SG26

svetgralu

strana 5

strana 11

2. diel seriálu Tajomstvo zrodenia

strana 21

strana 32

strana 35

cena 2,89 € (87 Sk)

jún 2010 – august 2010

Neviditeľné skutky, ktoré menia život

strana 10

Neviditeľný svet, ktorý sa riadi rovnakými

zákonmi ako ten viditeľný

strana 19

Výber mena a výchova pred narodením

strana 25

Liečivá sila a zázračné uzdravenie

strana 33

Cena 2,89 € (87 Sk)

POSELSTVÍ BAREV

ve dnech roku

2010

Barva roku 2010

purpurová

Každý den, týden i měsíc v roce má svou barvu, která ovlivňuje náš život, podobně jako jej ovlivňují

fáze Měsíce nebo postavení planet. Barva dne vystihuje sílu, která právě obzvlášť výrazně působí.

POSELSTVÍ

ve dnech rokuBAREV

2010

Barva roku 2010 – purpurová

www.svetgralu.sk

www.svetgralu.sk

Duchovné súvislosti v živote

marec 2010

– máj 2010

„Za Baťovcov bývalo všetko lepšie.“

strana 5

Rozhovor s Margot

Ruis

strana 22

Umenie prvotného princípu

strana 39

Nové skutočnosti

o záhadnom ochorení

strana 44

Príroda ich september potrebuje,

2010 – november 2010

my ich potrebujeme.

Napriek tomu miznú...

strana 5

Čo s prebytkom CO 2 v atmosfére?

Vrátiť do pôdy!

strana 20

Rozhovor s homeopatkou

Teréziou Stankovskou

strana 15

Varovné proroctvo krásnej Panej

strana 39

Ako súvisia čakry, aura

a energetické pole?

strana 46

Cena 2,89 € (87 Sk)

Cena 2,89 € (87 Sk)

Bohovia minulosti a prírodné bytosti boli

kedysi neodmysliteľnou súčasťou života

ľudí tak, ako je trojjediný Boh súčasťou

života každého kresťana.

www.svetgralu.sk

Duchovné súvislosti v živote

Rozhovor

s Annou Sasarakovou

akov

strana 10

Záhada „Kristových rán“.

Sú postihnutí stigmami svätí

alebo tí, ktorí sa previnili?

strana 35

Nakladateľstvo

Stiftung Gralsbotschaft

Stuttgart

www.svetgralu.sk

Duchovné súvislosti v živote

Výskum starých jazykov

prináša nový pohľad

na nejasné miesta Koránu

strana 12

alebo ako sa do hory volá,

tak sa z hory ozýva

strana 17

Grál je od dávnych čias symbolom ideálu,

hľadania vysokých duchovných a mravných hodnôt.

V 21. storočí sa svet zmenil na nepoznanie, ale hodnoty zostávajú.

Ďalšie číslo

27

Riziká

transplantácie

Prečo preberajú príjemcovia

transplantovaných orgánov vlastnosti

ich darcov?

Vychádza v marci 2011

Svet Grálu

Duchovné súvislosti

luv v

uo

živote

december 2009 – február 2010 · číslo 22

Logoterapia, lekárska starostlivosť o dušu

Poselství barev 2010

nástenný n kalendár

Svet Grálu

Siedmy zmysel človeka a zvierat

Svet Grálu

Zákony inkarnácie

i

Tunguzská záhada

Zažil som smrť

Sloboda – dar

alebo prekliatie?

Už v predaji!

Svet Grálu

Bohovia

starých čias

p3

23

vreckový diár

V čom bol Baťa fenomén?

k tomu zdarma!

Tajomná moc

myšlienok

“Kiežby boli všetky

prírodné ro

bytosti šťastné!”

Svet, ktorý ýnevidíme

nevidíme,

ale ktorý vidí nás.

Tchaj-ťi čchüan

Dospievanie Stigmy –

kľúč k dospelosti

Autizmus

Pre okolie neľahké obdobie života,

pre človeka samotného rozhodujúce

hľadanie životných postojov.

Zamenila som

istotu za dôveru

Svet Grálu

24

Výskum myšlienok

Svet Prečo miznú

Grálu

včely?

Mágia – cesta do neznáma

Tajomstvo zrodenia

Cesta k životu

Svet Grálu

25

Homeopatia Humus – – šanca pre klímu

vášeň na celý

život

Turzovka – slovenské Lurdy

Tajomstvo energetickej

výmeny

Ako rozlúštiť

Korán?

