Create successful ePaper yourself
Turn your PDF publications into a flip-book with our unique Google optimized e-Paper software.
téma<br />
V roku 1916 vznikla Československá národná rada v Paríži.<br />
Lev Borský, ktorý v ČNR pracoval, napísal: „Až potom,<br />
keď koncom roku 1915 vstúpil do zahraničnej akcie<br />
na západe Milan Rastislav Štefánik so svojimi vysokými<br />
cieľmi a vysokými stykmi, dostala akcia charakter politického<br />
vedenia…“ (3) Štefánik sa stal výraznou posilou<br />
odboja a reprezentantom Slovákov v ňom.<br />
V lete 1918 sa situácia Nemecka a Rakúsko-Uhorska,<br />
teda krajín, ktoré rozpútali 1. svetovú vojnu, ukázala<br />
ako bezvýchodisková. Národy ríše sa začali organizovať<br />
a otvorene požadovali odtrhnutie od monarchie. Rakúsko‐Uhorsko<br />
už nikto nepotreboval. Myšlienku rozbitia<br />
monarchie si najprv osvojilo Francúzsko a Veľká Británia,<br />
neskôr sa k nej pridali aj Američania. Československá národná<br />
rada bola preto bez problémov uznaná západnými<br />
mocnosťami. K programu česko-slovenského štátu sa postupne<br />
prihlásili aj domáci politici a 28. október 1918 sa<br />
stal dňom vzniku ČSR.<br />
Čas nádejí a nedorozumení<br />
Uskutočnenie cieľa vytvoriť spoločný štát bolo komplikované<br />
a bolo naň potrebné vynaložiť enormné úsilie. Tak<br />
sa otázka ďalšieho vývoja štátu odsúvala do úzadia (4).<br />
Pri vzniku ČSR väčšina Slovákov prijala nový štát za<br />
svoj. V nasledujúcich rokoch prešlo Slovensko závratným<br />
vývojom v školstve, kultúre i vede. Tento obrovský<br />
vzostup dosiahlo Slovensko za výraznej pomoci z Čiech.<br />
Problematickou bola iba oblasť hospodárstva, predovšetkým<br />
nižšia konkurencieschopnosť slovenského priemyslu<br />
ako pozostatok z čias Uhorska. Na liberálnom trhu<br />
mnohé slovenské podniky krachovali, čo spôsobovalo sociálne<br />
napätie v slovenskej spoločnosti.<br />
V ďalších rokoch začalo vychádzať najavo, že Slováci<br />
vstupovali do nového štátu s rozdielnou predstavou ako<br />
Česi, pričom sa ukázalo, že prím tu nehrala iba ekonomická<br />
otázka, ale predovšetkým rozdielne vnímanie štátu.<br />
U emotívne založených Slovákov citové, u slobodomyseľných<br />
Čechov pragmatické. ČSR sa na Slovensku chápala<br />
ako spoločný štát Čechov a Slovákov v zmysle Štúrovho<br />
duchovného ponímania: „samostatnosť nemá byť sama<br />
o sebe účelom, ale má slúžiť k duchovnej samobytnosti<br />
a vývoju národa“.<br />
Česká spoločnosť chápala Československo pod vplyvom<br />
ideí T. G. Masaryka odlišne, v podstate ako český štát<br />
s jedným národom – československým. Korene takéhoto<br />
postoja treba hľadať v minulosti. Už za monarchie si Masaryk<br />
uvedomoval, že v prípade asimilácie nemaďarských<br />
národov v Uhorsku, vrátane Slovákov, by zostali Česi v obkľúčení<br />
Nemcov a Maďarov. Východisko z ohrozenia videl<br />
v spojení so Slovákmi, ktorých vďaka jazykovej i kultúrnej<br />
príbuznosti vnímal ako súčasť českého národa. Vo svojom<br />
diele „Česká otázka“, v ktorom hľadal východiská z krízy<br />
doliehajúcej na český národ, nevzal do úvahy, že jestvovala<br />
aj „slovenská otázka“, s už vypracovaným vlastným<br />
programom. V súlade so svojím názorom skoncipoval<br />
memorandum Independent Bohemia, ktorého obsahom<br />
bolo vytvorenie česko-slovenského štátu.<br />
Politický program československého štátu vznikol v rokoch<br />
prvej svetovej vojny a na svoju realizáciu potreboval<br />
podporu zahraničných mocností. Tieto mocnosti nerátali<br />
s delením Rakúsko-Uhorska, no uskutočnenie česko-slovenského<br />
programu by nevyhnutne znamenalo jeho zánik.<br />
Preto bolo postavenie Československej národnej rady zložité.<br />
Aby zaistila podporu krajín Dohody, pristúpili z pragmatických<br />
dôvodov Masaryk, Beneš a Štefánik k prezentácii<br />
nového štátu ako štátu s jednotným československým<br />
národom, čo bolo zakomponované aj do ústavy.<br />
Záver<br />
To, čomu nebolo možné venovať pozornosť na začiatku,<br />
v prvých rokoch po vzniku nového štátu, teda riešeniu<br />
„slovenskej otázky“, sa v nasledujúcich rokoch takmer<br />
vždy pri krízových momentoch cyklicky prejavovalo.<br />
„Zamatový rozchod“ ukončil spolužitie oboch národov<br />
v jednom štátnom celku a každý z nich pokračuje po svojej<br />
ceste vývoja ďalej.<br />
Žiadosti slovenského národa na zrovnoprávnenie sa<br />
po 145 rokoch od ich skoncipovania naplnili. Bola to dlhá<br />
cesta a na jej výstavbe sa podieľalo množstvo osobností.<br />
Každá z nich si zasluhuje našu úctu a vďaku.<br />
Literatúra:<br />
Rudolf Harčarík<br />
(1) Slovensko očami Európy 900-1850 (spis neznámeho mnícha z roku<br />
1308, opis východnej Európy); J. Tibenský, V. Urbancová; 2003<br />
(2) Ľudovít Štúr: Dielo I; Úvodná štúdia P. Libu; 2003<br />
(3) Časopis Bradlo 34-35<br />
(4) Slováci. Česi. Dejiny; D. Kováč; 1997<br />
19<br />
Svet Grálu<br />
17 | 2008
Change language