You also want an ePaper? Increase the reach of your titles
YUMPU automatically turns print PDFs into web optimized ePapers that Google loves.
december 2010 – február 2011<br />
strana 13<br />
Seriál MUDr. Jana Paloučka<br />
strana 16<br />
Keď sa práca stáva službou Bohu<br />
strana 21<br />
MUDr. Denisou Borošovou<br />
strana 25<br />
Cena 2,89 € (87 Sk)<br />
www.svetgralu.skww.svetgra<br />
Duchovné súvislosti v živote<br />
strana<br />
7<br />
strana 36<br />
la<br />
marec – máj 2011<br />
Na hranici medzi vedou a duchovným poznaním<br />
strana 6<br />
j i<br />
Nezvyčajný príbeh z dejín modernej jjustície<br />
justície<br />
strana 10<br />
Neviditeľné žiarenia, ktoré<br />
ovplyvňujú naše zdravie<br />
strana 30<br />
Cena 2,89 € (87 Sk)<br />
www.svetgralu.sk<br />
Duchovné súvislosti v živote<br />
Keď<br />
sa po transplantácii<br />
ntác<br />
človek<br />
cíti ako<br />
niekto iný<br />
strana 13<br />
Nakoľko pravdepodobný<br />
bol vzťah Ježiša s Máriou<br />
Magdalénou?<br />
strana 37<br />
Grál je od dávnych čias symbolom ideálu,<br />
hľadania vysokých duchovných a mravných hodnôt.<br />
V 21. storočí sa svet zmenil na nepoznanie, ale hodnoty zostávajú.<br />
Ďalšie číslo 33<br />
Vychádza v septembri 2012<br />
Jeme lieky,<br />
ale zdraví nie sme<br />
Prečo niekedy pomáhajú a inokedy nie? Vedeli ste,<br />
že samotné lieky na trvalé uzdravenie nestačia a príčina<br />
každého ochorenia je vždy duchovná? Tvrdí to aj<br />
Prof. RNDr. Ludmila Kameníková, DrSc., ktorá sa roky<br />
zaoberá vedeckým objasňovaním účinkov a toxicity<br />
chemických liečív v tele…<br />
Svet Grálu<br />
26<br />
Zánik sveta v decembri 2012?<br />
Karma – čo to je?<br />
Josef Bohuslav Foerster<br />
Svetlo, ktoré lieči<br />
Rozhovor s psychoterapeutkou<br />
2012<br />
Predposledné Vianoce,<br />
alebo zbytočná panika?<br />
8 STRÁN NAVIAC A !<br />
Milí<br />
čitatelia,<br />
od tohto čísla pre vás<br />
časopis s opäť rozširujeme<br />
za<br />
nezmenenú nenú cenu.<br />
Svet Grálu<br />
Svet Grálu<br />
Feng Shui<br />
Energia priestoru pre<br />
zdravý ýahar<br />
harmonický<br />
život<br />
Skrytý národ<br />
O podivuhodnej<br />
spolupráci medzi<br />
prírodou a človekom<br />
Svet<br />
Grálu<br />
27<br />
Zánik hmoty<br />
1944:<br />
4: Posledný ýproces<br />
s čarodejnicami<br />
Radiestézia ia<br />
– cesta<br />
k harmonickému<br />
iké<br />
prostrediu<br />
Transplantácia<br />
spomienok<br />
Prečo ľudia po transplantácii<br />
preberajú vlastnosti svojich darcov?<br />
Transplantácia<br />
antácia<br />
spomienok<br />
Tajomstvo Márie<br />
Magdalény<br />
Cesty z duševní krize<br />
Pomoc ve strachu a depresi<br />
Ako vzniká strach? Prečo trpí čoraz viac ľudí depresiami v dobe,<br />
kedy sa nám zdanlivo darí lepšie? Čo môžeme sami urobiť, aby<br />
sme prekonali svoju duševnú krízu?<br />
Táto kniha podáva pomocnú ruku k pochopeniu a prekonaniu<br />
duševných kríz. Autori poukazujú na duchovnú zložku osobnosti<br />
človeka a na možnosti, ako si v takých chvíľach môžeme<br />
pomôcť.<br />
Edícia Pomoc z Posolstva Grálu - zväzok 1<br />
Knihy tejto edície sa zaoberajú rôznymi konkrétnymi situáciami,<br />
ktoré prináša život. Autori v nich čitateľovi pomáhajú získať<br />
iný pohľad na určitý problém a tak pomôcť pri jeho riešení.<br />
Vychádzajú z poznania diela „Posolstvo Grálu“ od Abd-rushina<br />
a osobných, praktických skúseností.<br />
Naša cena: 7,70 €<br />
Cena pre predplatiteľa 7,20 €<br />
Knihu si môžete objednať prostredníctvom priloženého objednávacieho kupónu na konci<br />
časopisu, alebo v našom on-line obchode na stránke www.svetgralu.sk
Č<br />
lovek mieni… a nakoniec je<br />
všetko inak. V tomto čísle<br />
sme sa chceli venovať vedľajším<br />
účinkom liekov na ľudské zdravie.<br />
Medzitým však do Čiech prišiel<br />
Henry Monfort predstaviť pránickú<br />
stravu a poriadne nám zamiešal<br />
karty. Dostali sme od vás<br />
niekoľko prosieb, aby sme k tejto<br />
téme zaujali stanovisko. Nuž, vyhoveli<br />
sme vám a v tomto čísle si<br />
na tému život bez jedla môžete<br />
prečítať rozhovor s Henrim Monfortom<br />
a pohľad lekára Jana Paloučka.<br />
Pôvodne avizovanej téme<br />
vedľajších účinkov liekov sa budeme<br />
venovať v septembrovom<br />
čísle.<br />
Podtitul časopisu „duchovné<br />
súvislosti v živote“ odkazuje<br />
na duchovnú dimenziu človeka.<br />
Táto dimenzia má však veľa<br />
stránok – popri vzťahu človeka<br />
k Bohu k nej patrí nesporne aj<br />
vzájomné spolunažívanie ľudí,<br />
výchova detí, partnerské vzťahy,<br />
no rovnakou mierou aj umenie<br />
ako prirodzený prejav tvorivého<br />
ducha. Nejde nám primárne o poukazovanie<br />
na rôzne „nadprirodzené“<br />
a výnimočné javy, teda<br />
akúsi „duchárinu“, ani o „vznášanie<br />
sa kdesi v éteri“; chceme<br />
prinášať poznanie, použiteľné<br />
v praktickom živote a prispievajúce<br />
k harmonickému rozvoju<br />
ducha i tela. Preto tiež zaraďujeme<br />
do tohto čísla prvý príspevok<br />
zo série „Pohyb“, ktorý má<br />
byť celkom zámerným podnetom<br />
k tomu, aby sme pri čítaní<br />
duchovnej literatúry neopomínali<br />
vlastné telo, najcennejší dar, ktorý<br />
nám bol pre pobyt na Zemi daný.<br />
Prakticky orientovaná je aj nová<br />
knižná edícia „Pomoc z Posolstva<br />
Grálu“, v ktorej sa snúbi poznanie<br />
z Posolstva Grálu s dlhoročnými<br />
profesijnými a životnými<br />
skúsenosťami autorov. Prepojenie<br />
poznania i osobnej skúsenosti považujeme<br />
za správnu cestu a sme<br />
radi, že v apríli tohto roku uzrela<br />
svetlo sveta prvá publikácia z tejto<br />
edície. Kniha „Cesty z duševnej<br />
krízy – pomoc v strachu a depresii“<br />
dáva cenné rady, ako si človek<br />
môže pomôcť v duševnej kríze.<br />
V tejto chvíli pripravujeme vydanie<br />
druhého zväzku s názvom<br />
„Mosty do zabudnutia – ako pristupovať<br />
k ľuďom s demenciou“,<br />
ktorá sa – ako pevne veríme –<br />
stane dobrým pomocníkom každému,<br />
kto sa stará o takto postihnutých,<br />
alebo sa chce o tejto téme<br />
dozvedieť viac.<br />
Sme presvedčení, že časopis<br />
„Svet Grálu“ je už ôsmy rok<br />
ukazovateľom smeru k jasným<br />
a logickým odpovediam na základné<br />
otázky ľudského života.<br />
Usilujeme sa o to, aby sme sa pri<br />
jeho vytváraní vyhli akémukoľvek<br />
„sektárstvu“, odtrhnutému<br />
od reality, ale aj vedeckému dogmatizmu.<br />
A napriek tomu, že vidíme<br />
vo svete veľa utrpenia a neprávostí,<br />
nechceme len kritizovať,<br />
ale skôr dodať silu a povzbudiť<br />
každého na jeho životnej ceste.<br />
Milé čitateľky a čitatelia, to,<br />
že toto smerovanie podporujete,<br />
nás teší tým viac, že „Svet Grálu“ –<br />
keďže neobsahuje cudziu inzerciu<br />
– môže existovať len vďaka svojím<br />
predplatiteľom a tým, ktorí<br />
si ho kupujú v stánkoch. Vaša<br />
vernosť dokazuje, že konceptom<br />
tohto časopisu – teda stavaním<br />
mostov medzi vedou, náboženstvom<br />
a umením – nemierime<br />
do prázdna, ale vytvárame svojbytnú<br />
príležitosť na osobný rast<br />
a podľa vašich odpovedí vidíme,<br />
že túto príležitosť radi využívate.<br />
Ďakujeme vám všetkým, ktorí<br />
ste nám zaslali vyplnený dotazník<br />
NA ÚVOD…<br />
z decembrového čísla. Dostali<br />
sme ich okolo stopäťdesiat. Veľmi<br />
nás potešilo, že ste celkovú kvalitu<br />
Sveta Grálu ohodnotili priemernou<br />
známkou 1,3 (podľa školského<br />
známkovania) a grafickú<br />
stránku priemernou známkou 1,2.<br />
Vieme, že veľa našich čitateľov má<br />
veľmi kritického ducha a tento<br />
krásny výsledok je pre nás o to<br />
viac mimoriadnou pohnútkou,<br />
aby sme vo vytváraní a vydávaní<br />
tohto časopisu pokračovali.<br />
Niektorí z vás navrhovali, aby<br />
sme Svet Grálu kvôli nižšej cene<br />
tlačili na recyklovaný papier. Žiaľ,<br />
v tomto smere treba dodať, že tlač<br />
na recyklovaný papier by znamenal<br />
naopak zdraženie. Recyklovaný<br />
papier v kvalite použiteľnej<br />
pre tlač je u nás totiž citeľne<br />
drahší než nerecyklovaný, preto<br />
sa naň časopisy u nás prakticky<br />
netlačia. Chápeme však, že papier,<br />
na ktorý sa tlačia iné časopisy,<br />
pre svoju nízku kvalitu môže<br />
pripomínať recyklovaný papier.<br />
Pre Svet Grálu, s relatívne nízkym<br />
nákladom, by to však nebola<br />
vhodná cesta. Jeho pomerne<br />
vyššia cena nie je spôsobená voľbou<br />
papiera, ale neprítomnosťou<br />
platenej reklamy, na ktorej sú<br />
závislé prakticky všetky noviny<br />
a časopisy na trhu. Kto sa zaobíde<br />
bez papiera, môže si už teraz<br />
prezerať časopis v elektronickej<br />
podobe (on-line) na internetovej<br />
stránke nášho časopisu za cenu<br />
o 26 % nižšiu než je cena tlačenej<br />
verzie. Okrem toho tu má prístup<br />
ku všetkým číslam, ktoré doteraz<br />
vyšli.<br />
Ďakujeme vám za vašu doterajšiu<br />
priazeň a tešíme sa na ďalšie<br />
stretnutia na stránkach časopisu.<br />
Vaša redakcia<br />
3<br />
Svet Grálu<br />
32 | 2012
OBSAH<br />
4<br />
Svet Grálu<br />
32 | 2012<br />
TÉMA<br />
„Povedal som svojim bunkám,<br />
že odteraz sa budeme živiť pránou“<br />
FEJTÓN<br />
Jak jsme jedli-nejedli 10<br />
NÁBOŽENSTVO<br />
O zlých vinohradníkoch 12<br />
TÉMA<br />
Pránická strava – a prečo? 14<br />
ZAUJÍMAVOSTI<br />
Viete že...? 25<br />
DUCHOVNÝ SVET<br />
Volanie po pomocníkovi 26<br />
CVIČENIE<br />
Zabavte sa užitočne!<br />
Päťminútové pohybové cvičenie na každý deň<br />
OSOBNOSŤ<br />
Jan Hus a Martin Luther<br />
Rozhovor s mužom, ktorý žije bez<br />
jedla deväť rokov<br />
NÁBOŽENSTVO<br />
Načo vlastne potrebujeme<br />
náboženstvo?<br />
Aj v 21. storočí má viera v živote<br />
človeka svoje opodstatnené<br />
miesto<br />
O pôsobení dvoch veľkých<br />
reformátorov cirkvi<br />
5<br />
22<br />
30<br />
32<br />
FOTOREPORTÁŽ<br />
„Zbav nás zlého...“<br />
NÁBOŽENSTVO<br />
Desať egyptských rán<br />
Prejavil Boh svoju všemohúcnosť zázrakmi v Egypte?<br />
ROZHOVOR<br />
Integrovaná medicína 42<br />
RECENZIA<br />
„Pretože mám svoj hlas!“<br />
VEDA<br />
Mozog ako nástroj duše<br />
Cez ktoré oblasti mozgu sa prejavuje<br />
duša človeka?<br />
OSOBNOSŤ<br />
Osudové stretnutia<br />
ŽIVOT<br />
Rozhodnutie k vlastnej<br />
zodpovednosti<br />
Život v prítomnom okamihu je oslobodzujúci<br />
V Mögeltönderi,<br />
v odľahlých dánskych<br />
končinách, ďaleko od ľudskej<br />
spoločnosti, stojí starý kostol<br />
Recenzia filmu Kráľova reč<br />
36<br />
38<br />
46<br />
48<br />
„Svetlo priniesť do hlbín ľudského<br />
srdca – to je poslanie umelca!“<br />
50<br />
55<br />
NÁZORY<br />
Listáreň 56
TÉMA<br />
„Povedal som svojim bunkám,<br />
že odteraz sa budeme živiť<br />
pránou.“<br />
Z prednášok Henriho Monforta, ktorý žije už deväť rokov bez jedla. V Českej<br />
republike bol v novembri 2011 hosťom relácie Jaroslava Duška<br />
„Na úvod chcem povedať, že po nikom<br />
nežiadam, aby to robil ako ja. Prinášam<br />
iba svedectvo. Nie som žiadny duchovný<br />
vodca alebo guru. Cesta pránickej výživy<br />
je podľa mňa cestou do neznámej krajiny<br />
a každý deň, keď vstávam, hovorím<br />
si: Pokiaľ to pôjde, budem pokračovať.<br />
Nekladiem si žiadne ciele, že ešte zajtra,<br />
za týždeň, za rok budem robiť to isté“,<br />
hovorí Henri Monfort, päťdesiatosemročný<br />
spisovateľ z juhozápadného Francúzska,<br />
ktorý žije už viac než deväť rokov<br />
bez jedla a ktorý vlani v novembri prijal<br />
pozvanie do diskusnej relácie Jaroslava<br />
Duška. Henri Monfort sa živí pránou.<br />
Tvrdíte, že nejete už deväť rokov<br />
fyzickú potravu. Že sa živíte pránickou<br />
potravou. Čo je to prána?<br />
Prána je všetkým prestupujúca<br />
živá sila svetla, energia života. Slovo<br />
prána pochádza z hinduistickej<br />
tradície a tento pojem nachádzame<br />
aj v čínskom taoizme ako čchi. V japončine<br />
je to ki. V Polynézii a Južnej<br />
Amerike sa tomu hovorí mana.<br />
Takže prána je jednoducho životná<br />
energia.<br />
Ako je možné sa touto energiou<br />
živiť?<br />
To je práve otázka. Je tu možnosť,<br />
ktorú používali už naši predkovia.<br />
Vyrazili von pre potravu a tú<br />
zjedli. Aj hmotnou stravou do seba<br />
dostávate pránu, ale zároveň aj toxíny,<br />
ktoré sa vo vašom tele hromadia.<br />
Prečo? Pretože spravidla jeme<br />
príliš veľa vzhľadom na to, ako sme<br />
v našom súčasnom živote aktívni.<br />
Pre mňa je dnes predstava jesť trikrát<br />
denne úplným bláznovstvom.<br />
Keď jete, musíte najskôr žuť, potom<br />
vám potrava zíde do žalúdka, musíte<br />
ju tráviť. Potom ide do čriev, kde<br />
sa vstrebávajú výživné látky a nakoniec<br />
sa zbavujete zvyškov. Normálny<br />
tráviaci proces zakončuje fáza detoxikácie,<br />
ale kým k nej vôbec môže<br />
dôjsť, opäť sa najete. Telo si povie –<br />
to nič, počkám. A začne opäť od začiatku.<br />
Toxíny sa zatiaľ ukladajú<br />
do kĺbov, svalov a tukov. A telo čaká.<br />
Čaká, čaká, čaká, starne a začína to<br />
pre neho byť únavné. Opotrebováva<br />
sa, ochorie, slabne a umiera.<br />
Teraz si predstavte, že sa budete<br />
živiť pránou priamo. Bez toho, aby<br />
ste sa zaťažovali toxínmi, aby ste<br />
sa zaťažovali odpadmi. Prána vás<br />
bude vyživovať, čistiť i detoxikovať<br />
až do stavu úplného zdravia. Tomu<br />
sa hovorí pránická výživa.<br />
Takže fyzická strava má za následok<br />
to, že sme chorí?<br />
5<br />
Svet Grálu<br />
32 | 2012
TÉMA<br />
Žijeme v spoločnosti, ktorá prijíma<br />
za normálne to, že je človek chorý,<br />
ale normálne to nie je. V tradičnej<br />
čínskej medicíne boli lekári platení,<br />
iba ak boli ľudia zdraví. Pokiaľ<br />
sa človek neuzdravil, lekár nedostal<br />
zaplatené. Podľa lekárskeho slovníka<br />
súvisí s výživou 80 až 85 % chorôb.<br />
Diabetes, cholesterol, hypertenzia,<br />
kardiovaskulárne problémy, črevné<br />
problémy, problémy s jednotlivými<br />
zničenými orgánmi, rakovina. Ľudia,<br />
ktorí ochorejú z jedla, potrebujú<br />
lieky, a to je veľmi výhodné pre farmaceutický<br />
priemysel, pretože pre<br />
mnoho ľudí to znamená brať lieky<br />
dlhodobo alebo až do smrti. Je to<br />
prepojené s poľnohospodársko-potravinárskou<br />
lobby, pretože do potravín<br />
sa pridávajú cukor, tuk, soľ,<br />
farbivá, aditíva, konzervanty, zvýrazňovače<br />
chuti. Všetko, čo zvýši ich<br />
predajnosť, bez ohľadu na následky<br />
na zdravie ľudí.<br />
Kto sa živí pránickou stravou, už<br />
nie je chorý?<br />
Prvá vec, ktorá vás stretne, keď<br />
sa pripravujete na pránickú stravu,<br />
je stav bez choroby. Už neochoriete,<br />
pretože vaše telo neskladuje toxíny<br />
a odpady. Účinok, ktorý sa dostaví,<br />
sa dá zhrnúť do pojmu dokonalé<br />
zdravie. Zavládne dokonalá rovnováha<br />
medzi fyzickým telom, emocionálnym<br />
telom, duševným telom<br />
a duchovným telom. Choroba totiž<br />
existuje iba na určitej vibračnej<br />
úrovni a naopak: existuje vibračná<br />
úroveň, na ktorej sa už choroba nevyskytuje.<br />
Ak je vám toto jasné, tak<br />
už teraz sa vaše duševné obmedzenie,<br />
vaše limity začínajú uvoľňovať.<br />
Dala by sa pránická strava prirovnať<br />
napríklad k pôstu?<br />
Je veľmi dôležité rozlišovať medzi<br />
hladovaním a pránickou výživou.<br />
Pri pôstoch alebo hladovaní<br />
6<br />
Svet Grálu<br />
32 | 2012<br />
telo spotrebováva svoje rezervy<br />
až do chvíle, keď skolabuje. Pokiaľ<br />
v tom pokračujete ďalej a prekročíte<br />
limitnú hmotnosť, nepomôže už,<br />
že začnete znovu jesť. Úbytok váhy<br />
bude pokračovať a zomriete. Gándhí<br />
hladoval štyri mesiace. No potom<br />
sa už neudržal na nohách. Iní ľudia<br />
štvormesačné hladovanie neprežili.<br />
Naproti tomu v koncepcii pránickej<br />
výživy figuruje slovo výživa. Ja sa vyživujem.<br />
Neprestávam jesť, vyživujem<br />
sa bohato a hojne. Len mením<br />
spôsob, akým sa živím. A to je veľmi<br />
dôležité pochopiť, pretože tým naprogramujem<br />
svoje bunky. Namiesto<br />
toho, aby som povedal, že od toho<br />
a toho dňa prestávam jesť, poviem<br />
svojim bunkám, že sa budeme živiť<br />
pránou. Rozumiete tomu rozdielu?<br />
Henri Monfort<br />
hovorí, že sa narodil<br />
so šamanskými<br />
schopnosťami. Vo svojich<br />
osemnástich rokoch<br />
sa rozhodol ísť cestou<br />
poznania seba samého,<br />
prešiel na vegetariánsku<br />
stravu, zaoberal<br />
sa transcendentálnou<br />
meditáciou. Bol často<br />
chorý, mal slabú pečeň.<br />
Zdravotné problémy<br />
a vysoká nadváha ho<br />
dohnali k radikálnej<br />
zmene životosprávy. Pred<br />
deviatimi rokmi prestal<br />
jesť fyzickú stravu.<br />
Je to veľmi dôležité, pretože vaše<br />
bunky počúvajú všetko, čo hovoríte.<br />
Sú veľmi poslušné. Preto je veľmi<br />
dôležité, aby posolstvo, ktoré im<br />
prinášame, bolo jasné, jednoduché<br />
a presné.<br />
Dajme tomu, že chcem prejsť<br />
na pránickú stravu. Treba sa nejako<br />
pripraviť?<br />
Rozhodne áno. Jeden až dva roky<br />
musíte „zjemňovať“ svoju potravu.<br />
A to sa týka množstva i kvality. Nebudete<br />
jesť už trikrát denne, ale začnete<br />
dvakrát, prípadne i jedenkrát,<br />
čo bohato stačí na tie činnosti, ktoré<br />
máte pokryť. Občas sa postíte. Jeden<br />
až tri dni, dlhšie to nemá zmysel.<br />
Na citovej úrovni zo seba musíme<br />
dostať nutkavý vzťah k jedlu a aj
TÉMA<br />
emocionálnu náhradu, ktorú v ňom<br />
nachádzame.<br />
Potom môžeme začať?<br />
Pránickú stravu potom môžete<br />
nastoliť 21-denným procesom, počas<br />
ktorého je vhodnejšie pohybovať<br />
sa v uzavretom prostredí. Nie preto,<br />
že by telo bolo oslabené, ale prechádzate<br />
stavom veľkej citlivosti. Je lepšie<br />
byť v pokoji, bez stresu, na krásnom<br />
mieste niekde v prírode a najlepšie<br />
v skupine, ktorej energiu môžete využiť.<br />
Sú i ľudia, ktorí prechádzajú<br />
týmto procesom bez prerušenia pracovnej<br />
činnosti. Je teda možné ďalej<br />
chodiť do práce. Odporúčam prvý<br />
týždeň prestať jesť, ale neprestať piť<br />
(z dôvodu nebezpečenstva obličkových<br />
kameňov). Pijeme vodu, kávu,<br />
čaj, všetky ovocné i bylinkové čaje,<br />
nepijeme ovocné šťavy. Pijeme po celý<br />
čas prechodu až do doby, keď si telo<br />
samo povie, že už tekutiny nepotrebuje.<br />
Keď sa teda človek cíti skutočne<br />
dobre na fyzickej, emocionálnej, psychickej<br />
i duchovnej úrovni, môže<br />
sa rozhodnúť, že podstúpi týchto 21<br />
dní.<br />
Ako si tento proces predstaviť<br />
v praxi?<br />
Prvý týždeň naštartuje celý proces<br />
prechodu, naprogramuje bunky<br />
na príjem potravy zo svetla. Zo začiatku<br />
si na poludnie a večer v čase<br />
jedla predstavujeme, ako biele pránické<br />
svetlo zostupuje a preniká<br />
celým naším telom až do tých najvzdialenejších,<br />
najkrajnejších buniek.<br />
Počas prvého týždňa telo zakúsi<br />
zmeny na fyzickej úrovni, ktoré<br />
nie sú príjemné, zvlášť prvé tri dni.<br />
Budete mať biely jazyk, dych ako pes<br />
– je to hrozné, ale je nutné tým prejsť<br />
kvôli očiste tela. Po štyroch až piatich<br />
dňoch nastane zvrat na úrovni<br />
buniek, ktoré pochopia, že potrava,<br />
ktorú im dávame, je prána. Potom<br />
už to bude oveľa jednoduchšie, pocit<br />
hladu ako mávnutím čarovného<br />
prútika v okamihu zmizne, budeme<br />
sa cítiť plní a budeme nasýtení.<br />
V ďalšom kroku dôjde k rozširovaniu<br />
schopností vašich zmyslových orgánov.<br />
Máme zmysly a pocity, o ktorých<br />
ani nevieme, a ktoré sú celkom<br />
znečistené jedlom. Keď dám napríklad<br />
ruku dole, cítim, ako klíčia semienka,<br />
ako sa otvárajú listy. Keď<br />
pôjdem do obchodu a dám ruku nad<br />
nejaké ovocie, budem vyživený jeho<br />
tvarom, jeho farbou. Pokiaľ pocítim<br />
jeho vôňu, budem mať vnem jeho<br />
chuti, vôbec k tomu nepotrebujem<br />
do ovocia zahryznúť. Získate schopnosť<br />
vyživovať sa z prostredia, v ktorom<br />
sa nachádzate. Z harmónie krajiny,<br />
z krásy tvarov, zo sochárskych<br />
výtvorov, z obrazov, hudby, zo spevu.<br />
V ďalšej etape sa vám celá aura naplní<br />
pránou a v tej chvíli sa telo vyživuje<br />
všetkými svojimi pórmi. Potom už<br />
sa tým nemusíme vedome zaoberať.<br />
Tretí týždeň venujeme inštalácii<br />
celého procesu. Človek si musí<br />
položiť tri otázky: Je moja hmotnosť<br />
stabilná? Mám dostatok energie?<br />
Skrátila sa doba môjho spánku<br />
na polovicu? Keď totiž držíme pôst,<br />
strácame hmotnosť, nemáme energiu<br />
a celý deň spíme. Naopak keď sme<br />
napojení na nekonečnú vesmírnu<br />
energiu, prekypujeme energiou,<br />
hmotnosť sa ustáli a zníži sa potreba<br />
spánku. Môžeme robiť čokoľvek<br />
a necítime únavu. Tieto tri kritéria<br />
nám umožnia overiť si, či sme skutočne<br />
naštartovali pránickú výživu<br />
alebo nie. Pokiaľ je odpoveď pozitívna,<br />
môžeme bez obáv v pránickej<br />
výžive pokračovať. Ak sú splnené<br />
len dve kritéria, môžeme opatrne<br />
pokračovať a sledovať, či sa aj tretie<br />
kritérium napĺňa. Pokiaľ spĺňame<br />
len jedno, ihneď začíname jesť. Telo<br />
nám tým dáva najavo, že nejaká jeho<br />
zložka to neprijala.<br />
Je možné prejsť na pránickú výživu<br />
v akomkoľvek veku?<br />
Aby sa ľudské telo mohlo vyživovať<br />
pránou, musí byť vyspelé, preto odporúčam<br />
začať najskôr v 25 rokoch.<br />
Ale rodia sa už aj pránické deti, deti<br />
pránických rodičov, a tie nielenže<br />
sú zdravé, ale nejedia. Na www.suprememastertv.cz<br />
môžete vidieť svedectvo<br />
ekvádorského tanečného<br />
páru, ktorý už desať rokov neje. Nedávno<br />
sa im narodilo dieťa, tehotenstvo<br />
prebehlo normálne, po celý čas<br />
matku a dieťa sledovali traja lekári.<br />
Pôrod bol veľmi jednoduchý a dieťa<br />
je od chvíle, keď ho matka prestala<br />
dojčiť, tiež pránické.<br />
Ako ste sa k pránickej strave dostali<br />
Vy?<br />
Kým som prešiel na pránickú<br />
stravu, vážil som 120 kg. Začalo<br />
sa to tým, že som vyšiel pár schodov<br />
a nemohol som polapiť dych, srdce<br />
mi bilo ako splašené. Povedal som si,<br />
že keď to takto pôjde ďalej, čoskoro<br />
tu nebudem. V tom čase som veľa<br />
jedol a pil, aj keď len vegetariánske<br />
jedlá. Tak som po dvoch rokoch diét<br />
a pôstov zhodil 30 kg. O pránickej<br />
strave som v tedy nič nevedel. Potom<br />
sa mi však dostala do rúk kniha Žitie<br />
zo svetla. Prečítal som ju za jednu<br />
noc; bola pre mňa ako zjavenie. Už<br />
veľa rokov predtým som ako liečiteľ<br />
využíval pránu na liečenie, ale nikdy<br />
mi nenapadlo, že by som sa ňou mohol<br />
živiť. Hneď na druhý deň som<br />
sa začal stravovať pránou a odvtedy<br />
som už neprestal.<br />
Musíte robiť nejaké cvičenia, aby<br />
ste mohli prijímať potravu pránou?<br />
Len spočiatku robím vizualizáciu.<br />
Predstavujem si biele svetlo, ktoré<br />
mnou prechádza. Ak pridržím ruky<br />
pri krku, po chvíli sa prána dostane<br />
do slín a vznikne tzv. soma, ktorá má<br />
chuť medu. To však len spočiatku,<br />
7<br />
Svet Grálu<br />
32 | 2012
TÉMA<br />
8<br />
Svet Grálu<br />
32 | 2012<br />
potom ide všetko samo, žiadne cvičenie<br />
nie je potrebné. Výživu prijímam<br />
24 hodín denne, neustále.<br />
Ako sa odvtedy zmenil váš zdravotný<br />
stav?<br />
Až neuveriteľne zázračným spôsobom<br />
sa zlepšil. Trpel som reumatizmom,<br />
neudržal som nič v rukách.<br />
Mal som problémy s chrbticou a vyskočené<br />
platničky. To všetko zmizlo.<br />
Moje telo znovu nadobudlo schopnosti,<br />
akoby malo dvadsať. Už som<br />
bol skoro holohlavý a naraz mi začali<br />
znovu rásť vlasy. Kvôli chorej pečeni<br />
som mal veľmi suchú pokožku, aj tá<br />
sa mi zlepšila, stala sa pružnejšou.<br />
Kývali sa mi zuby a krvácali ďasná.<br />
To zmizlo. A odvtedy, čo nejem jedlo,<br />
som nebol chorý.<br />
Ako reagovalo Vaše telo počas<br />
adaptačného procesu na teplo<br />
a chlad?<br />
Veľmi dobrá otázka. Je to dualita<br />
ako každá iná. Teplo a zimu cítite<br />
stále, ale už na vás neútočí. A intenzívny<br />
chlad alebo intenzívne teplo je<br />
ako pohladenie.<br />
To znie dobre. Môžem začať s pránou<br />
hneď?<br />
Myslím, že je to neprezieravé. Musíte<br />
mať čas a trpezlivosť na prípravu.<br />
Dať sa do poriadku, ozrejmiť si kvantitu<br />
a kvalitu jedla, všetko si pomaly<br />
ujasniť. Možno že na mentálnej<br />
úrovni už máte všetko jasné a urovnané,<br />
ale môžu byť iné časti vášho tela,<br />
ktoré s tým ešte nie sú uzrozumené.<br />
Keď budete robiť malé pôsty, všimnete<br />
si, čo sa deje s vaším telom, keď<br />
mu nedávate potravu. Môžete si aj začať<br />
pri jedle plne uvedomovať, že jete.<br />
Pre prechod na pránickú stravu sú potom<br />
najvhodnejšie letné mesiace, keď<br />
nemusíte prekonávať rozdiely medzi<br />
teplom a chladom.<br />
Dá sa preskočiť obdobie pôstov?<br />
Pôst je potrebný len na vyčistenie<br />
tela, ale nie je to nevyhnutnosť. Ak<br />
nedokážeme držať pôst, môžeme<br />
zostať len na diéte (napr. ovocné<br />
džúsy alebo vývar). To tiež pomôže<br />
telu vyčistiť sa od toxínov. Ale pôst<br />
je veľmi zaujímavý a užitočný. Dozviete<br />
sa, ako vaše telo reaguje, keď<br />
nemá pevnú stravu, ako to zvládate<br />
psychicky.<br />
Pred piatimi rokmi sa Vám narodil<br />
syn. To už ste sa živili pránou…<br />
Bol som štyri roky na práne, takže<br />
môj syn má polovicu pránických<br />
buniek. Žije so svojou matkou v Taliansku<br />
a ja za ním chodievam. Vždy<br />
raz mesačne na týždeň. Vtedy nejedáva,<br />
je zdravý a plný energie. Keď<br />
je so svojou matkou, jedáva, ale je<br />
chorý. V jeho mamke je veľa strachu<br />
a ja s tým nemôžem nič robiť.<br />
Je možné vrátiť sa k bežnej pevnej<br />
strave?<br />
K normálnej strave sa môžeme<br />
vrátiť kedykoľvek, bez akéhokoľvek<br />
programu. Na svete je vraj asi 30 až 40<br />
tisíc ľudí, ktorí praktizujú pránickú<br />
výživu. Ľudí, ktorí už sú pránickí,<br />
pretože prešli tými 21 dňami, no potom<br />
sa opäť vrátili k pevnej strave, je<br />
mnohonásobne viac.<br />
Môžem si dať občas, napr. pri nejakej<br />
oslave, normálnu stravu a potom<br />
pokračovať v pránickej výžive?<br />
Keď idem s priateľmi do reštaurácie<br />
alebo varím svojim deťom nejaké<br />
jedlo, živím sa jednak tým, že to jedlo<br />
pripravujem a potom aj tým, že tí ľudia<br />
okolo mňa jedia. A všetky moje<br />
zmysly mi ponúkajú vnemy, ktoré ponúka<br />
to jedlo. Dám si napríklad len<br />
pohár vody. No keby ste z nejakého<br />
dôvodu vo výnimočnom prípade skutočne<br />
potrebovali zjesť pevnú stravu,<br />
neznamená to, že prestanete byť<br />
pránickou osobou. Len treba to vedieť<br />
deň až dva dopredu a poslať bunkám<br />
odkaz: bude jedno pevné jedlo a potom<br />
sa opäť pokračuje s pránickou<br />
výživou. Nespôsobí to žiadny problém<br />
a možno to takto robiť. Niektorí<br />
ľudia po 21-dennom procese začnú<br />
jesť často pod vplyvom spoločenských<br />
tlakov... deti, rodičia, priatelia, ktorí<br />
začnú vyjadrovať svoje obavy. Môže<br />
to zájsť veľmi ďaleko. V jednej skupine<br />
som mal starší pár vo veku 75<br />
a 78 rokov. Pán bol architekt a pani<br />
univerzitná profesorka, takže neboli<br />
z nejakej nižšej kultúrnej vrstvy.<br />
Po 21-dennom procese vyšli vyliečení<br />
zo svojich chorôb, obaja boli<br />
na práne, spĺňali všetky tri kritéria.<br />
Vrátili sa domov, pozvali dcéru, aby<br />
jej oznámili tú šťastnú správu, a ich<br />
dcéra vzala telefón a zavolala do blázinca.<br />
– Cesta k pránickej výžive je<br />
cesta slobody. Vy ste svojím jediným<br />
pánom.<br />
Môžu byť ľudia sexuálne aktívni<br />
počas 21-denného procesu aj po ňom,<br />
obzvlášť muži?<br />
Je potrebné si uvedomiť, že dva<br />
základné inštinkty, sexuálny a potreba<br />
potravy, fungujú súbežne. Ak<br />
ovládnete jeden, ovládnete zároveň aj<br />
druhý. Už nebudete závislí na svojom<br />
inštinkte. Budete disponovať oveľa<br />
rozvinutejšími formami sexuality než<br />
predtým. Muži môžu ovládnuť svoju<br />
ejakuláciu. V prípade ovládnutej sexuality<br />
sa zbavíme inštinktívneho,<br />
impulzívneho konania na úrovni králikov.<br />
Nie sme oslobodení od sexuality,<br />
ale ovládame ju.<br />
Ako je možné, že pijete kávu, ktorá<br />
je toxická?<br />
Káva je nápoj šamanov, a ja som<br />
odmala vedel, že som šaman. Na určitej<br />
úrovni jednoty už nie sú látky,<br />
ktoré vnímame ako toxické, jedy,<br />
pretože na vyššej vibračnej úrovni je
TÉMA<br />
všetko len prána. Ani mi neprekáža<br />
žiť v meste, kde dýcham znečistený<br />
vzduch. Keď padla bomba na Hirošimu,<br />
meditovali práve v jednom kláštore<br />
mníšky a ani jedna z nich nemala<br />
následky z ožiarenia.<br />
Máte schopnosť regulovať svoju<br />
hmotnosť?<br />
Obézni byť nemôžeme, ale môžeme<br />
pribrať. Môžeme si naprogramovať<br />
svoju hmotnosť. Ja som nechal svoje<br />
telo, aby robilo, ako potrebuje. Spočiatku<br />
som vážil 90 kilogramov, moja<br />
hmotnosť sa potom ustálila na 75 kilách.<br />
Počas procesu som 15 kíl zhodil,<br />
ale ľudia, ktorí si pripadali príliš<br />
chudí, tri až päť kíl zase pribrali.<br />
Ako prebieha látková výmena, čo<br />
je produktom vylučovania, existuje<br />
vôbec?<br />
Keď človek nejedáva, nechodí ani<br />
na záchod. Ale trvá to, než sa črevá<br />
vyčistia. Sám som bol veľmi prekvapený,<br />
keď som zistil, že ešte po štyroch<br />
mesiacoch zo mňa niečo vychádza.<br />
Toxíny a odpad sa lepia na steny<br />
čriev, takže potom trvá, než sa vylúčia.<br />
Nie som za to, aby sa tento proces<br />
nejako urýchľoval, aj keď existujú<br />
mechanizmy, ako si vyčistiť črevá.<br />
Myslím, že telo vie, čo robí, a robí to<br />
presne vtedy, kedy treba. Čo sa týka<br />
močenia, pokiaľ človek pije, močí, pokiaľ<br />
nepije, nemočí. A ani sa už nepotí.<br />
Dalo by sa týmto spôsobom zastaviť<br />
hladovanie na Zemi?<br />
Austrálčanka Jasmuheen predložila<br />
OSN návrh, aby ľudia, ktorí dlhšiu<br />
dobu používajú pránickú výživu,<br />
naučili pránicky sa živiť obyvateľstvo<br />
krajín, kde trpia hladom. Jej návrh<br />
bol odmietnutý. Pretože hladomor<br />
vo svete je niečo, čo je vopred<br />
programované. V Etiópii umierajú<br />
ľudia hladom a nadnárodné spoločnosti<br />
pritom vykupujú ich pôdu, robia<br />
na nej vrtné sondy. Hľadá sa ropa,<br />
urán a ďalšie minerály. Prakticky<br />
všetka humanitárna pomoc slúži<br />
na nákup zbraní, aby tí, čo priamo<br />
nepomrú hladom, zomreli vo vojne.<br />
Boli by ste ochotný podstúpiť klinické<br />
sledovanie, ktoré by vedecky<br />
potvrdilo váš spôsob existencie?<br />
Nie. Nemám chuť. Je mi jedno, či<br />
sa vedecká verejnosť bude alebo nebude<br />
zaujímať o takýto pokus. Nemôžete<br />
presvedčiť ľudí, ktorí nechcú<br />
alebo nemôžu byť presvedčení. Teraz<br />
je to tak, že starý svet so svojím<br />
myslením a so svojimi strachmi odchádza<br />
a nový svet sa rodí. Môže mi<br />
byť toho starého sveta ľúto, ale je to<br />
proste tak. Viacero osôb sa už podrobilo<br />
takému sledovaniu, v mnohých<br />
prípadoch boli výsledné záznamy pozmenené<br />
a výsledok bol úplne odlišný<br />
od skutočnosti. Takže pokiaľ má starý<br />
svet odísť, nemá zmysel tomu brániť.<br />
V Nemecku mám priateľa, volá sa Michael<br />
Werner. Je to chemik, racionálny<br />
človek a pránickú stravu praktizuje<br />
už desať rokov. Veľmi mu záležalo<br />
na tom, aby sa tento spôsob existencie<br />
potvrdil aj vedecky. Preto sa podrobil<br />
dvom pozorovaniam. Jedno bolo<br />
vykonané v Nemecku, druhé v Prahe.<br />
Jeho podmienkou bolo, že výsledky<br />
budú pravdivo publikované. Dodnes<br />
však neboli.<br />
Hovorili ste o reštaurácii v Kalifornii,<br />
ktorá je pránická. Ako funguje?<br />
Áno, pár ľudí sa tam rozhodlo urobiť<br />
pránickú reštauráciu. Ľudia si<br />
v nej zaplatia jedlo a potom už len<br />
dýchajú a ovoniavajú. Jedlo potom<br />
rozdelia medzi chudobných.<br />
Ako si môže obyčajný človek, ktorý<br />
na chvíľu zažil pocit blaženosti,<br />
uchovať tento pocit?<br />
Pocit blaženosti je pocit spolupatričnosti<br />
so všetkým, čo existuje.<br />
Predstavte si vesmír ako obrovské<br />
puzzle. Vy ste jeden jeho diel, ktorý<br />
je jedinečný, pretože druhý taký neexistuje.<br />
Len treba obrúsiť hrany, aby<br />
ste mohli zapadnúť do celku. Napomôžu<br />
tomu pránická strava, filozofia<br />
alebo náboženstvo. V okamihu,<br />
keď zaujmete svoje miesto a stanete<br />
sa súčasťou celku, začnete pociťovať<br />
jeho obrovskú energiu a úplne sa mu<br />
odovzdáte. Ponúknete mu svoj život.<br />
A v tom prípade pocítite aj blaženosť.<br />
Nájdete svoje pravé miesto. Prána je<br />
aj láska. Prestanete pociťovať strach.<br />
Uvoľníte sa. Prestanete si klásť zbytočné<br />
otázky, pretože všetko akceptujete.<br />
Každý deň sa zrýchľujú vibrácie,<br />
pretože ľudstvo bude čoskoro prechádzať<br />
prerodom. Prichádza k nám<br />
obrovská sila pravdy. Všetko, čo bolo<br />
v tieni, vychádza na povrch, nemôže<br />
sa ďalej skrývať. Je to veľká nádej;<br />
nech ľudia otvoria oči a pozrú sa, čo<br />
sa deje.<br />
Ďakujeme za rozhovor.<br />
redakcia<br />
redakcia@svetgralu.sk<br />
Niektoré tvrdenia v rozhovore sú iste kontroverzné.<br />
Preto ďalšie objasnenie tohto<br />
fenoménu prinášame v článku Pránická<br />
strava – a prečo? od MUDr. Paloučka<br />
na str. 14<br />
Záznamy Henriho Monforta<br />
http://www.ceskatelevize.cz/ivysilani/10000000054-henri-monfort/211251000470001-henri-monfort/<br />
(Praha Uhříněves)<br />
http://www.ceskatelevize.cz/ct24/kultu-<br />
ra/154683-on-line-z-divadla-kampa-<br />
-henri-monfort-devet-let-bez-jidla/<br />
(Praha Uhříněves 27.11.)<br />
http://www.youtube.com/watch?v=1ya-<br />
9oKzGI2I (Pardubice 25.11.)<br />
http://www.ulozto.cz/11427938/henri-monfort-ostrava-wma<br />
(Ostrava 24.11.)<br />
9<br />
Svet Grálu<br />
32 | 2012
FEJTÓN<br />
jedli-nejedli<br />
Artur Zatloukal<br />
T<br />
o bylo zrovna na Slovensku, když<br />
jsme se spolu se ženou rozhodli<br />
přejít na rýžovou dietu.<br />
Slovensko je můj osud. Na Slovensku<br />