Dospievajúca

mládež zblízka

Richard Bach

Čajka

Jonathan Livingston

Dojímavý príbeh o morskej čajke, ktorá spoznala,

že nie je len vtákom z kostí a peria, ale dokonalou

ideou slobody, ktorú nič neobmedzuje.

Bežná cena: 9,90 €

Cena pre predplatiteľa

Sveta Grálu: 9,40 €

Knihu si môžete objednať prostredníctvom

priloženého objednávacieho kupónu

na konci časopisu, alebo v našom on-line

obchode na stránke www.svetgralu.sk


ianoce sú oriešok zabalený v staniole.

Zvonku tvrdá trblietavá

V

škrupinka, šuštiaca zhonom, starosťami

a problémami, vnútri mäkké

sladké jadro. Ako to vlastne chutí

a vonia? Keby sme usudzovali len

podľa toho staniolového obalu, museli

by sme tento sviatok vyhlásiť za

pochabé vyvrcholenie celoročnej

honby za nepotrebnými vecami. Necháva

za sebou dospelých uštvaných

zháňaním všemožných balíčkov „pre

radosť“ a deti zavalené tuctami hračiek,

ktoré im ani nebudú mať kedy

prirásť k srdcu.

A predsa… čo sa to v nás ozve, keď

zaznie čarovné slovo Vianoce? Spomienka

na detstvo? Túžba? Po čom

vlastne?

Tiež sa vám stalo v taký požehnaný

sviatočný deň, že ste si želali, aby neskončil?

Mať taký budík, ktorý by sa

večer zase pretočil na ráno, aby sa

všetky tie chvíle dali znova zažiť…

Z otvoreného neba plynú prúdy

mieru a svetla ako nečujná hudba,

ako číročistá dúha… pristúpiš bližšie,

chceš sa dotknúť, a niet čoho;

dúha žiari zase o kúsok ďalej, ty teraz

možno stojíš sám priamo uprostred

nej a nad sebou ju nevidíš. Iba šťastie

cítiš. Videnie, to my máme dobré, ba

i okuliare sme si naň vymysleli, ale

cítenie máme stále také poloslepé. –

Ostatní to šťastie cítia tiež, správu

o ňom si odovzdávate z očí do očí,

náhle máte pocit, že všetko viete, netreba

sa nič pýtať a všetko je jasné

a prosté. Blízko je šťastie v živote,

blízko; je za sklenenou stenou, a tú

stenu si sami robíme buď priehľadnou,

alebo zakalenou.

Keď potom skončí sviatočný večer,

cítite sladkú únavu preplnenej duše

a súčasne túžbu, nech sa to zastaví,

zostane stáť, aby vám dnešok daroval

ešte chvíľu toho naberania plnými

hrsťami… nič to však nie je platné,

požehnanie pretieklo pomedzi prsty

a podarilo sa zadržať len zopár kvapiek

v dlani. To je všetko, čo z vodopádu

zostalo. Čo robiť? Prečo sa

len nedarí prijať z toho prúdu zhora

viac, zadržať a uschovať viac z prebytku,

čo sa štedro rozlial po celom

kraji, a pre nás zostal

malý kúsoček,

skoro len spomienka?

Viete, to je preto,

že chceme prijímať,

brať, mať. A aj tak

márne, nezostane

nám skoro nič. Až

keď v nás dozreje

želanie sami dávať,

ponúkať, vracať naspäť,

sami pre seba

nechcieť, vtedy budeme

uzdravení; to

je hojivý balzam na túto ranu. Vracať

komu? Nuž tomu, od koho sme dostali:

čo je Božie, Bohu, a čo cisárove,

dajme cisárovi. Teda všetkým a všetkému

vôkol seba.

Ako sa to robí? To sa vám musíte

odrazu tak nadýchnuť, že vám

sotva pľúca stačia. A máte pocit, že

nemôžete inak, než odteraz dýchať

úplne naplno. A nielen tak prepletať

nohami a klátiť rukami, ale prežiť

si každý krok od palca cez kolená

až nahor, každé zdvihnutie hlavy

a každé natiahnutie ruky, každý pohyb.

A prežiť si každé vyslovené slovo.

