strana 5
strana 11
2. diel seriálu Tajomstvo zrodenia
strana 21
strana 32
strana 35
cena 2,89 € (87 Sk)
jún 2010 – august 2010
Neviditeľné skutky, ktoré menia život
strana 10
Neviditeľný svet, ktorý sa riadi rovnakými
zákonmi ako ten viditeľný
strana 19
Výber mena a výchova pred narodením
strana 25
Liečivá sila a zázračné uzdravenie
strana 33
Cena 2,89 € (87 Sk)
POSELSTVÍ BAREV
ve dnech roku
2010
Barva roku 2010
purpurová
Každý den, týden i měsíc v roce má svou barvu, která ovlivňuje náš život, podobně jako jej ovlivňují
fáze Měsíce nebo postavení planet. Barva dne vystihuje sílu, která právě obzvlášť výrazně působí.
POSELSTVÍ
ve dnech rokuBAREV
2010
Barva roku 2010 – purpurová
www.svetgralu.sk
www.svetgralu.sk
Duchovné súvislosti v živote
marec 2010
– máj 2010
„Za Baťovcov bývalo všetko lepšie.“
strana 5
Rozhovor s Margot
Ruis
strana 22
Umenie prvotného princípu
strana 39
Nové skutočnosti
o záhadnom ochorení
strana 44
Príroda ich september potrebuje,
2010 – november 2010
my ich potrebujeme.
Napriek tomu miznú...
strana 5
Čo s prebytkom CO 2 v atmosfére?
Vrátiť do pôdy!
strana 20
Rozhovor s homeopatkou
Teréziou Stankovskou
strana 15
Varovné proroctvo krásnej Panej
strana 39
Ako súvisia čakry, aura
a energetické pole?
strana 46
Cena 2,89 € (87 Sk)
Cena 2,89 € (87 Sk)
Bohovia minulosti a prírodné bytosti boli
kedysi neodmysliteľnou súčasťou života
ľudí tak, ako je trojjediný Boh súčasťou
života každého kresťana.
www.svetgralu.sk
Duchovné súvislosti v živote
Rozhovor
s Annou Sasarakovou
akov
strana 10
Záhada „Kristových rán“.
Sú postihnutí stigmami svätí
alebo tí, ktorí sa previnili?
strana 35
Nakladateľstvo
Stiftung Gralsbotschaft
Stuttgart
www.svetgralu.sk
Duchovné súvislosti v živote
Výskum starých jazykov
prináša nový pohľad
na nejasné miesta Koránu
strana 12
alebo ako sa do hory volá,
tak sa z hory ozýva
strana 17
Grál je od dávnych čias symbolom ideálu,
hľadania vysokých duchovných a mravných hodnôt.
V 21. storočí sa svet zmenil na nepoznanie, ale hodnoty zostávajú.
Ďalšie číslo
27
Riziká
transplantácie
Prečo preberajú príjemcovia
transplantovaných orgánov vlastnosti
ich darcov?
Vychádza v marci 2011
Svet Grálu
Duchovné súvislosti
luv v
uo
živote
december 2009 – február 2010 · číslo 22
Logoterapia, lekárska starostlivosť o dušu
Poselství barev 2010
nástenný n kalendár
Svet Grálu
Siedmy zmysel človeka a zvierat
Svet Grálu
Zákony inkarnácie
i
Tunguzská záhada
Zažil som smrť
Sloboda – dar
alebo prekliatie?
Už v predaji!
Svet Grálu
Bohovia
starých čias
p3
23
vreckový diár
V čom bol Baťa fenomén?
k tomu zdarma!
Tajomná moc
myšlienok
“Kiežby boli všetky
prírodné ro
bytosti šťastné!”
Svet, ktorý ýnevidíme
nevidíme,
ale ktorý vidí nás.
Tchaj-ťi čchüan
Dospievanie Stigmy –
kľúč k dospelosti
Autizmus
Pre okolie neľahké obdobie života,
pre človeka samotného rozhodujúce
hľadanie životných postojov.
Zamenila som
istotu za dôveru
Svet Grálu
24
Výskum myšlienok
Svet Prečo miznú
Grálu
včely?
Mágia – cesta do neznáma
Tajomstvo zrodenia
Cesta k životu
Svet Grálu
25
Homeopatia Humus – – šanca pre klímu
vášeň na celý
život
Turzovka – slovenské Lurdy
Tajomstvo energetickej
výmeny
Ako rozlúštiť
Korán?
Dospievajúca
mládež zblízka
Richard Bach
Čajka
Jonathan Livingston
Dojímavý príbeh o morskej čajke, ktorá spoznala,
že nie je len vtákom z kostí a peria, ale dokonalou
ideou slobody, ktorú nič neobmedzuje.
Bežná cena: 9,90 €
Cena pre predplatiteľa
Sveta Grálu: 9,40 €
Knihu si môžete objednať prostredníctvom
priloženého objednávacieho kupónu
na konci časopisu, alebo v našom on-line
obchode na stránke www.svetgralu.sk
ianoce sú oriešok zabalený v staniole.
Zvonku tvrdá trblietavá
V
škrupinka, šuštiaca zhonom, starosťami
a problémami, vnútri mäkké
sladké jadro. Ako to vlastne chutí
a vonia? Keby sme usudzovali len
podľa toho staniolového obalu, museli
by sme tento sviatok vyhlásiť za
pochabé vyvrcholenie celoročnej
honby za nepotrebnými vecami. Necháva
za sebou dospelých uštvaných
zháňaním všemožných balíčkov „pre
radosť“ a deti zavalené tuctami hračiek,
ktoré im ani nebudú mať kedy
prirásť k srdcu.
A predsa… čo sa to v nás ozve, keď
zaznie čarovné slovo Vianoce? Spomienka
na detstvo? Túžba? Po čom
vlastne?
Tiež sa vám stalo v taký požehnaný
sviatočný deň, že ste si želali, aby neskončil?
Mať taký budík, ktorý by sa
večer zase pretočil na ráno, aby sa
všetky tie chvíle dali znova zažiť…
Z otvoreného neba plynú prúdy
mieru a svetla ako nečujná hudba,
ako číročistá dúha… pristúpiš bližšie,
chceš sa dotknúť, a niet čoho;
dúha žiari zase o kúsok ďalej, ty teraz
možno stojíš sám priamo uprostred
nej a nad sebou ju nevidíš. Iba šťastie
cítiš. Videnie, to my máme dobré, ba
i okuliare sme si naň vymysleli, ale
cítenie máme stále také poloslepé. –
Ostatní to šťastie cítia tiež, správu
o ňom si odovzdávate z očí do očí,
náhle máte pocit, že všetko viete, netreba
sa nič pýtať a všetko je jasné
a prosté. Blízko je šťastie v živote,
blízko; je za sklenenou stenou, a tú
stenu si sami robíme buď priehľadnou,
alebo zakalenou.
Keď potom skončí sviatočný večer,
cítite sladkú únavu preplnenej duše
a súčasne túžbu, nech sa to zastaví,
zostane stáť, aby vám dnešok daroval
ešte chvíľu toho naberania plnými
hrsťami… nič to však nie je platné,
požehnanie pretieklo pomedzi prsty
a podarilo sa zadržať len zopár kvapiek
v dlani. To je všetko, čo z vodopádu
zostalo. Čo robiť? Prečo sa
len nedarí prijať z toho prúdu zhora
viac, zadržať a uschovať viac z prebytku,
čo sa štedro rozlial po celom
kraji, a pre nás zostal
malý kúsoček,
skoro len spomienka?
Viete, to je preto,
že chceme prijímať,
brať, mať. A aj tak
márne, nezostane
nám skoro nič. Až
keď v nás dozreje
želanie sami dávať,
ponúkať, vracať naspäť,
sami pre seba
nechcieť, vtedy budeme
uzdravení; to
je hojivý balzam na túto ranu. Vracať
komu? Nuž tomu, od koho sme dostali:
čo je Božie, Bohu, a čo cisárove,
dajme cisárovi. Teda všetkým a všetkému
vôkol seba.
Ako sa to robí? To sa vám musíte
odrazu tak nadýchnuť, že vám
sotva pľúca stačia. A máte pocit, že
nemôžete inak, než odteraz dýchať
úplne naplno. A nielen tak prepletať
nohami a klátiť rukami, ale prežiť
si každý krok od palca cez kolená
až nahor, každé zdvihnutie hlavy
a každé natiahnutie ruky, každý pohyb.
A prežiť si každé vyslovené slovo.
Zdvihnete teda hlavu a rozhliadnete
sa. Trochu inými očami. Vidíte
prostredie, v ktorom žijete, staráte
sa, náhlite sa, riešite, rozprávate…
a všetkému tomu, to teraz jasne viete,
pribudlo svetlo živého precítenia. Je
vám ako Jurkovi z rozprávky, čo zjedol
čarovnú rybu a teraz rozumie
všetkým zvieratám: rozumiete ľuďom,
a nielen to, ani im nemáte za zlé
to všetko, čo v nich náhle vidíte, veď
oni sú v tom svojom bludisku vlastne
nešťastní a nepokojní. Kto miluje, ten
smie vidieť dovnútra, a vám to jedným
mávnutím ruky ktosi dovolil.
NA ÚVOD…
A vidíte ľudí-zberateľov prehreškov
svojich susedov, pretože si tak dodávajú
povznesenosti a cítia sa lepší
než oni; a hneď aj viete, že ani vám
nie je táto vlastnosť cudzia. A vidíte
ľudí-nespokojencov
so svojím spackaným
životom, chorobami
alebo nešťastným
osudom,
hľadajúcich vinu
u iných; a hneď aj
viete, že i vy neraz
zvaľujete vinu
na pána A alebo
pani B za niečo, čo
by sa nestalo, keby
ste sami boli iní…
A vidíte, že pána C
neprerobíte, bude
stále taký, aký je dnes, ale vy ste to,
komu má prestať jeho správanie prekážať;
a to správanie vám prekáža
preto, že ste to vy, komu chýba dôvera
k životu: polovicu z toho, čo
nás zlého stretáva, môžeme odvrátiť
pozorným postojom, polovicu prijať
tak, že nám to nevadí, neurazí nás
ani sa necítime ublížení, ale naopak
posilnení a trošičku zmúdrenejší prežitím…
A začnete hľadať, čím byť
iným užitočný, keď teraz smiete chápať,
vedieť, a je to práca taká veľká, že
vás stojí skoro všetky sily, až z nich
už večer nezostane ani na televíziu,
ani na kratochvíľnu detektívku.
A dívate sa skúmavo na náhliacich
sa okoloidúcich a na blížnych okolo
seba, a bolí vás, že nikto o nič také
nestojí, každý si chodí v ohrádke
svojich starostí a nespokojností…
celkom ako vy predtým. Na tom
nezáleží – totiž, záleží, ale zmeniť
môžeme len sami seba.
Artur Zatloukal
3
Svet Grálu
26 | 2010
OBSAH
NÁBOŽENSTVO
„Očisti svoje srdce od zlého“ 5
POSOLSTVO GRÁLU
Vianoce 32
ZDRAVIE
Feng Shui
PRÍRODA
Skrytý národ
Energia priestoru pre zdravý
a harmonický život – umenie,
ktoré nás učí prispôsobiť okolie
našim potrebám
7
O podivuhodnej spolupráci medzi
prírodou a človekom
36
TÉMA
Zánik sveta v decembri 2012
Fikcia versus fakty. Hrozí nám zánik sveta v decembri 2012?
13
FOTOREPORTÁŽ
Island
Pozrite sa, aká je to skutočne
rozprávková krajina!
ZDRAVIE
Cesta k životu
HUDBA
Karma – čo to je?
Jozef Bohuslav Foerster
Keď sa práca stáva službou Bohu
16
21
SERIÁL
Tajomstvo zrodenia
Dedíme po rodičoch aj svoje vlastnosti?
VODA
Tajomstvo živej vody
40
44
Najnovšie výskumy odhaľujú nové
vlastnosti tejto zázračnej tekutiny
ROZHOVOR
Svetlo, ktoré lieči
Rozhovor s psychoterapeutkou MUDr. Denisou Borošovou
TÉMA
Nepoznáme hodinu...
25
Máme brať proroctvá o konci sveta
vážne, alebo sú to len nepotvrdené
domnienky?
28
47
PRIKÁZANIA
Šieste prikázanie 51
POVIEDKA
Ako sa k nám vrátil Vašek 52
NÁZORY
Listy čitateľov 54
„
Martin Ernst
NÁBOŽENSTVO
Z pokladov Biblie
Očisti svoje srdce
od zlého!
(Jeremiáš 4, 14)
“
pomínam si, ako veľmi som sa
S zašpinil, keď som za starých čias
vždy na jeseň musel do pivnice odpratávať
uhlie. Nákladiak doviezol
túžobne očakávaný náklad paliva
priamo pred pivničné okno a vyklopil
ho tam. O uskladnenie sa teraz
musel postarať nájomca sám. Prezliekol
som sa a dal sa do ťažkej práce,
trvajúcej niekoľko hodín. Musím podotknúť,
že to neboli brikety – tvrdé
lisované uhlie, ale bolo drobivé a pri
manipulácii sa rozlamovalo. Lepivý
uhoľný prach, ktorý pri tom vznikal,
sa usádzal na celom tele.
Po vykonanej práci som sa tešil na
kúpeľ, ako sa poriadne vydrhnem
kefou a moje telo bude opäť čisté.
Aj biblický prorok Jeremiáš hovorí
o nepríjemnej, ťaživej nečistote, no
nie o tej navonok viditeľnej; žaluje
rovnako zlé, neviditeľné poškvrnenie
srdca: „Očisti svoje srdce od zlého,
aby sa ti dostalo pomoci! Ako dlho
budeš vo svojom vnútri prechovávať
ničomné myšlienky?“ Jeremiáš chcel
pôsobiť nápomocne. Poukazuje na
príčinu znečistenia – sú to nepekné,
podlé myšlienky. Ľudia majú poznať,
v čom a čím pochybili, aby sa očistili.
– Pozitívne, budujúce a povznášajúce
myšlienky nás majú napĺňať!
Ako to však vyzerá v skutočnosti?
Nedávno som v televízii so záujmom
sledoval diskusnú reláciu na
tému Čo je nám vlastne dnes ešte
sväté? K výsledku sa v nej nedopracovali.
Konštatovalo sa však, že
sme vo všeobecnosti stratili stud, cit
5
Svet Grálu
26 | 2010
NÁBOŽENSTVO
pre čistotu a mieru. Moja babička
by povedala: Nemáme hanby... Asi
je dnes ťažké ak nie nemožné zistiť,
čo môže druhému byť sväté.
Niektorí z účastníkov rozhovoru
mienili, že napríklad taká sloboda
tlače patrí k všeobecnému blahu
a má byť bezpodmienečne podporovaná.
Vraj nech je dovolené neobmedzene
všetko hovoriť, všetko
hodnotiť, všetko kritizovať alebo
aj smieť všetko karikovať. Na duševný
stav blížneho, na jeho cítenie
alebo mienku sa nemusí brať pritom
žiadny ohľad, očakáva sa, že každý
musí byť natoľko tolerantný, aby takúto
slobodu prejavu zniesol.
Tieto názory sú príkladom, ako
myslíme predovšetkým na seba. Prirodzené
cítenie, a povedomie o základných
ľudských hodnotách zostáva
nepovšimnuté. Potrebujeme
pomoc, aby sme opäť rozoznali čo je
dobré a čo nie. Pravá sloboda – s patričnou
mierou zodpovednosti – bude
tak opäť v človeku vzbudzovať úctu
a rešpektovať ľudskú dôstojnosť.
Prorok Jeremiáš poukazuje veľmi
zreteľne na znečistenie srdca, ktoré
vzniká zlom, ale aj znečistením myšlienok.
Hovorí o veľkej očiste, ktorú
musí vykonať každý vo svojom
vnútri. Musíme sa opäť oslobodiť
aj od falošných myšlienok. Riešenie
nám už pred stáročiami priniesol
Ježiš Kristus vo svojej náuke lásky
k Bohu a k blížnemu. Na „očistu
srdca“, ktorou vlastným pričinením
musí prejsť každý jednotlivec, nám
ponúka vodu života zo sily Ducha
svätého; „mydlom“ k očiste nech
je poznávanie a nasledovanie jeho
posolstva a „kefou“ na odstránenie
špiny zasa intenzívne prežívanie
každej chvíle svojho života, aby sme
pochopili, čo Božia vôľa od nás požaduje.
Len tak sa každý môže stať
človekom čistého srdca a dobrých
skutkov.
Martin Ernst •
martin.ernst@svetgralu.cz
6
Svet Grálu
26 | 2010
ZDRAVIE
FENG SHUI
energia priestoru
pre zdravý a harmonický život
ž od pradávna si človek hľadal
U príbytok, ktorý by mu poskytoval
bezpečie, ochranu, teplo, možnosť
načerpať energiu a ktorý mu
umožní prežitie. Dlho pozoroval krajinu,
v ktorej žil a hľadal v nej vhodné
miesto na svoj príbytok. Vnímal celkový
ráz krajiny, i jednotlivé miesta,
kde sa môže usadiť, zároveň s podmienkami,
ktoré poskytujú – vodu,
čerstvý vzduch, ochranu pred vetrom
a podobne. Dlhodobou spätosťou
s prírodou si tak človek vypestoval cit
pre správny priestor; vedel odhadnúť,
kde sa bude cítiť dobre a bezpečne,
aby načerpal nové sily. Naučil sa
zosúladiť svoje potreby s tým, čo ponúka
prostredie, v ktorom žije a prijímať
tak energiu z prírody. Bol si totiž
vedomý, že ak sa vyčerpá zbytočným
bojom s prírodou, bude mu vynaložená
energia chýbať na samotné jeho
prežitie.
Civilizácia však človeka posunula
o veľký kus ďalej a apeluje dnes viac na
jeho rozum a myslenie, než na ľudský
cit, intuíciu a vnímanie okolia. Tým
človek otupil svoj cit pre energie, ktoré
však s civilizáciou nevymizli. Len my
sme sa pripravili o možnosť vnímať
ich a využívať vo svoj prospech. Existuje
však staré umenie Feng Shui,
ktoré za viac než päťtisíc rokov zmapovalo
pôsobenie energií okolitého
prostredia na človeka. Vytvorilo učenie,
ktoré nám i dnes umožňuje usporiadať
si svoj životný priestor (dom,
byt, záhradu, kanceláriu, atď.) tak, aby
nás energie nášho okolia podporovali,
prípadne aspoň nezaťažovali.
Ak chceme využívať umenie Feng
Shui na vytvorenie harmonického
a zdravého prostredia, musíme si
uvedomiť, že každý z nás je jedinečný
a tak na každého pôsobia okolité energie
inak. Preto treba začať tým, že zistíme,
ktoré energie a ako pôsobia na
nás a na ostatných ľudí, ktorí s nami
daný priestor obývajú (rodina, priatelia,
spolupracovníci, a pod.). Na to
môžeme využiť nástroj z čínskej kozmológie,
ktorý nazývame astrotyp.
Astrotyp nám ukáže tzv. typológiu
človeka: ktoré energie ho posilňujú,
ktoré ho naopak vyčerpávajú, ako pôsobia
na jeho zdravie, vzťahy i na celý
priebeh života.
Ďalšou nevyhnutnou podmienkou
na vytvorenie zdravého a harmonického
priestoru je presné určenie jeho
7
Svet Grálu
26 | 2010
funkcie. To znamená jasne definovať,
na čo nám daný priestor má slúžiť. Je
to miesto na odpočinok, na posedenie
s priateľmi, na vzdelávanie sa, na
prácu na projekte, na prácu s peniazmi,
na pokojný spánok, atď. Každá
funkcia potrebuje svoje energie, a tak
bez jej jasnej definície nevieme, ktoré
energie v priestore podporiť, a ktoré
naopak oslabiť, či eliminovať úplne.
Ak nepoznáme funkciu priestoru, je to
akoby sme stavali továreň a nevedeli,
čo v nej budeme vyrábať.
Ak poznáme astrotyp človeka
a funkciu priestoru, môžeme začať
s hľadaním nového, či prispôsobením
jestvujúceho priestoru tak, aby vyhovoval
človeku i danej funkcii. Často
robíme tú chybu, že za svoj priestor
považujeme prevažne interiér domu,
bytu, miestnosti, kancelárie. Už menej
venujeme pozornosť domu ako takému,
pozemku, a takmer žiadnu
pozornosť nevenujeme okoliu domu
a okolitej krajine. A napriek tomu nás
aj tieto energie veľmi silne ovplyvňujú.
Preto by sme pri posudzovaní priestoru
mali zachovať určitý osvedčený
postup:
KRAJINA
Najprv si uvedomíme, aká krajina
obklopuje miesto nášho pobytu. Je to
krajina hornatá, kopcovitá, lesnatá,
vodná, je tu veľa polí, alebo naopak
8
Svet Grálu
26 | 2010
sme v centre veľkého mesta, sú našou
„krajinou“ paneláky či veľké obchodné
centrá, továrne, atď. Každý typ krajiny
potom má svoju energiu, ktorá na nás
bude pôsobiť. Sú to energie podľa piatich
elementov (drevo, oheň, zem, kov
a voda). Ak sú energie krajiny harmonické
s energiami nášho astrotypu,
potom bude miesto v takejto krajine
pre nás vhodné. Pokiaľ nie, musíme
zistiť, či sme schopni ich harmonizovať,
alebo nie. Ak to nie je možné,
potom s týmito energiami budeme neustále
bojovať, a tým nás budú veľmi
vyčerpávať.
OKOLIE
Ide hlavne o bezprostredné okolie
pozemku, na ktorom leží dom,
v ktorom sa nachádza náš životný
alebo pracovný priestor. Aj tu musíme
jasne vedieť, čo okolo nás je. Sú
to domy, stromy, záhrady, cesty, rieky,
rybníky, lúky, stožiare, lampy, vysoké
napätie, veľkoplošné reklamy, atď.
Musíme sa pozrieť, či z okolia niečo
mieri na náš pozemok: ostré rohy
okolitých domov, antény, drôty, stĺpy,
atď. To všetko bude veľmi oslabovať
energie nášho priestoru. V takom prípade
musíme vedieť tieto nepriaznivé
vplyvy tzv. „odkloniť“, t. j. odvrátiť
ich od nášho priestoru. Na to nám
môžu pomôcť napríklad pomôcky
Feng Shui.
POZEMOK
Ďalej by sme si mali prejsť pozemok
nášho domu. Čo sa na ňom nachádza.
Či sú tam stromy, tráva, alebo asfalt,
betón, kamene, atď. Či na pozemku
tečie potok, či je tam mokraď alebo
neporiadok. Hľadáme všetko, čo nám
nejakým spôsobom môže znepríjemniť
život a tým oslabiť naše energie.
Hľadáme potom spôsob, ako sa týchto
nepríjemných energií zbaviť. Je dôležité
uvedomiť si, čo je na pozemku za
domom, čo pred domom, atď.
DOM
Podobne musíme preskúmať aj náš
dom. Hodnotíme, ako na nás pôsobí
jeho tvar, jednoduchosť, alebo naopak
členitosť, či má veľa ostrých hrán, aký
je jeho povrch, či má omietku alebo
je z kameňa, tehál, akú má farbu fasády,
z akého materiálu je strecha
a akú má farbu. Veľmi dôležitý pre
energie domu a jeho interiéru je vchod.
O vchode sa vo Feng Shui hovorí, že je
to srdce, ktorým vstupuje životodarná
energia do priestoru. Vchod musí byť
veľmi dobre upravený, viditeľný, jasný,
v prípade nutnosti i osvetlený. Nesmie
me mať žiadne pochybnosti, že
ide o vchod do domu. Musí byť jasné,
že „tadiaľto sa vchádza!“. Vchod nás
musí vítať, musíme cítiť určitý príjemný
pocit radosti z toho, že môžeme
ZDRAVIE
vstúpiť. Akési jemné šteklenie nedočkavosti.
Veľkosť vchodových dverí
má zodpovedať veľkosti domu. Každopádne
treba dbať, aby vchod nebol
veľmi úzky, naopak, má byť dosť veľkorysý
a poskytnúť čo najviac miesta
na vstup do interiéru domu.
INTERIÉR
Pre prácu s interiérom má umenie
Feng Shui niekoľko rôznych metód.
Tieto metódy mapujú vplyv energií
a ich prietok daným priestorom. Najznámejšie
a pravdepodobne aj najpoužívanejšie
sú tieto metódy: Päť
zvierat, Ba Gua, 9 nebies, 6 rozhraní,
Letiaca hviezda. Prvé tri metódy sa
zaoberajú prevažne rozdelením priestoru
na rôzne sektory, a tým určujú,
ktoré energie sa v týchto sektoroch
nachádzajú a ako nás ovplyvňujú. Metóda
Letiacej hviezdy naviac pracuje
i s energiami času. Ukazuje nám, ako
sa energie priestoru menia s meniacim
sa časom (každý rok, sezóna, mesiac,
atď., má svoju energiu).
Vzhľadom na to, že väčšinou máme
málo možností meniť energie krajiny,
okolia a niekedy aj pozemku
domu, sústredíme sa hlavne na
energie interiéru. Tieto energie môžeme
ovplyvňovať, pracovať s nimi,
prispôsobovať priestor ich pôsobeniu
tak, aby nám energiu prinášal a zamedziť
tomu, aby nás vyčerpával.
Z hľadiska interiéru je opäť najdôležitejšie
určiť funkciu celého priestoru,
i jednotlivých miestností. Týmto
funkciám potom prispôsobíme prácu
s energiami v každej miestnosti. Pri
práci s priestorom sa usilujme dodržiavať
základné pravidlo: priestor sme
my. Žiaľ, na túto zásadu sme dnes zabudli
(občas si ju pripomínajú deti
v puberte, keď si svoju izbu „vyzdobia“
tak, že je ich odrazom, a to je dobre).
Tak ako svoje „JA“ podporíme oblečením,
podporíme ho ešte silnejšie
priestorom, v ktorom žijeme. Pokiaľ
náš priestor nebude „nami“, dovtedy
sa nám tam nebude žiť či pracovať
dobre.
Majme na pamäti, že najväčšia časť
energie prúdi do interiéru hlavným
vchodom. Aby nám priestor túto energiu
mohol ďalej poskytovať, je dôležité
zaistiť jej voľný prietok priestorom.
Veľkú pozornosť sa preto oplatí venovať
stavu nášho vchodu, vstupnej
haly či predsiene a všetkým komunikačným
priestorom interiéru – teda
chodbám. Tieto priestory majú byť
pri spôsobené tak, aby tu energia
mohla voľne prúdiť, aby nebola zablokovaná,
spomalená, ale aby zasa
neprúdila príliš rýchlo (to by nás
mohlo veľmi vyčerpávať). Takže tieto
priestory by mali byť stále čisté, upratané,
s minimom nábytku, nenechávať
veci len tak položené na podlahe
a podobne. Všetko, čo by mohlo energiu
zastaviť, musí preč. Dôležité sú aj
svetelné podmienky týchto miestností.
