o niečo<br />
podobné. Zatiaľ aspoň fandím tomu,<br />
čo vytvára. Snažím sa o týchto veciach<br />
hovoriť s ľuďmi, aby aspoň vošli<br />
do ich vedomia.<br />
Tiež som trochu premýšľala o záhade<br />
egyptskej studne. Moje vzdelanie<br />
je iba priemerné a navyše som<br />
v matematike nikdy nevynikala. Tak<br />
sa aspoň pozerám na načrtnutý obrazec<br />
záhadnej studne a mám dojem,<br />
že priemer studne by mohol byť 1 ½<br />
miery… (nasleduje niekoľko geometrických<br />
úvah). Určite som netrafila,<br />
v tom prípade berte pokus o vyriešenie<br />
s humorom.“<br />
Niekoľko čitateľov poslalo grafické<br />
riešenia s približným výsledkom asi 1,2<br />
miery s poznámkou, že to takmer určite<br />
tak nejako robili starí Egypťania.<br />
Naopak pán Oldřich Coufal z vysokej<br />
školy v Brne a pán Ľubomír Matúš<br />
z Banskej Bystrice poslali precízne<br />
niekoľkostranové matematické výpočty<br />
so zložitými algebraickými rovnicami<br />
a grafickým priebehom funkcií.<br />
Výpočtom dosiahli veľmi presný<br />
výsledok 1,231 185 724 miery.<br />
Pán Peter Bezemek Banskej Bystrice<br />
dospel k rovnakému riešeniu<br />
brilantnou rýchlosťou tak, že si zvolil<br />
výhodné označenie úsekov A a B<br />
na stenách studne (pozri obrázok)<br />
a zaviedol vzťah A/1=1/B. Tým sa<br />
mu rovnice zjednodušili, aj on však<br />
dospel, rovnako ako ostatní riešitelia,<br />
k rovnici štvrtého stupňa a k veľmi<br />
zložitému vyčísľovaniu výsledku.<br />
Podľa očakávania sa teda čitatelia<br />
do problému zahryzli prístupom typickým<br />
pre človeka 21. storočia, so<br />
všetkou jeho intelektuálnou výzbrojou<br />
a tiež ho číselne vyriešili. Nikto<br />
však neodpovedal na druhú časť<br />
otázky. „…naozaj neviem, ako by to<br />
riešil Egypťan zamurovaný v miestnosti.<br />
Matematických vedomostí mali<br />
iste dosť, ale na ručné počítanie to<br />
bolo dosť zložité. Určite to má aj filozofickú<br />
stránku, ktorú musel daný<br />
zamurovaný asi vyriešiť skôr, ak sa<br />
chcel dostať von.“ (pán Ľubomír Matúš)<br />
„Keďže výsledkom je iracionálne<br />
číslo a dalo sa k nemu dopracovať až<br />
po riešení rovnice štvrtého stupňa,<br />
som si takmer istý, že Egypťania to<br />
riešili tak, ako som to popísal v prvom<br />
postupe (teda graficky). Pokiaľ<br />
viem, tak z iracionálnych čísel poznali<br />
možno nejaké jednoduché odmocniny,<br />
ale celý ich matematický aparát<br />
nebol vôbec vhodný na riešenie takých<br />
nechutností ako sú rovnice štvrtého<br />
stupňa.“ (pán Peter Bezemek)<br />
V piatom čísle sme uverejnili iný<br />
prístup k riešeniu. Egypťania úlohu<br />
nepočítali, považovali ju matematicky<br />
za neriešiteľnú. Priemer studne<br />
je však takmer presne „zlatým rezom“<br />
tyče s dĺžkou dve miery. Líši sa od<br />
neho o nepatrnú hodnotu 0,4%. Ak sa<br />
teda adept nezahĺbal do úlohy ako do<br />
počtového problému, ale zachoval si<br />
odstup a jasný pohľad vnímavého človeka,<br />