Zdvihnete teda hlavu a rozhliadnete

sa. Trochu inými očami. Vidíte

prostredie, v ktorom žijete, staráte

sa, náhlite sa, riešite, rozprávate…

a všetkému tomu, to teraz jasne viete,

pribudlo svetlo živého precítenia. Je

vám ako Jurkovi z rozprávky, čo zjedol

čarovnú rybu a teraz rozumie

všetkým zvieratám: rozumiete ľuďom,

a nielen to, ani im nemáte za zlé

to všetko, čo v nich náhle vidíte, veď

oni sú v tom svojom bludisku vlastne

nešťastní a nepokojní. Kto miluje, ten

smie vidieť dovnútra, a vám to jedným

mávnutím ruky ktosi dovolil.

NA ÚVOD…

A vidíte ľudí-zberateľov prehreškov

svojich susedov, pretože si tak dodávajú

povznesenosti a cítia sa lepší

než oni; a hneď aj viete, že ani vám

nie je táto vlastnosť cudzia. A vidíte

ľudí-nespokojencov

so svojím spackaným

životom, chorobami

alebo nešťastným

osudom,

hľadajúcich vinu

u iných; a hneď aj

viete, že i vy neraz

zvaľujete vinu

na pána A alebo

pani B za niečo, čo

by sa nestalo, keby

ste sami boli iní…

A vidíte, že pána C

neprerobíte, bude

stále taký, aký je dnes, ale vy ste to,

komu má prestať jeho správanie prekážať;

a to správanie vám prekáža

preto, že ste to vy, komu chýba dôvera

k životu: polovicu z toho, čo

nás zlého stretáva, môžeme odvrátiť

pozorným postojom, polovicu prijať

tak, že nám to nevadí, neurazí nás

ani sa necítime ublížení, ale naopak

posilnení a trošičku zmúdrenejší prežitím…

A začnete hľadať, čím byť

iným užitočný, keď teraz smiete chápať,

vedieť, a je to práca taká veľká, že

vás stojí skoro všetky sily, až z nich

už večer nezostane ani na televíziu,

ani na kratochvíľnu detektívku.

A dívate sa skúmavo na náhliacich

sa okoloidúcich a na blížnych okolo

seba, a bolí vás, že nikto o nič také

nestojí, každý si chodí v ohrádke

svojich starostí a nespokojností…

celkom ako vy predtým. Na tom

nezáleží – totiž, záleží, ale zmeniť

môžeme len sami seba.

Artur Zatloukal

3

Svet Grálu

26 | 2010


OBSAH

NÁBOŽENSTVO

„Očisti svoje srdce od zlého“ 5

POSOLSTVO GRÁLU

Vianoce 32

ZDRAVIE

Feng Shui

PRÍRODA

Skrytý národ

Energia priestoru pre zdravý

a harmonický život – umenie,

ktoré nás učí prispôsobiť okolie

našim potrebám

7

O podivuhodnej spolupráci medzi

prírodou a človekom

36

TÉMA

Zánik sveta v decembri 2012

Fikcia versus fakty. Hrozí nám zánik sveta v decembri 2012?

13

FOTOREPORTÁŽ

Island

Pozrite sa, aká je to skutočne

rozprávková krajina!

ZDRAVIE

Cesta k životu

HUDBA

Karma – čo to je?

Jozef Bohuslav Foerster

Keď sa práca stáva službou Bohu

16

21

SERIÁL

Tajomstvo zrodenia

Dedíme po rodičoch aj svoje vlastnosti?

VODA

Tajomstvo živej vody

40

44

Najnovšie výskumy odhaľujú nové

vlastnosti tejto zázračnej tekutiny

ROZHOVOR

Svetlo, ktoré lieči

Rozhovor s psychoterapeutkou MUDr. Denisou Borošovou

TÉMA

Nepoznáme hodinu...

25

Máme brať proroctvá o konci sveta

vážne, alebo sú to len nepotvrdené

domnienky?

28

47

PRIKÁZANIA

Šieste prikázanie 51

POVIEDKA

Ako sa k nám vrátil Vašek 52

NÁZORY

Listy čitateľov 54



Martin Ernst

NÁBOŽENSTVO

Z pokladov Biblie

Očisti svoje srdce

od zlého!

(Jeremiáš 4, 14)


pomínam si, ako veľmi som sa

S zašpinil, keď som za starých čias

vždy na jeseň musel do pivnice odpratávať

uhlie. Nákladiak doviezol

túžobne očakávaný náklad paliva

priamo pred pivničné okno a vyklopil

ho tam. O uskladnenie sa teraz

musel postarať nájomca sám. Prezliekol

som sa a dal sa do ťažkej práce,

trvajúcej niekoľko hodín. Musím podotknúť,

že to neboli brikety – tvrdé

lisované uhlie, ale bolo drobivé a pri

manipulácii sa rozlamovalo. Lepivý

uhoľný prach, ktorý pri tom vznikal,

sa usádzal na celom tele.

