27.05.2018 Views

SG28

Create successful ePaper yourself

Turn your PDF publications into a flip-book with our unique Google optimized e-Paper software.

jún 2010 – august 2010<br />

Neviditeľné skutky, ktoré menia život<br />

strana 10<br />

Neviditeľný svet, ktorý sa riadi rovnakými<br />

zákonmi ako ten viditeľný<br />

strana 19<br />

Výber mena a výchova pred narodením<br />

strana 25<br />

Liečivá sila a zázračné uzdravenie<br />

strana 33<br />

Cena 2,89 € (87 Sk)<br />

december 2010 – február 2011<br />

strana 13<br />

strana 16<br />

strana 21<br />

MUDr. Denisou Borošovou<br />

strana 25<br />

Cena 2,89 € (87 Sk)<br />

www.svetgralu.sk<br />

Duchovné súvislosti v živote<br />

Príroda ich potrebuje,<br />

my ich potrebujeme.<br />

eme.<br />

Napriek tomu miznú...<br />

strana 5<br />

Rozhovor s homeopatkou<br />

Teréziou Stankovskou<br />

strana 15<br />

www.svetgralu.sk<br />

Duchovné súvislosti v živote<br />

marec – máj 2011<br />

september 2010 – november 2010<br />

Čo s<br />

prebytkom CO 2 v atmosfére?<br />

Vrátiť do pôdy!<br />

strana 20<br />

Varovné proroctvo krásnej Panej<br />

strana 39<br />

strana 7<br />

Na hranici medzi vedou a duchovným poznaním<br />

strana 6<br />

strana Nezvyčajný 36<br />

príbeh z dejín modernej justície<br />

strana 10<br />

Neviditeľné žiarenia, ktoré<br />

ovplyvňujú naše zdravie<br />

strana 30<br />

Cena 2,89 € (87 Sk)<br />

Ako súvisia čakry, aura<br />

a energetické pole?<br />

strana 46<br />

Cena 2,89 € (87 Sk)<br />

www.svetgralu.sk<br />

Duchovné súvislosti v živote<br />

www.svetgralu.sk<br />

Duchovné súvislosti v živote<br />

Keď sa po transplantácii<br />

človek cíti ako niekto iný<br />

strana 13<br />

Nakoľko pravdepodobný<br />

bol vzťah Ježiša s Máriou<br />

Magdalénou?<br />

strana 37<br />

Výskum starých jazykov<br />

prináša<br />

nový pohľad<br />

na nejasné<br />

né miesta Koránu<br />

strana 12<br />

alebo ako sa do hory volá,<br />

tak sa z hory ozýva<br />

strana 17<br />

Grál je od dávnych čias symbolom ideálu,<br />

hľadania vysokých duchovných a mravných hodnôt.<br />

V 21. storočí sa svet zmenil na nepoznanie, ale hodnoty zostávajú.<br />

Ďalšie číslo 29<br />

Vytvorte si lepší osud<br />

Čo je to osud? Ako vzniká a ako pôsobí?<br />

Osud väčšinou považujeme za niečo<br />

nezmeniteľné, čo človeka postihne bez<br />

toho, aby to mohol ovplyvniť. Ale – čo ak<br />

si ho vytvárame sami? Čo ak sme sami<br />

strojcami svojho šťastia aj neštastia...<br />

Vychádza v júni 2011<br />

Svet Grálu<br />

Tajomná moc<br />

myšlienok<br />

Svet, ktorý nevidíme,<br />

ale ktorý vidí nás.<br />

Svet Grálu<br />

Svet Grálu<br />

24<br />

vu<br />

Výskum myšlienok<br />

Prečo miznú<br />

včely?<br />

Mágia – cesta do neznáma<br />

Svet Grálu<br />

Svet Grálu<br />

25<br />

19<br />

Homeopatia –<br />

Tajomstvo zrodenia<br />

vášeň na celý<br />

2012 život<br />

Cesta k životu Predposledné Vianoce,<br />

alebo zbytočná panika<br />

?<br />

Karma – čo to je?<br />

Seriál MUDr. Jana Paloučka<br />

Josef Bohuslav Foerster<br />

Keď sa práca stáva službou Bohu<br />

Svetlo, ktoré lieči<br />

Rozhovor s psychoterapeutkou<br />

Svet Grálu<br />

8 STRÁN NAVIAC !<br />

Milí čitatelia,<br />

od tohto čísla pre vás<br />

časopis opäť rozširujeme<br />

za nezmenenú cenu.<br />

Feng Shui<br />

Energia priestoru pre<br />

zdravý a harmonický<br />

27<br />

život<br />

Humus – šanca pre klímu<br />

Turzovka – slovenské Lurdy<br />

Tajomstvo energetickej<br />

výmeny<br />

Zánik hmoty<br />

Skrytý národ<br />

O podivuhodnej<br />

spolupráci medzi<br />

prírodou a človekom 1944: Posledný proces<br />

s čarodejnicami<br />

Dospievanie –<br />

kľúč k dospelosti<br />

Pre okolie neľahké obdobie života,<br />

pre človeka samotného rozhodujúce<br />

hľadanie životných postojov.<br />

Ako rozlúštiť<br />

Korán?<br />

Dospievajúca<br />

mládež zblízka<br />

Svet Grálu<br />

26<br />

Zánik sveta v decembri 2012?<br />

Svet Grálu<br />

Radiestézia – cesta<br />

k harmonickému<br />

prostrediu<br />

Transplantácia<br />

spomienok<br />

Prečo ľudia po transplantácii<br />

preberajú vlastnosti svojich darcov?<br />

Transplantácia<br />

spomienok<br />

Tajomstvo Márie<br />

Magdalény<br />

AUDIO záznam prednášok<br />

Fóra Sveta Grálu 2009 v Brne<br />

Nestihli ste, alebo ste sa nemohli zúčastniť prednáškového Fóra Sveta Grálu v Brne na jeseň 2009?<br />

Ponúkame Vám zvukové záznamy prednášok známych autorov Jana Paloučka, Víta Syrového, Artura Zatloukala,<br />

Heleny Bartošovej a Margot Ruis, v ktorých sa dotkneme tém ako sú Život po smrti, Riziká transplantácií,<br />

Ako je zloženie krvi závislé od prijímaných pokrmov a nápojov, O bytostiach prírody a iných<br />

Cena za 1 CD: 2,60 € / 2,42 € pre predplatiteľa<br />

Zľava<br />

pri kúpe<br />

celej edície<br />

-10 %<br />

MUDr. Jan Palouček<br />

VÍRA V UZDRAVENÍ –<br />

STAČÍ TO?<br />

Ing. Vít Syrový<br />

TAJEMSTVÍ KRVE<br />

Ing. Artur Zatloukal<br />

SMRTÍ ŽIVOT NEKONČÍ<br />

Margot Ruis<br />

BYTOSTI PŘÍRODY:<br />

PŘÁTELÉ ČLOVĚKA,<br />

OCHRÁNCI ZEMĚ<br />

Mgr. Helena Bartošová<br />

HLEDALI POMOC PRO TĚLO…<br />

NAŠLI POMOC PRO DUŠI<br />

Přednáškové fórum Světa Grálu v Praze<br />

říjen 2009<br />

Přednáškové fórum Světa Grálu v Praze<br />

říjen 2009<br />

Přednáškové fórum Světa Grálu v Praze<br />

říjen 2009<br />

Přednáškové fórum Světa Grálu v Praze<br />

říjen 2009<br />

Přednáškové fórum Světa Grálu v Praze<br />

říjen 2009<br />

Celá edícia Fóra SG 2009 pozostáva z 5 CD v cene 11,70 €<br />

CD si môžete objednať prostredníctvom priloženého objednávacieho kupónu,<br />

alebo v našom on-line obchode na stránke www.svetgralu.sk


lobalizácia sa spočiatku javila<br />

G ako veľmi dobrý prostriedok<br />

pre rozvoj chudobných regiónov.<br />

Medzinárodný obchod bez bariér<br />

mal umožniť krajinám tretieho<br />

sveta dostať sa na najlukratívnejšie<br />

trhy Európy a severnej Ameriky.<br />

V prejavoch politikov a v novinových<br />

titulkoch to zaznieva ešte aj<br />

dnes idylicky – skoro ako v známej<br />

Werichovej pesničke: „Ten dělá to<br />

a ten zas tohle... a všichni dohromady<br />

budeme mít dost“. Ambiciózny<br />

plán sa po druhej svetovej<br />

vojne skutočne rozbehol. Ale len<br />

pomerne málo ľudí vie, akým spôsobom<br />

a s akými výsledkami. Napodiv,<br />

najprv bolo potrebné presvedčiť<br />

mnohé krajiny, aby začali vôbec<br />

niečo na export vyrábať. Väčšina<br />

afrických i ázijských krajín vyrábala<br />

totiž komodity takmer výlučne pre<br />

domácu potrebu. Na super efektívne<br />

technológie nemali prostriedky.<br />

Preto im skupina najsolventnejších<br />

krajín ponúkla takzvanú rozvojovú<br />

pomoc. Nazvime to však pravým<br />

menom – finančné pôžičky. Dve<br />

inštitúcie stáli v centre tohto diania:<br />

Medzinárodný menový fond<br />

a Svetová banka. Neuplynuli ani<br />

dve desaťročia, kým sa ukázala<br />

odvrátená tvár finančných „injekcií“:<br />

astronomické zadĺženie Afriky<br />

a Južnej Ameriky, povinné škrtanie<br />

výdavkov na školstvo, zdravotníctvo<br />

i sociálnu sféru, zbedačenie<br />

obrovských skupín vidieckeho obyvateľstva,<br />

ktorých miesto na trhu<br />

zabrali nadnárodné spoločnosti<br />

z „darcovských“ krajín. Bola to<br />

teda devastujúca „pomoc“. Znie to<br />

ako zlý vtip, keď sa dozvedáme, že<br />

napríklad Sudán vyvážal do Európy<br />

arašidy a rezané kvety, zatiaľ čo domáci<br />

po tisícoch umierali od hladu.<br />

Mnohí bývalí pracovníci Svetovej<br />

banky i MMF po rokoch prehovorili<br />

a odhalili pozadie rozvojovej pomoci:<br />

tieto pôžičky boli národným<br />

vládam doslova vnútené, pomocou<br />

skorumpovaných politikov, alebo<br />

i vojenským zastrašovaním. Rozvoj<br />

teda do chudobnej Afriky i Ázie prišiel,<br />

ale prevažná väčšina pridanej<br />

hodnoty putovala späť na bohatý<br />

Sever. Hrubý domáci produkt rástol,<br />

ale rovnako tak aj miera chudoby.<br />

Ozývajú sa i hlasy, že mnohé<br />

prvky takejto „pomoci“ možno<br />

vidieť v prodemokratickom vývoji<br />

v bývalom socialistickom bloku.<br />

Snáď len „ázijské tigre“ sa tomuto<br />

scenáru vyhli – vďaka disciplíne,<br />

ústupkom Svetovej banky a investíciám<br />

do technológií. Inde vo svete<br />

však bol výsledok globalizácie viac-<br />

-menej katastrofálny. Preto už pred<br />

dvoma desaťročiami veľká skupina<br />

humanitárnych, ľudsko-právnych<br />

aj ekologických organizácií vyhlásila<br />

kampaň proti politike Svetovej<br />

banky i Medzinárodného menového<br />

fondu s názvom „40 rokov<br />

stačilo“. Odvtedy bojujú za zrušenie<br />

alebo zásadné prebudovanie týchto<br />

inštitúcií. Mohutné protestné akcie<br />

po celom svete každoročne poukazujú<br />

na prešľapy globalizácie, ktoré<br />

sú v skutočnosti fatálnym zlyhaním<br />

morálky a zodpovednosti. Ku kritikom<br />

voľného obchodu nepatria len<br />

anarchisti a nacionalisti, ale aj svetoznámi<br />

vedci ako Noam Chomsky,<br />

alebo Joseph Stiglitz. Ten druhý je<br />

laureátom Nobelovej ceny za ekonómiu.<br />

Nedávno, pod tlakom celosvetovej<br />

finančnej krízy vyslovil<br />

okrídlený výrok v tomto duchu:<br />

vytvorili sme síce globálne trhové<br />

hospodárstvo, ale nevytvorili sme<br />

jednotnú svetovú vládu, ktorá by<br />

dokázala korigovať jeho nedostatky.<br />

Jedno je viac než isté: rozvojové krajiny<br />

nechcú ďalej znášať bremeno<br />

obrovských dlhov, nechcú predávať<br />

svoje prírodné bohatstvo za babku<br />

a ich skorumpované vlády už nedokážu<br />

udržať na uzde masy zbedačených<br />

ľudí. Je smutné, že napriek<br />

NA ÚVOD…<br />

obrovskej kritike sa najbohatšie<br />

krajiny sveta dosiaľ nenaučili konať<br />

na svetovej scéne čestne a zodpovedne.<br />

Globalizácia v skutočnosti<br />

zrodila len jednu privilegovanú<br />

skupinu – hŕstku megaobchodníkov.<br />

Tri-štyri desiatky súkromných<br />

nadnárodných spoločností, ktorých<br />

majetok prevyšuje národný rozpočet<br />

ktoréhokoľvek menšieho štátu.<br />

Nemálo kritikov globalizácie dnes<br />

tvrdí, že svet už má v súčasnosti<br />

jedinú vládu – a tou je Organizácia<br />

svetového obchodu (WTO), kde<br />

majú súkromné spoločnosti nesmierny<br />

vplyv. Nečudujme sa preto,<br />

že sa v povedomí verejnosti tak<br />

dobre darí konšpiračným teóriám.<br />

Či sa to politikom a médiám páči<br />

alebo nie, hitom státisícov mladých<br />

ľudí sú dnes filmy ako Zeittgeist Addendum<br />

a dokumenty, aké točí Michael<br />

Moore. Čo je však oveľa horšie,<br />

úplne sa stráca dôvera v to, že niečo<br />

na chode vecí môžu zmeniť demokratické<br />

voľby. Obávam sa preto, že<br />

viac než konšpiračných teórií, mali<br />

by sme sa báť nárastu revolučných<br />

nálad všade vo svete. Ale aj volanie<br />

po revolúcii zakrýva podstatný<br />

problém ľudstva – a tým je lenivosť<br />

myslenia a niekde ešte pohodlný<br />

„spánok“ ducha. Stotožňujem sa<br />

preto s myšlienkou, že skutočný pokrok<br />

znamená krok za krokom, nie<br />

revolúciu za revolúciou, ako to raz<br />

pekne vystihol spisovateľ Ladislav<br />

Ballek. A čo si o tom myslíte Vy?<br />

Roman Levický<br />

3<br />

Svet Grálu<br />

28 | 2011


OBSAH<br />

ŽIVOT<br />

Výmena manželiek<br />

Čo pre jedného človeka predstavuje nebo,<br />

pre iného môže byť peklom<br />

ROZHOVOR<br />

Môj architektonický názor<br />

vystihuje jeden pojem: Súlad<br />

5<br />

TÉMA<br />

Kasínový kapitalizmus<br />

Nedostatky kapitalistického systému<br />

sú stále zreteľnejšie<br />

35<br />

TÉMA<br />

Slobodný trh – cesta<br />

k neslobode<br />

Rozhovor s Janom Krumlom<br />

o nešvároch, ktoré hyzdia náš vidiek<br />

7<br />

Trpké plody ekonomickej globalizácie 13<br />

ZDRAVIE<br />

Homeopatia – liečebné umenie<br />

S. Hahnemann položil základy vyhľadávanej<br />

alternatívnej liečby<br />

KLÍMA<br />

Zalesnenie Sahary<br />

ochladí Zem<br />

18<br />

Vedci prišli na spôsob, ako zastaviť globálne otepľovanie 22<br />

NÁBOŽENSTVO<br />

„Neste si vzájomne bremená!“<br />

Z pokladov Biblie<br />

TÉMA<br />

Deravá spravodlivosť<br />

Nepretržitý hospodársky rast a blahobyt pre všetkých?<br />

ROZHOVOR<br />

Pokiaľ ráno vyjde slnko,<br />

je to dobré<br />

23<br />

24<br />

Rozhovor s ekologickým aktivistom Jozefom Kratochvílom 30<br />

4<br />

Svet Grálu<br />

28 | 2011<br />

ZÁHADY<br />

Fenomén kruhov v obilí<br />

Kruhy ako dôkazy neviditeľných síl pôsobiacich okolo nás<br />

FOTOREPORTÁŽ<br />

Kruhy v obilí<br />

NÁBOŽENSTVO<br />

36<br />

Sú kruhy v obilí posolstvom od<br />

mimozemšťanov, alebo len hlúpym<br />

žartom?<br />

40<br />

Bezohľadný boj o základné pravdy<br />

HUDBA<br />

Franz Schubert<br />

„Muzikant Boží, ktorý zostúpil z nebeského kraja...“<br />

ZDRAVIE<br />

Rozlúčme sa s bolesťami<br />

Kde bolesť vzniká a ako sa jej zbaviť?<br />

Pramene a prejavy fundamentalizmu<br />

42<br />

46<br />

51<br />

PRIKÁZANIA<br />

Ôsme prikázanie 55<br />

NÁZORY<br />

Listy čitateľov 56


ýmena manželiek“ – citlivému<br />

„V uchu toto slovné spojenie určite<br />

nelahodí. A pokiaľ je to názov vysielania,<br />

nesie v sebe čosi pohoršujúce.<br />

Áno, nemýlite sa – je to zámer. Provokatívne<br />

názvy programov vymýšľajú<br />

ich tvorcovia, aby zvýšili ich sledovanosť.<br />

Pri nahliadnutí do televízneho<br />

programu a ani z vysielacieho času<br />

nie je jasné, o aký druh relácie vlastne<br />

ide. Pri „Výmene manželiek“ to však<br />

hneď po prvých minútach vysielania<br />

vyjde najavo: očividná snaha o senzáciu.<br />

Požadovaný efekt sa dosahuje<br />

tým, že v jednotlivých častiach producenti<br />

postavia proti sebe osobnosti<br />

z diametrálne odlišných spoločenských<br />

kruhov – čím rozdielnejšie je<br />

sociálne zázemie protagonistov, tým<br />

je energia kolízie silnejšia.<br />

Pravidlá tejto hry sú veľmi jednoduché:<br />

matky a zároveň manželky<br />

z dvoch úplne odlišných rodín, výrazne<br />

sa líšiacich svojimi životnými<br />

filozofiami, sa na desať dní vymenia.<br />

Pani A sa v „hosťovskej“ rodine B<br />

potom pred kamerou stará o cudzie<br />

deti i manžela, udržiava byt v čistote<br />

a rodinných príslušníkov v dobrej<br />

pohode, zatiaľ čo pani B sa pokúša<br />

o to isté v rodine A. Vlastne by tento<br />

pseudoexperiment ani veľmi nestál<br />

za zmienku. Nedávno však toto vysielanie<br />

prinieslo pozoruhodný príbeh<br />

a mne sa v mysli vynorilo podobenstvo,<br />

ktoré by tvorcom programu celkom<br />

iste neprišlo na um.<br />

Na jednej strane sa zvedaví diváci<br />

stretli s milou, vzornou budhistickou<br />

rodinou – s tromi citlivými deťmi<br />

a vnímavými a milujúcimi rodičmi.<br />

Stravovali sa prevažne plnohodnotnými<br />

biopotravinami, o šiestej ráno<br />

vykonávali svoje budhistické praktiky<br />

a modlitby a aj pre pavúkov na strope<br />

vymýšľali roztomilé mená. Protipól<br />

k rodine A našla televízia v jednom<br />

tuctovom paneláku kdesi v Nemecku.<br />

Išlo o nezamestnaný pár zo žalostných<br />

pomerov, zvyknutý na konzumovanie<br />

hotových jedál všetkého druhu, citovo<br />

otupený a s nadváhou.<br />

V nasledujúcich 45 minútach som<br />

videl niečo prinajmenšom desivé.<br />

Zatiaľ čo „budhistická“ žena v panelovom<br />

dome pôsobila len komicky<br />

a trochu zmätene, „paneláková“ žena<br />

v budhistickom „chráme“ sa novej situácii<br />

prispôsobiť nedokázala.<br />

ŽIVOT<br />

Výmena<br />

manželiek<br />

Každú zo žien stanovené pravidlá hry<br />

zaväzujú k tomu, aby sa starala o domácnosť<br />

„novej“ rodiny a prevzala rodičovské<br />

povinnosti. Dotyčná mladá<br />

žena z paneláku to však videla úplne<br />

inak. Nová matka sa rýchle vzdala<br />

všetkých svojich povinností a správala<br />

sa skôr ako na dovolenke. Vyhýbala sa<br />

vykonávaniu domácich prác, bránila<br />

sa aj spoločnému stolovaniu s rodinou,<br />

a „bio“ odmietala už len z princípu.<br />

Dožadovala sa hotových jedál, ktoré<br />

mohla zjesť hneď po vybratí z chladničky,<br />

keďže bio jej pripadalo jednoducho<br />

odporné.<br />

5<br />

Svet Grálu<br />

28 | 2011


ŽIVOT<br />

Napriek všetkým peripetiám a provokatívnemu<br />

správaniu mladej ženy sa<br />

otec rodiny usiloval o vzájomné porozumenie,<br />

vysvetľoval svoj princíp,<br />

dokonca prejavoval pochopenie pre<br />

správanie hosťa, zároveň však seba<br />

a svoju rodinu ochraňoval pred nelichotivými<br />

slovnými útokmi. V čase,<br />

ktorý televízia vymedzila, nakoniec<br />

zlyhalo všetko dobre mienené úsilie<br />

o integráciu mladej dámy do ako-tak<br />

harmonického mechanizmu. Zdravá<br />

výživa bola zakázaná, pravidelná<br />

hodina jógy zosmiešnená, raňajky,<br />

ktoré deti s dojímavou láskavosťou<br />

doniesli vymenenej matke až do postele,<br />

boli zavrhnuté. Udivený divák<br />

musel napokon sledovať, ako si táto<br />

žena – totálne vynervovaná – po desiatich<br />

dňoch hekticky balí kufre a bez<br />

akejkoľvek rozlúčky, nadávajúc uteká<br />

z „oblasti vysokého tlaku“ tejto priateľskej<br />

a milej rodiny. Posledná veta<br />

vyslovená do kamery znela: „To bolo<br />

najhoršie obdobie môjho života.“ Tá<br />

veta mi vyrazila dych. „Nie, nie, milá<br />

dáma, to bolo najlepšie obdobie vášho<br />

života! Len si to ešte neuvedomujete!“<br />

Vypol som televízor, zamyslene som<br />

hľadel pred seba a vtom sa mi vybavil<br />

titulok zo správ posledných dní:<br />

„Samovražedný atentátnik sa vyhodil<br />

do vzduchu, pričom prišli o život<br />

desiatky ľudí“. Na fotografii, ktorú<br />

zanechal na rozlúčku, bolo vidieť<br />

atentátnikovo radostné očakávanie<br />

raja. Prečo, pýtal som sa sám seba, sa<br />

mi v mysli vybavila táto žena z paneláku<br />

súčasne s obrázkom atentátnika?<br />

Čo majú tieto dve osoby spoločné?<br />

On verí na podivný „výťah do neba“,<br />

na raj, kam sa možno dostať vykonaním<br />

neobyčajne brutálneho činu;<br />

ignorantskú ženu mal naproti tomu<br />

prepraviť „nahor“ dramaturgický<br />

zámer televízie – ona však v pomeroch<br />

podobných raju neobstála.<br />

Odmyslime si teraz sociálne problémy,<br />

ktoré prispievajú k tomu, že je človek<br />

schopný bez výberu zabiť kohokoľvek.<br />

Ponechajme bokom i mizerné<br />

vzdelanie v náborových táboroch<br />

samovrahov, ich chudobu a útlak. Aj<br />

v takýchto pomeroch človeku ešte zostáva<br />

poistka proti páchaniu zla – je to<br />

jeho svedomie. Hádam každý dokáže<br />

jasne vycítiť, že vraždenie môže byť<br />

len zlé, a neprivedie ho do neba. Proti<br />

tomuto klíčiacemu zárodku svedomia<br />

však človek, ktorého pohľad na svet<br />

je neúplný a kusý, postaví vštepenú<br />

vieru, ktorá v zločine vidí ušľachtilý<br />

skutok. Výsledkom takéhoto spôsobu<br />

myslenia je domnienka, že vykonaním<br />

takého mimoriadneho činu sa možno<br />

dostať priamo do nebeských hájov, kde<br />

už nebude dôležité žiadne spôsobené<br />

bezprávie, a človeku „tam hore“ bude<br />

odpustená každá slabosť charakteru.<br />

Pripusťme, že by sa samovražedný<br />

atentátnik mohol po vykonanej tzv.<br />

„statočnej vražde pre Stvoriteľa“<br />

skutočne prebudiť v nebeskej ríši,<br />

po ktorej túžia všetci ľudia. So svojím<br />

presvedčením by jednoducho okolitú<br />

tajomnú krásu ani nebývalý pocit bezpečia<br />

vôbec nemohol pocítiť, pretože<br />

svoj zmysel pre vnímanie podstaty<br />

týchto síl nikdy nerozvíjal. Dezorientovane<br />

by blúdil a kvôli svojim<br />

odlišným predstavám a chápaniu by<br />

nebol schopný pochopiť ani odpovede<br />

na svoje otázky po vyššom zmysle; pripadali<br />

by mu len ako záhadné našeptávanie,<br />

skôr ako bizarná, nepríjemná<br />

hra. Vystavený neustálemu nepohodlnému<br />

tlaku, musel by skôr či neskôr<br />

utiecť... ako vymenená manželka z panelového<br />

domu, ktorá nespoznala, že<br />

sa svet okolo nej zmenil k lepšiemu.<br />

Nijaký „výťah do neba“ neexistuje.<br />

Výstižne to opisuje Hermann Hesse<br />

vo svojom podobenstve o dychtiacom<br />

človeku vo stvorení: „Máme radostne<br />

prechádzať územie za územím, nelipnúť<br />

na žiadnom z nich ako na vlasti.<br />

Duch nás nechce pripútavať a obmedzovať,<br />

on nás chce stupienok za stupienkom<br />

dvíhať, rozširovať.“<br />

To nám dáva tušiť, aká veľká premena<br />

je nevyhnutná, aby sme mohli obstáť<br />

v duchovnej ríši. Dôležitou – verme,<br />

že iba rečníckou – však zostáva otázka,<br />

ktorá sa stáva základom životného postoja.<br />

Kto má túto prácu vykonať: či<br />

Boh, ktorý premení na svätých úplne<br />

všetkých vrátane vrahov a zločincov,<br />

alebo človek sám.<br />

6<br />

Svet Grálu<br />

28 | 2011<br />

Mehmet Yesilgöz<br />

yesilgoz@svetgralu.sk


S JANOM KRUMLOM O NEŠVÁROCH,<br />

KTORÉ HYZDIA NÁŠ VIDIEK<br />

Môj architektonický názor<br />

vystihuje jeden pojem:<br />

Súlad<br />

Jan Kruml stál pred dvadsiatimi<br />

rokmi pri zrode českého Programu<br />

obnovy dediny, ktorý vychádzal<br />

práve zo skúseností rakúskych<br />

susedov. Odborník na vidiecku<br />

architektúru i politiku je aj vo<br />

svojich sedemdesiatich šiestich<br />

rokoch stále aktívny. V nedávnej<br />

dobe napríklad vydal DVD Vesničko<br />

má přestavovaná, kde upozorňuje<br />

prostredníctvom osvetového<br />

programu na vývoj zástavby<br />

na vidieku, prináša príklady súladu<br />

a citlivosti k miestnemu rázu<br />

i varovania pred náhodilosťami<br />

a nešvármi.<br />

ROZHOVOR<br />

Aj Vám sa zdá, že náš vidiek je krásny, že máme krásnu krajinu, ale že s vidieckou<br />

výstavbou občas nie je niečo v poriadku? Komunistickú šeď dvojgeneračných hranatých<br />

viliek striedajú katalógové domčeky pestrých fasád, do očí bijú vežičky, z jedného<br />

domu niečo vytŕča, v druhom sa niečo stráca, kdesi vedľa plánkového plotu sa<br />

honosí susedova honosná krútená kovová brána dovezená z Poľska, pribúda satelitných<br />

dediniek, kvetiny a stromy typické pre vidiek vystriedala okrasná a cudzokrajná<br />

zeleň… Tiež ste si všimli, že na rozdiel od rakúskych dedín tomu u nás chýba<br />

štýl, súlad a úcta ku krajine a tradíciám? Máme právo naložiť so slobodou naozaj tak,<br />

ako sa nám zapáči a stavať či upravovať svoje domy bez ohľadu na okolitú krajinu či<br />

výstavbu? Český architekt Jan Kruml vystihol svoj názor slovami: „Dedinské je všetko<br />

prosté, neokázalé, jednoduché, úmerné, ručná práca, láskyplne spracované, citlivé,<br />

susedské, pokorné, späté s prírodou a ľudstvom. Cudzie je všetko prenesené , okázalé,<br />

vypínavé, nákladné, necitlivé k susedstvu, egoistické, narcistické, vytvárajúce si svoj<br />