uvidel výsledok okamžitým nápadom,<br />
intuíciou. To si tiež môžeme<br />
z príbehu vziať ako jeho odkaz.<br />
Niektorí čitatelia Sveta Grálu boli<br />
takýmto riešením trochu zaskočení<br />
a sklamaní. Na jednej strane očakávali<br />
riešenie v oblasti matematiky<br />
a nie inde, na druhej strane ich<br />
sklamala nepresnosť 0,4%, nad ktorou<br />
toto riešenie priviera oči. Berme<br />
však tento príbeh ako praktickú<br />
úlohu zo života, nie ako teoretickú<br />
matematickú úlohu. Edgar Allan<br />
Poe v poviedke Vraždy v ulici Morgue<br />
porovnáva šachovú hru s kartovou<br />
hrou a dospieva k záveru, že<br />
karty sú oveľa náročnejšie na intelekt<br />
ako šachy. Dobrý kartár si všíma aj<br />
správanie svojich partnerov, výraz<br />
tváre, letmé pohľady, spôsob triedenia<br />
kariet v ruke, gestá, ktorými hráč<br />
vynáša silnú kartu a podľa ktorých<br />
môže odhadnúť, či má v ruke ešte<br />
ďalšie – vyvodzuje teda úsudky aj<br />
z faktov, ktoré s hrou priamo nesúvisia.<br />
V porovnaní s touto všestrannosťou<br />
úsudku sa Poeovi javia šachy<br />
ako len akýsi druh matematickej aritmetiky.<br />
Takýto mnohostranne intuitívny<br />
prístup býva vlastný ženám,<br />
zatiaľ čo muži sa skôr zahryznú do<br />
úlohy a ochotne prepadnú pokušeniu<br />
zanovito sa nedívať ani doľava<br />
ani doprava. Rozdiel však nie je v pohlaví,<br />
ale v použití citovej zložky človeka,<br />
a tej sa máme v dnešnom rozumovom<br />
svete veľa čo učiť.<br />
V prípade našej egyptskej studne to<br />
teda vyhral citový, intuitívny prístup<br />
na celej čiare, zatiaľ čo my, moderní<br />
ľudia sme skĺzli do úlohy zachmúrených,<br />
sústredených, vážených, ale<br />
neúspešných dobyvateľov nových obzorov,<br />
úporne sa prebíjajúcich vpred<br />
k cieľu, ktorý už bol tanečným krokom<br />
dávno dosiahnutý.<br />
Artur Zatloukal<br />
39<br />
SVET GRÁLU<br />
6/2006
N Á Z O R Y<br />
40<br />
SVET GRÁLU<br />
6/2006<br />
Impressum:<br />
Svet Grálu<br />
Časopis pre duchovné súvislosti v živote<br />
číslo 6/2006, vyšlo 1. 12. 2005<br />
Redakcia:<br />
Rastislavova 9, 040 01, Košice<br />
redakcia@svetgralu.sk<br />
telefón 055/678 6420<br />
mobil 0903 907 233<br />
Redakčná rada:<br />
Rudolf Harčarík, Košice<br />
Roman Levický, Slanec<br />
Rastislav Podivinský, Trenčianske Teplice<br />
Anna Štefková, Zlín<br />
Artur Zatloukal st., Brno<br />
Artur Zatloukal ml., Brno<br />
Prekladatelia a korektori:<br />
Alena Anettová, Edith Bartko, Ján Dobrota,<br />
Ľuba Dvornická, Júlia Faberová, Peter<br />
Galbavý, Beáta Kseňáková, Maroš Látal,<br />
Rastislav Podivinský, Andrea Stúpalová,<br />
Hana Šimková, Žaneta Štefaničková,<br />
Kvetka Viskupičová, Igor Vojtek, Dana<br />
Zlatohlávková<br />
Vydavateľ:<br />
Stiftung Gralsbotschaft<br />
Lenzhalde 15, D-70192 Stuttgart<br />
www.gral.de<br />
Rozširuje:<br />
Svet Grálu, s. r. o., Mediaprint-Kapa<br />
Predplatné:<br />
Svet Grálu, s. r. o.<br />
Redakcia a administrácia SG,<br />