Po vykonanej práci som sa tešil na

kúpeľ, ako sa poriadne vydrhnem

kefou a moje telo bude opäť čisté.

Aj biblický prorok Jeremiáš hovorí

o nepríjemnej, ťaživej nečistote, no

nie o tej navonok viditeľnej; žaluje

rovnako zlé, neviditeľné poškvrnenie

srdca: „Očisti svoje srdce od zlého,

aby sa ti dostalo pomoci! Ako dlho

budeš vo svojom vnútri prechovávať

ničomné myšlienky?“ Jeremiáš chcel

pôsobiť nápomocne. Poukazuje na

príčinu znečistenia – sú to nepekné,

podlé myšlienky. Ľudia majú poznať,

v čom a čím pochybili, aby sa očistili.

– Pozitívne, budujúce a povznášajúce

myšlienky nás majú napĺňať!

Ako to však vyzerá v skutočnosti?

Nedávno som v televízii so záujmom

sledoval diskusnú reláciu na

tému Čo je nám vlastne dnes ešte

sväté? K výsledku sa v nej nedopracovali.

Konštatovalo sa však, že

sme vo všeobecnosti stratili stud, cit

5

Svet Grálu

26 | 2010


NÁBOŽENSTVO

pre čistotu a mieru. Moja babička

by povedala: Nemáme hanby... Asi

je dnes ťažké ak nie nemožné zistiť,

čo môže druhému byť sväté.

Niektorí z účastníkov rozhovoru

mienili, že napríklad taká sloboda

tlače patrí k všeobecnému blahu

a má byť bezpodmienečne podporovaná.

Vraj nech je dovolené neobmedzene

všetko hovoriť, všetko

hodnotiť, všetko kritizovať alebo

aj smieť všetko karikovať. Na duševný

stav blížneho, na jeho cítenie

alebo mienku sa nemusí brať pritom

žiadny ohľad, očakáva sa, že každý

musí byť natoľko tolerantný, aby takúto

slobodu prejavu zniesol.

Tieto názory sú príkladom, ako

myslíme predovšetkým na seba. Prirodzené

cítenie, a povedomie o základných

ľudských hodnotách zostáva

nepovšimnuté. Potrebujeme

pomoc, aby sme opäť rozoznali čo je

dobré a čo nie. Pravá sloboda – s patričnou

mierou zodpovednosti – bude

tak opäť v človeku vzbudzovať úctu

a rešpektovať ľudskú dôstojnosť.

Prorok Jeremiáš poukazuje veľmi

zreteľne na znečistenie srdca, ktoré

vzniká zlom, ale aj znečistením myšlienok.

Hovorí o veľkej očiste, ktorú

musí vykonať každý vo svojom

vnútri. Musíme sa opäť oslobodiť

aj od falošných myšlienok. Riešenie

nám už pred stáročiami priniesol

Ježiš Kristus vo svojej náuke lásky

k Bohu a k blížnemu. Na „očistu

srdca“, ktorou vlastným pričinením

musí prejsť každý jednotlivec, nám

ponúka vodu života zo sily Ducha

svätého; „mydlom“ k očiste nech

je poznávanie a nasledovanie jeho

posolstva a „kefou“ na odstránenie

špiny zasa intenzívne prežívanie

každej chvíle svojho života, aby sme

pochopili, čo Božia vôľa od nás požaduje.

Len tak sa každý môže stať

človekom čistého srdca a dobrých

skutkov.

Martin Ernst •

martin.ernst@svetgralu.cz

6

Svet Grálu

26 | 2010


ZDRAVIE

FENG SHUI

energia priestoru

pre zdravý a harmonický život

ž od pradávna si človek hľadal

U príbytok, ktorý by mu poskytoval

bezpečie, ochranu, teplo, možnosť

načerpať energiu a ktorý mu

umožní prežitie. Dlho pozoroval krajinu,

v ktorej žil a hľadal v nej vhodné

miesto na svoj príbytok. Vnímal celkový

ráz krajiny, i jednotlivé miesta,

kde sa môže usadiť, zároveň s podmienkami,

ktoré poskytujú – vodu,

čerstvý vzduch, ochranu pred vetrom

a podobne. Dlhodobou spätosťou

s prírodou si tak človek vypestoval cit

pre správny priestor; vedel odhadnúť,

kde sa bude cítiť dobre a bezpečne,

aby načerpal nové sily. Naučil sa

zosúladiť svoje potreby s tým, čo ponúka

prostredie, v ktorom žije a prijímať

tak energiu z prírody. Bol si totiž

vedomý, že ak sa vyčerpá zbytočným

bojom s prírodou, bude mu vynaložená

energia chýbať na samotné jeho

prežitie.