vlastný, uzavretý svet.“<br />

an Kruml pochádza z brnianskej časti<br />

J Tuřany, čo bola v dobe jeho detstva<br />

v podstate dedina. Vyučil sa najprv<br />

za murára, potom vyštudoval stavebnú<br />

priemyslovku, následne Vysoké učení<br />

technické v Brne, fakultu architektúry<br />

a pozemného staviteľstva. Mal jednu<br />

sestru, jeho otec bol učiteľ, ktorý pôsobil<br />

na rôznych miestach, napríklad<br />

aj na Valašsku. Jan Kruml hovorí: „Tuřany<br />

majú doteraz dedinský charakter.<br />

Napríklad na pohreb miestneho obyvateľa<br />

sa ešte i dnes zíde temer celá obec.<br />

V miestach, kde Otec Benedikt bozkával<br />

na letisku zem, bolo predtým naše pole,<br />

na ktorom som pracoval. Pamätám si<br />

dobre na les, v jeho tieni sme obedovali<br />

a na studienku, z ktorej sme pili vodu.<br />

Keby sa tam dnes tá voda našla, bude<br />

ešte smrdieť po sovietskom benzíne.“<br />

Motivačná skica a výsledok návrhu Jana Krumla (Rekonštrukcia<br />

„orlovne“ v Boleradiciach, kde dnes hrajú ochotníci divadlo)<br />

7<br />

Svet Grálu<br />

28 | 2011


Citlivé zasadenie novej autobusovej zastávky do vidieckej zástavby.<br />

Aj obyčajná zastávka môže byť novou dominantou obce. (Z diela Jana Krumla)<br />

Takže ste zažili Tuřany, keď sa tam žilo<br />

ako na vidieku…<br />

Áno. To boli časy, keď bol pojem pospolitosť<br />

samozrejmosťou. Patril k životu<br />

ľudí v rodine, na vidieku i vzťahu<br />

človeka ku zvieratám. Každá krava<br />

mala svoje meno a reagovala naňho.<br />

V nedeľu nechal môj dedo zapriahnuť<br />

a išli sme na bričke po poliach a dedo<br />

sa pozeral, ako zreje úroda. Vzťah ľudí<br />

ku krajine i úrode bol celkom iný než<br />

dnes. Zmizol v dobe, keď vlastnoručnú<br />

prácu nahradila poľnohospodárska výroba.<br />

Moje detstvo ešte zastihlo takú<br />

tu niekdajšiu dobu, keď sa všetko robilo<br />

rukami. Potom vymizli aj tie rodinné<br />

vzťahy, mnoho sa toho pokazilo.<br />

A pritom som vyrastal v dobe protektorátu.<br />

Tá tiesnivá doba sa nedá vypovedať.<br />

Spomínam si na ten strach, keď<br />

sme všetci počúvali zahraničný rozhlas,<br />

za čo bola guľka. Celá dedina držala<br />

pohromade. A keď niekto načierno zabíjal<br />

prasa, napríklad môj dedo, pozval<br />

celú „priazeň“.<br />

Keď Vás tak počúvam, úplne vidím tie<br />

Ladove obrázky dediny, aká bola predtým.<br />

Včera som sa pozerala na DVD<br />

Vesničko má přestavovaná. Mám<br />

z toho taký pocit, že ľudia kedysi boli<br />

pokornejší a prispôsobovali sa prírodným<br />

zákonom, krajine, v ktorej sa<br />

rozhodli žiť. Ak teraz pominiem dobu<br />

komunizmu, zdá sa, že niektorí ľudia<br />

chcú dnes v krajine vynikať. Preto tie<br />

farebné fasády, veže a hrady. „Pozrite<br />

sa, toto som ja, toto sa mi páči a ja<br />

na to mám…“.<br />

Komunizmus chcel pretvárať. Všetko<br />

čo tu bolo predtým, bolo zle. Nielen<br />

Masaryk, Beneš, prvá republika, cirkev…<br />

všetko sa malo prerobiť. To bolo<br />

súčasťou ich ideológie, ktorá bola najmä<br />

spočiatku drastická. Posledné roky normalizácie<br />

už bolo zrejmé, že toto všetko<br />

dožíva, už sa kupčilo, rozkrádalo atď.<br />

V každom kraji, v každej dedine boli<br />

remeselníci, ktorí robili to, čo tam bolo<br />

obvyklé, tradičné. Tak ako každá obec<br />

mala svoj kroj, a preto vlastne aj murári<br />

stavali tak, ako to bolo pre danú dedinu<br />

typické. Nebola mechanizácia, teda ten<br />

terén nemohli znásilňovať, ako to robia<br />

dnes bagre. Ľudia museli dom do stráne<br />

„zapasovať“ čo najvhodnejším spôsobom.<br />

Vedeli, ako sa správa príroda, keď<br />

sú letné búrky. Tradícia bola i v znalostiach<br />

jednotlivých remeselníkov, vo<br />

všetkom. Takže domy boli zasadené<br />

do prírody už aj z toho dôvodu, že<br />

nebola mechanizácia. Navyše, vidiek<br />

bol vždy hlavne poľnohospodársky.<br />

Aj remeselníci museli mať svoje pole.<br />

Takže keď ľudia stavali domy, počítali<br />

aj s poľom, s hospodárskou prevádzkou,<br />

kadiaľ prejde dobytok, kde prejde voz


s obilím atď. Dom prispôsobili vtedajšiemu<br />

životu, aký žili oni sami a aký<br />

bol na dedine.<br />

V čom je dnes rozdiel?<br />

Všetci boli vtedy odkázaní na prírodu<br />

– na počasie, na úrodu… a boli<br />

veriaci. Boli zvyknutí prosiť i ďakovať<br />

Hospodinovi – prosiť o všetko a ďakovať<br />

za všetko. A celá dedina tým bola<br />

predchnutá. Rok na dedine od bratov<br />

Mrštíkov dobre poukazuje na život<br />

na dedine v niekdajších dobách. Prírodné<br />

aj náboženské tradície svedčia<br />

o tom, že dedinu stmeľovali dohromady.<br />

Dievčatá nemohli ísť na muziku<br />

do susednej dediny, pospolitosť sa<br />

prejavovala aj v piesňach. Boľševik rad<br />

týchto vecí a vzťahov narušil. Dodnes<br />

vidíte tie polia „nikoho“ a dodnes vidno<br />

bezohľadnosť ľudí, ktorí si strážia už<br />

len to svoje územie a čo nie je na ich<br />

pozemku, už ich nezaujíma. Ľudia pokojne<br />

vyvezú odpadky do lesa. A to aj<br />

na južnej Morave, vo folklórnom kraji,<br />

kde sa spieva o víne… Za dedinou sú<br />

v krajine odpadky, starý televízor,<br />

práčka.<br />

Prečo je aj súčasná architektúra na vidieku<br />

taká rozdielna a stále nejednotná?<br />

Môžu za to komunisti? Môže<br />

za to demokracia, ktorá nám dala dar<br />

slobody, s ktorým každý naložil podľa<br />

svojho? Prechádzali sme nedávno<br />

Rakúskom. Tam vidno, že domy zapadajú<br />

do krajiny. Keď ich obnovujú,<br />

tak opäť v rovnakom štýle, keď stavajú<br />

Motivačná skica - z diela Jana Krumla.<br />

nové domy, zase ich prispôsobujú existujúcej<br />

zástavbe tak, že nepôsobia ako<br />

päsť na oko. Prečo to u nás stále nejde?<br />

Klaďme si všetci túto otázku. Rakúšania<br />

mali to šťastie, že ich život nebol<br />

narušený komunizmom. A tak vidieť<br />

na prvý pohľad, že zostal neporušený aj<br />

ich vzťah ku krajine. Teda to, o čom tu<br />

celý čas hovoríme. Zostáva im ich vzťah<br />

k tradíciám i k dedičstvu ich otcov – čo<br />

nie je len ten „barák“, ale aj duchovný<br />

rozmer. Mladí ľudia, ktorí tam zdedia<br />

nejakú nehnuteľnosť, sa k nej správajú


a veľmi viditeľný prvok. Nemá vkus,<br />

s nikým sa neporadí a rozhodne sa, že<br />

zastávky budú v tvare dyne. Zastupiteľstvo<br />

mu to schváli a tak majú namiesto<br />

rozbitých a hrdzavých čakární<br />

na dedine žiarivo zelené a žlté dyne<br />

za hromadu peňazí… Ako by mal taký<br />

starosta správne postupovať?<br />

Medzi starostami sú veľké rozdiely.<br />

(Jan Kruml pristupuje k svojmu počítaču<br />

a ukazuje nám nové autobusové<br />

čakárne, ktoré navrhoval on, alebo<br />

niektorí z jeho kolegov…) Niektorí starostovia<br />

si nechajú najprv spracovať<br />

návrh, napríklad len motivačnú skicu.<br />

Tu napríklad vidíte, ako sme vyriešili<br />

je ďalší problém. Niektorí architekti necítia<br />

pred dedinou pokoru, a nesnažia<br />

sa svoje dielo začleniť do jej prostredia.<br />

Niektorí to snáď ani nevedia. Môj architektonický<br />

názor je zhrnutý v jednom<br />

pojme. A tým je – súlad.<br />

Stále neviem, prečo u nás neexistujú<br />

žiadne páky na tú ľubovôľu v staviteľstve.<br />

Množstvo ľudí je presvedčených<br />

o tom, že stavať dom si má každý<br />

podľa svojho vkusu. „Prečo by som si<br />

nemohol postaviť to, čo sa mi páči? Dať<br />

svojmu domu farbu, aká sa mi páči?<br />

Vežičky na dome? Keď na to mám, tak<br />

čo? Prečo by mi do toho mal niekto hovoriť?“,<br />

argumentujú.<br />

úctivo, nechcú ju hneď zbúrať. Keď<br />

u nás na južnej Morave zdedí mladík<br />

dom z nepálených tehál, prvé čo<br />

urobí, zbúra ho a postaví „barák jako<br />

Mařenu“.<br />

Ako sa u nás rekonštruuje starý dom?<br />

Vybúchajú sa okná a dajú sa veľké<br />

plastové, steny sa obložia polystyrénom,<br />

na ktorý sa natiahne tenkovrstvá<br />

omietka, zrušia sa plastické členenia,<br />

ostenia, rímsy. Ako sa za totality naťahoval<br />

brizolit, tak dnes sa to robí<br />

týmto spôsobom. A že by niekto robil<br />

školenie stavebným firmám o tom, aké<br />

je dôležité rešpektovať miestny ráz? Obciam?<br />

Ukázať, čo treba na tých dedinách<br />

dodržiavať… Vy nemôžete urobiť<br />

okno bez ostenia… nesmiete zabúdať<br />

na podokennú rímsu, ktorá bývala vždy<br />

výraznejšia… Nikto na to nedbá.<br />

Ale také školenia nie sú. Vezmime<br />

si príklad, ako to chodí na dedine.<br />

Starosta chce napríklad urobiť nové<br />

autobusové zastávky. To je významný<br />

10<br />

Svet Grálu<br />

28 | 2011<br />

čakáreň v Hradčanoch na Přerovsku.<br />

Z bývalej hasičskej zbrojnice vznikla<br />

zvonica a hneď vedľa nej bola postavená<br />

táto autobusová čakáreň. Vidíte,<br />

aké sú niektoré čakárne vkusné a ladia<br />

s prostredím, v ktorom sa nachádzajú.<br />

A naopak tu táto asymetrická, špicatá –<br />

to je dielo zase od iného architekta. A to<br />

Predovšetkým by sme si mali uvedomiť,<br />

že nikto nestavia iba sám pre seba. Keď<br />

niekto stavia, vytvára prostredie aj pre<br />

všetkých ostatných. Každá stavba má<br />

byť začlenená do určitého celku. A ten<br />

celok má byť v súlade – rád hovorím<br />

tiež v harmónii. A ak – ako v ústach –<br />

do radu bielych zubov strčíme jeden


zlatý, tak je tam viditeľný. A je tu ešte<br />

jedna neblahá vec. Každá dedina je živý<br />

organizmus. Má svoje obyvateľstvo,<br />

svoje zastupiteľstvo, svoje spolky, svoje<br />

tradície, má aj územný plán, má svoj<br />

vývoj. A keď tam naraz niekto príde<br />

a postaví si „zlatý zub“, ako sa môže<br />

začleniť do toho živého organizmu?<br />

Taký človek nebýva do dedinského<br />

spoločenstva prijatý. – Možno mnohí<br />

po tom ani netúžia.<br />

Môžu starostovia a zastupiteľstvá ešte<br />

ovplyvniť to, ako bude vyzerať obec?<br />

Aké budú mať ľudia domy a fasády?<br />

Samozrejme že môžu. Prestavba a výstavba<br />

sídel je permanentný proces.<br />

hmotnosťou, aby nepriniesli niečo, čo je<br />

pre dedinu netypické, prenesené, a aby<br />

nenarušili panorámu obce v krajine.<br />

Architektúra má svoj stály vývoj.<br />

Má však byť riešená s nadväznosťou<br />

na obraz dediny a krajinný ráz. Dedina<br />

nie je miestom na experimenty a architektonické<br />

exhibície. Neznamená to, že<br />

musíme stavať len ako dedo. Ale neznamená<br />

ani, že keď mám historický objekt,<br />

že tam nemôžem mať hygienické<br />

zázemie, všetko to, čo potrebujeme<br />

v dnešnej dobe. Na Valašsku sa stavajú<br />

nové drevenice, posadené do terénu<br />

a tie majú presklené dvere, ktorými<br />

môžu vyniesť von jedálenský stôl a keď<br />

najhoršieho. Strachu. Strach – aby<br />

som náhodou niečo nepovedal, strach,<br />

či niekto nepočúva, starosť o to, aby<br />

mohli moje deti študovať, obava, čo<br />

o mne povie uličný výbor apod. Každý<br />

človek má možnosť si ten svoj osud nejako<br />

ovplyvniť, ručí sám za seba. Pre<br />

niekoho je to málo pohodlné, ale väčšina<br />

by to mala prijať. Ľuďom sa vrátil<br />

osobný majetok, k osobnému majetku<br />

sa správame inak.<br />

Prečo vzniklo DVD Vesničko má<br />

přestavovaná?<br />

Chceli sme jednoduchou a presvedčivou<br />

formou poskytnúť širšej verejnosti<br />

odborné hodnotenie historickej<br />

Stavebné práce sa nedajú zastaviť. Obce<br />

majú územné plány, v ktorých sú zásady<br />

stavebnej regulácie. Pre domy v jadre<br />

dediny platia iné pravidlá, než pre novú<br />

zástavbu na nových plochách. Ale aj<br />

tie nové domy musia korešpondovať<br />

s okolím, napríklad veľkosťou. Najdôležitejšie<br />

je, aby nevytŕčali svojou<br />

je vonku pekne, jesť pod šírym nebom.<br />

Čo môže byť krajšie?<br />

Pred dvadsiatimi rokmi prijala vláda<br />

Program obnovy vidieka, vy ste boli<br />

pri tom. Ako hodnotíte tých uplynulých<br />

dvadsať rokov?<br />

Predovšetkým si musíme byť stále<br />

vedomí toho, že sme sa zbavili toho<br />

i súčasnej zástavby na vidieku. Vytvoriť<br />

odborný dokument, ktorý by priniesol<br />

informácie, podnety, a zároveň<br />

by nabádal k diskusiám, k uplatneniu<br />

v miestnych podmienkach, k aktívnemu<br />

prístupu. Zverejniť výsledky<br />

miestnych programov obnovy, podať<br />

príklady zo súťaže Dedina roka a oceniť<br />

11<br />

Svet Grálu<br />

28 | 2011


pôsobivé realizácie, v ktorých sa spojili odborné<br />

znalosti so vzťahom k vidieckemu prostrediu.<br />

Uviesť aj pochybenia proti poriadku, nekoncepčnosť,<br />

vyzývavosť a exhibíciu. Proti tomu príklady<br />

súčasnej architektúry vidieka. Dokument teda<br />

mapuje vývoj vidieckej architektúry za posledných<br />

20 rokov, jeho základom sú tisíce fotografií,<br />

ktoré som za posledných desať rokov nafotil<br />

v českých dedinách. Chceme podnietiť verejnosť<br />

k boju proti zásahom do vidieckeho prostredia.<br />

Okrem toho, že vzniklo DVD, objavili ste sa nedávno<br />

aj v reportáži Českej televízie, v relácii<br />

168 hodín.<br />

Natočil som rad relácií, ale vždy boli v nejakom<br />

vedľajšom čase. Relácia 168 hodín bola zaradená<br />

v sledovanom čase, takže ju videlo veľké<br />

množstvo ľudí. Môžem povedať, že mi volalo, či<br />

mailovalo mnoho ľudí so súhlasným názorom.<br />

Ozvala sa aj jedna „trafená hus“ a to spôsobom,<br />

ktorý ani nestojí za to, aby bol zverejnený.<br />

Vy ste povedali, že keď spomínam na svoje detstvo,<br />

vybavujete si obrázky Josefa Ladu. Keď<br />

sú Vianoce, ako vyzerajú pohľadnice, ktoré si<br />

posielame? Je na nich príroda, krásna krajina,<br />

chalúpky alebo sú to Ladove obrázky…<br />

Takže my podvedome cítime a vieme, čo je skutočne<br />

krásne!<br />

Áno, my to vieme. Na pohľadniciach nie sú tie<br />

nepekné a nevkusné stavby. Mojím cieľom bolo<br />

tieto veci zverejniť, dať podnet k tomu, aby ľudia<br />

nemlčali, aby skrátka starostovia mali svoju stavebnú<br />

komisiu, ktorá by k pripravovaným stavbám<br />

dávala pripomienky, aby si stavebné úrady<br />

boli vedomé, že keď budú „priveľmi dobrí“ alebo<br />

uhnú, že to bude mať svoje dôsledky. A že nakoniec<br />

celkový obraz nášho vidieka sa obracia<br />

proti nám všetkým. Máme krásnu hymnu, ktorou<br />

ospevujeme našu krajinu, a pritom si ju sami<br />

takýmto spôsobom zanešvárujeme.<br />

Rozhovor viedla Marie Šuláková<br />

marie.sulakova@svetgralu.cz<br />

Fotografie architektonických nešvárov<br />

pochádzajú z archívu Jana Krumla


SLOBODNÝ TRH<br />

– CESTA K (NE)SLOBODE<br />

úžba po slobode bola a vždy zostane<br />

človeku vlastnou. Napriek<br />

T<br />

tomu, že mnohí starí učenci a náboženstvá<br />

človeka varovali a nabádali,<br />

že skutočnú slobodu človek môže<br />

nájsť len vtedy, ak sa zameria na svoj<br />

vnútorný život, a oslobodí seba samého<br />

od mnohých tak často nepotrebných<br />

vecí, človek sa rozhodol<br />

hľadať slobodu inde. Pod pojmom<br />

sloboda si predstavuje často voľnosť<br />

a neviazanosť, neobmedzenosť v pohybe,<br />

činoch a myšlienkach, pričom<br />

vytýčil aj určité hranice, aby sa sloboda<br />

nestala anarchiou. A túto slobodu,<br />

alebo presnejšie – predstavu<br />

o slobode, sa snaží presadzovať<br />

v štátnictve, kultúre, umení, športe<br />

a v neposlednom rade aj v hospodárskom<br />

živote.<br />

TOMÁŠ VÝBOCH<br />

Búranie hraníc medzi štátmi je<br />

dnes moderné. Hovorí sa tomu ekonomická<br />

globalizácia. Po druhej<br />

svetovej vojne sa väčšina sveta rozhodla,<br />

že sa postupne spojí a vytvorí<br />

tak spoločnými silami krajšiu a lepšiu<br />

budúcnosť. Stúpenci globalizácie<br />

presadzujú túto ekonomickú globalizáciu<br />

a tým aj slobodu trhu ako<br />

jedinú cestu vytvárania bohatstva,<br />

13<br />

Svet Grálu<br />

28 | 2011


TÉMA<br />

Adam Smith<br />

nových pracovných miest, znižovania<br />

cien, odstránenia chudoby a tiež<br />

riešenie mnohých ďalších problémov<br />

ľudstva.<br />

Prešla určitá doba, odkedy sa hranice<br />

medzi krajinami zbúrali – aspoň<br />

vo sfére obchodu – a možno konštatovať,<br />

že veľký entuziazmus, ktorý<br />

toto búranie sprevádzal, pomaly utícha.<br />

Sloboda, ktorá bola takto vydobytá,<br />

sa mnohým začína javiť v inom<br />

svetle. Priepasť medzi chudobnými<br />

a bohatými, ktorá mala byť touto<br />

slobodou zacelená, sa práve naopak<br />

– zväčšuje. Ale to je len jeden z mnohých<br />

problémov. Stále viac a viac odborníkov,<br />

ale i bežných ľudí začína<br />

tušiť, že sloboda trhu prináša v skutočnosti<br />

ešte väčšiu neslobodu.<br />

VZNIK MYŠLIENKY<br />

SLOBODNÉHO TRHU<br />

Východiskom myšlienky slobodného<br />

trhu je učenie Adama Smitha,<br />

ktorý je považovaný za „otca ekonómie“<br />

o slobodnom trhovom hospodárstve.<br />

Smithovo učenie tvrdí, že<br />

človek je tvor egoistický, sleduje len<br />

svoje vlastné ciele, nie ciele spoločnosti.<br />

Avšak tým, že sa zameriava na<br />

14<br />

Svet Grálu<br />

28 | 2011<br />

svoje ciele, akási neviditeľná ruka ho<br />

vedie k tomu, aby uspokojoval aj ciele<br />

spoločnosti. Tento osobný egoizmus<br />

vedie ľudí k dosiahnutiu cieľov celej<br />

spoločnosti, a to efektívnejšie, než by<br />

to robil nejaký centrálny plánovač,<br />

alebo vládca.<br />

Mäsiar nepredáva ľuďom potraviny,<br />

aby ich nakŕmil, ale aby prostredníctvom<br />

takto realizovaného zisku<br />

nakŕmil a uspokojil potreby svojej<br />

rodiny. Podobne ani zamestnanci nepredávajú<br />

svoju prácu zamestnávateľovi,<br />

lebo mu chcú dať zarobiť, ale<br />

preto, lebo sami potrebujú živobytie.<br />

Všetci títo ľudia sledujú vlastné<br />

individuálne ciele, ktorých napĺňaním<br />

však neúmyselne uspokojujú<br />

potreby druhých. To je princíp neviditeľnej<br />

ruky. V duchu tejto logiky<br />

stúpenci súčasnej podoby globalizácie<br />

presadzujú odbúravanie všetkých<br />

prekážok voľného pohybu tovarov,<br />

služieb a kapitálu, snažia sa minimalizovať<br />

vplyv štátov a prakticky<br />

zrušiť ochranu národných trhov, aby<br />

sa mohli plne prejaviť účinky globalizácie<br />

na rast svetového blahobytu<br />

a civilizačný pokrok ľudstva.<br />

KEĎ KORPORÁCIE<br />

VLÁDNU SVETU<br />

Zástancovia slobodného trhu sa pri<br />

obhajobe svojich myšlienok veľmi<br />

často odvolávajú na Adama Smitha<br />

a jeho myšlienku neviditeľnej ruky.<br />

Neberú však do úvahy podmienky,<br />

ktoré treba splniť, aby mohol tento<br />

trhový mechanizmus efektívne fungovať.<br />

Jednou z nich – a možno najdôležitejšou<br />

– je podmienka dokonalej<br />

konkurencie, ktorá sa vyznačuje<br />

tým, že je na danom trhu veľký počet<br />

firiem, vyrábajúcich rovnaké, alebo<br />

veľmi podobné výrobky. Smith vo<br />

svojom diele radikálne odsúdil hospodárske<br />

monopoly podporované<br />

a chránené štátom. Jeho ideálom<br />

bol trh pozostávajúci iba z drobných<br />

kupcov a predávajúcich. Ukázal, že<br />

takýto trh smeruje k vytvoreniu ceny,<br />

ktorá zabezpečuje spravodlivý zisk<br />

pre predávajúceho a prospech pre kupujúceho.<br />

Zdôraznil, že takýto výsledok<br />

sa dá dosiahnuť iba vtedy, keď<br />

žiaden kupujúci alebo predávajúci<br />

nebude taký silný, aby mohol ovplyvňovať<br />

trhovú cenu. Ak by totiž predávajúci<br />

zrazu chcel zvýšiť svoj zisk<br />

a tým by zvýšil cenu predávaného<br />

výrobku, spotrebitelia by okamžite<br />

prestali nakupovať jeho výrobky<br />

a kúpili by ich inde. Práve nesplnenie<br />

tejto základnej podmienky možno<br />

považovať za jeden z kľúčových problémov<br />

súčasnosti a jeho ďalekosiahle<br />

negatívne dôsledky sa budú prejavovať<br />

stále viac.<br />

Dnešná úroveň globalizácie nadobudla<br />

dimenziu, keď vyššie uvedené<br />

predpoklady neplatia. Globálne operujúce<br />

korporácie disponujú obrovskou<br />

mocou a patrične ju aj využívajú<br />

vo svoj prospech bez ohľadu na<br />

jednotlivcov a ich malé firmy. Názorným<br />

príkladom je Kostarika. Táto<br />

krajina bola na rozdiel od svojich susedov<br />

známa ako značne rovnostárska<br />

spoločnosť. Mala silnú základňu<br />

malých roľníkov a málo veľkostatkov,<br />

ktoré sú typické pre Latinskú Ameriku.<br />

Politika Medzinárodného menového<br />

fondu a Svetovej banky, ktorá<br />

má za úlohu pomôcť zaostávajúcim<br />

krajinám, presunula svoju podporu<br />

z malých farmárov, produkujúcich<br />

potraviny pre domácich Kostaričanov,<br />

na veľkostatky produkujúce na<br />

export. Tisíce malých roľníkov muselo<br />

opustiť svoje pozemky, ktoré boli<br />

zlúčené do veľkých rančov a poľnohospodárskych<br />

veľkostatkov zameraných<br />

na export. Rozdiely v príjmoch<br />

sa začali prehlbovať a priblížili sa<br />

úrovni, aká je aj v ostatných častiach<br />

Latinskej Ameriky. Nárast kriminality<br />

a násilia si vyžiadal výrazné<br />

zvýšenie verejných výdavkov na políciu<br />

a na verejnú bezpečnosť. Dnes


TÉMA<br />

je krajina nútená základné potraviny<br />

dovážať a zahraničný dlh, ktorý<br />

štrukturálna prestavba mala znížiť,<br />

sa zdvojnásobil. Napriek týmto skutočnostiam<br />

MMF a Svetová banka<br />

vyzdvihujú Kostariku ako úspešný<br />

príklad štrukturálnych zmien, pretože<br />

ekonomický rast sa zvýšil a krajina<br />

je teraz schopná pravidelne platiť<br />

čoraz vyššie splátky dlhovej služby.<br />

LACNÝ NÁKUP NIE<br />

JE VŽDY LACNÝ<br />

Pôsobenie globálnych spoločností<br />

môžeme pozorovať aj na domácej<br />

pôde pri takzvaných cenových vojnách<br />

veľkých obchodných reťazcov,<br />

ktoré využívajú svoju silu a snažia<br />

sa zbaviť konkurencie tým, že budú<br />

predávať svoje výrobky za nižšiu<br />

cenu ako konkurencia. Silná firma<br />

totiž môže niekoľko rokov udržiavať<br />

nízku cenovú hladinu určitých<br />

výrobkov. Jej slabší konkurenti si<br />

nebudú môcť dovoliť byť tak dlho<br />

v strate a tak nakoniec skrachujú. Ak<br />

sa takejto veľkej firme podarí konkurenciu<br />

vo forme menších podnikov<br />

zničiť, neskôr väčšinou zdvihne svoje<br />

ceny na vyššiu úroveň. Zákazník tak<br />

v konečnom dôsledku na vojnu doplatí.<br />

Veľké množstvo „Večierok“<br />

skrachovalo na Slovensku práve<br />

týmto spôsobom. Negatívny dopad<br />

je však ďalekosiahlejší, pretože zánikom<br />

menších obchodov zaniká aj<br />

mnoho pracovných miest a tým aj<br />

kúpyschopnosť obyvateľstva.<br />

Podobná situácia nastala v Nemecku<br />

pred trinástimi rokmi. Tri obchodné<br />

reťazce predávali potraviny<br />

za nižšie ceny, ako ich nakupovali.<br />

Ľudia síce kupovali lacnejšie výrobky,<br />

no zároveň krachovalo množstvo<br />

malých obchodov, ktoré nedokázali<br />

predávať tak lacno. Do tejto vojny sa<br />

musel zamiešať až protimonopolný<br />

úrad, ktorý prikázal obchodným reťazcom<br />

zvýšiť ceny.<br />

NOVÉ PRACOVNÉ<br />

PRÍLEŽITOSTI?<br />

Za veľký prínos globálnych firiem<br />

a investorov na domáci trh sa považuje<br />

vznik nových pracovných miest.<br />

Zahraničné investície sa dnes považujú<br />

za kľúčový predpoklad oživenia<br />

hospodárskeho rastu národných ekonomík.<br />

Paradoxné na tom je, že nadnárodné<br />

korporácie síce prinášajú<br />

spravidla nové pracovné miesta, najväčší<br />

prínos však predstavuje zapojenie<br />

domácich malých a stredných<br />

firiem do subdodávateľských systémov<br />

(čo prináša 3- až 8-krát väčší<br />

počet pracovných miest ako vlastné<br />

novovybudované prevádzky). Rizikom<br />

tejto politiky nadnárodných<br />

korporácií je skutočnosť, že mnohé<br />

zahraničné investície zostávajú na<br />

území, na ktorom boli vybudované,<br />

iba určitý čas. V prípade radikálnej<br />

zmeny podmienok nadnárodné korporácie<br />

prenášajú výrobné komplexy<br />

do krajín s podstatne výhodnejšími<br />

podmienkami.<br />

Že voľný trh často spôsobuje zánik<br />

pracovných miest dokazuje aj konkurenčný<br />

boj medzi produkciou z krajín<br />

Latinskej Ameriky, juhovýchodnej<br />

Ázie a produkciou Číny. Nízke<br />

mzdové náklady a výhody, ktoré<br />

poskytuje čínska vláda podnikom<br />

spotrebného priemyslu spôsobuje, že<br />

podniky v Latinskej Amerike a juchovýchodnej<br />

Ázii nie sú konkurencieschopné<br />

v krajinách EÚ ani v USA.<br />

Pre tieto krajiny to znamená podľa<br />

dnešných odhadov ohrozenie 3 miliónov<br />

pracovných miest.<br />

VOĽNÝ TRH A ŽIVOTNÉ<br />

PROSTREDIE<br />

Americká sieť Wal-Mart má väčšie<br />

výnosy ako väčšina stredoeurópskych<br />

a východoeurópskych štátov.<br />

HDP Mitsubishi je väčšie ako HDP<br />

štvrtej najľudnatejšej krajiny sveta<br />

– Indonézie. Tento vplyv umožňuje<br />

nadnárodným spoločnostiam predovšetkým<br />

v rozvojových štátoch<br />

bez zvláštnych obmedzení ťažiť<br />

prírodné zdroje, premiestňovať do<br />

týchto štátov zvlášť škodlivé prvky<br />

výroby zaťažujúce životné prostredie,<br />

a vytvárať skládky priemyselných<br />

a toxických odpadov. I keď<br />

vlády týchto štátov zostávajú po formálnej<br />

stránke správcami svojho<br />

prírodného bohatstva, hospodárska<br />

situácia štátu im nedovoľuje zaobchádzať<br />

s týmto bohatstvom skutočne<br />

hospodárne v prospech vlastnej<br />

krajiny. Japonsko znížilo svoje<br />

výrobné kapacity v odvetví hutníctva<br />

Konkurencia<br />

globálneho prostredia<br />

ničí predovšetkým<br />

slabé podniky<br />

v rozvojových<br />

krajinách a podlamuje<br />

tak základy<br />

ich rodiaceho<br />

sa národného<br />

hospodárstva.<br />

hliníka a v súčasnosti 90 percent hliníka<br />

dováža. Filipínska spoločnosť<br />

pôsobí v medenej hute financovanej<br />

a postavenej Japoncami v provincii<br />

Leyte vyrábajúcej medené katódy,<br />

ktoré sú potom dopravované do Japonska.<br />

Huta zaberá 400-akrový<br />

pozemok vyvlastnený filipínskou<br />

vládou od miestnych obyvateľov za<br />

symbolické ceny. Zo závodu boli vypúšťané<br />

emisie v podobe plynu a odpadových<br />

vôd s vysokým obsahom<br />

bóru, arzénu, ťažkých kovov a zlúčenín<br />

síry, ktoré otrávili miestne vodné<br />

zdroje, znížili výnosy z rybolovu<br />

15<br />

Svet Grálu<br />

28 | 2011


TÉMA<br />

a z pesovania ryže, zničili lesy<br />

a miestne obyvateľstvo trpelo zvýšeným<br />

výskytom chorôb horných dýchacích<br />

ciest. Miestni ľudia, ktorých<br />

domy boli vyvlastnené, sú teraz odkázaní<br />

v značnej miere na príležitostnú<br />

prácu. Spoločnosť prosperuje.<br />

Miestna ekonomika rastie. Japonsko<br />

sa dostane k medi bez akéhokoľvek<br />

ekologického poškodenia svojho prostredia<br />

s vierou, že poskytuje chudobným<br />

Filipínam pomoc. Tento<br />

prípad je presne zdokumentovaný<br />

a tvorí len jeden z tisícky podobných<br />

príbehov.<br />

16<br />

Svet Grálu<br />

28 | 2011<br />

PREROZDELENIE<br />

BOHATSTVA<br />

Najostrejšia kritika voľného trhu pochádza<br />

od autorov, ktorí posudzujú<br />

jej celoplanetárne sociálne dôsledky<br />

z hľadiska zväčšujúcej sa priepasti<br />

medzi bohatstvom a biedou, ktoré<br />

sme už vyššie sčasti spomenuli. Na<br />

rozdiel od transnacionálnych korporácií,<br />

ktoré chápu globalizáciu ako<br />

príležitosť bez hraníc, jej najväčší<br />

kritici v nej vidia viac „strašidlo“ obchádzajúce<br />

dnešný svet. K najvýstižnejším<br />

kritickým príspevkom možno<br />

zaradiť stať poľského novinára Kapuscinskeho<br />

– Chudoba a planetárna<br />

solidarita. Vychádza z toho, že dekolonizácia<br />

a obrovský rozmach globalizácie<br />

rodí nový typ spoločnosti<br />

– planetárnu spoločnosť, ktorú na<br />

jednej strane tvorí tretina obyvateľov<br />

žijúcich v dostatku, a na druhej<br />

strane dve tretiny obyvateľov planéty<br />

žijúcich v biede. Podľa správy expertov<br />

UNCTAD, ktorá vyšla v septembri<br />

1997 v Ženeve, za posledných<br />

30 rokov sa rozdiel medzi bohatými<br />

a chudobnými krajinami prakticky<br />

zdvojnásobil. Ak v roku 1965 sedem<br />

najbohatších krajín (G7) produkovalo<br />

20-krát viac ako najchudobnejšie<br />

krajiny, tak v roku 1995 bol tento<br />

rozdiel až 39-násobný. V extrémnej<br />

chudobe – z 1 amerického dolára<br />

denne – žije na celom svete 1,2<br />

miliardy ľudí. Je to približne 1/5 celosvetovej<br />

populácie. A takmer polovica<br />

svetovej populácie – 2,8 miliárd<br />

ľudí, žije z príjmu 2 americké doláre<br />

denne. Prehĺbil sa aj rozdiel medzi<br />

príjmami najbohatšej a najchudobnejšej<br />

časti populácie. Pomer príjmu<br />

najbohatších 20 % populácie k najchudobnejším<br />

20 % bol 30 : 1 v roku<br />

1960, 60 : 1 v roku 1990 a až 74 : 1<br />

v roku 1997.<br />

Často opakované vyhlásenia a tvrdenia<br />

o tom, že z úplnej deregulácie<br />

a slobody trhov budú mať v konečnej<br />

fáze úžitok všetci, teda aj najchudobnejšie<br />

krajiny, sa ukázali ako<br />

falošné a účelové. Konkurencia globálneho<br />

prostredia ničí predovšetkým<br />

slabé podniky v rozvojových<br />

krajinách a podlamuje tak základy<br />

ich rodiaceho sa národného hospodárstva.<br />

Tieto krajiny oprávnene<br />

poukazujú na to, že mocný Západ<br />

ťaží z otvorených trhov, no odmieta<br />

niesť dôsledky sociálnej devastácie.<br />

Okrem sociálnych dopadov to vyvoláva<br />

závažné politické negatíva, lebo<br />

vlády krajín, diskvalifikovaných ničivou<br />

globálnou konkurenciou,


TÉMA<br />

„Obchodné spoločnosti boli vyzdvihnuté na trón. Teraz bude nasledovať<br />

éra korupcie na vysokých miestach a moc peňazí sa bude usilovať využívať<br />

predsudky ľudí na to, aby predlžovala svoje vládnutie ... až bude bohatstvo<br />