Rastislavova 9, 040 01, Košice<br />
redakcia@svetgralu.sk<br />
Výroba:<br />
Michael Oort, Stuttgart<br />
Internet:<br />
Miloš Stúpala, Bratislava<br />
Grafika:<br />
Martin Pukančík, Košice<br />
Pavel Patloch, Karviná<br />
Marek Frank, Brno<br />
Zdeněk Bohdanecký, Praha<br />
Tlač:<br />
Slovenská Grafia a.s., Bratislava<br />
Ilustrácie:<br />
Centrum Montessori, Brno (2); A. Taylor, Kingwood, USA (2);<br />
GralsWelt 1/1996 (2); Rolf-Gerhard Schulze, Brannenburg<br />
(2, 20); Reinhard Wurzel, Nürnberg (3, 27-29); H. Thoma, „Die<br />
Gralsburg“, 1899, Sotheby‘s Mnichov, katalog 1994 (4, 22);<br />
Deutsches Theathermuseum, Mnichov (21); Johanna Arnold,<br />
Mnichov (7); Mauritius Stuttgart (8-12); www.webshots.com/<br />
Community (5, 42); Corel Graphic (19, 39); Sulamid Wülfing (32,<br />
33). Ostatné obrázky GralsWelt a redakcia.<br />
Fotografia na zadnej strane obálky:<br />
Karel Prskavec, Liberec<br />
Cena:<br />
Jednotlivé číslo 87 Sk<br />
Predplatné (4 čísla) 320 Sk<br />
© Stiftung Gralsbotschaft, Stuttgart.<br />
Všetky práva vyhradené. Redakcia neručí za<br />
nevyžiadané príspevky.<br />
Vychádza štyrikrát ročne.<br />
Číslo registrácie: 3254/2004<br />
Český Svět Grálu si možno<br />
objednať na adrese: Nováčkova 26,<br />
614 00 Brno, www.svet.gralu.cz.<br />
ISSN 1614-5127<br />
w w w.svetgralu.sk<br />
Vážení čitatelia,<br />
na tomto mieste budeme pravidelne<br />
uverejňovať Vaše otázky a názory<br />
na témy, predkladané v časopise<br />
Svet Grálu. Zaujal Vás niektorý z našich<br />
článkov? Radi by ste sa k danej<br />
problematike vyjadrili? Napíšte<br />
nám! Vaše podnety očakávame<br />
na adrese:<br />
Svet Grálu, Rastislavova 9,<br />
040 01 Košice<br />
E-mail: redakcia@svetgralu.sk<br />
KDE JE MOJA<br />
MANŽELKA PO SMRTI?<br />
Otázka: Moja žena prednedávnom<br />
zomrela. Kde je teraz po jej smrti?<br />
Môže ma vidieť? Stretnem sa s ňou<br />
niekedy? Je nejaká možnosť nadviazať<br />
s ňou kontakt?<br />
Odpoveď: Smrť znamená pre človeka<br />
v podstate prechod do iného<br />
sveta. Počas odpútania sa duše od<br />
pozemského tela, po prípade krátko<br />
nato sa odlúčený človek nachádza<br />
blízko pozemského okolia, kde žil.<br />
Pritom spoluprežíva mnohé z toho,<br />
čo sa okolo neho deje a môže vnímať<br />
úmysly a myšlienky pozostalých,<br />
ktorí sú s ním vnútorne spojení.<br />
Smrť je narodenie do jemnohmotného<br />
sveta. Podľa ľudí, ktorí zažili<br />
stav blízky smrti, je tento dej väčšinou<br />
príjemným prežitím. Vo svojich<br />
zážitkoch často popisujú, že zosnulí<br />
príbuzní očakávajú na „druhom<br />
brehu“ odlučujúcu sa dušu, aby jej<br />
uľahčili tento „krok cez prah“.<br />
Po nejakom čase sa duša ocitne<br />
v takom svete, ktorý presne zodpovedá<br />
jej vlastnému vnútornému životu,<br />
ktorý zahŕňa aj jej doterajšie<br />
myšlienky a citové hnutia. Mohlo<br />
by sa povedať, že „to, čo je na zemi<br />
jeho duševným, vnútorným svetom,<br />
bude po smrti pre zosnulého<br />
