Create successful ePaper yourself
Turn your PDF publications into a flip-book with our unique Google optimized e-Paper software.
jún 2010 – august 2010<br />
Neviditeľné skutky, ktoré menia život<br />
strana 10<br />
Neviditeľný svet, ktorý sa riadi rovnakými<br />
zákonmi ako ten viditeľný<br />
strana 19<br />
Výber mena a výchova pred narodením<br />
strana 25<br />
Liečivá sila a zázračné uzdravenie<br />
strana 33<br />
Cena 2,89 € (87 Sk)<br />
december 2010 – február 2011<br />
strana 13<br />
strana 16<br />
strana 21<br />
MUDr. Denisou Borošovou<br />
strana 25<br />
Cena 2,89 € (87 Sk)<br />
www.svetgralu.sk<br />
Duchovné súvislosti v živote<br />
Príroda ich potrebuje,<br />
my ich potrebujeme.<br />
eme.<br />
Napriek tomu miznú...<br />
strana 5<br />
Rozhovor s homeopatkou<br />
Teréziou Stankovskou<br />
strana 15<br />
www.svetgralu.sk<br />
Duchovné súvislosti v živote<br />
marec – máj 2011<br />
september 2010 – november 2010<br />
Čo s<br />
prebytkom CO 2 v atmosfére?<br />
Vrátiť do pôdy!<br />
strana 20<br />
Varovné proroctvo krásnej Panej<br />
strana 39<br />
strana 7<br />
Na hranici medzi vedou a duchovným poznaním<br />
strana 6<br />
strana Nezvyčajný 36<br />
príbeh z dejín modernej justície<br />
strana 10<br />
Neviditeľné žiarenia, ktoré<br />
ovplyvňujú naše zdravie<br />
strana 30<br />
Cena 2,89 € (87 Sk)<br />
Ako súvisia čakry, aura<br />
a energetické pole?<br />
strana 46<br />
Cena 2,89 € (87 Sk)<br />
www.svetgralu.sk<br />
Duchovné súvislosti v živote<br />
www.svetgralu.sk<br />
Duchovné súvislosti v živote<br />
Keď sa po transplantácii<br />
človek cíti ako niekto iný<br />
strana 13<br />
Nakoľko pravdepodobný<br />
bol vzťah Ježiša s Máriou<br />
Magdalénou?<br />
strana 37<br />
Výskum starých jazykov<br />
prináša<br />
nový pohľad<br />
na nejasné<br />
né miesta Koránu<br />
strana 12<br />
alebo ako sa do hory volá,<br />
tak sa z hory ozýva<br />
strana 17<br />
Grál je od dávnych čias symbolom ideálu,<br />
hľadania vysokých duchovných a mravných hodnôt.<br />
V 21. storočí sa svet zmenil na nepoznanie, ale hodnoty zostávajú.<br />
Ďalšie číslo 29<br />
Vytvorte si lepší osud<br />
Čo je to osud? Ako vzniká a ako pôsobí?<br />
Osud väčšinou považujeme za niečo<br />
nezmeniteľné, čo človeka postihne bez<br />
toho, aby to mohol ovplyvniť. Ale – čo ak<br />
si ho vytvárame sami? Čo ak sme sami<br />
strojcami svojho šťastia aj neštastia...<br />
Vychádza v júni 2011<br />
Svet Grálu<br />
Tajomná moc<br />
myšlienok<br />
Svet, ktorý nevidíme,<br />
ale ktorý vidí nás.<br />
Svet Grálu<br />
Svet Grálu<br />
24<br />
vu<br />
Výskum myšlienok<br />
Prečo miznú<br />
včely?<br />
Mágia – cesta do neznáma<br />
Svet Grálu<br />
Svet Grálu<br />
25<br />
19<br />
Homeopatia –<br />
Tajomstvo zrodenia<br />
vášeň na celý<br />
2012 život<br />
Cesta k životu Predposledné Vianoce,<br />
alebo zbytočná panika<br />
?<br />
Karma – čo to je?<br />
Seriál MUDr. Jana Paloučka<br />
Josef Bohuslav Foerster<br />
Keď sa práca stáva službou Bohu<br />
Svetlo, ktoré lieči<br />
Rozhovor s psychoterapeutkou<br />
Svet Grálu<br />
8 STRÁN NAVIAC !<br />
Milí čitatelia,<br />
od tohto čísla pre vás<br />
časopis opäť rozširujeme<br />
za nezmenenú cenu.<br />
Feng Shui<br />
Energia priestoru pre<br />
zdravý a harmonický<br />
27<br />
život<br />
Humus – šanca pre klímu<br />
Turzovka – slovenské Lurdy<br />
Tajomstvo energetickej<br />
výmeny<br />
Zánik hmoty<br />
Skrytý národ<br />
O podivuhodnej<br />
spolupráci medzi<br />
prírodou a človekom 1944: Posledný proces<br />
s čarodejnicami<br />
Dospievanie –<br />
kľúč k dospelosti<br />
Pre okolie neľahké obdobie života,<br />
pre človeka samotného rozhodujúce<br />
hľadanie životných postojov.<br />
Ako rozlúštiť<br />
Korán?<br />
Dospievajúca<br />
mládež zblízka<br />
Svet Grálu<br />
26<br />
Zánik sveta v decembri 2012?<br />
Svet Grálu<br />
Radiestézia – cesta<br />
k harmonickému<br />
prostrediu<br />
Transplantácia<br />
spomienok<br />
Prečo ľudia po transplantácii<br />
preberajú vlastnosti svojich darcov?<br />
Transplantácia<br />
spomienok<br />
Tajomstvo Márie<br />
Magdalény<br />
AUDIO záznam prednášok<br />
Fóra Sveta Grálu 2009 v Brne<br />
Nestihli ste, alebo ste sa nemohli zúčastniť prednáškového Fóra Sveta Grálu v Brne na jeseň 2009?<br />
Ponúkame Vám zvukové záznamy prednášok známych autorov Jana Paloučka, Víta Syrového, Artura Zatloukala,<br />
Heleny Bartošovej a Margot Ruis, v ktorých sa dotkneme tém ako sú Život po smrti, Riziká transplantácií,<br />
Ako je zloženie krvi závislé od prijímaných pokrmov a nápojov, O bytostiach prírody a iných<br />
Cena za 1 CD: 2,60 € / 2,42 € pre predplatiteľa<br />
Zľava<br />
pri kúpe<br />
celej edície<br />
-10 %<br />
MUDr. Jan Palouček<br />
VÍRA V UZDRAVENÍ –<br />
STAČÍ TO?<br />
Ing. Vít Syrový<br />
TAJEMSTVÍ KRVE<br />
Ing. Artur Zatloukal<br />
SMRTÍ ŽIVOT NEKONČÍ<br />
Margot Ruis<br />
BYTOSTI PŘÍRODY:<br />
PŘÁTELÉ ČLOVĚKA,<br />
OCHRÁNCI ZEMĚ<br />
Mgr. Helena Bartošová<br />
HLEDALI POMOC PRO TĚLO…<br />
NAŠLI POMOC PRO DUŠI<br />
Přednáškové fórum Světa Grálu v Praze<br />
říjen 2009<br />
Přednáškové fórum Světa Grálu v Praze<br />
říjen 2009<br />
Přednáškové fórum Světa Grálu v Praze<br />
říjen 2009<br />
Přednáškové fórum Světa Grálu v Praze<br />
říjen 2009<br />
Přednáškové fórum Světa Grálu v Praze<br />
říjen 2009<br />
Celá edícia Fóra SG 2009 pozostáva z 5 CD v cene 11,70 €<br />
CD si môžete objednať prostredníctvom priloženého objednávacieho kupónu,<br />
alebo v našom on-line obchode na stránke www.svetgralu.sk
lobalizácia sa spočiatku javila<br />
G ako veľmi dobrý prostriedok<br />
pre rozvoj chudobných regiónov.<br />
Medzinárodný obchod bez bariér<br />
mal umožniť krajinám tretieho<br />
sveta dostať sa na najlukratívnejšie<br />
trhy Európy a severnej Ameriky.<br />
V prejavoch politikov a v novinových<br />
titulkoch to zaznieva ešte aj<br />
dnes idylicky – skoro ako v známej<br />
Werichovej pesničke: „Ten dělá to<br />
a ten zas tohle... a všichni dohromady<br />
budeme mít dost“. Ambiciózny<br />
plán sa po druhej svetovej<br />
vojne skutočne rozbehol. Ale len<br />
pomerne málo ľudí vie, akým spôsobom<br />
a s akými výsledkami. Napodiv,<br />
najprv bolo potrebné presvedčiť<br />
mnohé krajiny, aby začali vôbec<br />
niečo na export vyrábať. Väčšina<br />
afrických i ázijských krajín vyrábala<br />
totiž komodity takmer výlučne pre<br />
domácu potrebu. Na super efektívne<br />
technológie nemali prostriedky.<br />
Preto im skupina najsolventnejších<br />
krajín ponúkla takzvanú rozvojovú<br />
pomoc. Nazvime to však pravým<br />
menom – finančné pôžičky. Dve<br />
inštitúcie stáli v centre tohto diania:<br />
Medzinárodný menový fond<br />
a Svetová banka. Neuplynuli ani<br />
dve desaťročia, kým sa ukázala<br />
odvrátená tvár finančných „injekcií“:<br />
astronomické zadĺženie Afriky<br />
a Južnej Ameriky, povinné škrtanie<br />
výdavkov na školstvo, zdravotníctvo<br />
i sociálnu sféru, zbedačenie<br />
obrovských skupín vidieckeho obyvateľstva,<br />
ktorých miesto na trhu<br />
zabrali nadnárodné spoločnosti<br />
z „darcovských“ krajín. Bola to<br />
teda devastujúca „pomoc“. Znie to<br />
ako zlý vtip, keď sa dozvedáme, že<br />
napríklad Sudán vyvážal do Európy<br />
arašidy a rezané kvety, zatiaľ čo domáci<br />
po tisícoch umierali od hladu.<br />
Mnohí bývalí pracovníci Svetovej<br />
banky i MMF po rokoch prehovorili<br />
a odhalili pozadie rozvojovej pomoci:<br />
tieto pôžičky boli národným<br />
vládam doslova vnútené, pomocou<br />
skorumpovaných politikov, alebo<br />
i vojenským zastrašovaním. Rozvoj<br />
teda do chudobnej Afriky i Ázie prišiel,<br />
ale prevažná väčšina pridanej<br />
hodnoty putovala späť na bohatý<br />
Sever. Hrubý domáci produkt rástol,<br />
ale rovnako tak aj miera chudoby.<br />
Ozývajú sa i hlasy, že mnohé<br />
prvky takejto „pomoci“ možno<br />
vidieť v prodemokratickom vývoji<br />
v bývalom socialistickom bloku.<br />
Snáď len „ázijské tigre“ sa tomuto<br />
scenáru vyhli – vďaka disciplíne,<br />
ústupkom Svetovej banky a investíciám<br />
do technológií. Inde vo svete<br />
však bol výsledok globalizácie viac-<br />
-menej katastrofálny. Preto už pred<br />
dvoma desaťročiami veľká skupina<br />
humanitárnych, ľudsko-právnych<br />
aj ekologických organizácií vyhlásila<br />
kampaň proti politike Svetovej<br />
banky i Medzinárodného menového<br />
fondu s názvom „40 rokov<br />
stačilo“. Odvtedy bojujú za zrušenie<br />
alebo zásadné prebudovanie týchto<br />
inštitúcií. Mohutné protestné akcie<br />
po celom svete každoročne poukazujú<br />
na prešľapy globalizácie, ktoré<br />
sú v skutočnosti fatálnym zlyhaním<br />
morálky a zodpovednosti. Ku kritikom<br />
voľného obchodu nepatria len<br />
anarchisti a nacionalisti, ale aj svetoznámi<br />
vedci ako Noam Chomsky,<br />
alebo Joseph Stiglitz. Ten druhý je<br />
laureátom Nobelovej ceny za ekonómiu.<br />
Nedávno, pod tlakom celosvetovej<br />
finančnej krízy vyslovil<br />
okrídlený výrok v tomto duchu:<br />
vytvorili sme síce globálne trhové<br />
hospodárstvo, ale nevytvorili sme<br />
jednotnú svetovú vládu, ktorá by<br />
dokázala korigovať jeho nedostatky.<br />
Jedno je viac než isté: rozvojové krajiny<br />
nechcú ďalej znášať bremeno<br />
obrovských dlhov, nechcú predávať<br />
svoje prírodné bohatstvo za babku<br />
a ich skorumpované vlády už nedokážu<br />
udržať na uzde masy zbedačených<br />
ľudí. Je smutné, že napriek<br />
NA ÚVOD…<br />
obrovskej kritike sa najbohatšie<br />
krajiny sveta dosiaľ nenaučili konať<br />
na svetovej scéne čestne a zodpovedne.<br />
Globalizácia v skutočnosti<br />
zrodila len jednu privilegovanú<br />
skupinu – hŕstku megaobchodníkov.<br />
Tri-štyri desiatky súkromných<br />
nadnárodných spoločností, ktorých<br />
majetok prevyšuje národný rozpočet<br />
ktoréhokoľvek menšieho štátu.<br />
Nemálo kritikov globalizácie dnes<br />
tvrdí, že svet už má v súčasnosti<br />
jedinú vládu – a tou je Organizácia<br />
svetového obchodu (WTO), kde<br />
majú súkromné spoločnosti nesmierny<br />
vplyv. Nečudujme sa preto,<br />
že sa v povedomí verejnosti tak<br />
dobre darí konšpiračným teóriám.<br />
Či sa to politikom a médiám páči<br />
alebo nie, hitom státisícov mladých<br />
ľudí sú dnes filmy ako Zeittgeist Addendum<br />
a dokumenty, aké točí Michael<br />
Moore. Čo je však oveľa horšie,<br />
úplne sa stráca dôvera v to, že niečo<br />
na chode vecí môžu zmeniť demokratické<br />
voľby. Obávam sa preto, že<br />
viac než konšpiračných teórií, mali<br />
by sme sa báť nárastu revolučných<br />
nálad všade vo svete. Ale aj volanie<br />
po revolúcii zakrýva podstatný<br />
problém ľudstva – a tým je lenivosť<br />
myslenia a niekde ešte pohodlný<br />
„spánok“ ducha. Stotožňujem sa<br />
preto s myšlienkou, že skutočný pokrok<br />
znamená krok za krokom, nie<br />
revolúciu za revolúciou, ako to raz<br />
pekne vystihol spisovateľ Ladislav<br />
Ballek. A čo si o tom myslíte Vy?<br />
Roman Levický<br />
3<br />
Svet Grálu<br />
28 | 2011
OBSAH<br />
ŽIVOT<br />
Výmena manželiek<br />
Čo pre jedného človeka predstavuje nebo,<br />
pre iného môže byť peklom<br />
ROZHOVOR<br />
Môj architektonický názor<br />
vystihuje jeden pojem: Súlad<br />
5<br />
TÉMA<br />
Kasínový kapitalizmus<br />
Nedostatky kapitalistického systému<br />
sú stále zreteľnejšie<br />
35<br />
TÉMA<br />
Slobodný trh – cesta<br />
k neslobode<br />
Rozhovor s Janom Krumlom<br />
o nešvároch, ktoré hyzdia náš vidiek<br />
7<br />
Trpké plody ekonomickej globalizácie 13<br />
ZDRAVIE<br />
Homeopatia – liečebné umenie<br />
S. Hahnemann položil základy vyhľadávanej<br />
alternatívnej liečby<br />
KLÍMA<br />
Zalesnenie Sahary<br />
ochladí Zem<br />
18<br />
Vedci prišli na spôsob, ako zastaviť globálne otepľovanie 22<br />
NÁBOŽENSTVO<br />
„Neste si vzájomne bremená!“<br />
Z pokladov Biblie<br />
TÉMA<br />
Deravá spravodlivosť<br />
Nepretržitý hospodársky rast a blahobyt pre všetkých?<br />
ROZHOVOR<br />
Pokiaľ ráno vyjde slnko,<br />
je to dobré<br />
23<br />
24<br />
Rozhovor s ekologickým aktivistom Jozefom Kratochvílom 30<br />
4<br />
Svet Grálu<br />
28 | 2011<br />
ZÁHADY<br />
Fenomén kruhov v obilí<br />
Kruhy ako dôkazy neviditeľných síl pôsobiacich okolo nás<br />
FOTOREPORTÁŽ<br />
Kruhy v obilí<br />
NÁBOŽENSTVO<br />
36<br />
Sú kruhy v obilí posolstvom od<br />
mimozemšťanov, alebo len hlúpym<br />
žartom?<br />
40<br />
Bezohľadný boj o základné pravdy<br />
HUDBA<br />
Franz Schubert<br />
„Muzikant Boží, ktorý zostúpil z nebeského kraja...“<br />
ZDRAVIE<br />
Rozlúčme sa s bolesťami<br />
Kde bolesť vzniká a ako sa jej zbaviť?<br />
Pramene a prejavy fundamentalizmu<br />
42<br />
46<br />
51<br />
PRIKÁZANIA<br />
Ôsme prikázanie 55<br />
NÁZORY<br />
Listy čitateľov 56
ýmena manželiek“ – citlivému<br />
„V uchu toto slovné spojenie určite<br />
nelahodí. A pokiaľ je to názov vysielania,<br />
nesie v sebe čosi pohoršujúce.<br />
Áno, nemýlite sa – je to zámer. Provokatívne<br />
názvy programov vymýšľajú<br />
ich tvorcovia, aby zvýšili ich sledovanosť.<br />
Pri nahliadnutí do televízneho<br />
programu a ani z vysielacieho času<br />
nie je jasné, o aký druh relácie vlastne<br />
ide. Pri „Výmene manželiek“ to však<br />
hneď po prvých minútach vysielania<br />
vyjde najavo: očividná snaha o senzáciu.<br />
Požadovaný efekt sa dosahuje<br />
tým, že v jednotlivých častiach producenti<br />
postavia proti sebe osobnosti<br />
z diametrálne odlišných spoločenských<br />
kruhov – čím rozdielnejšie je<br />
sociálne zázemie protagonistov, tým<br />
je energia kolízie silnejšia.<br />
Pravidlá tejto hry sú veľmi jednoduché:<br />
matky a zároveň manželky<br />
z dvoch úplne odlišných rodín, výrazne<br />
sa líšiacich svojimi životnými<br />
filozofiami, sa na desať dní vymenia.<br />
Pani A sa v „hosťovskej“ rodine B<br />
potom pred kamerou stará o cudzie<br />
deti i manžela, udržiava byt v čistote<br />
a rodinných príslušníkov v dobrej<br />
pohode, zatiaľ čo pani B sa pokúša<br />
o to isté v rodine A. Vlastne by tento<br />
pseudoexperiment ani veľmi nestál<br />
za zmienku. Nedávno však toto vysielanie<br />
prinieslo pozoruhodný príbeh<br />
a mne sa v mysli vynorilo podobenstvo,<br />
ktoré by tvorcom programu celkom<br />
iste neprišlo na um.<br />
Na jednej strane sa zvedaví diváci<br />
stretli s milou, vzornou budhistickou<br />
rodinou – s tromi citlivými deťmi<br />
a vnímavými a milujúcimi rodičmi.<br />
Stravovali sa prevažne plnohodnotnými<br />
biopotravinami, o šiestej ráno<br />
vykonávali svoje budhistické praktiky<br />
a modlitby a aj pre pavúkov na strope<br />
vymýšľali roztomilé mená. Protipól<br />
k rodine A našla televízia v jednom<br />
tuctovom paneláku kdesi v Nemecku.<br />
Išlo o nezamestnaný pár zo žalostných<br />
pomerov, zvyknutý na konzumovanie<br />
hotových jedál všetkého druhu, citovo<br />
otupený a s nadváhou.<br />
V nasledujúcich 45 minútach som<br />
videl niečo prinajmenšom desivé.<br />
Zatiaľ čo „budhistická“ žena v panelovom<br />
dome pôsobila len komicky<br />
a trochu zmätene, „paneláková“ žena<br />
v budhistickom „chráme“ sa novej situácii<br />
prispôsobiť nedokázala.<br />
ŽIVOT<br />
Výmena<br />
manželiek<br />
Každú zo žien stanovené pravidlá hry<br />
zaväzujú k tomu, aby sa starala o domácnosť<br />
„novej“ rodiny a prevzala rodičovské<br />
povinnosti. Dotyčná mladá<br />
žena z paneláku to však videla úplne<br />
inak. Nová matka sa rýchle vzdala<br />
všetkých svojich povinností a správala<br />
sa skôr ako na dovolenke. Vyhýbala sa<br />
vykonávaniu domácich prác, bránila<br />
sa aj spoločnému stolovaniu s rodinou,<br />
a „bio“ odmietala už len z princípu.<br />
Dožadovala sa hotových jedál, ktoré<br />
mohla zjesť hneď po vybratí z chladničky,<br />
keďže bio jej pripadalo jednoducho<br />
odporné.<br />
5<br />
Svet Grálu<br />
28 | 2011
ŽIVOT<br />
Napriek všetkým peripetiám a provokatívnemu<br />
správaniu mladej ženy sa<br />
otec rodiny usiloval o vzájomné porozumenie,<br />
vysvetľoval svoj princíp,<br />
dokonca prejavoval pochopenie pre<br />
správanie hosťa, zároveň však seba<br />
a svoju rodinu ochraňoval pred nelichotivými<br />
slovnými útokmi. V čase,<br />
ktorý televízia vymedzila, nakoniec<br />
zlyhalo všetko dobre mienené úsilie<br />
o integráciu mladej dámy do ako-tak<br />
harmonického mechanizmu. Zdravá<br />
výživa bola zakázaná, pravidelná<br />
hodina jógy zosmiešnená, raňajky,<br />
ktoré deti s dojímavou láskavosťou<br />
doniesli vymenenej matke až do postele,<br />
boli zavrhnuté. Udivený divák<br />
musel napokon sledovať, ako si táto<br />
žena – totálne vynervovaná – po desiatich<br />
dňoch hekticky balí kufre a bez<br />
akejkoľvek rozlúčky, nadávajúc uteká<br />
z „oblasti vysokého tlaku“ tejto priateľskej<br />
a milej rodiny. Posledná veta<br />
vyslovená do kamery znela: „To bolo<br />
najhoršie obdobie môjho života.“ Tá<br />
veta mi vyrazila dych. „Nie, nie, milá<br />
dáma, to bolo najlepšie obdobie vášho<br />
života! Len si to ešte neuvedomujete!“<br />
Vypol som televízor, zamyslene som<br />
hľadel pred seba a vtom sa mi vybavil<br />
titulok zo správ posledných dní:<br />
„Samovražedný atentátnik sa vyhodil<br />
do vzduchu, pričom prišli o život<br />
desiatky ľudí“. Na fotografii, ktorú<br />
zanechal na rozlúčku, bolo vidieť<br />
atentátnikovo radostné očakávanie<br />
raja. Prečo, pýtal som sa sám seba, sa<br />
mi v mysli vybavila táto žena z paneláku<br />
súčasne s obrázkom atentátnika?<br />
Čo majú tieto dve osoby spoločné?<br />
On verí na podivný „výťah do neba“,<br />
na raj, kam sa možno dostať vykonaním<br />
neobyčajne brutálneho činu;<br />
ignorantskú ženu mal naproti tomu<br />
prepraviť „nahor“ dramaturgický<br />
zámer televízie – ona však v pomeroch<br />
podobných raju neobstála.<br />
Odmyslime si teraz sociálne problémy,<br />
ktoré prispievajú k tomu, že je človek<br />
schopný bez výberu zabiť kohokoľvek.<br />
Ponechajme bokom i mizerné<br />
vzdelanie v náborových táboroch<br />
samovrahov, ich chudobu a útlak. Aj<br />
v takýchto pomeroch človeku ešte zostáva<br />
poistka proti páchaniu zla – je to<br />
jeho svedomie. Hádam každý dokáže<br />
jasne vycítiť, že vraždenie môže byť<br />
len zlé, a neprivedie ho do neba. Proti<br />
tomuto klíčiacemu zárodku svedomia<br />
však človek, ktorého pohľad na svet<br />
je neúplný a kusý, postaví vštepenú<br />
vieru, ktorá v zločine vidí ušľachtilý<br />
skutok. Výsledkom takéhoto spôsobu<br />
myslenia je domnienka, že vykonaním<br />
takého mimoriadneho činu sa možno<br />
dostať priamo do nebeských hájov, kde<br />
už nebude dôležité žiadne spôsobené<br />
bezprávie, a človeku „tam hore“ bude<br />
odpustená každá slabosť charakteru.<br />
Pripusťme, že by sa samovražedný<br />
atentátnik mohol po vykonanej tzv.<br />
„statočnej vražde pre Stvoriteľa“<br />
skutočne prebudiť v nebeskej ríši,<br />
po ktorej túžia všetci ľudia. So svojím<br />
presvedčením by jednoducho okolitú<br />
tajomnú krásu ani nebývalý pocit bezpečia<br />
vôbec nemohol pocítiť, pretože<br />
svoj zmysel pre vnímanie podstaty<br />
týchto síl nikdy nerozvíjal. Dezorientovane<br />
by blúdil a kvôli svojim<br />
odlišným predstavám a chápaniu by<br />
nebol schopný pochopiť ani odpovede<br />
na svoje otázky po vyššom zmysle; pripadali<br />
by mu len ako záhadné našeptávanie,<br />
skôr ako bizarná, nepríjemná<br />
hra. Vystavený neustálemu nepohodlnému<br />
tlaku, musel by skôr či neskôr<br />
utiecť... ako vymenená manželka z panelového<br />
domu, ktorá nespoznala, že<br />
sa svet okolo nej zmenil k lepšiemu.<br />
Nijaký „výťah do neba“ neexistuje.<br />
Výstižne to opisuje Hermann Hesse<br />
vo svojom podobenstve o dychtiacom<br />
človeku vo stvorení: „Máme radostne<br />
prechádzať územie za územím, nelipnúť<br />
na žiadnom z nich ako na vlasti.<br />
Duch nás nechce pripútavať a obmedzovať,<br />
on nás chce stupienok za stupienkom<br />
dvíhať, rozširovať.“<br />
To nám dáva tušiť, aká veľká premena<br />
je nevyhnutná, aby sme mohli obstáť<br />
v duchovnej ríši. Dôležitou – verme,<br />
že iba rečníckou – však zostáva otázka,<br />
ktorá sa stáva základom životného postoja.<br />
Kto má túto prácu vykonať: či<br />
Boh, ktorý premení na svätých úplne<br />
všetkých vrátane vrahov a zločincov,<br />
alebo človek sám.<br />
6<br />
Svet Grálu<br />
28 | 2011<br />
Mehmet Yesilgöz<br />
yesilgoz@svetgralu.sk
S JANOM KRUMLOM O NEŠVÁROCH,<br />
KTORÉ HYZDIA NÁŠ VIDIEK<br />
Môj architektonický názor<br />
vystihuje jeden pojem:<br />
Súlad<br />
Jan Kruml stál pred dvadsiatimi<br />
rokmi pri zrode českého Programu<br />
obnovy dediny, ktorý vychádzal<br />
práve zo skúseností rakúskych<br />
susedov. Odborník na vidiecku<br />
architektúru i politiku je aj vo<br />
svojich sedemdesiatich šiestich<br />
rokoch stále aktívny. V nedávnej<br />
dobe napríklad vydal DVD Vesničko<br />
má přestavovaná, kde upozorňuje<br />
prostredníctvom osvetového<br />
programu na vývoj zástavby<br />
na vidieku, prináša príklady súladu<br />
a citlivosti k miestnemu rázu<br />
i varovania pred náhodilosťami<br />
a nešvármi.<br />
ROZHOVOR<br />
Aj Vám sa zdá, že náš vidiek je krásny, že máme krásnu krajinu, ale že s vidieckou<br />
výstavbou občas nie je niečo v poriadku? Komunistickú šeď dvojgeneračných hranatých<br />
viliek striedajú katalógové domčeky pestrých fasád, do očí bijú vežičky, z jedného<br />
domu niečo vytŕča, v druhom sa niečo stráca, kdesi vedľa plánkového plotu sa<br />
honosí susedova honosná krútená kovová brána dovezená z Poľska, pribúda satelitných<br />
dediniek, kvetiny a stromy typické pre vidiek vystriedala okrasná a cudzokrajná<br />
zeleň… Tiež ste si všimli, že na rozdiel od rakúskych dedín tomu u nás chýba<br />
štýl, súlad a úcta ku krajine a tradíciám? Máme právo naložiť so slobodou naozaj tak,<br />
ako sa nám zapáči a stavať či upravovať svoje domy bez ohľadu na okolitú krajinu či<br />
výstavbu? Český architekt Jan Kruml vystihol svoj názor slovami: „Dedinské je všetko<br />
prosté, neokázalé, jednoduché, úmerné, ručná práca, láskyplne spracované, citlivé,<br />
susedské, pokorné, späté s prírodou a ľudstvom. Cudzie je všetko prenesené , okázalé,<br />
vypínavé, nákladné, necitlivé k susedstvu, egoistické, narcistické, vytvárajúce si svoj<br />
vlastný, uzavretý svet.“<br />
an Kruml pochádza z brnianskej časti<br />
J Tuřany, čo bola v dobe jeho detstva<br />
v podstate dedina. Vyučil sa najprv<br />
za murára, potom vyštudoval stavebnú<br />
priemyslovku, následne Vysoké učení<br />
technické v Brne, fakultu architektúry<br />
a pozemného staviteľstva. Mal jednu<br />
sestru, jeho otec bol učiteľ, ktorý pôsobil<br />
na rôznych miestach, napríklad<br />
aj na Valašsku. Jan Kruml hovorí: „Tuřany<br />
majú doteraz dedinský charakter.<br />
Napríklad na pohreb miestneho obyvateľa<br />
sa ešte i dnes zíde temer celá obec.<br />
V miestach, kde Otec Benedikt bozkával<br />
na letisku zem, bolo predtým naše pole,<br />
na ktorom som pracoval. Pamätám si<br />
dobre na les, v jeho tieni sme obedovali<br />
a na studienku, z ktorej sme pili vodu.<br />
Keby sa tam dnes tá voda našla, bude<br />
ešte smrdieť po sovietskom benzíne.“<br />
Motivačná skica a výsledok návrhu Jana Krumla (Rekonštrukcia<br />
„orlovne“ v Boleradiciach, kde dnes hrajú ochotníci divadlo)<br />
7<br />
Svet Grálu<br />
28 | 2011
Citlivé zasadenie novej autobusovej zastávky do vidieckej zástavby.<br />
Aj obyčajná zastávka môže byť novou dominantou obce. (Z diela Jana Krumla)<br />
Takže ste zažili Tuřany, keď sa tam žilo<br />
ako na vidieku…<br />
Áno. To boli časy, keď bol pojem pospolitosť<br />
samozrejmosťou. Patril k životu<br />
ľudí v rodine, na vidieku i vzťahu<br />
človeka ku zvieratám. Každá krava<br />
mala svoje meno a reagovala naňho.<br />
V nedeľu nechal môj dedo zapriahnuť<br />
a išli sme na bričke po poliach a dedo<br />
sa pozeral, ako zreje úroda. Vzťah ľudí<br />
ku krajine i úrode bol celkom iný než<br />
dnes. Zmizol v dobe, keď vlastnoručnú<br />
prácu nahradila poľnohospodárska výroba.<br />
Moje detstvo ešte zastihlo takú<br />
tu niekdajšiu dobu, keď sa všetko robilo<br />
rukami. Potom vymizli aj tie rodinné<br />
vzťahy, mnoho sa toho pokazilo.<br />
A pritom som vyrastal v dobe protektorátu.<br />
Tá tiesnivá doba sa nedá vypovedať.<br />
Spomínam si na ten strach, keď<br />
sme všetci počúvali zahraničný rozhlas,<br />
za čo bola guľka. Celá dedina držala<br />
pohromade. A keď niekto načierno zabíjal<br />
prasa, napríklad môj dedo, pozval<br />
celú „priazeň“.<br />
Keď Vás tak počúvam, úplne vidím tie<br />
Ladove obrázky dediny, aká bola predtým.<br />
Včera som sa pozerala na DVD<br />
Vesničko má přestavovaná. Mám<br />
z toho taký pocit, že ľudia kedysi boli<br />
pokornejší a prispôsobovali sa prírodným<br />
zákonom, krajine, v ktorej sa<br />
rozhodli žiť. Ak teraz pominiem dobu<br />
komunizmu, zdá sa, že niektorí ľudia<br />
chcú dnes v krajine vynikať. Preto tie<br />
farebné fasády, veže a hrady. „Pozrite<br />
sa, toto som ja, toto sa mi páči a ja<br />
na to mám…“.<br />
Komunizmus chcel pretvárať. Všetko<br />
čo tu bolo predtým, bolo zle. Nielen<br />
Masaryk, Beneš, prvá republika, cirkev…<br />
všetko sa malo prerobiť. To bolo<br />
súčasťou ich ideológie, ktorá bola najmä<br />
spočiatku drastická. Posledné roky normalizácie<br />
už bolo zrejmé, že toto všetko<br />
dožíva, už sa kupčilo, rozkrádalo atď.<br />
V každom kraji, v každej dedine boli<br />
remeselníci, ktorí robili to, čo tam bolo<br />
obvyklé, tradičné. Tak ako každá obec<br />
