jún 2010 – august 2010
Neviditeľné skutky, ktoré menia život
strana 10
Neviditeľný svet, ktorý sa riadi rovnakými
zákonmi ako ten viditeľný
strana 19
Výber mena a výchova pred narodením
strana 25
Liečivá sila a zázračné uzdravenie
strana 33
Cena 2,89 € (87 Sk)
december 2010 – február 2011
strana 13
strana 16
strana 21
MUDr. Denisou Borošovou
strana 25
Cena 2,89 € (87 Sk)
www.svetgralu.sk
Duchovné súvislosti v živote
Príroda ich potrebuje,
my ich potrebujeme.
eme.
Napriek tomu miznú...
strana 5
Rozhovor s homeopatkou
Teréziou Stankovskou
strana 15
www.svetgralu.sk
Duchovné súvislosti v živote
marec – máj 2011
september 2010 – november 2010
Čo s
prebytkom CO 2 v atmosfére?
Vrátiť do pôdy!
strana 20
Varovné proroctvo krásnej Panej
strana 39
strana 7
Na hranici medzi vedou a duchovným poznaním
strana 6
strana Nezvyčajný 36
príbeh z dejín modernej justície
strana 10
Neviditeľné žiarenia, ktoré
ovplyvňujú naše zdravie
strana 30
Cena 2,89 € (87 Sk)
Ako súvisia čakry, aura
a energetické pole?
strana 46
Cena 2,89 € (87 Sk)
www.svetgralu.sk
Duchovné súvislosti v živote
www.svetgralu.sk
Duchovné súvislosti v živote
Keď sa po transplantácii
človek cíti ako niekto iný
strana 13
Nakoľko pravdepodobný
bol vzťah Ježiša s Máriou
Magdalénou?
strana 37
Výskum starých jazykov
prináša
nový pohľad
na nejasné
né miesta Koránu
strana 12
alebo ako sa do hory volá,
tak sa z hory ozýva
strana 17
Grál je od dávnych čias symbolom ideálu,
hľadania vysokých duchovných a mravných hodnôt.
V 21. storočí sa svet zmenil na nepoznanie, ale hodnoty zostávajú.
Ďalšie číslo 29
Vytvorte si lepší osud
Čo je to osud? Ako vzniká a ako pôsobí?
Osud väčšinou považujeme za niečo
nezmeniteľné, čo človeka postihne bez
toho, aby to mohol ovplyvniť. Ale – čo ak
si ho vytvárame sami? Čo ak sme sami
strojcami svojho šťastia aj neštastia...
Vychádza v júni 2011
Svet Grálu
Tajomná moc
myšlienok
Svet, ktorý nevidíme,
ale ktorý vidí nás.
Svet Grálu
Svet Grálu
24
vu
Výskum myšlienok
Prečo miznú
včely?
Mágia – cesta do neznáma
Svet Grálu
Svet Grálu
25
19
Homeopatia –
Tajomstvo zrodenia
vášeň na celý
2012 život
Cesta k životu Predposledné Vianoce,
alebo zbytočná panika
?
Karma – čo to je?
Seriál MUDr. Jana Paloučka
Josef Bohuslav Foerster
Keď sa práca stáva službou Bohu
Svetlo, ktoré lieči
Rozhovor s psychoterapeutkou
Svet Grálu
8 STRÁN NAVIAC !
Milí čitatelia,
od tohto čísla pre vás
časopis opäť rozširujeme
za nezmenenú cenu.
Feng Shui
Energia priestoru pre
zdravý a harmonický
27
život
Humus – šanca pre klímu
Turzovka – slovenské Lurdy
Tajomstvo energetickej
výmeny
Zánik hmoty
Skrytý národ
O podivuhodnej
spolupráci medzi
prírodou a človekom 1944: Posledný proces
s čarodejnicami
Dospievanie –
kľúč k dospelosti
Pre okolie neľahké obdobie života,
pre človeka samotného rozhodujúce
hľadanie životných postojov.
Ako rozlúštiť
Korán?
Dospievajúca
mládež zblízka
Svet Grálu
26
Zánik sveta v decembri 2012?
Svet Grálu
Radiestézia – cesta
k harmonickému
prostrediu
Transplantácia
spomienok
Prečo ľudia po transplantácii
preberajú vlastnosti svojich darcov?
Transplantácia
spomienok
Tajomstvo Márie
Magdalény
AUDIO záznam prednášok
Fóra Sveta Grálu 2009 v Brne
Nestihli ste, alebo ste sa nemohli zúčastniť prednáškového Fóra Sveta Grálu v Brne na jeseň 2009?
Ponúkame Vám zvukové záznamy prednášok známych autorov Jana Paloučka, Víta Syrového, Artura Zatloukala,
Heleny Bartošovej a Margot Ruis, v ktorých sa dotkneme tém ako sú Život po smrti, Riziká transplantácií,
Ako je zloženie krvi závislé od prijímaných pokrmov a nápojov, O bytostiach prírody a iných
Cena za 1 CD: 2,60 € / 2,42 € pre predplatiteľa
Zľava
pri kúpe
celej edície
-10 %
MUDr. Jan Palouček
VÍRA V UZDRAVENÍ –
STAČÍ TO?
Ing. Vít Syrový
TAJEMSTVÍ KRVE
Ing. Artur Zatloukal
SMRTÍ ŽIVOT NEKONČÍ
Margot Ruis
BYTOSTI PŘÍRODY:
PŘÁTELÉ ČLOVĚKA,
OCHRÁNCI ZEMĚ
Mgr. Helena Bartošová
HLEDALI POMOC PRO TĚLO…
NAŠLI POMOC PRO DUŠI
Přednáškové fórum Světa Grálu v Praze
říjen 2009
Přednáškové fórum Světa Grálu v Praze
říjen 2009
Přednáškové fórum Světa Grálu v Praze
říjen 2009
Přednáškové fórum Světa Grálu v Praze
říjen 2009
Přednáškové fórum Světa Grálu v Praze
říjen 2009
Celá edícia Fóra SG 2009 pozostáva z 5 CD v cene 11,70 €
CD si môžete objednať prostredníctvom priloženého objednávacieho kupónu,
alebo v našom on-line obchode na stránke www.svetgralu.sk
lobalizácia sa spočiatku javila
G ako veľmi dobrý prostriedok
pre rozvoj chudobných regiónov.
Medzinárodný obchod bez bariér
mal umožniť krajinám tretieho
sveta dostať sa na najlukratívnejšie
trhy Európy a severnej Ameriky.
V prejavoch politikov a v novinových
titulkoch to zaznieva ešte aj
dnes idylicky – skoro ako v známej
Werichovej pesničke: „Ten dělá to
a ten zas tohle... a všichni dohromady
budeme mít dost“. Ambiciózny
plán sa po druhej svetovej
vojne skutočne rozbehol. Ale len
pomerne málo ľudí vie, akým spôsobom
a s akými výsledkami. Napodiv,
najprv bolo potrebné presvedčiť
mnohé krajiny, aby začali vôbec
niečo na export vyrábať. Väčšina
afrických i ázijských krajín vyrábala
totiž komodity takmer výlučne pre
domácu potrebu. Na super efektívne
technológie nemali prostriedky.
Preto im skupina najsolventnejších
krajín ponúkla takzvanú rozvojovú
pomoc. Nazvime to však pravým
menom – finančné pôžičky. Dve
inštitúcie stáli v centre tohto diania:
Medzinárodný menový fond
a Svetová banka. Neuplynuli ani
dve desaťročia, kým sa ukázala
odvrátená tvár finančných „injekcií“:
astronomické zadĺženie Afriky
a Južnej Ameriky, povinné škrtanie
výdavkov na školstvo, zdravotníctvo
i sociálnu sféru, zbedačenie
obrovských skupín vidieckeho obyvateľstva,
ktorých miesto na trhu
zabrali nadnárodné spoločnosti
z „darcovských“ krajín. Bola to
teda devastujúca „pomoc“. Znie to
ako zlý vtip, keď sa dozvedáme, že
napríklad Sudán vyvážal do Európy
arašidy a rezané kvety, zatiaľ čo domáci
po tisícoch umierali od hladu.
Mnohí bývalí pracovníci Svetovej
banky i MMF po rokoch prehovorili
a odhalili pozadie rozvojovej pomoci:
tieto pôžičky boli národným
vládam doslova vnútené, pomocou
skorumpovaných politikov, alebo
i vojenským zastrašovaním. Rozvoj
teda do chudobnej Afriky i Ázie prišiel,
ale prevažná väčšina pridanej
hodnoty putovala späť na bohatý
Sever. Hrubý domáci produkt rástol,
ale rovnako tak aj miera chudoby.
Ozývajú sa i hlasy, že mnohé
prvky takejto „pomoci“ možno
vidieť v prodemokratickom vývoji
v bývalom socialistickom bloku.
Snáď len „ázijské tigre“ sa tomuto
scenáru vyhli – vďaka disciplíne,
ústupkom Svetovej banky a investíciám
do technológií. Inde vo svete
však bol výsledok globalizácie viac-
-menej katastrofálny. Preto už pred
dvoma desaťročiami veľká skupina
humanitárnych, ľudsko-právnych
aj ekologických organizácií vyhlásila
kampaň proti politike Svetovej
banky i Medzinárodného menového
fondu s názvom „40 rokov
stačilo“. Odvtedy bojujú za zrušenie
alebo zásadné prebudovanie týchto
inštitúcií. Mohutné protestné akcie
po celom svete každoročne poukazujú
na prešľapy globalizácie, ktoré
sú v skutočnosti fatálnym zlyhaním
morálky a zodpovednosti. Ku kritikom
voľného obchodu nepatria len
anarchisti a nacionalisti, ale aj svetoznámi
vedci ako Noam Chomsky,
alebo Joseph Stiglitz. Ten druhý je
laureátom Nobelovej ceny za ekonómiu.
Nedávno, pod tlakom celosvetovej
finančnej krízy vyslovil
okrídlený výrok v tomto duchu:
vytvorili sme síce globálne trhové
hospodárstvo, ale nevytvorili sme
jednotnú svetovú vládu, ktorá by
dokázala korigovať jeho nedostatky.
Jedno je viac než isté: rozvojové krajiny
nechcú ďalej znášať bremeno
obrovských dlhov, nechcú predávať
svoje prírodné bohatstvo za babku
a ich skorumpované vlády už nedokážu
udržať na uzde masy zbedačených
ľudí. Je smutné, že napriek
NA ÚVOD…
obrovskej kritike sa najbohatšie
krajiny sveta dosiaľ nenaučili konať
na svetovej scéne čestne a zodpovedne.
Globalizácia v skutočnosti
zrodila len jednu privilegovanú
skupinu – hŕstku megaobchodníkov.
Tri-štyri desiatky súkromných
nadnárodných spoločností, ktorých
majetok prevyšuje národný rozpočet
ktoréhokoľvek menšieho štátu.
Nemálo kritikov globalizácie dnes
tvrdí, že svet už má v súčasnosti
jedinú vládu – a tou je Organizácia
svetového obchodu (WTO), kde
majú súkromné spoločnosti nesmierny
vplyv. Nečudujme sa preto,
že sa v povedomí verejnosti tak
dobre darí konšpiračným teóriám.
Či sa to politikom a médiám páči
alebo nie, hitom státisícov mladých
ľudí sú dnes filmy ako Zeittgeist Addendum
a dokumenty, aké točí Michael
Moore. Čo je však oveľa horšie,
úplne sa stráca dôvera v to, že niečo
na chode vecí môžu zmeniť demokratické
voľby. Obávam sa preto, že
viac než konšpiračných teórií, mali
by sme sa báť nárastu revolučných
nálad všade vo svete. Ale aj volanie
po revolúcii zakrýva podstatný
problém ľudstva – a tým je lenivosť
myslenia a niekde ešte pohodlný
„spánok“ ducha. Stotožňujem sa
preto s myšlienkou, že skutočný pokrok
znamená krok za krokom, nie
revolúciu za revolúciou, ako to raz
pekne vystihol spisovateľ Ladislav
Ballek. A čo si o tom myslíte Vy?
Roman Levický
3
Svet Grálu
28 | 2011
OBSAH
ŽIVOT
Výmena manželiek
Čo pre jedného človeka predstavuje nebo,
pre iného môže byť peklom
ROZHOVOR
Môj architektonický názor
vystihuje jeden pojem: Súlad
5
TÉMA
Kasínový kapitalizmus
Nedostatky kapitalistického systému
sú stále zreteľnejšie
35
TÉMA
Slobodný trh – cesta
k neslobode
Rozhovor s Janom Krumlom
o nešvároch, ktoré hyzdia náš vidiek
7
Trpké plody ekonomickej globalizácie 13
ZDRAVIE
Homeopatia – liečebné umenie
S. Hahnemann položil základy vyhľadávanej
alternatívnej liečby
KLÍMA
Zalesnenie Sahary
ochladí Zem
18
Vedci prišli na spôsob, ako zastaviť globálne otepľovanie 22
NÁBOŽENSTVO
„Neste si vzájomne bremená!“
Z pokladov Biblie
TÉMA
Deravá spravodlivosť
Nepretržitý hospodársky rast a blahobyt pre všetkých?
ROZHOVOR
Pokiaľ ráno vyjde slnko,
je to dobré
23
24
Rozhovor s ekologickým aktivistom Jozefom Kratochvílom 30
4
Svet Grálu
28 | 2011
ZÁHADY
Fenomén kruhov v obilí
Kruhy ako dôkazy neviditeľných síl pôsobiacich okolo nás
FOTOREPORTÁŽ
Kruhy v obilí
NÁBOŽENSTVO
36
Sú kruhy v obilí posolstvom od
mimozemšťanov, alebo len hlúpym
žartom?
40
Bezohľadný boj o základné pravdy
HUDBA
Franz Schubert
„Muzikant Boží, ktorý zostúpil z nebeského kraja...“
ZDRAVIE
Rozlúčme sa s bolesťami
Kde bolesť vzniká a ako sa jej zbaviť?
Pramene a prejavy fundamentalizmu
42
46
51
PRIKÁZANIA
Ôsme prikázanie 55
NÁZORY
Listy čitateľov 56
ýmena manželiek“ – citlivému
„V uchu toto slovné spojenie určite
nelahodí. A pokiaľ je to názov vysielania,
nesie v sebe čosi pohoršujúce.
Áno, nemýlite sa – je to zámer. Provokatívne
názvy programov vymýšľajú
ich tvorcovia, aby zvýšili ich sledovanosť.
Pri nahliadnutí do televízneho
programu a ani z vysielacieho času
nie je jasné, o aký druh relácie vlastne
ide. Pri „Výmene manželiek“ to však
hneď po prvých minútach vysielania
vyjde najavo: očividná snaha o senzáciu.
Požadovaný efekt sa dosahuje
tým, že v jednotlivých častiach producenti
postavia proti sebe osobnosti
z diametrálne odlišných spoločenských
kruhov – čím rozdielnejšie je
sociálne zázemie protagonistov, tým
je energia kolízie silnejšia.
Pravidlá tejto hry sú veľmi jednoduché:
matky a zároveň manželky
z dvoch úplne odlišných rodín, výrazne
sa líšiacich svojimi životnými
filozofiami, sa na desať dní vymenia.
Pani A sa v „hosťovskej“ rodine B
potom pred kamerou stará o cudzie
deti i manžela, udržiava byt v čistote
a rodinných príslušníkov v dobrej
pohode, zatiaľ čo pani B sa pokúša
o to isté v rodine A. Vlastne by tento
pseudoexperiment ani veľmi nestál
za zmienku. Nedávno však toto vysielanie
prinieslo pozoruhodný príbeh
a mne sa v mysli vynorilo podobenstvo,
ktoré by tvorcom programu celkom
iste neprišlo na um.
Na jednej strane sa zvedaví diváci
stretli s milou, vzornou budhistickou
rodinou – s tromi citlivými deťmi
a vnímavými a milujúcimi rodičmi.
Stravovali sa prevažne plnohodnotnými
biopotravinami, o šiestej ráno
vykonávali svoje budhistické praktiky
a modlitby a aj pre pavúkov na strope
vymýšľali roztomilé mená. Protipól
k rodine A našla televízia v jednom
tuctovom paneláku kdesi v Nemecku.
Išlo o nezamestnaný pár zo žalostných
pomerov, zvyknutý na konzumovanie
hotových jedál všetkého druhu, citovo
otupený a s nadváhou.
V nasledujúcich 45 minútach som
videl niečo prinajmenšom desivé.
Zatiaľ čo „budhistická“ žena v panelovom
dome pôsobila len komicky
a trochu zmätene, „paneláková“ žena
v budhistickom „chráme“ sa novej situácii
prispôsobiť nedokázala.
ŽIVOT
Výmena
manželiek
Každú zo žien stanovené pravidlá hry
zaväzujú k tomu, aby sa starala o domácnosť
„novej“ rodiny a prevzala rodičovské
povinnosti. Dotyčná mladá
žena z paneláku to však videla úplne
inak. Nová matka sa rýchle vzdala
všetkých svojich povinností a správala
sa skôr ako na dovolenke. Vyhýbala sa
vykonávaniu domácich prác, bránila
sa aj spoločnému stolovaniu s rodinou,
a „bio“ odmietala už len z princípu.
Dožadovala sa hotových jedál, ktoré
mohla zjesť hneď po vybratí z chladničky,
keďže bio jej pripadalo jednoducho
odporné.
5
Svet Grálu
28 | 2011
ŽIVOT
Napriek všetkým peripetiám a provokatívnemu
správaniu mladej ženy sa
otec rodiny usiloval o vzájomné porozumenie,
vysvetľoval svoj princíp,
dokonca prejavoval pochopenie pre
správanie hosťa, zároveň však seba
a svoju rodinu ochraňoval pred nelichotivými
slovnými útokmi. V čase,
ktorý televízia vymedzila, nakoniec
zlyhalo všetko dobre mienené úsilie
o integráciu mladej dámy do ako-tak
harmonického mechanizmu. Zdravá
výživa bola zakázaná, pravidelná
hodina jógy zosmiešnená, raňajky,
ktoré deti s dojímavou láskavosťou
doniesli vymenenej matke až do postele,
boli zavrhnuté. Udivený divák
musel napokon sledovať, ako si táto
žena – totálne vynervovaná – po desiatich
dňoch hekticky balí kufre a bez
akejkoľvek rozlúčky, nadávajúc uteká
z „oblasti vysokého tlaku“ tejto priateľskej
a milej rodiny. Posledná veta
vyslovená do kamery znela: „To bolo
najhoršie obdobie môjho života.“ Tá
veta mi vyrazila dych. „Nie, nie, milá
dáma, to bolo najlepšie obdobie vášho
života! Len si to ešte neuvedomujete!“
Vypol som televízor, zamyslene som
hľadel pred seba a vtom sa mi vybavil
titulok zo správ posledných dní:
„Samovražedný atentátnik sa vyhodil
do vzduchu, pričom prišli o život
desiatky ľudí“. Na fotografii, ktorú
zanechal na rozlúčku, bolo vidieť
atentátnikovo radostné očakávanie
raja. Prečo, pýtal som sa sám seba, sa
mi v mysli vybavila táto žena z paneláku
súčasne s obrázkom atentátnika?
Čo majú tieto dve osoby spoločné?
On verí na podivný „výťah do neba“,
na raj, kam sa možno dostať vykonaním
neobyčajne brutálneho činu;
ignorantskú ženu mal naproti tomu
prepraviť „nahor“ dramaturgický
zámer televízie – ona však v pomeroch
podobných raju neobstála.
Odmyslime si teraz sociálne problémy,
ktoré prispievajú k tomu, že je človek
schopný bez výberu zabiť kohokoľvek.
Ponechajme bokom i mizerné
vzdelanie v náborových táboroch
samovrahov, ich chudobu a útlak. Aj
v takýchto pomeroch človeku ešte zostáva
poistka proti páchaniu zla – je to
jeho svedomie. Hádam každý dokáže
jasne vycítiť, že vraždenie môže byť
len zlé, a neprivedie ho do neba. Proti
tomuto klíčiacemu zárodku svedomia
však človek, ktorého pohľad na svet
je neúplný a kusý, postaví vštepenú
vieru, ktorá v zločine vidí ušľachtilý
skutok. Výsledkom takéhoto spôsobu
myslenia je domnienka, že vykonaním
takého mimoriadneho činu sa možno
dostať priamo do nebeských hájov, kde
už nebude dôležité žiadne spôsobené
bezprávie, a človeku „tam hore“ bude
odpustená každá slabosť charakteru.
Pripusťme, že by sa samovražedný
atentátnik mohol po vykonanej tzv.
„statočnej vražde pre Stvoriteľa“
skutočne prebudiť v nebeskej ríši,
po ktorej túžia všetci ľudia. So svojím
presvedčením by jednoducho okolitú
tajomnú krásu ani nebývalý pocit bezpečia
vôbec nemohol pocítiť, pretože
svoj zmysel pre vnímanie podstaty
týchto síl nikdy nerozvíjal. Dezorientovane
by blúdil a kvôli svojim
odlišným predstavám a chápaniu by
nebol schopný pochopiť ani odpovede
na svoje otázky po vyššom zmysle; pripadali
by mu len ako záhadné našeptávanie,
skôr ako bizarná, nepríjemná
hra. Vystavený neustálemu nepohodlnému
tlaku, musel by skôr či neskôr
utiecť... ako vymenená manželka z panelového
domu, ktorá nespoznala, že
sa svet okolo nej zmenil k lepšiemu.
Nijaký „výťah do neba“ neexistuje.
Výstižne to opisuje Hermann Hesse
vo svojom podobenstve o dychtiacom
človeku vo stvorení: „Máme radostne
prechádzať územie za územím, nelipnúť
na žiadnom z nich ako na vlasti.
Duch nás nechce pripútavať a obmedzovať,
on nás chce stupienok za stupienkom
dvíhať, rozširovať.“
To nám dáva tušiť, aká veľká premena
je nevyhnutná, aby sme mohli obstáť
v duchovnej ríši. Dôležitou – verme,
že iba rečníckou – však zostáva otázka,
ktorá sa stáva základom životného postoja.
Kto má túto prácu vykonať: či
Boh, ktorý premení na svätých úplne
všetkých vrátane vrahov a zločincov,
alebo človek sám.
6
Svet Grálu
28 | 2011
Mehmet Yesilgöz
yesilgoz@svetgralu.sk
S JANOM KRUMLOM O NEŠVÁROCH,
KTORÉ HYZDIA NÁŠ VIDIEK
Môj architektonický názor
vystihuje jeden pojem:
Súlad
Jan Kruml stál pred dvadsiatimi
rokmi pri zrode českého Programu
obnovy dediny, ktorý vychádzal
práve zo skúseností rakúskych
susedov. Odborník na vidiecku
architektúru i politiku je aj vo
svojich sedemdesiatich šiestich
rokoch stále aktívny. V nedávnej
dobe napríklad vydal DVD Vesničko
má přestavovaná, kde upozorňuje
prostredníctvom osvetového
programu na vývoj zástavby
na vidieku, prináša príklady súladu
a citlivosti k miestnemu rázu
i varovania pred náhodilosťami
a nešvármi.
ROZHOVOR
Aj Vám sa zdá, že náš vidiek je krásny, že máme krásnu krajinu, ale že s vidieckou
výstavbou občas nie je niečo v poriadku? Komunistickú šeď dvojgeneračných hranatých
viliek striedajú katalógové domčeky pestrých fasád, do očí bijú vežičky, z jedného
domu niečo vytŕča, v druhom sa niečo stráca, kdesi vedľa plánkového plotu sa
honosí susedova honosná krútená kovová brána dovezená z Poľska, pribúda satelitných
dediniek, kvetiny a stromy typické pre vidiek vystriedala okrasná a cudzokrajná
zeleň… Tiež ste si všimli, že na rozdiel od rakúskych dedín tomu u nás chýba
štýl, súlad a úcta ku krajine a tradíciám? Máme právo naložiť so slobodou naozaj tak,
ako sa nám zapáči a stavať či upravovať svoje domy bez ohľadu na okolitú krajinu či
výstavbu? Český architekt Jan Kruml vystihol svoj názor slovami: „Dedinské je všetko
prosté, neokázalé, jednoduché, úmerné, ručná práca, láskyplne spracované, citlivé,
susedské, pokorné, späté s prírodou a ľudstvom. Cudzie je všetko prenesené , okázalé,
vypínavé, nákladné, necitlivé k susedstvu, egoistické, narcistické, vytvárajúce si svoj
vlastný, uzavretý svet.“
an Kruml pochádza z brnianskej časti
J Tuřany, čo bola v dobe jeho detstva
v podstate dedina. Vyučil sa najprv
za murára, potom vyštudoval stavebnú
priemyslovku, následne Vysoké učení
technické v Brne, fakultu architektúry
a pozemného staviteľstva. Mal jednu
sestru, jeho otec bol učiteľ, ktorý pôsobil
na rôznych miestach, napríklad
aj na Valašsku. Jan Kruml hovorí: „Tuřany
majú doteraz dedinský charakter.
Napríklad na pohreb miestneho obyvateľa
sa ešte i dnes zíde temer celá obec.
V miestach, kde Otec Benedikt bozkával
na letisku zem, bolo predtým naše pole,
na ktorom som pracoval. Pamätám si
dobre na les, v jeho tieni sme obedovali
a na studienku, z ktorej sme pili vodu.
Keby sa tam dnes tá voda našla, bude
ešte smrdieť po sovietskom benzíne.“
Motivačná skica a výsledok návrhu Jana Krumla (Rekonštrukcia
„orlovne“ v Boleradiciach, kde dnes hrajú ochotníci divadlo)
7
Svet Grálu
28 | 2011
Citlivé zasadenie novej autobusovej zastávky do vidieckej zástavby.
Aj obyčajná zastávka môže byť novou dominantou obce. (Z diela Jana Krumla)
Takže ste zažili Tuřany, keď sa tam žilo
ako na vidieku…
Áno. To boli časy, keď bol pojem pospolitosť
samozrejmosťou. Patril k životu
ľudí v rodine, na vidieku i vzťahu
človeka ku zvieratám. Každá krava
mala svoje meno a reagovala naňho.
V nedeľu nechal môj dedo zapriahnuť
a išli sme na bričke po poliach a dedo
sa pozeral, ako zreje úroda. Vzťah ľudí
ku krajine i úrode bol celkom iný než
dnes. Zmizol v dobe, keď vlastnoručnú
prácu nahradila poľnohospodárska výroba.
Moje detstvo ešte zastihlo takú
tu niekdajšiu dobu, keď sa všetko robilo
rukami. Potom vymizli aj tie rodinné
vzťahy, mnoho sa toho pokazilo.
A pritom som vyrastal v dobe protektorátu.
Tá tiesnivá doba sa nedá vypovedať.
Spomínam si na ten strach, keď
sme všetci počúvali zahraničný rozhlas,
za čo bola guľka. Celá dedina držala
pohromade. A keď niekto načierno zabíjal
prasa, napríklad môj dedo, pozval
celú „priazeň“.
Keď Vás tak počúvam, úplne vidím tie
Ladove obrázky dediny, aká bola predtým.
Včera som sa pozerala na DVD
Vesničko má přestavovaná. Mám
z toho taký pocit, že ľudia kedysi boli
pokornejší a prispôsobovali sa prírodným
zákonom, krajine, v ktorej sa
rozhodli žiť. Ak teraz pominiem dobu
komunizmu, zdá sa, že niektorí ľudia
chcú dnes v krajine vynikať. Preto tie
farebné fasády, veže a hrady. „Pozrite
sa, toto som ja, toto sa mi páči a ja
na to mám…“.
Komunizmus chcel pretvárať. Všetko
čo tu bolo predtým, bolo zle. Nielen
Masaryk, Beneš, prvá republika, cirkev…
všetko sa malo prerobiť. To bolo
súčasťou ich ideológie, ktorá bola najmä
spočiatku drastická. Posledné roky normalizácie
už bolo zrejmé, že toto všetko
dožíva, už sa kupčilo, rozkrádalo atď.
V každom kraji, v každej dedine boli
remeselníci, ktorí robili to, čo tam bolo
obvyklé, tradičné. Tak ako každá obec
mala svoj kroj, a preto vlastne aj murári
stavali tak, ako to bolo pre danú dedinu
typické. Nebola mechanizácia, teda ten
terén nemohli znásilňovať, ako to robia
dnes bagre. Ľudia museli dom do stráne
„zapasovať“ čo najvhodnejším spôsobom.
Vedeli, ako sa správa príroda, keď
sú letné búrky. Tradícia bola i v znalostiach
jednotlivých remeselníkov, vo
všetkom. Takže domy boli zasadené
do prírody už aj z toho dôvodu, že
nebola mechanizácia. Navyše, vidiek
bol vždy hlavne poľnohospodársky.
Aj remeselníci museli mať svoje pole.
Takže keď ľudia stavali domy, počítali
aj s poľom, s hospodárskou prevádzkou,
kadiaľ prejde dobytok, kde prejde voz
s obilím atď. Dom prispôsobili vtedajšiemu
životu, aký žili oni sami a aký
bol na dedine.
V čom je dnes rozdiel?