reálny svet“. Inak povedané, sú<br />
rôzne úrovne „druhého sveta“. Náš<br />
vlastný duševný stav preto rozhoduje<br />
o tom, čo nás po odlúčení očakáva<br />
a v akom prostredí bude pokračovať<br />
naše duchovné putovanie.<br />
Svojím životom na zemi si sami pripravujeme<br />
„nebo“ alebo „peklo“.<br />
Spojenie s ľuďmi, ktorí už prešli na<br />
„druhý breh“, je možný počas snov<br />
alebo prostredníctvom vedomých<br />
myšlienok. Može byť preto veľmi nápomocné,<br />
ak zosnulých, s ktorými<br />
sme spojení láskou, podporujeme na<br />
ich ceste našimi dobrými myšlienkami.<br />
Stretnutie s naším blízkym po<br />
pozemskej smrti je síce možný, ale<br />
duševný stav opäť rozhoduje o tom,<br />
do akej miery môžeme putovať spolu.<br />
Ak sa ľudia trvale usilujú o svoj duchovný<br />
vývoj, dá sa predpokladať,<br />
že sa raz stretnú v duchovnej ríši,<br />
v takzvanom „raji“.<br />
Samozrejme, že sa vyskytujú pokusy<br />
o nadviazanie mediálneho kontaktu<br />
so zosnulými. Chceli by sme<br />
Vás však pred týmto varovať, pretože<br />
pri takýchto pokusoch je veľa rizík a<br />
snaha dosiahnuť „spojenie za každú<br />
cenu“, môže pôsobiť brzdiaco na ďalšej<br />
ceste Vašej ženy.<br />
(WH)<br />
BLAHOŽELANIE<br />
Vrúcne blahoželám redakcii k narodeninám<br />
Sveta Grálu.<br />
Je to rok, čo sa na Slovensku objavil<br />
a vyplnil tak bolestne zívajúce<br />
prázdno v priestore, volajúcom po<br />
periodiku duchovného zamerania,<br />
ktoré by nutne vzápätí nemalo tendenciu<br />
manipulovať čitateľa do úzkeho<br />
koridoru konkrétneho náboženstva.<br />
Váš a teraz už aj môj „Grál“<br />
ma za 1 rok presvedčil a ponechal<br />
mi slobodu ducha. Ďakujem vám,<br />
že ste.
N Á Z O R Y<br />
Teším sa na každé nové číslo –<br />
k čomu želám všetkým veľa tvorivého<br />
elánu a inšpirácie.<br />
Vaša Viera Nagyová<br />
Vážená redakcia!<br />
OBERAČKA<br />
Som si vedomá, že od svojich pisateľov<br />
do rubriky listáreň – názory<br />
očakávate príspevky o výnimočných<br />
zážitkoch, ba o zázrakoch. Ja vám<br />
píšem pre mnohých o celkom banálnom<br />
zážitku.<br />
Oberačka. Pod týmto slovom si<br />
mnohí z nás predstavujú namáhavú<br />
prácu a nekonečne sa vlečúci čas.<br />
A práve oberačka sa mi dnes javila<br />
ako zázrak. Áno, ako zázrak. Mnohí<br />
sa nad mojimi slovami pousmejú,<br />
ale ja im to nezazlievam.<br />
Naši susedia si začiatkom roka<br />
kúpili vinohrad a dnes som im bola<br />
pomáhať pri oberaní hrozna. Po<br />
ťažkých dňoch plných závažných<br />
zmien a stresu to bol balzam pre<br />
moje unavené telo aj dušu. Každým<br />
pohybom som cítila, ako sa uzdravujem,<br />
a to vďaka voňavej pôde<br />
pod nohami, sviežej zeleni okolo<br />
seba a jasnému nebu nad hlavou.<br />
Pri každom odtrhnutom strapci sa<br />
pohlo celé moje vnútro – vďakou.<br />
Teraz už chápem, čím boli naši<br />
predkovia, naši starí rodičia radostní<br />
a silní. Pár hodín usilovnej práce na<br />