Keď nimi prechádzame, nemala by tu
byť tma. Ak v nich nie je denné svetlo
zvonku, potom je nutné miestnosť
dobre osvetliť.
Vzhľadom na to, že priestor nám má
energiu dodávať, je nutné zamerať sa
na tie miestnosti, kde jej môžeme načerpať
najviac. Energiu získavame
z jedla a pri spánku. Z tohto hľadiska
sú teda kuchyňa (jedáleň) a spálňa
najdôležitejšími miestnosťami nášho
obydlia.
V kuchyni prevažujú energie ohňa
(sporák, varné dosky a pod.) a vody.
Tieto dve energie sú – podľa zákona
piatich elementov (drevo, oheň, zem,
kov a voda) – dosť konfliktné, takže
medzi nimi bude neustále dochádzať
k pohybu a tým k vytváraniu novej
energie (os energie voda – oheň). Aby
však aktivita týchto energií nebola príliš
divoká, čím by nás vyčerpávala, je
dôležité tieto dva elementy držať v kuchyni
od seba čo najďalej. Takže sporák
by nemal byť hneď vedľa drezu,
chladničky, mraziaku či umývačky
(tie patria k elementu vody). Človek,
ktorý pripravuje pokrmy v kuchyni,
by tiež nemal stáť medzi sporákom
a jedným z týchto „vodných zdrojov“.
Ako sme už uviedli, v spálni je dôležité
zabezpečiť pokojný prísun novej
energie v čase spánku. Niektorí spájajú
spálňu napr. i s pracovňou, takže
aj to treba zohľadniť vo funkcii spálne.
Každopádne by sem mala vchádzať
energia pokojnejšia, jinová, ktorá nám
umožní pri spaní organizmus upokojiť
a umožniť mu tak čerpať nové energie.
V spálni je pre človeka dôležitý
pocit bezpečia. Na to môže poslúžiť
metóda Piatich zvierat. Tieto zvieratá
10
Svet Grálu
26 | 2010
nás chránia pred okolitými vplyvmi
a umožňujú nám tak energie čerpať
a nie sa nimi vyčerpávať. K piatim
zvieratám patrí vodná/čierna korytnačka,
drevený/zelený drak, kovový/
biely tiger, ohnivý/červený fénix a zemitý/žltý
had. Korytnačka nás chráni
zozadu. To znamená – posteľ v spálni
má mať zadnú peľasť pri stene, nie
v priestore, ani nie pod oknom. Keď
ležíme, musíme mať pocit bezpečia
za hlavou. Z postele máme mať výhľad
na vchod do spálne, t. j. vchod
by mal byť v našom zornom poli, keď
ležíme na chrbte (nie za hlavou). Po
ľavej strane postele (keď ležíme) by
sme mali vytvoriť draka, ktorý je mohutnejší
a vyšší, než tiger, ktorý bude
po pravej strane postele. Takže naľavo
máme vyšší a mohutnejší nábytok
alebo doplnky (napr. i kvety) než
na pravej strane postele. Drak nám
dodáva určitý nadhľad, veľkorysosť
a odpútanie sa od každodenných
starostí a detailov. Tiger nás naopak
chráni pred agresiou okolia a nepriaznivých
energií. A napokon pred sebou
by sme mali vytvoriť krásneho fénixa.
Ten v nás vzbudzuje pocit, že „tam“
chceme letieť, ísť. Je dôležité, aby pred
posteľou bol krásny výhľad z okna,
alebo, ak je tam len stena, obraz s motívom,
ktorý nám dodáva chuť do života,
ukazuje nám cieľ, pre ktorý je
radosť žiť. S touto myš lienkou sa totiž
potom prebudíme a vstupujeme do
nového dňa plní radosti a dobrej nálady.
Žltý had sme my, takže ostatné
energie spálne potom musíme prispôsobiť
našim energiám podľa astrotypu.
Ďalšou dôležitou miestnosťou je jedáleň,
alebo aspoň jedálenský kút. Je
to miesto, kde konzumujeme stravu,
ktorú sme pripravili v kuchyni. V tejto
strave sú obsiahnuté nielen nutričné
energie danej potraviny, ale aj energie
kuchyne, spôsobu prípravy a energie
toho, kto jedlo pripravoval. Musíme
si uvedomiť, že do podávaného jedla
sa premietnu i energie nálady kuchára.
Takže je veľmi dôležité, aby bolo pripravované
s radosťou, láskou a v pozitívnom
naladení. I z tohto dôvodu
je úprava energií v kuchyni veľmi
dôležitá.
Jedáleň by mala slúžiť hlavne
na podporu chuti do jedla, pri premene
energie potravy na životodarnú
energiu čchi. Tento proces prebieha
pri trávení a hlavnú úlohu tu hrá žalúdok
a slezina. Tieto orgány patria
k elementu zeme, a preto by tento element
mal byť v priestore jedálne čo
najviac podporený.
Element zeme môžeme vytvoriť aj
pomocou farieb. Sem patria farby od
žltej po tmavohnedú. Sú to i vhodné
materiály, ako napríklad keramika.
Hodia sa tu i rôzne keramické doplnky
(soľnička, korenička, cukornička a podobne).
Element zeme je ďalej podporovaný
elementom ohňa. Ten zahrieva
žalúdok a slezinu, a tým podporuje
tvorbu štiav a zlepšuje tak proces trávenia.
K ohňu patria i farby od červenej
po tmavooranžovú. Pri jedle je
tiež príjemné mať zapálenú sviečku
(keď bude naviac červená, tak sa energia
ohňa ešte viac prejaví). Pozor na
to, energie ohňa sú dosť silné (môže
ohriať, ale tiež spáliť), takže treba ich
dopĺňať vždy s mierou a radšej to nepreháňať.
Volíme teda hlavne doplnky,
ako napríklad prestieranie, a vyberáme
radšej oranžové, miernejšie odtiene
farieb, než červené.
V jedálni má byť čo najviac podporená
aj hojnosť. Ak človek vidí,
že je dosť jedla, prináša mu to pocit
ODPORÚČANÁ LITERATÚRA:
Feng Shui - Umění bydlet
autor Kwan Lau
Príručka Feng šuej
autor Mistr Lam Kam Čchuen
Feng Shui Harmonie kolem nás
autorka Angela Thompsonová
ZDRAVIE
istoty. Tým sa takisto uvoľňuje napätie
a ľudia sa môžu najesť v pokoji.
Hojnosť v jedálni podporíme napríklad
miskou či rohom hojnosti. Do
nich vložíme dostatok jedla, ktoré je
umiestnené priamo na jedálenskom
stole alebo na poličke v blízkosti
stola tak, aby sme ho stále videli. Do
misky môžeme dať ovocie, zmes orechov
a pod. Pozor, nepoužívať umelé
ovocie! Musí to byť niečo, čo si naozaj
môže ktokoľvek vziať a ochutnať.
Ďalší spôsob, ako posilniť hojnosť, je
zavesiť zrkadlo na stenu pri stole tak,
aby sa servírované jedlo v zrkadle odrážalo,
a tým sa zdvojnásobí.
Dôležitou miestnosťou býva aj obývacia
izba. Jej funkciu musíme vymedziť
veľmi presne. Či je to miesto na
odpočinok po práci, miesto na stretávanie
sa s rodinou, alebo na posedenie
s priateľmi a podobne. Každá funkcia
tak potrebuje iné energie a tie musíme
do tejto izby dodať. V prípade, že sa
v tejto izbe často schádza celá rodina
(rodičia i deti), potom berieme do
úvahy energie všetkých členov rodiny
a vytvárame priestor, ktorý ich bude
vzájomne harmonizovať tak, aby sa
všetci cítili čo najlepšie a chceli sa v rodinnom
kruhu stále schádzať. Ak sa tu
bude niektorý člen rodiny cítiť nepríjemne,
bude svoje energie hľadať inde
a to i mimo domova, mimo rodiny.
V obývacej izbe je dôležité rozmiestniť
nábytok podľa Piatich zvierat. Tým
sa vytvorí príjemné, stabilné prostredie.
Potom doplníme do miestnosti
tie energie, ktoré umožnia naplnenie
funkcie priestoru a zharmonizujeme
ich s energiami členov rodiny.
Pri zariaďovaní detskej izby je nesmierne
dôležité poznať energie (astrotyp)
vlastných detí. V prípade, že ich
nepoznáme, môžeme usporiadaním
detskej izby svojim deťom aj poškodiť.
Ak je napríklad naše dieťa veľmi aktívne
a my mu do izby dodáme aktivizujúce
– jangové energie, môže sa to
významne prejaviť rozrušenosťou, nesústredenosťou
a podobne, čo napríklad
u školákov nie je vhodné. Naopak,
ak bude dieťa tiché, nepriebojné a my
mu v izbičke vytvoríme podmienky na
pokojné jinové energie, môže mať toto
dieťa problém so sebaistotou, sebadôverou
a môže trpieť i stavmi strachu
či depresiami. Hlavne – detská izba
musí byť naozaj detská, má rešpektovať
aktuálne potreby a povahu dieťaťa.
Ľudský život má niekoľko špecifických
etáp (detstvo, zrenie – školský vek, dozrievanie,
zrelosť, starnutie a staroba)
a ku každej z nich patria príslušné
energie. Ak vložíme deťom v období
detstva energie dospelé, jednak v nich
vytvoríme zmätok, ale hlavne ich pripravíme
o skutočné detstvo. Tento
deficit sa potom prejaví snahou kompenzovať
ho v období dospelosti, čo
im môže značne skomplikovať život.
Preto rešpektujme individuálne potreby
svojich detí a vytvárajme vôkol
nich harmóniu, kým sa tými dospelými
sami stanú.
Dagmar a Jiří Černákovi
Poradci Feng Shui a čínskej kozmológie
dasa@byu.cz, jirka@byu.cz
www.byu.cz
POSELSTVÍ BAREV
ve dnech roku
2011
NÁSTENNÝ
KALENDÁR
POSELSTVÍ BAREV
ve dnech roku 2011
CENA
5 €
(LEN KALENDÁR)
Barva roku 2011
stříbrná
Každý den, týden i měsíc v roce
má svou barvu, která ovlivňuje náš život, podobně jako jej ovlivňují
fáze Měsíce nebo postavení planet. Barva dne vystihuje sílu, která právě obzvlášť výrazně působí.
CENA
6,30 €
(KALENDÁR + DIÁR)
POSELSTVÍ
BAREV
2011
vednech roku
Barva roku 2011 – stříbrná
DIÁR
S CHARAKTERISTIKOU
FARIEB
OBJEDNÁVKY
prostredníctvom kupónu
na konci časopisu
alebo na www.svetgralu.sk
Zánik sveta
v decembri 2012?
Werner Huemer
Už ste o tom počuli? 21. decembra 2012 zanikne svet. Ale možno to bude až 22. alebo
23. decembra... Iste ste sa už s tým stretli. Na tému „zánik sveta v roku 2012“ vznikli
desaťtisíce internetových stránok, uskutočnilo sa množstvo vedeckých a pseudovedeckých
rozhovorov v časopisoch, vyšlo mnoho kníh a filmových hitov ako napríklad
“Deň nezávislosti”, “Deň potom” a “2012” od režiséra Rolanda Emmericha. Ten
v tom poslednom necháva Zem padnúť do hrôz sopečných výbuchov a obrovských
vĺn. Ešte nikdy sme nevideli dokonalejšie zinscenovaný „koniec sveta“. Mayovia
nás vraj pred týmto decembrovým dňom varovali…
13
Svet Grálu
26 | 2010
ipúšťam, že pred niekoľkými
rokmi sa ma
P
prvé náznaky mediálnej
hystérie okolo roku
2012 nijako zvlášť nedotýkali:
„stará predloha,
nový dátum“,
myslel som si. Predpovede
o konci sveta nie
sú dnes ničím zvláštnym,
objavujú sa už
mnoho desaťročí. Ja sám
od 80-tych rokov so záujmom
sledujem, ako sa zo starých
videní a proroctiev stanovujú
stále nové dátumy, ktoré pravidelne
uplynú bez toho, aby sa udialo niečo
mimoriadneho. Naposledy také vlny
vzišli okolo prelomu tisícročia; vybájené
interpretáciami záhadných Nostradamových
veršov; potom sa v kruhoch,
ktoré veria v koniec sveta, krátko hovorilo
aj o knihách ako „Vision 2004“,
no keď spomínaný čas nadišiel, i tento
dátum sa ukázal ako „planý poplach“.
Najnovšie sa zánik sveta predpokladá
v roku 2012. Pokiaľ teda letopočet
Mayov končí 21. decembra, potom
tým má podľa niektorých interpretácií
skončiť aj život na Zemi v podobe, ako
ho poznáme. V tento deň sa vraj môžu
udiať prírodné katastrofy nepredstaviteľných
rozmerov – náraz planétky, výbuch
gigantickej sopky pod yellowstonským
národným parkom, zemetrasenie
alebo záplavové vlny. Alebo v okamihu
zimného slnovratu Slnko upadne do
savej sily „čiernej diery“ v strede našej
galaxie a my týmto významným kozmickým
javom prekĺzneme do novej
dimenzie; začne „vek vzostupu“, sprevádzaný
pravdepodobne mimozemskou
inteligenciou.
IDE VÔBEC O FAKTY?
á vôbec zmysel zaoberať sa takýmito
myšlienkami? Mayský leto-
M
počet vôbec nekončí, skončí iba jeden
„dlhý cyklus“ v ich kalendári. Tradujú sa
14
Svet Grálu
26 | 2010
chmúrne mayské proroctvá, no nevzťahujú
sa na konkrétny dátum 21. december
2012. Navyše prevedenie mayského
kalendára do nášho kalendárneho systému
má aj zopár otáznikov. Napríklad
nie je isté, z akého počiatočného dátumu
je možné vychádzať pri prepočte
mayského spôsobu počítania do nášho
systému.
Musím povedať, že neexistuje nič, čo
by podporovalo tvrdenie, že svet zanikne
konkrétne 21. decembra 2012.
Tento deň je rovnako pravdepodobný
– alebo nepravdepodobný – ako hocijaký
iný dátum.
V diskusiách na túto tému zväčša
nejde o vecné argumenty – svedčí
o tom okrem iného aj obsah mnohých
internetových fór na tému „2012“. Ide
o pocity a obavy, o neistoty, starosti
a strachy – alebo sa v týchto myšlienkach
prejavuje i zápas o porozumenie
svetu, v ktorom žijeme, a možno i túžba
po zmene. U diskutujúcich prevládajú
viac vlastné názory a priania, jasne cítia,
že to už nemôže ísť ďalej tak, ako dosiaľ,
že ľudstvu hrozí neradostná budúcnosť
– a v myšlienkach vytvárajú tie najneuveriteľnejšie
scenáre. Slová kritiky pritom
smerujú hlavne k vedcom, politikom
a novinárom. Je to jednoduchšie,
než vniesť do vlastného myšlienkového
sveta jasno a pravdu.
VIERA
V ČOKOĽVEK
lovek jednoducho
Č niečomu verí… Počas
písania týchto riadkov
som sa pozrel na
„výsledok hlasovania“
internetovej stránky
Weltuntergang-2012.de:
Okolo 6-tisíc ľudí odpovedalo
na otázku „ Zanikne
svet 21. decembra 2012?“:
„áno“, okolo 13 tisíc hlasovalo za
„nie“ – a 4 tisíc uviedlo: „neviem“.
Okrem toho sa na tejto stránke odpočítavajú
dni, hodiny, minúty a sekundy
do údajnej apokalypsy.
Toto zvláštne previazanie pseudonáboženského
svetonázoru
s obyčajnou zábavou je pre „Zánik
sveta v roku 2012“ typické: raz
je to moderná „odborná“ publikácia
o mayských proroctvách, inokedy
Emmerichova záľuba vo filmových
spracovaniach apokalypsy; prírodovedecké
a historické úvahy sa stavajú
na jednu úroveň s neopodstatnenými
naivnými predstavami…
NA POČIATKU BOL
„INFOTAINMENT“
T
ento pojem popisuje hojne kritizované
spojenie informácie a zábavy
(entertainment) v masmédiách.
Stále viac splývajú hranice medzi
skutočnosťou a umelo zinscenovanými
výmyslami. V dnešných diskusiách
preto už nehrá žiadnu rolu to,
či bola informácia o konci sveta vytvorená
pre filmových divákov alebo
sa týkala skutočnosti.
„2012“ je skutočne pôsobivé znamenie
doby: klesajúci zmysel človeka pre
realitu sprevádza vytváranie vlastných,
iluzórnych svetov. Pasívna myseľ
nevyhľadáva vecné informácie
alebo dôkazy, šedivé stránky kníh
s malými písmenami, ani dokumenty
CIVILIZÁCIA
alebo vzorce – nič, k čomu by bolo
treba trochu vlastného úsilia; skrátka
nič, čo sa musí skúmať zdravým
úsudkom, vlastným poctivým uvažovaním.
Stačí vidieť a počuť to, čo
je naservírované, konzumovať to, čo
človeka bezprostredne vzruší a spôsobí
mu potešenie. A v 21. storočí je
tento stôl nadmieru bohato prestretý.
Spochybňovanie kultu dátumu
21. 12. 2012 neznamená spochybňovanie
samotného obsahu rôznych proroctiev
o apokalypse – nevyhnutnom
dôsledku negatívneho vývoja našej civilizácie.
Mnohé vízie o konci sveta farbisto
opisujú katastrofické udalosti, no
určenie presného času je (aj) pre vizionára
zrejme najťažšie. Aj z biblických
podobenstiev vyplýva, že presný čas
nevie ani Syn, len Otec sám. Prichádzajúce
dianie má byť rozpoznateľné
podobne, ako máme spozorovať prichádzajúce
leto podľa zelených listov
figovníka. Najdôležitejší krok k onému
„vzostupu ľudstva“, ktorý je ohlásený na
dobu po roku 2012 – a je skutočne nevyhnutný
– spočíva podľa mňa v precitnutí
z pasivity. Človek bude musieť
popracovať na prekonaní svojich omylov:
jeden precitnúť zo svojho iluzórneho
sveta, iný odložiť náboženské
dogmy, tretí odstrániť svoje vedecké
klapky z očí, pre ktoré nedokáže uznať
existenciu nehmotného, nadpozemského
sveta. Jedno je zrejmé: mnohí
diskutujúci na tému roku 2012 cítia –
a podľa všetkého celkom správne – že
svet nástojčivo volá po novej orientácii
človeka. A veľa času už na to nemáme.
Werner Huemer
werner.huemer@svetgralu.sk
Fikcia versus fakty
Prehľad niektorých tvrdení o zániku sveta v roku 2012 a konfrontácia
s faktami:
Mayský kalendár končí 21. decembra 2012
To nezodpovedá skutočnosti. V tomto starom indiánskom kalendári končí iba dlhý cyklus 5125 rokov, čo je
porovnateľné s dlhým „cyklom“ jedného tisícročia v našom kalendári. Tento cyklus pravdepodobne začal
dňom, ktorý podľa nášho kalendára zodpovedá augustu 3114 pred naším letopočtom; rôzne interpretácie
sa dopracovali k dátumu konca cyklu 21., 22. alebo 23. decembra 2012. No všetky tieto odhady sú neisté.
Zdroj: http://www.faszination2012.de/seiten/kalenderseiten/zu2012/maya2012.pdf
Mayský kalendár predpovedá koniec sveta
To takisto nezodpovedá skutočnosti. Pre Mayov musel byť ich kalendár veľmi dôležitý. Táto stará
vyspelá kultúra disponovala rozsiahlymi astronomickými znalosťami a mohla predpovedať napríklad
zatmenie Slnka alebo Mesiaca. Tradujú sa tiež chmúrne proroctvá, ktoré sa dajú interpretovať ako
vojnové scenáre, hladomory a prírodné katastrofy a je možné ich vzťahovať na koniec súčasného
dlhého cyklu. Ide však iba o interpretácie, a nie o jednoznačne dokázateľné mayské proroctvá.
Zdroj: http://www.scienceblogs.de/astrodicticum-simplex/2009/01/kein-weltuntergang-am-21-12-2012.php
Počas zimného slnovratu 2012 bude Slnko pohltené „čiernou dierou“
v strede našej galaxie a dostane sa tak spolu so slnečnou sústavou do
novej dimenzie
Obzvlášť povážlivý nezmysel. Píše o tom Christine Keidel-Joura v príspevku s názvom „Čo sa stane
v roku 2012“: „Pri tomto poňatí sa veľkoryso prehliada, že stred galaxie sa nachádza vo vzdialenosti
dobrých 25-tisíc svetelných rokov od Zeme i Slnka. A čierna diera je pritom príťažlivá práve toľko, aby
hviezdy ani nevybočili z Mliečnej dráhy, ani sa nerútili do jej stredu. Situácia, keď sa zimný slnovrat z
pohľadu pozemšťana bude odohrávať veľmi blízko stredu galaxie, nenastane v roku 2012, ale až v roku
2225. A aj vtedy sa bude stred galaxie, ako vždy, pohybovať 5 stupňov pod slnečnou dráhou – presná
zhoda je vlastne úplne nemožná.“
Naviac sa s obľubou prehliada, že Slnko sa z pohľadu zo Zeme ocitá aj tak raz za rok v blízkosti stredu
galaxie.
Zdroj: http://www.astrologie-schule-bremen.de
Pod národným parkom Yellowstone vybuchne v roku 2012 obrovský vulkán
Omyl; ale v skutočnosti sa tento „supervulkán“ považuje za najväčšieho potenciálneho spúšťača
celosvetovej prírodnej katastrofy. Leží nad takzvaným „hot spot“, teda bodom, kde leží magma
veľmi tesne pod zemským povrchom a v tej oblasti pravidelne spôsobuje menšie zemetrasenia.
Možno niekedy v budúcnosti k nejakému katastrofálnemu výbuchu dôjde. Ten nespôsobí síce žiadny
koniec sveta, ale môže silne spustošiť Severnú Ameriku a vyvolať celosvetové klimatické zmeny.
Geológovia v blízkej budúcnosti s takým výbuchom nepočítajú; ani v decembri 2012 takáto zvýšená
pravdepodobnosť už vôbec neexistuje.
Zdroj: http://de.wikipedia.org/wiki/Yellowstone (Vulkan)
Planéta – záhadná „Planéta X“? – narazí v decembri 2012 do Zeme
Pre udalosť, ako je náraz planéty do Zeme, neexistuje žiadny seriózny podklad. „Záhadná planéta
X“ mala už v roku 2003 údajne spôsobiť „veľké spustošenie na Zemi“.
Zdroj: http://gral.de/planetx
15
Svet Grálu
26 | 2010
MUDr. Jan Palouček 5. diel
Cesta k životu
16
Svet Grálu
26 | 2010
Pojmom karma, prevzatým z indickej
mystiky, sa obvykle označujú následky
nášho konania z predošlých inkarnácií,
ktoré sa teraz, v tomto živote prejavujú
a určujú najdôležitejšie okolnosti
nášho bytia – miesto narodenia, rodičov,
spoločenské postavenie, zdravie,
nadanie a mnohé ďalšie.
nímanie existencie zákona zvratného
pôsobenia našlo vyjadrenie
V
v rade úsloví: „Kto druhému jamu
kope, sám do nej padne“, „Čo zaseješ,
to aj zožneš“, „Má čo chcel“ alebo
„Božie mlyny melú pomaly, ale isto“.
Na tieto úslovia si často spomenieme
hlavne v takých prípadoch, ktoré sa
bezprostredne netýkajú nás osobne. Je
pozoruhodné, že si zákonitosť spätného
pôsobenia uvedomujeme predovšetkým
tam, kde nejaká nepríjemnosť
postihla niekoho iného. Ak sme to však
my, komu sa nedarí, dôslednosť v myslení
nás opúšťa a nadobúdame dojem,
že žneme niečo, čo sme nezasiali. Za
istých okolností sme teda ochotní veriť
v zákonitosti života, v iných situáciách
ich naopak tvrdošijne odmietame a zahniezdime
sa v role obeti.
Karma – čo to je?
Problém vzniká v prvom rade tam,
kde príčiny určitej osudovej úrody
zostávajú našim očiam skryté. Vrodená
choroba, alebo narodenie dieťaťa
v krajine postihnutej vojnou či
hladomorom vyvoláva otázku, či
vôbec existuje spravodlivosť, prípadne
spravodlivé zákony. Veď
zákon a spravodlivosť majú tvoriť
jednotu. Človek, ktorý verí len
v jeden pozemský život, môže túto
kapitolu rýchlo uzavrieť, pretože si
myslí, že na svete existuje nespravodlivosť.
Iný zas žije v presvedčení,
že k spravodlivosti patrí aj to, že je
na tom z nevysvetliteľných dôvodov
horšie než ostatní. Práve tak je
možné zmieriť sa s predstavou, že
genetický potenciál predkov nebol
práve najlepší, takže postihnutý mal
proste smolu. Takéto zmýšľanie pripúšťa
možnosť chaosu alebo ľubovôle,
ktoré sa z akýchsi nejasných
dôvodov vymykajú inak dôslednej
zákonitosti ovládajúcej celý vesmír.
Toto nelogické podkýnanie sa je
známkou agónie, ktorú sa zástancovia
materializmu snažia zastierať
uisťovaním, že veda sa už blíži
k rozriešeniu otázok života.
17
Svet Grálu
26 | 2010
ZDRAVIE
Všetky nejasnosti miznú v okamihu,
keď človek pristúpi na myšlienku
reinkarnácie. Až potom môže
získať opravdivú istotu spravodlivosti
a dôveru v zákonitosť stvorenia
a začať s celkom novým životom.
VIEME, ČO CHCEME?
Fakt, že od života často dostávame
niečo iné, než čo navonok
chceme, zvádza k domnienke, že
treba vylepšiť techniku chcenia.
Na tento účel bolo už napísaných
mnoho kníh, ktoré upozorňujú
na silu myšlienkového a emocionálneho
života. Ľuďom by tak
mali ukázať možnosť, ako vcelku
pohodlne získať čokoľvek z toho,
čo si vymyslia. Týmto spôsobom
sú však obrovské sily spočívajúce
v ľudskom myslení a cítení nasmerované
na falošnú cestu, ktorá sa
musí skončiť katastrofou.
Zmienená skutočnosť svedčí
skôr o tom, ako málo toho vieme
o svojom skutočnom chcení. Znamená
to, že si svoje skutočné chcenie
často ani neuvedomujeme, na
druhej strane zaň pokladáme
niečo, čo s ním nemá nič spoločné.
V našom živote sa vyskytujú
ťažké situácie, pri ktorých by
človek odprisahal, že ich ne chcel,
no stretávajú nás aj nečakane
krásne veci, pri ktorých si tiež nie
sme celkom vedomí toho, že sme
ich chceli. Keď sa však zamyslíme
nad tým hlbšie, často sa stane, že
si vybavíme dávno zabudnutý, no
napriek tomu vo vnútri starostlivo
uchovaný okamih, keď nás na
chvíľu premkol silný dojem vyvolaný
krajinou, ľuďmi alebo okolnosťami.