mala svoj kroj, a preto vlastne aj murári<br />
stavali tak, ako to bolo pre danú dedinu<br />
typické. Nebola mechanizácia, teda ten<br />
terén nemohli znásilňovať, ako to robia<br />
dnes bagre. Ľudia museli dom do stráne<br />
„zapasovať“ čo najvhodnejším spôsobom.<br />
Vedeli, ako sa správa príroda, keď<br />
sú letné búrky. Tradícia bola i v znalostiach<br />
jednotlivých remeselníkov, vo<br />
všetkom. Takže domy boli zasadené<br />
do prírody už aj z toho dôvodu, že<br />
nebola mechanizácia. Navyše, vidiek<br />
bol vždy hlavne poľnohospodársky.<br />
Aj remeselníci museli mať svoje pole.<br />
Takže keď ľudia stavali domy, počítali<br />
aj s poľom, s hospodárskou prevádzkou,<br />
kadiaľ prejde dobytok, kde prejde voz
s obilím atď. Dom prispôsobili vtedajšiemu<br />
životu, aký žili oni sami a aký<br />
bol na dedine.<br />
V čom je dnes rozdiel?<br />
Všetci boli vtedy odkázaní na prírodu<br />
– na počasie, na úrodu… a boli<br />
veriaci. Boli zvyknutí prosiť i ďakovať<br />
Hospodinovi – prosiť o všetko a ďakovať<br />
za všetko. A celá dedina tým bola<br />
predchnutá. Rok na dedine od bratov<br />
Mrštíkov dobre poukazuje na život<br />
na dedine v niekdajších dobách. Prírodné<br />
aj náboženské tradície svedčia<br />
o tom, že dedinu stmeľovali dohromady.<br />
Dievčatá nemohli ísť na muziku<br />
do susednej dediny, pospolitosť sa<br />
prejavovala aj v piesňach. Boľševik rad<br />
týchto vecí a vzťahov narušil. Dodnes<br />
vidíte tie polia „nikoho“ a dodnes vidno<br />
bezohľadnosť ľudí, ktorí si strážia už<br />
len to svoje územie a čo nie je na ich<br />
pozemku, už ich nezaujíma. Ľudia pokojne<br />
vyvezú odpadky do lesa. A to aj<br />
na južnej Morave, vo folklórnom kraji,<br />
kde sa spieva o víne… Za dedinou sú<br />
v krajine odpadky, starý televízor,<br />
práčka.<br />
Prečo je aj súčasná architektúra na vidieku<br />
taká rozdielna a stále nejednotná?<br />
Môžu za to komunisti? Môže<br />
za to demokracia, ktorá nám dala dar<br />
slobody, s ktorým každý naložil podľa<br />
svojho? Prechádzali sme nedávno<br />
Rakúskom. Tam vidno, že domy zapadajú<br />
do krajiny. Keď ich obnovujú,<br />
tak opäť v rovnakom štýle, keď stavajú<br />
Motivačná skica - z diela Jana Krumla.<br />
nové domy, zase ich prispôsobujú existujúcej<br />
zástavbe tak, že nepôsobia ako<br />
päsť na oko. Prečo to u nás stále nejde?<br />
Klaďme si všetci túto otázku. Rakúšania<br />
mali to šťastie, že ich život nebol<br />
narušený komunizmom. A tak vidieť<br />
na prvý pohľad, že zostal neporušený aj<br />
ich vzťah ku krajine. Teda to, o čom tu<br />
celý čas hovoríme. Zostáva im ich vzťah<br />
k tradíciám i k dedičstvu ich otcov – čo<br />
nie je len ten „barák“, ale aj duchovný<br />
rozmer. Mladí ľudia, ktorí tam zdedia<br />
nejakú nehnuteľnosť, sa k nej správajú
a veľmi viditeľný prvok. Nemá vkus,<br />
s nikým sa neporadí a rozhodne sa, že<br />
zastávky budú v tvare dyne. Zastupiteľstvo<br />
mu to schváli a tak majú namiesto<br />
rozbitých a hrdzavých čakární<br />
na dedine žiarivo zelené a žlté dyne<br />
za hromadu peňazí… Ako by mal taký<br />
starosta správne postupovať?<br />
Medzi starostami sú veľké rozdiely.<br />
(Jan Kruml pristupuje k svojmu počítaču<br />
a ukazuje nám nové autobusové<br />
čakárne, ktoré navrhoval on, alebo<br />
niektorí z jeho kolegov…) Niektorí starostovia<br />
si nechajú najprv spracovať<br />
návrh, napríklad len motivačnú skicu.<br />
Tu napríklad vidíte, ako sme vyriešili<br />
je ďalší problém. Niektorí architekti necítia<br />
pred dedinou pokoru, a nesnažia<br />
sa svoje dielo začleniť do jej prostredia.<br />
Niektorí to snáď ani nevedia. Môj architektonický<br />
názor je zhrnutý v jednom<br />
pojme. A tým je – súlad.<br />
Stále neviem, prečo u nás neexistujú<br />
žiadne páky na tú ľubovôľu v staviteľstve.<br />
Množstvo ľudí je presvedčených<br />
o tom, že stavať dom si má každý<br />
podľa svojho vkusu. „Prečo by som si<br />
nemohol postaviť to, čo sa mi páči? Dať<br />
svojmu domu farbu, aká sa mi páči?<br />
Vežičky na dome? Keď na to mám, tak<br />
čo? Prečo by mi do toho mal niekto hovoriť?“,<br />
argumentujú.<br />
úctivo, nechcú ju hneď zbúrať. Keď<br />
u nás na južnej Morave zdedí mladík<br />
dom z nepálených tehál, prvé čo<br />
urobí, zbúra ho a postaví „barák jako<br />
Mařenu“.<br />
Ako sa u nás rekonštruuje starý dom?<br />
Vybúchajú sa okná a dajú sa veľké<br />
plastové, steny sa obložia polystyrénom,<br />
na ktorý sa natiahne tenkovrstvá<br />
omietka, zrušia sa plastické členenia,<br />
ostenia, rímsy. Ako sa za totality naťahoval<br />
brizolit, tak dnes sa to robí<br />
týmto spôsobom. A že by niekto robil<br />
školenie stavebným firmám o tom, aké<br />
je dôležité rešpektovať miestny ráz? Obciam?<br />
Ukázať, čo treba na tých dedinách<br />
dodržiavať… Vy nemôžete urobiť<br />
okno bez ostenia… nesmiete zabúdať<br />
na podokennú rímsu, ktorá bývala vždy<br />
výraznejšia… Nikto na to nedbá.<br />
Ale také školenia nie sú. Vezmime<br />
si príklad, ako to chodí na dedine.<br />
Starosta chce napríklad urobiť nové<br />
autobusové zastávky. To je významný<br />
10<br />
Svet Grálu<br />
28 | 2011<br />
čakáreň v Hradčanoch na Přerovsku.<br />
Z bývalej hasičskej zbrojnice vznikla<br />
zvonica a hneď vedľa nej bola postavená<br />
táto autobusová čakáreň. Vidíte,<br />
aké sú niektoré čakárne vkusné a ladia<br />
s prostredím, v ktorom sa nachádzajú.<br />
A naopak tu táto asymetrická, špicatá –<br />
to je dielo zase od iného architekta. A to<br />
Predovšetkým by sme si mali uvedomiť,<br />
že nikto nestavia iba sám pre seba. Keď<br />
niekto stavia, vytvára prostredie aj pre<br />
všetkých ostatných. Každá stavba má<br />
byť začlenená do určitého celku. A ten<br />
celok má byť v súlade – rád hovorím<br />
tiež v harmónii. A ak – ako v ústach –<br />
do radu bielych zubov strčíme jeden
zlatý, tak je tam viditeľný. A je tu ešte<br />
jedna neblahá vec. Každá dedina je živý<br />
organizmus. Má svoje obyvateľstvo,<br />
svoje zastupiteľstvo, svoje spolky, svoje<br />
tradície, má aj územný plán, má svoj<br />
vývoj. A keď tam naraz niekto príde<br />
a postaví si „zlatý zub“, ako sa môže<br />
začleniť do toho živého organizmu?<br />
Taký človek nebýva do dedinského<br />
spoločenstva prijatý. – Možno mnohí<br />
po tom ani netúžia.<br />
Môžu starostovia a zastupiteľstvá ešte<br />
ovplyvniť to, ako bude vyzerať obec?<br />
Aké budú mať ľudia domy a fasády?<br />
Samozrejme že môžu. Prestavba a výstavba<br />
sídel je permanentný proces.<br />
hmotnosťou, aby nepriniesli niečo, čo je<br />
pre dedinu netypické, prenesené, a aby<br />
nenarušili panorámu obce v krajine.<br />
Architektúra má svoj stály vývoj.<br />
Má však byť riešená s nadväznosťou<br />
na obraz dediny a krajinný ráz. Dedina<br />
nie je miestom na experimenty a architektonické<br />
exhibície. Neznamená to, že<br />
musíme stavať len ako dedo. Ale neznamená<br />
ani, že keď mám historický objekt,<br />
že tam nemôžem mať hygienické<br />
zázemie, všetko to, čo potrebujeme<br />
v dnešnej dobe. Na Valašsku sa stavajú<br />
nové drevenice, posadené do terénu<br />
a tie majú presklené dvere, ktorými<br />
môžu vyniesť von jedálenský stôl a keď<br />
najhoršieho. Strachu. Strach – aby<br />
som náhodou niečo nepovedal, strach,<br />
či niekto nepočúva, starosť o to, aby<br />
mohli moje deti študovať, obava, čo<br />
o mne povie uličný výbor apod. Každý<br />
človek má možnosť si ten svoj osud nejako<br />
ovplyvniť, ručí sám za seba. Pre<br />
niekoho je to málo pohodlné, ale väčšina<br />
by to mala prijať. Ľuďom sa vrátil<br />
osobný majetok, k osobnému majetku<br />
sa správame inak.<br />
Prečo vzniklo DVD Vesničko má<br />
přestavovaná?<br />
Chceli sme jednoduchou a presvedčivou<br />
formou poskytnúť širšej verejnosti<br />
odborné hodnotenie historickej<br />
Stavebné práce sa nedajú zastaviť. Obce<br />
majú územné plány, v ktorých sú zásady<br />
stavebnej regulácie. Pre domy v jadre<br />
dediny platia iné pravidlá, než pre novú<br />
zástavbu na nových plochách. Ale aj<br />
tie nové domy musia korešpondovať<br />
s okolím, napríklad veľkosťou. Najdôležitejšie<br />
je, aby nevytŕčali svojou<br />
je vonku pekne, jesť pod šírym nebom.<br />
Čo môže byť krajšie?<br />
Pred dvadsiatimi rokmi prijala vláda<br />
Program obnovy vidieka, vy ste boli<br />
pri tom. Ako hodnotíte tých uplynulých<br />
dvadsať rokov?<br />
Predovšetkým si musíme byť stále<br />
vedomí toho, že sme sa zbavili toho<br />
i súčasnej zástavby na vidieku. Vytvoriť<br />
odborný dokument, ktorý by priniesol<br />
informácie, podnety, a zároveň<br />
by nabádal k diskusiám, k uplatneniu<br />
v miestnych podmienkach, k aktívnemu<br />
prístupu. Zverejniť výsledky<br />
miestnych programov obnovy, podať<br />
príklady zo súťaže Dedina roka a oceniť<br />
11<br />
Svet Grálu<br />
28 | 2011
pôsobivé realizácie, v ktorých sa spojili odborné<br />
znalosti so vzťahom k vidieckemu prostrediu.<br />
Uviesť aj pochybenia proti poriadku, nekoncepčnosť,<br />
vyzývavosť a exhibíciu. Proti tomu príklady<br />
súčasnej architektúry vidieka. Dokument teda<br />
mapuje vývoj vidieckej architektúry za posledných<br />
20 rokov, jeho základom sú tisíce fotografií,<br />
ktoré som za posledných desať rokov nafotil<br />
v českých dedinách. Chceme podnietiť verejnosť<br />
k boju proti zásahom do vidieckeho prostredia.<br />
Okrem toho, že vzniklo DVD, objavili ste sa nedávno<br />
aj v reportáži Českej televízie, v relácii<br />
168 hodín.<br />
Natočil som rad relácií, ale vždy boli v nejakom<br />
vedľajšom čase. Relácia 168 hodín bola zaradená<br />
v sledovanom čase, takže ju videlo veľké<br />
množstvo ľudí. Môžem povedať, že mi volalo, či<br />
mailovalo mnoho ľudí so súhlasným názorom.<br />
Ozvala sa aj jedna „trafená hus“ a to spôsobom,<br />
ktorý ani nestojí za to, aby bol zverejnený.<br />
Vy ste povedali, že keď spomínam na svoje detstvo,<br />
vybavujete si obrázky Josefa Ladu. Keď<br />
sú Vianoce, ako vyzerajú pohľadnice, ktoré si<br />
posielame? Je na nich príroda, krásna krajina,<br />
chalúpky alebo sú to Ladove obrázky…<br />
Takže my podvedome cítime a vieme, čo je skutočne<br />
krásne!<br />
Áno, my to vieme. Na pohľadniciach nie sú tie<br />
nepekné a nevkusné stavby. Mojím cieľom bolo<br />
tieto veci zverejniť, dať podnet k tomu, aby ľudia<br />
nemlčali, aby skrátka starostovia mali svoju stavebnú<br />
komisiu, ktorá by k pripravovaným stavbám<br />
dávala pripomienky, aby si stavebné úrady<br />
boli vedomé, že keď budú „priveľmi dobrí“ alebo<br />
uhnú, že to bude mať svoje dôsledky. A že nakoniec<br />
celkový obraz nášho vidieka sa obracia<br />
proti nám všetkým. Máme krásnu hymnu, ktorou<br />
ospevujeme našu krajinu, a pritom si ju sami<br />
takýmto spôsobom zanešvárujeme.<br />
Rozhovor viedla Marie Šuláková<br />
marie.sulakova@svetgralu.cz<br />
Fotografie architektonických nešvárov<br />
pochádzajú z archívu Jana Krumla
SLOBODNÝ TRH<br />
– CESTA K (NE)SLOBODE<br />
úžba po slobode bola a vždy zostane<br />
človeku vlastnou. Napriek<br />
T<br />
tomu, že mnohí starí učenci a náboženstvá<br />
človeka varovali a nabádali,<br />
že skutočnú slobodu človek môže<br />
nájsť len vtedy, ak sa zameria na svoj<br />
vnútorný život, a oslobodí seba samého<br />
od mnohých tak často nepotrebných<br />
vecí, človek sa rozhodol<br />
hľadať slobodu inde. Pod pojmom<br />
sloboda si predstavuje často voľnosť<br />
a neviazanosť, neobmedzenosť v pohybe,<br />
činoch a myšlienkach, pričom<br />
vytýčil aj určité hranice, aby sa sloboda<br />
nestala anarchiou. A túto slobodu,<br />
alebo presnejšie – predstavu<br />
o slobode, sa snaží presadzovať<br />
v štátnictve, kultúre, umení, športe<br />
a v neposlednom rade aj v hospodárskom<br />
živote.<br />
TOMÁŠ VÝBOCH<br />
Búranie hraníc medzi štátmi je<br />
dnes moderné. Hovorí sa tomu ekonomická<br />
globalizácia. Po druhej<br />
svetovej vojne sa väčšina sveta rozhodla,<br />
že sa postupne spojí a vytvorí<br />
tak spoločnými silami krajšiu a lepšiu<br />
budúcnosť. Stúpenci globalizácie<br />
presadzujú túto ekonomickú globalizáciu<br />
a tým aj slobodu trhu ako<br />
jedinú cestu vytvárania bohatstva,<br />
13<br />
Svet Grálu<br />
28 | 2011
TÉMA<br />
Adam Smith<br />
nových pracovných miest, znižovania<br />
cien, odstránenia chudoby a tiež<br />
riešenie mnohých ďalších problémov<br />
ľudstva.<br />
Prešla určitá doba, odkedy sa hranice<br />
medzi krajinami zbúrali – aspoň<br />
vo sfére obchodu – a možno konštatovať,<br />
že veľký entuziazmus, ktorý<br />
toto búranie sprevádzal, pomaly utícha.<br />
Sloboda, ktorá bola takto vydobytá,<br />
sa mnohým začína javiť v inom<br />
svetle. Priepasť medzi chudobnými<br />
a bohatými, ktorá mala byť touto<br />
slobodou zacelená, sa práve naopak<br />
– zväčšuje. Ale to je len jeden z mnohých<br />
problémov. Stále viac a viac odborníkov,<br />
ale i bežných ľudí začína<br />
tušiť, že sloboda trhu prináša v skutočnosti<br />
ešte väčšiu neslobodu.<br />
VZNIK MYŠLIENKY<br />
SLOBODNÉHO TRHU<br />
Východiskom myšlienky slobodného<br />
trhu je učenie Adama Smitha,<br />
ktorý je považovaný za „otca ekonómie“<br />
o slobodnom trhovom hospodárstve.<br />
Smithovo učenie tvrdí, že<br />
človek je tvor egoistický, sleduje len<br />
svoje vlastné ciele, nie ciele spoločnosti.<br />
Avšak tým, že sa zameriava na<br />
14<br />
Svet Grálu<br />
28 | 2011<br />
svoje ciele, akási neviditeľná ruka ho<br />
vedie k tomu, aby uspokojoval aj ciele<br />
spoločnosti. Tento osobný egoizmus<br />
vedie ľudí k dosiahnutiu cieľov celej<br />
spoločnosti, a to efektívnejšie, než by<br />
to robil nejaký centrálny plánovač,<br />
alebo vládca.<br />
Mäsiar nepredáva ľuďom potraviny,<br />
aby ich nakŕmil, ale aby prostredníctvom<br />
takto realizovaného zisku<br />
nakŕmil a uspokojil potreby svojej<br />
rodiny. Podobne ani zamestnanci nepredávajú<br />
svoju prácu zamestnávateľovi,<br />
lebo mu chcú dať zarobiť, ale<br />
preto, lebo sami potrebujú živobytie.<br />
Všetci títo ľudia sledujú vlastné<br />
individuálne ciele, ktorých napĺňaním<br />
však neúmyselne uspokojujú<br />
potreby druhých. To je princíp neviditeľnej<br />
ruky. V duchu tejto logiky<br />
stúpenci súčasnej podoby globalizácie<br />
presadzujú odbúravanie všetkých<br />
prekážok voľného pohybu tovarov,<br />
služieb a kapitálu, snažia sa minimalizovať<br />
vplyv štátov a prakticky<br />
zrušiť ochranu národných trhov, aby<br />
sa mohli plne prejaviť účinky globalizácie<br />
na rast svetového blahobytu<br />
a civilizačný pokrok ľudstva.<br />
KEĎ KORPORÁCIE<br />
VLÁDNU SVETU<br />
Zástancovia slobodného trhu sa pri<br />
obhajobe svojich myšlienok veľmi<br />
často odvolávajú na Adama Smitha<br />
a jeho myšlienku neviditeľnej ruky.<br />
Neberú však do úvahy podmienky,<br />
ktoré treba splniť, aby mohol tento<br />
trhový mechanizmus efektívne fungovať.<br />
Jednou z nich – a možno najdôležitejšou<br />
– je podmienka dokonalej<br />
konkurencie, ktorá sa vyznačuje<br />
tým, že je na danom trhu veľký počet<br />
firiem, vyrábajúcich rovnaké, alebo<br />
veľmi podobné výrobky. Smith vo<br />
svojom diele radikálne odsúdil hospodárske<br />
monopoly podporované<br />
a chránené štátom. Jeho ideálom<br />
bol trh pozostávajúci iba z drobných<br />
kupcov a predávajúcich. Ukázal, že<br />
takýto trh smeruje k vytvoreniu ceny,<br />
ktorá zabezpečuje spravodlivý zisk<br />
pre predávajúceho a prospech pre kupujúceho.<br />
Zdôraznil, že takýto výsledok<br />
sa dá dosiahnuť iba vtedy, keď<br />
žiaden kupujúci alebo predávajúci<br />
nebude taký silný, aby mohol ovplyvňovať<br />
trhovú cenu. Ak by totiž predávajúci<br />
zrazu chcel zvýšiť svoj zisk<br />
a tým by zvýšil cenu predávaného<br />
výrobku, spotrebitelia by okamžite<br />
prestali nakupovať jeho výrobky<br />
a kúpili by ich inde. Práve nesplnenie<br />
tejto základnej podmienky možno<br />
považovať za jeden z kľúčových problémov<br />
súčasnosti a jeho ďalekosiahle<br />
negatívne dôsledky sa budú prejavovať<br />
stále viac.<br />
Dnešná úroveň globalizácie nadobudla<br />
dimenziu, keď vyššie uvedené<br />
predpoklady neplatia. Globálne operujúce<br />
korporácie disponujú obrovskou<br />
mocou a patrične ju aj využívajú<br />
vo svoj prospech bez ohľadu na<br />
jednotlivcov a ich malé firmy. Názorným<br />
príkladom je Kostarika. Táto<br />
krajina bola na rozdiel od svojich susedov<br />
známa ako značne rovnostárska<br />
spoločnosť. Mala silnú základňu<br />
malých roľníkov a málo veľkostatkov,<br />
ktoré sú typické pre Latinskú Ameriku.<br />
Politika Medzinárodného menového<br />
fondu a Svetovej banky, ktorá<br />
má za úlohu pomôcť zaostávajúcim<br />
krajinám, presunula svoju podporu<br />
z malých farmárov, produkujúcich<br />
potraviny pre domácich Kostaričanov,<br />
na veľkostatky produkujúce na<br />
export. Tisíce malých roľníkov muselo<br />
opustiť svoje pozemky, ktoré boli<br />
zlúčené do veľkých rančov a poľnohospodárskych<br />
veľkostatkov zameraných<br />
na export. Rozdiely v príjmoch<br />
sa začali prehlbovať a priblížili sa<br />
úrovni, aká je aj v ostatných častiach<br />
Latinskej Ameriky. Nárast kriminality<br />
a násilia si vyžiadal výrazné<br />
zvýšenie verejných výdavkov na políciu<br />
a na verejnú bezpečnosť. Dnes
TÉMA<br />
je krajina nútená základné potraviny<br />
dovážať a zahraničný dlh, ktorý<br />
štrukturálna prestavba mala znížiť,<br />
sa zdvojnásobil. Napriek týmto skutočnostiam<br />
MMF a Svetová banka<br />
vyzdvihujú Kostariku ako úspešný<br />
príklad štrukturálnych zmien, pretože<br />
ekonomický rast sa zvýšil a krajina<br />
je teraz schopná pravidelne platiť<br />
čoraz vyššie splátky dlhovej služby.<br />
LACNÝ NÁKUP NIE<br />
JE VŽDY LACNÝ<br />
Pôsobenie globálnych spoločností<br />
môžeme pozorovať aj na domácej<br />
pôde pri takzvaných cenových vojnách<br />
veľkých obchodných reťazcov,<br />
ktoré využívajú svoju silu a snažia<br />
sa zbaviť konkurencie tým, že budú<br />
predávať svoje výrobky za nižšiu<br />
cenu ako konkurencia. Silná firma<br />
totiž môže niekoľko rokov udržiavať<br />
nízku cenovú hladinu určitých<br />
výrobkov. Jej slabší konkurenti si<br />
nebudú môcť dovoliť byť tak dlho<br />
v strate a tak nakoniec skrachujú. Ak<br />
sa takejto veľkej firme podarí konkurenciu<br />
vo forme menších podnikov<br />
zničiť, neskôr väčšinou zdvihne svoje<br />
ceny na vyššiu úroveň. Zákazník tak<br />
v konečnom dôsledku na vojnu doplatí.<br />
Veľké množstvo „Večierok“<br />
skrachovalo na Slovensku práve<br />
týmto spôsobom. Negatívny dopad<br />
je však ďalekosiahlejší, pretože zánikom<br />
menších obchodov zaniká aj<br />
mnoho pracovných miest a tým aj<br />
kúpyschopnosť obyvateľstva.<br />
Podobná situácia nastala v Nemecku<br />
pred trinástimi rokmi. Tri obchodné<br />
reťazce predávali potraviny<br />
za nižšie ceny, ako ich nakupovali.<br />
Ľudia síce kupovali lacnejšie výrobky,<br />
no zároveň krachovalo množstvo<br />
malých obchodov, ktoré nedokázali<br />
predávať tak lacno. Do tejto vojny sa<br />
musel zamiešať až protimonopolný<br />
úrad, ktorý prikázal obchodným reťazcom<br />
zvýšiť ceny.<br />
NOVÉ PRACOVNÉ<br />
PRÍLEŽITOSTI?<br />
Za veľký prínos globálnych firiem<br />
a investorov na domáci trh sa považuje<br />
vznik nových pracovných miest.<br />
Zahraničné investície sa dnes považujú<br />
za kľúčový predpoklad oživenia<br />
hospodárskeho rastu národných ekonomík.<br />
Paradoxné na tom je, že nadnárodné<br />
korporácie síce prinášajú<br />
spravidla nové pracovné miesta, najväčší<br />
prínos však predstavuje zapojenie<br />
domácich malých a stredných<br />
firiem do subdodávateľských systémov<br />
(čo prináša 3- až 8-krát väčší<br />
počet pracovných miest ako vlastné<br />
novovybudované prevádzky). Rizikom<br />
tejto politiky nadnárodných<br />
korporácií je skutočnosť, že mnohé<br />
zahraničné investície zostávajú na<br />
území, na ktorom boli vybudované,<br />
iba určitý čas. V prípade radikálnej<br />
zmeny podmienok nadnárodné korporácie<br />
prenášajú výrobné komplexy<br />
do krajín s podstatne výhodnejšími<br />
podmienkami.<br />
Že voľný trh často spôsobuje zánik<br />
pracovných miest dokazuje aj konkurenčný<br />
boj medzi produkciou z krajín<br />
Latinskej Ameriky, juhovýchodnej<br />
Ázie a produkciou Číny. Nízke<br />
mzdové náklady a výhody, ktoré<br />
poskytuje čínska vláda podnikom<br />
spotrebného priemyslu spôsobuje, že<br />
podniky v Latinskej Amerike a juchovýchodnej<br />
Ázii nie sú konkurencieschopné<br />
v krajinách EÚ ani v USA.<br />
Pre tieto krajiny to znamená podľa<br />
dnešných odhadov ohrozenie 3 miliónov<br />
pracovných miest.<br />
VOĽNÝ TRH A ŽIVOTNÉ<br />
PROSTREDIE<br />
Americká sieť Wal-Mart má väčšie<br />
výnosy ako väčšina stredoeurópskych<br />
a východoeurópskych štátov.<br />
HDP Mitsubishi je väčšie ako HDP<br />
štvrtej najľudnatejšej krajiny sveta<br />
– Indonézie. Tento vplyv umožňuje<br />
nadnárodným spoločnostiam predovšetkým<br />
v rozvojových štátoch<br />
bez zvláštnych obmedzení ťažiť<br />
prírodné zdroje, premiestňovať do<br />
týchto štátov zvlášť škodlivé prvky<br />
výroby zaťažujúce životné prostredie,<br />
a vytvárať skládky priemyselných<br />
a toxických odpadov. I keď<br />
vlády týchto štátov zostávajú po formálnej<br />
stránke správcami svojho<br />
prírodného bohatstva, hospodárska<br />
situácia štátu im nedovoľuje zaobchádzať<br />
s týmto bohatstvom skutočne<br />
hospodárne v prospech vlastnej<br />
krajiny. Japonsko znížilo svoje<br />
výrobné kapacity v odvetví hutníctva<br />
Konkurencia<br />
globálneho prostredia<br />
ničí predovšetkým<br />
slabé podniky<br />
v rozvojových<br />
krajinách a podlamuje<br />
tak základy<br />
ich rodiaceho<br />
sa národného<br />
hospodárstva.<br />
hliníka a v súčasnosti 90 percent hliníka<br />
dováža. Filipínska spoločnosť<br />
pôsobí v medenej hute financovanej<br />
a postavenej Japoncami v provincii<br />
Leyte vyrábajúcej medené katódy,<br />
ktoré sú potom dopravované do Japonska.<br />
Huta zaberá 400-akrový<br />
pozemok vyvlastnený filipínskou<br />
vládou od miestnych obyvateľov za<br />
symbolické ceny. Zo závodu boli vypúšťané<br />
emisie v podobe plynu a odpadových<br />
vôd s vysokým obsahom<br />
bóru, arzénu, ťažkých kovov a zlúčenín<br />
síry, ktoré otrávili miestne vodné<br />
zdroje, znížili výnosy z rybolovu<br />
15<br />
Svet Grálu<br />
28 | 2011
TÉMA<br />
a z pesovania ryže, zničili lesy<br />
a miestne obyvateľstvo trpelo zvýšeným<br />
výskytom chorôb horných dýchacích<br />
ciest. Miestni ľudia, ktorých<br />
domy boli vyvlastnené, sú teraz odkázaní<br />
v značnej miere na príležitostnú<br />
prácu. Spoločnosť prosperuje.<br />
Miestna ekonomika rastie. Japonsko<br />
sa dostane k medi bez akéhokoľvek<br />
ekologického poškodenia svojho prostredia<br />
s vierou, že poskytuje chudobným<br />
Filipínam pomoc. Tento<br />
prípad je presne zdokumentovaný<br />
a tvorí len jeden z tisícky podobných<br />
príbehov.<br />
16<br />
Svet Grálu<br />
28 | 2011<br />
PREROZDELENIE<br />
BOHATSTVA<br />
Najostrejšia kritika voľného trhu pochádza<br />
od autorov, ktorí posudzujú<br />
jej celoplanetárne sociálne dôsledky<br />
z hľadiska zväčšujúcej sa priepasti<br />
medzi bohatstvom a biedou, ktoré<br />
sme už vyššie sčasti spomenuli. Na<br />
rozdiel od transnacionálnych korporácií,<br />
ktoré chápu globalizáciu ako<br />
príležitosť bez hraníc, jej najväčší<br />
kritici v nej vidia viac „strašidlo“ obchádzajúce<br />
dnešný svet. K najvýstižnejším<br />
kritickým príspevkom možno<br />
zaradiť stať poľského novinára Kapuscinskeho<br />
– Chudoba a planetárna<br />
solidarita. Vychádza z toho, že dekolonizácia<br />
a obrovský rozmach globalizácie<br />
rodí nový typ spoločnosti<br />
– planetárnu spoločnosť, ktorú na<br />
jednej strane tvorí tretina obyvateľov<br />
žijúcich v dostatku, a na druhej<br />
strane dve tretiny obyvateľov planéty<br />
žijúcich v biede. Podľa správy expertov<br />
UNCTAD, ktorá vyšla v septembri<br />
1997 v Ženeve, za posledných<br />
30 rokov sa rozdiel medzi bohatými<br />
a chudobnými krajinami prakticky<br />
zdvojnásobil. Ak v roku 1965 sedem<br />
najbohatších krajín (G7) produkovalo<br />
20-krát viac ako najchudobnejšie<br />
krajiny, tak v roku 1995 bol tento<br />
rozdiel až 39-násobný. V extrémnej<br />
chudobe – z 1 amerického dolára<br />
denne – žije na celom svete 1,2<br />
miliardy ľudí. Je to približne 1/5 celosvetovej<br />
populácie. A takmer polovica<br />
svetovej populácie – 2,8 miliárd<br />
ľudí, žije z príjmu 2 americké doláre<br />
denne. Prehĺbil sa aj rozdiel medzi<br />
príjmami najbohatšej a najchudobnejšej<br />
časti populácie. Pomer príjmu<br />
najbohatších 20 % populácie k najchudobnejším<br />
20 % bol 30 : 1 v roku<br />
1960, 60 : 1 v roku 1990 a až 74 : 1<br />
v roku 1997.<br />
Často opakované vyhlásenia a tvrdenia<br />
o tom, že z úplnej deregulácie<br />
a slobody trhov budú mať v konečnej<br />
fáze úžitok všetci, teda aj najchudobnejšie<br />
krajiny, sa ukázali ako<br />
falošné a účelové. Konkurencia globálneho<br />
prostredia ničí predovšetkým<br />
slabé podniky v rozvojových<br />
krajinách a podlamuje tak základy<br />
ich rodiaceho sa národného hospodárstva.<br />
Tieto krajiny oprávnene<br />
poukazujú na to, že mocný Západ<br />
ťaží z otvorených trhov, no odmieta<br />
niesť dôsledky sociálnej devastácie.<br />
Okrem sociálnych dopadov to vyvoláva<br />
závažné politické negatíva, lebo<br />
vlády krajín, diskvalifikovaných ničivou<br />
globálnou konkurenciou,