jesennom slniečku mi dodalo radosť<br />
a silu… ešte stále cítim, ako mi koluje<br />
v žilách. A bude ešte dlho.<br />
Miroslava Malovcová<br />
Hlohovec<br />
4. 10. 2005<br />
KTO BUDE VÍŤAZ ?<br />
Č lovek pochopil, že pokrok je dôležitý.<br />
Začal sa voziť v autách, budovať<br />
cesty a železnice a, samozrejme, aj<br />
priemysel všetkých odvetví. V časopisoch<br />
a neskôr i v televízii sa ospevovali<br />
výdobytky pokroku a krajiny,<br />
ktoré „nedržali krok“, sme začali<br />
označovať ako zaostalé. Človek si<br />
myslel, že mu zem a príroda budú<br />
slúžiť. Do vody, vzduchu aj okolo<br />
seba „odkladal“ tony odpadov a jedov.<br />
S optimizmom sa pozeral na<br />
pokrok, prosperitu, bohatú a krásnu<br />
budúcnosť. Tieto vízie mal človek<br />
od preiemyselnej revolúcie až po<br />
dnešok. Ani komunizmus nepriniesol<br />
obrat, iba heslá sa prispôsobili<br />
dobe. Dnes si hovoríme, že sme civilizovaní<br />
a chválime sa demokraciou.<br />
Situácia sa však mení asi rýchlejšie,<br />
ako sme čakali. Časopisy a televízia<br />
dnes ukazujú rozsiahle katastrofy.<br />
Pokrok a technické výdobytky začínajú<br />
byť popri týchto správach už<br />
menej aktuálne. Tvárime sa, že lokálne<br />
záplavy tu boli vždy. Cunami<br />
asi všetkých zaskočilo, ale povedali<br />
sme si, to je niečo výnimočné a aby<br />
sa to už nestalo, začalo sa s budovaním<br />
varovného a záchranného<br />
systému. Tajfún v Tatrách bol jednoducho<br />
smola a neskorší požiar<br />
ju len znásobil. Záplavy v Európe<br />
boli tento rok mimoriadne rozsiahle,<br />
rovnako ako aj požiare v Portugalsku<br />
a Španielsku. Ale aj o tom sa už<br />
prestalo hovoriť. Medzitým padlo<br />
niekoľko lietadiel a máme tu katastrofický<br />
hurikán Katrin v New<br />
Orleans a iný v Číne. „Najmocnejší<br />
muž sveta“ sa bezmocne prizerá.<br />
V krajine neobmedzených možností<br />
umierajú tisíce ľudí. Hurikány tam<br />
predsa boli „vždy“. Tento bol však<br />
akýsi ničivejší. A padlo ďalšie lietadlo.<br />
Dohorelo pri LA a upratuje sa<br />
po hurikánoch Rita, Stan a Wilma.<br />
Pakistan sa po rozsiahlom zemetrasení<br />
bude ešte dlho spamätávať. Je<br />
to všetko veľké nešťastie. Prečo nás<br />
stretáva toľko nešťastných udalostí?<br />
Je šťastie alebo neštastie len náhoda,<br />
alebo si ich môžeme privolať sami?<br />
Tým sa ešte nikto nezaoberá. Dúfame<br />
v lepšiu budúcnosť. Budeme<br />
stavať vysoké hrádze a ochranné<br />
systémy. Lebo to, čo nám malo slúžiť,<br />
sa akosi bráni. Musíme to dostať<br />
tam, kam chceme, aby nás neohrozovalo.<br />
Také sú vízie. Bude nás to<br />
všetkých stáť spústu peňazí, ale dá<br />
sa to inak?<br />
Aj chorobnosť nesmierne narastá,<br />
a tak vyvíjame a nakupujame síce<br />
veľmi drahé, ale veľmi kvalitné diagnostické<br />
prístroje. Aj liečebné<br />
postupy sa skvalitňujú. Raz budeme<br />
celkom zdraví. Zhoršujúce<br />
sa životné prostredie ako príčina<br />
neobstojí. Veď máme kvóty, ktoré<br />