Všetci boli vtedy odkázaní na prírodu
– na počasie, na úrodu… a boli
veriaci. Boli zvyknutí prosiť i ďakovať
Hospodinovi – prosiť o všetko a ďakovať
za všetko. A celá dedina tým bola
predchnutá. Rok na dedine od bratov
Mrštíkov dobre poukazuje na život
na dedine v niekdajších dobách. Prírodné
aj náboženské tradície svedčia
o tom, že dedinu stmeľovali dohromady.
Dievčatá nemohli ísť na muziku
do susednej dediny, pospolitosť sa
prejavovala aj v piesňach. Boľševik rad
týchto vecí a vzťahov narušil. Dodnes
vidíte tie polia „nikoho“ a dodnes vidno
bezohľadnosť ľudí, ktorí si strážia už
len to svoje územie a čo nie je na ich
pozemku, už ich nezaujíma. Ľudia pokojne
vyvezú odpadky do lesa. A to aj
na južnej Morave, vo folklórnom kraji,
kde sa spieva o víne… Za dedinou sú
v krajine odpadky, starý televízor,
práčka.
Prečo je aj súčasná architektúra na vidieku
taká rozdielna a stále nejednotná?
Môžu za to komunisti? Môže
za to demokracia, ktorá nám dala dar
slobody, s ktorým každý naložil podľa
svojho? Prechádzali sme nedávno
Rakúskom. Tam vidno, že domy zapadajú
do krajiny. Keď ich obnovujú,
tak opäť v rovnakom štýle, keď stavajú
Motivačná skica - z diela Jana Krumla.
nové domy, zase ich prispôsobujú existujúcej
zástavbe tak, že nepôsobia ako
päsť na oko. Prečo to u nás stále nejde?
Klaďme si všetci túto otázku. Rakúšania
mali to šťastie, že ich život nebol
narušený komunizmom. A tak vidieť
na prvý pohľad, že zostal neporušený aj
ich vzťah ku krajine. Teda to, o čom tu
celý čas hovoríme. Zostáva im ich vzťah
k tradíciám i k dedičstvu ich otcov – čo
nie je len ten „barák“, ale aj duchovný
rozmer. Mladí ľudia, ktorí tam zdedia
nejakú nehnuteľnosť, sa k nej správajú
a veľmi viditeľný prvok. Nemá vkus,
s nikým sa neporadí a rozhodne sa, že
zastávky budú v tvare dyne. Zastupiteľstvo
mu to schváli a tak majú namiesto
rozbitých a hrdzavých čakární
na dedine žiarivo zelené a žlté dyne
za hromadu peňazí… Ako by mal taký
starosta správne postupovať?
Medzi starostami sú veľké rozdiely.
(Jan Kruml pristupuje k svojmu počítaču
a ukazuje nám nové autobusové
čakárne, ktoré navrhoval on, alebo
niektorí z jeho kolegov…) Niektorí starostovia
si nechajú najprv spracovať
návrh, napríklad len motivačnú skicu.
Tu napríklad vidíte, ako sme vyriešili
je ďalší problém. Niektorí architekti necítia
pred dedinou pokoru, a nesnažia
sa svoje dielo začleniť do jej prostredia.
Niektorí to snáď ani nevedia. Môj architektonický
názor je zhrnutý v jednom
pojme. A tým je – súlad.
Stále neviem, prečo u nás neexistujú
žiadne páky na tú ľubovôľu v staviteľstve.
Množstvo ľudí je presvedčených
o tom, že stavať dom si má každý
podľa svojho vkusu. „Prečo by som si
nemohol postaviť to, čo sa mi páči? Dať
svojmu domu farbu, aká sa mi páči?
Vežičky na dome? Keď na to mám, tak
čo? Prečo by mi do toho mal niekto hovoriť?“,
argumentujú.
úctivo, nechcú ju hneď zbúrať. Keď
u nás na južnej Morave zdedí mladík
dom z nepálených tehál, prvé čo
urobí, zbúra ho a postaví „barák jako
Mařenu“.
Ako sa u nás rekonštruuje starý dom?
Vybúchajú sa okná a dajú sa veľké
plastové, steny sa obložia polystyrénom,
na ktorý sa natiahne tenkovrstvá
omietka, zrušia sa plastické členenia,
ostenia, rímsy. Ako sa za totality naťahoval
brizolit, tak dnes sa to robí
týmto spôsobom. A že by niekto robil
školenie stavebným firmám o tom, aké
je dôležité rešpektovať miestny ráz? Obciam?
Ukázať, čo treba na tých dedinách
dodržiavať… Vy nemôžete urobiť
okno bez ostenia… nesmiete zabúdať
na podokennú rímsu, ktorá bývala vždy
výraznejšia… Nikto na to nedbá.
Ale také školenia nie sú. Vezmime
si príklad, ako to chodí na dedine.
Starosta chce napríklad urobiť nové
autobusové zastávky. To je významný
10
Svet Grálu
28 | 2011
čakáreň v Hradčanoch na Přerovsku.
Z bývalej hasičskej zbrojnice vznikla
zvonica a hneď vedľa nej bola postavená
táto autobusová čakáreň. Vidíte,
aké sú niektoré čakárne vkusné a ladia
s prostredím, v ktorom sa nachádzajú.
A naopak tu táto asymetrická, špicatá –
to je dielo zase od iného architekta. A to
Predovšetkým by sme si mali uvedomiť,
že nikto nestavia iba sám pre seba. Keď
niekto stavia, vytvára prostredie aj pre
všetkých ostatných. Každá stavba má
byť začlenená do určitého celku. A ten
celok má byť v súlade – rád hovorím
tiež v harmónii. A ak – ako v ústach –
do radu bielych zubov strčíme jeden
zlatý, tak je tam viditeľný. A je tu ešte
jedna neblahá vec. Každá dedina je živý
organizmus. Má svoje obyvateľstvo,
svoje zastupiteľstvo, svoje spolky, svoje
tradície, má aj územný plán, má svoj
vývoj. A keď tam naraz niekto príde
a postaví si „zlatý zub“, ako sa môže
začleniť do toho živého organizmu?
Taký človek nebýva do dedinského
spoločenstva prijatý. – Možno mnohí
po tom ani netúžia.
Môžu starostovia a zastupiteľstvá ešte
ovplyvniť to, ako bude vyzerať obec?
Aké budú mať ľudia domy a fasády?
Samozrejme že môžu. Prestavba a výstavba
sídel je permanentný proces.
hmotnosťou, aby nepriniesli niečo, čo je
pre dedinu netypické, prenesené, a aby
nenarušili panorámu obce v krajine.
Architektúra má svoj stály vývoj.
Má však byť riešená s nadväznosťou
na obraz dediny a krajinný ráz. Dedina
nie je miestom na experimenty a architektonické
exhibície. Neznamená to, že
musíme stavať len ako dedo. Ale neznamená
ani, že keď mám historický objekt,
že tam nemôžem mať hygienické
zázemie, všetko to, čo potrebujeme
v dnešnej dobe. Na Valašsku sa stavajú
nové drevenice, posadené do terénu
a tie majú presklené dvere, ktorými
môžu vyniesť von jedálenský stôl a keď
najhoršieho. Strachu. Strach – aby
som náhodou niečo nepovedal, strach,
či niekto nepočúva, starosť o to, aby
mohli moje deti študovať, obava, čo
o mne povie uličný výbor apod. Každý
človek má možnosť si ten svoj osud nejako
ovplyvniť, ručí sám za seba. Pre
niekoho je to málo pohodlné, ale väčšina
by to mala prijať. Ľuďom sa vrátil
osobný majetok, k osobnému majetku
sa správame inak.
Prečo vzniklo DVD Vesničko má
přestavovaná?
Chceli sme jednoduchou a presvedčivou
formou poskytnúť širšej verejnosti
odborné hodnotenie historickej
Stavebné práce sa nedajú zastaviť. Obce
majú územné plány, v ktorých sú zásady
stavebnej regulácie. Pre domy v jadre
dediny platia iné pravidlá, než pre novú
zástavbu na nových plochách. Ale aj
tie nové domy musia korešpondovať
s okolím, napríklad veľkosťou. Najdôležitejšie
je, aby nevytŕčali svojou
je vonku pekne, jesť pod šírym nebom.
Čo môže byť krajšie?
Pred dvadsiatimi rokmi prijala vláda
Program obnovy vidieka, vy ste boli
pri tom. Ako hodnotíte tých uplynulých
dvadsať rokov?
Predovšetkým si musíme byť stále
vedomí toho, že sme sa zbavili toho
i súčasnej zástavby na vidieku. Vytvoriť
odborný dokument, ktorý by priniesol
informácie, podnety, a zároveň
by nabádal k diskusiám, k uplatneniu
v miestnych podmienkach, k aktívnemu
prístupu. Zverejniť výsledky
miestnych programov obnovy, podať
príklady zo súťaže Dedina roka a oceniť
11
Svet Grálu
28 | 2011
pôsobivé realizácie, v ktorých sa spojili odborné
znalosti so vzťahom k vidieckemu prostrediu.
Uviesť aj pochybenia proti poriadku, nekoncepčnosť,
vyzývavosť a exhibíciu. Proti tomu príklady
súčasnej architektúry vidieka. Dokument teda
mapuje vývoj vidieckej architektúry za posledných
20 rokov, jeho základom sú tisíce fotografií,
ktoré som za posledných desať rokov nafotil
v českých dedinách. Chceme podnietiť verejnosť
k boju proti zásahom do vidieckeho prostredia.
Okrem toho, že vzniklo DVD, objavili ste sa nedávno
aj v reportáži Českej televízie, v relácii
168 hodín.
Natočil som rad relácií, ale vždy boli v nejakom
vedľajšom čase. Relácia 168 hodín bola zaradená
v sledovanom čase, takže ju videlo veľké
množstvo ľudí. Môžem povedať, že mi volalo, či
mailovalo mnoho ľudí so súhlasným názorom.
Ozvala sa aj jedna „trafená hus“ a to spôsobom,
ktorý ani nestojí za to, aby bol zverejnený.
Vy ste povedali, že keď spomínam na svoje detstvo,
vybavujete si obrázky Josefa Ladu. Keď
sú Vianoce, ako vyzerajú pohľadnice, ktoré si
posielame? Je na nich príroda, krásna krajina,
chalúpky alebo sú to Ladove obrázky…
Takže my podvedome cítime a vieme, čo je skutočne
krásne!
Áno, my to vieme. Na pohľadniciach nie sú tie
nepekné a nevkusné stavby. Mojím cieľom bolo
tieto veci zverejniť, dať podnet k tomu, aby ľudia
nemlčali, aby skrátka starostovia mali svoju stavebnú
komisiu, ktorá by k pripravovaným stavbám
dávala pripomienky, aby si stavebné úrady
boli vedomé, že keď budú „priveľmi dobrí“ alebo
uhnú, že to bude mať svoje dôsledky. A že nakoniec
celkový obraz nášho vidieka sa obracia
proti nám všetkým. Máme krásnu hymnu, ktorou
ospevujeme našu krajinu, a pritom si ju sami
takýmto spôsobom zanešvárujeme.
Rozhovor viedla Marie Šuláková
marie.sulakova@svetgralu.cz
Fotografie architektonických nešvárov
pochádzajú z archívu Jana Krumla
SLOBODNÝ TRH
– CESTA K (NE)SLOBODE
úžba po slobode bola a vždy zostane
človeku vlastnou. Napriek
T
tomu, že mnohí starí učenci a náboženstvá
človeka varovali a nabádali,
že skutočnú slobodu človek môže
nájsť len vtedy, ak sa zameria na svoj
vnútorný život, a oslobodí seba samého
od mnohých tak často nepotrebných
vecí, človek sa rozhodol
hľadať slobodu inde. Pod pojmom
sloboda si predstavuje často voľnosť
a neviazanosť, neobmedzenosť v pohybe,
činoch a myšlienkach, pričom
vytýčil aj určité hranice, aby sa sloboda
nestala anarchiou. A túto slobodu,
alebo presnejšie – predstavu
o slobode, sa snaží presadzovať
v štátnictve, kultúre, umení, športe
a v neposlednom rade aj v hospodárskom
živote.
TOMÁŠ VÝBOCH
Búranie hraníc medzi štátmi je
dnes moderné. Hovorí sa tomu ekonomická
globalizácia. Po druhej
svetovej vojne sa väčšina sveta rozhodla,
že sa postupne spojí a vytvorí
tak spoločnými silami krajšiu a lepšiu
budúcnosť. Stúpenci globalizácie
presadzujú túto ekonomickú globalizáciu
a tým aj slobodu trhu ako
jedinú cestu vytvárania bohatstva,
13
Svet Grálu
28 | 2011
TÉMA
Adam Smith
nových pracovných miest, znižovania
cien, odstránenia chudoby a tiež
riešenie mnohých ďalších problémov
ľudstva.
Prešla určitá doba, odkedy sa hranice
medzi krajinami zbúrali – aspoň
vo sfére obchodu – a možno konštatovať,
že veľký entuziazmus, ktorý
toto búranie sprevádzal, pomaly utícha.
Sloboda, ktorá bola takto vydobytá,
sa mnohým začína javiť v inom
svetle. Priepasť medzi chudobnými
a bohatými, ktorá mala byť touto
slobodou zacelená, sa práve naopak
– zväčšuje. Ale to je len jeden z mnohých
problémov. Stále viac a viac odborníkov,
ale i bežných ľudí začína
tušiť, že sloboda trhu prináša v skutočnosti
ešte väčšiu neslobodu.
VZNIK MYŠLIENKY
SLOBODNÉHO TRHU
Východiskom myšlienky slobodného
trhu je učenie Adama Smitha,
ktorý je považovaný za „otca ekonómie“
o slobodnom trhovom hospodárstve.
Smithovo učenie tvrdí, že
človek je tvor egoistický, sleduje len
svoje vlastné ciele, nie ciele spoločnosti.
Avšak tým, že sa zameriava na
14
Svet Grálu
28 | 2011
svoje ciele, akási neviditeľná ruka ho
vedie k tomu, aby uspokojoval aj ciele
spoločnosti. Tento osobný egoizmus
vedie ľudí k dosiahnutiu cieľov celej
spoločnosti, a to efektívnejšie, než by
to robil nejaký centrálny plánovač,
alebo vládca.
Mäsiar nepredáva ľuďom potraviny,
aby ich nakŕmil, ale aby prostredníctvom
takto realizovaného zisku
nakŕmil a uspokojil potreby svojej
rodiny. Podobne ani zamestnanci nepredávajú
svoju prácu zamestnávateľovi,
lebo mu chcú dať zarobiť, ale
preto, lebo sami potrebujú živobytie.
Všetci títo ľudia sledujú vlastné
individuálne ciele, ktorých napĺňaním
však neúmyselne uspokojujú
potreby druhých. To je princíp neviditeľnej
ruky. V duchu tejto logiky
stúpenci súčasnej podoby globalizácie
presadzujú odbúravanie všetkých
prekážok voľného pohybu tovarov,
služieb a kapitálu, snažia sa minimalizovať
vplyv štátov a prakticky
zrušiť ochranu národných trhov, aby
sa mohli plne prejaviť účinky globalizácie
na rast svetového blahobytu
a civilizačný pokrok ľudstva.
KEĎ KORPORÁCIE
VLÁDNU SVETU
Zástancovia slobodného trhu sa pri
obhajobe svojich myšlienok veľmi
často odvolávajú na Adama Smitha
a jeho myšlienku neviditeľnej ruky.
Neberú však do úvahy podmienky,
ktoré treba splniť, aby mohol tento
trhový mechanizmus efektívne fungovať.
Jednou z nich – a možno najdôležitejšou
– je podmienka dokonalej
konkurencie, ktorá sa vyznačuje
tým, že je na danom trhu veľký počet
firiem, vyrábajúcich rovnaké, alebo
veľmi podobné výrobky. Smith vo
svojom diele radikálne odsúdil hospodárske
monopoly podporované
a chránené štátom. Jeho ideálom
bol trh pozostávajúci iba z drobných
kupcov a predávajúcich. Ukázal, že
takýto trh smeruje k vytvoreniu ceny,
ktorá zabezpečuje spravodlivý zisk
pre predávajúceho a prospech pre kupujúceho.
Zdôraznil, že takýto výsledok
sa dá dosiahnuť iba vtedy, keď
žiaden kupujúci alebo predávajúci
nebude taký silný, aby mohol ovplyvňovať
trhovú cenu. Ak by totiž predávajúci
zrazu chcel zvýšiť svoj zisk
a tým by zvýšil cenu predávaného
výrobku, spotrebitelia by okamžite
prestali nakupovať jeho výrobky
a kúpili by ich inde. Práve nesplnenie
tejto základnej podmienky možno
považovať za jeden z kľúčových problémov
súčasnosti a jeho ďalekosiahle
negatívne dôsledky sa budú prejavovať
stále viac.
Dnešná úroveň globalizácie nadobudla
dimenziu, keď vyššie uvedené
predpoklady neplatia. Globálne operujúce
korporácie disponujú obrovskou
mocou a patrične ju aj využívajú
vo svoj prospech bez ohľadu na
jednotlivcov a ich malé firmy. Názorným
príkladom je Kostarika. Táto
krajina bola na rozdiel od svojich susedov
známa ako značne rovnostárska
spoločnosť. Mala silnú základňu
malých roľníkov a málo veľkostatkov,
ktoré sú typické pre Latinskú Ameriku.
Politika Medzinárodného menového
fondu a Svetovej banky, ktorá
má za úlohu pomôcť zaostávajúcim
krajinám, presunula svoju podporu
z malých farmárov, produkujúcich
potraviny pre domácich Kostaričanov,
na veľkostatky produkujúce na
export. Tisíce malých roľníkov muselo
opustiť svoje pozemky, ktoré boli
zlúčené do veľkých rančov a poľnohospodárskych
veľkostatkov zameraných
na export. Rozdiely v príjmoch
sa začali prehlbovať a priblížili sa
úrovni, aká je aj v ostatných častiach
Latinskej Ameriky. Nárast kriminality
a násilia si vyžiadal výrazné
zvýšenie verejných výdavkov na políciu
a na verejnú bezpečnosť. Dnes
TÉMA
je krajina nútená základné potraviny
dovážať a zahraničný dlh, ktorý
štrukturálna prestavba mala znížiť,
sa zdvojnásobil. Napriek týmto skutočnostiam
MMF a Svetová banka
vyzdvihujú Kostariku ako úspešný
príklad štrukturálnych zmien, pretože
ekonomický rast sa zvýšil a krajina
je teraz schopná pravidelne platiť
čoraz vyššie splátky dlhovej služby.
LACNÝ NÁKUP NIE
JE VŽDY LACNÝ
Pôsobenie globálnych spoločností
môžeme pozorovať aj na domácej
pôde pri takzvaných cenových vojnách
veľkých obchodných reťazcov,
ktoré využívajú svoju silu a snažia
sa zbaviť konkurencie tým, že budú
predávať svoje výrobky za nižšiu
cenu ako konkurencia. Silná firma
totiž môže niekoľko rokov udržiavať
nízku cenovú hladinu určitých
výrobkov. Jej slabší konkurenti si
nebudú môcť dovoliť byť tak dlho
v strate a tak nakoniec skrachujú. Ak
sa takejto veľkej firme podarí konkurenciu
vo forme menších podnikov
zničiť, neskôr väčšinou zdvihne svoje
ceny na vyššiu úroveň. Zákazník tak
v konečnom dôsledku na vojnu doplatí.
Veľké množstvo „Večierok“
skrachovalo na Slovensku práve
týmto spôsobom. Negatívny dopad
je však ďalekosiahlejší, pretože zánikom
menších obchodov zaniká aj
mnoho pracovných miest a tým aj
kúpyschopnosť obyvateľstva.
Podobná situácia nastala v Nemecku
pred trinástimi rokmi. Tri obchodné
reťazce predávali potraviny
za nižšie ceny, ako ich nakupovali.
Ľudia síce kupovali lacnejšie výrobky,
no zároveň krachovalo množstvo
malých obchodov, ktoré nedokázali
predávať tak lacno. Do tejto vojny sa
musel zamiešať až protimonopolný
úrad, ktorý prikázal obchodným reťazcom
zvýšiť ceny.
NOVÉ PRACOVNÉ
PRÍLEŽITOSTI?
Za veľký prínos globálnych firiem
a investorov na domáci trh sa považuje
vznik nových pracovných miest.
Zahraničné investície sa dnes považujú
za kľúčový predpoklad oživenia
hospodárskeho rastu národných ekonomík.
Paradoxné na tom je, že nadnárodné
korporácie síce prinášajú
spravidla nové pracovné miesta, najväčší
prínos však predstavuje zapojenie
domácich malých a stredných
firiem do subdodávateľských systémov
(čo prináša 3- až 8-krát väčší
počet pracovných miest ako vlastné
novovybudované prevádzky). Rizikom
tejto politiky nadnárodných
korporácií je skutočnosť, že mnohé
zahraničné investície zostávajú na
území, na ktorom boli vybudované,
iba určitý čas. V prípade radikálnej
zmeny podmienok nadnárodné korporácie
prenášajú výrobné komplexy
do krajín s podstatne výhodnejšími
podmienkami.
Že voľný trh často spôsobuje zánik
pracovných miest dokazuje aj konkurenčný
boj medzi produkciou z krajín
Latinskej Ameriky, juhovýchodnej
Ázie a produkciou Číny. Nízke
mzdové náklady a výhody, ktoré
poskytuje čínska vláda podnikom
spotrebného priemyslu spôsobuje, že
podniky v Latinskej Amerike a juchovýchodnej
Ázii nie sú konkurencieschopné
v krajinách EÚ ani v USA.
Pre tieto krajiny to znamená podľa
dnešných odhadov ohrozenie 3 miliónov
pracovných miest.
VOĽNÝ TRH A ŽIVOTNÉ
PROSTREDIE
Americká sieť Wal-Mart má väčšie
výnosy ako väčšina stredoeurópskych
a východoeurópskych štátov.
HDP Mitsubishi je väčšie ako HDP
štvrtej najľudnatejšej krajiny sveta
– Indonézie. Tento vplyv umožňuje
nadnárodným spoločnostiam predovšetkým
v rozvojových štátoch
bez zvláštnych obmedzení ťažiť
prírodné zdroje, premiestňovať do
týchto štátov zvlášť škodlivé prvky
výroby zaťažujúce životné prostredie,
a vytvárať skládky priemyselných
a toxických odpadov. I keď
vlády týchto štátov zostávajú po formálnej
stránke správcami svojho
prírodného bohatstva, hospodárska
situácia štátu im nedovoľuje zaobchádzať
s týmto bohatstvom skutočne
hospodárne v prospech vlastnej
krajiny. Japonsko znížilo svoje
výrobné kapacity v odvetví hutníctva
Konkurencia
globálneho prostredia
ničí predovšetkým
slabé podniky
v rozvojových
krajinách a podlamuje
tak základy
ich rodiaceho
sa národného
hospodárstva.
hliníka a v súčasnosti 90 percent hliníka
dováža. Filipínska spoločnosť
pôsobí v medenej hute financovanej
a postavenej Japoncami v provincii
Leyte vyrábajúcej medené katódy,
ktoré sú potom dopravované do Japonska.
Huta zaberá 400-akrový
pozemok vyvlastnený filipínskou
vládou od miestnych obyvateľov za
symbolické ceny. Zo závodu boli vypúšťané
emisie v podobe plynu a odpadových
vôd s vysokým obsahom
bóru, arzénu, ťažkých kovov a zlúčenín
síry, ktoré otrávili miestne vodné
zdroje, znížili výnosy z rybolovu
15
Svet Grálu
28 | 2011
TÉMA
a z pesovania ryže, zničili lesy
a miestne obyvateľstvo trpelo zvýšeným
výskytom chorôb horných dýchacích
ciest. Miestni ľudia, ktorých
domy boli vyvlastnené, sú teraz odkázaní
v značnej miere na príležitostnú
prácu. Spoločnosť prosperuje.
Miestna ekonomika rastie. Japonsko
sa dostane k medi bez akéhokoľvek
ekologického poškodenia svojho prostredia
s vierou, že poskytuje chudobným
Filipínam pomoc. Tento
prípad je presne zdokumentovaný
a tvorí len jeden z tisícky podobných
príbehov.
16
Svet Grálu
28 | 2011
PREROZDELENIE
BOHATSTVA
Najostrejšia kritika voľného trhu pochádza
od autorov, ktorí posudzujú
jej celoplanetárne sociálne dôsledky
z hľadiska zväčšujúcej sa priepasti
medzi bohatstvom a biedou, ktoré
sme už vyššie sčasti spomenuli. Na
rozdiel od transnacionálnych korporácií,
ktoré chápu globalizáciu ako
príležitosť bez hraníc, jej najväčší
kritici v nej vidia viac „strašidlo“ obchádzajúce
dnešný svet. K najvýstižnejším
kritickým príspevkom možno
zaradiť stať poľského novinára Kapuscinskeho
– Chudoba a planetárna
solidarita. Vychádza z toho, že dekolonizácia
a obrovský rozmach globalizácie
rodí nový typ spoločnosti
– planetárnu spoločnosť, ktorú na
jednej strane tvorí tretina obyvateľov
žijúcich v dostatku, a na druhej
strane dve tretiny obyvateľov planéty
žijúcich v biede. Podľa správy expertov
UNCTAD, ktorá vyšla v septembri
1997 v Ženeve, za posledných
30 rokov sa rozdiel medzi bohatými
a chudobnými krajinami prakticky
zdvojnásobil. Ak v roku 1965 sedem
najbohatších krajín (G7) produkovalo
20-krát viac ako najchudobnejšie
krajiny, tak v roku 1995 bol tento
rozdiel až 39-násobný. V extrémnej
chudobe – z 1 amerického dolára
denne – žije na celom svete 1,2
miliardy ľudí. Je to približne 1/5 celosvetovej
populácie. A takmer polovica
svetovej populácie – 2,8 miliárd
ľudí, žije z príjmu 2 americké doláre
denne. Prehĺbil sa aj rozdiel medzi
príjmami najbohatšej a najchudobnejšej
časti populácie. Pomer príjmu
najbohatších 20 % populácie k najchudobnejším
20 % bol 30 : 1 v roku
1960, 60 : 1 v roku 1990 a až 74 : 1
v roku 1997.
Často opakované vyhlásenia a tvrdenia
o tom, že z úplnej deregulácie
a slobody trhov budú mať v konečnej
fáze úžitok všetci, teda aj najchudobnejšie
krajiny, sa ukázali ako
falošné a účelové. Konkurencia globálneho
prostredia ničí predovšetkým
slabé podniky v rozvojových
krajinách a podlamuje tak základy
ich rodiaceho sa národného hospodárstva.
Tieto krajiny oprávnene
poukazujú na to, že mocný Západ
ťaží z otvorených trhov, no odmieta
niesť dôsledky sociálnej devastácie.
Okrem sociálnych dopadov to vyvoláva
závažné politické negatíva, lebo
vlády krajín, diskvalifikovaných ničivou
globálnou konkurenciou,
TÉMA
„Obchodné spoločnosti boli vyzdvihnuté na trón. Teraz bude nasledovať
éra korupcie na vysokých miestach a moc peňazí sa bude usilovať využívať
predsudky ľudí na to, aby predlžovala svoje vládnutie ... až bude bohatstvo
sústredené v rukách niekoľkých málo ľudí ... a privedie republiku
do záhuby.“ (A. Lincoln vyslovil tieto slová okolo roku 1865, krátko pred
svojou smrťou v čase, keď sa v Amerike skončila občianska vojna.)
strácajú schopnosť riadiť ich osudy.
Ukazuje sa, že ochrana trhu určitými
obchodnými bariérami v minulosti
nebola náhodná a nezmyselná. História
jednoznačne dokumentuje, že
najväčšími bojovníkmi za liberalizáciu
obchodu boli vždy krajiny, ktoré
získali pred ostatnými náskok a liberalizačné
opatrenia presadzovali
spravidla v odvetviach, kde mali najsilnejšiu
pozíciu.
KADIAĽ VEDIE
CESTA?
Myšlienka prepojenia celého sveta
s úmyslom budovania lepšieho zajtrajška
je pekná a ušľachtilá, ale
v dnešnej dobe utopistická. Zá kladný
problém možno ani nespočíva v existencii
globálnych korporácií, ale
v systéme cieľov a pravidiel, ktorými
sa niektoré obchodné spoločnosti
riadia. Ich cieľom je maximalizácia
zisku a to niekedy aj na úkor spoločnosti
a životného prostredia. Lenže
pre blaho spoločnosti sú dôležité iné
ciele; nie je možné spojiť svet do harmonického
celku, ak jeho jednotlivé
časti vyznávajú rôzne hodnoty. Preto
má regulácia trhu a určité bariéry
svoju opodstatnenú úlohu.
Nemecký filozof Rüdiger Safransky
poukazuje na to, že Adam Smith
vôbec neobhajoval neobmedzenú
moc trhu. Píše: „Len ten je dobrým
občanom, kto má vôľu ctiť si zákony.
Dobrý občan je ten, kto túži po tom,
aby všetkými prostriedkami, ktoré
má k dispozícii, zveľaďoval blahobyt
celého spoločenstva svojím spoluobčanom.“
Podľa Adama Smitha trh
vytvára blahobyt len vtedy, ak sa zakladá
na morálke všeobecného blaha.