TÉMA<br />
„Obchodné spoločnosti boli vyzdvihnuté na trón. Teraz bude nasledovať<br />
éra korupcie na vysokých miestach a moc peňazí sa bude usilovať využívať<br />
predsudky ľudí na to, aby predlžovala svoje vládnutie ... až bude bohatstvo<br />
sústredené v rukách niekoľkých málo ľudí ... a privedie republiku<br />
do záhuby.“ (A. Lincoln vyslovil tieto slová okolo roku 1865, krátko pred<br />
svojou smrťou v čase, keď sa v Amerike skončila občianska vojna.)<br />
strácajú schopnosť riadiť ich osudy.<br />
Ukazuje sa, že ochrana trhu určitými<br />
obchodnými bariérami v minulosti<br />
nebola náhodná a nezmyselná. História<br />
jednoznačne dokumentuje, že<br />
najväčšími bojovníkmi za liberalizáciu<br />
obchodu boli vždy krajiny, ktoré<br />
získali pred ostatnými náskok a liberalizačné<br />
opatrenia presadzovali<br />
spravidla v odvetviach, kde mali najsilnejšiu<br />
pozíciu.<br />
KADIAĽ VEDIE<br />
CESTA?<br />
Myšlienka prepojenia celého sveta<br />
s úmyslom budovania lepšieho zajtrajška<br />
je pekná a ušľachtilá, ale<br />
v dnešnej dobe utopistická. Zá kladný<br />
problém možno ani nespočíva v existencii<br />
globálnych korporácií, ale<br />
v systéme cieľov a pravidiel, ktorými<br />
sa niektoré obchodné spoločnosti<br />
riadia. Ich cieľom je maximalizácia<br />
zisku a to niekedy aj na úkor spoločnosti<br />
a životného prostredia. Lenže<br />
pre blaho spoločnosti sú dôležité iné<br />
ciele; nie je možné spojiť svet do harmonického<br />
celku, ak jeho jednotlivé<br />
časti vyznávajú rôzne hodnoty. Preto<br />
má regulácia trhu a určité bariéry<br />
svoju opodstatnenú úlohu.<br />
Nemecký filozof Rüdiger Safransky<br />
poukazuje na to, že Adam Smith<br />
vôbec neobhajoval neobmedzenú<br />
moc trhu. Píše: „Len ten je dobrým<br />
občanom, kto má vôľu ctiť si zákony.<br />
Dobrý občan je ten, kto túži po tom,<br />
aby všetkými prostriedkami, ktoré<br />
má k dispozícii, zveľaďoval blahobyt<br />
celého spoločenstva svojím spoluobčanom.“<br />
Podľa Adama Smitha trh<br />
vytvára blahobyt len vtedy, ak sa zakladá<br />
na morálke všeobecného blaha.<br />
Sám od seba však trh nevytvára duchovno-morálne<br />
predpoklady potrebné<br />
na jeho fungovanie.<br />
Okrem toho, podľa jeho predstáv<br />
mal trh pozostávať z malých podnikov,<br />
ktoré by boli riadené priamo<br />
majiteľmi a pôsobili by v komunitách,<br />
kde sídlia. Takíto majitelia by vyznávali<br />
tie isté hodnoty ako miestne<br />
spoločenstvá a mali by osobný záujem<br />
na ich prosperujúcej budúcnosti.<br />
Teda lokalizácia – čo je presný opak<br />
globalizácie.<br />
Adam Smith, ktorý bol filozofom<br />
morálky, a teda nielen teoretikom<br />
trhu, pochopil niečo, na čo mnohí<br />
jeho ideologickí nasledovatelia zabudli<br />
– že cieľom každého občana<br />
má byť v prvom rade ono „zveľaďovanie<br />
blahobytu celého spoločenstva“<br />
a až potom zisk, nie naopak, ako to<br />
vidíme dnes. Dnes sa totiž väčšina<br />
sveta riadi opačným pravidlom.<br />
Ľudia sa usilujú zabezpečiť si hmotný<br />
blahobyt za akúkoľvek cenu v snahe<br />
získať slobodu, pričom to často znamená<br />
pripraviť o slobodu niekoho<br />
iného. Globalizácia umožnila, aby<br />
sa ľudská chamtivosť a jej plody ešte<br />
viac zväčšili a v plnej sile rozšírili do<br />
celého sveta. Stále sa zväčšujúca chudoba<br />
väčšej časti obyvateľov Zeme,<br />
konzumný spôsob života malej časti<br />
bohatých, narastajúca kriminalita<br />
a vojny v dôsledku sociálnych nepokojov,<br />
devastácia životného prostredia,<br />
zrútenie globálneho finančného<br />
trhu – to všetko nie sú už len apokalyptické<br />
vízie prorokov, ale aj výpočty<br />
a odhady vedcov a ekonómov.<br />
A tieto udalosti, ktoré sú podľa mnohých<br />
ľudí už neodvratné, prinesú najťažšie<br />
rany predovšetkým tým, ktorí<br />
tento systém podporovali a profitovali<br />
z neho: zrúti sa pred ich očami<br />
to, na čom tak silne lipli a postavili si<br />
za najvyšší cieľ. Tí nemnohí jednotlivci,<br />
ktorí preferujú skutočné hodnoty,<br />
už pravdepodobne toto dianie<br />
nemôžu zastaviť. Pre nich však tento<br />
proces nebude zďaleka taký bolestný,<br />
pretože ich šťastie a sloboda budú<br />
založené na skutočných hodnotách<br />
– hodnotách duchovných, ktoré nemôže<br />
zbúrať a zničiť žiadna globálna<br />
kríza.<br />
Tomáš Výboch<br />
vyboch@svetgralu.sk<br />
Literatúra:<br />
KORTEN, D. 2001. Keď korporácie vládnu<br />
svetu. Košice: Paradigma.sk, 2001.<br />
ISBN 80-968603-0-5.<br />
GRAY, J. 2002. Marné iluze: Falešné představy<br />
globálního kapitalizmu. Košice :<br />
Paradigma.sk, 2002.<br />
ISBN 80-968603-1-3<br />
DEMO, M. a i. 2007. Udržateľný rozvoj –<br />
život v medziach únosnej kapacity<br />
biosféry. Nitra: Slovenská poľnohospodárska<br />
univerzita v Nitre, 2007.ISBN<br />
978-80-8069-826-3.<br />
ŠIKULA, M. 1999. Globalizácia – rázcestie<br />
civilizácie. Bratislava: SPRINT vfra, 1999.<br />
ISBN 80-88848-46-6.<br />
SAFRANSKI, R. 2003. Koľko globalizácie<br />
unesie človek? Bratislava: Kaligram,<br />
2006. ISBN 80-7149-858-8.<br />
CHLUMSKÝ, J. 1997. Jiná vize transformace.<br />
In Ekonom, roč. 41, 1997, č. 39.<br />
17<br />
Svet Grálu<br />
28 | 2011
18<br />
Svet Grálu<br />
28 | 2011
ZDRAVIE<br />
Pred 200 rokmi vydal Christian Friedrich<br />
Samuel Hahnemann základné dielo<br />
o homeopatii.<br />
Samuel Hahnemann bol jedným<br />
z najznámejších lekárov v dejinách<br />
nemeckej medicíny a považuje sa<br />
za zakladateľa homeopatie. V roku<br />
1810 vyšlo v Drážďanoch prvé vydanie<br />
jeho knihy Organon racionálnej<br />
liečby. Organon znamená nástroj<br />
alebo návod. Vo svojom diele<br />
vytvoril presné návody ako chápať<br />
homeopatiu ako lekárske umenie<br />
a ako ju používať. Počas jeho života<br />
vyšlo celkovo päť vydaní Organonu,<br />
zakaždým rozšírené o ďalšie Hahnemannove<br />
poznatky. Šieste, posledné<br />
vydanie dokončil autor krátko pred<br />
svojou smrťou v roku 1813, vyšlo však<br />
z rôznych dôvodov až v roku 1921.<br />
ČORAZ<br />
AKTUÁLNEJŠIA<br />
Hahnemannov komplexný pohľad<br />
a jeho homeopatická liečebná metóda<br />
sú dnes aktuálnejšie než kedykoľvek<br />
predtým. Moderná medicína<br />
síce robí veľké pokroky, ale sotva sa<br />
ubránime dojmu, že sa ľudské zdravie<br />
prakticky zhoršuje. V posledných<br />
desaťročiach je nárast chronických<br />
ochorení ako sú alergie, astma, ekzémy<br />
alebo cukrovka doslova desivý.<br />
Väčšina terapií sa orientuje<br />
len na liečbu jednotlivých symptómov<br />
(t. j. príznakov). Ucelené vnímanie<br />
vzájomných súvislostí alebo<br />
povedomie vlastnej zodpovednosti<br />
človeka za udržanie zdravia celého<br />
organizmu sa objavuje zriedkavo.<br />
Zanedbávanie zdravia je v dnešnej<br />
rýchlej dobe celkom bežné. Ohrozuje<br />
ho nesprávna životospráva, málo pohybu,<br />
preťažovanie v práci, či vnútorná<br />
disharmónia. Obzvlášť závažná<br />
je skutočnosť, že čoraz častejšie sú<br />
postihnuté chronickými ochoreniami<br />
už malé deti. Samuel Hahnemann<br />
svojou liečebnou metódou už<br />
pred dvesto rokmi sprostredkoval celostný<br />
pohľad na chorobu a vštepuje<br />
tak do povedomia ľudí zodpovedné<br />
zaobchádzanie s vlastným zdravím.<br />
„DODAJ SI ODVAHU<br />
K MÚDROSTI!“<br />
Ako podtitul k Organonu liečebného<br />
umenia zvolil Samuel Hahnemann<br />
latinský výraz „Aude sapere“.<br />
Tento výrok znamená „Odvaha poznať“.<br />
Friedrich Schiller ho preložil<br />
podľa citátu pripomínajúceho latinského<br />
básnika Horatia: „Dodaj si odvahu<br />
k múdrosti!“<br />
Tento výrok dobre vystihuje Hahnemannovo<br />
dielo, v ktorom formuluje<br />
svoje poznatky o úplne novej<br />
liečebnej metóde. Uverejneniu jeho<br />
Organonu predchádzalo mnoho<br />
rokov výskumov a vlastných pokusov,<br />
roky putovania a sporov s jeho<br />
lekárskymi kolegami, ktorých označil<br />
za skostnatelých, pretože sa zameriavali<br />
len na liečbu jednotlivých<br />
symptómov. Nechceli sa vzdať vtedy<br />
bežných terapeutických metód ako<br />
púšťanie žilou alebo používanie ortute<br />
(vedúcej až k otrave!) – Hahnemann<br />
im vyčítal, že pacientom viac<br />
škodia, než prospievajú.<br />
„Najvyššie a jediné povolanie lekára<br />
je uzdravovať chorých, to sa nazýva<br />
liečenie.“ Toto vyznanie začlenil do<br />
291 „paragrafov“ svojho diela.<br />
ZRODENIE<br />
HOMEOPATIE<br />
Christian Friedrich Samuel Hahnemann<br />
sa narodil 10. apríla 1755<br />
v Míšni v Sasku a zomrel 2. júla 1843<br />
v Paríži. Medicínu začal študovať ako<br />
20-ročný v Lipsku. O 21 rokov neskôr<br />
formuloval po prvý raz svoj známy<br />
princíp: „Podobné sa lieči podobným“.<br />
K tomuto poznaniu dospel niekoľko<br />
rokov predtým pri svojich pokusoch<br />
s chinínovníkom. Ten vyvolal<br />
u zdravého Hahnemanna symptómy<br />
malárie, zatiaľ čo u chorých na maláriu<br />
vykazoval liečebné účinky. Táto<br />
skutočnosť ho viedla k predpokladu,<br />
že podobné sa môže liečiť podobným.<br />
Rok 1796 sa preto považuje za „rok<br />
zrodenia“ homeopatie.<br />
Najväčšou Hahnemannovou zásluhou<br />
bolo systematické skúmanie reakcií<br />
zdravých ľudí na podané látky.<br />
Homeopati dnes takúto skúšku liečebného<br />
účinku nazývajú anglickým<br />
výrazom proving. Ak u testovaných<br />
látok spozoroval na dobrovoľníkoch<br />
rovnaké účinky, ako boli symptómy<br />
u chorého, mohol túto látku použiť<br />
19<br />
Svet Grálu<br />
28 | 2011
ZDRAVIE<br />
na liečbu ochorenia s podobnými<br />
príznakmi.<br />
Svoju liečebnú metódu popisuje výstižne<br />
vetou: „Pri každom ochorení,<br />
aby si ho mohol rýchlo, isto a dlhodobo<br />
vyliečiť, zvoľ také liečivo, ktoré<br />
vyvoláva rovnaké utrpenie, ako je to,<br />
na ktoré má liečebne zapôsobiť!“<br />
Sám na sebe urobil napríklad<br />
pokus s Pulsatillou CH 30 – homeopatickým<br />
liečivom, získavaným<br />
z rastliny Pulsatilla (Poniklec lúčny).<br />
Zaznamenal symptómy ako sú túžba<br />
po čerstvom vzduchu, neznášanlivosť<br />
tukových pokrmov a veľká plačlivosť,<br />
čo ponúklo možnosť liečby pacientov<br />
s bolesťami hlavy, u ktorých sa zároveň<br />
vyskytovali práve tieto zmienené<br />
symptómy.<br />
Pomocou vlastných pokusov tak<br />
Hahnemann spolu s radom rovnako<br />
zmýšľajúcich ľudí postupne vytváral<br />
stále sa zväčšujúcu zbierku symptómov,<br />
ktoré odpozorovali pri užívaní<br />
vtedajších liečív. Dnes moderná homeopatia<br />
využíva obsiahle knihy od<br />
viacerých význačných homeopatov<br />
s názvom Materia medica, ktoré obsahujú<br />
abecedný zoznam homeopatických<br />
liekov aj s podrobným popisom<br />
ich symptómov.<br />
VYHNÚŤ SA<br />
„ROZLADENIU<br />
ŽIVOTNEJ SILY“<br />
V Organone šlo Hahnemannovi o to,<br />
aby lekárom i pacientom ukázal nový<br />
uhol pohľadu na chorobu a zároveň<br />
poukázal na možnosť skutočnej liečby<br />
– liečby človeka, namiesto ošetrenia<br />
len niektorých symptómov choroby.<br />
Chorého vnímal ako celok, ktorý sa<br />
od zdravého odlišuje len tým, že jeho<br />
životná sila je narušená alebo rozladená<br />
práve v tých častiach tela, kde sa<br />
toto rozladenie prejavuje.<br />
Hahnemann hovoril o „duchovnej<br />
životnej sile“ alebo o „dynamis“,<br />
ktorá celý organizmus udržiava pri<br />
20<br />
Svet Grálu<br />
28 | 2011<br />
živote tým, že duch spočívajúci vo<br />
vnútri tela „môže slobodne slúžiť ako<br />
žijúci a zdravý nástroj na vyšší účel<br />
svojho bytia“ (§9).<br />
Jasným Hahnemannovým cieľom<br />
bolo zamedziť akémukoľvek rozladeniu<br />
tejto životnej sily, a tým opäť<br />
získať zdravie.<br />
Dlhodobým výskumom a vlastnými<br />
pokusmi sa nakoniec dopracoval<br />
k tomu, že väčšina prírodných<br />
substancií sa musí riediť (napríklad<br />
1:10 alebo 1:100) a spracovávať roztieraním<br />
alebo pretrepaním. Pri tomto<br />
procese však najväčší význam nemá<br />
riedenie, ale práve pretrepávanie<br />
a roztieranie.<br />
Hahnemann vyjadril presvedčenie,<br />
že až pri takomto spracovaní naplno<br />
rozvinú dynamické sily ukrývajúce<br />
sa v prírodných substanciách<br />
svoje pôsobenie. Až s takto pripravenými<br />
substanciami sa mohli vykonávať<br />
skúšky jednotlivých liečív na<br />
zdravých dobrovoľníkoch (Liekmi<br />
vyvolané symptómy u testovaných<br />
osôb zase pozvoľna odznejú. pozn.<br />
red.) a za pomoci odskúšaného lieku<br />
potom dosahovať liečebné úspechy<br />
u chorých.<br />
DELFÍNIE MLIEKO<br />
AKO LIEK<br />
Pri výbere liečiva sa musí vychádzať<br />
z celkového súboru symptómov.<br />
Hahnemann hovorí o takzvanej „totalite<br />
symptómov“ (§17), ktoré zahŕňajú<br />
rôzne príznaky a pocity vrátane<br />
neobvyklých symptómov mysle. Až<br />
potom je možné hľadať správny liek,<br />
ktorý zodpovedá tomuto súhrnu<br />
symptómov a umožní vyliečenie.<br />
Hahnemann poukazoval na to,<br />
aké je dôležité zamerať sa práve na<br />
tieto charakteristické symptómy<br />
a nazýval ich „zvláštnymi symptómami“.<br />
Ich pozorovaním a vyhodnocovaním<br />
sa potom vyberie liek,<br />
ktorý bude mať pravdepodobne<br />
najlepšiu účinnosť. Uvediem jeden<br />
príklad takéhoto charakteristického<br />
symptómu z homeopatickej praxe:<br />
do ordinácie prišlo dievča, ktoré už<br />
dlho trpelo bolesťami hlavy na spánkoch<br />
a na zátylku. Mala aj veľmi nepokojné<br />
sny, z ktorých sa často budila.<br />
Jej stav sa zlepšoval, keď sa<br />
kúpala v bazéne. Čiastočné zlepšenie<br />
nastalo aj v prípade, že jej niekto<br />
venoval veľkú pozornosť a lásku,<br />
a keď bola obklopená blízkymi<br />
ľuďmi. Rada sa ľudí dotýkala, bola<br />
veľmi priateľská a súcítila s chorými<br />
a postihnutými osobami. Spočiatku<br />
bol tento prípad nezrozumiteľný,<br />
no napokon dievča dostalo liek Lac<br />
Delphinum. Bolesť hlavy ustúpila<br />
a spánok bol odvtedy pokojný. Lac<br />
Delphinum je vyrobený zo zmrazeného<br />
mlieka delfína skákavého.<br />
Práve zvláštne symptómy ako „veľký<br />
súcit s chorými“ alebo „zlepšenie<br />
kúpaním v bazéne“ poukazovali na<br />
správnosť výberu. Veľmi často totiž<br />
možno spozorovať analógiu medzi<br />
správaním pacienta a východiskom<br />
substancie, z ktorej liek pochádza. Je<br />
známe, že delfíny sú veľmi spoločenské<br />
a hravé tvory, žijú v skupinách<br />
a využívajú sa na terapeutické účely<br />
pri hendikepovaných ľuďoch.<br />
HĽADANIE<br />
CHARAKTERISTICKÉHO<br />
SYMPTÓMU<br />
Ďalší príklad takéhoto typického<br />
príznaku z mojej praxe bol prípad<br />
jednej pacientky, ktorej sa veľmi zle<br />
hojila rana po operácii nohy. Jej muž<br />
mi povedal, že mu pripadá veľmi<br />
nápadné, ako často sa jeho žena pri<br />
práci s nožom zvykla porezať do<br />
prsta, zvlášť vtedy, keď bol nôž práve<br />
nabrúsený.<br />
Po podaní lieku Staphysagria, ktorý<br />
je veľmi účinný pri rezných poraneniach,<br />
sa rana po operácii až prekvapivo<br />
rýchlo zahojila. Zaujímavý je aj
ZDRAVIE<br />
prípad 30-ročného muža, ktorý mal<br />
problém s alkoholom, mal sklony k agresivite<br />
a žiarlivosti. Okrem toho mal<br />
aj ľavostranné bolesti hlavy a zvláštny<br />
symptóm – veľmi citlivý krk na dotyk.<br />
Liek bol hneď jasný – Lachesis mutus.<br />
Je to liek vyrobený z jedu juhoamerického<br />
hada, ktorý je veľmi nebezpečný.<br />
Ako u väčšiny hadov jeho najcitlivejším<br />
miestom na tele je krk, jeho<br />
telesné orgány sú sústredené na ľavej<br />
strane a ak nájde v blízkosti ľudských<br />
obydlí otvorenú fľašu s alkoholom,<br />
„ochutnáva“ ho.<br />
Po úspešnej liečbe vhodným homeopatickým<br />
prostriedkom počujem<br />
často od pacientov rovnaké slová:<br />
cítia sa uvoľnenejšie, sú otvorenejší,<br />
vo väčšej rovnováhe. „Rozladenie životnej<br />
sily“, o ktorom hovoril Hahnemann,<br />
sa odstránilo.<br />
Podobne ako znejú falošné tóny pri<br />
rozladenom klavíri, pôsobia potiaže<br />
a symptómy pri „rozladení životnej<br />
sily“ v organizme. Skúsený terapeut<br />
je schopný tieto „tóny“ rozoznať a odporučiť<br />
chorému taký homeopatický<br />
liek, ktorý tieto „tóny“ opätovne uvedie<br />
do harmónie.<br />
HOMEOPATIA<br />
A TAJOMSTVO KRVI<br />
V prednáške s názvom Tajomstvo<br />
krvi z diela Vo svetle Pravdy poukazuje<br />
Abd-ru-shin na skutočnosť, že<br />
uzdravenie sa môže uskutočniť zmenou<br />
zloženia krvi, čím sa zároveň<br />
zmení jej vyžarovanie.<br />
Práve z toho môžeme usudzovať, že<br />
„rozladenie životnej sily“ pri ochorení<br />
je spôsobené nepriaznivou zmenou<br />
v zložení krvi. Homeopatický liek<br />
lieči práve tým, že mení vyžarovanie<br />
krvi: harmonizuje rušivé záchvevy, a<br />
tým vylaďuje to, čo bolo rozladené.<br />
Počas liečby dochádza k zmene<br />
vyžarovania krvi a to zároveň mení<br />
i temperament dotyčného človeka.<br />
Cíti sa, ako sme si už povedali, otvorenejší,<br />
slobodnejší, ľahší, čiže rozladenie<br />
sa eliminuje a „nástroj“ znie<br />
opäť harmonicky...<br />
Hahnemann vo svojom Organone<br />
napomína všetkých vyliečených pacientov,<br />
aby dodržiavali správnu životosprávu,<br />
a tým sa vyhli okamžitému<br />
„Pri každom ochorení, aby si ho mohol<br />
rýchlo, isto a dlhodobo vyliečiť, zvoľ také<br />
liečivo, ktoré vyvoláva rovnaké utrpenie, ako<br />
je to, na ktoré má liečebne zapôsobiť!“<br />
opätovnému ochoreniu. Majú sa vyhýbať<br />
škodlivým pochutinám a zaviesť<br />
do života poriadok, aby sa neopakovali<br />
podmienky, ktoré prispievali<br />
ku vzniku ochorenia. Majú sa zároveň<br />
naučiť zodpovedne, opatrne a starostlivo<br />
zaobchádzať so svojím telom.<br />
Vodič auta, ktorý z nepozornosti<br />
opakovane vchádza do priekopy, potrebuje<br />
znovu kondičné jazdy v autoškole.<br />
Človek, ktorý so svojím telom<br />
nezaobchádza ohľaduplne, bude častými<br />
chorobami donútený k zmene<br />
myslenia a správania.<br />
„PRÍHODA“<br />
CHOROBY<br />
Reč Organonu, ktorý bol napísaný<br />
pred dvesto rokmi, na nás dnes pôsobí<br />
trochu zastaralo a niekedy je<br />
málo zrozumiteľná, ale možno práve<br />
preto v nej nachádzame istú hĺbku.<br />
Veľmi zaujímavé je i to, ako Hahnemann<br />
používa slovo „príhoda“<br />
a „náhoda“. Pre neho príhoda znamená<br />
symptóm alebo príznak. Ak<br />
hovorí v súvislosti s ochorením<br />
o „príhodách“, potom tým myslí jeho<br />
príznaky. Ťažkosti, ktorými trpíme,<br />
sú pre Hahnemanna „príhody“. Môže<br />
to znamenať i to, že sa nám pri chorobe<br />
„prihodia“ určité príznaky, aby<br />
nás prebudili a upozornili, že máme<br />
vo svojom životnom štýle urobiť nejaké<br />
zmeny. V tom spočíva veľká<br />
pomoc a príležitosť, stimul, aby sme<br />
v budúcnosti urobili pre udržanie<br />
svojho zdravia všetko potrebné.<br />
Vo svojom diele Hahnemann poskytol<br />
čitateľom mnoho múdreho<br />
na cestu životom. V rámci úvodu do<br />
Organonu napríklad píše: „Pretože<br />
pravda má večný prapôvod vo všemúdrom,<br />
dobrotivom Bohu. Ľudia<br />
si ju môžu dlho nevšímať až dovtedy,<br />
kedy jej lúč ako nezhasiteľná<br />
žiara nakoniec ku prospechu ľudstva<br />
osvetlí a nezadržateľne prelomí<br />
hmlu predsudkov ako ranné zore začínajúci<br />
deň“.<br />
Homeopatia má vďaka Organonu<br />
ako knihe pravidiel v lekárstve výnimočnú<br />
pozíciu. Hahnemann ustanovil<br />
291 pravidiel pre toto lekárske<br />
umenie a tým z nej urobil vzor aj pre<br />
ostatných. Jeho dielo si udržalo svoju<br />
platnosť až dodnes. Výrazne tak kontrastuje<br />
v porovnaní s modernými,<br />
rýchlo sa meniacimi poznatkami<br />
dnešnej medicíny. Všetkým, ktorí<br />
chcú nasledovať cestu homeopatie, sú<br />
určené Hahnemannove slová: „Napodobňujte!<br />
Ale napodobňujte presne!“<br />
Eckart Altinger<br />
altinger@svetgralu.sk<br />
Literatúra: Samuel Hahnemann, Organon<br />
léčebného umění - Aude sapere“ 6. vydanie,<br />
Nakladateľstvo Haug 1988<br />
21<br />
Svet Grálu<br />
28 | 2011
Zalesnenie Sahary<br />
ochladí Zem<br />
ový „prevratný“ nápad na záchranu<br />
klímy prichádza z „kra-<br />
N<br />
jiny neobmedzených možností“:<br />
zalesnením veľkých púští (Sahara,<br />
Austrália) by údajne bolo možné znížiť<br />
teplotu vzduchu v týchto regiónoch<br />
až o osem stupňov Celzia. Navyše lesy<br />
môžu takto absorbovať osem miliárd<br />
ton uhlíka ročne. Zároveň by vznikali<br />
mraky, ktoré by odrážali slnečné<br />
žiarenie späť do vesmíru, čo môže<br />
ročne priniesť 700 až 1 200 milimetrov<br />
zrážok.<br />
Tento návrh publikoval tím amerických<br />
výskumníkov vedených<br />
biológom Leonardom Ornsteinom<br />
v časopise „Climatic Change“. Na<br />
zavlažovanie rastlín navrhujú odsoľovanie<br />
morskej vody. Voda má<br />
byť privádzaná priamo ku koreňom<br />
novozasadených stromov prostredníctvom<br />
čerpadiel a potrubia, aby<br />
sa minimalizovali straty odparovaním<br />
alebo presakovaním. Na výsadbu<br />
takýchto lesov sú najvhodnejšie<br />
22<br />
Svet Grálu<br />
28 | 2011<br />
blahovičníky (Eucalyptus) a ďalšie<br />
druhy stromov, ktoré sú odolné voči<br />
teplu a rastú mimoriadne rýchlo.<br />
Okrem predpokladaného pozitívneho<br />
účinku je nutné vziať do úvahy<br />
aj možné nežiadúce dopady: zavlažovanie<br />
pôdy by mohlo zabrániť dosiaľ<br />
bežnému odnášaniu prachu vetrom<br />
zo Sahary do Atlantického oceánu,<br />
kde pre svoj obsah železa tvorí dôležitý<br />
zdroj obživy morských organizmov.<br />
Vlhkosť by naviac zvýšila počet<br />
náletov kobyliek. Realizovateľnosť<br />
i udržateľnosť celého projektu odsoľovania<br />
a distribúcie vody bude pochopiteľne<br />
závisieť aj od finančných<br />
možností. Wolfgang Lucht, vedúci<br />
výskumu v odbore pôsobenia klímy<br />
na Potsdamskom inštitúte pre výskum<br />
následkov zmien klímy označil<br />
americký návrh za „vedecky zaujímavý<br />
a viacmenej veľmi odvážny“.<br />
Oblasť dnešnej Sahary bola až do<br />
obdobia pred 6 000 rokmi zarastená<br />
zeleňou, potom sa však následkom<br />
minimálnej zmeny slnečného žiarenia<br />
premenila na púšť. „Existujú dôkazy,<br />
že Sahara je bistabilný systém,<br />
ktorý môže existovať v oboch stavoch.<br />
Pokiaľ by sme ju cez noc zalesnili,<br />
sama by si zaistila príliv vlhkého<br />
vzduchu a dažďa, inak zostáva<br />
púšťou. Je však otázne, či a ako sa dá<br />
dosiahnuť zmena na zalesnený stav.“<br />
Je možné, že existuje dobrý dôvod na<br />
to, aby zostala Sahara púšťou, myslí<br />
si bádateľ v oblasti klímy, a odrádza<br />
tak od realizácie návrhu. Kultúrne<br />
dopady sú prakticky nepredvídateľné.<br />
Na druhej strane by sa kompetentní<br />
nemali zľaknúť otáznikov, či pochybností.<br />
Vzhľadom na situáciu nielen na<br />
Sahare, ale celkovo na našej Zemi dozrel<br />
čas na zásadné zmeny a dobré<br />
rozhodnutia.<br />
Gerd Harms<br />
harms@svetgralu.sk
NÁBOŽENSTVO<br />
Z pokladov Biblie<br />
„N<br />
„Neste si vzájomne bremená!“<br />
este si vzájomne bremená, a tak<br />
naplníte Kristov zákon,“ napísal<br />
apoštol Pavol v liste členom galatskej<br />
obce asi v roku 53 po narodení Krista.<br />
Myslím si, že tento priateľský pokyn nestratil<br />
nič zo svojej platnosti.<br />
V praxi ho možno poľahky uskutočniť:<br />
vystúpim z vlaku, a keď prichádzam ku<br />
schodom vedúcim do staničného podchodu,<br />
vidím, že tam stojí rehoľná sestra<br />
s kufrom, ktorý zjavne sama neunesie.<br />
Beriem jej ho teda a nesiem dole. Pod<br />
schodami sa pýtam, kam má namierené.<br />
„Na stanovište taxíkov,“ odvetí. Kufor<br />
som jej teda doniesol až tam, taxikár<br />
otvoril batožinový priestor auta a uložil<br />
tam batožinu. Z auta sa ozvalo: „ Pánboh<br />
vám to odplatí!“. A sestra odišla. –<br />
Také jednoduché teda môže byť naplnenie<br />
odporúčania: „Neste si vzájomne<br />
bremená!“. Ale neočakával apoštol od<br />
svojho pokynu viac?<br />
Nemal snáď na mysli ťažšie bremená –<br />
duševné utrpenie, smútok, starosť, bolesť?<br />
Práve tu je naša pomoc obzvlášť potrebná,<br />
ba priam vítaná.<br />
Ako vlastne môžeme pomáhať? Musíme<br />
chodiť svetom s otvorenými očami.<br />
Je potrebné snažiť sa vidieť viac, nie len<br />
povrch vecí v tomto povrchnom svete,<br />
a znovu sa pokúsiť vidieť srdce tých<br />
druhých.<br />
Na súkromných hodinách recitácie<br />
učím jednu milú a veselú študentku. Raz<br />
som si všimol, že ma pri výučbe nevnímala.<br />
Počúvala síce, ale veľmi nereagovala.<br />
Namiesto toho, aby recitovala text<br />
radostne a presvedčivo, hovorila, čo sa<br />
od nej chcelo, ale nebolo to precítené.<br />
Nechal som ju to miesto zopakovať,<br />
dvakrát, trikrát, povzbudzoval<br />
som ju, ale nedarilo sa. Nebola duchom<br />
prítomná. Pozrel som sa na ňu a spýtal<br />
sa: „Čože sa deje, Ester? Nie je niečo<br />
v poriadku?“ – Mlčala. „Zavrite knihu.<br />
Tak, a teraz si ešte raz pohovorme o tom<br />
texte.” Trochu zrozpačitela, ale potom<br />
predniesla: „Dnes to nepôjde, nemôžem.“<br />
„Čo vás ťaží, Ester?“, spýtal som<br />
sa opatrne, ale priamo. Akoby čakala na<br />
to, kým to vyslovím. Naraz zo seba vyrazila:<br />
„Už nemôžem. Viete, ja mám dieťa.<br />
Môj muž nás už pred rokmi opustil a na<br />
malú platí nepravidelne. Moja matka mi<br />
s jej opaterou nepomáha, je zamestnaná.<br />
Malá je v škôlke a pokašliava. Pani učiteľka<br />
mi dnes ráno povedala, že ak sa<br />
to do zajtra nezlepší, musí dcéra zostať<br />
doma. Ale ja predsa nemôžem zase vynechať.<br />
Už poslednú skúšku som zmeškala,<br />
ako mám to štúdium zvládnuť? Musím<br />
ho predsa dokončiť.“ – Začala plakať<br />
a vyhŕkla ešte: „Ja už proste nevládzem.“<br />
Podal som jej vreckovku. Keď si osušila<br />