jsme se poznali s mou ženou<br />
a od sedmnácti do padesáti let<br />
jsme na Slovensku trávili<br />
skoro všechny dovolené.<br />
Většinou, toseví, ve Vysokých<br />
Tatrách, protože takové<br />
hory jinde v Československu<br />
nebyly. Tatry jsou,<br />
jestli to nevíte, sídlem Žulového<br />
božstva. Můžete<br />
je sice uctívat a obdivovat<br />
i zezdola, z hloubky, a můžete<br />
si na ně sáhnout i z turistického<br />
chodníku, ale té<br />
pravé ryzí žuly se můžete<br />
dotknout až na hřebenech<br />
a vrcholech. Je hrubozrnná,<br />
krystalická, pokrytá<br />
velkými šupinami<br />
černého lišejníku, celá taková<br />
potřaskaná a mocná,<br />
a táhne se prosluněným<br />
vzduchem nebo naopak větrem a mlhou<br />
až do nedostižna. Kromě toho<br />
voní a mlčí. Voní tak zvláštně, trochu<br />
jako chleba, a ta vůně je z vás<br />
potom pořád cítit, i když sejdete dolů.<br />
A k tomu ta žula stejně zvláštně mlčí,<br />
a při tom mlčení ční věžemi a stěnami<br />
jako sepjaté ruce Země k nebi,<br />
a vy smíte být u toho. Nejlepší je přitom<br />
taky mlčet, protože neumíte nic,<br />
co by k tomu šlo dodat.<br />
10<br />
Svet Grálu<br />
32 | 2012<br />
Na Slovensku jsem ještě taky trávil<br />
většinu svých služebních cest a pobytů,<br />
ten první trval celý rok a ty<br />
další byly potom kratší, ale to vám<br />
chci říct jen proto, že na Slovensku<br />
vás obklopí lahodná a měkká řeč. To<br />
tak třeba trochu přivřete oči a řeknete:<br />
„Pozdĺž riečky.“ Tahle slova, to<br />
dlouhé „ĺ“ a měkké „rie“ umějí vyslovit<br />
správně jen slovenská ústa, která<br />
se na to od mateřské kolébky připravují<br />
mezi horami, potoky, a v nejhorším<br />
i ve městech. A hned máte před<br />
očima hravou a třpytivou vodu někde<br />
u Prievidzy nebo rovnou v tatranské<br />
Bielovodské dolině, ta voda<br />
na slunci hází lesky a blesky, tančí<br />
vám před očima a chlubí se svou<br />
mladostí a štěstím. Když si ale namísto<br />
toho řeknete česky „podél<br />
řeky“, ocitnete se úplně jinde, někde<br />
u Labe poblíž Neratovic, ta voda je<br />
tam taková temná, pomalu plyne<br />
mezi břehy a nese na zrcadlově tiché<br />
hladině listí z pobřežních stromů.<br />
Je vážná, rozšafná a asi i moudrá, ví,<br />
že teď má plnit jezy a tiše plynout<br />
mezi břehy, ale i takové postesknutí<br />
je v tom, vzpomínky na mladé časy<br />
v Krkonoších a na Šumavě.<br />
No a tak tedy to bylo zrovna na Slovensku,<br />
když jsme se se ženou rozhodli<br />
přejít na rýžovou dietu. Byli<br />
jsme tam na takovém přednáškovém
FEJTÓN<br />
semináři a večer nás u stolu přítel<br />
Miloš okouzlil výhodami rýžové<br />
diety: vyčistí vám tělo, ozdraví vás,<br />
a taky přitom zhubnete.<br />
Hned příští týden jsme doma zasedli<br />
k talíři rýže Natural, uvařené<br />
bez zrnka soli a kapky tuku či koření.<br />
Dali jsme se do jídla. Poslyšte,<br />
znáte někoho, kdo nerad jí? Prý existuje<br />
sekta velmi, ale opravdu velmi<br />
štíhlých dívek, kterým se při pomyšlení<br />
na jídlo dělá špatně, a ty uctívají<br />
své božstvo hladem a nechutí,<br />
postupně přitom hubnou a blednou.<br />
Ale normální neznaboh se bezpochyby<br />
pouští do jídla z přesvědčení,<br />
rád a s chutí, stejně jako se kdysi Karel<br />
Gott vyznal skromně: Zpívám<br />
rád a zpívám dobře. I my jíme rádi<br />
a jíme rádi dobře. No a té rýže jsme<br />
tehdy požívali lžíci za lžicí a přitom<br />
jsme po sobě tak zvláštně nejistě obraceli<br />
oči.<br />
Vzpomněl jsem si na svůj první<br />
ešus kaše z ovesných vloček. Vločkovou<br />
kaši miluji a je to nejlepší<br />
snídaně do hor, jestli nechcete mít<br />
za hodinu hlad z krajíce chleba<br />
s marmeládou nebo se hned za svítání<br />
zhroutit po vepřovém z konzerv.<br />
Ale musíte ji umět uvařit, a to<br />
jsme tehdy neuměli. Tábořili jsme<br />
tenkrát poprvé v Tatrách, v Kačí dolině.<br />
Tehdy před půlstoletím se tam<br />
ještě povolovalo táboření, zatímco<br />
dnes, pokud tam jen vkročíte, vás<br />
strážci tatranského národního parku<br />
okamžitě odstřelí brokovnicí a ještě<br />
vám napaří pokutu v eurech. Já myslím,<br />
že to není ani tak kvůli ochraně<br />
přírody, jako proto, že jim rušíte jejich<br />
kruhy. Když totiž k Archimedovi<br />
vtrhl v době války římský voják s mečem<br />
v ruce, utrhl se na něj vyrušený<br />
matematik: „Neruš mi mé kruhy!“<br />
Za to mu ovšem Říman uštědřil lekci,<br />
na niž Archimedes do smrti nezapomněl:<br />
na místě ho probodl. Vojáci<br />
totiž a státní úředníci špatně snášejí<br />
neúctu k sobě; asi proto, že když<br />
jim zakryjí výložky, stane se z nich<br />
niktoš, to je takové pěkné slovenské<br />
slovo, které nám v češtině dost silně<br />
chybí.<br />
Nu a tak tehdy, za harašení deště<br />
na plátno stanu, jsme my ramenatí,<br />
leč nezkušení devatenáctiletí mladíci<br />
nasypali do litru vody předepsaný<br />
počet lžic vloček, jenomže se nám to<br />
zdálo nějaké řídké a vodovaté. Tak<br />
jsme postupně přisypávali a přisypávali,<br />
až naráz přišel okamžik pravdy,<br />
kaše vzkypěla jako v pohádce Hrnečku<br />
vař, a v ešusu vzniklo něco<br />
jako koncentrovaná antihmota. Protože<br />
jsme ji zapomněli osolit, vybízela<br />
co do konzistence i do chuti, aby<br />
byla nabrána spíše na lžíci zednickou<br />
a zručným švihem nahozena do díry<br />
v omítce. A právě tehdy, když jsme ji<br />
požívali lžíci za lžicí (protože jsme<br />
nic jiného k jídlu neměli), jsme přitom<br />
s kamarádem taky na sebe tak<br />
zvláštně nejistě obraceli oči, jako nad<br />
tou rýžovou kaší. Jako bychom jeden<br />
u druhého hledali nějakou podporu<br />
nebo pomoc.<br />
Rýžovou kaši jsme vydrželi jíst několik<br />
dní. Na jídlo jsme se těšili stejně<br />
jako na návštěvu u zubaře a pokaždé<br />
jsme znovu vybojovávali rozhodování,<br />
jestli je lepší hlad nebo rýže Natural<br />
bez zrnka soli a kapky tuku či<br />
koření. Poté jsme oba zjistili, že nejsme<br />
schopni vylézt do kopce a posléze<br />
už ani do schodů. Vedl jsem<br />
tehdy dost energeticky náročný život;<br />
narozdíl od dřevorubců, kteří si<br />
za soumraku sbalí pilu, dopijí láhev<br />
borovičky a nechají se odvézt domů,<br />
mě čekala po práci ještě další přednášková<br />
a jiná činnost. Docela rád<br />
jsem si pak cestou domů do Brna někdy<br />
ustlal v autě a přes noc dotankoval<br />
pránickou energii z vesmíru<br />
spolu s krajícem chleba. Jednou<br />
v lese za Hradcem Králové do rána<br />
nasněžilo tak, že stromy vypadaly<br />
jako v rozkvetlém jabloňovém sadu,<br />
a jindy jsem při nočním couvání najel<br />
spodkem na pařez a roztrhl práh<br />
auta. Ráno se pak nastupovalo do vezdejšího<br />
zaměstnání v Brně v romantickém<br />
rozpoložení Karla Hynka Máchy<br />
„Na tváři lehký smích,<br />
hluboký v srdci žal.<br />
Vidíš-li poutníka,<br />
an dlouhou lučinou<br />
spěchá ku cíli,<br />
než červánky pohynou?“<br />
No a do toho všeho přišla ta rýžová<br />
dieta. Protože bydlíme ve třetím<br />
poschodí a tehdy jsme ještě neměli<br />
výtah, vznikla otázka, co si počít,<br />
kdyby síly nevystačily až ke dveřím<br />
bytu. Sednout si na schody? Zazvonit<br />
na sousedku? Pracovala jako noční<br />
barmanka, přes den bývala vždycky<br />
doma a k mužům bývala laskavá –<br />
ale vrátila by mě zase nazpět manželce?<br />
Bylo by nemorální laskavé čtenáře<br />
dlouho napína t. Vzdali jsme to.<br />
Vzdali jsme dietu ještě dřív, než jsme<br />
okusili její dobrodiní, tedy očistný<br />
a ozdravný účinek, a zhubli. Zůstala<br />
nám ve svědomí zející rána a vědomí,<br />
že jsme se zařadili do kategorie dietologický<br />
analfabet.<br />
Není pochyb o tom, že všichni<br />
v našem století, přecpaném supermarketovými<br />
potravinami a pozdním<br />
osvícenstvím, jíme příliš mnoho,<br />
příliš hloupě a příliš nezdravě. Jenomže<br />
– není spíš analfabetismus<br />
naordinovat si nějakou jednotnou<br />
dietu, nějaké polojezení, všem stejné<br />
a bez rozdílu?<br />
Artur Zatloukal<br />
zatloukal@svetgralu.cz<br />
11<br />
Svet Grálu<br />
32 | 2012
NÁBOŽENSTVO<br />
Ježišove podobenstvá<br />
O zlých vinohradníkoch<br />
(Lukáš 20,9–16)<br />
O<br />
MARTIN ERNST<br />
čo v tomto podobenstve ide,<br />
čo sa vlastne stalo? – Ježiš<br />
vošiel do Jeruzalema, „hradu mieru<br />
a pokoja“, hlavného mesta Izraelitov.<br />
Do mesta, ktoré kedysi bolo Bohom<br />
vyvolené, aby medzi jeho múrmi<br />
povstal chrám, ktorý by ukrýval to<br />
najsvätejšie – archu zmluvy s desiatimi<br />
prikázaniami, ktoré Mojžiš vytesal<br />
do kameňa. Tu sa Stvoriteľ zjavil<br />
svojmu národu a vyvoleným<br />
12<br />
Svet Grálu<br />
32 | 2012
NÁBOŽENSTVO<br />
a povolaným kňazom sprostredkoval<br />
múdrosť a pomoc.<br />
Pre Syna Božieho bol pripravený triumfálny<br />
vstup. Ľud dúfal, že ho oslobodí<br />
od útlaku Rimanov a videl v ňom<br />
budúceho pozemského kráľa. Jeho misia<br />
bola však úplne iného druhu. Chcel<br />
svoj národ vyslobodiť z duchovného<br />
otroctva, vyprostiť ho z duchovných<br />
pút, vrátiť mu slobodu aby mohol prijať<br />
neskalenú Božiu Pravdu.<br />
Keď však Ježiš uzrel mesto, zanariekal<br />
nad ním. Došiel k bolestnému<br />
poznaniu, že väčšina obyvateľov,<br />
ku ktorým bol vyslaný, odmietne jeho<br />
posolstvo i jeho samého.<br />
Rozhodol sa ísť k chrámu Božiemu<br />
a tam zvestovať Božie slovo. Vstup<br />
do chrámu však našiel plný predavačov.<br />
S nečakanou prísnosťou vyhnal<br />
kramárov slovami: „Dom môjho Otca<br />
je domom modlitby, ale vy ste z neho<br />
urobili brloh lupičov“ (Lk 19,46). Ježiš<br />
potom v chráme každý deň vyučoval<br />
ľud a zvestoval evanjelium.<br />
Jedného dňa pristúpili k nemu<br />
veľkňazi a zákonníci. Práve boli svedkami,<br />
ako mocne pôsobí na poslucháčov<br />
Ježišovo slovo, cítili prítomnosť<br />
sily, ktorá ich prevyšuje. So záludnosťou<br />
sa ho pýtali, akou mocou tu pôsobí,<br />
a kto je ten, kto mu dal túto moc.<br />
Ježiš pochopil, že je to pasca, aby ho<br />
mohli obžalovsť z „rúhania sa Bohu“.<br />
Preto im odpovedal, ako to často robieval,<br />
podobenstvom:<br />
Začal rozprávať: „Jeden muž vysadil<br />
vinicu, prenajal ju vinohradníkom<br />
a na dlhší čas odcestoval. Od nájomníkov<br />
očakával, že sa o ňu budú<br />
starať a jemu budú odvádzať podiel<br />
z výnosu vinice. V stanovený čas<br />
vyslal k vinohradníkom služobníka,<br />
aby od nich vybral nájomné. Ale vinohradníci<br />
ho zbili a poslali späť naprázdno.<br />
Poslal k nim ďalšieho služobníka,<br />
potom aj tretieho, ale ani im<br />
sa nevodilo lepšie. Tu povedal pán vinice:<br />
„Čo mám robiť? Pošlem svojho<br />
milovaného syna, na neho azda budú<br />
brať ohľad. Keď ho však vinohradníci<br />
uvideli, povedali si: Hľa, to je dedič,<br />
zabime ho a vinica bude naša. A vyvliekli<br />
ho von z vinice a zabili.“<br />
Keď Ježiš dopovedal, rozhliadol<br />
sa po načúvajúcich a spýtal sa ich:<br />
„Čo teda s nimi urobí pán vinice?“<br />
Bez vyčkania odpovede povedal:<br />
„Príde, zahubí tých vinohradníkov<br />
a vinicu dá iným.“ Pre okolostojacich<br />
zákonníkov však ešte poukázal<br />
na dobre známe miesto v žalmoch.<br />
Citoval verš: „Kameň, ktorý stavitelia<br />
zavrhli, sa stal kameňom uholným,<br />
základným. Každý, kto padne na ten<br />
kameň, roztriešti sa; a na koho ten<br />
padne, toho rozdrví.“ (Žalm 118,22)<br />
Zákonníci pochopili, že uholným<br />
kameňom mieni Ježiš seba. Uholný<br />
kameň – klenák – je pri výstavbe<br />
klenby najdôležitejším prvkom, ktorý<br />
celú stavbu zavŕši. Je vsadený na záver<br />
ako klin na najvyššie miesto v oblúku<br />
a je oporou a korunou celého<br />
diela.<br />
Týmto výrokom Syn Boží odpovedal<br />
aj na otázku zákonníkov na moc,<br />
v mene ktorej vystupuje. Je vyslancom,<br />
ktorý ako Syn Boží je splnomocnený<br />
dovŕšiť „Staviteľovo“ dielo a všetkým<br />
hľadajúcim zvestovať Pravdu. Je aj<br />
tým synom, ktorý má od zlých nájomníkov<br />
vymáhať poplatky.<br />
Zákonníci pochopili Kristove slová<br />
a ... začali Ježiša nenávidieť. Keby to<br />
bolo možné, nechali by ho rovno zatknúť,<br />
no zatiaľ sa báli ľudí, ktorí Ježišovi<br />
viseli na perách.<br />
Pre mňa tým podobenstvo o zlých<br />
vinohradníkoch ešte nekončí. Dnes<br />
sa smieme o vinicu, teda o darovanú<br />
zem, starať a ošetrovať ju. Ale ruku<br />
na srdce: robíme tak v pravom, Bohom<br />
zamýšľanom zmysle? A ako je<br />
to s poplatkami? Vieme vôbec, koľko<br />
toho Pánovi dlhujeme? Alebo nepovažujeme<br />
sa snáď – rovnako ako zlí<br />
vinohradníci – za úplne nezávislých?<br />
Nezabudli sme, že „Pán vinice“, darca<br />
všetkých statkov, vôbec existuje?<br />
Na to si budeme musieť odpovedať<br />
sami.<br />
Martin Ernst<br />
martin.ernst@svetgralu.sk<br />
13<br />
Svet Grálu<br />
32 | 2012
TÉMA<br />
Pránická strava – a prečo?<br />
Môže existovať, alebo nie?<br />
P<br />
MUDR. JAN PALOUČEK<br />
ránická strava je útokom na podstatu<br />
materializmu. Preto sa netreba<br />
čud ovať, že sa i tu stretávame<br />
so starým osvedčeným spôsobom<br />
nikdy nie sú tými jedinými skúsenosťami.<br />
Existujú aj menej známe<br />
skúsenosti, ktoré protirečia tým<br />
prvým.<br />
Z čoho je živý človek? Alebo lepšie<br />
povedané, z čoho žije pozemské telo<br />
človeka?<br />
závisí od viacerých individuálnych<br />
okolností, jeho najvzdialenejšia hranica<br />
je viac-menej daná.<br />
Na otázku, či existujú javy spochybňujúce<br />
túto rovnicu, odpovie<br />
väčšina ľudí bez zaváhania: „Nie“.<br />
Napriek tomu je tu však celý rad<br />
jeho obhajoby. Z rôznych miest zaznieva,<br />
že pránická strava je nezmysel,<br />
lož alebo podvod. To sú tri, stáročiami<br />
preverené nádrže, do ktorých<br />
sa splachujú rušivé názory aj s ich<br />
zástancami.<br />
Zdalo by sa, že tentoraz je už vopred<br />
vyhraté, pretože život bez jedla<br />
a bez vody vedie podľa všeobecne<br />
známych skúseností k istej smrti.<br />
Všeobecne známe skúsenosti však<br />
14<br />
Svet Grálu<br />
32 | 2012<br />
Slová hladovanie alebo hladomor<br />
nevyvolávajú príjemný dojem, podobne<br />
ako slovo dusiť sa. V ľudskom<br />
vedomí sú spojené s ohrozením života.<br />
Podobá sa to dokázanej rovnici,<br />
ktorú si ktokoľvek môže znovu<br />
overiť a bez väčších problémov zažiť<br />
jej platnosť.<br />
Ak sa preruší prívod vzduchu, vody<br />
alebo stravy, ustane po určitom čase<br />
i pozemský život. Aj keď tento čas<br />
javov, ktoré svedčia o opaku, alebo<br />
prinajmenšom podkopávajú autoritu<br />
tohto hlasitého „Nie“.<br />
V<br />
STRAVA A PSYCHIKA<br />
ČLOVEKA<br />
äčšina ľudí už určite niekedy zažila<br />
prechodnú situáciu, keď si<br />
zachovali plnú telesnú a duševnú výkonnosť<br />
bez toho, aby jedli. Napriek
TÉMA<br />
výdaju energie nepociťovali hlad.<br />
Mohlo sa to stať v prípade, že boli<br />
naplnení niečím iným. Človek často<br />
hovorí, že je plný dojmov, zážitkov,<br />
radosti, alebo šťastia. Je toho dosť, čo<br />
ponúka nehmotný svet na nasýtenie.<br />
Nie je výnimkou, že hlboký zážitok<br />
anuluje telesný pocit hladu, ktorý by<br />
sa mal za „normálnych“ okolností<br />
dostaviť. Známou skutočnosťou je<br />
i to, že vnútorne vyrovnaný a spokojný<br />
človek sa neprejedá. Naopak,<br />
nespokojnosť, mrzutosť a iné nepríjemné<br />
vnútorné stavy potrebu jedla<br />
enormne zvyšujú. Pritom sa však<br />
nedá povedať, že by títo ľudia získavali<br />
viac energie. V protiklade<br />
k množstvu prijatej stravy je ich telo<br />
skôr vyhladované, pretože strava ich<br />
telom len prechádza, bez toho, aby<br />
sa z nej uvoľnila oná záhadná substancia<br />
nazývaná energia. Aj títo ľudia<br />
sú predsa dôkazom, že telo nežije<br />
len z chemickej energie, pretože<br />
tej majú k dispozícii dostatok. Ich<br />
nadváha je znamením bunkového<br />
hladu, dokladom neschopnosti získať<br />
zo stravy skutočnú vyživujúcu silu.<br />
Uvedené skutočnosti však nepostačujú<br />
na to, aby sme mohli vyhlásiť,<br />
že je možné žiť iba z hlbokých<br />
zážitkov. Väčšinou sa po odznení<br />
takýchto zážitkov človek znovu<br />
s chuťou naje a napije. Môžeme iba<br />
vyvodiť, že pri určitom duševnom<br />
rozpoložení sa potreba jedla znižuje,<br />
lebo sa otvárajú iné cesty, ktorými<br />
telo prijíma energiu.<br />
Rovnakú skutočnosť dokladajú aj<br />
prípady matiek z obdobia 2. svetovej<br />
vojny, které sa čiastočne zriekli<br />
prídelu svojho jedla v prospech<br />
svojich detí. Už tento čin im dával<br />
pocit nasýtenia a ich telo netrpelo.<br />
S týmto krásnym príkladom nesebeckej<br />
lásky sa môže istotne stotožniť<br />
nielen každá dnešná matka,<br />
ktorá svoje dieťa naozaj miluje, ale<br />
aj každý človek, ktorý je schopný<br />
prebudiť v sebe vrúcny cit voči niekomu<br />
inému. Vo vzdaní sa seba samého<br />
spočíva obrovská sila, ktorá je<br />
schopná udržať i život pozemského<br />
tela. Nie sú to teda predovšetkým zážitky,<br />
ktorými pripravujeme radosť<br />
sebe, ktoré nás spájajú s prameňmi<br />
vyšších síl. Je to predovšetkým láska<br />
k druhým ľuďom, ktorá oslobodzuje<br />
dušu a uľahčuje i telu. Preto sa nedá<br />
porovnať pekný zážitok v prírode<br />
alebo na koncerte s radosťou, ktorú<br />
sme si privodili tým, že sme niekomu<br />
pomohli.<br />
Dokonca môžem povedať, že človek,<br />
ktorý to nezažil, je naozajstný<br />
chudák, pretože ten potom hľadá radosť<br />
a šťastie ve veciach, ktoré mu<br />
ich týmto krásnym spôsobom nikdy<br />
nemôžu dať.<br />
Ani tieto krásne zážitky však nezbavujú<br />
väčšinu ľudí natrvalo nutnosti<br />
poriadne jesť.<br />
A<br />
VEDA A ŽIVÝ<br />
ORGANIZMUS<br />
kýmsi predvojom vedy je dnes<br />
kvantová fyzika. Jej momentálny<br />
prínos vidím v tom, že do svojich teórií<br />
zakomponovala ľudské vedomie.<br />
Štandardný priebeh niektorých známych<br />
fyzikálnych kvantových dejov<br />
možno ovplyvniť činnosťou ľudského<br />
mozgu. Napríklad pri niektorých fyzikálnych<br />
pokusoch by výsledky mali<br />
viesť k vzniku Gaussovej krivky (to<br />
je matematická krivka pravdepodobnosti,<br />
ktorá zobrazuje náhodné deje),<br />
ale pod vplyvom koncentrovaného<br />
myslenia pokusnej osoby dochádza<br />
k jej posunu. To znamená, že okrem<br />
pravidelných náhodných dejov tu<br />
pôsobí ešte niečo navyše, niečo ďalšie.<br />
Kvantová fyzika sa nemôže dopracovať<br />
k presným výsledkom, ak<br />
opomína účasť ľudského vedomia<br />
ako jednej z veličín určujúcich priebeh<br />
diania.<br />
Z hľadiska svetonázorových predstáv,<br />
vychádzajúcich z existencie Boha a ľudskej<br />
duše, to nie je žiadny nový objav.<br />
Pre vedu však áno, lebo vedľajším produktom<br />
všetkého vedeckého bádania<br />
bolo doteraz jednoznačné popieranie<br />
tejto skutočnosti.<br />
Je otázka, ako dlho ešte potrvá, než<br />
sa napríklad lekári odhodlajú vziať<br />
tento pioniersky „objav“ na vedomie.<br />
Dovtedy zostane telo oficiálne uzavretým<br />
systémom, do ktorého smie<br />
vstupovať – i ho opúšťať – len hmota.<br />
Že z neho vystupujú myšlienky, nálady<br />
a city, nie je akosi možné zakázať.<br />
V radoch vedcov sa našli vždy takí,<br />
ktorí sa odvažovali prekročiť hranice.<br />
Pokrok nikdy nevyvolávajú ľudia, ktorí<br />
bránia staré hranice, ale tí, ktorí ich<br />
prekračujú.<br />
Albert Freiheer von Herzeele uverejnil<br />
v r. 1879 spis, v ktorom zhrnuje výsledky<br />
päťsto podrobných analýz, dokazujúcich<br />
vznik anorganických látok z bližšie<br />
neuvedenej nehmotnej substancie. Základom<br />
pokusov bolo sledovanie hmotnosti<br />
uzatvoreného systému. Obsahom<br />
uzatvoreného systému bola destilovaná<br />
voda alebo živný roztok s presne stanoveným<br />
množstvom určitého prvku<br />
a v ňom semeno rastliny. Obsah bol pri<br />
neskorších opakovaných pokusoch uzatvorený<br />
v zatavených sklenených skúmavkách.<br />
V priebehu pokusu semeno<br />
vyklíčilo a vyvíjalo sa v rastlinu. Celý<br />
systém po celý čas trvania experimentu<br />
vážili na veľmi presných váhach. Pri<br />
hodnotení výsledkov bola samozrejme<br />
braná do úvahy i chyba merania. Na záver<br />
sa porovnávali hmotnostné zmeny<br />
v rámci systému a v prípade pokusov<br />
s živnými roztokmi aj zmeny v obsahu<br />
látok.<br />
Z hľadiska platného vedeckého poznania<br />
nie je ťažké predvídať priebeh<br />
takéhoto triviálneho pokusu. Preto<br />
nikoho nenapadne, aby takýto pokus<br />
robil. Výsledok je vopred jasný. Hmotnosť<br />
systému musí zostať po celý čas<br />
15<br />
Svet Grálu<br />
32 | 2012
TÉMA<br />
16<br />
Svet Grálu<br />
32 | 2012<br />
V roku 1954 zopakoval Rudolf Hauschka pokusy Alberta von Herzeela z roku<br />
1879 so zmenou hmotnosti rastlín. Pokusy prebehli vo výskumnom laboratóriu<br />
švajčiarskeho Klinickoterapeutického inštitútu v Arlesheime, Bazilej.<br />
Do sklenených ampuliek nasypal výskumný pracovník vždy po 50 semien<br />
žeruchy, zalial ich 31 mililitrami čistej vody z roztopeného snehu a ampulku<br />
1.<br />
na hornom konci vzduchotesne<br />
zatavil. Ampulky potom pravidelne<br />
trikrát denne vážil na presných váhach,<br />
vždy o 9., 15. a 21. hodine. Aby bola<br />
presnosť váženia čo najväčšia, položil<br />
na druhú misku váh rovnakú zatavenú<br />
ampulku s vodou, ale bez semien.<br />
Ramienko váh tak meralo iba malý<br />
rozdiel hmotnosti oboch misiek, a ten<br />
sa dal zmerať veľmi presne, na 0,001<br />
miligramu. Usporiadanie pokusov je<br />
na obr. 1.<br />
Spočiatku dávali pokusy celkom<br />
nulové výsledky, než R. Hauschku napadlo vyskúšať okrem bežne zakúpených<br />
semien aj biologicky pestované semená z dvoch rôznych biozáhrad Hamborn<br />
a Clauss, bez použitia umelých hnojív a postrekov.<br />
Na obr. 2 sú graficky spracované výsledky váženia z marca 1954. Dve horné<br />
plné čiary zachytávajú obe biologicky pestované vzorky, spodná plná čiara<br />
znázorňuje bežne zakúpenú<br />
vzorku. Piateho marca bol<br />
Mesiac v nove, a už predtým<br />
od začiatku marca hmotnosť<br />
ampuliek postupne klesala.<br />
Po vyvrcholení novu došlo<br />
k prudkému nárastu<br />
hmotnosti ampuliek, teda<br />
vlastne k nárastu hmotnosti<br />
2.<br />
klíčiacich semien. Komerčné semená žiadne zmeny nevykázali.<br />
Veľkosť hmotnostného „skoku“ tvorila 0,126 – 0,162 miligramu, čo je hodnota<br />
síce malá, ale zreteľne merateľná. Jej príčinou mohol byť iba úbytok a opätovný<br />
nárast biologickej hmoty päťdesiatich klíčiacich semienok žeruchy.<br />
Klíčky teda museli hmotu odovzdať von, mimo zatavenú ampulku, a zase si<br />
ju zvonka zobrať.<br />
K podobným hmotnostným „skokom“ dochádzalo v období splnu, ale naopak,<br />
smerom hore.<br />
Obrázky reprodukované s dovolením nakladateľstva: Rudolf Hauschka, Heilmittellehre, (c)<br />
VittorioKlostermann 1965, 6. vydanie 2004, str. 77 a 79.<br />
rovnaká. Zvýšenie obsahu prvkov<br />
v rastline musí zodpovedať ich úbytku<br />
v živnom roztoku. V rastline sa môže<br />
zvýšiť len obsah takých prvkov, ktoré<br />
sú obsiahnuté v živnom roztoku.<br />
Výsledky však preukázali celkom<br />
iné skutočnosti. Hmotnosť systému<br />
po celý čas kolísala, a to v závislosti<br />
od mesačného rytmu. V období splnu<br />
dosahovala najvyššie hodnoty, v období<br />
novu hodnoty najnižšie. Obsah<br />
určitých prvkov v rastlinách dosahoval<br />
na konci pokusov vyššie hodnoty,<br />
než aké pripúšťal ich celkový obsah<br />
v uzavretom systéme na začiatku pokusu.<br />
V rastlinách bolo dokázané zvýšenie<br />
obsahu prvkov, ktoré živný roztok<br />
neobsahoval.<br />
K obdobným výsledkom dospel pri<br />
svojich pokusoch v r. 1934 R. Hauschka<br />
a v rokoch 1946 – 1948 francúzsky vedec<br />
H. Spindler. (Ďalšie podrobnosti<br />
sú v rámčeku).<br />
Výsledky týchto pokusov dokazujú,<br />
že všetko je úplne inak. Dokazujú,<br />
že hmota sa rodí a zaniká na dosiaľ<br />
neznámej hranici vnútri živého<br />
organizmu. Znamená to, že hmota<br />
sa v tele tvorí priamo z energie a môže<br />
sa naopak sťahovať späť do formy svojej<br />
„nehmotnej“ preexistencie a stávať<br />
sa opäť energiou. A ak je rastlina<br />
schopná „stiahnuť“ si prvky z tzv. nehmotnej<br />
strany tejto hranice a inokedy<br />
sa ich opäť rovnakou cestou „zbaviť“, je<br />
nutné predpokladať túto schopnosť aj<br />
u ľudského tela. (pozri rámček).<br />
Z<br />
BEZ JEDLA SA DÁ ŽIŤ<br />
ásadný úder doterajším predstavám<br />
o fungovaní ľudského tela<br />
podľa všetkého zasadzujú ľudia žijúci<br />
dlhodobo bez jedla a prípadne<br />
bez vody. Ak budeme hľadať medzi<br />
tými, u ktorých sa lekárom nepodarilo<br />
– napriek najprísnejšiemu dohľadu<br />
a snahe – dokázať podvod, musíme<br />
v prvom rade uviesť jednu ženu:
TÉMA<br />
Terézia Neumannová z Konnersreuthu.<br />
Z jej biografie len stručne: narodila<br />
sa v r. 1898, od mladého veku<br />
pracovala v poľnohospodárstve. V ranej<br />
dospelosti sa jej zdravotný stav začal<br />
postupne zhoršovať, až si nakoniec<br />
vynútil trvalé ošetrovanie. Bola<br />
sčasti ochrnutá, trpela kŕčmi, slepotou<br />
a čiastočnou hluchotou. V r. 1923,<br />
v deň blahorečenia Terézie von Lisieux,<br />
sa nevysvetliteľne (zázračne) uzdravila<br />
zo slepoty. V r. 1925 pominuli<br />
v deň svätorečenia Terézie von Lisieux<br />
rovnako nevysvetliteľne i ostatné<br />
zdravotné problémy. V noci zo štvrtého<br />
na piateho marca 1926 mala víziu<br />
Ježišovho utrpenia na kríži a po prvý<br />
raz sa u nej objavili stigmy v oblasti<br />
srdca. Neskoršie sa objavili aj stigmy<br />
na rukách a na nohách. Od tejto chvíle<br />
prestala prijímať stravu. Pila iba vodu<br />
a jej jediným denným pokrmom<br />
bola jedna hostia. Napriek periodicky<br />
sa opakujúcim krvným stratám<br />
z otvorených rán sa inak tešila dobrému<br />
zdraviu. V r. 1927 ju vyšetrili<br />
lekári. Záverečný posudok znel: Tá<br />
žena nič neje, mala byť už mŕtva. Terézia<br />
Neumannová zomrela v r. 1962<br />
na zlyhanie srdca.<br />
Nikdy nemala v úmysle žiť bez<br />
stravy. Nepodnikla nič, čo by akokoľvek<br />
vysvetľovalo jej mimoriadny<br />
telesný stav. I keby bola jediná medzi<br />
ľuďmi, bol by jej prípad závažným<br />
dôkazom, ktorý úplne spochybňuje<br />
doterajšie predstavy o procesoch odohrávajúcich<br />
sa v ľudskom tele. Pre nás<br />
Európanov je príbeh Terézie Neumannovej<br />
o to zaujímavejší, že sa odohral<br />
„pred našimi zrakmi“, v našom kultúrnom<br />
prostredí, a nemôže byť preto tak<br />
ľahko odsunutý medzi ezoterické báje<br />
a legendy z iného kontinentu.<br />
I naša súčasnosť má svojich nechcených<br />
protagonistov pránickej výživy.<br />
Sú to ľudia, ktorí túto schopnosť získali<br />
bez zvláštneho úsilia. Patrí medzi<br />
nich Ind Prahlad Jani a Ruska Zinaida<br />
Baranova.<br />
Prahlad Jani sa v r. 2000 podrobil<br />
desaťdňovému lekárskemu pozorovaniu,<br />
o ktorého výsledok prejavilo<br />
záujem aj indické ministerstvo obrany.<br />
BIOLOGICKÁ TRANSMUTÁCIA<br />
Transmutácia, teda premena jedného chemického prvku na druhý, bola po stáročia snom alchymistov. Zdá sa, že sa im to<br />
nepodarilo, aspoň po nich nezostal žiaden recept na takú premenu. Dnešná veda pozná iba rádioaktívnu transmutáciu, ktorá<br />
prebieha jadrovou reakciou v atómových reaktoroch. V reaktoroch vzniká transmutáciou napríklad jód, i keď tam predtým<br />
nebol.<br />
Stále viac sa však dostáva do popredia záujmu tzv. biologická transmutácia, teda premena chemických prvkov pôsobením<br />
živej hmoty rastlín alebo živočíchov, človeka samozrejme nevynímajúc.<br />
Albert von Herzeele a neskôr aj iní výskumníci zistili u klíčiacich semien v uzavretých ampulkách nielen zmeny hmotnosti,<br />
ale i zmeny obsahu chemických prvkov. M. Baranger vykonal v laboratóriách Polytechnickej školy v Paríži chemickú analýzu<br />
obsahu fosforu, draslíka a vápnika v semienkach viky siatej. Semená zalial destilovanou vodou s prísadou vápenatej soli (CaCl 2<br />
)<br />
a uzavrel, aby zabránil prístupu cudzích látok zvonka. Po vyklíčení zistil u rastliniek značné zvýšenie obsahu fosforu a 10%-ný<br />
nárast obsahu draslíka, aj keď voda tieto prvky neobsahovala.<br />
V roku 1946 skúmal H. Spindler, riaditeľ Dinardovho morského laboratória, obsah jódu v morských chaluhách druhu<br />
Laminaria a zistil, že chaluhy si vyrábajú jód samé, i keď v „laboratórnej“ vode jód nebol.<br />
Biochemik H. Komaki z japonskej Univerzity Mukogawa laboratórnymi pokusmi v rokoch 1965 a 1967 zistil, že pivné kvasinky<br />
a iné mikroorganizmy sú schopné samé si vyrobiť draslík, ak rastú v laboratórnom prostredí bez draslíka.<br />
Veľkým zástancom myšlienky biologickej transmutácie bol francúzsky výskumník Louis Kervran. Jeho aktivity mu v roku<br />
1975 vyniesli návrh na Nobelovu cenu, ktorú však nedostal. L. Kervran zhromaždil veľké množstvo laboratórnych výsledkov<br />
a dospel k záveru, že živé organizmy si samé transmutujú prvky podľa svojej potreby; napríklad z horčíka a vzdušného kyslíka<br />
si vyrábajú vápnik na tvorbu svojich škrupín.<br />
Tieto prekvapivé výsledky viedli už A. von Herzeela k výroku: „Kde nachádzame vápnik a horčík, boli predtým rastliny. Prvý<br />
miligram vápenca nie je starší než prvá rastlina. Nie pôda vytvára rastliny, ale rastliny pôdu!“<br />
Dnešná veda považuje myšlienku biotransmutácie z väčšej časti za pseudovedu a odmieta ju. Zatiaľ. Ale už v roku 2003<br />
publikovali vedci štyroch inštitútov v Kyjeve a Moskve správu o pokusoch s transmutáciou prvkov rádioaktívneho odpadu<br />
z atómových reaktorov na iné, nerádioaktívne, pomocou mikroorganizmov. Táto téma je natoľko lákavá, že veda svoju nevôľu<br />
podľa všetkého dokáže i prekonať.<br />
17<br />
Svet Grálu<br />
32 | 2012
TÉMA<br />
18<br />
Svet Grálu<br />
32 | 2012<br />
Pri vyšetrovaní boli použité vyspelé<br />
neinvazívne diagnostické metódy. Napriek<br />
očakávaniu lekárov však nebol<br />
dokázaný žiaden podvod. Zúčastnení<br />
lekári vyhlásili tento prípad za najväčšie<br />
prekvapenie svojho života.<br />
Galéria postáv pránickej výživy tým<br />
nie je zďaleka uzatvorená. Existuje<br />
celý rad ďalších ľudí, ktorí<br />
túto schopnosť získali metodicky<br />
na základe svojho predchádzajúceho<br />
rozhodnutia.<br />
Je viac než pravdepodobné,<br />
že donedávna nespochybniteľný<br />
mýtus o jedinom možnom<br />
spôsobe výživy tela sa povážlivo<br />
rúca. Súčasne s ním sa rúca<br />
i predstava o fungovaní ľudského<br />
tela. Prvé kocky domina<br />
padli, a na rade sú ďalšie.<br />
Osobne považujem tento spôsob<br />
výživy tela za možný. Nejde<br />
o hladovanie, ale o prijímanie<br />
životne dôležitej energie inou<br />
cestou. Za obvyklý a doposiaľ<br />
jedine uznávaný zdroj energie<br />
platila bežná strava. Ak sa z nejakého<br />
dôvodu vystupňuje prítok<br />
energie z iného smeru,<br />
stráca strava svoj význam,<br />
lebo potom telo získava energiu<br />
priamo, bez obvyklej účasti<br />
zažívacieho systému. To však<br />
znamená, že v takom prípade<br />
sa telesná hmota obnovuje a vytvára<br />
výhradne z energie prijatej týmto spôsobom.<br />
Ak chce človek dôjsť k logickému<br />
vysvetleniu daných skutočností, ktoré<br />
sa, ako sa zdá, nedajú už poprieť, musí<br />
vziať na vedomie, že trávenie je procesom<br />
uvoľňovania životnej energie,<br />
procesom transformácie hmoty<br />
v energiu.<br />
Ú<br />
SPÄŤ K PSYCHIKE<br />
vahy na tému pránickej výživy<br />
sa sústreďujú prevažne na otázku,<br />
či ide o podvod alebo o preukázateľnú<br />
skutočnosť. Pokiaľ človek dospeje k záveru,<br />
že pránická výživa je realita, zdá<br />
sa táto téma uzatvorená. Domnievam<br />
sa však, že práve v tomto okamihu naberá<br />
téma na závažnosti.<br />
Ak budeme prípady ľudí žijúcich dlhodobo<br />
bez jedla pozorovať ako pozoruhodný<br />
fenomén dokladajúci nedostatočnosť<br />
nášho poznania, je to isto<br />
veľká výzva na zamyslenie, ktorá môže<br />
viesť v dlhodobom horizonte k absolútnej<br />
premene spoločnosti. Situácia<br />
sa však radikálne zmení vo chvíli, keď<br />
pocítime ambície osvojiť si tieto schopnosti<br />
sami. Máme totiž okamžite dojem,<br />
že tým veľmi mnoho získame.<br />
Neobvyklé a vzácne veci sú tu predsa<br />
preto, aby vzbudzovali záujem.<br />
Príčina rastúcej popularity pránickej<br />
výživy nemá pôvod len v tom,<br />
že je sama osebe fascinujúca, ale v tom,<br />
že sľubuje iný spôsob existencie, inú<br />
kvalitu života. Sľubuje riešenie skoro<br />
všetkého a dokonca dosiahnutie toho<br />
najvyššieho, za čím ľudia v každej<br />
dobe neúnavne išli – duchovné osvietenie.<br />
Je isté, že manipulovateľnosť ľudí<br />
sa zvyšuje úmerne s ich vnútornou<br />
dezorientáciou. Masový<br />
úspech mnohých nezmyslov<br />
má príčinu v tom, že ľudia majú<br />
síce určité predstavy o tom, čo<br />
by chceli, ale nechcú sa zodpovedajúcim<br />
spôsobom namáhať.<br />
Preto hľadajú pohodlnejší<br />
a rýchlejší spôsob, ako to dosiahnuť.<br />
Pránická výživa nie je nezmysel.<br />
Ako je to však s prísľubmi,<br />
ktoré dávajú jej protagonisti?<br />
Ak má človek určitú mimoriadnu<br />
schopnosť, je si spravidla<br />
dobre vedomý aj toho,<br />
že pôsobí na druhých ľudí<br />
príťažlivo. V jeho názoroch<br />
a predstavách hľadajú druhí<br />
ľudia oporu a poznanie, lebo<br />
sú presvedčení o tom, že človek<br />
s mimoriadnymi schopnosťami<br />
už mnohým veciam rozumie<br />
lepšie. Preto každý človek obdarený<br />
mimoriadnou schopnosťou<br />
nesie vyššiu zodpovednosť<br />
za svoje názory, lebo tie<br />
vedú mnoho ďalších ľudí na ich životnej<br />
ceste.<br />
PRÍSĽUBY<br />
DUCHOVNÉHO RASTU<br />
J<br />
e ozaj veľa ľudí, ktorí sa usilujú<br />
o duchovný rast. Je aj veľa chorých<br />
ľudí, ktorým by stačilo, keby boli len<br />
o niečo zdravší. Pribúda i ľudí, ktorí<br />
cítia spolunáležitosť s ostatnými ľuďmi,<br />
s prírodou, s planétou Zem, s vesmírom.<br />
Zdá sa, že by nikto z nich o nič<br />
neprišiel, keby prešiel na pránickú výživu.