Civilizácia však človeka posunula

o veľký kus ďalej a apeluje dnes viac na

jeho rozum a myslenie, než na ľudský

cit, intuíciu a vnímanie okolia. Tým

človek otupil svoj cit pre energie, ktoré

však s civilizáciou nevymizli. Len my

sme sa pripravili o možnosť vnímať

ich a využívať vo svoj prospech. Existuje

však staré umenie Feng Shui,

ktoré za viac než päťtisíc rokov zmapovalo

pôsobenie energií okolitého

prostredia na človeka. Vytvorilo učenie,

ktoré nám i dnes umožňuje usporiadať

si svoj životný priestor (dom,

byt, záhradu, kanceláriu, atď.) tak, aby

nás energie nášho okolia podporovali,

prípadne aspoň nezaťažovali.

Ak chceme využívať umenie Feng

Shui na vytvorenie harmonického

a zdravého prostredia, musíme si

uvedomiť, že každý z nás je jedinečný

a tak na každého pôsobia okolité energie

inak. Preto treba začať tým, že zistíme,

ktoré energie a ako pôsobia na

nás a na ostatných ľudí, ktorí s nami

daný priestor obývajú (rodina, priatelia,

spolupracovníci, a pod.). Na to

môžeme využiť nástroj z čínskej kozmológie,

ktorý nazývame astrotyp.

Astrotyp nám ukáže tzv. typológiu

človeka: ktoré energie ho posilňujú,

ktoré ho naopak vyčerpávajú, ako pôsobia

na jeho zdravie, vzťahy i na celý

priebeh života.

Ďalšou nevyhnutnou podmienkou

na vytvorenie zdravého a harmonického

priestoru je presné určenie jeho

7

Svet Grálu

26 | 2010


funkcie. To znamená jasne definovať,

na čo nám daný priestor má slúžiť. Je

to miesto na odpočinok, na posedenie

s priateľmi, na vzdelávanie sa, na

prácu na projekte, na prácu s peniazmi,

na pokojný spánok, atď. Každá

funkcia potrebuje svoje energie, a tak

bez jej jasnej definície nevieme, ktoré

energie v priestore podporiť, a ktoré

naopak oslabiť, či eliminovať úplne.

Ak nepoznáme funkciu priestoru, je to

akoby sme stavali továreň a nevedeli,

čo v nej budeme vyrábať.

Ak poznáme astrotyp človeka

a funkciu priestoru, môžeme začať

s hľadaním nového, či prispôsobením

jestvujúceho priestoru tak, aby vyhovoval

človeku i danej funkcii. Často

robíme tú chybu, že za svoj priestor

považujeme prevažne interiér domu,

bytu, miestnosti, kancelárie. Už menej

venujeme pozornosť domu ako takému,

pozemku, a takmer žiadnu

pozornosť nevenujeme okoliu domu

a okolitej krajine. A napriek tomu nás

aj tieto energie veľmi silne ovplyvňujú.

Preto by sme pri posudzovaní priestoru

mali zachovať určitý osvedčený

postup:

KRAJINA

Najprv si uvedomíme, aká krajina

obklopuje miesto nášho pobytu. Je to

krajina hornatá, kopcovitá, lesnatá,

vodná, je tu veľa polí, alebo naopak

8

Svet Grálu

26 | 2010

sme v centre veľkého mesta, sú našou

„krajinou“ paneláky či veľké obchodné

centrá, továrne, atď. Každý typ krajiny

potom má svoju energiu, ktorá na nás

bude pôsobiť. Sú to energie podľa piatich

elementov (drevo, oheň, zem, kov

a voda). Ak sú energie krajiny harmonické

s energiami nášho astrotypu,

potom bude miesto v takejto krajine

pre nás vhodné. Pokiaľ nie, musíme

zistiť, či sme schopni ich harmonizovať,

alebo nie. Ak to nie je možné,

potom s týmito energiami budeme neustále

bojovať, a tým nás budú veľmi

vyčerpávať.