slzy, povedal som jej: „Štúdium určite<br />
zvládnete, radi vám pomôžeme. Vieme,<br />
že sa snažíte a že ste vždy mali dobré výsledky.<br />
Skúšky sa nemusíte báť, tú doženiete.<br />
Choďte teraz do škôlky, vyzdvihnite<br />
malú a buďte s ňou tri dni doma. Svet<br />
potom bude vyzerať úplne inak. Budete<br />
môcť pokojne pracovať a budúci týždeň<br />
(Galatským 6, 2)<br />
sa opäť uvidíme.” Vďačne sa na mňa pozrela.<br />
Štúdium neskôr úspešne dokončila.<br />
„Neste si vzájomne bremená!“ – Tieto<br />
apoštolove slová často nie je ľahké napĺňať<br />
v bežnom živote. Nežiadajú, aby sme<br />
bremeno z druhého úplne sňali a niesli<br />
ho za neho. Máme sa snažiť rozpoznať,<br />
v čom spočívajú ťažkosti a problémy<br />
druhého. Môžeme sa vcítiť do situácie<br />
toho druhého a vytušiť, v akom duševnom<br />
stave sa nachádza. Týmto spôsobom<br />
jeho bremeno určitou mierou ponesieme.<br />
Ak budeme vo svojom vnútri<br />
prosiť o správne slová, radu a pomoc pre<br />
postihnutého, iste sa nám ukáže cesta,<br />
ktorá povedie k srdcu blížneho a povzbudí<br />
ho. A prekvapivo sa tak splnia<br />
apoštolove slová: „Tak naplníte zákon<br />
Kristov.“ A Kristov zákon znie: „Miluj<br />
svojho blížneho ako seba samého!“ Keď sa<br />
budeme o to usilovať, dôjdeme úžasným<br />
spôsobom k poznaniu: Kto lásku dáva,<br />
dostane jej zo žriedla lásky omnoho viac.<br />
Martin Ernst<br />
ernst@svetgralu.cz
TÉMA<br />
Deravá spravodlivosť<br />
Čo ohrozuje budúcnosť Európy?<br />
Siegfried Hagl<br />
V<br />
európskej histórii je 29. máj<br />
1453 dôležitým dátumom.<br />
Turci vtedy dobyli Konstantinopol<br />
a odrezali tým Európu od možnosti<br />
obchodu s Áziou. Benátky –<br />
vtedajšie centrum námorného obchodu<br />
– zároveň stratili toto svoje<br />
výsadné postavenie. Táto situácia<br />
prinútila Portugalcov a Španielov<br />
hľadať východiská; aby sa vyhli<br />
Stredozemnému moru ovládanému<br />
Osmanskou ríšou, potrebovali<br />
nájsť novú cestu do Indie<br />
cez Atlantický oceán.<br />
Kolumbus preto hľadal západnú<br />
námornú cestu do Ázie, ale v roku<br />
1492 sa vylodil v Karibiku, ktorý<br />
nazval „Západnou Indiou“. Vasco<br />
da Gama smeroval s rovnaným<br />
cieľom pozdĺž afrického pobrežia<br />
a v roku 1498 doplával do indického<br />
mesta Kalkata. Tieto objaviteľské<br />
cesty odštartovali kolonializmus,<br />
ktorý znamenal prevratné<br />
24<br />
Svet Grálu<br />
28 | 2011
TÉMA<br />
zmeny v ekonomických a sociálnych<br />
podmienkach kolonizátorov<br />
aj kolonizovaných. Stredoveké<br />
usporiadanie sveta sa rozpadlo.<br />
S novými pomermi prišli mnohé –<br />
dodnes nevyriešené – otázky týkajúce<br />
sa ľudskej spravodlivosti:<br />
spravodlivosť v otázke privlastňovania,<br />
spravodlivosť rozdeľovania,<br />
spravodlivosť šancí, spravodlivosť<br />
podielu na výsledkoch, procesná<br />
spravodlivosť, sociálna spravodlivosť<br />
a ďalšie.<br />
sveta. Zo vzrastajúcej európskej<br />
populácie sa početné skupiny ľudí<br />
vydali za šťastím do zámoria. Domorodé<br />
obyvateľstvo v kolóniách<br />
radšej ešte raz prečítať Augustina*,<br />
ktorý zastával názor, že spravodlivosť<br />
je to, čím sa spoločnosť odlišuje<br />
od lúpežníckej bandy...<br />
S<br />
NÁSILNÝ „VZOSTUP<br />
ZÁPADU“<br />
novými objavmi sa obraz sveta<br />
stále menil. Navigátori, výskumníci,<br />
dobrodruhovia sa vydávali<br />
hľadať bohatstvo do cudzích<br />
krajín a riskujúci obchodníci financovali<br />
odvážne a v prípade úspechu<br />
lukratívne objaviteľské cesty. Do<br />
Európy prúdili netušené poklady:<br />
zlato a striebro z Južnej Ameriky,<br />
korenie z Indie, cukor a rum z Karibiku,<br />
káva z Brazílie, porcelán<br />
a čaj z Číny, slonovina a otroci<br />
z Afriky, kožušiny zo Severnej<br />
Ameriky a Sibíri.<br />
Moreplavecké národy si podrobovali<br />
stále väčšie oblasti šíreho<br />
Kópia Kolumbovej vlajkovej lode „Santa<br />
Maria“ (1492). Z knihy Otta Zierera „Die<br />
großen Ereignisse der Weltgeschichte“<br />
(Veľké udalosti v dejinách sveta),<br />
Naumann & Göbel, Köln, 1987.<br />
Príprava na dobytie Konstantinopola (1553). Z knihy Otto Zierer „Die großen Ereignisse<br />
der Weltgeschichte“ (Veľké udalosti v dejinách sveta), Naumann & Göbel, Köln, 1987.<br />
bolo prinútené pracovať pre dobyvateľov;<br />
muselo ustúpiť kolonistom<br />
z Európy, alebo neskôr – na pokraji<br />
vyhynutia následkom vykorisťovania<br />
a zavlečených chorôb – bolo<br />
nahradené otrokmi zo Západnej<br />
Afriky. „Vzostup Západu spočíval<br />
vo veľkej miere na používaní násilia,“<br />
napísal Geoffrey Parker vo<br />
svojej knihe „Die militärische Revolution“<br />
(Vojenská revolúcia, str.<br />
22, pozn. red.).<br />
Pri plienení cudzích krajín málokoho<br />
z belochov trápilo zlé svedomie.<br />
Veď predsa „nevedomí pohania“<br />
dostali vraj najväčší dar tým,<br />
že boli (často z donútenia) kresťansky<br />
pokrstení, a tým vytrhnutí<br />
z pazúrov večného zatratenia, ktoré<br />
im inak nevyhnutne hrozilo. Považovali<br />
to zrejme za spravodlivé<br />
vyrovnanie, ktorým uchlácholili<br />
svoje kresťanské svedomie. Mali si<br />
Až do 20. storočia (a sčasti ešte<br />
aj dnes!) existovali misijné spoločnosti,<br />
ktoré chceli ľudí žijúcich<br />
v zámorských oblastiach – okrem<br />
iných aj príslušníkov veľmi starých<br />
kultúrnych národov – obracať<br />
na kresťanstvo, aby ich zachránili<br />
pred peklom. Kňazi vysielaní<br />
z Európy sa v exotických kultúrach<br />
spravidla vôbec nevyznali. Vystačili<br />
si s názorom, že každé nekresťanské<br />
náboženstvo pochádza od<br />
diabla. Sotva vtedy mysleli na spravodlivé<br />
vyrovnanie medzi dávaním<br />
a braním; otroctvo ospravedlňovali<br />
vhodnými citátmi z Biblie a na domorodcov<br />
– dokonca aj keď boli<br />
obrátení na kresťanstvo – pozerali<br />
ako na menejcenných ľudí.<br />
* Augustin (354–430), biskup z Hippo, bol<br />
jedným z najväčších latinských cirkevných<br />
učiteľov staroveku.<br />
25<br />
Svet Grálu<br />
28 | 2011
TÉMA<br />
26<br />
Svet Grálu<br />
28 | 2011<br />
Pokiaľ mali Európania rozširovať<br />
po svete kresťanské hodnoty,<br />
potom v plnení tejto úlohy zlyhali.<br />
Niektorí misionári sa aj skutočne<br />
snažili o to, aby pôsobili v kresťanskom<br />
zmysle. Ale na každého<br />
z nich pripadali tucty alebo stovky<br />
obchodníkov, dobrodruhov a kolonistov,<br />
ktorí sa síce kresťanmi nazývali,<br />
ale ich správanie bolo inšpirované<br />
všetkým iným, len nie<br />
duchom Krista.<br />
V<br />
BOHATSTVO<br />
Z POKLADOV<br />
CUDZÍCH KRAJÍN<br />
procese kolonizácie sa svetové<br />
hospodárstvo ďalej vyvíjalo.<br />
Európa, najmä koloniálne impériá<br />
ako Anglicko, neskôr aj USA a nakoniec<br />
Japonsko zveľaďovali svoje<br />
bohatstvo, pretože dokázali využívať<br />
poklady cudzích krajín. Blahobyt<br />
priemyselných krajín je ešte aj<br />
dnes z veľkej časti založený na tom,<br />
že sa z bývalých kolónií – dnešných<br />
rozvojových krajín – lacno dovážajú<br />
suroviny, a za drahé peniaze sa do<br />
nich vyvážajú hotové produkty.<br />
Často sa pritom prehliada, že prinajmenšom<br />
od 20. storočia sa vo veľkej<br />
miere s rastúcou nerovnováhou<br />
presúva aj ekologická záťaž. Ťažbou<br />
surovín a pestovaním poľnohospodárskych<br />
monokultúr v záujme<br />
priemyselných krajín vznikajú u dodávateľov<br />
v zámorí obrovské ekologické<br />
škody. Zmenou klímy, zapríčinenou<br />
príliš veľkou<br />
spotrebou fosílnych<br />
palív najviac trpia<br />
rozvojové krajiny, no<br />
zodpovednosť za ňu<br />
v prvom rade nesú priemyselne<br />
vyspelé štáty.<br />
Svetové hospodárstvo<br />
postavené na takejto<br />
jednostrannosti<br />
nemôže byť ani spravodlivé,<br />
ani stabilné.<br />
Technická v yspelosť<br />
a lepšia výzbroj vysoko<br />
rozvinutých štátov po<br />
stáročia potláčali snahy<br />
kolónií o oslobodenie.<br />
Samotné štáty, ktoré<br />
z ekonomickej nerovnováhy<br />
najviac profitovali,<br />
tento systém napokon<br />
zničili. Hlavná<br />
katastrofa 20. storočia,<br />
ľahkovážne vyvolaná<br />
prvá svetová<br />
vojna, privodila nezadržateľný<br />
pád kolonializmu.<br />
Európske štáty<br />
po prvej svetovej vojne<br />
nedokázali vytvoriť stabilné mierové<br />
usporiadanie, čo viedlo k ďalším<br />
vojnám a sčasti k dodnes trvajúcemu<br />
politickému a ekonomickému<br />
napätiu. Európa svoju vedúcu úlohu<br />
vo svete, aj svoje kolónie stratila.<br />
Dominujúcou svetovou veľmocou<br />
sa stali USA. Po veľkých tragédiách<br />
obidvoch svetových vojen v 20. storočí<br />
nasledovali snahy o lepší, mierový<br />
a spravodlivejší svet.<br />
Na egoizme národných štátov<br />
skrachovala po prvej svetovej vojne<br />
Spoločnosť národov. Po druhej svetovej<br />
vojne mala OSN pôsobiť ako<br />
poistka mieru a stanoviť normy záväzné<br />
pre všetky národy. Charta<br />
Spojených národov je založená na<br />
filozofii osvietenstva, už nie na biblii.<br />
Kresťanstvo propagované z Európy<br />
do celého sveta zrejme už stratilo<br />
svoju dôveryhodnosť. Ideológia<br />
osvietenstva vznikla síce v kresťanskom<br />
prostredí, ale okrem kresťanských<br />
predstáv preberá aj antic -<br />
ké a novoveké filozofie, ktoré boli<br />
cirkvou dlho urputne potlačované.<br />
Táto európska filozofia však nenachádza<br />
veľké pochopenie v krajinách<br />
nezápadného charakteru, napríklad<br />
v islamských štátoch.<br />
Navzdory OSN konajú národy<br />
stále ešte prevažne podľa vlastných<br />
záujmov; medzi štátmi sa často<br />
uplatňuje právo silnejšieho, a nie<br />
právo medzinárodné. Chýba tu vedomie<br />
globálnej zodpovednosti za<br />
blaho všetkých obyvateľov našej planéty.<br />
A myšlienka, že aj príroda má<br />
svoje práva, zostáva mnohým zodpovedným<br />
činiteľom úplne cudzia.<br />
V<br />
GLOBALIZÁCIA –<br />
KOMU SLÚŽI?<br />
globalizácii, už niekoľko desaťročí<br />
vyzdvihovanej a sľubujúcej<br />
hospodársky rast a blahobyt pre<br />
všetkých v duchu hesla „a rising
TÉMA<br />
tide will lift all boats“ (rastúci príliv<br />
zdvihne všetky lode), sa však bolestne<br />
prejavuje chýbajúce vedomie<br />
zodpovednosti. V skutočnosti sa<br />
totiž priepasť medzi chudobnými<br />
a bohatými – ako medzi národmi,<br />
tak aj vo vnútri štátov – neustále<br />
zväčšuje.<br />
Dôvod spočíva v samotnej podstate<br />
nášho kapitalistického hospodárstva<br />
postaveného na peňažnom<br />
kapitáli, ktorý sa zúročuje prostredníctvom<br />
bezohľadne rastúceho<br />
hospodárstva.<br />
Azda od prvého ropného šoku<br />
v 70-tych rokoch je zrejmé, že<br />
v priemyselných krajinách sa už<br />
potrebná miera rastu ďalej vynucovať<br />
nedá. Dopyt sa v nich už<br />
nasýtil, prírastky obyvateľstva sú<br />
malé. Obyvateľstvo niektorých<br />
týchto krajín starne a vymiera. Kto<br />
má potom každý rok kupovať viac<br />
a viac všetkých tých zbytočností,<br />
ktorých sa musí priemysel zbaviť,<br />
aby ďalej rástol?<br />
Zostáva teda už iba cesta do<br />
rozvojových krajín. V nich počet<br />
obyvateľov rastie a je nutné uspokojiť<br />
obrovskú – hoci často iba domnelú<br />
– potrebu dostihnúť vyspelý<br />
svet. Pokiaľ sa podarí tieto krajiny<br />
rozvinúť, potom bude môcť svetové<br />
hospodárstvo ešte zopár ďalších<br />
desaťročí bezuzdne rásť – až<br />
nastane ekologický kolaps.<br />
Ľudia sa však, žiaľ, vo vidine<br />
grandióznej budúcnosti exportných<br />
odvetví v USA a západnej Európe<br />
prepočítali. Mnoho príslušníkov<br />
elitných vrstiev zo zaostalých<br />
krajín už totiž vyštudovalo na Západe;<br />
poznajú modernú ekonómiu<br />
a vedia, že export surovín nie je<br />
veľmi výnosný. Rozvojové krajiny<br />
preto chcú vlastnými silami stále<br />
vo väčšej miere vyrábať konečné<br />
produkty.<br />
Čína a India, dva najväčšie štáty<br />
na Zemi a atómové mocnosti,<br />
budujú dnes také obrovské priemyselné<br />
odvetvia, napríklad textilný<br />
priemysel alebo výrobu ocele,<br />
že nimi už dávno predstihli niekdajších<br />
lídrov spomedzi starých<br />
priemyselných krajín.<br />
„Nováčikovia“ sa pritom nechcú<br />
uspokojiť s tradičnými výrobkami –<br />
chcú zaplaviť svetové trhy rovnako<br />
technicky vyspelými produktmi<br />
a automobilmi.<br />
V druhej polovici 21. storočia sa<br />
z Číny a Indie pravdepodobne stanú<br />
veľké mocnosti, ktoré budú dominovať<br />
svetovému hospodárstvu,<br />
a tým nevyhnutne aj svetovej politike.<br />
Rastúce ázijské štáty, medzi<br />
ktoré patria okrem Číny a Indie napríklad<br />
i Japonsko, Južná Kórea, Taiwan,<br />
Singapur, majú na základe historických<br />
udalostí iba málo dôvodov<br />
na to, aby prejavovali voči Európe<br />
a USA vďačnosť. Ich ctižiadosť ich<br />
bude povzbudzovať, aby zvyšku sveta<br />
ukázali, odkiaľ vzišli najstaršie kultúry<br />
a kde žijú najnadanejší a najusilovnejší<br />
ľudia. Ťažko môžeme očakávať<br />
ich súcit nad tým, že sa milióny<br />
pracovných miest presťahujú z bohatých<br />
krajín do Ázie, alebo že dokonca<br />
Rast na úkor prírody?<br />
Biológ a ekológ Paul Ehrlich (nar. 1932) argumentoval v rozhovore s japonským<br />
novinárom, že si japonský veľrybársky priemysel spolu s veľrybami<br />
predsa vyhubí aj zdroj svojho blahobytu. Novinár na to odpovedal:<br />
„‚Neprávom považujete veľrybársky priemysel za organizáciu, ktorá má<br />
záujem na zachovaní veľrýb. V skutočnosti totiž predstavujú obrovský potenciál<br />
pre kapitál, ktorý sa pokúša dosahovať najvyššie možné zisky. Pokiaľ<br />
môže v priebehu desiatich rokov dosiahnuť zisk 15 percent za tú cenu,<br />
že pri tom vyhubí veľryby, zatiaľ čo pri trvalo udržateľnej intenzite lovu by<br />
dosahoval zisk len 10 percent, potom samozrejme koná tak, že za desať<br />
rokov budú veľryby vyhubené – a kapitál sa potom jednoducho použije<br />
na vykorisťovanie iných zdrojov.<br />
Rovnaký argument počul jeden z našich priateľov od firmy, ktorá rúbe<br />
tropické úžitkové drevo v malajskom Sabahu.“<br />
Z knihy „Die neuen Grenzen des Wachstums“ (Nové hranice rastu),<br />
Donella a Dennis Meadows/Jorgen Randers, Rowolt, Reinbeck, 1998, str. 226.<br />
klasické priemyselné krajiny schudobnejú.<br />
Mnohí Aziati to budú dokonca<br />
považovať za spravodlivé vyrovnanie,<br />
keď belosi pocítia spätné<br />
pôsobenie za svoje zločiny v dobách<br />
kolonializmu.<br />
K<br />
EKOSYSTÉM ZEME<br />
V KONCOCH<br />
rédo politických ideológov<br />
tkvie v presvedčení, že prostredníctvom<br />
ekonomického rastu<br />
bude dosiahnuté spravodlivé rozdeľovanie<br />
na národnej a globálnej<br />
úrovni. Podľa toho sa má problém<br />
chudoby vyriešiť sám od seba<br />
hospodárskym vzostupom. Toto<br />
spojenie spravodlivosti s hospodárskym<br />
rastom patrí od konca<br />
druhej svetovej vojny medzi dogmy<br />
pomoci poskytovanej rozvojovým<br />
krajinám.<br />
Dosiaľ znevýhodnené krajiny<br />
mali postupne – pomocou vzájomnej<br />
spolupráce a vhodnej politiky<br />
– bohaté spoločnosti dostihnúť.<br />
Jedni dúfali vo väčšie trhy s väčšími<br />
šancami na zisk, druhí očakávali<br />
27<br />
Svet Grálu<br />
28 | 2011
TÉMA<br />
blahobyt a rovnoprávnosť. Avšak<br />
odvtedy, čo sú viditeľné bio-fyzikálne<br />
možnosti Zeme, stratila táto<br />
ideológia rastu pôdu pod nohami.<br />
Kapacita našej planéty nestačí pri<br />
viac ako šiestich miliardách ľudí na<br />
zaistenie „blahobytu pre všetkých“.<br />
A je sporné, či je vôbec možné zaistiť<br />
dôstojný život pre šesť a viac miliárd<br />
ľudí (do roku 2050 sa počíta<br />
s ôsmimi až desiatimi miliardami).<br />
Vyzerá to, že ide skôr o utopickú<br />
predstavu. V každom prípade, času<br />
na zmenu smerovania je málo. Či<br />
sa nám to hodí alebo nie, kapacita<br />
ekosystému našej Zeme je obmedzená.<br />
Existujú „hranice rastu“,<br />
ktoré je nutné rešpektovať. Rast na<br />
jednom mieste obyčajne vyžaduje<br />
pokles na mieste inom.<br />
Oficiálna politika doposiaľ ešte<br />
nevzala na vedomie ekologické<br />
hranice. Ekonomický rast a integrácia<br />
svetových trhov – globalizácia<br />
– sú stále ešte považované<br />
za jedinú cestu k väčšej rovnosti<br />
a tým spravodlivosti a menšej chudobe<br />
jednotlivých národov. Rozvojové<br />
krajiny so svojím narastajúcim<br />
počtom obyvateľstva nebudú<br />
ochotné donekonečna sa uskromňovať,<br />
aby si obyvatelia bohatých<br />
krajín mohli aj naďalej užívať svoj<br />
luxus. Ľudia v ekonomicky rozvinutých<br />
krajinách budú obmedzenia<br />
prijímať s nevôľou, a presadzovať<br />
uťahovanie opaskov politicky je<br />
vždy problematické.<br />
Ako chcú priemyselné krajiny<br />
reagovať na požiadavky chudobných<br />
a nerozvinutých krajín<br />
28<br />
Svet Grálu<br />
28 | 2011<br />
po väčšej spravodlivosti? Dôjde<br />
k boju o suroviny? Žijeme na planéte<br />
sužovanej klimatickými katastrofami,<br />
nekontrolovateľnou<br />
„Existujúce problémy sa nedajú vyriešiť<br />
rovnakým spôsobom myslenia, ako<br />
je to, kvôli ktorému vznikli.“<br />
Albert Einstein na tému hospodárskej krízy z roku 1929<br />
migráciou chudobných utečencov...<br />
Stojíme azda pred vojnou o životný<br />
priestor? Budú bohatí brániť<br />
svoje výsadné postavenie ozbrojeným<br />
násilím? Alebo nájdeme mierový<br />
spôsob, ako „zaplátať dieru“<br />
v spravodlivosti?<br />
S<br />
POHĽAD DO<br />
BUDÚCNOSTI<br />
pravodlivosť bola v histórii ľudstva<br />
väčšinou iba filozofickou<br />
témou, v praktickej politike nepoužiteľnou.<br />
Dokonca aj náboženstvá,<br />
usilujúce sa o pravdu a spravodlivosť,<br />
mali na praktické presadzovanie<br />
ochrany prírody a práv<br />
ľudí iba malý vplyv. Aj v histórii<br />
budeme asi márne hľadať príklady,<br />
kedy sa nejaká veľmoc dobrovoľne<br />
vzdala svojho výsadného postavenia.<br />
Budú sa podľa toho USA<br />
a Európa brániť „ázijskej výzve“?<br />
Akými prostriedkami?<br />
Prognózy nie sú povzbudivé.<br />
Wolfgang Sachs píše vo svojej<br />
knihe Fair Future: „Európa<br />
si bude musieť vybrať. Pokiaľ<br />
v snahe o vlastnú ochranu staví<br />
na preventívnu vojnu, bude usilovať<br />
o spojenectvo s USA a trhovými<br />
fundamentalistami. Pokiaľ<br />
by sa chcela stať priekopníkom politiky<br />
preventívnej spravodlivosti<br />
vo svete, bude vyhľadávať koalície<br />
s rovnako zmýšľajúcimi štátmi<br />
a riešenia uvidí v civilnej spoločnosti.<br />
Potom bude pre budúcnosť<br />
Európy prospešné, ak Európania<br />
konečne vzhliadnu od roztržiek<br />
v Bruseli a položia si otázku, čím<br />
sa chceme zapísať do histórie, aký<br />
odkaz na konci 21. storočia zanecháme<br />
budúcim generáciám. Ide<br />
totiž o jedno: v rozvíjajúcom sa<br />
svetovom spoločenstve nemôže<br />
Európa prežiť na základe počtu<br />
svojich obyvateľov, ale iba silou<br />
vlastných myšlienok. Nadnárodný<br />
svet budúcnosti bude obývaný<br />
hnedými, žltými a čiernymi tvárami,<br />
európski belosi budú tvoriť<br />
sotva viac ako sedem percent svetového<br />
obyvateľstva. Svetové spoločenstvo<br />
21. storočia preto celkom<br />
určite nebude európskou spoločnosťou<br />
– rovnako ako Európa<br />
15. storočia nebola spoločnosťou<br />
grécko-rímskou.“<br />
Siegfried Hagl<br />
hagl@svetgralu.sk<br />
Literatúra:<br />
(1) Kesselring Thomas, Ethik der Entwicklungspolitik<br />
(Etika rozvojovej politiky),<br />
C. H. Beck, München, 2003<br />
(2) Lovelock James, Gaias Rache (Gaia sa<br />
mstí), Ullstein, Berlin 2007<br />
(3) Meadows Denis, Die Grenzen des<br />
Wachstums (Hranice rastu), dva, Stuttgart,<br />
1972<br />
(4) Parker Geoffrey, Die militärische Revolution<br />
(Vojenská revolúcia), Campus,<br />
Frankfurt, 1990<br />
(5) Ritsert Jürgen, Gerechtigkeit und Gleichheit<br />
(Spravodlivosť a rovnosť), Westfälisches<br />
Dampfboot, Münster, 1997<br />
(6) Sachs Wolfgang, Fair Future (Férová budúcnosť),<br />
C. H. Beck, München 2005
www.svetgralu.sk<br />
EDÍCIA<br />
Pripravovatelia cesty<br />
BUDHA<br />
LAO-C‘<br />
ZOROASTER<br />
MOHAMED<br />
EFEZUS<br />
ivot a pôsobenie pripravovateľov cesty v Indii,<br />
Ž Číne, Arábii, Iráne a predhistorickej dobe.<br />
Čo dnes vieme o Budhovi, Lao-C‘ovi, Zoroastrovi, Mohamedovi<br />
alebo Hjalfdarovi? Boli iba zakladateľmi novej viery,<br />
alebo mali vyššie poslanie?<br />
Táto knižná séria ukazuje uvedené osobnosti v novom<br />
svetle. Ako jednotliví pripravovatelia cesty pôsobili uprostred<br />
svojho národa a snažili sa ho priviesť od mdlej odovzdanosti<br />
osudu k činorodej viere.<br />
Čitateľ je oboznamovaný s dôležitými okamihmi z ich života,<br />
s ich učením o jedinom Bohu a o zákonoch pôsobiacich<br />
vo stvorení.<br />
Pri odbere min. 3 kníh<br />
zľava - 15%<br />
BUDHA / Bežná cena: 12,00 €<br />
Cena pre predplatiteľa Sveta Grálu: 11,76 €<br />
LAO-C‘ / Bežná cena: 12,00 €<br />
Cena pre predplatiteľa Sveta Grálu: 11,76 €<br />
ZOROASTER / Bežná cena: 10,00 €<br />
Cena pre predplatiteľa Sveta Grálu: 9,80 €<br />
MOHAMED / Bežná cena: 10,00 €<br />
Cena pre predplatiteľa Sveta Grálu: 9,80 €<br />
EFEZUS / Bežná cena: 10,00 €<br />
Cena pre predplatiteľa Sveta Grálu: 9,80 €<br />
Knihy si môžete objednať prostredníctvom priloženého objednávacieho kupónu,<br />
alebo v našom on-line obchode na stránke www.svetgralu.sk<br />
29<br />
Svet Grálu<br />
28 | 2011
ROZHOVOR<br />
Pokiaľ ráno vyjde slnko,<br />
Rozhovor<br />
s ekologickým<br />
aktivistom<br />
a gazdom Jozefom<br />
Kratochvílom<br />
je to dobré<br />
30<br />
Svet Grálu<br />
28 | 2011<br />
Pred desiatimi rokmi sa rozhodol žiť<br />
úplne inak ako väčšina jeho rovesníkov.<br />
Z peňazí zarobených na brigádach v Anglicku<br />
kúpil 1,3 hektára zdevastovanej<br />
poľnohospodárskej pôdy, aby tam hľadal<br />
spôsoby, ako žiť na Zemi ohľaduplne.<br />
„Na poľu“ pri mŕtvom ramene riečky Trnávky<br />
vyrástla malá chatka z nepálenej<br />
hliny, pokrytá trstinou, neskoršie<br />
maštaľ zo slamených balíkov pre kone,<br />
ovocný sad, studňa. Pred niekoľkými<br />
rokmi excentrický životný štýl majiteľa<br />
tohto pozemku pritiahol pozornosť televíznych<br />
dokumentaristov a novinárov<br />
komerčných periodík. Dnes má Jozef<br />
Kratochvíla 38 rokov, dvoch synčekov<br />
a v novšom a väčšom domčeku z čisto<br />
prírodných materiálov už začal využívať<br />
aj elektrinu. Zo svojho poľa napriek rodinným<br />
starostiam neodišiel, prikúpil<br />
ešte ďalších šesť hektárov. Okrem toho<br />
je stále jedným z najaktívnejších členov<br />
miestneho „kmeňa“ Lesoochranárskeho<br />
zoskupenia Vlk. Zaslúžil sa o vyhlásenie<br />
prírodnej rezervácie, kde rastie pôvodný<br />
lužný prales. Zhovárame sa pri provizórnej<br />
plechovej udiarničke, kde práve visia<br />
klobásky z „bioprasiatka“ a Jozef odpovedá<br />
na moje otázky v prestávkach medzi<br />
prikladaním na oheň a sekaním dreva.<br />
Aká je história tohto zámeru?<br />
Prečo si sa rozhodol mozole zo stavieb<br />
premeniť na pole?<br />
Od detstva ma ťahalo niekam do<br />
prírody, k lesu. Vyrastal som v paneláku<br />
a niekedy v sedemnástich<br />
som sa začal intenzívnejšie zaujímať<br />
o prírodu, hlavne o ornitológiu, spoznávanie<br />
tu žijúcich vtákov. Každý<br />
kto sa zaujíma o ornitológiu sa stáva<br />
„ochrancom prírody“; za komunizmu<br />
sme mali Slovenský zväz ochrancov<br />
prírody a krajiny. Postupne som sa<br />
dostal k rôznej literatúre a... prišiel<br />
taký bod zlomu. Asi v dvadsiatich<br />
štyroch rokoch života<br />
som naisto<br />
vedel, že najväčší<br />
problém na tejto<br />
planéte je človek<br />
ako taký so svojimi<br />
potrebami. Bola to<br />
aj Kellerova kniha<br />
Až na dno blahobytu,<br />
vďaka ktorej<br />
som si uvedomil,<br />
čo sa vo svete<br />
deje. Naše potreby<br />
idú nad rámec toho,<br />
čo nám tu príroda<br />
vie prirodzene poskytnúť.<br />
V tomto<br />
zmysle hovoríme<br />
o konzumnej spoločnosti,<br />
kde sú<br />
na prvom mieste<br />
krajiny západnej
ROZHOVOR<br />
Európy, rozvinutý priemyselný svet<br />
na čele s USA a Japonskom. My ako<br />
postkomunistické krajiny patríme do<br />
druhej skupiny, no a tretí svet sú krajiny,<br />
kde ľudia hladujú a zomierajú<br />
z môjho pohľadu preto, že tu fungoval<br />
kolonializmus a nitky z tých najrozvinutejších<br />
krajín sú tam dodnes.<br />
Myslel si si, že to môžeme tu v Európe<br />
nejako zmeniť?<br />
Hlavne som sa necítil vnútorne<br />
„v pohode“ ak ma niekto tlačil do toho,<br />
ktorom si môžem uskutočňovať svoje<br />
sny a ideály. Kúpil som kus poľa, na<br />
ktorom nebolo nič a postupne som<br />
si tu začal vytvárať záhradu na zeleninu<br />
a bežné produkty, ktoré človek<br />
v domácnosti potrebuje, plus sadenie<br />
ovocných stromov – dnes ich je tu<br />
viac ako tristo.<br />
ak si chce človek zabezpečiť svoje základné<br />
potreby – to jest mať teplo,<br />
najesť sa a obliecť, plus ako nadbytok<br />
to auto, tak musí byť v práci často<br />
dvanásť, niekedy 16 hodín denne. Je<br />
to tvrdý a raný kapitalizmus. Na oddych<br />
ostáva víkend, ak vôbec. Preto<br />
z môjho pohľadu tu nikto nemôže<br />
byť ani zdravý. Keď sa potom zamyslím<br />
nad tým, čo mám zo života,<br />
že som ho prežil v nejakej fabrike,<br />
aby som raz v roku išiel na nejakú<br />
dovolenku...<br />
aby som mal neustále viac – z pohľadu<br />
materiálnych hodnôt, ktoré my<br />
tu uznávame – auto, dom a všetky<br />
tieto veci, ktoré, ako si myslím, až<br />
tak nevyhnutne k životu nepotrebujeme.<br />
Povedal som si, že musím<br />
čo najviac znížiť svoju osobnú spotrebu.<br />
Jedna z možných ciest, ktorá<br />