TÉMA<br />
Dokladajú to viaceré prísľuby:<br />
Cieľom je osvietenie, byť predchnutý<br />
svetlom.<br />
Zvýšenie prietoku prány mení frekvenciu<br />
buniek.<br />
Odstránime tým všetky choroby.<br />
Môžeme byť naplnení láskou a svetlom,<br />
byť planétou osvietených bytostí.<br />
Zvýšením prietoku prány dosiahneme<br />
to, že vesmír na nás bude reagovať<br />
inak.<br />
Ľudia, žijúci z prány, zavŕšili pozemské<br />
štúdium. Nemajú už ďalšie otázky.<br />
Z iného smeru zaznieva prísľub vyriešenia<br />
problému hladu, evolučného<br />
skoku ľudstva alebo dokonca akejsi<br />
nesmrteľnosti buniek.<br />
Zjednodušene povedané, je to<br />
takmer kompletný výpočet všetkého,<br />
po čom väčšina ľudí nevdojak túži.<br />
Väčšina ľudí totiž podvedome tuší,<br />
že väčšinu z týchto vysokých cieľov<br />
je možné naozaj nejakým spôsobom<br />
dosiahnuť. Preto sa nemožno čudovať,<br />
že sa teraz zaujímajú o relatívne ľahkú<br />
možnosť, ktorá sľubuje v tejto veci<br />
úspech. Nechcem polemizovať s každým<br />
jednotlivým tvrdením, uvediem<br />
teda svoju predstavu o tejto záležitosti.<br />
E<br />
A SPÄŤ K DUCHOVNU<br />
ČLOVEKA<br />
nergia – prána – z ktorej žije<br />
aj ľudské telo, je prispôsobená<br />
úrovni Zeme. Nie je to nadpozemská<br />
sila, ale sila určená pre život na Zemi.<br />
Sama osebe nevyvoláva žiaden ťah<br />
hore, ktorý by umožňoval vytúžený<br />
duchovný vzostup, ale umožňuje dosiahnutie<br />
ideálneho telesného stavu<br />
v rámci pozemskej úrovne. Už tento<br />
ideálny telesný stav spojený s mocným<br />
a pritom harmonickým prúdením<br />
energie je sám osebe neopísateľným<br />
zážitkom. K tomuto stavu<br />
sa pripája i stav mysle, ktorá je rozjasnená<br />
a pokojná. Tento stav je spravidla<br />
označovaný ako osvietenie.<br />
Telesné bunky takého človeka sú<br />
naozaj naplnené energiou – svetlom.<br />
Aj jeho aura je preniknutá svetlom.<br />
Zdalo by sa teda, že všetko súhlasí.<br />
Až na jedno. Opísaný stav sa týka tela<br />
a pokoja mysle, nie však úrovne poznania.<br />
Človek si nemôže zmenou stravy<br />
privodiť úroveň poznania, lebo to<br />
sa týka predovšetkým jeho predstáv<br />
o Bohu a o jeho ľudskej úlohe.<br />
O správnosť týchto predstáv musí<br />
viesť každý vážne sa usilujúci človek<br />
tvrdý zápas. Tvrdý preto, že v ňom<br />
prichádza o svoju doterajšiu pozíciu<br />
domnelo významného a určujúceho<br />
činiteľa, od ktorého mienky je všetko<br />
závislé, a dobrovoľne postupuje tieto<br />
atribúty Stvoriteľovi. Je to tvrdý zápas<br />
o pokoru, a na Zemi naň potrebujeme<br />
aj pozemské telo. Rozjasnenie<br />
tela tento zápas uľahčuje, ale tým<br />
jeho úloha aj končí.<br />
A<br />
POJEM BOHA<br />
k chcem hovoriť o pojme osvietenie,<br />
potom si pod tým predstavujem<br />
neskalené spojenie s duchovným<br />
svetom, ktoré človeku dáva<br />
nevšednú silu a hlboký vhľad. Základom<br />
tohto spojenia je však pojem<br />
o Bohu. Akákoľvek, i celkom<br />
scestná predstava o usporiadaní<br />
sveta spôsobí vznik zodpovedajúcehu<br />
pojmu o tejto najvyššej sile. Ak<br />
si človek predstavuje Stvoriteľa ako<br />
svojho blízkeho príbuzného alebo<br />
ako niekoho, s kým môže udržiavať<br />
priamy osobný kontakt, potom si asi<br />
nevytvoril ten správny obraz. Naopak,<br />
človek, ktorý je schopný aspoň<br />
sčasti vytušiť jeho veľkosť a nedosiahnuteľnosť,<br />
môže hovoriť o spojení<br />
s vyššími svetmi, pretože potom<br />
sa vo svojom vnútornom svete približuje<br />
Stvoriteľovi s rovnakou pokorou,<br />
ako to robia obyvatelia vyšších<br />
úrovní.<br />
Ani tu na Zemi si predsa nemôžu<br />
byť skutočne blízki ľudia, ktorí nemajú<br />
zjednotený pohľad na najdôležitejšie<br />
pojmy. Preto ani nemôže<br />
dosiahnuť spojenie s duchovným<br />
svetom človek, ktorý sa nenamáha<br />
vytvoriť si o Stvoriteľovi správny pojem.<br />
Základ biedy nespočíva v nedostatku<br />
stravy, ale v nedostatku pokory.<br />
Dosiahnutie pokory však nie<br />
je možné bez tušenia veľkosti Boha.<br />
S týmto tušením rastie potom celkom<br />
prirodzene aj snaha takého človeka,<br />
aby žil správne. Jedine taký<br />
postoj mu dovoľuje prijímať stále<br />
viac a vedome z milostí, ktoré sú pre<br />
neho pripravené. Nie je ťažké predstaviť<br />
si, že v takých podmienkach by<br />
na Zemi skoro nastal mier, pretože<br />
by sa rozvinula spolupráca s vyššími<br />
svetmi a zosilnelo by poznanie o dokonalosti<br />
zákonov života. Nebol by<br />
hlad, vymizol by strach z budúcnosti<br />
a z chorôb.<br />
P<br />
ŽIVOT MÁ SMEROVAŤ<br />
K POZNANIU<br />
rostredníctvom ľudí živiacich<br />
sa pránou dostávame jednu dôležitú<br />
informáciu: tieto schopnosti nesúvisia<br />
so stupňom poznania. Preto<br />
pránická strava nesúvisí s osvietením.<br />
Tým vyhasína i nádej, že by sa Zem<br />
mohla stať planétou osvietených bytostí<br />
jednoduchým vyradením zažívacieho<br />
systému.<br />
Očakávaný evolučný skok, ktorý<br />
by mal ľudstvu priniesť nové poznanie,<br />
nebude mať určite základ v tom,<br />
že prestaneme používať žalúdok. Evolúcia<br />
je predovšetkým duchovný proces,<br />
ktorý nerobí škrty v prírodných<br />
zákonoch, ale stavia na ich účelnosti<br />
a dokonalosti. Neobvyklé javy, s ktorými<br />
sa môžeme stretávať, nás majú<br />
vytrhnúť z jednostranného uvažovania.<br />
V živote jednotlivca majú svoje<br />
19<br />
Svet Grálu<br />
32 | 2012
TÉMA<br />
miesto, pretože súvisia s jeho osudom,<br />
avšak nie sú výzvou na masové nasledovanie.<br />
Ostatným ľuďom pomáhajú<br />
pochopiť a prijať vyšší zmysel života,<br />
ale ich dosiahnutie zmyslom života<br />
nie je. Život na póloch nie je zdravý;<br />
ani na jednom, ani na druhom. Bez<br />
ujmy ho môžu znášať len ľudia, ktorí<br />
si túto vlohu už priniesli.<br />
Ľudské telo je včlenené do poriadku<br />
prírody. Celkom isto sa ľudské telo nevyvíjalo<br />
státisíce rokov na tento účel,<br />
aby sa nakoniec skonštatovala prebytočnosť<br />
viac než polovice jeho orgánov.<br />
Rovnako je ťažko prijateľná aj predstava,<br />
že by príroda milióny rokov vytvárala<br />
pomery, ktoré sa v čase „osvietenia“<br />
náhle ukážu ako nadbytočné.<br />
Dostávam se teraz k otázke, ktorá<br />
má svoje oprávnenie. Ľudia živiaci<br />
sa pránou sú zdraví. Niektorí dokonca<br />
vyzdraveli zo závažných<br />
chorôb. Nie je to predsa len dôvod<br />
pokúsiť sa o to? A nakoniec súvisiaca<br />
otázka: Je možné predĺžiť si týmto<br />
spôsobom život?<br />
Ž<br />
PRÁNA – OSUD<br />
– ZDRAVIE<br />
ivot každého z nás podlieha zákonitostiam<br />
osudu. Do nášho<br />
osudu je vložených veľa nezameniteľných<br />
konštánt. Rodičov, miesto narodenia,<br />
telesnú konštitúciu a mnoho<br />
ďalších vecí nie je možné zmeniť ani<br />
veľkým úsilím. Ďalšími konštantami<br />
sú osudové termíny – čas, kedy<br />
sú splatné staré dlhy, karma. To sú<br />
medzníky, keď sa v živote musí niečo<br />
odohrať. Nie je však ešte rozhodnuté,<br />
čo to bude. O tom rozhodne spôsobom<br />
svojho života človek sám. Osud<br />
tak vkladá do rúk každému človeku<br />
povestnú osudovú voľbu. Touto voľbou<br />
sú však názory, podľa ktorých<br />
sa dotyčný človek rozhodol žiť.<br />
Táto voľba sa týka i vzťahu k vlastnému<br />
telu. Jeho zdravie ovplyvňuje<br />
20<br />
Svet Grálu<br />
32 | 2012<br />
spôsob zaobchádzania s telom, a ak<br />
je nesprávny, môže privodiť zbytočnú<br />
chorobu alebo predčasnú smrť. To<br />
znamená, že sa stane niečo, čo sa nemuselo<br />
stať, čo nebolo zanesenené<br />
v osudovom pláne ako nevyhnutná<br />
položka. V iných prípadoch môže<br />
síce choroba patriť k osudu človeka,<br />
ale jej tiaž alebo závažnosť sa zlou<br />
starostlivosťou o telo zbytočne vystupňuje,<br />
takže miera nutného utrpenia<br />
je tým nesmierne zvýšená.<br />
Je nutné povedať, že väčšina ľudí<br />
sa dnes o svoje telo dobre nestará.<br />
Preto sa u nich môžu v zosilnenej<br />
miere uplatiť i ďalšie nepriaznivé<br />
okolnosti, ako je stále narastajúca<br />
menejcennosť stravy, životného<br />
prostredia alebo rušivé technické<br />
vplyvy. To znamená, že mnoho ľudí<br />
by sa mohlo tešiť naozaj výbornému<br />
zdraviu, keby svojmu telu venovali<br />
náležitú pozornosť. Namiesto toho sú<br />
chorí a predčasne umierajú. V tomto<br />
všeobecnom spustošení nám pripadá<br />
celkom výnimočné, keď sa tu a tam<br />
nájde niekto v pokročilejšom veku,<br />
kto je telesne celkom zdravý.<br />
Pránická výživa nemôže prekonať<br />
osud človeka a nemôže preto oddialiť<br />
ani okamih smrti. Môže viesť nanajvýš<br />
k tomu, že človek sa v zdraví<br />
dožije všetkých svojich dní, ktoré<br />
mu boli v tomto živote určené. To istotne<br />
nie je málo. Ale k rovnakému<br />
výsledku by došiel i v prípade, keby<br />
svoje telo nezanedbával a zaobchádzal<br />
by s ním podľa „predpisov“ vydaných<br />
prírodou.<br />
Podobne ako nie je pránická výživa<br />
zárukou dlhovekosti, nemôže si robiť<br />
nárok ani na vyliečenie všetkých<br />
chorôb. Utrpenie je do nášho života<br />
vložené vždy na určitý účel. Ak nie<br />
je tento účel ešte naplnený, neexistuje<br />
sila, ktorá by ho mohla odstrániť.<br />
Preto môže pránická výživa liečiť<br />
iba stavy, ktoré vznikli zanedbaním.<br />
Z tohto dôvodu ju nie je možné<br />
považovať za nadradenú iným spôsobom<br />
nápravy.<br />
TRÁVENIE JE<br />
UVOĽŇOVANIE ENERGIE<br />
N<br />
a záver chcem pripojiť jednu<br />
praktickú poznámku pre<br />
tých, ktorí si želajú zlepšiť činnosť<br />
svojho tela a dopriať svojim bunkám<br />
„svetlo“.<br />
Zmienil som sa už o tom, že trávenie<br />
je proces uvoľňovania energie,<br />
ktorú tu nazývame pránou. Toto<br />
uvoľnenie energie má za následkok<br />
chemické reakcie – dochádza k tzv.<br />
štiepeniu živín. Fenomén pránickej<br />
výživy jasne ukazuje, že pohyb energie<br />
predchádza pohybu hmoty. Energetické<br />
zmeny je preto nutné považovať<br />
za prvotné.<br />
Za nimi potom bezprostredne nasledujú<br />
zmeny chemické. Postupný<br />
chemický rozklad potravy v rôznych<br />
častiach zažívacieho systému preto<br />
ukazuje, ako hmota zachytenú energiu<br />
odovzdáva. Tento proces sa začína<br />
v ústach a jeho neoddeliteľnou súčasťou<br />
je, alebo by malo byť, žuvanie. Žuvanie<br />
sa dá prirovnať k homeopatickej<br />
potenciácii, pri ktorej sa odlučuje<br />
podstata – energia – od hmotného nosiča.<br />
Ak je potrava v ústach dokonale<br />
spracovaná, uvoľňuje sa z nej veľké<br />
množstvo žiarivej enegie. To znamená,<br />
že v ústach sa postupne objavuje stále<br />
viac svetla. Ak človek prehltne, potom<br />
doslova prehĺta svetlo. Je dobré vedieť,<br />
že túto počiatočnú svetelnú extrakciu<br />
už ostatné časti zažívacieho systému<br />
nemôžu vykonať. Pri nedostatočnom<br />
spracovaní potravy v ústach prehĺta<br />
človek tmu. Tým sa v ďalších oddieloch<br />
zažívacieho systému uvoľňovanie energie<br />
nesmierne sťažuje, pretože strava<br />
nie je energeticky „otvorená“. Ak človek<br />
dostatočne nežuje, je to ten najjednoduchší<br />
spôsob, ako svojmu telu<br />
spôsobovať vážnu energetickú ujmu.
P<br />
PRÁNICKÁ STRAVA JE<br />
ODKAZOM DNEŠKU<br />
ránickú stravu považujem za jav,<br />
ktorý má primäť k úvahám o podstate<br />
života. Záchrana alebo spása ľudskej<br />
duše nespočíva v tom, že urobí<br />
svoje súčasné pozemské telo nezávislým<br />
od obvyklej stravy.<br />
Cesta duše vedie od Zeme hore.<br />
Zdrojom poznania preto nemôže<br />
byť strava alebo tzv. pránická energia<br />
sama osebe, pretože oboje je viazané<br />
len na hmotnosť. Predstava, že by<br />
skutočné poznanie bolo možné získať<br />
zmenou spôsobu stravovania, je naivná.<br />
Ľudia, ktorí bez vlastného úsilia<br />
dospeli k pránickej strave, prinášajú<br />
dôkaz o tom, z čoho žije telo, ale nie<br />
to, z čoho žije duša. Ich príklad ukazuje<br />
na duchovnú podstatu človeka,<br />
ale neukazuje duchovnú cestu. Telesné<br />
zdravie týchto ľudí nie je výzvou<br />
k hromadnému prechodu na pránickú<br />
stravu, ale poukazom na nesmiernu<br />
záťaž, ktorú uvaľujeme na svoje telá<br />
spôsobom svojho myslenia, konania<br />
a nakoniec i stravovania. Rovnaký stupeň<br />
zdravia možno dosiahnuť prostým<br />
a jednoduchým spôsobom života.<br />
Schopnosť bezprostredného prijímania<br />
pránickej energie je súčasťou<br />
osudu týchto ľudí. Túto schopnosť nadobudli<br />
ako možnosť svojho ďalšieho<br />
vývoja. Avšak táto schopnosť sama<br />
osebe žiaden duchovný vývoj nespôsobuje.<br />
Preto nemôže pránická energia<br />
ako taká rozuzliť ich osud, a tým<br />
menej osudy iných ľudí.<br />
Jan Palouček<br />
Cesta k uzdravení<br />
O daru léčení<br />
JAN PALOUCEK<br />
CESTA<br />
K UZDRAVENI<br />
O DARU LECENI<br />
INTEGRAL BRNO<br />
160 strán,<br />
viazané vydanie,<br />
formát 14,5 x 21 cm,<br />
1. vydanie 2011<br />
Naša cena: 11,60 €<br />
Cena pre predplatiteľa 11,00 €<br />
Choroba a uzdravenie majú svoje pevné pravidlá, ktoré bežne<br />
nie sú známe. Autor opisuje z hľadiska svojej dvadsaťročnej<br />
liečiteľskej praxe zdravie a chorobu ako zákonité dôsledky<br />
nášho poňatia života. Veľkú pozornosť venuje spôsobu<br />
liečenia pomocou prikladania rúk.<br />
Kniha sa môže stať sprievodcom všetkých tých, ktorí sa snažia<br />
porozumieť nielen chorobe, ale aj svojmu životu.<br />
MUDr. Jan Palouček vyštudoval lekársku fakultu Univerzity<br />
Karlovej v Prahe, roky pracoval ako ortopéd-traumatológ.<br />
Od roku 1990 žije v južných Čechách, pôsobí v oblasti<br />
alternatívnej medicíny, zdravého životného štýlu a ako liečiteľ.<br />
Prednáša na témy sebapoznania, rozvoja osobnosti a vnímania<br />
energií. Je spoluautorom knihy Cesta k životu a autorom<br />
knihy Poselství barev, prispieva svojimi článkami do časopisu<br />
Svet Grálu. Je uvedený v životopisnej encyklopédii osobností<br />
Who is…? v Českej republike.<br />
Jan Palouček<br />
jan.paloucek@svetgralu.cz<br />
Knihu si môžete objednať prostredníctvom priloženého objednávacieho kupónu<br />
na konci časopisu, alebo v našom on-line obchode na stránke www.svetgralu.sk.<br />
21<br />
Svet Grálu<br />
32 | 2012
NÁBOŽENSTVO<br />
Na čo vlastne potrebujeme<br />
náboženstvo?<br />
SIEGFRIED HAGL<br />
Mnohí vedci zastávajú názor, že náboženstvá sú prekážkou v hľadaní pravdy, a pokiaľ<br />
skĺznu do násilného fundamentalizmu, ohrozujú dokonca prežitie ľudstva. No<br />
na druhej strane sa človek ako živý tvor na najvyššom stupni vývoja odlišuje od zvierat<br />
práve aj svojou schopnosťou religiozity. Tá je s ľudským vývojom neoddeliteľne<br />
spätá a mnohí ľudia vnímajú, že ich ľudské bytie by bez tejto danosti nemalo význam.<br />
V čom teda spočíva rozpor medzi vedou a náboženstvom, ktorý obom stranám bráni<br />
vydať sa spoločne za hľadaním pravdy? V čom tkvie hodnota náboženstva?<br />
ČO JE NÁBOŽENSTVO?<br />
P<br />
rečo sa novým náboženstvám<br />
niekedy upiera právo radiť sa medzi<br />
„náboženstvá“?<br />
V západných krajinách sa po dlhé<br />
storočia za náboženstvo považovalo<br />
iba kresťanstvo. Všetko ostatné<br />
sa pokladalo za „pohanské“ alebo<br />
dokonca malo pochádzať od diabla.<br />
Náboženstvá charakterizujú tri základné<br />
aspekty:<br />
• Transcendencia: Na rozdiel od politických<br />
ideológií predstavuje náboženstvo<br />
náuku o existencii nadpozemských<br />
síl, či už neviditeľnej moci,<br />
bytostí alebo náuku o viere v Boha.<br />
• Náuka: Náboženstvo je sotva<br />
mysliteľné bez etiky a vlastného teologického<br />
učenia.<br />
• Kult: Vonkajšia podoba, čiže<br />
praktizovanie náboženstva formou<br />
náboženských rituálov a kultových<br />
úkonov.<br />
N<br />
PRVÉ NÁBOŽENSTVÁ<br />
ajranejšie indície religiozity<br />
možno nájsť u pravekých ľudí<br />
už pred cca 120 000 rokmi. U neandertálcov,<br />
aj neskôr u homo sapiens<br />
22<br />
Svet Grálu<br />
32 | 2012<br />
poukazujú nálezy – predovšetkým<br />
však pozostatky rituálneho pochovávania<br />
– na ich náboženské predstavy<br />
a rituály. Na základe uvedených<br />
kritérií tak môžeme v určitej<br />
komunite predpokladať existenciu<br />
náuky a kultu a tým aj jestvovanie<br />
náboženstva.<br />
J<br />
HĽADANIE ZMYSLU<br />
e prirodzené, že sa človek niekedy<br />
zamyslí nad životom a jeho zmyslom;<br />
patrí to k najhlbším ľudským<br />
pohnútkam. Chce vedieť ako a prečo<br />
sa deje všetko to, čo denne prežíva.<br />
Pokiaľ udalostiam neporozumie,<br />
v snahe o vysvetlenie pripúšťa úvahy<br />
o nadpozemskom pôvode dejov.<br />
Práve toto hľadanie zmyslu chápu<br />
mnohí materialisti ako pôvod náboženstva,<br />
je pre nich v podstate identické<br />
s poverami.<br />
Vďaka vedeckým poznatkom sa už<br />
dnes mnohé prírodné javy – nepriaznivé<br />
počasie, katastrofy ale aj<br />
choroby – neinterpretujú ako tresty<br />
za hriechy alebo ako prejavy hnevu<br />
božstiev. Pokiaľ však ľudí, alebo celé<br />
národy postihne nešťastie, „rana<br />
osudu“, potom sa otázka zmyslu<br />
života alebo Božej spravodlivosti<br />
opäť vynorí. Človek sa vo svojom<br />
vnútri neuspokojí s tým, že by všetko<br />
bola hra náhod, preto hľadá odpovede<br />
na trascendentnej úrovni.<br />
V<br />
ODPOVEDE<br />
NA ZÁKLADNÉ<br />
OTÁZKY ŽIVOTA<br />
náboženstvách hľadáme odpovede<br />
na základné otázky ľudského<br />
bytia. Odkiaľ prichádzam?<br />
Kam idem? Čo je zmyslom môjho<br />
života? Náboženské presvedčenie nie<br />
je možné dokázať vedeckými metódami.<br />
A tak sú metafyzika, religiozita,<br />
spiritualita alebo teológia v ťažkej<br />
situácii, pokiaľ sa hodnotia len<br />
na základe preukázateľnosti vierouky.<br />
Náuka o ďalšej existencii duchovnej<br />
osobnosti človeka po jeho pozemskej<br />
smrti je spoločná prakticky všetkým<br />
náboženstvám. Pozemské telo je<br />
vnímané len ako nástroj, aby nesmrteľný<br />
ľudský duch mohol žiť a pôsobiť<br />
v prostredí hmotnosti, ktorá je vzhľadom<br />
na podstatu človeka celkom odlišného<br />
druhu.<br />
Viera v život po smrti je pravdepodobne<br />
najstaršou a najrozšírenejšou<br />
náboženskou náukou. Materialistické<br />
modely uvažovania túto<br />
predstavu spochybňujú už od antiky.<br />
V dobách Ježiša napríklad saducejovia<br />
neverili na pokračovanie života<br />
po smrti.<br />
• Odkiaľ prichádzam? – Pre ázijské<br />
náboženstvá je samozrejmé,
NÁBOŽENSTVO<br />
že vlastná osobnosť človeka existovala<br />
už pred pozemským životom.<br />
Žila v iných (ľudských) telách<br />
na Zemi, alebo zotrvávala v jemnejších<br />
úrovniach tzv. onoho sveta.<br />
Podľa toho sa teda človek nerodí ako<br />
nevinné batoľa, čistý ako nepopísaný<br />
atď. Tí všetci disponujú hlbším vhľadom<br />
do súkolesia stvorenia a užším<br />
vzťahom k onému svetu. Poslaním<br />
kňazstva bolo zrejme sprostredkovať<br />
prežité vedenie o stvorení, presahujúce<br />
myšlienkové schémy panteizmu<br />
(viera, že všetko je božskej povahy),<br />
list papiera. Narodením si so sebou<br />
prináša mnohostranné skúsenosti,<br />
ale aj mnohé záťaže.<br />
Táto „reinkarnačná náuka“<br />
sa v staroveku rozšírila aj do západných<br />
krajín. Poznali ju grécki filozofovia,<br />
starí Židia i prví kresťania.<br />
Židovstvo, kresťanské náboženstvá<br />
a islam neskôr učenie o opakovaných<br />
pozemských životoch potlačili.<br />
• Kam idem? – Keďže nesmrteľná<br />
duša, duchovná osobnosť človeka,<br />
existovala už pred svojím vstupom<br />
do pozemského života v inom, transcendentnom<br />
svete, po opustení pozemského<br />
tela sa do tohto iného sveta<br />
na istý čas opäť vráti.<br />
• Aký je zmysel života? – Pre biologické<br />
telo je zmyslom života vyrásť<br />
a rozmnožiť sa, aby sa zachoval reťazec<br />
pokračujúceho života. Náboženstvo<br />
a religiozita však napovedajú,<br />
že skutočný zmysel života presahuje<br />
krátke pozemské bytie. Spočíva v nepretržitom<br />
vývoji ľudskej duše, v pohybe<br />
ako základnom princípe stvorenia.<br />
Abd-ru-shin vo svojom diele<br />
„Vo svetle Pravdy“ hovorí, že ľudský<br />
duch má vo svojom súčasnom živote<br />
rozšíriť svoje poznatky o stvorení<br />
a odstrániť eventuálne záťaže,<br />
ktoré sú následkami chybných činov<br />
z tohto alebo z predošlých životov.<br />
Snaha o sebazdokonalenie je teda<br />
samozrejmou súčasťou duchovného<br />
rastu. Skúsenosti, prežitia – to je naše<br />
skutočné vlastníctvo; majetok, ktorý<br />
si vezmeme so sebou a budeme ďalej<br />
využívať. Všetko ostatné je pominuteľná<br />
súčasť života.<br />
DILEMA NÁBOŽENSTVA<br />
O<br />
d svojho vzniku mali náboženstvá<br />
tvoriť most medzi dvomi<br />
„odlišnými“ svetmi – medzi svetom<br />
hmoty a „duchovným“ svetom, ako<br />
ich rozlišujeme my. Medzi oboma<br />
týmito ríšami pôsobili a pôsobia ako<br />
prostredníci napr. avatari, pustovníci,<br />
guruovia, jasnovidci, vyslanci Svetla,<br />
mnísi, mystici, kňazi, rišiovia, šamani,<br />
vizionári, mudrci, čarodejníci,<br />
polyteizmu (viera v mnoho bohov)<br />
alebo monoteizmu (viera v jedného<br />
Boha) a to bez teologickej dôvtipnosti.<br />
To, že zákony stvorenia vychádzajúce<br />
z Boha, alebo prírodné zákony,<br />
pôsobia v prírode všade bez obmedzení,<br />
môžeme na prvý pohľad chápať<br />
ako panteizmus. Veštci alebo<br />
šamani môžu vysoké prírodné bytosti<br />
vnímať ako bohov, z čoho zase<br />
vychádza polyteistické náboženské<br />
chápanie. Monoteizmus nakoniec<br />
vznikol zo zjaveného poznania všemocného<br />
bezbytostného jediného<br />
Boha, z ktorého vôle vzišli prírodné<br />
zákony a prírodné bytosti.<br />
Mylná predstava, že kňazstvo<br />
sprostredkováva poznanie o stvorení,<br />
znamená hlboký problém všetkých<br />
náboženstiev. Prostredníkom medzi<br />
duchovným a pozemským svetom<br />
musí byť spirituálne nadaný človek,<br />
23<br />
Svet Grálu<br />
32 | 2012
NÁBOŽENSTVO<br />
vyvolený vyššou mocou. Samotné<br />
náboženské vzdelanie nestačí. Veď<br />
ani Ježiš si nevybral učeníkov spomedzi<br />
vyštudovaných kňazov. Bolo<br />
by zaujímavé vedieť, či vysokí kňazi<br />
antických čias boli schopní vybrať<br />
do kňazskej služby vyvolené osoby<br />
pomocou vyšších duchovných bytostí<br />
na onom svete. Rovnako sa môžeme<br />
pýtať, či sú aj šamani povolávaní<br />
k šamanstvu neviditeľnými<br />
bytosťami alebo silami.<br />
N<br />
NEVYHNUTNÁ<br />
NÁBOŽENSKÁ<br />
DYNAMIKA<br />
áboženstvá sú spravidla konzervatívne.<br />
Ich vodcovia chcú<br />
zachovávať náuku a rituály a tak ich<br />
aj odovzdávať ďalej. Snahy o zmeny,<br />
doplnenia a ďalší rozvoj sa väčšinou<br />
stretávajú s odporom. Pokiaľ sa bránia<br />
otvorenej výmene myšlienok<br />
a úprimnému vyznaniu vlastného<br />
presvedčenia, tu stagnácia, dogmatizmus<br />
a pokrytectvo sú nevyhnutným<br />
dôsledkom.<br />
Dnes už nikoho nepresvedčí také<br />
náboženstvo, ktorého autority neustále<br />
opakujú ťažkopádne staré<br />
múdrosti a citujú výroky, poplatné<br />
dobe svojho vzniku. Každá generácia,<br />
každý človek musí sám pre seba<br />
znova objaviť základné náboženské<br />
pravdy a aktualizovať ich na základe<br />
súčasného stupňa poznania. Má<br />
hľadať a kriticky skúmať, aby mohol<br />
zaujať vlastný postoj a neopierať<br />
sa o naučené frázy a tradičné autority.<br />
Tým nadobúda naše presvedčenie živosť.<br />
Veď nová doba prináša aj nové<br />
pomoci a nové obzory.<br />
Náboženské pravdy sú vo svojej<br />
podstate nadčasové a univerzálne.<br />
Ich vhodná forma môže otvorenej<br />
mysli pomôcť spojiť to duchovné<br />
so zdanlivo nezlučiteľným vedeckým<br />
poznaním. Náboženstvá by sa preto<br />
24<br />
Svet Grálu<br />
32 | 2012<br />
nemali vyhýbať tejto nepretržitej<br />
konfrontácii s neustále sa vyvíjajúcim<br />
svetom. Inak sa odcudzia životu,<br />
stratia vzťah k prežívanej skutočnosti<br />
– a ich pochybnosti o tom, či je ich<br />
učenie ešte pochopiteľné a duchovne<br />
prínosné, sú namieste.<br />
Náboženskí vodcovia sa spravidla<br />
obávajú spirituálnych diskusií,<br />
vo svojej živosti nevypočitateľných.<br />
Je tu hrozba, že sa debata<br />
môže vymknúť kontrole a obsah<br />
viery spochybniť, čo by zase mohlo<br />
viesť k rozštiepeniu vlastných radov.<br />
Práve obavy o súdržnosť brzdia ďalší<br />
rozvoj náboženských náuk. Z pôvodne<br />
žijúceho náboženstva sa potom<br />
stáva rigidná byrokratická organizácia,<br />
ktorá už nedokáže plniť<br />
vlastné poslanie prostredníka medzi<br />
dvomi svetmi. Vysiľuje sa povrchnou<br />
hyperaktivitou, pretože sa pripravila<br />
o spiritualitu.<br />
D<br />
SPIRITUALITA<br />
NEPOZNÁ DOGMY<br />
ejiny náboženstva sú históriou<br />
úspechov i zlyhaní. Zástupcovia<br />
náboženstva sklamali v tom, že vykonávali<br />
mocenskú politiku, lipli<br />
a stále vytrvalo lipnú na neudržateľných<br />
omyloch.<br />