Sám od seba však trh nevytvára duchovno-morálne
predpoklady potrebné
na jeho fungovanie.
Okrem toho, podľa jeho predstáv
mal trh pozostávať z malých podnikov,
ktoré by boli riadené priamo
majiteľmi a pôsobili by v komunitách,
kde sídlia. Takíto majitelia by vyznávali
tie isté hodnoty ako miestne
spoločenstvá a mali by osobný záujem
na ich prosperujúcej budúcnosti.
Teda lokalizácia – čo je presný opak
globalizácie.
Adam Smith, ktorý bol filozofom
morálky, a teda nielen teoretikom
trhu, pochopil niečo, na čo mnohí
jeho ideologickí nasledovatelia zabudli
– že cieľom každého občana
má byť v prvom rade ono „zveľaďovanie
blahobytu celého spoločenstva“
a až potom zisk, nie naopak, ako to
vidíme dnes. Dnes sa totiž väčšina
sveta riadi opačným pravidlom.
Ľudia sa usilujú zabezpečiť si hmotný
blahobyt za akúkoľvek cenu v snahe
získať slobodu, pričom to často znamená
pripraviť o slobodu niekoho
iného. Globalizácia umožnila, aby
sa ľudská chamtivosť a jej plody ešte
viac zväčšili a v plnej sile rozšírili do
celého sveta. Stále sa zväčšujúca chudoba
väčšej časti obyvateľov Zeme,
konzumný spôsob života malej časti
bohatých, narastajúca kriminalita
a vojny v dôsledku sociálnych nepokojov,
devastácia životného prostredia,
zrútenie globálneho finančného
trhu – to všetko nie sú už len apokalyptické
vízie prorokov, ale aj výpočty
a odhady vedcov a ekonómov.
A tieto udalosti, ktoré sú podľa mnohých
ľudí už neodvratné, prinesú najťažšie
rany predovšetkým tým, ktorí
tento systém podporovali a profitovali
z neho: zrúti sa pred ich očami
to, na čom tak silne lipli a postavili si
za najvyšší cieľ. Tí nemnohí jednotlivci,
ktorí preferujú skutočné hodnoty,
už pravdepodobne toto dianie
nemôžu zastaviť. Pre nich však tento
proces nebude zďaleka taký bolestný,
pretože ich šťastie a sloboda budú
založené na skutočných hodnotách
– hodnotách duchovných, ktoré nemôže
zbúrať a zničiť žiadna globálna
kríza.
Tomáš Výboch
vyboch@svetgralu.sk
Literatúra:
KORTEN, D. 2001. Keď korporácie vládnu
svetu. Košice: Paradigma.sk, 2001.
ISBN 80-968603-0-5.
GRAY, J. 2002. Marné iluze: Falešné představy
globálního kapitalizmu. Košice :
Paradigma.sk, 2002.
ISBN 80-968603-1-3
DEMO, M. a i. 2007. Udržateľný rozvoj –
život v medziach únosnej kapacity
biosféry. Nitra: Slovenská poľnohospodárska
univerzita v Nitre, 2007.ISBN
978-80-8069-826-3.
ŠIKULA, M. 1999. Globalizácia – rázcestie
civilizácie. Bratislava: SPRINT vfra, 1999.
ISBN 80-88848-46-6.
SAFRANSKI, R. 2003. Koľko globalizácie
unesie človek? Bratislava: Kaligram,
2006. ISBN 80-7149-858-8.
CHLUMSKÝ, J. 1997. Jiná vize transformace.
In Ekonom, roč. 41, 1997, č. 39.
17
Svet Grálu
28 | 2011
18
Svet Grálu
28 | 2011
ZDRAVIE
Pred 200 rokmi vydal Christian Friedrich
Samuel Hahnemann základné dielo
o homeopatii.
Samuel Hahnemann bol jedným
z najznámejších lekárov v dejinách
nemeckej medicíny a považuje sa
za zakladateľa homeopatie. V roku
1810 vyšlo v Drážďanoch prvé vydanie
jeho knihy Organon racionálnej
liečby. Organon znamená nástroj
alebo návod. Vo svojom diele
vytvoril presné návody ako chápať
homeopatiu ako lekárske umenie
a ako ju používať. Počas jeho života
vyšlo celkovo päť vydaní Organonu,
zakaždým rozšírené o ďalšie Hahnemannove
poznatky. Šieste, posledné
vydanie dokončil autor krátko pred
svojou smrťou v roku 1813, vyšlo však
z rôznych dôvodov až v roku 1921.
ČORAZ
AKTUÁLNEJŠIA
Hahnemannov komplexný pohľad
a jeho homeopatická liečebná metóda
sú dnes aktuálnejšie než kedykoľvek
predtým. Moderná medicína
síce robí veľké pokroky, ale sotva sa
ubránime dojmu, že sa ľudské zdravie
prakticky zhoršuje. V posledných
desaťročiach je nárast chronických
ochorení ako sú alergie, astma, ekzémy
alebo cukrovka doslova desivý.
Väčšina terapií sa orientuje
len na liečbu jednotlivých symptómov
(t. j. príznakov). Ucelené vnímanie
vzájomných súvislostí alebo
povedomie vlastnej zodpovednosti
človeka za udržanie zdravia celého
organizmu sa objavuje zriedkavo.
Zanedbávanie zdravia je v dnešnej
rýchlej dobe celkom bežné. Ohrozuje
ho nesprávna životospráva, málo pohybu,
preťažovanie v práci, či vnútorná
disharmónia. Obzvlášť závažná
je skutočnosť, že čoraz častejšie sú
postihnuté chronickými ochoreniami
už malé deti. Samuel Hahnemann
svojou liečebnou metódou už
pred dvesto rokmi sprostredkoval celostný
pohľad na chorobu a vštepuje
tak do povedomia ľudí zodpovedné
zaobchádzanie s vlastným zdravím.
„DODAJ SI ODVAHU
K MÚDROSTI!“
Ako podtitul k Organonu liečebného
umenia zvolil Samuel Hahnemann
latinský výraz „Aude sapere“.
Tento výrok znamená „Odvaha poznať“.
Friedrich Schiller ho preložil
podľa citátu pripomínajúceho latinského
básnika Horatia: „Dodaj si odvahu
k múdrosti!“
Tento výrok dobre vystihuje Hahnemannovo
dielo, v ktorom formuluje
svoje poznatky o úplne novej
liečebnej metóde. Uverejneniu jeho
Organonu predchádzalo mnoho
rokov výskumov a vlastných pokusov,
roky putovania a sporov s jeho
lekárskymi kolegami, ktorých označil
za skostnatelých, pretože sa zameriavali
len na liečbu jednotlivých
symptómov. Nechceli sa vzdať vtedy
bežných terapeutických metód ako
púšťanie žilou alebo používanie ortute
(vedúcej až k otrave!) – Hahnemann
im vyčítal, že pacientom viac
škodia, než prospievajú.
„Najvyššie a jediné povolanie lekára
je uzdravovať chorých, to sa nazýva
liečenie.“ Toto vyznanie začlenil do
291 „paragrafov“ svojho diela.
ZRODENIE
HOMEOPATIE
Christian Friedrich Samuel Hahnemann
sa narodil 10. apríla 1755
v Míšni v Sasku a zomrel 2. júla 1843
v Paríži. Medicínu začal študovať ako
20-ročný v Lipsku. O 21 rokov neskôr
formuloval po prvý raz svoj známy
princíp: „Podobné sa lieči podobným“.
K tomuto poznaniu dospel niekoľko
rokov predtým pri svojich pokusoch
s chinínovníkom. Ten vyvolal
u zdravého Hahnemanna symptómy
malárie, zatiaľ čo u chorých na maláriu
vykazoval liečebné účinky. Táto
skutočnosť ho viedla k predpokladu,
že podobné sa môže liečiť podobným.
Rok 1796 sa preto považuje za „rok
zrodenia“ homeopatie.
Najväčšou Hahnemannovou zásluhou
bolo systematické skúmanie reakcií
zdravých ľudí na podané látky.
Homeopati dnes takúto skúšku liečebného
účinku nazývajú anglickým
výrazom proving. Ak u testovaných
látok spozoroval na dobrovoľníkoch
rovnaké účinky, ako boli symptómy
u chorého, mohol túto látku použiť
19
Svet Grálu
28 | 2011
ZDRAVIE
na liečbu ochorenia s podobnými
príznakmi.
Svoju liečebnú metódu popisuje výstižne
vetou: „Pri každom ochorení,
aby si ho mohol rýchlo, isto a dlhodobo
vyliečiť, zvoľ také liečivo, ktoré
vyvoláva rovnaké utrpenie, ako je to,
na ktoré má liečebne zapôsobiť!“
Sám na sebe urobil napríklad
pokus s Pulsatillou CH 30 – homeopatickým
liečivom, získavaným
z rastliny Pulsatilla (Poniklec lúčny).
Zaznamenal symptómy ako sú túžba
po čerstvom vzduchu, neznášanlivosť
tukových pokrmov a veľká plačlivosť,
čo ponúklo možnosť liečby pacientov
s bolesťami hlavy, u ktorých sa zároveň
vyskytovali práve tieto zmienené
symptómy.
Pomocou vlastných pokusov tak
Hahnemann spolu s radom rovnako
zmýšľajúcich ľudí postupne vytváral
stále sa zväčšujúcu zbierku symptómov,
ktoré odpozorovali pri užívaní
vtedajších liečív. Dnes moderná homeopatia
využíva obsiahle knihy od
viacerých význačných homeopatov
s názvom Materia medica, ktoré obsahujú
abecedný zoznam homeopatických
liekov aj s podrobným popisom
ich symptómov.
VYHNÚŤ SA
„ROZLADENIU
ŽIVOTNEJ SILY“
V Organone šlo Hahnemannovi o to,
aby lekárom i pacientom ukázal nový
uhol pohľadu na chorobu a zároveň
poukázal na možnosť skutočnej liečby
– liečby človeka, namiesto ošetrenia
len niektorých symptómov choroby.
Chorého vnímal ako celok, ktorý sa
od zdravého odlišuje len tým, že jeho
životná sila je narušená alebo rozladená
práve v tých častiach tela, kde sa
toto rozladenie prejavuje.
Hahnemann hovoril o „duchovnej
životnej sile“ alebo o „dynamis“,
ktorá celý organizmus udržiava pri
20
Svet Grálu
28 | 2011
živote tým, že duch spočívajúci vo
vnútri tela „môže slobodne slúžiť ako
žijúci a zdravý nástroj na vyšší účel
svojho bytia“ (§9).
Jasným Hahnemannovým cieľom
bolo zamedziť akémukoľvek rozladeniu
tejto životnej sily, a tým opäť
získať zdravie.
Dlhodobým výskumom a vlastnými
pokusmi sa nakoniec dopracoval
k tomu, že väčšina prírodných
substancií sa musí riediť (napríklad
1:10 alebo 1:100) a spracovávať roztieraním
alebo pretrepaním. Pri tomto
procese však najväčší význam nemá
riedenie, ale práve pretrepávanie
a roztieranie.
Hahnemann vyjadril presvedčenie,
že až pri takomto spracovaní naplno
rozvinú dynamické sily ukrývajúce
sa v prírodných substanciách
svoje pôsobenie. Až s takto pripravenými
substanciami sa mohli vykonávať
skúšky jednotlivých liečív na
zdravých dobrovoľníkoch (Liekmi
vyvolané symptómy u testovaných
osôb zase pozvoľna odznejú. pozn.
red.) a za pomoci odskúšaného lieku
potom dosahovať liečebné úspechy
u chorých.
DELFÍNIE MLIEKO
AKO LIEK
Pri výbere liečiva sa musí vychádzať
z celkového súboru symptómov.
Hahnemann hovorí o takzvanej „totalite
symptómov“ (§17), ktoré zahŕňajú
rôzne príznaky a pocity vrátane
neobvyklých symptómov mysle. Až
potom je možné hľadať správny liek,
ktorý zodpovedá tomuto súhrnu
symptómov a umožní vyliečenie.
Hahnemann poukazoval na to,
aké je dôležité zamerať sa práve na
tieto charakteristické symptómy
a nazýval ich „zvláštnymi symptómami“.
Ich pozorovaním a vyhodnocovaním
sa potom vyberie liek,
ktorý bude mať pravdepodobne
najlepšiu účinnosť. Uvediem jeden
príklad takéhoto charakteristického
symptómu z homeopatickej praxe:
do ordinácie prišlo dievča, ktoré už
dlho trpelo bolesťami hlavy na spánkoch
a na zátylku. Mala aj veľmi nepokojné
sny, z ktorých sa často budila.
Jej stav sa zlepšoval, keď sa
kúpala v bazéne. Čiastočné zlepšenie
nastalo aj v prípade, že jej niekto
venoval veľkú pozornosť a lásku,
a keď bola obklopená blízkymi
ľuďmi. Rada sa ľudí dotýkala, bola
veľmi priateľská a súcítila s chorými
a postihnutými osobami. Spočiatku
bol tento prípad nezrozumiteľný,
no napokon dievča dostalo liek Lac
Delphinum. Bolesť hlavy ustúpila
a spánok bol odvtedy pokojný. Lac
Delphinum je vyrobený zo zmrazeného
mlieka delfína skákavého.
Práve zvláštne symptómy ako „veľký
súcit s chorými“ alebo „zlepšenie
kúpaním v bazéne“ poukazovali na
správnosť výberu. Veľmi často totiž
možno spozorovať analógiu medzi
správaním pacienta a východiskom
substancie, z ktorej liek pochádza. Je
známe, že delfíny sú veľmi spoločenské
a hravé tvory, žijú v skupinách
a využívajú sa na terapeutické účely
pri hendikepovaných ľuďoch.
HĽADANIE
CHARAKTERISTICKÉHO
SYMPTÓMU
Ďalší príklad takéhoto typického
príznaku z mojej praxe bol prípad
jednej pacientky, ktorej sa veľmi zle
hojila rana po operácii nohy. Jej muž
mi povedal, že mu pripadá veľmi
nápadné, ako často sa jeho žena pri
práci s nožom zvykla porezať do
prsta, zvlášť vtedy, keď bol nôž práve
nabrúsený.
Po podaní lieku Staphysagria, ktorý
je veľmi účinný pri rezných poraneniach,
sa rana po operácii až prekvapivo
rýchlo zahojila. Zaujímavý je aj
ZDRAVIE
prípad 30-ročného muža, ktorý mal
problém s alkoholom, mal sklony k agresivite
a žiarlivosti. Okrem toho mal
aj ľavostranné bolesti hlavy a zvláštny
symptóm – veľmi citlivý krk na dotyk.
Liek bol hneď jasný – Lachesis mutus.
Je to liek vyrobený z jedu juhoamerického
hada, ktorý je veľmi nebezpečný.
Ako u väčšiny hadov jeho najcitlivejším
miestom na tele je krk, jeho
telesné orgány sú sústredené na ľavej
strane a ak nájde v blízkosti ľudských
obydlí otvorenú fľašu s alkoholom,
„ochutnáva“ ho.
Po úspešnej liečbe vhodným homeopatickým
prostriedkom počujem
často od pacientov rovnaké slová:
cítia sa uvoľnenejšie, sú otvorenejší,
vo väčšej rovnováhe. „Rozladenie životnej
sily“, o ktorom hovoril Hahnemann,
sa odstránilo.
Podobne ako znejú falošné tóny pri
rozladenom klavíri, pôsobia potiaže
a symptómy pri „rozladení životnej
sily“ v organizme. Skúsený terapeut
je schopný tieto „tóny“ rozoznať a odporučiť
chorému taký homeopatický
liek, ktorý tieto „tóny“ opätovne uvedie
do harmónie.
HOMEOPATIA
A TAJOMSTVO KRVI
V prednáške s názvom Tajomstvo
krvi z diela Vo svetle Pravdy poukazuje
Abd-ru-shin na skutočnosť, že
uzdravenie sa môže uskutočniť zmenou
zloženia krvi, čím sa zároveň
zmení jej vyžarovanie.
Práve z toho môžeme usudzovať, že
„rozladenie životnej sily“ pri ochorení
je spôsobené nepriaznivou zmenou
v zložení krvi. Homeopatický liek
lieči práve tým, že mení vyžarovanie
krvi: harmonizuje rušivé záchvevy, a
tým vylaďuje to, čo bolo rozladené.
Počas liečby dochádza k zmene
vyžarovania krvi a to zároveň mení
i temperament dotyčného človeka.
Cíti sa, ako sme si už povedali, otvorenejší,
slobodnejší, ľahší, čiže rozladenie
sa eliminuje a „nástroj“ znie
opäť harmonicky...
Hahnemann vo svojom Organone
napomína všetkých vyliečených pacientov,
aby dodržiavali správnu životosprávu,
a tým sa vyhli okamžitému
„Pri každom ochorení, aby si ho mohol
rýchlo, isto a dlhodobo vyliečiť, zvoľ také
liečivo, ktoré vyvoláva rovnaké utrpenie, ako
je to, na ktoré má liečebne zapôsobiť!“
opätovnému ochoreniu. Majú sa vyhýbať
škodlivým pochutinám a zaviesť
do života poriadok, aby sa neopakovali
podmienky, ktoré prispievali
ku vzniku ochorenia. Majú sa zároveň
naučiť zodpovedne, opatrne a starostlivo
zaobchádzať so svojím telom.
Vodič auta, ktorý z nepozornosti
opakovane vchádza do priekopy, potrebuje
znovu kondičné jazdy v autoškole.
Človek, ktorý so svojím telom
nezaobchádza ohľaduplne, bude častými
chorobami donútený k zmene
myslenia a správania.
„PRÍHODA“
CHOROBY
Reč Organonu, ktorý bol napísaný
pred dvesto rokmi, na nás dnes pôsobí
trochu zastaralo a niekedy je
málo zrozumiteľná, ale možno práve
preto v nej nachádzame istú hĺbku.
Veľmi zaujímavé je i to, ako Hahnemann
používa slovo „príhoda“
a „náhoda“. Pre neho príhoda znamená
symptóm alebo príznak. Ak
hovorí v súvislosti s ochorením
o „príhodách“, potom tým myslí jeho
príznaky. Ťažkosti, ktorými trpíme,
sú pre Hahnemanna „príhody“. Môže
to znamenať i to, že sa nám pri chorobe
„prihodia“ určité príznaky, aby
nás prebudili a upozornili, že máme
vo svojom životnom štýle urobiť nejaké
zmeny. V tom spočíva veľká
pomoc a príležitosť, stimul, aby sme
v budúcnosti urobili pre udržanie
svojho zdravia všetko potrebné.
Vo svojom diele Hahnemann poskytol
čitateľom mnoho múdreho
na cestu životom. V rámci úvodu do
Organonu napríklad píše: „Pretože
pravda má večný prapôvod vo všemúdrom,
dobrotivom Bohu. Ľudia
si ju môžu dlho nevšímať až dovtedy,
kedy jej lúč ako nezhasiteľná
žiara nakoniec ku prospechu ľudstva
osvetlí a nezadržateľne prelomí
hmlu predsudkov ako ranné zore začínajúci
deň“.
Homeopatia má vďaka Organonu
ako knihe pravidiel v lekárstve výnimočnú
pozíciu. Hahnemann ustanovil
291 pravidiel pre toto lekárske
umenie a tým z nej urobil vzor aj pre
ostatných. Jeho dielo si udržalo svoju
platnosť až dodnes. Výrazne tak kontrastuje
v porovnaní s modernými,
rýchlo sa meniacimi poznatkami
dnešnej medicíny. Všetkým, ktorí
chcú nasledovať cestu homeopatie, sú
určené Hahnemannove slová: „Napodobňujte!
Ale napodobňujte presne!“
Eckart Altinger
altinger@svetgralu.sk
Literatúra: Samuel Hahnemann, Organon
léčebného umění - Aude sapere“ 6. vydanie,
Nakladateľstvo Haug 1988
21
Svet Grálu
28 | 2011
Zalesnenie Sahary
ochladí Zem
ový „prevratný“ nápad na záchranu
klímy prichádza z „kra-
N
jiny neobmedzených možností“:
zalesnením veľkých púští (Sahara,
Austrália) by údajne bolo možné znížiť
teplotu vzduchu v týchto regiónoch
až o osem stupňov Celzia. Navyše lesy
môžu takto absorbovať osem miliárd
ton uhlíka ročne. Zároveň by vznikali
mraky, ktoré by odrážali slnečné
žiarenie späť do vesmíru, čo môže
ročne priniesť 700 až 1 200 milimetrov
zrážok.
Tento návrh publikoval tím amerických
výskumníkov vedených
biológom Leonardom Ornsteinom
v časopise „Climatic Change“. Na
zavlažovanie rastlín navrhujú odsoľovanie
morskej vody. Voda má
byť privádzaná priamo ku koreňom
novozasadených stromov prostredníctvom
čerpadiel a potrubia, aby
sa minimalizovali straty odparovaním
alebo presakovaním. Na výsadbu
takýchto lesov sú najvhodnejšie
22
Svet Grálu
28 | 2011
blahovičníky (Eucalyptus) a ďalšie
druhy stromov, ktoré sú odolné voči
teplu a rastú mimoriadne rýchlo.
Okrem predpokladaného pozitívneho
účinku je nutné vziať do úvahy
aj možné nežiadúce dopady: zavlažovanie
pôdy by mohlo zabrániť dosiaľ
bežnému odnášaniu prachu vetrom
zo Sahary do Atlantického oceánu,
kde pre svoj obsah železa tvorí dôležitý
zdroj obživy morských organizmov.
Vlhkosť by naviac zvýšila počet
náletov kobyliek. Realizovateľnosť
i udržateľnosť celého projektu odsoľovania
a distribúcie vody bude pochopiteľne
závisieť aj od finančných
možností. Wolfgang Lucht, vedúci
výskumu v odbore pôsobenia klímy
na Potsdamskom inštitúte pre výskum
následkov zmien klímy označil
americký návrh za „vedecky zaujímavý
a viacmenej veľmi odvážny“.
Oblasť dnešnej Sahary bola až do
obdobia pred 6 000 rokmi zarastená
zeleňou, potom sa však následkom
minimálnej zmeny slnečného žiarenia
premenila na púšť. „Existujú dôkazy,
že Sahara je bistabilný systém,
ktorý môže existovať v oboch stavoch.
Pokiaľ by sme ju cez noc zalesnili,
sama by si zaistila príliv vlhkého
vzduchu a dažďa, inak zostáva
púšťou. Je však otázne, či a ako sa dá
dosiahnuť zmena na zalesnený stav.“
Je možné, že existuje dobrý dôvod na
to, aby zostala Sahara púšťou, myslí
si bádateľ v oblasti klímy, a odrádza
tak od realizácie návrhu. Kultúrne
dopady sú prakticky nepredvídateľné.
Na druhej strane by sa kompetentní
nemali zľaknúť otáznikov, či pochybností.
Vzhľadom na situáciu nielen na
Sahare, ale celkovo na našej Zemi dozrel
čas na zásadné zmeny a dobré
rozhodnutia.
Gerd Harms
harms@svetgralu.sk
NÁBOŽENSTVO
Z pokladov Biblie
„N
„Neste si vzájomne bremená!“
este si vzájomne bremená, a tak
naplníte Kristov zákon,“ napísal
apoštol Pavol v liste členom galatskej
obce asi v roku 53 po narodení Krista.
Myslím si, že tento priateľský pokyn nestratil
nič zo svojej platnosti.
V praxi ho možno poľahky uskutočniť:
vystúpim z vlaku, a keď prichádzam ku
schodom vedúcim do staničného podchodu,
vidím, že tam stojí rehoľná sestra
s kufrom, ktorý zjavne sama neunesie.
Beriem jej ho teda a nesiem dole. Pod
schodami sa pýtam, kam má namierené.
„Na stanovište taxíkov,“ odvetí. Kufor
som jej teda doniesol až tam, taxikár
otvoril batožinový priestor auta a uložil
tam batožinu. Z auta sa ozvalo: „ Pánboh
vám to odplatí!“. A sestra odišla. –
Také jednoduché teda môže byť naplnenie
odporúčania: „Neste si vzájomne
bremená!“. Ale neočakával apoštol od
svojho pokynu viac?
Nemal snáď na mysli ťažšie bremená –
duševné utrpenie, smútok, starosť, bolesť?
Práve tu je naša pomoc obzvlášť potrebná,
ba priam vítaná.
Ako vlastne môžeme pomáhať? Musíme
chodiť svetom s otvorenými očami.
Je potrebné snažiť sa vidieť viac, nie len
povrch vecí v tomto povrchnom svete,
a znovu sa pokúsiť vidieť srdce tých
druhých.
Na súkromných hodinách recitácie
učím jednu milú a veselú študentku. Raz
som si všimol, že ma pri výučbe nevnímala.
Počúvala síce, ale veľmi nereagovala.
Namiesto toho, aby recitovala text
radostne a presvedčivo, hovorila, čo sa
od nej chcelo, ale nebolo to precítené.
Nechal som ju to miesto zopakovať,
dvakrát, trikrát, povzbudzoval
som ju, ale nedarilo sa. Nebola duchom
prítomná. Pozrel som sa na ňu a spýtal
sa: „Čože sa deje, Ester? Nie je niečo
v poriadku?“ – Mlčala. „Zavrite knihu.
Tak, a teraz si ešte raz pohovorme o tom
texte.” Trochu zrozpačitela, ale potom
predniesla: „Dnes to nepôjde, nemôžem.“
„Čo vás ťaží, Ester?“, spýtal som
sa opatrne, ale priamo. Akoby čakala na
to, kým to vyslovím. Naraz zo seba vyrazila:
„Už nemôžem. Viete, ja mám dieťa.
Môj muž nás už pred rokmi opustil a na
malú platí nepravidelne. Moja matka mi
s jej opaterou nepomáha, je zamestnaná.
Malá je v škôlke a pokašliava. Pani učiteľka
mi dnes ráno povedala, že ak sa
to do zajtra nezlepší, musí dcéra zostať
doma. Ale ja predsa nemôžem zase vynechať.
Už poslednú skúšku som zmeškala,
ako mám to štúdium zvládnuť? Musím
ho predsa dokončiť.“ – Začala plakať
a vyhŕkla ešte: „Ja už proste nevládzem.“
Podal som jej vreckovku. Keď si osušila
slzy, povedal som jej: „Štúdium určite
zvládnete, radi vám pomôžeme. Vieme,
že sa snažíte a že ste vždy mali dobré výsledky.
Skúšky sa nemusíte báť, tú doženiete.
Choďte teraz do škôlky, vyzdvihnite
malú a buďte s ňou tri dni doma. Svet
potom bude vyzerať úplne inak. Budete
môcť pokojne pracovať a budúci týždeň
(Galatským 6, 2)
sa opäť uvidíme.” Vďačne sa na mňa pozrela.
Štúdium neskôr úspešne dokončila.
„Neste si vzájomne bremená!“ – Tieto
apoštolove slová často nie je ľahké napĺňať
v bežnom živote. Nežiadajú, aby sme
bremeno z druhého úplne sňali a niesli
ho za neho. Máme sa snažiť rozpoznať,
v čom spočívajú ťažkosti a problémy
druhého. Môžeme sa vcítiť do situácie
toho druhého a vytušiť, v akom duševnom
stave sa nachádza. Týmto spôsobom
jeho bremeno určitou mierou ponesieme.
Ak budeme vo svojom vnútri
prosiť o správne slová, radu a pomoc pre
postihnutého, iste sa nám ukáže cesta,
ktorá povedie k srdcu blížneho a povzbudí
ho. A prekvapivo sa tak splnia
apoštolove slová: „Tak naplníte zákon
Kristov.“ A Kristov zákon znie: „Miluj
svojho blížneho ako seba samého!“ Keď sa
budeme o to usilovať, dôjdeme úžasným
spôsobom k poznaniu: Kto lásku dáva,
dostane jej zo žriedla lásky omnoho viac.
Martin Ernst
ernst@svetgralu.cz
TÉMA
Deravá spravodlivosť
Čo ohrozuje budúcnosť Európy?
Siegfried Hagl
V
európskej histórii je 29. máj
1453 dôležitým dátumom.
Turci vtedy dobyli Konstantinopol
a odrezali tým Európu od možnosti
obchodu s Áziou. Benátky –
vtedajšie centrum námorného obchodu
– zároveň stratili toto svoje
výsadné postavenie. Táto situácia
prinútila Portugalcov a Španielov
hľadať východiská; aby sa vyhli
Stredozemnému moru ovládanému
Osmanskou ríšou, potrebovali
nájsť novú cestu do Indie
cez Atlantický oceán.
Kolumbus preto hľadal západnú
námornú cestu do Ázie, ale v roku
1492 sa vylodil v Karibiku, ktorý
nazval „Západnou Indiou“. Vasco
da Gama smeroval s rovnaným
cieľom pozdĺž afrického pobrežia
a v roku 1498 doplával do indického
mesta Kalkata. Tieto objaviteľské
cesty odštartovali kolonializmus,
ktorý znamenal prevratné
24
Svet Grálu
28 | 2011
TÉMA
zmeny v ekonomických a sociálnych
podmienkach kolonizátorov
aj kolonizovaných. Stredoveké
usporiadanie sveta sa rozpadlo.