sa mi ukázala, bolo takzvané „vlastnenie“<br />
pozemku, i keď v princípe<br />
nikto vlastniť zem nemôže. Tie čísla,<br />
ktoré sa odo mňa žiadali v podobe<br />
peňazí, som vymenil za kus pôdy, na<br />
Išlo teda o to „zachrániť svet“?<br />
Tá otázka, či jeden človek dokáže<br />
toto alebo toto... vôbec mi o to nejde,<br />
ja som sa jednoducho necítil príjemne,<br />
keď ma nejaká spoločnosť nútila,<br />
aby som chodil do práce desať<br />
alebo dvanásť hodín denne. Z môjho<br />
pohľadu sú firmy, kde ľudia točia nejaké<br />
kábliky, akési nútené pracovné<br />
tábory. Legálne sme sa dopracovali<br />
do stavu ako za vojny, keď ma niekto<br />
druhý vykorisťuje. Poď do firmy,<br />
pracuj 12 hodín denne, dáme ti aj<br />
ubytovanie „zadarmo“ a budeš mať<br />
čas akurát sa najesť a osprchovať, aby<br />
si nám zajtra zase zarábal. Dnešná<br />
ekonomika nás dotlačila do bodu, že<br />
Tu si na dovolenke stále?<br />
Áno, je pre mňa úplne niečo iné<br />
pracovať na tej svojej pôde a robiť<br />
v živote to, čo ma vyslovene baví<br />
a v čom som sa našiel.<br />
Zmenila sa nejako táto predstava<br />
odkedy si sem prišiel?<br />
Na začiatku to bolo postavené na<br />
myšlienke sebestačnosti, ale tú dnes<br />
môže človek dosiahnuť len do určitej<br />
hranice, môže to byť 50 alebo 80<br />
percent. Aj ja si stále budem niečo<br />
kupovať z obchodu. Je to však veľký<br />
31<br />
Svet Grálu<br />
28 | 2011
ROZHOVOR<br />
rozdiel či som závislý od produktov<br />
zo supermarketov stopercentne,<br />
alebo na desať či dvadsať percent. Ale<br />
tú mieru si – z pohľadu svojej slobody<br />
– musí hľadať každý sám.<br />
Si aktívny v ekologickom hnutí.<br />
Nemuseli sa však tie ponovembrové<br />
ideály typu „zmeníme svet“ okresať?<br />
Človek, ak má priviesť na svet deti<br />
a vidí ako ide všetko „dolu vodou“,<br />
koľko sme toho zničili za 150 rokov...<br />
Skvelá budúcnosť tu nečaká nikoho.<br />
Na jednej strane hovoríme, ako svoje<br />
deti milujeme, na druhej strane im<br />
pripravujeme peklo na tejto planéte.<br />
Ak sa za 10-15 rokov niečo na našom<br />
prístupe radikálne nezmení...<br />
Môže s tým niečo urobiť ekologické<br />
hnutie? Nie je to skôr vec jednotlivca,<br />
ktorý sa musí pre niečo<br />
rozhodnúť?<br />
Jednotlivec má z môjho pohľadu<br />
neskutočnú moc a silu v tom zmysle,<br />
že ak sa rozhodne nakupovať z mesiaca<br />
na mesiac o určité percento<br />
vecí menej a bude sa k tým tovarom<br />
snažiť dostať napríklad nákupom<br />
u miestneho súkromného roľníka,<br />
či remeselníka, dá týmto o sebe vedieť<br />
aj „tým hore“. Každý z nás sa<br />
32<br />
Svet Grálu<br />
28 | 2011<br />
môže vedome rozhodnúť, čo si dnes<br />
kúpi, či to skutočne potrebuje. Ide<br />
o to, aby si každý z nás tú silu uvedomil.<br />
Kladiem si otázku, či nám to<br />
materiálno dáva vytúženú slobodu<br />
a radosť zo života. Či tým, že si niekto<br />
kúpi auto, alebo ich má viac, či<br />
je tým šťastnejší, na úkor trebárs<br />
rodinných a medziľudských vzťahov.<br />
Chceme dosiahnuť americký<br />
sen, ale to je ilúzia. Zažil som konzum<br />
v Anglicku. Že sa tam vyhadzuje<br />
obrovské množstvo dobrého<br />
jedla, je veľmi zlé. Neostáva nič<br />
iné len radikálny rez, lebo človek<br />
ako taký sa jednoducho nezmení.<br />
Ako sa napríklad dohodne ľudstvo<br />
na rozdelení zdrojov: povieme ostatným<br />
štátom, ako je Čína alebo<br />
India: my sme to tu zničili a vy už<br />
konzumovať nemôžete, lebo už nie<br />
je z čoho? Veď na konzum nášho<br />
typu by museli zdroje na Zemi<br />
vzrásť 135-násobne. O tom sa nehovorí.<br />
Hovoríme len o jednom<br />
údaji, a to je rast HDP. Keď naša<br />
ekonomika neskáče nad nulu, tak<br />
sme zúfalí. Z môjho pohľadu rast<br />
HDP hovorí o vyššom percente ničenia<br />
životného prostredia, ktoré je<br />
aj mojím základom pre život. Nie je<br />
to teda dobrý údaj.<br />
Vráťme sa k tomuto pozemku.<br />
Ako je rozdelený – myslím funkčné<br />
časti...<br />
Tu je momentálne 7,3 hektára pôdy,<br />
z toho asi dva hektáre tvorí ovocný<br />
sad, 20 árov je záhrada, zväčša na<br />
zeleninu, zvyšok sú lúky a pasienky.<br />
Pre kone?<br />
Áno, máme desaťročnú kobylu<br />
Lunu a asi dvadsaťosemročného poníka,<br />
ktorí obhospodarujú tie pasienky.<br />
A je tu asi dvadsaťpäť árov<br />
lužného lesa, z ktorého ja používam<br />
suché odumreté konáre na kúrenie<br />
v predzimných a jarných mesiacoch.<br />
Ten ovocný sad je investícia do<br />
budúcna, však? Kým sa stromy dostanú<br />
do plnej rodivosti, uplynie určitý<br />
čas...<br />
Dnes sú prvé stromy osem- až deväťročné;<br />
je to taký môj dôchodok,<br />
alebo aspoň prilepšenie k nemu.<br />
Myslím si, že aj keby sa zajtra malo<br />
so mnou čosi udiať, tak ešte dnes pôjdem<br />
posadiť strom, ktorý tu ostáva<br />
po mne a vytvára minimálne kyslík.<br />
Zaujímavé na tomto všetkom je aj<br />
to, že tu nie si sám. Fungovať takto<br />
s rodinou je trochu iné ako „na<br />
vlastnú päsť“...<br />
No to je otázka na Zdenku (obracia<br />
sa k svojej partnerke, ktorá s k nám<br />
pridružila)<br />
Zaujíma ma, či si aj ty bola podobne<br />
orientovaná ako Jožko – ale<br />
najmä, ako sa žije žene v takýchto<br />
podmienkach. Viem, že pred pár<br />
rokmi tu nebola ani elektrina<br />
a práčka bola na taký zvláštny<br />
nožný pohon... Chýba ti tu niečo<br />
z toho bežného konzumu?<br />
(Pomaly prechádzame do domčeka,<br />
ktorý je postavený z dreva, slamy<br />
a nepálenej hliny. Vo vnútri je veľmi<br />
útulný a aj s podkrovím je tu prekvapujúci<br />
priestor 75 m 2 )
ROZHOVOR<br />
Práčku teraz kupujeme (smiech).<br />
Plynový sporák tu je (na bombu),<br />
krbová vložka príjemne hreje, je tu<br />
aj bojler na teplú vodu, umývačku<br />
nahrádzaš sama... to je skoro bežný<br />
štandard.<br />
To všetko kvôli Jorimu... (synáčik<br />
si práve vychutnáva kolembanie na<br />
hojdačke). Keď sme prišli pred piatimi<br />
rokmi z Anglicka, bývali sme<br />
v malej „chyži“, ktorá nám stačila.<br />
Koľko rokov má Jori?<br />
Bude mať tri roky.<br />
Snívala si vždy o tom, že budeš<br />
plieť v záhradke, starať sa o takúto<br />
domácnosť?<br />
Moja predstava bola – asi od osemnástich<br />
– byť na nejakej samote v lese.<br />
To je dosť zvláštny sen v dnešnej<br />
dobe; ako si sa k nemu dostala?<br />
Kamarátkini rodičia mali chatu<br />
na horách, pod lesom, široko-ďaleko<br />
tam nikto nebol. Chodili sme tam<br />
vždy na víkendy, zbierali huby a bylinky,<br />
dívali sa do údolia a vtedy som<br />
zatúžila žiť na samote.<br />
Bola to priamočiara cesta sem,<br />
„na poľo“...?<br />
Kdeže, robila som sekretárku riaditeľa<br />
v jednej akciovej spoločnosti.<br />
Potom som odišla za prácou do Londýna,<br />
dokonca som sa nechala nahovoriť<br />
a nadviazala som kontakt s jednou<br />
modelingovou agentúrou... Keď<br />
to teraz niekomu hovorím, tak krúti<br />
hlavou.<br />
Splnil sa teraz tvoj sen?<br />
No... Joži žije za mestom, nie na<br />
samote, nie v horách, ale na rovine,<br />
ale je to tu. Keď som prvýkrát videla<br />
tú burinu po pás, mračná komárov,<br />
tak som len „zírala“. Predstavovala<br />
som si to inak.<br />
(Jozef) Spoznali sme sa v Londýne,<br />
v konzume. Tam strčíš do automatu<br />
päť libier a máš elektrinu, plyn, teplo.<br />
Tu sa o všetko staráš prirodzene.<br />
Tam nevidíš ten proces, ktorý s týmito<br />
potrebami súvisí. Bývali sme<br />
v byte a keď sa ma Zdenka spýtala,<br />
ako je „na poľu“, povedal som jej, že<br />
to musí vidieť, zažiť, že o tom sa nedá<br />
rozprávať.<br />
(Zdenka) Najprv sme prišli na týždeň,<br />
dva, potom sme išli znovu do<br />
Anglicka, potom tak na dovolenku<br />
no a raz v máji sme tu už boli nastálo.<br />
Sekanie, kosenie, hurá do záhrady.<br />
Ako si delíte prácu?<br />
Ja mám domácnosť, Joriho a Rodana<br />
(synovia, mladší má len niekoľko<br />
týždňov), do záhrady chodíme<br />
spolu...<br />
(Jozef) Ja ako chlap spravím<br />
väčšiu časť tých ťažkých<br />
prác, ako rýľovanie a podobne.<br />
Máme aj rozdelené<br />
plochy – ja Zdenke nezasahujem<br />
do jej plochy, nanajvýš<br />
jej poradím čo a ako<br />
a ona zas nezasahuje mne,<br />
pokiaľ ide o usporiadanie<br />
záhonov.<br />
(Zdenka) Ja väčšinou pestujem<br />
pre okamžitú spotrebu<br />
do kuchyne, plodiny na<br />
uskladnenie má na starosti<br />
Joži. Máme tu asi 50 sliepok,<br />
nedávno nám začali znášať,<br />
takže máme už aj vajíčka,<br />
nielen pre vlastnú spotrebu...<br />
Máte tu aj dosť vzácne rarity,<br />
pokiaľ ide o zeleninu...<br />
Snažím sa pestovať geneticky<br />
nezmenené plodiny.<br />
Momentálne si semená objednávame<br />
od zahraničnej organizácie,<br />
ktorá nám garantuje, že sú<br />
v tomto smere v poriadku. V Anglicku<br />
už je bežné, že sa napríklad<br />
semená paradajky kupujú na jednu<br />
sezónu, lebo ich semená jednoducho<br />
nevyklíčia. Moja babka si ešte<br />
odkladala semienka z každej „várky“<br />
v záhrade. Niekedy sa zhodou okolností<br />
spoznám s niekým, kto cestuje<br />
napríklad do Arménska a iných „nerozvinutých“<br />
krajín, a odtiaľ sa mi<br />
podarilo získať semienka, ostatné<br />
mi prídu poštou. Tieto plodiny sú<br />
aj oveľa chutnejšie, neporovnateľne.<br />
Na tvojom pozemku si človek<br />
ľahko spomenie na filmy Pavla Barabáša.<br />
Po nakrúcaní medzi domorodými<br />
kmeňmi hovorí, že najšťastnejších<br />
ľudí nachádza práve tam.<br />
Ale z pohľadu filozofie a duchovných<br />
náuk sa zdá, že aj tento civilizačný<br />
vývoj bol na niečo potrebný – človek<br />
predsa nemôže žiť ako „skupinová<br />
duša“. Tá individualizácia asi<br />
bola potrebná, ako keby sme potrebovali<br />
prejsť „pubertou“, kde už za<br />
nás nerozhoduje náčelník kmeňa<br />
ani šaman. Potrebovali sme si vyskúšať,<br />
kam dôjdeme s tou našou<br />
slobodou. Približne sto rokov máme<br />
možnosť rozhodovať sa sami za seba.<br />
Dovtedy za jednotlivca rozhodovali<br />
33<br />
Svet Grálu<br />
28 | 2011
ROZHOVOR<br />
rodičia, cirkev, obec. Ľudia síce žili<br />
v súlade s prírodou...<br />
Ale to len preto, že nemali tie<br />
možnosti. Keby naši dedovia mali<br />
buldozéry a bagre, tiež by to menili<br />
pre svoje „dobro“ a pohodlnosť.<br />
Vôbec lenivosť vidím aj dnes ako<br />
obrovský problém. Ak sa ľudia sťažujú<br />
na obezitu, v 95 percentách je<br />
to nedostatok pohybu. Nechce sa<br />
nám nič a potom sme chorí. Ale kde<br />
je pohyb, tam je život a naopak, bez<br />
pohybu sa všetko rozkladá.<br />
Tu na tvojom pozemku bola na<br />
návšteve indiánska šamanka, chodia<br />
sem ľudia z rôznych ekologických<br />
komunít...<br />
Ako sa hovorí, vrana k vrane<br />
sadá, rovný rovného si hľadá. Ak<br />
v mojom vnútri je záujem o tieto<br />
domorodé kultúry, tak sa človek dostane<br />
časom k informáciám, alebo<br />
sa stretne s ľuďmi, ktorí túto kultúru<br />
v danom časopriestore reprezentujú<br />
fyzicky. Pred pár rokmi tu<br />
bola Doren Spencer z kmeňa Kree.<br />
Tu sme strávili víkend aj s ďalšími<br />
ľuďmi a rozprávali sme sa o odkaze<br />
34<br />
Svet Grálu<br />
28 | 2011<br />
Indiánov. Ona povedala, že Stvoriteľ<br />
dal do vienka každej rase alebo<br />
národnosti nejaké vlastnosti –<br />
a „červenokožcom“ vraj daroval to,<br />
aby pripomínali iným kultúram,<br />
že Zem je našou matkou, máme sa<br />
o ňu starať a nie ju spľundrovať.<br />
Ako žijú v tomto zmysle Indiáni?<br />
Veď ich kultúra je na pokraji<br />
zániku...<br />
Samozrejme, Indiáni boli pred<br />
100 – 150 rokmi vystavení vyvražďovaniu<br />
veľmi veľkých rozmerov.<br />
Chceli žiť slobodne a nechceli<br />
hromadiť majetok. Pre Američanov<br />
to bolo neprijateľné, pretože<br />
každý tu má vytvárať ekonomický<br />
efekt pre daný štát. Čiže pristúpili<br />
k „domestikácii“ Indiánov v rezerváciách.<br />
Tu im potom vedome ponúkli<br />
ďalší jed – ohnivú vodu. Sú<br />
severoamerické kmene, ktoré sa<br />
pozbierali a žijú ako môžu, snažia<br />
sa spätne dostať k tej pôde, o ktorú<br />
boli okradnutí. Veľká časť z nich<br />
v rezerváciách je namočená v alkohole,<br />
v drogách, pretože ako hovorím:<br />
buď sa človek začlení, alebo mu<br />
ostáva odísť z tohto sveta.<br />
Keď sme sa rozprávali o neistých<br />
vyhliadkach ľudstva: pripravuješ<br />
sa nejako na katastrofické scenáre?<br />
Pokiaľ ráno vyjde slnko, je to<br />
dobré. Robím každý deň to, čo je<br />
potrebné a potom príde ďalší deň.<br />
Beriem život taký aký je a radujem<br />
sa z tejto pohody teraz a tu. Ale som<br />
presvedčený, že sme v čase, keď sa<br />
bude lámať chlieb a ukáže sa, či tu<br />
ako ľudstvo budeme aj naďalej.<br />
Vďaka za rozhovor.<br />
Roman Levický<br />
roman.levicky@svetgralu.sk<br />
O<br />
finančnej kríze, ktorá postihla<br />
svet v roku 2008 a spôsobila<br />
potom vznik hospodárskej krízy,<br />
sa toho povedalo už veľmi mnoho.<br />
Hľadali sa vinníci, no nenašiel sa<br />
žiaden. Napriek tomu z viacerých<br />
strán, predovšetkým z radov niektorých<br />
optimistických ekonómov<br />
a politikov sa šíri nádej, že dno krízy<br />
sme už dosiahli. Zlepšenie malo nastať<br />
najneskôr do konca roka 2010<br />
a potom malo hospodárstvo znova<br />
intenzívne rásť.<br />
Kto by sa chcel o pozadí tejto<br />
krízy dozvedieť viac, môže siahnuť<br />
po knihe „Kasínový kapitalizmus“<br />
od Hansa-Wernera Sinna. Autor je<br />
profesorom na Univerzite Ludwiga<br />
Maximiliana v Mníchove, riaditeľom<br />
hospodárskeho ústavu IFO, vedie Inštitút<br />
pre hospodársky výskum a je<br />
aj jedným z najuznávanejších ekonómov<br />
v Európe.<br />
Vo svojej knihe, plnej názorných<br />
ukážok, zrozumiteľne popisuje doterajší<br />
vývoj a dôsledky finančnej krízy,<br />
ktoré sa dajú v blízkej dobe očakávať.<br />
Pritom sa ukazuje, že finančný<br />
systém ponechaný napospas rôznym<br />
silám a ich živelnej hre chorľavie,<br />
a tým ohrozuje hodnotu samotného<br />
kapitalistického systému.<br />
Zodpovednosť za krízu nesú vlády,<br />
centrálne banky, štátne úrady pre<br />
dozor nad financiami, ktorí podnietili<br />
jej vznik prostredníctvom<br />
nedostatočnej regulácie, či príliš<br />
veľkorysých alebo naskrze nezodpovedných<br />
zákonov; ďalej bankoví<br />
manažéri, ratingové agentúry, realitní<br />
makléri, ako aj spotrebitelia<br />
či ostatní občania, ktorí si žili nad<br />
svoje pomery.<br />
Tak – ako sa v tomto „veku globalizácie“<br />
dalo čakať – došlo k manipuláciám,<br />
ktoré nemožno nazvať<br />
inak ako podvody. To sa zrejme týkalo<br />
aj tzv. toxických cenných papierov<br />
(napr. „Mortgage-Backed Securities“<br />
= MBS; cenné papiere kryté
TÉMA<br />
Kasínový kapitalizmus<br />
a finančná kríza<br />
hypotékami, pozn. prekladateľa), aj<br />
ohodnocovania rodinných domov.<br />
Keď som bol pred dobrými šesťdesiatimi<br />
rokmi obchodníckym učňom,<br />
pravidlá morálky platili<br />
ako samozrejmosť. Existovali<br />
staré dobré osvedčené<br />
obchodnícke zásady,<br />
ktoré obchádzali<br />
iba darebáci a úmyselní<br />
podvodníci. S takýmito<br />
ľuďmi neobchodoval<br />
žiadny seriózny<br />
obchodník. Dnes však<br />
často sedia vo vedúcich<br />
pozíciách „bezúhonní<br />
páni“ a uťahujú si z obchodných<br />
zvykov, ktoré<br />
vraj „pochádzajú ešte zo stredoveku“<br />
a sú dávno zastarané. Svojou mocou,<br />
prameniacou z kapitálu, vydierajú demokratických<br />
politikov, ktorí potom<br />
prispôsobujú zákony prianiam vykorisťovateľov.<br />
Nečudo, že demokracia<br />
takto získala na mnohých miestach<br />
zlú povesť.<br />
Rozhodujúcim faktorom finančného<br />
kolapsu sú však podľa Hansa-<br />
-Wernera Sinna hlavne obrovské<br />
nedostatky systému ako takého. Už<br />
Adam Smith (1723–1790) vedel, že<br />
trhové hospodárstvo môže fungovať<br />
iba pri uplatňovaní vhodných<br />
opatrení. Nepostrádateľné<br />
pravidlá hry, platiace<br />
v jednotlivých štátoch<br />
pre sociálne ladené<br />
trhové hospodárstvo,<br />
sa postupne rozpustili<br />
v ilúziách globalizácie<br />
a deregulácie; ak aj náhodou<br />
boli nahradené<br />
medzinárodnými smernicami,<br />
nestalo sa tak<br />
v dostačujúcej miere.<br />
Celosvetovo sa presadila<br />
neoliberálna viera<br />
v samoreguláciu trhu, ktorá má automaticky,<br />
teda bez akéhokoľvek pričinenia<br />
štátu, zabezpečiť poriadok.<br />
Uvoľnila sa tak cesta novej ére „manchesterského<br />
kapitalizmu“, kde silní<br />
bezohľadne ignorujú záujmy slabších.<br />
Nesprávny odhad fungovania samoregulácie<br />
trhu nás vyšiel v spirituálnej<br />
i materiálnej sfére draho už teraz,<br />
no v budúcnosti nás môže vyjsť ešte<br />
drahšie.<br />
Vzhľadom na súčasnú atmosféru<br />
vo svete sotva možno očakávať, že sa<br />
v dohľadnej dobe podarí presadiť nevyhnutné<br />
nariadenia; národný egoizmus<br />
totiž očividne prevažuje nad<br />
globálnou dobročinnosťou. Predtucha<br />
nám našepkáva, že odhliadnuc<br />
od niekoľkých kozmetických úprav<br />
bude všetko pokračovať tak, ako doteraz.<br />
Hospodársky a finančný systém,<br />
nad ktorým sme stratili kontrolu, je<br />
totiž úplne izolovaný od duchovných<br />
a morálnych hodnôt. Aj v budúcnosti<br />
bude oscilovať medzi rozmachom<br />
a krachom. Silní sa budú obohacovať<br />
a slabí budú prehrávať – presne<br />
v zmysle už dávno prekonaného sociálneho<br />
darwinizmu.<br />
Ako dlho dokáže tento nespravodlivý<br />
systém existovať?<br />
Siegfried Hagl<br />
hagl@svetgralu.sk<br />
35<br />
Svet Grálu<br />
28 | 2011
Fenomén<br />
kruhov v obilí<br />
Posolstvo mimozemšťanov, alebo hlúpy žart?<br />
AKO VZNIKAJÚ?<br />
Gerd Harms<br />
V druhej polovici 20. storočia sa v Anglicku<br />
objavili na niekoľkých poliach<br />
zvláštne geometrické obrazce, ktorých<br />
pôvod si nikto nevedel vysvetliť.<br />
Nebolo to prvý raz, čo sa tieto útvary<br />
objavili, avšak práve od tohto obdobia<br />
možno datovať masový záujem verejnosti<br />
o túto záhadu. Kruhy v obilí –<br />
ako sa tento fenomén začal označovať<br />
– postupne vznikali v rôznych častiach<br />
sveta a ich tvar bol stále zložitejší a rôznorodejší.<br />
Od jednoduchých kruhov,<br />
štvorcov a obdĺžnikov, až po zložité<br />
geometrické útvary, klinové písmo,<br />
obrazce a komické objekty.<br />
Prirodzene, veľa ľudí sa snažilo zistiť,<br />
ako tieto obrazce, vyskytujúce sa<br />
v lánoch obilia na celom svete, vznikajú<br />
a aký majú význam. Vznikli dokonca<br />
celé skupiny nadšencov na výskum<br />
kruhov v obilí 1 , ktorí po nociach<br />
hliadkovali na vybraných poliach. Zároveň<br />
sa uskutočňovali aj nezávislé<br />
36<br />
Svet Grálu<br />
28 | 2011<br />
jednotlivé pozorovania. Na verejnosť<br />
často prenikali správy o tajomných<br />
svetlách, pozorované pri vzniku kruhov.<br />
Nešlo však o svetlá z vreckových<br />
svietidiel, aké používajú takzvaní „hoaxovia“,<br />
ktorí nejaký kruhový útvar<br />
vyšľapú sami aby vyvolali senzáciu,<br />
alebo si z niekoho vystrelili. (Hoax je<br />
anglické označenie pre chybné hlásenie<br />
alebo zlý žart.)<br />
Väčšina správ o kruhoch v obilí pochádza<br />
z Anglicka, kde sa im venuje aj<br />
najväčšia pozornosť. Obrazce a správy<br />
o kruhoch v obilí sa však nachádzajú<br />
aj v iných krajinách.<br />
Niektoré kruhy v obilí v Anglicku sa<br />
aj letecky zdokumentovali, na internete<br />
o tom existuje aj videonahrávka. 2<br />
Tieto fascinujúce obrazce spôsobujú<br />
okrem nemého úžasu aj vrásky na čele<br />
poľnohospodárom. Tí musia okrem<br />
nižšieho zisku z predaja obilia kvôli<br />
kruhom čeliť aj zástupom zvedavcov,<br />
ktorí sa často bez dovolenia zdržujú<br />
na ich poliach. V Anglicku bola dokonca<br />
pre návštevníkov polí s týmito<br />
útvarmi vydaná smernica (Crop Circle<br />
Etiquette).<br />
Rok čo rok nám tieto obrazce prinášajú<br />
nové hádanky i keď sa preukázalo,<br />
že niektoré z geometrických formácií<br />
vytvorili v minulosti už zmieňovaní<br />
„hoaxovia“. Do dnešného dňa existuje<br />
už celý rad teórií, a samozrejme nemenej<br />
špekulácií, ktoré sa snažia túto<br />
hádanku vysvetliť.<br />
KRUH WILHELMA<br />
REICHA<br />
Jeden z Angličanov, ktorý sa téme<br />
„kruhov v obilí“ intenzívne venuje, je<br />
elektroinžinier Andrew Collins. 3 Vo<br />
svojej knihe The New Circlemakers 4 informuje<br />
o svojich osobných skúsenostiach<br />
a rozvíja teóriu ich vzniku. Odvoláva<br />
sa aj na výskumy Wilhelma Reicha<br />
(1897–1957). Reich objavil „fluidum“,<br />
ktoré podľa jeho výpovede sprevádza<br />
všetok život organického pôvodu, alebo<br />
je príčinou jeho vzniku. Toto fluidum<br />
nazval orgon; za normálnych okolností<br />
je orgon pre ľudské oko neviditeľný.<br />
Collins pri svojom vysvetľovaní<br />
poukazuje na rôzne formy prejavu,<br />
alebo skupenstva hmoty – ako napr.<br />
vodu poznáme vo forme ľadu, kvapaliny<br />
alebo vodnej pary. Okrem týchto<br />
známych foriem však existuje ešte<br />
ďalšia forma skupenstva, a to plazma.<br />
V tomto skupenstve sú uvoľnené nielen<br />
väzby medzi jednotlivými atómami,<br />
ako u skupenstva plynného, ale sú<br />
uvoľnené aj väzby vo vnútri atómov.<br />
V tom prípade sa potom hovorí o „skupenstve<br />
plazmovom“. Napr. blesk je<br />
svietiaci plazmový kanál vo vnútri<br />
atmosféry, ktorý vedie elektrický prúd.<br />
Keď vychádzame zo známeho pevného<br />
skupenstva hmoty, potom je<br />
plazma po plynnom skupenstve ďalším<br />
stupňom na ceste k „odmaterializovaniu“.<br />
Pri pohľade z opačnej strany<br />
sa môžeme pozerať na plazmu ako na<br />
predstupeň k pevnej hmote.
KRUHY V OBILÍ<br />
Fluidum, alebo plazmu pozorujeme<br />
väčšinou v súvislosti so živými<br />
formami, ktoré sú pre nás viditeľné<br />
a hmatateľné, ako sú rastliny a živočíchy.<br />
Ich telá sú prispôsobené pozemským<br />
pomerom a pochodom látkovej<br />
výmeny. Je však známe, že život<br />
existuje aj v hlbokých moriach s pomerne<br />
vysokou teplotou vody v okolí<br />
podmorských vulkánov. Rovnako<br />
môžeme nájsť živé mikróby aj v atmosfére.<br />
Teoreticky nič neodporuje<br />
tvrdeniu, že aj na iných vesmírnych<br />
telesách existuje život. Keď sa nám,<br />
ľuďom, darí na týchto telesách uviesť<br />
do chodu automaticky pracujúce stroje,<br />
skonštruované z pozemských materiálov,<br />
potom musí byť možné i to, aby<br />
„život“ zostavil formy, prispôsobené tamojším<br />
pomerom. Pokiaľ však nechceme<br />
vidieť pod pojmom „život“ nič<br />
iného než látkovú výmenu a pohyb<br />
hmoty, tak zostaneme fixovaní iba na<br />
to, čo poznáme z pozemského prostredia.<br />
Potom nám, pravda, bude<br />
zaťažko predstaviť si aj také formy<br />
života, ktoré sa nachádzajú v stave<br />
plazmy. A k tomu ešte formy života,<br />
ktoré okrem vlastnej pohyblivosti vykazujú<br />
prejavy vedomia a inteligencie.<br />
Kým sme ochotní akceptovať fakt,<br />
že existujú možnosti rozvíjania života<br />
aj v oblastiach, o ktorých vieme dosť<br />
málo, potom nám domnienky niektorých<br />
bádateľov nebudú až také vzdialené.<br />
Viacerí pokladajú za možné, že<br />
kruhy v obilí sú prejavom nejakej ešte<br />
neznámej formy života.<br />
VEĽA NEJASNÝCH<br />
ŠPEKULÁCIÍ<br />
Všetky tieto úvahy sú v súčasnej dobe<br />
iba špekuláciami, neexistujú k nim<br />
žiadne spoľahlivé podklady. Možnosti<br />
väzieb medzi často pozorovanými javmi<br />
a vedeckými prístupmi fascinujú aj vedcov<br />
ako je Andrew Collins. Pri svojich<br />
vysvetleniach sa zamýšľa aj nad možnou<br />
Tento piktogram vznikol 16. júna 2010,<br />
v anglickom Wiltshire<br />
spojitosťou medzi kruhmi a starými<br />
príbehmi o prírodných bytostiach ako<br />
sú víly, elfovia a rusalky. Hľadá aj súvislosť<br />
so zemepisnou polohou starých kultových<br />
miest a nakoniec aj s pozorovaniami<br />
neznámych lietajúcich predmetov<br />
(UFO). Ako toto všetko súvisí s výskytom<br />
kruhov v obilí a akým spôsobom,<br />
zostáva tajomstvom. Čitateľ Collinsovej<br />
knihy The New Circlemakers nakoniec<br />
dostáva viac nezodpovedaných otázok<br />
než hodnoverných odpovedí. Most<br />
k porozumeniu tohto fenoménu očividne<br />
zatiaľ nie je k dispozícii.<br />
Bádatelia kruhov v obilí dúfajú, že<br />
na veľkej konferencii vo Wiltshire (Anglicko),<br />
ktorá sa uskutoční koncom<br />
júla 2011, nájdu odpovede na viaceré<br />
základné otázky: ako vznikajú kruhy<br />
v obilí a aké sily ich spôsobujú? Čo<br />
spôsobuje takú cielenú zmenu polohy<br />
poľných plodín alebo ovplyvňuje ich<br />
rast? Rozbory vzoriek stebiel alebo stoniek<br />
rastlín, ktoré pochádzali z „pravých<br />
kruhov v obilí“ naznačujú, že<br />
príčinou ich abnormálnej polohy by<br />
mohlo byť akési krátkodobé pôsobenie<br />
mikrovlnného žiarenia. Ale kto alebo<br />
čo ho spôsobuje? Skrývajú pre nás tieto<br />
obrazce nejaké posolstvo?<br />
MÔŽU BYŤ PIKTOGRAMY<br />
ROZLÚŠTENÉ?<br />
Kým vznikajú v prírode rôzne tvary<br />
a obrazce pomalým, dôverne známym<br />
procesom vývoja, o ich vzniku<br />
Obzvlášť pôsobivý kruh v obilí „Bishops“,<br />
ktorý vyfotografoval Steve Alexander<br />
Tento kruh v obilí taktiež vo Wiltshire<br />
vznikol 31. mája 2010<br />
nepremýšľame. Môžeme napríklad obdivovať<br />
krásne charakteristické vzory<br />
rastlín, alebo fantastické obrazce na<br />
motýlích krídlach. Tieto vzory sú pre<br />
určitý druh zvierat a aj rastlín také<br />
jedinečné, že ich podľa toho možno<br />
ľahko rozlišovať. Ale ako vznikajú<br />
v prírode všetky tieto nádherné tvary?<br />
K tejto nevyriešenej otázke existuje<br />
mnoho teórií. Anglický biológ Ruppert<br />