V náboženskej oblasti chýbali istoty<br />
a objektívne preukázateľné náuky.<br />
Čo však zostalo, čo pretrváva,<br />
je hlboká túžba človeka po pravde,<br />
po poznaní Boha. Pravé hľadanie<br />
pravdy je cestou duchovnej slobody.<br />
Ako potom vnímať konfesný záväzok<br />
k dogmatickej náuke so zákazom<br />
vlastného myslenia? Pravda je<br />
všeobsiahla a žijúca. Nemožno si ju<br />
výlučne nárokovať ani ju definovať<br />
cirkevnými snemami. Ani nijako jej<br />
platnosť časovo obmedziť.<br />
Každý človek je pri svojom hľadaní<br />
pravdy odkázaný sám na seba. Hľadať<br />
vo svojom vnútri, rozhodovať<br />
sa – pre alebo proti svojej osobnej<br />
religiozite, pre alebo proti univerzálnym<br />
požiadavkám materializmu,<br />
pre alebo proti dogmatike etablovaných<br />
učení.<br />
T<br />
PROTIPÓL<br />
MATERIALIZMU<br />
am, kde náboženstvá chýbajú, absentujú<br />
aj dôležité pravidlá života<br />
a otázka jeho zmyslu zostáva bez odpovede.<br />
Svet, príroda, život sú z vedeckého<br />
pohľadu hrou náhody bez<br />
zmyslu, účelu a cieľa. Prírodné vedy<br />
totiž nedokážu duchovnej osobnosti<br />
človeka ponúknuť individuálny vyšší<br />
cieľ jej vývoja. Aj úcta k životu ostatných,<br />
k životu rastlín, zvierat, ľudí, je<br />
hlbokým náboženským prístupom,<br />
ktorý napríklad v západnom kultúrnom<br />
kruhu nachádzal pomerne<br />
málo pozornosti. A tento duchovný<br />
pohľad nemôžu dostatočne nahradiť<br />
ani tie najlepšie ekologické poznatky.<br />
Pre prežitie ľudstva sú rozhodujúce<br />
len tie náboženstvá, ktoré sú otvorené<br />
hľadaniu pravdy. Pokiaľ náboženstvá<br />
neplnia svoju úlohu, kňazi<br />
zlyhávajú, ľudia nedostatočne chápu<br />
význam všetkého živého a chýba im<br />
vedomie zodpovednosti voči Stvoriteľovi,<br />
úpadok spoločnosti je nevyhnutný.<br />
Hodnotu náboženstva alebo<br />
vierovyznania, i kvalitu ich vyznavačov<br />
možno dnes, rovnako ako pred<br />
dvomi tisíckami rokov, rozpoznať<br />
jednoducho podľa Ježišových slov:<br />
„Poznáte ich po ovocí.“ (Matúš 7, 16)<br />
Siegfried Hagl<br />
hagl@svetgralu.sk
ZAUJÍMAVOSTI<br />
VIETE, ŽE...?<br />
Týmito slovami sa často v tlači uvádzajú<br />
rôzne „zaručené“ zaujímavosti. No nie<br />
všetko čo „vieme“, je pravda. Mnohé<br />
populárne omyly sa bez overenia odovzdávajú<br />
od úst k ústam, z generácie<br />
na generáciu.<br />
Tento efekt sa bežne využíva v reklame:<br />
čím častejšie sa nejaké tvrdenie<br />
opakuje, s tým väčšou samozrejmosťou<br />
(nevedomky) sa naň pozerá<br />
ako na „pravdu“. Čo často počujeme,<br />
tomu veríme – veľakrát však neprávom.<br />
Existujú tucty populárnych<br />
omylov, ktoré sa odovzdávajú z generácie<br />
na generáciu – hoci neboli podrobené<br />
žiadnej kritickej skúške.<br />
Určite už každý aspoň raz počul<br />
výrok, že človek využíva len zlomok<br />
svojej mozgovej kapacity – hovorí<br />
sa o púhych 10 až 20 percentách. Zvyšok<br />
vraj zostáva nevyužitý, a môže<br />
sa pomocou cieleného tréningu<br />
rozvíjať. Kto pozná dielo „Vo svetle<br />
Pravdy“ od Abd-ru-shina, bude asi<br />
týmto výrokom zaskočený. Opakovane<br />
sa v ňom totiž poukazuje na prílišné<br />
pestovanie veľkého mozgu<br />
podporovaním jednostrannej intelektuálnej<br />
činnosti. Ako sa to zhoduje<br />
s týmto výrokom? To by sme nemali<br />
všetky možnosti nášho mozgu využívať?<br />
Odpoveď: Nemôže to byť v zhode,<br />
pretože predpoklad, že časť nášho<br />
mozgu „leží nevyužitá“, jednoducho<br />
neplatí. Už dávno totiž vedecké zobrazovacie<br />
postupy dokázali, že v mozgu<br />
nie sú žiadne inaktívne oblasti.<br />
Odkiaľ pramení fáma, ktorej autorstvo<br />
sa pripisuje Albertovi Einsteinovi,<br />
sa už nedopátrame. Pravdepodobne<br />
išlo o nejakú reklamu z plagátu,<br />
ktorá mala vsugerovať, že určité látky,<br />
cvičenie a tréning ľuďom dovolí, aby<br />
„prekonali sami seba“. A kto by tomu<br />
nechcel uveriť?<br />
Tradované, no vedecky nepodložené<br />
sú aj mnohé ďalšie tvrdenia:<br />
Špenát obsahuje obzvlášť veľké<br />
množstvo železa. Tento argument potrápil<br />
už veľa detí, ktoré nemali rady<br />
špenát. Neprávom: varený špenát obsahuje<br />
približne 2,2 mg železa na 100 g<br />
– výrazne menej než iné potraviny<br />
(ako napr. čokoláda). Všeobecne je<br />
tento omyl známy už desiatky rokov<br />
– spôsobila to chyba jedného vedca,<br />
ktorý vo svojich zápisoch z merania<br />
zle umiestnil desatinnú čiarku.<br />
Jedna šumivá tableta vitamínu C<br />
ochráni pred nachladnutím: odporúčané<br />
dávkovanie od dodávateľa.<br />
Na podporu tohto tvrdenia neexistuje<br />
žiadna vedecká práca. Dôležité<br />
však je, že nikto nedostatkom vitamínu<br />
C netrpí (to sa dnes môže stať<br />
len veľmi zriedka).<br />
Strihanie vlasov pomáha proti ich<br />
vypadávaniu. Ide pravdepodobne<br />
o chybný záver, vychádzajúci zo skúsenosti<br />
pri zastrihávaní trávnika. Tu<br />
mnohé rastliny skutočne kompenzujú<br />
strihanie bujnejším rastom, no rast<br />
vlasov časté strihanie nezvyšuje.<br />
V súčasnej ére plastov sa presadzuje<br />
mylný názor, výdatne podporovaný<br />
reklamou, že plasty sú obzvlášť hygienické.<br />
Preto sa na verejných priestranstvách<br />
vymenili kovové kľučky<br />
za plastové a v gastronómii sa napr.<br />
drevené varešky či krájacie doštičky<br />
povinne nahrádzali „hygienickými“<br />
z plastu. No myšlienka, že baktérie<br />
sa s „mŕtvym plastom“ neznášajú,<br />
sa ukázala ako neopodstatnená. Naopak,<br />
určité druhy dreva (napr. borovice)<br />
majú dokonca antibakteriálne<br />
vlastnosti, čo sa o plastoch povedať<br />
nedá.<br />
Werner Huemer<br />
huemer@svetgralu.sk<br />
25<br />
Svet Grálu<br />
32 | 2012
„<br />
DUCHOVNÝ SVET<br />
Volanie<br />
po pomocníkovi<br />
PAUL SCHMITT<br />
Ľudstvo potrebuje pomoc. Je však ešte schopné túto<br />
pomoc spoznať?<br />
“<br />
26<br />
Svet Grálu<br />
32 | 2012<br />
Vedeckotechnický pokrok v dvadsiatom<br />
prvom storočí neodstránil problémy,<br />
s ktorými sa ľudstvo od nepamäti potýka.<br />
Núdza, nespokojnosť, bieda a morálny<br />
úpadok sú neustálou súčasťou života<br />
spoločnosti. Z tohto začarovaného<br />
kruhu sa už sami dostať nevieme, potrebujeme<br />
pomocníka. Ibaže naše predstavy<br />
o tom, čo je správne a hodné nasledovania<br />
sú možno úplne odlišné od toho,<br />
čo by nám skutočne pomohlo...<br />
M<br />
y ľudia sme často vnútorne<br />
veľmi rozpoltení. Na jednej<br />
strane si uvedomujeme obrovský vedecko-technický<br />
pokrok uplynulej<br />
doby, vďaka ktorému sme si podrobili<br />
Zem. Naše domy odolávajú<br />
vetru i mrazu. Je v nich teplo a pohodlie.<br />
Dopravné prostriedky ponúkajú<br />
vysoký komfort a sú stále bezpečnejšie<br />
a rýchlejšie. Lietadlom sme<br />
schopní precestovať za krátky čas tisíce<br />
kilometrov a dostať sa kamkoľvek<br />
chceme. Početné médiá nám poskytujú<br />
rozsiahle informácie o dianí<br />
okolo nás. To je len zopár výdobytkov<br />
techniky, ktoré zmenili obraz<br />
sveta dvadsiateho prvého storočia.<br />
Náš rozum, ktorému z podstaty veci<br />
prislúcha utváranie a vylepšovanie<br />
pozemských podmienok a pomerov,<br />
v ktorých žijeme, sa v oblasti techniky<br />
skvele rozvinul a dosiahol skutočné<br />
majstrovstvo!<br />
Na druhej strane existujú určité<br />
schopnosti, ktoré náš rozum rozvíjať<br />
nedokáže. Patrí sem poznanie<br />
Boha, uvedomenie si životných hodnôt,<br />
etika, morálka, schopnosť cítenia,<br />
úsilie o vnútornú rovnováhu<br />
a mnoho ďalších. Tieto vlastnosti sú<br />
znakom silnej osobnosti, ktorá svoje<br />
životné smerovanie zverila jadru svojej<br />
bytosti – duchu. Rozumu pritom<br />
vytýčila to miesto, ktoré mu náleží –<br />
uskutočňovať a pretvárať pozemské<br />
pomery tak, ako rozhodol duch. Avšak<br />
takýto postoj dnes ľuďom chýba.<br />
Väčšina ľudí prijíma ľahostajne,<br />
ako nezmeniteľnú skutočnosť smutný<br />
fakt, že naša Zem je v nepredstaviteľnom<br />
rozsahu drancovaná, preťažovaná,<br />
znečisťovaná jedovatými<br />
látkami, a že spôsob nášho hospodárenia<br />
zapríčiňuje po celom svete<br />
enormnú nestabilitu a veľké utrpenie<br />
miliárd ľudí. Väčšina ľudí je zmierená<br />
aj s tým, že v mnohých štátoch<br />
sa porušujú základné ľudské práva,<br />
čo nás však neodrádza od toho, aby<br />
sme s týmito krajinami udržiavali<br />
čulý obchodný styk.<br />
Mnohým z nás nijako zvlášť neprekáža,<br />
že jazdíme autami často aj<br />
vtedy, keď to vôbec nie je potrebné,<br />
hoci tým znečisťujeme životné prostredie.<br />
Spotreba energie i jej výroba<br />
zahrievajú našu planétu v nebezpečnom<br />
rozsahu a zanechávajú<br />
na milióny rokov životu nebezpečný<br />
atómový odpad. Sme otupení aj voči<br />
vedomiu, že desaťtisíce ľudí každý<br />
deň umierajú hladom, zatiaľ čo my<br />
žijeme v blahobyte.<br />
Väčšinou si nechceme priznať, ako<br />
sa milióny mladých ľudí dennodenne<br />
prepadajú do virtuálneho neskutočného<br />
sveta internetu, počítačov a sociálnych<br />
sietí, a tým strácajú vzťah<br />
k prírode, zanedbávajú zdravý pohyb<br />
tela, a hlavne nerozvíjajú pravé medziľudské<br />
vzťahy.<br />
My ľudia preto smerujeme k obrovskej<br />
kríze, pretože duša, ktorá jediná<br />
je schopná zmysluplne riadiť naše rozumové<br />
konanie, je príliš slabá na to,<br />
aby sa mohla presadiť proti egoistickým,<br />
na pohodlnosť a zištnosť zameraným<br />
snahám nášho rozumu.<br />
To však nie je všetko. Čím viac nechávame<br />
vládnuť svoj rozum, tým<br />
veľkolepejší si pripadáme. Nepovažujeme<br />
sa vďaka svojim schopnostiam<br />
za korunu stvorenia? Za tú<br />
generáciu ľudí, ktorá dosiahla v ekonomike,<br />
štátnictve, medicíne, vede<br />
a v mnohých iných oblastiach oveľa<br />
viac ako predošlé generácie? A to<br />
i napriek tomu, že dôsledky nášho<br />
veľkého zlyhania sú už neprehliadnuteľné<br />
a reálne spejeme k sebazničeniu?<br />
Aj schopnosť poznania Boha,<br />
ktorá u skutočne pokročilého ľudstva<br />
má byť samozrejmosťou, zrejme ešte
DUCHOVNÝ SVET<br />
nikdy nebola na takej nízkej úrovni<br />
ako v súčasnosti.<br />
Skrátka: po duchovnej stránke naliehavo<br />
potrebujeme pomoc, hoci si<br />
to mnohí z nás vôbec neuvedomujú.<br />
Len vo zvláštnych, jasnejších momentoch<br />
života k nám ešte niekedy<br />
prenikne vnútorný hlas a my si túžobne<br />
želáme pomocníka, jasného<br />
ukazovateľa cesty z chaosu dnešnej<br />
doby. Zároveň však dovoľujeme rozumu,<br />
aby mal hlavné a posledné<br />
slovo. Lenže tým vzniká veľké riziko,<br />
ktoré zastiera zrak i tým ľuďom, ktorí<br />
po tomto ukazovateľovi cesty túžia.<br />
Túto situáciu opisuje druhá prednáška<br />
Posolstva Grálu:<br />
„Pozrime len bližšie na všetkých<br />
ľudí, ktorí dnes s obzvláštnou horlivosťou<br />
hľadajú duchovného pomocníka<br />
a očakávajú ho s vnútorným<br />
povznesením. Podľa ich mienky sú<br />
duchovne tak dôkladne pripravení,<br />
že by ho spoznali a začuli jeho slovo<br />
(...).<br />
Ale ako si predstavujú tohto pomocníka!<br />
Je to vskutku žalostné.<br />
Predovšetkým od neho očakávajú,<br />
alebo lepšie povedané vyžadujú, aby<br />
on pripravil každému jednotlivcovi<br />
cestu nahor k Svetlu. On sa má namáhať<br />
stavať mosty na ceste k Pravde<br />
pre stúpencov všetkých vyznaní. On<br />
to má urobiť také jednoduché a zrozumiteľné,<br />
aby tomu každý bez námahy<br />
porozumel. Jeho slová musia<br />
byť volené tak, aby o ich správnosti<br />
ihneď presvedčil všetkých ľudí bez<br />
rozdielu.<br />
Ak sa pritom musí človek sám namáhať<br />
a sám premýšľať, potom to<br />
nie je pravý pomocník. Lebo ak je<br />
povolaný, aby svojím slovom viedol<br />
a ukázal pravú cestu, musí sa prirodzene<br />
o ľudí i starať. Je predsa jeho<br />
vecou, aby ľudí presvedčil, prebudil!<br />
Veď Kristus za to dokonca položil<br />
svoj život.<br />
Je mnoho tých, ktorí dnes takto<br />
uvažujú. Takíto ľudia sa však vôbec<br />
nemusia namáhať, lebo sa podobajú<br />
pochabým pannám z evanjelia a idú<br />
v ústrety svojmu »neskoro«.<br />
Pomocník ich určite neprebudí.<br />
Nechá ich pokojne spať, až sa brána<br />
zatvorí a oni nebudú môcť stúpať<br />
k Svetlu, pretože sa nedokázali včas<br />
vyslobodiť z dosahu hmotnosti, hoci<br />
im pomocník svojím Slovom ukazoval<br />
cestu.<br />
Veď človek nie je taký cenný, ako<br />
si namýšľa. Boh nepotrebuje človeka,<br />
ale človek potrebuje svojho Boha!<br />
Ľudia tohto druhu prejdú okolo pomocníka,<br />
hľadajúc a povýšene kritizujúc<br />
presne tak, ako kedysi chodili<br />
mnohí okolo toho, na ktorého príchod<br />
už bolo všetko pripravené zjaveniami.<br />
27<br />
Svet Grálu<br />
32 | 2012
DUCHOVNÝ SVET<br />
Ako si môžu takto predstavovať<br />
duchovného pomocníka!<br />
On neurobí ľudstvu ani tie najmenšie<br />
ústupky: bude požadovať všade<br />
tam, kde sa čaká, že bude dávať!<br />
Avšak vážne premýšľajúci človek<br />
spozná ihneď, že práve v prísnej a dôslednej<br />
požiadavke pozorného myslenia<br />
spočíva to najlepšie, čo ľudstvo,<br />
hlboko upadnuté do duchovnej lenivosti,<br />
potrebuje na svoju záchranu.<br />
Práve tým, že pomocník na pochopenie<br />
svojich slov už vopred vyžaduje<br />
duchovnú živosť a vážne chcenie,<br />
vlastnú námahu, hravo odlúči hneď<br />
na začiatku plevy od zrna. V tom<br />
spočíva samočinné pôsobenie Božských<br />
zákonov. Ľuďom sa dostane<br />
i tu presne to, čo sami skutočne chcú.“<br />
Práve v poslednom odstavci spočíva<br />
pre nás ľudí, obdarených slobodnou<br />
vôľou, najväčšia výzva! Hovorí<br />
nám jasne, že sa musíme otvoriť<br />
skutočnej pomoci, akceptovať jej<br />
logiku a podľa nej sa potom riadiť.<br />
To znamená, že sa musíme v mnohom<br />
zmeniť – a dôkladne skúmať<br />
vlastné predstavy alebo očakávania.<br />
V prednáške „Volanie po pomocníkovi“<br />
sa preto ďalej hovorí:<br />
„Je však ešte jeden druh ľudí, ktorí<br />
sa domýšľajú, že sú obzvlášť bystrí.<br />
Tí si však utvorili o pomocníkovi<br />
celkom iný obraz, ako sa dá vyčítať<br />
z ich spisov. Nie je však menej groteskný.<br />
Lebo oni v ňom očakávajú…<br />
duchovného akrobata!<br />
Tisíce ľudí dnes považujú jasnovidectvo,<br />
jasnočujnosť, jasnocítenie,<br />
atď. za veľký pokrok; ale v skutočnosti<br />
to tak nie je. Nič takto naučené,<br />
vypestované, dokonca ani prinesené<br />
ako nadanie sa nemôže povzniesť<br />
nad pozemskú pripútanosť. Takéto<br />
javy sa pohybujú len v nízkych úrovniach,<br />
na vyššie si nemôžu robiť nárok,<br />
a sú preto bezcenné (...).<br />
Tieto snahy nemajú so skutočným<br />
duchovným vzostupom nič<br />
28<br />
Svet Grálu<br />
32 | 2012<br />
spoločné. Aj pre pozemské dianie<br />
sú celkom zbytočné. Sú to len duchovné<br />
artistické kúsky, nič iné.<br />
Snáď sú zaujímavé pre jednotlivcov,<br />
ale pre ľudstvo ako celok sú úplne<br />
bezcenné!“<br />
Posolstvo Grálu od začiatku varuje<br />
pred „duchovnou akrobaciou“<br />
a okultným školením. Pravý<br />
duchovný vzostup totiž nespočíva<br />
v získaní určitých schopností alebo<br />
v demonštrácii „povznesenosti“ nad<br />
fyzickým telom:<br />
„Ponechajte týmto ľuďom ich<br />
duchovných komediantov. Sami<br />
čoskoro uvidia, kam to vedie. Oni<br />
sami ani nevedia, o čo sa tým vlastne<br />
usilujú. Domnievajú sa, že veľký<br />
môže byť len ten, ktorého duch<br />
ovláda telo tak, že už nemôže byť<br />
choré.<br />
Každý takýto výcvik je jednostranný<br />
a jednostrannosť privodí<br />
len nezdravý stav a chorobu. Takýmito<br />
vecami sa neposilňuje duch, ale<br />
sa len oslabuje telo! Porušuje sa rovnováha<br />
nutná pre zdravý súlad medzi<br />
telom a duchom, a to sa prejaví tak,<br />
že sa duch nakoniec omnoho skôr<br />
odpúta od týraného tela; ono mu už<br />
nemôže poskytnúť pevný a zdravý<br />
základ na pozemské prežívanie. To<br />
potom pravdaže duchu chýba a on<br />
prichádza do záhrobia nezrelý. Bude<br />
musieť svoj pozemský život prežiť<br />
ešte raz. […]<br />
Ak človek napríklad zamýšľa potlačiť<br />
chorobu uvedením tela do stavu<br />
duchovného vytrženia, je to ako keby<br />
strach pred zubným lekárom mal<br />
potlačiť bolesť zubov. Takéto stavy<br />
vysokého vzrušenia vydrží telo bez<br />
ujmy snáď raz, možno i viackrát, nie<br />
však trvalo, bez vážneho poškodenia.<br />
A ak pomocník toto robí alebo<br />
takto radí, potom nie je hodný byť<br />
pomocníkom, pretože sa tým prehrešuje<br />
proti prirodzeným zákonom<br />
vo stvorení. […]<br />
Človek, ktorého na základe takéhoto<br />
počínania nazývajú majstrom,<br />
je menej než žiak, pretože vonkoncom<br />
nepozná úlohu ľudského ducha<br />
ani potreby jeho vývoja. Je dokonca<br />
škodcom ducha.<br />
Avšak každý nepravý pomocník<br />
bude musieť prežiť trpkú skúsenosť!<br />
Jeho vzostup v záhrobí môže začať<br />
len vtedy, keď dôjde k poznaniu i posledný<br />
z tých, ktorých svojimi duchovnými<br />
hračkami zdržal, alebo<br />
dokonca zaviedol na scestie. Pokiaľ<br />
tu na Zemi pôsobia ešte jeho knihy<br />
a spisy, bude na onom svete zdržiavaný,<br />
i keby tam medzitým došiel<br />
k lepšiemu poznaniu.“<br />
Posolstvo Grálu veľmi dôsledne<br />
poukazuje na naše chyby pri hľadaní<br />
pomocníka, ktorého potrebujeme,<br />
či už vo forme osoby, alebo svetonázoru,<br />
ktorý chceme nasledovať.<br />
Naše predsudky a slabosti silne deformujú<br />
názory na to, čo je správne<br />
a hodné nasledovania, a to dokonca<br />
do tej miery, že mnohí z nás pravdepodobne<br />
tú skutočnú pomoc nespoznajú<br />
a nechajú ju okolo seba prejsť<br />
bez povšimnutia. Tu pre nás platí<br />
omnoho viac než inokedy potreba<br />
zvažovať a skúmať potenciálne pomoci<br />
svojím citom. Nechať to, čo počujeme<br />
alebo čítame pôsobiť na náš<br />
vnútorný život a z toho potom vyvodzovať,<br />
či nás to povzbudí, posilní,<br />
znepokojí – alebo naopak znechutí,<br />
odradí, unaví či nechá úplne<br />
ľahostajnými. A kto takto starostlivo<br />
hľadá, ten pomocníka určite nájde!<br />
Paul Schmitt<br />
schmitt@svetgralu.sk
Nakladateľstvo<br />
Stiftung Gralsbotschaft<br />
Stuttgart<br />
Abd-ru-shin<br />
VO SVETLE PRAVDY<br />
Posolstvo Grálu<br />
V PONUKE NOVÉ, UŽ 6. VYDANIE!<br />
Názov nemeckého originálu „Im Lichte der Wahrheit,<br />
Gralsbotschaft“. Kniha bola okrem slovenčiny<br />
preložená do angličtiny, francúzštiny, holandčiny,<br />
portugalčiny, španielčiny, ruštiny, poľštiny, češtiny,<br />
maďarčiny, rumunčiny, perzštiny, arabčiny a čínštiny<br />
a vyšla v celkovom náklade presahujúcom milión<br />
výtlačkov.<br />
Prednášky tohto diela sa zaoberajú svetonázorovými<br />
otázkami a odpovedajú na ne jasným a dôsledným<br />
spôsobom. Pred čitateľom sa rozvinú zákonitosti sveta<br />
ako obraz Stvoriteľovej vôle, vylíčené tak, aby ich<br />
mohol pochopiť a nachádzať vo svete okolo seba.<br />
Osud, karma, reinkarnácia :: pohľad do tohto a onoho<br />
sveta :: apokalypsa a posledný súd :: rodina, manželstvo<br />
a sexualita :: milosť, láska a Božia spravodlivosť :: odkiaľ<br />
pochádzame a kam ideme :: misia a „obeť zmierenia Syna<br />
Božieho Ježiša“ ... to sú len niektoré z tém, ktorými<br />
sa Posolstvo Grálu zaoberá. Pritom, ako už samotný<br />
podtitul napovedá, pojem „Grál“ je významnou témou<br />
– predstavuje východiskový bod, odkiaľ do vesmíru<br />
prenikla energia pri slovách „Buď Svetlo“ a odkiaľ<br />
dodnes stále priteká a rozlieva sa do celého stvorenia<br />
na požehnanie všetkých tvorov a všetkého stvoreného.<br />
Abd-ru-shin – autor Posolstva Grálu, občianskym<br />
menom Oskar Ernst Bernhardt začal toto dielo<br />
spisovať a postupne uverejňovať v roku 1923.<br />
V tirolských Alpách založil osadu Grálu, kde žil<br />
a pôsobil. Na sklonku života, po mnohých sklamaniach<br />
s ľudstvom prepracoval svoje dielo do súčasnej podoby<br />
– vydanie z poslednej ruky. Zomrel 6. 12. 1941.<br />
Poznatky, získané z tejto knihy sú také ohromné,<br />
že nezaujatého čitateľa nútia k zamysleniu, skúmaniu<br />
a pomáhajú mu napredovať. Kto sa nebojí nadvihnúť<br />
závoj tam, kde pre neho ešte dnes spočívajú veľké<br />
záhady života, tomu kniha prinesie bohatý úžitok.<br />
Stane sa mu živým posolstvom z Grálu.<br />
slovenský jazyk,<br />
832 strán,<br />
tvrdá väzba,<br />
formát 14 x 21 cm,<br />
6. vydanie,<br />
tri zväzky v jednom,<br />
hmotnosť: 980 g<br />
Bežná cena: 21,00 €<br />
Cena pre predplatiteľa: 19,90 €<br />
Knihu si môžete objednať prostredníctvom priloženého objednávacieho kupónu v časopise,<br />
alebo v našom on-line obchode na stránke www.svetgralu.sk<br />
29<br />
Svet Grálu<br />
32 | 2012
CVIČENIE<br />
Ako pružne prekĺznuť všedným dňom<br />
Zabavte sa užitočne!<br />
Birgit Marie a Philipp Seifertovci<br />
Aj Vám sa zdá, že ste stále stuhnutejší<br />
a menej ohybný? – Keď sa snažíte vyteperiť<br />
z kresla pred televíznou obrazovkou,<br />
pretože sa vám zase minuli<br />
sladkosti? Alebo keď po niekoľkohodinovej<br />
práci pri počítači precitnete<br />
a zisťujete, že tu už nejde o žiadne<br />
zdanie, ale o fakt, ktorý akosi neviete<br />
vyvrátiť. – Pravda, človek by s tým<br />
rád niečo robil... ale čo? Navyše, keď<br />
si uvedomí, čo všetko má zase dnes<br />
postíhať! A tak ako skoro každý večer,<br />
aj dnes si odfúkne: “... ej bisťu, mám<br />
dosť!“ A čo si tak zabehať?! Ale keď<br />
prší, či sneží? ...zas ma bude škriabať<br />
v krku a páliť v pľúcach? – Hm, radšej<br />
nie...<br />
Ak je toto aj Váš prípad, niečo tu<br />
pre Vás máme. – Malú zostavu cvikov<br />
na každý deň, ktorá Vám zaberie<br />
maximálne päť minút. Zato však<br />
budete mať ohybnejšie telo, rozcvičíte<br />
si ruky, uvoľníte stuhnuté svaly,<br />
prehĺbite svoj dych. Cvičenie nie je<br />
viazané na počasie ani na termíny<br />
a nepotrebujete naň nijaké zvláštne<br />
oblečenie; no odporúčam zobliecť si<br />
aspoň sako a zložiť z krku kravatu,<br />
a radšej aj tú šnúrku s mobilom – aby<br />
ste si ju prípadne nepristúpili...;-)<br />
V tomto novom seriáli „Sveta<br />
Grálu“ vám dáme zopár tipov na cvičenia,<br />
ktoré môžete kedykoľvek<br />
veľmi ľahko zaradiť do svojho bežného<br />
dňa. – Chcete si pustiť nejakú<br />
príjemnú hudbu? No jasné! Pôjde<br />
Vám to ešte lepšie.<br />
Teda šup-šup, času je málo, takže<br />
čokoládu odložte na horšie časy<br />
a poďme na to!<br />
Tak, naše prvé cvičenie<br />
na všedný deň:<br />
Postavte sa rovno. Ohnite ramená<br />
dopredu a pritiahnite ich nahor, čo<br />
najvyššie k ušiam, potom dozadu,<br />
dolu, vytočte lakte zľahka von (ako<br />
vták, ktorý rozprestiera krídla) a potom<br />
lakte opäť povoľte. Všímajte si<br />
šírku hrudníka, vzdialenosť medzi<br />
lakťami a dĺžku krku! Vaša hlava<br />
tróni úplne hore. Občas sa pri tom<br />
chrbát trochu prehne v bedrách.<br />
Aby ste tomu predišli, nechajte kostrč<br />
klesnúť, ako keby na nej viselo<br />
malé závažie – ale stále zostaňte<br />
pekne, najlepšie ako sa len dá, natiahnutý<br />
nahor! Cítite tú reťazovú<br />
reakciu až k chodidlám? Podkolenné<br />
jamky sa uvoľnia, napätie<br />
1 2 3
CVIČENIE<br />
sa z nich stratí. Päty a chodidlá tlačíme<br />
k podlahe. Toto môžete robiť<br />
(takmer) vždy a všade – až sa Vám to<br />
stane zvykom. To, či stojíte rovno, si<br />
môžete overiť celkom ľahko. – Keď<br />
Vaše ruky visia voľne pozdĺž švíkov<br />
nohavíc, potom stojíte rovno. Pokiaľ<br />
Vám ruky visia pred stehnami,<br />
ste zhrbený.<br />
A teraz malá zostava<br />
na každý deň:<br />
1.<br />
Postavte sa rovno, ako je popísané<br />
vyššie. Otáčajte sa striedavo<br />
doľava a doprava. Ruky sa kývajú<br />
voľne, pohyb vychádza z panvy.<br />
Nezadržujte dych. Dýchajte plynulo,<br />
úplne prirodzene.<br />
2.<br />
Pokrčte kolená a predkloňte<br />
sa, hornú časť tela<br />
nechajte voľne visieť. Nechajte zvesené<br />
ramená, paže a hlavu. Pohojdávajte<br />
sa striedavo vľavo a vpravo<br />
(obrázok č.3). Potom sa pozvoľna<br />
ale pritom plynulo vyrovnávajte,<br />
snažte sa precítiť stavec po stavci,<br />
až sa znovu vzpriamite – pousilujte<br />
sa narovnať čo najlepšie, ako Vám<br />
to ide.<br />
3.<br />
Zopnite ruky a vzpažte –<br />
stojte vzpriamene, ako<br />
sme popísali na začiatku v cvičení<br />
na všedný deň. Nakláňajte sa mierne<br />
doľava a doprava, ako bambus<br />
vo vetre.<br />
4.<br />
Vzpriamte sa asi tak ako<br />
keď ste hrdí na niečo, čo<br />
sa vám práve podarilo. Vykročte<br />
pravou pätou. Prsty nôh smerujú<br />
k tvári. Ľavá noha je pokrčená,<br />
pravá rovná. Napnite hornú časť<br />
tela najprv rovno dopredu, potom<br />
dolu. Cítite, ako sa Vám napína<br />
spodná časť chrbta a predovšetkým<br />
zadná strana pravej nohy? –<br />
Tak to má byť! Zostaňte v tejto pozícii<br />
a voľne dýchajte. Predkloňte sa,<br />