sústredené v rukách niekoľkých málo ľudí ... a privedie republiku<br />

do záhuby.“ (A. Lincoln vyslovil tieto slová okolo roku 1865, krátko pred<br />

svojou smrťou v čase, keď sa v Amerike skončila občianska vojna.)<br />

strácajú schopnosť riadiť ich osudy.<br />

Ukazuje sa, že ochrana trhu určitými<br />

obchodnými bariérami v minulosti<br />

nebola náhodná a nezmyselná. História<br />

jednoznačne dokumentuje, že<br />

najväčšími bojovníkmi za liberalizáciu<br />

obchodu boli vždy krajiny, ktoré<br />

získali pred ostatnými náskok a liberalizačné<br />

opatrenia presadzovali<br />

spravidla v odvetviach, kde mali najsilnejšiu<br />

pozíciu.<br />

KADIAĽ VEDIE<br />

CESTA?<br />

Myšlienka prepojenia celého sveta<br />

s úmyslom budovania lepšieho zajtrajška<br />

je pekná a ušľachtilá, ale<br />

v dnešnej dobe utopistická. Zá kladný<br />

problém možno ani nespočíva v existencii<br />

globálnych korporácií, ale<br />

v systéme cieľov a pravidiel, ktorými<br />

sa niektoré obchodné spoločnosti<br />

riadia. Ich cieľom je maximalizácia<br />

zisku a to niekedy aj na úkor spoločnosti<br />

a životného prostredia. Lenže<br />

pre blaho spoločnosti sú dôležité iné<br />

ciele; nie je možné spojiť svet do harmonického<br />

celku, ak jeho jednotlivé<br />

časti vyznávajú rôzne hodnoty. Preto<br />

má regulácia trhu a určité bariéry<br />

svoju opodstatnenú úlohu.<br />

Nemecký filozof Rüdiger Safransky<br />

poukazuje na to, že Adam Smith<br />

vôbec neobhajoval neobmedzenú<br />

moc trhu. Píše: „Len ten je dobrým<br />

občanom, kto má vôľu ctiť si zákony.<br />

Dobrý občan je ten, kto túži po tom,<br />

aby všetkými prostriedkami, ktoré<br />

má k dispozícii, zveľaďoval blahobyt<br />

celého spoločenstva svojím spoluobčanom.“<br />

Podľa Adama Smitha trh<br />

vytvára blahobyt len vtedy, ak sa zakladá<br />

na morálke všeobecného blaha.<br />

Sám od seba však trh nevytvára duchovno-morálne<br />

predpoklady potrebné<br />

na jeho fungovanie.<br />

Okrem toho, podľa jeho predstáv<br />

mal trh pozostávať z malých podnikov,<br />

ktoré by boli riadené priamo<br />

majiteľmi a pôsobili by v komunitách,<br />

kde sídlia. Takíto majitelia by vyznávali<br />

tie isté hodnoty ako miestne<br />

spoločenstvá a mali by osobný záujem<br />

na ich prosperujúcej budúcnosti.<br />

Teda lokalizácia – čo je presný opak<br />

globalizácie.<br />

Adam Smith, ktorý bol filozofom<br />

morálky, a teda nielen teoretikom<br />

trhu, pochopil niečo, na čo mnohí<br />

jeho ideologickí nasledovatelia zabudli<br />

– že cieľom každého občana<br />

má byť v prvom rade ono „zveľaďovanie<br />

blahobytu celého spoločenstva“<br />

a až potom zisk, nie naopak, ako to<br />

vidíme dnes. Dnes sa totiž väčšina<br />

sveta riadi opačným pravidlom.<br />

Ľudia sa usilujú zabezpečiť si hmotný<br />

blahobyt za akúkoľvek cenu v snahe<br />

získať slobodu, pričom to často znamená<br />

pripraviť o slobodu niekoho<br />

iného. Globalizácia umožnila, aby<br />

sa ľudská chamtivosť a jej plody ešte<br />

viac zväčšili a v plnej sile rozšírili do<br />

celého sveta. Stále sa zväčšujúca chudoba<br />

väčšej časti obyvateľov Zeme,<br />

konzumný spôsob života malej časti<br />

bohatých, narastajúca kriminalita<br />

a vojny v dôsledku sociálnych nepokojov,<br />

devastácia životného prostredia,<br />

zrútenie globálneho finančného<br />

trhu – to všetko nie sú už len apokalyptické<br />

vízie prorokov, ale aj výpočty<br />

a odhady vedcov a ekonómov.<br />

A tieto udalosti, ktoré sú podľa mnohých<br />

ľudí už neodvratné, prinesú najťažšie<br />

rany predovšetkým tým, ktorí<br />

tento systém podporovali a profitovali<br />

z neho: zrúti sa pred ich očami<br />

to, na čom tak silne lipli a postavili si<br />

za najvyšší cieľ. Tí nemnohí jednotlivci,<br />

ktorí preferujú skutočné hodnoty,<br />

už pravdepodobne toto dianie<br />

nemôžu zastaviť. Pre nich však tento<br />

proces nebude zďaleka taký bolestný,<br />

pretože ich šťastie a sloboda budú<br />

založené na skutočných hodnotách<br />

– hodnotách duchovných, ktoré nemôže<br />

zbúrať a zničiť žiadna globálna<br />

kríza.<br />

Tomáš Výboch<br />

vyboch@svetgralu.sk<br />

Literatúra:<br />

KORTEN, D. 2001. Keď korporácie vládnu<br />

svetu. Košice: Paradigma.sk, 2001.<br />

ISBN 80-968603-0-5.<br />

GRAY, J. 2002. Marné iluze: Falešné představy<br />

globálního kapitalizmu. Košice :<br />

Paradigma.sk, 2002.<br />

ISBN 80-968603-1-3<br />

DEMO, M. a i. 2007. Udržateľný rozvoj –<br />

život v medziach únosnej kapacity<br />

biosféry. Nitra: Slovenská poľnohospodárska<br />

univerzita v Nitre, 2007.ISBN<br />

978-80-8069-826-3.<br />

ŠIKULA, M. 1999. Globalizácia – rázcestie<br />

civilizácie. Bratislava: SPRINT vfra, 1999.<br />

ISBN 80-88848-46-6.<br />

SAFRANSKI, R. 2003. Koľko globalizácie<br />

unesie človek? Bratislava: Kaligram,<br />

2006. ISBN 80-7149-858-8.<br />

CHLUMSKÝ, J. 1997. Jiná vize transformace.<br />

In Ekonom, roč. 41, 1997, č. 39.<br />

17<br />

Svet Grálu<br />

28 | 2011


18<br />

Svet Grálu<br />

28 | 2011


ZDRAVIE<br />

Pred 200 rokmi vydal Christian Friedrich<br />

Samuel Hahnemann základné dielo<br />

o homeopatii.<br />

Samuel Hahnemann bol jedným<br />

z najznámejších lekárov v dejinách<br />

nemeckej medicíny a považuje sa<br />

za zakladateľa homeopatie. V roku<br />

1810 vyšlo v Drážďanoch prvé vydanie<br />

jeho knihy Organon racionálnej<br />

liečby. Organon znamená nástroj<br />

alebo návod. Vo svojom diele<br />

vytvoril presné návody ako chápať<br />

homeopatiu ako lekárske umenie<br />

a ako ju používať. Počas jeho života<br />

vyšlo celkovo päť vydaní Organonu,<br />

zakaždým rozšírené o ďalšie Hahnemannove<br />

poznatky. Šieste, posledné<br />

vydanie dokončil autor krátko pred<br />

svojou smrťou v roku 1813, vyšlo však<br />

z rôznych dôvodov až v roku 1921.<br />

ČORAZ<br />

AKTUÁLNEJŠIA<br />

Hahnemannov komplexný pohľad<br />

a jeho homeopatická liečebná metóda<br />

sú dnes aktuálnejšie než kedykoľvek<br />

predtým. Moderná medicína<br />

síce robí veľké pokroky, ale sotva sa<br />

ubránime dojmu, že sa ľudské zdravie<br />

prakticky zhoršuje. V posledných<br />

desaťročiach je nárast chronických<br />

ochorení ako sú alergie, astma, ekzémy<br />

alebo cukrovka doslova desivý.<br />

Väčšina terapií sa orientuje<br />

len na liečbu jednotlivých symptómov<br />

(t. j. príznakov). Ucelené vnímanie<br />

vzájomných súvislostí alebo<br />

povedomie vlastnej zodpovednosti<br />

človeka za udržanie zdravia celého<br />

organizmu sa objavuje zriedkavo.<br />

Zanedbávanie zdravia je v dnešnej<br />

rýchlej dobe celkom bežné. Ohrozuje<br />

ho nesprávna životospráva, málo pohybu,<br />

preťažovanie v práci, či vnútorná<br />

disharmónia. Obzvlášť závažná<br />

je skutočnosť, že čoraz častejšie sú<br />

postihnuté chronickými ochoreniami<br />

už malé deti. Samuel Hahnemann<br />

svojou liečebnou metódou už<br />

pred dvesto rokmi sprostredkoval celostný<br />

pohľad na chorobu a vštepuje<br />

tak do povedomia ľudí zodpovedné<br />

zaobchádzanie s vlastným zdravím.<br />

„DODAJ SI ODVAHU<br />

K MÚDROSTI!“<br />

Ako podtitul k Organonu liečebného<br />

umenia zvolil Samuel Hahnemann<br />

latinský výraz „Aude sapere“.<br />

Tento výrok znamená „Odvaha poznať“.<br />

Friedrich Schiller ho preložil<br />

podľa citátu pripomínajúceho latinského<br />

básnika Horatia: „Dodaj si odvahu<br />

k múdrosti!“<br />

Tento výrok dobre vystihuje Hahnemannovo<br />

dielo, v ktorom formuluje<br />

svoje poznatky o úplne novej<br />

liečebnej metóde. Uverejneniu jeho<br />

Organonu predchádzalo mnoho<br />

rokov výskumov a vlastných pokusov,<br />

roky putovania a sporov s jeho<br />

lekárskymi kolegami, ktorých označil<br />

za skostnatelých, pretože sa zameriavali<br />

len na liečbu jednotlivých<br />

symptómov. Nechceli sa vzdať vtedy<br />

bežných terapeutických metód ako<br />

púšťanie žilou alebo používanie ortute<br />

(vedúcej až k otrave!) – Hahnemann<br />

im vyčítal, že pacientom viac<br />

škodia, než prospievajú.<br />

„Najvyššie a jediné povolanie lekára<br />

je uzdravovať chorých, to sa nazýva<br />

liečenie.“ Toto vyznanie začlenil do<br />

291 „paragrafov“ svojho diela.<br />

ZRODENIE<br />

HOMEOPATIE<br />

Christian Friedrich Samuel Hahnemann<br />

sa narodil 10. apríla 1755<br />

v Míšni v Sasku a zomrel 2. júla 1843<br />

v Paríži. Medicínu začal študovať ako<br />

20-ročný v Lipsku. O 21 rokov neskôr<br />

formuloval po prvý raz svoj známy<br />

princíp: „Podobné sa lieči podobným“.<br />

K tomuto poznaniu dospel niekoľko<br />

rokov predtým pri svojich pokusoch<br />

s chinínovníkom. Ten vyvolal<br />

u zdravého Hahnemanna symptómy<br />

malárie, zatiaľ čo u chorých na maláriu<br />

vykazoval liečebné účinky. Táto<br />

skutočnosť ho viedla k predpokladu,<br />

že podobné sa môže liečiť podobným.<br />

Rok 1796 sa preto považuje za „rok<br />

zrodenia“ homeopatie.<br />

Najväčšou Hahnemannovou zásluhou<br />

bolo systematické skúmanie reakcií<br />

zdravých ľudí na podané látky.<br />

Homeopati dnes takúto skúšku liečebného<br />

účinku nazývajú anglickým<br />

výrazom proving. Ak u testovaných<br />

látok spozoroval na dobrovoľníkoch<br />

rovnaké účinky, ako boli symptómy<br />

u chorého, mohol túto látku použiť<br />

19<br />

Svet Grálu<br />

28 | 2011


ZDRAVIE<br />

na liečbu ochorenia s podobnými<br />

príznakmi.<br />

Svoju liečebnú metódu popisuje výstižne<br />

vetou: „Pri každom ochorení,<br />

aby si ho mohol rýchlo, isto a dlhodobo<br />

vyliečiť, zvoľ také liečivo, ktoré<br />

vyvoláva rovnaké utrpenie, ako je to,<br />

na ktoré má liečebne zapôsobiť!“<br />

Sám na sebe urobil napríklad<br />

pokus s Pulsatillou CH 30 – homeopatickým<br />

liečivom, získavaným<br />

z rastliny Pulsatilla (Poniklec lúčny).<br />

Zaznamenal symptómy ako sú túžba<br />

po čerstvom vzduchu, neznášanlivosť<br />

tukových pokrmov a veľká plačlivosť,<br />

čo ponúklo možnosť liečby pacientov<br />

s bolesťami hlavy, u ktorých sa zároveň<br />

vyskytovali práve tieto zmienené<br />

symptómy.<br />

Pomocou vlastných pokusov tak<br />

Hahnemann spolu s radom rovnako<br />

zmýšľajúcich ľudí postupne vytváral<br />

stále sa zväčšujúcu zbierku symptómov,<br />

ktoré odpozorovali pri užívaní<br />

vtedajších liečív. Dnes moderná homeopatia<br />

využíva obsiahle knihy od<br />

viacerých význačných homeopatov<br />

s názvom Materia medica, ktoré obsahujú<br />

abecedný zoznam homeopatických<br />

liekov aj s podrobným popisom<br />

ich symptómov.<br />

VYHNÚŤ SA<br />

„ROZLADENIU<br />

ŽIVOTNEJ SILY“<br />

V Organone šlo Hahnemannovi o to,<br />

aby lekárom i pacientom ukázal nový<br />

uhol pohľadu na chorobu a zároveň<br />

poukázal na možnosť skutočnej liečby<br />

– liečby človeka, namiesto ošetrenia<br />

len niektorých symptómov choroby.<br />

Chorého vnímal ako celok, ktorý sa<br />

od zdravého odlišuje len tým, že jeho<br />

životná sila je narušená alebo rozladená<br />

práve v tých častiach tela, kde sa<br />

toto rozladenie prejavuje.<br />

Hahnemann hovoril o „duchovnej<br />

životnej sile“ alebo o „dynamis“,<br />

ktorá celý organizmus udržiava pri<br />

20<br />

Svet Grálu<br />

28 | 2011<br />

živote tým, že duch spočívajúci vo<br />

vnútri tela „môže slobodne slúžiť ako<br />

žijúci a zdravý nástroj na vyšší účel<br />

svojho bytia“ (§9).<br />

Jasným Hahnemannovým cieľom<br />

bolo zamedziť akémukoľvek rozladeniu<br />

tejto životnej sily, a tým opäť<br />

získať zdravie.<br />

Dlhodobým výskumom a vlastnými<br />

pokusmi sa nakoniec dopracoval<br />

k tomu, že väčšina prírodných<br />

substancií sa musí riediť (napríklad<br />

1:10 alebo 1:100) a spracovávať roztieraním<br />

alebo pretrepaním. Pri tomto<br />

procese však najväčší význam nemá<br />

riedenie, ale práve pretrepávanie<br />

a roztieranie.<br />

Hahnemann vyjadril presvedčenie,<br />

že až pri takomto spracovaní naplno<br />

rozvinú dynamické sily ukrývajúce<br />

sa v prírodných substanciách<br />

svoje pôsobenie. Až s takto pripravenými<br />

substanciami sa mohli vykonávať<br />

skúšky jednotlivých liečív na<br />

zdravých dobrovoľníkoch (Liekmi<br />

vyvolané symptómy u testovaných<br />

osôb zase pozvoľna odznejú. pozn.<br />

red.) a za pomoci odskúšaného lieku<br />

potom dosahovať liečebné úspechy<br />

u chorých.<br />

DELFÍNIE MLIEKO<br />

AKO LIEK<br />

Pri výbere liečiva sa musí vychádzať<br />

z celkového súboru symptómov.<br />

Hahnemann hovorí o takzvanej „totalite<br />

symptómov“ (§17), ktoré zahŕňajú<br />

rôzne príznaky a pocity vrátane<br />

neobvyklých symptómov mysle. Až<br />

potom je možné hľadať správny liek,<br />

ktorý zodpovedá tomuto súhrnu<br />

symptómov a umožní vyliečenie.<br />

Hahnemann poukazoval na to,<br />

aké je dôležité zamerať sa práve na<br />

tieto charakteristické symptómy<br />

a nazýval ich „zvláštnymi symptómami“.<br />

Ich pozorovaním a vyhodnocovaním<br />

sa potom vyberie liek,<br />

ktorý bude mať pravdepodobne<br />

najlepšiu účinnosť. Uvediem jeden<br />

príklad takéhoto charakteristického<br />

symptómu z homeopatickej praxe:<br />

do ordinácie prišlo dievča, ktoré už<br />

dlho trpelo bolesťami hlavy na spánkoch<br />

a na zátylku. Mala aj veľmi nepokojné<br />

sny, z ktorých sa často budila.<br />

Jej stav sa zlepšoval, keď sa<br />

kúpala v bazéne. Čiastočné zlepšenie<br />

nastalo aj v prípade, že jej niekto<br />

venoval veľkú pozornosť a lásku,<br />

a keď bola obklopená blízkymi<br />

ľuďmi. Rada sa ľudí dotýkala, bola<br />

veľmi priateľská a súcítila s chorými<br />

a postihnutými osobami. Spočiatku<br />

bol tento prípad nezrozumiteľný,<br />

no napokon dievča dostalo liek Lac<br />

Delphinum. Bolesť hlavy ustúpila<br />

a spánok bol odvtedy pokojný. Lac<br />

Delphinum je vyrobený zo zmrazeného<br />

mlieka delfína skákavého.<br />

Práve zvláštne symptómy ako „veľký<br />

súcit s chorými“ alebo „zlepšenie<br />

kúpaním v bazéne“ poukazovali na<br />

správnosť výberu. Veľmi často totiž<br />

možno spozorovať analógiu medzi<br />

správaním pacienta a východiskom<br />

substancie, z ktorej liek pochádza. Je<br />

známe, že delfíny sú veľmi spoločenské<br />

a hravé tvory, žijú v skupinách<br />

a využívajú sa na terapeutické účely<br />

pri hendikepovaných ľuďoch.<br />

HĽADANIE<br />

CHARAKTERISTICKÉHO<br />

SYMPTÓMU<br />

Ďalší príklad takéhoto typického<br />

príznaku z mojej praxe bol prípad<br />

jednej pacientky, ktorej sa veľmi zle<br />

hojila rana po operácii nohy. Jej muž<br />

mi povedal, že mu pripadá veľmi<br />

nápadné, ako často sa jeho žena pri<br />

práci s nožom zvykla porezať do<br />

prsta, zvlášť vtedy, keď bol nôž práve<br />

nabrúsený.<br />

Po podaní lieku Staphysagria, ktorý<br />

je veľmi účinný pri rezných poraneniach,<br />

sa rana po operácii až prekvapivo<br />

rýchlo zahojila. Zaujímavý je aj


ZDRAVIE<br />

prípad 30-ročného muža, ktorý mal<br />

problém s alkoholom, mal sklony k agresivite<br />

a žiarlivosti. Okrem toho mal<br />

aj ľavostranné bolesti hlavy a zvláštny<br />

symptóm – veľmi citlivý krk na dotyk.<br />

Liek bol hneď jasný – Lachesis mutus.<br />

Je to liek vyrobený z jedu juhoamerického<br />

hada, ktorý je veľmi nebezpečný.<br />

Ako u väčšiny hadov jeho najcitlivejším<br />

miestom na tele je krk, jeho<br />

telesné orgány sú sústredené na ľavej<br />

strane a ak nájde v blízkosti ľudských<br />

obydlí otvorenú fľašu s alkoholom,<br />

„ochutnáva“ ho.<br />

Po úspešnej liečbe vhodným homeopatickým<br />

prostriedkom počujem<br />

často od pacientov rovnaké slová:<br />

cítia sa uvoľnenejšie, sú otvorenejší,<br />

vo väčšej rovnováhe. „Rozladenie životnej<br />

sily“, o ktorom hovoril Hahnemann,<br />

sa odstránilo.<br />

Podobne ako znejú falošné tóny pri<br />

rozladenom klavíri, pôsobia potiaže<br />

a symptómy pri „rozladení životnej<br />

sily“ v organizme. Skúsený terapeut<br />

je schopný tieto „tóny“ rozoznať a odporučiť<br />

chorému taký homeopatický<br />

liek, ktorý tieto „tóny“ opätovne uvedie<br />

do harmónie.<br />

HOMEOPATIA<br />

A TAJOMSTVO KRVI<br />

V prednáške s názvom Tajomstvo<br />

krvi z diela Vo svetle Pravdy poukazuje<br />

Abd-ru-shin na skutočnosť, že<br />

uzdravenie sa môže uskutočniť zmenou<br />

zloženia krvi, čím sa zároveň<br />

zmení jej vyžarovanie.<br />

Práve z toho môžeme usudzovať, že<br />

„rozladenie životnej sily“ pri ochorení<br />

je spôsobené nepriaznivou zmenou<br />

v zložení krvi. Homeopatický liek<br />

lieči práve tým, že mení vyžarovanie<br />

krvi: harmonizuje rušivé záchvevy, a<br />

tým vylaďuje to, čo bolo rozladené.<br />

Počas liečby dochádza k zmene<br />

vyžarovania krvi a to zároveň mení<br />

i temperament dotyčného človeka.<br />

Cíti sa, ako sme si už povedali, otvorenejší,<br />

slobodnejší, ľahší, čiže rozladenie<br />

sa eliminuje a „nástroj“ znie<br />

opäť harmonicky...<br />

Hahnemann vo svojom Organone<br />

napomína všetkých vyliečených pacientov,<br />

aby dodržiavali správnu životosprávu,<br />

a tým sa vyhli okamžitému<br />

„Pri každom ochorení, aby si ho mohol<br />

rýchlo, isto a dlhodobo vyliečiť, zvoľ také<br />

liečivo, ktoré vyvoláva rovnaké utrpenie, ako<br />

je to, na ktoré má liečebne zapôsobiť!“<br />

opätovnému ochoreniu. Majú sa vyhýbať<br />

škodlivým pochutinám a zaviesť<br />

do života poriadok, aby sa neopakovali<br />

podmienky, ktoré prispievali<br />

ku vzniku ochorenia. Majú sa zároveň<br />

naučiť zodpovedne, opatrne a starostlivo<br />

zaobchádzať so svojím telom.<br />

Vodič auta, ktorý z nepozornosti<br />

opakovane vchádza do priekopy, potrebuje<br />

znovu kondičné jazdy v autoškole.<br />

Človek, ktorý so svojím telom<br />

nezaobchádza ohľaduplne, bude častými<br />

chorobami donútený k zmene<br />

myslenia a správania.<br />

„PRÍHODA“<br />

CHOROBY<br />

Reč Organonu, ktorý bol napísaný<br />

pred dvesto rokmi, na nás dnes pôsobí<br />

trochu zastaralo a niekedy je<br />

málo zrozumiteľná, ale možno práve<br />

preto v nej nachádzame istú hĺbku.<br />

Veľmi zaujímavé je i to, ako Hahnemann<br />

používa slovo „príhoda“<br />

a „náhoda“. Pre neho príhoda znamená<br />

symptóm alebo príznak. Ak<br />

hovorí v súvislosti s ochorením<br />

o „príhodách“, potom tým myslí jeho<br />

príznaky. Ťažkosti, ktorými trpíme,<br />

sú pre Hahnemanna „príhody“. Môže<br />

to znamenať i to, že sa nám pri chorobe<br />

„prihodia“ určité príznaky, aby<br />

nás prebudili a upozornili, že máme<br />

vo svojom životnom štýle urobiť nejaké<br />

zmeny. V tom spočíva veľká<br />

pomoc a príležitosť, stimul, aby sme<br />

v budúcnosti urobili pre udržanie<br />

svojho zdravia všetko potrebné.<br />

Vo svojom diele Hahnemann poskytol<br />

čitateľom mnoho múdreho<br />

na cestu životom. V rámci úvodu do<br />

Organonu napríklad píše: „Pretože<br />

pravda má večný prapôvod vo všemúdrom,<br />

dobrotivom Bohu. Ľudia<br />

si ju môžu dlho nevšímať až dovtedy,<br />

kedy jej lúč ako nezhasiteľná<br />

žiara nakoniec ku prospechu ľudstva<br />

osvetlí a nezadržateľne prelomí<br />

hmlu predsudkov ako ranné zore začínajúci<br />

deň“.<br />

Homeopatia má vďaka Organonu<br />

ako knihe pravidiel v lekárstve výnimočnú<br />

pozíciu. Hahnemann ustanovil<br />

291 pravidiel pre toto lekárske<br />

umenie a tým z nej urobil vzor aj pre<br />

ostatných. Jeho dielo si udržalo svoju<br />

platnosť až dodnes. Výrazne tak kontrastuje<br />

v porovnaní s modernými,<br />

rýchlo sa meniacimi poznatkami<br />

dnešnej medicíny. Všetkým, ktorí<br />

chcú nasledovať cestu homeopatie, sú<br />

určené Hahnemannove slová: „Napodobňujte!<br />

Ale napodobňujte presne!“<br />

Eckart Altinger<br />

altinger@svetgralu.sk<br />

Literatúra: Samuel Hahnemann, Organon<br />

léčebného umění - Aude sapere“ 6. vydanie,<br />

Nakladateľstvo Haug 1988<br />

21<br />

Svet Grálu<br />

28 | 2011


Zalesnenie Sahary<br />

ochladí Zem<br />

ový „prevratný“ nápad na záchranu<br />

klímy prichádza z „kra-<br />

N<br />

jiny neobmedzených možností“:<br />

zalesnením veľkých púští (Sahara,<br />

Austrália) by údajne bolo možné znížiť<br />

teplotu vzduchu v týchto regiónoch<br />

až o osem stupňov Celzia. Navyše lesy<br />

môžu takto absorbovať osem miliárd<br />

ton uhlíka ročne. Zároveň by vznikali<br />

mraky, ktoré by odrážali slnečné<br />

žiarenie späť do vesmíru, čo môže<br />

ročne priniesť 700 až 1 200 milimetrov<br />

zrážok.<br />

Tento návrh publikoval tím amerických<br />

výskumníkov vedených<br />

biológom Leonardom Ornsteinom<br />

v časopise „Climatic Change“. Na<br />

zavlažovanie rastlín navrhujú odsoľovanie<br />

morskej vody. Voda má<br />

byť privádzaná priamo ku koreňom<br />

novozasadených stromov prostredníctvom<br />

čerpadiel a potrubia, aby<br />

sa minimalizovali straty odparovaním<br />

alebo presakovaním. Na výsadbu<br />

takýchto lesov sú najvhodnejšie<br />

22<br />

Svet Grálu<br />

28 | 2011<br />

blahovičníky (Eucalyptus) a ďalšie<br />

druhy stromov, ktoré sú odolné voči<br />

teplu a rastú mimoriadne rýchlo.<br />

Okrem predpokladaného pozitívneho<br />

účinku je nutné vziať do úvahy<br />

aj možné nežiadúce dopady: zavlažovanie<br />

pôdy by mohlo zabrániť dosiaľ<br />

bežnému odnášaniu prachu vetrom<br />

zo Sahary do Atlantického oceánu,<br />

kde pre svoj obsah železa tvorí dôležitý<br />

zdroj obživy morských organizmov.<br />

Vlhkosť by naviac zvýšila počet<br />

náletov kobyliek. Realizovateľnosť<br />

i udržateľnosť celého projektu odsoľovania<br />

a distribúcie vody bude pochopiteľne<br />

závisieť aj od finančných<br />

možností. Wolfgang Lucht, vedúci<br />

výskumu v odbore pôsobenia klímy<br />

na Potsdamskom inštitúte pre výskum<br />

následkov zmien klímy označil<br />

americký návrh za „vedecky zaujímavý<br />

a viacmenej veľmi odvážny“.<br />

Oblasť dnešnej Sahary bola až do<br />

obdobia pred 6 000 rokmi zarastená<br />

zeleňou, potom sa však následkom<br />

minimálnej zmeny slnečného žiarenia<br />

premenila na púšť. „Existujú dôkazy,<br />

že Sahara je bistabilný systém,<br />

ktorý môže existovať v oboch stavoch.<br />

Pokiaľ by sme ju cez noc zalesnili,<br />

sama by si zaistila príliv vlhkého<br />

vzduchu a dažďa, inak zostáva<br />

púšťou. Je však otázne, či a ako sa dá<br />

dosiahnuť zmena na zalesnený stav.“<br />

Je možné, že existuje dobrý dôvod na<br />

to, aby zostala Sahara púšťou, myslí<br />

si bádateľ v oblasti klímy, a odrádza<br />

tak od realizácie návrhu. Kultúrne<br />

dopady sú prakticky nepredvídateľné.<br />

Na druhej strane by sa kompetentní<br />

nemali zľaknúť otáznikov, či pochybností.<br />

Vzhľadom na situáciu nielen na<br />

Sahare, ale celkovo na našej Zemi dozrel<br />

čas na zásadné zmeny a dobré<br />

rozhodnutia.<br />

Gerd Harms<br />

harms@svetgralu.sk


NÁBOŽENSTVO<br />

Z pokladov Biblie<br />

„N<br />

„Neste si vzájomne bremená!“<br />

este si vzájomne bremená, a tak<br />

naplníte Kristov zákon,“ napísal<br />

apoštol Pavol v liste členom galatskej<br />

obce asi v roku 53 po narodení Krista.<br />

Myslím si, že tento priateľský pokyn nestratil<br />

nič zo svojej platnosti.<br />

V praxi ho možno poľahky uskutočniť:<br />

vystúpim z vlaku, a keď prichádzam ku<br />

schodom vedúcim do staničného podchodu,<br />

vidím, že tam stojí rehoľná sestra<br />

s kufrom, ktorý zjavne sama neunesie.<br />

Beriem jej ho teda a nesiem dole. Pod<br />

schodami sa pýtam, kam má namierené.<br />

„Na stanovište taxíkov,“ odvetí. Kufor<br />

som jej teda doniesol až tam, taxikár<br />

otvoril batožinový priestor auta a uložil<br />

tam batožinu. Z auta sa ozvalo: „ Pánboh<br />

vám to odplatí!“. A sestra odišla. –<br />

Také jednoduché teda môže byť naplnenie<br />

odporúčania: „Neste si vzájomne<br />

bremená!“. Ale neočakával apoštol od<br />

svojho pokynu viac?<br />

Nemal snáď na mysli ťažšie bremená –<br />

duševné utrpenie, smútok, starosť, bolesť?<br />

Práve tu je naša pomoc obzvlášť potrebná,<br />

ba priam vítaná.<br />

Ako vlastne môžeme pomáhať? Musíme<br />

chodiť svetom s otvorenými očami.<br />

Je potrebné snažiť sa vidieť viac, nie len<br />

povrch vecí v tomto povrchnom svete,<br />

a znovu sa pokúsiť vidieť srdce tých<br />

druhých.<br />

Na súkromných hodinách recitácie<br />

učím jednu milú a veselú študentku. Raz<br />

som si všimol, že ma pri výučbe nevnímala.<br />

Počúvala síce, ale veľmi nereagovala.<br />

Namiesto toho, aby recitovala text<br />

radostne a presvedčivo, hovorila, čo sa<br />

od nej chcelo, ale nebolo to precítené.<br />

Nechal som ju to miesto zopakovať,<br />

dvakrát, trikrát, povzbudzoval<br />

som ju, ale nedarilo sa. Nebola duchom<br />

prítomná. Pozrel som sa na ňu a spýtal<br />

sa: „Čože sa deje, Ester? Nie je niečo<br />

v poriadku?“ – Mlčala. „Zavrite knihu.<br />

Tak, a teraz si ešte raz pohovorme o tom<br />

texte.” Trochu zrozpačitela, ale potom<br />

predniesla: „Dnes to nepôjde, nemôžem.“<br />

„Čo vás ťaží, Ester?“, spýtal som<br />

sa opatrne, ale priamo. Akoby čakala na<br />

to, kým to vyslovím. Naraz zo seba vyrazila:<br />

„Už nemôžem. Viete, ja mám dieťa.<br />

Môj muž nás už pred rokmi opustil a na<br />

malú platí nepravidelne. Moja matka mi<br />

s jej opaterou nepomáha, je zamestnaná.<br />

Malá je v škôlke a pokašliava. Pani učiteľka<br />

mi dnes ráno povedala, že ak sa<br />

to do zajtra nezlepší, musí dcéra zostať<br />

doma. Ale ja predsa nemôžem zase vynechať.<br />

Už poslednú skúšku som zmeškala,<br />

ako mám to štúdium zvládnuť? Musím<br />

ho predsa dokončiť.“ – Začala plakať<br />

a vyhŕkla ešte: „Ja už proste nevládzem.“<br />

Podal som jej vreckovku. Keď si osušila<br />

slzy, povedal som jej: „Štúdium určite<br />

zvládnete, radi vám pomôžeme. Vieme,<br />

že sa snažíte a že ste vždy mali dobré výsledky.<br />

Skúšky sa nemusíte báť, tú doženiete.<br />

Choďte teraz do škôlky, vyzdvihnite<br />

malú a buďte s ňou tri dni doma. Svet<br />

potom bude vyzerať úplne inak. Budete<br />

môcť pokojne pracovať a budúci týždeň<br />

(Galatským 6, 2)<br />

sa opäť uvidíme.” Vďačne sa na mňa pozrela.<br />

Štúdium neskôr úspešne dokončila.<br />

„Neste si vzájomne bremená!“ – Tieto<br />

apoštolove slová často nie je ľahké napĺňať<br />

v bežnom živote. Nežiadajú, aby sme<br />

bremeno z druhého úplne sňali a niesli<br />

ho za neho. Máme sa snažiť rozpoznať,<br />

v čom spočívajú ťažkosti a problémy<br />

druhého. Môžeme sa vcítiť do situácie<br />

toho druhého a vytušiť, v akom duševnom<br />

stave sa nachádza. Týmto spôsobom<br />

jeho bremeno určitou mierou ponesieme.<br />

Ak budeme vo svojom vnútri<br />

prosiť o správne slová, radu a pomoc pre<br />

postihnutého, iste sa nám ukáže cesta,<br />

ktorá povedie k srdcu blížneho a povzbudí<br />

ho. A prekvapivo sa tak splnia<br />

apoštolove slová: „Tak naplníte zákon<br />

Kristov.“ A Kristov zákon znie: „Miluj<br />

svojho blížneho ako seba samého!“ Keď sa<br />

budeme o to usilovať, dôjdeme úžasným<br />

spôsobom k poznaniu: Kto lásku dáva,<br />

dostane jej zo žriedla lásky omnoho viac.<br />

Martin Ernst<br />

ernst@svetgralu.cz


TÉMA<br />

Deravá spravodlivosť<br />

Čo ohrozuje budúcnosť Európy?<br />

Siegfried Hagl<br />

V<br />

európskej histórii je 29. máj<br />

1453 dôležitým dátumom.<br />

Turci vtedy dobyli Konstantinopol<br />

a odrezali tým Európu od možnosti<br />

obchodu s Áziou. Benátky –<br />

vtedajšie centrum námorného obchodu<br />

– zároveň stratili toto svoje<br />

výsadné postavenie. Táto situácia<br />

prinútila Portugalcov a Španielov<br />

hľadať východiská; aby sa vyhli<br />

Stredozemnému moru ovládanému<br />

Osmanskou ríšou, potrebovali<br />

nájsť novú cestu do Indie<br />

cez Atlantický oceán.<br />

Kolumbus preto hľadal západnú<br />

námornú cestu do Ázie, ale v roku<br />

1492 sa vylodil v Karibiku, ktorý<br />

nazval „Západnou Indiou“. Vasco<br />

da Gama smeroval s rovnaným<br />

cieľom pozdĺž afrického pobrežia<br />

a v roku 1498 doplával do indického<br />

mesta Kalkata. Tieto objaviteľské<br />

cesty odštartovali kolonializmus,<br />

ktorý znamenal prevratné<br />

24<br />

Svet Grálu<br />

28 | 2011


TÉMA<br />

zmeny v ekonomických a sociálnych<br />

podmienkach kolonizátorov<br />

aj kolonizovaných. Stredoveké<br />

usporiadanie sveta sa rozpadlo.<br />

S novými pomermi prišli mnohé –<br />

dodnes nevyriešené – otázky týkajúce<br />

sa ľudskej spravodlivosti:<br />

spravodlivosť v otázke privlastňovania,<br />

spravodlivosť rozdeľovania,<br />

spravodlivosť šancí, spravodlivosť<br />

podielu na výsledkoch, procesná<br />

spravodlivosť, sociálna spravodlivosť<br />

a ďalšie.<br />

sveta. Zo vzrastajúcej európskej<br />

populácie sa početné skupiny ľudí<br />

vydali za šťastím do zámoria. Domorodé<br />

obyvateľstvo v kolóniách<br />

radšej ešte raz prečítať Augustina*,<br />

ktorý zastával názor, že spravodlivosť<br />

je to, čím sa spoločnosť odlišuje<br />

od lúpežníckej bandy...<br />

S<br />

NÁSILNÝ „VZOSTUP<br />

ZÁPADU“<br />

novými objavmi sa obraz sveta<br />

stále menil. Navigátori, výskumníci,<br />

dobrodruhovia sa vydávali<br />

hľadať bohatstvo do cudzích<br />

krajín a riskujúci obchodníci financovali<br />

odvážne a v prípade úspechu<br />

lukratívne objaviteľské cesty. Do<br />

Európy prúdili netušené poklady:<br />

zlato a striebro z Južnej Ameriky,<br />

korenie z Indie, cukor a rum z Karibiku,<br />

káva z Brazílie, porcelán<br />

a čaj z Číny, slonovina a otroci<br />

z Afriky, kožušiny zo Severnej<br />

Ameriky a Sibíri.<br />

Moreplavecké národy si podrobovali<br />

stále väčšie oblasti šíreho<br />

Kópia Kolumbovej vlajkovej lode „Santa<br />

Maria“ (1492). Z knihy Otta Zierera „Die<br />

großen Ereignisse der Weltgeschichte“<br />

(Veľké udalosti v dejinách sveta),<br />

Naumann & Göbel, Köln, 1987.<br />

Príprava na dobytie Konstantinopola (1553). Z knihy Otto Zierer „Die großen Ereignisse<br />