Sheldrake zaviedol pojem „morfogenetických<br />
polí“. Predpokladá, že<br />
existujú neviditeľné polia, v ktorých sa<br />
formujú tvary, a na základe týchto tvarov<br />
sa potom formuje viditeľný fyzický<br />
rast. To sa veľmi blíži poznaniu o „astrálnych<br />
modelových telách“, ktoré<br />
existujú v neviditeľnej úrovni už pred<br />
hmotnými telami a vopred určujú ich<br />
podobu. Táto viditeľná a hmatateľná<br />
podoba sa vytvára len pomalým napodobňovaním<br />
a tento proces vnímame<br />
ako rast.<br />
37<br />
Svet Grálu<br />
28 | 2011
ZÁHADY<br />
Mali by sme sa vlastne i u tej najobyčajnejšej<br />
rastliny s obdivom pýtať,<br />
ako je vôbec možný jej vznik a ako<br />
vysvetliteľný jej tvar. A až potom, keď<br />
pozorujeme jej bleskový rast, zostávame<br />
stáť v nemom úžase. Mohol by<br />
byť teda za tvorbou kruhov v obilí<br />
úmysel ukázať nám, ľudstvu, ktoré<br />
prepadlo materializmu, že existuje<br />
ešte iná, vyššia realita, pôsobiaca<br />
mimo oblasť viditeľného?<br />
Pre bádateľov o kruhoch v obilí je to<br />
prijateľná teória. Každopádne sú presvedčení,<br />
že za tými stále komplikovanejšími<br />
a vždy väčšími obrazcami,<br />
ktoré často vznikli v neuveriteľne<br />
krátkom čase, stoja neviditeľné bytosti<br />
– snáď bytosti prírody, možno aj<br />
ľudskí duchovia z onoho sveta, ktorí<br />
by mohli byť v spojení s inými nebeskými<br />
telesami. Mnohí vychádzajú<br />
tiež z toho, že musí existovať nejaký<br />
výklad tvarov a symbolov. Na internetovej<br />
stránke Ed & Kris Sherwood<br />
sú napríklad uvedené pokusy o systematické<br />
rozlúštenie „viac než 150<br />
piktogramov kruhov v obilí, ktoré<br />
/…/ boli označené ako hodnoverné,<br />
teda také, ktoré nevytvoril človek /…/.<br />
Pomocou fotografií sa skúmali aj svetelné<br />
javy, ktoré tvorbu kruhov sprevádzali.<br />
Existujú aj snahy komunikovať<br />
s týmito silami alebo bytosťami,<br />
ktoré by mohli stáť za vznikom kruhov<br />
v obilí. Americký lekár Dr. Steven<br />
Greer, známy projektom Disclocure<br />
project 5 a CSTI 6 , pozýva napríklad na<br />
stretnutia, pri ktorých školí a testuje<br />
techniku mentálneho nadväzovania<br />
kontaktov.<br />
VIEME UŽ SKUTOČNE<br />
VŠETKO?<br />
Toto všetko je len malý pohľad na aktivity,<br />
ktoré sa na celom svete odohrávajú,<br />
aby objasnili záhadu kruhov<br />
v obilí. Na mnohých čitateľov môžu<br />
tieto snahy pôsobiť ako „pritiahnuté<br />
za vlasy“, príliš špekulatívne alebo<br />
38<br />
Svet Grálu<br />
28 | 2011<br />
senzáciechtivé. Určite je mnoho takých,<br />
pre ktorých je téma kruhov<br />
v obilí uzavretou záležitosťou – odkedy<br />
“hoaxovia“ ukázali, že sa dajú<br />
niektoré obrazce umelo vytvoriť.<br />
Na druhej strane, buďme práve pre<br />
tieto pozoruhodné prírodné javy aj<br />
dostatočne sebakritickí. My, ľudia<br />
dneška, sme totiž veľmi silne ovplyvnení<br />
svojím rozumom – a aj vierou,<br />
že všetko podstatné, čo sa dá vedieť,<br />
už poznáme, alebo by sme poznať<br />
mohli. Pritom žiadny človek nemôže<br />
vedieť, čo všetko ešte nevie.<br />
Veľká záhada, o ktorej tu hovoríme,<br />
na svoje definitívne vyriešenie<br />
ešte len čaká. Vo svojej často pozoruhodnej<br />
veľkosti a geometrickej<br />
rozmanitosti nám kruhy v obilí poskytujú<br />
zatiaľ aspoň užitočný podnet:<br />
znovu nájsť v sebe cestu k žasnúcemu,<br />
detskému obdivu a zároveň<br />
prestať lipnúť na presvedčení, že už<br />
všetko vieme.<br />
Dr. Gerd Harms<br />
harms@svetgralu.sk<br />
1 www.fgk.org<br />
2 www.temporarytemples.co.uk/imagelibrary/crop-circle-video.html<br />
3 www.cropcircleconnector.com<br />
4 www.cropcircleanswers.com<br />
5 Disclosure Project – Projekt Odhalení<br />
zhromažďuje vojenské a vládne svedectvá<br />
o UFO<br />
6 Center For the Study of Extraterrestrial<br />
Intelligence – Centrum pre štúdium mimozemskej<br />
inteligencie<br />
eď niekedy pozorujeme rozmanitosť<br />
foriem v prírode, za-<br />
K<br />
myslime sa raz nad tým, akým<br />
spôsobom vlastne vzniká. Čoraz<br />
známejšia je skutočnosť, že viditeľný<br />
a hmatateľný svet je prejavom pôsobenia<br />
neviditeľných síl. Pojmom<br />
hmota označujeme konečný efekt,<br />
ktorým sa prejavuje oslabené žiarenie.<br />
Toto oslabenie už neumožňuje<br />
zachovávať predchádzajúcu formu<br />
existencie energie a vynucuje si tak<br />
vznik pomalšej, energeticky menej<br />
náročnej formy v podobe samostatných<br />
jednotiek – atómov, príp. elementárnych<br />
častíc. V týchto časticiach<br />
má každý druh vyžarovania<br />
svoje zakotvenie, svoj najvzdialenejší<br />
prístav. Hmota vzniká teda<br />
ako dôsledok spomalenia rýchleho<br />
vlnového pohybu a je najpomalším<br />
médiom, v ktorom sa život môže<br />
ešte prejavovať vo formách. Preto je<br />
aj hmota v každom ohľade závislá<br />
od dejov, ktoré sú pôvodnejšie a doslova<br />
jej vdychujú život.<br />
Rozmanitosť foriem nie je teda<br />
daná rozmanitosťou spojov medzi<br />
atómami a molekulami, ale pozoruhodnými<br />
sútokmi síl, ktoré sú pre<br />
hmotu smerodajné a určujú pozície<br />
jednotlivých stavebných kameňov.<br />
V konečnom dôsledku vznikajú aj<br />
zodpovedajúce formy a funkcie.<br />
Každá rastlina, telo alebo aj prírodný<br />
úkaz sú preto prejavom činnosti<br />
síl, ktoré boli účelne spojené<br />
na určitý druh pôsobenia.<br />
Nie je náhoda, že rastliny majú<br />
dlhé alebo krátke stonky, stromy<br />
rozložité alebo zomknuté koruny,<br />
rôzne tvary listov atď., pretože<br />
každá hmotná forma má svoj predobraz<br />
v zodpovedajúcom silovom<br />
vzore. Až tento energetický predobraz<br />
uvádza hmotu do pohybu<br />
a spôsobuje jej formovanie. To, čo<br />
pozorujeme ako rast a vznikanie,<br />
je prenášanie silových obrazov do<br />
hmoty, ich zviditeľňovanie. Z tohto
KRUHY V OBILÍ<br />
pohľadu sa potom každý kameň, rastlina alebo zviera<br />
javí ako kotvisko určitých druhov síl, ktoré sú v danom<br />
prostredí nutné na vytvorenie harmonického súzvuku.<br />
Súhra týchto síl vytvára potom ráz krajiny, jej faunu<br />
a flóru.<br />
Aj oblačnosť je opäť iným prejavom toho istého pôsobenia.<br />
Premeny oblakov svedčia o pôsobení konkrétnych<br />
síl, ktorým podlieha i pohyb vzduchu a vody. Tieto<br />
sily sú veľmi mocné a určujú momentálne podmienky<br />
života v danej chvíli. Preto by tieto znamenia mali byť<br />
v budúcnosti i pokynom pre druh činnosti na Zemi. Ak<br />
má byť nejaká činnosť vykonávaná správne, nemožno<br />
sa bez tejto spolupráce zaobísť.<br />
Úplne zvláštnym druhom silového pôsobenia neviditeľného<br />
sveta sú aj kruhy v obilí. Ak opomenieme prípady,<br />
kedy boli umelo vytvorené ľuďmi, ide o prechodné<br />
Piktogram objavený v Kozárovciach na Slovensku v r. 2009<br />
zviditeľnenie určitého silového vplyvu. Toto zviditeľnenie<br />
nie je samozrejme žiadnou nevyhnutnou podmienkou,<br />
bez ktorej by sa tento vplyv nemohol uplatniť.<br />
Rovnako nie je vyvolanie vizuálneho efektu hlavným<br />
cieľom, pretože znamenia z neviditeľného sveta nie sú<br />
určené pre našu zábavu.<br />
Objavenie sa kruhov je znamením nástupu určitého<br />
vplyvu. Tieto sily môžu byť určené nielen prírode, ale<br />
aj ľuďom alebo skupinám ľudí. Celkom iste dochádza<br />
k týmto energetickým dejom zakotvenia v priebehu celého<br />
roka, keď zrejme prebehnú bez tejto nápadnej demonštrácie.<br />
Zánikom kruhu nezaniká pôsobenie sily,<br />
lebo vytvorenie obrazca je len sprievodným javom nadviazaného<br />
spojenia. Tu je potrebné znovu si uvedomiť,<br />
že kruhy v obilí svedčia o vstupe sily do hmotného<br />
priestoru Zeme a vzťahujú sa vždy ku konkrétnym udalostiam,<br />
ktoré majú nastať. Pôsobenie sily nie je teda<br />
obmedzené topografickým výskytom kruhov, ale je na<br />
ňom nezávislé.<br />
Častý výskyt v Anglicku by mohol svedčiť o určitej<br />
úlohe v rámci organizmu celej planéty Zeme. Každý<br />
organizmus má svoje nádychové a výdychové miesta,<br />
ktorými energia potrebná k životu preteká vo zvýšenej<br />
miere. Planéta nie je výnimkou a takéto miesta mať<br />
musí a aj má. Iste však nie je Anglicko jediným miestom,<br />
kde k týmto javom dochádza. Ako už bolo naznačené,<br />
tieto deje prebiehajú nepretržite a kruhy v obilí poskytujú<br />
len zlomok obrazu o celkovom pôsobení neviditeľného<br />
sveta. Napriek tomu je však tento fenomén<br />
významný, lebo nabáda k uvažovaniu.<br />
V súčasnom stave poznania, ktoré neumožňuje pochopiť<br />
ani to, kedy vôbec začína a končí pozemský<br />
život, keď sa teda o dianí mimo pozemského priestoru<br />
a času nevie takmer vôbec nič, neudivuje, že snahy o vysvetlenie<br />
sú tejto nevedomosti z väčšej časti poplatné.<br />
V tomto stave, keď sa hovorí niečo, čomu sa nerozumie,<br />
nemožno preto očakávať žiadny logický výsledok.<br />
Obrazce nesú informáciu o tom, z akej úrovne sila<br />
vyšla a na aký účel bude slúžiť. Dešifrovanie by bolo<br />
možné len za predpokladu jasného prehľadu o jednotlivých<br />
úrovniach stvorenia a súvislostiach medzi nimi.<br />
Ďalšou podmienkou je znalosť zákonov čísiel, ktorá<br />
však nemá nič spoločné so súčasnou numerológiou.<br />
Vzhľadom na to, že oba tieto predpoklady nie je také<br />
ľahké splniť už z toho dôvodu, že „výskumníci“ sa oddávajú<br />
viac svojim vlastným predstavám a prianiam, bez<br />
toho, že by si predtým osvojili nutné základy, sú tieto<br />
snahy o výklad odsúdené už vopred na to, aby zostávali<br />
v rovine dohadov. Hoci je v nich často obsiahnuté<br />
tušenie blížiacich sa udalostí i správny predpoklad ich<br />
pôvodu, nemôžu si robiť nárok na zrozumiteľné vysvetlenie.<br />
Informácie sú vyššieho druhu a na prijatie<br />
predpokladajú aj vyššiu úroveň chápania a životných<br />
postojov.<br />
Mudr. Jan Palouček<br />
jan.paloucek@svetgralu.cz<br />
39<br />
Svet Grálu<br />
28 | 2011
FOTOREPORTÁŽ<br />
Tento kruh v obilí vo Wiltshire vznikol v máji 2009<br />
150 metrov dlhý obrazec v Martinsell Hill<br />
Tajomný „Milk Hill Code“ vznikol v niekoľkých fázach. Výrez ukazuje fázu 2, veľký obrázok fázu 3.<br />
40<br />
Svet Grálu<br />
28 | 2011
FOTOREPORTÁŽ<br />
Tento kruh v obilí s priemerom 100 m vznikol v auguste 2009<br />
Piktogram v Morgans Hill, tiež z augusta 2009<br />
Ešte jeden pôsobivý kruh, ktorý vznikol v júni 2009 vo Wiltshire<br />
Kruh vo Woodborough Hill vznikol v auguste 2009 a meria približne 120 metrov<br />
41<br />
Svet Grálu<br />
28 | 2011
NÁBOŽENSTVO<br />
Bezohľadný boj o základné pravdy<br />
Moderný fundamentalizmus – z čoho pramení a aké nebezpečenstvo predstavuje<br />
Siegfried Hagl<br />
„Musíme počkať, kým príde niekto,<br />
kto nás naučí, ako sa musíme obetovať<br />
a ako sa máme správať k svojim<br />
blížnym. Jedine nejaký boh nám<br />
môže podať vysvetlenie… Medzitým<br />
je nutné, aby sme na troskách pravdy,<br />
ktoré nám ešte zostali, tak ako na lodičke,<br />
preplávali búrlivým morom života.“<br />
Zdá sa, že tento Platónov citát<br />
42<br />
Svet Grálu<br />
28 | 2011<br />
je i v dnešných časoch stále aktuálny.<br />
Na druhej strane, veriaci hlásiaci sa<br />
k nejakému náboženstvu tieto slová<br />
často považujú za prekonané; veria,<br />
že to, čo Platón túžobne očakával, zakladateľ<br />
ich spoločenstva už dávno<br />
objasnil a teraz už záleží na ľuďoch<br />
samotných, aby tieto duchovné odkazy<br />
zužitkovali.<br />
Pokiaľ takíto nábožensky založení<br />
ľudia usilujú iba o svoj duchovný rozvoj,<br />
je ich úsilie prijateľné. Ak sa však<br />
cítia povolaní na to, aby svoje presvedčenie<br />
nátlakom šírili či dokonca<br />
násilím vnucovali inak zmýšľajúcim,<br />
potom môžeme hovoriť o fundamentalistoch,<br />
ktorým chýba úcta k slobode<br />
a sebaurčeniu človeka. Sloboda
NÁBOŽENSTVO<br />
vierovyznania je totiž, tak ako slobodná<br />
vôľa, človeku darovaná od<br />
Boha a žiadna cirkev, žiadna sekta<br />
ani žiadne náboženstvo nemá právo<br />
upierať mu tento dar. Obzvlášť po<br />
11. septembri 2001 sa náboženský<br />
fundamentalizmus stal pojmom,<br />
ktorý je spájaný s islamom bez toho,<br />
aby bola venovaná pozornosť pôvodu<br />
tohto slova.<br />
KRESŤANSKÝ PÔVOD<br />
FUNDAMENTALIZMU<br />
Označenie „fundamentalizmus“ pochádza<br />
z traktátov, ktoré boli publikované<br />
pod názvom „The Fundamentals“<br />
(základy, základné pravdy)<br />
medzi rokmi 1910 až 1915 – ako<br />
výraz kresťanského úsilia, ktorého<br />
program hlásal „späť ku koreňom“.<br />
Tento takzvaný fundamentalizmus<br />
vznikol začiatkom 19. storočia<br />
v protestantských kruhoch v USA.<br />
Hnutie očakávajúce koniec sveta<br />
(napr. adventisti, stúpenci Letnickej<br />
cirkvi, presbyteriáni) podobne<br />
ako ďalšie skupiny, ktoré sa opierali<br />
o doslovný výklad Biblie, sa postavili<br />
proti darwinovskej evolučnej teórii.<br />
K vyvrcholeniu tohto konfliktu medzi<br />
prírodovedeckým bádaním a biblickými<br />
dejinami došlo v známom „Procese<br />
Scope“ proti učiteľovi v Daytone<br />
(Tennessee), ktorý evolučnú teóriu<br />
vyučoval napriek tomu, že bola zakázaná<br />
zákonom, a preto bol odsúdený<br />
na zaplatenie pokuty. Tento<br />
proces z roku 1925 bol aj sfilmovaný.<br />
Po prvej svetovej vojne zmizol protestantský<br />
fundamentalizmus v USA zo<br />
zorného poľa verejnosti a znovu nadobudol<br />
vplyv až koncom 20. storočia,<br />
veľakrát v rámci spoločenského<br />
boja s konzervatívnymi kruhmi za<br />
tradičné hodnoty a proti úpadku<br />
morálky. Fundamentalistické heslo<br />
„späť ku koreňom“ hralo väčšiu či<br />
menšiu úlohu v podstate vo všetkých<br />
náboženstvách. Tak je možné i Martina<br />
Luthera (1483–1546) pokladať za<br />
fundamentalistického teológa, keďže<br />
svojím heslom „sola scriptura“ (len<br />
sväté Písmo) neuznával ako základ<br />
viery žiadne pobiblické zjavenia,<br />
učenie cirkevných otcov, ani pápežské<br />
buly.<br />
Za fundamentalistický sa dnes považuje<br />
aj odsudzovaný tajný spolok<br />
Opus Dei – vplyvný, autoritatívno-<br />
-konzervatívny laický rád, založený<br />
v roku 1928 katolíckym kňazom José<br />
Maríom Escrivá de Balaguer, ktorý<br />
bol v roku 1992 svätorečený. Za fundamentalistu<br />
je označovaný aj ultrakonzervatívny<br />
arcibiskup Marcel<br />
Lefebvre (1905–1991), ktorý odmietal<br />
závery 2. vatikánskeho koncilu,<br />
a takisto pôvodne študentská skupina<br />
Comunione e Liberazione, ktorá<br />
vznikla v 50-tych rokoch minulého<br />
storočia v Taliansku. Táto skupina<br />
usiluje o rekristianizáciu modernej<br />
spoločnosti a o zrušenie odluky<br />
cirkvi od štátu; od roku 1982 je uznávaná<br />
ako laické náboženské hnutie (5,<br />
s. 143).<br />
Aj na ezoterickej scéne sa môžeme<br />
stretnúť s fundamentalistickými<br />
spolkami. Ako príklad uveďme mystickú<br />
skupinu Anjelské dielo (Opus<br />
Angelorum), opierajúcu sa o súkromné<br />
zjavenia veštkyne Gabriely<br />
Bitterlich (1896–1978); vznikla v minulom<br />
storočí, a v roku 1992 ju oficiálna<br />
cirkev zakázala.<br />
FUNDAMENTALIZMUS<br />
V ISLAME<br />
V islame sú za fundamentalistov<br />
pokladaní najmä Šiíti. V boji o následníctvo<br />
proroka sa od sunnitskej<br />
väčšiny moslimov odtrhol Shiat Ali,<br />
nasledovník Mohamedovho zaťa<br />
Alího. Šiíti, ktorí sa od tých čias rozštiepili<br />
ešte na rôzne ďalšie skupiny,<br />
tvoria približne 10 percent moslimov.<br />
Za fundamentalistické sa považuje<br />
aj sunnitské hnutie Wahábitov, ktoré<br />
pochádza zo Saudskej Arábie. Táto<br />
radikálna sunnitsko-fundamentalistická<br />
sekta, založená v 18. storočí<br />
Muhammadom ibn Abd al Wahhabom<br />
(1699–1792) je dnes v Saudskej<br />
Arábii štátnym náboženstvom.<br />
Taliban (v 90-tych rokoch minulého<br />
storočia financovaný Saudskou<br />
Arábiou a USA) aj Al-Kajdá majú<br />
s Wahábitmi veľa spoločného.<br />
RASTÚCE<br />
FUNDAMENTALISTICKÉ<br />
TENDENCIE<br />
Asi od 90-tych rokov minulého storočia<br />
sa v USA fundamentalistické<br />
snahy uplatňovali stále viac i v politike.<br />
Najvplyvnejšou organizáciou<br />
tohto druhu je Christian Coalition,<br />
nacionálno-konzervatívna kresťanská<br />
skupina údajne zoskupujúca<br />
dva milióny členov, ktorá má podľa<br />
všetkého na politiku USA stále väčší<br />
vplyv. Zastupuje tradičné americké<br />
hodnoty, údajne vzťahuje biblické<br />
predpovede konca sveta na súčasnosť<br />
a pripisuje štátu Izrael zvláštny<br />
význam pri ich naplňovaní. Možno<br />
sa právom domnievať, že takéto myšlienky<br />
majú vplyv i na Biely dom. Tak<br />
sa napríklad bývalý prezident George<br />
W. Bush, ktorému sa pod vplyvom<br />
známeho amerického kazateľa Billyho<br />
Grahama (nar. 1918) podarilo<br />
zbaviť sa závislosti od alkoholu<br />
a drog, označoval za „znovuzrodeného<br />
Krista“. „Znovuzrodením“ sa tu<br />
myslí duchovný prerod, ktorý vedie<br />
k vedomej premene vedomia, ako sa<br />
píše v biblickom Petrovom (1,3) či Jánovom<br />
(3,3) evanjeliu.<br />
Je vcelku zrejmé, že aj v islame<br />
v druhej polovici 20. storočia vzrástol<br />
vplyv fundamentalistických snáh.<br />
V Iráne sa Šiíti, ktorí si už i tak<br />
nárokovali náboženské a politické<br />
43<br />
Svet Grálu<br />
28 | 2011
NÁBOŽENSTVO<br />
Billy Graham, americký evanjelikálny<br />
kazateľ baptistickej cirkvi<br />
vedenie za pomoci ajatolláha Chomejního<br />
(1900–1989) zmocnili vlády<br />
v krajine. Chomejní a jeho prívrženci<br />
bojovali proti silnému podliehaniu<br />
západným vplyvom v iránskej spoločnosti,<br />
čo podľa ich mienky odporuje<br />
koránu a rozvracia islam.<br />
Väčšina moslimov sa hlási k liberálnemu<br />
sunnitskému vyznaniu, avšak<br />
aj v ňom silnie vplyv fundamentalistických<br />
názorov. Wahábitov sme tu už<br />
spomínali. Severný Sudán je prevažne<br />
moslimský, v Egypte sa moslimom<br />
podarilo obsadiť kľúčové pozície, na<br />
severe Nigérie bolo zavedené islamské<br />
náboženské právo. Aj v ďalších<br />
islamských krajinách nadobúdajú<br />
rastúci vplyv extrémne náboženské<br />
predstavy, často spojené s protizápadnými<br />
tendenciami. Tak bolo možné<br />
z Afganistanu vypudiť stúpencov<br />
Talibanu len násilím, v Alžírsku by<br />
po regulárnych voľbách zostavovali<br />
vládu pravdepodobne moslimovia;<br />
a dokonca i v laicistickom Turecku<br />
je vo vláde moslimská strana (laicizmus<br />
je svetonázorový smer, ktorý<br />
požaduje radikálne oddelenie cirkvi<br />
od štátu). V takmer všetkých islamských<br />
krajinách sú iné náboženstvá<br />
znevýhodňované, ba dokonca – niekedy<br />
i zákonom – potlačované. Ani<br />
hinduisti už nie sú takí mierumilovní,<br />
ako by sa dalo očakávať na základe<br />
ich znášanlivosti, ktorou sú povestní.<br />
44<br />
Svet Grálu<br />
28 | 2011<br />
Aj v Indii došlo v posledných desaťročiach<br />
k útokom na kresťanské alebo<br />
moslimské menšiny, k vraždeniu pracovníkov<br />
cirkvi či násilnému obracaniu<br />
na vieru.<br />
Dokonca i v tradične tolerantnom<br />
židovstve natrafíme na zoskupenia,<br />
ktoré nesú znaky fundamentalizmu.<br />
To sa prejavilo napríklad<br />
pokusmi vyhodiť do vzduchu tretí<br />
najvýznamnejší svätostánok islamu,<br />
skalný dóm na Chrámovej hore v Jeruzaleme<br />
(1, s. 11) alebo zavraždením<br />
izraelského premiéra Jicchaka<br />
Rabina (1922–1995), ktorý – podobne<br />
ako Mahátmá Gándhí (1869–<br />
1948) v Indii – padol za obeť extrémistom<br />
z vlastného náboženského<br />
spoločenstva.<br />
„ZÁKLADNÉ PRAVDY“<br />
PROTI ĽUDSKÉMU<br />
PRÁVU NA ŽIVOT<br />
Na prehĺbenie zbožnosti, usilujúcej<br />
sa o návrat ku koreňom svojej viery,<br />
skôr či neskôr vyzývajú takí veriaci,<br />
ktorí sú nešťastní z vonkajších obyčajov,<br />
rituálov či byrokracie a strnulého<br />
vývoja svojho spoločenstva. Táto<br />
túžba po pôvodnom obsahu náboženského<br />
učenia, nepokrivenom dogmami<br />
či rituálnymi predpismi, môže<br />
viesť k oživeniu, obnove a reformácii.<br />
Fundamentalistické myslenie<br />
však často lipne na uzatvorenom systéme<br />
presvedčenia, ktorý nepripúšťa<br />
žiadnu diskusiu, o to menej kritiku.<br />
A to sa netýka iba náboženstva. Aj<br />
politické ideológie ako je komunizmus,<br />
boľševizmus, fašizmus či nacionalizmus,<br />
si vytvárajú náhradné náboženstvá<br />
alebo tiež antináboženstvá,<br />
ktorých dogmy si bránia s rovnakým<br />
zápalom ako takzvané „základné náboženské<br />
pravdy“.<br />
Odpadlíci boli a sú označovaní ako<br />
„nepriatelia Boha“ či „kontrarevolucionári“,<br />
alternatívne návrhy neprichádzajú<br />
do úvahy.<br />
Presvedčenie typického fundamentalistu,<br />
ktorý si robí nárok na jedinú<br />
pravdu, môže viesť k neznášanlivosti<br />
v rodine a k násiliu medzi národmi.<br />
Žiadne náboženstvo ani ideológia sa<br />
nedokázali celkom oslobodiť od tejto<br />
pohotovosti páchať násilie. Zločiny<br />
kresťanských cirkví v stredoveku<br />
a v prvých storočiach novoveku sú<br />
Križiaci bojujúci s Turkami, stredoveké vyobrazenie
NÁBOŽENSTVO<br />
dostatočne známe. Avšak aj v nedávnych<br />
časoch páchali náboženskí<br />
fundamentalisti násilné činy, a to<br />
dokonca v západných krajinách, napríklad<br />
v USA, kde odporcovia umelých<br />
potratov, ktorí sa označovali za<br />
kresťanov, zavraždili niekoľkých lekárov.<br />
Je takisto zrejmé, že extrémisticky<br />
uvažujúci moslimovia, ktorí sa<br />
obávali rozvrátenia svojho náboženstva<br />
a kultúry západnými vplyvmi, sa<br />
môžu prikloniť k terorizmu. Dejinné<br />
i súčasné zločiny západných krajín<br />
(napríklad v priebehu križiackych<br />
ťažení, reconquisty či kolonializmu)<br />
im pritom slúžia na ospravedlnenie<br />
vlastných zločinov.<br />
Fundamentalistické ideológie, nech<br />
už majú náboženský či politický základ,<br />
nepripúšťajú žiadne kompromisy,<br />
nenechávajú príliš veľa priestoru na<br />
rokovania a v konečnom dôsledku nie<br />
sú ochotné ponechať inak zmýšľajúcim<br />
ľuďom právo na život.<br />
ČO NÁM PRINESIE<br />
„VEK VODNÁRA“?<br />
Už celé desaťročia sa hovorí<br />
o práve nastupujúcom veku<br />
Vodnára, ktorý sa má podľa<br />
mienky stúpencov hnutia<br />
New Age (Nový vek) stať<br />
dobou spiritualizmu, ľudskosti,<br />
mieru a odklonu od<br />
materializmu. Tieto nádeje<br />
sa opierajú o astrologické<br />
výklady, podľa ktorých Zem<br />
v nadchádzajúcich dvoch tisícročiach<br />
vstúpi do nového<br />
cyklu, približne 25800 rokov<br />
trvajúceho „Veľkého roka“.<br />
Keďže tomuto kozmickému<br />
silovému poľu bude podľa<br />
názoru astrológov vládnuť<br />
hviezdne znamenie Vodnára,<br />
dá sa na základe jeho<br />
vlastností očakávať, že na<br />
počiatku spomínaného veku<br />
budú prevládať duchovné<br />
prúdenia.<br />
Toto nové astrologické obdobie,<br />
spojené s mnohými očakávaniami<br />
sa však žiaľ, nezačalo príliš šťastne:<br />
viac než o rozšírenom vedomí písali<br />
palcové titulky o náboženskom fanatizme,<br />
ktorý rozpútali hrôzostrašné<br />
atentáty. Násilie opäť plodilo ďalšie<br />
násilie, „boj proti terorizmu“ sa stal<br />
politickým programom a propagandistické<br />
heslá typu „os zla“ pripomínali<br />
hromženie starozákonných prorokov,<br />
ktoré sa zdalo kresťanským<br />
posolstvom Ježiša v Novom zákone<br />
už prekonané.<br />
Dúfajme, že skoro prevládne<br />
názor − ktorý našťastie jednotlivé<br />
strany zdieľajú – že v 21. storočí už<br />
nie je možné ťažkosti „riešiť“ utlačovaním<br />
iných ľudí, čo napokon ani<br />
nikdy žiadne problémy nevyriešilo.<br />
Pre 21. storočie i neskoršie časy<br />
teda existuje nádej: na svete nepribúdajú<br />
len fanatickí jedinci, ale silnie<br />
aj názor, že problémy sa nedajú<br />
riešiť násilnými činmi, ktoré nesú<br />
pečať opovrhovania druhými. Úcta<br />
k blížnemu, záujem o jeho tradície<br />
a kultúru sú nevyhnutným základom<br />
perspektívnej, stálej a slobodnej<br />
budúcnosti jednotlivca ako nositeľa<br />
ľudskosti.<br />
V Novom zákone bolo k tomu povedané<br />
už takmer všetko. Filozofie<br />
všetkých náboženstiev kladú dôraz na<br />
nevyhnutné porozumenie medzi národmi,<br />
ktoré v čase globalizácie musí<br />
vždy predchádzať prepojeniu hospodárstva,<br />
ak nemá táto jednotná svetová<br />
ideológia celkom zlyhať.<br />
Siegfried Hagl<br />
hagl@svetgralu.sk<br />
Literatúra<br />
1) Andrews Richard, Tempel der Verheißung,<br />
Gustav Lübbe, Bergisch<br />
Gladbach 1999<br />
2) Hagl Siegfried, Die Apokalypse als Hoffnung,<br />
Droemer-Knaur, München 1984<br />
3) Hagl Siegfried, Spreu und Weizen, Gralsverlag,<br />
Eggersdorf 2003<br />
4) Herzinger Richard/Stein Hannes, Endzeit-Propheten<br />
oder die Offensive der<br />
Antiwestler, Rowolt, Reinbeck 1995<br />
5) Jaschke Hans-Gerd, Fundamentalismus<br />
in Deutschland, Gottesstreiter und<br />
politische Extremisten bedrohen die<br />
Gesellschaft, Hoffmann & Campe, 1998<br />
6) Zimmermann Moshe, Wende in Israel,<br />
zwischen Nation und Religion, Aufbau<br />
Verlag, Berlin 1996<br />
7) http://www.relinfo.ch/evangelikalismus/fundamentalismus.html#top<br />
45<br />
Svet Grálu<br />
28 | 2011
HUDBA<br />
Jaroslav<br />
Klimecký<br />
46<br />
Svet Grálu<br />
28 | 2011<br />
„Muzikant boží,<br />
ktorý zostúpil<br />
z nebeského<br />
kraja, aby nám<br />
priniesol radosť<br />
a šťastie,“ napísal<br />
o Schubertovi<br />
Friedrich Nietsche.<br />
Kto bol ten<br />
človek, ktorý<br />
k nám zostúpil<br />
z nebeského kraja?<br />
Prostý muzikant,<br />
absolútny<br />
génius alebo<br />
len neúspešný<br />
učiteľský<br />
pomocník, ktorý<br />
nebol schopný<br />
postarať sa ani<br />
sám o seba?