OKOLIE

Ide hlavne o bezprostredné okolie

pozemku, na ktorom leží dom,

v ktorom sa nachádza náš životný

alebo pracovný priestor. Aj tu musíme

jasne vedieť, čo okolo nás je. Sú

to domy, stromy, záhrady, cesty, rieky,

rybníky, lúky, stožiare, lampy, vysoké

napätie, veľkoplošné reklamy, atď.

Musíme sa pozrieť, či z okolia niečo

mieri na náš pozemok: ostré rohy

okolitých domov, antény, drôty, stĺpy,

atď. To všetko bude veľmi oslabovať

energie nášho priestoru. V takom prípade

musíme vedieť tieto nepriaznivé

vplyvy tzv. „odkloniť“, t. j. odvrátiť

ich od nášho priestoru. Na to nám

môžu pomôcť napríklad pomôcky

Feng Shui.

POZEMOK

Ďalej by sme si mali prejsť pozemok

nášho domu. Čo sa na ňom nachádza.

Či sú tam stromy, tráva, alebo asfalt,

betón, kamene, atď. Či na pozemku

tečie potok, či je tam mokraď alebo

neporiadok. Hľadáme všetko, čo nám

nejakým spôsobom môže znepríjemniť

život a tým oslabiť naše energie.

Hľadáme potom spôsob, ako sa týchto

nepríjemných energií zbaviť. Je dôležité

uvedomiť si, čo je na pozemku za

domom, čo pred domom, atď.

DOM

Podobne musíme preskúmať aj náš

dom. Hodnotíme, ako na nás pôsobí

jeho tvar, jednoduchosť, alebo naopak

členitosť, či má veľa ostrých hrán, aký

je jeho povrch, či má omietku alebo

je z kameňa, tehál, akú má farbu fasády,

z akého materiálu je strecha

a akú má farbu. Veľmi dôležitý pre

energie domu a jeho interiéru je vchod.

O vchode sa vo Feng Shui hovorí, že je

to srdce, ktorým vstupuje životodarná

energia do priestoru. Vchod musí byť

veľmi dobre upravený, viditeľný, jasný,

v prípade nutnosti i osvetlený. Nesmie

me mať žiadne pochybnosti, že

ide o vchod do domu. Musí byť jasné,

že „tadiaľto sa vchádza!“. Vchod nás

musí vítať, musíme cítiť určitý príjemný

pocit radosti z toho, že môžeme


ZDRAVIE

vstúpiť. Akési jemné šteklenie nedočkavosti.

Veľkosť vchodových dverí

má zodpovedať veľkosti domu. Každopádne

treba dbať, aby vchod nebol

veľmi úzky, naopak, má byť dosť veľkorysý

a poskytnúť čo najviac miesta

na vstup do interiéru domu.

INTERIÉR

Pre prácu s interiérom má umenie

Feng Shui niekoľko rôznych metód.

Tieto metódy mapujú vplyv energií

a ich prietok daným priestorom. Najznámejšie

a pravdepodobne aj najpoužívanejšie

sú tieto metódy: Päť

zvierat, Ba Gua, 9 nebies, 6 rozhraní,

Letiaca hviezda. Prvé tri metódy sa

zaoberajú prevažne rozdelením priestoru

na rôzne sektory, a tým určujú,

ktoré energie sa v týchto sektoroch

nachádzajú a ako nás ovplyvňujú. Metóda

Letiacej hviezdy naviac pracuje

i s energiami času. Ukazuje nám, ako

sa energie priestoru menia s meniacim

sa časom (každý rok, sezóna, mesiac,

atď., má svoju energiu).

Vzhľadom na to, že väčšinou máme

málo možností meniť energie krajiny,

okolia a niekedy aj pozemku

domu, sústredíme sa hlavne na

energie interiéru. Tieto energie môžeme

ovplyvňovať, pracovať s nimi,

prispôsobovať priestor ich pôsobeniu

tak, aby nám energiu prinášal a zamedziť

tomu, aby nás vyčerpával.

Z hľadiska interiéru je opäť najdôležitejšie

určiť funkciu celého priestoru,

i jednotlivých miestností. Týmto

funkciám potom prispôsobíme prácu

s energiami v každej miestnosti. Pri

práci s priestorom sa usilujme dodržiavať

základné pravidlo: priestor sme

my. Žiaľ, na túto zásadu sme dnes zabudli

(občas si ju pripomínajú deti

v puberte, keď si svoju izbu „vyzdobia“

tak, že je ich odrazom, a to je dobre).