der Weltgeschichte“ (Veľké udalosti v dejinách sveta), Naumann & Göbel, Köln, 1987.<br />

bolo prinútené pracovať pre dobyvateľov;<br />

muselo ustúpiť kolonistom<br />

z Európy, alebo neskôr – na pokraji<br />

vyhynutia následkom vykorisťovania<br />

a zavlečených chorôb – bolo<br />

nahradené otrokmi zo Západnej<br />

Afriky. „Vzostup Západu spočíval<br />

vo veľkej miere na používaní násilia,“<br />

napísal Geoffrey Parker vo<br />

svojej knihe „Die militärische Revolution“<br />

(Vojenská revolúcia, str.<br />

22, pozn. red.).<br />

Pri plienení cudzích krajín málokoho<br />

z belochov trápilo zlé svedomie.<br />

Veď predsa „nevedomí pohania“<br />

dostali vraj najväčší dar tým,<br />

že boli (často z donútenia) kresťansky<br />

pokrstení, a tým vytrhnutí<br />

z pazúrov večného zatratenia, ktoré<br />

im inak nevyhnutne hrozilo. Považovali<br />

to zrejme za spravodlivé<br />

vyrovnanie, ktorým uchlácholili<br />

svoje kresťanské svedomie. Mali si<br />

Až do 20. storočia (a sčasti ešte<br />

aj dnes!) existovali misijné spoločnosti,<br />

ktoré chceli ľudí žijúcich<br />

v zámorských oblastiach – okrem<br />

iných aj príslušníkov veľmi starých<br />

kultúrnych národov – obracať<br />

na kresťanstvo, aby ich zachránili<br />

pred peklom. Kňazi vysielaní<br />

z Európy sa v exotických kultúrach<br />

spravidla vôbec nevyznali. Vystačili<br />

si s názorom, že každé nekresťanské<br />

náboženstvo pochádza od<br />

diabla. Sotva vtedy mysleli na spravodlivé<br />

vyrovnanie medzi dávaním<br />

a braním; otroctvo ospravedlňovali<br />

vhodnými citátmi z Biblie a na domorodcov<br />

– dokonca aj keď boli<br />

obrátení na kresťanstvo – pozerali<br />

ako na menejcenných ľudí.<br />

* Augustin (354–430), biskup z Hippo, bol<br />

jedným z najväčších latinských cirkevných<br />

učiteľov staroveku.<br />

25<br />

Svet Grálu<br />

28 | 2011


TÉMA<br />

26<br />

Svet Grálu<br />

28 | 2011<br />

Pokiaľ mali Európania rozširovať<br />

po svete kresťanské hodnoty,<br />

potom v plnení tejto úlohy zlyhali.<br />

Niektorí misionári sa aj skutočne<br />

snažili o to, aby pôsobili v kresťanskom<br />

zmysle. Ale na každého<br />

z nich pripadali tucty alebo stovky<br />

obchodníkov, dobrodruhov a kolonistov,<br />

ktorí sa síce kresťanmi nazývali,<br />

ale ich správanie bolo inšpirované<br />

všetkým iným, len nie<br />

duchom Krista.<br />

V<br />

BOHATSTVO<br />

Z POKLADOV<br />

CUDZÍCH KRAJÍN<br />

procese kolonizácie sa svetové<br />

hospodárstvo ďalej vyvíjalo.<br />

Európa, najmä koloniálne impériá<br />

ako Anglicko, neskôr aj USA a nakoniec<br />

Japonsko zveľaďovali svoje<br />

bohatstvo, pretože dokázali využívať<br />

poklady cudzích krajín. Blahobyt<br />

priemyselných krajín je ešte aj<br />

dnes z veľkej časti založený na tom,<br />

že sa z bývalých kolónií – dnešných<br />

rozvojových krajín – lacno dovážajú<br />

suroviny, a za drahé peniaze sa do<br />

nich vyvážajú hotové produkty.<br />

Často sa pritom prehliada, že prinajmenšom<br />

od 20. storočia sa vo veľkej<br />

miere s rastúcou nerovnováhou<br />

presúva aj ekologická záťaž. Ťažbou<br />

surovín a pestovaním poľnohospodárskych<br />

monokultúr v záujme<br />

priemyselných krajín vznikajú u dodávateľov<br />

v zámorí obrovské ekologické<br />

škody. Zmenou klímy, zapríčinenou<br />

príliš veľkou<br />

spotrebou fosílnych<br />

palív najviac trpia<br />

rozvojové krajiny, no<br />

zodpovednosť za ňu<br />

v prvom rade nesú priemyselne<br />

vyspelé štáty.<br />

Svetové hospodárstvo<br />

postavené na takejto<br />

jednostrannosti<br />

nemôže byť ani spravodlivé,<br />

ani stabilné.<br />

Technická v yspelosť<br />

a lepšia výzbroj vysoko<br />

rozvinutých štátov po<br />

stáročia potláčali snahy<br />

kolónií o oslobodenie.<br />

Samotné štáty, ktoré<br />

z ekonomickej nerovnováhy<br />

najviac profitovali,<br />

tento systém napokon<br />

zničili. Hlavná<br />

katastrofa 20. storočia,<br />

ľahkovážne vyvolaná<br />

prvá svetová<br />

vojna, privodila nezadržateľný<br />

pád kolonializmu.<br />

Európske štáty<br />

po prvej svetovej vojne<br />

nedokázali vytvoriť stabilné mierové<br />

usporiadanie, čo viedlo k ďalším<br />

vojnám a sčasti k dodnes trvajúcemu<br />

politickému a ekonomickému<br />

napätiu. Európa svoju vedúcu úlohu<br />

vo svete, aj svoje kolónie stratila.<br />

Dominujúcou svetovou veľmocou<br />

sa stali USA. Po veľkých tragédiách<br />

obidvoch svetových vojen v 20. storočí<br />

nasledovali snahy o lepší, mierový<br />

a spravodlivejší svet.<br />

Na egoizme národných štátov<br />

skrachovala po prvej svetovej vojne<br />

Spoločnosť národov. Po druhej svetovej<br />

vojne mala OSN pôsobiť ako<br />

poistka mieru a stanoviť normy záväzné<br />

pre všetky národy. Charta<br />

Spojených národov je založená na<br />

filozofii osvietenstva, už nie na biblii.<br />

Kresťanstvo propagované z Európy<br />

do celého sveta zrejme už stratilo<br />

svoju dôveryhodnosť. Ideológia<br />

osvietenstva vznikla síce v kresťanskom<br />

prostredí, ale okrem kresťanských<br />

predstáv preberá aj antic -<br />

ké a novoveké filozofie, ktoré boli<br />

cirkvou dlho urputne potlačované.<br />

Táto európska filozofia však nenachádza<br />

veľké pochopenie v krajinách<br />

nezápadného charakteru, napríklad<br />

v islamských štátoch.<br />

Navzdory OSN konajú národy<br />

stále ešte prevažne podľa vlastných<br />

záujmov; medzi štátmi sa často<br />

uplatňuje právo silnejšieho, a nie<br />

právo medzinárodné. Chýba tu vedomie<br />

globálnej zodpovednosti za<br />

blaho všetkých obyvateľov našej planéty.<br />

A myšlienka, že aj príroda má<br />

svoje práva, zostáva mnohým zodpovedným<br />

činiteľom úplne cudzia.<br />

V<br />

GLOBALIZÁCIA –<br />

KOMU SLÚŽI?<br />

globalizácii, už niekoľko desaťročí<br />

vyzdvihovanej a sľubujúcej<br />

hospodársky rast a blahobyt pre<br />

všetkých v duchu hesla „a rising


TÉMA<br />

tide will lift all boats“ (rastúci príliv<br />

zdvihne všetky lode), sa však bolestne<br />

prejavuje chýbajúce vedomie<br />

zodpovednosti. V skutočnosti sa<br />

totiž priepasť medzi chudobnými<br />

a bohatými – ako medzi národmi,<br />

tak aj vo vnútri štátov – neustále<br />

zväčšuje.<br />

Dôvod spočíva v samotnej podstate<br />

nášho kapitalistického hospodárstva<br />

postaveného na peňažnom<br />

kapitáli, ktorý sa zúročuje prostredníctvom<br />

bezohľadne rastúceho<br />

hospodárstva.<br />

Azda od prvého ropného šoku<br />

v 70-tych rokoch je zrejmé, že<br />

v priemyselných krajinách sa už<br />

potrebná miera rastu ďalej vynucovať<br />

nedá. Dopyt sa v nich už<br />

nasýtil, prírastky obyvateľstva sú<br />

malé. Obyvateľstvo niektorých<br />

týchto krajín starne a vymiera. Kto<br />

má potom každý rok kupovať viac<br />

a viac všetkých tých zbytočností,<br />

ktorých sa musí priemysel zbaviť,<br />

aby ďalej rástol?<br />

Zostáva teda už iba cesta do<br />

rozvojových krajín. V nich počet<br />

obyvateľov rastie a je nutné uspokojiť<br />

obrovskú – hoci často iba domnelú<br />

– potrebu dostihnúť vyspelý<br />

svet. Pokiaľ sa podarí tieto krajiny<br />

rozvinúť, potom bude môcť svetové<br />

hospodárstvo ešte zopár ďalších<br />

desaťročí bezuzdne rásť – až<br />

nastane ekologický kolaps.<br />

Ľudia sa však, žiaľ, vo vidine<br />

grandióznej budúcnosti exportných<br />

odvetví v USA a západnej Európe<br />

prepočítali. Mnoho príslušníkov<br />

elitných vrstiev zo zaostalých<br />

krajín už totiž vyštudovalo na Západe;<br />

poznajú modernú ekonómiu<br />

a vedia, že export surovín nie je<br />

veľmi výnosný. Rozvojové krajiny<br />

preto chcú vlastnými silami stále<br />

vo väčšej miere vyrábať konečné<br />

produkty.<br />

Čína a India, dva najväčšie štáty<br />

na Zemi a atómové mocnosti,<br />

budujú dnes také obrovské priemyselné<br />

odvetvia, napríklad textilný<br />

priemysel alebo výrobu ocele,<br />

že nimi už dávno predstihli niekdajších<br />

lídrov spomedzi starých<br />

priemyselných krajín.<br />

„Nováčikovia“ sa pritom nechcú<br />

uspokojiť s tradičnými výrobkami –<br />

chcú zaplaviť svetové trhy rovnako<br />

technicky vyspelými produktmi<br />

a automobilmi.<br />

V druhej polovici 21. storočia sa<br />

z Číny a Indie pravdepodobne stanú<br />

veľké mocnosti, ktoré budú dominovať<br />

svetovému hospodárstvu,<br />

a tým nevyhnutne aj svetovej politike.<br />

Rastúce ázijské štáty, medzi<br />

ktoré patria okrem Číny a Indie napríklad<br />

i Japonsko, Južná Kórea, Taiwan,<br />

Singapur, majú na základe historických<br />

udalostí iba málo dôvodov<br />

na to, aby prejavovali voči Európe<br />

a USA vďačnosť. Ich ctižiadosť ich<br />

bude povzbudzovať, aby zvyšku sveta<br />

ukázali, odkiaľ vzišli najstaršie kultúry<br />

a kde žijú najnadanejší a najusilovnejší<br />

ľudia. Ťažko môžeme očakávať<br />

ich súcit nad tým, že sa milióny<br />

pracovných miest presťahujú z bohatých<br />

krajín do Ázie, alebo že dokonca<br />

Rast na úkor prírody?<br />

Biológ a ekológ Paul Ehrlich (nar. 1932) argumentoval v rozhovore s japonským<br />

novinárom, že si japonský veľrybársky priemysel spolu s veľrybami<br />

predsa vyhubí aj zdroj svojho blahobytu. Novinár na to odpovedal:<br />

„‚Neprávom považujete veľrybársky priemysel za organizáciu, ktorá má<br />

záujem na zachovaní veľrýb. V skutočnosti totiž predstavujú obrovský potenciál<br />

pre kapitál, ktorý sa pokúša dosahovať najvyššie možné zisky. Pokiaľ<br />

môže v priebehu desiatich rokov dosiahnuť zisk 15 percent za tú cenu,<br />

že pri tom vyhubí veľryby, zatiaľ čo pri trvalo udržateľnej intenzite lovu by<br />

dosahoval zisk len 10 percent, potom samozrejme koná tak, že za desať<br />

rokov budú veľryby vyhubené – a kapitál sa potom jednoducho použije<br />

na vykorisťovanie iných zdrojov.<br />

Rovnaký argument počul jeden z našich priateľov od firmy, ktorá rúbe<br />

tropické úžitkové drevo v malajskom Sabahu.“<br />

Z knihy „Die neuen Grenzen des Wachstums“ (Nové hranice rastu),<br />

Donella a Dennis Meadows/Jorgen Randers, Rowolt, Reinbeck, 1998, str. 226.<br />

klasické priemyselné krajiny schudobnejú.<br />

Mnohí Aziati to budú dokonca<br />

považovať za spravodlivé vyrovnanie,<br />

keď belosi pocítia spätné<br />

pôsobenie za svoje zločiny v dobách<br />

kolonializmu.<br />

K<br />

EKOSYSTÉM ZEME<br />

V KONCOCH<br />

rédo politických ideológov<br />

tkvie v presvedčení, že prostredníctvom<br />

ekonomického rastu<br />

bude dosiahnuté spravodlivé rozdeľovanie<br />

na národnej a globálnej<br />

úrovni. Podľa toho sa má problém<br />

chudoby vyriešiť sám od seba<br />

hospodárskym vzostupom. Toto<br />

spojenie spravodlivosti s hospodárskym<br />

rastom patrí od konca<br />

druhej svetovej vojny medzi dogmy<br />

pomoci poskytovanej rozvojovým<br />

krajinám.<br />

Dosiaľ znevýhodnené krajiny<br />

mali postupne – pomocou vzájomnej<br />

spolupráce a vhodnej politiky<br />

– bohaté spoločnosti dostihnúť.<br />

Jedni dúfali vo väčšie trhy s väčšími<br />

šancami na zisk, druhí očakávali<br />

27<br />

Svet Grálu<br />

28 | 2011


TÉMA<br />

blahobyt a rovnoprávnosť. Avšak<br />

odvtedy, čo sú viditeľné bio-fyzikálne<br />

možnosti Zeme, stratila táto<br />

ideológia rastu pôdu pod nohami.<br />

Kapacita našej planéty nestačí pri<br />

viac ako šiestich miliardách ľudí na<br />

zaistenie „blahobytu pre všetkých“.<br />

A je sporné, či je vôbec možné zaistiť<br />

dôstojný život pre šesť a viac miliárd<br />

ľudí (do roku 2050 sa počíta<br />

s ôsmimi až desiatimi miliardami).<br />

Vyzerá to, že ide skôr o utopickú<br />

predstavu. V každom prípade, času<br />

na zmenu smerovania je málo. Či<br />

sa nám to hodí alebo nie, kapacita<br />

ekosystému našej Zeme je obmedzená.<br />

Existujú „hranice rastu“,<br />

ktoré je nutné rešpektovať. Rast na<br />

jednom mieste obyčajne vyžaduje<br />

pokles na mieste inom.<br />

Oficiálna politika doposiaľ ešte<br />

nevzala na vedomie ekologické<br />

hranice. Ekonomický rast a integrácia<br />

svetových trhov – globalizácia<br />

– sú stále ešte považované<br />

za jedinú cestu k väčšej rovnosti<br />

a tým spravodlivosti a menšej chudobe<br />

jednotlivých národov. Rozvojové<br />

krajiny so svojím narastajúcim<br />

počtom obyvateľstva nebudú<br />

ochotné donekonečna sa uskromňovať,<br />

aby si obyvatelia bohatých<br />

krajín mohli aj naďalej užívať svoj<br />

luxus. Ľudia v ekonomicky rozvinutých<br />

krajinách budú obmedzenia<br />

prijímať s nevôľou, a presadzovať<br />

uťahovanie opaskov politicky je<br />

vždy problematické.<br />

Ako chcú priemyselné krajiny<br />

reagovať na požiadavky chudobných<br />

a nerozvinutých krajín<br />

28<br />

Svet Grálu<br />

28 | 2011<br />

po väčšej spravodlivosti? Dôjde<br />

k boju o suroviny? Žijeme na planéte<br />

sužovanej klimatickými katastrofami,<br />

nekontrolovateľnou<br />

„Existujúce problémy sa nedajú vyriešiť<br />

rovnakým spôsobom myslenia, ako<br />

je to, kvôli ktorému vznikli.“<br />

Albert Einstein na tému hospodárskej krízy z roku 1929<br />

migráciou chudobných utečencov...<br />

Stojíme azda pred vojnou o životný<br />

priestor? Budú bohatí brániť<br />

svoje výsadné postavenie ozbrojeným<br />

násilím? Alebo nájdeme mierový<br />

spôsob, ako „zaplátať dieru“<br />

v spravodlivosti?<br />

S<br />

POHĽAD DO<br />

BUDÚCNOSTI<br />

pravodlivosť bola v histórii ľudstva<br />

väčšinou iba filozofickou<br />

témou, v praktickej politike nepoužiteľnou.<br />

Dokonca aj náboženstvá,<br />

usilujúce sa o pravdu a spravodlivosť,<br />

mali na praktické presadzovanie<br />

ochrany prírody a práv<br />

ľudí iba malý vplyv. Aj v histórii<br />

budeme asi márne hľadať príklady,<br />

kedy sa nejaká veľmoc dobrovoľne<br />

vzdala svojho výsadného postavenia.<br />

Budú sa podľa toho USA<br />

a Európa brániť „ázijskej výzve“?<br />

Akými prostriedkami?<br />

Prognózy nie sú povzbudivé.<br />

Wolfgang Sachs píše vo svojej<br />

knihe Fair Future: „Európa<br />

si bude musieť vybrať. Pokiaľ<br />

v snahe o vlastnú ochranu staví<br />

na preventívnu vojnu, bude usilovať<br />

o spojenectvo s USA a trhovými<br />

fundamentalistami. Pokiaľ<br />

by sa chcela stať priekopníkom politiky<br />

preventívnej spravodlivosti<br />

vo svete, bude vyhľadávať koalície<br />

s rovnako zmýšľajúcimi štátmi<br />

a riešenia uvidí v civilnej spoločnosti.<br />

Potom bude pre budúcnosť<br />

Európy prospešné, ak Európania<br />

konečne vzhliadnu od roztržiek<br />

v Bruseli a položia si otázku, čím<br />

sa chceme zapísať do histórie, aký<br />

odkaz na konci 21. storočia zanecháme<br />

budúcim generáciám. Ide<br />

totiž o jedno: v rozvíjajúcom sa<br />

svetovom spoločenstve nemôže<br />

Európa prežiť na základe počtu<br />

svojich obyvateľov, ale iba silou<br />

vlastných myšlienok. Nadnárodný<br />

svet budúcnosti bude obývaný<br />

hnedými, žltými a čiernymi tvárami,<br />

európski belosi budú tvoriť<br />

sotva viac ako sedem percent svetového<br />

obyvateľstva. Svetové spoločenstvo<br />

21. storočia preto celkom<br />

určite nebude európskou spoločnosťou<br />

– rovnako ako Európa<br />

15. storočia nebola spoločnosťou<br />

grécko-rímskou.“<br />

Siegfried Hagl<br />

hagl@svetgralu.sk<br />

Literatúra:<br />

(1) Kesselring Thomas, Ethik der Entwicklungspolitik<br />

(Etika rozvojovej politiky),<br />

C. H. Beck, München, 2003<br />

(2) Lovelock James, Gaias Rache (Gaia sa<br />

mstí), Ullstein, Berlin 2007<br />

(3) Meadows Denis, Die Grenzen des<br />

Wachstums (Hranice rastu), dva, Stuttgart,<br />

1972<br />

(4) Parker Geoffrey, Die militärische Revolution<br />

(Vojenská revolúcia), Campus,<br />

Frankfurt, 1990<br />

(5) Ritsert Jürgen, Gerechtigkeit und Gleichheit<br />

(Spravodlivosť a rovnosť), Westfälisches<br />

Dampfboot, Münster, 1997<br />

(6) Sachs Wolfgang, Fair Future (Férová budúcnosť),<br />

C. H. Beck, München 2005


www.svetgralu.sk<br />

EDÍCIA<br />

Pripravovatelia cesty<br />

BUDHA<br />

LAO-C‘<br />

ZOROASTER<br />

MOHAMED<br />

EFEZUS<br />

ivot a pôsobenie pripravovateľov cesty v Indii,<br />

Ž Číne, Arábii, Iráne a predhistorickej dobe.<br />

Čo dnes vieme o Budhovi, Lao-C‘ovi, Zoroastrovi, Mohamedovi<br />

alebo Hjalfdarovi? Boli iba zakladateľmi novej viery,<br />

alebo mali vyššie poslanie?<br />

Táto knižná séria ukazuje uvedené osobnosti v novom<br />

svetle. Ako jednotliví pripravovatelia cesty pôsobili uprostred<br />

svojho národa a snažili sa ho priviesť od mdlej odovzdanosti<br />

osudu k činorodej viere.<br />

Čitateľ je oboznamovaný s dôležitými okamihmi z ich života,<br />

s ich učením o jedinom Bohu a o zákonoch pôsobiacich<br />

vo stvorení.<br />

Pri odbere min. 3 kníh<br />

zľava - 15%<br />

BUDHA / Bežná cena: 12,00 €<br />

Cena pre predplatiteľa Sveta Grálu: 11,76 €<br />

LAO-C‘ / Bežná cena: 12,00 €<br />

Cena pre predplatiteľa Sveta Grálu: 11,76 €<br />

ZOROASTER / Bežná cena: 10,00 €<br />

Cena pre predplatiteľa Sveta Grálu: 9,80 €<br />

MOHAMED / Bežná cena: 10,00 €<br />

Cena pre predplatiteľa Sveta Grálu: 9,80 €<br />

EFEZUS / Bežná cena: 10,00 €<br />

Cena pre predplatiteľa Sveta Grálu: 9,80 €<br />

Knihy si môžete objednať prostredníctvom priloženého objednávacieho kupónu,<br />

alebo v našom on-line obchode na stránke www.svetgralu.sk<br />

29<br />

Svet Grálu<br />

28 | 2011


ROZHOVOR<br />

Pokiaľ ráno vyjde slnko,<br />

Rozhovor<br />

s ekologickým<br />

aktivistom<br />

a gazdom Jozefom<br />

Kratochvílom<br />

je to dobré<br />

30<br />

Svet Grálu<br />

28 | 2011<br />

Pred desiatimi rokmi sa rozhodol žiť<br />

úplne inak ako väčšina jeho rovesníkov.<br />

Z peňazí zarobených na brigádach v Anglicku<br />

kúpil 1,3 hektára zdevastovanej<br />

poľnohospodárskej pôdy, aby tam hľadal<br />

spôsoby, ako žiť na Zemi ohľaduplne.<br />

„Na poľu“ pri mŕtvom ramene riečky Trnávky<br />

vyrástla malá chatka z nepálenej<br />

hliny, pokrytá trstinou, neskoršie<br />

maštaľ zo slamených balíkov pre kone,<br />

ovocný sad, studňa. Pred niekoľkými<br />

rokmi excentrický životný štýl majiteľa<br />

tohto pozemku pritiahol pozornosť televíznych<br />

dokumentaristov a novinárov<br />

komerčných periodík. Dnes má Jozef<br />

Kratochvíla 38 rokov, dvoch synčekov<br />

a v novšom a väčšom domčeku z čisto<br />

prírodných materiálov už začal využívať<br />

aj elektrinu. Zo svojho poľa napriek rodinným<br />

starostiam neodišiel, prikúpil<br />

ešte ďalších šesť hektárov. Okrem toho<br />

je stále jedným z najaktívnejších členov<br />

miestneho „kmeňa“ Lesoochranárskeho<br />

zoskupenia Vlk. Zaslúžil sa o vyhlásenie<br />

prírodnej rezervácie, kde rastie pôvodný<br />

lužný prales. Zhovárame sa pri provizórnej<br />

plechovej udiarničke, kde práve visia<br />

klobásky z „bioprasiatka“ a Jozef odpovedá<br />

na moje otázky v prestávkach medzi<br />

prikladaním na oheň a sekaním dreva.<br />

Aká je história tohto zámeru?<br />

Prečo si sa rozhodol mozole zo stavieb<br />

premeniť na pole?<br />

Od detstva ma ťahalo niekam do<br />

prírody, k lesu. Vyrastal som v paneláku<br />

a niekedy v sedemnástich<br />

som sa začal intenzívnejšie zaujímať<br />

o prírodu, hlavne o ornitológiu, spoznávanie<br />

tu žijúcich vtákov. Každý<br />

kto sa zaujíma o ornitológiu sa stáva<br />

„ochrancom prírody“; za komunizmu<br />

sme mali Slovenský zväz ochrancov<br />

prírody a krajiny. Postupne som sa<br />

dostal k rôznej literatúre a... prišiel<br />

taký bod zlomu. Asi v dvadsiatich<br />

štyroch rokoch života<br />

som naisto<br />

vedel, že najväčší<br />

problém na tejto<br />

planéte je človek<br />

ako taký so svojimi<br />

potrebami. Bola to<br />

aj Kellerova kniha<br />

Až na dno blahobytu,<br />

vďaka ktorej<br />

som si uvedomil,<br />

čo sa vo svete<br />

deje. Naše potreby<br />

idú nad rámec toho,<br />

čo nám tu príroda<br />

vie prirodzene poskytnúť.<br />

V tomto<br />

zmysle hovoríme<br />

o konzumnej spoločnosti,<br />

kde sú<br />

na prvom mieste<br />

krajiny západnej


ROZHOVOR<br />

Európy, rozvinutý priemyselný svet<br />

na čele s USA a Japonskom. My ako<br />

postkomunistické krajiny patríme do<br />

druhej skupiny, no a tretí svet sú krajiny,<br />

kde ľudia hladujú a zomierajú<br />

z môjho pohľadu preto, že tu fungoval<br />

kolonializmus a nitky z tých najrozvinutejších<br />

krajín sú tam dodnes.<br />

Myslel si si, že to môžeme tu v Európe<br />

nejako zmeniť?<br />

Hlavne som sa necítil vnútorne<br />

„v pohode“ ak ma niekto tlačil do toho,<br />

ktorom si môžem uskutočňovať svoje<br />

sny a ideály. Kúpil som kus poľa, na<br />

ktorom nebolo nič a postupne som<br />

si tu začal vytvárať záhradu na zeleninu<br />

a bežné produkty, ktoré človek<br />

v domácnosti potrebuje, plus sadenie<br />

ovocných stromov – dnes ich je tu<br />

viac ako tristo.<br />

ak si chce človek zabezpečiť svoje základné<br />

potreby – to jest mať teplo,<br />

najesť sa a obliecť, plus ako nadbytok<br />

to auto, tak musí byť v práci často<br />

dvanásť, niekedy 16 hodín denne. Je<br />

to tvrdý a raný kapitalizmus. Na oddych<br />

ostáva víkend, ak vôbec. Preto<br />

z môjho pohľadu tu nikto nemôže<br />

byť ani zdravý. Keď sa potom zamyslím<br />

nad tým, čo mám zo života,<br />

že som ho prežil v nejakej fabrike,<br />

aby som raz v roku išiel na nejakú<br />

dovolenku...<br />

aby som mal neustále viac – z pohľadu<br />

materiálnych hodnôt, ktoré my<br />

tu uznávame – auto, dom a všetky<br />

tieto veci, ktoré, ako si myslím, až<br />

tak nevyhnutne k životu nepotrebujeme.<br />

Povedal som si, že musím<br />

čo najviac znížiť svoju osobnú spotrebu.<br />

Jedna z možných ciest, ktorá<br />

sa mi ukázala, bolo takzvané „vlastnenie“<br />

pozemku, i keď v princípe<br />

nikto vlastniť zem nemôže. Tie čísla,<br />

ktoré sa odo mňa žiadali v podobe<br />

peňazí, som vymenil za kus pôdy, na<br />

Išlo teda o to „zachrániť svet“?<br />

Tá otázka, či jeden človek dokáže<br />

toto alebo toto... vôbec mi o to nejde,<br />

ja som sa jednoducho necítil príjemne,<br />

keď ma nejaká spoločnosť nútila,<br />

aby som chodil do práce desať<br />

alebo dvanásť hodín denne. Z môjho<br />

pohľadu sú firmy, kde ľudia točia nejaké<br />

kábliky, akési nútené pracovné<br />

tábory. Legálne sme sa dopracovali<br />

do stavu ako za vojny, keď ma niekto<br />

druhý vykorisťuje. Poď do firmy,<br />

pracuj 12 hodín denne, dáme ti aj<br />

ubytovanie „zadarmo“ a budeš mať<br />

čas akurát sa najesť a osprchovať, aby<br />

si nám zajtra zase zarábal. Dnešná<br />

ekonomika nás dotlačila do bodu, že<br />

Tu si na dovolenke stále?<br />

Áno, je pre mňa úplne niečo iné<br />

pracovať na tej svojej pôde a robiť<br />

v živote to, čo ma vyslovene baví<br />

a v čom som sa našiel.<br />

Zmenila sa nejako táto predstava<br />

odkedy si sem prišiel?<br />

Na začiatku to bolo postavené na<br />

myšlienke sebestačnosti, ale tú dnes<br />

môže človek dosiahnuť len do určitej<br />

hranice, môže to byť 50 alebo 80<br />

percent. Aj ja si stále budem niečo<br />

kupovať z obchodu. Je to však veľký<br />

31<br />

Svet Grálu<br />

28 | 2011


ROZHOVOR<br />

rozdiel či som závislý od produktov<br />

zo supermarketov stopercentne,<br />

alebo na desať či dvadsať percent. Ale<br />

tú mieru si – z pohľadu svojej slobody<br />

– musí hľadať každý sám.<br />

Si aktívny v ekologickom hnutí.<br />

Nemuseli sa však tie ponovembrové<br />

ideály typu „zmeníme svet“ okresať?<br />

Človek, ak má priviesť na svet deti<br />

a vidí ako ide všetko „dolu vodou“,<br />

koľko sme toho zničili za 150 rokov...<br />

Skvelá budúcnosť tu nečaká nikoho.<br />

Na jednej strane hovoríme, ako svoje<br />

deti milujeme, na druhej strane im<br />

pripravujeme peklo na tejto planéte.<br />

Ak sa za 10-15 rokov niečo na našom<br />

prístupe radikálne nezmení...<br />

Môže s tým niečo urobiť ekologické<br />

hnutie? Nie je to skôr vec jednotlivca,<br />

ktorý sa musí pre niečo<br />

rozhodnúť?<br />

Jednotlivec má z môjho pohľadu<br />

neskutočnú moc a silu v tom zmysle,<br />

že ak sa rozhodne nakupovať z mesiaca<br />

na mesiac o určité percento<br />

vecí menej a bude sa k tým tovarom<br />

snažiť dostať napríklad nákupom<br />

u miestneho súkromného roľníka,<br />

či remeselníka, dá týmto o sebe vedieť<br />

aj „tým hore“. Každý z nás sa<br />

32<br />

Svet Grálu<br />

28 | 2011<br />

môže vedome rozhodnúť, čo si dnes<br />

kúpi, či to skutočne potrebuje. Ide<br />

o to, aby si každý z nás tú silu uvedomil.<br />

Kladiem si otázku, či nám to<br />

materiálno dáva vytúženú slobodu<br />

a radosť zo života. Či tým, že si niekto<br />

kúpi auto, alebo ich má viac, či<br />

je tým šťastnejší, na úkor trebárs<br />

rodinných a medziľudských vzťahov.<br />

Chceme dosiahnuť americký<br />

sen, ale to je ilúzia. Zažil som konzum<br />

v Anglicku. Že sa tam vyhadzuje<br />

obrovské množstvo dobrého<br />

jedla, je veľmi zlé. Neostáva nič<br />

iné len radikálny rez, lebo človek<br />

ako taký sa jednoducho nezmení.<br />

Ako sa napríklad dohodne ľudstvo<br />

na rozdelení zdrojov: povieme ostatným<br />

štátom, ako je Čína alebo<br />

India: my sme to tu zničili a vy už<br />

konzumovať nemôžete, lebo už nie<br />

je z čoho? Veď na konzum nášho<br />

typu by museli zdroje na Zemi<br />

vzrásť 135-násobne. O tom sa nehovorí.<br />

Hovoríme len o jednom<br />

údaji, a to je rast HDP. Keď naša<br />

ekonomika neskáče nad nulu, tak<br />

sme zúfalí. Z môjho pohľadu rast<br />

HDP hovorí o vyššom percente ničenia<br />

životného prostredia, ktoré je<br />

aj mojím základom pre život. Nie je<br />

to teda dobrý údaj.<br />

Vráťme sa k tomuto pozemku.<br />

Ako je rozdelený – myslím funkčné<br />

časti...<br />

Tu je momentálne 7,3 hektára pôdy,<br />

z toho asi dva hektáre tvorí ovocný<br />

sad, 20 árov je záhrada, zväčša na<br />

zeleninu, zvyšok sú lúky a pasienky.<br />

Pre kone?<br />

Áno, máme desaťročnú kobylu<br />

Lunu a asi dvadsaťosemročného poníka,<br />

ktorí obhospodarujú tie pasienky.<br />

A je tu asi dvadsaťpäť árov<br />

lužného lesa, z ktorého ja používam<br />

suché odumreté konáre na kúrenie<br />

v predzimných a jarných mesiacoch.<br />

Ten ovocný sad je investícia do<br />

budúcna, však? Kým sa stromy dostanú<br />

do plnej rodivosti, uplynie určitý<br />

čas...<br />

Dnes sú prvé stromy osem- až deväťročné;<br />

je to taký môj dôchodok,<br />

alebo aspoň prilepšenie k nemu.<br />

Myslím si, že aj keby sa zajtra malo<br />

so mnou čosi udiať, tak ešte dnes pôjdem<br />

posadiť strom, ktorý tu ostáva<br />

po mne a vytvára minimálne kyslík.<br />

Zaujímavé na tomto všetkom je aj<br />

to, že tu nie si sám. Fungovať takto<br />

s rodinou je trochu iné ako „na<br />

vlastnú päsť“...<br />

No to je otázka na Zdenku (obracia<br />

sa k svojej partnerke, ktorá s k nám<br />

pridružila)<br />

Zaujíma ma, či si aj ty bola podobne<br />

orientovaná ako Jožko – ale<br />

najmä, ako sa žije žene v takýchto<br />

podmienkach. Viem, že pred pár<br />

rokmi tu nebola ani elektrina<br />

a práčka bola na taký zvláštny<br />

nožný pohon... Chýba ti tu niečo<br />

z toho bežného konzumu?<br />

(Pomaly prechádzame do domčeka,<br />

ktorý je postavený z dreva, slamy<br />

a nepálenej hliny. Vo vnútri je veľmi<br />

útulný a aj s podkrovím je tu prekvapujúci<br />

priestor 75 m 2 )