HUDBA<br />
ranz Eckl, bývalý spolužiak, opísal<br />
Schuberta takto: „Postavy bol<br />
F<br />
malej, ale podsaditej. Tvár, ktorej dominovali<br />
čelo a brada, nebola vlastne<br />
pekná, skôr výrazná, s hrubšími črtami.<br />
Husté, hnedé vlasy, na brade<br />
jamka krásy. Živá mimika vyjadrovala<br />
jeho vnútorné vzrušenie. Niekedy<br />
čelo stiahnuté vráskami ako<br />
výraz vážneho rozpoloženia, inokedy<br />
žiariace oči a úsmev prezrádzali príjemnú<br />
povahu tvorivého génia.“<br />
PRVÁ LÁSKA<br />
chubert nemal ešte osemnásť<br />
S rokov, keď ho jedného dňa požiadal<br />
regenschori Lichtentalského<br />
farského kostola na viedenskom<br />
predmestí o skomponovanie slávnostnej<br />
omše k storočnému jubileu<br />
chrámu. Schubert, s radosťou a poctený,<br />
zložil Slávnostnú omšu F dur.<br />
Sám ju dirigoval a zožal prvý úspech.<br />
Omšu potom aj opakovali, ale už nie<br />
na predmestí. Aj sám Salieri si vtedy<br />
prišiel vypočuť dielo svojho žiaka,<br />
ktorým Schubert vtedy bol.<br />
Boli to významné dni v jeho mladom<br />
živote. Uvedomil si vrúcny cit<br />
k dievčaťu, ktoré spievalo sopránové<br />
sóla v jeho omši. Bola to prvá<br />
Schubertova láska, plná túžby, ale<br />
i utrpenia. Schubert sa o nej zmienil<br />
po rokoch, keď sa ho priateľ spýtal,<br />
či bol niekedy skutočne zamilovaný.<br />
„Miloval som raz veľmi vrúcne a ona<br />
mňa takisto. Bola o niečo mladšia<br />
a spievala sopránové sóla v omši,<br />
ktorú som vtedy zložil. Nádherne,<br />
s hlbokým porozumením. Nebola<br />
krásavica, ale bola láskavá a mala<br />
dobré srdce. Tri roky dúfala, že sa<br />
s ňou ožením, ale ja som nemohol<br />
nájsť prácu, ktorá by nás oboch zaopatrila.<br />
Veľmi ma bolelo, že sa potom<br />
na želanie matky vydala za iného.<br />
Milujem ju dodnes. Odvtedy sa mi<br />
žiadna nepáčila tak, ako ona. Asi mi<br />
nebola súdená.“<br />
Schubert sa vtedy dlho nemohol rozhodnúť,<br />
snáď sa podvedome nechcel<br />
viazať manželskými povinnosťami.<br />
Bránili by mu v komponovaní. To<br />
Tereza, tak sa dievčina volala, vedela.<br />
Pri rozchode mu povedala: „Ja<br />
ťa mám rada. Ale ty si zamilovaný<br />
len do svojej hudby.“ Sám Schubert sa<br />
neskôr výstižne posúdil: „Mňa nech<br />
si zachová štát; prišiel som na svet,<br />
aby som komponoval, pre nič iného.“<br />
Po roztržke s otcom, ktorý ako učiteľ<br />
chcel mať zo syna tiež kantora<br />
– a Franz bol stále iba učiteľským<br />
pomocníkom –, odišiel z domu.<br />
Ujali sa ho priatelia: Spaun, starý<br />
kamarát z konviktu, kde spolu spievali<br />
v chlapčenskom zbore, študent<br />
Franz von Schober a mladý básnik<br />
Mayrhofer. Schober, ktorý študoval<br />
na univerzite a mal zámožného otca,<br />
ponúkol Schubertovi ubytovanie<br />
u seba a finančne ho zabezpečoval.<br />
Josef von Spaun sa zase pokúšal predstaviť<br />
Schuberta Goethemu. Písomne<br />
ho požiadal o dovolenie, aby mu<br />
Schubert mohol venovať prvý zošit<br />
svojich piesní na texty jeho básní. List<br />
i balíček však zostali v zásuvke básnikovho<br />
písacieho stola neotvorené…<br />
Prvého hmotného úspechu sa Schubert<br />
dočkal nečakane, keď zložil<br />
na objednávku, na Goetheho text,<br />
pieseň „Prometheus“ k narodeninám<br />
profesora viedenskej právnickej univerzity.<br />
Dostal za ňu svoj prvý honorár<br />
– sto zlatých rakúskej meny! Žiaľ,<br />
nadlho jediný. Keď postupne všetky<br />
pokusy u nakladateľov zlyhali, pokúšali<br />
sa priatelia získať niektorého slávneho<br />
speváka, aby zaradil do svojho<br />
repertoáru Schubertove piesne. Podarilo<br />
sa to Schoberovi. Zoznámil<br />
Schuberta s vtedy slávnym operným<br />
spevákom Michaelom Voglom. Vogl<br />
sa čoskoro so Schubertom spriatelil,<br />
aj keď bol o dvadsaťdeväť rokov starší.<br />
Keď po prvej návšteve od Schuberta<br />
odchádzal, poklepal mu otcovsky<br />
po pleci: „Niečo vo vás je, hýrite<br />
krásnymi myšlienkami, ale ťažiť<br />
z nich nedokážete. Ste príliš málo komediantom,<br />
šarlatánom.“ Vogl potom<br />
skutočne uviedol Schubertove piesne<br />
na koncertnom pódiu. Na koncerte<br />
v divadle U korutánskej brány zaspieval<br />
niekoľko Schubertových piesní,<br />
medzi nimi i baladu na Goetheho<br />
text: Kráľ duchov. Jeden zo Schubertových<br />
priateľov napísal neskôr<br />
o vzniku tejto piesne: „Raz poobede<br />
sme išli s Mayrhoferom k Schubertovi.<br />
Zastihli sme ho celého rozpáleného,<br />
nahlas čítajúceho Goetheho<br />
baladu. S knihou v ruke sa prechádzal<br />
po izbe, naraz si sadol a ozlomkrky,<br />
ako len pero stačilo, doslova vrhal<br />
zhudobnenú baladu na papier. Pretože<br />
Schubert vtedy nemal klavír,<br />
bežali sme so skladbou do sály konviktu<br />
a tam ešte v ten večer bol Kráľ<br />
duchov zaspievaný a s nadšením prijatý.“<br />
Na Voglovom koncerte potom<br />
vzbudila táto pieseň takú senzáciu, že<br />
ju museli niekoľkokrát opakovanť.<br />
KAROLÍNA<br />
eď Vogl spoznal Schubertov výnimočný<br />
talent a jeho oddanosť<br />
K<br />
hudbe, ale aj jeho finančné pomery,<br />
snažil sa mu pomôcť. Na jeho príhovor<br />
prijal Schuberta ako domáceho<br />
učiteľa hudby gróf Esterházy.<br />
Za vyučovanie svojich dvoch dcér,<br />
osemnásťročnej Marie a trinásťročnej<br />
Karolíny, mu ponúkol honorár<br />
75 zlatých mesačne, čo prevyšovalo<br />
ročný plat učiteľského pomocníka.<br />
V šľachtickej rodine sa osvedčil do tej<br />
miery, že vyučoval kontesy aj pri letnom<br />
pobyte rodiny na zámočku Želíz<br />
v Uhorsku. Priatelia mu to úprimne<br />
priali. Pre Schuberta bolo v Uhorsku<br />
všetko nové. Bola to jeho prvá cesta<br />
za hranice. Nová krajina. Rovina,<br />
lány pšenice a kukurice, na svahoch<br />
vinice. Z vinární zaznievala cigánska<br />
muzika. Ťahavá, clivá, žalujúca,<br />
potom zase divoká, ohnivá – čardáš,<br />
47<br />
Svet Grálu<br />
28 | 2011
HUDBA<br />
ako sa dozvedel. Z polí sa často ozývali<br />
piesne v neznámom jazyku a inšpirovali<br />
ho ku komponovaniu. Tam<br />
vznikla skladba Divertissiment i la<br />
hongroise pre štvorručný klavír.<br />
Po skončení vyučovania odchádzal<br />
do prírody, kde sa cítil vždy najlepšie.<br />
Večery trávil s panstvom v salóne.<br />
Očakávalo sa od neho, že spoločnosť<br />
aj zabaví trochou hudby. Tak hrával<br />
buď sám, alebo s niektorou kontesou<br />
štvorručne – polonézy, valčíky, pochody,<br />
ländlery.<br />
Gróf, panovačný až bezohľadný, rád<br />
sa chválil svojím bohatstvom; grófka<br />
bola pyšná, ale o hudbu mala skutočný<br />
záujem. Kontesa Mária s ním<br />
hovorila, len keď to bolo nutné, mala<br />
však pekný soprán a rada spievala.<br />
Karolína, najmladšia, mala pre hru<br />
na klavír skutočné nadanie a bola<br />
skromná, zdvorilá. Schubertovi sa<br />
zapáčila, keď – napoly ešte dieťa –<br />
vážne, až s očareným výrazom počúvala<br />
hudbu. Bývala tichá, mlčanlivá;<br />
dalo sa tušiť, že má v sebe zvláštny<br />
svet. Na hodinách jej Schubert<br />
prehrával časti z Mozarta, Beethovena.<br />
Hľadala v hudbe cit, zážitky.<br />
Mnohé skladby sa jej zdali len ako<br />
poskladané melódie. „Ale vo vašom<br />
Impromptus, ktorý ste večer hrali,<br />
som cítila, že nám zverujete nejaké<br />
svoje tajomstvo.“ Schuberta to dojalo.<br />
Vtedy dve čisté duše harmonicky<br />
súzneli. Nebolo to náhodné<br />
stretnutie a na Schuberta hlboko<br />
zapôsobilo. Keď neskôr vyšli vo<br />
Viedni jeho Nemecké tance, boli venované<br />
Karolíne Esterházy. „Viete,<br />
že mala veľkú radosť?“ povedal mu<br />
pri jednom stretnutí vo Viedni barón<br />
Schönstein, ktorý sa vtedy v Želíze<br />
tiež zúčastňoval domácich večerných<br />
koncertov. Mal pekný barytón.<br />
Spieval niektoré Schubertove piesne,<br />
poznal jeho tajnú zamilovanosť<br />
a k Schubertovi sa správal priateľsky.<br />
„Mal som ju veľmi rád,“ priznal<br />
sa Schubert.<br />
48<br />
Svet Grálu<br />
28 | 2011<br />
NEDOKONČENÁ<br />
a jeseň roku 1822 sa rozhodol<br />
N písať novú symfóniu. Nikto si<br />
ju neobjednal, nikto ho netlačil termínom.<br />
Vedel, že to, čo napíše, bude<br />
najhlbšou spoveďou jeho vnútra. Načrtol<br />
si obrysy tém. Neponáhľal sa.<br />
Začínala jar, keď dopisoval druhú<br />
vetu. A pri tom i zostalo. Symfónia<br />
má iba dve časti. Allegro moderato<br />
a Andante con moto. Schubert vedome<br />
nepokračoval treťou a štvrtou<br />
vetou, podľa formy klasickej symfónie.<br />
Vedel, že v týchto dvoch vetách<br />
povedal všetko, čo mal na srdci. Bol<br />
spokojný. Bol si istý, že v tejto práci je<br />
sám sebou. A tak vznikla jedna z najkrajších<br />
a aj najznámejších Schubertových<br />
skladieb. Získala si mnoho<br />
sŕdc vo svete svojou prostotou, čistotou,<br />
očarujúcou melanchóliou.<br />
Jej osud je pozoruhodný. Schubert<br />
sám ju za svojho života nepočul.<br />
Po dokončení už na ňu nemyslel. Partitúru<br />
priložil na kopu iných svojich<br />
rukopisov a premýšľal o ďalšej, veľkej<br />
symfónii podľa všetkých pravidiel.<br />
So spevákom Voglom často navštevovali<br />
Graz, Voglovo rodisko, uvádzali<br />
tam väčšinu Schubertových piesní.<br />
Spoločnosť priateľov hudby v Grazi<br />
sa rozhodla, ako uznanie za tieto vystúpenia,<br />
menovať Schuberta čestným<br />
členom. Diplom priniesol Schubertovi<br />
Anselm Hutterbrenner, predseda<br />
Spoločnosti. Bol tiež skladateľom<br />
a Schubertovým priateľom. Schubert<br />
vtedy rýchlo hľadal, čím by spolku<br />
poďakoval, a vzal, čo mu prišlo pod<br />
ruku. Boli to ony dve časti symfónie.<br />
Poprosil priateľa, aby partitúru s vďakou<br />
odovzdal.<br />
Hutterbrenner partitúru neodovzdal.<br />
Buď ju nepovažoval za vhodný dar,<br />
alebo na ňu proste zabudol. Založil<br />
ju medzi svoje hudobniny a knihy.<br />
Tam, medzi zaprášenými notami,<br />
knihami a obalmi ležala zabudnutá<br />
viac než 40 rokov! Celkom náhodou<br />
Schubertov priateľ,<br />
operný spevák Michael Vogl<br />
ju tam potom objavil viedenský dirigent<br />
Johann Herbeck a predviedol<br />
ju na koncerte vo Viedni. Bolo to<br />
17. decembra 1865. Ukázalo sa, že<br />
umelecká hodnota tohto symfonického<br />
torza je nesmierna. Dielo pod<br />
názvom „Nedokončená“ čoskoro nastúpilo<br />
slávnu cestu svetom.<br />
CHOROBA<br />
rvý vycítil nebezpečenstvo otcovský<br />
priateľ Vogl. Zveril sa<br />
P<br />
Spaunovi, že mu robí starosť kamarátstvo<br />
Franza so Schoberom,<br />
u ktorého Schubert býval. Skúsený<br />
Vogl čoskoro rozpoznal, aký vplyv<br />
na Franza má Schober v oblasti mravnej:<br />
svojím temperamentom prostého<br />
a skromného muzikanta skutočne<br />
oslnil. Poživačnému a ľahkomyseľnému<br />
Schoberovi podliehal Schubert<br />
o to skôr, že ho postupne uvádzal<br />
do dámskej spoločnosti; podľa<br />
svojho úsudku v dobrej viere, že mu<br />
pomáha poznávať svet. Bola to však<br />
spoločnosť veľmi pochybného rázu.<br />
Schubert nemal so ženami žiadne
HUDBA<br />
skúsenosti a vo svojej prostote spočiatku<br />
netušil a nepochopil, čo sa<br />
stalo. Ďalej pracoval, komponoval,<br />
spieval, hral na klavír, popíjal s kamarátmi.<br />
Ale objavili sa zdravotné<br />
ťažkosti a stále ich pribúdalo. Jedného<br />
dňa zistil všetko. A zhrozil sa. Choroba,<br />
ktorou sa nakazil, bola nielen<br />
vážna, ale aj hanebná a vo vtedajších<br />
časoch neliečiteľná. Schubert spočiatku<br />
svoje ťažkosti tajil. Dokonca<br />
ani priateľ Spaun, pred ktorým nikdy<br />
nemal tajomstvá, nič netušil. Výnimku<br />
urobil len u Schobera. Tomu<br />
sa zveril so všetkým. A Schober, ktorý<br />
mal Franza svojím spôsobom skutočne<br />
rád, pomohol. Vyhľadal lekárov<br />
a takmer násilím k nim Schuberta<br />
privliekol. Dohodol sa s nimi, že liečenie<br />
bude prebiehať tajne. Finančne<br />
všetko hradil. Lekári teda liečili tajne,<br />
avšak za dvojnásobnú cenu. Sľubovali,<br />
dávali nádej, ale zdravie sa stále<br />
zhoršovalo, ťažkosti narastali. Choroba<br />
silnela, Schubertovi bolo stále<br />
horšie.<br />
Nakoniec musel do nemocnice. Tam<br />
ho liečili, ako v tých časoch vedeli.<br />
Bez dnešných antibiotík bol syfilis<br />
neliečiteľný. Výkyvy choroby, typické<br />
pre syfilis, boli umárajúce. Či mu<br />
vlasy vypadali popri sprievodnom<br />
ochorení pokožky alebo po liečbe ortuťou,<br />
sa dnes nedozvieme. Choroba<br />
sa však aj po prepustení z nemocnice<br />
stále znovu pripomínala. O trvalom<br />
zlepšení nemohlo byť ani reči.<br />
Od roku 1823 až do konca života trpel<br />
Schubert vyrážkami, bolesťami hlavy,<br />
vypadávaním vlasov, stálym pocitom<br />
nevoľnosti i občasnými depresiami.<br />
Prešiel skutočne ťažkou skúškou. Len<br />
umenie, komponovanie, hudba, mu<br />
pomohli prežiť.<br />
Ešte v nemocnici vznikla časť nového<br />
piesňového cyklu na texty Wilhelma<br />
Müllera Spanilá mlynárka. Mohol<br />
zvolať, skôr asi len pre seba, s básnikom:<br />
„Vykĺzol som Eskulapovi chudobný,<br />
holohlavý, ale živý.“<br />
BEETHOVEN<br />
edna vec Schuberta už dlho a neodbytne<br />
trápila: že sa doposiaľ ne-<br />
J<br />
stretol s Beethovenom. Žije predsa<br />
v rovnakom meste, žije jeho hudbou,<br />
študuje partitúry jeho symfónií,<br />
bezmedzne ho obdivuje. No bol<br />
si na vine sám. Beethoven bol pre<br />
neho nedosiahnuteľný vzor. Žiariaca<br />
bytosť, nedostupný velikán, podobne<br />
ako Goethe. Stretával ho síce občas<br />
na promenáde, ale nikdy nepozbieral<br />
odvahu, aby sa mu osobne priblížil.<br />
Len sa pokorne ukláňal.<br />
Nakoniec prostredníctvom Beethovenovho<br />
tajomníka Schindlera<br />
k stretnutiu predsa len došlo. Ale to<br />
už Beethoven ležal na smrteľnej posteli.<br />
Tajomník Schubertovi ešte rozprával,<br />
ako už chorého Beethovena<br />
potešil výber piesní, ktorý si vtedy<br />
Schindler od Schuberta vyžiadal,<br />
aby chorého Majstra rozptýlil. Ako sa<br />
preberal jeho piesňami a tu a tam pochválil.<br />
Potom vraj povedal: „V tom<br />
Schubertovi je božia iskra. O tom sa<br />
svet ešte dozvie.“<br />
Teraz však ležal Beethoven už v bezvedomí.<br />
Ťažko dýchal. Schubert<br />
dlho hľadel na zúboženú tvár, ktorú<br />
na koncertoch vídal za dirigentským<br />
pultom alebo za klavírom planúcu<br />
nadšením, a myslel na to, koľko málo<br />
úcty sa tomuto veľkému umelcovi<br />
za jeho života dostalo. O niekoľko dní<br />
neskôr už kráčal za truhlou Majstra.<br />
GRAZ<br />
chubert dostal pozvanie do Grazu<br />
S a mal z neho veľkú radosť. Už<br />
dlho nemohol opustiť Viedeň pre nedostatok<br />
finančných prostriedkov a aj<br />
preto, že na ňom stále ležal smútok<br />
z Beethovenovho odchodu. V Grazi<br />
bol Schubert milovníkmi hudby srdečne<br />
prijatý ako starý známy. Býval<br />
u manželov Pachlerových, ktorí ho<br />
pozvali. Boli známi ako hudobní<br />
mecenáši a častí hostitelia umelcov<br />
z Viedne. Bol pozývaný do rodín, kde<br />
sa muzicírovalo, spievali jeho piesne.<br />
Právnik Dr. Pachler potom usporiadal<br />
trojdňový vý1et do okolia; navštívili<br />
zámockú usadlosť Wildbach,<br />
kde žila Pachlerova teta so šiestimi<br />
dcérami. Najstaršia z nich, dvadsaťštyriročná<br />
Mária, spievala Schubertove<br />
piesne s klavírnym sprievodom<br />
svojho učiteľa spevu s takým zápalom<br />
a zanietením, že Schubert bol nadšený<br />
a dojatý. Potom hral do tanca<br />
on, vyvádzal s deťmi a vychutnával<br />
rodinnú pohodu, ktorú toľko vo<br />
Viedni postrádal.<br />
Veľmi sa s rodinou Dr. Pachlera<br />
zblížil. V tomto pohostinnom dome<br />
našiel skutočne priateľské prostredie.<br />
Pachlerova žena, pani Mária, bola neobyčajne<br />
zaujímavá osoba. Za svojej<br />
mladosti sa priatelila s Beethovenom.<br />
Ako Mária Leopolda Koschaková sa<br />
preslávila ako jedna z najlepších viedenských<br />
klaviristiek. Keď ju počul<br />
Beethoven, bol nadšený. Lepšieho<br />
interpreta svojich klavírnych sonát<br />
si nemohol priať. Bola amatérka, ale<br />
mnohí profesionáli jej mohli závidieť.<br />
Skvelá technika, dokonalosť frázovania<br />
a najmä hlboké prežitie a poznanie<br />
autorovho zámeru si vtedy<br />
Beethovena podmanili.<br />
Niet teda divu, že príchod Schuberta,<br />
ktorého skladby veľmi dobre poznala<br />
a výborne interpretovala, bol pre<br />
ňu sviatkom. A pre Schuberta tiež.<br />
Celé dni neutíchala v dome hudba.<br />
Pani Pachlerová hrala neúnavne<br />
jeho skladby, sprievody k piesňam,<br />
a na Schubertovo naliehanie<br />
i Beethovena. Prednes Beethovenových<br />
sonát v podaní tejto znamenitej<br />
klaviristky bol pre Schuberta vzácnym<br />
zážitkom.<br />
V Grazi bol priateľským prostredím<br />
taký inšpirovaný, že tu vytvoril niekoľko<br />
svojich najlepších piesní. Texty<br />
k nim mu odporučila práve jemnocitná<br />
Mária Pachlerová.<br />
49<br />
Svet Grálu<br />
28 | 2011
HUDBA<br />
Osemnásť dní neznamená v živote<br />
veľa. Ale pokiaľ sú naplnené šťastím<br />
a radosťou, človek si ich zapamätá navždy.<br />
Schubert po návrate do Viedne<br />
dlho spomínal. Z vďačnosti za pohostinnosť,<br />
za všetko to krásne, čo<br />
v Grazi prežil, poslal Pachlerovým<br />
vzácny dar – Detský pochod, osobne<br />
skomponovaný pre malého synka<br />
Fausta, ktorý sa učil hrať na klavír.<br />
V<br />
AUTORSKÝ KONCERT<br />
núdzi poznáš priateľa. Schubert<br />
bol, tak ako vždy, bez peňazí.<br />
V kaviarni sa na dlh živil kávou a rožkami<br />
a nebol schopný z tejto núdze<br />
vybŕdnuť. Priateľ Bauernfeld mu<br />
vtedy bez okolkov povedal: „Franz,<br />
si génius, ale inak úplne neschopný<br />
hlupák. Ľudia okolo teba poznajú<br />
tvoje meno, každá nová pieseň je pre<br />
nich udalosťou. Napísal si krásne komorné<br />
diela, symfónie, ale ani jeden<br />
vydavateľ tvoje diela nepozná, vôbec<br />
sa nesnažíš na seba upozorniť. Ľudia<br />
nepoznajú krásu tvojho umenia!“<br />
Bauernfeld navrhuje usporiadať autorský<br />
koncert. „Počúvaj ma, Franz!<br />
Koncert, koncert! Rozumieš?“ Schubert<br />
uznal, že priateľ má pravdu, ale:<br />
„Len keby som nemusel prosiť a hrbiť<br />
sa pred tými podvodníkmi…“<br />
Nakoniec nebolo treba nikoho prosiť.<br />
Všetko za neho urobili priatelia. Potrebovali<br />
iba jeho súhlas. Keď ho dostali,<br />
o všetko sa postarali. Spoločnosť<br />
priateľov hudby dala bezplatne k dispozícii<br />
sálu. Vogl ponúkol, že bude<br />
spievať bez nároku na honorár. Jeho<br />
príklad nasledovali aj ostatní umelci:<br />
Franz Böhm, výborný huslista, interpret<br />
posledných Beethovenových<br />
kvartet, podobne výborný violista<br />
Joseph Linke, aj jeden z najlepších<br />
viedenských klaviristov Karl Bocklet,<br />
spevák Tietze, speváčky sestry<br />
Fröhlichove.<br />
Sála bola nabitá. Každé číslo vyvolalo<br />
búrlivý potlesk. Keď umelci zahrali<br />
50<br />
Svet Grálu<br />
28 | 2011<br />
skvelé klavírne trio Es dur, sála sa<br />
otriasala nadšeným dupotom. Stále<br />
vyvolávali autora. Schubert bol<br />
šťastný. Prvýkrát sa presvedčil, že<br />
jeho hudba je blízka nielen okruhu<br />
jeho priateľov. Koncert skutočne priniesol<br />
finančný úspech, a nemalý: vybralo<br />
sa 800 zlatých. Pre Schuberta<br />
suma obrovská. Zaplatil dlhy, ktorých<br />
sa už zase nakopilo, a kúpil si prvý<br />
vlastný klavír.<br />
Po úspešnom koncerte sa predsa<br />
napokon ozval istý nakladateľ z Lipska,<br />
že vydá klavírne trio Es dur; síce<br />
za mizerný honorár šesťdesiat zlatých,<br />
ale aj to pomohlo. Ďalší z Mainzu,<br />
s prosbou o niekoľko menších<br />
vecí. Sľuboval ich vydať a rozširovať<br />
v Nemecku a Francúzsku. Schubert<br />
bol rád, že jeho meno sa stáva známejším<br />
aj za hranicami.<br />
FINE<br />
eto 1828 bolo suché a horúce. Viedeň<br />
sa vyľudnila. Kto mohol, od-<br />
L<br />
cestoval na vidiek. Schubert zostal.<br />
Nedržali ho tu povinnosti, ale opäť<br />
nedostatok peňazí. Nemohol si dovoliť<br />
cestovať, aj keď dostal znovu<br />
pozvanie k Pachlerovcom do Grazu.<br />
Veľmi mu to bolo ľúto.<br />
Ako vždy v takých situáciách silu<br />
na prekonanie nepríjemností a ťažkostí<br />
nachádzal v komponovaní.<br />
Píše takmer súčasne veľkú Omšu Es<br />
dur, skladbu preniknutú vnútorným<br />
smútkom, svoju poslednú pieseň Holubičia<br />
pošta a dve klavírne sonáty.<br />
Keď horúčavy poľavili a zdalo sa, že<br />
to najhoršie skončilo, Schubertov<br />
zdravotný stav sa zhoršil. Dostavili<br />
sa silné závraty. Musel zaľahnúť.<br />
Brat Ferdinand mu navrhol, aby sa<br />
presťahoval na nové predmestie Wieden,<br />
kde si postavil malý domček.<br />
Tam sa Schubert čiastočne zotavil.<br />
S Ferdinandom ešte navštívil Haydnov<br />
hrob v Eisenstadte. Po návrate<br />
do Viedne sa však jeho stav znovu<br />
zhoršil a s príchodom jesene sa zo dňa<br />
na deň zhoršoval. Začiatkom novembra<br />
musel opäť zaľahnúť s veľkými<br />
zažívacími ťažkosťami. 16. novembra<br />
bola nedeľa. Rodinný lekár Dr. Rinna<br />
nemohol prísť. Ferdinand, ktorý sa<br />
Franzovho zlého stavu zľakol, zohnal<br />
iných dvoch lekárov. Tí dali za pravdu<br />
domnienke Dr. Rinnu, že ide o týfovú<br />
horúčku, zavinenú pravdepodobne<br />
infikovanou vodou. Franz už chvíľami<br />
strácal vedomie. Keď upadol<br />
do delíria, začal ticho spievať. Bola<br />
to melódia Kráľa duchov.<br />
Schubert zomrel 19. novembra 1828<br />
o tretej hodine popoludní.<br />
Jeho priateľ, maliar Moritz Schwindt,<br />
napísal: „Schubert umrel. A s ním<br />
všetka naša veselosť, všetko, čo bolo<br />
v nás čisté a krásne.“<br />
Jediným zachovaným lekárskym<br />
dokladom je cirkevný dokument<br />
na usporiadanie pohrebu: „Franz<br />
Schubert, skladateľ, komponista, slobodný,<br />
tu narodený v č. 694 na Neuwiedene.<br />
Dňa 19. t. m. obhliadnutý<br />
na nervovú horúčku; vek 32 rokov; 21.<br />
novembra 1828 odprevadiť zvonením<br />
2. triedy o 3. hod. s 1 kňazom; bez<br />
dopl.; Farský úrad sv. Štefana, Jozeph<br />
Eckart, probošt“.<br />
Prof. Dr. Hans Bankl, súdny znalec<br />
v odbore patologickej anatómie, píše<br />
vo svojej knihe Život a smrť slávnych:<br />
„Je nesporné a dnes všeobecne<br />
uznané, že Franz Schubert zomrel<br />
na brušný týfus, infekčné ochorenie<br />
spôsobené salmonelami. Syfilis nemal<br />
rozhodujúci podiel na predčasnej<br />
smrti umelca.“<br />
Jaroslav Klimecký<br />
jaroslav.klimecky@svetgralu.cz
Rozlúčme sa<br />
s bolesťami<br />
Želám všetkým ľuďom, ktorí trpia bolesťami,<br />
aby sa ich zbavili. Niektoré bolesti<br />
sa však dajú odstrániť len veľmi<br />
ťažko. V našom článku budeme hovoriť<br />
o tom, ako telo s bolesťou pracuje a akú<br />
úlohu pri tom hrá mozog. Navzdory predstavám<br />
odborníkov, ktorí sa problematikou<br />
bolesti zaoberajú, ukazuje sa, že<br />
o jej zmiernení spolurozhoduje ľudská<br />
duša. Zamyslíme sa aj nad tým, odkiaľ<br />
sa berú bolesti končatín, ktoré dotyčný<br />
človek už nemá, resp. ako vznikajú takzvané<br />
fantómové bolesti.<br />
BOLESŤ –<br />
ZÁHADNÝ JAV<br />
Prečo je téma bolesti taká dôležitá?<br />
Dôvody môžu byť rôzne:<br />
po prvé každý z nás bolesťami trpel<br />
či trpí; po druhé bolesti slúžia na to,<br />
aby sme niečo pochopili; po tretie<br />
je bolesť impulzom, aby sme niečo<br />
urobili, teda zakročili, kým sa stane<br />
chronickou; a po štvrté je to dôležitá<br />
téma, pretože sa dodnes presne<br />
nevie, čo vlastne bolesť je. Niektorí<br />
odborníci sa domnievajú, že bolesť<br />
ako taká vôbec neexistuje, pretože<br />
ju každý človek prežíva inak a nedá<br />
sa zmerať.<br />
Prvú vlastnú intenzívnu skúsenosť<br />
s bolesťou som zažil ako malý chlapec.<br />
Stál som vo veľkej futbalovej<br />
bránke a snažil som sa chytiť strelu<br />
mierenú do ľavého horného rohu.<br />
Podarilo sa, ale veľmi ma potom<br />
bolela ruka a lekár, ktorý prišiel neskoro<br />
večer, povedal, že je zlomená.<br />
Prof. Dieter Malchow<br />
51<br />
Svet Grálu<br />
28 | 2011
ZDRAVIE<br />
Aj keď som ho sväto-sväte uisťoval,<br />
že zaspím sám od seba, dal mi na nos<br />
chumáč vaty napustený éterom a prikázal<br />
mi nahlas počítať. – Keď som<br />
sa prebral, práve mi prudko trhal<br />
rukou – zrejme preto, aby kosť vrátil<br />
na správne miesto. Našťastie sa mu<br />
to čoskoro podarilo a ja som mohol<br />
znovu zaspať...<br />
(3) Homunkulus somatosenzorickej<br />
oblasti mozgu. Plastika v Britskom<br />
múzeu názorne ukazuje relatívnu<br />
citlivosť častí tela. Somatosenzorická časť<br />
mozgu, ktorá prenáša signály bolesti, sa<br />
nachádza hore na temennom laloku.<br />
(1) Bolesť aktivuje v mozgu somatosenzorickú oblasť mozgovej kôry, insulu a predné<br />
cingulum (naľavo). Aktivita cingula je tým väčšia, čím silnejšie je pociťovaná bolesť.<br />
AKO NA SEBA BOLESŤ<br />
UPOZORŇUJE<br />
Telesné zranenie dráždi nervové<br />
zakončenia v koži a hlbšie v tkanivách,<br />
a tie vedú vzruch do miechy.<br />
Menšie bolesti sú spracované lokálne<br />
v mieche, pri silnejších bolestiach sa<br />
(2) Insula a cingulum sa aktivujú<br />
už obyčajným myslením na bolesť.<br />
Nervové bunky reagujúce na skutočnú<br />
bolesť (trojuholník) sú v tkanive uložené<br />
viac vzadu než tie, ktoré sa aktivujú<br />
očakávaním bolesti (bodky). Sú to teda iné<br />
nervové bunky. Ako príklad tu slúži insula.<br />
52<br />
Svet Grálu<br />
28 | 2011<br />
signály dostanú až do mozgu. Tak to<br />
bolo bezpochyby aj v mojom prípade.<br />
Nervové zakončenia, ktoré šíria bolestivý<br />
vzruch, reagujú rôzne: prenikavo<br />
alebo tupo, pálčivo alebo<br />
rezavo. Svrbí to alebo pulzuje, vystreľuje<br />
alebo hlodá.<br />
Bolesť aktivuje niekoľko oblastí<br />
mozgu (pozri obrázok 1), sú to: somatosenzorická<br />
oblasť mozgovej<br />
kôry, ktorá odovzdáva vnemy z povrchových<br />
častí tela a nachádza sa<br />
v hornej časti mozgu na temene;<br />
ďalej ostrov (insula), ktorý vo svojej<br />
zadnej časti sleduje stav vnútorných<br />
orgánov, a v prednej časti pocity<br />
v bruchu. K nim patria aj príjemné<br />
pocity, napr. radosť, šťastie a láska,<br />
aj nepríjemné pocity ako je odpor,<br />
nevoľnosť, nespravodlivosť a bolesť.<br />
Treťou oblasťou je predné cingulum.<br />
To rovnako reaguje na vnemy ako je<br />
strach, bolesť a radosť.<br />
Je zaujímavé, že tieto oblasti mozgu<br />
sa nevzrušia len pri fyzickej bolesti,<br />
ale aj vtedy, ak je bolesť ešte len očakávaná.<br />
Teda napríklad cestou k zubárovi.<br />
Je tu však ešte jeden priestorový<br />
rozdiel: pri obyčajnom pomyslení<br />
na bolesť sa aktivuje insula a cingulum,<br />
kým nervové bunky, ktoré reagujú<br />
na skutočnú bolesť, sú umiestené<br />
ďalej v tkanive (pozri obrázok 2).<br />
Neurofyziológ Wilder Penfield<br />
(1891–1976) elektrickým dráždením<br />
somatosenzorickej oblasti mozgu<br />
dokázal, že si človek v závislosti od<br />
miesta dráždenia uvedomuje rôzne<br />
časti tela. V mozgu tak vzniká obraz<br />
ľudskej postavy. Keďže je však prst<br />
popretkávaný nervami oveľa viac než<br />
napríklad ruka, vzniká v mozgu postava<br />
zvláštnych proporcií s obrovskými<br />
perami a rukami (pozri obrázok<br />
3), ktorej vzhľad sa od známeho<br />
ľudského, pekne tvarovaného tela výrazne<br />
odlišuje. Okrem toho mozog<br />
vníma poradie častí tela inak –<br />
po prste nasleduje napríklad oko.<br />
Bolesť sa teda prejavuje prostredníctvom<br />
miechových nervov a vo<br />
viacerých mozgových oblastiach,<br />
a preto sme ju schopní prežívať. To<br />
nám však o bolesti samotnej zatiaľ<br />
veľa nehovorí.<br />
BOLESTI BEZ<br />
TELESNÝCH PRÍČIN<br />
čo duševné bolesti? Tak napríklad<br />
trpíme, keď smútime<br />
A<br />
za milovaným človekom, alebo ak<br />
sa pohádame s priateľom. Duševné<br />
bolesti možno vybadať aj u zvierat.<br />
Len čo sa oddelia mláďatá od matky<br />
či stáda, vydávajú zvuky vyjadrujúce<br />
osamelosť.<br />
Ak si má človek duševnú bolesť<br />
uvedomiť, musí sa prirodzene prejaviť<br />
aj v mozgu. Aktivujú sa pri nej<br />
azda tie isté miesta, ako pri telesných<br />
bolestiach?<br />
Aby bolo možné túto otázku zodpovedať,<br />
skúmali sa duševné bolesti<br />
na dobrovoľníkoch. Na tento účel sa
ZDRAVIE<br />
pokusné osoby vylúčili zo skupiny,<br />
pretože sa zistilo, že ľudia sa principiálne<br />
radi pripájajú k nejakej skupine,<br />
a že strata príslušnosti k nej vyvoláva<br />
zúfalstvo. Tieto výskumy ukázali,<br />
že duševná bolesť takisto aktivuje<br />
predné cingulum. Čím je človek<br />
zúfalejší, tým zreteľnejšie stúpa aktivita<br />
tejto oblasti mozgu.<br />
Duševnú bolesť možno skúmať aj<br />
tak, že pokusné osoby sledujú obrázky,<br />
na ktorých je napríklad bolesťou<br />
skrivená tvár, alebo sa na nich<br />
niekto reže do prsta. Ide teda o schopnosť<br />