Snáď sme si v tú chvíľu aj
povedali: “To je nádhera...“. A po
rokoch sa stane, že žijeme v pomeroch,
ktoré akoby boli naplnením
onoho povzdychu. Áno, vtedy
bolo naše chcenie skutočne silné,
18
Svet Grálu
26 | 2010
Ochorenie a iné
ťažkosti nie sú
v prvom rade určené
telu, ale duši človeka.
pretože zostalo čisté – bez očakávaní,
a inšpirované krásou. Každý
taký zážitok, ktorý sa vymyká navyknutému
spôsobu myslenia
a dovolí bez požadovania vyvstať
niečomu ušľachtilému, je začiatkom
novej cesty, ktorá sa môže začať
napĺňať.
Ďalšou dôležitou okolnosťou,
ktorú musíme mať na zreteli pri
úvahách o nezdaroch našich pokusov
vylepšiť svoje hmotné pomery
vrátane zdravotného stavu, je predovšetkým
naša dávna minulosť.
Presnejšie povedané naše dlhy voči
životu, ktoré sa teraz stali splatnými;
tie ako záchranná brzda zastavujú
ďalšie naše úporné plahočenie
nesprávnym smerom. Tieto
dlhy hromadíme už tisíce rokov
a sú zapísané v nás samých v podobe
našich vlastností a postojov,
ktorým znovu a znovu podriaďujeme
svoj život. Chronický nezáujem
o duchovný rozmer života,
jeho odmietanie alebo povrchnosť
nás priviedli pod kuratelu prírodných
zákonov, ktoré s konečnou
platnosťou ukončujú ďalšie pokusy
o zneužívanie prepožičanej sily
na neužitočné osobné účely. Sme
ako skrachovanci, ktorí sa čudujú,
prečo už nemožno naďalej žiť na
dlh. V takej situácii je dobré začať
pátrať po tom, ako náš dlh vznikol
a akým spôsobom sa spláca.
Zostala nám síce i naďalej možnosť
niečo chcieť, ale nemôžeme už
očakávať, že sa nám v budúcnosti
budú plniť nesprávne želania, teda
také, ktoré s úsilím o naše vnútorné
zdokonalenie nesúvisia alebo od
neho dokonca odvádzajú.
REINKARNÁCIA
Keď hovoríme o príčine a následku
či o sejbe a žatve, potom je zrejmé, že
tieto súvislosti presahujú jednotlivý
pozemský život. Žatva sa často odohráva
až v nasledujúcom vtelení, pričom
sejba prebiehala v predošlom.
Nevedomosť o tejto skutočnosti vedie
veľmi často k pochybnostiam o existencii
spravodlivého vyrovnania, ak
sa posudzuje napríklad život človeka,
ktorý napriek tomu, že nežije správne,
teší sa výbornému zdraviu i závideniahodným
pozemským pomerom.
Jedného dňa zomrie a zmizne z očí.
Po čase sa možno znovu objaví na
zemi, ale treba vedieť, kde ho hľadať.
Tentokrát to už nemusí byť človek
s dobrým zdravím, ktorému osud
všestranne praje, ale človek, ktorý
v chorobe alebo v inom utrpení dostáva
možnosť obrátiť svoje vnútro
k vyšším, ušľachtilejším hodnotám.
Spravidla potom musí na sebe samom
prežívať rovnaký druh utrpenia, ktorému
v minulosti on sám vystavoval
druhých ľudí. Ak dnes máme možnosť
prostredníctvom médií spoluprežívať
utrpenie miliónov ľudí,
máme pred svojimi očami spravodlivosť,
na ktorú sa často pýtame. Je taká
neúprosná a tvrdá, že by sme sa nadobro
mali zriecť nevraživých a pomstychtivých
myšlienok, akými si často
vybavujeme účty s ľuďmi, ktorí nám
ublížili. Nikdy ich nemôžeme dostihnúť
a prevychovať takým spôsobom,
ako to urobí spravodlivý zákon.
Opačnú situáciu môže predstavovať
človek, ktorý trpí ochorením,
napriek tomu, že nápadne vyniká
dobrými vlastnosťami. Aj tu často
vznikajú rovnaké pochybnosti ako
v predchádzajúcom prípade. Ochorenie
a iné ťažkosti však nie sú
ZDRAVIE
v prvom rade určené telu, ale duši
človeka. Ich význam nespočíva v tom,
čo vyvolávajú pozemsky, ale v ich pôsobení
na dušu. Možno dokonca povedať,
že chorí ľudia sú takto veľmi
často vo výhode – v porovnaní s tými,
ktorí sú síce zdravší, ale žiadnu inú
možnosť k náprave už v tomto živote
nedostanú. Ochorenie alebo iný
zjavný tlak môže veľmi urýchliť vnútornú
premenu, ktorou sa dotyčný
človek oslobodzuje od bremena zlého
návyku alebo presvedčenia. Tým sa
mení aj jeho osud, blízky i vzdialený.
HRANICE VŠETKÝCH
LIEČEBNÝCH METÓD
Karma stavia neprekročiteľné hranice
všetkým liečebným metódam.
Pod karmou treba rozumieť nielen
udalosti, ktoré človeka postihujú, ale
predovšetkým jeho vlastnosti, ktorými
si tieto udalosti opakovane vynucuje.
Ak sa chce človek oslobodiť
od nepriaznivej karmy, musí sa najskôr
zbaviť určitých návykov, ktoré
sú hlavným generátorom jeho osudu.
Preto je dobré, keď človek uvažuje
o všetkých svojich povahových črtách
ako o zdroji budúcich udalostí.
Potom sa mu rýchlo dostane vysvetlenia
na všetko, čo sa mu doposiaľ
v živote stalo, a získa aj určitú predstavu
o tom, čo ho ešte musí zastihnúť.
Nie nevyhnutne, pretože z tejto
úvahy má predsa vzísť nové odhodlanie,
ktoré povedie k dobrovoľnej
premene ešte pred stanoveným osudovým
termínom. V čase osudového
naplnenia je potom už zbytočné, aby
nastúpila choroba alebo iný tlak, pretože
nemajú už žiadny zmysel. Ak
chce človek uniknúť svojmu nedobrému
osudu, dostáva na to nádhernú
príležitosť vo svojej včasnej a dobrovoľnej
premene.
Ak má každé ochorenie hlbší zmysel,
musí ho mať aj vyliečenie. Chorý
človek je spravidla ten, kto nepochopil
určité veci včas. Musí byť napomínaný
stále hrubším a drsnejším
spôsobom, pretože všetky miernejšie
pokusy, ako ho primäť k dôslednému
logickému mysleniu, boli už
– bez úspechu – vyskúšané. Ochorenie
má potom zmysel len dovtedy,
kým človek nepostúpil vo svojom poznaní
a premene až k určitej jemu
stanovenej hranici. Musí z neho teda
vyjsť doslova ako nový. Závažnosť
ochorenia dosť zreteľne poukazuje
na žiadúcu mieru premeny. Tým, kto
19
Svet Grálu
26 | 2010
ZDRAVIE
požaduje, je zákon, v ktorom každý
z nás žijeme svojím doposiaľ zaužívaným
spôsobom a jeho pôsobenie
pociťujeme v ťažkostiach i radostiach
svojho života – vždy podľa toho, či sa
k nemu staviame odmietavo alebo
ústretovo. Choroba je tak pre každého
z nás dôležitou informáciou
o tom, že máme byť lepší než sme.
Je tiež upozornením, že sme toho
schopní, a dokonca, že ani nemáme
na výber. Musíme sa zmeniť.
Chronicita alebo takzvaná nevyliečiteľnosť
radu chorôb nemá nič
spoločné s jej povahou samotnou,
ale s povahou ľudí, ktorí pre svoju
enormnú tvrdošijnosť nemôžu tak
ľahko prekročiť prah svojho doterajšieho
presvedčenia. Nie sú schopní
vystúpiť zo svojho milovaného väze-
20
Svet Grálu
26 | 2010
nia, aby s konečnou platnosťou skoncovali
so svojimi starými návykmi.
Majú strach zo skutočného života.
Hranicu utrpenia – a tým aj vyhliadky
na vyliečenie – si každý človek
určuje sám svojimi postojmi. To
je tá hranica, ktorá sa nedá prekonať
žiadnym liečebným postupom. Aj
tomu najlepšiemu terapeutickému
pôsobeniu je vyhradené až druhé
miesto. Prvoradý zostáva človek sám
a jeho vôľa.
Zázračné uzdravenia, o ktorých už
v minulosti bola zmienka, sú rovnako
výsledkom vnútorného úsilia.
Najmä vysoká liečivá sila nemôže
v žiadnom prípade zapôsobiť náhodne,
ale je viazaná zákonom príťažlivosti
rovnorodého. Zázračné
uzdravenie sa tak nemôže dostať
k nikomu, u koho nie je predpoklad,
že tento blahodarný podnet prebudí
jeho dušu k ešte väčšiemu úsiliu
o vzostup.
MUDr. Jan Palouček
jan.paloucek@svetgralu.sk
Seriál je voľným prepracovaním častí textov
knihy Cesta k životu autorov Marcely Müllerovej-Paloučkovej
a MUDr. Jana Paloučka.
Seriál pre vás pripravuje MUDr. Jan Palouček.
V šiestej – poslednej časti: Diagnóza,
nádej, uzdravenie
TÉMA
Josef Bohuslav Foerster
Zbožnosť v hudbe
Jaroslav Klimecký
roku 1910 píše Zdeněk Nejedlý
V v monografii Josef B. Foerster:
„Najvyšším prejavom rýdzej ľudskosti
je pre nás dosiaľ duch pravého
prvého kresťanstva. Nie cirkevného,
formalitného kresťanstva, ale onoho
čisto ľudského kresťanstva, ktoré
k nám hovorí z evanjelia a prvých legiend…
takýmto hudobným dielom
najľudskejšieho kresťanstva, najľud-
skejšej zbožnosti, dielo také úchvatné,
že stačí tvoriť celé svety, je Wagnerov
Parsifal… Wagner bol génius tej epochálnej
sily, ktorá tvorí nové svety,
dáva im nový vzduch a živí v nich
nové bytosti“, píše Nejedlý a hľadá
zbožnosť vo vtedajšej českej hudbe.
Smetana bol slobodomyseľný, jasný,
citlivý duch, ale bez náboženského
cítenia. Pre ľudovú zbožnosť mal
pochopenie, pokiaľ súvisela s ľudovým
životom, tradíciou. Púťová
procesia v opere Tajemství je krásna
epizóda, skôr je však ľudovým folklórom,
než prejavom zbožnosti. Smetana
nebol zbožný.
Fibich bol náboženskému cíteniu
vzdialený ešte viac. Sám sa nazýval
pohanom Goetheho typu. Dokázal
však ako dramatik nájsť pre
21
Svet Grálu
26 | 2010
HUDBA
22
Svet Grálu
26 | 2010
pohanskú zbožnosť rovnako presvedčivé
tóny, ako pre zbožnosť kresťanskú
(Missa brevis, op. 21).
Dvořák bol naopak veľmi zbožný
duch, ale tak naivne zbožný, že nemohol
dospieť k modernému, vyššiemu
vyjadreniu zbožnosti. Jeho oratórne
a liturgické diela sú hudobne i citovo
prekrásne, väčšinou však v klasicistickom
duchu, bez vývoja k novému,
vyššiemu výrazu zbožnosti.
Ani ostatní českí skladatelia nemali
vtedy takú duchovnú hĺbku, aby
pochopili nutný vývoj i v duchovnej
tvorbe. Táto vyššia zbožnosť sa vo
vtedajšej českej hudbe neozvala, až
kým neprišiel Josef Bohuslav Foerster,
ktorý ako prvý vytvoril diela na
vyššom stupni zbožnosti, konštatuje
Zdeněk Nejedlý v roku 1910.
J
POSOL PRAVEJ
ZBOŽNOSTI
osef Bohuslav Foerster sa narodil
v Prahe v roku 1859 a vyrastal v starej
rozvetvenej rodine Foersterovcov,
učiteľov, muzikantov. Už pradedko
a dedko boli učitelia, ktorí pri svojom
učiteľskom povolaní pôsobili ešte aj
ako organisti v miestnych kostolných
chóroch s povinnosťou pripravovať
a vyberať hudbu a hrávať v nedeľu,
vo sviatok, pri pohreboch, svadbách,
spievať i hrať a veľa iného.
Foersterov otec bol tiež učiteľ, ale už
nemusel „vedieť hrať na husle, cello,
basu, spievať tenor i bas, pískať flautu,
fúkať lesný roh i fagot, miništrovať,
zvoniť, pánu farárovi hodinky naťahovať,
opisovať noty i komponovať“ –
ako vtipne spomína Jan Neruda, teda
všetko to, čo sa kedysi od dedinského
učiteľa očakávalo. Otec Josef Foerster
bol najskôr organistom Mikulášskeho
chrámu na Malej Strane, neskôr a najdlhšie
u sv. Vojtecha, a nakoniec bol
povolaný ako regenschori Svätovítskeho
dómu. Na kostolnom chóre u sv.
Vojtecha − v Jirchářoch spieval mladý
Foerster už ako dieťa v zbore alt a neskoršie,
po hlasovej mutácii „búchal
na bubon“. Vo svojej autobiografii
„Pútnik“ spomína, aký krásny to bol
pocit, keď smel udrieť plnou silou do
tympanov na začiatku slávneho Gloria.
Cítil sa, ako keby on jediný podopieral
svojím nástrojom zvuk orchestra,
zboru i organu hlasitým vírením
tympanov, ktoré silnelo tak, ako jeho
jasajúce detské srdce: „Sláva Bohu na
výsostiach!“
Na svätovojtešskom chóre pri organe
spoznal mladého Antonína
Dvořáka. Dvořák bol vtedy ešte celkom
neznámy violista Prozatímního
divadla a hraním na organe si privyrábal.
„Mali sme vtedy všetci dojem,“
spomína Foerster, „že pán organista
je síce dobrý hudobník, ale ešte väčší
čudák, ba nevľúdny mrzút. Na môj
detský pozdrav odpovedal vždy strohým
‚Dobrýtro‘ a ani jediný raz ku
mne neprehovoril iného slova. Nikto
z nás vtedy netušil, že v tom mlčanlivom
mladom hudobníkovi rozpína
svoje krídla génius. Netušil som, že
po desiatich rokoch sa za organom
stanem nástupcom Majstra Antonína.“
Neskoršie, keď už bol Dvořák
svetoznámym skladateľom a príležitostne
navštevoval svätovojtešský chór,
neváhal pri organe prisadnúť si k mladému
Foer sterovi, Pepíčkovi, ako ho
v rodine a na chóre volali, a obracať
mu noty.
Foerster ako mladý organista vytvoril
mnoho cirkevných skladieb, ktoré
boli vtedy roztrúsené v opisoch alebo
neskoršie i tlačou po mnohých chóroch
českých a moravských kostolov.
HUDBA
Prvé, ktoré vyšli tlačou, boli štyri:
Pange lingua, Ave Maria, Adoramus
Te a Laudate Dominum pre zmiešané
hlasy. V týchto skladbách už neraz
preniká Foersterov sklon k subjektívnej
zbožnosti nového umenia.
V jeho Stabat mater (1891 - 92) je to
ešte zreteľnejšie. „Skladateľ se nepozerá
na utrpenie Kristovej matky abstraktne
teologicky, lež čisto ľudsky,“
píše v biografii Zdeněk Nejedlý. „Je
to matka, ktorá trpí stonásobne viac
než syn, umierajúci nad ňou na dreve
kríža. Celá stupnica bolesti nad utrpením
Božského syna je tu rozozvučaná.
Rovnako vrelo a ľudsky znejú
tóny, prezrádzajúce matkinu radosť
a jej nádej zo skorého stretnutia,“
končí Nejedlý. To už nie je náboženská,
cirkevná hudba v bežnom zmysle.
To je kus Foersterovej duše, citu, ktorý
dokáže byť tak rýdzo ľudský. Tu sa už
prejavila trvalá a podstatná črta Foersterovho
umenia. Spolu so skladbou
Hymnus anjelov pre zmiešaný zbor
a orchester (1889) je to základ celej
neskoršej Foersterovej tvorby.
O
ŽIVOTNÁ DRUŽKA
časoch svojej mladosti píše
Foer ster vo svojom Pútnikovi:
„Vídal som na svojich prechádzkach
zamilovaných. V mojom srdci sa
ozvala túžba… snáď nedlie ešte tá,
ktorú si mi určil, Pane, na tejto zemi;
snáď zostáva ešte pri bránach raja medzi
Tvojimi anjelmi; snáď bude dopriate
až dňom mojej staroby stretnúť
sa s ňou. Buď vôľa Tvoja.“
S Bertou Lautererovou sa Foerster
poznal už skôr. Jednak bola žiačkou
jeho otca na konzervatóriu, a okrem
toho chodila na svätovojtešský chór
spievať soprán. Už ako mladá žiačka
vystúpila na verejnosti a zakaždým
vzbudila všeobecnú pozornosť hudobných
kritikov. Najnadšenejšie sa o nej
však vyjadroval vtedajší hudobný
kritik Národných listov J. B. Foerster.
Čoskoro sa o ňu začalo zaujímať
Národné divadlo a v roku 1887
ju angažovalo. Obdivné slová, ktoré
kritik Národných listov používal pri
každom jej vystúpení, hovorili jasne.
Lautererová sa naučila čítať i medzi
riadkami jeho nadšených kritík, a tak
netrvalo dlho a obaja mladí ľudia slávili
v chráme sv. Vojtecha 1. septembra
1888 svadbu. Foerster tak našiel
tú, „ktorá mu bola určená“.
ODCHOD DO CUDZINY
B
olo to počas slávnostného zájazdu
Národného divadla do Viedne
v roku 1892, kde Berta, teraz Foersterová,
spievala v Dvořákovom Dimitrijovi
Xéniu. Mala veľký úspech. Na
mieste dostala od riaditeľa hamburského
divadla výhodnú zmluvu na
angažmán. Nebolo to ľahké rozhodovanie.
Má sa vzdať postavenia primadony
a obľúbenosti u českých divákov?
Aj Foerster, ktorý mal v Prahe
vo svojom postavení už dlho rozsiahle
spojenie s celým českým kultúrnym
životom, sa musel rozhodnúť. Nakoniec
zmluvu podpísala a nastúpila
angažmán v Hamburgu. Tým však
určila ďalší osud svojho manžela na
dlhé roky.
P
HAMBURG
re Foerstera bolo z tých ôsmich
rokov pobytu v Hamburgu najdôležitejšie
jeho stretnutie s Gustavom
Mahlerom. Mahler bol vtedy kapelníkom
Hamburskej opery. „Niet náhod,
priatelia,“ píše Foerster vo svojej autobiografii,
„i zdanlivo najnepatrnejšie
príhody nášho života riadi ruka Božia.“
Stretli sa. „Netrvalo dlho a videli sme
si na dno sŕdc i duší,“ spomína Foerster.
V Hamburgu dokončil svoju
3. symfóniu. Uviedol ju Gustav Mahler
13. apríla a opakovane 24. apríla 1896.
„Bolo by zbytočné vypisovať,
s akými dojmami som si vypočul
svoju skladbu, ktorej Mahler venoval
tri skúšky a ktorú už hneď vzápätí
uviedol po druhý raz.“ Foerster
Berta Foersterová, rod. Lautererová
(1869-1936)
spomína na Mahlerov posudok: „Ak
sa stanem samostatným dirigentom
koncertným, uvediem vaše symfónie
všetky.“ To sa však už nikdy nestalo.
Koncom divadelnej sezóny 1900 –
1901 vypršala Berte Foersterovej
druhá štvorročná zmluva. Bolo to
obdobie, keď Mahler už odišiel do
Viedne a zo súboru odchádzali najlepší
speváci. Za týchto okolností už
Berta nechcela zmluvu obnovovať. To
sa dozvedel Mahler vo Viedni a ponúkol
jej angažmán vo viedenskej
Dvornej opere, kde už bol riaditeľom.
Ponuku prijala a v septembri 1901 nastúpila
viedenské angažmán. V Dvornej
opere pôsobila až do roku 1913,
keď vo svojich 44 rokoch odišla do
výslužby.
Vo Viedni už nebol styk Foerstera
s Mahlerom taký častý a intenzívny
ako v Hamburgu. Mahler mal ako riaditeľ
Dvornej opery okolo seba mnoho
iných priateľov i priateľov svojej ženy
23
Svet Grálu
26 | 2010
HUDBA
Almy. Foerster ešte ukončoval v Hamburgu
svoje povinnosti ako pedagóg
i žurnalista a do Viedne prišiel o dva
roky neskôr. Tak ako v Hamburgu i vo
Viedni pokračuje v pedagogickej činnosti.
Je profesorom Nového konzervatória
a viedenské noviny „Zeit“ mu
ponúkli miesto hudobného referenta.
Vo Viedni vznikla aj Foersterova 4.
symfónia „Veľká noc“, koruna celého
jeho symfonického diela.
Zdeněk Nejedlý píše: „Hudba religiózneho
citu, bez ktorej nie je možné
myslieť na Foerstra, prehovorila tu
najveľkolepejšie a najúchvatnejšie.
Všetko to, čo sme poznali v jeho zbožných
dielach, vrcholí v tejto symfónii,
ktorá sama osebe je v celom našom
umení jedinečným dielom s touto
náladou. Parsifalovská hĺbka náboženského
nadšenia vanie nám z tohto
diela…“
„Hlboká viera v Boha vzbudzuje
v skladateľovom vnútri vrúcne zbožné
tóny, ktoré pôsobia celkom novo
a presvedčivo,“ píše v rozbore skladby
Otakar Jeremiáš. „Kúzlo samoty“, tretia
veta symfónie, je obrazom Krista v
Getsemanskej záhrade. Nie je tu však
bolesť alebo úzkosť, iba všetko objímajúca
láska tu spieva z každého tónu…
len z duše úprimne veriacej a v celom
24
Svet Grálu
26 | 2010
Gustav Mahler (1860-1911)
rozsahu chápajúcej lásku k ľudstvu
mohla vytrysknúť taká krása,“ píše Jeremiáš.
„Zo svetovej hudby možno porovnať
s čarom Wagnerovho Parsifala,“
píše v prílohe nahrávky 4. symfónie
Dr. Josef Plavec. „Víťazstvo Bielej soboty“
je štvrtá, posledná veta. „Z prítmia
predchádzajúcich viet zasvieti
tu svetlo jasného C dur… do radostného,
hymnického záveru vpadá ešte
organ. Nie je to však zmnoženie sily
orchestra, naopak nastupuje prostou,
českou chorálovou melódiou, intonujúc
starú veľkonočnú pieseň. Zdá sa,
akoby sa otvorilo samo nebo a nám
znela hudba iných, vyšších sfér. Chorálová
téma mohutnie až do zvestovateľského,
slávnostného Fine. Foerster
vytvoril dielo predchnuté hlbokým,
rýdzim kresťanstvom. Dielo všeľudskej
krásy,“ končí Otakar Jeremiáš.
Symfóniu uviedol 22. novembra 1905
Oskar Nedbal na koncerte Českej orchestrálnej
jednoty.
P
NÁVRAT
o skončení prvej svetovej vojny
v roku 1918 veľa Čechov opúšťalo
Viedeň, aby sa vrátili do vlasti. S nimi
sa vracal i Foerster po dvadsiatich piatich
rokoch exilu. Mal vtedy takmer
šesťdesiat rokov. Návrat to nebol nijako
slávny. Nepriamo mu vytýkali
dlhoročný pobyt v cudzine s podozrením,
že mu chýba národné presvedčenie.
Bol vtedy považovaný za významného
skladateľa zborov, ale o tom, že
vytvoril mnohé komorné, symfonické
i operné skladby, sa v širších i hudobných
kruhoch vedelo veľmi málo
(čiastočne je to tak dodnes).
Ale o slovo sa hlási i vtedajšia mladá
generácia, sledujúca pozorne súčasnosť.
A jej hovorca, skladateľ a dirigent,
neskorší šéf opery Národného divadla
Otakar Jeremiáš píše pri oslave
Foersterových šesťdesiatin: „Foerster
je v súčasnej umeleckej tvorbe predstaviteľom
večnej mladosti. Je jedným
zo vzácnych, ktorým hudba tryská zo
srdca priamo, nehľadaná, bez rozborov
chladného rozumu.“
Pomery v novej republike sa postupne
stávali pre Foerstera priaznivejšími.
Pri návrate ho povolali
na konzervatórium a neskoršie, po
vzniku Majstrovskej školy, ako profesor
bol členom slávnej štvorice Novák
– Janáček – Suk – Foerster. Trikrát
ho zvolili za rektora. Najväčšej spoločenskej
pocty sa mu potom dostalo
udelením čestného doktorátu pražskou
Karlovou univerzitou. V roku
1931 ho zvolili za prezidenta Českej
akadémie vied a umení.
Foerster se dožil patriarchálneho
veku – takmer deväťdesiatich dvoch
rokov. Vykonal ešte veľa dobrého nielen
v hudbe, ale i v spoločnosti. V súčasnosti
je však takpovediac zabudnutým
skladateľom.
Centrom Foersterovho životného
názoru bola láska. Veľakrát zdôrazňoval,
že nie je možné milovať a neveriť
v Boha. Život i tvorbu chápal ako
službu Bohu.
Motto jednej zo svojich autobiografických
kníh vybral z tvorby básnika
Otakara Březinu: „Lebo konečne najvyšší
zmysel našej práce je, aby pribúdalo
lásky na tejto zemi, a tým stále
mocnejšie zjavovala sa ľuďom krása
diela Božieho.“
Jaroslav Klimecký
jaroslav.klimecky@svetgralu.cz
Literatúra:
Nejedlý, Zdeněk: Josef B. Foerster
Bartoš, Josef: Foersterova životní pouť
Foerster, J. B.: Poutník
Foerster, J. B.: Poutník v cizině
ROZHOVOR
Rozhovor s psychoterapeutkou
MUDr. Denisou Borošovou
V zimnom období mnoho ľudí pociťuje nepohodu spojenú s úbytkom prirodzeného
slnečného svetla, ktorá môže vyústiť do príznakov ako je nesústredenosť,
nespavosť a dokonca úzkostné stavy. V našich podmienkach
to väčšina lekárov rieši predpisovaním psychofarmák. Syntetické lieky tieto
príznaky väčšinou dokážu potlačiť, no zároveň prinášajú mnoho nežiaducich
vedľajších účinkov. MUDr. Denisa Borošová z Košíc je na Slovensku priekopníčkou
využívania alternatívnej terapie – liečby plnospektrálnym svetlom.
Prečo ste sa začali zaujímať o nefarmakologické
spôsoby liečby
v psychoterapii – viedli k tomu aj
negatívne skúsenosti s liečbou psychofarmakami?
Spomínate si, kedy
a na základe čoho ste sa rozhodli ísť
touto cestou?
Pracujem ako lekárka psychiatrička
14 rokov, na túto cestu som sa
rozhodla vstúpiť ešte počas štúdia
medicíny. Celkovo som počas štúdia
a na praktických cvičeniach v nemocnici
hlboko vnútorne cítila absenciu
vzdelávania mladých lekárov v komunikácii
s pacientmi. A tak som
vyhľadala psychologičku, ktorá mi
dala odporúčanie na absolvovanie
môjho prvého psychoterapeutického
výcviku – transpersonálnej psychoterapie.