ROZHOVOR<br />

Práčku teraz kupujeme (smiech).<br />

Plynový sporák tu je (na bombu),<br />

krbová vložka príjemne hreje, je tu<br />

aj bojler na teplú vodu, umývačku<br />

nahrádzaš sama... to je skoro bežný<br />

štandard.<br />

To všetko kvôli Jorimu... (synáčik<br />

si práve vychutnáva kolembanie na<br />

hojdačke). Keď sme prišli pred piatimi<br />

rokmi z Anglicka, bývali sme<br />

v malej „chyži“, ktorá nám stačila.<br />

Koľko rokov má Jori?<br />

Bude mať tri roky.<br />

Snívala si vždy o tom, že budeš<br />

plieť v záhradke, starať sa o takúto<br />

domácnosť?<br />

Moja predstava bola – asi od osemnástich<br />

– byť na nejakej samote v lese.<br />

To je dosť zvláštny sen v dnešnej<br />

dobe; ako si sa k nemu dostala?<br />

Kamarátkini rodičia mali chatu<br />

na horách, pod lesom, široko-ďaleko<br />

tam nikto nebol. Chodili sme tam<br />

vždy na víkendy, zbierali huby a bylinky,<br />

dívali sa do údolia a vtedy som<br />

zatúžila žiť na samote.<br />

Bola to priamočiara cesta sem,<br />

„na poľo“...?<br />

Kdeže, robila som sekretárku riaditeľa<br />

v jednej akciovej spoločnosti.<br />

Potom som odišla za prácou do Londýna,<br />

dokonca som sa nechala nahovoriť<br />

a nadviazala som kontakt s jednou<br />

modelingovou agentúrou... Keď<br />

to teraz niekomu hovorím, tak krúti<br />

hlavou.<br />

Splnil sa teraz tvoj sen?<br />

No... Joži žije za mestom, nie na<br />

samote, nie v horách, ale na rovine,<br />

ale je to tu. Keď som prvýkrát videla<br />

tú burinu po pás, mračná komárov,<br />

tak som len „zírala“. Predstavovala<br />

som si to inak.<br />

(Jozef) Spoznali sme sa v Londýne,<br />

v konzume. Tam strčíš do automatu<br />

päť libier a máš elektrinu, plyn, teplo.<br />

Tu sa o všetko staráš prirodzene.<br />

Tam nevidíš ten proces, ktorý s týmito<br />

potrebami súvisí. Bývali sme<br />

v byte a keď sa ma Zdenka spýtala,<br />

ako je „na poľu“, povedal som jej, že<br />

to musí vidieť, zažiť, že o tom sa nedá<br />

rozprávať.<br />

(Zdenka) Najprv sme prišli na týždeň,<br />

dva, potom sme išli znovu do<br />

Anglicka, potom tak na dovolenku<br />

no a raz v máji sme tu už boli nastálo.<br />

Sekanie, kosenie, hurá do záhrady.<br />

Ako si delíte prácu?<br />

Ja mám domácnosť, Joriho a Rodana<br />

(synovia, mladší má len niekoľko<br />

týždňov), do záhrady chodíme<br />

spolu...<br />

(Jozef) Ja ako chlap spravím<br />

väčšiu časť tých ťažkých<br />

prác, ako rýľovanie a podobne.<br />

Máme aj rozdelené<br />

plochy – ja Zdenke nezasahujem<br />

do jej plochy, nanajvýš<br />

jej poradím čo a ako<br />

a ona zas nezasahuje mne,<br />

pokiaľ ide o usporiadanie<br />

záhonov.<br />

(Zdenka) Ja väčšinou pestujem<br />

pre okamžitú spotrebu<br />

do kuchyne, plodiny na<br />

uskladnenie má na starosti<br />

Joži. Máme tu asi 50 sliepok,<br />

nedávno nám začali znášať,<br />

takže máme už aj vajíčka,<br />

nielen pre vlastnú spotrebu...<br />

Máte tu aj dosť vzácne rarity,<br />

pokiaľ ide o zeleninu...<br />

Snažím sa pestovať geneticky<br />

nezmenené plodiny.<br />

Momentálne si semená objednávame<br />

od zahraničnej organizácie,<br />

ktorá nám garantuje, že sú<br />

v tomto smere v poriadku. V Anglicku<br />

už je bežné, že sa napríklad<br />

semená paradajky kupujú na jednu<br />

sezónu, lebo ich semená jednoducho<br />

nevyklíčia. Moja babka si ešte<br />

odkladala semienka z každej „várky“<br />

v záhrade. Niekedy sa zhodou okolností<br />

spoznám s niekým, kto cestuje<br />

napríklad do Arménska a iných „nerozvinutých“<br />

krajín, a odtiaľ sa mi<br />

podarilo získať semienka, ostatné<br />

mi prídu poštou. Tieto plodiny sú<br />

aj oveľa chutnejšie, neporovnateľne.<br />

Na tvojom pozemku si človek<br />

ľahko spomenie na filmy Pavla Barabáša.<br />

Po nakrúcaní medzi domorodými<br />

kmeňmi hovorí, že najšťastnejších<br />

ľudí nachádza práve tam.<br />

Ale z pohľadu filozofie a duchovných<br />

náuk sa zdá, že aj tento civilizačný<br />

vývoj bol na niečo potrebný – človek<br />

predsa nemôže žiť ako „skupinová<br />

duša“. Tá individualizácia asi<br />

bola potrebná, ako keby sme potrebovali<br />

prejsť „pubertou“, kde už za<br />

nás nerozhoduje náčelník kmeňa<br />

ani šaman. Potrebovali sme si vyskúšať,<br />

kam dôjdeme s tou našou<br />

slobodou. Približne sto rokov máme<br />

možnosť rozhodovať sa sami za seba.<br />

Dovtedy za jednotlivca rozhodovali<br />

33<br />

Svet Grálu<br />

28 | 2011


ROZHOVOR<br />

rodičia, cirkev, obec. Ľudia síce žili<br />

v súlade s prírodou...<br />

Ale to len preto, že nemali tie<br />

možnosti. Keby naši dedovia mali<br />

buldozéry a bagre, tiež by to menili<br />

pre svoje „dobro“ a pohodlnosť.<br />

Vôbec lenivosť vidím aj dnes ako<br />

obrovský problém. Ak sa ľudia sťažujú<br />

na obezitu, v 95 percentách je<br />

to nedostatok pohybu. Nechce sa<br />

nám nič a potom sme chorí. Ale kde<br />

je pohyb, tam je život a naopak, bez<br />

pohybu sa všetko rozkladá.<br />

Tu na tvojom pozemku bola na<br />

návšteve indiánska šamanka, chodia<br />

sem ľudia z rôznych ekologických<br />

komunít...<br />

Ako sa hovorí, vrana k vrane<br />

sadá, rovný rovného si hľadá. Ak<br />

v mojom vnútri je záujem o tieto<br />

domorodé kultúry, tak sa človek dostane<br />

časom k informáciám, alebo<br />

sa stretne s ľuďmi, ktorí túto kultúru<br />

v danom časopriestore reprezentujú<br />

fyzicky. Pred pár rokmi tu<br />

bola Doren Spencer z kmeňa Kree.<br />

Tu sme strávili víkend aj s ďalšími<br />

ľuďmi a rozprávali sme sa o odkaze<br />

34<br />

Svet Grálu<br />

28 | 2011<br />

Indiánov. Ona povedala, že Stvoriteľ<br />

dal do vienka každej rase alebo<br />

národnosti nejaké vlastnosti –<br />

a „červenokožcom“ vraj daroval to,<br />

aby pripomínali iným kultúram,<br />

že Zem je našou matkou, máme sa<br />

o ňu starať a nie ju spľundrovať.<br />

Ako žijú v tomto zmysle Indiáni?<br />

Veď ich kultúra je na pokraji<br />

zániku...<br />

Samozrejme, Indiáni boli pred<br />

100 – 150 rokmi vystavení vyvražďovaniu<br />

veľmi veľkých rozmerov.<br />

Chceli žiť slobodne a nechceli<br />

hromadiť majetok. Pre Američanov<br />

to bolo neprijateľné, pretože<br />

každý tu má vytvárať ekonomický<br />

efekt pre daný štát. Čiže pristúpili<br />

k „domestikácii“ Indiánov v rezerváciách.<br />

Tu im potom vedome ponúkli<br />

ďalší jed – ohnivú vodu. Sú<br />

severoamerické kmene, ktoré sa<br />

pozbierali a žijú ako môžu, snažia<br />

sa spätne dostať k tej pôde, o ktorú<br />

boli okradnutí. Veľká časť z nich<br />

v rezerváciách je namočená v alkohole,<br />

v drogách, pretože ako hovorím:<br />

buď sa človek začlení, alebo mu<br />

ostáva odísť z tohto sveta.<br />

Keď sme sa rozprávali o neistých<br />

vyhliadkach ľudstva: pripravuješ<br />

sa nejako na katastrofické scenáre?<br />

Pokiaľ ráno vyjde slnko, je to<br />

dobré. Robím každý deň to, čo je<br />

potrebné a potom príde ďalší deň.<br />

Beriem život taký aký je a radujem<br />

sa z tejto pohody teraz a tu. Ale som<br />

presvedčený, že sme v čase, keď sa<br />

bude lámať chlieb a ukáže sa, či tu<br />

ako ľudstvo budeme aj naďalej.<br />

Vďaka za rozhovor.<br />

Roman Levický<br />

roman.levicky@svetgralu.sk<br />

O<br />

finančnej kríze, ktorá postihla<br />

svet v roku 2008 a spôsobila<br />

potom vznik hospodárskej krízy,<br />

sa toho povedalo už veľmi mnoho.<br />

Hľadali sa vinníci, no nenašiel sa<br />

žiaden. Napriek tomu z viacerých<br />

strán, predovšetkým z radov niektorých<br />

optimistických ekonómov<br />

a politikov sa šíri nádej, že dno krízy<br />

sme už dosiahli. Zlepšenie malo nastať<br />

najneskôr do konca roka 2010<br />

a potom malo hospodárstvo znova<br />

intenzívne rásť.<br />

Kto by sa chcel o pozadí tejto<br />

krízy dozvedieť viac, môže siahnuť<br />

po knihe „Kasínový kapitalizmus“<br />

od Hansa-Wernera Sinna. Autor je<br />

profesorom na Univerzite Ludwiga<br />

Maximiliana v Mníchove, riaditeľom<br />

hospodárskeho ústavu IFO, vedie Inštitút<br />

pre hospodársky výskum a je<br />

aj jedným z najuznávanejších ekonómov<br />

v Európe.<br />

Vo svojej knihe, plnej názorných<br />

ukážok, zrozumiteľne popisuje doterajší<br />

vývoj a dôsledky finančnej krízy,<br />

ktoré sa dajú v blízkej dobe očakávať.<br />

Pritom sa ukazuje, že finančný<br />

systém ponechaný napospas rôznym<br />

silám a ich živelnej hre chorľavie,<br />

a tým ohrozuje hodnotu samotného<br />

kapitalistického systému.<br />

Zodpovednosť za krízu nesú vlády,<br />

centrálne banky, štátne úrady pre<br />

dozor nad financiami, ktorí podnietili<br />

jej vznik prostredníctvom<br />

nedostatočnej regulácie, či príliš<br />

veľkorysých alebo naskrze nezodpovedných<br />

zákonov; ďalej bankoví<br />

manažéri, ratingové agentúry, realitní<br />

makléri, ako aj spotrebitelia<br />

či ostatní občania, ktorí si žili nad<br />

svoje pomery.<br />

Tak – ako sa v tomto „veku globalizácie“<br />

dalo čakať – došlo k manipuláciám,<br />

ktoré nemožno nazvať<br />

inak ako podvody. To sa zrejme týkalo<br />

aj tzv. toxických cenných papierov<br />

(napr. „Mortgage-Backed Securities“<br />

= MBS; cenné papiere kryté


TÉMA<br />

Kasínový kapitalizmus<br />

a finančná kríza<br />

hypotékami, pozn. prekladateľa), aj<br />

ohodnocovania rodinných domov.<br />

Keď som bol pred dobrými šesťdesiatimi<br />

rokmi obchodníckym učňom,<br />

pravidlá morálky platili<br />

ako samozrejmosť. Existovali<br />

staré dobré osvedčené<br />

obchodnícke zásady,<br />

ktoré obchádzali<br />

iba darebáci a úmyselní<br />

podvodníci. S takýmito<br />

ľuďmi neobchodoval<br />

žiadny seriózny<br />

obchodník. Dnes však<br />

často sedia vo vedúcich<br />

pozíciách „bezúhonní<br />

páni“ a uťahujú si z obchodných<br />

zvykov, ktoré<br />

vraj „pochádzajú ešte zo stredoveku“<br />

a sú dávno zastarané. Svojou mocou,<br />

prameniacou z kapitálu, vydierajú demokratických<br />

politikov, ktorí potom<br />

prispôsobujú zákony prianiam vykorisťovateľov.<br />

Nečudo, že demokracia<br />

takto získala na mnohých miestach<br />

zlú povesť.<br />

Rozhodujúcim faktorom finančného<br />

kolapsu sú však podľa Hansa-<br />

-Wernera Sinna hlavne obrovské<br />

nedostatky systému ako takého. Už<br />

Adam Smith (1723–1790) vedel, že<br />

trhové hospodárstvo môže fungovať<br />

iba pri uplatňovaní vhodných<br />

opatrení. Nepostrádateľné<br />

pravidlá hry, platiace<br />

v jednotlivých štátoch<br />

pre sociálne ladené<br />

trhové hospodárstvo,<br />

sa postupne rozpustili<br />

v ilúziách globalizácie<br />

a deregulácie; ak aj náhodou<br />

boli nahradené<br />

medzinárodnými smernicami,<br />

nestalo sa tak<br />

v dostačujúcej miere.<br />

Celosvetovo sa presadila<br />

neoliberálna viera<br />

v samoreguláciu trhu, ktorá má automaticky,<br />

teda bez akéhokoľvek pričinenia<br />

štátu, zabezpečiť poriadok.<br />

Uvoľnila sa tak cesta novej ére „manchesterského<br />

kapitalizmu“, kde silní<br />

bezohľadne ignorujú záujmy slabších.<br />

Nesprávny odhad fungovania samoregulácie<br />

trhu nás vyšiel v spirituálnej<br />

i materiálnej sfére draho už teraz,<br />

no v budúcnosti nás môže vyjsť ešte<br />

drahšie.<br />

Vzhľadom na súčasnú atmosféru<br />

vo svete sotva možno očakávať, že sa<br />

v dohľadnej dobe podarí presadiť nevyhnutné<br />

nariadenia; národný egoizmus<br />

totiž očividne prevažuje nad<br />

globálnou dobročinnosťou. Predtucha<br />

nám našepkáva, že odhliadnuc<br />

od niekoľkých kozmetických úprav<br />

bude všetko pokračovať tak, ako doteraz.<br />

Hospodársky a finančný systém,<br />

nad ktorým sme stratili kontrolu, je<br />

totiž úplne izolovaný od duchovných<br />

a morálnych hodnôt. Aj v budúcnosti<br />

bude oscilovať medzi rozmachom<br />

a krachom. Silní sa budú obohacovať<br />

a slabí budú prehrávať – presne<br />

v zmysle už dávno prekonaného sociálneho<br />

darwinizmu.<br />

Ako dlho dokáže tento nespravodlivý<br />

systém existovať?<br />

Siegfried Hagl<br />

hagl@svetgralu.sk<br />

35<br />

Svet Grálu<br />

28 | 2011


Fenomén<br />

kruhov v obilí<br />

Posolstvo mimozemšťanov, alebo hlúpy žart?<br />

AKO VZNIKAJÚ?<br />

Gerd Harms<br />

V druhej polovici 20. storočia sa v Anglicku<br />

objavili na niekoľkých poliach<br />

zvláštne geometrické obrazce, ktorých<br />

pôvod si nikto nevedel vysvetliť.<br />

Nebolo to prvý raz, čo sa tieto útvary<br />

objavili, avšak práve od tohto obdobia<br />

možno datovať masový záujem verejnosti<br />

o túto záhadu. Kruhy v obilí –<br />

ako sa tento fenomén začal označovať<br />

– postupne vznikali v rôznych častiach<br />

sveta a ich tvar bol stále zložitejší a rôznorodejší.<br />

Od jednoduchých kruhov,<br />

štvorcov a obdĺžnikov, až po zložité<br />

geometrické útvary, klinové písmo,<br />

obrazce a komické objekty.<br />

Prirodzene, veľa ľudí sa snažilo zistiť,<br />

ako tieto obrazce, vyskytujúce sa<br />

v lánoch obilia na celom svete, vznikajú<br />

a aký majú význam. Vznikli dokonca<br />

celé skupiny nadšencov na výskum<br />

kruhov v obilí 1 , ktorí po nociach<br />

hliadkovali na vybraných poliach. Zároveň<br />

sa uskutočňovali aj nezávislé<br />

36<br />

Svet Grálu<br />

28 | 2011<br />

jednotlivé pozorovania. Na verejnosť<br />

často prenikali správy o tajomných<br />

svetlách, pozorované pri vzniku kruhov.<br />

Nešlo však o svetlá z vreckových<br />

svietidiel, aké používajú takzvaní „hoaxovia“,<br />

ktorí nejaký kruhový útvar<br />

vyšľapú sami aby vyvolali senzáciu,<br />

alebo si z niekoho vystrelili. (Hoax je<br />

anglické označenie pre chybné hlásenie<br />

alebo zlý žart.)<br />

Väčšina správ o kruhoch v obilí pochádza<br />

z Anglicka, kde sa im venuje aj<br />

najväčšia pozornosť. Obrazce a správy<br />

o kruhoch v obilí sa však nachádzajú<br />

aj v iných krajinách.<br />

Niektoré kruhy v obilí v Anglicku sa<br />

aj letecky zdokumentovali, na internete<br />

o tom existuje aj videonahrávka. 2<br />

Tieto fascinujúce obrazce spôsobujú<br />

okrem nemého úžasu aj vrásky na čele<br />

poľnohospodárom. Tí musia okrem<br />

nižšieho zisku z predaja obilia kvôli<br />

kruhom čeliť aj zástupom zvedavcov,<br />

ktorí sa často bez dovolenia zdržujú<br />

na ich poliach. V Anglicku bola dokonca<br />

pre návštevníkov polí s týmito<br />

útvarmi vydaná smernica (Crop Circle<br />

Etiquette).<br />

Rok čo rok nám tieto obrazce prinášajú<br />

nové hádanky i keď sa preukázalo,<br />

že niektoré z geometrických formácií<br />

vytvorili v minulosti už zmieňovaní<br />

„hoaxovia“. Do dnešného dňa existuje<br />

už celý rad teórií, a samozrejme nemenej<br />

špekulácií, ktoré sa snažia túto<br />

hádanku vysvetliť.<br />

KRUH WILHELMA<br />

REICHA<br />

Jeden z Angličanov, ktorý sa téme<br />

„kruhov v obilí“ intenzívne venuje, je<br />

elektroinžinier Andrew Collins. 3 Vo<br />

svojej knihe The New Circlemakers 4 informuje<br />

o svojich osobných skúsenostiach<br />

a rozvíja teóriu ich vzniku. Odvoláva<br />

sa aj na výskumy Wilhelma Reicha<br />

(1897–1957). Reich objavil „fluidum“,<br />

ktoré podľa jeho výpovede sprevádza<br />

všetok život organického pôvodu, alebo<br />

je príčinou jeho vzniku. Toto fluidum<br />

nazval orgon; za normálnych okolností<br />

je orgon pre ľudské oko neviditeľný.<br />

Collins pri svojom vysvetľovaní<br />

poukazuje na rôzne formy prejavu,<br />

alebo skupenstva hmoty – ako napr.<br />

vodu poznáme vo forme ľadu, kvapaliny<br />

alebo vodnej pary. Okrem týchto<br />

známych foriem však existuje ešte<br />

ďalšia forma skupenstva, a to plazma.<br />

V tomto skupenstve sú uvoľnené nielen<br />

väzby medzi jednotlivými atómami,<br />

ako u skupenstva plynného, ale sú<br />

uvoľnené aj väzby vo vnútri atómov.<br />

V tom prípade sa potom hovorí o „skupenstve<br />

plazmovom“. Napr. blesk je<br />

svietiaci plazmový kanál vo vnútri<br />

atmosféry, ktorý vedie elektrický prúd.<br />

Keď vychádzame zo známeho pevného<br />

skupenstva hmoty, potom je<br />

plazma po plynnom skupenstve ďalším<br />

stupňom na ceste k „odmaterializovaniu“.<br />

Pri pohľade z opačnej strany<br />

sa môžeme pozerať na plazmu ako na<br />

predstupeň k pevnej hmote.