S novými pomermi prišli mnohé –
dodnes nevyriešené – otázky týkajúce
sa ľudskej spravodlivosti:
spravodlivosť v otázke privlastňovania,
spravodlivosť rozdeľovania,
spravodlivosť šancí, spravodlivosť
podielu na výsledkoch, procesná
spravodlivosť, sociálna spravodlivosť
a ďalšie.
sveta. Zo vzrastajúcej európskej
populácie sa početné skupiny ľudí
vydali za šťastím do zámoria. Domorodé
obyvateľstvo v kolóniách
radšej ešte raz prečítať Augustina*,
ktorý zastával názor, že spravodlivosť
je to, čím sa spoločnosť odlišuje
od lúpežníckej bandy...
S
NÁSILNÝ „VZOSTUP
ZÁPADU“
novými objavmi sa obraz sveta
stále menil. Navigátori, výskumníci,
dobrodruhovia sa vydávali
hľadať bohatstvo do cudzích
krajín a riskujúci obchodníci financovali
odvážne a v prípade úspechu
lukratívne objaviteľské cesty. Do
Európy prúdili netušené poklady:
zlato a striebro z Južnej Ameriky,
korenie z Indie, cukor a rum z Karibiku,
káva z Brazílie, porcelán
a čaj z Číny, slonovina a otroci
z Afriky, kožušiny zo Severnej
Ameriky a Sibíri.
Moreplavecké národy si podrobovali
stále väčšie oblasti šíreho
Kópia Kolumbovej vlajkovej lode „Santa
Maria“ (1492). Z knihy Otta Zierera „Die
großen Ereignisse der Weltgeschichte“
(Veľké udalosti v dejinách sveta),
Naumann & Göbel, Köln, 1987.
Príprava na dobytie Konstantinopola (1553). Z knihy Otto Zierer „Die großen Ereignisse
der Weltgeschichte“ (Veľké udalosti v dejinách sveta), Naumann & Göbel, Köln, 1987.
bolo prinútené pracovať pre dobyvateľov;
muselo ustúpiť kolonistom
z Európy, alebo neskôr – na pokraji
vyhynutia následkom vykorisťovania
a zavlečených chorôb – bolo
nahradené otrokmi zo Západnej
Afriky. „Vzostup Západu spočíval
vo veľkej miere na používaní násilia,“
napísal Geoffrey Parker vo
svojej knihe „Die militärische Revolution“
(Vojenská revolúcia, str.
22, pozn. red.).
Pri plienení cudzích krajín málokoho
z belochov trápilo zlé svedomie.
Veď predsa „nevedomí pohania“
dostali vraj najväčší dar tým,
že boli (často z donútenia) kresťansky
pokrstení, a tým vytrhnutí
z pazúrov večného zatratenia, ktoré
im inak nevyhnutne hrozilo. Považovali
to zrejme za spravodlivé
vyrovnanie, ktorým uchlácholili
svoje kresťanské svedomie. Mali si
Až do 20. storočia (a sčasti ešte
aj dnes!) existovali misijné spoločnosti,
ktoré chceli ľudí žijúcich
v zámorských oblastiach – okrem
iných aj príslušníkov veľmi starých
kultúrnych národov – obracať
na kresťanstvo, aby ich zachránili
pred peklom. Kňazi vysielaní
z Európy sa v exotických kultúrach
spravidla vôbec nevyznali. Vystačili
si s názorom, že každé nekresťanské
náboženstvo pochádza od
diabla. Sotva vtedy mysleli na spravodlivé
vyrovnanie medzi dávaním
a braním; otroctvo ospravedlňovali
vhodnými citátmi z Biblie a na domorodcov
– dokonca aj keď boli
obrátení na kresťanstvo – pozerali
ako na menejcenných ľudí.
* Augustin (354–430), biskup z Hippo, bol
jedným z najväčších latinských cirkevných
učiteľov staroveku.
25
Svet Grálu
28 | 2011
TÉMA
26
Svet Grálu
28 | 2011
Pokiaľ mali Európania rozširovať
po svete kresťanské hodnoty,
potom v plnení tejto úlohy zlyhali.
Niektorí misionári sa aj skutočne
snažili o to, aby pôsobili v kresťanskom
zmysle. Ale na každého
z nich pripadali tucty alebo stovky
obchodníkov, dobrodruhov a kolonistov,
ktorí sa síce kresťanmi nazývali,
ale ich správanie bolo inšpirované
všetkým iným, len nie
duchom Krista.
V
BOHATSTVO
Z POKLADOV
CUDZÍCH KRAJÍN
procese kolonizácie sa svetové
hospodárstvo ďalej vyvíjalo.
Európa, najmä koloniálne impériá
ako Anglicko, neskôr aj USA a nakoniec
Japonsko zveľaďovali svoje
bohatstvo, pretože dokázali využívať
poklady cudzích krajín. Blahobyt
priemyselných krajín je ešte aj
dnes z veľkej časti založený na tom,
že sa z bývalých kolónií – dnešných
rozvojových krajín – lacno dovážajú
suroviny, a za drahé peniaze sa do
nich vyvážajú hotové produkty.
Často sa pritom prehliada, že prinajmenšom
od 20. storočia sa vo veľkej
miere s rastúcou nerovnováhou
presúva aj ekologická záťaž. Ťažbou
surovín a pestovaním poľnohospodárskych
monokultúr v záujme
priemyselných krajín vznikajú u dodávateľov
v zámorí obrovské ekologické
škody. Zmenou klímy, zapríčinenou
príliš veľkou
spotrebou fosílnych
palív najviac trpia
rozvojové krajiny, no
zodpovednosť za ňu
v prvom rade nesú priemyselne
vyspelé štáty.
Svetové hospodárstvo
postavené na takejto
jednostrannosti
nemôže byť ani spravodlivé,
ani stabilné.
Technická v yspelosť
a lepšia výzbroj vysoko
rozvinutých štátov po
stáročia potláčali snahy
kolónií o oslobodenie.
Samotné štáty, ktoré
z ekonomickej nerovnováhy
najviac profitovali,
tento systém napokon
zničili. Hlavná
katastrofa 20. storočia,
ľahkovážne vyvolaná
prvá svetová
vojna, privodila nezadržateľný
pád kolonializmu.
Európske štáty
po prvej svetovej vojne
nedokázali vytvoriť stabilné mierové
usporiadanie, čo viedlo k ďalším
vojnám a sčasti k dodnes trvajúcemu
politickému a ekonomickému
napätiu. Európa svoju vedúcu úlohu
vo svete, aj svoje kolónie stratila.
Dominujúcou svetovou veľmocou
sa stali USA. Po veľkých tragédiách
obidvoch svetových vojen v 20. storočí
nasledovali snahy o lepší, mierový
a spravodlivejší svet.
Na egoizme národných štátov
skrachovala po prvej svetovej vojne
Spoločnosť národov. Po druhej svetovej
vojne mala OSN pôsobiť ako
poistka mieru a stanoviť normy záväzné
pre všetky národy. Charta
Spojených národov je založená na
filozofii osvietenstva, už nie na biblii.
Kresťanstvo propagované z Európy
do celého sveta zrejme už stratilo
svoju dôveryhodnosť. Ideológia
osvietenstva vznikla síce v kresťanskom
prostredí, ale okrem kresťanských
predstáv preberá aj antic -
ké a novoveké filozofie, ktoré boli
cirkvou dlho urputne potlačované.
Táto európska filozofia však nenachádza
veľké pochopenie v krajinách
nezápadného charakteru, napríklad
v islamských štátoch.
Navzdory OSN konajú národy
stále ešte prevažne podľa vlastných
záujmov; medzi štátmi sa často
uplatňuje právo silnejšieho, a nie
právo medzinárodné. Chýba tu vedomie
globálnej zodpovednosti za
blaho všetkých obyvateľov našej planéty.
A myšlienka, že aj príroda má
svoje práva, zostáva mnohým zodpovedným
činiteľom úplne cudzia.
V
GLOBALIZÁCIA –
KOMU SLÚŽI?
globalizácii, už niekoľko desaťročí
vyzdvihovanej a sľubujúcej
hospodársky rast a blahobyt pre
všetkých v duchu hesla „a rising
TÉMA
tide will lift all boats“ (rastúci príliv
zdvihne všetky lode), sa však bolestne
prejavuje chýbajúce vedomie
zodpovednosti. V skutočnosti sa
totiž priepasť medzi chudobnými
a bohatými – ako medzi národmi,
tak aj vo vnútri štátov – neustále
zväčšuje.
Dôvod spočíva v samotnej podstate
nášho kapitalistického hospodárstva
postaveného na peňažnom
kapitáli, ktorý sa zúročuje prostredníctvom
bezohľadne rastúceho
hospodárstva.
Azda od prvého ropného šoku
v 70-tych rokoch je zrejmé, že
v priemyselných krajinách sa už
potrebná miera rastu ďalej vynucovať
nedá. Dopyt sa v nich už
nasýtil, prírastky obyvateľstva sú
malé. Obyvateľstvo niektorých
týchto krajín starne a vymiera. Kto
má potom každý rok kupovať viac
a viac všetkých tých zbytočností,
ktorých sa musí priemysel zbaviť,
aby ďalej rástol?
Zostáva teda už iba cesta do
rozvojových krajín. V nich počet
obyvateľov rastie a je nutné uspokojiť
obrovskú – hoci často iba domnelú
– potrebu dostihnúť vyspelý
svet. Pokiaľ sa podarí tieto krajiny
rozvinúť, potom bude môcť svetové
hospodárstvo ešte zopár ďalších
desaťročí bezuzdne rásť – až
nastane ekologický kolaps.
Ľudia sa však, žiaľ, vo vidine
grandióznej budúcnosti exportných
odvetví v USA a západnej Európe
prepočítali. Mnoho príslušníkov
elitných vrstiev zo zaostalých
krajín už totiž vyštudovalo na Západe;
poznajú modernú ekonómiu
a vedia, že export surovín nie je
veľmi výnosný. Rozvojové krajiny
preto chcú vlastnými silami stále
vo väčšej miere vyrábať konečné
produkty.
Čína a India, dva najväčšie štáty
na Zemi a atómové mocnosti,
budujú dnes také obrovské priemyselné
odvetvia, napríklad textilný
priemysel alebo výrobu ocele,
že nimi už dávno predstihli niekdajších
lídrov spomedzi starých
priemyselných krajín.
„Nováčikovia“ sa pritom nechcú
uspokojiť s tradičnými výrobkami –
chcú zaplaviť svetové trhy rovnako
technicky vyspelými produktmi
a automobilmi.
V druhej polovici 21. storočia sa
z Číny a Indie pravdepodobne stanú
veľké mocnosti, ktoré budú dominovať
svetovému hospodárstvu,
a tým nevyhnutne aj svetovej politike.
Rastúce ázijské štáty, medzi
ktoré patria okrem Číny a Indie napríklad
i Japonsko, Južná Kórea, Taiwan,
Singapur, majú na základe historických
udalostí iba málo dôvodov
na to, aby prejavovali voči Európe
a USA vďačnosť. Ich ctižiadosť ich
bude povzbudzovať, aby zvyšku sveta
ukázali, odkiaľ vzišli najstaršie kultúry
a kde žijú najnadanejší a najusilovnejší
ľudia. Ťažko môžeme očakávať
ich súcit nad tým, že sa milióny
pracovných miest presťahujú z bohatých
krajín do Ázie, alebo že dokonca
Rast na úkor prírody?
Biológ a ekológ Paul Ehrlich (nar. 1932) argumentoval v rozhovore s japonským
novinárom, že si japonský veľrybársky priemysel spolu s veľrybami
predsa vyhubí aj zdroj svojho blahobytu. Novinár na to odpovedal:
„‚Neprávom považujete veľrybársky priemysel za organizáciu, ktorá má
záujem na zachovaní veľrýb. V skutočnosti totiž predstavujú obrovský potenciál
pre kapitál, ktorý sa pokúša dosahovať najvyššie možné zisky. Pokiaľ
môže v priebehu desiatich rokov dosiahnuť zisk 15 percent za tú cenu,
že pri tom vyhubí veľryby, zatiaľ čo pri trvalo udržateľnej intenzite lovu by
dosahoval zisk len 10 percent, potom samozrejme koná tak, že za desať
rokov budú veľryby vyhubené – a kapitál sa potom jednoducho použije
na vykorisťovanie iných zdrojov.
Rovnaký argument počul jeden z našich priateľov od firmy, ktorá rúbe
tropické úžitkové drevo v malajskom Sabahu.“
Z knihy „Die neuen Grenzen des Wachstums“ (Nové hranice rastu),
Donella a Dennis Meadows/Jorgen Randers, Rowolt, Reinbeck, 1998, str. 226.
klasické priemyselné krajiny schudobnejú.
Mnohí Aziati to budú dokonca
považovať za spravodlivé vyrovnanie,
keď belosi pocítia spätné
pôsobenie za svoje zločiny v dobách
kolonializmu.
K
EKOSYSTÉM ZEME
V KONCOCH
rédo politických ideológov
tkvie v presvedčení, že prostredníctvom
ekonomického rastu
bude dosiahnuté spravodlivé rozdeľovanie
na národnej a globálnej
úrovni. Podľa toho sa má problém
chudoby vyriešiť sám od seba
hospodárskym vzostupom. Toto
spojenie spravodlivosti s hospodárskym
rastom patrí od konca
druhej svetovej vojny medzi dogmy
pomoci poskytovanej rozvojovým
krajinám.
Dosiaľ znevýhodnené krajiny
mali postupne – pomocou vzájomnej
spolupráce a vhodnej politiky
– bohaté spoločnosti dostihnúť.
Jedni dúfali vo väčšie trhy s väčšími
šancami na zisk, druhí očakávali
27
Svet Grálu
28 | 2011
TÉMA
blahobyt a rovnoprávnosť. Avšak
odvtedy, čo sú viditeľné bio-fyzikálne
možnosti Zeme, stratila táto
ideológia rastu pôdu pod nohami.
Kapacita našej planéty nestačí pri
viac ako šiestich miliardách ľudí na
zaistenie „blahobytu pre všetkých“.
A je sporné, či je vôbec možné zaistiť
dôstojný život pre šesť a viac miliárd
ľudí (do roku 2050 sa počíta
s ôsmimi až desiatimi miliardami).
Vyzerá to, že ide skôr o utopickú
predstavu. V každom prípade, času
na zmenu smerovania je málo. Či
sa nám to hodí alebo nie, kapacita
ekosystému našej Zeme je obmedzená.
Existujú „hranice rastu“,
ktoré je nutné rešpektovať. Rast na
jednom mieste obyčajne vyžaduje
pokles na mieste inom.
Oficiálna politika doposiaľ ešte
nevzala na vedomie ekologické
hranice. Ekonomický rast a integrácia
svetových trhov – globalizácia
– sú stále ešte považované
za jedinú cestu k väčšej rovnosti
a tým spravodlivosti a menšej chudobe
jednotlivých národov. Rozvojové
krajiny so svojím narastajúcim
počtom obyvateľstva nebudú
ochotné donekonečna sa uskromňovať,
aby si obyvatelia bohatých
krajín mohli aj naďalej užívať svoj
luxus. Ľudia v ekonomicky rozvinutých
krajinách budú obmedzenia
prijímať s nevôľou, a presadzovať
uťahovanie opaskov politicky je
vždy problematické.
Ako chcú priemyselné krajiny
reagovať na požiadavky chudobných
a nerozvinutých krajín
28
Svet Grálu
28 | 2011
po väčšej spravodlivosti? Dôjde
k boju o suroviny? Žijeme na planéte
sužovanej klimatickými katastrofami,
nekontrolovateľnou
„Existujúce problémy sa nedajú vyriešiť
rovnakým spôsobom myslenia, ako
je to, kvôli ktorému vznikli.“
Albert Einstein na tému hospodárskej krízy z roku 1929
migráciou chudobných utečencov...
Stojíme azda pred vojnou o životný
priestor? Budú bohatí brániť
svoje výsadné postavenie ozbrojeným
násilím? Alebo nájdeme mierový
spôsob, ako „zaplátať dieru“
v spravodlivosti?
S
POHĽAD DO
BUDÚCNOSTI
pravodlivosť bola v histórii ľudstva
väčšinou iba filozofickou
témou, v praktickej politike nepoužiteľnou.
Dokonca aj náboženstvá,
usilujúce sa o pravdu a spravodlivosť,
mali na praktické presadzovanie
ochrany prírody a práv
ľudí iba malý vplyv. Aj v histórii
budeme asi márne hľadať príklady,
kedy sa nejaká veľmoc dobrovoľne
vzdala svojho výsadného postavenia.
Budú sa podľa toho USA
a Európa brániť „ázijskej výzve“?
Akými prostriedkami?
Prognózy nie sú povzbudivé.
Wolfgang Sachs píše vo svojej
knihe Fair Future: „Európa
si bude musieť vybrať. Pokiaľ
v snahe o vlastnú ochranu staví
na preventívnu vojnu, bude usilovať
o spojenectvo s USA a trhovými
fundamentalistami. Pokiaľ
by sa chcela stať priekopníkom politiky
preventívnej spravodlivosti
vo svete, bude vyhľadávať koalície
s rovnako zmýšľajúcimi štátmi
a riešenia uvidí v civilnej spoločnosti.
Potom bude pre budúcnosť
Európy prospešné, ak Európania
konečne vzhliadnu od roztržiek
v Bruseli a položia si otázku, čím
sa chceme zapísať do histórie, aký
odkaz na konci 21. storočia zanecháme
budúcim generáciám. Ide
totiž o jedno: v rozvíjajúcom sa
svetovom spoločenstve nemôže
Európa prežiť na základe počtu
svojich obyvateľov, ale iba silou
vlastných myšlienok. Nadnárodný
svet budúcnosti bude obývaný
hnedými, žltými a čiernymi tvárami,
európski belosi budú tvoriť
sotva viac ako sedem percent svetového
obyvateľstva. Svetové spoločenstvo
21. storočia preto celkom
určite nebude európskou spoločnosťou
– rovnako ako Európa
15. storočia nebola spoločnosťou
grécko-rímskou.“
Siegfried Hagl
hagl@svetgralu.sk
Literatúra:
(1) Kesselring Thomas, Ethik der Entwicklungspolitik
(Etika rozvojovej politiky),
C. H. Beck, München, 2003
(2) Lovelock James, Gaias Rache (Gaia sa
mstí), Ullstein, Berlin 2007
(3) Meadows Denis, Die Grenzen des
Wachstums (Hranice rastu), dva, Stuttgart,
1972
(4) Parker Geoffrey, Die militärische Revolution
(Vojenská revolúcia), Campus,
Frankfurt, 1990
(5) Ritsert Jürgen, Gerechtigkeit und Gleichheit
(Spravodlivosť a rovnosť), Westfälisches
Dampfboot, Münster, 1997
(6) Sachs Wolfgang, Fair Future (Férová budúcnosť),
C. H. Beck, München 2005
www.svetgralu.sk
EDÍCIA
Pripravovatelia cesty
BUDHA
LAO-C‘
ZOROASTER
MOHAMED
EFEZUS
ivot a pôsobenie pripravovateľov cesty v Indii,
Ž Číne, Arábii, Iráne a predhistorickej dobe.
Čo dnes vieme o Budhovi, Lao-C‘ovi, Zoroastrovi, Mohamedovi
alebo Hjalfdarovi? Boli iba zakladateľmi novej viery,
alebo mali vyššie poslanie?
Táto knižná séria ukazuje uvedené osobnosti v novom
svetle. Ako jednotliví pripravovatelia cesty pôsobili uprostred
svojho národa a snažili sa ho priviesť od mdlej odovzdanosti
osudu k činorodej viere.
Čitateľ je oboznamovaný s dôležitými okamihmi z ich života,
s ich učením o jedinom Bohu a o zákonoch pôsobiacich
vo stvorení.
Pri odbere min. 3 kníh
zľava - 15%
BUDHA / Bežná cena: 12,00 €
Cena pre predplatiteľa Sveta Grálu: 11,76 €
LAO-C‘ / Bežná cena: 12,00 €
Cena pre predplatiteľa Sveta Grálu: 11,76 €
ZOROASTER / Bežná cena: 10,00 €
Cena pre predplatiteľa Sveta Grálu: 9,80 €
MOHAMED / Bežná cena: 10,00 €
Cena pre predplatiteľa Sveta Grálu: 9,80 €
EFEZUS / Bežná cena: 10,00 €
Cena pre predplatiteľa Sveta Grálu: 9,80 €
Knihy si môžete objednať prostredníctvom priloženého objednávacieho kupónu,
alebo v našom on-line obchode na stránke www.svetgralu.sk
29
Svet Grálu
28 | 2011
ROZHOVOR
Pokiaľ ráno vyjde slnko,
Rozhovor
s ekologickým
aktivistom
a gazdom Jozefom
Kratochvílom
je to dobré
30
Svet Grálu
28 | 2011
Pred desiatimi rokmi sa rozhodol žiť
úplne inak ako väčšina jeho rovesníkov.
Z peňazí zarobených na brigádach v Anglicku
kúpil 1,3 hektára zdevastovanej
poľnohospodárskej pôdy, aby tam hľadal
spôsoby, ako žiť na Zemi ohľaduplne.
„Na poľu“ pri mŕtvom ramene riečky Trnávky
vyrástla malá chatka z nepálenej
hliny, pokrytá trstinou, neskoršie
maštaľ zo slamených balíkov pre kone,
ovocný sad, studňa. Pred niekoľkými
rokmi excentrický životný štýl majiteľa
tohto pozemku pritiahol pozornosť televíznych
dokumentaristov a novinárov
komerčných periodík. Dnes má Jozef
Kratochvíla 38 rokov, dvoch synčekov
a v novšom a väčšom domčeku z čisto
prírodných materiálov už začal využívať
aj elektrinu. Zo svojho poľa napriek rodinným
starostiam neodišiel, prikúpil
ešte ďalších šesť hektárov. Okrem toho
je stále jedným z najaktívnejších členov
miestneho „kmeňa“ Lesoochranárskeho
zoskupenia Vlk. Zaslúžil sa o vyhlásenie
prírodnej rezervácie, kde rastie pôvodný
lužný prales. Zhovárame sa pri provizórnej
plechovej udiarničke, kde práve visia
klobásky z „bioprasiatka“ a Jozef odpovedá
na moje otázky v prestávkach medzi
prikladaním na oheň a sekaním dreva.
Aká je história tohto zámeru?
Prečo si sa rozhodol mozole zo stavieb
premeniť na pole?
Od detstva ma ťahalo niekam do
prírody, k lesu. Vyrastal som v paneláku
a niekedy v sedemnástich
som sa začal intenzívnejšie zaujímať
o prírodu, hlavne o ornitológiu, spoznávanie
tu žijúcich vtákov. Každý
kto sa zaujíma o ornitológiu sa stáva
„ochrancom prírody“; za komunizmu
sme mali Slovenský zväz ochrancov
prírody a krajiny. Postupne som sa
dostal k rôznej literatúre a... prišiel
taký bod zlomu. Asi v dvadsiatich
štyroch rokoch života
som naisto
vedel, že najväčší
problém na tejto
planéte je človek
ako taký so svojimi
potrebami. Bola to
aj Kellerova kniha
Až na dno blahobytu,
vďaka ktorej
som si uvedomil,
čo sa vo svete
deje. Naše potreby
idú nad rámec toho,
čo nám tu príroda
vie prirodzene poskytnúť.
V tomto
zmysle hovoríme
o konzumnej spoločnosti,
kde sú
na prvom mieste
krajiny západnej
ROZHOVOR
Európy, rozvinutý priemyselný svet
na čele s USA a Japonskom. My ako
postkomunistické krajiny patríme do
druhej skupiny, no a tretí svet sú krajiny,
kde ľudia hladujú a zomierajú
z môjho pohľadu preto, že tu fungoval
kolonializmus a nitky z tých najrozvinutejších
krajín sú tam dodnes.
Myslel si si, že to môžeme tu v Európe
nejako zmeniť?
Hlavne som sa necítil vnútorne
„v pohode“ ak ma niekto tlačil do toho,
ktorom si môžem uskutočňovať svoje
sny a ideály. Kúpil som kus poľa, na
ktorom nebolo nič a postupne som
si tu začal vytvárať záhradu na zeleninu
a bežné produkty, ktoré človek
v domácnosti potrebuje, plus sadenie
ovocných stromov – dnes ich je tu
viac ako tristo.
ak si chce človek zabezpečiť svoje základné
potreby – to jest mať teplo,
najesť sa a obliecť, plus ako nadbytok
to auto, tak musí byť v práci často
dvanásť, niekedy 16 hodín denne. Je
to tvrdý a raný kapitalizmus. Na oddych
ostáva víkend, ak vôbec. Preto
z môjho pohľadu tu nikto nemôže
byť ani zdravý. Keď sa potom zamyslím
nad tým, čo mám zo života,
že som ho prežil v nejakej fabrike,
aby som raz v roku išiel na nejakú
dovolenku...
aby som mal neustále viac – z pohľadu
materiálnych hodnôt, ktoré my
tu uznávame – auto, dom a všetky
tieto veci, ktoré, ako si myslím, až
tak nevyhnutne k životu nepotrebujeme.
Povedal som si, že musím
čo najviac znížiť svoju osobnú spotrebu.
Jedna z možných ciest, ktorá
sa mi ukázala, bolo takzvané „vlastnenie“
pozemku, i keď v princípe
nikto vlastniť zem nemôže. Tie čísla,
ktoré sa odo mňa žiadali v podobe
peňazí, som vymenil za kus pôdy, na
Išlo teda o to „zachrániť svet“?
Tá otázka, či jeden človek dokáže
toto alebo toto... vôbec mi o to nejde,
ja som sa jednoducho necítil príjemne,
keď ma nejaká spoločnosť nútila,
aby som chodil do práce desať
alebo dvanásť hodín denne. Z môjho
pohľadu sú firmy, kde ľudia točia nejaké
kábliky, akési nútené pracovné
tábory. Legálne sme sa dopracovali
do stavu ako za vojny, keď ma niekto
druhý vykorisťuje. Poď do firmy,
pracuj 12 hodín denne, dáme ti aj
ubytovanie „zadarmo“ a budeš mať
čas akurát sa najesť a osprchovať, aby
si nám zajtra zase zarábal. Dnešná
ekonomika nás dotlačila do bodu, že
Tu si na dovolenke stále?
Áno, je pre mňa úplne niečo iné
pracovať na tej svojej pôde a robiť
v živote to, čo ma vyslovene baví
a v čom som sa našiel.
Zmenila sa nejako táto predstava
odkedy si sem prišiel?
Na začiatku to bolo postavené na
myšlienke sebestačnosti, ale tú dnes
môže človek dosiahnuť len do určitej
hranice, môže to byť 50 alebo 80
percent. Aj ja si stále budem niečo
kupovať z obchodu. Je to však veľký
31
Svet Grálu
28 | 2011
ROZHOVOR
rozdiel či som závislý od produktov
zo supermarketov stopercentne,
alebo na desať či dvadsať percent. Ale
tú mieru si – z pohľadu svojej slobody
– musí hľadať každý sám.
Si aktívny v ekologickom hnutí.
Nemuseli sa však tie ponovembrové
ideály typu „zmeníme svet“ okresať?
Človek, ak má priviesť na svet deti
a vidí ako ide všetko „dolu vodou“,
koľko sme toho zničili za 150 rokov...
Skvelá budúcnosť tu nečaká nikoho.
Na jednej strane hovoríme, ako svoje
deti milujeme, na druhej strane im
pripravujeme peklo na tejto planéte.
Ak sa za 10-15 rokov niečo na našom
prístupe radikálne nezmení...
Môže s tým niečo urobiť ekologické
hnutie? Nie je to skôr vec jednotlivca,
ktorý sa musí pre niečo
rozhodnúť?
Jednotlivec má z môjho pohľadu
neskutočnú moc a silu v tom zmysle,
že ak sa rozhodne nakupovať z mesiaca
na mesiac o určité percento
vecí menej a bude sa k tým tovarom
snažiť dostať napríklad nákupom
u miestneho súkromného roľníka,
či remeselníka, dá týmto o sebe vedieť
aj „tým hore“. Každý z nás sa
32
Svet Grálu
28 | 2011
môže vedome rozhodnúť, čo si dnes
kúpi, či to skutočne potrebuje. Ide
o to, aby si každý z nás tú silu uvedomil.
Kladiem si otázku, či nám to
materiálno dáva vytúženú slobodu
a radosť zo života. Či tým, že si niekto
kúpi auto, alebo ich má viac, či
je tým šťastnejší, na úkor trebárs
rodinných a medziľudských vzťahov.
Chceme dosiahnuť americký
sen, ale to je ilúzia. Zažil som konzum
v Anglicku. Že sa tam vyhadzuje
obrovské množstvo dobrého
jedla, je veľmi zlé. Neostáva nič
iné len radikálny rez, lebo človek
ako taký sa jednoducho nezmení.
Ako sa napríklad dohodne ľudstvo
na rozdelení zdrojov: povieme ostatným
štátom, ako je Čína alebo
India: my sme to tu zničili a vy už
konzumovať nemôžete, lebo už nie
je z čoho? Veď na konzum nášho
typu by museli zdroje na Zemi
vzrásť 135-násobne. O tom sa nehovorí.
