Create successful ePaper yourself
Turn your PDF publications into a flip-book with our unique Google optimized e-Paper software.
TÉMA<br />
tide will lift all boats“ (rastúci príliv<br />
zdvihne všetky lode), sa však bolestne<br />
prejavuje chýbajúce vedomie<br />
zodpovednosti. V skutočnosti sa<br />
totiž priepasť medzi chudobnými<br />
a bohatými – ako medzi národmi,<br />
tak aj vo vnútri štátov – neustále<br />
zväčšuje.<br />
Dôvod spočíva v samotnej podstate<br />
nášho kapitalistického hospodárstva<br />
postaveného na peňažnom<br />
kapitáli, ktorý sa zúročuje prostredníctvom<br />
bezohľadne rastúceho<br />
hospodárstva.<br />
Azda od prvého ropného šoku<br />
v 70-tych rokoch je zrejmé, že<br />
v priemyselných krajinách sa už<br />
potrebná miera rastu ďalej vynucovať<br />
nedá. Dopyt sa v nich už<br />
nasýtil, prírastky obyvateľstva sú<br />
malé. Obyvateľstvo niektorých<br />
týchto krajín starne a vymiera. Kto<br />
má potom každý rok kupovať viac<br />
a viac všetkých tých zbytočností,<br />
ktorých sa musí priemysel zbaviť,<br />
aby ďalej rástol?<br />
Zostáva teda už iba cesta do<br />
rozvojových krajín. V nich počet<br />
obyvateľov rastie a je nutné uspokojiť<br />
obrovskú – hoci často iba domnelú<br />
– potrebu dostihnúť vyspelý<br />
svet. Pokiaľ sa podarí tieto krajiny<br />
rozvinúť, potom bude môcť svetové<br />
hospodárstvo ešte zopár ďalších<br />
desaťročí bezuzdne rásť – až<br />
nastane ekologický kolaps.<br />
Ľudia sa však, žiaľ, vo vidine<br />
grandióznej budúcnosti exportných<br />
odvetví v USA a západnej Európe<br />
prepočítali. Mnoho príslušníkov<br />
elitných vrstiev zo zaostalých<br />
krajín už totiž vyštudovalo na Západe;<br />
poznajú modernú ekonómiu<br />
a vedia, že export surovín nie je<br />
veľmi výnosný. Rozvojové krajiny<br />
preto chcú vlastnými silami stále<br />
vo väčšej miere vyrábať konečné<br />
produkty.<br />
Čína a India, dva najväčšie štáty<br />
na Zemi a atómové mocnosti,<br />
budujú dnes také obrovské priemyselné<br />
odvetvia, napríklad textilný<br />
priemysel alebo výrobu ocele,<br />
že nimi už dávno predstihli niekdajších<br />
lídrov spomedzi starých<br />
priemyselných krajín.<br />
„Nováčikovia“ sa pritom nechcú<br />
uspokojiť s tradičnými výrobkami –<br />
chcú zaplaviť svetové trhy rovnako<br />
technicky vyspelými produktmi<br />
a automobilmi.<br />
V druhej polovici 21. storočia sa<br />
z Číny a Indie pravdepodobne stanú<br />
veľké mocnosti, ktoré budú dominovať<br />
svetovému hospodárstvu,<br />
a tým nevyhnutne aj svetovej politike.<br />
Rastúce ázijské štáty, medzi<br />
ktoré patria okrem Číny a Indie napríklad<br />
i Japonsko, Južná Kórea, Taiwan,<br />
Singapur, majú na základe historických<br />
udalostí iba málo dôvodov<br />
na to, aby prejavovali voči Európe<br />
a USA vďačnosť. Ich ctižiadosť ich<br />
bude povzbudzovať, aby zvyšku sveta<br />
ukázali, odkiaľ vzišli najstaršie kultúry<br />
a kde žijú najnadanejší a najusilovnejší<br />
ľudia. Ťažko môžeme očakávať<br />
ich súcit nad tým, že sa milióny<br />
pracovných miest presťahujú z bohatých<br />
krajín do Ázie, alebo že dokonca<br />
Rast na úkor prírody?<br />
Biológ a ekológ Paul Ehrlich (nar. 1932) argumentoval v rozhovore s japonským<br />
novinárom, že si japonský veľrybársky priemysel spolu s veľrybami<br />
predsa vyhubí aj zdroj svojho blahobytu. Novinár na to odpovedal:<br />
„‚Neprávom považujete veľrybársky priemysel za organizáciu, ktorá má<br />
záujem na zachovaní veľrýb. V skutočnosti totiž predstavujú obrovský potenciál<br />
pre kapitál, ktorý sa pokúša dosahovať najvyššie možné zisky. Pokiaľ<br />
môže v priebehu desiatich rokov dosiahnuť zisk 15 percent za tú cenu,<br />
že pri tom vyhubí veľryby, zatiaľ čo pri trvalo udržateľnej intenzite lovu by<br />
dosahoval zisk len 10 percent, potom samozrejme koná tak, že za desať<br />
rokov budú veľryby vyhubené – a kapitál sa potom jednoducho použije<br />
na vykorisťovanie iných zdrojov.<br />
Rovnaký argument počul jeden z našich priateľov od firmy, ktorá rúbe<br />
tropické úžitkové drevo v malajskom Sabahu.“<br />
Z knihy „Die neuen Grenzen des Wachstums“ (Nové hranice rastu),<br />
Donella a Dennis Meadows/Jorgen Randers, Rowolt, Reinbeck, 1998, str. 226.<br />
klasické priemyselné krajiny schudobnejú.<br />
Mnohí Aziati to budú dokonca<br />
považovať za spravodlivé vyrovnanie,<br />
keď belosi pocítia spätné<br />
pôsobenie za svoje zločiny v dobách<br />
kolonializmu.<br />
K<br />
EKOSYSTÉM ZEME<br />
V KONCOCH<br />
rédo politických ideológov<br />
tkvie v presvedčení, že prostredníctvom<br />
ekonomického rastu<br />
bude dosiahnuté spravodlivé rozdeľovanie<br />
na národnej a globálnej<br />
úrovni. Podľa toho sa má problém<br />
chudoby vyriešiť sám od seba<br />
hospodárskym vzostupom. Toto<br />
spojenie spravodlivosti s hospodárskym<br />
rastom patrí od konca<br />
druhej svetovej vojny medzi dogmy<br />
pomoci poskytovanej rozvojovým<br />
krajinám.<br />
Dosiaľ znevýhodnené krajiny<br />
mali postupne – pomocou vzájomnej<br />
spolupráce a vhodnej politiky<br />
– bohaté spoločnosti dostihnúť.<br />
Jedni dúfali vo väčšie trhy s väčšími<br />
šancami na zisk, druhí očakávali<br />
27<br />
Svet Grálu<br />
28 | 2011
Change language