kostrč smeruje k stropu. Nepredkláňajte<br />
sa v drieku, tak ochránite<br />
svoje bedrá a platničky. Pri dvíhaní<br />
si najprv celkom narovnajte chrbát –<br />
to kvôli platničkám (no veď viete,<br />
aby Vás neseklo...), potom nohy zaprite<br />
do podlahy, ako keby ste ju<br />
chceli odtlačiť, a s rovným, uvoľneným<br />
chrbtom sa narovnávajte – ako<br />
keby Vám hlavu priťahoval k nebu<br />
nejaký magnet.<br />
(Potom tento cvik precvičte aj<br />
druhou nohou.)<br />
5.<br />
Teraz v tejto kráľovskej pozícii<br />
chvíľu zotrvajte. Hľaďte<br />
pred seba, jasne a do diaľky, dýchajte<br />
pokojne a zhlboka! Zapamätajte si<br />
tento moment. Skúste si naň v priebehu<br />
dňa spomenúť, najmä pred ťažkými<br />
situáciami. – Pomáha to!<br />
Birgit Marie a Philipp-Damian Seifertovci<br />
4 31<br />
Svet Grálu<br />
32 | 2012
OSOBNOSŤ<br />
Jan Hus a Martin Luther<br />
Dvaja najväčší reformátori stredovekej cirkvi<br />
a odvrátená strana Lutherovho učenia<br />
32<br />
Svet Grálu<br />
32 | 2012<br />
Stredoveká cirkev bola do čias Luthera ešte pomerne jednotná.<br />
Vo veľkej miere ovplyvňovala vtedajší život, a ako to<br />
už býva, príliš veľa moci zvádza k zneužívaniu. Vzďaľovanie<br />
sa cirkvi od pôvodných ideálov vyvolávalo snahy po náprave.<br />
Martin Luther<br />
„Ak vrchnosť povie, že dva a päť je osem,<br />
tak tomu musíš veriť!“<br />
Siegfried Hagl, Zdeněk Křivka<br />
Reformácia v Čechách bola svojím rozsahom<br />
v Európe jedinečná a otvárala<br />
cestu aj nemeckej reformácii. Česká<br />
reformácia prerástla do revolučného<br />
husitstva, skončila hnutím „Pod obojím“<br />
a najkrajší plod vydala až v Jednote<br />
bratskej. Husitstvo však vzniklo<br />
až po násilnej smrti Jana Husa – on<br />
sa preto nestretol s jeho rôznymi prejavmi<br />
počínajúc ušľachtilou miernosťou<br />
až po chiliastické blúznenie a sektársku<br />
krutosť.<br />
Fyzickou likvidáciou J. Husa cirkev<br />
kritikov neumlčala a nešvár neodstránila.<br />
Naopak – obchod s odpustkami<br />
sa ešte zintenzívnil a cirkev tým sama<br />
poskytla Lutherovi dôvody k jeho tvrdej<br />
kritike.<br />
Martin Luther sa naopak veľmi<br />
rýchlo stretol so spoločenskými dôsledkami<br />
svojich myšlienok, vrátane<br />
extrémnych výstrelkov hnutia novokrstencov<br />
i všetkých hrôz, ktoré so sebou<br />
priniesla sedliacka vojna.<br />
Zatiaľ čo v Čechách smrťou Jiřího<br />
z Poděbrad husitstvo v podstate skončilo,<br />
v Nemecku luterstvo prešlo<br />
do protestantizmu. Miestne kniežatá<br />
mocensky presadili Lutherovu reformu<br />
v prevažnej časti Nemecka. To<br />
však neznamenalo slobodu náboženského<br />
vyznania, ale skôr uplatnenie<br />
zásady „cuius regio eius religio“, teda<br />
„čia je vláda, toho je i náboženstvo“.<br />
Feudálna vrchnosť teda svojim poddaným<br />
určovala i náboženstvo. Luther<br />
proti tomu nič nenamietal. Tu môžeme<br />
len špekulovať, ako by sa k tomu<br />
postavil Jan Hus. Z výroku „pravdy
OSOBNOSŤ<br />
každému prajte“ možno usudzovať,<br />
že by túto zásadu neprijal.<br />
Hlavný rozdiel týchto dvoch osobností<br />
vidieť v tom, že Luther bol predovšetkým<br />
teológ a sociálne a politické<br />
otázky ho nezaujímali, zatiaľ čo Hus<br />
kládol dôraz na mravnú stránku náboženstva<br />
a bol predovšetkým kazateľ.<br />
Najviac sa obidve osobnosti stretávajú<br />
v oblasti jazykovej. Hus sa zaslúžil<br />
o zľudovenie češtiny, zavedením diakritických<br />
znamienok ju zjednodušil<br />
a jeho české spisy (písal i v latinčine)<br />
znamenajú zánik staročeštiny. Pripravil<br />
tým cestu k jazyku Biblie kralickej<br />
– vrcholu slovesnej kultúry v predbielohorskej<br />
dobe.<br />
Lutherov vplyv a podiel na vzniku<br />
spisovnej nemčiny je ešte väčší a zjavnejší.<br />
Svojím prekladom Biblie vytvoril<br />
priamo jej základ. Vynález kníhtlače<br />
potom významne pomohol k rýchlemu<br />
rozšíreniu jazyka tohto prekladu<br />
a tým i k rozdeleniu vševládnej stredovekej<br />
cirkvi. Toto rozdelenie sa potom<br />
stalo trvalou súčasťou historického<br />
diania v Európe.<br />
Na prelome 15. a 16. storočia, keď<br />
stredovek vystriedal novovek, panovalo<br />
v Nemeckej ríši veľké napätie.<br />
Krajina bola rozdelená medzi viac než<br />
tisíc kniežat a pánov, ktorí sledovali<br />
svoje vlastné, osobné ciele. Moc cisára,<br />
trpiaceho chronickým nedostatkom<br />
peňazí, bola obmedzená. Neexistovali<br />
žiadne právne istoty obyvateľstva.<br />
NEDÔSTOJNÉ<br />
POMERY V CIRKVI<br />
V cirkvi neskorého stredoveku sa vyskytovali<br />
povážlivé nešváry. Kláštory<br />
nezodpovedali ich mravným nárokom,<br />
duchovní viedli rozmarný život.<br />
Kupovanie úradov, korupcia<br />
a nepotizmus (rodinkárstvo) neboli<br />
pravidlom len v Ríme. Speňažovalo<br />
sa všetko: relikvie (ostatky svätých),<br />
požehnanie, sviatosti, odpustky.<br />
Tieto hanebné pomery v cirkvi boli už<br />
po stáročia predmetom kritiky a sťažností,<br />
napr. od Arnolda z Brescie (popravený<br />
1155), Petra Waldesa (zomrel<br />
1218), Johna Wyclifa (1330–1384),<br />
Jana Husa (1370–1415) alebo Girolama<br />
Savonarolu (1452–1498). Hospodárstvo<br />
prechádzalo zmenou. Mestá<br />
rástli a nadobúdali stále väčší význam,<br />
zatiaľ čo rytierstvo chudobnelo;<br />
len zemské kniežatá na vrchole pyramídy<br />
stále bohatli a primerane tomu<br />
rozširovali svoj vplyv.<br />
SEDLIACI – HRAČKY<br />
PANSKÝCH NÁLAD<br />
V tejto feudálnej spoločnosti niesli<br />
hlavné bremeno sedliaci – utláčaní<br />
a preťažovaní daňami, dávkami a robotami.<br />
Jeden príklad za všetky: premnožená<br />
divoká zver, slúžiaca na lovecké<br />
potešenie pánov, pravidelne<br />
pustošila časť úrody. Sedliaci si nesmeli<br />
stavať ploty na ochranu pred touto zverou,<br />
a pytliačenie bolo kruto trestané.<br />
Pri štvaniciach a honoch sa urodzení<br />
jazdci, sprevádzaní svorkou psov, bezohľadne<br />
rútili naprieč ich poliami. Bezbranní<br />
sedliaci, zbavení svojprávnosti,<br />
boli vydaní napospas panským rozmarom.<br />
Taká bola spoločenská situácia,<br />
keď Martin Luther (1483–1546) učil<br />
vo Wittenbergu teológiu.<br />
KEĎ PENIAZE<br />
V POKLADNIČKE<br />
ZVONIA…<br />
Nešváry v cirkvi, najmä obchod s odpustkami,<br />
viedli augustiniánskeho<br />
mnícha a teológa Martina Luthera<br />
na univerzite vo Wittenbergu k protestu.<br />
V liste svojim cirkevným predstaveným<br />
31. októbra 1517 žiadal<br />
vo svojich slávnych 95 tézach ukončenie<br />
hanebného podvodu s odpustkami.<br />
Obchod s odpustkami sľuboval<br />
vykúpenie z pozemských hriechov<br />
a z hroziaceho očistca. Dokonca i zosnulým<br />
bolo možné pomôcť podľa<br />
motta: „Keď peniaze v pokladničke<br />
cinknú, duše z očistca do neba<br />
šmyknú.“<br />
Obchod s odpustkami sa stal významným<br />
zdrojom príjmov cirkvi,<br />
ktorých sa v žiadnom prípade<br />
nechcela vzdať. Aj pápež Lev X.<br />
(1513–1521) sa kvôli stavbe monumentálneho<br />
peterského chrámu ocitol<br />
vo finančnej tiesni a cítil sa odkázaný<br />
na peniaze z odpustkov. Preto<br />
Luther so svojimi reformnými požiadavkami<br />
u cirkvi nepochodil.<br />
SPUSTENÁ LAVÍNA<br />
Luther pri dišputách na ríšskom<br />
sneme vo Wormse (1521) dokonca<br />
pred cisárom smelo hájil svoje tézy.<br />
Hroziacemu upáleniu na hranici ušiel<br />
len vďaka zásahu svojho zemského<br />
kniežaťa, vojvodu saského. Luther,<br />
spočiatku nechtiac, uvoľnil lavínu.<br />
Zdá sa, akoby mnohí na takýto zápalný<br />
moment čakali. Nedávny vynález<br />
(okolo r. 1450) – kníhtlač – umožňovala<br />
rýchle rozšírenie správ. Letáky<br />
popularizovali nové idey. Keď od roku<br />
1522 vychádzal v nemčine Lutherov<br />
preklad Biblie, kňazi stratili monopol<br />
na jej výklad. V Nemecku tak bibliu<br />
mohlo čítať mnoho laikov. Rozpory<br />
medzi duchovnou náukou a konaním<br />
cirkvi a vrchnosti sa už nedali oddiskutovať.<br />
Rozhorčenie nad spustnutosťou<br />
cirkvi, hospodárske ťažkosti,<br />
nespravodlivé vládnutie, právna neistota,<br />
vykorisťovanie ľudu rozpútali<br />
povstanie, ktoré spočiatku hovorilo<br />
náboženským jazykom a viedlo k rozdeleniu<br />
cirkvi. V priebehu niekoľkých<br />
desaťročí sa veľké časti Nemecka odlúčili<br />
od rímskej cirkvi.<br />
Krajinskí panovníci, ako Fridrich<br />
Saský „Múdry“, ochranca Martina<br />
Luthera, evanjelické (lutherské)<br />
náboženstvo podporovali. Rušili<br />
33<br />
Svet Grálu<br />
32 | 2012
OSOBNOSŤ<br />
kláštory a obohacovali sa ich majetkom.<br />
V neposlednom rade to teda<br />
boli hospodárske záujmy, ktorými<br />
sa nová viera stala pre vrchnosť zaujímavou.<br />
UTLÁČANÍ SEDLIACI<br />
SA BÚRIA<br />
Sedliaci, ktorí nespravodlivým konaním<br />
trpeli, sa búrili. Poukazovali<br />
na biblické zákony, napríklad na desiatok,<br />
požadovali slobodu a spravodlivosť<br />
v zmysle evanjelií a odvolávali<br />
sa na „božské právo“. Martin<br />
Luther bol ich nádejou, od ktorého<br />
očakávali podporu.<br />
20. marca 1525 jedna skupina<br />
vzbúrených sedliakov sformulovala<br />
dvanásť článkov. Bola to písomná<br />
sťažnosť, spolu s nábožensky zdôvodneným<br />
reformným a sociálno-politickým<br />
programom a jedna z prvých<br />
deklarácií ľudských práv. Požadovala<br />
napríklad zrušenie nevoľníctva,<br />
slobodný lov, rybolov a ťažbu dreva,<br />
slobodnú voľbu farárov príslušnou<br />
obcou veriacich, zníženie robotných<br />
povinností, atď. Vládcovia sa však<br />
nehodlali svojich privilégií vzdať.<br />
RADIKÁLNI KAZATELIA<br />
ZA OSLOBODENIE<br />
SEDLIAKOV<br />
Protesty a odboj sedliakov hrozili<br />
rozštiepením reformného hnutia.<br />
Radikálni kazatelia, predovšetkým<br />
Thomas Müntzer, boli za násilné<br />
oslobodenie sedliakov a ospravedlňovali<br />
svoje požiadavky Bibliou.<br />
Martin Luther zostával spočiatku<br />
umiernený, neskôr sa postavil jednoznačne<br />
proti sedliakom. Nechcel<br />
vidieť, že revolučné hnutie vyšlo logicky<br />
z jeho reformátorských požiadaviek.<br />
Medzi Lutherom a Müntzerom<br />
došlo k vážnemu sporu. Luther<br />
bol zaviazaný vojvodovi saskému<br />
34<br />
Svet Grálu<br />
32 | 2012<br />
Bitka pri Frankenhausene, 1525, panoramatický obraz, Werner Tubke<br />
a bez jeho pomoci by so svojou reformou<br />
stroskotal. Mal sa obrátiť<br />
proti svojmu mecenášovi? Okrem<br />
toho, Luther bol a zostával teológom,<br />
pre ktorého bola Biblia stredobodom<br />
všetkého. Sociálne a politické otázky<br />
ho nezaujímali. Od duchovného,<br />
ktorý označoval rozum za „nevestu<br />
diablovu“, sa sotva dali očakávať rozumné<br />
spoločenské reformy.<br />
LUTHEROVA<br />
„EVANJELICKÁ<br />
NE-SLOBODA“<br />
Lutherov spis „O slobode kresťana“<br />
sa vzťahoval výlučne na náboženskú<br />
slobodu. Politické a sociálne slobody<br />
a revolúcie odmietal. Zdôrazňoval<br />
kresťanskú náuku o bezpodmienečnej<br />
podriadenosti ľudu vrchnosti. On<br />
je vlastným pôvodcom náuky o obmedzenom<br />
rozume poddaných a o oprávnenosti<br />
ľubovôle Božej milosti.<br />
„Že dva a päť sa rovná sedem,“ kázal,<br />
„to môžeš pochopiť rozumom;<br />
ale keď vrchnosť povie: dva a päť<br />
sa rovná osem, tak tomu musíš veriť<br />
i proti svojmu poznaniu a cíteniu.“<br />
Luther teda nemohol alebo nechcel<br />
vidieť, že morálne právo bolo<br />
na strane povstalcov. Zato vo svojom<br />
kázaní „Proti vražedným a lúpeživým<br />
bandám sedliakov“ poskytol<br />
zemským vládcom dobrú zámienku<br />
na krvavé potlačenie povstania.<br />
VEĽKÁ OBEŤ SEDLIAKOV<br />
A UKRUTNEJŠIA NÚDZA<br />
S odstupom času sa Lutherovi dostalo<br />
výčitiek za jeho zlyhanie v hospodárskej<br />
a sociálnej politike.<br />
Martin Luther bol bezpochyby vynikajúcou<br />
osobnosťou nemeckých<br />
dejín. Jeho zásluhy sú nepopierateľné.<br />
Ale ani on nedokázal prekročit<br />
svoj tieň. Od teológa, verného<br />
Biblii, vychovaného v neskoro stredovekom<br />
myslení, sa nedalo očakávať,<br />
že by predvídal idey osvietenskej<br />
filozofie.<br />
Z dnešného pohľadu sa dá hovoriť<br />
o „obetovaní sedliakov“: Luther<br />
totiž obetoval spravodlivé prosby<br />
utlačených, aby získal kniežatá pre<br />
evanjelickú náuku. Zemskí vládcovia<br />
síce pomohli presadiť nové<br />
náboženstvo, ale ríša zostala rozpoltená<br />
a reformácia ostala trčať<br />
v polovici cesty. V protestantských<br />
zemiach sa zreformovala cirkev,<br />
sociálne reformy sa však nekonali.<br />
Trvalo ďalšie tri storočia, kým<br />
sa oprávnené požiadavky povstalcov<br />
uviedli do života.<br />
Luther prispel aj k posilneniu suverenity<br />
zemských vládcov voči cisárovi:<br />
ako protivníkovi evanjelickej<br />
náuky mu upreli právo vyžadovať<br />
poslušnosť. Naopak, oni sami mali<br />
rozhodovať o konfesii svojich poddaných.<br />
Ich moc tým vzrástla.
OSOBNOSŤ<br />
Nepochopiteľné bezprávie a „slimačia vojna“<br />
Otto Zierer vo svojej knihe „Z poroby<br />
ku slobode“ ukazuje na príklade<br />
z Bulgenbachu v juhozápadnom<br />
Nemecku, ako neuveriteľne<br />
zaobchádzala vrchnosť so svojimi<br />
utláčanými sedliakmi:<br />
„Sedliak Jockel zomrel pred<br />
týždňom na následky bičovania<br />
na zámku Hohenlupfen, pretože<br />
pri robote nadával. Pred zámkom<br />
totiž leží rybník s rákosím, v ktorom<br />
je plno žiab. Kvákanie žiab<br />
ruší spánok pani grófky. Preto<br />
nariadila, aby tento muž v noci<br />
čeril hladinu vody a bránil tak žabám<br />
kvákať. Sedliak, ktorý musel<br />
živiť desať detí, tri dni v týždni<br />
nadháňal zver, dva dni robotoval<br />
na grófskych lúkach a posledný<br />
deň mohol ísť na svoje pole,<br />
z ktorého žil a z ktorého výnosu<br />
platil nájom, desiatok a dane.<br />
V noci, na smrť unavený, na žabiu<br />
hliadku rozhorčene nadával.<br />
To sa donieslo fojtovi a ten ho nechal<br />
zbičovať.<br />
Sedliak o dva dni nato zomrel.<br />
Jeho žena mala však pre prípad<br />
smrti zaplatiť nájomné: veď<br />
predsa gróf utrpel škodu na svojom<br />
majetku, pretože vlastnil teraz o jedného<br />
sedliaka menej. Predtým bol<br />
sedliakov dvorec voči zámku v slobodnom<br />
nájomnom pomere. Ale<br />
o tomto gruntovnom práve neexistovali<br />
žiadne spisy opatrené pečaťou,<br />
takže sedliakovi chýbal právny dôkaz.<br />
Jedného dňa sa z nájmu stalo<br />
osobné poddanstvo. Fojt ako zástupca<br />
grófa z Hohenlupfenu tvrdil,<br />
že Jockelovi bol statok len požičaný<br />
na doživotné užívanie, a po jeho smrti<br />
sa stáva opäť majetkom grófa. Pritom<br />
Jockelovi predkovia vlastnili statok<br />
od nepamäti.<br />
Gróf sa chcel milostivo uspokojiť<br />
so zaplatením malej zvláštnej dane.<br />
Sedliakova žena so svojimi desiatimi<br />
deťmi mala teda prísť ‚len‘ o najlepší<br />
kus dobytka zo svojej maštale – ako<br />
trest za to, že sedliak nevydržal bičovanie.<br />
Sedliaci však už nechceli trpieť bezprávie.<br />
Zhŕkli sa a bežali do dediny.<br />
I toto rozčúlenie však opadlo, ako<br />
mnoho iných. Po ďalších nehoráznych<br />
požiadavkách zo strany vrchnosti,<br />
najmä grófky Heleny z Lupfenu,<br />
pohár pretiekol – 24. júna 1524 vypukla<br />
vzbura:<br />
Grófka si obľúbila slimačie<br />
domčeky, ktoré sa občas dali<br />
nájsť na brehoch miestnych potokov.<br />
Dajú sa totiž použiť na navíjanie<br />
priadze, za dlhých zimných<br />
večerov. Sedliaci ich teda<br />
toho dňa mali ísť zbierať. Lenže<br />
na poliach im doteraz stálo nezožaté<br />
obilie a hrozila búrka s krupobitím.<br />
Od úsvitu teda pracovali<br />
na poliach.<br />
V Bulgenbachu miestny fojt prečítal<br />
rozkaz grófky a drábi, ktorí<br />
ho sprevádzali, mali ľudí rovno<br />
priviesť na zámok. O hodinu neskôr<br />
všetci obyvatelia dediny, i keď<br />
s reptaním a kliatbami, šli splniť<br />
túto podivnú žiadosť.<br />
K poludniu sa zatiahlo, sedliaci<br />
sa znepokojili, ale fojt bol neúprosný.<br />
Došlo ku zrážke, fojt bol<br />
zabitý…“<br />
To bol začiatok ozbrojeného povstania,<br />
ktoré na jeseň 1524 vyšlo<br />
z dediny Bulgenbach, v grófstve<br />
Stühlingen. Jeho vodcom<br />
bol skúsený bojovník, žoldnier<br />
Hans Müller (narodený cca 1480,<br />
popravený 12. 8. 1525 v Lauffenburgu).<br />
ČO BY SA STALO, KEBY…<br />
O Lutherovom odsúdení sedliackych<br />
povstaní a premeškaných príležitostiach<br />
jeho doby sa bude stále polemizovať.<br />
Jasné priznanie Luthera k väčšej<br />
pozemskej spravodlivosti by zaiste bolo<br />
urobilo dojem. Ale bolo by dalo oporu<br />
sedliakom, občanom a rytierom na presadenie<br />
ich požiadaviek? Bola by bývala<br />
morálna autorita Luthera schopná dať<br />
Nemcom duchovnú silu, aby prekonali<br />
časté konflikty záujmov, aby presadili<br />
sociálnu spravodlivosť? Dokázali by<br />
uskutočniť reformu náboženstva a štátu<br />
tak, aby zjednotila Nemecko pod jedným<br />
evanjelickým vyznaním do mocnosti,<br />
odolávajúcej zásahom zvonku?<br />
Väčšina historikov to považuje za nemožné.<br />
V skutočnosti šlo všetko inak.<br />
Keď sa už protestantizmus rozšíril<br />
v najväčšej časti Nemecka, cisár Karol<br />
V. dokázal vojenskou mocou asi<br />
polovici kniežat vnútiť opäť katolícku<br />
vieru. Tak došlo k nešťastnému rozdeleniu<br />
zeme na prevažne evanjelický<br />
sever a katolícky juh. Potom nasledovala<br />
protireformácia katolíckej cirkvi,<br />
vrcholiaca v tridsaťročnej vojne (1618–<br />
1648). Bol to boj Francúzska, Španielska<br />
a Švédska o nadvládu v Európe.<br />
Boje sa odohrávali prevažne na území<br />
Nemecka, ktoré tým stratilo takmer<br />
polovicu obyvateľstva a vo vývoji bolo<br />
vrhnuté o mnoho desaťročí naspäť.<br />
Siegfried Hagl, Zdeněk Křivka<br />
Text je redakčne krátený.<br />
35<br />
Svet Grálu<br />
32 | 2012
FOTOREPORTÁŽ<br />
Corinna Hübener<br />
„Zbav nás zlého...“<br />
36<br />
Svet Grálu<br />
32 | 2012<br />
V Mögeltönderi, v odľahlých dánskych<br />
končinách, ďaleko od davu<br />
ľudí, sa nachádza starý kostol. Tento<br />
kostol nielenže zdobia nádherné<br />
stropné maľby, aké inde na severe<br />
len tak nenájdete a nielenže sa pri<br />
ňom nachádza najstaršia ulica Dánska<br />
s najstaršími domami, ale ukrýva<br />
aj poklad celkom iného druhu: tradičnú<br />
miestnu legendu a portrét<br />
Petra Hinrichsena.<br />
Tento muž zomrel totiž v roku 1592<br />
ako 127-ročný! Nebol to však len<br />
jeho vek, ktorý mu zabezpečil čestné<br />
miesto v kostole, o čom svedčí aj táto<br />
povesť:<br />
„Keď mal okolo 80 rokov, prišla<br />
veľká prívalová povodeň; zničila<br />
dedinu Süderdorf a jej obyvatelia<br />
sa snažili uniknúť ako sa dalo, bežali<br />
preto na Zámockú ulicu. Tu zúfalo<br />
vo veľkých zástupoch stáli a meravo<br />
hľadeli na pustošiacu povodeň:<br />
niekto si zachraňoval svoj dobytok<br />
zo stajne, iný v rýchlosti zapchával<br />
studňu, ďalší si zabarikádoval<br />
dvere, ale toto všetko nebolo vôbec<br />
nič platné, voda stúpala a stúpala.<br />
Peter Hinrichsen až dovtedy nepovedal<br />
ani slovo, ale teraz spustil: ‘Ľudia,<br />
už ste sa pokúšali o mnohé, ale na to<br />
najlepšie ste zabudli.‘ –‚ Čo také?’<br />
pýtali sa. ‘Modliť sa k Pánovi pánov’,<br />
povedal. ‘Tak to teda skúsme’, povedali,<br />
‘ale čo vlastne máme robiť?’ Tu<br />
viacerí zvolali: ,Nechajme hovoriť<br />
Petra Hinrichsena!‘ Súhlasil a potom<br />
zvolal silným hlasom: ’Muži mögeltönderskí,<br />
zložte si čiapky a padnite<br />
na kolená!‘ Všetci pokľakli a Peter<br />
Hinrichsen rozhodným hlasom<br />
odriekal Otčenáš. A keď sa dostal<br />
k siedmej prosbe, ktorú vyriekol<br />
so zvláštnym dôrazom, voda začala<br />
zrazu klesať. Až dovtedy totiž, hoci<br />
pomaly, ale stúpala. No práve v spomenutom<br />
okamihu začala postupne
FOTOREPORTÁŽ<br />
Oltár zhotovil nemecký maliar<br />
a reštaurátor August Wilckens<br />
(1870–1939) v roku 1897. Tento<br />
umelec vytvoril podklady aj pre<br />
slávne nástenné scherrebecké<br />
koberce, okrem iného napríklad<br />
i oponu pre Nibelungskú<br />
halu v Königswinteri<br />
Portrét zobrazuje unaveného,<br />
no pokojne a pokorne hľadiaceho<br />
starca, ktorý sa údajne dožil<br />
biblického veku 127 rokov.<br />
klesať a nebezpečenstvo bolo zažehnané.“<br />
V šestnástom storočí verili jednoduchí<br />
ľudia mnohým poverám a cirkev<br />
sa snažila využiť každú vhodnú<br />
legendu na upevnenie svojej moci.<br />
Na druhej strane: prežila by táto povesť<br />
takmer 500 rokov, ak by sa v nej<br />
neskrývalo aspoň zrniečko pravdy?<br />
Mňa osobne veľmi fascinovala,<br />
a tak som sa vybrala no ono miesto,<br />
aby som si pozrela kostol, zámockú<br />
ulicu i portrét.<br />
„Na to najlepšie ste zabudli...“ Neplatí<br />
to aj dnes? Postihujú nás katastrofy,<br />
ktoré nami vnútorne doslova<br />
otriasajú, avšak my sa tomu<br />
nedokážeme vzoprieť, stále hľadáme<br />
nejakú vonkajšiu istotu.<br />
Obdivujem predovšetkým rozhodnosť,<br />
s akou Peter Hinrichsen vystúpil<br />
a myslím si, že táto tradovaná<br />
povesť je vo svojom jadre pravdivá.<br />
„Kto hľadá, nájde; kto prosí, dostane<br />
sa mu...“ Kto už dnes môže o sebe<br />
povedať, že dokáže v čase núdze<br />
a tiesne s takouto dôverou vzhliadať<br />
k Bohu?<br />
Corinna Hübener<br />
corinna.hubener@svetgralu.cz<br />
Zámocká ulica v Mögeltönderi patrí k najstarším a najkrajším uliciam Dánska. Niektoré domy<br />
pochádzajú ešte zo 17. storočia. V 18. storočí sa mnohé domy nanovo vybudovali alebo rozšírili.<br />
Literatura<br />
„Šlesvicko-holštajnské<br />
povesti“, Gustav<br />
Freytag Meyer, 1929<br />
37<br />
Svet Grálu<br />
32 | 2012
Desať<br />
egyptských rán<br />
ZASAHUJE BOH SVOJIMI ZÁZRAKMI DO DIANIA VO SVETE?<br />
V<br />
abrahámskych náboženstvách –<br />
teda judaizme, kresťanstve a v islame,<br />
hrajú nadprirodzené udalosti dôležitú<br />
úlohu ako dôkazy Božej všemohúcnosti.<br />
Pre Židov je útek z Egypta a potom osídlenie<br />
vlastného územia jednou z najdôležitejších<br />
udalostí národnej histórie.<br />
Podľa Biblie by sa však bez Božieho zásahu<br />
faraón nikdy neodhodlal prepustiť<br />
Židov, ktorých využíval na nútené práce.<br />
Ich odchod z Egypta tak bol vynútený<br />
krutými udalosťami, tzv. ranami. Aj ich<br />
odchod do zasľúbenej krajiny by bol bez<br />
pomoci nadpozemských síl odsúdený<br />
na neúspech. Pre kresťanov je zase zázrakom<br />
Ježišovo zmŕtvychvstanie, ktoré<br />
dokonca zatieňuje aj jeho skutky. Svoje<br />
zázraky má aj islam. Údajne sú vedecky<br />
dokázateľné a potvrdzujú tak správnosť<br />
Mohamedovho učenia.<br />
JESTVUJÚ „ZÁSAHY<br />
ZHORA“?<br />
Jedna z definícií zázraku znie: „Ide<br />
o mimoriadnu a prírodným zákonom<br />
i skúsenostiam odporujúcu udalosť,<br />
38<br />
Svet Grálu<br />
32 | 2012<br />
ktorá je pripisovaná bezprostrednému<br />
účinku božskej moci alebo nadprirodzeným<br />
silám a zároveň vyvoláva úžas“.<br />
Podľa tejto definície zázraky teda nespadajú<br />
do rámca prírodných zákonitostí<br />
a sú pod vplyvom nadpozemských síl.<br />
Táto definícia je však sporná. Teológom<br />
na nej prekáža už samotná definícia<br />
pojmu zázrak – o tom, ako v praxi zistiť,<br />
ktorú prekvapivú udalosť považovať<br />
skutočne za zázrak, ani nehovoriac.<br />
V Starom zákone sa spomína mnoho<br />
„znamení“ a „zázrakov“. Evanjeliá kladú<br />
dôraz na Ježišove zázraky. V prípade<br />
svätého Pavla majú „zázraky a znamenia“<br />
svedčiť o jeho vlastnom poslaní<br />
(Rim 15, 18-19). Podľa katolíckej náuky<br />
sa podobné zázraky viery môžu diať aj<br />
dnes. Aby však mohol pápež vyhlásiť<br />
niektorú osobnosť za svätú, požaduje<br />
sa dôkaz o vykonaní nejakého zázraku.<br />
Zvyčajne ide o zázrak uzdravenia.<br />
Viera v zázraky však naráža na jeden<br />
z hlavných princípov prírodných vied.<br />
Podľa neho prírodné zákony platia vždy<br />
a všade bez výnimky, a všetko sa deje<br />
v prísnom súlade s nimi.<br />
Niet preto divu, že akceptovanie<br />
Božej vôle či iných transcendentných<br />
vplyvov na chod sveta mimo prírodných<br />
zákonitostí vedcov na zázrakoch<br />
tak rozčuľuje.<br />
Od dôb osvietenstva sú biblické zázraky<br />
opakovane skúmané s cieľom vysvetliť<br />
zázračné udalosti prirodzeným<br />
spôsobom. V niektorých prípadoch<br />
sa to naozaj podarilo. Viaceré udalosti,<br />
vrátane už spomenutých egyptských<br />
rán, sa pokúsili vedci vysvetliť v súlade<br />
s prírodnými zákonitosťami.<br />
ZÁZRAK AKO<br />
PREDOHRA UDALOSTÍ<br />
Vyslobodiť Židov z egyptského otroctva<br />
mali Mojžiš a Áron. Tých poslal<br />
Boh k faraónovi, aby na neho zapôsobili<br />
svojimi nadprirodzenými činmi.<br />
V Biblii sa slovo „Faraón“ používa ako<br />
vlastné meno, nie ako kráľovský titul.<br />
Historické meno vládcu, s ktorým<br />
Áron a Mojžiš vyjednávali, je – rovnako<br />
ako dátumy pohrôm a exodu – pre<br />
vedcov veľkou neznámou.