Hovoríme len o jednom
údaji, a to je rast HDP. Keď naša
ekonomika neskáče nad nulu, tak
sme zúfalí. Z môjho pohľadu rast
HDP hovorí o vyššom percente ničenia
životného prostredia, ktoré je
aj mojím základom pre život. Nie je
to teda dobrý údaj.
Vráťme sa k tomuto pozemku.
Ako je rozdelený – myslím funkčné
časti...
Tu je momentálne 7,3 hektára pôdy,
z toho asi dva hektáre tvorí ovocný
sad, 20 árov je záhrada, zväčša na
zeleninu, zvyšok sú lúky a pasienky.
Pre kone?
Áno, máme desaťročnú kobylu
Lunu a asi dvadsaťosemročného poníka,
ktorí obhospodarujú tie pasienky.
A je tu asi dvadsaťpäť árov
lužného lesa, z ktorého ja používam
suché odumreté konáre na kúrenie
v predzimných a jarných mesiacoch.
Ten ovocný sad je investícia do
budúcna, však? Kým sa stromy dostanú
do plnej rodivosti, uplynie určitý
čas...
Dnes sú prvé stromy osem- až deväťročné;
je to taký môj dôchodok,
alebo aspoň prilepšenie k nemu.
Myslím si, že aj keby sa zajtra malo
so mnou čosi udiať, tak ešte dnes pôjdem
posadiť strom, ktorý tu ostáva
po mne a vytvára minimálne kyslík.
Zaujímavé na tomto všetkom je aj
to, že tu nie si sám. Fungovať takto
s rodinou je trochu iné ako „na
vlastnú päsť“...
No to je otázka na Zdenku (obracia
sa k svojej partnerke, ktorá s k nám
pridružila)
Zaujíma ma, či si aj ty bola podobne
orientovaná ako Jožko – ale
najmä, ako sa žije žene v takýchto
podmienkach. Viem, že pred pár
rokmi tu nebola ani elektrina
a práčka bola na taký zvláštny
nožný pohon... Chýba ti tu niečo
z toho bežného konzumu?
(Pomaly prechádzame do domčeka,
ktorý je postavený z dreva, slamy
a nepálenej hliny. Vo vnútri je veľmi
útulný a aj s podkrovím je tu prekvapujúci
priestor 75 m 2 )
ROZHOVOR
Práčku teraz kupujeme (smiech).
Plynový sporák tu je (na bombu),
krbová vložka príjemne hreje, je tu
aj bojler na teplú vodu, umývačku
nahrádzaš sama... to je skoro bežný
štandard.
To všetko kvôli Jorimu... (synáčik
si práve vychutnáva kolembanie na
hojdačke). Keď sme prišli pred piatimi
rokmi z Anglicka, bývali sme
v malej „chyži“, ktorá nám stačila.
Koľko rokov má Jori?
Bude mať tri roky.
Snívala si vždy o tom, že budeš
plieť v záhradke, starať sa o takúto
domácnosť?
Moja predstava bola – asi od osemnástich
– byť na nejakej samote v lese.
To je dosť zvláštny sen v dnešnej
dobe; ako si sa k nemu dostala?
Kamarátkini rodičia mali chatu
na horách, pod lesom, široko-ďaleko
tam nikto nebol. Chodili sme tam
vždy na víkendy, zbierali huby a bylinky,
dívali sa do údolia a vtedy som
zatúžila žiť na samote.
Bola to priamočiara cesta sem,
„na poľo“...?
Kdeže, robila som sekretárku riaditeľa
v jednej akciovej spoločnosti.
Potom som odišla za prácou do Londýna,
dokonca som sa nechala nahovoriť
a nadviazala som kontakt s jednou
modelingovou agentúrou... Keď
to teraz niekomu hovorím, tak krúti
hlavou.
Splnil sa teraz tvoj sen?
No... Joži žije za mestom, nie na
samote, nie v horách, ale na rovine,
ale je to tu. Keď som prvýkrát videla
tú burinu po pás, mračná komárov,
tak som len „zírala“. Predstavovala
som si to inak.
(Jozef) Spoznali sme sa v Londýne,
v konzume. Tam strčíš do automatu
päť libier a máš elektrinu, plyn, teplo.
Tu sa o všetko staráš prirodzene.
Tam nevidíš ten proces, ktorý s týmito
potrebami súvisí. Bývali sme
v byte a keď sa ma Zdenka spýtala,
ako je „na poľu“, povedal som jej, že
to musí vidieť, zažiť, že o tom sa nedá
rozprávať.
(Zdenka) Najprv sme prišli na týždeň,
dva, potom sme išli znovu do
Anglicka, potom tak na dovolenku
no a raz v máji sme tu už boli nastálo.
Sekanie, kosenie, hurá do záhrady.
Ako si delíte prácu?
Ja mám domácnosť, Joriho a Rodana
(synovia, mladší má len niekoľko
týždňov), do záhrady chodíme
spolu...
(Jozef) Ja ako chlap spravím
väčšiu časť tých ťažkých
prác, ako rýľovanie a podobne.
Máme aj rozdelené
plochy – ja Zdenke nezasahujem
do jej plochy, nanajvýš
jej poradím čo a ako
a ona zas nezasahuje mne,
pokiaľ ide o usporiadanie
záhonov.
(Zdenka) Ja väčšinou pestujem
pre okamžitú spotrebu
do kuchyne, plodiny na
uskladnenie má na starosti
Joži. Máme tu asi 50 sliepok,
nedávno nám začali znášať,
takže máme už aj vajíčka,
nielen pre vlastnú spotrebu...
Máte tu aj dosť vzácne rarity,
pokiaľ ide o zeleninu...
Snažím sa pestovať geneticky
nezmenené plodiny.
Momentálne si semená objednávame
od zahraničnej organizácie,
ktorá nám garantuje, že sú
v tomto smere v poriadku. V Anglicku
už je bežné, že sa napríklad
semená paradajky kupujú na jednu
sezónu, lebo ich semená jednoducho
nevyklíčia. Moja babka si ešte
odkladala semienka z každej „várky“
v záhrade. Niekedy sa zhodou okolností
spoznám s niekým, kto cestuje
napríklad do Arménska a iných „nerozvinutých“
krajín, a odtiaľ sa mi
podarilo získať semienka, ostatné
mi prídu poštou. Tieto plodiny sú
aj oveľa chutnejšie, neporovnateľne.
Na tvojom pozemku si človek
ľahko spomenie na filmy Pavla Barabáša.
Po nakrúcaní medzi domorodými
kmeňmi hovorí, že najšťastnejších
ľudí nachádza práve tam.
Ale z pohľadu filozofie a duchovných
náuk sa zdá, že aj tento civilizačný
vývoj bol na niečo potrebný – človek
predsa nemôže žiť ako „skupinová
duša“. Tá individualizácia asi
bola potrebná, ako keby sme potrebovali
prejsť „pubertou“, kde už za
nás nerozhoduje náčelník kmeňa
ani šaman. Potrebovali sme si vyskúšať,
kam dôjdeme s tou našou
slobodou. Približne sto rokov máme
možnosť rozhodovať sa sami za seba.
Dovtedy za jednotlivca rozhodovali
33
Svet Grálu
28 | 2011
ROZHOVOR
rodičia, cirkev, obec. Ľudia síce žili
v súlade s prírodou...
Ale to len preto, že nemali tie
možnosti. Keby naši dedovia mali
buldozéry a bagre, tiež by to menili
pre svoje „dobro“ a pohodlnosť.
Vôbec lenivosť vidím aj dnes ako
obrovský problém. Ak sa ľudia sťažujú
na obezitu, v 95 percentách je
to nedostatok pohybu. Nechce sa
nám nič a potom sme chorí. Ale kde
je pohyb, tam je život a naopak, bez
pohybu sa všetko rozkladá.
Tu na tvojom pozemku bola na
návšteve indiánska šamanka, chodia
sem ľudia z rôznych ekologických
komunít...
Ako sa hovorí, vrana k vrane
sadá, rovný rovného si hľadá. Ak
v mojom vnútri je záujem o tieto
domorodé kultúry, tak sa človek dostane
časom k informáciám, alebo
sa stretne s ľuďmi, ktorí túto kultúru
v danom časopriestore reprezentujú
fyzicky. Pred pár rokmi tu
bola Doren Spencer z kmeňa Kree.
Tu sme strávili víkend aj s ďalšími
ľuďmi a rozprávali sme sa o odkaze
34
Svet Grálu
28 | 2011
Indiánov. Ona povedala, že Stvoriteľ
dal do vienka každej rase alebo
národnosti nejaké vlastnosti –
a „červenokožcom“ vraj daroval to,
aby pripomínali iným kultúram,
že Zem je našou matkou, máme sa
o ňu starať a nie ju spľundrovať.
Ako žijú v tomto zmysle Indiáni?
Veď ich kultúra je na pokraji
zániku...
Samozrejme, Indiáni boli pred
100 – 150 rokmi vystavení vyvražďovaniu
veľmi veľkých rozmerov.
Chceli žiť slobodne a nechceli
hromadiť majetok. Pre Američanov
to bolo neprijateľné, pretože
každý tu má vytvárať ekonomický
efekt pre daný štát. Čiže pristúpili
k „domestikácii“ Indiánov v rezerváciách.
Tu im potom vedome ponúkli
ďalší jed – ohnivú vodu. Sú
severoamerické kmene, ktoré sa
pozbierali a žijú ako môžu, snažia
sa spätne dostať k tej pôde, o ktorú
boli okradnutí. Veľká časť z nich
v rezerváciách je namočená v alkohole,
v drogách, pretože ako hovorím:
buď sa človek začlení, alebo mu
ostáva odísť z tohto sveta.
Keď sme sa rozprávali o neistých
vyhliadkach ľudstva: pripravuješ
sa nejako na katastrofické scenáre?
Pokiaľ ráno vyjde slnko, je to
dobré. Robím každý deň to, čo je
potrebné a potom príde ďalší deň.
Beriem život taký aký je a radujem
sa z tejto pohody teraz a tu. Ale som
presvedčený, že sme v čase, keď sa
bude lámať chlieb a ukáže sa, či tu
ako ľudstvo budeme aj naďalej.
Vďaka za rozhovor.
Roman Levický
roman.levicky@svetgralu.sk
O
finančnej kríze, ktorá postihla
svet v roku 2008 a spôsobila
potom vznik hospodárskej krízy,
sa toho povedalo už veľmi mnoho.
Hľadali sa vinníci, no nenašiel sa
žiaden. Napriek tomu z viacerých
strán, predovšetkým z radov niektorých
optimistických ekonómov
a politikov sa šíri nádej, že dno krízy
sme už dosiahli. Zlepšenie malo nastať
najneskôr do konca roka 2010
a potom malo hospodárstvo znova
intenzívne rásť.
Kto by sa chcel o pozadí tejto
krízy dozvedieť viac, môže siahnuť
po knihe „Kasínový kapitalizmus“
od Hansa-Wernera Sinna. Autor je
profesorom na Univerzite Ludwiga
Maximiliana v Mníchove, riaditeľom
hospodárskeho ústavu IFO, vedie Inštitút
pre hospodársky výskum a je
aj jedným z najuznávanejších ekonómov
v Európe.
Vo svojej knihe, plnej názorných
ukážok, zrozumiteľne popisuje doterajší
vývoj a dôsledky finančnej krízy,
ktoré sa dajú v blízkej dobe očakávať.
Pritom sa ukazuje, že finančný
systém ponechaný napospas rôznym
silám a ich živelnej hre chorľavie,
a tým ohrozuje hodnotu samotného
kapitalistického systému.
Zodpovednosť za krízu nesú vlády,
centrálne banky, štátne úrady pre
dozor nad financiami, ktorí podnietili
jej vznik prostredníctvom
nedostatočnej regulácie, či príliš
veľkorysých alebo naskrze nezodpovedných
zákonov; ďalej bankoví
manažéri, ratingové agentúry, realitní
makléri, ako aj spotrebitelia
či ostatní občania, ktorí si žili nad
svoje pomery.
Tak – ako sa v tomto „veku globalizácie“
dalo čakať – došlo k manipuláciám,
ktoré nemožno nazvať
inak ako podvody. To sa zrejme týkalo
aj tzv. toxických cenných papierov
(napr. „Mortgage-Backed Securities“
= MBS; cenné papiere kryté
TÉMA
Kasínový kapitalizmus
a finančná kríza
hypotékami, pozn. prekladateľa), aj
ohodnocovania rodinných domov.
Keď som bol pred dobrými šesťdesiatimi
rokmi obchodníckym učňom,
pravidlá morálky platili
ako samozrejmosť. Existovali
staré dobré osvedčené
obchodnícke zásady,
ktoré obchádzali
iba darebáci a úmyselní
podvodníci. S takýmito
ľuďmi neobchodoval
žiadny seriózny
obchodník. Dnes však
často sedia vo vedúcich
pozíciách „bezúhonní
páni“ a uťahujú si z obchodných
zvykov, ktoré
vraj „pochádzajú ešte zo stredoveku“
a sú dávno zastarané. Svojou mocou,
prameniacou z kapitálu, vydierajú demokratických
politikov, ktorí potom
prispôsobujú zákony prianiam vykorisťovateľov.
Nečudo, že demokracia
takto získala na mnohých miestach
zlú povesť.
Rozhodujúcim faktorom finančného
kolapsu sú však podľa Hansa-
-Wernera Sinna hlavne obrovské
nedostatky systému ako takého. Už
Adam Smith (1723–1790) vedel, že
trhové hospodárstvo môže fungovať
iba pri uplatňovaní vhodných
opatrení. Nepostrádateľné
pravidlá hry, platiace
v jednotlivých štátoch
pre sociálne ladené
trhové hospodárstvo,
sa postupne rozpustili
v ilúziách globalizácie
a deregulácie; ak aj náhodou
boli nahradené
medzinárodnými smernicami,
nestalo sa tak
v dostačujúcej miere.
Celosvetovo sa presadila
neoliberálna viera
v samoreguláciu trhu, ktorá má automaticky,
teda bez akéhokoľvek pričinenia
štátu, zabezpečiť poriadok.
Uvoľnila sa tak cesta novej ére „manchesterského
kapitalizmu“, kde silní
bezohľadne ignorujú záujmy slabších.
Nesprávny odhad fungovania samoregulácie
trhu nás vyšiel v spirituálnej
i materiálnej sfére draho už teraz,
no v budúcnosti nás môže vyjsť ešte
drahšie.
Vzhľadom na súčasnú atmosféru
vo svete sotva možno očakávať, že sa
v dohľadnej dobe podarí presadiť nevyhnutné
nariadenia; národný egoizmus
totiž očividne prevažuje nad
globálnou dobročinnosťou. Predtucha
nám našepkáva, že odhliadnuc
od niekoľkých kozmetických úprav
bude všetko pokračovať tak, ako doteraz.
Hospodársky a finančný systém,
nad ktorým sme stratili kontrolu, je
totiž úplne izolovaný od duchovných
a morálnych hodnôt. Aj v budúcnosti
bude oscilovať medzi rozmachom
a krachom. Silní sa budú obohacovať
a slabí budú prehrávať – presne
v zmysle už dávno prekonaného sociálneho
darwinizmu.
Ako dlho dokáže tento nespravodlivý
systém existovať?
Siegfried Hagl
hagl@svetgralu.sk
35
Svet Grálu
28 | 2011
Fenomén
kruhov v obilí
Posolstvo mimozemšťanov, alebo hlúpy žart?
AKO VZNIKAJÚ?
Gerd Harms
V druhej polovici 20. storočia sa v Anglicku
objavili na niekoľkých poliach
zvláštne geometrické obrazce, ktorých
pôvod si nikto nevedel vysvetliť.
Nebolo to prvý raz, čo sa tieto útvary
objavili, avšak práve od tohto obdobia
možno datovať masový záujem verejnosti
o túto záhadu. Kruhy v obilí –
ako sa tento fenomén začal označovať
– postupne vznikali v rôznych častiach
sveta a ich tvar bol stále zložitejší a rôznorodejší.
Od jednoduchých kruhov,
štvorcov a obdĺžnikov, až po zložité
geometrické útvary, klinové písmo,
obrazce a komické objekty.
Prirodzene, veľa ľudí sa snažilo zistiť,
ako tieto obrazce, vyskytujúce sa
v lánoch obilia na celom svete, vznikajú
a aký majú význam. Vznikli dokonca
celé skupiny nadšencov na výskum
kruhov v obilí 1 , ktorí po nociach
hliadkovali na vybraných poliach. Zároveň
sa uskutočňovali aj nezávislé
36
Svet Grálu
28 | 2011
jednotlivé pozorovania. Na verejnosť
často prenikali správy o tajomných
svetlách, pozorované pri vzniku kruhov.
Nešlo však o svetlá z vreckových
svietidiel, aké používajú takzvaní „hoaxovia“,
ktorí nejaký kruhový útvar
vyšľapú sami aby vyvolali senzáciu,
alebo si z niekoho vystrelili. (Hoax je
anglické označenie pre chybné hlásenie
alebo zlý žart.)
Väčšina správ o kruhoch v obilí pochádza
z Anglicka, kde sa im venuje aj
najväčšia pozornosť. Obrazce a správy
o kruhoch v obilí sa však nachádzajú
aj v iných krajinách.
Niektoré kruhy v obilí v Anglicku sa
aj letecky zdokumentovali, na internete
o tom existuje aj videonahrávka. 2
Tieto fascinujúce obrazce spôsobujú
okrem nemého úžasu aj vrásky na čele
poľnohospodárom. Tí musia okrem
nižšieho zisku z predaja obilia kvôli
kruhom čeliť aj zástupom zvedavcov,
ktorí sa často bez dovolenia zdržujú
na ich poliach. V Anglicku bola dokonca
pre návštevníkov polí s týmito
útvarmi vydaná smernica (Crop Circle
Etiquette).
Rok čo rok nám tieto obrazce prinášajú
nové hádanky i keď sa preukázalo,
že niektoré z geometrických formácií
vytvorili v minulosti už zmieňovaní
„hoaxovia“. Do dnešného dňa existuje
už celý rad teórií, a samozrejme nemenej
špekulácií, ktoré sa snažia túto
hádanku vysvetliť.
KRUH WILHELMA
REICHA
Jeden z Angličanov, ktorý sa téme
„kruhov v obilí“ intenzívne venuje, je
elektroinžinier Andrew Collins. 3 Vo
svojej knihe The New Circlemakers 4 informuje
o svojich osobných skúsenostiach
a rozvíja teóriu ich vzniku. Odvoláva
sa aj na výskumy Wilhelma Reicha
(1897–1957). Reich objavil „fluidum“,
ktoré podľa jeho výpovede sprevádza
všetok život organického pôvodu, alebo
je príčinou jeho vzniku. Toto fluidum
nazval orgon; za normálnych okolností
je orgon pre ľudské oko neviditeľný.
Collins pri svojom vysvetľovaní
poukazuje na rôzne formy prejavu,
alebo skupenstva hmoty – ako napr.
vodu poznáme vo forme ľadu, kvapaliny
alebo vodnej pary. Okrem týchto
známych foriem však existuje ešte
ďalšia forma skupenstva, a to plazma.
V tomto skupenstve sú uvoľnené nielen
väzby medzi jednotlivými atómami,
ako u skupenstva plynného, ale sú
uvoľnené aj väzby vo vnútri atómov.
V tom prípade sa potom hovorí o „skupenstve
plazmovom“. Napr. blesk je
svietiaci plazmový kanál vo vnútri
atmosféry, ktorý vedie elektrický prúd.
Keď vychádzame zo známeho pevného
skupenstva hmoty, potom je
plazma po plynnom skupenstve ďalším
stupňom na ceste k „odmaterializovaniu“.
Pri pohľade z opačnej strany
sa môžeme pozerať na plazmu ako na
predstupeň k pevnej hmote.
KRUHY V OBILÍ
Fluidum, alebo plazmu pozorujeme
väčšinou v súvislosti so živými
formami, ktoré sú pre nás viditeľné
a hmatateľné, ako sú rastliny a živočíchy.
Ich telá sú prispôsobené pozemským
pomerom a pochodom látkovej
výmeny. Je však známe, že život
existuje aj v hlbokých moriach s pomerne
vysokou teplotou vody v okolí
podmorských vulkánov. Rovnako
môžeme nájsť živé mikróby aj v atmosfére.
Teoreticky nič neodporuje
tvrdeniu, že aj na iných vesmírnych
telesách existuje život. Keď sa nám,
ľuďom, darí na týchto telesách uviesť
do chodu automaticky pracujúce stroje,
skonštruované z pozemských materiálov,
potom musí byť možné i to, aby
„život“ zostavil formy, prispôsobené tamojším
pomerom. Pokiaľ však nechceme
vidieť pod pojmom „život“ nič
iného než látkovú výmenu a pohyb
hmoty, tak zostaneme fixovaní iba na
to, čo poznáme z pozemského prostredia.
Potom nám, pravda, bude
zaťažko predstaviť si aj také formy
života, ktoré sa nachádzajú v stave
plazmy. A k tomu ešte formy života,
ktoré okrem vlastnej pohyblivosti vykazujú
prejavy vedomia a inteligencie.
Kým sme ochotní akceptovať fakt,
že existujú možnosti rozvíjania života
aj v oblastiach, o ktorých vieme dosť
málo, potom nám domnienky niektorých
bádateľov nebudú až také vzdialené.
Viacerí pokladajú za možné, že
kruhy v obilí sú prejavom nejakej ešte
neznámej formy života.
VEĽA NEJASNÝCH
ŠPEKULÁCIÍ
Všetky tieto úvahy sú v súčasnej dobe
iba špekuláciami, neexistujú k nim
žiadne spoľahlivé podklady. Možnosti
väzieb medzi často pozorovanými javmi
a vedeckými prístupmi fascinujú aj vedcov
ako je Andrew Collins. Pri svojich
vysvetleniach sa zamýšľa aj nad možnou
Tento piktogram vznikol 16. júna 2010,
v anglickom Wiltshire
spojitosťou medzi kruhmi a starými
príbehmi o prírodných bytostiach ako
sú víly, elfovia a rusalky. Hľadá aj súvislosť
so zemepisnou polohou starých kultových
miest a nakoniec aj s pozorovaniami
neznámych lietajúcich predmetov
(UFO). Ako toto všetko súvisí s výskytom
kruhov v obilí a akým spôsobom,
zostáva tajomstvom. Čitateľ Collinsovej
knihy The New Circlemakers nakoniec
dostáva viac nezodpovedaných otázok
než hodnoverných odpovedí. Most
k porozumeniu tohto fenoménu očividne
zatiaľ nie je k dispozícii.
Bádatelia kruhov v obilí dúfajú, že
na veľkej konferencii vo Wiltshire (Anglicko),
ktorá sa uskutoční koncom
júla 2011, nájdu odpovede na viaceré
základné otázky: ako vznikajú kruhy
v obilí a aké sily ich spôsobujú? Čo
spôsobuje takú cielenú zmenu polohy
poľných plodín alebo ovplyvňuje ich
rast? Rozbory vzoriek stebiel alebo stoniek
rastlín, ktoré pochádzali z „pravých
kruhov v obilí“ naznačujú, že
príčinou ich abnormálnej polohy by
mohlo byť akési krátkodobé pôsobenie
mikrovlnného žiarenia. Ale kto alebo
čo ho spôsobuje? Skrývajú pre nás tieto
obrazce nejaké posolstvo?
MÔŽU BYŤ PIKTOGRAMY
ROZLÚŠTENÉ?
Kým vznikajú v prírode rôzne tvary
a obrazce pomalým, dôverne známym
procesom vývoja, o ich vzniku
Obzvlášť pôsobivý kruh v obilí „Bishops“,
ktorý vyfotografoval Steve Alexander
Tento kruh v obilí taktiež vo Wiltshire
vznikol 31. mája 2010
nepremýšľame. Môžeme napríklad obdivovať
krásne charakteristické vzory
rastlín, alebo fantastické obrazce na
motýlích krídlach. Tieto vzory sú pre
určitý druh zvierat a aj rastlín také
jedinečné, že ich podľa toho možno
ľahko rozlišovať. Ale ako vznikajú
v prírode všetky tieto nádherné tvary?
K tejto nevyriešenej otázke existuje
mnoho teórií. Anglický biológ Ruppert
Sheldrake zaviedol pojem „morfogenetických
polí“. Predpokladá, že
existujú neviditeľné polia, v ktorých sa
formujú tvary, a na základe týchto tvarov
sa potom formuje viditeľný fyzický
rast. To sa veľmi blíži poznaniu o „astrálnych
modelových telách“, ktoré
existujú v neviditeľnej úrovni už pred
hmotnými telami a vopred určujú ich
podobu. Táto viditeľná a hmatateľná
podoba sa vytvára len pomalým napodobňovaním
a tento proces vnímame
ako rast.
37
Svet Grálu
28 | 2011
ZÁHADY
Mali by sme sa vlastne i u tej najobyčajnejšej
rastliny s obdivom pýtať,
ako je vôbec možný jej vznik a ako
vysvetliteľný jej tvar. A až potom, keď
pozorujeme jej bleskový rast, zostávame
stáť v nemom úžase. Mohol by
byť teda za tvorbou kruhov v obilí
úmysel ukázať nám, ľudstvu, ktoré
prepadlo materializmu, že existuje
ešte iná, vyššia realita, pôsobiaca
mimo oblasť viditeľného?
Pre bádateľov o kruhoch v obilí je to
prijateľná teória. Každopádne sú presvedčení,
že za tými stále komplikovanejšími
a vždy väčšími obrazcami,
ktoré často vznikli v neuveriteľne
krátkom čase, stoja neviditeľné bytosti
– snáď bytosti prírody, možno aj
ľudskí duchovia z onoho sveta, ktorí
by mohli byť v spojení s inými nebeskými
telesami. Mnohí vychádzajú
tiež z toho, že musí existovať nejaký
výklad tvarov a symbolov. Na internetovej
stránke Ed & Kris Sherwood
sú napríklad uvedené pokusy o systematické
rozlúštenie „viac než 150
piktogramov kruhov v obilí, ktoré
/…/ boli označené ako hodnoverné,
teda také, ktoré nevytvoril človek /…/.
Pomocou fotografií sa skúmali aj svetelné
javy, ktoré tvorbu kruhov sprevádzali.
Existujú aj snahy komunikovať
s týmito silami alebo bytosťami,
ktoré by mohli stáť za vznikom kruhov
v obilí. Americký lekár Dr. Steven
Greer, známy projektom Disclocure
project 5 a CSTI 6 , pozýva napríklad na
stretnutia, pri ktorých školí a testuje
techniku mentálneho nadväzovania
kontaktov.
VIEME UŽ SKUTOČNE
VŠETKO?
Toto všetko je len malý pohľad na aktivity,
ktoré sa na celom svete odohrávajú,
aby objasnili záhadu kruhov
v obilí. Na mnohých čitateľov môžu
tieto snahy pôsobiť ako „pritiahnuté
za vlasy“, príliš špekulatívne alebo
38
Svet Grálu
28 | 2011
senzáciechtivé. Určite je mnoho takých,
pre ktorých je téma kruhov
v obilí uzavretou záležitosťou – odkedy
“hoaxovia“ ukázali, že sa dajú
niektoré obrazce umelo vytvoriť.
Na druhej strane, buďme práve pre
tieto pozoruhodné prírodné javy aj
dostatočne sebakritickí. My, ľudia
dneška, sme totiž veľmi silne ovplyvnení
svojím rozumom – a aj vierou,
že všetko podstatné, čo sa dá vedieť,
už poznáme, alebo by sme poznať
mohli. Pritom žiadny človek nemôže
vedieť, čo všetko ešte nevie.
Veľká záhada, o ktorej tu hovoríme,
na svoje definitívne vyriešenie
ešte len čaká. Vo svojej často pozoruhodnej
veľkosti a geometrickej
rozmanitosti nám kruhy v obilí poskytujú
zatiaľ aspoň užitočný podnet:
znovu nájsť v sebe cestu k žasnúcemu,
detskému obdivu a zároveň
prestať lipnúť na presvedčení, že už
všetko vieme.
Dr. Gerd Harms
harms@svetgralu.sk
1 www.fgk.org
2 www.temporarytemples.co.uk/imagelibrary/crop-circle-video.html
3 www.cropcircleconnector.com
4 www.cropcircleanswers.com
5 Disclosure Project – Projekt Odhalení
zhromažďuje vojenské a vládne svedectvá
o UFO
6 Center For the Study of Extraterrestrial
Intelligence – Centrum pre štúdium mimozemskej
inteligencie
eď niekedy pozorujeme rozmanitosť
foriem v prírode, za-
K
myslime sa raz nad tým, akým
spôsobom vlastne vzniká. Čoraz
známejšia je skutočnosť, že viditeľný
a hmatateľný svet je prejavom pôsobenia
neviditeľných síl. Pojmom
hmota označujeme konečný efekt,
ktorým sa prejavuje oslabené žiarenie.
