Create successful ePaper yourself
Turn your PDF publications into a flip-book with our unique Google optimized e-Paper software.
TÉMA<br />
„Obchodné spoločnosti boli vyzdvihnuté na trón. Teraz bude nasledovať<br />
éra korupcie na vysokých miestach a moc peňazí sa bude usilovať využívať<br />
predsudky ľudí na to, aby predlžovala svoje vládnutie ... až bude bohatstvo<br />
sústredené v rukách niekoľkých málo ľudí ... a privedie republiku<br />
do záhuby.“ (A. Lincoln vyslovil tieto slová okolo roku 1865, krátko pred<br />
svojou smrťou v čase, keď sa v Amerike skončila občianska vojna.)<br />
strácajú schopnosť riadiť ich osudy.<br />
Ukazuje sa, že ochrana trhu určitými<br />
obchodnými bariérami v minulosti<br />
nebola náhodná a nezmyselná. História<br />
jednoznačne dokumentuje, že<br />
najväčšími bojovníkmi za liberalizáciu<br />
obchodu boli vždy krajiny, ktoré<br />
získali pred ostatnými náskok a liberalizačné<br />
opatrenia presadzovali<br />
spravidla v odvetviach, kde mali najsilnejšiu<br />
pozíciu.<br />
KADIAĽ VEDIE<br />
CESTA?<br />
Myšlienka prepojenia celého sveta<br />
s úmyslom budovania lepšieho zajtrajška<br />
je pekná a ušľachtilá, ale<br />
v dnešnej dobe utopistická. Zá kladný<br />
problém možno ani nespočíva v existencii<br />
globálnych korporácií, ale<br />
v systéme cieľov a pravidiel, ktorými<br />
sa niektoré obchodné spoločnosti<br />
riadia. Ich cieľom je maximalizácia<br />
zisku a to niekedy aj na úkor spoločnosti<br />
a životného prostredia. Lenže<br />
pre blaho spoločnosti sú dôležité iné<br />
ciele; nie je možné spojiť svet do harmonického<br />
celku, ak jeho jednotlivé<br />
časti vyznávajú rôzne hodnoty. Preto<br />
má regulácia trhu a určité bariéry<br />
svoju opodstatnenú úlohu.<br />
Nemecký filozof Rüdiger Safransky<br />
poukazuje na to, že Adam Smith<br />
vôbec neobhajoval neobmedzenú<br />
moc trhu. Píše: „Len ten je dobrým<br />
občanom, kto má vôľu ctiť si zákony.<br />
Dobrý občan je ten, kto túži po tom,<br />
aby všetkými prostriedkami, ktoré<br />
má k dispozícii, zveľaďoval blahobyt<br />
celého spoločenstva svojím spoluobčanom.“<br />
Podľa Adama Smitha trh<br />
vytvára blahobyt len vtedy, ak sa zakladá<br />
na morálke všeobecného blaha.<br />
Sám od seba však trh nevytvára duchovno-morálne<br />
predpoklady potrebné<br />
na jeho fungovanie.<br />
Okrem toho, podľa jeho predstáv<br />
mal trh pozostávať z malých podnikov,<br />
ktoré by boli riadené priamo<br />
majiteľmi a pôsobili by v komunitách,<br />
kde sídlia. Takíto majitelia by vyznávali<br />
tie isté hodnoty ako miestne<br />
spoločenstvá a mali by osobný záujem<br />
na ich prosperujúcej budúcnosti.<br />
Teda lokalizácia – čo je presný opak<br />
globalizácie.<br />
Adam Smith, ktorý bol filozofom<br />
morálky, a teda nielen teoretikom<br />
trhu, pochopil niečo, na čo mnohí<br />
jeho ideologickí nasledovatelia zabudli<br />
– že cieľom každého občana<br />
má byť v prvom rade ono „zveľaďovanie<br />
blahobytu celého spoločenstva“<br />
a až potom zisk, nie naopak, ako to<br />
vidíme dnes. Dnes sa totiž väčšina<br />
sveta riadi opačným pravidlom.<br />
Ľudia sa usilujú zabezpečiť si hmotný<br />
blahobyt za akúkoľvek cenu v snahe<br />
získať slobodu, pričom to často znamená<br />
pripraviť o slobodu niekoho<br />
iného. Globalizácia umožnila, aby<br />
sa ľudská chamtivosť a jej plody ešte<br />
viac zväčšili a v plnej sile rozšírili do<br />
celého sveta. Stále sa zväčšujúca chudoba<br />
väčšej časti obyvateľov Zeme,<br />
konzumný spôsob života malej časti<br />
bohatých, narastajúca kriminalita<br />
a vojny v dôsledku sociálnych nepokojov,<br />
devastácia životného prostredia,<br />
zrútenie globálneho finančného<br />
trhu – to všetko nie sú už len apokalyptické<br />
vízie prorokov, ale aj výpočty<br />
a odhady vedcov a ekonómov.<br />
A tieto udalosti, ktoré sú podľa mnohých<br />
ľudí už neodvratné, prinesú najťažšie<br />
rany predovšetkým tým, ktorí<br />
tento systém podporovali a profitovali<br />
z neho: zrúti sa pred ich očami<br />
to, na čom tak silne lipli a postavili si<br />
za najvyšší cieľ. Tí nemnohí jednotlivci,<br />
ktorí preferujú skutočné hodnoty,<br />
už pravdepodobne toto dianie<br />
nemôžu zastaviť. Pre nich však tento<br />
proces nebude zďaleka taký bolestný,<br />
pretože ich šťastie a sloboda budú<br />
založené na skutočných hodnotách<br />
– hodnotách duchovných, ktoré nemôže<br />
zbúrať a zničiť žiadna globálna<br />
kríza.<br />
Tomáš Výboch<br />
vyboch@svetgralu.sk<br />
Literatúra:<br />
KORTEN, D. 2001. Keď korporácie vládnu<br />
svetu. Košice: Paradigma.sk, 2001.<br />
ISBN 80-968603-0-5.<br />
GRAY, J. 2002. Marné iluze: Falešné představy<br />
globálního kapitalizmu. Košice :<br />
Paradigma.sk, 2002.<br />
ISBN 80-968603-1-3<br />
DEMO, M. a i. 2007. Udržateľný rozvoj –<br />
život v medziach únosnej kapacity<br />
biosféry. Nitra: Slovenská poľnohospodárska<br />
univerzita v Nitre, 2007.ISBN<br />
978-80-8069-826-3.<br />
ŠIKULA, M. 1999. Globalizácia – rázcestie<br />
civilizácie. Bratislava: SPRINT vfra, 1999.<br />
ISBN 80-88848-46-6.<br />
SAFRANSKI, R. 2003. Koľko globalizácie<br />
unesie človek? Bratislava: Kaligram,<br />
2006. ISBN 80-7149-858-8.<br />
CHLUMSKÝ, J. 1997. Jiná vize transformace.<br />
In Ekonom, roč. 41, 1997, č. 39.<br />
17<br />
Svet Grálu<br />
28 | 2011
Change language