Mojimi spolufrekventantmi
boli aj psychiatri, dnes vedúce kapacity
v tomto odbore, ktorí ma zaujali
svojou láskou k profesii lekára
a korektným vzťahom ku klientom
a pacientom. To mi pomohlo rozhodnúť
sa pre dráhu psychiatričky,
a zároveň mi pomohlo nájsť aj svoj
smer na tejto ceste. Preto som vždy
o sebe tvrdila, že som psychoterapeuticky
orientovaný psychiater. S takouto
povesťou ma v čase, keď som
prešla do ambulantnej sféry, začali
vyhľadávať ľudia, ktorí hľadali odpovede
na otázku: „Dá sa adekvátne
a medicínsky správne liečiť môj problém
aj bez liekov?“ Videla som to aj
u ľudí, ktorí pre depresiu nemali dosť
psychickej sebaopory, ani vlastnej
energie na to, aby mohli vstúpiť do
celistvej psychoterapeutickej práce.
Tak práve u takýchto ľudí som začala
spolu s nimi hľadať odpoveď na už
spomínanú otázku.
Podarilo sa Vám nájsť odpoveď,
vtedy ste začali uvažovať o liečbe
svetlom?
Áno. To ma priviedlo k množstvu
vedeckých – psychiatrických a neurologických
medicinskych štúdií, ktoré
sa týkali liečby plnospektrálnym
25
Svet Grálu
26 | 2010
ROZHOVOR
svetlom v psychiatrii. Táto liečba
existuje a je nám k dispozícii prakticky
celé minulé storočie. Liečba
psychických porúch liekmi ju akoby
zatlačila do úzadia a zabudlo sa na
terapie, kde sa učia účinne relaxovať
s otvorenými očami. To je taký aspekt
tejto liečby, ktorý ma osobne zaujal,
a o ktorom s radosťou rozprávam každému,
kto sa zaujíma o túto oblasť.
som mojim pacientom a záujemcom
mohla vysvetliť jeho správne používanie.
To je vymedzené na presne
určený ranný čas, v inom dennom
čase by mohol byť dokonca škodlivý.
ČO JE LIEČBA SVETLOM?
Ešte pred sto rokmi žila a pracovala väčšina ľudí vo vonkajšom prírodnom
prostredí. Po mnoho miliónov rokov sa náš hormonálny systém zladil s cyklami
v prírode, ktorých hlavným regulátorom je slnečné svetlo. V ostatných
desaťročiach sa toto spojenie výrazne narušilo tým, že trávime oveľa viac času
pri umelom osvetlení v interiéroch. Bežné svetelné zdroje ako žiarovka alebo
žiarivka nám síce umožňujú orientovať sa a pracovať, ale nedokážu nahradiť
veľmi dôležitý vplyv plnospektrálneho slnečného žiarenia na našu hormonálnu
reguláciu. Nerovnováha hladiny hormonálnych neurotransmiterov v mozgu,
ako je melatonín a serotonín, spúšťa u citlivejších jednotlivcov niektoré závažné
zdravotné ťažkosti, ako je napríklad únavový syndróm, úzkostná porucha
alebo depresia. Najmä v škandinávskych krajinách je terapia plnospektrálnym
svetlom veľmi rozšírená a využívaná viac ako štyri desaťročia.
ňu. Dokonca nedávno sa nám dostal
k dispozícii liek, ktorý v mozgu spôsobuje
zmeny na podobnom princípe
ako liečba svetlom. Nevidela som
však dôvod predpisovať liek, keď sa
dá bez možných nežiaducich účinkov
dosiahnuť rovnaký efekt priamo
svetlom. A tak som zohnala prvé plnospektrálne
liečebné panely cez internet,
až z Anglicka, a začala som
ich pacientom požičiavať. Neskôr
som sa dozvedela, že na niektorých
psychiatrických a gerontologických
oddeleniach je táto liečba dodnes dostupná.
Ale keď som si naštudovala
presný terapeutický postup, pochopila
som, že ambulantná liečba vyžaduje aj
kompententný pohovor s pacientom
o „užívaní“ plnospektráneho svetla.
Aké problémy možno týmto spôsobom
liečiť?
Pochopenie a použitie tohto postupu
pomáha pacientom s depresiou,
nespavosťou, detskou hyperaktivitou,
čo vieme potvrdiť overenou potrebnou
účinnosťou na melatonínovo-
-serotoninergný metabolický systém.
Títo pacienti mi časom vstupujú aj do
26
Svet Grálu
26 | 2010
Existuje klinický výskum liečby
svetlom u nás, alebo v zahraničí?
Áno, existuje mnoho klinických
výskumov, aj na našej internetovej
stránke je možné preklikať sa na najznámejšie
medicínske štúdie venujúce
sa plnospektrálnemu svetlu. V súhrne
všetky tieto štúdie potvrdzujú účinnosť,
ale len za dodržania štandardných
terapeutických postupov. Taktiež
sú overené kontraindikácie, ako
napríklad epilepsia, zelený očný zákal
a podobne.
Okrem toho, že ste vybavili svoju
ambulanciu plnospektrálnym svetelným
panelom, používate podobné
svetelné zdroje aj vo vlastnej domácnosti?
V ambulancii som si do stojatej
lampy, ktorá mi svieti počas celého
pracovného dňa, nainštalovala plnospektrálnu
žiarovku. Tieto žiarovky
sa používajú na prevenciu
duševných porúch a sú bežné aj v niektorých
moderných firmách a podnikoch.
Na liečbu už rozvinutých porúch
je určený plnospektrálny panel.
Ten mám k dispozícii na ukážku, aby
Doma máme taktiež dva druhy plnospektrálnych
panelov. Mám veľmi
rada ich svetlo, a sama experimentujem
s jeho pôsobením na moje ranné
vstávanie. Môj syn čítava pri tomto
svetle už dva roky, pričom len teraz
je prváčik. Verím tomu, že toto svetlo
pomohlo pri jeho koncentrácii, a rozvinutí
jeho intelektu ešte v predškolskom
období.
Dá sa takáto lampa na domáce použitie
kúpiť pre každodennú osobnú
potrebu?
Áno, je to možné napríklad cez internet,
problém je v tom, že skutočne
je lepšie absolvovať najprv inštruktáž,
aby sa človek dozvedel potrebné zásady,
prípadne si dohodnúť konzultáciu
cez e-mail.
Aké sú odozvy – reakcie pacientov
z vašej ambulancie? Spomínate si na
prípady z praxe, keď liečba svetlom
výrazne pomohla zlepšiť stav pacienta?
Niektorí klienti si lampu a jej špecifické
svetlo obľúbili, a najma v tmavom
jesennom a jarnom období sa
ROZHOVOR
k nej s láskou vracajú. Mám pacienta,
ktorý musel byť pre recidívy depresie
liečený silnými liekmi-tymoletikami.
Keď sa psychoterapiou naučil
dodržiavať pravidelnosť užívania plnospektrálneho
svetla, mohol lieky
zanechať. Mám depresívnu pacientku,
u ktorej som mohla dávky antidepresív
znížiť o polovicu už po mesiaci
liečby svetlom. Na nízkych dávkach
liekov pokračuje naďalej, kým si
v psychoterapii nevyrieši niektoré reálne
existenčné problémy. Mám pacienta
s Alzheimerovou demenciou,
ktorý bol pre nespavosť opakovane
hospitalizovaný v nemocnici, a dostával
veľa tabletiek. Lampa mu pomohla
minimalizovať toto množstvo, taktiež
sa mu upravil aj srdcový rytmus a odznela
tendencia k vysokému krvnému
tlaku vo večerných hodinách.
Prečo je vlastne človek v našom
pásme taký závislý od pôsobenia plnospektrálneho
svetla?
Plnospektrálne svetlo patrí k základným
potrebám, ktoré nám pomáhajú
k pravidelným životným
biorytmom. Súvisí to s produkciou
neurotransmiterov v mozgu, ktorých
„ladenie“ závisí aj od primeranej
aktivácie očných nervov svetlom.
Množstvo plnospektrálneho svetla,
teda svetla, ktoré má harmonické rozloženie
spektrálnych farieb, závisí aj
od kvality ovzdušia, množstva prachových
častíc, ale aj od takzvaného
svetelného znečistenia. Práve to je
aktuálne živo diskutovaná téma astronómov.
Nekvalitné umelé svetlo,
ktoré vysielame do prostredia, sa nám
vracia späť, aj cez prachové častice
ovzdušia. Preto je súčasné osvetlenie
civilizovaných oblastí spektrálne neharmonické,
a tak vytvára aj latentný
biologický stres.
Na vašej internetovej stránke spomínate
aj využitie iného, takpovediac
mentálneho či vnútorného svetla pri
meditácii a vizualizáciách. Pomáha
to podľa vašich skúseností podobne
ako „fyzikálne“, plnospektrálne
svetlo?
Správny liečebný postup užívania
plnospektrálneho svetla si vyžaduje
ranný pobyt pri tomto svetle s otvorenými
očami. A takmer každý z nových
klientov mi dáva otázočku:
„Ako mám relaxovať s otvorenými
očami?“ Zvykom v našich končinách –
na rozdiel od napríklad budhistickej
praxe – je relaxovať a vizualizovať len
so zatvorenými očami. A tak u ľudí,
ktorých nebaví pri lampe vyšívať, čítať
si, alebo počúvať hudbu, rozprávame
o tom, ako možno nechať liečivé
svetlo prechádzať všetkými časťami
tela, až do buniek. Takúto relaxáciu
mám aj ja sama rada. Spoznávam sa
v nej ako bytosť, ktorá je zo svetla prirodzene
stvorená. Vizualizácia svetla
sa tak stáva mojou prirodzenou súčasťou,
ktorú si už nemusím vedome
vybavovať a sprítomňovať. Dovoľuje
mi to pohybovať sa vo svetle a zároveň
byť ním. Možno práve pre svoje
osobné pestré a príjemné zážitky so
svetlom som sa začala zaujímať aj
o symbolický význam svetla. Skúmam
aj pôsobenie svetla v arteterapeutickej
práci, a v psychoterapii.
AKO SPOZNÁME, ČI SVETELNÝ
ŽIARIČ SPĹŇA POŽIADAVKY
NA „ZDRAVÉ SVETLO“?
Na internete nájdeme veľa svetelných žiaričov, ktoré sú označované ako
zdravé svetlo, či plnospektrálne svetlo. Na preventívne i liečebné použitie
musí takýto zdroj svetla spĺňať tieto požiadavky:
- farebná škála vyžarovaného svetla má zodpovedať slnečnému svetlu na
poludnie, s vylúčením dvoch potencionálne nebezpečných zložiek: ultrafialového
a infračerveného žiarenia. Inými slovami, takéto svetlo obsahuje
„všetky farby dúhy“. V odbornej terminológii sa tomu hovorí Colour Randoming
Index (CRI) a jeho hodnota by mala byť 92 %;
– pre liečebné účely už prebiehajúcich zdravotných ťažkostí nestačia bodové
zdroje plnospektrálneho svetla. Svetelný tok musí vychádzať z väčšej
plochy a preto je potrebné použiť svetelné panely, ktoré pokryjú celé zorné
pole (perimeter) pacienta. Tieto liečebné panely sa dajú aj zapožičať na domáce
použitie. Terapeutické používanie je nutné konzultovať s lekárom a má
aj kontraindikácie ako je epilepsia alebo zelený zákal;
- okrem plnospektrálneho „bieleho“ svetla sa na špecifické liečebné účely
používa aj červené a modré svetlo.
Kde ľudia liečbu špeciálnymi lampami
môžu vyhľadať?
Okrem toho, že pracujem pre psychiatrickú
ambulanciu patriacu
mestu Košice, venujem sa aj súkromnej
praxi: individuálnej psychoterapii
mojich klientov, liečbe
AVS prístrojmi a liečbe psychických
porúch plnospektrálnym svetlom.
Moji klienti ma môžu vyhľadať
cez kontaktné údaje – mailom
alebo telefonicky, tieto údaje sú dostupné
aj na webových stránkach
www.psycholiecba.sk.
Srdečne
ďakujeme za
rozhovor, prajeme
veľa spokojných
pacientov!
Roman Levický
roman.levicky@svetgralu.sk
27
Svet Grálu
26 | 2010
TÉMA
Nepoznáme
28
Svet Grálu
26 | 2010
TÉMA
hodinu...Tomáš Výboch
Súdny deň sa blíži, koniec sveta je tu! Tieto slová počulo ľudstvo už mnohokrát, no
ani raz nedošlo k ich naplneniu. Proroctvá o konci sveta patria k tým najzaujímavejším,
ale i najobávanejším a napriek tomu, že žijeme v dobe materializmu, málokoho
nechávajú chladným. Možno to je tiež dôvod, prečo sa tejto téme médiá s takou obľubou
venujú i dnes. Na internetových stránkach sa vášnivo diskutuje o tajomnom roku
2012, dokonca sa objavujú ankety a stávky, či k niečomu významnému v tomto roku
dôjde. Tejto téme sa venuje bulvár, ale i seriózna tlač a ľudia o nej veľmi radi hovoria
a diskutujú. Naozaj teda bude čoskoro koniec sveta? Znamená len koniec starej a začiatok
novej doby? Možno tieto proroctvá brať vážne?
R
NIEKOĽKO
„KONCOV SVETA“
ok 1000 bol rokom, v ktorom najväčší
počet ľudí očakával koniec
sveta. Celá spoločnosť bola presvedčená
o tom, že sa Kristus vráti 1. januára
roku 1000. Už v decembri roku
999 sa všetci ľudia lúčili so svetom,
modlili sa a správali sa podľa toho, že
sú to ich posledné dni. Tovar sa zadarmo
rozdával chudobným, tisícky
veriacich odchádzali na východ do
Jeruzalema, aby sa stretli s Ježišom,
budovy ostali neopravené, obilie nezožaté
a kriminálnici boli prepustení
z väzení. Rok 999 prešiel do roku
1000, a nič sa nestalo.
V roku 1666 bol taktiež očakávaný
jeden z koncov sveta. Tento rok bol
príznačný najmä preto, lebo predstavuje
súčet prvého milénia a čísla šelmy
zo Zjavenia apoštola Jána. V tomto
roku zasiahol Londýn ničivý požiar
a mor. Zahynulo viac ako 100 000
ľudí. Avšak koniec sveta nenastal.
Jedným z najznámejších prorokov
a veštcov bol Nostradamus, ktorý
svoje proroctvá šifroval do štvorverší,
pretože mu v tom období za
hlásenie proroctiev hrozila od inkvizície
smrť upálením. Preto je interpretácia
mnohých z nich veľmi ťažká
a často mylná. Takou bola aj predpoveď
týkajúca sa roku 1999, ktorú si
mnohí vysvetľovali ako súdny deň.
„V siedmom mesiaci roku 1999, z neba
príde veľký kráľ hrôzy. Vzkriesi veľkého
kráľa z Mongolov. Pred a po
vláde Marta bude šťastne vládnuť“.
Toto proroctvo bolo veľmi často interpretované
ako presný čas apokalypsy.
Evidentne bol tento výklad nesprávny.
Dodnes sa ho nepodarilo
rozlúštiť, nedošlo totiž ani k žiadnej
očividnej hroznej katastrofe, ktorá
by mohla pripomínať niečo podobné.
A
BIBLICKÉ PROROCTVÁ
ko je teda zrejmé, ani jedno
z proroctiev hlásajúcich koniec
sveta sa nenaplnilo. Znamená
to teda, že týmto proroctvám nemáme
venovať žiadnu pozornosť
a zavrhnúť ich s myšlienkou, že sa
predsa nikdy nenaplnili a nenaplnia
sa ani teraz? Odpoveď znie – nie.
Mnohých ľudí sa často zmocňuje
akýsi nepokoj pri zmienke o konci
sveta. Tento nepokoj nie je vyvolaný
starými proroctvami, ale súčasným
dianím, ktoré je neprehliadnuteľne
rozdielne oproti minulosti. Každý
deň mnoho ľudí na vlastnej koži, ale
tiež z televíznych správ môže pozorovať,
ako živelné katastrofy zasahujú
rôzne časti zeme, ako sa národy búria
proti národom a všade vládne nepokoj,
vojny, bieda a iné nešťastia, ktoré
sa stále viac stupňujú. Každý to môže
pozorovať aj vo svojom osobnom živote.
Niet vlastne žiadnej oblasti,
o ktorej by sa dalo povedať, že v nej
ide všetko normálne a bez problémov.
Tým akoby sa napĺňali napríklad proroctvá
apoštola Pavla, ktoré hovoria
o „ostatných dňoch pred Súdom“:
„...v posledných dňoch nastanú
ťažké časy. Lebo ľudia budú milovať
samých seba, budú milovať peniaze,
budú chvastaví, namyslení,
rúhači, neposlušní, nevďační, bezbožní,
bezohľadní, bez lásky k dobru,
zradcovia, nerozvážni, vystatovační,
viac milujúci rozkoše ako Boha.
Budú mať výzor pobožnosti, ale jej
moc budú popierať.“ (2Tim 3,1-5)
Mnohých sa tieto slová ani nedotknú,
ani ich nezarazia práve preto,
že ich zmysel denne prežívajú a je
pre nich všedný. Proroctiev podobného
charakteru je nespočetné
množstvo a stále viac a viac ľudí ich
vzťahuje na súčasnú dobu. Mnohé
z nich sú spochybňované, no asi najviac
sú prijímané proroctvá, hlásané
Synom Božím – Ježišom Nazaretským,
ktorý čerpal z neporovnateľne
vyššieho zdroja poznania ako všetci
proroci a veštci. Keď sa ho jeho učeníci
pýtali, kedy príde ním ohlasovaný
koniec sveta, odpovedal im
podobenstvom: „Od figovníka si
vezmite poučenie: Keď už jeho vetvy
rašia a vyráža lístie, viete, že je leto
blízko. Tak i vy, až toto všetko uvidíte,
vedzte, že ten čas je blízko, predo
dvermi“ (Mt24, 32-33). Zároveň
však nabádal: „O onom dni a hodine
29
Svet Grálu
26 | 2010
TÉMA
30
Svet Grálu
26 | 2010
však nevie nikto, ani anjeli v nebi,
ani Syn, iba Otec sám“ (Mt24,36).
Z tohto jednoznačne vyplýva,
že presný dátum nie je nikomu
známy, teda ani Nostradamovi,
ani Mayom a ani indiánskemu
kmeňu Hopi. Proroctvám hlásajúcim
konkrétny „čas konca“ netreba
pripisovať význam, pretože sú
v skutočnosti rúhaním, keďže sa vyvyšujú
nad Syna Božieho, ktorý jednoznačne
povedal, že ten čas nepozná
nikto okrem samotného Boha.
Súčasné dianie k nám ale prehovára
jasnou a zreteľnou rečou, že
toto obdobie je blízko. Dokonca aj
tí ľudia, ktorí zavrhujú všetky predpovede
ako šarlatánstvo, môžu vidieť,
že udalosti, ktoré svet postihujú
každú hodinu, sú niečím
výnimočné, podstatne zosilnené a
oproti minulosti aj nahromadené.
Človek sa teda môže rozhodnúť. Ak
ho proroctvá z minulosti neoslovili
a súčasné dianie považuje za prirodzené
a bežné, pravdepodobne bude
pokračovať vo svojom zaužívanom
spôsobe života. Avšak tí ľudia, ktorých
sa uvedené dianie dotýka a vycítia
vážnosť doby, musia si položiť
otázku: Čo ďalej? Čo pre mňa osobne
táto doba znamená?
J
„SÍROVÉ JAZERO“
A „TISÍCROČNÁ RÍŠA“
e málo prameňov, v ktorých sa spomína,
že by skutočne malo dôjsť
k úplnému zničeniu sveta. Naproti
tomu, väčšina proroctiev hovorí, že
nadchádzajúce dianie skôr oznamuje
koniec určitého obdobia v dejinách
sveta a nastolenie novej doby, často
pomenovanej ako „Zlatý vek“, „Tisícročná
ríša“, alebo „Tretia ríša“. Táto
epocha je označovaná ako ríša šťastia
a mieru, akú Zem nikdy predtým
nezažila. Doba, v ktorej bude vládnuť
len Božia vôľa. To je jeden z dôvodov,
prečo sa mnohí apokalypsy neboja:
veria, že po skazonosnom dianí, ktorým
Zem teraz prechádza, ich čaká
táto ríša blaženosti. Veľmi často však
prehliadajú istú skutočnosť, ktorá
je nepreklenuteľnou podmienkou
vstupu do novej ríše a tou je zvestovanie,
podľa ktorého „Všetko musí
byť nové“. Tieto slová robia deliacu
čiaru medzi novou a starou dobou –
a všetko, čo nie je schopné naplniť
ich, musí zaniknúť v dianí, nazývanom
„Posledný súd“. V poslednom
súde nastane teda triedenie a oddelenie
správneho od nesprávneho. Toto
triedenie sa týka všetkých oblastí života,
či už zákonodarstva, súdnictva,
umenia, výchovy, vedy, zdravotníctva,
obchodu, priemyslu, techniky,
finančného systému a pod. Keďže
takmer všetko vo svete je pokrivené
a nesprávne, všetko sa musí zmeniť.
Predovšetkým sa však musí zmeniť
človek! On je totiž tým tvorom, ktorý
priniesol skazu do celého stvorenia.
Jeho konanie je príčinou všetkého
nešťastia, ktorým je stvorenie sužované
a ktoré sa mu v tejto epoche diania
vracia. Človek totiž nedbal na Božie
zákony, rozhodol sa konať proti
nim, podľa vlastnej mienky a vlastného
úsudku; to ho priviedlo do tejto
situácie, v ktorej väzí. Človek má
teda v tomto období poslednú šancu
na úplné obrátenie. A pozemské dianie
navôkol mu v tom pomáha. Núti
ho prehodnocovať doterajší život
a hľadať skutočné hodnoty. Že k tejto
zmene u väčšiny ľudí nedôjde dobrovoľne,
možno vyrozumieť aj z Jánovej
apokalypsy, opisujúcej mnohoraké
pohromy a súženia, ktoré
budú sužovať ľudstvo. Utrpenie je
totiž, žiaľ, často jediný spôsob, ktorý
človeka donúti k tomu, aby sa zmenil.
Koho však nezmení ani utrpenie,
o tom hovoria slová z Apokalypsy:
„Ale bojazlivým a neverným a ohavným
a vrahom a smilníkom a čarodejníkom
a modlárom a všetkým
luhárom bude ich diel v jazere, ktoré
horí ohňom a sírou, čo je druhá smrť.“
(Zj. Jána 21-8). Druhou smrťou sa
nemyslí telesná, ale duchovná smrť,
keď že pozemskú smrť možno označiť
len ako odloženie pozemského tela,
pričom duch ostáva naďalej existovať.
Duchovná smrť však znamená
zánik duchovnej podstaty človeka,
presnejšie povedané, ukončenie
jestvovania vedomého „Ja“, ktoré sa
nechcelo vradiť do zákonov stvorenia.
Je to „vymazanie z knihy života“.
Toto vedomie seba samého človek
získaval počas celej svojej existencie,
čo znamená, počas mnohých
tisícročí na tomto i v duchovnom
svete, a je teda namieste predpokladať,
že jeho zničenie nebude okamžité,
ale bude prebiehať dlhodobo
prostredníctvom ťažkých bolestí.
Azda sa niekoho môže zmocniť
strach a nepokoj pri pomyslení na
dianie, ktoré nás čaká. No tento nepokoj
môže znamenať začiatok duchovného
prebudenia, ktoré môže
vyústiť do vytrvalého duchovného
hľadania, hľadania cesty, ako splniť
to, čo stvorenie od človeka očakáva –
bezpodmienečné rešpektovanie Božích
zákonov. A pri tomto hľadaní
opäť dostáva na pomoc zvestovania
z minulých dôb; predovšetkým
zvesť, ktorá je zároveň varovaním
a pre ľudí dneška tým najdôležitejším
proroctvom. Je to zvestovanie
o Synovi Človeka.
P
SYN ČLOVEKA
red uskutočnením posledného
súdu bol ľudstvu prostredníctvom
biblických prorokov a mystikov
zvestovaný „Svetový učiteľ“ –
Syn Človeka, ktorý má ľuďom ešte
raz priniesť spásu, aby v Poslednom
súde nemuseli byť zavrhnutí.
V Zjavení Jánovom sa hovorí: „Hľa,
prídem skoro a moja odplata je so
TÉMA
mnou. Odplatím každému podľa
toho, ako jednal. (Zj 22,12). Tohto
svetového učiteľa prisľúbil aj sám
Ježiš. „Ešte mnoho vám mám povedať,
ale teraz to neznesiete. Keď
však príde On, Duch Pravdy, uvedie
vás do všetkej pravdy... (Ján 16,7-8).
Syn Človeka je teda duchovným učiteľom,
ktorý má ukázať ľuďom správny
smer, akým sa majú uberať ak chcú
nájsť večné šťastie. Zároveň však prináša
súd, prostredníctvom ktorého
sa má každému človeku vrátiť všetko,
čo kedy myslel, hovoril a konal. Príchod
Syna Človeka bol prorokovaný
nespočetne veľa krát mnohými prorokmi
a zvestovateľmi. Aj uvedené
Nostradamove proroctvo pravdepodobne
hovorí o tomto zasľúbení:
„Zástavy sa sklonia v slávnostnej
nádhere, keď príde veľký Zákonodarca.
Šialené zabíjanie. Ponížených
povýši, búriacich potrestá. Na
zemi sa nenarodí jemu podobný.“
Syn Človeka je teda nositeľ Pravdy,
prostredníctvom ktorého sa má
ľudstvu zvestovať nové a úplné poznanie.
Má to byť tá istá pravda, to
isté vedenie, ktoré kedysi priniesol
Kristus, avšak má byť úplné a všeobsiahle.
Toto poznanie zachráni
tých, ktorí sa ešte v poslednej chvíli
rozhodnú žiť podľa Božích prikázaní.
Pre týchto jednotlivcov sa stane spásou
a vyvedie ich zo všetkých omylov
doterajších názorov až k pravému
poznaniu Boha a úcte k nemu.
Možno si niekto povie, že potom je
všetko jednoduché. Ak totiž príde
niekto taký výnimočný, určite to
bude vopred zvestované, bude robiť
zázraky ako Ježiš a potom netreba
robiť nič iné, ako ho počúvať.
Tomuto tvrdeniu odporuje mnohé.
Ak by to totiž bolo tak, nebolo by potrebné
robiť nič iné, len každý deň
pozerať správy a hľadať tohto vyvoleného.
Avšak podľa správania sa
dnešných ľudí, ak by sa dnes niekto
taký objavil, bol by každopádne
najskôr označený za falošného proroka,
rúhača, presne tak, ako bol kedysi
takto označený sám Ježiš – Syn
Boží a kvôli čomu bol nakoniec aj zavraždený.