Toto oslabenie už neumožňuje
zachovávať predchádzajúcu formu
existencie energie a vynucuje si tak
vznik pomalšej, energeticky menej
náročnej formy v podobe samostatných
jednotiek – atómov, príp. elementárnych
častíc. V týchto časticiach
má každý druh vyžarovania
svoje zakotvenie, svoj najvzdialenejší
prístav. Hmota vzniká teda
ako dôsledok spomalenia rýchleho
vlnového pohybu a je najpomalším
médiom, v ktorom sa život môže
ešte prejavovať vo formách. Preto je
aj hmota v každom ohľade závislá
od dejov, ktoré sú pôvodnejšie a doslova
jej vdychujú život.
Rozmanitosť foriem nie je teda
daná rozmanitosťou spojov medzi
atómami a molekulami, ale pozoruhodnými
sútokmi síl, ktoré sú pre
hmotu smerodajné a určujú pozície
jednotlivých stavebných kameňov.
V konečnom dôsledku vznikajú aj
zodpovedajúce formy a funkcie.
Každá rastlina, telo alebo aj prírodný
úkaz sú preto prejavom činnosti
síl, ktoré boli účelne spojené
na určitý druh pôsobenia.
Nie je náhoda, že rastliny majú
dlhé alebo krátke stonky, stromy
rozložité alebo zomknuté koruny,
rôzne tvary listov atď., pretože
každá hmotná forma má svoj predobraz
v zodpovedajúcom silovom
vzore. Až tento energetický predobraz
uvádza hmotu do pohybu
a spôsobuje jej formovanie. To, čo
pozorujeme ako rast a vznikanie,
je prenášanie silových obrazov do
hmoty, ich zviditeľňovanie. Z tohto
KRUHY V OBILÍ
pohľadu sa potom každý kameň, rastlina alebo zviera
javí ako kotvisko určitých druhov síl, ktoré sú v danom
prostredí nutné na vytvorenie harmonického súzvuku.
Súhra týchto síl vytvára potom ráz krajiny, jej faunu
a flóru.
Aj oblačnosť je opäť iným prejavom toho istého pôsobenia.
Premeny oblakov svedčia o pôsobení konkrétnych
síl, ktorým podlieha i pohyb vzduchu a vody. Tieto
sily sú veľmi mocné a určujú momentálne podmienky
života v danej chvíli. Preto by tieto znamenia mali byť
v budúcnosti i pokynom pre druh činnosti na Zemi. Ak
má byť nejaká činnosť vykonávaná správne, nemožno
sa bez tejto spolupráce zaobísť.
Úplne zvláštnym druhom silového pôsobenia neviditeľného
sveta sú aj kruhy v obilí. Ak opomenieme prípady,
kedy boli umelo vytvorené ľuďmi, ide o prechodné
Piktogram objavený v Kozárovciach na Slovensku v r. 2009
zviditeľnenie určitého silového vplyvu. Toto zviditeľnenie
nie je samozrejme žiadnou nevyhnutnou podmienkou,
bez ktorej by sa tento vplyv nemohol uplatniť.
Rovnako nie je vyvolanie vizuálneho efektu hlavným
cieľom, pretože znamenia z neviditeľného sveta nie sú
určené pre našu zábavu.
Objavenie sa kruhov je znamením nástupu určitého
vplyvu. Tieto sily môžu byť určené nielen prírode, ale
aj ľuďom alebo skupinám ľudí. Celkom iste dochádza
k týmto energetickým dejom zakotvenia v priebehu celého
roka, keď zrejme prebehnú bez tejto nápadnej demonštrácie.
Zánikom kruhu nezaniká pôsobenie sily,
lebo vytvorenie obrazca je len sprievodným javom nadviazaného
spojenia. Tu je potrebné znovu si uvedomiť,
že kruhy v obilí svedčia o vstupe sily do hmotného
priestoru Zeme a vzťahujú sa vždy ku konkrétnym udalostiam,
ktoré majú nastať. Pôsobenie sily nie je teda
obmedzené topografickým výskytom kruhov, ale je na
ňom nezávislé.
Častý výskyt v Anglicku by mohol svedčiť o určitej
úlohe v rámci organizmu celej planéty Zeme. Každý
organizmus má svoje nádychové a výdychové miesta,
ktorými energia potrebná k životu preteká vo zvýšenej
miere. Planéta nie je výnimkou a takéto miesta mať
musí a aj má. Iste však nie je Anglicko jediným miestom,
kde k týmto javom dochádza. Ako už bolo naznačené,
tieto deje prebiehajú nepretržite a kruhy v obilí poskytujú
len zlomok obrazu o celkovom pôsobení neviditeľného
sveta. Napriek tomu je však tento fenomén
významný, lebo nabáda k uvažovaniu.
V súčasnom stave poznania, ktoré neumožňuje pochopiť
ani to, kedy vôbec začína a končí pozemský
život, keď sa teda o dianí mimo pozemského priestoru
a času nevie takmer vôbec nič, neudivuje, že snahy o vysvetlenie
sú tejto nevedomosti z väčšej časti poplatné.
V tomto stave, keď sa hovorí niečo, čomu sa nerozumie,
nemožno preto očakávať žiadny logický výsledok.
Obrazce nesú informáciu o tom, z akej úrovne sila
vyšla a na aký účel bude slúžiť. Dešifrovanie by bolo
možné len za predpokladu jasného prehľadu o jednotlivých
úrovniach stvorenia a súvislostiach medzi nimi.
Ďalšou podmienkou je znalosť zákonov čísiel, ktorá
však nemá nič spoločné so súčasnou numerológiou.
Vzhľadom na to, že oba tieto predpoklady nie je také
ľahké splniť už z toho dôvodu, že „výskumníci“ sa oddávajú
viac svojim vlastným predstavám a prianiam, bez
toho, že by si predtým osvojili nutné základy, sú tieto
snahy o výklad odsúdené už vopred na to, aby zostávali
v rovine dohadov. Hoci je v nich často obsiahnuté
tušenie blížiacich sa udalostí i správny predpoklad ich
pôvodu, nemôžu si robiť nárok na zrozumiteľné vysvetlenie.
Informácie sú vyššieho druhu a na prijatie
predpokladajú aj vyššiu úroveň chápania a životných
postojov.
Mudr. Jan Palouček
jan.paloucek@svetgralu.cz
39
Svet Grálu
28 | 2011
FOTOREPORTÁŽ
Tento kruh v obilí vo Wiltshire vznikol v máji 2009
150 metrov dlhý obrazec v Martinsell Hill
Tajomný „Milk Hill Code“ vznikol v niekoľkých fázach. Výrez ukazuje fázu 2, veľký obrázok fázu 3.
40
Svet Grálu
28 | 2011
FOTOREPORTÁŽ
Tento kruh v obilí s priemerom 100 m vznikol v auguste 2009
Piktogram v Morgans Hill, tiež z augusta 2009
Ešte jeden pôsobivý kruh, ktorý vznikol v júni 2009 vo Wiltshire
Kruh vo Woodborough Hill vznikol v auguste 2009 a meria približne 120 metrov
41
Svet Grálu
28 | 2011
NÁBOŽENSTVO
Bezohľadný boj o základné pravdy
Moderný fundamentalizmus – z čoho pramení a aké nebezpečenstvo predstavuje
Siegfried Hagl
„Musíme počkať, kým príde niekto,
kto nás naučí, ako sa musíme obetovať
a ako sa máme správať k svojim
blížnym. Jedine nejaký boh nám
môže podať vysvetlenie… Medzitým
je nutné, aby sme na troskách pravdy,
ktoré nám ešte zostali, tak ako na lodičke,
preplávali búrlivým morom života.“
Zdá sa, že tento Platónov citát
42
Svet Grálu
28 | 2011
je i v dnešných časoch stále aktuálny.
Na druhej strane, veriaci hlásiaci sa
k nejakému náboženstvu tieto slová
často považujú za prekonané; veria,
že to, čo Platón túžobne očakával, zakladateľ
ich spoločenstva už dávno
objasnil a teraz už záleží na ľuďoch
samotných, aby tieto duchovné odkazy
zužitkovali.
Pokiaľ takíto nábožensky založení
ľudia usilujú iba o svoj duchovný rozvoj,
je ich úsilie prijateľné. Ak sa však
cítia povolaní na to, aby svoje presvedčenie
nátlakom šírili či dokonca
násilím vnucovali inak zmýšľajúcim,
potom môžeme hovoriť o fundamentalistoch,
ktorým chýba úcta k slobode
a sebaurčeniu človeka. Sloboda
NÁBOŽENSTVO
vierovyznania je totiž, tak ako slobodná
vôľa, človeku darovaná od
Boha a žiadna cirkev, žiadna sekta
ani žiadne náboženstvo nemá právo
upierať mu tento dar. Obzvlášť po
11. septembri 2001 sa náboženský
fundamentalizmus stal pojmom,
ktorý je spájaný s islamom bez toho,
aby bola venovaná pozornosť pôvodu
tohto slova.
KRESŤANSKÝ PÔVOD
FUNDAMENTALIZMU
Označenie „fundamentalizmus“ pochádza
z traktátov, ktoré boli publikované
pod názvom „The Fundamentals“
(základy, základné pravdy)
medzi rokmi 1910 až 1915 – ako
výraz kresťanského úsilia, ktorého
program hlásal „späť ku koreňom“.
Tento takzvaný fundamentalizmus
vznikol začiatkom 19. storočia
v protestantských kruhoch v USA.
Hnutie očakávajúce koniec sveta
(napr. adventisti, stúpenci Letnickej
cirkvi, presbyteriáni) podobne
ako ďalšie skupiny, ktoré sa opierali
o doslovný výklad Biblie, sa postavili
proti darwinovskej evolučnej teórii.
K vyvrcholeniu tohto konfliktu medzi
prírodovedeckým bádaním a biblickými
dejinami došlo v známom „Procese
Scope“ proti učiteľovi v Daytone
(Tennessee), ktorý evolučnú teóriu
vyučoval napriek tomu, že bola zakázaná
zákonom, a preto bol odsúdený
na zaplatenie pokuty. Tento
proces z roku 1925 bol aj sfilmovaný.
Po prvej svetovej vojne zmizol protestantský
fundamentalizmus v USA zo
zorného poľa verejnosti a znovu nadobudol
vplyv až koncom 20. storočia,
veľakrát v rámci spoločenského
boja s konzervatívnymi kruhmi za
tradičné hodnoty a proti úpadku
morálky. Fundamentalistické heslo
„späť ku koreňom“ hralo väčšiu či
menšiu úlohu v podstate vo všetkých
náboženstvách. Tak je možné i Martina
Luthera (1483–1546) pokladať za
fundamentalistického teológa, keďže
svojím heslom „sola scriptura“ (len
sväté Písmo) neuznával ako základ
viery žiadne pobiblické zjavenia,
učenie cirkevných otcov, ani pápežské
buly.
Za fundamentalistický sa dnes považuje
aj odsudzovaný tajný spolok
Opus Dei – vplyvný, autoritatívno-
-konzervatívny laický rád, založený
v roku 1928 katolíckym kňazom José
Maríom Escrivá de Balaguer, ktorý
bol v roku 1992 svätorečený. Za fundamentalistu
je označovaný aj ultrakonzervatívny
arcibiskup Marcel
Lefebvre (1905–1991), ktorý odmietal
závery 2. vatikánskeho koncilu,
a takisto pôvodne študentská skupina
Comunione e Liberazione, ktorá
vznikla v 50-tych rokoch minulého
storočia v Taliansku. Táto skupina
usiluje o rekristianizáciu modernej
spoločnosti a o zrušenie odluky
cirkvi od štátu; od roku 1982 je uznávaná
ako laické náboženské hnutie (5,
s. 143).
Aj na ezoterickej scéne sa môžeme
stretnúť s fundamentalistickými
spolkami. Ako príklad uveďme mystickú
skupinu Anjelské dielo (Opus
Angelorum), opierajúcu sa o súkromné
zjavenia veštkyne Gabriely
Bitterlich (1896–1978); vznikla v minulom
storočí, a v roku 1992 ju oficiálna
cirkev zakázala.
FUNDAMENTALIZMUS
V ISLAME
V islame sú za fundamentalistov
pokladaní najmä Šiíti. V boji o následníctvo
proroka sa od sunnitskej
väčšiny moslimov odtrhol Shiat Ali,
nasledovník Mohamedovho zaťa
Alího. Šiíti, ktorí sa od tých čias rozštiepili
ešte na rôzne ďalšie skupiny,
tvoria približne 10 percent moslimov.
Za fundamentalistické sa považuje
aj sunnitské hnutie Wahábitov, ktoré
pochádza zo Saudskej Arábie. Táto
radikálna sunnitsko-fundamentalistická
sekta, založená v 18. storočí
Muhammadom ibn Abd al Wahhabom
(1699–1792) je dnes v Saudskej
Arábii štátnym náboženstvom.
Taliban (v 90-tych rokoch minulého
storočia financovaný Saudskou
Arábiou a USA) aj Al-Kajdá majú
s Wahábitmi veľa spoločného.
RASTÚCE
FUNDAMENTALISTICKÉ
TENDENCIE
Asi od 90-tych rokov minulého storočia
sa v USA fundamentalistické
snahy uplatňovali stále viac i v politike.
Najvplyvnejšou organizáciou
tohto druhu je Christian Coalition,
nacionálno-konzervatívna kresťanská
skupina údajne zoskupujúca
dva milióny členov, ktorá má podľa
všetkého na politiku USA stále väčší
vplyv. Zastupuje tradičné americké
hodnoty, údajne vzťahuje biblické
predpovede konca sveta na súčasnosť
a pripisuje štátu Izrael zvláštny
význam pri ich naplňovaní. Možno
sa právom domnievať, že takéto myšlienky
majú vplyv i na Biely dom. Tak
sa napríklad bývalý prezident George
W. Bush, ktorému sa pod vplyvom
známeho amerického kazateľa Billyho
Grahama (nar. 1918) podarilo
zbaviť sa závislosti od alkoholu
a drog, označoval za „znovuzrodeného
Krista“. „Znovuzrodením“ sa tu
myslí duchovný prerod, ktorý vedie
k vedomej premene vedomia, ako sa
píše v biblickom Petrovom (1,3) či Jánovom
(3,3) evanjeliu.
Je vcelku zrejmé, že aj v islame
v druhej polovici 20. storočia vzrástol
vplyv fundamentalistických snáh.
V Iráne sa Šiíti, ktorí si už i tak
nárokovali náboženské a politické
43
Svet Grálu
28 | 2011
NÁBOŽENSTVO
Billy Graham, americký evanjelikálny
kazateľ baptistickej cirkvi
vedenie za pomoci ajatolláha Chomejního
(1900–1989) zmocnili vlády
v krajine. Chomejní a jeho prívrženci
bojovali proti silnému podliehaniu
západným vplyvom v iránskej spoločnosti,
čo podľa ich mienky odporuje
koránu a rozvracia islam.
Väčšina moslimov sa hlási k liberálnemu
sunnitskému vyznaniu, avšak
aj v ňom silnie vplyv fundamentalistických
názorov. Wahábitov sme tu už
spomínali. Severný Sudán je prevažne
moslimský, v Egypte sa moslimom
podarilo obsadiť kľúčové pozície, na
severe Nigérie bolo zavedené islamské
náboženské právo. Aj v ďalších
islamských krajinách nadobúdajú
rastúci vplyv extrémne náboženské
predstavy, často spojené s protizápadnými
tendenciami. Tak bolo možné
z Afganistanu vypudiť stúpencov
Talibanu len násilím, v Alžírsku by
po regulárnych voľbách zostavovali
vládu pravdepodobne moslimovia;
a dokonca i v laicistickom Turecku
je vo vláde moslimská strana (laicizmus
je svetonázorový smer, ktorý
požaduje radikálne oddelenie cirkvi
od štátu). V takmer všetkých islamských
krajinách sú iné náboženstvá
znevýhodňované, ba dokonca – niekedy
i zákonom – potlačované. Ani
hinduisti už nie sú takí mierumilovní,
ako by sa dalo očakávať na základe
ich znášanlivosti, ktorou sú povestní.
44
Svet Grálu
28 | 2011
Aj v Indii došlo v posledných desaťročiach
k útokom na kresťanské alebo
moslimské menšiny, k vraždeniu pracovníkov
cirkvi či násilnému obracaniu
na vieru.
Dokonca i v tradične tolerantnom
židovstve natrafíme na zoskupenia,
ktoré nesú znaky fundamentalizmu.
To sa prejavilo napríklad
pokusmi vyhodiť do vzduchu tretí
najvýznamnejší svätostánok islamu,
skalný dóm na Chrámovej hore v Jeruzaleme
(1, s. 11) alebo zavraždením
izraelského premiéra Jicchaka
Rabina (1922–1995), ktorý – podobne
ako Mahátmá Gándhí (1869–
1948) v Indii – padol za obeť extrémistom
z vlastného náboženského
spoločenstva.
„ZÁKLADNÉ PRAVDY“
PROTI ĽUDSKÉMU
PRÁVU NA ŽIVOT
Na prehĺbenie zbožnosti, usilujúcej
sa o návrat ku koreňom svojej viery,
skôr či neskôr vyzývajú takí veriaci,
ktorí sú nešťastní z vonkajších obyčajov,
rituálov či byrokracie a strnulého
vývoja svojho spoločenstva. Táto
túžba po pôvodnom obsahu náboženského
učenia, nepokrivenom dogmami
či rituálnymi predpismi, môže
viesť k oživeniu, obnove a reformácii.
Fundamentalistické myslenie
však často lipne na uzatvorenom systéme
presvedčenia, ktorý nepripúšťa
žiadnu diskusiu, o to menej kritiku.
A to sa netýka iba náboženstva. Aj
politické ideológie ako je komunizmus,
boľševizmus, fašizmus či nacionalizmus,
si vytvárajú náhradné náboženstvá
alebo tiež antináboženstvá,
ktorých dogmy si bránia s rovnakým
zápalom ako takzvané „základné náboženské
pravdy“.
Odpadlíci boli a sú označovaní ako
„nepriatelia Boha“ či „kontrarevolucionári“,
alternatívne návrhy neprichádzajú
do úvahy.
Presvedčenie typického fundamentalistu,
ktorý si robí nárok na jedinú
pravdu, môže viesť k neznášanlivosti
v rodine a k násiliu medzi národmi.
Žiadne náboženstvo ani ideológia sa
nedokázali celkom oslobodiť od tejto
pohotovosti páchať násilie. Zločiny
kresťanských cirkví v stredoveku
a v prvých storočiach novoveku sú
Križiaci bojujúci s Turkami, stredoveké vyobrazenie
NÁBOŽENSTVO
dostatočne známe. Avšak aj v nedávnych
časoch páchali náboženskí
fundamentalisti násilné činy, a to
dokonca v západných krajinách, napríklad
v USA, kde odporcovia umelých
potratov, ktorí sa označovali za
kresťanov, zavraždili niekoľkých lekárov.
Je takisto zrejmé, že extrémisticky
uvažujúci moslimovia, ktorí sa
obávali rozvrátenia svojho náboženstva
a kultúry západnými vplyvmi, sa
môžu prikloniť k terorizmu. Dejinné
i súčasné zločiny západných krajín
(napríklad v priebehu križiackych
ťažení, reconquisty či kolonializmu)
im pritom slúžia na ospravedlnenie
vlastných zločinov.
Fundamentalistické ideológie, nech
už majú náboženský či politický základ,
nepripúšťajú žiadne kompromisy,
nenechávajú príliš veľa priestoru na
rokovania a v konečnom dôsledku nie
sú ochotné ponechať inak zmýšľajúcim
ľuďom právo na život.
ČO NÁM PRINESIE
„VEK VODNÁRA“?
Už celé desaťročia sa hovorí
o práve nastupujúcom veku
Vodnára, ktorý sa má podľa
mienky stúpencov hnutia
New Age (Nový vek) stať
dobou spiritualizmu, ľudskosti,
mieru a odklonu od
materializmu. Tieto nádeje
sa opierajú o astrologické
výklady, podľa ktorých Zem
v nadchádzajúcich dvoch tisícročiach
vstúpi do nového
cyklu, približne 25800 rokov
trvajúceho „Veľkého roka“.
Keďže tomuto kozmickému
silovému poľu bude podľa
názoru astrológov vládnuť
hviezdne znamenie Vodnára,
dá sa na základe jeho
vlastností očakávať, že na
počiatku spomínaného veku
budú prevládať duchovné
prúdenia.
Toto nové astrologické obdobie,
spojené s mnohými očakávaniami
sa však žiaľ, nezačalo príliš šťastne:
viac než o rozšírenom vedomí písali
palcové titulky o náboženskom fanatizme,
ktorý rozpútali hrôzostrašné
atentáty. Násilie opäť plodilo ďalšie
násilie, „boj proti terorizmu“ sa stal
politickým programom a propagandistické
heslá typu „os zla“ pripomínali
hromženie starozákonných prorokov,
ktoré sa zdalo kresťanským
posolstvom Ježiša v Novom zákone
už prekonané.
Dúfajme, že skoro prevládne
názor − ktorý našťastie jednotlivé
strany zdieľajú – že v 21. storočí už
nie je možné ťažkosti „riešiť“ utlačovaním
iných ľudí, čo napokon ani
nikdy žiadne problémy nevyriešilo.
Pre 21. storočie i neskoršie časy
teda existuje nádej: na svete nepribúdajú
len fanatickí jedinci, ale silnie
aj názor, že problémy sa nedajú
riešiť násilnými činmi, ktoré nesú
pečať opovrhovania druhými. Úcta
k blížnemu, záujem o jeho tradície
a kultúru sú nevyhnutným základom
perspektívnej, stálej a slobodnej
budúcnosti jednotlivca ako nositeľa
ľudskosti.
V Novom zákone bolo k tomu povedané
už takmer všetko. Filozofie
všetkých náboženstiev kladú dôraz na
nevyhnutné porozumenie medzi národmi,
ktoré v čase globalizácie musí
vždy predchádzať prepojeniu hospodárstva,
ak nemá táto jednotná svetová
ideológia celkom zlyhať.
Siegfried Hagl
hagl@svetgralu.sk
Literatúra
1) Andrews Richard, Tempel der Verheißung,
Gustav Lübbe, Bergisch
Gladbach 1999
2) Hagl Siegfried, Die Apokalypse als Hoffnung,
Droemer-Knaur, München 1984
3) Hagl Siegfried, Spreu und Weizen, Gralsverlag,
Eggersdorf 2003
4) Herzinger Richard/Stein Hannes, Endzeit-Propheten
oder die Offensive der
Antiwestler, Rowolt, Reinbeck 1995
5) Jaschke Hans-Gerd, Fundamentalismus
in Deutschland, Gottesstreiter und
politische Extremisten bedrohen die
Gesellschaft, Hoffmann & Campe, 1998
6) Zimmermann Moshe, Wende in Israel,
zwischen Nation und Religion, Aufbau
Verlag, Berlin 1996
7) http://www.relinfo.ch/evangelikalismus/fundamentalismus.html#top
45
Svet Grálu
28 | 2011
HUDBA
Jaroslav
Klimecký
46
Svet Grálu
28 | 2011
„Muzikant boží,
ktorý zostúpil
z nebeského
kraja, aby nám
priniesol radosť
a šťastie,“ napísal
o Schubertovi
Friedrich Nietsche.
Kto bol ten
človek, ktorý
k nám zostúpil
z nebeského kraja?
Prostý muzikant,
absolútny
génius alebo
len neúspešný
učiteľský
pomocník, ktorý
nebol schopný
postarať sa ani
sám o seba?
HUDBA
ranz Eckl, bývalý spolužiak, opísal
Schuberta takto: „Postavy bol
F
malej, ale podsaditej. Tvár, ktorej dominovali
čelo a brada, nebola vlastne
pekná, skôr výrazná, s hrubšími črtami.
Husté, hnedé vlasy, na brade
jamka krásy. Živá mimika vyjadrovala
jeho vnútorné vzrušenie. Niekedy
čelo stiahnuté vráskami ako
výraz vážneho rozpoloženia, inokedy
žiariace oči a úsmev prezrádzali príjemnú
povahu tvorivého génia.“
PRVÁ LÁSKA
chubert nemal ešte osemnásť
S rokov, keď ho jedného dňa požiadal
regenschori Lichtentalského
farského kostola na viedenskom
predmestí o skomponovanie slávnostnej
omše k storočnému jubileu
chrámu. Schubert, s radosťou a poctený,
zložil Slávnostnú omšu F dur.
Sám ju dirigoval a zožal prvý úspech.
Omšu potom aj opakovali, ale už nie
na predmestí. Aj sám Salieri si vtedy
prišiel vypočuť dielo svojho žiaka,
ktorým Schubert vtedy bol.
Boli to významné dni v jeho mladom
živote. Uvedomil si vrúcny cit
k dievčaťu, ktoré spievalo sopránové
sóla v jeho omši. Bola to prvá
Schubertova láska, plná túžby, ale
i utrpenia. Schubert sa o nej zmienil
po rokoch, keď sa ho priateľ spýtal,
či bol niekedy skutočne zamilovaný.
„Miloval som raz veľmi vrúcne a ona
mňa takisto. Bola o niečo mladšia
a spievala sopránové sóla v omši,
ktorú som vtedy zložil. Nádherne,
s hlbokým porozumením. Nebola
krásavica, ale bola láskavá a mala
dobré srdce. Tri roky dúfala, že sa
s ňou ožením, ale ja som nemohol
nájsť prácu, ktorá by nás oboch zaopatrila.
Veľmi ma bolelo, že sa potom
na želanie matky vydala za iného.
Milujem ju dodnes. Odvtedy sa mi
žiadna nepáčila tak, ako ona. Asi mi
nebola súdená.“
Schubert sa vtedy dlho nemohol rozhodnúť,
snáď sa podvedome nechcel
viazať manželskými povinnosťami.
Bránili by mu v komponovaní. To
Tereza, tak sa dievčina volala, vedela.
Pri rozchode mu povedala: „Ja
ťa mám rada. Ale ty si zamilovaný
len do svojej hudby.“ Sám Schubert sa
neskôr výstižne posúdil: „Mňa nech
si zachová štát; prišiel som na svet,
aby som komponoval, pre nič iného.“
Po roztržke s otcom, ktorý ako učiteľ
chcel mať zo syna tiež kantora
– a Franz bol stále iba učiteľským
pomocníkom –, odišiel z domu.
Ujali sa ho priatelia: Spaun, starý
kamarát z konviktu, kde spolu spievali
v chlapčenskom zbore, študent
Franz von Schober a mladý básnik
Mayrhofer. Schober, ktorý študoval
na univerzite a mal zámožného otca,
ponúkol Schubertovi ubytovanie
u seba a finančne ho zabezpečoval.
Josef von Spaun sa zase pokúšal predstaviť
Schuberta Goethemu. Písomne
ho požiadal o dovolenie, aby mu
Schubert mohol venovať prvý zošit
svojich piesní na texty jeho básní. List
i balíček však zostali v zásuvke básnikovho
písacieho stola neotvorené…
Prvého hmotného úspechu sa Schubert
dočkal nečakane, keď zložil
na objednávku, na Goetheho text,
pieseň „Prometheus“ k narodeninám
profesora viedenskej právnickej univerzity.
Dostal za ňu svoj prvý honorár
– sto zlatých rakúskej meny! Žiaľ,
nadlho jediný. Keď postupne všetky
pokusy u nakladateľov zlyhali, pokúšali
sa priatelia získať niektorého slávneho
speváka, aby zaradil do svojho
repertoáru Schubertove piesne. Podarilo
sa to Schoberovi. Zoznámil
Schuberta s vtedy slávnym operným
spevákom Michaelom Voglom. Vogl
sa čoskoro so Schubertom spriatelil,
aj keď bol o dvadsaťdeväť rokov starší.
Keď po prvej návšteve od Schuberta
odchádzal, poklepal mu otcovsky
po pleci: „Niečo vo vás je, hýrite
krásnymi myšlienkami, ale ťažiť
z nich nedokážete. Ste príliš málo komediantom,
šarlatánom.“ Vogl potom
skutočne uviedol Schubertove piesne
na koncertnom pódiu. Na koncerte
v divadle U korutánskej brány zaspieval
niekoľko Schubertových piesní,
medzi nimi i baladu na Goetheho
text: Kráľ duchov. Jeden zo Schubertových
priateľov napísal neskôr
o vzniku tejto piesne: „Raz poobede
sme išli s Mayrhoferom k Schubertovi.
Zastihli sme ho celého rozpáleného,
nahlas čítajúceho Goetheho
baladu. S knihou v ruke sa prechádzal
po izbe, naraz si sadol a ozlomkrky,
ako len pero stačilo, doslova vrhal
zhudobnenú baladu na papier. Pretože
Schubert vtedy nemal klavír,
bežali sme so skladbou do sály konviktu
a tam ešte v ten večer bol Kráľ
duchov zaspievaný a s nadšením prijatý.“
Na Voglovom koncerte potom
vzbudila táto pieseň takú senzáciu, že
ju museli niekoľkokrát opakovanť.
KAROLÍNA
eď Vogl spoznal Schubertov výnimočný
talent a jeho oddanosť
K
hudbe, ale aj jeho finančné pomery,
snažil sa mu pomôcť. Na jeho príhovor
prijal Schuberta ako domáceho
učiteľa hudby gróf Esterházy.
Za vyučovanie svojich dvoch dcér,
osemnásťročnej Marie a trinásťročnej
Karolíny, mu ponúkol honorár
75 zlatých mesačne, čo prevyšovalo
ročný plat učiteľského pomocníka.