KRUHY V OBILÍ<br />

Fluidum, alebo plazmu pozorujeme<br />

väčšinou v súvislosti so živými<br />

formami, ktoré sú pre nás viditeľné<br />

a hmatateľné, ako sú rastliny a živočíchy.<br />

Ich telá sú prispôsobené pozemským<br />

pomerom a pochodom látkovej<br />

výmeny. Je však známe, že život<br />

existuje aj v hlbokých moriach s pomerne<br />

vysokou teplotou vody v okolí<br />

podmorských vulkánov. Rovnako<br />

môžeme nájsť živé mikróby aj v atmosfére.<br />

Teoreticky nič neodporuje<br />

tvrdeniu, že aj na iných vesmírnych<br />

telesách existuje život. Keď sa nám,<br />

ľuďom, darí na týchto telesách uviesť<br />

do chodu automaticky pracujúce stroje,<br />

skonštruované z pozemských materiálov,<br />

potom musí byť možné i to, aby<br />

„život“ zostavil formy, prispôsobené tamojším<br />

pomerom. Pokiaľ však nechceme<br />

vidieť pod pojmom „život“ nič<br />

iného než látkovú výmenu a pohyb<br />

hmoty, tak zostaneme fixovaní iba na<br />

to, čo poznáme z pozemského prostredia.<br />

Potom nám, pravda, bude<br />

zaťažko predstaviť si aj také formy<br />

života, ktoré sa nachádzajú v stave<br />

plazmy. A k tomu ešte formy života,<br />

ktoré okrem vlastnej pohyblivosti vykazujú<br />

prejavy vedomia a inteligencie.<br />

Kým sme ochotní akceptovať fakt,<br />

že existujú možnosti rozvíjania života<br />

aj v oblastiach, o ktorých vieme dosť<br />

málo, potom nám domnienky niektorých<br />

bádateľov nebudú až také vzdialené.<br />

Viacerí pokladajú za možné, že<br />

kruhy v obilí sú prejavom nejakej ešte<br />

neznámej formy života.<br />

VEĽA NEJASNÝCH<br />

ŠPEKULÁCIÍ<br />

Všetky tieto úvahy sú v súčasnej dobe<br />

iba špekuláciami, neexistujú k nim<br />

žiadne spoľahlivé podklady. Možnosti<br />

väzieb medzi často pozorovanými javmi<br />

a vedeckými prístupmi fascinujú aj vedcov<br />

ako je Andrew Collins. Pri svojich<br />

vysvetleniach sa zamýšľa aj nad možnou<br />

Tento piktogram vznikol 16. júna 2010,<br />

v anglickom Wiltshire<br />

spojitosťou medzi kruhmi a starými<br />

príbehmi o prírodných bytostiach ako<br />

sú víly, elfovia a rusalky. Hľadá aj súvislosť<br />

so zemepisnou polohou starých kultových<br />

miest a nakoniec aj s pozorovaniami<br />

neznámych lietajúcich predmetov<br />

(UFO). Ako toto všetko súvisí s výskytom<br />

kruhov v obilí a akým spôsobom,<br />

zostáva tajomstvom. Čitateľ Collinsovej<br />

knihy The New Circlemakers nakoniec<br />

dostáva viac nezodpovedaných otázok<br />

než hodnoverných odpovedí. Most<br />

k porozumeniu tohto fenoménu očividne<br />

zatiaľ nie je k dispozícii.<br />

Bádatelia kruhov v obilí dúfajú, že<br />

na veľkej konferencii vo Wiltshire (Anglicko),<br />

ktorá sa uskutoční koncom<br />

júla 2011, nájdu odpovede na viaceré<br />

základné otázky: ako vznikajú kruhy<br />

v obilí a aké sily ich spôsobujú? Čo<br />

spôsobuje takú cielenú zmenu polohy<br />

poľných plodín alebo ovplyvňuje ich<br />

rast? Rozbory vzoriek stebiel alebo stoniek<br />

rastlín, ktoré pochádzali z „pravých<br />

kruhov v obilí“ naznačujú, že<br />

príčinou ich abnormálnej polohy by<br />

mohlo byť akési krátkodobé pôsobenie<br />

mikrovlnného žiarenia. Ale kto alebo<br />

čo ho spôsobuje? Skrývajú pre nás tieto<br />

obrazce nejaké posolstvo?<br />

MÔŽU BYŤ PIKTOGRAMY<br />

ROZLÚŠTENÉ?<br />

Kým vznikajú v prírode rôzne tvary<br />

a obrazce pomalým, dôverne známym<br />

procesom vývoja, o ich vzniku<br />

Obzvlášť pôsobivý kruh v obilí „Bishops“,<br />

ktorý vyfotografoval Steve Alexander<br />

Tento kruh v obilí taktiež vo Wiltshire<br />

vznikol 31. mája 2010<br />

nepremýšľame. Môžeme napríklad obdivovať<br />

krásne charakteristické vzory<br />

rastlín, alebo fantastické obrazce na<br />

motýlích krídlach. Tieto vzory sú pre<br />

určitý druh zvierat a aj rastlín také<br />

jedinečné, že ich podľa toho možno<br />

ľahko rozlišovať. Ale ako vznikajú<br />

v prírode všetky tieto nádherné tvary?<br />

K tejto nevyriešenej otázke existuje<br />

mnoho teórií. Anglický biológ Ruppert<br />

Sheldrake zaviedol pojem „morfogenetických<br />

polí“. Predpokladá, že<br />

existujú neviditeľné polia, v ktorých sa<br />

formujú tvary, a na základe týchto tvarov<br />

sa potom formuje viditeľný fyzický<br />

rast. To sa veľmi blíži poznaniu o „astrálnych<br />

modelových telách“, ktoré<br />

existujú v neviditeľnej úrovni už pred<br />

hmotnými telami a vopred určujú ich<br />

podobu. Táto viditeľná a hmatateľná<br />

podoba sa vytvára len pomalým napodobňovaním<br />

a tento proces vnímame<br />

ako rast.<br />

37<br />

Svet Grálu<br />

28 | 2011


ZÁHADY<br />

Mali by sme sa vlastne i u tej najobyčajnejšej<br />

rastliny s obdivom pýtať,<br />

ako je vôbec možný jej vznik a ako<br />

vysvetliteľný jej tvar. A až potom, keď<br />

pozorujeme jej bleskový rast, zostávame<br />

stáť v nemom úžase. Mohol by<br />

byť teda za tvorbou kruhov v obilí<br />

úmysel ukázať nám, ľudstvu, ktoré<br />

prepadlo materializmu, že existuje<br />

ešte iná, vyššia realita, pôsobiaca<br />

mimo oblasť viditeľného?<br />

Pre bádateľov o kruhoch v obilí je to<br />

prijateľná teória. Každopádne sú presvedčení,<br />

že za tými stále komplikovanejšími<br />

a vždy väčšími obrazcami,<br />

ktoré často vznikli v neuveriteľne<br />

krátkom čase, stoja neviditeľné bytosti<br />

– snáď bytosti prírody, možno aj<br />

ľudskí duchovia z onoho sveta, ktorí<br />

by mohli byť v spojení s inými nebeskými<br />

telesami. Mnohí vychádzajú<br />

tiež z toho, že musí existovať nejaký<br />

výklad tvarov a symbolov. Na internetovej<br />

stránke Ed & Kris Sherwood<br />

sú napríklad uvedené pokusy o systematické<br />

rozlúštenie „viac než 150<br />

piktogramov kruhov v obilí, ktoré<br />

/…/ boli označené ako hodnoverné,<br />

teda také, ktoré nevytvoril človek /…/.<br />

Pomocou fotografií sa skúmali aj svetelné<br />

javy, ktoré tvorbu kruhov sprevádzali.<br />

Existujú aj snahy komunikovať<br />

s týmito silami alebo bytosťami,<br />

ktoré by mohli stáť za vznikom kruhov<br />

v obilí. Americký lekár Dr. Steven<br />

Greer, známy projektom Disclocure<br />

project 5 a CSTI 6 , pozýva napríklad na<br />

stretnutia, pri ktorých školí a testuje<br />

techniku mentálneho nadväzovania<br />

kontaktov.<br />

VIEME UŽ SKUTOČNE<br />

VŠETKO?<br />

Toto všetko je len malý pohľad na aktivity,<br />

ktoré sa na celom svete odohrávajú,<br />

aby objasnili záhadu kruhov<br />

v obilí. Na mnohých čitateľov môžu<br />

tieto snahy pôsobiť ako „pritiahnuté<br />

za vlasy“, príliš špekulatívne alebo<br />

38<br />

Svet Grálu<br />

28 | 2011<br />

senzáciechtivé. Určite je mnoho takých,<br />

pre ktorých je téma kruhov<br />

v obilí uzavretou záležitosťou – odkedy<br />

“hoaxovia“ ukázali, že sa dajú<br />

niektoré obrazce umelo vytvoriť.<br />

Na druhej strane, buďme práve pre<br />

tieto pozoruhodné prírodné javy aj<br />

dostatočne sebakritickí. My, ľudia<br />

dneška, sme totiž veľmi silne ovplyvnení<br />

svojím rozumom – a aj vierou,<br />

že všetko podstatné, čo sa dá vedieť,<br />

už poznáme, alebo by sme poznať<br />

mohli. Pritom žiadny človek nemôže<br />

vedieť, čo všetko ešte nevie.<br />

Veľká záhada, o ktorej tu hovoríme,<br />

na svoje definitívne vyriešenie<br />

ešte len čaká. Vo svojej často pozoruhodnej<br />

veľkosti a geometrickej<br />

rozmanitosti nám kruhy v obilí poskytujú<br />

zatiaľ aspoň užitočný podnet:<br />

znovu nájsť v sebe cestu k žasnúcemu,<br />

detskému obdivu a zároveň<br />

prestať lipnúť na presvedčení, že už<br />

všetko vieme.<br />

Dr. Gerd Harms<br />

harms@svetgralu.sk<br />

1 www.fgk.org<br />

2 www.temporarytemples.co.uk/imagelibrary/crop-circle-video.html<br />

3 www.cropcircleconnector.com<br />

4 www.cropcircleanswers.com<br />

5 Disclosure Project – Projekt Odhalení<br />

zhromažďuje vojenské a vládne svedectvá<br />

o UFO<br />

6 Center For the Study of Extraterrestrial<br />

Intelligence – Centrum pre štúdium mimozemskej<br />

inteligencie<br />

eď niekedy pozorujeme rozmanitosť<br />

foriem v prírode, za-<br />

K<br />

myslime sa raz nad tým, akým<br />

spôsobom vlastne vzniká. Čoraz<br />

známejšia je skutočnosť, že viditeľný<br />

a hmatateľný svet je prejavom pôsobenia<br />

neviditeľných síl. Pojmom<br />

hmota označujeme konečný efekt,<br />

ktorým sa prejavuje oslabené žiarenie.<br />

Toto oslabenie už neumožňuje<br />

zachovávať predchádzajúcu formu<br />

existencie energie a vynucuje si tak<br />

vznik pomalšej, energeticky menej<br />

náročnej formy v podobe samostatných<br />

jednotiek – atómov, príp. elementárnych<br />

častíc. V týchto časticiach<br />

má každý druh vyžarovania<br />

svoje zakotvenie, svoj najvzdialenejší<br />

prístav. Hmota vzniká teda<br />

ako dôsledok spomalenia rýchleho<br />

vlnového pohybu a je najpomalším<br />

médiom, v ktorom sa život môže<br />

ešte prejavovať vo formách. Preto je<br />

aj hmota v každom ohľade závislá<br />

od dejov, ktoré sú pôvodnejšie a doslova<br />

jej vdychujú život.<br />

Rozmanitosť foriem nie je teda<br />

daná rozmanitosťou spojov medzi<br />

atómami a molekulami, ale pozoruhodnými<br />

sútokmi síl, ktoré sú pre<br />

hmotu smerodajné a určujú pozície<br />

jednotlivých stavebných kameňov.<br />

V konečnom dôsledku vznikajú aj<br />

zodpovedajúce formy a funkcie.<br />

Každá rastlina, telo alebo aj prírodný<br />

úkaz sú preto prejavom činnosti<br />

síl, ktoré boli účelne spojené<br />

na určitý druh pôsobenia.<br />

Nie je náhoda, že rastliny majú<br />

dlhé alebo krátke stonky, stromy<br />

rozložité alebo zomknuté koruny,<br />

rôzne tvary listov atď., pretože<br />

každá hmotná forma má svoj predobraz<br />

v zodpovedajúcom silovom<br />

vzore. Až tento energetický predobraz<br />

uvádza hmotu do pohybu<br />

a spôsobuje jej formovanie. To, čo<br />

pozorujeme ako rast a vznikanie,<br />

je prenášanie silových obrazov do<br />

hmoty, ich zviditeľňovanie. Z tohto


KRUHY V OBILÍ<br />

pohľadu sa potom každý kameň, rastlina alebo zviera<br />

javí ako kotvisko určitých druhov síl, ktoré sú v danom<br />

prostredí nutné na vytvorenie harmonického súzvuku.<br />

Súhra týchto síl vytvára potom ráz krajiny, jej faunu<br />

a flóru.<br />

Aj oblačnosť je opäť iným prejavom toho istého pôsobenia.<br />

Premeny oblakov svedčia o pôsobení konkrétnych<br />

síl, ktorým podlieha i pohyb vzduchu a vody. Tieto<br />

sily sú veľmi mocné a určujú momentálne podmienky<br />

života v danej chvíli. Preto by tieto znamenia mali byť<br />

v budúcnosti i pokynom pre druh činnosti na Zemi. Ak<br />

má byť nejaká činnosť vykonávaná správne, nemožno<br />

sa bez tejto spolupráce zaobísť.<br />

Úplne zvláštnym druhom silového pôsobenia neviditeľného<br />

sveta sú aj kruhy v obilí. Ak opomenieme prípady,<br />

kedy boli umelo vytvorené ľuďmi, ide o prechodné<br />

Piktogram objavený v Kozárovciach na Slovensku v r. 2009<br />

zviditeľnenie určitého silového vplyvu. Toto zviditeľnenie<br />

nie je samozrejme žiadnou nevyhnutnou podmienkou,<br />

bez ktorej by sa tento vplyv nemohol uplatniť.<br />

Rovnako nie je vyvolanie vizuálneho efektu hlavným<br />

cieľom, pretože znamenia z neviditeľného sveta nie sú<br />

určené pre našu zábavu.<br />

Objavenie sa kruhov je znamením nástupu určitého<br />

vplyvu. Tieto sily môžu byť určené nielen prírode, ale<br />

aj ľuďom alebo skupinám ľudí. Celkom iste dochádza<br />

k týmto energetickým dejom zakotvenia v priebehu celého<br />

roka, keď zrejme prebehnú bez tejto nápadnej demonštrácie.<br />

Zánikom kruhu nezaniká pôsobenie sily,<br />

lebo vytvorenie obrazca je len sprievodným javom nadviazaného<br />

spojenia. Tu je potrebné znovu si uvedomiť,<br />

že kruhy v obilí svedčia o vstupe sily do hmotného<br />

priestoru Zeme a vzťahujú sa vždy ku konkrétnym udalostiam,<br />

ktoré majú nastať. Pôsobenie sily nie je teda<br />

obmedzené topografickým výskytom kruhov, ale je na<br />

ňom nezávislé.<br />

Častý výskyt v Anglicku by mohol svedčiť o určitej<br />

úlohe v rámci organizmu celej planéty Zeme. Každý<br />

organizmus má svoje nádychové a výdychové miesta,<br />

ktorými energia potrebná k životu preteká vo zvýšenej<br />

miere. Planéta nie je výnimkou a takéto miesta mať<br />

musí a aj má. Iste však nie je Anglicko jediným miestom,<br />

kde k týmto javom dochádza. Ako už bolo naznačené,<br />

tieto deje prebiehajú nepretržite a kruhy v obilí poskytujú<br />

len zlomok obrazu o celkovom pôsobení neviditeľného<br />

sveta. Napriek tomu je však tento fenomén<br />

významný, lebo nabáda k uvažovaniu.<br />

V súčasnom stave poznania, ktoré neumožňuje pochopiť<br />

ani to, kedy vôbec začína a končí pozemský<br />

život, keď sa teda o dianí mimo pozemského priestoru<br />

a času nevie takmer vôbec nič, neudivuje, že snahy o vysvetlenie<br />

sú tejto nevedomosti z väčšej časti poplatné.<br />

V tomto stave, keď sa hovorí niečo, čomu sa nerozumie,<br />

nemožno preto očakávať žiadny logický výsledok.<br />

Obrazce nesú informáciu o tom, z akej úrovne sila<br />

vyšla a na aký účel bude slúžiť. Dešifrovanie by bolo<br />

možné len za predpokladu jasného prehľadu o jednotlivých<br />

úrovniach stvorenia a súvislostiach medzi nimi.<br />

Ďalšou podmienkou je znalosť zákonov čísiel, ktorá<br />

však nemá nič spoločné so súčasnou numerológiou.<br />

Vzhľadom na to, že oba tieto predpoklady nie je také<br />

ľahké splniť už z toho dôvodu, že „výskumníci“ sa oddávajú<br />

viac svojim vlastným predstavám a prianiam, bez<br />

toho, že by si predtým osvojili nutné základy, sú tieto<br />

snahy o výklad odsúdené už vopred na to, aby zostávali<br />

v rovine dohadov. Hoci je v nich často obsiahnuté<br />

tušenie blížiacich sa udalostí i správny predpoklad ich<br />

pôvodu, nemôžu si robiť nárok na zrozumiteľné vysvetlenie.<br />

Informácie sú vyššieho druhu a na prijatie<br />

predpokladajú aj vyššiu úroveň chápania a životných<br />

postojov.<br />

Mudr. Jan Palouček<br />

jan.paloucek@svetgralu.cz<br />

39<br />

Svet Grálu<br />

28 | 2011


FOTOREPORTÁŽ<br />

Tento kruh v obilí vo Wiltshire vznikol v máji 2009<br />

150 metrov dlhý obrazec v Martinsell Hill<br />

Tajomný „Milk Hill Code“ vznikol v niekoľkých fázach. Výrez ukazuje fázu 2, veľký obrázok fázu 3.<br />

40<br />

Svet Grálu<br />

28 | 2011


FOTOREPORTÁŽ<br />

Tento kruh v obilí s priemerom 100 m vznikol v auguste 2009<br />

Piktogram v Morgans Hill, tiež z augusta 2009<br />

Ešte jeden pôsobivý kruh, ktorý vznikol v júni 2009 vo Wiltshire<br />

Kruh vo Woodborough Hill vznikol v auguste 2009 a meria približne 120 metrov<br />

41<br />

Svet Grálu<br />

28 | 2011


NÁBOŽENSTVO<br />

Bezohľadný boj o základné pravdy<br />

Moderný fundamentalizmus – z čoho pramení a aké nebezpečenstvo predstavuje<br />

Siegfried Hagl<br />

„Musíme počkať, kým príde niekto,<br />

kto nás naučí, ako sa musíme obetovať<br />

a ako sa máme správať k svojim<br />

blížnym. Jedine nejaký boh nám<br />

môže podať vysvetlenie… Medzitým<br />

je nutné, aby sme na troskách pravdy,<br />

ktoré nám ešte zostali, tak ako na lodičke,<br />

preplávali búrlivým morom života.“<br />

Zdá sa, že tento Platónov citát<br />

42<br />

Svet Grálu<br />

28 | 2011<br />

je i v dnešných časoch stále aktuálny.<br />

Na druhej strane, veriaci hlásiaci sa<br />

k nejakému náboženstvu tieto slová<br />

často považujú za prekonané; veria,<br />

že to, čo Platón túžobne očakával, zakladateľ<br />

ich spoločenstva už dávno<br />

objasnil a teraz už záleží na ľuďoch<br />

samotných, aby tieto duchovné odkazy<br />

zužitkovali.<br />

Pokiaľ takíto nábožensky založení<br />

ľudia usilujú iba o svoj duchovný rozvoj,<br />

je ich úsilie prijateľné. Ak sa však<br />

cítia povolaní na to, aby svoje presvedčenie<br />

nátlakom šírili či dokonca<br />

násilím vnucovali inak zmýšľajúcim,<br />

potom môžeme hovoriť o fundamentalistoch,<br />

ktorým chýba úcta k slobode<br />

a sebaurčeniu človeka. Sloboda


NÁBOŽENSTVO<br />

vierovyznania je totiž, tak ako slobodná<br />

vôľa, človeku darovaná od<br />

Boha a žiadna cirkev, žiadna sekta<br />

ani žiadne náboženstvo nemá právo<br />

upierať mu tento dar. Obzvlášť po<br />

11. septembri 2001 sa náboženský<br />

fundamentalizmus stal pojmom,<br />

ktorý je spájaný s islamom bez toho,<br />

aby bola venovaná pozornosť pôvodu<br />

tohto slova.<br />

KRESŤANSKÝ PÔVOD<br />

FUNDAMENTALIZMU<br />

Označenie „fundamentalizmus“ pochádza<br />

z traktátov, ktoré boli publikované<br />

pod názvom „The Fundamentals“<br />

(základy, základné pravdy)<br />

medzi rokmi 1910 až 1915 – ako<br />

výraz kresťanského úsilia, ktorého<br />

program hlásal „späť ku koreňom“.<br />

Tento takzvaný fundamentalizmus<br />

vznikol začiatkom 19. storočia<br />

v protestantských kruhoch v USA.<br />

Hnutie očakávajúce koniec sveta<br />

(napr. adventisti, stúpenci Letnickej<br />

cirkvi, presbyteriáni) podobne<br />

ako ďalšie skupiny, ktoré sa opierali<br />

o doslovný výklad Biblie, sa postavili<br />

proti darwinovskej evolučnej teórii.<br />

K vyvrcholeniu tohto konfliktu medzi<br />

prírodovedeckým bádaním a biblickými<br />

dejinami došlo v známom „Procese<br />

Scope“ proti učiteľovi v Daytone<br />

(Tennessee), ktorý evolučnú teóriu<br />

vyučoval napriek tomu, že bola zakázaná<br />

zákonom, a preto bol odsúdený<br />

na zaplatenie pokuty. Tento<br />

proces z roku 1925 bol aj sfilmovaný.<br />

Po prvej svetovej vojne zmizol protestantský<br />

fundamentalizmus v USA zo<br />

zorného poľa verejnosti a znovu nadobudol<br />

vplyv až koncom 20. storočia,<br />

veľakrát v rámci spoločenského<br />

boja s konzervatívnymi kruhmi za<br />

tradičné hodnoty a proti úpadku<br />

morálky. Fundamentalistické heslo<br />

„späť ku koreňom“ hralo väčšiu či<br />

menšiu úlohu v podstate vo všetkých<br />

náboženstvách. Tak je možné i Martina<br />

Luthera (1483–1546) pokladať za<br />

fundamentalistického teológa, keďže<br />

svojím heslom „sola scriptura“ (len<br />

sväté Písmo) neuznával ako základ<br />

viery žiadne pobiblické zjavenia,<br />

učenie cirkevných otcov, ani pápežské<br />

buly.<br />

Za fundamentalistický sa dnes považuje<br />

aj odsudzovaný tajný spolok<br />

Opus Dei – vplyvný, autoritatívno-<br />

-konzervatívny laický rád, založený<br />

v roku 1928 katolíckym kňazom José<br />

Maríom Escrivá de Balaguer, ktorý<br />

bol v roku 1992 svätorečený. Za fundamentalistu<br />

je označovaný aj ultrakonzervatívny<br />

arcibiskup Marcel<br />

Lefebvre (1905–1991), ktorý odmietal<br />

závery 2. vatikánskeho koncilu,<br />

a takisto pôvodne študentská skupina<br />

Comunione e Liberazione, ktorá<br />

vznikla v 50-tych rokoch minulého<br />

storočia v Taliansku. Táto skupina<br />

usiluje o rekristianizáciu modernej<br />

spoločnosti a o zrušenie odluky<br />

cirkvi od štátu; od roku 1982 je uznávaná<br />

ako laické náboženské hnutie (5,<br />

s. 143).<br />

Aj na ezoterickej scéne sa môžeme<br />

stretnúť s fundamentalistickými<br />

spolkami. Ako príklad uveďme mystickú<br />

skupinu Anjelské dielo (Opus<br />

Angelorum), opierajúcu sa o súkromné<br />

zjavenia veštkyne Gabriely<br />

Bitterlich (1896–1978); vznikla v minulom<br />

storočí, a v roku 1992 ju oficiálna<br />

cirkev zakázala.<br />

FUNDAMENTALIZMUS<br />

V ISLAME<br />

V islame sú za fundamentalistov<br />

pokladaní najmä Šiíti. V boji o následníctvo<br />

proroka sa od sunnitskej<br />

väčšiny moslimov odtrhol Shiat Ali,<br />

nasledovník Mohamedovho zaťa<br />

Alího. Šiíti, ktorí sa od tých čias rozštiepili<br />

ešte na rôzne ďalšie skupiny,<br />

tvoria približne 10 percent moslimov.<br />

Za fundamentalistické sa považuje<br />

aj sunnitské hnutie Wahábitov, ktoré<br />

pochádza zo Saudskej Arábie. Táto<br />

radikálna sunnitsko-fundamentalistická<br />

sekta, založená v 18. storočí<br />

Muhammadom ibn Abd al Wahhabom<br />

(1699–1792) je dnes v Saudskej<br />

Arábii štátnym náboženstvom.<br />

Taliban (v 90-tych rokoch minulého<br />

storočia financovaný Saudskou<br />

Arábiou a USA) aj Al-Kajdá majú<br />

s Wahábitmi veľa spoločného.<br />

RASTÚCE<br />

FUNDAMENTALISTICKÉ<br />

TENDENCIE<br />

Asi od 90-tych rokov minulého storočia<br />

sa v USA fundamentalistické<br />

snahy uplatňovali stále viac i v politike.<br />

Najvplyvnejšou organizáciou<br />

tohto druhu je Christian Coalition,<br />

nacionálno-konzervatívna kresťanská<br />

skupina údajne zoskupujúca<br />

dva milióny členov, ktorá má podľa<br />

všetkého na politiku USA stále väčší<br />

vplyv. Zastupuje tradičné americké<br />

hodnoty, údajne vzťahuje biblické<br />

predpovede konca sveta na súčasnosť<br />

a pripisuje štátu Izrael zvláštny<br />

význam pri ich naplňovaní. Možno<br />

sa právom domnievať, že takéto myšlienky<br />

majú vplyv i na Biely dom. Tak<br />

sa napríklad bývalý prezident George<br />

W. Bush, ktorému sa pod vplyvom<br />

známeho amerického kazateľa Billyho<br />

Grahama (nar. 1918) podarilo<br />

zbaviť sa závislosti od alkoholu<br />

a drog, označoval za „znovuzrodeného<br />

Krista“. „Znovuzrodením“ sa tu<br />

myslí duchovný prerod, ktorý vedie<br />

k vedomej premene vedomia, ako sa<br />

píše v biblickom Petrovom (1,3) či Jánovom<br />

(3,3) evanjeliu.<br />

Je vcelku zrejmé, že aj v islame<br />

v druhej polovici 20. storočia vzrástol<br />

vplyv fundamentalistických snáh.<br />

V Iráne sa Šiíti, ktorí si už i tak<br />

nárokovali náboženské a politické<br />

43<br />

Svet Grálu<br />

28 | 2011


NÁBOŽENSTVO<br />

Billy Graham, americký evanjelikálny<br />

kazateľ baptistickej cirkvi<br />

vedenie za pomoci ajatolláha Chomejního<br />

(1900–1989) zmocnili vlády<br />

v krajine. Chomejní a jeho prívrženci<br />

bojovali proti silnému podliehaniu<br />

západným vplyvom v iránskej spoločnosti,<br />

čo podľa ich mienky odporuje<br />

koránu a rozvracia islam.<br />

Väčšina moslimov sa hlási k liberálnemu<br />

sunnitskému vyznaniu, avšak<br />

aj v ňom silnie vplyv fundamentalistických<br />

názorov. Wahábitov sme tu už<br />

spomínali. Severný Sudán je prevažne<br />

moslimský, v Egypte sa moslimom<br />

podarilo obsadiť kľúčové pozície, na<br />

severe Nigérie bolo zavedené islamské<br />

náboženské právo. Aj v ďalších<br />

islamských krajinách nadobúdajú<br />

rastúci vplyv extrémne náboženské<br />

predstavy, často spojené s protizápadnými<br />

tendenciami. Tak bolo možné<br />

z Afganistanu vypudiť stúpencov<br />

Talibanu len násilím, v Alžírsku by<br />

po regulárnych voľbách zostavovali<br />

vládu pravdepodobne moslimovia;<br />

a dokonca i v laicistickom Turecku<br />

je vo vláde moslimská strana (laicizmus<br />

je svetonázorový smer, ktorý<br />

požaduje radikálne oddelenie cirkvi<br />

od štátu). V takmer všetkých islamských<br />

krajinách sú iné náboženstvá<br />

znevýhodňované, ba dokonca – niekedy<br />

i zákonom – potlačované. Ani<br />

hinduisti už nie sú takí mierumilovní,<br />

ako by sa dalo očakávať na základe<br />

ich znášanlivosti, ktorou sú povestní.<br />

44<br />

Svet Grálu<br />

28 | 2011<br />

Aj v Indii došlo v posledných desaťročiach<br />

k útokom na kresťanské alebo<br />

moslimské menšiny, k vraždeniu pracovníkov<br />

cirkvi či násilnému obracaniu<br />

na vieru.<br />

Dokonca i v tradične tolerantnom<br />

židovstve natrafíme na zoskupenia,<br />

ktoré nesú znaky fundamentalizmu.<br />

To sa prejavilo napríklad<br />

pokusmi vyhodiť do vzduchu tretí<br />

najvýznamnejší svätostánok islamu,<br />

skalný dóm na Chrámovej hore v Jeruzaleme<br />

(1, s. 11) alebo zavraždením<br />

izraelského premiéra Jicchaka<br />

Rabina (1922–1995), ktorý – podobne<br />

ako Mahátmá Gándhí (1869–<br />

1948) v Indii – padol za obeť extrémistom<br />

z vlastného náboženského<br />

spoločenstva.<br />

„ZÁKLADNÉ PRAVDY“<br />

PROTI ĽUDSKÉMU<br />

PRÁVU NA ŽIVOT<br />

Na prehĺbenie zbožnosti, usilujúcej<br />

sa o návrat ku koreňom svojej viery,<br />

skôr či neskôr vyzývajú takí veriaci,<br />

ktorí sú nešťastní z vonkajších obyčajov,<br />

rituálov či byrokracie a strnulého<br />

vývoja svojho spoločenstva. Táto<br />

túžba po pôvodnom obsahu náboženského<br />

učenia, nepokrivenom dogmami<br />

či rituálnymi predpismi, môže<br />

viesť k oživeniu, obnove a reformácii.<br />

Fundamentalistické myslenie<br />

však často lipne na uzatvorenom systéme<br />

presvedčenia, ktorý nepripúšťa<br />

žiadnu diskusiu, o to menej kritiku.<br />

A to sa netýka iba náboženstva. Aj<br />

politické ideológie ako je komunizmus,<br />

boľševizmus, fašizmus či nacionalizmus,<br />

si vytvárajú náhradné náboženstvá<br />

alebo tiež antináboženstvá,<br />

ktorých dogmy si bránia s rovnakým<br />

zápalom ako takzvané „základné náboženské<br />

pravdy“.<br />

Odpadlíci boli a sú označovaní ako<br />

„nepriatelia Boha“ či „kontrarevolucionári“,<br />

alternatívne návrhy neprichádzajú<br />

do úvahy.<br />

Presvedčenie typického fundamentalistu,<br />

ktorý si robí nárok na jedinú<br />

pravdu, môže viesť k neznášanlivosti<br />

v rodine a k násiliu medzi národmi.<br />

Žiadne náboženstvo ani ideológia sa<br />

nedokázali celkom oslobodiť od tejto<br />

pohotovosti páchať násilie. Zločiny<br />

kresťanských cirkví v stredoveku<br />

a v prvých storočiach novoveku sú<br />

Križiaci bojujúci s Turkami, stredoveké vyobrazenie


NÁBOŽENSTVO<br />

dostatočne známe. Avšak aj v nedávnych<br />

časoch páchali náboženskí<br />

fundamentalisti násilné činy, a to<br />

dokonca v západných krajinách, napríklad<br />

v USA, kde odporcovia umelých<br />

potratov, ktorí sa označovali za<br />

kresťanov, zavraždili niekoľkých lekárov.<br />

Je takisto zrejmé, že extrémisticky<br />

uvažujúci moslimovia, ktorí sa<br />

obávali rozvrátenia svojho náboženstva<br />

a kultúry západnými vplyvmi, sa<br />

môžu prikloniť k terorizmu. Dejinné<br />

i súčasné zločiny západných krajín<br />

(napríklad v priebehu križiackych<br />

ťažení, reconquisty či kolonializmu)<br />

im pritom slúžia na ospravedlnenie<br />

vlastných zločinov.<br />

Fundamentalistické ideológie, nech<br />

už majú náboženský či politický základ,<br />

nepripúšťajú žiadne kompromisy,<br />

nenechávajú príliš veľa priestoru na<br />

rokovania a v konečnom dôsledku nie<br />

sú ochotné ponechať inak zmýšľajúcim<br />

ľuďom právo na život.<br />

ČO NÁM PRINESIE<br />

„VEK VODNÁRA“?<br />

Už celé desaťročia sa hovorí<br />

o práve nastupujúcom veku<br />

Vodnára, ktorý sa má podľa<br />

mienky stúpencov hnutia<br />

New Age (Nový vek) stať<br />

dobou spiritualizmu, ľudskosti,<br />

mieru a odklonu od<br />

materializmu. Tieto nádeje<br />

sa opierajú o astrologické<br />

výklady, podľa ktorých Zem<br />

v nadchádzajúcich dvoch tisícročiach<br />

vstúpi do nového<br />

cyklu, približne 25800 rokov<br />

trvajúceho „Veľkého roka“.<br />

Keďže tomuto kozmickému<br />

silovému poľu bude podľa<br />

názoru astrológov vládnuť<br />

hviezdne znamenie Vodnára,<br />

dá sa na základe jeho<br />

vlastností očakávať, že na<br />

počiatku spomínaného veku<br />

budú prevládať duchovné<br />

prúdenia.<br />

Toto nové astrologické obdobie,<br />

spojené s mnohými očakávaniami<br />

sa však žiaľ, nezačalo príliš šťastne:<br />

viac než o rozšírenom vedomí písali<br />

palcové titulky o náboženskom fanatizme,<br />

ktorý rozpútali hrôzostrašné<br />

atentáty. Násilie opäť plodilo ďalšie<br />

násilie, „boj proti terorizmu“ sa stal<br />

politickým programom a propagandistické<br />

heslá typu „os zla“ pripomínali<br />

hromženie starozákonných prorokov,<br />

ktoré sa zdalo kresťanským<br />

posolstvom Ježiša v Novom zákone<br />

už prekonané.<br />

Dúfajme, že skoro prevládne<br />

názor − ktorý našťastie jednotlivé<br />

strany zdieľajú – že v 21. storočí už<br />

nie je možné ťažkosti „riešiť“ utlačovaním<br />

iných ľudí, čo napokon ani<br />

nikdy žiadne problémy nevyriešilo.<br />

Pre 21. storočie i neskoršie časy<br />

teda existuje nádej: na svete nepribúdajú<br />

len fanatickí jedinci, ale silnie<br />

aj názor, že problémy sa nedajú<br />

riešiť násilnými činmi, ktoré nesú<br />

pečať opovrhovania druhými. Úcta<br />

k blížnemu, záujem o jeho tradície<br />

a kultúru sú nevyhnutným základom<br />

perspektívnej, stálej a slobodnej<br />

budúcnosti jednotlivca ako nositeľa<br />

ľudskosti.<br />

V Novom zákone bolo k tomu povedané<br />

už takmer všetko. Filozofie<br />

všetkých náboženstiev kladú dôraz na<br />

nevyhnutné porozumenie medzi národmi,<br />

ktoré v čase globalizácie musí<br />

vždy predchádzať prepojeniu hospodárstva,<br />

ak nemá táto jednotná svetová<br />

ideológia celkom zlyhať.<br />

Siegfried Hagl<br />

hagl@svetgralu.sk<br />

Literatúra<br />

1) Andrews Richard, Tempel der Verheißung,<br />

Gustav Lübbe, Bergisch<br />

Gladbach 1999<br />

2) Hagl Siegfried, Die Apokalypse als Hoffnung,<br />

Droemer-Knaur, München 1984<br />

3) Hagl Siegfried, Spreu und Weizen, Gralsverlag,<br />

Eggersdorf 2003<br />

4) Herzinger Richard/Stein Hannes, Endzeit-Propheten<br />

oder die Offensive der<br />

Antiwestler, Rowolt, Reinbeck 1995<br />

5) Jaschke Hans-Gerd, Fundamentalismus<br />

in Deutschland, Gottesstreiter und<br />

politische Extremisten bedrohen die<br />

Gesellschaft, Hoffmann & Campe, 1998<br />

6) Zimmermann Moshe, Wende in Israel,<br />

zwischen Nation und Religion, Aufbau<br />

Verlag, Berlin 1996<br />

7) http://www.relinfo.ch/evangelikalismus/fundamentalismus.html#top<br />

45<br />

Svet Grálu<br />

28 | 2011


HUDBA<br />

Jaroslav<br />

Klimecký<br />

46<br />

Svet Grálu<br />

28 | 2011<br />

„Muzikant boží,<br />

ktorý zostúpil<br />

z nebeského<br />

kraja, aby nám<br />

priniesol radosť<br />

a šťastie,“ napísal<br />

o Schubertovi<br />

Friedrich Nietsche.<br />

Kto bol ten<br />

človek, ktorý<br />

k nám zostúpil<br />

z nebeského kraja?<br />

Prostý muzikant,<br />

absolútny<br />

génius alebo<br />

len neúspešný<br />

učiteľský<br />

pomocník, ktorý<br />

nebol schopný<br />

postarať sa ani<br />

sám o seba?