Ježiš síce varoval, že „povstanú
falošní kristovia a falošní proroci
a dajú veliké znamenia a budú
robiť zázraky“, zároveň však nabádal
k veľkej ostražitosti, pretože falošní
proroci sa majú objaviť v tej istej
dobe, keď sa objaví aj Syn Človeka.
Vyzýval tak ľudí k vecnému skúmaniu
všetkého prichádzajúceho a nie
k nepremyslenému odsúdeniu každého
nového učenia a poznania, ako
sa to deje dnes. Vedel totiž, že jednou
z najväčších slabostí ľudí je lenivosť
myslenia a posudzovanie
plné predsudkov. Táto kliatba dnes
ťažko na ľudí dolieha, pretože všetko
nové je odsúvané bokom a označované
ako rúhanie. Preto pravdepodobne
ani Syna Človeka mnohí nespoznajú.
To dal jasne najavo aj Ježiš:
„A ako bolo za dní Noeho, tak
bude aj za príchodu Syna Človeka:
lebo ako v tých dňoch pred potopou
jedli a pili, ženili sa a vydávali
až do toho dňa, ktorého vošiel Noe
do korábu, a nezvedeli, až prišla
potopa a všetkých zachvátila: tak
bude aj za príchodu Syna Človeka...
Teda bdejte, lebo neviete v ktorú hodinu
a v ktorý deň príde váš Pán.“
Aj v podobenstve o pochabých pannách
sa Ježiš symbolicky zmieňuje
o správaní sa ľudí počas príchodu
Syna Človeka. V podobenstve ho polovica
z ľudí nespoznala zavčasu, pretože
nemali vo svojich lampách olej –
teda schopnosť správneho úsudku
prostredníctvom jasného vnútorného
cítenia. Toto podobenstvo zároveň
upozorňuje, že spoznať Syna Človeka
treba v dostatočnom časovom predstihu.
Nestačí ho len „uznať“, ale ním
prinesené poznanie uviesť do svojho
života a tým sa „stať novým“. Tomu
je vyhradený určitý časový úsek. Znie
to teda neuveriteľne, že niekto taký
dôležitý bude mnohými ľuďmi nespoznaný,
a predsa – podľa Ježišovho
podobenstva – to bude tak.
Žijeme v dobe, ktorá núti človeka
hľadať – hľadať pravé ľudstvo
v sebe samom a prebudiť ho k životu.
Vlastnými silami už túto cestu človek
nemôže nájsť, je príliš zapletený
do svojich omylov. Preto potrebuje
nové poznanie, ktoré mu cestu ukáže.
Ak toto nové poznanie bude hľadať,
celkom určite ho nájde. Toto poznanie
však musí hľadať sám, musí byť
poháňaný neúnavným vnútorným
chcením. Nemôže mu ho sprostredkovať
ani cirkev, ani rodina, ani priatelia.
Každý sám, vo svojom vnútri na
základe vlastného skúmania a zvažovania
môže spoznať, kde sa nachádza
skutočná pravda. A ak túto
pravdu nájde, potom mu už stačí iba
ju nasledovať. Potom sa nebude musieť
ničoho báť, pretože pri poznávaní
zákonov stvorenia pochopí, že
všetko, čomu v živote musí čeliť, je
spravodlivé a všetko vo stvorení mu
len pomáha, pokiaľ sa bude snažiť žiť
správne, podľa najlepšieho svedomia.
A tým získa dôveru v Boha. Táto dôvera
ho uchráni pred mnohým súžením
a neumožní ničomu, aby ho
zlomilo. Taký človek sa Apokalypsy
nemusí báť; pre neho bude predzvesťou
novej, svetlejšej doby.
Tomáš Výboch
tomas.vyboch@svetgralu.sk
Literatúra:
• Herbert Vollmann: Náboženská témata
v novém pohledu
• Stephen Skinner: Tisíciletá proroctví
• Vághidi Ferenc: Nostradamus – proroctví
na dvacáté století
• www.mysteria.sk
31
Svet Grálu
26 | 2010
Vianoce
Abd-ru-Shin
… V súčasnosti sa koná mnoho bohoslužieb
na pamiatku narodenia Syna
Božieho. Prebehnite v duchu alebo
v spomienkach po kostoloch všetkých
cirkví a dajte pri tom prehovoriť
svojmu citu. Rozhodne sa odvrátite
od zhromaždení, nazývaných
bohoslužbami!
V prvom okamihu je človek prekvapený,
že hovorím takýmto spôsobom.
Nevie, čo tým chcem povedať.
Ale to všetko iba preto, že sa dosiaľ
nikdy natoľko nenamáhal, aby sa
zamyslel nad slovom „bohoslužba“
a potom to porovnal s úkonmi, nazývanými
bohoslužbou. Brali ste to
jednoducho ako mnohé, čo pretrváva
zo zvyku po stáročia.
Lenže slovo „bohoslužba“ je také
jednoznačné, že vôbec nemôže byť
používané v nesprávnom zmysle, pokiaľ
človek neprijíma stáročný zvyk
zakaždým ľahostajne a bez všetkého
32
Svet Grálu
26 | 2010
Nasledujúci úryvok z prednášky „Vianoce“ ponúka náhľad do diela „Vo Svetle
Pravdy – Posolstvo Grálu“ od Abd-ru-shina (Oskar Ernst Bernhardt 1875-1941),
ktoré zodpovedá základné otázky o narodení a smrti, o osude a poznávaní
Boha. Poznanie prameniace z „Posolstva Grálu“ je nadčasové a stojí nad
všetkými konfesiami. Autor odporúča čítať prednášky v stanovenom poradí.
ho nerozširuje ďalej. Čo sa teraz
označuje ako bohoslužba, je v najlepšom
prípade modlitba, spojená s ľudskými
pokusmi o výklad tých slov,
ktoré ako slová Syna Božieho boli až
neskoršie napísané ľudskou rukou.
Na tejto skutočnosti sa nedá nič
meniť. Nijaký človek nemôže protirečiť
takým výrokom, ak sa chce zachovať
čestne voči sebe a voči tomu,
čo sa skutočne stalo. Predovšetkým,
ak nebude príliš lenivý o tom dôkladne
porozmýšľať a ak nebude používať
prázdne heslá, ospravedlňujúc
samého seba tým, že ich dostal od
druhých.
A predsa je práve teraz slovo „bohoslužba“
svojím spôsobom príliš
živé a samo od seba hovorí k ľuďom
tak zreteľne, že iba pri troške citu
sotva by mohlo byť použité pre niečo
také, čo sa tým ešte aj dnes označuje.
I napriek tomu, že pozemský človek
sa nazdáva byť veľmi pokrokový.
Bohoslužba sa musí živo rozvíjať,
ak sa to slovo má stať skutočnosťou,
a to so všetkým, čo prechováva v sebe.
Musí sa prejaviť v živote. Ak sa spýtam,
čo vy, ľudia, rozumiete pod službou,
teda pod slúžením, potom nebude
nikto, kto by odpovedal inak, než
slovom: pracovať! To jasne spočíva už
VIANOCE
v slove „služba“. Niečo iné si pritom
vôbec nie je možné ani predstaviť.
Služba Bohu na zemi nie je prirodzene
tiež nič iné ako pracovať tu na
zemi v zmysle Božích zákonov, v nich
sa zachvievať a pozemsky byť činný.
Premieňať vôľu Božiu na zemi v čin!
A to chýba všade!
Kto sa však snaží svojou pozemskou
činnosťou slúžiť Bohu? Každý
myslí pri tom iba sám na seba. Čiastočne
ešte na tých, ktorí sú mu pozemsky
blízki. Ale on si myslí, že
slúži Bohu, keď sa k nemu modlí!
Porozmýšľajte len raz sami, v čom
vlastne spočíva to slúženie Bohu? Je
to skôr všetko iné, len nie slúženie!
Taká je jedna časť dnešných tzv. bohoslužieb,
obsahujúca modlitbu. Tá
druhá, t. j. výklad Slova, napísaného
ľuďmi, môže byť zase považovaná len
za poučovanie tých, ktorí sa pritom
skutočne namáhajú to pochopiť. Ľahostajní
a povrchní neprichádzajú
tak či tak do úvahy.
Nie celkom neprávom sa hovorí
„navštíviť“ služby Božie alebo „zúčastniť“
sa ich. To sú tie pravé výrazy
pre to, hovoria samy za seba!
Lenže službu Bohu má človek vykonávať
sám, a nie stáť stranou. „Prosenie“
nie je slúženie; lebo prosením
chce človek obyčajne od Boha niečo
dostať. Boh má pre neho niečo vykonať,
čo je vlastne ďaleko vzdialené
od pojmu „slúženie“. A tak prosenie
a modlenie nemá so službou Bohu
nič spoločné!
To bude azda každému človeku bez
všetkého zrozumiteľné. Všetko musí
mať predsa zmysel, čo človek na zemi
robí. Nemôže zneužívať darovanú
mu reč, ako chce, bez toho, že by mu
to nespôsobilo škodu. Pred tým ho
nemôže zachrániť ani to, že nenadobudol
nijaké znalosti o moci, spočívajúcej
v ľudskom slove.
Je to jeho chyba, keď to zmešká!
A potom je podrobený účinkom falošného
používania slov, čo mu bude
na prekážku, miesto k podpore. Samočinné
tkanie všetkých prazákonov
stvorenia sa nezastaví a ani nezaváha
pred tým, čo ľudia zanedbali.
Všetko, čo bolo vložené do stvorenia,
pôjde svojou cestou s najneochvejnejšou
presnosťou.
To je ono, na čo ľudia nikdy nepomyslia
a ku svojej škode ani nedbajú.
Prejaví sa to vždy primerane i v tých
najmenších, najbezvýznamnejších
veciach.
Aj nesprávne označenie zhromaždenia
slovom „bohoslužba“ prispelo
tiež mnoho k tomu, že pravú službu
Bohu ľudia nevykonávali. Každý
z nich sa totiž domnieval, že urobil
už dosť, keď navštívil takéto bohoslužby,
čo však nikdy nebolo pravou
službou Bohu. —
Nazvite tieto zhromaždenia hodinou
spoločného uctievania Boha, to
by sa aspoň priblížilo tomu zmyslu
a do určitej miery by ospravedlňovalo
hodiny, zvlášť venované na ten
účel, aj keď sa uctievanie Boha môže
prejaviť tiež každým pohľadom, každou
myšlienkou a skutkom.
Nejeden človek si teraz hádam pomyslí,
že to nie je vôbec možné, bez
toho, že by to nepôsobilo vyumelkovane,
príliš násilne. Lenže to nie
je tak. Čím viac sa bude prejavovať
pravé uctievanie Boha, tým prirodzenejší
sa stane človek vo všetkom
svojom správaní, dokonca vo svojich
najjednoduchších pohyboch. Bude sa
potom zachvievať v úprimnej vďake
ku svojmu Stvoriteľovi a požívať milosti
v najčistejšej forme.
Preneste sa teda dnes, v tento vianočný
sviatok, na niektorú pozemskú
bohoslužbu.
Jasavá vďaka a blaženosť by sa mali
zachvievať v každom slove za milosť,
ktorú tým Boh kedysi preukázal ľuďom.
Pokiaľ sa táto milosť medzi
ľuďmi vôbec vie oceniť, pretože úplne
pochopiť jej skutočnú veľkosť, to ľudský
duch nikdy nedokáže.
To však budeme všade hľadať
márne. Chýba radostný vzlet k svetlým
výšinám! Niet ani stopy po jasavej
vďake. Často badať dokonca ešte
tieseň, prameniacu z rozčarovania,
ktorú si človek nevie vysvetliť.
Len jedno možno nájsť všade,
niečo, čím sa vyznačuje druh bohoslužieb
akýchkoľvek vyznaní, vyryté
obrazne akoby najostrejším rydlom,
pretože núti k zvukovému stelesneniu
všetkého toho, čo sa zachvieva
v bohoslužbe. Hlasmi všetkých kazateľov
sa ťahá odriekavanie ako
žalostný zvuk, ktoré stálym opakovaním
unavuje a kladie sa ako šedý
závoj na usínajúce duše.
Služba Bohu na zemi
nie je nič iné
ako pracovať tu
na zemi v zmysle
Božích zákonov
Niekedy to znie aj ako skryté nariekanie
nad niečím strateným! Alebo
nad niečím nenájdeným! Choďte
tam sami a počúvajte. Všade sa
s týmto zvláštnym, nápadným javom
stretnete.
Ľudia si to neuvedomujú, a odriekavajú
slová len zo zvyku.
A v tom spočíva pravda. Vyplýva
to z toho, napriek tomu, že by to
rečník chcel a ukazuje celkom zreteľne,
akým spôsobom sa to všetko
zachvieva. O radostnom povznesení
nahor tu nemôže byť ani reči,
ani o zanietenom vzplanutí. Skôr je
to ako stiesnené chabé tlenie, ktoré
nemá silu preraziť voľne nahor.
Kde sa kazateľ nedá pritom „uniesť“
malátnym zachvievaním týchto bohoslužieb,
keď sa ho to nedotkne,
čo by rovnako znamenalo určitú
vlažnosť alebo vedomý postoj stranou,
tam sa všetky slová budú zdať
33
Svet Grálu
26 | 2010
prehnane vznešené, čo sa podobá na
zvučiaci kov, chladný, bez vrúcnosti,
bez presvedčenia.
V oboch prípadoch chýba žiar
presvedčenia. Chýba sila víťazného
vedenia, ktoré chce o tom zvestovať radostným
plesaním všetkým blížnym!
Učiňte všetko,
čo myslíte a konáte,
jedinou službou Bohu!
Ak sa podobne ako u slova „bohoslužba“
použije mylné pomenovanie
pre niečo, čoho obsah je iný,
než vyjadruje slovo, potom sa táto
chyba prejaví. Sila, ktorá by sa mohla
pritom vyvinúť, je zničená už v zárodku,
použitím nesprávneho označenia.
Nemôže ožiť nijaké skutočné
a jednotné zachvievanie, pretože dotyčným
slovom vznikol iný pojem,
ktorý sa potom nesplní. Vykonávanie
bohoslužby stojí v protirečení s tým,
čo ako obraz vyvolávajú v najvnútornejšom
cítení ľudského ducha slová
„služba Bohu“.
Choďte a učte sa a čoskoro poznáte,
kde sa vám podáva pravý chlieb života.
Predovšetkým využívajte spoločné
zhromaždenia ako hodiny posvätného
uctievania Boha. Ale službu
Bohu preukazujte celým svojím bytím
v živote samom. Lebo tým máte
radostne slúžiť svojmu Stvoriteľovi,
vďační za milosť, že smiete byť!
Učiňte všetko, čo myslíte a konáte,
jedinou službou Bohu! Potom
vám to prinesie ten mier, po
ktorom túžite. A keď vás budú ľudia
aj ťažko utláčať, či už zo závisti,
zo zlomyseľnosti alebo z nízkych
pohnútok, vy vždy ponesiete
v sebe mier a ten vám dá nakoniec
prekonať všetky ťažkosti!
34
Svet Grálu
26 | 2010
Hodnoty
ktoré vás prekvapia
Vo svetle Pravdy,
Posolstvo Grálu
3 v 1 MP3
• zvukový záznam všetkých troch zväzkov
• dĺžka záznamu 48:33 h.
• DVD – formát MP3
Knižný titul „Vo Svetle Pravdy – Posolstvo
Grálu“ je dielo, ktoré objasňuje duchovné deje
týkajúce sa ľudského bytia v súvislostiach,
ktoré doteraz neboli známe. Dotýka sa častých
otázok a tém, s ktorými sa v duchovnej
oblasti stretávame, ako napríklad: čo je osud,
ako sa prejavuje slobodná vôľa človeka a zákon
spätného pôsobenia alebo karma, čo je
to duch a duša, zákony vo stvorení, poslanie
Syna Božieho a mnohé iné.
Autor v 168 prednáškach, ktoré na seba svojím
obsahom vzájomne nadväzujú, podáva obraz
celého stvorenia. Logický sled myšlienok
uľahčuje pochopenie – aj sám autor v úvode
k Posolstvu Grálu čitateľa výslovne vyzýva
k tomu, aby „toto vecné skúmal vecne“.
Bežná cena: 26,25 €
Cena pre predplatiteľa Sveta Grálu: 25,50 €
DVD si môžete objednať prostredníctvom priloženého objednávacieho kupónu na konci časopisu,
alebo v našom on-line obchode na stránke www.svetgralu.sk
35
Svet Grálu
26 | 2010
PRÍRODA
SKRYTÝ NÁROD
Gnómovia a elfovia na Islande
Christopher Vasey
36
Svet Grálu
26 | 2010
sland je známy vďaka jedinečnej kráse svojej
I krajiny – a tiež tým, že si jeho obyvatelia zachovali
živý vzťah k prírodným bytostiam. Presvedčenie
o existencii sveta gnómov a elfov vedie dodnes
k zvláštnej forme spolupráce: Islanďania sa vyhýbajú
stavbám domov alebo ciest na určitých miestach,
ktoré patria „skrytému národu“.
VIAC NEŽ LEN
SILA TRADÍCIE
Rozprávky a legendy, ktoré pojednávajú
o gnómoch, elfoch a iných prírodných
bytostiach, nájdeme všade
na svete. Ale nikde inde na svete, iba
tu na Islande berú tieto bytosti ako
realitu, s ktorou je nutné počítať.
Podľa jednej štúdie uvádza 5 %
Islanďanov, že také bytosti videli
a 55 % je presvedčených o ich existencii,
alebo ju prinajmenšom považujú
za vysoko pravdepodobnú.
A skutočne: keď sa spýtate Islanďanov
na prírodné bytosti, vypočujete
si určite mnoho príbehov, ktoré sa
stali ich príbuzným alebo známym:
babička si spomína na elfov, ktorých
videla poletovať v kvetinách; malé
dievčatko sa pýta svojho otca, ktože
sú tí mužíčkovia, ktorí sa tak činia
všade po ich záhrade; mladík, ktorý
sa ocitol kvôli ťažkej infekčnej chorobe
na pokraji smrti, si spomína na
„skupinu doktorov“, ktorí ho v noci
navštívili, aby mu pomohli – tajomných
lekárov, ktorých v nemocnici
nikto nevidel. Tieto bytosti, pre priemerného
človeka neviditeľné, označujú
Islanďania ako „skrytý národ“
a vychádzajú z toho, že sa starajú
o prírodu, no diskrétnym spôsobom
zasahujú i do života ľudí, či už v bytoch,
záhradách alebo v stajniach.
Podľa Islanďanov tento „skrytý národ“
tvoria rôzne bytosti, z ktorých
najdôležitejší sú elfovia, trpaslíci, rusalky
a škriatkovia.
Pritom nejde len o pevne zakorenenú
vieru. V presvedčení, že prírodné
bytosti skutočne existujú, im
Islanďania ponechávajú aj ich životný
priestor, ktorý by mal zostať
nedotknutý. Preto objavíte tu a tam
cesty, ktoré tvoria nečakané zákruty,
menia náhle svoj smer alebo počet
jazdných pruhov, aj keď na to nie sú
nejaké „reálne“ dôvody. Dôvod je
častokrát prostý: pri stavbe cesty sa
37
Svet Grálu
26 | 2010
PRÍRODA
bral ohľad na skalný blok alebo na
kopec, ktorý obýva elf alebo gnóm.
Napríklad cesta, ktorá vedie
k úpätiu horského masívu Kerlingarfjöll
v centre Islandu, robí tesne
pred parkoviskom nečakanú okľuku
okolo neveľkého brala. Za normálnych
okolností by bola takáto
prekážka presunutá alebo odstrelená
– tu však došli technici k záveru,
že to neurobia. Skala bola totiž obývaná
škriatkom.
Alebo: jedna cesta, vedúca z hlavného
mesta Reykjavík na predmestie,
sa náhle zužuje z dvoch pruhov
na jeden. Aby sa vyhla tesnej
blízkosti skalnatého kopca, v ktorom
žijú elfovia, bola cesta v tomto
mieste zúžená.
Určité miesta preto zostávajú pre zástavbu
tabu.
Na hlavnej ulici mesta Grundarfjördur
neexistuje napríklad žiadny
dom s popisným číslom 84. Domy
s číslami 82 a 86 sú oddelené pásom
zeme, ktorá je chránená ako prírodné
územie: túto parcelu obýva elf.
Aj v jednej predmestskej štvrti
Reykjavíku obecný úrad najskôr povolil
výstavbu domu na určitej parcele.
Ale dom s popisným číslom 102
v tejto ulici predsa len nestojí. Stavebné
povolenie bolo zrušené, aby sa
„zabránilo mrzutostiam“. Obecnému
úradu bolo totiž „oznámené“, že túto
parcelu obýva skupina elfov.
Takéto informácie sú odovzdávané
za pomoci jasnozrivých ľudí,
„pahorok elfov“ uchránil – čo by sme
mohli pokladať za prejav zastaralej
viery. Ale Islanďania majú preukázateľne
dobré dôvody, aby s prírodnými
bytosťami počítali. Početné životné
skúsenosti ich totiž poučili, že vypočuť
varovanie sa vyplatí, inak môžu
prísť väčšie „nepríjemnosti“.
To zažili napríklad podnikatelia
v stavebníctve, ktorí chceli v jednom
centre „skrytého národa“ zriadiť
prázdninovú dedinu: po zahájení
stavby robotníci aj stroje pracovali
už niekoľko týždňov, ale práce akosi
vôbec nenapredovali. Nič nebolo
ako obvykle: nekonečný rad ťažkostí,
prekážok a nehôd spomaľoval
realizáciu projektu. Tak sa napríklad
zrútil 50-tonový bager do priekopy…
Na Islande sa berie ohľad na miesta dôležité pre prírodné bytosti
V okrese Hegranes mala byť kvôli
stavbe cesty odstránená výbušninou
skalnatá prekážka. Ani tu k odstrelu
nedošlo. Zodpovedný stavbyvedúci
mal v noci sen, že tu žijú elfovia,
ktorí sa silno vzopreli proti tomuto
zámeru. Podobné varovania dostali
aj iné osoby, ktoré sa stavbou zaoberali,
až bola napokon vôľa elfov rešpektovaná.
Trasa bola nanovo vytýčená
tak, že pretínala hrebeň strmým
stúpaním.
Takisto pri stavbe domov a budov
sa berie ohľad na skrytý národ.
38
Svet Grálu
26 | 2010
ktorí môžu komunikovať s prírodnými
bytosťami a tak od nich dostávať
zodpovedajúce posolstvo. Priania
skrytého národa sú často dávané na
vedomie aj prostredníctvom intuície,
predtúch alebo snov určitých ľudí.
IDE O TO – „VYVAROVAŤ
SA HNEVU“
Možno nás prekvapuje, že na Islande
sa k takýmto informáciám pristupuje
vážne a prijímajú sa opatrenia, aby sa
dvakrát po sebe! Stavbyvedúci za 30
rokov svojej praxe nič podobné nezažil
a stál pred záhadou.
Potom bola na obhliadku krajiny
pozvaná osoba, ktorá mala schopnosť
vidieť prírodné bytosti a komunikovať
s nimi. Skutočne vyšlo
najavo, že oblasť, kde sa mala stavať
prázdninová dedina, bola husto obývaná
gnómami, rusalkami a škriatkami,
ktorí sa tomuto zámeru vehementne
vzopreli a drobnými
nepríjemnosťami spôsobovali problémy
a oneskorenia.
PRÍRODA
Podobných skúseností existuje celý
rad a podporujú názor, že pri všetkých
projektoch stavieb sa vyplatí
brať ohľad na životný priestor prírodných
bytostí. Mnohí Islanďania si napríklad
prizvú jasnozrivého človeka,
kým začnú so stavbou nového domu.
Aj pri verejných stavbách sa zvykne
brať ohľad na skrytý národ, aby sa
predišlo neskorším nepríjemnostiam.
REAGUJÚ
PRÍRODNÉ BYTOSTI
ROVNAKO AKO ĽUDIA?
Keď počujeme rozprávať o varovaniach,
ktoré vychádzajú od prírodných
bytostí, a o úsilí, ktoré musia
vynaložiť na to, aby si napríklad udržali
nejaký pahorok alebo skalu, tak
nám skrytý národ pripadá veľmi podobný
ľuďom, a na ľuďoch aj veľmi
závislý. Údajne tak môžu na stavenisku
vzniknúť problémy aj preto,
že napríklad nejaký gnóm si toto
miesto obľúbil a nechce ho opustiť,
alebo že stavba dokonca ohrozuje
jeho život.
Kto sa však trochu zaoberá prírodnými
bytosťami asi vie, že si ich
život a činnosť nemáme predstavovať
príliš poľudštene. Prírodné bytosti
nie sú žiadni ľudskí duchovia.
Sú iného, bytostného druhu, a majú
preto aj odlišné schopnosti.
Veľký rozdiel spočíva v schopnosti
vôle: človek má slobodnú vôľu; môže
preto robiť rozhodnutia, ktoré idú
často proti tvorivému pôsobeniu
prírodných zákonov, proti tomu, čo
je vždy dobré a spravodlivé, logické
a múdre. Prírodné bytosti naproti
tomu túto schopnosť slobodného
rozhodovania nemajú, vždy konajú
v súlade s prírodnými zákonmi. Ich
vôľa a pôsobenie vyžaduje a podporuje
výlučne vývoj v prírode a nechce
presadzovať osobné potreby a požiadavky.
Každý druh zo skrytého
národa má pritom svoju oblasť pôsobenia:
pre elfov sú to kvety a rastliny,
pre gnómov kamene a skaly, pre
rusalky je to voda, atď. Prírodné bytosti
však nie sú, ako uvádzajú viaceré
správy, pevne viazané na svoje
obydlia.
Keď nejakej skale hrozí zničenie,
nie je tým ohrozený život gnóma,
ktorý v nej žije.
Prírodné bytosti svojím spôsobom
podporujú všetky procesy rastu
a premeny, ktoré sa v prírode odohrávajú.
Tvoria a udržiavajú to, čo my
pozorujeme ako prírodnú charakteristiku
nejakej krajiny, všetky lúky,
lesy, skaly, kopce a potoky. Všetko
v prírode je múdro organizované
a budované – v každej oblasti; nič nie
je dielom náhody. Rozmanité prvky
krajiny, skaly a kopce, sú obzvlášť dôležité
na dosiahnutie celkovej energetickej
rovnováhy.
Keď sú tieto významné miesta
ohrozené ľuďmi, reagujú prírodné
bytosti v rámci svojich možností
– varovaním, alebo tak, že pôsobia
proti uskutočneniu zámeru.
Ľudská práca v prírode sa darí tým
viac, čím lepší je vedomý alebo i nevedomý
kontakt s prírodnými bytosťami.
Ako ukazuje príklad prázdninovej
dediny – dielo napreduje len
pomaly a s prekážkami, keď nemá
ich podporu.
Nie sú to teda „osobné priania“,
ktoré vedú prírodné bytosti k tomu,
aby chránili určité miesto, ale nadradené
dôvody, podliehajúce prírodným
zákonom.
PREČO PRÁVE
NA ISLANDE?