vnútorne spolupreciťovať bolesť.<br />
Toho sú schopní dokonca aj ľudia,<br />
ktorým sú telesné bolesti celkom neznáme,<br />
pretože im od narodenia chýbajú<br />
zodpovedajúce nervové vlákna.<br />
Dalo by sa dokázať, že pri spolupreciťovaní<br />
bolesti sa v mozgu uvádzajú<br />
do činnosti rovnaké oblasti ako<br />
pri vlastnej telesnej bolesti. Môžeme<br />
sa preto nazdávať, že sila vnútornej<br />
predstavivosti vedie k aktivovaniu<br />
určitých oblastí v mozgu. Vnímajú<br />
tieto oblasti mozgu bolesť?<br />
Z<br />
pohľadu<br />
ODKIAĽ SA BERÚ<br />
BOLESTI?<br />
vedy nie je na túto<br />
otázku odpoveď známa. Je snáď<br />
cingulum miestom, kde vzniká pocit<br />
bolesti? Pravdepodobne nie, pretože<br />
pochody v cingule si obvykle neuvedomujeme.<br />
Pociťovať bolesti znamená<br />
prežívať ich – či už bodajú, hlodajú,<br />
pália alebo ťahajú.<br />
A práve toto prežívanie je zvláštnosťou,<br />
ktorú neurčujú vlastnosti<br />
nervových buniek a mozgu. Dá sa<br />
teda predpokladať, že to nakoniec<br />
nie je mozog, ale duša človeka, ktorá<br />
bolesti prežíva – aj keď odborníci<br />
na bolesť dnes považujú existenciu<br />
duše za prekonanú. Lenže veľa praktických<br />
skúseností s odstraňovaním<br />
bolestí dokazuje, že bolesť je vždy<br />
duševným prežívaním. Už len nádej,<br />
že liek pomôže, môže napríklad bolesti<br />
zmierniť. To dokázali výskumy<br />
s liekmi, ktoré neobsahovali žiadnu<br />
účinnú látku (tzv. placebo). Práve pri<br />
odstraňovaní bolestí je podávanie<br />
placeba veľmi účinné, pretože vyvoláva<br />
v tele vylučovanie endorfínov,<br />
teda látok pôsobiacich podobne ako<br />
morfium. Podarilo sa tým dokázať,<br />
ako silne pôsobí nádej na zlepšenie;<br />
jej existencia spolu s prichádzajúcim<br />
zmiernením bolestí sú pôsobivým<br />
príkladom činnosti duše.<br />
Nemusí to však byť vždy len liek.<br />
Výskum dokázal, že ak sa chorý pozerá<br />
na obrázok milovaného človeka,<br />
bolesti sa zmiernia (pozri obrázok 4).<br />
(4) Bolesti vyvolané pri pokusoch vnímajú<br />
ľudia intenzívnejšie, ak držia za ruku<br />
cudzieho človeka, ktorého nevidia<br />
(naľavo). Bolesti sa zmiernia pri pohľade<br />
na obrázok milovaného partnera (vpravo),<br />
no neplatí to, ak drží pokusná osoba<br />
partnera za ruku, ale ho nevidí (naľavo).<br />
ZMIERNIŤ BOLESŤ –<br />
ALE AKO?<br />
Ako inak sa dá zmierniť bolesť?<br />
Centrum bolesti v Kolíne nad<br />
Rýnom používa okrem liekov, pohybu<br />
a fyzioterapie aj mentálny tréning.<br />
Hlavné je okamžité tlmenie<br />
bolestí. Sila myšlienok môže potom<br />
postupne analgetiká nahradiť. Je<br />
prospešné sa uvoľniť a myslieť na iné<br />
veci. Tehotné ženy napríklad môžu<br />
vedome vykonávať určitú dychovú<br />
techniku, ktorá im umožní lepšie<br />
znášať pôrodné bolesti.<br />
Pomôcť môže aj tréning fantázie –<br />
napríklad si niekoľkokrát denne<br />
predstavovať, že ležím na morskej<br />
pláži a vlny blahodarne prúdia cez<br />
bolestivé miesto a odplavujú bolesť.<br />
Závisí na sile predstavivosti, či<br />
sa stane doplnkovým prostriedkom<br />
postupného zbavovania sa bolesti.<br />
Aj liečivý magnetizmus môže byť<br />
veľmi užitočný, pomáha i akupunktúra<br />
a klasická homeopatia. Predpokladá<br />
sa, že tieto liečivé metódy majú<br />
vplyv na jemnejšie, astrálne telo človeka.<br />
Homeopatické lieky napríklad<br />
pôsobia obzvlášť dobre vo vysokých<br />
potenciách, ktoré neobsahujú už<br />
ani molekulu účinnej látky. Priamy<br />
vplyv na naše fyzické telo je tu z pohľadu<br />
chémie vlastne nemožný, napriek<br />
tomu tieto lieky účinkujú.<br />
ASTRÁLNE TELO<br />
A FANTÓMOVÉ<br />
BOLESTI<br />
Abd-ru-shin (1875–1941) vysvetľuje<br />
vo svojom diele „Vo svetle<br />
Pravdy – Posolstvo Grálu“, že na to,<br />
aby duša na fyzické telo mohla pôsobiť,<br />
potrebuje medzičlánok, ďalšie<br />
telo: astrálne. Toto telo je nevyhnutné<br />
pri vytváraní a fungovaní<br />
nášho fyzického tela; je prostredníkom<br />
medzi hmotným telom a nehmotným<br />
duchom, odovzdáva telu<br />
hnutia duše a pocity tela duši.<br />
Jeden z dôkazov, že astrálne telo<br />
skutočne existuje, poskytujú takzvané<br />
fantómové bolesti. Po amputáciách<br />
sa stáva, že v chýbajúcich končatinách<br />
môžu ešte vznikať bolesti.<br />
Takmer všetci pacienti vnímajú chýbajúci<br />
prst, ruku či nohu. Toto vnímanie<br />
sa časom zoslabuje, ale zostáva<br />
do určitého stupňa zachované. Fantómové<br />
vnímanie môže jestvovať aj<br />
u detí, ktoré sa už narodili napr. bez<br />
rúk, cítia ich, aj keď sa im nikdy nevyvinuli.<br />
Niektoré napríklad môžu<br />
pomocou vlastných myšlienok<br />
53<br />
Svet Grálu<br />
28 | 2011
ZDRAVIE<br />
(5) Škatuľa predelená zrkadlom spôsobuje<br />
u pacienta ilúziu, že sa jeho chýbajúca<br />
ruka môže pohybovať. Len čo pohne<br />
svojou zdravou rukou, postihnutá ruka<br />
sa uvoľní a fantómové bolesti zmiznú.<br />
fantómovou rukou hýbať. Iné deti<br />
majú dojem, že pri športe siahajú<br />
svojou fantómovou rukou po lopte.<br />
Jedno dievča používalo svoje fantómové<br />
prsty, aby sa v prvej triede naučilo<br />
počítať.<br />
Po amputácii môžu byť bolesti<br />
v chýbajúcich končatinách pociťované<br />
ako svrbivé, prenikavé či pálčivé.<br />
Môžu sa vystupňovať až k chronickým<br />
bolestiam, ktoré sa dajú<br />
ťažko liečiť. Ani odstránenie nervových<br />
vlákien prenášajúcich bolestivé<br />
signály z kýpťa či somatosenzorickej<br />
oblasti mozgovej kôry nevedie k zlepšeniu<br />
stavu.<br />
V súčasnosti existuje jedna nová,<br />
zvláštna technika (pozri obrázok 5).<br />
Pri nej pacient vloží svoju zdravú<br />
ruku do škatule predelenej zrkadlom<br />
na dve časti a vidí v zrkadle svoju<br />
chýbajúcu ruku (v skutočnosti len<br />
zrkadlový odraz svojej zdravej ruky).<br />
Keď rukou hýbe, pohybuje sa aj zrkadlový<br />
obraz a pacient má dojem, že<br />
hýbe chýbajúcou rukou. Aký účinok<br />
to môže mať, zistil starší pán, ktorý<br />
prišiel pri nehode o pravú ruku. Mal<br />
na jej mieste, obzvlášť v predlaktí,<br />
fantómové bolesti, ktoré už nebol<br />
schopný znášať. Pri terapii vložil<br />
zdravú ruku do škatule, a terapeutka<br />
ho viedla: „Predstavte si, že držíte<br />
v oboch rukách loptu. Cítite, aká je<br />
drsná?“ Pacient kývol. „Cítite, ako je<br />
tá lopta ťažká? Držte ju ešte chvíľu!“<br />
V zrkadle bolo vidieť dve ruky, trasúce<br />
sa pod imaginárnou záťažou.<br />
Starší pán bol ohromený, keď bolesti<br />
54<br />
Svet Grálu<br />
28 | 2011<br />
pri tomto cvičení zmizli. „Môže za to<br />
tá lopta! Pozrite sa, tá ruka bola stále<br />
ohnutá, ale teraz už visí voľne nadol!“<br />
Pre postihnutého fantómová končatina<br />
skutočne existuje. Zjavne<br />
jestvuje intenzívny vzájomný vzťah<br />
medzi astrálnym telom, amputáciou<br />
nedotknutým, a naším hmotným<br />
telom. Silné bolesti onoho staršieho<br />
pána spôsobila pravdepodobne trvalo<br />
ohnutá poloha jeho astrálnej<br />
ruky. Táto astrálna ruka chýbajúcej<br />
pravej ruky sa vďaka predstave pohybu<br />
vyvolanej zrkadlovým obrazom<br />
rovnako hýbala a uvoľnila sa.<br />
NA ČO SÚ BOLESTI<br />
DOBRÉ?<br />
Dozvedeli sme sa, že na mozog<br />
pôsobia telesné aj duševné bolesti.<br />
Tým si bolesť uvedomíme a dostaneme<br />
impulz k reakcii. Malé deti<br />
často nemôžu svoje bolesti lokalizovať.<br />
Cítia ich v bruchu, aj keď je<br />
postihnutý krk alebo noha. Cítia ich<br />
teda ešte tam, kde je astrálne telo<br />
spojené s naším telom, v oblasti slnečnej<br />
pletene. Až od tretieho roku<br />
sa dieťaťu darí správne určiť bolestivé<br />
miesto, pretože aj to patrí k procesu<br />
učenia sa.<br />
Ak trpí naša duša bolesťou, môžeme<br />
sami niečo proti nej podniknúť,<br />
zmierniť ju. Predovšetkým tak,<br />
že prijmeme pomoc a vezmeme<br />
do úvahy aj také opatrenia, ktoré sa<br />
neobmedzujú len na ľudské telo. Bolesti<br />
nám tiež pomáhajú spoluprecítiť,<br />
ako sa darí iným ľuďom, ktorí<br />
trpia bolesťami. To podnecuje našu<br />
predstavivosť a bráni napríklad dospievajúcim,<br />
aby dávali celkom voľný<br />
priechod svojej sile.<br />
Aj ľudia, ktorým chýbajú nervové<br />
prepojenia, prenášajúce bolestivé signály,<br />
sú schopní ich mieru u druhých<br />
odhadnúť. Darí sa im to vďaka vlastnej<br />
predstave, vedúcej k vnútornému<br />
prežívaniu, k spoluprežívaniu, a teda<br />
k duševnej činnosti. Bolesť je síce nepríjemná<br />
– ale mnohému nás naučí.<br />
Čím viac duša zakúsi, čím viac je<br />
vyvinutá, tým intenzívnejšie je aj<br />
jej prežívanie, a tým krajší je pre ňu<br />
i život sám.<br />
Prof. Dieter Malchow •<br />
malchow@svetgralu.cz<br />
Literatúra:<br />
(1) D. Purves et al., Principles of cognitive<br />
Neuroscience, Sinauer Inc. 2008<br />
(2) A. Ploghaus et al., Dissociating pain from<br />
its anticipation in the human brain,<br />
Science 284, 1879–1881, 1999<br />
(3) S. Einzmann, Vom Sinn der Trauer, Gehirn<br />
und Geist 12/2009, S. 16–21<br />
(4) N. I. Eisenberger et al., Does rejection<br />
hurt? An fMRI study of social exclusion,<br />
Science 302, 290–292, 2003<br />
(5) N. Danziger et al., Can we share a pain we<br />
never felt? Neural correlates of empathy<br />
in patients with congenital insensitivity<br />
to pain, Neuron 61, 203–212, 2009<br />
(6) D. J. Chalmers, Das Rätsel bewußten<br />
Erlebens, Spektrum der Wissenschaft,<br />
Feb. 1996, 40–47<br />
(7) T. D. Wager et al., Placebo effects on<br />
human my – opioid activity during pain“,<br />
Proc. Natl. Acad. Sci. USA 104, 11056–<br />
11061, 2007<br />
(8) S. L. Master et al., A pictures worth: partners<br />
photographs reduce experimentally<br />
induced pain, Psychological Science 20,<br />
1316–1318, 2009<br />
(9) V. Hackenbroich/K. Tim, Volkskrankheit<br />
Schmerz, Der Spiegel 36, 154–158, 2008<br />
(10) M. Palouckova, J. Paloucek, Heilkraft –<br />
Magnetismus und Wunderheilung,<br />
GralsWelt 49, S. 10–13, 2008<br />
(11) S. Hahnemann „Organon der Heilkunst“,<br />
1992<br />
(12) Abd–ru–shin, Im Lichte der Wahrheit –<br />
Gralsbotschaft, Verlag der Stiftung<br />
Gralsbotschaft<br />
(13) P. Rainville et al., Pain affect encoded<br />
in human anterior cingulate but not in<br />
somatosensory cortex, Science 277, 968–<br />
971, 1997
PRIKÁZANIA<br />
„Nevydáš<br />
krivého<br />
svedectva<br />
proti<br />
blížnemu<br />
svojmu!“<br />
Martin Ernst<br />
Ôsme<br />
prikázanie<br />
Reč, umenie hovoriť, to je jeden<br />
z najkrajších darov Stvoriteľa.<br />
Na začiatku bolo Slovo a to Slovo<br />
bolo u Boha. To Slovo prišlo k nám!<br />
Našou úlohou je Slovo prijať, prispôsobiť<br />
mu svoje konanie a niesť<br />
ho ďalej. Smieme a máme formovať<br />
slová hodné toho Slova, ktoré vyšlo<br />
od Boha. Majú to byť slová pravdivé,<br />
svedčiace o láske, ktorú Pán preukazuje<br />
svojim tvorom vo večnej milosti.<br />
Ôsme prikázanie nabáda k tomu, aby<br />
sme reč neviedli cestami, ktoré slúžia<br />
nečistému: nepravde, klamstvu,<br />
a spôsobujú škody spolublížnym. Ak<br />
sa dopustíme krivého svedectva, nepomôžu<br />
výhovorky typu „takto som<br />
to nemyslel“, „bolo to trocha nadsadené“,<br />
„sú to len klebety, ktoré každému<br />
občas vykĺznu z úst, bez zlého<br />
úmyslu“!<br />
Krivé svedectvo zostáva krivým<br />
svedectvom, klamstvo zostáva klamstvom.<br />
Ako ľahko je možné zdanlivo nepatrnou<br />
poznámkou ublížiť! Náznak<br />
pohŕdania, drobná zmienka často<br />
stačí navodiť nepriaznivý postoj voči<br />
neprítomným osobám. Taliansky hudobný<br />
skladateľ Gioacchino Rossini<br />
vytvoril vo svojej opere „Barbier zo<br />
Sevilly“ majstrovské hudobné dielo;<br />
v ňom poslucháčom postupne odhaľuje,<br />
ako sa malé cielené ohováranie,<br />
hudbou vyjadrené ako sotva<br />
vnímateľný tichý „vetríček“, premení<br />
na konci v ohlušujúcu búrku, ktorej<br />
má padnúť nevítaný sok za obeť.<br />
Koľkokrát sme boli v škole alebo<br />
v zamestnaní pobúrení, keď sme sa<br />
dopočuli o nepravdivom vyhlásení<br />
na svoju adresu. A proti „krivému<br />
svedectvu“ sa poškodený môže brániť<br />
len ťažko. Často sa ani nedozvie,<br />
kto je autorom týchto rečí. Ohováraním<br />
postihnutá osoba neraz pociťuje<br />
duševnú trýzeň ako následok<br />
pracovnej, alebo morálnej ujmy.<br />
A je otázne, či dotknutý vôbec bude<br />
môcť krivé svedectvo uviesť na pravú<br />
mieru. Žiaľ, vždycky ostanú ľudia,<br />
ktorí si pomyslia, že „i tak na tom<br />
musí niečo byť“.<br />
Pôvodca krivého svedectva by si<br />
však mal byť vedomý, že z neho bude<br />
musieť pred Bohom skladať účty.<br />
Jeho možno nerozvážna ľahkomyseľnosť<br />
sa mu v plnej sile vráti, pretože<br />
spravodlivý zákon spätného pôsobenia<br />
platí – aj pre tých, ktorí prekročili<br />
ôsme prikázanie.<br />
Martin Ernst •<br />
ernst@svetgralu.cz<br />
Knihu<br />
Desatoro Božích<br />
prikázaní, Otčenáš<br />
si môžete objednať prostredníctvom<br />
kupónu v časopise,<br />
alebo v našom on-line obchode<br />
na www.svetgralu.sk<br />
55<br />
Svet Grálu<br />
28 | 2011
NÁZORY<br />
56<br />
Svet Grálu<br />
28 | 2011<br />
Impressum:<br />
Svet Grálu<br />
Časopis pre duchovné súvislosti v živote<br />
číslo 28/2011, vyšlo 1. 6. 2011.<br />
Redakcia:<br />
SVET GRÁLU n. o.<br />
Vojenská 9, 040 01 Košice<br />
Adresa administrácie:<br />
Páričkova 21, 821 80 Bratislava 2<br />
Redakčná rada:<br />
Rudolf Harčarík (Košice), Mária Majerová (Košice), Roman Levický (Slanec),<br />
Rastislav Podivinský (Trenčianske Teplice), Tomáš Výboch (Komárno),<br />
Anna Štefková (Zlín), Marie Šuláková (Veselíčko),<br />
Artur Zatloukal st. (Brno), Artur Zatloukal ml. (Brno)<br />
Prekladatelia a korektori:<br />
Mária Harčaríková, Beáta Kseňáková, Maroš Látal, Mária Majerová,<br />
Rastislav Podivinský, Adela Slováčková, Andrea Stúpalová,<br />
Vladimír Trebichalský, Dagmar Trangošová, Tomáš Výboch<br />
Vydavateľ:<br />
Stiftung Gralsbotschaft<br />
Lenzhalde 15, D-70192 Stuttgart<br />
www.gral.de<br />
Rozširuje:<br />
Svet Grálu n. o.; Mediaprint-Kapa<br />
Predplatné:<br />
Svet Grálu n. o.<br />
Administrácia SG,<br />
Páričkova 21, 821 80 Bratislava 2<br />
redakcia@svetgralu.sk<br />
Výroba:<br />
Michael Oort, Stuttgart<br />
Internet:<br />
Miloš Stúpala (Bratislava),<br />
Milan Púček (Dubnica nad Váhom)<br />
Distribúcia:<br />
Tomáš Mešťánek (Bratislava)<br />
Marketing:<br />
Pavol Sokol (Pezinok), Oto Výboch (Komárno)<br />
On-line obchod:<br />
Maroš Látal (Bratislava)<br />
Grafika:<br />
Kristýna Franková (Brno), Jozef Lehotkai (Ráztočno), Alena Nairn (Praha),<br />
Martin Pukančík (Košice), Pavel Patloch (Karviná)<br />
Tlač:<br />
družstvo EKON, Jihlava<br />
Ilustrácie:<br />
• DepositPhotos.com: Stanislav Perov, Moscow, Russian Federation (2),<br />
Edward Bartel, Germany (55), Lane Erickson, Pocatello, United States<br />
(23), 1xpert, Moscow, Russian Federation (24), Andrey Armyagov, Moscow,<br />
Russian Federation (26), Kirsty Pargeter, Norwich, United Kingdom<br />
(35), Konstantin Kulikov, Saint-Petersburg, Russian Federation (5), Jan<br />
Remisiewicz, Poznan, Poland (5), yoka66, Poland (6), Maslov Dmitry,<br />
Sankt-Petersburg, Russian Federation (58), Monika Adamczyk, Komorniki,<br />
Poland (zadná strana)<br />
• Dreamstime.com: Ene (titul), Nataly Bannykh Located: Vladimir, Russian<br />
Federation (13), Pavel Losevsky Located: Moscow, Russian Federation (16),<br />
Silencefoto (18)<br />
• GralsWelt: (titul, 25, 37–41, 51–54)<br />
• wikimedia.org: (titul, 14, 42–45)<br />
• Archív Jana Krumla: (7–12)<br />
• Roman Levický: (30–34)<br />
• Kristýna Franková: (36)<br />
• morgueFile: (22)<br />
• sxc.hu: (2)<br />
• www.aufob.org: (39)<br />
• mozartschildren.wordpress.com: (46)<br />
• cmpsouthwest.org: (48)<br />
Cena:<br />
Jednotlivé číslo € 2,89 (87 Sk)<br />
Predplatné (4 čísla) € 10,62 (320 Sk)<br />
© Stiftung Gralsbotschaft, Stuttgart.<br />
Všetky práva vyhradené.<br />
Redakcia neručí za nevyžiadané príspevky.<br />
Vychádza štyrikrát ročne.<br />
Číslo registrácie: 3254/2004<br />
Český Svět Grálu<br />
si možno objednať na adrese:<br />
Nováčkova 26, 614 00 Brno<br />
www.svetgralu.cz<br />
ISSN 1614-5127<br />
www.svetgralu.sk<br />
Vážené čitateľky, vážení čitatelia,<br />
na tejto dvojstrane je priestor na Vaše ohlasy a otázky, i odpovede<br />
redakcie. Listy, názory a pripomienky čitateľov – či už súhlasné, alebo<br />
kritické – nás vždy potešia. A dvojnásobne budeme radi, ak náš časopis<br />
prispeje k väčšej hĺbke Vášho života. Tešíme sa na Vaše príspevky.<br />
redakcia<br />
Hypnóza a výlety<br />
do minulých životov<br />
Zaujímam sa o minulé životy a o život<br />
po živote. Vo vašom časopise som<br />
na túto tému čítal viaceré články. Písali<br />
ste napr. aj o Angličanke Jenny<br />
Cockellovej, ktorej sa od malička<br />
v mysli vynáral akoby jej predchádzajúci<br />
život nejakej ženy v Írsku, čo sa<br />
jej napokon aj potvrdilo. Písali ste aj<br />
o výskumoch klinickej smrti R. Moodyho.<br />
On sa však venuje aj výskumu<br />
minulých životov, na ktorý využíva<br />
regresnú hypnózu. Fascinuje ma myšlienka,<br />
že sa človek môže dozvedieť<br />
o svojom minulom živote. Chcel by<br />
som preto aj ja absolvovať regresnú<br />
hypnózu. Názory sa rôznia a ja mám<br />
obavy, či by som si nemohol nejako<br />
uškodiť, i keď propagátori týchto terapií<br />
tvrdia, že je bezpečná. Aký je<br />
váš názor?<br />
Iste by bolo zaujímavé zistiť, kým<br />
sme boli v minulom živote. Každý<br />
pozemský život je určitou kapitolou –<br />
vývojovým stupňom človeka. Tieto<br />
kapitoly sú pre nás v každom novom<br />
živote skryté a to iste nie bez príčiny.<br />
V zriedkavých prípadoch niektorí<br />
ľudia, hlavne deti, si na niektoré<br />
momenty z minulých životov spomínajú.<br />
Avšak medzi spontánnym<br />
objavením sa spomienok a ich vynúteným<br />
získavaním hypnózou je zásadný<br />
rozdiel. Praktizujúci hypnotizéri<br />
si pravdepodobne neuvedomujú<br />
dôsledky používania tejto metódy,<br />
pretože nepoznajú a ani nedokážu<br />
vnímať neviditeľné deje, ktoré počas<br />
hypnózy prebiehajú. Ich znalosti<br />
pochádzajú len z vonkajšieho pozorovania<br />
a z hmatateľných výsledkov.<br />
Tie sa môžu v lekárskej praxi na prvý<br />
pohľad javiť ako pozitívne. Sugescie<br />
počas hypnózy majú napr. odstrániť<br />
závislosť od fajčenia a znovuprežitie<br />
nejakej traumy údajne pomáha zbaviť<br />
sa psychických problémov, ktoré<br />
táto trauma spôsobovala. Na zbavenie<br />
sa závislostí je dôležitá predovšetkým<br />
vlastná vôľa človeka. Svojím<br />
vynakladaným úsilím si buduje<br />
vlastnú silu a odolnosť voči tomuto<br />
sklonu. Pomocou hypnózy sa môžu<br />
napr. tieto závislosti potlačiť, avšak<br />
tým, že si človek nevybudoval odolnosť<br />
slobodnou, vlastnou vôľou, je<br />
časom náchylný znova im podľahnúť.<br />
Takto len stratí čas vo svojom duchovnom<br />
vývoji a skutočné riešenie<br />
problému iba oddiali. Toto však nie<br />
je až také podstatné. Dôležitá je skutočnosť,<br />
že terapeut použitím hypnózy<br />
spútava ducha dotyčnej osoby.<br />
Už len tento samotný fakt je vážny<br />
duchovný prečin a to bez ohľadu<br />
na zdanlivo prospešný účinok. Spútaním<br />
je duch človeka bez ochrany<br />
vystavený neviditeľným jemnohmotným<br />
vplyvom. Len úplná voľnosť pohybu<br />
mu môže poskytnúť potrebnú<br />
ochranu. Duch musí vždy zostať slobodný.<br />
Je zrejmé, že terapeuti majú<br />
dobré úmysly a chcú pacientom pomôcť,<br />
no ani v tomto prípade neznalosť<br />
neospravedlňuje. Vo vašom prípade<br />
by ste absolvovaním regresnej<br />
hypnózy síce uspokojili svoju zvedavosť,<br />
no vzhľadom na uvedené skutočnosti<br />
považujeme za nevyhnutné<br />
pred hypnózou v akejkoľvek podobe<br />
dôrazne varovať.<br />
(RP)
NÁZORY<br />
Zánik hmoty<br />
Chcem sa poďakovať za výborný článok<br />
Zánik hmoty v najnovšom čísle<br />
Sveta Grálu. Vedecké poznatky v tejto<br />
oblasti potvrdzujú, že Abd-Ru-Shin<br />
píše pravdu v spisoch, ktoré vyšli v 30-<br />
-tych rokoch 20. storočia, čo by malo<br />
byť pre vedeckú obec faktom hodným<br />
pozornosti. Zdá sa, že Pravdu skôr objavia<br />
vedci zaoberajúci sa exaktnými<br />
vedami, než teológovia, či filozofi.<br />
Hoci aj v tejto oblasti (filozofia,<br />
myslenie, teológia) sa u nás na Slovensku<br />
začína akoby brieždiť. Konkrétne<br />
mám na mysli knihu Karola<br />
Nandráskeho a jeho najnovšiu publikáciu<br />
Ježiš a súčasnosť. Jeho „objavy“<br />
niektorých záležitostí známych z Posolstva<br />
Grálu (napríklad nezmyselnosť<br />
tzv. zástupnej obete Ježiša Krista,<br />
alebo to, že do biblie sa dostalo mnoho<br />
osobných názorov zapisovateľov, či<br />
náboženských predstáv svojej doby)<br />
sú pozoruhodné. Hoci na druhej<br />
strane, niektoré otázky na svoje riešenie<br />
akoby ešte len čakali (objasnenie<br />
pojmu „Syn človeka“, tiež vysvetlenie<br />
apokalypsy a podobne), kniha stojí<br />
za pozornosť tej čitateľskej obce, ktorá<br />
sa už neuspokojí s cirkevným výkladom<br />
sveta.<br />
(meno v redakcii)<br />
Homeopatia – liečba na dlh?<br />
Nedávno som so známymi uvažoval<br />
nad tým, že homeopatia je síce v mnohých<br />
prípadoch účinná, a to hlavne<br />
pri tzv. nevyliečiteľných chorobách, no<br />
na druhej strane môže u chorého ísť<br />
o karmickú príčinu choroby a jej vyliečním<br />
by sa karma mohla len oddialiť.<br />
Neviete náhodou, či sa s touto<br />
dilemou už zaoberal nejaký odborník<br />
na homeopatiu?<br />
Nie ste jediní, kto sa touto otázkou<br />
zaoberal. V knihe „Homeopatická<br />
veda“ George Vithoulkas, ktorý je<br />
považovaný za jedného z najväčších<br />
odborníkov medzi homeopatmi,<br />
vysvetľuje svoje stanovisko k tejto<br />
téme takto:<br />
„Každá zo skupín obtiažnych prípadov<br />
privedie ľudí, ktorí vedia o východnom<br />
mysticizme, k otázke: Aký<br />
je karmický vplyv homeopatickej<br />
liečby? Neliečime podaním lieku<br />
stav utrpenia, ktorý sa má stať podnetom<br />
k duchovnému rastu? Na to<br />
vám odpoviem: zo strany pacienta<br />
je nutná značná inteligencia a uvedomenie,<br />
aby sa vôbec začal homeopaticky<br />
liečiť, k tomu, aby spolupracoval<br />
v procese sebapozorovania<br />
a ‚spovede‘, takej potrebnej k nájdeniu<br />
lieku, aby bol dostatočne trpezlivý<br />
a nechal prebehnúť liečbu v jej<br />
vlastnom tempe bez zasahovania. Homeopatia<br />
si od svojich priaznivcov<br />
žiada mnoho. Vo svojich životných<br />
zvykoch sa musia držať pomerne prirodzenej<br />
a spontánnej stravy, musia<br />
sa vyhýbať látkam, ktoré narušujú<br />
fungovanie obranného mechanizmu,<br />
musia sledovať svoje reakcie na rôzne<br />
podnety s veľkou mierou úprimnosti<br />
a objektivity a musia byť ochotní vyjadriť<br />
skutočné prežitie svojho vnútorného<br />
stavu nerovnováhy. Ak je pacient<br />
ochotný podstúpiť túto pomerne<br />
náročnú úlohu, potom je o karmické<br />
vplyvy v procese liečby postarané.“<br />
K tomu ešte dodám zopár slov<br />
na objasnenie. Kto čítal nejaké homeopatické<br />
knihy, uvedenému citátu<br />
porozumie ľahšie. V homeopatii to<br />
napríklad bez angažovania sa pacienta<br />
do liečby vôbec nejde. On sa<br />
totiž musí začať dokonale pozorovať,<br />
uvedomovať si, čo sa s ním deje,<br />
aby mohol opísať svoje symptómy<br />
a prejavy. Druhá vec je veľká trpezlivosť,<br />
ktorú musí pacient mať. Povedzme<br />
pri liečbe kožných ochorení<br />
sa často stane, že nastane zhoršenie<br />
symptómov, ktorých „odliečenie“<br />
trvá aj týždne, a pacient to musí<br />
znášať väčšinou bez zásahu nejakými<br />
inými liekmi.<br />
Ale týchto aspektov<br />
je samozrejme<br />
viac. (TV)<br />
Vážená redakcia,<br />
prednedávnom ma veľmi upútal úryvok<br />
z autobiografie známeho švajčiarskeho<br />
lekára, psychológa a psychoterapeuta<br />
Carla Gustava Junga:<br />
Spomienky, sny, úvahy. Tento krátky<br />
príbeh napísal na základe zážitkov,<br />
ktoré prežíval počas ťažkého srdcového<br />
záchvatu. Rád by som sa s vami<br />
oň podelil:<br />
„Stalo sa čosi zvláštne. Mal som pocit,<br />
že všetko zo mňa opadlo; všetko čo<br />
som čakal, želal si. Alebo na čo som<br />
myslel, celá fantazmagória pozemskej<br />
existencie odpadla alebo mi bola<br />
odňatá – bol to mimoriadne bolestivý<br />
proces. Niečo však ostalo; bolo<br />
to, akoby som teraz so sebou niesol<br />
všetko, čo som kedy zažil či urobil,<br />
všetko, čo sa stalo v mojej blízkosti.<br />
Mohol by som tiež povedať: bolo to<br />
vo mne, bol som to ja. Pozostával<br />
som takpovediac z toho všetkého,<br />
z vlastnej minulosti a bol som si stopercentne<br />
istý, že to je to, čím som.<br />
Som tento uzlík toho, čo bolo a čo<br />
sa dosiahlo.<br />
Táto skúsenosť mi dala pocit mimoriadnej<br />
chudoby, no zároveň<br />
úžasnej plnosti. Neexistovalo už nič,<br />
čo by som si želal či chcel. Existoval<br />
som v akejsi objektívnej forme. Bol<br />
som tým, čím som bol kedysi a čím<br />
som žil. Spočiatku prevládal pocit<br />
zániku toho, že som bol všetkého<br />
zbavený či okradnutý, ale zrazu to<br />
nebolo vôbec dôležité.<br />
Všetko sa zdalo minulosťou; to čo<br />
ostalo, bola dokonaná udalosť bez<br />
akéhokoľvek vzťahu k tomu, čo bolo.<br />
Neostala nijaká ľútosť, že sa niečo<br />
zahodilo, či stratilo. Naopak: mal<br />
som všetko, čím som bol, a bolo to<br />
všetko...“<br />
(meno v redakcii)<br />
57<br />
Svet Grálu<br />
28 | 2011
NOVINKA<br />
Druhé vydanie knihy<br />
www.svetgralu.sk<br />
Táto kniha opisuje nevšednou formou pôsobenie pozoruhodných osobností v rôznych historických obdobiach. Príbehy<br />
stoja nad rámcom bežných archeologických bádaní, sú oslobodené od neskorších mocenských a geopolitických<br />
vplyvov a vďaka svojmu pôvodu približujú vtedajšie dianie zrozumiteľným spôsobom. Jednotlivé príbehy sledujú<br />
duchovný vývoj ľudí v dávnych dobách, sú prijímané a zobrazované povolanými ľuďmi.<br />
Dočítate sa v nej o bájnej Atlantíde, o Inkoch a ich veľkej<br />
ríši v Strednej a Južnej Amerike, ktorá dosiahla v mnohých<br />
oblastiach mimoriadnu úroveň vývoja, ďalej sa dozviete<br />
o prvom pozemskom splnení zo Svetla v Abd-ru-shinovi, jeho<br />
mladosti a dobe zrelosti v ríši Ismánov a jeho život v ríši Is-Ra.<br />
Nasleduje život Kassandry a jej neúnavná pomoc ľuďom<br />
Tróje, ďalej pôsobenie Jána Krstiteľa, a napokon čin Božej<br />
lásky v Ježišovi z Nazaretu.<br />
Zaviate<br />
doby<br />
sa prebúdzajú<br />
2. zväzok<br />
58 58<br />
Svet Svet Grálu Grálu<br />
28 | 2011<br />
28 | 2011<br />
Bežná cena: 16,00 €<br />
Cena pre predplatiteľa Sveta Grálu: 15,68 €<br />
V ponuke sú všetky tri zväzky knižnej série Zaviate doby sa prebúdzajú.<br />
Knihu si môžete objednať prostredníctvom priloženého objednávacieho kupónu,<br />
alebo v našom on-line obchode na stránke www.svetgralu.sk
NOVINKA<br />
už 6.vydanie!<br />
Vo svetle Pravdy<br />
Posolstvo Grálu<br />
jednozväzkové vydanie<br />
P<br />
rednášky tohto diela sa zaoberajú<br />
svetonázorovými<br />
otázkami a odpovedajú na ne<br />
jasným a dôsledným spôsobom.<br />
Pred čitateľom sa rozvinú zákonitosti<br />
sveta ako obraz Stvoriteľovej<br />
vôle, vylíčené tak, aby ich<br />
človek mohol pochopiť a nachádzať<br />
vo svete okolo seba.<br />
Autor sám k tomu hovorí: „Poznatky,<br />
získané z tejto knihy sú<br />
také ohromné, že nezaujatého<br />
čitateľa nútia k zamysleniu, skúmaniu<br />
a napredovaniu. Kto sa<br />
nebojí nadvihnúť závoj tam, kde<br />
pre neho ešte dnes spočívajú<br />
veľké záhady života, tomu kniha<br />
prinesie bohatý úžitok. Stane sa<br />
mu živým posolstvom z Grálu.<br />
Bežná cena: 21,00 €<br />
Cena pre predplatiteľa Sveta Grálu: 20,79 €<br />
V ponuke sú aj samostatné zväzky tohto trojzväzkového diela, ako aj audio záznam všetkých prednášok<br />
na CD či DVD vo formáte MP3. Knihu si môžete objednať prostredníctvom priloženého objednávacieho<br />
kupónu, alebo v našom on-line obchode na stránke www.svetgralu.sk
Tisíckrát mohou politici opakovat na všech mezinárodních fórech, že základem nového<br />
světového uspořádání musí být obecný respekt k lidským právům – a nic to nebude<br />
platné, pokud nebude tento imperativ vyrůstat z respektu člověka k zázraku bytí,<br />
k zázraku vesmíru, k zázraku přírody, k zázraku vlastní existence. Skutečně si vážit<br />
sebe sama i svých bližních – a ctít tudíž i jejich právo – může jen ten, kdo je skloněn<br />
před autoritou vesmírného řádu a před autoritou stvoření a kdo si dokáže vážit práva<br />
být jejich součástí a účastníkem.<br />
Václav Havel
Change language