V šľachtickej rodine sa osvedčil do tej
miery, že vyučoval kontesy aj pri letnom
pobyte rodiny na zámočku Želíz
v Uhorsku. Priatelia mu to úprimne
priali. Pre Schuberta bolo v Uhorsku
všetko nové. Bola to jeho prvá cesta
za hranice. Nová krajina. Rovina,
lány pšenice a kukurice, na svahoch
vinice. Z vinární zaznievala cigánska
muzika. Ťahavá, clivá, žalujúca,
potom zase divoká, ohnivá – čardáš,
47
Svet Grálu
28 | 2011
HUDBA
ako sa dozvedel. Z polí sa často ozývali
piesne v neznámom jazyku a inšpirovali
ho ku komponovaniu. Tam
vznikla skladba Divertissiment i la
hongroise pre štvorručný klavír.
Po skončení vyučovania odchádzal
do prírody, kde sa cítil vždy najlepšie.
Večery trávil s panstvom v salóne.
Očakávalo sa od neho, že spoločnosť
aj zabaví trochou hudby. Tak hrával
buď sám, alebo s niektorou kontesou
štvorručne – polonézy, valčíky, pochody,
ländlery.
Gróf, panovačný až bezohľadný, rád
sa chválil svojím bohatstvom; grófka
bola pyšná, ale o hudbu mala skutočný
záujem. Kontesa Mária s ním
hovorila, len keď to bolo nutné, mala
však pekný soprán a rada spievala.
Karolína, najmladšia, mala pre hru
na klavír skutočné nadanie a bola
skromná, zdvorilá. Schubertovi sa
zapáčila, keď – napoly ešte dieťa –
vážne, až s očareným výrazom počúvala
hudbu. Bývala tichá, mlčanlivá;
dalo sa tušiť, že má v sebe zvláštny
svet. Na hodinách jej Schubert
prehrával časti z Mozarta, Beethovena.
Hľadala v hudbe cit, zážitky.
Mnohé skladby sa jej zdali len ako
poskladané melódie. „Ale vo vašom
Impromptus, ktorý ste večer hrali,
som cítila, že nám zverujete nejaké
svoje tajomstvo.“ Schuberta to dojalo.
Vtedy dve čisté duše harmonicky
súzneli. Nebolo to náhodné
stretnutie a na Schuberta hlboko
zapôsobilo. Keď neskôr vyšli vo
Viedni jeho Nemecké tance, boli venované
Karolíne Esterházy. „Viete,
že mala veľkú radosť?“ povedal mu
pri jednom stretnutí vo Viedni barón
Schönstein, ktorý sa vtedy v Želíze
tiež zúčastňoval domácich večerných
koncertov. Mal pekný barytón.
Spieval niektoré Schubertove piesne,
poznal jeho tajnú zamilovanosť
a k Schubertovi sa správal priateľsky.
„Mal som ju veľmi rád,“ priznal
sa Schubert.
48
Svet Grálu
28 | 2011
NEDOKONČENÁ
a jeseň roku 1822 sa rozhodol
N písať novú symfóniu. Nikto si
ju neobjednal, nikto ho netlačil termínom.
Vedel, že to, čo napíše, bude
najhlbšou spoveďou jeho vnútra. Načrtol
si obrysy tém. Neponáhľal sa.
Začínala jar, keď dopisoval druhú
vetu. A pri tom i zostalo. Symfónia
má iba dve časti. Allegro moderato
a Andante con moto. Schubert vedome
nepokračoval treťou a štvrtou
vetou, podľa formy klasickej symfónie.
Vedel, že v týchto dvoch vetách
povedal všetko, čo mal na srdci. Bol
spokojný. Bol si istý, že v tejto práci je
sám sebou. A tak vznikla jedna z najkrajších
a aj najznámejších Schubertových
skladieb. Získala si mnoho
sŕdc vo svete svojou prostotou, čistotou,
očarujúcou melanchóliou.
Jej osud je pozoruhodný. Schubert
sám ju za svojho života nepočul.
Po dokončení už na ňu nemyslel. Partitúru
priložil na kopu iných svojich
rukopisov a premýšľal o ďalšej, veľkej
symfónii podľa všetkých pravidiel.
So spevákom Voglom často navštevovali
Graz, Voglovo rodisko, uvádzali
tam väčšinu Schubertových piesní.
Spoločnosť priateľov hudby v Grazi
sa rozhodla, ako uznanie za tieto vystúpenia,
menovať Schuberta čestným
členom. Diplom priniesol Schubertovi
Anselm Hutterbrenner, predseda
Spoločnosti. Bol tiež skladateľom
a Schubertovým priateľom. Schubert
vtedy rýchlo hľadal, čím by spolku
poďakoval, a vzal, čo mu prišlo pod
ruku. Boli to ony dve časti symfónie.
Poprosil priateľa, aby partitúru s vďakou
odovzdal.
Hutterbrenner partitúru neodovzdal.
Buď ju nepovažoval za vhodný dar,
alebo na ňu proste zabudol. Založil
ju medzi svoje hudobniny a knihy.
Tam, medzi zaprášenými notami,
knihami a obalmi ležala zabudnutá
viac než 40 rokov! Celkom náhodou
Schubertov priateľ,
operný spevák Michael Vogl
ju tam potom objavil viedenský dirigent
Johann Herbeck a predviedol
ju na koncerte vo Viedni. Bolo to
17. decembra 1865. Ukázalo sa, že
umelecká hodnota tohto symfonického
torza je nesmierna. Dielo pod
názvom „Nedokončená“ čoskoro nastúpilo
slávnu cestu svetom.
CHOROBA
rvý vycítil nebezpečenstvo otcovský
priateľ Vogl. Zveril sa
P
Spaunovi, že mu robí starosť kamarátstvo
Franza so Schoberom,
u ktorého Schubert býval. Skúsený
Vogl čoskoro rozpoznal, aký vplyv
na Franza má Schober v oblasti mravnej:
svojím temperamentom prostého
a skromného muzikanta skutočne
oslnil. Poživačnému a ľahkomyseľnému
Schoberovi podliehal Schubert
o to skôr, že ho postupne uvádzal
do dámskej spoločnosti; podľa
svojho úsudku v dobrej viere, že mu
pomáha poznávať svet. Bola to však
spoločnosť veľmi pochybného rázu.
Schubert nemal so ženami žiadne
HUDBA
skúsenosti a vo svojej prostote spočiatku
netušil a nepochopil, čo sa
stalo. Ďalej pracoval, komponoval,
spieval, hral na klavír, popíjal s kamarátmi.
Ale objavili sa zdravotné
ťažkosti a stále ich pribúdalo. Jedného
dňa zistil všetko. A zhrozil sa. Choroba,
ktorou sa nakazil, bola nielen
vážna, ale aj hanebná a vo vtedajších
časoch neliečiteľná. Schubert spočiatku
svoje ťažkosti tajil. Dokonca
ani priateľ Spaun, pred ktorým nikdy
nemal tajomstvá, nič netušil. Výnimku
urobil len u Schobera. Tomu
sa zveril so všetkým. A Schober, ktorý
mal Franza svojím spôsobom skutočne
rád, pomohol. Vyhľadal lekárov
a takmer násilím k nim Schuberta
privliekol. Dohodol sa s nimi, že liečenie
bude prebiehať tajne. Finančne
všetko hradil. Lekári teda liečili tajne,
avšak za dvojnásobnú cenu. Sľubovali,
dávali nádej, ale zdravie sa stále
zhoršovalo, ťažkosti narastali. Choroba
silnela, Schubertovi bolo stále
horšie.
Nakoniec musel do nemocnice. Tam
ho liečili, ako v tých časoch vedeli.
Bez dnešných antibiotík bol syfilis
neliečiteľný. Výkyvy choroby, typické
pre syfilis, boli umárajúce. Či mu
vlasy vypadali popri sprievodnom
ochorení pokožky alebo po liečbe ortuťou,
sa dnes nedozvieme. Choroba
sa však aj po prepustení z nemocnice
stále znovu pripomínala. O trvalom
zlepšení nemohlo byť ani reči.
Od roku 1823 až do konca života trpel
Schubert vyrážkami, bolesťami hlavy,
vypadávaním vlasov, stálym pocitom
nevoľnosti i občasnými depresiami.
Prešiel skutočne ťažkou skúškou. Len
umenie, komponovanie, hudba, mu
pomohli prežiť.
Ešte v nemocnici vznikla časť nového
piesňového cyklu na texty Wilhelma
Müllera Spanilá mlynárka. Mohol
zvolať, skôr asi len pre seba, s básnikom:
„Vykĺzol som Eskulapovi chudobný,
holohlavý, ale živý.“
BEETHOVEN
edna vec Schuberta už dlho a neodbytne
trápila: že sa doposiaľ ne-
J
stretol s Beethovenom. Žije predsa
v rovnakom meste, žije jeho hudbou,
študuje partitúry jeho symfónií,
bezmedzne ho obdivuje. No bol
si na vine sám. Beethoven bol pre
neho nedosiahnuteľný vzor. Žiariaca
bytosť, nedostupný velikán, podobne
ako Goethe. Stretával ho síce občas
na promenáde, ale nikdy nepozbieral
odvahu, aby sa mu osobne priblížil.
Len sa pokorne ukláňal.
Nakoniec prostredníctvom Beethovenovho
tajomníka Schindlera
k stretnutiu predsa len došlo. Ale to
už Beethoven ležal na smrteľnej posteli.
Tajomník Schubertovi ešte rozprával,
ako už chorého Beethovena
potešil výber piesní, ktorý si vtedy
Schindler od Schuberta vyžiadal,
aby chorého Majstra rozptýlil. Ako sa
preberal jeho piesňami a tu a tam pochválil.
Potom vraj povedal: „V tom
Schubertovi je božia iskra. O tom sa
svet ešte dozvie.“
Teraz však ležal Beethoven už v bezvedomí.
Ťažko dýchal. Schubert
dlho hľadel na zúboženú tvár, ktorú
na koncertoch vídal za dirigentským
pultom alebo za klavírom planúcu
nadšením, a myslel na to, koľko málo
úcty sa tomuto veľkému umelcovi
za jeho života dostalo. O niekoľko dní
neskôr už kráčal za truhlou Majstra.
GRAZ
chubert dostal pozvanie do Grazu
S a mal z neho veľkú radosť. Už
dlho nemohol opustiť Viedeň pre nedostatok
finančných prostriedkov a aj
preto, že na ňom stále ležal smútok
z Beethovenovho odchodu. V Grazi
bol Schubert milovníkmi hudby srdečne
prijatý ako starý známy. Býval
u manželov Pachlerových, ktorí ho
pozvali. Boli známi ako hudobní
mecenáši a častí hostitelia umelcov
z Viedne. Bol pozývaný do rodín, kde
sa muzicírovalo, spievali jeho piesne.
Právnik Dr. Pachler potom usporiadal
trojdňový vý1et do okolia; navštívili
zámockú usadlosť Wildbach,
kde žila Pachlerova teta so šiestimi
dcérami. Najstaršia z nich, dvadsaťštyriročná
Mária, spievala Schubertove
piesne s klavírnym sprievodom
svojho učiteľa spevu s takým zápalom
a zanietením, že Schubert bol nadšený
a dojatý. Potom hral do tanca
on, vyvádzal s deťmi a vychutnával
rodinnú pohodu, ktorú toľko vo
Viedni postrádal.
Veľmi sa s rodinou Dr. Pachlera
zblížil. V tomto pohostinnom dome
našiel skutočne priateľské prostredie.
Pachlerova žena, pani Mária, bola neobyčajne
zaujímavá osoba. Za svojej
mladosti sa priatelila s Beethovenom.
Ako Mária Leopolda Koschaková sa
preslávila ako jedna z najlepších viedenských
klaviristiek. Keď ju počul
Beethoven, bol nadšený. Lepšieho
interpreta svojich klavírnych sonát
si nemohol priať. Bola amatérka, ale
mnohí profesionáli jej mohli závidieť.
Skvelá technika, dokonalosť frázovania
a najmä hlboké prežitie a poznanie
autorovho zámeru si vtedy
Beethovena podmanili.
Niet teda divu, že príchod Schuberta,
ktorého skladby veľmi dobre poznala
a výborne interpretovala, bol pre
ňu sviatkom. A pre Schuberta tiež.
Celé dni neutíchala v dome hudba.
Pani Pachlerová hrala neúnavne
jeho skladby, sprievody k piesňam,
a na Schubertovo naliehanie
i Beethovena. Prednes Beethovenových
sonát v podaní tejto znamenitej
klaviristky bol pre Schuberta vzácnym
zážitkom.
V Grazi bol priateľským prostredím
taký inšpirovaný, že tu vytvoril niekoľko
svojich najlepších piesní. Texty
k nim mu odporučila práve jemnocitná
Mária Pachlerová.
49
Svet Grálu
28 | 2011
HUDBA
Osemnásť dní neznamená v živote
veľa. Ale pokiaľ sú naplnené šťastím
a radosťou, človek si ich zapamätá navždy.
Schubert po návrate do Viedne
dlho spomínal. Z vďačnosti za pohostinnosť,
za všetko to krásne, čo
v Grazi prežil, poslal Pachlerovým
vzácny dar – Detský pochod, osobne
skomponovaný pre malého synka
Fausta, ktorý sa učil hrať na klavír.
V
AUTORSKÝ KONCERT
núdzi poznáš priateľa. Schubert
bol, tak ako vždy, bez peňazí.
V kaviarni sa na dlh živil kávou a rožkami
a nebol schopný z tejto núdze
vybŕdnuť. Priateľ Bauernfeld mu
vtedy bez okolkov povedal: „Franz,
si génius, ale inak úplne neschopný
hlupák. Ľudia okolo teba poznajú
tvoje meno, každá nová pieseň je pre
nich udalosťou. Napísal si krásne komorné
diela, symfónie, ale ani jeden
vydavateľ tvoje diela nepozná, vôbec
sa nesnažíš na seba upozorniť. Ľudia
nepoznajú krásu tvojho umenia!“
Bauernfeld navrhuje usporiadať autorský
koncert. „Počúvaj ma, Franz!
Koncert, koncert! Rozumieš?“ Schubert
uznal, že priateľ má pravdu, ale:
„Len keby som nemusel prosiť a hrbiť
sa pred tými podvodníkmi…“
Nakoniec nebolo treba nikoho prosiť.
Všetko za neho urobili priatelia. Potrebovali
iba jeho súhlas. Keď ho dostali,
o všetko sa postarali. Spoločnosť
priateľov hudby dala bezplatne k dispozícii
sálu. Vogl ponúkol, že bude
spievať bez nároku na honorár. Jeho
príklad nasledovali aj ostatní umelci:
Franz Böhm, výborný huslista, interpret
posledných Beethovenových
kvartet, podobne výborný violista
Joseph Linke, aj jeden z najlepších
viedenských klaviristov Karl Bocklet,
spevák Tietze, speváčky sestry
Fröhlichove.
Sála bola nabitá. Každé číslo vyvolalo
búrlivý potlesk. Keď umelci zahrali
50
Svet Grálu
28 | 2011
skvelé klavírne trio Es dur, sála sa
otriasala nadšeným dupotom. Stále
vyvolávali autora. Schubert bol
šťastný. Prvýkrát sa presvedčil, že
jeho hudba je blízka nielen okruhu
jeho priateľov. Koncert skutočne priniesol
finančný úspech, a nemalý: vybralo
sa 800 zlatých. Pre Schuberta
suma obrovská. Zaplatil dlhy, ktorých
sa už zase nakopilo, a kúpil si prvý
vlastný klavír.
Po úspešnom koncerte sa predsa
napokon ozval istý nakladateľ z Lipska,
že vydá klavírne trio Es dur; síce
za mizerný honorár šesťdesiat zlatých,
ale aj to pomohlo. Ďalší z Mainzu,
s prosbou o niekoľko menších
vecí. Sľuboval ich vydať a rozširovať
v Nemecku a Francúzsku. Schubert
bol rád, že jeho meno sa stáva známejším
aj za hranicami.
FINE
eto 1828 bolo suché a horúce. Viedeň
sa vyľudnila. Kto mohol, od-
L
cestoval na vidiek. Schubert zostal.
Nedržali ho tu povinnosti, ale opäť
nedostatok peňazí. Nemohol si dovoliť
cestovať, aj keď dostal znovu
pozvanie k Pachlerovcom do Grazu.
Veľmi mu to bolo ľúto.
Ako vždy v takých situáciách silu
na prekonanie nepríjemností a ťažkostí
nachádzal v komponovaní.
Píše takmer súčasne veľkú Omšu Es
dur, skladbu preniknutú vnútorným
smútkom, svoju poslednú pieseň Holubičia
pošta a dve klavírne sonáty.
Keď horúčavy poľavili a zdalo sa, že
to najhoršie skončilo, Schubertov
zdravotný stav sa zhoršil. Dostavili
sa silné závraty. Musel zaľahnúť.
Brat Ferdinand mu navrhol, aby sa
presťahoval na nové predmestie Wieden,
kde si postavil malý domček.
Tam sa Schubert čiastočne zotavil.
S Ferdinandom ešte navštívil Haydnov
hrob v Eisenstadte. Po návrate
do Viedne sa však jeho stav znovu
zhoršil a s príchodom jesene sa zo dňa
na deň zhoršoval. Začiatkom novembra
musel opäť zaľahnúť s veľkými
zažívacími ťažkosťami. 16. novembra
bola nedeľa. Rodinný lekár Dr. Rinna
nemohol prísť. Ferdinand, ktorý sa
Franzovho zlého stavu zľakol, zohnal
iných dvoch lekárov. Tí dali za pravdu
domnienke Dr. Rinnu, že ide o týfovú
horúčku, zavinenú pravdepodobne
infikovanou vodou. Franz už chvíľami
strácal vedomie. Keď upadol
do delíria, začal ticho spievať. Bola
to melódia Kráľa duchov.
Schubert zomrel 19. novembra 1828
o tretej hodine popoludní.
Jeho priateľ, maliar Moritz Schwindt,
napísal: „Schubert umrel. A s ním
všetka naša veselosť, všetko, čo bolo
v nás čisté a krásne.“
Jediným zachovaným lekárskym
dokladom je cirkevný dokument
na usporiadanie pohrebu: „Franz
Schubert, skladateľ, komponista, slobodný,
tu narodený v č. 694 na Neuwiedene.
Dňa 19. t. m. obhliadnutý
na nervovú horúčku; vek 32 rokov; 21.
novembra 1828 odprevadiť zvonením
2. triedy o 3. hod. s 1 kňazom; bez
dopl.; Farský úrad sv. Štefana, Jozeph
Eckart, probošt“.
Prof. Dr. Hans Bankl, súdny znalec
v odbore patologickej anatómie, píše
vo svojej knihe Život a smrť slávnych:
„Je nesporné a dnes všeobecne
uznané, že Franz Schubert zomrel
na brušný týfus, infekčné ochorenie
spôsobené salmonelami. Syfilis nemal
rozhodujúci podiel na predčasnej
smrti umelca.“
Jaroslav Klimecký
jaroslav.klimecky@svetgralu.cz
Rozlúčme sa
s bolesťami
Želám všetkým ľuďom, ktorí trpia bolesťami,
aby sa ich zbavili. Niektoré bolesti
sa však dajú odstrániť len veľmi
ťažko. V našom článku budeme hovoriť
o tom, ako telo s bolesťou pracuje a akú
úlohu pri tom hrá mozog. Navzdory predstavám
odborníkov, ktorí sa problematikou
bolesti zaoberajú, ukazuje sa, že
o jej zmiernení spolurozhoduje ľudská
duša. Zamyslíme sa aj nad tým, odkiaľ
sa berú bolesti končatín, ktoré dotyčný
človek už nemá, resp. ako vznikajú takzvané
fantómové bolesti.
BOLESŤ –
ZÁHADNÝ JAV
Prečo je téma bolesti taká dôležitá?
Dôvody môžu byť rôzne:
po prvé každý z nás bolesťami trpel
či trpí; po druhé bolesti slúžia na to,
aby sme niečo pochopili; po tretie
je bolesť impulzom, aby sme niečo
urobili, teda zakročili, kým sa stane
chronickou; a po štvrté je to dôležitá
téma, pretože sa dodnes presne
nevie, čo vlastne bolesť je. Niektorí
odborníci sa domnievajú, že bolesť
ako taká vôbec neexistuje, pretože
ju každý človek prežíva inak a nedá
sa zmerať.
Prvú vlastnú intenzívnu skúsenosť
s bolesťou som zažil ako malý chlapec.
Stál som vo veľkej futbalovej
bránke a snažil som sa chytiť strelu
mierenú do ľavého horného rohu.
Podarilo sa, ale veľmi ma potom
bolela ruka a lekár, ktorý prišiel neskoro
večer, povedal, že je zlomená.
Prof. Dieter Malchow
51
Svet Grálu
28 | 2011
ZDRAVIE
Aj keď som ho sväto-sväte uisťoval,
že zaspím sám od seba, dal mi na nos
chumáč vaty napustený éterom a prikázal
mi nahlas počítať. – Keď som
sa prebral, práve mi prudko trhal
rukou – zrejme preto, aby kosť vrátil
na správne miesto. Našťastie sa mu
to čoskoro podarilo a ja som mohol
znovu zaspať...
(3) Homunkulus somatosenzorickej
oblasti mozgu. Plastika v Britskom
múzeu názorne ukazuje relatívnu
citlivosť častí tela. Somatosenzorická časť
mozgu, ktorá prenáša signály bolesti, sa
nachádza hore na temennom laloku.
(1) Bolesť aktivuje v mozgu somatosenzorickú oblasť mozgovej kôry, insulu a predné
cingulum (naľavo). Aktivita cingula je tým väčšia, čím silnejšie je pociťovaná bolesť.
AKO NA SEBA BOLESŤ
UPOZORŇUJE
Telesné zranenie dráždi nervové
zakončenia v koži a hlbšie v tkanivách,
a tie vedú vzruch do miechy.
Menšie bolesti sú spracované lokálne
v mieche, pri silnejších bolestiach sa
(2) Insula a cingulum sa aktivujú
už obyčajným myslením na bolesť.
Nervové bunky reagujúce na skutočnú
bolesť (trojuholník) sú v tkanive uložené
viac vzadu než tie, ktoré sa aktivujú
očakávaním bolesti (bodky). Sú to teda iné
nervové bunky. Ako príklad tu slúži insula.
52
Svet Grálu
28 | 2011
signály dostanú až do mozgu. Tak to
bolo bezpochyby aj v mojom prípade.
Nervové zakončenia, ktoré šíria bolestivý
vzruch, reagujú rôzne: prenikavo
alebo tupo, pálčivo alebo
rezavo. Svrbí to alebo pulzuje, vystreľuje
alebo hlodá.
Bolesť aktivuje niekoľko oblastí
mozgu (pozri obrázok 1), sú to: somatosenzorická
oblasť mozgovej
kôry, ktorá odovzdáva vnemy z povrchových
častí tela a nachádza sa
v hornej časti mozgu na temene;
ďalej ostrov (insula), ktorý vo svojej
zadnej časti sleduje stav vnútorných
orgánov, a v prednej časti pocity
v bruchu. K nim patria aj príjemné
pocity, napr. radosť, šťastie a láska,
aj nepríjemné pocity ako je odpor,
nevoľnosť, nespravodlivosť a bolesť.
Treťou oblasťou je predné cingulum.
To rovnako reaguje na vnemy ako je
strach, bolesť a radosť.
Je zaujímavé, že tieto oblasti mozgu
sa nevzrušia len pri fyzickej bolesti,
ale aj vtedy, ak je bolesť ešte len očakávaná.
Teda napríklad cestou k zubárovi.
Je tu však ešte jeden priestorový
rozdiel: pri obyčajnom pomyslení
na bolesť sa aktivuje insula a cingulum,
kým nervové bunky, ktoré reagujú
na skutočnú bolesť, sú umiestené
ďalej v tkanive (pozri obrázok 2).
Neurofyziológ Wilder Penfield
(1891–1976) elektrickým dráždením
somatosenzorickej oblasti mozgu
dokázal, že si človek v závislosti od
miesta dráždenia uvedomuje rôzne
časti tela. V mozgu tak vzniká obraz
ľudskej postavy. Keďže je však prst
popretkávaný nervami oveľa viac než
napríklad ruka, vzniká v mozgu postava
zvláštnych proporcií s obrovskými
perami a rukami (pozri obrázok
3), ktorej vzhľad sa od známeho
ľudského, pekne tvarovaného tela výrazne
odlišuje. Okrem toho mozog
vníma poradie častí tela inak –
po prste nasleduje napríklad oko.
Bolesť sa teda prejavuje prostredníctvom
miechových nervov a vo
viacerých mozgových oblastiach,
a preto sme ju schopní prežívať. To
nám však o bolesti samotnej zatiaľ
veľa nehovorí.
BOLESTI BEZ
TELESNÝCH PRÍČIN
čo duševné bolesti? Tak napríklad
trpíme, keď smútime
A
za milovaným človekom, alebo ak
sa pohádame s priateľom. Duševné
bolesti možno vybadať aj u zvierat.
Len čo sa oddelia mláďatá od matky
či stáda, vydávajú zvuky vyjadrujúce
osamelosť.
Ak si má človek duševnú bolesť
uvedomiť, musí sa prirodzene prejaviť
aj v mozgu. Aktivujú sa pri nej
azda tie isté miesta, ako pri telesných
bolestiach?
Aby bolo možné túto otázku zodpovedať,
skúmali sa duševné bolesti
na dobrovoľníkoch. Na tento účel sa
ZDRAVIE
pokusné osoby vylúčili zo skupiny,
pretože sa zistilo, že ľudia sa principiálne
radi pripájajú k nejakej skupine,
a že strata príslušnosti k nej vyvoláva
zúfalstvo. Tieto výskumy ukázali,
že duševná bolesť takisto aktivuje
predné cingulum. Čím je človek
zúfalejší, tým zreteľnejšie stúpa aktivita
tejto oblasti mozgu.
Duševnú bolesť možno skúmať aj
tak, že pokusné osoby sledujú obrázky,
na ktorých je napríklad bolesťou
skrivená tvár, alebo sa na nich
niekto reže do prsta. Ide teda o schopnosť
vnútorne spolupreciťovať bolesť.
Toho sú schopní dokonca aj ľudia,
ktorým sú telesné bolesti celkom neznáme,
pretože im od narodenia chýbajú
zodpovedajúce nervové vlákna.
Dalo by sa dokázať, že pri spolupreciťovaní
bolesti sa v mozgu uvádzajú
do činnosti rovnaké oblasti ako
pri vlastnej telesnej bolesti. Môžeme
sa preto nazdávať, že sila vnútornej
predstavivosti vedie k aktivovaniu
určitých oblastí v mozgu. Vnímajú
tieto oblasti mozgu bolesť?
Z
pohľadu
ODKIAĽ SA BERÚ
BOLESTI?
vedy nie je na túto
otázku odpoveď známa. Je snáď
cingulum miestom, kde vzniká pocit
bolesti? Pravdepodobne nie, pretože
pochody v cingule si obvykle neuvedomujeme.
Pociťovať bolesti znamená
prežívať ich – či už bodajú, hlodajú,
pália alebo ťahajú.
A práve toto prežívanie je zvláštnosťou,
ktorú neurčujú vlastnosti
nervových buniek a mozgu. Dá sa
teda predpokladať, že to nakoniec
nie je mozog, ale duša človeka, ktorá
bolesti prežíva – aj keď odborníci
na bolesť dnes považujú existenciu
duše za prekonanú. Lenže veľa praktických
skúseností s odstraňovaním
bolestí dokazuje, že bolesť je vždy
duševným prežívaním. Už len nádej,
že liek pomôže, môže napríklad bolesti
zmierniť. To dokázali výskumy
s liekmi, ktoré neobsahovali žiadnu
účinnú látku (tzv. placebo). Práve pri
odstraňovaní bolestí je podávanie
placeba veľmi účinné, pretože vyvoláva
v tele vylučovanie endorfínov,
teda látok pôsobiacich podobne ako
morfium. Podarilo sa tým dokázať,
ako silne pôsobí nádej na zlepšenie;
jej existencia spolu s prichádzajúcim
zmiernením bolestí sú pôsobivým
príkladom činnosti duše.
Nemusí to však byť vždy len liek.
Výskum dokázal, že ak sa chorý pozerá
na obrázok milovaného človeka,
bolesti sa zmiernia (pozri obrázok 4).
(4) Bolesti vyvolané pri pokusoch vnímajú
ľudia intenzívnejšie, ak držia za ruku
cudzieho človeka, ktorého nevidia
(naľavo). Bolesti sa zmiernia pri pohľade
na obrázok milovaného partnera (vpravo),
no neplatí to, ak drží pokusná osoba
partnera za ruku, ale ho nevidí (naľavo).
ZMIERNIŤ BOLESŤ –
ALE AKO?
Ako inak sa dá zmierniť bolesť?
Centrum bolesti v Kolíne nad
Rýnom používa okrem liekov, pohybu
a fyzioterapie aj mentálny tréning.