Keď berieme do úvahy všetky tieto
skutočnosti, napadá nás otázka,
prečo – z globálneho pohľadu – reagujú
prírodné bytosti na také nevýznamné
miestne udalosti často tak
energicky a na skutočne rozhodujúce
zaťažovanie životného prostredia,
ako je znečištenie mora alebo ničenie
dažďových lesov, zdanlivo vôbec.
Ale áno, je to iba zdanie! Oni reagujú
a varujú, ako opakovane zdôrazňujú
ľudia, ktorí sú so skrytým
národom v kontakte. Ale keď zostávajú
tieto varovania bez povšimnutia,
pretože väčšina dnešných ľudí stratila
živú vieru v prírodné bytosti, potom
je akákoľvek forma spolupráce
nemožná – s výnimkou miest, kde
ešte určitá otvorenosť existuje, a to
je práve na Islande.
Tu sú ľudia voči skrytému národu
takí otvorení zrejme preto, že mimoriadne
prírodné podmienky, ktoré
túto krajinu utvárajú, ich naučili
obozretnosti.
Na Islande se strieda počasie extrémne
rýchlo. Horúce vetry z prílivu
môžu v krátkom okamihu vystriedať
ľadové vetry zo severu.
V lete je takmer 24 hodín denne
svetlo, zima naproti tomu je tmavá
a chmúrna, slnko takmer vôbec nesvieti,
alebo prejde len krátko nad
horizontom. Vysoké vrcholky hôr sú
po celý rok pokryté snehom, zatiaľ čo
v nížinách tryskajú horúce pramene
a gejzíry. Početné sopky sú stále aktívne
a denne zemou otriasajú malé
až stredné záchvevy. Život v takýchto
podmienkach robí ľudí citlivejšími
a udržiava v nich vnútornú otvorenosť
k pôsobeniu prírody – aj voči
bytostiam, ktoré v nej žijú, k skrytému
národu.
Christopher Vasey
christopher.vasey@svetgralu.sk
39
Svet Grálu
26 | 2010
FOTOREPORTÁŽ
40
Svet Grálu
26 | 2010
ISLAND
Þingvellir (Þing = parlament, vellir = lúka) – toto miesto je považované
z kultúrneho a historického hľadiska za jedno z najvýznamnejších na
Islande. V tejto oblasti vznikol v roku 930 Alþingi, jeden z najstarších
parlamentov na svete, ktorý fungoval až do roku 1789.
I
sland je ostrov v severnom Atlantiku,
v jednej z najčistejších oblastí
v Európe. Je veľmi riedko osídlený
– žije tu asi 300-tisíc obyvateľov,
pričom centrálne oblasti Islandu sú
neobývané a okrem krátkeho islandského
leta úplne neprístupné.
Základným pilierom islandského
hospodárstva je námorný rybolov,
alebo ako hovoria Islanďania „Lífíd
er saltfiskur“, teda „Život je haring“.
Okrem toho sa na Islande chovajú
ovce a hovädzí dobytok. Kvôli krátkemu
letu a nedostatku slnečného
svetla (v zime slnko vychádza len
na 3 hodiny) nie je Island vhodný na
poľnohospodárstvo, ale vďaka geotermálnej
energii sa i pri polárnom
kruhu pravidelne zbiera tropické ovocie
a kvety z vykurovaných skleníkov.
Aj keď sa to v dnešnej modernej
dobe môže zdať neuveriteľné, na Islande
sa doposiaľ uchovala živá viera
v škriatkov a elfov. Huldufólk čiže
„skrytý ľud“ je pevnou súčasťou islandského
folklóru. Prieskumy opakovane
ukazujú, že väčšina Islanďanov
verí v elfov, a mnohí ich niekedy
aj videli. Preto sa aj pri stavbách prihliada
na priania elfov a stavitelia
sa vyhýbajú miestam, ktoré obýva
„skrytý ľud“ 1 . Na druhej strane, i na
Islande miestni začali využívať túto
vieru na rozvoj turizmu. Usporadúvajú
sa výlety na miesta preslávené
výskytom elfov, kde podľa sprievodcu
môžete dokonca elfov počuť spievať.
Čo na tento obchod hovoria samotní
elfovia, sa nám zistiť nepodarilo. Posúďte
však sami, aká
nádherne rozprávková
krajina na Islande
naozaj je.
Jana Straková
jana.strakova@svetgralu.cz
1. Lyall, Sarah (2005-07-13). „Building
in Iceland? Better Clear It With the Elves
First“. The New York Times. http://www.
nytimes.com/2005/07/13/international/
europe/13elves.html.
41
Svet Grálu
26 | 2010
Geotermálna oblasť Seltún. Obláčiky pary stúpajúce zo zeme sú na Islande bežným javom.
Skleníky vykurované geotermálnou energiou
41
41
41
41
41
41
41
41
41
41
41
41
41
41
41
41
41
41
41
41
41
41
41
41
41
41
41
41
41
41
41
41
41
41
41
41
41
41
41
41
41
41
41
41
41
41
41
41
41
41
41
41
41
41
41
41
41
41
41
41
41
41
41
41
4
Sv
Sv
Sv
Sv
Sv
Sv
Sv
Sv
Sv
Sv
Sv
Sv
Sv
Sv
Sv
Sv
Sv
Sv
Sv
Sv
Sv
Sv
Sv
Sv
Sv
Sv
Sv
Sv
Sv
Sv
Sv
Sv
Sv
Sv
Sv
Sv
Sv
Sv
Sv
Sv
Sv
Sv
Sv
Sv
Sv
Sv
Sv
Sv
Sv
Sv
Sv
Sv
Sv
Sv
Sv
Sv
Sv
Sv
Sv
Sv
Sv
Sv
Sv
Sv
Sv
Sv
Sv
Sv
Sv
Sv
Sv
Sv
Sv
Sv
Sv
Sv
Sv
Sv
Sv
Sv
Sv
S et
et
et
et
et
et
et
et
et
et
et
et
et
et
et
et
et
et
et
et
et
et
et
et
et
et
et
et
et
et
et
et
et
et
et
et
et
et
et
et
et
et
et
et
et
et
et
et
et
et
et
et
et
et
et
et
et
et
et
et
et
et
et
et
et
et
e
Grá
rá
rá
rá
rá
rá
rá
rá
rá
rá
rá
rá
rá
rá
rá
rá
rá
rá
rá
rá
rá
rá
rá
rá
rá
rá
rá
rá
rá
rá
rá
rá
rá
rá
rá
rá
rá
rá
rá
rá
rá
rá
rá
rá
rá
rá
rá
rá
rá
rá
rá
rá
rá
rá
rá
rá
rá
rá
rá
rá
rá
rá
rá
rá
rá
rá
rá
rá
rá
rá
rá
rá
rá
rá
rá
rá
rá
rá
rá
rá
rá
rá
rá
rá
rá
rá
rá
rá
rá
rá
rá
rá
rá
rá
rá
rá
rá
rá
rá
rá
rá
rá
rá
rá
rá
rá
rá
rálu
lu
lu
lu
lu
lu
lu
lu
lu
lu
lu
lu
lu
lu
lu
lu
lu
lu
lu
lu
lu
lu
lu
lu
lu
lu
lu
lu
lu
lu
lu
lu
lu
lu
lu
lu
lu
lu
lu
lu
lu
lu
lu
lu
lu
lu
lu
lu
lu
lu
lu
lu
lu
lu
lu
lu
lu
lu
lu
lu
lu
lu
lu
lu
26
26
26
26
26
26
26
26
26
26
26
26
26
26
26
26
26
26
26
26
26
26
26
26
26
26
26
26
26
26
26
26
26
26
26
26
26
26
26
26
26
26
26
26
26
26
26
26
26
26
26
26
26
26
26
26
26
26
26
26
26
26
26
26
26
26
26
26
26 | 20
20
20
20
20
20
20
20
20
20
20
20
20
20
20
20
20
20
20
20
20
20
20
20
20
20
20
20
20
20
20
20
20
20
20
20
20
20
20
20
20
20
20
20
20
20
20
20
20
20
20
20
20
20
20
20
20
20
2010
10
10
10
10
10
10
10
10
10
10
10
10
10
10
10
10
10
10
10
10
10
10
10
10
10
10
10
10
10
10
10
10
10
10
10
10
10
10
10
10
10
10
10
10
10
10
10
10
10
10
10
10
10
10
10
10
10
10
10
10
10
10
10
10
10
41
Svet Grálu
26 | 2010
42
Svet Grálu
26 | 2010
42
42
42
42
42
42
42
42
42
42
42
42
42
42
42
42
42
42
42
42
42
42
42
42
42
42
42
42
42
42
42
42
42
42
42
42
42
42
42
42
42
42
42
42
42
42
42
42
42
42
42
42
42
42
42
42
42
42
42
42
42
42
42
42
42
42
42
42
42
42
42
42
42
42
42
42
42
42
42
42
42
42
42
42
Sv
Sv
Sv
Sv
Sv
Sv
Sv
Sv
Sv
Sv
Sv
Sv
Sv
Sv
Sv
Sv
Sv
Sv
Sv
Sv
Sv
Sv
Sv
Sv
Sv
Sv
Sv
Sv
Sv
Sv
Sv
Sv
Sv
Sv
Sv
Sv
Sv
Sv
Sv
Sv
Sv
Sv
Sv
Sv
Sv
Sv
Sv
Sv
Sv
S et
et
et
et
et
et
et
et
et
et
et
et
et
et
et
et
et
et
et
et
et
et
et
et
et
et
et
et
et
et
et
et
et
et
et
et
et
et
et
et
et
et
et
et
et
et
et
et
et
et
et
et
et
et
et
et
et
et
et
et
et
et
et
et
et Grá
rá
rá
rá
rá
rá
rá
rá
rá
rá
rá
rá
rá
rá
rá
rá
rá
rá
rá
rá
rá
rá
rá
rá
rá
rá
rá
rá
rá
rá
rá
rá
rá
rá
rá
rá
rá
rá
rá
rá
rá
rá
rá
rá
rá
rá
rá
rá
rá
rá
rá
rá
rá
rá
rá
rá
rá
rá
rá
rá
rá
rá
rá
rá
rá
rá
rá
rá
rá
rá
rá
rá
rá
rá
rá
rá
rá
rá
rá
rá
rá
rá
rá
rá
rá
rá
rá
rá
rá
rá
rá
rá
rá
rá
rá
rá
rá
rá
rá
rá
rá
rá
rá
rá
rá
rá
rá
rá
rá
rá
rá
rá
rá
rá
rá
rá
rá
rá
rá
rá
rá
rá
rá
rá
rá
rá
rá
rá
rá
rá
rá
rá
rá
rá
rá
rá
rá
rá
rá
rá
rá
rálu
lu
lu
lu
lu
lu
lu
lu
lu
lu
lu
lu
lu
lu
lu
lu
lu
lu
lu
lu
lu
lu
lu
lu
lu
lu
lu
lu
lu
lu
lu
lu
lu
lu
lu
lu
lu
lu
lu
lu
lu
lu
lu
lu
lu
lu
lu
lu
lu
lu
lu
lu
lu
lu
lu
lu
lu
lu
lu
lu
lu
lu
lu
lu
lu
lu
lu
lu
lu
lu
lu
lu
lu
lu
lu
lu
lu
lu
lu
lu
lu
lu
lu
lu
lu
lu
lu
lu
lu
lu
lu
lu
lu
lu
lu
lu
lu
lu
lu
lu
lu
lu
lu
lu
lu
lu
lu
lu
lu
lu
lu
lu
lu
lu
26
26
26
26
26
26
26
26
26
26
26
26
26
26
26
26
26
26
26
26
26
26
26
26
26
26
26
26
26
26
26
26
26
26
26
26
26
26
26
26
2 | 20
20
20
20
20
20
20
20
20
20
20
20
20
20
20
20
20
20
20
20
20
20
20
20
20
20
20
20
20
20
20
20
20
20
20
20
20
20
20
20
20
20
20
20
20
20
20
20
20
20
20
20
20
20
20
20
20
20
20
20
20
20
2010
10
10
10
10
10
10
10
10
10
10
10
10
10
10
10
10
10
10
10
10
10
10
10
10
10
10
10
10
10
10
10
10
10
10
10
10
10
10
10
10
10
10
10
10
10
10
10
10
10
10
10
10
10
10
10
10
10
10
10
10
10
FOTOREPORTÁŽ
Hlavné mesto Reykjavík, kde žije 60 % populácie Islandu
Islandské mestské bývanie – jednoduché rodinné domy
Ľadovec Snæfellsjökull (1446 m) je aktívna sopka. Hovorí sa, že je jedným zo siedmich energetických centier zeme.
Mohutný vodopád Gullfoss (= zlatý vodopád) na rieke Hvítá
42
Svet Grálu
26 | 2010
43
Svet Grálu
26 | 2010
Okruhliaková pláž Djúpalúsandur – podľa povesti v jej blízkosti bývala elfská svätyňa
Islandské umenie inšpirované rybolovom
43
43
43
43
43
43
43
43
43
43
43
43
43
43
43
43
43
43
43
43
43
43
43
43
43
43
43
43
43
43
43
43
43
43
43
43
43
43
43
43
43
43
43
43
43
43
43
43
43
43
43
43
43
43
43
43
43
43
43
43
43
43
43
43
43
43
43
43
43
43
43
43
43
43
43
43
43
43
43
43
43
43
43
43
43
43
43
43
43
43
43
43
43
43
43
43
43
Sv
Sv
Sv
Sv
Sv
Sv
Sv
Sv
Sv
Sv
Sv
Sv
Sv
Sv
Sv
Sv
Sv
Sv
Sv
Sv
Sv
Sv
Sv
Sv
Sv
Sv
Sv
Sv
Sv
Sv
Sv
Sv
Sv
Sv
Sv
Sv
Sv
Sv
Sv
Sv
Sv
Sv
Sv
Sv
Sv
Sv
Sv
Sv
Sv
Sv
S et
et
et
et
et
et
et
et
et
et
et
et
et
et
et
et
et
et
et
et
et
et
et
et
et
et Grá
rá
rá
rá
rá
rá
rá
rá
rá
rá
rá
rá
rá
rá
rá
rá
rá
rá
rá
rá
rá
rá
rá
rá
rá
rá
rá
rá
rá
rá
rá
rá
rá
rá
rá
rá
rá
rá
rá
rá
rá
rá
rá
rá
rá
rá
rá
rá
rá
rá
rá
rá
rá
rá
rá
rá
rá
rá
rá
rá
rá
rá
rá
rá
rá
rá
rá
rá
rá
rá
rá
rá
rá
rá
rá
rá
rá
rá
rá
rá
rá
rá
rá
rá
rá
rá
rá
rá
rá
rá
rá
rá
rá
rá
rá
rá
rá
rá
rá
rá
rá
rá
rá
rá
rá
rá
rá
rá
rá
rá
rá
rá
rá
rá
rá
rá
rá
rá
rá
rá
rá
rá
rá
rá
rá
rá
rá
rá
rá
rá
rá
rá
rá
rálu
lu
lu
lu
lu
lu
lu
lu
lu
lu
lu
lu
lu
lu
lu
lu
lu
lu
lu
lu
lu
lu
lu
lu
lu
lu
lu
lu
lu
lu
lu
lu
lu
lu
lu
lu
lu
lu
lu
lu
lu
lu
lu
lu
lu
lu
lu
lu
lu
lu
lu
lu
lu
lu
lu
lu
lu
lu
lu
lu
lu
lu
lu
lu
lu
lu
lu
lu
lu
lu
lu
lu
lu
lu
lu
lu
lu
lu
lu
lu
lu
lu
lu
lu
lu
lu
26
26
26
26
26
26
26
26
26
26
26
26
26
26
26
26
26
26
26
26
26
26
26
26
26
26
26
26
26
26
26
26
26
26
26 | 20
20
20
20
20
20
20
20
20
20
20
20
20
20
20
20
20
20
20
20
20
20
20
20
20
20
20
20
20
20
20
20
20
20
20
20
20
20
20
20
20
20
20
20
20
20
20
20
20
20
20
20
20
20
20
20
20
20
20
20
20
20
20
20
20
20
20
20
20
20
20
20
20
20
20
20
20
20
20
20
20
20
2010
10
10
10
10
10
10
10
10
10
10
10
10
10
10
10
10
10
10
10
10
10
10
10
10
10
10
10
10
10
10
10
10
10
10
10
10
10
10
10
10
10
10
10
10
10
10
43
Svet Grálu
26 | 2010
Christopher Vasey
Tajomstvo zrodenia (6) – záverečný diel
?
Dedíme po rodičoch
aj svoje
44
Svet Grálu
26 | 2010
vlastnosti
Každý človek má svoje jedinečné charakterové
črty, silné a slabé stránky,
sklony, nadania i chyby. To všetko z neho
robí komplexnú a neopakovateľnú bytosť.
Vlastnosti ako odvaha, rozhodnosť,
trpezlivosť, alebo zvláštne umelecké
nadanie či praktické zručnosti sú
u niektorých ľudí rozvinuté nápadne,
kým u iných sú sotva postrehnuteľné.
Dnes sa mylne predpokladá, že ich dedíme
po predkoch. V skutočnosti sú naším
vlastníctvom ešte pred narodením,
prečo však tá podobnosť s rodičmi?
Staroveké národy žili v predstave,
že ľuďom prideľujú silné alebo
slabé stránky bohovia, a človek sa
mal už len zmieriť so svojím osudom.
V rozprávkach a legendách sa popisujú
sudičky, ktoré novorodeniatkam
pri kolíske prepožičiavajú určité „nadania“.
Tomu už dnes ľudia neveria
a dôverujú skôr vedeckým záverom.
To znamená, že fyzické a aj psychické
vlastnosti človeka by sa mali dediť
geneticky od predkov. Potvrdzujú to
aj niektoré úslovia: „To má po svojom
otcovi!“ alebo: „To je celá mamička!“
Ale skutočne preberajú deti
svoje charakterové vlastnosti po rodičoch?
Môžu byť určité gény alebo
kombinácia génov príčinou toho, že
jedno dieťa je milé a dobrotivé kým
iné je ťažko zvládnuteľné a svojhlavé?
Nie. V skutočnosti môžu gény,
ktoré majú samy osebe fyzickú povahu,
prenášať iba fyzické vlastnosti,
ako je farba očí alebo tvar nosa, nie
však charakterové vlastnosti, ktoré
sú predsa duchovného druhu. Existuje
len telesná dedičnosť, nie duchovná.
Ak by totiž duchovná dedičnosť
existovala, vylučovala by
tým spravodlivosť prírodných zákonov,
keďže predpoklady pre šťastný
a harmonický život, alebo naopak –
pre život plný nešťastia, by záviseli
od toho, akých má rodičov a nie
od neho samého, od jeho úsilia o sebazdokonalenie.
Okrem toho by sa
SERIÁL
napríklad mohol snažiť zbaviť zodpovednosti
za trestné činy a vyhovárať
sa na gény. Človek s takýmito
génmi môže považovať za nespravodlivé,
že na polepšenie a zdokonalenie
musí vynaložiť ďaleko viac
námahy ako iní. Nespravodlivosť je
však v prírodných zákonoch vylúčená.
Psychická podobnosť medzi
rodičmi a deťmi sa nededí, ale je výsledkom
pôsobenia zákona príťažlivosti
rovnorodých druhov.
Z nových vedeckých objavov vyplýva,
že psychická komplexnosť
človeka nie je podmienená iba geneticky.
Napríklad sa zistilo, že prevaha
človeka nad ostatnými živými tvormi
nespočíva v počte jeho génov, ako sa
pôvodne predpokladalo. Namiesto
pôvodne očakávaných 140 000 génov
ich má človek len 30 000 – to je len
päťkrát viac génov, než má baktéria,
a dvojnásobok génov muchy. A len jediným
percentom genetickej výbavy
sa človek odlišuje od šimpanza, zvyšok
je identický!
Výskum okrem toho ukázal, že hociktorí
dvaja ľudia rôznej rasy a kultúry
majú 99,9 % zhodných génov.
Preto sa dnes vychádza z toho, že určujúcim
faktorom nie je počet (odlišných)
génov, ale genetické interakcie.
Skutočnosťou však zostáva, že gény
sú hmotného druhu, a preto môžu
prenášať informácie iba na hmotnej
úrovni, teda na úrovni ľudského tela.
DVOJČATÁ POD LUPOU
Skutočnosť, že sa duchovné schopnosti
nededia, možno zistiť aj
skúmaním ľudí s identickým genetickým
kódom, ktorý sa vyskytuje
u jednovaječných dvojčiat.
Telo každej ženy vytvára za normálnych
okolností v mesačnom
rytme jedno vajíčko – zárodočnú
bunku. Keď dôjde k jej oplodneniu,
z nej postupným delením buniek dochádza
ku vzniku detského telíčka.
Vo výnimočných prípadoch sa však
oplodnené vajíčko najprv rozdelí
na dve zárodočné bunky s identickou
genetickou výbavou. A tieto dve
zárodočné bunky sa až potom začnú
deliť bežným spôsobom. Tým vznikajú
dve jednovaječné dvojčatá, t.j.
úplne rovnaké detské telíčka, rovnakého
pohlavia i krvnej skupiny vrátane
Rh-faktoru. (U dvojvaječných
dvojčiat nie je podobnosť taká veľká,
pretože embryá pochádzajú z dvoch
rôznych vajíčok, oplodnených nezávisle
od seba. Nie sú to teda genetické
dvojčatá a môžu byť aj rôzneho
pohlavia.) Je prirodzené, že jednovaječné
dvojčatá sú si vzájomne podobné
po telesnej stránke, ale po psychickej
stránke častokrát nie.
Vedecké štúdie spočiatku ukazovali
v osobnostiach jednovaječných
dvojčiat veľké podobnosti, pokiaľ
išlo o ich inteligenciu, záujmy, spôsoby
správania sa a ich povahu. Avšak
všetky dvojčatá, ktoré boli predmetom
výskumu, navštevovali vždy
rovnaké školy, žili v rovnakej rodine,
susedstve atď. Podobnosti tak bolo
možné čiastočne vysvetliť aj vplyvom
rovnakého prostredia. Preto sa ďalšie
štúdie sústredili na také jednovaječné
dvojčatá, ktoré žili od najranejšieho
detstva vzájomne oddelené bez spoločných
kontaktov. Také prípady sa
niekedy stávajú napríklad v dôsledku
rozvodu alebo vojny.
Aj v prípadoch, keď tieto dvojčatá
žili v rôznych krajinách a rodinách
a v rozdielnych kultúrnych a sociálnych
pomeroch, vykazovali veľké
podobnosti. Napríklad jeden zdokumentovaný
prípad opisuje dvoch mužov,
z ktorých jeden vyrastal v Nemecku
a druhý v oblasti Karibiku.
Obaja prežili 47 rokov bez toho, aby
o sebe niečo vedeli. Obaja však mali
podobné spôsoby správania, rovnaký
vkus a veľmi podobné osobné zvyky.
Napríklad obaja majú radi likér,
zbierajú elastické pásky, ktoré nosia
okolo zápästia, alebo čítajú časopisy
odzadu dopredu.
Znamená to azda, že genetický faktor
predsa len hrá rozhodujúcu rolu
pri utváraní osobnosti? Nie. Vždy
musíme vychádzať z toho, že každý
človek je samostatnou osobnosťou.
Avšak dve duše súčasne sa približujúce
k inkarnácii môžu mať v zmysle
zákona príťažlivosti rovnorodých
druhov mnohé vlastnosti podobné.
Pokiaľ sa nezameriame len na spoločné
vlastnosti, ale aj na rozdiely,
potom sa aj u jednovaječných dvojčiat
stretneme s mnohými nápadnými
rozdielmi nielen na telesnej,
ale aj na psychickej úrovni. Navzdory
existujúcim podobnostiam v záujmoch
a spôsoboch správania, veľmi
často pristupujú k veciam odlišným
spôsobom. Jeden môže byť napríklad
extrovert a druhý introvert, jeden ľahostajný
a druhý starostlivý. U mnohých
dvojčiat býva jedno z nich
dominantnejšie. Rozdiely medzi jednovaječnými
dvojčatami sa
dajú aj vyciťovať. V ich
blízkosti nemá vek, aj napriek telesnej
zhodnosti, nikdy
člo-
dojem, že by sa dzal v prítomnosti
nachá-
dvoch identických
osobností.
45
Svet Grálu
26 | 2010
SERIÁL
Nápadné rozdiely v charaktere boli
zreteľné aj u klonovaných zvierat,
ktorých genetický kód je identický.
Napríklad v skupine klonovaných
kráv boli niektoré veľmi bujné, kým
iné zase nadmieru bojazlivé. Mačka
„Rainbow“, sa správala placho a rezervovane,
no jej klon bol zvedavý
a hravý. Tieto nápadné rozdiely
v charaktere možno vysvetliť tým, že
aj zvieratá – rovnako ako my ľudia –
majú živé jadro, dušu, ktorá oživuje
telo, a ktorá existovala už dávno pred
vznikom fyzického tela.
My ľudia teda od svojich predkov
nededíme nič duchovné. Charakter,
osobnosť, vlastnosti, silné
a slabé stránky každého dieťaťa sú
v ňom samom. Sú následkom jeho
doterajšieho vývoja, ktorý prebiehal
v hrubohmotných a jemnohmotných
úrovniach už dávno pred narodením.
UMELÉ OPLODNENIE
Na základe tejto skutočnosti
--uvidíme aj priebeh „umelého
oplodnenia“ v novom svetle.
Pri tejto technike sa odoberie niekoľko
materských vaječných buniek,
ktoré sa potom v skúmavke dostanú
do kontaktu so spermiami otca. Potom
sa oplodnené vajíčko prenesie
naspäť do maternice, v ktorej za optimálnych
okolností prebieha jeho
vývoj. V takých prípadoch sa dieťa
telesne podobá na svojich rodičov rovnako,
ako ktorékoľvek iné z ich detí.
Takisto bude medzi dieťaťom a rodičmi
existovať istá duchovná rovnorodosť,
pretože v ďalšom priebehu
ide vlastne o „normálne tehotenstvo“.
Pri umelých oplodneniach však
môže ísť aj o snahu preklenúť telesnú
slabosť rodičov. Na ten účel
sa využíva buď vajíčko, alebo spermia
darcu. Genetická výbava takto
vzniknutého detského tela teda pochádza
z polovice od cudzieho darcu.
V takej situácii nemá duch darcu
46
Svet Grálu
26 | 2010
žiadny vplyv na nasledujúci proces
vtelenia, pretože darovanie prebieha
anonymne a aj tehotenstvo prebieha
bez vedomia darcu, ktorý sa navyše
nepohybuje v bezprostrednom
okolí nastávajúcej matky. Po telesnej
stránke sa teda dieťa podobá len jednému
z rodičov, ale duchovná rovnorodosť
ho spája s oboma rodičmi,
ktorými bolo priťahované.
MATERINSKÝ CIT
NÁHRADNEJ MATKY
Existujú však prípady, že niektorá
žena nemôže na svet priviesť
dieťa a zastúpi ju v tom „náhradná
matka“ – žena, ktorá je ochotná nechať
si implantovať embryo a dieťa
po pôrode odovzdať jeho biologickým
rodičom. Telesne sa také dieťa
samozrejme podobá svojim oficiálnym
rodičom, avšak z hľadiska duchovného
sa táto záležitosť javí inak.