sa dodržujú. Ukazujú sa aj náhrady<br />
za dochádzajúce a stále drahšie<br />
neobnoviteľné zdroje energie. Už<br />
aby boli tu. Všetko sa raz obráti<br />
na dobré. Naše vlády sa o to „postarajú“.<br />
Tá naša má síce teraz iné<br />
problémy, ale tie sa predsa pominú.<br />
Máme sa predsa čoraz lepšie. Štatistiky<br />
to dokazujú. Letá i zimy sú<br />
už síce akési nestabilné, ale my si<br />
predsa môžeme dovoliť dovolenku<br />
v zahraničí. Slnko, nádherné pláže,<br />
hory, čistý vzduch... Dnes tieto<br />
miesta a krajiny už nenazývame<br />
zaostalými. Sú to centrá turistického<br />
ruchu.<br />
Vietor ustane, voda opadne a človek<br />
hľadí do budúcnosti. Aká asi<br />
bude?<br />
Je 14. mája roku 2025. Tento týždeň<br />
je v Tescu akcia. Dva skafandre<br />
za cenu jedného. Kyslík síce išiel<br />
zasa hore, ale vesmírne lety majú<br />
byť lacnejšie. Je vám to smiešne?<br />
Aj má byť prečo. Je to iba vtip. Nič<br />
také sa, samozrejme, nemôže stať.<br />
My tento boj predsa vyhráme!<br />
(RP)<br />
41<br />
SVET GRÁLU<br />
6/2006
N A Z Á V E R . . .<br />
Podobenstvo o dvojčatách<br />
talo sa, že v lone jednej matky<br />
S boli počaté dvojčatá. Týždne<br />
ubiehali, chlapci rástli a rástla tiež<br />
aj ich radosť: „Počúvaj, že je dobre,<br />
že sme boli počatí?“<br />
Dvojčatá začali objavovať svoj<br />
svet. Keď našli šnúru, ktorá ich spájala<br />
s ich matkou a poskytovala im<br />
potravu, spievali od radosti: „Aká<br />
veľká je láska našej matky, že sa<br />
s nami delí o svoj vlastný život!“<br />
Keď sa ale z týždňov stali mesiace,<br />
zistili dvojčatá, že sa veľmi<br />
zmenili.<br />
„Čo to má znamenať?“ pýtalo sa<br />
jedno.<br />
„To znamená,“ odpovedal mu jeho<br />
brat, „že náš pobyt v tomto svete<br />
čoskoro skončí.“<br />
„Ale ja nechcem nikam ísť,“ povedal<br />
ten prvý, „chcem tu zostať<br />
navždy.“<br />
„Nemáme žiadnu inú možnosť,“<br />
odvetil druhý, „ale možno existuje<br />
život po pôrode!“<br />
„Ako by to bolo možné?“ pochyboval<br />
ten prvý, „stratíme predsa<br />
našu šnúru života, ako by sme mohli<br />
žiť bez nej? A okrem toho, opustili<br />
toto lono pred nami už iní, a nikto<br />
z nich sa nevrátil späť, aby nám povedal,<br />
že po pôrode existuje život.<br />
Nie, to je koniec!“<br />
Jedno z dvojčiat sa hlboko zamyslelo<br />
a potom povedalo: „Ak sa počatie<br />
pôrodom končí, aký zmysel má<br />
potom život v lone matky? Je to nezmyselné.<br />
Možno nakoniec neexistuje<br />
ani žiadna matka.“<br />
„Ale ona predsa musí existovať,“<br />
protestovalo druhé dvojča. „Ako by<br />
sme sa inak dostali sem? A ako by<br />
sme mohli žiť?“<br />
„Videl si niekedy našu matku?“<br />
opýtalo sa jedno. „Možno žije len<br />
v našich predstavách. Vymysleli sme<br />
si ju, pretože sme tak mohli lepšie<br />
chápať náš život.“<br />
A tak boli posledné dni dvojčiat<br />
v matkinom lone naplnené mnohými<br />
otázkami a tiež veľkým strachom.<br />
Konečne prišiel okamžik pôrodu.<br />