NÁBOŽENSTVO<br />
Boh však vôbec nezasahuje priamo do všetkých týchto malých a veľkých ľudských<br />
starostí, do vojen, do utrpení a do všetkého, čo ešte na zemi je! Od počiatku<br />
votkal do stvorenia svoje dokonalé zákony, ktoré pracujú samočinne<br />
a nepodplatiteľne, takže sa všetko splňuje navlas presne a večne rovnako. Tým<br />
je nadobro vylúčené akékoľvek uprednostňovanie, krivda a nespravodlivosť.<br />
Abd-ru-shin<br />
(„Vo Svetle Pravdy – Posolstvo Grálu“, prednáška „Osud“)<br />
Podľa Vita B. Dröschera sa tieto<br />
udalosti udiali okolo roku 1450 pred<br />
Kristom za faraóna Tutmosisa III.<br />
(1490–1436 pr. Kr.). Jednotný preklad<br />
Biblie však hovorí o neskoršom<br />
období – údajne až niekedy okolo<br />
roku 1250 pr. Kr. za vlády Ramsesa II.<br />
(1304–1237 pr. Kr.). Jeho hlavné mesto<br />
Piramesse údajne pomáhali stavať aj<br />
zotročení Židia.<br />
Boh (podľa Biblie) predvídal faraónovu<br />
neoblomnosť a predpokladal,<br />
že Židov tak ľahko neprepustí. „Vezmi<br />
svoju palicu a hoď ju faraónovi k nohám!<br />
Premení sa na hada“, prikázal<br />
Boh (Ex 7,9). Áron s Mojžišom tak<br />
urobili. Ani tento trik, ktorý demonštroval<br />
Božiu moc, najskôr neviedol<br />
k cieľu. To však pre vedcov nebolo ničím<br />
výnimočným. Podľa Manfreda<br />
Barthela tento trik sa dá vidieť ešte aj<br />
dnes na indických a marockých trhoch.<br />
Podvodníci držia v ruke hada, ktorý<br />
je meravý a pripomína palicu. Potom<br />
ho hodia na zem a had sa začne zvíjať<br />
ako zvyčajne. „Fígeľ je v tom, že hada<br />
uchopia na určitom mieste medzi hlavou<br />
a telom, zabránia tak prúdeniu<br />
krvi, až had zmeravie. Keď ho potom<br />
pustia, mozog sa opäť prekrví, čo opätovne<br />
vleje do zvieraťa život,“ vysvetľuje<br />
M. Barthel.<br />
Privolaní egyptskí čarodejníci tiež<br />
poznali tento trik a dokázali ho zopakovať<br />
(Ex 7,11). No tým sa to neskončilo:<br />
„Áronova palica prehltla palice prítomných<br />
veštcov“ (Ex 7,11). Egypťania<br />
prehrali, lebo „Boží zázrak“ bol silnejší.<br />
Známy zoológ a autor literatúry<br />
faktu Vitus B. Dröscher ponúka názorné<br />
vysvetlenie aj pre túto udalosť:<br />
„V Egypte sa nevyskytovali hady, ktoré<br />
by boli požieračmi iných hadov, ale<br />
v Indii pravdepodobne áno“. Jeden<br />
z nich dorastá do dĺžky 5,5 metra –<br />
kobra kráľovská. Jej obľúbenou korisťou<br />
sú práve menšie druhy kobry. „Ak<br />
by si bol Áron zadovážil z Indie takéto<br />
monštrum, určite by si veľmi rýchlo<br />
poradilo s hadom, dlhým sotva dva<br />
metre,“ myslí si V. B. Dröscher. No ani<br />
po porážke svojich čarodejníkov faraón<br />
neustúpil, a ľud Nílu preto musel<br />
čeliť povestným egyptským ranám.<br />
1 3<br />
PRVÁ RANA<br />
„Zrazu sa všetka voda v Níle premenila<br />
na krv. Ryby zahynuli a rieka páchla,<br />
takže Egypťania z nej už nemohli piť“<br />
(Ex 7,20).<br />
Je možné, že v prípade prvej rany išlo<br />
o nezvyčajne silné záplavy. Tie so sebou<br />
strhli červenozem, zaplavili široké<br />
územia a zničili hrádze (1, s. 56).<br />
K tomu sa pridružil masový výskyt prvokov<br />
ako červenoočko (Euglena sanguinea)<br />
či mikroriasa Haematococcus<br />
pluvialis, ktoré vodu otrávili. Do úvahy<br />
však prichádza aj vláknitá cyanobaktéria<br />
druhu Oscillatoria rubescens. Táto<br />
ekologická katastrofa spustila reťazovú<br />
reakciu. Nasledovali nové pohromy,<br />
ďalšou v poradí boli žaby.<br />
2DRUHÁ RANA<br />
„Tu sa zjavili žaby a zamorili celý Egypt“<br />
(Ex 8,2).<br />
Žubrienky reagujú na stres zrýchleným<br />
rastom. Stresovým faktorom sú<br />
pre ne aj jedovaté riasy. Keďže v rieke<br />
neboli ryby, ktoré by požierali žabie<br />
vajíčka a žubrienky, žaby sa razom<br />
premnožili. Z otrávenej vody potom<br />
hromadne povyliezali a na súši hľadali<br />
ochranu pred spaľujúcim slnkom<br />
– a tak zaliezali do domov.<br />
Heinrich A. Mertens vo svojej knihe<br />
„Príručka biblickej vedy“ píše: „Mŕtve<br />
ryby odplavilo do tŕstia, kde sa potom<br />
začali množiť baktérie sneti slezinnej,<br />
ktoré sa za normálnych okolností vyskytujú<br />
iba v bahne. Žaby museli opustiť<br />
svoje zamorené životné prostredie,<br />
boli však infikované, zahynuli a ich telá<br />
rýchlo zhnili“. Druhá rana tak mohla<br />
podľa neho nasledovať asi s týždňovým<br />
odstupom po prvej. Teda presne<br />
tak, ako sa spomína na konci prvého<br />
biblického rozprávania o egyptských<br />
ranách (Ex 7,25) (10, str. 179).<br />
TRETIA RANA<br />
„Áron vystrel ruku a udrel svojou palicou<br />
o prašnú zem. Zrazu sa z prachu<br />
vyrojili komáre, ktoré začali sadať<br />
na ľudí a dobytok“ (Ex 8,13).<br />
Pre tretiu ranu, zamorenie komármi,<br />
sú dve vysvetlenia: nedostatok<br />
žiab – prirodzeného nepriateľa komárov,<br />
a katastrofálne povodne. Po tých<br />
zostalo v celom kraji množstvo mlák,<br />
ktoré vytvorili ideálne podmienky pre<br />
larvy komárov. Premnožené komáre<br />
potom prenášali choroby, ako napríklad<br />
maláriu.<br />
4ŠTVRTÁ RANA<br />
„Pretože ak nedovolíš môjmu ľudu<br />
odísť, vypustím háveď na teba, na tvojich<br />
služobníkov, tvoj ľud a tvoje domy“<br />
(Ex 8,17).<br />
Predpokladá sa, že išlo o bodavky<br />
maštaľné (Stormoxys calcitrans). Tieto<br />
muchy sa považujú za hlavných prenášačov<br />
kožného antraxu (Anthrax<br />
externus), a môžu teda byť tou šiestou<br />
ranou. Živnou pôdou pre tento druh<br />
39<br />
Svet Grálu<br />
32 | 2012
NÁBOŽENSTVO<br />
ovada sa stali čerstvé vrstvy naplavenín,<br />
kde sa mohli neobmedzene rozmnožovať<br />
(1, str. 62). Hoci Izraelitov zasiahla<br />
rana s muchami, od ovadov boli<br />
ušetrení (Ex 8,18-19). Svedčí o tom aj<br />
geografická poloha izraelských sídiel<br />
v kraji Gosen (8, str. 37).<br />
5PIATA RANA<br />
Ako ďalší nasledoval mor, ktorý postihol<br />
dobytok: „Všetok dobytok Egypťanov<br />
vyhynul“ (Ex 9,6). Za hromadným<br />
úhynom bola pravdepodobne<br />
sneť slezinná, ktorá sa do tela dostala<br />
potravou. „Predpokladá sa, že infikované<br />
žaby zamorili pastviny. Pohroma<br />
však pravdepodobne mala v jednotlivých<br />
regiónoch rôzny priebeh,“ vysvetlil<br />
Hans Gregor Asmussen. Napríklad<br />
v delte Nílu, kam patril aj Židmi<br />
obývaný Gosen, nedošlo podľa neho<br />
v podstate k žiadnym stratám, keďže<br />
tu sa dobytok vyháňal na pastviny<br />
až v neskoršom období.<br />
Iní autori hovoria o takom type dobytčieho<br />
moru, ktorý mal v Afrike<br />
pustošivé následky v 19. storočí. Tento<br />
mor však nepostihol ovce ani kozy, čo<br />
nesúhlasí s popisom v Biblii (8, str. 39).<br />
6 9<br />
ŠIESTA RANA<br />
„Tu sa zrazu na ľuďoch i dobytku začali<br />
tvoriť praskajúce vredy“ (Ex 9,10).<br />
Takéto vredy patria k typickým prejavom<br />
kožného antraxu. Ľudia a dobytok<br />
sa nakazili od ovadov. Trvalo zopár<br />
dní, kým choroba prepukla (1, str. 66).<br />
Mohlo ísť aj o kiahne. Určite to však<br />
neboli pravé – smrteľné čierne kiahne,<br />
ktoré sa objavili až v 4. storočí pred<br />
Kristom na Blízkom východe. Išlo skôr<br />
o akúsi miernejšiu formu, ktorá zodpovedá<br />
našim ovčím kiahňam.<br />
Postupnosť piatej a šiestej rany súhlasí<br />
s možným prenosom spomínaného<br />
moru a kiahní ovadmi. Inkubačná<br />
doba moru dobytka je štyri<br />
40<br />
Svet Grálu<br />
32 | 2012<br />
až sedem dní, v prípade kiahní ide približne<br />
o desať dní.<br />
Keďže Gosen nebol postihnutý náletmi<br />
bodaviek a nemohlo dôjsť k hromadnému<br />
prenosu choroby, Izraeliti<br />
boli ušetrení dobytčieho moru aj vredových<br />
ochorení (8, str. 43).<br />
7 10<br />
SIEDMA RANA<br />
„Ľad zničil v Egypte všetko, čo bolo<br />
na poli“ (Ex 9,25).<br />
Bol to strašný nečas, sprevádzaný<br />
víchricou a ľadovými krúpami, čo je<br />
síce v Egypte zriedkavý jav, no nie nemožný.<br />
Niektorí autori sa dokonca domnievajú,<br />
že krajinu zasiahol ľadový<br />
meteorit.<br />
8ÔSMA RANA<br />
„Na úsvite privial východný vietor kobylky“<br />
(Ex 10,13).<br />
Za určitých vhodných podmienok<br />
sa obrovské počty kobyliek v Afrike<br />
bežne vyskytovali. Preto boli takéto<br />
pohromy dobre známe aj v Egypte. No<br />
na to, aby k nim došlo, museli byť splnené<br />
dve podmienky – jednak prudké zrážky<br />
na pobreží Arábie, kde sa nachádzali<br />
hniezdiská kobyliek, a silný východný<br />
vietor, ktorý ich preniesol do Egypta.<br />
DEVIATA RANA<br />
„Mojžiš vystrel svoju ruku k nebu a tu<br />
sa nad celým Egyptom rozprestrela<br />
tma, ktorá trvala tri dni“ (Ex 10,22).<br />
Pravdepodobne išlo o prudkú búrku<br />
– teda takú, čo dokáže aj dnes zatemniť<br />
oblohu na dlhé dni. „Krúpy a kobylky<br />
neušetrili nič, čo sa zelenelo, krajina zostala<br />
lysá a nechránená, vystavená napospas<br />
spaľujúcemu slnku. Na zemi ležalo<br />
neobyčajne veľké množstvo na prach<br />
rozomletej tropickej červenozeme,<br />
ktorá čakala už len na to, kedy ju odveje<br />
púštna búrka,“ vysvetľuje vtedajšiu situáciu<br />
Hans Georg Asmussen (1, str. 69).<br />
Niekedy sa zodpovednosť za toto zatmenie<br />
pripisuje aj explózii vulkánu<br />
Santorin na juhu Egejského mora. Ten<br />
vyvrhol do vzduchu obrovské množstvo<br />
prachu. Tento výbuch sa však udial<br />
zhruba v polovici druhého tisícročia –<br />
teda skôr, ako sa datujú egyptské rany.<br />
DESIATA RANA<br />
„A potom zomrie každý prvorodený syn<br />
v Egypte“ (Ex 1,5).<br />
V pozadí tohto proroctva stojí magicko-náboženský<br />
význam prvorodenstva.<br />
V Biblii sa o tomto zázraku hovorí<br />
veľa. Podrobne sú opísané hlavne prípravy<br />
Izraelitov (Ex, 12). Zárubne dverí<br />
židovských obydlí sa museli potrieť krvou.<br />
Tento akt sa nám núka ako analógia<br />
starého nomádskeho obradu krvi. Chránil<br />
pred púštnymi démonmi tých, čo<br />
zostali doma, keď pastieri pod ochranou<br />
ozbrojených bojovníkov viedli dobytok<br />
na vzdialené pastviny.<br />
„Smrť prvorodených synov“ sa vedecky<br />
ťažko vysvetľuje; mnohí veriaci<br />
preto skloňujú slová ako Boží zásah.<br />
Dostupný vedecký výklad „zázraku paschy“<br />
vyznieva fantasticky a zdá sa aj<br />
trochu pritiahnutý za vlasy. Vysvetlením<br />
by totiž mohli byť mykotoxíny – jedovaté<br />
látky obsiahnuté v obilí, spôsobené<br />
plesňou Aspergillus flavus. Keďže<br />
najstarší synovia vždy dostávali dvojitú<br />
dávku stravy a navyše smeli jesť ako prví,<br />
mohli tak požiť smrteľnú dávku jedu.<br />
Spisovateľ Immanuel Velikovsky<br />
sa domnieva, že rana sa týkala len smrti<br />
prvorodeného faraónovho syna alebo<br />
zemetrasenia, ktoré postihlo veľkú časť<br />
obyvateľstva. Bohatí „vyvolení“ bývali<br />
vďaka svojmu postaveniu v kamenných<br />
domoch. Tie sa pri zemetrasení zrútili<br />
a pochovali svojich obyvateľov. Chudobní<br />
tak mohli mať vo svojich primitívnych<br />
chatrčiach väčšie šance na prežitie<br />
(11, str. 48).<br />
Podľa Biblie, tak Mojžiš dopredu ohlásil<br />
príchod každej z rán. Keďže faraónovi
NÁBOŽENSTVO<br />
radcovia ich nedokázali predvídať, udalosti<br />
ich zaskočili. Tento moment prekvapenia<br />
rozhodujúco ovplyvnil faraóna.<br />
Ten uveril, že za katastrofami egyptského<br />
ľudu je židovský Boh. (Židia boli<br />
ušetrení vďaka geografickej polohe oblastí,<br />
ktoré obývali.)<br />
VIERA V ZÁZRAKY<br />
ALEBO PRÍRODNÉ VEDY?<br />
Z pohľadu prírodných vied je teda<br />
možné egyptské rany, označované aj<br />
ako zázraky, vysvetliť aj prirodzeným<br />
spôsobom – teda bez „Božích zásahov“.<br />
Dá sa tiež predpokladať, že tá-ktorá<br />
udalosť bola vykreslená černejšie, než<br />
sa naozaj stala.<br />
To, do akej miery mohol Mojžiš katastrofy<br />
predpovedať, je otázne. Niektorí<br />
archeológovia sa domnievajú, že rozprávanie<br />
o ranách je spomienkou na reťaz<br />
ekologických katastrof, ktoré sa stali<br />
pri pelusijskom ramene Nílu v hlavnom<br />
meste Piramesse, za faraóna Ramsesa II<br />
(1279–1213 pr. Kr.). Práve pri jeho stavbe<br />
mali údajne pomáhať aj Židia ako otroci.<br />
K ekologickým katastrofám, ako ich popisuje<br />
Biblia, mohlo dôjsť po postupnom<br />
zanesení ramena Nílu pieskom. Hlavné<br />
mesto tak bolo treba opustiť.<br />
Iní archeológovia pre nedostatok<br />
dôkazov spochybňujú rozprávanie<br />
o ranách i odchode Židov. V každom<br />
prípade je počet „šesťstotisíc mužov“<br />
v zástupe (Ex 12,37) prehnaný. Ak zarátame<br />
ženy, deti a dobytok, bola by z toho<br />
36 kilometrov dlhá pochodujúca kolóna.<br />
Tá by v púšti pre nedostatok vody zahynula<br />
od smädu. Archeológovia Finkelstein<br />
a Silberman si preto myslia:<br />
„Povesť o odchode Židov z Egypta nie<br />
je ani historickým faktom, ani literárnym<br />
výmyslom. Je mocným výrazom<br />
spomienky a nádejí, pochádzajúcich<br />
zo sveta, ktorý sa práve vtedy nachádzal<br />
uprostred zmien. […] Ak by chcel niekto<br />
tento biblický obraz fixovať na jeden<br />
jediný dátum, bola by to zrada páchaná<br />
na vlastnom význame tohto príbehu.<br />
Pascha nie je udalosťou samou pre seba,<br />
ale neutíchajúcou spomienkou na národný<br />
odboj voči vtedajšej nadvláde“.<br />
Z nábožensko-vedeckého pohľadu<br />
nie sú egyptské rany dostatočne spoľahlivo<br />
zdokumentované. Predpokladá<br />
sa, že jestvovali dve súbežné tradičné<br />
línie, ktoré biblický text kombinujú. Jeden<br />
hypotetický zdroj – označovaný ako<br />
kňazský dokument, hovorí o piatich zázračných<br />
znameniach: premena palice,<br />
premena vody na krv, žaby, komáre,<br />
opuchliny u ľudí i zvierat. V interpretácii<br />
druhého, takisto hypotetického autora<br />
– známeho ako Jahwist, sa spomína<br />
sedem rán: úhyn rýb, žaby, ovady, úhyn<br />
dobytka, krupobitie, kobylky, smrť prvorodencov.<br />
Autor textu Biblie skombinoval obe<br />
tieto tradície a dopracoval sa k deviatim<br />
ranám. K nim pričlenil ešte desiatu – zatmenie.<br />
Biblický text sa rozhodne nedá<br />
brať ako správa očitého svedka.<br />
Niektoré z egyptských rán je možné<br />
nájsť aj v Koráne (Súra 7, 104–135).<br />
Okrem triku s hadom a hladomoru ide<br />
v tomto prípade iba o päť rán, bez úmrtia<br />
prvorodencov.<br />
Dôležitú rolu v posudzovaní hrá<br />
otázka osobného postoja k starozákonným<br />
opisom. Buď ich vnímame ako<br />
správy o náboženských udalostiach,<br />
božských znameniach a nadpozemských<br />
zázrakoch, alebo jednoducho<br />
ako zbierku ľudových povestí. Pojem<br />
prírodný zákon možno však chápať<br />
aj ako výraz pre Božiu vôľu. A ak<br />
sa na celú vec pozeráme z tohto hľadiska,<br />
potom Božie pôsobenie nachádzame<br />
nie mimo<br />
všeplatných prírodných<br />
zákonov, ale<br />
priamo v nich.<br />
Siegfried Hagl<br />
siegfried.hagl@svetgralu.cz<br />
BOHOVIA EGYPTA A DESAŤ RÁN<br />
Biblický príbeh o ranách opisuje prevahu židovského Boha nad egyptskými<br />
božstvami. Nasledujúce riadky ukazujú – akiste zo staroegyptského pohľadu,<br />
ako jednotlivé božstvá jedno po druhom zlyhávali a nedokázali ochrániť svojich<br />
uctievateľov, zatiaľ čo Izraeliti našli pomoc a ochranu u svojho „silnejšieho“<br />
Boha:<br />
Níl a ostatné vodstvo sa premenilo na krv. Uviedlo to do hanby boha Nílu<br />
Hapi.<br />
Žaby. Žabia bohyňa Heket nevedela zabrániť tejto rane.<br />
Prach sa zmenil na komáre. Thot, pán mágie, nedokázal pomôcť egyptským<br />
čarodejníkom.<br />
Muchy zamorili celý Egypt, ale vyhli sa Izraelitmi obývanému kraju Gosen.<br />
Žiadny boh tomu nedokázal zabrániť – ani Ptah, stvoriteľ vesmíru a ani Thot,<br />
boh mágie.<br />
Stáda dobytka sa nakazili morom. Ani bohyňa Hathor s kravskou hlavou,<br />
ani býk Apis proti tomu nevedeli nič podniknúť.<br />
Opuchliny. Božstvá Thot, Isis a Ptah, ktoré mali liečiteľské poslanie, nevedeli<br />
pomôcť.<br />
Hrom a krupobitie odhalili bezradnosť Reschefa, vládcu bleskov a Thota,<br />
boha dažďa a hromu.<br />
Kobylky. Táto rana zasadila úder bohyni úrodnosti Min, ktorá bola<br />
ochrankyňou úrody.<br />
Trojdňová tma. Rana tmy zahanbila najvýznamnejšieho boha – boha slnka<br />
Ra a hanbu utŕžil aj Horos, ďalší slnečný boh.<br />
Smrť prvorodencov, medzi nimi i prvorodeného faraónovho syna, ktorý<br />
sa považoval za stelesnenie boha. Ra (Amon-Ra), boh slnka, niekedy zobrazovaný<br />
ako baran, nedokázal tejto rane zabrániť (7, str. 62).<br />
41<br />
Svet Grálu<br />
32 | 2012
Integrovaná medicína<br />
O tom, čo je integrovaná medicína a o ďalších<br />
témach sme sa zhovárali s MUDr. Tiborom<br />
Barancom, lekárom snažiacim<br />
sa vytvoriť most medzi dvoma svetmi,<br />
pre ktorého je medicína hobby a duchovno<br />
potešením.<br />
Vyštudovali ste klasickú medicínu. Prečo ste<br />
sa rozhodli zasvätiť svoj život homeopatii?<br />
Ako a kedy ste sa k nej dostali?<br />
Po niekoľkých rokoch praxe v klasickej<br />
medicíne som s hrôzou zistil,<br />
že existujú aj tzv. nevyliečiteľné<br />
choroby, ale po ďalších rokoch som<br />
dospel k poznaniu, že všetky choroby<br />
sú liečiteľné, nie vždy je však<br />
liečiteľný pacient. S homeopatikami<br />
som sa stretol v rokoch 1991 – 1992,<br />
vtedy už začali byť dostupné aj v našich<br />
v lekárňach. Pomyslel som si<br />
vtedy, čo som to ja za doktora, keď<br />
42<br />
Svet Grálu<br />
32 | 2012<br />
ich nepoznám. V časoch môjho štúdia<br />
na Lekárskej fakulte v Bratislave,<br />
a vôbec počas totality, bola výučba<br />
homeopatie zakázaná. V roku 1993<br />
v rámci prípravy na druhú atestáciu<br />
sme mali prednášku o homeopatii.<br />
Veľmi ma zaujala. Po troch rokoch<br />
praxe a dvoch atestáciách zo všeobecného<br />
lekárstva som pochopil,<br />
že alopatická (klasická) medicína<br />
nevyrieši všetky zdravotné problémy<br />
človeka, a ľudia chcú výsledky,<br />
zbaviť sa svojich ťažkostí. Vtedy ma<br />
homeopatia oslovila a vedel som,<br />
že je to jedna z ciest, ktorou bude<br />
treba ísť.<br />
Myslíte si, že homeopatia môže nahradiť<br />
klasickú medicínu?<br />
V žiadnom prípade. Medicínske poznanie<br />
a myslenie sú nenahraditeľné<br />
a iba pyšný, nevedomý človek by ich<br />
mohol ignorovať. Pýcha je maskovaná<br />
nevedomosť. Tak ako jedenie<br />
nenahradíme pitím – oboje je potrebné<br />
– tak sú potrebné klasická medicína<br />
aj homeopatia. Tu nejde o boj<br />
ani o konfrontáciu, ale o spájanie, integráciu<br />
a spolupôsobenie. Príkladom<br />
takejto spolupráce je India.<br />
Používate vo svojej praxi pri liečbe pacientov<br />
klasickú medicínu aj homeopatiu?<br />
Súčasný život kladie na človeka<br />
mimoriadne veľké nároky. A stará<br />
múdrosť hovorí, že jednoduchšie je<br />
chorobám predchádzať ako ich liečiť.<br />
V tom je človeku maximálne nápomocná<br />
integrovaná medicína. Jej<br />
základom je medicínske poznanie<br />
a myslenie, pričom má tri piliere: detoxikáciu,<br />
suplementáciu a reguláciu.<br />
■ Detoxikácia je vyčistenie organizmu<br />
(fytoterapiou),
ROZHOVOR<br />
■ Suplementácia je doplnenie toho,<br />
čo v tele chýba (minerály, stopové<br />
prvky, aminokyseliny, atď.)<br />
■ Regulácia sa deje pomocou homeopatie,<br />
akupunktúry a ajurvédy.<br />
Integrovaná medicína však v sebe<br />
zahŕňa aj problematiku rozvoja<br />
osobnosti, duchovného rozmeru<br />
človeka a života. Jej sila spočíva<br />
v synergickom efekte – spolupôsobením<br />
všetkých súčastí sa umocňuje<br />
výsledný efekt procesu liečenia.<br />
V rámci integrovanej medicíny<br />
sa venujem klasickej medicíne ako<br />
praktický lekár pre dospelých, homeopatii,<br />
fytoterapii, fyziognomike<br />
a začínam sa venovať ajurvéde. To<br />
je tradičná indická medicína, doslova<br />
veda o živote. Klasická medicína<br />
používa na liečenie a riešenie<br />
všetkých problémov a chorôb jeden<br />
prístup. Integrovaná medicína využíva<br />
na riešenie a liečenie jedného<br />
problému všetky dostupné efektívne<br />
metódy.<br />
Súčasťou integrovanej medicíny je teda aj<br />
liečba homeopatikami. Na akom princípe<br />
fungujú?<br />
Klasická medicína je liečba protichodným,<br />
homeopatia je liečba podobného<br />
podobným. V rovine polarity<br />
– duality existuje komentár:<br />
„kto nejde s nami, ide proti nám.“<br />
V oblasti jednoty: „kto nejde s nami,<br />
ide nám naproti.“ Homeopatická<br />
liečba pracuje s vedomím i nevedomím<br />
a so snami človeka, ktoré dokáže<br />
priaznivo ovplyvniť. V konkrétnych<br />
chorobných stavoch má<br />
človek pocity a ilúzie, spôsob, akým<br />
sa človeku javia, nie aké v skutočnosti<br />
sú. Homeopatiká dokážu tieto<br />
ilúzie ovplyvniť tak, že chorý človek<br />
začne tieto pocity vnímať reálne,<br />
teda také, aké v skutočnosti sú.<br />
Ako súčasť integrovanej medicíny je<br />
teda homeopatia regulačnou metódou,<br />
ktorá vracia človeku stratenú<br />
rovnováhu a harmóniu. Nadväzuje<br />
na detoxikáciu a suplementáciu, čím<br />
umožňuje človeku vyrovnať sa s náročnými<br />
podmienkami života. Nikto<br />
nebude za človeka riešiť jeho životné<br />
problémy, ale za pomoci detoxikácie,<br />
suplementácie, regulácie<br />
a duchovného života bude človek<br />
schopný vysporiadať sa s nimi sám.<br />
Liečenie teda spočíva v stimulácii<br />
vlastných liečivých síl organizmu.<br />
Z radov odporcov homeopatie často počuť<br />
námietku, že ak by homeopatiká naozaj<br />
fungovali, tak by sme denne prijímali mimovoľne<br />
stovky liekov prostredníctvom<br />
vdychovaného vzduchu, ktorý predsa obsahuje<br />
stopové prvky rôznych látok, a tie<br />
by sa teda mali prejaviť. To sa však nedeje.<br />
Viete tento fenomén ozrejmiť?<br />
Východisková substancia musí byť<br />
riedená a dynamizovaná, čo v tomto<br />
prípade chýba. Preto nemôže ísť<br />
o homeopatický účinok. Fungovanie<br />
homeopatík je podmienené výberom<br />
správneho preparátu, jeho správnou<br />
potenciou a správnym dávkovaním.<br />
Minulý rok organizácia Sizyfos uskutočnila<br />
kampaň s názvom 10:23, pri ktorej<br />
400 respondentov naraz prehltlo celé balenie<br />
homeopatického lieku s cieľom dokázať,<br />
že homeopatiká nefungujú. Záverom<br />
sa skonštatovalo, že naozaj nefungujú.<br />
Myslíte si, že má táto kampaň výpovednú<br />
hodnotu?<br />
Nie. Zoberte si takýto príklad: sto<br />
ľuďom od nula do sto rokov dáme<br />
topánky, ale všetci dostanú rovnakú<br />
veľkosť číslo 7. Otázka: ktorým<br />
a koľkým z nich budú topánky číslo<br />
7 dobré? Odpoveď: Iba tým, ktorí<br />
majú nohu 7, ostatným nie. Jeden<br />
z dvoch základných princípov homeopatie<br />
je individualizácia, a pokiaľ<br />
tá nie je dodržaná, nemôže byť<br />
dodržaný ani účinok.<br />
Mnoho ľudí príde do lekárne, vypýta si liek<br />
na prechladnutie, chrípku alebo kašeľ, lekárnička<br />
im podá homeopatický prípravok,<br />
pacient ho vyskúša, liek nezaberie a on odvrhne<br />
homeopatiu ako podvrh, v lepšom<br />
prípade ako niečo, čo možno funguje, ale<br />
na neho neúčinkuje. – Prečo sa to stáva,<br />
resp. prečo homeopatiká na niekoho účinkujú<br />
a na iného nie?<br />
Absolútnou podmienkou účinnosti<br />
homeopatika na pacienta je individualizácia,<br />
to znamená výber<br />
správneho lieku, správnej potencie<br />
a správneho dávkovania. Pre informáciu:<br />
cielený individualizovaný<br />
výber homeopatika pre konkrétneho<br />
človeka sa robí výberom z celkového<br />
dostupného počtu približne<br />
5500 druhov homeopatík, pravda,<br />
Jean De La Bruyere:<br />
„nejestvuje nič, čo<br />
by si ľudia tak veľmi<br />
chceli udržať ako<br />
zdravie a tak málo<br />
sa o to starajú.“<br />
nie u nás. Dobrý terapeut musí mať<br />
prehľad o týchto homeopatikách –<br />
to znamená nevyberať z počtu 100<br />
druhov, ako je to častokrát u nás,<br />
ale z počtu 5500. Nerešpektovanie<br />
správnej metódy spôsobí, že liečivé<br />
účinky sa neprejavia.<br />
Prečo niektorí homeopati dávajú pacientom<br />
užívať vždy len jeden druh, a Vy aj viac<br />
druhov homeopatík naraz? Súvisí to nejako<br />
so „školou homeopatie“, ktorú zastávate?<br />
Áno, súvisí. Už Hahnemann písal:<br />
„Pravdu má ten, kto vylieči.“<br />
Jednoduchí ľudia majú jednoduché<br />
problémy, zložití zložité. Nie každý<br />
človek sa nachádza v rovnakej životnej<br />
situácii a nie každý človek ju<br />
zvláda rovnako.<br />
Mohli by ste vysvetliť mechanizmus fungovania<br />
homeopatík?<br />
Hoci ľudia vnímajú choroby väčšinou<br />
ako telesné, ich ťažkosti<br />
sa odohrávajú v prvom rade v ich<br />
43<br />
Svet Grálu<br />
32 | 2012
ROZHOVOR<br />
mysli a ich vedomí – čo nezvládnu<br />
na mentálnej, emocionálnej (psychickej)<br />
úrovni, to presúvajú do telesnej<br />
roviny: prichádza choroba,<br />
zlomenina, atď. Ťažkosti človeka<br />
nikdy nie sú najprv telesné, ale sú<br />
v prvom rade mentálne a emocionálne.<br />
Karma človeka sa prejaví<br />
najprv ako náročná životná situácia<br />
– konfrontácia, ktorá dokonale preverí<br />
duchovnú (duševnú) úroveň vnímania<br />
človeka. A vzhľadom na to,<br />
že choroba má konkrétny význam,<br />
jej pôvod a príčina sú nemateriálne,<br />
tak aj pri liečbe sa musíme dostať<br />
z materiálnej roviny do nemateriálnej.<br />
Pri výrobe homeopatického<br />
lieku je východisková substancia<br />
„dematerializovaná“ a dynamizovaná<br />
(dynamizovanie – pretrepávanie,<br />
pozn. red.). Účinok lieku tak nie<br />
je chemický, ale dynamický a energoinformačný.<br />
Pri klasickom farmaceutickom<br />
liečive účinok lieku<br />
závisí od množstva prítomnej účinnej<br />
látky. Pri liečbe homeopatikami<br />
je východisková substancia riedená,<br />
a po 15-tom riedení sa tam už nenachádza<br />
ani molekula pôvodnej substancie...<br />
Čiže čím väčšie riedenie, tým silnejší účinok?<br />
Áno, čím je toto riedenie – „odhmotnenie“<br />
väčšie, tým silnejší účinok<br />
má na nemateriálnu podstatu problému.<br />
Dochádza k zmene „vibrácie<br />
vedomia“ na správnu frekvenciu.<br />
Na rozdiel od chemických liekov,<br />
ktoré väčšinou len potláčajú<br />
symptómy, homeopatiká stimulujú<br />
samoliečiace procesy – správna<br />
vibrácia duše sa postupne prenesie<br />
na všetky úrovne človeka vrátane<br />
fyzického tela, a tak môže dôjsť<br />
k vyliečeniu. Avšak každá choroba<br />
má konkrétny zmysel, príčinu a vysvetlenie.<br />
Choroba nie je nehoda<br />
ani náhoda a liečiteľnosť a zmysel<br />
choroby spočíva najmä v pochopení,<br />
uvedomení si problému, v prijatí si-<br />
44<br />
Svet Grálu<br />
32 | 2012<br />
tuácie, s ktorou je človek konfrontovaný,<br />
v akceptovaní duchovného<br />
rozmeru choroby, v odpustení všetkým,<br />
všetkému – i sebe samému –,<br />
a v zmierení sa človeka s Bohom.<br />
Túto duchovnú prácu neurobí za človeka<br />
žiadny liek.<br />
Môže sa človek zmeniť užívaním homeopatík<br />
aj povahovo?<br />
Povahu môžem charakterizovať ako<br />
súhrn pôsobenia kvalít dobra, vášne<br />
a nevedomosti človeka na svoje<br />
okolie, teda ako reaguje človek<br />
na pravdu. Na základe homeopatickej<br />
liečby pacient prestane mať<br />
dočasne ilúzie, ktoré mal (vyčistenie<br />
vedomia a nevedomia), zmení<br />
sa energetika a vyžarovanie. Z tohto<br />
pohľadu sa človek zmení a zmení<br />
sa aj správanie okolia k nemu. Ale<br />
trvalá zmena sa udeje, ak je to spojené<br />
aj s duchovným rastom a duchovnou<br />
premenou – transformáciou.<br />
Takýto človek bude mať už iné,<br />
nové názory a postoje, zodpovedajúce<br />
jeho úrovni vedomia.<br />
Ako by mal podľa Vás postupovať pacient,<br />
ktorý sa dozvie, že príčinou jeho fyzických<br />
problémov sú nezvládnuté životné situácie,<br />
negatívne emócie?<br />
Myslím si, že by sa to dalo zhrnúť<br />
do 12 bodov, nazvime ich 12 duchovných<br />
podmienok liečby: 1. prijatie<br />
situácie, 2. modlitba, 3. prijatie<br />
duchovnej pomoci, 4. prehodnotenie<br />
situácie, názorov, postojov, ambícií,<br />
rozuzlenie problému, 5. riešenie<br />
situácie, 6. uvoľnenie sa z kŕča<br />
a nasmerovanie sa na lásku v srdci,<br />
7. žitie radosti, odpustenie sebe samému,<br />
8. žitie šťastia, 9. odpustenie<br />
všetkým, 10. láska bez podmienok,<br />
11. pokora, 12. pokánie.<br />
Často zdôrazňujete duchovnú premenu, duchovný<br />
rast. Je to v homeopatii bežné, alebo<br />
ste v tom skôr výnimkou?<br />
Rozlišujem tri stupne homeopatie:<br />
1. homeopatia bežná – bez duchovných<br />
súvislostí – v tomto prípade lekár<br />
aj pacient sa nazdávajú, že napr.<br />
k zlomenine došlo náhodou, 2. homeopatia<br />
karmická – uvedomenie<br />
si karmy a začiatok práce s karmou<br />
u pacienta aj terapeuta – pacient<br />
si myslí, že zlomenina sa mu<br />
stala náhodou, ale terapeut ho poučí,<br />
že z náhod sa v živote najčastejšie<br />
vyskytuje žiadna, 3. snaha o integrovanú<br />
medicínu – súčasť všetkého,<br />
integrácia medicínskeho poznania,<br />
zdravej výživy, homeopatík plus<br />
aktívny duchovný život – človek<br />
nepotrebuje mať zlomeninu na to,<br />
aby sa zmenil, stačí mu, keď ju vidí<br />
u iných vo svojom okolí a pochopí,<br />
že sa potrebuje zmeniť, aby sa mu<br />
zlomenina nestala.<br />
Podľa Vás teda za každou chorobou treba<br />
hľadať negatívne emócie, nesprávny životný<br />
štýl, karmu. A čo vplyv životného prostredia<br />
a dedičnosti – nehrá pri chorobách<br />
žiadnu rolu? Podľa mojich zistení dospela<br />
moderná medicína k záveru, že 80 – 90 %<br />
príčin všetkých chorôb je podmienených<br />
dedičnosťou.<br />
V prvom rade treba prestať pracovať<br />
s pojmom náhody. Ak tak urobíme<br />
a začneme uvažovať v širších<br />
súvislostiach, pochopíme, že dedičnosť<br />
sa prejaví podľa vlastnej<br />
karmy človeka, teda človek dostane<br />
telo s takými dispozíciami, ktoré<br />
mu ideálnym spôsobom umožnia<br />
odčiniť karmu a duchovne napredovať.<br />
Vyhovárať sa na dedičnosť<br />
je lacné alibi za náš spôsob života<br />
a karmu z minulých životov – „vyvinením“<br />
sa z vlastných chýb. Podľa<br />
najstaršej medicíny na svete –ajurvédy<br />
– existujú 3 príčiny chorôb: 1.<br />
nedbáme na to, čo je pre nás dobré,<br />
2. nesprávne počínanie nám pripadá<br />
ako správne, 3. nesprávne konanie<br />
praktikované dlhý čas.<br />
Ajurvéda hovorí aj o 3 podmienkach<br />
zdravia: 1. správna výživa, životospráva<br />
a detoxikácia, 2. správne<br />
dýchanie – väčšina ľudí dýcha
ROZHOVOR<br />
plytko, 3. schopnosť mysle udržať<br />
sa v radostnom rozpoložení.<br />
Ako by ste charakterizovali pojem choroba?<br />
Choroba je prostriedok na dosiahnutie<br />
duchovného rastu: človeku<br />
spôsobuje utrpenie, ktoré nie je samoúčelné<br />
a bezvýznamné, ale ho<br />
má priviesť k precitnutiu, úprimnosti,<br />
pokore, k láske k Bohu, blížnemu<br />
a sebe samému. Keď človek<br />
„zrealizuje“ duchovné posolstvo<br />
choroby, nie je dôvod, aby choroba<br />
pretrvávala. Takisto ako nie je<br />
možné vyliečenie pacienta bez toho,<br />
aby sa dosiahol duchovný pokrok.<br />
Choroba je skúška správnosti v tom,<br />
ako človek rešpektuje duchovné<br />
zákony. Ak človek nekoná poctivo<br />
a úprimne, choroba sa ľahko<br />
dostaví. Núti človeka k poctivosti.<br />
Choroba ukazuje na telesnej<br />
úrovni to, čo človek nezvládol<br />
na úrovni mentálnej a emocionálnej.<br />
Chronické ochorenia vznikajú<br />
preto, lebo ľudia sa z predchádzajúcich<br />
ochorení nepoučili – zotrvávajú<br />
pri svojich nesprávnych názoroch<br />
a konaniach. Je to permanentná<br />
upomienka na zmenu, ktorá<br />
nebola uskutočnená. Liečenie je<br />
dvíhanie úrovne vedomia nad vibračnú<br />
úroveň nezvládnutej životnej<br />
situácie. Chorobou akoby ľudia<br />
vystrčili bielu zástavu, že nezvládajú<br />
svoju životnú situáciu. Chorý<br />
nie je schopný chodiť do práce a žiť<br />
svoj život bez obmedzení, preto je<br />
to často jediný spôsob, ako človek<br />
dokáže povedať nie. Podstata liečenia<br />
– to je pozrieť sa pravde do očí,<br />
prijať pravdu.<br />
Aký je Váš postoj k operáciam?<br />
Operácia je liečba v rovine nevedomosti<br />