Keďže sa títo rodičia nenachádzajú
trvale v blízkosti embrya, môže k inkarnácii
dôjsť na základe príťažlivosti
medzi duchom náhradnej matky
a duchom dieťaťa.
Takéto okolnosti už spôsobili rôzne
dramatické situácie. Náhradné matky
často cítia zúfalstvo, keď sa musia
s dieťaťom rozlúčiť. Dokonca sa často
i zdráhajú ho vôbec odovzdať. Neviditeľné
putá k dieťaťu, ktoré vznikli
v priebehu tehotenstva, sa tak zintenzívnili,
že sa odlúčeniu vzpierajú. Tak
pôsobí materinská láska – cit, ktorý
sa u biologickej matky ešte len musí
vyvinúť, keď dieťa prevezme do svojej
starostlivosti.
ADOPCIA
A PRIŤAHOVANIE
ROVNORODÉHO
Ako vidíme, situácia rodičov,
ktorí využili náhradnú matku,
je z duchovného hľadiska veľmi podobná
adopcii. Aj v tomto prípade
sa dieťa v skutočnosti nenarodilo im
a pravdepodobne medzi nimi a dieťaťom
nie je rovnorodosť.
A napriek tomu môže byť skutočnosť
iná. „Zákon príťažlivosti rovnorodého“
pôsobí totiž nielen pri tehotenstve,
ale aj vo všetkých oblastiach
života. Neustále stretávame ľudí, ktorých
priťahujeme svojou rovnorodosťou.
Cesty ľudí sa krížia vďaka rovnakým
charakterovým vlastnostiam,
želaniam alebo záujmom.
To platí aj pre pár, ktorý by si rád
adoptoval dieťa. Ak má vrúcne želanie
osvojiť si cudzie dieťa a vytvoriť
mu domov, môže toto láskyplné
chcenie pritiahnuť dušu, ktorá bude
pre tento pár vhodná. Takto vzniknutý
rodinný zväzok môže priniesť
rovnako veľké požehnanie pre členov
rodiny, ako hociktorý iný. Mnoho
prípadov ukazuje, že medzi adoptívnymi
deťmi a adoptívnymi rodičmi
potom existujú veľké podobnosti
v charaktere, a niekedy dokonca aj
po telesnej stránke.
Náš seriál, v ktorom sme sa snažili
odhrnúť závoj, zahaľujúci deje
súvisiace so zrodením človeka, sa
končí. Spoznali sme, že toto dianie
sa riadi prísnymi zákonitosťami prírody,
ktoré môže spoznávať každý, ak
na to vynaloží určité úsilie. Poznanie
a vedomé využitie týchto zákonov
v praktickom živote mu potom prinesie
neoceniteľné hodnoty, radosť
a vzrastajúcu úctu pred krásou a jedinečnosťou
sveta, v ktorom žije.
Christopher Vasey •
christopher.vasey@svetgralu.cz
Václav Černý, Aleš Kratochvila
AJOMSTVO
TŽIVEJ VODY
Pohyb ako prejav života
Ako sa všetko živé okolo nás neustále vyvíja, mení vo svojich formách a súčasne i zachováva vlastnú podstatu, tak i voda kolujúca v prírode
prechádza mnohými vývojovými štádiami, aby napokon ako zrelá pitná voda prameniaca z podzemia mohla človeka osviežiť a oblažiť
na tele i na duchu. Čo však znamená pojem „zrelá pitná voda“? Je to zdravotne vyhovujúca pitná voda s vyváženým obsahom vápnika
a horčíka? Analýzy fyzikálno-chemické a mikrobiologické majú síce nezastupiteľnú úlohu, no sú zamerané iba na určité vlastnosti vody
a nemôžu preto zhodnotiť jej celkovú kvalitu. „Živosť“ vody nezmerajú. – Život sa prejavuje pohybom.
V čom teda spočíva tajomstvo živej vody?
Viktor Schauberger
„Živá voda
je vždy voda
v pohybe.“
47
Svet Grálu
26 | 2010
Azda každý z nás bol niekedy
na dovolenke pri mori. Najlepšie
pri teplom, trebárs v Stredomorí.
Ísť po pláži, nechať si obmývať
nohy spenenými výbežkami vĺn
alebo sa priamo vo vlnách hojdať je
zážitok, ktorý si uchováme v pamäti
dlho do zimy. Väčšina hotelov disponuje
i jedným či niekoľkými bazénmi.
Na rozdiel od mora, ktoré si
svoj rytmus pohybu – prílivu a odlivu,
väčšieho či menšieho vlnobitia,
udržiava dvadsaťštyri hodín denne,
bazény v areáloch hotelov sú večer
ohradené páskou zamedzujúcou prístup:
kúpanie zakázané, všade cítiť
chlór. Bez intenzívneho napájania
dezinfekciou by sa táto stojatá voda
začala rýchle kaziť.
Súčasné poznatky len v hrubých
črtách dávajú tušiť čosi o kolobehu
vody v prírode. Iba zopár jednotlivcov
zatiaľ dokázalo prekročiť tieto
hranice poznania a o čosi viac sa
priblížiť skutočnej podstate javov
48
Svet Grálu
26 | 2010
okolo nás. Samotné slovo kolobeh
znamená pohyb. Bez neho by voda
stratila svoje životodarné vlastnosti.
Aká nádherná je voda v bystrinách
v Tatrách, kde prudký prúd obteká
veľké balvany v koryte potoka, a aká
smutná je voda okradnutá o pohyb
v priamočiaro vybetónovanom kanáli
žilinského Váhu.
Keby kolobeh vody v prírode prebiehal
dodnes tak, ako to bolo oddávna,
teda bez neprirodzených a rušivých
zásahov človeka, mali by sme
oveľa menej starostí. Povodne a záplavy
v posledných rokoch a desaťročiach
u nás i vo svete sú len jedným
z neprehliadnuteľných dôsledkov nesprávneho
zaobchádzania s vodou
a pôdou. Podzemná časť kolobehu
vody v prírode je dnes totiž väčšinou
neúplná. Súvisí to s chybami
v lesnom hospodárstve – vplyvom
veľkoplošného výrubu alebo pestovaním
monokultúrnych porastov
s absenciou širokého spektra výškovo
rozmanitých druhov drevín, dochádza
k prehrievaniu lesných oblastí.
Príliš teplá lesná pôda potom neumožňuje
vode zostúpiť do nižších
zemských vrstiev. Naopak, voda
rýchlo odteká po povrchu – so všetkými
negatívnymi dôsledkami, ktoré
táto neschopnosť lesov zadržiavať
vodu prináša. Zrýchlené odparovanie
vody vedie k prívalovým zrážkam,
ktoré ohrozujú krajinu eróziou
pôdy – u nás je takto ohrozená až polovica
ornej pôdy. Tam, kde sa kedysi
rieky vinuli krajinou, uháňa dnes
voda vyrovnaným, niekedy i vybetónovaným
korytom naprieč územím,
po trase, ktorú jej vybral človek
s ohľadom na svoje potreby a záujmy.
Tak napríklad tok rieky Labe sa
za posledných 100 rokov „narovnal“
natoľko, že sa tým o tretinu skrátil.
Rakúsky „vodný génius“ 20. storočia
Viktor Schauberger varoval pred
týmto stavom už pred takmer osemdesiatimi
rokmi. Voda – krv tejto
VODA
Pitná voda bez úpravy, 10. kvapka.
Pitná voda bez úpravy, 20. kvapka.
Pitná voda po ošetrení, 20. kvapka.
Metóda kvapkového obrazu Ústavu pre výskum prúdenia v Herrischriede, Nemecko.
Podstatne rozvinutejšia a tvarovo pestrejšia prúdivá štruktúra biotechnicky ošetrenej vody
AQUA SANATURA po dopade 10. a 20. kvapky v porovnaní s rovnakou vodou neošetrenou
týmto spôsobom. Pri ošetrenej vode (vpravo) je možné pozorovať väčšiu hravosť
a rozmanitosť prúdivých štruktúr.
zeme – je chorá, vyhlásil. A na vine
je človek. So svojím nadutým prístupom
a nepochopením pre všetko prirodzené
sa človek vydal na cestu odporu
proti pohybovým poriadkom
v stvorení. Charakter prúdenia vody
v umelo narovnaných korytách riek
alebo v tlakových vodovodoch nie je
prirodzený, bol jej vnútený. Je preto
potrebné rýchlo porozumieť pohybovým
vzorcom diania v prírode a začleniť
sa do nich. Budovať takú formu
techniky a technických opatrení,
ktoré budú v súlade s týmto poriadkom.
Ako Schauberger už v prvej polovici
minulého storočia sám popísal,
je potrebné opustiť postupy stavajúce
na rozkladných princípoch explozívnej
techniky využívajúcej odstredivé
Pitná voda po ošetrení, 10. kvapka.
formy pohybu a dať sa na cestu budujúcu
techniku implózie stavajúcej
na dostredivých pohybových formách.
Tieto formy pohybu nám vo
svojom prúdení ukazuje sama voda.
Schaubergerov blízky spolupracovník
z posledných rokov jeho života,
odborník na prúdenie tekutín Theodor
Schwenk, v šesťdesiatych rokoch
minulého storočia spolu s ďalšími založil
a dlhé roky viedol Ústav na výskum
prúdenia v nemeckom Herrischriede.
V zakladajúcej listine tohto
ústavu je okrem iného uvedené: „Vychádzajúc
z poznania, že súčasťou
podstaty vodného a vzdušného živlu
je byť prostredníkom éterických a astrálnych
vesmírnych síl pre planétu
Zem, pokúsime sa tu prebádať tieto
živly, a to najmä v ich prúdivých formách.
Takto položené základy nech
vedú k takej súdobej technike, ktorá
bude môcť s ohľadom na všetko živé
pôsobiť v zmysle ozdravenia Zeme
a ľudstva.“ Prísne vedecká kvapková
metóda, vyvinutá a využívaná týmto
ústavom na skúmanie vody (podrobnejšie
o nej referoval MUDr. Jan Palouček
v SG 16 v príspevku pod názvom
Metóda kvapkového obrazu),
jasne sprostredkováva obraz vnútornej
pohyblivosti a živosti vody a je
súčasne výnimočným svedectvom
o biologickej hodnote vody nielen pre
človeka a jeho zdravie. Obrazovým
výstupom tejto metódy sú útvary
vznikajúce po dopade kvapky destilovanej
vody na misku so skúmanou
vodou s prídavkom glycerínu.
Opakujúcim sa dopadom kvapiek
sa vyvoláva stále výraznejšie prúdenie,
pri ktorom vznikajú v skúmanej
vode obrazce, podobajúce sa
viac či menej rozvinutým kvetom.
Zjednodušene povedané, čím sú tieto
kvety rozvinutejšie a pestrejšie, tým
zdravšia a pre človeka hodnotnejšia
je skúmaná voda. Metóda nám
teda ukazuje niečo, čo nie je možné
zistiť bežnými analytickými pokusmi
– hľadanú, pohybom sa prejavujúcu
živosť vody.
Zdravá pramenitá voda vytvára
v kvapkovom obraze krásne rozvinutý
kvet, zatiaľ čo bežná pitná voda
z vodovodu dáva obraz podstatne
jednoduchší. Ale i tejto vode, energeticky
a štrukturálne poškodenej
sa dá pomôcť; možno jej poskytnúť
akúsi „náhradnú rodinnú starostlivosť“,
náhradný domov na dozretie
pomocou (bio)technológie, ktorá
si berie za vzor prírodné predobrazy
a má na vodu pôsobiť v súlade
s pohybovým poriadkom prírody.
Existujú už revitalizačné zariadenia
na pitnú vodu a roztoky na vodnej
báze, ktoré vode poskytnú náhradné
podmienky na čo najprirodzenejšie
49
Svet Grálu
26 | 2010
VODA
Kryštál pitnej vody z mestského vodovodu (Olomouc).
prúdenie a dozretie v mieste spotreby.
Tieto hydrodynamické revitalizačné
zariadenia majú v prvom
rade za úlohu prevod časti kinetickej
energie vodného toku do potenciálnej
energie sústavy vodných molekúl.
V najnovších zariadeniach sa nevyužívajú
žiadne umelé ani elektrické
polia, ktoré by mohli prirodzené pochody
rušivo ovplyvniť.
Čo sa od takýchto biotechnických
postupov vlastne očakáva? Ako
ukázali posledné merania kvapkovou
metódou vo výskumnom ústave
v Herrischriede, posilnia sa prúdivé
vlastnosti vody a jej pohyblivosť
na úrovni makro- i mikroskopickej.
To sa potom prejavuje v očistných
schopnostiach biotechnicky ošetrenej
vody. Pobyt, kúpeľ či sprcha v takej
vode má na človeka osviežujúci
účinok. Voda má zvýšené hydratačné
schopnosti a priaznivo pôsobí na pokožku
a vlasy – dotyk vody je často
vnímaný ako prekvapivo zamatový.
Mnoho vitamínov, minerálnych látok
či stopových prvkov má v takto
ošetrenej vode vyššiu iontovú aktivitu.
Ako ukázali merania v laboratóriách
Prírodovedeckej fakulty Univerzity
Palackého v Olomouci, vďaka
vyššej polarite revitalizovanej vody
50
Svet Grálu
26 | 2010
a dokonalejšej distribúcii častíc sú
koloidné roztoky stabilnejšie, čo sa
prejavuje nižším zhlukovaním molekúl
koloidných látok. Dochádza
tak k zvýšeniu účinnosti týchto látok
v roztokoch, vrátane roztokov telových
tekutín. Merania v laboratóriách
Štátneho zdravotného ústavu
a Národnom referenčnom laboratóriu
prírodných liečivých zdrojov v Karlových
Varoch preukázali, že v upravenej
vode dochádza aj k stabilizácii
obsiahnutých plynov. Tieto efekty sa
ukazujú ako zvlášť prínosné pri dlhodobejšom
uchovaní liečivých vlastností
prírodných minerálnych vôd.
Nemenej dôležitou vlastnosťou
vody je i kvalita informácií zrkadliacich
sa vo vnútornej štruktúre vodných
molekúl. Dnes už svetoznámy
japonský vedec Masaru Emoto svojimi
výskumami dokázal, že voda
ochotne reaguje na kvalitu prostredia,
s ktorým prichádza do styku.
Ako zobrazujú fotografie kryštálov,
ktoré zhotovili v laboratóriu Masaru
Emota v Hado Life Europe Research
Institute v Lichtenštajnsku, má
voda odobraná z vodovodu v Olomouci
len malú schopnosť prijímať,
niesť a uchovávať informácie. Tá istá
voda po biotechnickej revitalizácii
Kryštál pitnej vody z mestského vodovodu (Olomouc)
po úprave technológiou AQUA SANATURA
vykazuje dokonalú stavbu kryštálu
vody, čo svedčí o jej znovunadobudnutej
harmónii – je priamym dôsledkom
ozdravných procesov, ktorými
voda pri tejto úprave prešla. Ak voda
stratí napojenie na život, stratí i svoje
samočistiace schopnosti. Potom nám
ani tie najdokonalejšie dezinfekčné
prostriedky nepomôžu, aby sme
z rozkladajúcej sa vody urobili vodu
„živú“. Len v prúdení a v príslušnom
pohybe môže opätovne nadobudnúť
silu; a tak sa môže z umierajúcej vody
stať znova voda života.
Literatúra a zdroje:
(1) Viktor Schauberger: Tajuplná a léčivá síla
vody, Fontána, 2007
(2) A.Wilkens: Voda – učme se jí rozumět,
DharmaGaia, 2002
(3) www.aquasanatura.com
Václav Černý, Aleš Kratochvila •
vaclav.cerny@aquasanatura.com
ales.kratochvila@aquasanatura.com
PRIKÁZANIA
„Nenarušíš
manželstvo!“
Martin Ernst
Šieste
prikázanie
Iste nie je náhoda, že po prikázaní
„Nezabiješ!“ nasleduje varovanie
pred narušením manželstva: pre postihnutých
môže znamenať podobnú
tragédiu – niečo ako „malú smrť“.
Napriek tomu, že manželstvo a rodina
patria k základným pilierom
fungujúcej spoločnosti, inštitúcia
manželstva je dnes čoraz viac spochybňovaná.
Spriaznenosť muža
a ženy je pritom zjavným Božím zámerom
od prvopočiatkov ľudstva.
Vraj výsadou dnešnej doby je fakt,
že je liberálna a tolerantná. To môže
byť v mnohých ohľadoch pravda
a je to tak dobre. Aj tolerancia však
má svoje medze – nesmie viesť
k nemravnosti. Striedanie partnerov
nemusí na prvý pohľad prinášať
žiadne problémy, každý rozchod je
však aspoň pre jedného zo zúčastnených
bolestný a zanecháva duševné
rany, ktoré sa zacelia len pomaly,
ak vôbec.
Manželstvo je inštitúcia, ktorá
na dlhý čas určuje spoločnú životnú
púť muža a ženy a usmerňuje
ich pozemské aj duchovné ciele. To
predpokladá vzájomnú dôveru, toleranciu
a predovšetkým lásku. V nej
pramení ohľaduplné správanie sa
k partnerovi, úprimná snaha porozumieť
si aj v ťažkých časoch. Manželstvo
pomáha chápať, vzdať sa
prílišnej sebalásky, vyžaduje ochotu
dohodnúť sa. Partneri, ktorí svoje
manželstvo uzavreli pred Bohom,
budú si stále znovu uvedomovať
svoju duchovnú zodpovednosť
a budú sa usilovať spoločne o naplnenie
tejto povinnosti.
Narušenie manželstva alebo partnerského
vzťahu podkopáva vzájomnú
dôveru. Pre toho, kto je tým
dotknutým, to znamená najhlbšie
sklamanie, zrútenie opory, ktorá
mu poskytovala silu. Také „zranenie“
možno len ťažko vyliečiť; vzťah
často končí rozvodom alebo rozchodom.
Narušenie manželstva – to je
ako „malá pozemská smrť“ niečoho
neobyčajne vrúcneho. Pôvodca narušenia
inak harmonického manželstva
sa porušením tohto prikázania
previnil voči Bohu. Ako to už často
býva, zriedka je však vinný iba jeden.
Ročne sa rozvedú tisíce párov
a v mnohých prípadoch je príčinou
nevera. Jeden z najviac zarmucujúcich
viditeľných následkov nevery
je veľký počet matiek samoživiteliek
a otcov samoživiteľov. Tí musia
za sťažených podmienok plniť úlohy,
ktoré prirodzene vykonávajú otec
a matka spoločne.
Rozvod manželstva je krajné východisko
z nefungujúceho vzťahu,
no nemá byť útekom. Nemalo by
k nemu dôjsť, kým partneri nevyčerpajú
všetky možnosti riešenia svojich
manželských problémov. Vzájomná
ohľaduplnosť a citlivý prístup
pri zvládaní konfliktov spolu s obojstrannou
ochotou vidieť svoje chyby
dávajú obom možnosť hľadať spoločné
východisko z ťažkostí. Je to
pre každého z partnerov cenná príležitosť
na dozrievanie a osobný rast;
v nej sa neraz podarí znovu nájsť
zmysel spoločnej cesty životom.
Martin Ernst •
martin.ernst@svetgralu.cz
Knihu
Desatoro
Božích
prikázaní,
Otčenáš
si môžete objednať
prostredníctvom
kupónu v časopise,
alebo v našom on-line
obchode
na www.svetgralu.sk
51
Svet Grálu
26 | 2010
Akosa k nám
vrátil Vašek
Bez mačky sa doma nezaobídeme.
Bývame v rodinnom dome, navyše
blízko rieky, a počas tých krátkych
období, keď sme nemali mačku,
sťahovali sa nám do pivnice na zimu
myši. A tak po tom, čo sa naši dvaja
kocúri nevrátili zo svojich výprav,
sme si priviezli domov mačičku.
Malé mačiatko, čierne ako uhoľ.
Rýchle si u nás zvykla, myši preháňala
a aby nám urobila radosť, nosila
ich ulovené na prah domu.
52
Svet Grálu
26 | 2010
Na jar sa našej mačke narodili
štyri mačiatka. Boli čierne, ale každé
malo na sebe bielu škvrnku, jedno
malo dokonca biele „ponožky“. Len
jedno malo iba pár bielych chĺpkov
na brušku. Tri čiernobiele mačatá našli
rýchle nový domov, to posledné,
skoro celé čierne, nikto nechcel,
tak sme si ho nechali. Dali sme mu
meno Vašek. Časom z neho vyrástol
veľký kocúr s obrovskými žltozelenými
očami, ale bol plachý, pohladiť
Anna Štefková
sa nechal málokedy. Niekedy sa túlal,
ale vždy sa vrátil domov. Potom
spolu s mačkou ležali na stoličke pritúlení
k sebe, matka a syn, a prespali
tak celé dni. Spriatelil sa aj s našou
fúzačkou Sárou a niekedy všetci traja
lietali po záhrade ako čierne blesky.
Mal asi 7 rokov, keď som ho našla
v záhrade na tráve žalostne mňaukať
a zvíjať sa od bolesti. Neutekal,
nechal sa vziať do náručia, to bolo
u neho nevídané. V krabici sme ho
POVIEDKA
priviezli na veterinárnu kliniku. Asi
mu bolo veľmi zle, ležal tam na stole
bez pohnutia a útrpne podstupoval
vyšetrenia. Nechali si ho tam, mal
dostávať injekcie a o dva dni sme sa
mali informovať na výsledky vyšetrení.
Ortieľ bol zdrvujúci: Vašek bol
nevyliečiteľne chorý a zostávalo mu
pár dní života. Lekár nám ponúkol
eutanáziu, čo som odmietla. Vaška
som priviezla domov, dala do veľkej
krabice vo svojej práčovni, obložila
som ho plastovými fľašami naplnenými
teplou vodou a dávala mu piť
injekčnou striekačkou. Jedného rána
som našla Vaška už bez života.
Mačka Vaška nejaký čas ešte hľadala,
potom si však zvykla. Zato sa
viac spriatelila so Sárou a miesto
s Vaškom spávali teraz často na Sárinom
vankúši ony dve.
Uplynuli asi dva roky. Keď som
raz vlani na jar vyšla z obchodu,
kam chodíme nakupovať, uvidela
som na trávniku hlúčik detí. Hrali sa
s malým čiernym mačiatkom. Pýtala
som sa, komu patrí, no nikto nevedel.
Proste tam pribehlo cez frekventovanú
cestu. Deťom som povedala,
že si kocúrika vezmem, že keby ho
niekto hľadal, nech sa u nás prihlási.
S nákupom v jednej ruke a mačiatkom
v druhej som prišla domov. Sára
i mačka zbystrili, keď som mača postavila
na zem. Sára bola nadšená,
že sa niečo deje, mačka prišla opatrne
bližšie a mača oňuchávala. To
sa mu príliš nepáčilo, začalo prskať
a ježiť chvost. Mačka reagovala výchovným
zauchom a dala tak jasne
najavo svoje postavenie. Potom mača
jazykom očistila a zrejme ho prijala
do rodiny.
Večer som príchod mačiatka ohlásila
svojej vnučke Angelike, ktorá
mačky miluje. Druhý deň bola u nás
a Vaška nepustila z ruky. Mača sme
totiž pomenovali – ako inak – Vašek.
Bolo celé čierne, len tých pár bielych
chĺpkov nemalo na brušku, ale pod
krkom. U nás doma mačka hore
na poschodie takmer vôbec nechodí,
no kocúrik si obľúbil moju práčovňu.
Stačilo, aby som si nechala svoje oblečenie
na pohovke, a Vašek sa snažil
na neho položiť aspoň hlavu. A keď
som ho pohladila, vďačne mi olizoval
ruku.
Naproti nášmu domu je cez ulicu
rehabilitačné stredisko. Vašek tam
bol častým hosťom. Doma raňajkoval,
tam si chodil na desiatu. Raz,
keď som bola na masáži, dostal sa
dnu a prišiel až k dverám miestnosti,
kde som ležala na ležadle. Pani na recepcii
ho počula mňaukať a pustila
ho a on si ihneď vyskočil na ležadlo
ku mne. Personál i pacienti ho mali
radi, bol milý. Hovorili mu tam kocúr
terapeut.
Aj naši susedia ho mali radi. Často
za nimi prišiel, keď sedeli vonku
na lavičke. Plot mu neprekážal, vedel
sa dobre šplhať po stromoch, a tak sa
dostal všade. Koľkokrát som videla
stáť pri našej záhrade okoloidúcich,
ktorí obdivovali Vaška, ako sa šplhá
po stromoch ako veverička. Vyliezol
až do koruny borovice, alebo
po kmeni viniča na balkón.
Ten príbeh nemá happy end. Jedného
nedeľného rána pred Vianocami
kocúrik odišiel z domu a už sa
nevrátil. Po dvoch dňoch som v okolí
nalepila lístky s jeho popisom a mojím
telefónnym číslom, chodila som
po okolí a kocúra hľadala, márne.
Vnučka sa každý večer informovala,
či sa Vašek vrátil, a smútila so mnou.
Vašek sa proste stratil.
Po dlhej zime zase prišla jar. Keď
som raz prišla do záhrady, zdalo
sa mi, že vidím dvojmo. Naša stará
mačka sa vyhrievala na lavičke
na slnku a spod záhonu pivoniek vykúkala
iná čierna mačacia hlava s obrovskými
žltými očami. „Vašek, si to
ty?“, spýtala som sa prekvapene. To
však započula Sára a so štekotom sa
vyrútila z domu. Kocúr vybehol z pivoniek
a v okamihu bol na hruške.
Cez ňu sa dostal do susednej záhrady
a zmizol.
Neviem, či to bol Vašek, nebol tak
blízko, aby som sa mohla pozrieť, či
má pod krkom bielu škvrnku. Keď
som to večer hovorila vnučke, utešovala
ma: „Vieš, babi, Vašek sa prišiel
na Teba pozrieť. No má asi niekde
manželku a deti a musí sa o ne
starať.“
Snáď je Vaškovi tam, kde teraz je,
dobre.
Anna Štefková •
anna.stefkova@svetgralu.cz
53
Svet Grálu
26 | 2010
NÁZORY
54
Svet Grálu
26 | 2010
Impressum:
Svet Grálu
Časopis pre duchovné súvislosti v živote
číslo 26/2010, vyšlo 1. 12. 2010.
Redakcia:
SVET GRÁLU n. o.
Rastislavova 9, 040 01 Košice
Adresa administrácie:
Páričkova 21, 821 80 Bratislava 2
Redakčná rada:
Rudolf Harčarík (Košice), Mária Majerová (Košice), Roman Levický (Slanec),
Rastislav Podivinský (Trenčianske Teplice), Anna Štefková (Zlín),
Marie Šuláková (Veselíčko), Artur Zatloukal st. (Brno),
Artur Zatloukal ml. (Brno)
Prekladatelia a korektori:
Mária Harčaríková, Beáta Kseňáková, Maroš Látal, Mária Majerová,
Rastislav Podivinský, Adela Slováčková, Andrea Stúpalová,
Vladimír Trebichalský, Dagmar Trangošová, Tomáš Výboch
Vydavateľ:
Stiftung Gralsbotschaft
Lenzhalde 15, D-70192 Stuttgart
www.gral.de
Rozširuje:
Svet Grálu n. o.; Mediaprint-Kapa
Predplatné:
Svet Grálu n. o.
