Create successful ePaper yourself
Turn your PDF publications into a flip-book with our unique Google optimized e-Paper software.
HUDBA<br />
ako sa dozvedel. Z polí sa často ozývali<br />
piesne v neznámom jazyku a inšpirovali<br />
ho ku komponovaniu. Tam<br />
vznikla skladba Divertissiment i la<br />
hongroise pre štvorručný klavír.<br />
Po skončení vyučovania odchádzal<br />
do prírody, kde sa cítil vždy najlepšie.<br />
Večery trávil s panstvom v salóne.<br />
Očakávalo sa od neho, že spoločnosť<br />
aj zabaví trochou hudby. Tak hrával<br />
buď sám, alebo s niektorou kontesou<br />
štvorručne – polonézy, valčíky, pochody,<br />
ländlery.<br />
Gróf, panovačný až bezohľadný, rád<br />
sa chválil svojím bohatstvom; grófka<br />
bola pyšná, ale o hudbu mala skutočný<br />
záujem. Kontesa Mária s ním<br />
hovorila, len keď to bolo nutné, mala<br />
však pekný soprán a rada spievala.<br />
Karolína, najmladšia, mala pre hru<br />
na klavír skutočné nadanie a bola<br />
skromná, zdvorilá. Schubertovi sa<br />
zapáčila, keď – napoly ešte dieťa –<br />
vážne, až s očareným výrazom počúvala<br />
hudbu. Bývala tichá, mlčanlivá;<br />
dalo sa tušiť, že má v sebe zvláštny<br />
svet. Na hodinách jej Schubert<br />
prehrával časti z Mozarta, Beethovena.<br />
Hľadala v hudbe cit, zážitky.<br />
Mnohé skladby sa jej zdali len ako<br />
poskladané melódie. „Ale vo vašom<br />
Impromptus, ktorý ste večer hrali,<br />
som cítila, že nám zverujete nejaké<br />
svoje tajomstvo.“ Schuberta to dojalo.<br />
Vtedy dve čisté duše harmonicky<br />
súzneli. Nebolo to náhodné<br />
stretnutie a na Schuberta hlboko<br />
zapôsobilo. Keď neskôr vyšli vo<br />
Viedni jeho Nemecké tance, boli venované<br />
Karolíne Esterházy. „Viete,<br />
že mala veľkú radosť?“ povedal mu<br />
pri jednom stretnutí vo Viedni barón<br />
Schönstein, ktorý sa vtedy v Želíze<br />
tiež zúčastňoval domácich večerných<br />
koncertov. Mal pekný barytón.<br />
Spieval niektoré Schubertove piesne,<br />
poznal jeho tajnú zamilovanosť<br />
a k Schubertovi sa správal priateľsky.<br />
„Mal som ju veľmi rád,“ priznal<br />
sa Schubert.<br />
48<br />
Svet Grálu<br />
28 | 2011<br />
NEDOKONČENÁ<br />
a jeseň roku 1822 sa rozhodol<br />
N písať novú symfóniu. Nikto si<br />
ju neobjednal, nikto ho netlačil termínom.<br />
Vedel, že to, čo napíše, bude<br />
najhlbšou spoveďou jeho vnútra. Načrtol<br />
si obrysy tém. Neponáhľal sa.<br />
Začínala jar, keď dopisoval druhú<br />
vetu. A pri tom i zostalo. Symfónia<br />
má iba dve časti. Allegro moderato<br />
a Andante con moto. Schubert vedome<br />
nepokračoval treťou a štvrtou<br />
vetou, podľa formy klasickej symfónie.<br />
Vedel, že v týchto dvoch vetách<br />
povedal všetko, čo mal na srdci. Bol<br />
spokojný. Bol si istý, že v tejto práci je<br />
sám sebou. A tak vznikla jedna z najkrajších<br />
a aj najznámejších Schubertových<br />
skladieb. Získala si mnoho<br />
sŕdc vo svete svojou prostotou, čistotou,<br />
očarujúcou melanchóliou.<br />
Jej osud je pozoruhodný. Schubert<br />
sám ju za svojho života nepočul.<br />
Po dokončení už na ňu nemyslel. Partitúru<br />
priložil na kopu iných svojich<br />
rukopisov a premýšľal o ďalšej, veľkej<br />
symfónii podľa všetkých pravidiel.<br />
So spevákom Voglom často navštevovali<br />
Graz, Voglovo rodisko, uvádzali<br />
tam väčšinu Schubertových piesní.<br />
Spoločnosť priateľov hudby v Grazi<br />
sa rozhodla, ako uznanie za tieto vystúpenia,<br />
menovať Schuberta čestným<br />
členom. Diplom priniesol Schubertovi<br />
Anselm Hutterbrenner, predseda<br />
Spoločnosti. Bol tiež skladateľom<br />
a Schubertovým priateľom. Schubert<br />
vtedy rýchlo hľadal, čím by spolku<br />
poďakoval, a vzal, čo mu prišlo pod<br />
ruku. Boli to ony dve časti symfónie.<br />
Poprosil priateľa, aby partitúru s vďakou<br />
odovzdal.<br />
Hutterbrenner partitúru neodovzdal.<br />
Buď ju nepovažoval za vhodný dar,<br />
alebo na ňu proste zabudol. Založil<br />
ju medzi svoje hudobniny a knihy.<br />
Tam, medzi zaprášenými notami,<br />
knihami a obalmi ležala zabudnutá<br />
viac než 40 rokov! Celkom náhodou<br />
Schubertov priateľ,<br />
operný spevák Michael Vogl<br />
ju tam potom objavil viedenský dirigent<br />
Johann Herbeck a predviedol<br />
ju na koncerte vo Viedni. Bolo to<br />
17. decembra 1865. Ukázalo sa, že<br />
umelecká hodnota tohto symfonického<br />
torza je nesmierna. Dielo pod<br />
názvom „Nedokončená“ čoskoro nastúpilo<br />
slávnu cestu svetom.<br />
CHOROBA<br />
rvý vycítil nebezpečenstvo otcovský<br />
priateľ Vogl. Zveril sa<br />
P<br />
Spaunovi, že mu robí starosť kamarátstvo<br />
Franza so Schoberom,<br />
u ktorého Schubert býval. Skúsený<br />
Vogl čoskoro rozpoznal, aký vplyv<br />
na Franza má Schober v oblasti mravnej:<br />
svojím temperamentom prostého<br />
a skromného muzikanta skutočne<br />
oslnil. Poživačnému a ľahkomyseľnému<br />
Schoberovi podliehal Schubert<br />
o to skôr, že ho postupne uvádzal<br />
do dámskej spoločnosti; podľa<br />
svojho úsudku v dobrej viere, že mu<br />
pomáha poznávať svet. Bola to však<br />
spoločnosť veľmi pochybného rázu.<br />
Schubert nemal so ženami žiadne
Change language