a „5 minút po dvanástej“.<br />
Napr. strata orgánu je závažný problém<br />
z duchovného a energetického<br />
hľadiska. Materialisticky založený<br />
človek vníma orgány bez duchovných<br />
súvislostí, ako súčiastky stroja,<br />
ktoré je možné kedykoľvek meniť.<br />
Takýto mechano-materialistický<br />
koncept zdravia, odtrhnutý od duchovných<br />
súvislostí, nefunguje: nepracuje<br />
s duchovnou symbolikou<br />
chorôb, s pokorou a duchovnou<br />
prácou na sebe. Je to síce cesta, ale<br />
slepá.<br />
Pokúste sa záverom vyjadriť svoj filozofický<br />
postoj k integrovanej medicíne a jej využívaniu<br />
v prospech zdravia človeka...<br />
Skúsim to metaforou. V mladosti bol<br />
mojím najväčším koníčkom motorizmus<br />
– technická úroveň a kvalita áut<br />
a motoriek, ako aj ich dizajn. Po niekoľkých<br />
rokoch zaoberania sa touto<br />
tematikou som si uvedomil, že kvalita<br />
je menšinový žáner a bežne<br />
sa vyskytuje odporučená nekvalita<br />
za nerozumnú cenu. Bol som udivený<br />
doslova dych berúcim postojom<br />
výrobcu Rolls Roycu k výrobe<br />
automobilov: odmietajte dielo dosť<br />
dobré alebo takmer dokonalé a keď<br />
také nie je, tak také vyrobte. Tak<br />
ako ma fascinovala výroba a kvalita<br />
áut, tak ma fascinuje kvalita liečby<br />
s tým, že keď niekoho liečim, tak<br />
sa ho snažím aj vyliečiť. Sú skutočne<br />
nevyliečiteľné, neliečiteľné choroby?<br />
Niežeby riešenie nebolo, ale ľudia ho,<br />
žiaľ, ako riešenie nevnímajú. Kto je<br />
teda vlastne zodpovedný za zdravie<br />
človeka? Výsledný efekt liečby závisí<br />
od viacerých faktorov: 1. či karma<br />
dovoľuje pacientovi na základe jeho<br />
aktuálneho duchovného stavu vyliečenie<br />
– choroba núti človeka k poctivosti.<br />
Pokiaľ človek nezmení svoje<br />
správanie – nevzdá sa bezbožných<br />
aktivít a činností, nie je možné definitívne<br />
vyliečenie. Ako povedal<br />
Hippokrates: „ak nie si ochotný<br />
zmeniť svoj život, niet ti pomoci.“ 2.<br />
Terapeut musí byť dostatočne kvalifikovaný,<br />
musí mať odborný vhľad<br />
do problematiky pacienta a zároveň<br />
chápať duchovnú symboliku a súvislosti,<br />
pre ktoré pacient prišiel a zároveň<br />
viesť človeka k duchovnému životu.<br />
3. Nie všetky ťažkosti je možné<br />
vyriešiť u pacienta okamžite. Keď<br />
sa však pacient pokorí, zmení svoje<br />
názory, postoje, zmení životosprávu<br />
a začne viesť cnostný život, je už len<br />
otázkou času, kedy sa svojich ťažkostí<br />
zbaví.<br />
Igor Mešťánek<br />
mestanek@svetgralu.sk<br />
45<br />
Svet Grálu<br />
32 | 2012
RECENZIA<br />
„Pretože mám svoj hlas!“<br />
„Kráľova reč“ – dojímavý, majstrovský film Toma Hoopera<br />
Historický / Dráma / Životopisný, Veľká Británia, 2010, 113 min<br />
Réžia: Tom Hooper<br />
Hrajú: Colin Firth, Geoffrey Rush, Helena Bonham Carter, Guy Pearce<br />
V<br />
čom spočíva tajomstvo pôsobivej<br />
reči. Psychológovia vedia, že korením<br />
každej prednášky nie je ani<br />
tak jej obsah, ako spôsob, akým je<br />
prednášaná. Sila hlasu, reč tela, istý<br />
pohľad rozhodujú o tom, akým spôsobom<br />
publikum slová vníma, aká<br />
hodnota je slovám priradená. Ak<br />
pozorujeme pri nejakej prednáške<br />
poslucháčov, už v prvých minútach<br />
sa na ich tvárach zračí sila rečníka.<br />
Po počiatočnej uvoľnenej a otvorenej<br />
atmosfére sa za zdvihnutým obočím<br />
chúli úzkostlivá otázka: môžem tomuto<br />
človeku dôverovať? Má rečník<br />
pre svoje slová oporu<br />
v sebe? Bol na miestach,<br />
o ktorých hovorí, a vrátil<br />
sa odtiaľ s vlastným<br />
presvedčením? Dotýkajú<br />
sa vypovedané<br />
slová i jeho samého<br />
a rezonuje v nich prežité?<br />
Jedine tak môže<br />
sprostredkovať pozorným<br />
poslucháčom<br />
z prameňa osviežujúcu<br />
silu, ktorej sa najskôr<br />
sám v prežití otvoril. Poslucháč<br />
si prekvapivo takto mimovoľne najprv<br />
overuje pevnosť a hĺbku cítenia<br />
prednášajúceho. Vyžarovanie presvedčenia,<br />
autenticita je teda tým, čo<br />
publikum najskôr skúma, až potom<br />
sa otvorí ďalším nástrojom prejavu<br />
rečníka, t.j. sile hlasu, reči tela a pod.<br />
Či sa nechá poslucháč „uniesť“, záleží<br />
na schopnostiach rečníka: či a ako<br />
vykreslí vec v jasných obrazoch, ako<br />
verne obrazy zodpovedajú pojmom.<br />
Môžu tak poslúžiť na neskalené prežitie<br />
obsahu reči.<br />
Č<br />
o sa teda odohralo na prominentnom<br />
balkóne známeho<br />
štadióna vo Wembley v prvej scéne<br />
oskarového filmu „Kráľova reč“? Totálne<br />
zlyhanie základných pilierov<br />
dobrého prejavu, všetkých rečníckych<br />
prostriedkov na udržanie postoja,<br />
z ktorého by poslucháč vnímal<br />
odvahu a súcit. Katastrofa postihuje<br />
hlavnú postavu, ktorá opúšťa miesto<br />
s tvárou plnou strachu. Tvorcovia<br />
filmu dali vzniknúť<br />
fenomenálnemu začiatku,<br />
kde protagonista<br />
vo svojom konflikte<br />
úplne kapituluje.<br />
A<br />
lbert Frederick<br />
Arthur George<br />
(Colin Firth), vojvoda<br />
z Yorku, priateľmi<br />
krátko nazývaný Bertie<br />
má za úlohu predniesť<br />
reč na záverečnej<br />
slávnosti Výstavy Britského Impéria.<br />
To je pre aristokrata, ktorý by mal<br />
byť znalý umenia reči, jednoduchou<br />
záležitosťou. V tomto mimoriadnom<br />
prípade však zlyháva: vojvoda koktá,<br />
neprednesie ani dve súvislé vety bez<br />
odmlky a vzápätí palebnej dávky slov.<br />
Veľký mikrofón strnulo hľadí na rečníka<br />
ako agresívna kobra a hypnotizuje<br />
ho. Pomaly, z kroka na krok<br />
našľapuje vojvoda z Yorku k onej
RECENZIA<br />
akustickej lupe, ktorá o pár krátkych<br />
okamihov jeho slabosť zosilní, prenesie<br />
jeho strach na úctu a rešpekt<br />
zhromaždených divákov. Rozpaky,<br />
pocity trápnosti a sklamania sa zračia<br />
v neistých pohľadoch poslucháčov.<br />
Ten, ktorý mal byť oporou monarchie,<br />
sa ukázal ako nebezpečne slabý<br />
a zraniteľný. Princovi ako druhorodenému<br />
bez priameho nároku na korunu<br />
zostáva prinajmenšom útecha,<br />
že v budúcich rokoch budú tieto bolestné<br />
reprezentatívne povinnosti<br />
pomerne vzácne. Nedbajúc na tieto<br />
skutočnosti stavia sa odvážne Albert<br />
George svojmu problému zoči-<br />
-voči a púšťa sa do všetkých možných<br />
– väčšinou pochybných – procedúr.<br />
Zatiaľ čo šľachta po niekoľkých neúspešných<br />
terapeutických pokusoch<br />
hádže flintu do žita, snaží sa jeho<br />
manželka (Helena Bonham Carter)<br />
ďalej vytrvalo hľadať vhodného logopéda,<br />
až nakoniec narazí na neortodoxného,<br />
svojrázneho Austrálčana<br />
Lionela Loguea.<br />
L<br />
ogopédovi, ktorého brilantne<br />
stvárnil Geoffrey Rush, je i napriek<br />
inkognito pacienta nadmieru<br />
jasné, kto v liečebnej miestnosti nosí<br />
korunu. Počas terapie sa pravidlá, ako<br />
nedbanie na titul, oslovovanie potupnou<br />
prezývkou Bertie i ignorovanie<br />
pacientových pokusov ponechať si<br />
aspoň v súkromnom živote rôzne tabu,<br />
čo sa patrí a nepatrí, neskôr ukážu ako<br />
oprávnené opatrenia. Príležitostný<br />
herec a shakespearovský nadšenec<br />
sa spolieha na svoj intuitívne vyvinutý<br />
systém, ktorý zostavil pre traumatizovaných<br />
austrálskych vojakov počas<br />
1. svetovej vojny. Dôvera, rovnosť<br />
a blízkosť priateľa, ktorý počúva, sú<br />
pre Lionela z jeho vojenskej služby zažité<br />
princípy, ktoré by teraz mali fungovať<br />
i pre vysokú šľachtu. Spočiatku<br />
sa však nedarí, vojvoda podráždený<br />
predvedenými praktikami sa chystá<br />
odísť. Ale skôr ako princ opustí prvé<br />
sedenie, navrhne mu terapeut zaujímavú<br />
stávku, v ktorej garantuje,<br />
že koktavec je schopný „z fleku“ prečítať<br />
úryvok Shakespearovho Hamleta,<br />
bez zaváhania a prerušenia toku reči.<br />
Logue zaznamenáva na gramofóne<br />
slová rečníka, ktorý je pomocou<br />
hudby v slúchadlách akusticky oddelený<br />
od posluchu svojich traumatizujúcich<br />
návykov. Netrpezlivý princ<br />
očakávajúc obvyklý traumatický zážitok<br />
však pôsobivý experiment náhle<br />
preruší, bez toho, že by sa presvedčil<br />
o výsledku. Až vo vlastnej rezidencii<br />
si konečne záznam pustí – a jeho<br />
údiv nad svojím prvým bezchybným<br />
prednesom v živote je obrovský! Prirodzene,<br />
tento úspech definitívne<br />
prelomí ľady a tak môžu obaja začať<br />
so sčasti vtipnými, sčasti bizarnými,<br />
ale pre diváka stále zábavnými jazykovými<br />
cvičeniami.<br />
G<br />
eorgeov brat David má po smrti<br />
ich otca zdediť trón. Plánovaný<br />
sobáš s rozvedenou ženou sa však javí<br />
ako škandál, a tak sa korunný princ<br />
radšej vzdáva trónu. Na miesto Davida<br />
má nastúpiť George ako kráľ Juraj<br />
VI. Táto povinnosť mu však spôsobuje<br />
prudké vnútorné boje a necháva<br />
ho padnúť do ešte väčších pochybností<br />
o sebe. A ako by toho nebolo<br />
málo! Práve v tomto krehkom období<br />
prerodu anglickej monarchie v srdci<br />
Európy zaznieva hlas megalomanského<br />
a výrečného demagóga vyzývajúci<br />
do útoku proti celému svetu.<br />
V deň nástupu do úradu – v predvečer<br />
druhej svetovej vojny – korunného<br />
princa čakajú dve významné<br />
udalosti, ktoré vyžadujú statočného<br />
človeka: korunovačný obrad a ... „kráľovu<br />
reč“, oficiálny prejav do rozhlasu<br />
k blížiacemu sa vstupu do vojny! Pod<br />
veľkým tlakom si budúci kráľ pripravuje<br />
oba prejavy, ktoré BBC odvysiela<br />
po celom svete. Deň pred nástupom<br />
do úradu skúša terapeut svojho panikárskeho<br />
priateľa nalákať, aby čerpal<br />
z rezerv, ktoré má. Zámerne s ním vyprovokuje<br />
spor vo Westminsterskom<br />
opátstve. Tento spor eskaluje, keď si<br />
Lionel Logue sadne na trón a pritom<br />
zosmiešňuje vznešené symboly moci.<br />
Keď učiteľ zľahčuje tieto insígnie, kráľ<br />
sa na neho v hneve oborí a prikáže<br />
mu, nech opustí trón. Učiteľ sa ho<br />
akoby nezaujato pýta, prečo by to<br />
mal urobiť, a budúci kráľ v tej chvíli<br />
povie kľúčovú vetu: „Pretože mám<br />
svoj hlas“, vetu, ktorá nastávajúceho<br />
monarchu konečne oslobodí a nechá<br />
doň prúdiť život. Vo veľmi dôležitej<br />
scéne sa vášnivému terapeutovi darí,<br />
i napriek pochybnostiam ľudí, priviesť<br />
Bertieho až k menovaniu za kráľa.<br />
Záver filmu tvorí hlavná reč, ktorú<br />
režisér Tom Hooper zinscenoval s patričnou<br />
dávkou britskej zdržanlivosti.<br />
Žiadny hlasný tresk, žiadny pátos, len<br />
napínavý prejav človeka, ktorému<br />
sa podarí vďaka láske k priateľovi prekonať<br />
samého seba. V malom prijímacom<br />
priestore, ktorý je prepojený<br />
so svetom len mikrofónom, Lionel<br />
sprevádza Bertieho grandiózne napísanými<br />
slovami, vyvolávajúcimi u poslucháčov<br />
zimomriavky, zatiaľ čo v diaľke<br />
sa nesie Beethovenova 7. symfónia.<br />
Collin Firth v postave koktavého<br />
kráľa divákom veľmi pôsobivo približuje<br />
vnútorný boj a osobnú tragédiu<br />
– koktavého človeka a kráľa zároveň,<br />
ktoré režisér Tom Hopper nakoniec<br />
zladil takým majstrovským spôsobom,<br />
že celkom zaslúžene získal Oskara<br />
v kategórii najlepší herecký výkon<br />
v hlavnej úlohe.<br />
Mehmet Yesilgöz<br />
mehmet.yesilgoz@svetgralu.sk<br />
47<br />
Svet Grálu<br />
32 | 2012
VEDA<br />
Mozog ako nástroj duše<br />
Cez ktoré oblasti mozgu sa prejavuje<br />
duša človeka?<br />
Veda sa dnes snaží vyhnúť používaniu<br />
slova duša. Namiesto toho si osvojila<br />
pojem psyché. Obe slová však označujú<br />
ten istý pojem, sú to synonymá. Medzi<br />
ľuďmi panuje predstava, že duša<br />
a mozog predstavujú dve strany jednej<br />
mince. Stále je však záhadou, ako môže<br />
z objektívne merateľných mozgových<br />
prúdov vzniknúť subjektívny zážitok. Aj<br />
vďaka tomu sa v mnohých ľuďoch vynára<br />
otázka, či duša – na rozdiel od mozgu<br />
– nemá náhodou nehmotný charakter.<br />
Mozog jej pritom má slúžiť ako nástroj<br />
na ovládanie tela, s ktorým je spojená.<br />
Ale ktoré oblasti mozgu sú nevyhnutné<br />
pre činnosť duše? Je niektorá časť mozgu<br />
48<br />
Svet Grálu<br />
32 | 2012<br />
obzvlášť dôležitá na to, aby sa duša<br />
človeka mohla prejavovať?<br />
PSYCHÉ – „DYCH<br />
ŽIVOTA“<br />
Slovo psyché má grécky pôvod a znamená<br />
dych, dušu, život. Staré grécke<br />
predstavy rozlišujú medzi dušou života,<br />
teda „životnou silou miznúcou<br />
po smrti“ a vlastnou psyché, čiže „trvalo<br />
zostávajúcou podobou človeka“.<br />
Psyché, teda duša, nemôže byť nehmotná<br />
v tom zmysle, že by existovala<br />
z ničoho, ako si to mnohí odvodzujú<br />
od slova „nehmotná“. Pôsobí<br />
totiž na naše telo, teda vytvára naň<br />
určitý tlak a to dokazuje, že musí mať<br />
hmotný charakter – hoci jemnejšej<br />
podstaty ako viditeľné okolie. Napríklad<br />
pri smiechu – ako prejave duše<br />
– sa odbúravajú stresové hormóny<br />
a posilňuje imunitná schopnosť tela.<br />
Alebo zdanlivý liek (placebo), hoci<br />
neobsahuje žiadnu účinnú látku, dokáže<br />
do určitej miery zmierniť bolesti.<br />
Tento efekt možno prisúdiť dôvere<br />
človeka v účinok lieku. Duša je<br />
teda iného charakteru ako naše telo,<br />
je jemnejšia, ľahšia, neprístupná našim<br />
meracím prístrojom, pretože tie<br />
sú vyrobené z látky iného druhu. Sú<br />
príliš hutné na to, aby ju dokázali zaznamenať.<br />
Pre niekoho môže byť celkom nepravdepodobná<br />
predstava, že okrem<br />
hmoty ako ju poznáme – ako vytvára<br />
všetky predmety, ktoré nás obklopujú –<br />
by mohla existovať ešte aj iná jej forma.<br />
Toto neporozumenie však vyplýva<br />
z nedostatku skúseností a z povrchného<br />
pozorovania. Pre bežného človeka<br />
je napríklad ťažké predstaviť si<br />
štvrté skupenstvo – plazmu, a predsa<br />
je jej existencia vedecky dokázaná.<br />
Alebo si zoberme ako príklad oheň –<br />
hoci je hmotnej povahy – jeho podstata<br />
je oproti iným hmotným predmetom<br />
predsa len odlišná. Z pohľadu<br />
fyziky je možná aj existencia iných<br />
druhov hmoty. Čias točne známe elementárne<br />
častice sa môžu spojiť aj<br />
takým spôsobom, aký nepoznáme,<br />
a tým vytvoriť nové atómy. V tejto<br />
súvislosti si pripomeňme, že vesmír<br />
tvorí len asi z 20 % nám známa hmota.<br />
Najväčšiu časť nazývame „temná<br />
hmota“, pretože nemá vzájomné pôsobenie<br />
so svetlom. Jej preskúmanie<br />
zostáva vyhradené budúcnosti. Na základe<br />
týchto poznatkov možno predpokladať,<br />
že existujú ešte aj iné formy<br />
hmoty, ktoré človek doteraz nepreskúmal.<br />
Duch, teda jadro človeka musí<br />
byť obalené určitou formou hmoty,
VEDA<br />
aby dokázalo účinne ovládať telo človeka.<br />
Ako nástroj mu na to slúži mozog,<br />
teda presnejšie – istá časť mozgu,<br />
na ktorú má duch priamy vplyv.<br />
KEĎ CHÝBA<br />
MOTIVÁCIA<br />
Svoju dušu vnímame často len v nepríjemných<br />
súvislostiach, napríklad<br />
pri depresii. Ako už naznačuje toto<br />
slovo, ochorenie súvisí s vnútorným<br />
tlakom. Ide však o duševný tlak, nie<br />
fyzický. Pacienti trpiaci týmto ochorením<br />
sú skľúčení a majú slabú motiváciu.<br />
Chýba im akýkoľvek záujem<br />
o dianie okolo seba a na budúcnosť<br />
sa pozerajú pesimisticky. Fyzické<br />
funkcie majú oslabené. Ich myšlienky<br />
krúžia okolo úzkeho okruhu<br />
tém, ktoré často nemusia byť reálne.<br />
Táto bezmocnosť v zdanlivo bezvýchodiskovej<br />
situácii má za následok<br />
zvýšenú aktivitu v amygdale,<br />
čiže v oblasti mozgu, ktorá reaguje<br />
na city: strach, smútok, radosť i lásku.<br />
Človeku ubúda schopnosť radovať<br />
sa, neskôr namiesto smútku nastúpi<br />
vnútorná prázdnota a úplná apatia<br />
až necitlivosť. Amygdala teda úzko<br />
súvisí s citmi – prejavmi duše.<br />
Tento obraz jasne ukazuje, že bez<br />
aktívnej duševnej činnosti toho<br />
z osobnosti človeka veľa nezostáva.<br />
Optimizmus, vnútorný rozmach, stanovenie<br />
si cieľov, ktoré chceme dosiahnuť,<br />
súcit s druhými, to sú aspoň<br />
niektoré z aspektov, charakterizujúce<br />
duševný pohyb.<br />
ZVLÁŠTNE PREPOJENIA<br />
V MOZGU<br />
Jednotlivé časti mozgu nepracujú izolovane<br />
samy pre seba, ale úzko spolupracujú.<br />
Aby mohol človek vykonávať<br />
nejakú činnosť – napríklad čítať, musia<br />
byť aktívne rôzne oblasti mozgu<br />
súčasne. Tie tvoria určitú sieť.<br />
Vedci zistili pozoruhodný jav. Skúmaná<br />
osoba mala zavreté oči a nevykonávala<br />
žiadnu činnosť. Očakávali,<br />
že pri takomto stave panuje v mozgu<br />
relatívny pokoj a existuje len základná<br />
aktivita nervových buniek, ktorá by<br />
sa pri určitých činnostiach zvyšovala.<br />
No pokus ukázal pravý opak. Určité<br />
oblasti mozgu reagovali obrátene.<br />
V pokoji sa zaktivizovali, a pri premýšľaní<br />
a sústredení ich činnosť ustala.<br />
Bola aktívna dokonca aj v spánku.<br />
Na čo slúži časť mozgu, ktorá pracuje,<br />
keď nič nerobíme?<br />
Táto oblasť slúži na triedenie, spracovanie<br />
a vyhodnotenie všetkých zážitkov,<br />
problémov a myšlienok, ktoré<br />
na nás počas dňa pôsobili. Vyhodnocuje,<br />
čo je pre nás dôležité a čo nie.<br />
Určuje, čo si zapamätáme, i spôsob,<br />
ako budeme riešiť svoje problémy.<br />
Na túto časť mozgu pôsobí duša človeka<br />
najsilnejšie a priamo. Naproti<br />
tomu, pri silnej koncentrácii sa činnosť<br />
tejto oblasti preruší. Existuje<br />
však výnimka – a to riešenie morálnych<br />
otázok.<br />
V spomenutom experimente<br />
sa mala pokusná osoba vžiť do situácie<br />
slepca. Mala sa rozhodnúť, či<br />
prijme transplantáciu očí, ktoré pochádzajú<br />
z čierneho trhu, kde pravdepodobne<br />
darca musel obetovať<br />
svoje oči nedobrovoľne. Vznikol tu<br />
teda morálny rozpor, ktorým sa musela<br />
pokusná osoba vnútorne zaoberať.<br />
Zistilo sa, že takéto a podobné otázky<br />
viedli k aktivovaniu tých častí mozgu,<br />
ktoré sú činné najmä v stave, keď človek<br />
toľko nerozmýšľa a má zatvorené<br />
oči.<br />
ZANEDBANÁ<br />
ČINNOSŤ DUŠE<br />
Tieto časti mozgu sa zaoberajú aj<br />
spomienkami. Sú nepostrádateľné<br />
pri plánoch do budúcnosti, na zváženie<br />
našich úmyslov, rozvinutie<br />
cieľov a vnútornej prípravy na ne.<br />
Patrí sem aj empatia, teda schopnosť<br />
vcítenia sa do druhého človeka.<br />
S ňou úzko súvisí sebareflexia<br />
a schopnosť urobiť si o nejakej veci<br />
svoj názor. Zistilo sa, že ak sa z nejakého<br />
dôvodu prerušia dráhy medzi<br />
amygdalou a ostatnými mozgovými<br />
centrami, dochádza k neschopnosti<br />
posudzovať citový význam udalostí,<br />
čo vedie k úplnej nerozhodnosti<br />
a strate motivácie. Výskumy<br />
tiež dokazujú, že zo všetkých informácií,<br />
s ktorými denne prídeme<br />
do kontaktu, si pamätáme len tie,<br />
pri ktorých je amygdala aktívna.<br />
Z toho možno pochopiť mimoriadny<br />
význam tejto časti mozgu pre normálny<br />
život človeka. Jej aktivita je<br />
nevyhnutná na pestovanie morálky<br />
a rozvoja spoločnosti. V dnešnej<br />
dobe je však jej činnosť značne<br />
oslabená prílišným orientovaním<br />
sa na konzumný spôsob života, pri<br />
ktorom nie je čas zaoberať sa morálkou.<br />
Dokonca patrí medzi tie časti<br />
mozgu, ktoré sú pri dlhodobom pití<br />
alkoholu najviac oslabené.<br />
Duša človeka je v skutočnosti<br />
vždy pripravená prejaviť sa, pokiaľ<br />
jej dáme príležitosť: stíšime sa a zaoberáme<br />
sa otázkami morálky a blaha<br />
našich blížnych. Pokiaľ sme ustavične<br />
zaneprázdnení myšlienkami<br />
na svoju prácu, koníčky a podobne,<br />
duša sa prejaviť nedokáže. Záleží<br />
len na nás, či mozgové oblasti, prostredníctvom<br />
ktorých sa duša najviac<br />
prejavuje, náležito využívame a tým<br />
rozvíjame svoje ľudské hodnoty.<br />
Prof. Dieter Malchow<br />
dieter.malchow@svetgralu.sk<br />
49<br />
Svet Grálu<br />
32 | 2012
„Svetlo priniesť<br />
do hlbín ľudského<br />
srdca – to je<br />
poslanie umelca!“<br />
Ro<br />
bert<br />
Schumann<br />
Osudové<br />
stretnutia<br />
JAROSLAV<br />
KLIMECKÝ<br />
Robert Schumann (nemecký hudobný skladateľ, 1810–1856) – bol jedným z popredných<br />
predstaviteľov romantického umenia. Po otcovi zdedil literárne sklony,<br />
no už v detstve prejavoval hudobné nadanie a hudba sa napokon stala jeho poslaním.<br />
Schumannov životný príbeh je pretkaný nezvyčajným úsilím i zaslúženým úspechom<br />
a napriek láskyplnému partnerskému vzťahu aj osobným utrpením.<br />
50<br />
Svet Grálu<br />
32 | 2012
OSOBNOSŤ<br />
HĽADANIE<br />
edného dňa zaklopal osemnásťročný<br />
J študent práva na dvere domu na Novom<br />
trhovisku v Lipsku, aby požiadal<br />
pána Friedricha Wiecka, vychýreného<br />
učiteľa hry na klavíri, o štúdium.<br />
Mladý študent hral na klavíri, aj komponoval,<br />
a nedávno sa pevne rozhodol<br />
zanechať štúdium práva a plne sa venovať<br />
hudbe. Bol to Robert Schumann.<br />
Friedrich Wieck, ktorého nedávno<br />
opustila žena a zanechala mu tri deti<br />
− dvoch synov a najmladšiu dcérku<br />
Claru, musel zastať výchovu i prácu<br />
učiteľa klavíra. Domáce práce pripadli<br />
gazdinej Nanne.<br />
Otec skoro rozpoznal u malej Clary<br />
nevšedný hudobný talent a rozhodol<br />
sa ju vyučovať podľa svojich metód.<br />
Zaviedol tvrdý režim: každý deň hodinu<br />
pri klavíri, dve hodiny teórie, čítania<br />
a písania nôt, harmónie. Potom<br />
dve hodiny prechádzky s otcom, „aby<br />
mala pevné nervy“, a zvyšok dňa bol<br />
venovaný školskému vyučovaniu. Ale<br />
Clara sa sama vracala ku klavíru, malé<br />
rúčky preberali po klávesnici a jej hudobná<br />
pamäť udivovala. Dokázala čítať<br />
a písať noty skôr, ako šlabikár.<br />
Schumann bol Wieckom prijatý<br />
za týchto podmienok: cvičiť každý deň<br />
niekoľko hodín na klavíri a študovať<br />
teóriu u profesora Dorna. Ubytovaný<br />
bol u Wieckovcov v dome, ktorý slúžil<br />
aj ako penzión pre žiakov. Rozhodol<br />
sa dohoniť čas stratený na práve. Pustil<br />
sa do najprotivnejších cvičení, vo svojej<br />
izbe sedával pri klavíri celé hodiny,<br />
podroboval sa až tyranskej disciplíne,<br />
ktorú učiteľ vyžadoval.<br />
Teraz ako starší žiak mal za úlohu<br />
sprevádzať malú Claru na dlhých prechádzkach<br />
namiesto otca. Schumann<br />
považoval Claru za malú žabku, trochu<br />
trucovitú, s veľkými očami, ktorá<br />
má rada zo všetkého najviac – čerešne.<br />
Dievčinka, cupitajúca vedľa<br />
neho, sa hrala, poskakovala a stále<br />
sa na niečo pýtala. Večer potom prichádzala<br />
s oboma bratmi do jeho<br />
izby a počúvali strašidelné rozprávky,<br />
hrali šarády, dávali si hádanky. Boli to<br />
krásne chvíle oddychu po dni plnom<br />
cvičenia, učenia a komponovania.<br />
Vtedajšia doba si potrpela na zázračné<br />
deti. Beethoven mal vtedy päťdesiatpäť,<br />
Mendelssohn šestnásť, Chopin<br />
pätnásť. Podobne ako Liszt, všetci<br />
hrali prvýkrát na verejnosti vo svojich<br />
deviatich rokoch, Mozart v šiestich.<br />
A Friedrich Wieck použil pri Clare<br />
rovnaké metódy ako Leopold Mozart<br />
u svojho syna Wolfganga.<br />
Naplánoval s malou Clarou turné<br />
po veľkých nemeckých mestách. Začali<br />
vo Frankfurte, potom do Darmstadtu<br />
a ďalej až do Paríža. Tam spoznali<br />
Chopina, boli tam Mendelssohn,<br />
Liszt, hral tam Paganini…<br />
KRIŽOVATKA<br />
lara už bola hotová virtuózka. Čakali<br />
ju ďalšie koncerty doma, v lip-<br />
C<br />
skom Gewandhause a vo Zwickau,<br />
rodnom meste jej staršieho „brata“,<br />
ktorým jej vtedy Robert bol. „Prvýkrát<br />
v živote som videl, ako Zwickau<br />
jasá nadšením. To je Clarina zásluha.<br />
Jej hra je majstrovská a krásna,“ zaznamenáva<br />
si Schumann.<br />
Schumann chcel zdokonaliť svoju<br />
techniku. V čase neprítomnosti Wieckových<br />
tak vášnivo a neúnavne cvičil,<br />
až mu ochromela pravá ruka. Žiadne<br />
liečenie nepomáhalo. Bola to katastrofa.<br />
Tým usilovnejšie však začal<br />
komponovať. Bol to aj koniec štúdia<br />
u Wiecka. Odsťahoval sa, ale s rodinou<br />
sa priateľsky stýkal naďalej. Vzťah<br />
ku Clare sa pomaly menil. Už tušil,<br />
čím pre neho Clara je. Písali si.<br />
Tieto listy a takmer každodenný styk<br />
otca Wiecka znepokojili. Vzal celú vec<br />
do svojich rúk a rozhodol sa poslať<br />
Claru do Drážďan pod zámienkou štúdia<br />
teórie u riaditeľa Drážďanskej opery.<br />
Vtedy zomrel Schumannov brat Julius<br />
a Rosalie, manželka brata Karla.<br />
Tieto dve udalosti spôsobili otras a prepuknutie<br />
Schumannovej choroby.<br />
Píše Clare: „V noci mi náhle prišla<br />
na rozum ta najstrašnejšia myšlienka.<br />
Úzkosť ma hnala z miesta na miesto,<br />
dych sa mi strácal pri pomyslení, ako<br />
by bolo, keby som nemohol viac myslieť…<br />
Bežal som v strašnom rozrušení<br />
k lekárovi – povedal som mu všetko,<br />
že moje zmysly často zlyhávajú, že som<br />
nevedel, kam so svojou úzkosťou a dokonca<br />
nemôžem zaručiť, že v takom<br />
stave bezradnosti nevztiahnem ruku<br />
na svoj život…“<br />
„Ožeňte sa,“ radil lekár…<br />
Clara pricestovala do Zwickau, kde<br />
mala koncert. Bol tam. Neodvažovala<br />
sa nahliadnuť do sály. Hrala v krásnych<br />
modrých šatách, ďakovala za potlesk,<br />
ozývalo sa volanie „bravo!“, potom nasledovali<br />
ovácie, ktoré boli na každom<br />
jej koncerte. Prišiel za ňou do šatne, pobozkal<br />
ju a povedal jej, že ju miluje.<br />
PREKÁŽKY<br />
eď Schumann oficiálne požiadal<br />
K o Clarinu ruku, odpoveďou bolo<br />
kategorické nie. Schumann je chudobný<br />
muzikant, ktorého nikto nepozná.<br />
A otec Wieck si predstavuje,<br />
že bude odovzdávať dcéru mužovi bohatému,<br />
s titulom. Alebo i bez titulu,<br />
ale aby ho mal pod svojím vplyvom,<br />
nie takto názorovo odlišného, ako je<br />
Schumann. Po dlhých prieťahoch žiadal<br />
nakoniec Wieck odlúčenie na dva<br />
roky. Dúfal, že Clara sa podrobí a zabudne.<br />
Prvý koncert mala na konzervatóriu.<br />
Trinásťkrát ju vyvolali. Trinásťkrát<br />
sa uklonila „…tak krásne nešikovne,“<br />
písal nadšený kritik. Blahoprajné listy,<br />
návštevy. „Hrala som Ťa tak nadšene,<br />
Robert, že poslucháči boli dojatí.“<br />
Otec Wieck však stále tvrdošijne odmietal<br />
dať súhlas k svadbe, hoci splnili<br />
51<br />
Svet Grálu<br />
32 | 2012
OSOBNOSŤ<br />
podmienku dvojročného odlúčenia.<br />
Dokonca sa uchýlil k ohováraniam<br />
a klamstvám. Situácia sa nakoniec tak<br />
vyhrotila, že došlo k súdnemu procesu.<br />
Wieck Schumanna obvinil, okrem<br />
iných klamstiev, z opilstva. Súd by k obvineniu<br />
prihliadol, keby Wieck podal<br />
dôkaz. No svedectvo priateľov pomohlo.<br />
Prišla svedčiť Ernestine von Fricken,<br />
Felix Mendelssohn osobne, rovnako aj<br />
Liszt.<br />
12. septembra 1840 o desiatej hodine<br />
dopoludnia, po súdnom povolení<br />
k svadbe, kráčal malý sprievod alejou<br />
vedúcou ku kostolíku v Schönfelde, dedinke<br />
neďaleko Lipska. Bolo krásne<br />
septembrové predpoludnie. Prišli všetci<br />
priatelia. Organ hral chorál. V ten deň<br />
sa stala Clara Wiecková Clarou Schumannovou.<br />
Obe duše prekonali posledné<br />
protivenstvá.<br />
Doterajšia Schumannova tvorba bola<br />
prevažne komorná. Hlavne klavírne<br />
skladby, piesne, kvartetá, menšie formy.<br />
V roku 1841 začína však aj symfonická<br />
tvorba. Prvým počinom v tomto odbore<br />
je „Jarná symfónia B dur“. To Clara<br />
mu dodala odvahy. Dokonca ho poháňala<br />
i pri komponovaní. Prvé predvedenie<br />
„Jarnej“, 31. 3. 1841 v Gewandhause,<br />
bolo mimoriadne úspešné. Dirigoval<br />
Felix Mendelssohn. Tento veľký dirigent<br />
a skladateľ sa potom podieľal i na ďalších<br />
premiérach Schumannových diel.<br />
Vystupoval aj s Clarou ako pianista pri<br />
štvorručných skladbách alebo pri dielach<br />
pre dva klavíry.<br />
Pre Claru však prichádza doba ťažkých<br />
úloh. Narodilo sa prvé dieťa,<br />
dcérka Mária, a potom nasledovali ďalšie<br />
deti. Bolo ich nakoniec osem. Prišli<br />
hmotné starosti uživiť a opatriť rodinu.<br />
Toho by sa Clara neľakala, keby mohla<br />
naplno hrať a zarábať. Ale žiť so Schumannom<br />
nebolo vôbec ľahké. Pri komponovaní<br />
vyžadoval úplný pokoj, Clara<br />
sa celé dni a týždne nemôže dotknúť<br />
klavíra. Zvládnuť Schumannove nervové<br />
výkyvy, utešovať ho vo chvíľach<br />
52<br />
Svet Grálu<br />
32 | 2012<br />
depresií bolo často ťažké. Bola mu nežnou<br />
družkou, dôverníčkou, matkou,<br />
gazdinou, ošetrovateľkou a chcela, musela<br />
zostať umelkyňou. Ale hmotné<br />
ťažkosti donútili oboch, že sa o čas<br />
na prácu museli podeliť. Clara začala<br />
svoje koncertné turné. Začala spoločným<br />
koncertom s Franzom Lisztom<br />
v Lipsku. Potom sa už množili pozvania<br />
do nemeckých miest aj do cudziny.<br />
V decembri 1843 zaťukal nesmelo<br />
ku Clare otec Wieck. Tá mu letela radostne<br />
v ústrety. On potom napísal<br />
Schumannovi pokorný list a pozval ho<br />
na návštevu do Drážďan, kde teraz žil.<br />
Po priam zúrivom boji nastal konečne<br />
mier. Otec uvoľnil Clarine veno a vrátil<br />
jej klavír. Clara jasala. Konečne dva<br />
klavíry!<br />
V novembri 1846 cestovali do Viedne.<br />
Mali tam štyri koncerty. Clara hrala<br />
s Antonom Rubinsteinom Schumannove<br />
variácie pre dva klavíry s orchestrom,<br />
Robert dirigoval „Jarnú symfóniu“.<br />
Eduard Hanslick, kritik a Schumannov<br />
ctiteľ, komentoval chladné prijatie: pre<br />
povrchnú Viedeň príliš ťažká hudba.<br />
Zato Praha, kam došli z Viedne cez<br />
Brno, ich čakala s nadšením. Od začiatku<br />
cítili obrovský rozdiel oproti<br />
viedenskej ľahostajnosti. Prvý koncert<br />
sa konal v Platýze v januári 1847 pred<br />
celkom zaplnenou sálou, v ktorej sa leskla<br />
významná pražská šľachta i s kniežaťom<br />
Windischgrätzom, vojenským<br />
veliteľom Prahy. Bolo tu však i meštianstvo<br />
a univerzitná mládež. Schumann<br />
zožal obrovský úspech. Druhý koncert<br />
bol v Stavovskom divadle. Vrcholom bol<br />
Klavírny koncert a mol.<br />
Z prítomných najviac hudba zaujala<br />
mladého Bedřicha Smetanu. Predstavili<br />
ho manželom Schumannovým v paláci<br />
vojvodu Thuna. Pri tejto príležitosti<br />
Schumannovi predložil niektoré svoje<br />
rané skladby.<br />
Rok 1849, najplodnejší rok. Schumann<br />
v neustálej práci. Ťarcha choroby<br />
dolieha často natoľko, že nie je schopný<br />
zachytiť niť myšlienok, zapamätať si nápad.<br />
Dnes jeho zlé nálady chápeme, vtedajší<br />
súčasníci si však nevedeli dať rady.<br />
Schumann sa im odcudzoval a vzďaľoval.<br />
V tejto situácii prišla ponuka<br />
na miesto hudobného riaditeľa v Düsseldorfe<br />
a Schumann ju prijal.<br />
PRÍCHOD<br />
OČAKÁVANÉHO<br />
olo to jedného dňa v septembri 1853,<br />
B keď zaznel pri dverách Schumannovcov<br />
zvonček. Otvoril sám Schumann.<br />
Na prahu stál plavovlasý mladík jemnej<br />
tváre bez fúzov a slabým ustrašeným<br />
hlasom požiadal, či by mohol hovoriť<br />
s Clarou a Robertom. Mladík bol hudobník,<br />
jeden z množstva hudobníkov,<br />
ktorí prichádzali so svojimi skladbami<br />
pod pazuchou, najčastejšie v rukopise.<br />
Tento však mal odporúčajúci list od Josefa<br />
Joachima, mladého husľového virtuóza,<br />
s ktorým sa Schumann nedávno<br />
stretol na hudobnom festivale. Mladík<br />
povedal, že sa menuje Johannes Brahms,<br />
pochádza z Hamburgu a má dvadsať rokov.<br />
To bolo všetko. Vyzeral ako dieťa.<br />
Hovoril práve tak málo ako Schumann,<br />
bude teda lepšie, keď si sadne ku klavíru<br />
a zahrá svoje skladby.<br />
Začal prvou vetou Sonáty v C. Po niekoľkých<br />
taktoch musel prestať, pretože<br />
Schumann, hlboko vzrušený, volal<br />
do vedľajšej miestnosti: „Clara, Clara,<br />
niečo si vypočuj!“ Prišla Clara a mladík<br />
znova začal hrať svoju prvú skladbu<br />
v prítomnosti najväčšej nemeckej klavírnej<br />
virtuózky. Prvá, druhá, tretia skladba,<br />
Schumannovci boli od radosti bez seba,<br />