HUDBA<br />

ranz Eckl, bývalý spolužiak, opísal<br />

Schuberta takto: „Postavy bol<br />

F<br />

malej, ale podsaditej. Tvár, ktorej dominovali<br />

čelo a brada, nebola vlastne<br />

pekná, skôr výrazná, s hrubšími črtami.<br />

Husté, hnedé vlasy, na brade<br />

jamka krásy. Živá mimika vyjadrovala<br />

jeho vnútorné vzrušenie. Niekedy<br />

čelo stiahnuté vráskami ako<br />

výraz vážneho rozpoloženia, inokedy<br />

žiariace oči a úsmev prezrádzali príjemnú<br />

povahu tvorivého génia.“<br />

PRVÁ LÁSKA<br />

chubert nemal ešte osemnásť<br />

S rokov, keď ho jedného dňa požiadal<br />

regenschori Lichtentalského<br />

farského kostola na viedenskom<br />

predmestí o skomponovanie slávnostnej<br />

omše k storočnému jubileu<br />

chrámu. Schubert, s radosťou a poctený,<br />

zložil Slávnostnú omšu F dur.<br />

Sám ju dirigoval a zožal prvý úspech.<br />

Omšu potom aj opakovali, ale už nie<br />

na predmestí. Aj sám Salieri si vtedy<br />

prišiel vypočuť dielo svojho žiaka,<br />

ktorým Schubert vtedy bol.<br />

Boli to významné dni v jeho mladom<br />

živote. Uvedomil si vrúcny cit<br />

k dievčaťu, ktoré spievalo sopránové<br />

sóla v jeho omši. Bola to prvá<br />

Schubertova láska, plná túžby, ale<br />

i utrpenia. Schubert sa o nej zmienil<br />

po rokoch, keď sa ho priateľ spýtal,<br />

či bol niekedy skutočne zamilovaný.<br />

„Miloval som raz veľmi vrúcne a ona<br />

mňa takisto. Bola o niečo mladšia<br />

a spievala sopránové sóla v omši,<br />

ktorú som vtedy zložil. Nádherne,<br />

s hlbokým porozumením. Nebola<br />

krásavica, ale bola láskavá a mala<br />

dobré srdce. Tri roky dúfala, že sa<br />

s ňou ožením, ale ja som nemohol<br />

nájsť prácu, ktorá by nás oboch zaopatrila.<br />

Veľmi ma bolelo, že sa potom<br />

na želanie matky vydala za iného.<br />

Milujem ju dodnes. Odvtedy sa mi<br />

žiadna nepáčila tak, ako ona. Asi mi<br />

nebola súdená.“<br />

Schubert sa vtedy dlho nemohol rozhodnúť,<br />

snáď sa podvedome nechcel<br />

viazať manželskými povinnosťami.<br />

Bránili by mu v komponovaní. To<br />

Tereza, tak sa dievčina volala, vedela.<br />

Pri rozchode mu povedala: „Ja<br />

ťa mám rada. Ale ty si zamilovaný<br />

len do svojej hudby.“ Sám Schubert sa<br />

neskôr výstižne posúdil: „Mňa nech<br />

si zachová štát; prišiel som na svet,<br />

aby som komponoval, pre nič iného.“<br />

Po roztržke s otcom, ktorý ako učiteľ<br />

chcel mať zo syna tiež kantora<br />

– a Franz bol stále iba učiteľským<br />

pomocníkom –, odišiel z domu.<br />

Ujali sa ho priatelia: Spaun, starý<br />

kamarát z konviktu, kde spolu spievali<br />

v chlapčenskom zbore, študent<br />

Franz von Schober a mladý básnik<br />

Mayrhofer. Schober, ktorý študoval<br />

na univerzite a mal zámožného otca,<br />

ponúkol Schubertovi ubytovanie<br />

u seba a finančne ho zabezpečoval.<br />

Josef von Spaun sa zase pokúšal predstaviť<br />

Schuberta Goethemu. Písomne<br />

ho požiadal o dovolenie, aby mu<br />

Schubert mohol venovať prvý zošit<br />

svojich piesní na texty jeho básní. List<br />

i balíček však zostali v zásuvke básnikovho<br />

písacieho stola neotvorené…<br />

Prvého hmotného úspechu sa Schubert<br />

dočkal nečakane, keď zložil<br />

na objednávku, na Goetheho text,<br />

pieseň „Prometheus“ k narodeninám<br />

profesora viedenskej právnickej univerzity.<br />

Dostal za ňu svoj prvý honorár<br />

– sto zlatých rakúskej meny! Žiaľ,<br />

nadlho jediný. Keď postupne všetky<br />

pokusy u nakladateľov zlyhali, pokúšali<br />

sa priatelia získať niektorého slávneho<br />

speváka, aby zaradil do svojho<br />

repertoáru Schubertove piesne. Podarilo<br />

sa to Schoberovi. Zoznámil<br />

Schuberta s vtedy slávnym operným<br />

spevákom Michaelom Voglom. Vogl<br />

sa čoskoro so Schubertom spriatelil,<br />

aj keď bol o dvadsaťdeväť rokov starší.<br />

Keď po prvej návšteve od Schuberta<br />

odchádzal, poklepal mu otcovsky<br />

po pleci: „Niečo vo vás je, hýrite<br />

krásnymi myšlienkami, ale ťažiť<br />

z nich nedokážete. Ste príliš málo komediantom,<br />

šarlatánom.“ Vogl potom<br />

skutočne uviedol Schubertove piesne<br />

na koncertnom pódiu. Na koncerte<br />

v divadle U korutánskej brány zaspieval<br />

niekoľko Schubertových piesní,<br />

medzi nimi i baladu na Goetheho<br />

text: Kráľ duchov. Jeden zo Schubertových<br />

priateľov napísal neskôr<br />

o vzniku tejto piesne: „Raz poobede<br />

sme išli s Mayrhoferom k Schubertovi.<br />

Zastihli sme ho celého rozpáleného,<br />

nahlas čítajúceho Goetheho<br />

baladu. S knihou v ruke sa prechádzal<br />

po izbe, naraz si sadol a ozlomkrky,<br />

ako len pero stačilo, doslova vrhal<br />

zhudobnenú baladu na papier. Pretože<br />

Schubert vtedy nemal klavír,<br />

bežali sme so skladbou do sály konviktu<br />

a tam ešte v ten večer bol Kráľ<br />

duchov zaspievaný a s nadšením prijatý.“<br />

Na Voglovom koncerte potom<br />

vzbudila táto pieseň takú senzáciu, že<br />

ju museli niekoľkokrát opakovanť.<br />

KAROLÍNA<br />

eď Vogl spoznal Schubertov výnimočný<br />

talent a jeho oddanosť<br />

K<br />

hudbe, ale aj jeho finančné pomery,<br />

snažil sa mu pomôcť. Na jeho príhovor<br />

prijal Schuberta ako domáceho<br />

učiteľa hudby gróf Esterházy.<br />

Za vyučovanie svojich dvoch dcér,<br />

osemnásťročnej Marie a trinásťročnej<br />

Karolíny, mu ponúkol honorár<br />

75 zlatých mesačne, čo prevyšovalo<br />

ročný plat učiteľského pomocníka.<br />

V šľachtickej rodine sa osvedčil do tej<br />

miery, že vyučoval kontesy aj pri letnom<br />

pobyte rodiny na zámočku Želíz<br />

v Uhorsku. Priatelia mu to úprimne<br />

priali. Pre Schuberta bolo v Uhorsku<br />

všetko nové. Bola to jeho prvá cesta<br />

za hranice. Nová krajina. Rovina,<br />

lány pšenice a kukurice, na svahoch<br />

vinice. Z vinární zaznievala cigánska<br />

muzika. Ťahavá, clivá, žalujúca,<br />

potom zase divoká, ohnivá – čardáš,<br />

47<br />

Svet Grálu<br />

28 | 2011


HUDBA<br />

ako sa dozvedel. Z polí sa často ozývali<br />

piesne v neznámom jazyku a inšpirovali<br />

ho ku komponovaniu. Tam<br />

vznikla skladba Divertissiment i la<br />

hongroise pre štvorručný klavír.<br />

Po skončení vyučovania odchádzal<br />

do prírody, kde sa cítil vždy najlepšie.<br />

Večery trávil s panstvom v salóne.<br />

Očakávalo sa od neho, že spoločnosť<br />

aj zabaví trochou hudby. Tak hrával<br />

buď sám, alebo s niektorou kontesou<br />

štvorručne – polonézy, valčíky, pochody,<br />

ländlery.<br />

Gróf, panovačný až bezohľadný, rád<br />

sa chválil svojím bohatstvom; grófka<br />

bola pyšná, ale o hudbu mala skutočný<br />

záujem. Kontesa Mária s ním<br />

hovorila, len keď to bolo nutné, mala<br />

však pekný soprán a rada spievala.<br />

Karolína, najmladšia, mala pre hru<br />

na klavír skutočné nadanie a bola<br />

skromná, zdvorilá. Schubertovi sa<br />

zapáčila, keď – napoly ešte dieťa –<br />

vážne, až s očareným výrazom počúvala<br />

hudbu. Bývala tichá, mlčanlivá;<br />

dalo sa tušiť, že má v sebe zvláštny<br />

svet. Na hodinách jej Schubert<br />

prehrával časti z Mozarta, Beethovena.<br />

Hľadala v hudbe cit, zážitky.<br />

Mnohé skladby sa jej zdali len ako<br />

poskladané melódie. „Ale vo vašom<br />

Impromptus, ktorý ste večer hrali,<br />

som cítila, že nám zverujete nejaké<br />

svoje tajomstvo.“ Schuberta to dojalo.<br />

Vtedy dve čisté duše harmonicky<br />

súzneli. Nebolo to náhodné<br />

stretnutie a na Schuberta hlboko<br />

zapôsobilo. Keď neskôr vyšli vo<br />

Viedni jeho Nemecké tance, boli venované<br />

Karolíne Esterházy. „Viete,<br />

že mala veľkú radosť?“ povedal mu<br />

pri jednom stretnutí vo Viedni barón<br />

Schönstein, ktorý sa vtedy v Želíze<br />

tiež zúčastňoval domácich večerných<br />

koncertov. Mal pekný barytón.<br />

Spieval niektoré Schubertove piesne,<br />

poznal jeho tajnú zamilovanosť<br />

a k Schubertovi sa správal priateľsky.<br />

„Mal som ju veľmi rád,“ priznal<br />

sa Schubert.<br />

48<br />

Svet Grálu<br />

28 | 2011<br />

NEDOKONČENÁ<br />

a jeseň roku 1822 sa rozhodol<br />

N písať novú symfóniu. Nikto si<br />

ju neobjednal, nikto ho netlačil termínom.<br />

Vedel, že to, čo napíše, bude<br />

najhlbšou spoveďou jeho vnútra. Načrtol<br />

si obrysy tém. Neponáhľal sa.<br />

Začínala jar, keď dopisoval druhú<br />

vetu. A pri tom i zostalo. Symfónia<br />

má iba dve časti. Allegro moderato<br />

a Andante con moto. Schubert vedome<br />

nepokračoval treťou a štvrtou<br />

vetou, podľa formy klasickej symfónie.<br />

Vedel, že v týchto dvoch vetách<br />

povedal všetko, čo mal na srdci. Bol<br />

spokojný. Bol si istý, že v tejto práci je<br />

sám sebou. A tak vznikla jedna z najkrajších<br />

a aj najznámejších Schubertových<br />

skladieb. Získala si mnoho<br />

sŕdc vo svete svojou prostotou, čistotou,<br />

očarujúcou melanchóliou.<br />

Jej osud je pozoruhodný. Schubert<br />

sám ju za svojho života nepočul.<br />

Po dokončení už na ňu nemyslel. Partitúru<br />

priložil na kopu iných svojich<br />

rukopisov a premýšľal o ďalšej, veľkej<br />

symfónii podľa všetkých pravidiel.<br />

So spevákom Voglom často navštevovali<br />

Graz, Voglovo rodisko, uvádzali<br />

tam väčšinu Schubertových piesní.<br />

Spoločnosť priateľov hudby v Grazi<br />

sa rozhodla, ako uznanie za tieto vystúpenia,<br />

menovať Schuberta čestným<br />

členom. Diplom priniesol Schubertovi<br />

Anselm Hutterbrenner, predseda<br />

Spoločnosti. Bol tiež skladateľom<br />

a Schubertovým priateľom. Schubert<br />

vtedy rýchlo hľadal, čím by spolku<br />

poďakoval, a vzal, čo mu prišlo pod<br />

ruku. Boli to ony dve časti symfónie.<br />

Poprosil priateľa, aby partitúru s vďakou<br />

odovzdal.<br />

Hutterbrenner partitúru neodovzdal.<br />

Buď ju nepovažoval za vhodný dar,<br />

alebo na ňu proste zabudol. Založil<br />

ju medzi svoje hudobniny a knihy.<br />

Tam, medzi zaprášenými notami,<br />

knihami a obalmi ležala zabudnutá<br />

viac než 40 rokov! Celkom náhodou<br />

Schubertov priateľ,<br />

operný spevák Michael Vogl<br />

ju tam potom objavil viedenský dirigent<br />

Johann Herbeck a predviedol<br />

ju na koncerte vo Viedni. Bolo to<br />

17. decembra 1865. Ukázalo sa, že<br />

umelecká hodnota tohto symfonického<br />

torza je nesmierna. Dielo pod<br />

názvom „Nedokončená“ čoskoro nastúpilo<br />

slávnu cestu svetom.<br />

CHOROBA<br />

rvý vycítil nebezpečenstvo otcovský<br />

priateľ Vogl. Zveril sa<br />

P<br />

Spaunovi, že mu robí starosť kamarátstvo<br />

Franza so Schoberom,<br />

u ktorého Schubert býval. Skúsený<br />

Vogl čoskoro rozpoznal, aký vplyv<br />

na Franza má Schober v oblasti mravnej:<br />

svojím temperamentom prostého<br />

a skromného muzikanta skutočne<br />

oslnil. Poživačnému a ľahkomyseľnému<br />

Schoberovi podliehal Schubert<br />

o to skôr, že ho postupne uvádzal<br />

do dámskej spoločnosti; podľa<br />

svojho úsudku v dobrej viere, že mu<br />

pomáha poznávať svet. Bola to však<br />

spoločnosť veľmi pochybného rázu.<br />

Schubert nemal so ženami žiadne


HUDBA<br />

skúsenosti a vo svojej prostote spočiatku<br />

netušil a nepochopil, čo sa<br />

stalo. Ďalej pracoval, komponoval,<br />

spieval, hral na klavír, popíjal s kamarátmi.<br />

Ale objavili sa zdravotné<br />

ťažkosti a stále ich pribúdalo. Jedného<br />

dňa zistil všetko. A zhrozil sa. Choroba,<br />

ktorou sa nakazil, bola nielen<br />

vážna, ale aj hanebná a vo vtedajších<br />

časoch neliečiteľná. Schubert spočiatku<br />

svoje ťažkosti tajil. Dokonca<br />

ani priateľ Spaun, pred ktorým nikdy<br />

nemal tajomstvá, nič netušil. Výnimku<br />

urobil len u Schobera. Tomu<br />

sa zveril so všetkým. A Schober, ktorý<br />

mal Franza svojím spôsobom skutočne<br />

rád, pomohol. Vyhľadal lekárov<br />

a takmer násilím k nim Schuberta<br />

privliekol. Dohodol sa s nimi, že liečenie<br />

bude prebiehať tajne. Finančne<br />

všetko hradil. Lekári teda liečili tajne,<br />

avšak za dvojnásobnú cenu. Sľubovali,<br />

dávali nádej, ale zdravie sa stále<br />

zhoršovalo, ťažkosti narastali. Choroba<br />

silnela, Schubertovi bolo stále<br />

horšie.<br />

Nakoniec musel do nemocnice. Tam<br />

ho liečili, ako v tých časoch vedeli.<br />

Bez dnešných antibiotík bol syfilis<br />

neliečiteľný. Výkyvy choroby, typické<br />

pre syfilis, boli umárajúce. Či mu<br />

vlasy vypadali popri sprievodnom<br />

ochorení pokožky alebo po liečbe ortuťou,<br />

sa dnes nedozvieme. Choroba<br />

sa však aj po prepustení z nemocnice<br />

stále znovu pripomínala. O trvalom<br />

zlepšení nemohlo byť ani reči.<br />

Od roku 1823 až do konca života trpel<br />

Schubert vyrážkami, bolesťami hlavy,<br />

vypadávaním vlasov, stálym pocitom<br />

nevoľnosti i občasnými depresiami.<br />

Prešiel skutočne ťažkou skúškou. Len<br />

umenie, komponovanie, hudba, mu<br />

pomohli prežiť.<br />

Ešte v nemocnici vznikla časť nového<br />

piesňového cyklu na texty Wilhelma<br />

Müllera Spanilá mlynárka. Mohol<br />

zvolať, skôr asi len pre seba, s básnikom:<br />

„Vykĺzol som Eskulapovi chudobný,<br />

holohlavý, ale živý.“<br />

BEETHOVEN<br />

edna vec Schuberta už dlho a neodbytne<br />

trápila: že sa doposiaľ ne-<br />

J<br />

stretol s Beethovenom. Žije predsa<br />

v rovnakom meste, žije jeho hudbou,<br />

študuje partitúry jeho symfónií,<br />

bezmedzne ho obdivuje. No bol<br />

si na vine sám. Beethoven bol pre<br />

neho nedosiahnuteľný vzor. Žiariaca<br />

bytosť, nedostupný velikán, podobne<br />

ako Goethe. Stretával ho síce občas<br />

na promenáde, ale nikdy nepozbieral<br />

odvahu, aby sa mu osobne priblížil.<br />

Len sa pokorne ukláňal.<br />

Nakoniec prostredníctvom Beethovenovho<br />

tajomníka Schindlera<br />

k stretnutiu predsa len došlo. Ale to<br />

už Beethoven ležal na smrteľnej posteli.<br />

Tajomník Schubertovi ešte rozprával,<br />

ako už chorého Beethovena<br />

potešil výber piesní, ktorý si vtedy<br />

Schindler od Schuberta vyžiadal,<br />

aby chorého Majstra rozptýlil. Ako sa<br />

preberal jeho piesňami a tu a tam pochválil.<br />

Potom vraj povedal: „V tom<br />

Schubertovi je božia iskra. O tom sa<br />

svet ešte dozvie.“<br />

Teraz však ležal Beethoven už v bezvedomí.<br />

Ťažko dýchal. Schubert<br />

dlho hľadel na zúboženú tvár, ktorú<br />

na koncertoch vídal za dirigentským<br />

pultom alebo za klavírom planúcu<br />

nadšením, a myslel na to, koľko málo<br />

úcty sa tomuto veľkému umelcovi<br />

za jeho života dostalo. O niekoľko dní<br />

neskôr už kráčal za truhlou Majstra.<br />

GRAZ<br />

chubert dostal pozvanie do Grazu<br />

S a mal z neho veľkú radosť. Už<br />

dlho nemohol opustiť Viedeň pre nedostatok<br />

finančných prostriedkov a aj<br />

preto, že na ňom stále ležal smútok<br />

z Beethovenovho odchodu. V Grazi<br />

bol Schubert milovníkmi hudby srdečne<br />

prijatý ako starý známy. Býval<br />

u manželov Pachlerových, ktorí ho<br />

pozvali. Boli známi ako hudobní<br />

mecenáši a častí hostitelia umelcov<br />

z Viedne. Bol pozývaný do rodín, kde<br />

sa muzicírovalo, spievali jeho piesne.<br />

Právnik Dr. Pachler potom usporiadal<br />

trojdňový vý1et do okolia; navštívili<br />

zámockú usadlosť Wildbach,<br />

kde žila Pachlerova teta so šiestimi<br />

dcérami. Najstaršia z nich, dvadsaťštyriročná<br />

Mária, spievala Schubertove<br />

piesne s klavírnym sprievodom<br />

svojho učiteľa spevu s takým zápalom<br />

a zanietením, že Schubert bol nadšený<br />

a dojatý. Potom hral do tanca<br />

on, vyvádzal s deťmi a vychutnával<br />

rodinnú pohodu, ktorú toľko vo<br />

Viedni postrádal.<br />

Veľmi sa s rodinou Dr. Pachlera<br />

zblížil. V tomto pohostinnom dome<br />

našiel skutočne priateľské prostredie.<br />

Pachlerova žena, pani Mária, bola neobyčajne<br />

zaujímavá osoba. Za svojej<br />

mladosti sa priatelila s Beethovenom.<br />

Ako Mária Leopolda Koschaková sa<br />

preslávila ako jedna z najlepších viedenských<br />

klaviristiek. Keď ju počul<br />

Beethoven, bol nadšený. Lepšieho<br />

interpreta svojich klavírnych sonát<br />

si nemohol priať. Bola amatérka, ale<br />

mnohí profesionáli jej mohli závidieť.<br />

Skvelá technika, dokonalosť frázovania<br />

a najmä hlboké prežitie a poznanie<br />

autorovho zámeru si vtedy<br />

Beethovena podmanili.<br />

Niet teda divu, že príchod Schuberta,<br />

ktorého skladby veľmi dobre poznala<br />

a výborne interpretovala, bol pre<br />

ňu sviatkom. A pre Schuberta tiež.<br />

Celé dni neutíchala v dome hudba.<br />

Pani Pachlerová hrala neúnavne<br />

jeho skladby, sprievody k piesňam,<br />

a na Schubertovo naliehanie<br />

i Beethovena. Prednes Beethovenových<br />

sonát v podaní tejto znamenitej<br />

klaviristky bol pre Schuberta vzácnym<br />

zážitkom.<br />

V Grazi bol priateľským prostredím<br />

taký inšpirovaný, že tu vytvoril niekoľko<br />

svojich najlepších piesní. Texty<br />

k nim mu odporučila práve jemnocitná<br />

Mária Pachlerová.<br />

49<br />

Svet Grálu<br />

28 | 2011


HUDBA<br />

Osemnásť dní neznamená v živote<br />

veľa. Ale pokiaľ sú naplnené šťastím<br />

a radosťou, človek si ich zapamätá navždy.<br />

Schubert po návrate do Viedne<br />

dlho spomínal. Z vďačnosti za pohostinnosť,<br />

za všetko to krásne, čo<br />

v Grazi prežil, poslal Pachlerovým<br />

vzácny dar – Detský pochod, osobne<br />

skomponovaný pre malého synka<br />

Fausta, ktorý sa učil hrať na klavír.<br />

V<br />

AUTORSKÝ KONCERT<br />

núdzi poznáš priateľa. Schubert<br />

bol, tak ako vždy, bez peňazí.<br />

V kaviarni sa na dlh živil kávou a rožkami<br />

a nebol schopný z tejto núdze<br />

vybŕdnuť. Priateľ Bauernfeld mu<br />

vtedy bez okolkov povedal: „Franz,<br />

si génius, ale inak úplne neschopný<br />

hlupák. Ľudia okolo teba poznajú<br />

tvoje meno, každá nová pieseň je pre<br />

nich udalosťou. Napísal si krásne komorné<br />

diela, symfónie, ale ani jeden<br />

vydavateľ tvoje diela nepozná, vôbec<br />

sa nesnažíš na seba upozorniť. Ľudia<br />

nepoznajú krásu tvojho umenia!“<br />

Bauernfeld navrhuje usporiadať autorský<br />

koncert. „Počúvaj ma, Franz!<br />

Koncert, koncert! Rozumieš?“ Schubert<br />

uznal, že priateľ má pravdu, ale:<br />

„Len keby som nemusel prosiť a hrbiť<br />

sa pred tými podvodníkmi…“<br />

Nakoniec nebolo treba nikoho prosiť.<br />

Všetko za neho urobili priatelia. Potrebovali<br />

iba jeho súhlas. Keď ho dostali,<br />

o všetko sa postarali. Spoločnosť<br />

priateľov hudby dala bezplatne k dispozícii<br />

sálu. Vogl ponúkol, že bude<br />

spievať bez nároku na honorár. Jeho<br />

príklad nasledovali aj ostatní umelci:<br />

Franz Böhm, výborný huslista, interpret<br />

posledných Beethovenových<br />

kvartet, podobne výborný violista<br />

Joseph Linke, aj jeden z najlepších<br />

viedenských klaviristov Karl Bocklet,<br />

spevák Tietze, speváčky sestry<br />

Fröhlichove.<br />

Sála bola nabitá. Každé číslo vyvolalo<br />

búrlivý potlesk. Keď umelci zahrali<br />

50<br />

Svet Grálu<br />

28 | 2011<br />

skvelé klavírne trio Es dur, sála sa<br />

otriasala nadšeným dupotom. Stále<br />

vyvolávali autora. Schubert bol<br />

šťastný. Prvýkrát sa presvedčil, že<br />

jeho hudba je blízka nielen okruhu<br />

jeho priateľov. Koncert skutočne priniesol<br />

finančný úspech, a nemalý: vybralo<br />

sa 800 zlatých. Pre Schuberta<br />

suma obrovská. Zaplatil dlhy, ktorých<br />

sa už zase nakopilo, a kúpil si prvý<br />

vlastný klavír.<br />

Po úspešnom koncerte sa predsa<br />

napokon ozval istý nakladateľ z Lipska,<br />

že vydá klavírne trio Es dur; síce<br />

za mizerný honorár šesťdesiat zlatých,<br />

ale aj to pomohlo. Ďalší z Mainzu,<br />

s prosbou o niekoľko menších<br />

vecí. Sľuboval ich vydať a rozširovať<br />

v Nemecku a Francúzsku. Schubert<br />

bol rád, že jeho meno sa stáva známejším<br />

aj za hranicami.<br />

FINE<br />

eto 1828 bolo suché a horúce. Viedeň<br />

sa vyľudnila. Kto mohol, od-<br />

L<br />

cestoval na vidiek. Schubert zostal.<br />

Nedržali ho tu povinnosti, ale opäť<br />

nedostatok peňazí. Nemohol si dovoliť<br />

cestovať, aj keď dostal znovu<br />

pozvanie k Pachlerovcom do Grazu.<br />

Veľmi mu to bolo ľúto.<br />

Ako vždy v takých situáciách silu<br />

na prekonanie nepríjemností a ťažkostí<br />

nachádzal v komponovaní.<br />

Píše takmer súčasne veľkú Omšu Es<br />

dur, skladbu preniknutú vnútorným<br />

smútkom, svoju poslednú pieseň Holubičia<br />

pošta a dve klavírne sonáty.<br />

Keď horúčavy poľavili a zdalo sa, že<br />

to najhoršie skončilo, Schubertov<br />

zdravotný stav sa zhoršil. Dostavili<br />

sa silné závraty. Musel zaľahnúť.<br />

Brat Ferdinand mu navrhol, aby sa<br />

presťahoval na nové predmestie Wieden,<br />

kde si postavil malý domček.<br />

Tam sa Schubert čiastočne zotavil.<br />

S Ferdinandom ešte navštívil Haydnov<br />

hrob v Eisenstadte. Po návrate<br />

do Viedne sa však jeho stav znovu<br />

zhoršil a s príchodom jesene sa zo dňa<br />

na deň zhoršoval. Začiatkom novembra<br />

musel opäť zaľahnúť s veľkými<br />

zažívacími ťažkosťami. 16. novembra<br />

bola nedeľa. Rodinný lekár Dr. Rinna<br />

nemohol prísť. Ferdinand, ktorý sa<br />

Franzovho zlého stavu zľakol, zohnal<br />

iných dvoch lekárov. Tí dali za pravdu<br />

domnienke Dr. Rinnu, že ide o týfovú<br />

horúčku, zavinenú pravdepodobne<br />

infikovanou vodou. Franz už chvíľami<br />

strácal vedomie. Keď upadol<br />

do delíria, začal ticho spievať. Bola<br />

to melódia Kráľa duchov.<br />

Schubert zomrel 19. novembra 1828<br />

o tretej hodine popoludní.<br />

Jeho priateľ, maliar Moritz Schwindt,<br />

napísal: „Schubert umrel. A s ním<br />

všetka naša veselosť, všetko, čo bolo<br />

v nás čisté a krásne.“<br />

Jediným zachovaným lekárskym<br />

dokladom je cirkevný dokument<br />

na usporiadanie pohrebu: „Franz<br />

Schubert, skladateľ, komponista, slobodný,<br />

tu narodený v č. 694 na Neuwiedene.<br />

Dňa 19. t. m. obhliadnutý<br />

na nervovú horúčku; vek 32 rokov; 21.<br />

novembra 1828 odprevadiť zvonením<br />

2. triedy o 3. hod. s 1 kňazom; bez<br />

dopl.; Farský úrad sv. Štefana, Jozeph<br />

Eckart, probošt“.<br />

Prof. Dr. Hans Bankl, súdny znalec<br />

v odbore patologickej anatómie, píše<br />

vo svojej knihe Život a smrť slávnych:<br />

„Je nesporné a dnes všeobecne<br />

uznané, že Franz Schubert zomrel<br />

na brušný týfus, infekčné ochorenie<br />

spôsobené salmonelami. Syfilis nemal<br />

rozhodujúci podiel na predčasnej<br />

smrti umelca.“<br />

Jaroslav Klimecký<br />

jaroslav.klimecky@svetgralu.cz


Rozlúčme sa<br />

s bolesťami<br />

Želám všetkým ľuďom, ktorí trpia bolesťami,<br />

aby sa ich zbavili. Niektoré bolesti<br />

sa však dajú odstrániť len veľmi<br />

ťažko. V našom článku budeme hovoriť<br />

o tom, ako telo s bolesťou pracuje a akú<br />

úlohu pri tom hrá mozog. Navzdory predstavám<br />

odborníkov, ktorí sa problematikou<br />

bolesti zaoberajú, ukazuje sa, že<br />

o jej zmiernení spolurozhoduje ľudská<br />

duša. Zamyslíme sa aj nad tým, odkiaľ<br />

sa berú bolesti končatín, ktoré dotyčný<br />

človek už nemá, resp. ako vznikajú takzvané<br />

fantómové bolesti.<br />

BOLESŤ –<br />

ZÁHADNÝ JAV<br />

Prečo je téma bolesti taká dôležitá?<br />

Dôvody môžu byť rôzne:<br />

po prvé každý z nás bolesťami trpel<br />

či trpí; po druhé bolesti slúžia na to,<br />

aby sme niečo pochopili; po tretie<br />

je bolesť impulzom, aby sme niečo<br />

urobili, teda zakročili, kým sa stane<br />

chronickou; a po štvrté je to dôležitá<br />

téma, pretože sa dodnes presne<br />

nevie, čo vlastne bolesť je. Niektorí<br />

odborníci sa domnievajú, že bolesť<br />

ako taká vôbec neexistuje, pretože<br />

ju každý človek prežíva inak a nedá<br />

sa zmerať.<br />

Prvú vlastnú intenzívnu skúsenosť<br />

s bolesťou som zažil ako malý chlapec.<br />

Stál som vo veľkej futbalovej<br />

bránke a snažil som sa chytiť strelu<br />

mierenú do ľavého horného rohu.<br />

Podarilo sa, ale veľmi ma potom<br />

bolela ruka a lekár, ktorý prišiel neskoro<br />

večer, povedal, že je zlomená.<br />

Prof. Dieter Malchow<br />

51<br />

Svet Grálu<br />

28 | 2011


ZDRAVIE<br />

Aj keď som ho sväto-sväte uisťoval,<br />

že zaspím sám od seba, dal mi na nos<br />

chumáč vaty napustený éterom a prikázal<br />

mi nahlas počítať. – Keď som<br />

sa prebral, práve mi prudko trhal<br />

rukou – zrejme preto, aby kosť vrátil<br />

na správne miesto. Našťastie sa mu<br />

to čoskoro podarilo a ja som mohol<br />

znovu zaspať...<br />

(3) Homunkulus somatosenzorickej<br />

oblasti mozgu. Plastika v Britskom<br />

múzeu názorne ukazuje relatívnu<br />

citlivosť častí tela. Somatosenzorická časť<br />

mozgu, ktorá prenáša signály bolesti, sa<br />

nachádza hore na temennom laloku.<br />

(1) Bolesť aktivuje v mozgu somatosenzorickú oblasť mozgovej kôry, insulu a predné<br />

cingulum (naľavo). Aktivita cingula je tým väčšia, čím silnejšie je pociťovaná bolesť.<br />