Keď dvojčatá opustili svoj doterajší<br />
svet, otvorili oči. A to, čo uvideli,<br />
prekonalo ich najsmelšie sny ...<br />
Podľa K. Tucholského<br />
42<br />
SVET GRÁLU<br />
6/2006
EFEZUS<br />
Efezus<br />
Život a pôsobenie<br />
pripravovateľa cesty Hjalfdara<br />
v predhistorickej dobe<br />
216 strán, formát 16 x 23 cm,<br />
tvrdá väzba<br />
ISBN 80-89163-09-2<br />
Cena 250 Sk<br />
Hjalfdar stál dlho zamyslený na vyvýšenine. Nad jasným<br />
horizontom sa doďaleka tiahla hlboká modrosť súmraku.<br />
Vo výške, ktorá sa mu zdala nedosiahnuteľná, stála obrovská<br />
hviezda. Keď sa pozeral dlho nahor, tak sa mu zdalo, akoby<br />
sa celý nebeský priestor ako modrá sklená kopula so všetkými<br />
ďalšími hviezdami a aj rovina, na ktorej stál, otáčali okolo<br />
tohto svetelného bodu, ktorý sa zdal byť nekonečne ďaleko,<br />
mimo sveta. Veril, že krajina, v ktorej žil, pláva na nekonečnom<br />
mori ako plochá doska, veď zo svojich poľovačiek vedel,<br />
že táto pekná domovina je z troch strán obklopená vodou.<br />
Na štvrtej strane, kde sa krajina ďalej rozširovala, nedošiel<br />
doteraz k moru, a preto sa domnieval, že táto krajina musí<br />
byť veľmi veľká.<br />
Vo vnútrozemí sa im stavali do cesty rôzne prekážky.<br />
Predovšetkým tam bol pruh zeme s mnohými ohnivými explóziami.<br />
Duniac zatriasla sa chvíľami celá zem, more vrhalo<br />
mohutné vysoké vlny a nad krajinou zúrila horúca víchrica,<br />
ktorá vystrašila zvieratá i ľudí a zahnala ich na útek.<br />
V ovzduší potom tancovali plamenní duchovia ohňa,<br />
pred slnkom, mesiacom a hviezdami sa valili a šírili červené<br />
výpary. Vyzeralo to veľmi strašidelne a ľudia si šepkali o<br />
veľkom boji svetlých, ktorí usmerňujú zem a more svojou<br />
mocou podľa vôle Svetlého Otca.<br />
Zdalo sa im potom, akoby svet horel. Stále viac vyciťovali<br />
v spojení so všetkým bytostným veľkú moc týchto<br />
síl prírody. Vždy boli bdelí a obzvlášť Hjalfdar vedel podľa<br />
znamení, ktoré mu bytostní dávali cez niektoré zvieratá<br />
alebo svetlom a tieňom, vôňou trávy, množstvom vlhkosti,<br />
vetrom a pieskom, určiť na dni, ba často i na dlhé mesiace,<br />
kedy a kde znovu dôjde k takým výbuchom. Vedel potom,<br />
ako sa má zásobiť potravou, a poradil sa s tými, ktorí boli<br />
rovnako ako on lovci a rybári.<br />
KNIHY O OSUDOCH PRIPRAVOVATEĽOV CESTY<br />
Knihy o pripravovateľoch cesty umožňujú vytušiť veľké a jednotné vedenie, pomocou ktorého malo byť<br />
ľudstvo v priebehu tisícročí postupne privedené k poznaniu Svetla.<br />
Náuky, kedysi prinesené ich prostredníctvom, boli ľudstvu dané Bohom. Boli presne prispôsobené<br />
jednotlivým národom a krajinám a sformované s ohľadom na ich vtedajšiu duchovnú zrelosť.<br />
Nakladateľstvo<br />
Stiftung Gralsbotschaft
Rovnako ako oheň neuhasí iný oheň,<br />
nemôže zlo zadusiť iné zlo.<br />
Len dobro, ktoré narazí na zlo<br />
a nenakazí sa ním, nad ním zvíťazí.<br />
L. N. Tolstoj
Change language