Hlavné je okamžité tlmenie
bolestí. Sila myšlienok môže potom
postupne analgetiká nahradiť. Je
prospešné sa uvoľniť a myslieť na iné
veci. Tehotné ženy napríklad môžu
vedome vykonávať určitú dychovú
techniku, ktorá im umožní lepšie
znášať pôrodné bolesti.
Pomôcť môže aj tréning fantázie –
napríklad si niekoľkokrát denne
predstavovať, že ležím na morskej
pláži a vlny blahodarne prúdia cez
bolestivé miesto a odplavujú bolesť.
Závisí na sile predstavivosti, či
sa stane doplnkovým prostriedkom
postupného zbavovania sa bolesti.
Aj liečivý magnetizmus môže byť
veľmi užitočný, pomáha i akupunktúra
a klasická homeopatia. Predpokladá
sa, že tieto liečivé metódy majú
vplyv na jemnejšie, astrálne telo človeka.
Homeopatické lieky napríklad
pôsobia obzvlášť dobre vo vysokých
potenciách, ktoré neobsahujú už
ani molekulu účinnej látky. Priamy
vplyv na naše fyzické telo je tu z pohľadu
chémie vlastne nemožný, napriek
tomu tieto lieky účinkujú.
ASTRÁLNE TELO
A FANTÓMOVÉ
BOLESTI
Abd-ru-shin (1875–1941) vysvetľuje
vo svojom diele „Vo svetle
Pravdy – Posolstvo Grálu“, že na to,
aby duša na fyzické telo mohla pôsobiť,
potrebuje medzičlánok, ďalšie
telo: astrálne. Toto telo je nevyhnutné
pri vytváraní a fungovaní
nášho fyzického tela; je prostredníkom
medzi hmotným telom a nehmotným
duchom, odovzdáva telu
hnutia duše a pocity tela duši.
Jeden z dôkazov, že astrálne telo
skutočne existuje, poskytujú takzvané
fantómové bolesti. Po amputáciách
sa stáva, že v chýbajúcich končatinách
môžu ešte vznikať bolesti.
Takmer všetci pacienti vnímajú chýbajúci
prst, ruku či nohu. Toto vnímanie
sa časom zoslabuje, ale zostáva
do určitého stupňa zachované. Fantómové
vnímanie môže jestvovať aj
u detí, ktoré sa už narodili napr. bez
rúk, cítia ich, aj keď sa im nikdy nevyvinuli.
Niektoré napríklad môžu
pomocou vlastných myšlienok
53
Svet Grálu
28 | 2011
ZDRAVIE
(5) Škatuľa predelená zrkadlom spôsobuje
u pacienta ilúziu, že sa jeho chýbajúca
ruka môže pohybovať. Len čo pohne
svojou zdravou rukou, postihnutá ruka
sa uvoľní a fantómové bolesti zmiznú.
fantómovou rukou hýbať. Iné deti
majú dojem, že pri športe siahajú
svojou fantómovou rukou po lopte.
Jedno dievča používalo svoje fantómové
prsty, aby sa v prvej triede naučilo
počítať.
Po amputácii môžu byť bolesti
v chýbajúcich končatinách pociťované
ako svrbivé, prenikavé či pálčivé.
Môžu sa vystupňovať až k chronickým
bolestiam, ktoré sa dajú
ťažko liečiť. Ani odstránenie nervových
vlákien prenášajúcich bolestivé
signály z kýpťa či somatosenzorickej
oblasti mozgovej kôry nevedie k zlepšeniu
stavu.
V súčasnosti existuje jedna nová,
zvláštna technika (pozri obrázok 5).
Pri nej pacient vloží svoju zdravú
ruku do škatule predelenej zrkadlom
na dve časti a vidí v zrkadle svoju
chýbajúcu ruku (v skutočnosti len
zrkadlový odraz svojej zdravej ruky).
Keď rukou hýbe, pohybuje sa aj zrkadlový
obraz a pacient má dojem, že
hýbe chýbajúcou rukou. Aký účinok
to môže mať, zistil starší pán, ktorý
prišiel pri nehode o pravú ruku. Mal
na jej mieste, obzvlášť v predlaktí,
fantómové bolesti, ktoré už nebol
schopný znášať. Pri terapii vložil
zdravú ruku do škatule, a terapeutka
ho viedla: „Predstavte si, že držíte
v oboch rukách loptu. Cítite, aká je
drsná?“ Pacient kývol. „Cítite, ako je
tá lopta ťažká? Držte ju ešte chvíľu!“
V zrkadle bolo vidieť dve ruky, trasúce
sa pod imaginárnou záťažou.
Starší pán bol ohromený, keď bolesti
54
Svet Grálu
28 | 2011
pri tomto cvičení zmizli. „Môže za to
tá lopta! Pozrite sa, tá ruka bola stále
ohnutá, ale teraz už visí voľne nadol!“
Pre postihnutého fantómová končatina
skutočne existuje. Zjavne
jestvuje intenzívny vzájomný vzťah
medzi astrálnym telom, amputáciou
nedotknutým, a naším hmotným
telom. Silné bolesti onoho staršieho
pána spôsobila pravdepodobne trvalo
ohnutá poloha jeho astrálnej
ruky. Táto astrálna ruka chýbajúcej
pravej ruky sa vďaka predstave pohybu
vyvolanej zrkadlovým obrazom
rovnako hýbala a uvoľnila sa.
NA ČO SÚ BOLESTI
DOBRÉ?
Dozvedeli sme sa, že na mozog
pôsobia telesné aj duševné bolesti.
Tým si bolesť uvedomíme a dostaneme
impulz k reakcii. Malé deti
často nemôžu svoje bolesti lokalizovať.
Cítia ich v bruchu, aj keď je
postihnutý krk alebo noha. Cítia ich
teda ešte tam, kde je astrálne telo
spojené s naším telom, v oblasti slnečnej
pletene. Až od tretieho roku
sa dieťaťu darí správne určiť bolestivé
miesto, pretože aj to patrí k procesu
učenia sa.
Ak trpí naša duša bolesťou, môžeme
sami niečo proti nej podniknúť,
zmierniť ju. Predovšetkým tak,
že prijmeme pomoc a vezmeme
do úvahy aj také opatrenia, ktoré sa
neobmedzujú len na ľudské telo. Bolesti
nám tiež pomáhajú spoluprecítiť,
ako sa darí iným ľuďom, ktorí
trpia bolesťami. To podnecuje našu
predstavivosť a bráni napríklad dospievajúcim,
aby dávali celkom voľný
priechod svojej sile.
Aj ľudia, ktorým chýbajú nervové
prepojenia, prenášajúce bolestivé signály,
sú schopní ich mieru u druhých
odhadnúť. Darí sa im to vďaka vlastnej
predstave, vedúcej k vnútornému
prežívaniu, k spoluprežívaniu, a teda
k duševnej činnosti. Bolesť je síce nepríjemná
– ale mnohému nás naučí.
Čím viac duša zakúsi, čím viac je
vyvinutá, tým intenzívnejšie je aj
jej prežívanie, a tým krajší je pre ňu
i život sám.
Prof. Dieter Malchow •
malchow@svetgralu.cz
Literatúra:
(1) D. Purves et al., Principles of cognitive
Neuroscience, Sinauer Inc. 2008
(2) A. Ploghaus et al., Dissociating pain from
its anticipation in the human brain,
Science 284, 1879–1881, 1999
(3) S. Einzmann, Vom Sinn der Trauer, Gehirn
und Geist 12/2009, S. 16–21
(4) N. I. Eisenberger et al., Does rejection
hurt? An fMRI study of social exclusion,
Science 302, 290–292, 2003
(5) N. Danziger et al., Can we share a pain we
never felt? Neural correlates of empathy
in patients with congenital insensitivity
to pain, Neuron 61, 203–212, 2009
(6) D. J. Chalmers, Das Rätsel bewußten
Erlebens, Spektrum der Wissenschaft,
Feb. 1996, 40–47
(7) T. D. Wager et al., Placebo effects on
human my – opioid activity during pain“,
Proc. Natl. Acad. Sci. USA 104, 11056–
11061, 2007
(8) S. L. Master et al., A pictures worth: partners
photographs reduce experimentally
induced pain, Psychological Science 20,
1316–1318, 2009
(9) V. Hackenbroich/K. Tim, Volkskrankheit
Schmerz, Der Spiegel 36, 154–158, 2008
(10) M. Palouckova, J. Paloucek, Heilkraft –
Magnetismus und Wunderheilung,
GralsWelt 49, S. 10–13, 2008
(11) S. Hahnemann „Organon der Heilkunst“,
1992
(12) Abd–ru–shin, Im Lichte der Wahrheit –
Gralsbotschaft, Verlag der Stiftung
Gralsbotschaft
(13) P. Rainville et al., Pain affect encoded
in human anterior cingulate but not in
somatosensory cortex, Science 277, 968–
971, 1997
PRIKÁZANIA
„Nevydáš
krivého
svedectva
proti
blížnemu
svojmu!“
Martin Ernst
Ôsme
prikázanie
Reč, umenie hovoriť, to je jeden
z najkrajších darov Stvoriteľa.
Na začiatku bolo Slovo a to Slovo
bolo u Boha. To Slovo prišlo k nám!
Našou úlohou je Slovo prijať, prispôsobiť
mu svoje konanie a niesť
ho ďalej. Smieme a máme formovať
slová hodné toho Slova, ktoré vyšlo
od Boha. Majú to byť slová pravdivé,
svedčiace o láske, ktorú Pán preukazuje
svojim tvorom vo večnej milosti.
Ôsme prikázanie nabáda k tomu, aby
sme reč neviedli cestami, ktoré slúžia
nečistému: nepravde, klamstvu,
a spôsobujú škody spolublížnym. Ak
sa dopustíme krivého svedectva, nepomôžu
výhovorky typu „takto som
to nemyslel“, „bolo to trocha nadsadené“,
„sú to len klebety, ktoré každému
občas vykĺznu z úst, bez zlého
úmyslu“!
Krivé svedectvo zostáva krivým
svedectvom, klamstvo zostáva klamstvom.
Ako ľahko je možné zdanlivo nepatrnou
poznámkou ublížiť! Náznak
pohŕdania, drobná zmienka často
stačí navodiť nepriaznivý postoj voči
neprítomným osobám. Taliansky hudobný
skladateľ Gioacchino Rossini
vytvoril vo svojej opere „Barbier zo
Sevilly“ majstrovské hudobné dielo;
v ňom poslucháčom postupne odhaľuje,
ako sa malé cielené ohováranie,
hudbou vyjadrené ako sotva
vnímateľný tichý „vetríček“, premení
na konci v ohlušujúcu búrku, ktorej
má padnúť nevítaný sok za obeť.
Koľkokrát sme boli v škole alebo
v zamestnaní pobúrení, keď sme sa
dopočuli o nepravdivom vyhlásení
na svoju adresu. A proti „krivému
svedectvu“ sa poškodený môže brániť
len ťažko. Často sa ani nedozvie,
kto je autorom týchto rečí. Ohováraním
postihnutá osoba neraz pociťuje
duševnú trýzeň ako následok
pracovnej, alebo morálnej ujmy.
A je otázne, či dotknutý vôbec bude
môcť krivé svedectvo uviesť na pravú
mieru. Žiaľ, vždycky ostanú ľudia,
ktorí si pomyslia, že „i tak na tom
musí niečo byť“.
Pôvodca krivého svedectva by si
však mal byť vedomý, že z neho bude
musieť pred Bohom skladať účty.
Jeho možno nerozvážna ľahkomyseľnosť
sa mu v plnej sile vráti, pretože
spravodlivý zákon spätného pôsobenia
platí – aj pre tých, ktorí prekročili
ôsme prikázanie.
Martin Ernst •
ernst@svetgralu.cz
Knihu
Desatoro Božích
prikázaní, Otčenáš
si môžete objednať prostredníctvom
kupónu v časopise,
alebo v našom on-line obchode
na www.svetgralu.sk
55
Svet Grálu
28 | 2011
NÁZORY
56
Svet Grálu
28 | 2011
Impressum:
Svet Grálu
Časopis pre duchovné súvislosti v živote
číslo 28/2011, vyšlo 1. 6. 2011.
Redakcia:
SVET GRÁLU n. o.
Vojenská 9, 040 01 Košice
Adresa administrácie:
Páričkova 21, 821 80 Bratislava 2
Redakčná rada:
Rudolf Harčarík (Košice), Mária Majerová (Košice), Roman Levický (Slanec),
Rastislav Podivinský (Trenčianske Teplice), Tomáš Výboch (Komárno),
Anna Štefková (Zlín), Marie Šuláková (Veselíčko),
Artur Zatloukal st. (Brno), Artur Zatloukal ml. (Brno)
Prekladatelia a korektori:
Mária Harčaríková, Beáta Kseňáková, Maroš Látal, Mária Majerová,
Rastislav Podivinský, Adela Slováčková, Andrea Stúpalová,
Vladimír Trebichalský, Dagmar Trangošová, Tomáš Výboch
Vydavateľ:
Stiftung Gralsbotschaft
Lenzhalde 15, D-70192 Stuttgart
www.gral.de
Rozširuje:
Svet Grálu n. o.; Mediaprint-Kapa
Predplatné:
Svet Grálu n. o.
Administrácia SG,
Páričkova 21, 821 80 Bratislava 2
redakcia@svetgralu.sk
Výroba:
Michael Oort, Stuttgart
Internet:
Miloš Stúpala (Bratislava),
Milan Púček (Dubnica nad Váhom)
Distribúcia:
Tomáš Mešťánek (Bratislava)
Marketing:
Pavol Sokol (Pezinok), Oto Výboch (Komárno)
On-line obchod:
Maroš Látal (Bratislava)
Grafika:
Kristýna Franková (Brno), Jozef Lehotkai (Ráztočno), Alena Nairn (Praha),
Martin Pukančík (Košice), Pavel Patloch (Karviná)
Tlač:
družstvo EKON, Jihlava
Ilustrácie:
• DepositPhotos.com: Stanislav Perov, Moscow, Russian Federation (2),
Edward Bartel, Germany (55), Lane Erickson, Pocatello, United States
(23), 1xpert, Moscow, Russian Federation (24), Andrey Armyagov, Moscow,
Russian Federation (26), Kirsty Pargeter, Norwich, United Kingdom
(35), Konstantin Kulikov, Saint-Petersburg, Russian Federation (5), Jan
Remisiewicz, Poznan, Poland (5), yoka66, Poland (6), Maslov Dmitry,
Sankt-Petersburg, Russian Federation (58), Monika Adamczyk, Komorniki,
Poland (zadná strana)
• Dreamstime.com: Ene (titul), Nataly Bannykh Located: Vladimir, Russian
Federation (13), Pavel Losevsky Located: Moscow, Russian Federation (16),
Silencefoto (18)
• GralsWelt: (titul, 25, 37–41, 51–54)
• wikimedia.org: (titul, 14, 42–45)
• Archív Jana Krumla: (7–12)
• Roman Levický: (30–34)
• Kristýna Franková: (36)
• morgueFile: (22)
• sxc.hu: (2)
• www.aufob.org: (39)
• mozartschildren.wordpress.com: (46)
• cmpsouthwest.org: (48)
Cena:
Jednotlivé číslo € 2,89 (87 Sk)
Predplatné (4 čísla) € 10,62 (320 Sk)
© Stiftung Gralsbotschaft, Stuttgart.
Všetky práva vyhradené.
Redakcia neručí za nevyžiadané príspevky.
Vychádza štyrikrát ročne.
Číslo registrácie: 3254/2004
Český Svět Grálu
si možno objednať na adrese:
Nováčkova 26, 614 00 Brno
www.svetgralu.cz
ISSN 1614-5127
www.svetgralu.sk
Vážené čitateľky, vážení čitatelia,
na tejto dvojstrane je priestor na Vaše ohlasy a otázky, i odpovede
redakcie. Listy, názory a pripomienky čitateľov – či už súhlasné, alebo
kritické – nás vždy potešia. A dvojnásobne budeme radi, ak náš časopis
prispeje k väčšej hĺbke Vášho života. Tešíme sa na Vaše príspevky.
redakcia
Hypnóza a výlety
do minulých životov
Zaujímam sa o minulé životy a o život
po živote. Vo vašom časopise som
na túto tému čítal viaceré články. Písali
ste napr. aj o Angličanke Jenny
Cockellovej, ktorej sa od malička
v mysli vynáral akoby jej predchádzajúci
život nejakej ženy v Írsku, čo sa
jej napokon aj potvrdilo. Písali ste aj
o výskumoch klinickej smrti R. Moodyho.
On sa však venuje aj výskumu
minulých životov, na ktorý využíva
regresnú hypnózu. Fascinuje ma myšlienka,
že sa človek môže dozvedieť
o svojom minulom živote. Chcel by
som preto aj ja absolvovať regresnú
hypnózu. Názory sa rôznia a ja mám
obavy, či by som si nemohol nejako
uškodiť, i keď propagátori týchto terapií
tvrdia, že je bezpečná. Aký je
váš názor?
Iste by bolo zaujímavé zistiť, kým
sme boli v minulom živote. Každý
pozemský život je určitou kapitolou –
vývojovým stupňom človeka. Tieto
kapitoly sú pre nás v každom novom
živote skryté a to iste nie bez príčiny.
V zriedkavých prípadoch niektorí
ľudia, hlavne deti, si na niektoré
momenty z minulých životov spomínajú.
Avšak medzi spontánnym
objavením sa spomienok a ich vynúteným
získavaním hypnózou je zásadný
rozdiel. Praktizujúci hypnotizéri
si pravdepodobne neuvedomujú
dôsledky používania tejto metódy,
pretože nepoznajú a ani nedokážu
vnímať neviditeľné deje, ktoré počas
hypnózy prebiehajú. Ich znalosti
pochádzajú len z vonkajšieho pozorovania
a z hmatateľných výsledkov.
Tie sa môžu v lekárskej praxi na prvý
pohľad javiť ako pozitívne. Sugescie
počas hypnózy majú napr. odstrániť
závislosť od fajčenia a znovuprežitie
nejakej traumy údajne pomáha zbaviť
sa psychických problémov, ktoré
táto trauma spôsobovala. Na zbavenie
sa závislostí je dôležitá predovšetkým
vlastná vôľa človeka. Svojím
vynakladaným úsilím si buduje
vlastnú silu a odolnosť voči tomuto
sklonu. Pomocou hypnózy sa môžu
napr. tieto závislosti potlačiť, avšak
tým, že si človek nevybudoval odolnosť
slobodnou, vlastnou vôľou, je
časom náchylný znova im podľahnúť.
Takto len stratí čas vo svojom duchovnom
vývoji a skutočné riešenie
problému iba oddiali. Toto však nie
je až také podstatné. Dôležitá je skutočnosť,
že terapeut použitím hypnózy
spútava ducha dotyčnej osoby.
Už len tento samotný fakt je vážny
duchovný prečin a to bez ohľadu
na zdanlivo prospešný účinok. Spútaním
je duch človeka bez ochrany
vystavený neviditeľným jemnohmotným
vplyvom. Len úplná voľnosť pohybu
mu môže poskytnúť potrebnú
ochranu. Duch musí vždy zostať slobodný.
Je zrejmé, že terapeuti majú
dobré úmysly a chcú pacientom pomôcť,
no ani v tomto prípade neznalosť
neospravedlňuje. Vo vašom prípade
by ste absolvovaním regresnej
hypnózy síce uspokojili svoju zvedavosť,
no vzhľadom na uvedené skutočnosti
považujeme za nevyhnutné
pred hypnózou v akejkoľvek podobe
dôrazne varovať.
(RP)
NÁZORY
Zánik hmoty
Chcem sa poďakovať za výborný článok
Zánik hmoty v najnovšom čísle
Sveta Grálu. Vedecké poznatky v tejto
oblasti potvrdzujú, že Abd-Ru-Shin
píše pravdu v spisoch, ktoré vyšli v 30-
-tych rokoch 20. storočia, čo by malo
byť pre vedeckú obec faktom hodným
pozornosti. Zdá sa, že Pravdu skôr objavia
vedci zaoberajúci sa exaktnými
vedami, než teológovia, či filozofi.
Hoci aj v tejto oblasti (filozofia,
myslenie, teológia) sa u nás na Slovensku
začína akoby brieždiť. Konkrétne
mám na mysli knihu Karola
Nandráskeho a jeho najnovšiu publikáciu
Ježiš a súčasnosť. Jeho „objavy“
niektorých záležitostí známych z Posolstva
Grálu (napríklad nezmyselnosť
tzv. zástupnej obete Ježiša Krista,
alebo to, že do biblie sa dostalo mnoho
osobných názorov zapisovateľov, či
náboženských predstáv svojej doby)
sú pozoruhodné. Hoci na druhej
strane, niektoré otázky na svoje riešenie
akoby ešte len čakali (objasnenie
pojmu „Syn človeka“, tiež vysvetlenie
apokalypsy a podobne), kniha stojí
za pozornosť tej čitateľskej obce, ktorá
sa už neuspokojí s cirkevným výkladom
sveta.
(meno v redakcii)
Homeopatia – liečba na dlh?
Nedávno som so známymi uvažoval
nad tým, že homeopatia je síce v mnohých
prípadoch účinná, a to hlavne
pri tzv. nevyliečiteľných chorobách, no
na druhej strane môže u chorého ísť
o karmickú príčinu choroby a jej vyliečním
by sa karma mohla len oddialiť.
Neviete náhodou, či sa s touto
dilemou už zaoberal nejaký odborník
na homeopatiu?
Nie ste jediní, kto sa touto otázkou
zaoberal. V knihe „Homeopatická
veda“ George Vithoulkas, ktorý je
považovaný za jedného z najväčších
odborníkov medzi homeopatmi,
vysvetľuje svoje stanovisko k tejto
téme takto:
„Každá zo skupín obtiažnych prípadov
privedie ľudí, ktorí vedia o východnom
mysticizme, k otázke: Aký
je karmický vplyv homeopatickej
liečby? Neliečime podaním lieku
stav utrpenia, ktorý sa má stať podnetom
k duchovnému rastu? Na to
vám odpoviem: zo strany pacienta
je nutná značná inteligencia a uvedomenie,
aby sa vôbec začal homeopaticky
liečiť, k tomu, aby spolupracoval
v procese sebapozorovania
a ‚spovede‘, takej potrebnej k nájdeniu
lieku, aby bol dostatočne trpezlivý
a nechal prebehnúť liečbu v jej
vlastnom tempe bez zasahovania. Homeopatia
si od svojich priaznivcov
žiada mnoho. Vo svojich životných
zvykoch sa musia držať pomerne prirodzenej
a spontánnej stravy, musia
sa vyhýbať látkam, ktoré narušujú
fungovanie obranného mechanizmu,
musia sledovať svoje reakcie na rôzne
podnety s veľkou mierou úprimnosti
a objektivity a musia byť ochotní vyjadriť
skutočné prežitie svojho vnútorného
stavu nerovnováhy. Ak je pacient
ochotný podstúpiť túto pomerne
náročnú úlohu, potom je o karmické
vplyvy v procese liečby postarané.“
K tomu ešte dodám zopár slov
na objasnenie. Kto čítal nejaké homeopatické
knihy, uvedenému citátu
porozumie ľahšie. V homeopatii to
napríklad bez angažovania sa pacienta
do liečby vôbec nejde. On sa
totiž musí začať dokonale pozorovať,
uvedomovať si, čo sa s ním deje,
aby mohol opísať svoje symptómy
a prejavy. Druhá vec je veľká trpezlivosť,
ktorú musí pacient mať. Povedzme
pri liečbe kožných ochorení
sa často stane, že nastane zhoršenie
symptómov, ktorých „odliečenie“
trvá aj týždne, a pacient to musí
znášať väčšinou bez zásahu nejakými
inými liekmi.
Ale týchto aspektov
je samozrejme
viac. (TV)
Vážená redakcia,
prednedávnom ma veľmi upútal úryvok
z autobiografie známeho švajčiarskeho
lekára, psychológa a psychoterapeuta
Carla Gustava Junga:
Spomienky, sny, úvahy. Tento krátky
príbeh napísal na základe zážitkov,
ktoré prežíval počas ťažkého srdcového
záchvatu. Rád by som sa s vami
oň podelil:
„Stalo sa čosi zvláštne. Mal som pocit,
že všetko zo mňa opadlo; všetko čo
som čakal, želal si. Alebo na čo som
myslel, celá fantazmagória pozemskej
existencie odpadla alebo mi bola
odňatá – bol to mimoriadne bolestivý
proces. Niečo však ostalo; bolo
to, akoby som teraz so sebou niesol
všetko, čo som kedy zažil či urobil,
všetko, čo sa stalo v mojej blízkosti.
Mohol by som tiež povedať: bolo to
vo mne, bol som to ja. Pozostával
som takpovediac z toho všetkého,
z vlastnej minulosti a bol som si stopercentne
istý, že to je to, čím som.
Som tento uzlík toho, čo bolo a čo
sa dosiahlo.
Táto skúsenosť mi dala pocit mimoriadnej
chudoby, no zároveň
úžasnej plnosti. Neexistovalo už nič,
čo by som si želal či chcel. Existoval
som v akejsi objektívnej forme. Bol
som tým, čím som bol kedysi a čím
som žil. Spočiatku prevládal pocit
zániku toho, že som bol všetkého
zbavený či okradnutý, ale zrazu to
nebolo vôbec dôležité.
Všetko sa zdalo minulosťou; to čo
ostalo, bola dokonaná udalosť bez
akéhokoľvek vzťahu k tomu, čo bolo.
Neostala nijaká ľútosť, že sa niečo
zahodilo, či stratilo. Naopak: mal
som všetko, čím som bol, a bolo to
všetko...“
(meno v redakcii)
57
Svet Grálu
28 | 2011
NOVINKA
Druhé vydanie knihy
www.svetgralu.sk
Táto kniha opisuje nevšednou formou pôsobenie pozoruhodných osobností v rôznych historických obdobiach. Príbehy
stoja nad rámcom bežných archeologických bádaní, sú oslobodené od neskorších mocenských a geopolitických
vplyvov a vďaka svojmu pôvodu približujú vtedajšie dianie zrozumiteľným spôsobom. Jednotlivé príbehy sledujú
duchovný vývoj ľudí v dávnych dobách, sú prijímané a zobrazované povolanými ľuďmi.
Dočítate sa v nej o bájnej Atlantíde, o Inkoch a ich veľkej
ríši v Strednej a Južnej Amerike, ktorá dosiahla v mnohých
oblastiach mimoriadnu úroveň vývoja, ďalej sa dozviete
o prvom pozemskom splnení zo Svetla v Abd-ru-shinovi, jeho
mladosti a dobe zrelosti v ríši Ismánov a jeho život v ríši Is-Ra.
Nasleduje život Kassandry a jej neúnavná pomoc ľuďom
Tróje, ďalej pôsobenie Jána Krstiteľa, a napokon čin Božej
lásky v Ježišovi z Nazaretu.
Zaviate
doby
sa prebúdzajú
2. zväzok
58 58
Svet Svet Grálu Grálu
28 | 2011
28 | 2011
Bežná cena: 16,00 €
Cena pre predplatiteľa Sveta Grálu: 15,68 €
V ponuke sú všetky tri zväzky knižnej série Zaviate doby sa prebúdzajú.
Knihu si môžete objednať prostredníctvom priloženého objednávacieho kupónu,
alebo v našom on-line obchode na stránke www.svetgralu.sk
NOVINKA
už 6.vydanie!
Vo svetle Pravdy
Posolstvo Grálu
jednozväzkové vydanie
P
rednášky tohto diela sa zaoberajú
svetonázorovými
otázkami a odpovedajú na ne
jasným a dôsledným spôsobom.
Pred čitateľom sa rozvinú zákonitosti
sveta ako obraz Stvoriteľovej
vôle, vylíčené tak, aby ich
človek mohol pochopiť a nachádzať
vo svete okolo seba.
Autor sám k tomu hovorí: „Poznatky,
získané z tejto knihy sú
také ohromné, že nezaujatého
čitateľa nútia k zamysleniu, skúmaniu
a napredovaniu. Kto sa
nebojí nadvihnúť závoj tam, kde
pre neho ešte dnes spočívajú
veľké záhady života, tomu kniha
prinesie bohatý úžitok. Stane sa
mu živým posolstvom z Grálu.
Bežná cena: 21,00 €
Cena pre predplatiteľa Sveta Grálu: 20,79 €
V ponuke sú aj samostatné zväzky tohto trojzväzkového diela, ako aj audio záznam všetkých prednášok
na CD či DVD vo formáte MP3. Knihu si môžete objednať prostredníctvom priloženého objednávacieho
kupónu, alebo v našom on-line obchode na stránke www.svetgralu.sk
Tisíckrát mohou politici opakovat na všech mezinárodních fórech, že základem nového
světového uspořádání musí být obecný respekt k lidským právům – a nic to nebude
platné, pokud nebude tento imperativ vyrůstat z respektu člověka k zázraku bytí,
k zázraku vesmíru, k zázraku přírody, k zázraku vlastní existence. Skutečně si vážit
sebe sama i svých bližních – a ctít tudíž i jejich právo – může jen ten, kdo je skloněn
před autoritou vesmírného řádu a před autoritou stvoření a kdo si dokáže vážit práva
být jejich součástí a účastníkem.
Václav Havel
Change language