Tak ako svoje „JA“ podporíme oblečením,

podporíme ho ešte silnejšie

priestorom, v ktorom žijeme. Pokiaľ

náš priestor nebude „nami“, dovtedy

sa nám tam nebude žiť či pracovať

dobre.

Majme na pamäti, že najväčšia časť

energie prúdi do interiéru hlavným

vchodom. Aby nám priestor túto energiu

mohol ďalej poskytovať, je dôležité

zaistiť jej voľný prietok priestorom.

Veľkú pozornosť sa preto oplatí venovať

stavu nášho vchodu, vstupnej

haly či predsiene a všetkým komunikačným

priestorom interiéru – teda

chodbám. Tieto priestory majú byť

pri spôsobené tak, aby tu energia

mohla voľne prúdiť, aby nebola zablokovaná,

spomalená, ale aby zasa

neprúdila príliš rýchlo (to by nás

mohlo veľmi vyčerpávať). Takže tieto

priestory by mali byť stále čisté, upratané,

s minimom nábytku, nenechávať

veci len tak položené na podlahe

a podobne. Všetko, čo by mohlo energiu

zastaviť, musí preč. Dôležité sú aj

svetelné podmienky týchto miestností.

Keď nimi prechádzame, nemala by tu

byť tma. Ak v nich nie je denné svetlo

zvonku, potom je nutné miestnosť

dobre osvetliť.


Vzhľadom na to, že priestor nám má

energiu dodávať, je nutné zamerať sa

na tie miestnosti, kde jej môžeme načerpať

najviac. Energiu získavame

z jedla a pri spánku. Z tohto hľadiska

sú teda kuchyňa (jedáleň) a spálňa

najdôležitejšími miestnosťami nášho

obydlia.

V kuchyni prevažujú energie ohňa

(sporák, varné dosky a pod.) a vody.

Tieto dve energie sú – podľa zákona

piatich elementov (drevo, oheň, zem,

kov a voda) – dosť konfliktné, takže

medzi nimi bude neustále dochádzať

k pohybu a tým k vytváraniu novej

energie (os energie voda – oheň). Aby

však aktivita týchto energií nebola príliš

divoká, čím by nás vyčerpávala, je

dôležité tieto dva elementy držať v kuchyni

od seba čo najďalej. Takže sporák

by nemal byť hneď vedľa drezu,

chladničky, mraziaku či umývačky

(tie patria k elementu vody). Človek,

ktorý pripravuje pokrmy v kuchyni,

by tiež nemal stáť medzi sporákom

a jedným z týchto „vodných zdrojov“.

Ako sme už uviedli, v spálni je dôležité

zabezpečiť pokojný prísun novej

energie v čase spánku. Niektorí spájajú

spálňu napr. i s pracovňou, takže

aj to treba zohľadniť vo funkcii spálne.

Každopádne by sem mala vchádzať

energia pokojnejšia, jinová, ktorá nám

umožní pri spaní organizmus upokojiť

a umožniť mu tak čerpať nové energie.

V spálni je pre človeka dôležitý

pocit bezpečia. Na to môže poslúžiť

metóda Piatich zvierat. Tieto zvieratá

10

Svet Grálu

26 | 2010


nás chránia pred okolitými vplyvmi

a umožňujú nám tak energie čerpať

a nie sa nimi vyčerpávať. K piatim

zvieratám patrí vodná/čierna korytnačka,

drevený/zelený drak, kovový/

biely tiger, ohnivý/červený fénix a zemitý/žltý

had. Korytnačka nás chráni

zozadu. To znamená – posteľ v spálni

má mať zadnú peľasť pri stene, nie

v priestore, ani nie pod oknom. Keď

ležíme, musíme mať pocit bezpečia

za hlavou. Z postele máme mať výhľad

na vchod do spálne, t. j. vchod

by mal byť v našom zornom poli, keď

ležíme na chrbte (nie za hlavou). Po

ľavej strane postele (keď ležíme) by

sme mali vytvoriť draka, ktorý je mohutnejší

a vyšší, než tiger, ktorý bude

po pravej strane postele. Takže naľavo

máme vyšší a mohutnejší nábytok

alebo doplnky (napr. i kvety) než

na pravej strane postele. Drak nám

dodáva určitý nadhľad, veľkorysosť

a odpútanie sa od každodenných

starostí a detailov. Tiger nás naopak

chráni pred agresiou okolia a nepriaznivých

energií. A napokon pred sebou

by sme mali vytvoriť krásneho fénixa.