AKO NA SEBA BOLESŤ<br />

UPOZORŇUJE<br />

Telesné zranenie dráždi nervové<br />

zakončenia v koži a hlbšie v tkanivách,<br />

a tie vedú vzruch do miechy.<br />

Menšie bolesti sú spracované lokálne<br />

v mieche, pri silnejších bolestiach sa<br />

(2) Insula a cingulum sa aktivujú<br />

už obyčajným myslením na bolesť.<br />

Nervové bunky reagujúce na skutočnú<br />

bolesť (trojuholník) sú v tkanive uložené<br />

viac vzadu než tie, ktoré sa aktivujú<br />

očakávaním bolesti (bodky). Sú to teda iné<br />

nervové bunky. Ako príklad tu slúži insula.<br />

52<br />

Svet Grálu<br />

28 | 2011<br />

signály dostanú až do mozgu. Tak to<br />

bolo bezpochyby aj v mojom prípade.<br />

Nervové zakončenia, ktoré šíria bolestivý<br />

vzruch, reagujú rôzne: prenikavo<br />

alebo tupo, pálčivo alebo<br />

rezavo. Svrbí to alebo pulzuje, vystreľuje<br />

alebo hlodá.<br />

Bolesť aktivuje niekoľko oblastí<br />

mozgu (pozri obrázok 1), sú to: somatosenzorická<br />

oblasť mozgovej<br />

kôry, ktorá odovzdáva vnemy z povrchových<br />

častí tela a nachádza sa<br />

v hornej časti mozgu na temene;<br />

ďalej ostrov (insula), ktorý vo svojej<br />

zadnej časti sleduje stav vnútorných<br />

orgánov, a v prednej časti pocity<br />

v bruchu. K nim patria aj príjemné<br />

pocity, napr. radosť, šťastie a láska,<br />

aj nepríjemné pocity ako je odpor,<br />

nevoľnosť, nespravodlivosť a bolesť.<br />

Treťou oblasťou je predné cingulum.<br />

To rovnako reaguje na vnemy ako je<br />

strach, bolesť a radosť.<br />

Je zaujímavé, že tieto oblasti mozgu<br />

sa nevzrušia len pri fyzickej bolesti,<br />

ale aj vtedy, ak je bolesť ešte len očakávaná.<br />

Teda napríklad cestou k zubárovi.<br />

Je tu však ešte jeden priestorový<br />

rozdiel: pri obyčajnom pomyslení<br />

na bolesť sa aktivuje insula a cingulum,<br />

kým nervové bunky, ktoré reagujú<br />

na skutočnú bolesť, sú umiestené<br />

ďalej v tkanive (pozri obrázok 2).<br />

Neurofyziológ Wilder Penfield<br />

(1891–1976) elektrickým dráždením<br />

somatosenzorickej oblasti mozgu<br />

dokázal, že si človek v závislosti od<br />

miesta dráždenia uvedomuje rôzne<br />

časti tela. V mozgu tak vzniká obraz<br />

ľudskej postavy. Keďže je však prst<br />

popretkávaný nervami oveľa viac než<br />

napríklad ruka, vzniká v mozgu postava<br />

zvláštnych proporcií s obrovskými<br />

perami a rukami (pozri obrázok<br />

3), ktorej vzhľad sa od známeho<br />

ľudského, pekne tvarovaného tela výrazne<br />

odlišuje. Okrem toho mozog<br />

vníma poradie častí tela inak –<br />

po prste nasleduje napríklad oko.<br />

Bolesť sa teda prejavuje prostredníctvom<br />

miechových nervov a vo<br />

viacerých mozgových oblastiach,<br />

a preto sme ju schopní prežívať. To<br />

nám však o bolesti samotnej zatiaľ<br />

veľa nehovorí.<br />

BOLESTI BEZ<br />

TELESNÝCH PRÍČIN<br />

čo duševné bolesti? Tak napríklad<br />

trpíme, keď smútime<br />

A<br />

za milovaným človekom, alebo ak<br />

sa pohádame s priateľom. Duševné<br />

bolesti možno vybadať aj u zvierat.<br />

Len čo sa oddelia mláďatá od matky<br />

či stáda, vydávajú zvuky vyjadrujúce<br />

osamelosť.<br />

Ak si má človek duševnú bolesť<br />

uvedomiť, musí sa prirodzene prejaviť<br />

aj v mozgu. Aktivujú sa pri nej<br />

azda tie isté miesta, ako pri telesných<br />

bolestiach?<br />

Aby bolo možné túto otázku zodpovedať,<br />

skúmali sa duševné bolesti<br />

na dobrovoľníkoch. Na tento účel sa


ZDRAVIE<br />

pokusné osoby vylúčili zo skupiny,<br />

pretože sa zistilo, že ľudia sa principiálne<br />

radi pripájajú k nejakej skupine,<br />

a že strata príslušnosti k nej vyvoláva<br />

zúfalstvo. Tieto výskumy ukázali,<br />

že duševná bolesť takisto aktivuje<br />

predné cingulum. Čím je človek<br />

zúfalejší, tým zreteľnejšie stúpa aktivita<br />

tejto oblasti mozgu.<br />

Duševnú bolesť možno skúmať aj<br />

tak, že pokusné osoby sledujú obrázky,<br />

na ktorých je napríklad bolesťou<br />

skrivená tvár, alebo sa na nich<br />

niekto reže do prsta. Ide teda o schopnosť<br />

vnútorne spolupreciťovať bolesť.<br />

Toho sú schopní dokonca aj ľudia,<br />

ktorým sú telesné bolesti celkom neznáme,<br />

pretože im od narodenia chýbajú<br />

zodpovedajúce nervové vlákna.<br />

Dalo by sa dokázať, že pri spolupreciťovaní<br />

bolesti sa v mozgu uvádzajú<br />

do činnosti rovnaké oblasti ako<br />

pri vlastnej telesnej bolesti. Môžeme<br />

sa preto nazdávať, že sila vnútornej<br />

predstavivosti vedie k aktivovaniu<br />

určitých oblastí v mozgu. Vnímajú<br />

tieto oblasti mozgu bolesť?<br />

Z<br />

pohľadu<br />

ODKIAĽ SA BERÚ<br />

BOLESTI?<br />

vedy nie je na túto<br />

otázku odpoveď známa. Je snáď<br />

cingulum miestom, kde vzniká pocit<br />

bolesti? Pravdepodobne nie, pretože<br />

pochody v cingule si obvykle neuvedomujeme.<br />

Pociťovať bolesti znamená<br />

prežívať ich – či už bodajú, hlodajú,<br />

pália alebo ťahajú.<br />

A práve toto prežívanie je zvláštnosťou,<br />

ktorú neurčujú vlastnosti<br />

nervových buniek a mozgu. Dá sa<br />

teda predpokladať, že to nakoniec<br />

nie je mozog, ale duša človeka, ktorá<br />

bolesti prežíva – aj keď odborníci<br />

na bolesť dnes považujú existenciu<br />

duše za prekonanú. Lenže veľa praktických<br />

skúseností s odstraňovaním<br />

bolestí dokazuje, že bolesť je vždy<br />

duševným prežívaním. Už len nádej,<br />

že liek pomôže, môže napríklad bolesti<br />

zmierniť. To dokázali výskumy<br />

s liekmi, ktoré neobsahovali žiadnu<br />

účinnú látku (tzv. placebo). Práve pri<br />

odstraňovaní bolestí je podávanie<br />

placeba veľmi účinné, pretože vyvoláva<br />

v tele vylučovanie endorfínov,<br />

teda látok pôsobiacich podobne ako<br />

morfium. Podarilo sa tým dokázať,<br />

ako silne pôsobí nádej na zlepšenie;<br />

jej existencia spolu s prichádzajúcim<br />

zmiernením bolestí sú pôsobivým<br />

príkladom činnosti duše.<br />

Nemusí to však byť vždy len liek.<br />

Výskum dokázal, že ak sa chorý pozerá<br />

na obrázok milovaného človeka,<br />

bolesti sa zmiernia (pozri obrázok 4).<br />

(4) Bolesti vyvolané pri pokusoch vnímajú<br />

ľudia intenzívnejšie, ak držia za ruku<br />

cudzieho človeka, ktorého nevidia<br />

(naľavo). Bolesti sa zmiernia pri pohľade<br />

na obrázok milovaného partnera (vpravo),<br />

no neplatí to, ak drží pokusná osoba<br />

partnera za ruku, ale ho nevidí (naľavo).<br />

ZMIERNIŤ BOLESŤ –<br />

ALE AKO?<br />

Ako inak sa dá zmierniť bolesť?<br />

Centrum bolesti v Kolíne nad<br />

Rýnom používa okrem liekov, pohybu<br />

a fyzioterapie aj mentálny tréning.<br />

Hlavné je okamžité tlmenie<br />

bolestí. Sila myšlienok môže potom<br />

postupne analgetiká nahradiť. Je<br />

prospešné sa uvoľniť a myslieť na iné<br />

veci. Tehotné ženy napríklad môžu<br />

vedome vykonávať určitú dychovú<br />

techniku, ktorá im umožní lepšie<br />

znášať pôrodné bolesti.<br />

Pomôcť môže aj tréning fantázie –<br />

napríklad si niekoľkokrát denne<br />

predstavovať, že ležím na morskej<br />

pláži a vlny blahodarne prúdia cez<br />

bolestivé miesto a odplavujú bolesť.<br />

Závisí na sile predstavivosti, či<br />

sa stane doplnkovým prostriedkom<br />

postupného zbavovania sa bolesti.<br />

Aj liečivý magnetizmus môže byť<br />

veľmi užitočný, pomáha i akupunktúra<br />

a klasická homeopatia. Predpokladá<br />

sa, že tieto liečivé metódy majú<br />

vplyv na jemnejšie, astrálne telo človeka.<br />

Homeopatické lieky napríklad<br />

pôsobia obzvlášť dobre vo vysokých<br />

potenciách, ktoré neobsahujú už<br />

ani molekulu účinnej látky. Priamy<br />

vplyv na naše fyzické telo je tu z pohľadu<br />

chémie vlastne nemožný, napriek<br />

tomu tieto lieky účinkujú.<br />

ASTRÁLNE TELO<br />

A FANTÓMOVÉ<br />

BOLESTI<br />

Abd-ru-shin (1875–1941) vysvetľuje<br />

vo svojom diele „Vo svetle<br />

Pravdy – Posolstvo Grálu“, že na to,<br />

aby duša na fyzické telo mohla pôsobiť,<br />

potrebuje medzičlánok, ďalšie<br />

telo: astrálne. Toto telo je nevyhnutné<br />

pri vytváraní a fungovaní<br />

nášho fyzického tela; je prostredníkom<br />

medzi hmotným telom a nehmotným<br />

duchom, odovzdáva telu<br />

hnutia duše a pocity tela duši.<br />

Jeden z dôkazov, že astrálne telo<br />

skutočne existuje, poskytujú takzvané<br />

fantómové bolesti. Po amputáciách<br />

sa stáva, že v chýbajúcich končatinách<br />

môžu ešte vznikať bolesti.<br />

Takmer všetci pacienti vnímajú chýbajúci<br />

prst, ruku či nohu. Toto vnímanie<br />

sa časom zoslabuje, ale zostáva<br />

do určitého stupňa zachované. Fantómové<br />

vnímanie môže jestvovať aj<br />

u detí, ktoré sa už narodili napr. bez<br />

rúk, cítia ich, aj keď sa im nikdy nevyvinuli.<br />

Niektoré napríklad môžu<br />

pomocou vlastných myšlienok<br />

53<br />

Svet Grálu<br />

28 | 2011


ZDRAVIE<br />

(5) Škatuľa predelená zrkadlom spôsobuje<br />

u pacienta ilúziu, že sa jeho chýbajúca<br />

ruka môže pohybovať. Len čo pohne<br />

svojou zdravou rukou, postihnutá ruka<br />

sa uvoľní a fantómové bolesti zmiznú.<br />

fantómovou rukou hýbať. Iné deti<br />

majú dojem, že pri športe siahajú<br />

svojou fantómovou rukou po lopte.<br />

Jedno dievča používalo svoje fantómové<br />

prsty, aby sa v prvej triede naučilo<br />

počítať.<br />

Po amputácii môžu byť bolesti<br />

v chýbajúcich končatinách pociťované<br />

ako svrbivé, prenikavé či pálčivé.<br />

Môžu sa vystupňovať až k chronickým<br />

bolestiam, ktoré sa dajú<br />

ťažko liečiť. Ani odstránenie nervových<br />

vlákien prenášajúcich bolestivé<br />

signály z kýpťa či somatosenzorickej<br />

oblasti mozgovej kôry nevedie k zlepšeniu<br />

stavu.<br />

V súčasnosti existuje jedna nová,<br />

zvláštna technika (pozri obrázok 5).<br />

Pri nej pacient vloží svoju zdravú<br />

ruku do škatule predelenej zrkadlom<br />

na dve časti a vidí v zrkadle svoju<br />

chýbajúcu ruku (v skutočnosti len<br />

zrkadlový odraz svojej zdravej ruky).<br />

Keď rukou hýbe, pohybuje sa aj zrkadlový<br />

obraz a pacient má dojem, že<br />

hýbe chýbajúcou rukou. Aký účinok<br />

to môže mať, zistil starší pán, ktorý<br />

prišiel pri nehode o pravú ruku. Mal<br />

na jej mieste, obzvlášť v predlaktí,<br />

fantómové bolesti, ktoré už nebol<br />

schopný znášať. Pri terapii vložil<br />

zdravú ruku do škatule, a terapeutka<br />

ho viedla: „Predstavte si, že držíte<br />

v oboch rukách loptu. Cítite, aká je<br />

drsná?“ Pacient kývol. „Cítite, ako je<br />

tá lopta ťažká? Držte ju ešte chvíľu!“<br />

V zrkadle bolo vidieť dve ruky, trasúce<br />

sa pod imaginárnou záťažou.<br />

Starší pán bol ohromený, keď bolesti<br />

54<br />

Svet Grálu<br />

28 | 2011<br />

pri tomto cvičení zmizli. „Môže za to<br />

tá lopta! Pozrite sa, tá ruka bola stále<br />

ohnutá, ale teraz už visí voľne nadol!“<br />

Pre postihnutého fantómová končatina<br />

skutočne existuje. Zjavne<br />

jestvuje intenzívny vzájomný vzťah<br />

medzi astrálnym telom, amputáciou<br />

nedotknutým, a naším hmotným<br />

telom. Silné bolesti onoho staršieho<br />

pána spôsobila pravdepodobne trvalo<br />

ohnutá poloha jeho astrálnej<br />

ruky. Táto astrálna ruka chýbajúcej<br />

pravej ruky sa vďaka predstave pohybu<br />

vyvolanej zrkadlovým obrazom<br />

rovnako hýbala a uvoľnila sa.<br />

NA ČO SÚ BOLESTI<br />

DOBRÉ?<br />

Dozvedeli sme sa, že na mozog<br />

pôsobia telesné aj duševné bolesti.<br />

Tým si bolesť uvedomíme a dostaneme<br />

impulz k reakcii. Malé deti<br />

často nemôžu svoje bolesti lokalizovať.<br />

Cítia ich v bruchu, aj keď je<br />

postihnutý krk alebo noha. Cítia ich<br />

teda ešte tam, kde je astrálne telo<br />

spojené s naším telom, v oblasti slnečnej<br />

pletene. Až od tretieho roku<br />

sa dieťaťu darí správne určiť bolestivé<br />

miesto, pretože aj to patrí k procesu<br />

učenia sa.<br />

Ak trpí naša duša bolesťou, môžeme<br />

sami niečo proti nej podniknúť,<br />

zmierniť ju. Predovšetkým tak,<br />

že prijmeme pomoc a vezmeme<br />

do úvahy aj také opatrenia, ktoré sa<br />

neobmedzujú len na ľudské telo. Bolesti<br />

nám tiež pomáhajú spoluprecítiť,<br />

ako sa darí iným ľuďom, ktorí<br />

trpia bolesťami. To podnecuje našu<br />

predstavivosť a bráni napríklad dospievajúcim,<br />

aby dávali celkom voľný<br />

priechod svojej sile.<br />

Aj ľudia, ktorým chýbajú nervové<br />

prepojenia, prenášajúce bolestivé signály,<br />

sú schopní ich mieru u druhých<br />

odhadnúť. Darí sa im to vďaka vlastnej<br />

predstave, vedúcej k vnútornému<br />

prežívaniu, k spoluprežívaniu, a teda<br />

k duševnej činnosti. Bolesť je síce nepríjemná<br />

– ale mnohému nás naučí.<br />

Čím viac duša zakúsi, čím viac je<br />

vyvinutá, tým intenzívnejšie je aj<br />

jej prežívanie, a tým krajší je pre ňu<br />

i život sám.<br />

Prof. Dieter Malchow •<br />

malchow@svetgralu.cz<br />

Literatúra:<br />

(1) D. Purves et al., Principles of cognitive<br />

Neuroscience, Sinauer Inc. 2008<br />

(2) A. Ploghaus et al., Dissociating pain from<br />

its anticipation in the human brain,<br />

Science 284, 1879–1881, 1999<br />

(3) S. Einzmann, Vom Sinn der Trauer, Gehirn<br />

und Geist 12/2009, S. 16–21<br />

(4) N. I. Eisenberger et al., Does rejection<br />

hurt? An fMRI study of social exclusion,<br />

Science 302, 290–292, 2003<br />

(5) N. Danziger et al., Can we share a pain we<br />

never felt? Neural correlates of empathy<br />

in patients with congenital insensitivity<br />

to pain, Neuron 61, 203–212, 2009<br />

(6) D. J. Chalmers, Das Rätsel bewußten<br />

Erlebens, Spektrum der Wissenschaft,<br />

Feb. 1996, 40–47<br />

(7) T. D. Wager et al., Placebo effects on<br />

human my – opioid activity during pain“,<br />

Proc. Natl. Acad. Sci. USA 104, 11056–<br />

11061, 2007<br />

(8) S. L. Master et al., A pictures worth: partners<br />

photographs reduce experimentally<br />

induced pain, Psychological Science 20,<br />

1316–1318, 2009<br />

(9) V. Hackenbroich/K. Tim, Volkskrankheit<br />

Schmerz, Der Spiegel 36, 154–158, 2008<br />

(10) M. Palouckova, J. Paloucek, Heilkraft –<br />

Magnetismus und Wunderheilung,<br />

GralsWelt 49, S. 10–13, 2008<br />

(11) S. Hahnemann „Organon der Heilkunst“,<br />

1992<br />

(12) Abd–ru–shin, Im Lichte der Wahrheit –<br />

Gralsbotschaft, Verlag der Stiftung<br />

Gralsbotschaft<br />

(13) P. Rainville et al., Pain affect encoded<br />

in human anterior cingulate but not in<br />

somatosensory cortex, Science 277, 968–<br />

971, 1997


PRIKÁZANIA<br />

„Nevydáš<br />

krivého<br />

svedectva<br />

proti<br />

blížnemu<br />

svojmu!“<br />

Martin Ernst<br />

Ôsme<br />

prikázanie<br />

Reč, umenie hovoriť, to je jeden<br />

z najkrajších darov Stvoriteľa.<br />

Na začiatku bolo Slovo a to Slovo<br />

bolo u Boha. To Slovo prišlo k nám!<br />

Našou úlohou je Slovo prijať, prispôsobiť<br />

mu svoje konanie a niesť<br />

ho ďalej. Smieme a máme formovať<br />

slová hodné toho Slova, ktoré vyšlo<br />

od Boha. Majú to byť slová pravdivé,<br />

svedčiace o láske, ktorú Pán preukazuje<br />

svojim tvorom vo večnej milosti.<br />

Ôsme prikázanie nabáda k tomu, aby<br />

sme reč neviedli cestami, ktoré slúžia<br />

nečistému: nepravde, klamstvu,<br />

a spôsobujú škody spolublížnym. Ak<br />

sa dopustíme krivého svedectva, nepomôžu<br />

výhovorky typu „takto som<br />

to nemyslel“, „bolo to trocha nadsadené“,<br />

„sú to len klebety, ktoré každému<br />

občas vykĺznu z úst, bez zlého<br />

úmyslu“!<br />

Krivé svedectvo zostáva krivým<br />

svedectvom, klamstvo zostáva klamstvom.<br />

Ako ľahko je možné zdanlivo nepatrnou<br />

poznámkou ublížiť! Náznak<br />

pohŕdania, drobná zmienka často<br />

stačí navodiť nepriaznivý postoj voči<br />

neprítomným osobám. Taliansky hudobný<br />

skladateľ Gioacchino Rossini<br />

vytvoril vo svojej opere „Barbier zo<br />

Sevilly“ majstrovské hudobné dielo;<br />

v ňom poslucháčom postupne odhaľuje,<br />

ako sa malé cielené ohováranie,<br />

hudbou vyjadrené ako sotva<br />

vnímateľný tichý „vetríček“, premení<br />

na konci v ohlušujúcu búrku, ktorej<br />

má padnúť nevítaný sok za obeť.<br />

Koľkokrát sme boli v škole alebo<br />

v zamestnaní pobúrení, keď sme sa<br />

dopočuli o nepravdivom vyhlásení<br />

na svoju adresu. A proti „krivému<br />

svedectvu“ sa poškodený môže brániť<br />

len ťažko. Často sa ani nedozvie,<br />

kto je autorom týchto rečí. Ohováraním<br />

postihnutá osoba neraz pociťuje<br />

duševnú trýzeň ako následok<br />

pracovnej, alebo morálnej ujmy.<br />

A je otázne, či dotknutý vôbec bude<br />

môcť krivé svedectvo uviesť na pravú<br />

mieru. Žiaľ, vždycky ostanú ľudia,<br />

ktorí si pomyslia, že „i tak na tom<br />

musí niečo byť“.<br />

Pôvodca krivého svedectva by si<br />

však mal byť vedomý, že z neho bude<br />

musieť pred Bohom skladať účty.<br />

Jeho možno nerozvážna ľahkomyseľnosť<br />

sa mu v plnej sile vráti, pretože<br />

spravodlivý zákon spätného pôsobenia<br />

platí – aj pre tých, ktorí prekročili<br />

ôsme prikázanie.<br />

Martin Ernst •<br />

ernst@svetgralu.cz<br />

Knihu<br />

Desatoro Božích<br />

prikázaní, Otčenáš<br />

si môžete objednať prostredníctvom<br />

kupónu v časopise,<br />

alebo v našom on-line obchode<br />

na www.svetgralu.sk<br />

55<br />

Svet Grálu<br />

28 | 2011


NÁZORY<br />

56<br />

Svet Grálu<br />

28 | 2011<br />

Impressum:<br />

Svet Grálu<br />

Časopis pre duchovné súvislosti v živote<br />

číslo 28/2011, vyšlo 1. 6. 2011.<br />

Redakcia:<br />

SVET GRÁLU n. o.<br />

Vojenská 9, 040 01 Košice<br />

Adresa administrácie:<br />

Páričkova 21, 821 80 Bratislava 2<br />

Redakčná rada:<br />

Rudolf Harčarík (Košice), Mária Majerová (Košice), Roman Levický (Slanec),<br />

Rastislav Podivinský (Trenčianske Teplice), Tomáš Výboch (Komárno),<br />

Anna Štefková (Zlín), Marie Šuláková (Veselíčko),<br />

Artur Zatloukal st. (Brno), Artur Zatloukal ml. (Brno)<br />

Prekladatelia a korektori:<br />

Mária Harčaríková, Beáta Kseňáková, Maroš Látal, Mária Majerová,<br />

Rastislav Podivinský, Adela Slováčková, Andrea Stúpalová,<br />

Vladimír Trebichalský, Dagmar Trangošová, Tomáš Výboch<br />

Vydavateľ:<br />

Stiftung Gralsbotschaft<br />

Lenzhalde 15, D-70192 Stuttgart<br />

www.gral.de<br />

Rozširuje:<br />

Svet Grálu n. o.; Mediaprint-Kapa<br />

Predplatné:<br />

Svet Grálu n. o.<br />

Administrácia SG,<br />

Páričkova 21, 821 80 Bratislava 2<br />

redakcia@svetgralu.sk<br />

Výroba:<br />

Michael Oort, Stuttgart<br />

Internet:<br />

Miloš Stúpala (Bratislava),<br />

Milan Púček (Dubnica nad Váhom)<br />

Distribúcia:<br />

Tomáš Mešťánek (Bratislava)<br />

Marketing:<br />

Pavol Sokol (Pezinok), Oto Výboch (Komárno)<br />

On-line obchod:<br />

Maroš Látal (Bratislava)<br />

Grafika:<br />

Kristýna Franková (Brno), Jozef Lehotkai (Ráztočno), Alena Nairn (Praha),<br />

Martin Pukančík (Košice), Pavel Patloch (Karviná)<br />

Tlač:<br />

družstvo EKON, Jihlava<br />

Ilustrácie:<br />

• DepositPhotos.com: Stanislav Perov, Moscow, Russian Federation (2),<br />

Edward Bartel, Germany (55), Lane Erickson, Pocatello, United States<br />

(23), 1xpert, Moscow, Russian Federation (24), Andrey Armyagov, Moscow,<br />

Russian Federation (26), Kirsty Pargeter, Norwich, United Kingdom<br />

(35), Konstantin Kulikov, Saint-Petersburg, Russian Federation (5), Jan<br />

Remisiewicz, Poznan, Poland (5), yoka66, Poland (6), Maslov Dmitry,<br />

Sankt-Petersburg, Russian Federation (58), Monika Adamczyk, Komorniki,<br />

Poland (zadná strana)<br />

• Dreamstime.com: Ene (titul), Nataly Bannykh Located: Vladimir, Russian<br />

Federation (13), Pavel Losevsky Located: Moscow, Russian Federation (16),<br />

Silencefoto (18)<br />

• GralsWelt: (titul, 25, 37–41, 51–54)<br />

• wikimedia.org: (titul, 14, 42–45)<br />

• Archív Jana Krumla: (7–12)<br />

• Roman Levický: (30–34)<br />

• Kristýna Franková: (36)<br />

• morgueFile: (22)<br />

• sxc.hu: (2)<br />

• www.aufob.org: (39)<br />

• mozartschildren.wordpress.com: (46)<br />

• cmpsouthwest.org: (48)<br />

Cena:<br />

Jednotlivé číslo € 2,89 (87 Sk)<br />

Predplatné (4 čísla) € 10,62 (320 Sk)<br />

© Stiftung Gralsbotschaft, Stuttgart.<br />

Všetky práva vyhradené.<br />

Redakcia neručí za nevyžiadané príspevky.<br />

Vychádza štyrikrát ročne.<br />

Číslo registrácie: 3254/2004<br />

Český Svět Grálu<br />

si možno objednať na adrese:<br />

Nováčkova 26, 614 00 Brno<br />

www.svetgralu.cz<br />

ISSN 1614-5127<br />

www.svetgralu.sk<br />

Vážené čitateľky, vážení čitatelia,<br />

na tejto dvojstrane je priestor na Vaše ohlasy a otázky, i odpovede<br />

redakcie. Listy, názory a pripomienky čitateľov – či už súhlasné, alebo<br />

kritické – nás vždy potešia. A dvojnásobne budeme radi, ak náš časopis<br />

prispeje k väčšej hĺbke Vášho života. Tešíme sa na Vaše príspevky.<br />

redakcia<br />

Hypnóza a výlety<br />

do minulých životov<br />

Zaujímam sa o minulé životy a o život<br />

po živote. Vo vašom časopise som<br />

na túto tému čítal viaceré články. Písali<br />

ste napr. aj o Angličanke Jenny<br />

Cockellovej, ktorej sa od malička<br />

v mysli vynáral akoby jej predchádzajúci<br />

život nejakej ženy v Írsku, čo sa<br />

jej napokon aj potvrdilo. Písali ste aj<br />

o výskumoch klinickej smrti R. Moodyho.<br />

On sa však venuje aj výskumu<br />

minulých životov, na ktorý využíva<br />

regresnú hypnózu. Fascinuje ma myšlienka,<br />

že sa človek môže dozvedieť<br />

o svojom minulom živote. Chcel by<br />

som preto aj ja absolvovať regresnú<br />

hypnózu. Názory sa rôznia a ja mám<br />

obavy, či by som si nemohol nejako<br />

uškodiť, i keď propagátori týchto terapií<br />

tvrdia, že je bezpečná. Aký je<br />

váš názor?<br />

Iste by bolo zaujímavé zistiť, kým<br />

sme boli v minulom živote. Každý<br />

pozemský život je určitou kapitolou –<br />

vývojovým stupňom človeka. Tieto<br />

kapitoly sú pre nás v každom novom<br />

živote skryté a to iste nie bez príčiny.<br />

V zriedkavých prípadoch niektorí<br />

ľudia, hlavne deti, si na niektoré<br />

momenty z minulých životov spomínajú.<br />

Avšak medzi spontánnym<br />

objavením sa spomienok a ich vynúteným<br />

získavaním hypnózou je zásadný<br />

rozdiel. Praktizujúci hypnotizéri<br />

si pravdepodobne neuvedomujú<br />

dôsledky používania tejto metódy,<br />

pretože nepoznajú a ani nedokážu<br />

vnímať neviditeľné deje, ktoré počas<br />

hypnózy prebiehajú. Ich znalosti<br />

pochádzajú len z vonkajšieho pozorovania<br />

a z hmatateľných výsledkov.<br />

Tie sa môžu v lekárskej praxi na prvý<br />

pohľad javiť ako pozitívne. Sugescie<br />

počas hypnózy majú napr. odstrániť<br />

závislosť od fajčenia a znovuprežitie<br />

nejakej traumy údajne pomáha zbaviť<br />

sa psychických problémov, ktoré<br />

táto trauma spôsobovala. Na zbavenie<br />

sa závislostí je dôležitá predovšetkým<br />

vlastná vôľa človeka. Svojím<br />

vynakladaným úsilím si buduje<br />

vlastnú silu a odolnosť voči tomuto<br />

sklonu. Pomocou hypnózy sa môžu<br />

napr. tieto závislosti potlačiť, avšak<br />

tým, že si človek nevybudoval odolnosť<br />

slobodnou, vlastnou vôľou, je<br />

časom náchylný znova im podľahnúť.<br />

Takto len stratí čas vo svojom duchovnom<br />

vývoji a skutočné riešenie<br />

problému iba oddiali. Toto však nie<br />

je až také podstatné. Dôležitá je skutočnosť,<br />

že terapeut použitím hypnózy<br />

spútava ducha dotyčnej osoby.<br />

Už len tento samotný fakt je vážny<br />

duchovný prečin a to bez ohľadu<br />

na zdanlivo prospešný účinok. Spútaním<br />

je duch človeka bez ochrany<br />

vystavený neviditeľným jemnohmotným<br />

vplyvom. Len úplná voľnosť pohybu<br />

mu môže poskytnúť potrebnú<br />

ochranu. Duch musí vždy zostať slobodný.<br />

Je zrejmé, že terapeuti majú<br />

dobré úmysly a chcú pacientom pomôcť,<br />

no ani v tomto prípade neznalosť<br />

neospravedlňuje. Vo vašom prípade<br />

by ste absolvovaním regresnej<br />

hypnózy síce uspokojili svoju zvedavosť,<br />

no vzhľadom na uvedené skutočnosti<br />

považujeme za nevyhnutné<br />

pred hypnózou v akejkoľvek podobe<br />

dôrazne varovať.<br />

(RP)


NÁZORY<br />

Zánik hmoty<br />

Chcem sa poďakovať za výborný článok<br />

Zánik hmoty v najnovšom čísle<br />

Sveta Grálu. Vedecké poznatky v tejto<br />

oblasti potvrdzujú, že Abd-Ru-Shin<br />

píše pravdu v spisoch, ktoré vyšli v 30-<br />

-tych rokoch 20. storočia, čo by malo<br />

byť pre vedeckú obec faktom hodným<br />

pozornosti. Zdá sa, že Pravdu skôr objavia<br />

vedci zaoberajúci sa exaktnými<br />

vedami, než teológovia, či filozofi.<br />

Hoci aj v tejto oblasti (filozofia,<br />

myslenie, teológia) sa u nás na Slovensku<br />

začína akoby brieždiť. Konkrétne<br />

mám na mysli knihu Karola<br />

Nandráskeho a jeho najnovšiu publikáciu<br />

Ježiš a súčasnosť. Jeho „objavy“<br />

niektorých záležitostí známych z Posolstva<br />

Grálu (napríklad nezmyselnosť<br />

tzv. zástupnej obete Ježiša Krista,<br />

alebo to, že do biblie sa dostalo mnoho<br />

osobných názorov zapisovateľov, či<br />

náboženských predstáv svojej doby)<br />

sú pozoruhodné. Hoci na druhej<br />

strane, niektoré otázky na svoje riešenie<br />

akoby ešte len čakali (objasnenie<br />

pojmu „Syn človeka“, tiež vysvetlenie<br />

apokalypsy a podobne), kniha stojí<br />

za pozornosť tej čitateľskej obce, ktorá<br />

sa už neuspokojí s cirkevným výkladom<br />

sveta.<br />

(meno v redakcii)<br />

Homeopatia – liečba na dlh?<br />

Nedávno som so známymi uvažoval<br />

nad tým, že homeopatia je síce v mnohých<br />

prípadoch účinná, a to hlavne<br />

pri tzv. nevyliečiteľných chorobách, no<br />

na druhej strane môže u chorého ísť<br />

o karmickú príčinu choroby a jej vyliečním<br />

by sa karma mohla len oddialiť.<br />

Neviete náhodou, či sa s touto<br />

dilemou už zaoberal nejaký odborník<br />

na homeopatiu?<br />

Nie ste jediní, kto sa touto otázkou<br />

zaoberal. V knihe „Homeopatická<br />

veda“ George Vithoulkas, ktorý je<br />

považovaný za jedného z najväčších<br />

odborníkov medzi homeopatmi,<br />

vysvetľuje svoje stanovisko k tejto<br />

téme takto:<br />

„Každá zo skupín obtiažnych prípadov<br />

privedie ľudí, ktorí vedia o východnom<br />

mysticizme, k otázke: Aký<br />

je karmický vplyv homeopatickej<br />

liečby? Neliečime podaním lieku<br />

stav utrpenia, ktorý sa má stať podnetom<br />

k duchovnému rastu? Na to<br />

vám odpoviem: zo strany pacienta<br />

je nutná značná inteligencia a uvedomenie,<br />

aby sa vôbec začal homeopaticky<br />

liečiť, k tomu, aby spolupracoval<br />

v procese sebapozorovania<br />

a ‚spovede‘, takej potrebnej k nájdeniu<br />

lieku, aby bol dostatočne trpezlivý<br />

a nechal prebehnúť liečbu v jej<br />

vlastnom tempe bez zasahovania. Homeopatia<br />

si od svojich priaznivcov<br />

žiada mnoho. Vo svojich životných<br />

zvykoch sa musia držať pomerne prirodzenej<br />

a spontánnej stravy, musia<br />

sa vyhýbať látkam, ktoré narušujú<br />

fungovanie obranného mechanizmu,<br />

musia sledovať svoje reakcie na rôzne<br />

podnety s veľkou mierou úprimnosti<br />

a objektivity a musia byť ochotní vyjadriť<br />

skutočné prežitie svojho vnútorného<br />

stavu nerovnováhy. Ak je pacient<br />

ochotný podstúpiť túto pomerne<br />

náročnú úlohu, potom je o karmické<br />

vplyvy v procese liečby postarané.“<br />

K tomu ešte dodám zopár slov<br />

na objasnenie. Kto čítal nejaké homeopatické<br />

knihy, uvedenému citátu<br />

porozumie ľahšie. V homeopatii to<br />

napríklad bez angažovania sa pacienta<br />

do liečby vôbec nejde. On sa<br />

totiž musí začať dokonale pozorovať,<br />

uvedomovať si, čo sa s ním deje,<br />

aby mohol opísať svoje symptómy<br />

a prejavy. Druhá vec je veľká trpezlivosť,<br />

ktorú musí pacient mať. Povedzme<br />

pri liečbe kožných ochorení<br />

sa často stane, že nastane zhoršenie<br />

symptómov, ktorých „odliečenie“<br />

trvá aj týždne, a pacient to musí<br />

znášať väčšinou bez zásahu nejakými<br />

inými liekmi.<br />

Ale týchto aspektov<br />

je samozrejme<br />

viac. (TV)<br />

Vážená redakcia,<br />

prednedávnom ma veľmi upútal úryvok<br />

z autobiografie známeho švajčiarskeho<br />

lekára, psychológa a psychoterapeuta<br />

Carla Gustava Junga:<br />

Spomienky, sny, úvahy. Tento krátky<br />

príbeh napísal na základe zážitkov,<br />

ktoré prežíval počas ťažkého srdcového<br />

záchvatu. Rád by som sa s vami<br />

oň podelil:<br />

„Stalo sa čosi zvláštne. Mal som pocit,<br />

že všetko zo mňa opadlo; všetko čo<br />

som čakal, želal si. Alebo na čo som<br />

myslel, celá fantazmagória pozemskej<br />

existencie odpadla alebo mi bola<br />

odňatá – bol to mimoriadne bolestivý<br />

proces. Niečo však ostalo; bolo<br />

to, akoby som teraz so sebou niesol<br />

všetko, čo som kedy zažil či urobil,<br />

všetko, čo sa stalo v mojej blízkosti.<br />

Mohol by som tiež povedať: bolo to<br />

vo mne, bol som to ja. Pozostával<br />

som takpovediac z toho všetkého,<br />

z vlastnej minulosti a bol som si stopercentne<br />

istý, že to je to, čím som.<br />

Som tento uzlík toho, čo bolo a čo<br />

sa dosiahlo.<br />

Táto skúsenosť mi dala pocit mimoriadnej<br />

chudoby, no zároveň<br />

úžasnej plnosti. Neexistovalo už nič,<br />

čo by som si želal či chcel. Existoval<br />

som v akejsi objektívnej forme. Bol<br />

som tým, čím som bol kedysi a čím<br />

som žil. Spočiatku prevládal pocit<br />

zániku toho, že som bol všetkého<br />

zbavený či okradnutý, ale zrazu to<br />

nebolo vôbec dôležité.<br />

Všetko sa zdalo minulosťou; to čo<br />

ostalo, bola dokonaná udalosť bez<br />

akéhokoľvek vzťahu k tomu, čo bolo.<br />

Neostala nijaká ľútosť, že sa niečo<br />

zahodilo, či stratilo. Naopak: mal<br />

som všetko, čím som bol, a bolo to<br />

všetko...“<br />

(meno v redakcii)<br />

57<br />

Svet Grálu<br />

28 | 2011


NOVINKA<br />

Druhé vydanie knihy<br />

www.svetgralu.sk<br />

Táto kniha opisuje nevšednou formou pôsobenie pozoruhodných osobností v rôznych historických obdobiach. Príbehy<br />

stoja nad rámcom bežných archeologických bádaní, sú oslobodené od neskorších mocenských a geopolitických<br />

vplyvov a vďaka svojmu pôvodu približujú vtedajšie dianie zrozumiteľným spôsobom. Jednotlivé príbehy sledujú<br />

duchovný vývoj ľudí v dávnych dobách, sú prijímané a zobrazované povolanými ľuďmi.<br />

Dočítate sa v nej o bájnej Atlantíde, o Inkoch a ich veľkej<br />

ríši v Strednej a Južnej Amerike, ktorá dosiahla v mnohých<br />

oblastiach mimoriadnu úroveň vývoja, ďalej sa dozviete<br />

o prvom pozemskom splnení zo Svetla v Abd-ru-shinovi, jeho<br />

mladosti a dobe zrelosti v ríši Ismánov a jeho život v ríši Is-Ra.<br />

Nasleduje život Kassandry a jej neúnavná pomoc ľuďom<br />

Tróje, ďalej pôsobenie Jána Krstiteľa, a napokon čin Božej<br />

lásky v Ježišovi z Nazaretu.<br />

Zaviate<br />

doby<br />

sa prebúdzajú<br />

2. zväzok<br />

58 58<br />

Svet Svet Grálu Grálu<br />

28 | 2011<br />

28 | 2011<br />

Bežná cena: 16,00 €<br />

Cena pre predplatiteľa Sveta Grálu: 15,68 €<br />

V ponuke sú všetky tri zväzky knižnej série Zaviate doby sa prebúdzajú.<br />

Knihu si môžete objednať prostredníctvom priloženého objednávacieho kupónu,<br />

alebo v našom on-line obchode na stránke www.svetgralu.sk


NOVINKA<br />

už 6.vydanie!<br />

Vo svetle Pravdy<br />

Posolstvo Grálu<br />

jednozväzkové vydanie<br />

P<br />

rednášky tohto diela sa zaoberajú<br />

svetonázorovými<br />

otázkami a odpovedajú na ne<br />

jasným a dôsledným spôsobom.<br />

Pred čitateľom sa rozvinú zákonitosti<br />

sveta ako obraz Stvoriteľovej<br />

vôle, vylíčené tak, aby ich<br />

človek mohol pochopiť a nachádzať<br />

vo svete okolo seba.<br />

Autor sám k tomu hovorí: „Poznatky,<br />

získané z tejto knihy sú<br />

také ohromné, že nezaujatého<br />

čitateľa nútia k zamysleniu, skúmaniu<br />

a napredovaniu. Kto sa<br />

nebojí nadvihnúť závoj tam, kde<br />

pre neho ešte dnes spočívajú<br />

veľké záhady života, tomu kniha<br />

prinesie bohatý úžitok. Stane sa<br />

mu živým posolstvom z Grálu.<br />

Bežná cena: 21,00 €<br />

Cena pre predplatiteľa Sveta Grálu: 20,79 €<br />

V ponuke sú aj samostatné zväzky tohto trojzväzkového diela, ako aj audio záznam všetkých prednášok<br />

na CD či DVD vo formáte MP3. Knihu si môžete objednať prostredníctvom priloženého objednávacieho<br />

kupónu, alebo v našom on-line obchode na stránke www.svetgralu.sk


Tisíckrát mohou politici opakovat na všech mezinárodních fórech, že základem nového<br />

světového uspořádání musí být obecný respekt k lidským právům – a nic to nebude<br />

platné, pokud nebude tento imperativ vyrůstat z respektu člověka k zázraku bytí,<br />

k zázraku vesmíru, k zázraku přírody, k zázraku vlastní existence. Skutečně si vážit<br />

sebe sama i svých bližních – a ctít tudíž i jejich právo – může jen ten, kdo je skloněn<br />

před autoritou vesmírného řádu a před autoritou stvoření a kdo si dokáže vážit práva<br />

být jejich součástí a účastníkem.<br />

Václav Havel

Hooray! Your file is uploaded and ready to be published.

Saved successfully!

Ooh no, something went wrong!