dojatí, očarení. V ten deň nebola žiadna<br />
vychádzka. Brahms zostal na obed.<br />
Ubytoval sa v neďalekom hostinci. Neodvážil<br />
sa prijať pozvanie na budúci deň,<br />
Clara po neho musela prísť. A deň nato,<br />
aj všetky ostatné dni musela poňho zakaždým<br />
prísť… V priebehu niekoľkých<br />
dní Schumannovci Brahmsa spoznali.<br />
Podľa Roberta mal mladík zasnený
OSOBNOSŤ<br />
výraz. Pri klavíri bol však ako premenený.<br />
„Čistý ako diamant, nežný ako<br />
sneh,“ písal Joachim.<br />
CHOROBA<br />
ačalo to bolesťou v uchu v noci<br />
Z 10. februára 1854 a migrénou, ktorá<br />
sa nedala ničím utíšiť. Potom počul tón,<br />
ktorý neustával. „Prakticky sme už nespali,“<br />
rozpráva Clara, „niekoľkokrát<br />
opakoval, že sa z toho zblázni, ak to neprestane.<br />
Celý deň 27. februára bol rozrušený,<br />
trápila ho horúčka a blúznil…“<br />
V noci sa nepozorovane vytratil<br />
z domu. Pršalo. Bežal k Rýnu a vrhol<br />
sa do rieky. Lodníci ho vytiahli a dopravili<br />
domov. Clara bola zúfalá. Toto nečakala.<br />
Lekári, so Schumannovým súhlasom,<br />
navrhli súkromné sanatórium<br />
v Endenichu pri Bonne. Sanatórium pre<br />
choromyseľných.<br />
„Bola nedeľa 4. marca,“ píše Clara.<br />
„Krytý kočiar stál pred našimi dverami.<br />
Robert sa rýchlo obliekol, nastúpil<br />
s dvoma ošetrovateľmi do voza, nespýtal<br />
sa na mňa ani na deti a kočiar<br />
odišiel.“<br />
Clara znovu načerpala silu a vyrazila<br />
na turné. Musela sa starať o osem detí<br />
vo veku od štyroch mesiacov do trinásť<br />
rokov a okrem toho odchádzali priatelia,<br />
Joachim, Grimm. Zostal iba Brahms.<br />
V januári už bola zase na cestách. Ponáhľať<br />
sa, usporiadať koncerty, zostavovať<br />
programy, starať sa o lístky, prenájom<br />
sály, nosiča klavíra, ladičov, starať<br />
sa o všetko, stoj čo stoj poznať znovu<br />
radosť, keď ju obecenstvo zahrnie potleskom,<br />
ováciami ako najlepšiu nemeckú<br />
klaviristku. Ale tiež jej šlo o to,<br />
aby hrala hudbu drahého Roberta, aj<br />
aby sa pokúsila získať uznanie hudbe<br />
jeho korunného princa – Brahmsa,<br />
a predovšetkým uživiť osem detí, zaplatiť<br />
opatrovateľky a penzionáty.<br />
Veľký úspech mala v Prahe. Veľký<br />
úspech vo Viedni. Za štvrť roka mala<br />
Clara dvadsaťšesť koncertov. Po celý ten<br />
čas jej Brahms písal. „Najdrahšia priateľka,“<br />
potom „milovaná Clara, myslím<br />
na Vás celý deň.“<br />
Schumannova choroba sa v sanatóriu<br />
zhoršovala. Návštevy dovolili<br />
Len Brahmsovi. Teraz ho Schumann<br />
spoznal a usmial sa na neho. 23. júla<br />
1856 dostala však Clara telegram: „Ak<br />
chcete ešte vidieť manžela živého, čo<br />
najrýchlejšie príďte.“ Clara ho nevidela<br />
od marca 1854. Sprevádzal ju Brahms.<br />
„Uvidela som ho. Usmial sa na mňa<br />
a s veľkou námahou ma objal jednou<br />
rukou, pretože už sa veľmi nemohol<br />
hýbať. Ležala som ticho pri jeho nohách,<br />
on na mňa iba chvíľami pohliadol,<br />
hmlisto síce, ale nevýslovne milo.<br />
Už sa mu nedalo rozumieť. Iba raz som<br />
porozumela.“ „Moja“, chcel asi riecť<br />
„Clara“, pritom sa milo usmieval, „poznám<br />
– ťa.“<br />
Schumann zomrel dva dni nato,<br />
29. júla 1856 popoludní. Sám. Clara,<br />
Johannes i Josef Joachim práve odišli.<br />
TEN, KTORÝ PRIŠIEL<br />
rahmsova symfónia e mol bola<br />
B dokončená v roku 1876 a prvýkrát<br />
uvedená v Karlsruhe. Mala<br />
skvelý úspech. Symfónia putovala<br />
s úspechom do Viedne a ďalej do celého<br />
sveta. V poslednej vete Adagio<br />
sa z nepokojného tremola sláčikov<br />
vynoril prekrásny motív v lesnom<br />
rohu, ktorý preberajú drevené nástroje<br />
a nakoniec celý orchester, všeobecne<br />
známy „Pozdrav Clare Schumannovej“.<br />
Je to iba osem taktov,<br />
naplnených vrúcnou láskou. Sama<br />
Clara bola v siedmom nebi. Génius<br />
jej drahého Johannesa bol konečne<br />
uznaný.<br />
Keď sa jedného dňa vrátila z turné<br />
v Anglicku, zistila, že jej slabne sluch.<br />
„Myslím, že tým môj život končí. Nemám<br />
už silu byť šťastná.“<br />
Ako šesťdesiatsedemročná znovu odcestovala<br />
hrať do Londýna. Po návrate:<br />
„Ach, všetkému je koniec.“ Nemohla už<br />
hrať, reumatizmus jej zabránil sprevádzať<br />
sólistu. Brahms jej poslal pätnásťtisíc<br />
toliarov, pretože „odmietla<br />
hrať“, s listom: „Raduj sa zo všetkého,<br />
čo zajtra prežiješ dobré a krásne…“ Konečne<br />
sa musela rozhodnúť: ohlásila<br />
posledný verejný koncert. Bol 12. marec<br />
1891. Brahmsove Variácie na Haydnovu<br />
tému, pre dva klavíry, musela<br />
opakovať.<br />
Stará dáma dávala ďalej hodiny klavíra<br />
a vymieňala si s Brahmsom listy<br />
plné dobrej, alebo i zlej nálady. Búrlivé,<br />
prudké, a zase také nežné…<br />
Clara zomrela v noci z 20.<br />
na 21. mája 1896. Brahmsa už nevidela.<br />
A ten stratil tú, ktorá ožiarila jeho život<br />
skladateľa a úplne rozvrátila jeho osud<br />
muža. Obyčajnou prítomnosťou vytlačila<br />
všetky ostatné lásky z jeho života.<br />
S priateľmi ju sprevádzal na bonnský<br />
cintorín k Robertovi. Rozlúčili sa.<br />
Johannes doposiaľ komponoval –<br />
jedenásť chorálových predohier pre<br />
organ.<br />
V noci z 2. na 3. apríla 1897 ochorel.<br />
Prvýkrát v živote. Skoro ráno mu<br />
z neznámych dôvodov vstúpili slzy<br />
do modrých, teraz už vyblednutých<br />
očí, ktoré sa iba vzdialene podobali<br />
očiam mládenca z Hamburgu. Stiekli<br />
po vychudnutých lícach a zachytili<br />
sa v šedivých fúzoch. Šťastne sa usmial<br />
a oči zatvoril navždy. Putovanie všetkých<br />
troch hľadajúcich sa duší sa skončilo.<br />
Kruh sa uzavrel.<br />
„V každej dobe existuje tajomný zväzok<br />
spriaznených duší. Uzatvorte vy,<br />
ktorí k nemu patríte, kruh pevnejšie,<br />
aby pravda umenia vždy jasnejšie žiarila,<br />
všade rozširujúc radosť a požehnanie!“<br />
(Robert Schumann)<br />
Jaroslav Klimecký<br />
jaroslav.klimecky@svetgralu.cz<br />
53<br />
Svet Grálu<br />
32 | 2012
Kto to nepozná: Je 20 hodín 15 minút.<br />
Presne na 20. hodinu som mal dohovorenú<br />
schôdzku so svojou priateľkou<br />
práve tu, v tejto kaviarni. Zatiaľ tu nie<br />
je. A v našej mysli beží film. Stalo sa jej<br />
niečo? Mali sme sa stretnúť skutočne tu?<br />
Vždy chodí neskoro, všetko ostatné je<br />
zasa dôležitejšie ako ja… a tak ďalej.<br />
o sa v takýchto chvíľach deje?<br />
Č V hlave preberáme paletu starých<br />
osvedčených vzorcov myslenia a pokúšame<br />
sa zaradiť do nich túto situáciu<br />
– hodnotíme ju, hoci nevieme, aká<br />
je príčina oneskorenia. Čo keby sme<br />
raz v takejto chvíli pustili z hlavy zaužívané<br />
vzorce myslenia a zaujali iný<br />
uhol pohľadu? Keby sme radšej pokojne<br />
vyčkali a potom si nechali vysvetliť<br />
dôvod oneskorenia? Čo keby<br />
sme sa z hodnotiteľov stali iba pozorovateľmi?<br />
Čo keby sme sa už raz nezaoberali<br />
tým, čo by bolo, keby… alebo čo<br />
by mohlo byť, keby… a namiesto toho<br />
radšej vedome vnímali predovšetkým<br />
sami seba a veci okolo, skrátka vlastný<br />
život? Pozorovali ho a tým sa stali vedomými<br />
seba samých.<br />
OD HODNOTITEĽA<br />
K POZOROVATEĽOVI<br />
54<br />
Svet Grálu<br />
32 | 2012<br />
Čo tým mienim – stať sa z hodnotiteľa<br />
pozorovateľom? Mám tým na mysli,<br />
že sa môžeme raz pokúsiť uniknúť<br />
zo vzorcov, z priehradiek svojho denného<br />
myslenia a pozrieť sa na to, čo<br />
nás stretáva nezaujato – nevyťahovať<br />
zásuvky s podobnými skúsenosťami,<br />
a hneď to práve prežívané hodnotiť.<br />
Keď pozorujeme svoje myslenie, zistíme,<br />
že často svoje správanie hodnotíme<br />
ešte skôr, než sa prejaví navonok.<br />
Premietame si v hlave možné<br />
akcie alebo reakcie, používame vzorce,<br />
ktoré sme si v priebehu života vytvorili,<br />
a tým si vlastne zmaríme šancu<br />
na pokus vyhnúť sa unáhlenému posudzovaniu.<br />
Odložme raz predčasné
ŽIVOT<br />
Rozhodnutie k vlastnej<br />
zodpovednosti<br />
Globálna zmena vedomia začína v nás<br />
hodnotenie, alebo naň pozerajme iba<br />
ako na jednu z nekonečného radu<br />
možností, ktoré sa môžu stať. To potom<br />
bude znamenať, že tým získame<br />
iný uhol pohľadu na situáciu a môžeme<br />
zažiť nejedno prekvapenie. Je veľkou<br />
úľavou, keď sa tým oslobodíme<br />
od ilúzie, že vždy musíme všetko dôkladne<br />
zvážiť a premyslieť, aby sme<br />
urobili správne rozhodnutie. V skutočnosti<br />
dopredu vôbec nevieme, aký<br />
výsledok nás očakáva. Až keď konáme,<br />
môžeme vnímať čo sa deje.<br />
UVEDOMIŤ SI VLASTNÚ<br />
ZODPOVEDNOSŤ<br />
Prečo je také dôležité vedome vnímať<br />
sám seba a svoj život? Pretože tým môžem<br />
spoznávať, kde sa práve nachádzam,<br />
ako som sa sem dostal, kto som<br />
a kam smerujem. Skúsme ísť o krok<br />
ďalej a skúmať vlastné vnútro: kým<br />
by som chcel byť, kam vlastne chcem<br />
a ako tam dôjdem. V týchto otázkach<br />
je ukrytá pravda. Nikto iný okrem nás<br />
nemôže vedieť, čo my sami chceme,<br />
aké rozhodnutie urobíme, akým smerom<br />
sa chceme vyvíjať a aké cesty zvolíme.<br />
Riadime sa – či už vedome alebo<br />
nevedome – vždy sami podľa seba.<br />
Toto poznanie nesmierne oslobodzuje.<br />
Veď znamená, že neexistuje nik iný, kto<br />
určuje, ako sa chcem vyvíjať – iba ja<br />
sám. Kým si myslíme, že naši rodičia,<br />
naši učitelia, naši priatelia, naši partneri<br />
môžu určovať alebo hoci iba spoluurčovať,<br />
ako sa máme rozvíjať, dovtedy<br />
premeškávame možnosť uplatňovať<br />
svoju slobodu – možnosť samostatne<br />
rozhodovať o tom, čo chceme a čo urobíme<br />
– a podľa nej žiť. Nie sme obeťou<br />
okolností – sme tvorcom svojho života.<br />
S rozvojom svojho sebauvedomenia<br />
poznávame, že okolo nás nie je nikto,<br />
kto je zodpovedný za naše rozhodnutia,<br />
kto nesie „vinu“ za naše správanie.<br />
Sme to iba my sami, naša vôľa a naše<br />
rozhodnutia, ktoré robíme za seba<br />
v každom okamihu svojho života.<br />
Naše každodenné rozhodnutia sú vždy<br />
zamerané na nejaké ciele, ktoré sme<br />
si – zasa vedome či nevedome – niekedy<br />
vytýčili. Keď ich vedome skúmame,<br />
potom poznávame, na aký<br />
cieľ boli zamerané. A tu je zrejmé, aké<br />
dôležité je uvedomovať si svoje ciele,<br />
prípadne vedome si ich sám stanoviť.<br />
Keď že niet nikoho, kto nám určuje, čo<br />
musíme v živote dosiahnuť, môžeme si<br />
slobodne voliť.<br />
„Ja chcem…“ povieme si. Na otázku, čo<br />
chcem, stále jestvuje nadriadená odpoveď:<br />
chcem byť šťastný, chcem, aby<br />
sa mi dobre darilo. Táto nadriadená<br />
odpoveď je tu vždy bez ohľadu na to,<br />
do akej hĺbky alebo do akých detailov<br />
sa svojimi cieľmi v jednotlivých životných<br />
etapách zaoberám.<br />
Každý je zodpovedný sám za seba,<br />
a každý má právo aj sám zaujať stanovisko<br />
ku konaniu druhých. Blížni<br />
v našom okolí nám svojím správaním,<br />
alebo často už len svojou existenciou<br />
dávajú možnosť prísť na to, kto skutočne<br />
sme, teda čo je pre nás dobré<br />
a čo nie, čo chceme a čo nie. Práve tu<br />
a práve teraz máme vzájomné možnosti<br />
reflexie a je oveľa lepšie ich využiť<br />
pre seba samých, nezastať pri<br />
hodnotení alebo odsudzovaní svojich<br />
blížnych, ani sa nepokúšať ich zmeniť.<br />
VEDOMÉ ROZHODNUTIE<br />
ZA SEBA<br />
Ak len vedome vnímame seba, odraz<br />
svojich cieľov, naše vedomie sa intenzívne<br />
rozvíja. A ak sa stále častejšie<br />
rozhodujeme sami za seba, je pre nás<br />
vedomé prežívanie – byť tu a teraz –<br />
stále ľahšie. Najdôležitejšie je urobiť<br />
prvý krok a prekonať myšlienkové<br />
štruktúry, opustiť vychodené cestičky<br />
a otvoriť sa novým možnostiam, jednoducho<br />
– pozorovať svet z iného uhla<br />
pohľadu. V každom prípade sa nám<br />
to vyplatí; nemáme čo stratiť, iba veľa<br />
získať.<br />
Každý z nás má absolútnu slobodu<br />
v tom, ako si utvára cestu k vlastnému<br />
sebauvedomeniu. A každá z tých ciest<br />
je iná, veď každý sme jedinečná osobnosť<br />
so svojimi špecifickými danosťami,<br />
skúsenosťami a podmienkami,<br />
robíme vlastné závery a vlastné rozhodnutia.<br />
No spája nás tá dôležitá skutočnosť,<br />
že rozvoj vlastného vedomia je<br />
prvým krokom k zmene globálneho<br />
vedomia. – Zatvorme teda oči a snívajme<br />
o našom svete, aký by sme ho<br />
chceli mať: ako bude vyzerať to globálne<br />
vedomie, ktoré urobí tento sen<br />
skutočnosťou?<br />
Janina Rieck<br />
janina.rieck@svetgralu.sk<br />
55<br />
Svet Grálu<br />
32 | 2012
NÁZORY<br />
56<br />
Svet Grálu<br />
32 | 2012<br />
Impressum:<br />
Svet Grálu<br />
Časopis pre duchovné súvislosti v živote<br />
Číslo 32/2012, vyšlo 1. 6. 2012.<br />
Redakcia:<br />
SVET GRÁLU n. o.<br />
Vojenská 9, 040 01 Košice<br />
Adresa administrácie:<br />
Páričkova 21, 821 80 Bratislava 2<br />
Redakčná rada:<br />
Rudolf Harčarík (Košice), Mária Majerová (Košice),<br />
Roman Levický (Slanec), Rastislav Podivinský<br />
(Trenčianske Teplice), Tomáš Výboch (Komárno),<br />
Václav Kazda (Brno), Anna Štefková (Zlín),<br />
Marie Šuláková (Veselíčko), Artur Zatloukal st.<br />
(Brno), Artur Zatloukal ml. (Brno)<br />
Prekladatelia a korektori:<br />
Beáta Kseňáková, Maroš Látal, Mária Majerová, Igor<br />
Mešťánek, Tomáš Mešťánek, Rastislav Podivinský,<br />
Adela Slováčková, Andrea Stúpalová, Vladimír<br />
Trebichalský, Dagmar Trangošová, Tomáš Výboch<br />
Vydavateľ:<br />
Stiftung Gralsbotschaft<br />
Lenzhalde 15, D-70192 Stuttgart<br />
www.gral.de<br />
Rozširuje:<br />
Svet Grálu n. o.; Mediaprint-Kapa<br />
Predplatné:<br />
Svet Grálu n. o.<br />
Administrácia SG,<br />
Páričkova 21, 821 80 Bratislava 2<br />
redakcia@svetgralu.sk<br />
Výroba:<br />
Michael Oort, Stuttgart<br />
Internet:<br />
Miloš Stúpala (Bratislava),<br />
Milan Púček (Dubnica nad Váhom)<br />
Distribúcia:<br />
Tomáš Mešťánek (Bratislava)<br />
Marketing:<br />
Pavol Sokol (Pezinok), Oto Výboch (Komárno)<br />
On-line obchod:<br />
Maroš Látal (Bratislava)<br />
Grafika:<br />
Kristýna Franková (Brno), Alena Nairn (Praha),<br />
Martin Pukančík (Košice)<br />
Tlač:<br />
Tiskárna Grafico s.r.o., Opava<br />
Ilustrácie:<br />
• DepositPhotos.com: Olga Chernetskaya,<br />
Nikolaev, Ukraine (titul); Vasily Pindyurin,<br />
Blagoveschensk, Russian Federation (2); IS_2,<br />
SOHO, United Kingdom (5); Natalia Ulrikh, Orel,<br />
Russian Federation (7); Mirek Lepeska, www.<br />
fotomirekle.cz (8); Jure Porenta (14); Nagy-Bagoly<br />
Arpad (18); Jan Krejza, Ledeč nad Sázavou, Czech<br />
Republic (27); Yuri Arcurs, Århus, Denmark (48);<br />
Erik Reis, Caldas da Rainha, Portugal (54); Vaclav<br />
Volrab, Chlumcany u Prestic, Czech Republic<br />
(zadní strana)<br />
• Dreamstime.com: Nicku (50)<br />
• Svět Grálu: (21,29, 32, 42, 45, 58, 71)<br />
• GralsWelt: (12, 23, 25, 30, 31, 34, 36, 37, 38, 46, 47)<br />
Cena:<br />
Jednotlivé číslo € 2,89 (87 Sk)<br />
Predplatné (4 čísla) € 10,62 (320 Sk)<br />
© Stiftung Gralsbotschaft, Stuttgart.<br />
Všetky práva vyhradené.<br />
Redakcia neručí za nevyžiadané príspevky.<br />
Vychádza štyrikrát ročne.<br />
Číslo registrácie: 3254/2004<br />
Český Svět Grálu<br />
si možno objednať na adrese:<br />
Nováčkova 26, 614 00 Brno<br />
www.svetgralu.cz<br />
ISSN 1614-5127<br />
www.svetgralu.sk<br />
Vážené čitateľky, vážení čitatelia,<br />
na tejto dvojstrane je priestor na Vaše ohlasy a otázky,<br />
i odpovede redakcie. Listy, názory a pripomienky<br />
čitateľov – či už súhlasné, alebo kritické – nás vždy potešia.<br />
A dvojnásobne budeme radi, ak náš časopis prispeje k väčšej<br />
hĺbke Vášho života. Tešíme sa na Vaše príspevky.<br />
redakcia<br />
Spasila Ježišova smrť ľudstvo?<br />
S veľkým záujmom sa zaoberám<br />
tézami katolíckej cirkvi. Dostal som<br />
sa však do konfliktu medzi modlitbou<br />
a vnútorným vyciťovaním: Pri<br />
omši sa modlíme, že Ježiš, Kristus<br />
Svätý „berie na seba“ hriechy sveta.<br />
Na druhej strane sa však uvádza<br />
ako základ všetkého zákon príčiny<br />
a účinku. Aj pri starostlivosti o chorých<br />
a starých je vidieť nadmieru bolestí<br />
a žalostí. Ako je vidieť v mnohých<br />
životných situáciách, nemožno<br />
viny ľudí len tak jednoducho hodiť<br />
do „mora Božieho súcitu“ a očakávať,<br />
že bude celý svet spasený, ako<br />
sa mieni v eucharistii. Môže sa také<br />
množstvo veriacich mýliť – alebo<br />
mám málo dôvery v Boha?<br />
Ježišova úloha spočívala v prvom<br />
rade vo zvestovaní Pravdy priamo<br />
z Boha. Veriaci boli v tých časoch<br />
hlboko zapletení do náboženských<br />
dogiem a stratili žijúci, precítený<br />
vzťah k pravde – i keď sa na druhej<br />
strane snažili vyhovieť početným<br />
pravidlám a predpisom, ktoré boli<br />
odvodené z pôvodne jednoduchých<br />
Božích príkazov. Ježiš chcel zväzok<br />
ľudstva s Bohom obnoviť pomocou<br />
podobenstva o Božej láske a o láske<br />
k blížnemu. Každý, kto nasleduje Ježišovo<br />
Slovo, môže jeho prostredníctvom<br />
dôjsť do „Kráľovstva Božieho“<br />
a vykúpiť sa zo svojich hriechov,<br />
pretože podľa zákona zvratného<br />
pôsobenia musí každý, kto zasieva<br />
dobro, dobro aj zožať.<br />
Ježiš bol ochotný dosvedčiť správnosť<br />
tejto cesty, ktorú ukázal, aj proti<br />
odporu mocných tohto sveta a dokonca<br />
prijať aj smrť na kríži. Dnes<br />
sotva môžeme plne vycítiť, čo táto<br />
obeť znamenala, ale názor, že smrť<br />
na kríži znamenala vykúpenie ľudstva,<br />
je bezpochyby mylný.<br />
Dejiny posledných 2000 rokov<br />
a súčasná situácia jasne dokazujú,<br />
že o tom, akým smerom sa vyvíjame,<br />
rozhoduje naše konanie. Svoj<br />
osud si utvárame sami – podľa zákona<br />
o „sejbe a žatve“, na ktorý Ježiš<br />
poukazoval. Ukázal aj jednoduchú<br />
cestu, ako ujsť nežiaducemu zvratnému<br />
pôsobeniu – a tým byť spasený.<br />
Na túto cestu, ktorá vedie späť<br />
k Bohu, by mala podľa mňa upomínať<br />
v prvom rade každá eucharistia<br />
(„eucharistia“ znamená „vďakyvzdanie“).<br />
A mala by nabádať ľudí – dnes<br />
ešte viac než predtým – podľa Ježišovho<br />
učenia aj žiť!<br />
Ježiš neprišiel, aby – za hriechy<br />
ľudstva – zahynul strašlivou smrťou,<br />
ale aby ľuďom ukázal smer,<br />
akým sa majú uberať. Dokazujú to<br />
jeho slová. Myslím si, že pravá dôvera<br />
v Boha sa neprejavuje v slepej<br />
viere, ktorá odporuje logickému vnímaniu<br />
a jasnému vyciťovaniu. Naopak,<br />
pevnú a hlbokú dôveru v Božiu<br />
spravodlivosť nám dáva vedomie,
NÁZORY<br />
že práve táto spravodlivosť nepripúšťa<br />
odpustenie viny cez prostredníka,<br />
ale každému človeku poskytuje<br />
spravodlivý osud. Práve tak môžeme<br />
dôverovať Božej milosti a láske, ktoré<br />
sme ako vzácny dar dostali, aby sme<br />
sa vyvíjali k vlastnej zodpovednosti.<br />
Všetko to nám neustále ukazuje<br />
správne cesty a nové šance, ako<br />
sa môžeme vyslobodiť z pavučiny<br />
osudu.<br />
Werner Huemer<br />
Anketa<br />
Vážená redakce, přivítala jsem<br />
vaši anketu, protože občas se mi<br />
stává, že s Vámi vedu pomyslný dialog.<br />
I když se domnívám, že jsem<br />
se ve svých odpovědích nevyjádřila<br />
přesně. Proto některé své postřehy<br />
raději rozšířím. Na delší dobu jsem<br />
vypadla z okruhu „skalních“, protože<br />
bylo nutné řešit existenční problémy,<br />
propad na úplné dno i na dno psychických<br />
sil. Nebylo ani pomyšlení<br />
na časopisy, kulturu a podobné, mně<br />
blízké věci. Trvalo to pár let.<br />
V listopadu jsem shodou okolností<br />
uviděla Svět Grálu ve stánku, neváhala<br />
jsem ani sekundu zda si jej mám<br />
koupit nebo ne. V těchto posledních<br />
dvou číslech jsem našla společné<br />
body s tím, o čem přemýšlím, a našla<br />
jsem i odpověď, i když to byla například<br />
je jediná věta nebo myšlenka<br />
v celém časopise.<br />
Je to pro mě velmi povzbuzující<br />
a velmi mi to pomáhá.<br />
Těším se z Vaší znovunalezené<br />
společnosti a rozhodně neměňte tu<br />
úžasnou bílou plochu na obálce. Inspirativní<br />
jsou pro mě i filmové recenze,<br />
zatím jsem se horko těžko dostala<br />
pouze k „Jak přicházejí sny“, ale<br />
stálo to za to. Lidem z mého okolí<br />
tento film pověděl velmi málo, případně<br />
nic.<br />
Je skvělé vidět, že něco děláte s přesvědčením,<br />
výsledek Vašeho snažení<br />
Vás ctí. Doufám, že se to jednou podaří<br />
i mně.<br />
S pozdravem A. S.<br />
Láska muža a ženy<br />
Hezký den přeji, pani Černáková,<br />
píšu, abych Vám poděkoval za Váš<br />
článek, který vyšel v časopise Svět<br />
Grálu č. 30 pod názvem ,,Láska muže<br />
a ženy“. Když jsem časopis otevřel<br />
první co bylo, že mně do očí padl<br />
tento článek. Neváhal jsem a pozorně<br />
jsem se začetl. S upřímností musím<br />
říct, že jsem nic tak krásného, smysluplného,<br />
podáno od A do Z ještě nečetl.<br />
Je v tom tolik citlivosti, která<br />
mne zasáhla, oslovila, tak, že jsem<br />
ne zrovna málo slz uronil:) Moc Vám<br />
děkuji za Vaši snahu předat lidem taková<br />
poselství, která doopravdy obohacují.<br />
Tak jako na fóru v Brně, tak<br />
i v tomto časopise jste se mi moc líbila.<br />
Ještě jednou děkuji a přeji krásné<br />
prožití Vánoc a hodně síly ve Vašem<br />
působení.<br />
(meno v redakcii)<br />
Môžu sa trpiace domáce<br />
zvieratá nechať „uspať“?<br />
Má človek právo nechať utratiť domáce<br />
zviera, ktoré už iba trpí a nemá<br />
žiadnu nádej na uzdravenie?<br />
V tejto otázke sú vlastne obsiahnuté<br />
dve zásadné otázky: Aké povinnosti<br />
máme voči zvieratám? Smie<br />
vôbec človek umelo zasahovať do prirodzených<br />
procesov života ostatných<br />
tvorov?<br />
My ľudia môžeme vďaka svojim<br />
duchovným schopnostiam poznávať<br />
širšie súvislosti vo svete a môžeme<br />
tvorivým spôsobom zasahovať<br />
do diania<br />
v prírode. Môžeme<br />
napríklad<br />
pomocou liekov<br />
alebo operácie<br />
rýchlejšie vyvolať<br />
alebo vôbec umožniť uzdravenie.<br />
Môžeme šľachtiť plemená zvierat,<br />
zakladať záhrady, meniť voľnú prírodu<br />
na poľnohospodársku pôdu.<br />
Schopnosť zasahovať do prirodzených<br />
procesov je teda zakotvená<br />
v duchovnej podstate človeka. Nech<br />
podnikneme čokoľvek, vždy sa to<br />
vo stvorení prejaví. Dôležité však je,<br />
aby všetky naše zásahy viedli k podpore<br />
a zušľachteniu, aby sa pohybovali<br />
v medziach daného kolobehu<br />
v prírode, aby slúžili celku. Práve<br />
naša duchovná podstata nám totiž<br />
umožňuje mať na zreteli jednotu<br />
celku – všeobecné blaho, potreby<br />
svojich blížnych, zvierat, možnosti<br />
životného prostredia – a vďaka<br />
tomu ovládnuť pudovú honbu<br />
za okamžitým vlastným prospechom.<br />
Práve podpora je aj jednou z povinností<br />
voči zvieratám, predovšetkým<br />
voči tým našim, domácim.<br />
Podporovať ich, to znamená darovať<br />
lásku a umožniť vývoj. Pokiaľ<br />
je jasné, že náš zvierací priateľ musí<br />
už len trpieť a nie je skutočne žiadna<br />
nádej na zlepšenie stavu, je eutanázia,<br />
podľa môjho názoru, aktom<br />
milosrdenstva. Skutočný milovník<br />
zvierat prirodzene na nič takého<br />
nechce myslieť a túto eventualitu<br />
berie až ako posledný možný krok.<br />
Pokiaľ je však nevyhnutný, môže<br />
nám ho uľahčiť vedomie, že utrpenie<br />
neposkytuje zvieraťu žiadne<br />
možnosti ďalšieho vývoja. To iba<br />
utrpenie človeka, ako nutný spätný<br />
účinok predošlých pochybení, môže<br />
byť žiadúcou skúsenosťou vedúcou<br />
k jeho dozrievaniu.<br />
Werner Huemer<br />
57<br />
Svet Grálu<br />
32 | 2012
NA ZÁVER…<br />
Centrum Sveta Grálu<br />
V<br />
minulom čísle Sveta Grálu<br />
sme vás informovali o vzniku<br />
Centra Sveta Grálu v Košiciach.<br />
Naším zámerom bolo vytvorenie<br />
variabilného a pritom útulného<br />
priestoru, v ktorom sa budú môcť<br />
konať rozličné podujatia pre našich<br />
priaznivcov i širokú verejnosť.<br />
Aktivity pre rodičov i deti,<br />
pre mladých i seniorov. Podľa reakcií<br />
návštevníkov aj účastníkov<br />
podujatí, ktoré sme v uplynulých<br />
týždňoch pripravili, sa nám to<br />
podarilo. Naše priestory Centra<br />
SG dokážeme v priebehu niekoľkých<br />
minút zmeniť z útulnej čitárne<br />
na malú prednáškovú miestnosť<br />
s kapacitou cca 20 miest, z nej<br />
za niekoľko okamihov vytvoriť<br />
podmienky pre tvorivé aktivity.<br />
Jednou z nich bol kurz enkaustiky<br />
– maľba horúcim voskom,<br />
ktorý viedol náš lektor Peter Knap.<br />
Veľmi milé bolo sledovať zanietenie<br />
a sústredenosť účastníkov kurzu,<br />
juniorov i seniorov, medzi ktorými<br />
svoje nadanie objavovali napr. stará<br />
mama spolu s vnučkou. Zažili sme<br />
tu už i viacero filmových večerov.<br />
V rámci kino-klubu sme ešte koncom<br />
februára premietli brazílsky<br />
film Náš Domov, ktorého recenziu<br />
sme uverejnili v predchádzajúcom<br />
čísle časopisu. Priamo v Centre<br />
sa dajú zakúpiť všetky knihy z našej<br />
ponuky; buď počas otváracích<br />
hodín každý utorok a štvrtok, alebo<br />
aj individuálne podľa dohovoru, čo<br />
má veľmi pozitívny ohlas. V dnešnej<br />
dobe, keď sa zdravie stalo tovarom<br />
a predmetom zisku, sme sa rozhodli<br />
pripraviť zaujímavú prednášku:<br />
Samoliečba zápalových chorôb (máj<br />
2012). Prednášať bude objaviteľ tejto<br />
metódy, ktorý poslucháčom zároveň<br />
predstaví aj svoju knihu. Pre záujemcov<br />
z radov širokej verejnosti<br />
pripravujeme aj kurz Samoliečby<br />
pod vedením lektora. V júni<br />
chystáme okrem iných aktivít aj<br />
prednášku pre verejnosť na tému<br />
„Ako odlíšiť pravé od falošného<br />
v každodennom živote“. Presné<br />
termíny našich aktivít sa onedlho<br />
dozviete na www. svetgralu.sk,<br />
na tel. čísle 0905 889 088 alebo<br />
priamo v centre SG na Hlavnej 85<br />
v Košiciach.<br />
Na stretnutie s Vami sa teší<br />
kolektív Centra SG v Košiciach<br />
58<br />
Svet Grálu<br />
32 | 2012
4<br />
Svět Grálu<br />
31 | 2012<br />
CORINNA HÜBENEROVÁ<br />
5<br />
Svět Grálu<br />
31 | 2012<br />
201<br />
S<br />
Jo<br />
Keď<br />
s<br />
Rozh<br />
MUD<br />
11<br />
terap<br />
Bor šovo<br />
str<br />
25<br />
oty<br />
a<br />
es<br />
jn<br />
dernej justíci<br />
ézi<br />
ck<br />
p ost<br />
é ž<br />
ujú naše z<br />
na 0<br />
(87 Sk)<br />
36<br />
Svet Grálu on-line!<br />
OBSAH<br />
TÉMA<br />
Fenomén „slyšení hlasů“<br />
Mozková porucha?<br />
Nebo napojení na onen svět?<br />
MATEŘSTVÍ<br />
Vytoužené dítě 10<br />
TÉMA<br />
Slyšet hlasy? To není normální.<br />
OSOBNOST<br />
Emanuel Swedenborg<br />
Rozhovor se ženou, která začala<br />
slyšet hlasy, které nikdo jiný<br />
neslyšel.<br />
12<br />
TÉMA<br />
Problém není v komunikaci<br />
s jemnější realitou,<br />
ale se špatným zdrojem. 14<br />
Swedenborgova osobnost je<br />
zářným příkladem člověka<br />
upřímně pracujícího na tom, co je<br />
skutečným smyslem lidského bytí.<br />
ROZHOVOR<br />
Navigace u zvířat<br />
Jak se zvířata dokážou díky svým<br />
obdivuhodným schopnostem<br />
bezchybně orientovat<br />
5<br />
17<br />
21<br />
MATERIALIZACE<br />
Materializace. Trik, nebo skutečnost? 24<br />
MÉDIA<br />
Jak vznikají fámy 29<br />
FILM<br />
Náš domov 34<br />
ROZHOVOR<br />
Skutečné uzdravení vyžaduje<br />
energetické zásahy! 36<br />
FOTOREPORTÁŽ<br />
Jeskyně obřích krystalů<br />
V roce 2000 člověk musel<br />
pozměnit svou představu o tom,<br />
co je země schopna vytvořit,<br />
realita překonala fantazii, tentokrát<br />
na poli mineralogie.<br />
40<br />
KNIŽNÍ UKÁZKA<br />
Cesty z duševní krize 42<br />
SPOLEČNOST<br />
Hiročernofukušima<br />
V onen osudný pátek se sešly<br />
všechny možné katastrofy:<br />
zemětřesení, tsunami, sopečný<br />
výbuch, studená fronta a k tomu<br />
ještě zamoření radioaktivitou…<br />
44<br />
SPOLEČNOST<br />
Hlas z druhé strany 48<br />
NÁBOŽENSTVÍ<br />
Stárnutí není pro slabochy<br />
Stárnutí je – jako každý úsek života<br />
– dar. „Ve stáří umíme lépe zabránit<br />
nehodám, v mládí je snášíme,“ řekl<br />
Arthur Schopenhauer.<br />
50<br />
NÁBOŽENSTVÍ<br />
Proč vznikly náboženské kulty<br />
a rituály? 52<br />
ZDRAVÍ<br />
„Chceme být zdraví a šťastní,<br />
ale víme jak na to?“ 54<br />
ZÁZRAČNÁ ZÁCHRANA<br />
S<br />
talo se to za první světové<br />
války. Voják, který se nacházel<br />
TÉMA<br />
Fenomén<br />
„slyšení hlasů“<br />
Mozková porucha?<br />
Nebo napojení na onen svět?<br />
se svými kamarády za frontou „Kdo by mohl v této opuštěné oblasti<br />
volat vaše jméno? Asi tr-<br />
v opuštěné boudě, zaslechl u snídaně<br />
náhle hlas své zesnulé matky píte mámením smyslů, ale půjdu<br />
– hlasitě a zřetelně vyslovila jeho s vámi ven, abyste se mohl přesvědčit<br />
sám.“ Následující vteřiny<br />
jméno. Požádal důstojníka o povolení<br />
boudu opustit. Ten souhlasil,<br />
i když to považoval za nesmysl: odchodu z domku ještě<br />
popisuje voják následovně: „Při<br />
vidím,<br />
Predplaťte si on-line časopis SVET GRÁLU<br />
za 7,90 € na rok.<br />
Získate tak neobmedzený on-line prístup<br />
ku všetkým časopisom, ktoré doteraz vyšli,<br />
na obdobie jedného roku.<br />
Predplatné sa uhrádza on-line platobnou<br />
kartou, takže si časopis môžete listovať už<br />
o niekoľko sekúnd po úhrade!<br />
vetgralu.sk : : : www.svetgralu.sk : : : www.svetgralu.sk : : : www.svetgralu.sk : : : www.svetgralu.sk : : : www.svetgralu.sk<br />
Štartovacie predplatné<br />
tlačeného čísla pre nových predplatiteľov<br />
Staňte sa predplatiteľmi Sveta Grálu!<br />
Za cenu 10,62 € získate štyri nové čísla<br />
časopisu od nasledujúceho čísla a dva<br />
staršie časopisy podľa vlastného výberu.<br />
Zo starších si môžete vybrať dva ktorékoľvek<br />
časopisy od čísla 1/2004 po 27/2011.<br />
Svet Grálu Grálu<br />
Svet Grálu Grálu<br />
26<br />
2012<br />
Predposledné Vianoce,<br />
alebo zbytočná panika ?<br />
27<br />
december r 2010 – február 2011<br />
strana 13<br />
Zánik<br />
sveta v decembri 2012?<br />
Karma – čo to je?<br />
strana 16<br />
Seriál MUDr. Jana Paloučka<br />
strana 21<br />
Josef Bohuslav Foerster<br />
Keď sa práca stáva službou Bohu<br />
8 STRÁN NAVIAC !<br />
marec – máj 2011<br />
Svetlo,<br />
ktoré lieči<br />
Rozhovor s psychoterapeutkou<br />
peutkou<br />
MUDr. Denisou Borošovou<br />
Milí čitatelia,<br />
od tohto čísla pre vás<br />
časopis opäť rozširujeme<br />
za nezmenenú cenu.<br />
www.svetgralu.sk<br />
Duchovné súvislosti v živote<br />
Svet<br />
Grálu<br />
strana tana<br />
25<br />
Cena 2,89 € (87 Sk)<br />
Zánik hmoty<br />
strana 6<br />
Na hranici medzi vedou a duchovným poznaním<br />
1944: 4: Posledný proces<br />
s čarodejnicami<br />
strana<br />
10<br />
Nezvyčajný príbeh z dejín modernej justície<br />
Transplantácia<br />
ntá<br />
spomienok<br />
ok<br />
Prečo ľudia<br />
po transplantác i<br />
preberajú vlastnosti svojich darcov?<br />
Radiestézia – cesta<br />
k harmonickému<br />
prostrediu<br />
Neviditeľné žiarenia, ktoré<br />
ovplyvňujú naše zdravie<br />
Feng Shui<br />
Energia priestoru pre<br />
zdravý a harmonický<br />
život<br />
strana<br />
30<br />
strana 7<br />
Skrytý národ<br />
www.svetgralu.sk<br />
Svet Grálu<br />
Cena 2,89 9€ (87 Sk)<br />
Duchovné súvislosti v živote<br />
O podivuhodnej<br />
spolupráci medzi<br />
prírodou a človekom<br />
strana 36<br />
Transplantácia<br />
spomienok<br />
Keď sa po transplantác i<br />
človek cíti ako niekto iný<br />
strana 13<br />
Tajomstvo Márie<br />
Magdalény<br />
Nakoľko pravdepodobný<br />
bol vzťah Ježiša s Máriou<br />
Magdalénou?<br />
strana 37<br />
Táto akcia platí iba pre nových predplatiteľov,<br />
ktorí u nás ešte neboli zaregistrovaní.<br />
ročné<br />
predplatné<br />
+<br />
2 staršie čísla<br />
zdarma<br />
svetgralu.sk : : : www.svetgralu.sk : : : www.svetgralu.sk : : : www.svetgralu.sk : : : www.svetgralu.sk : : : www.svetgralu.s
Obráť svoju tvár<br />
k slnku,<br />
potom budú<br />
všetky tiene<br />
ležať za tebou.<br />
africké príslovie