Administrácia SG,
Páričkova 21, 821 80 Bratislava 2
redakcia@svetgralu.sk
Výroba:
Michael Oort, Stuttgart
Internet:
Miloš Stúpala (Bratislava),
Milan Púček (Dubnica nad Váhom)
Distribúcia:
Tomáš Mešťánek (Bratislava)
Marketing:
Pavol Sokol (Pezinok)
On-line obchod:
Maroš Látal (Bratislava)
Grafika:
Kristýna Franková (Brno), Jozef Lehotkai (Ráztočno), Alena Nairn (Praha),
Pavel Patloch (Karviná), Martin Pukančík (Košice)
Tlač:
družstvo EKON, Jihlava
Ilustrácie:
• Dreamstime: Rich Koele, Sioux Center, United States (13), Kiraly Istvan Daniel,
Budapest, Hungary (16-17), : Eti Swinford, Deerfield Beach, United States
(19), Juliasha (20), Freesurf69 (21), Henri Schmit, Paris, France (22), Liubomyr
Feshchyn, Lviv, Ukraine (25), Stasys Eidiejus, unas, Lithuania (28), Sofiaworld
(titul, 7), David Snyder, Parkville, United States (5), Anobis (6), Macjelen (8),
David Hilcher, Brisbane, Australia (4, 9, 10), : Konstantin Sutyagin, Hollywood,
United States (9), Slidezero (10), Kirubeshwaran Ganeshan, Colombo, Sri
Lanka (11), Scott Anderson, Aliso viejo, United States (12), Steve Mann,
Yateley, United Kingdom (2), Misha Shiyanov, Quito, Ecuador (44),
Edyta Pawlowska, Warszawa, Poland (45), Tomas Valenta, Bm Association,
Havirov, Czech Republic (47), Slidepix (48), Yuri Arcurs, Aarhus Centrum,
Denmark (51)
• iStockphoto.com: Lion Hector (2), Michael Utech (titul, 4, 36)
• www.flickr.com: Michael McCarty (titul)
• wikipedia.org: (14)
• Svět Grálu: (3, 12)
• GralsWelt: (38)
• Jana Straková: (40-43)
• Artur Zatloukal ml.: (52-53)
• Markéta Klůzová: (zadná strana)
Cena:
Jednotlivé číslo € 2,89 (87 Sk)
Predplatné (4 čísla) € 10,62 (320 Sk)
© Stiftung Gralsbotschaft, Stuttgart.
Všetky práva vyhradené.
Redakcia neručí za nevyžiadané príspevky.
Vychádza štyrikrát ročne.
Číslo registrácie: 3254/2004
Český Svět Grálu
si možno objednať na adrese:
Nováčkova 26, 614 00 Brno
www.svetgralu.cz
ISSN 1614-5127
www.svetgralu.sk
Vážené čitateľky, vážení čitatelia,
na tejto dvojstrane je priestor na Vaše ohlasy a otázky, i odpovede
redakcie. Listy, názory a pripomienky čitateľov – či už súhlasné,
alebo kritické – nás vždy potešia. A dvojnásobne budeme radi, ak
náš časopis prispeje k väčšej hĺbke Vášho života. Tešíme sa na Vaše
príspevky.
redakcia
Reinkarnácia a genetika
… Závěrem se musím vyslovit ještě
k těm „bývalým životům“. Páter Fr.
Ferda, jasnovidný diagnostik, kterého
nám záviděl celý vědecký svět,
prozradil novinářům, že je schopen
určit původ nemoci až do sedmého
pokolení zpět. Tedy vlastnosti, které
dědíme po našich skutečných předcích
a ne vlastnosti našeho nějakého
dřívějšího života. Nevím proto proč
nejen vy, ale téměr všechna média
se tak vehementně snaží naočkovat
čtenářům názor o jakési reinkarnaci.
Vždyť to popírá zákon genetiky, což je
pro logicky myslícího člověka úplný
nesmysl. Madam Sklodowská Curie
byla ve vedě NĚKDO a v jedné své
přednášce na Sorboně řekla: „Stanuli
jsme na prahu vesmíru. Víme už dost.
Ale to je nic proti tomu, co ještě nevíme.“
To svědčí o velké pokoře člověka
– vědce. Měli bychom ji v tomto
směru následovat. J.H. (meno v redakcii)
Ďakujeme za Váš zaujímavý list. Zaujali
ma v ňom príbehy o zázračných
uzdraveniach i Vaše postrehy charakterizujúce
dnešnú dobu. Pozastavil
som sa však pri Vašej myšlienke
o nezmyselnosti reinkarnácie v súvislosti
so zákonmi genetiky. Tie sú
jasné, pokiaľ má niektoré dieťa napríklad
charakteristický nos po jednom
z rodičov, niet o čom diskutovať.
Avšak často sa napríklad hovorí,
že dcéra alebo syn zdedili po rodičoch
hudobný talent, alebo že niekto
pije preto, lebo pil už aj jeho otec.
Tu „zákon o príťažlivosti rovnorodých
druhov“ objasňuje, že rovnaké
duševné vlastnosti a sklony aspoň
jedného z rodičov k nim z „onoho
sveta“ pritiahnu takú dušu, ktorá
má podobné vlastnosti. Navonok sa
to potom môže javiť tak, ako keby
narodené dieťa tieto vlastnosti prijalo
od niektorého z rodičov. Učenie
o reinkarnácii teda nespochybňuje
genetické zákonitosti, ktoré skúma
veda vnímajúc človeka predovšetkým
len ako fyzické telo. Práve naopak
– spoznávanie zákonitostí, ktoré
sa pozerajú na človeka aj ako na ľudského
ducha, vysvetľuje mnohé deje
a súvislosti a doplňuje tak poznanie
o našom bytí.
Človek je ľudská duša v tele, ktorej
osobnostné charakteristiky „vlastní“
duša, nie telo a tieto črty s úmrtím
tela nezanikajú. Duša – osobnosť sa
vo svojom vývoji formuje, a dôležitým
impulzom pre tento vývoj je
práve aj život na Zemi v ľudskom tele,
k čomu dochádza opakovane. Možno
to prirovnať k školskej dochádzke,
kde každý absolvovaný ročník znamená
jeden krok vpred.
Veda, v našom prípade genetika,
skúma v ľudskom tele hmatateľné
stopy stále do väčšej hĺbky a vďaka
modernejším prístrojom sú to čoraz
menšie častice. Ešte hlbším pozorovaním
sú namiesto jemných častíc
a pozorovateľných javov pred nami
už len sotva postihnuteľné stopy
a hypotézy, pretože v určitom bode
prestupuje hmotnosť do jemnohmotnosti
a tak postupne až k duchovnej
podstate, na ktorú už prístroje nestačia.
NÁZORY
Táto postupnosť, no v opačnom
slede – v smere od ľudskej duše k hmotnejším
vrstvám človeka – umožňuje
prenášať informácie, ktoré majú vplyv
na jeho fyzické telo. Telo jednoducho
reaguje na stav duše ako je napr. psychická
pohoda alebo naopak stres
a pod., čo má potom za následok vznik
mnohých zdravotných ťažkostí.
Je preto pochopiteľné, ak duševné
vlastnosti a vlohy vnesú pozorovateľné
stopy aj do tela, ktoré dnes
skúma genetika. (Viac informácií aj
v záverečnom dieli série „Tajomstvo
zrodenia“, str.44)
Sme radi, že sa náš časopis pre Vás
stal inšpiratívnym čítaním, o čom
svedčí aj Váš list. Na záver chcem vysloviť
súhlas s citátom, ktorý uvádzate
vo svojom liste: „Vieme už dosť. Ale je
to nič proti tomu, čo ešte nevieme.“ –
Áno, život je pohyb; prejavuje sa v najrôznejších
formách – fyzických, duševných
i duchovných – a jeho
dôsledkom je nepretržitý vývoj, neustále
posúvajúci hranice ľudského
poznania.
(RP)
Moje telo na vedecké účely?
Mám v úmysle ponúknuť svoje telo
po smrti univerzite. Ako posudzujete
tento krok z celkového pohľadu?
E. R. (meno v redakcii)
Vaša otázka otvára obsiahlu tému.
Všeobecne je postoj chcieť vykonať
niečo nesebeckého prirodzene
správny a dobrý. Ale nesmieme pritom
zabúdať, že všetok pokrok medicíny,
z ktorého dnešná spoločnosť
profituje, by bol nemysliteľný bez
priameho nazerania a zásahu do ľudského
tela. Lekárske vzdelanie sa napr.
nezaobíde bez pitvy.
Z celkového pohľadu treba brať
do úvahy aj to, že ľudská smrť nie je
záležitosť jedného okamihu, ale je to
v normálnych prípadoch pomalý, pozvoľna
prebiehajúci proces uvoľňovania,
ktorý môže trvať oveľa dlhšie než
„mozgová smrť“. Záleží na duchovnom
stave jednotlivého človeka, ako
dlho bude spojenie s fyzickým telom
trvať a či v dôsledku tohto spojenia
môže odchádzajúci človek ešte cítiť
fyzickú bolesť. Spojenie duše s telom
je tým slabšie, čím ľahšie sa človek
môže „uvoľniť“ a čím vedomejšie pri
svojom umieraní tento krok do onoho
sveta činí.
Na tieto súvislosti by sa malo podľa
môjho názoru tiež pamätať, pretože
rozhodnutie dať svoje telo k dispozícii
pre vedu a výskum môže byť spojené
s väčšími problémami, než sa obvykle
predpokladá.
Werner Huemer
Existuje Boh?
Existuje Boh? Predstava, že existuje
niečo, čo tu bolo vždy, prekračuje rámec
môjho chápania.
G. T. (meno v redakcii)
Existuje veľa argumentov, ktoré hovoria
v prospech existencie nejakej sily
alebo moci, ktorá presahuje všetky
naše predstavy. Napríklad skutočnosť,
že niečo vôbec existuje – nič nemohlo
predsa vzniknúť samo od seba; všetko
sa pohybuje – každý pohyb si však
vyžaduje určitý impulz; prírodné zákony,
ktoré riadia dianie vo stvorení,
nemohli vzniknúť bez „zákonodarcu“;
vývoj života, ktorý nemohol vzniknúť
iba náhodou atď.
Tieto úvahy, ale aj myšlienky,
ktoré sú uvedené v knihe „Vo svetle
Pravdy – Posolstvo Grálu“ od Abd-
-ru-shina o „bezbytostnom Božskom“
snáď môžu pomôcť urobiť nepredstaviteľné
aspoň trochu pochopiteľným.
Ale všetky tieto argumenty sú len núdzová
výpomoc. My sami nemôžeme
to večné, samo v sebe žijúce a bez príčiny
trvajúce pochopiť. To je proste
v povahe veci: naša schopnosť myslenia
je celkom spojená so svetom príčiny
a účinku
a podľa toho
sa zdá pochopiteľné
len to, čo
tomuto princípu
viditeľne zodpovedá.
Večnosť nemá naproti tomu v podstate
žiadny vzťah k času, nedá sa preto ani
definovať pomocou minulosti a budúcnosti
– alebo pomocou príčiny
a účinku. Myslím si preto, že neexistuje
žiaden materiálny dôkaz pre existenciu
Boha, ale ani nie je potrebné
žiaden dávať.
Poznať Najvyššieho sa podarí len citom,
teda vnímaním, ktoré je oslobodené
od pominuteľného vzťahu času
a priestoru. Príroda vo svojom pôsobení
je asi najlepšou bránou k „poznaniu
Boha“, bránou k tušeniu a pochopeniu,
že za všetkým viditeľným
a pominuteľným pôsobí niečo večného.
Werner Huemer
Duch a život na druhom brehu
Pri čítaní článku o zažitých momentoch
na „druhom brehu“ som si
predstavila zábery z filmu „DUCH“.
Logika nám nahovára, že je to pekná
fikcia, ale pravda je niekde inde.
Zhodou zaujímavých udalostí som
sa dostala ešte ako dievča do nemocnice.
Hrozila mi operácia, aj ma na ňu
pripravili. Bolo to v noci. Ráno som
sa zobudila s pocitom, že som bola
v konkrétnom nádhernom duchovnom
prostredí s pocitom, že som sa
nechcela vrátiť. Dodnes sú tie spomienky
skoro rovnako silné a naviac
viem, že život nekončí našou
smrťou. Zmení sa len naša existencia.
Preto sa nestresujem, aby som
stihla v tejto existencii všetko, dôležitejšie
je, aby som všetko urobila tak
ako treba. Na ostatné bude vhodnejší
čas. A to ma zásadne zmenilo. Inak
vtedy ma neoperovali. Našli mi len
nález niečoho, čo si nevedeli vysvetliť.
Ďakujem za pozornosť.
Lenka
55
Svet Grálu
26 | 2010
t
oči
ýro
r
20.vý
v
sti
v
d
č evy
yda
v
ava
t
ate
EFEZ
EZUS
ľ
ľs
U sp
k
ke
ejči
č nnos
o
spol. s.r.
r.o.
sti 20.vý
v
ýro
r
o
oči
ejči
ke
k
ľs
ľ
ava
ate
v
yda
d
č nnos
č evy
v
Aleš Sedlák
Pracoval 16 rokov ako projektant. Od r. 1991 je zamestnancom spoločnosti
Efezus. Je taktiež jedným zo zakladajúcich členov spoločnosti Efezus, s. r. o.,
a konateľom, v súčasnosti zodpovedá za vydavateľskú a obchodnú činnosť.
MUDr. Eduard Hurta
Pracuje vyše
30 rokov ako stomatológ a čeľustný ortopéd.
Je jedným zo zakladajúcich členov spoločnosti Efezus, s. r. o.
a konateľom, má na starosti najmä kontakt so zahraničím.
projektovania až ku knihám
ODEfezus – 20. výročie vydavateľskej činnosti
V
záplave ezoterickej literatúry sú
knihy vydavateľstva EFEZUS v niečom
jedinečné. Vydavatelia ich nazývajú
prírodnou folozofiou a k ezoterike sa nehlásia.
Napriek tomu sa v ich knihách
dočítate o ľudskej duši, o Bohu, o živote
po smrti a reinkarnácii, ale aj o dobách
minulých, ktoré sú viac než len historickými
faktami. O tom, že cestu knižky
od priania ju vydať až na pult predajne
sprevádzajú nielen pocity radosti, ale
aj obetavosť, hovoria spoluzakladatelia
firmy EFEZUS Dr. Eduard Hurta a pán
Aleš Sedlák.
Hovorí sa, že každý začiatok je ťažký.
Ako to bolo s vaším vydavateľstvom?
E. Hurta: Dvadsať rokov je naozaj
dlhá doba, no na začiatky Efezusu si
dobre pamätám. Spomínam si, ako
sme sa všetci šiesti spoločníci stretli
v Banskej Bystrici v decembri roku
1990 pri podpise zakladajúcej listiny.
Mali sme veľké plány, no i určitú neistotu
v duši, ako to všetko zvládneme.
Vydali sme sa totiž po nevyšliapanom
chodníku. Spoločnosť, ktorú sme založili,
bola malá, na neistých nohách,
financií bolo len na prežitie. Mali
sme však spoločný cieľ, ktorého sme
56
Svet Grálu
26 | 2010
sa nechceli vzdať a túžba po jeho dosiahnutí
bola väčšia ako naše obavy.
Zo začiatku sme mali veľké problémy
s priestormi. Najprv sme mali k dispozícii
zanedbaný objekt bývalej nemocnice.
Bolo ho potrebné rekonštruovať,
tak sme po pracovnej dobe
chodili otĺkať staré omietky a neskôr
betónovať. Krátko po rekonštrukcii
sa však vyskytli určité problémy,
kvôli ktorým bolo treba hľadať nové
priestory. Po ďalšom nevydarenom
pokuse s priestormi v centre mesta sa
nakoniec kancelária presídlila do rodinného
domčeka rodiny Sedlákovcov
a po niekoľkých rokoch do terajších
priestorov. Krátko nato sme
začali vydávať literatúru. Prípravu
a tlač kníh sme robili nezriedka i počas
nočných hodín. Bolo to náročné,
ale pekné. Dodnes z toho mám hrejivý
pocit, keď sme napr. okolo druhej
ráno vytlačili, zlepili a orezali nový
brožovaný titul. Naša radosť bola obrovská.
A. Sedlák: Bolo to zložité, ale s odstupom
času vidím skôr to pekné,
s tým ťažším sa človek časom vyrovná
a snaží sa vidieť najmä získané
skúsenosti. Spoločnosť bola spočiatku
zameraná najmä na sprostredkovanie
prác v oblasti projektovej
činnosti, v investičnej výstavbe
a v stavebnej činnosti. Vydávanie literatúry
bola spočiatku len doplnková
aktivita, až po rokoch sa ukázala
potreba, aby sa ňou zaoberal
niekto na plný úväzok. V prvých rokoch
sa totiž viac ako 90 % všetkých
kníh predávalo cez kníhkupectvá,
ktoré bolo potrebné pravidelne zásobovať.
V tých časoch som preto
strávil dlhé hodiny v aute, na cestách
po celom Slovensku. Postupne
sa stala spoločnosť Efezus knižným
veľkoobchodom a vydavateľstvom.
Nie každý by mal chuť a silu popasovať
sa s toľkými problémami, zvlášť ak
má ešte iné zamestnanie. Čo motivovalo
konkrétne vás?
A. Sedlák: Na vydávaní tejto literatúry
nám veľmi záležalo. Jej cenu
som si uvedomil už v mladosti a to zo
spôsobu života mojich rodičov a ich
priateľov, ktorí nás často navštevovali
a ktorí túto literatúru čítali. Šírila sa
dovtedy na samizdatoch. Dodnes si
pamätám, ako otec s mamkou v noci
prepisovali na písacích strojoch texty
kníh a potom ich požičiavali svojim
známym. Po roku 1970 som túto literatúru
začal čítať aj ja a našiel som
v nej pre seba veľké hodnoty. Po určitej
dobe som – podobne ako moji
rodičia – vo voľnom čase prepisoval
kníhy na písacom stroji. Chcel som
ich priblížiť ďalším ľuďom.
Literatúru, ktorú EFEZUS vydáva,
možno nájsť v kníhkupectvách v oddelení
EZOTERIKA. Napriek tomu
tento pojem na vašej internetovej
stránke ani v knihách nie je. Vyjadrujete
sa o nej ako o “duchovnej literatúre”.
Aký je v tom rozdiel?
E. Hurta: Ezoterika je súhrnný pojem
pre literatúru, ktorá sa zaoberá
neviditeľným svetom okolo nás. Ide
v nej žiaľ často o vykonštruované teórie,
polopravdy, zmes fantázie a skutočnosti.
Nedáva vo väčšine prípadov
ucelený obraz o svete, zákonitostiach,
ktoré v ňom platia, ale zameriava
sa len na určité konkrétne oblasti.
Knihy, ktoré vydávame my, sa síce
tiež zaoberajú neviditeľným svetom,
otázkami o zmysle života, osude,
karme a podobne, ale snažia sa dať
čitateľovi celistvý obraz, ukázať mu
zákonitosti, ktorými sa celý svet riadi
a to tým najprirodzenejším spôsobom,
jednoduchou rečou a tak, že
tomu môže každý ľahko porozumieť.
A. Sedlák: Naša literatúra bola niekedy
považovaná za prírodnú filozofiu.
Dnes majitelia kníhkupectiev zaraďujú
naše knihy medzi ezoteriku,
pretože máme pomerne málo titulov
na to, aby sme mali samostatné oddelenie.
Témy, ktorými sa v knihách zaoberáme
sú často totožné alebo veľmi
podobné s ezoterickými témami.
Za tých dvadsať rokov sa iste mnohé
zmenilo. Bol dopyt po duchovnej literatúre
v minulosti väčší ako dnes?
A. Sedlák: Po revolúcii bol dopyt
podstatne väčší. Bolo to prirodzené,
literatúra nebola na knižnom trhu
ROZHOVOR
dostupná v takomto sortimente ako
dnes. Keď sa objavila, rýchle sa vypredala.
Vtedy existovalo na trhu
možno 50 titulov s takouto tematikou.
O desať rokov ich bolo 500
a dnes už je to absolútne neprehľadné
množstvo.
Má to aj iné príčiny?
A. Sedlák: Isteže, tých je viac. Dnes
je mládež v školách príliš zaťažená
množstvom učiva, ktoré musí zvládnuť.
V minulosti ho bolo podstatne
menej. Na uvoľnenie vypätých nervov
vyhľadáva rozptýlenie, ktoré
dnešná spoločnosť ponúka v mnohorakých
formách. Popri tom neostáva
čas na čítanie. Tým sa však premešká
drahocenný čas na hľadanie pravých
hodnôt. Dospelí sú na tom podobne:
po práci sú príliš unavení na to, aby
si niečo prečítali, radšej si sadnú pred
televíziu.
E. Hurta: V minulosti bolo potláčané
všetko, čo sa vymykalo materialistickému
vnímaniu sveta. Ako
hovorím – bolo to však len potláčané,
vnútorná túžba ľudí po vyšších hodnotách
sa nedala celkom umlčať. Pádom
režimu nastalo veľké uvoľnenie
a smäd, ktorý ľudia mali, sa mohol
konečne uspokojiť. Je tu ešte jeden
dôležitý faktor: ak sa ľuďom v materiálnej
oblasti darí, zriedkavo hľadajú
duchovné hodnoty. Čím hospodárstvo
štátu viac prosperuje, tým viac
je do úzadia zatláčané hľadanie duchovných
súvislostí života a hodnôt.
Na druhej strane je zjavné, že napriek
materiálnej prosperite nie sú ľudia
šťastnejší.
Kedy teda ľudia siahajú po duchovnej
literatúre?
E. Hurta: Niektorí stále, pretože ju
vnímajú ako potravu pre dušu. Je
pre nich prirodzené, že tak ako telo
potrebuje potravu, potrebuje ju aj
duša. A toto je jeden zo spôsobov,
ako ju zasýtiť. Vo väčšine prípadov
však po nej ľudia siahnu až vtedy,
keď zažijú nejaké silné životné otrasy,
keď sa cítia bezmocní a už pomaly
nevidia východisko zo svojej situácie.
Alebo prežijú niečo nezvyčajné,
zvláštne, čo si nevedia vysvetliť.
Môže ísť napríklad o zážitok blízko
smrti a podobne.
Aké knižné tituly sa najviac predávajú?
A. Sedlák: Veľmi to závisí od názvu
knihy. Napríklad, ak je zjavné,
že v knihe ide o náboženskú tému,
predáva sa podstatne ťažšie. Dopyt
je však približne rovnomerný, až
na jednu výnimku, ktorou je knižný
titul „Vo Svetle Pravdy – Posolstvo
Grálu“. Tento sa predáva najlepšie,
čo sme od začiatku predpokladali.
Doteraz sa predalo 21 000 výtlačkov.
Môžeme sa v najbližšej dobe tešiť
na nejakú novinku?
A. Sedlák: Pracujeme jednak na ďalších
vydaniach viacerých kníh, ktoré
naši čitatelia už poznajú. Chystáme
napríklad nové vydanie titulu Zaviate
doby sa prebúdzajú II. – momentálne
sa robí jazyková úprava.
Z noviniek plánujeme vydať „Hľadanie
stôp“ od Martina Ernsta, a tretiu
knihu od Herberta Vollmanna:
„Nové vedenie k času obratu svetov“.
Už sa takisto pripravujú do tlače.
Ďakujeme vám za rozhovor a prajeme
vám veľa nadšených čitateľov!
Zhovárali sa Tomáš Výboch a Pavol Sokol •
57
Svet Grálu
26 | 2010
Predplatné časopisu
Svet Grálu
JE 10,62 € / 4 ČÍSLA ZA ROK
4 čísla
+ 2 archívne
ZDARMA
PREDPLATNÉ SI MÔŽETE OBJEDNAŤ:
poštou – prostredníctvom kupónu vloženého v časopise
telefonicky na čísle 0903 907 233
prostredníctvom elektronického formulára na www.svetgralu.sk
S prvým číslom dostanete list s poštovou poukážkou a variabilným symbolom.
10,62 € ročne (4 čísla, včítane poštovného a DPH)
ušetríte oproti kúpe jednotlivých čísel v stánkoch
dostanete 2 staršie čísla zdarma (do vyčerpania zásob)
získate časopis bez komerčnej reklamy až do vašej schránky
darčekové predplatné
(objednávky telefonicky alebo na www.svetgralu.sk)
58
Svet Grálu
26 | 2010
Predplaťte si časopis Svet Grálu za 10,62 € (320 Sk) ročne
a ušetríte 0,93 € v porovnaní s kúpou jednotlivých čísel a do
vašej poštovej schránky dostanete časopis, ktorý štyrikrát
ročne prináša 60 strán zaujímavých článkov bez komerčných
reklám. Predplatné sa automaticky predlžuje a je možné
ho bez ďalších záväzkov na konci obdobia ukončiť.
Predplatné sa neviaže na kalendárny rok.
www.svetgralu.sk
Predplatné zabezpečuje
Svet Grálu n. o. Páričkova 21,
821 08 Bratislava 2
Tel. číslo: 0903 907 233,
e-mail: redakcia@svetgralu.sk,
číslo účtu: 4 350 319 108/3100
Ľudová banka.
Novinka
Léčivá síla vody
Masaru Emoto & Jürgen Fliege
Vychádza v českom jazyku
Dôkazy fascinujúcich vlastností základného životného elementu
Výpravná plnofarebná publikácia podáva presvedčivé dôkazy toho, o čom písali zasvätenci všetkých dôb, čo vedeli aj starí alchymisti
a veľkí bádatelia. Voda, ako sa dozviete na stránkach tejto knihy, je schopná vstrebať a odovzdávať dobré alebo zlé vibrácie
a myšlienky. Má vynikajúcu, sotva očakávanú pamäť, možno ju rôznymi spôsobmi ovplyvniť a to pozitívne i negatívne. Voda vníma
hudbu, pretože reaguje na jej
vibrácie. Kniha japonského
bádateľa Masaru Emota je
výborným podnetom, aby
sme zmenili svoj postoj nielen
k tejto životodarnej tekutine,
ale aj k vlastnému životu,
myšlienkam a činom.
Bežná cena: 15,40 €
Cena pre predplatiteľa Sveta Grálu: 14,26 €
Knihu si môžete objednať prostredníctvom priloženého objednávacieho kupónu na konci časopisu,
alebo v našom on-line obchode na stránke www.svetgralu.sk
V každom okamihu môžeme mať niekoho radi, v každom okamihu môžeme svojimi myšlienkami niekoho podporovať.
Chvíle, v ktorých je naša myseľ zaťažená zlobou alebo výčitkami, sú stratenými minútami života.
Nikdy sa nemôže stať, že by v našej blízkosti chýbal človek, ktorému by sme mohli venovať svoje najhlbšie city.
Jan Palouček