Ten v nás vzbudzuje pocit, že „tam“

chceme letieť, ísť. Je dôležité, aby pred

posteľou bol krásny výhľad z okna,

alebo, ak je tam len stena, obraz s motívom,

ktorý nám dodáva chuť do života,

ukazuje nám cieľ, pre ktorý je

radosť žiť. S touto myš lienkou sa totiž

potom prebudíme a vstupujeme do

nového dňa plní radosti a dobrej nálady.

Žltý had sme my, takže ostatné

energie spálne potom musíme prispôsobiť

našim energiám podľa astrotypu.

Ďalšou dôležitou miestnosťou je jedáleň,

alebo aspoň jedálenský kút. Je

to miesto, kde konzumujeme stravu,

ktorú sme pripravili v kuchyni. V tejto

strave sú obsiahnuté nielen nutričné

energie danej potraviny, ale aj energie

kuchyne, spôsobu prípravy a energie

toho, kto jedlo pripravoval. Musíme

si uvedomiť, že do podávaného jedla

sa premietnu i energie nálady kuchára.

Takže je veľmi dôležité, aby bolo pripravované

s radosťou, láskou a v pozitívnom

naladení. I z tohto dôvodu

je úprava energií v kuchyni veľmi

dôležitá.

Jedáleň by mala slúžiť hlavne

na podporu chuti do jedla, pri premene

energie potravy na životodarnú

energiu čchi. Tento proces prebieha

pri trávení a hlavnú úlohu tu hrá žalúdok

a slezina. Tieto orgány patria

k elementu zeme, a preto by tento element

mal byť v priestore jedálne čo

najviac podporený.

Element zeme môžeme vytvoriť aj

pomocou farieb. Sem patria farby od

žltej po tmavohnedú. Sú to i vhodné

materiály, ako napríklad keramika.

Hodia sa tu i rôzne keramické doplnky

(soľnička, korenička, cukornička a podobne).

Element zeme je ďalej podporovaný

elementom ohňa. Ten zahrieva

žalúdok a slezinu, a tým podporuje

tvorbu štiav a zlepšuje tak proces trávenia.

K ohňu patria i farby od červenej

po tmavooranžovú. Pri jedle je

tiež príjemné mať zapálenú sviečku

(keď bude naviac červená, tak sa energia

ohňa ešte viac prejaví). Pozor na

to, energie ohňa sú dosť silné (môže

ohriať, ale tiež spáliť), takže treba ich

dopĺňať vždy s mierou a radšej to nepreháňať.

Volíme teda hlavne doplnky,

ako napríklad prestieranie, a vyberáme

radšej oranžové, miernejšie odtiene

farieb, než červené.

V jedálni má byť čo najviac podporená

aj hojnosť. Ak človek vidí,

že je dosť jedla, prináša mu to pocit

ODPORÚČANÁ LITERATÚRA:

Feng Shui - Umění bydlet

autor Kwan Lau

Príručka Feng šuej

autor Mistr Lam Kam Čchuen

Feng Shui Harmonie kolem nás

autorka Angela Thompsonová


ZDRAVIE

istoty. Tým sa takisto uvoľňuje napätie

a ľudia sa môžu najesť v pokoji.

Hojnosť v jedálni podporíme napríklad

miskou či rohom hojnosti. Do

nich vložíme dostatok jedla, ktoré je

umiestnené priamo na jedálenskom

stole alebo na poličke v blízkosti

stola tak, aby sme ho stále videli. Do

misky môžeme dať ovocie, zmes orechov

a pod. Pozor, nepoužívať umelé

ovocie! Musí to byť niečo, čo si naozaj

môže ktokoľvek vziať a ochutnať.

Ďalší spôsob, ako posilniť hojnosť, je

zavesiť zrkadlo na stenu pri stole tak,

aby sa servírované jedlo v zrkadle odrážalo,

a tým sa zdvojnásobí.

Dôležitou miestnosťou býva aj obývacia

izba. Jej funkciu musíme vymedziť

veľmi presne. Či je to miesto na

odpočinok po práci, miesto na stretávanie

sa s rodinou, alebo na posedenie

s priateľmi a podobne. Každá funkcia

tak potrebuje iné energie a tie musíme

do tejto izby dodať. V prípade, že sa

v tejto izbe často schádza celá rodina

(rodičia i deti), potom berieme do

úvahy energie všetkých členov rodiny

a vytvárame priestor, ktorý ich bude

vzájomne harmonizovať tak, aby sa

všetci cítili čo najlepšie a chceli sa v rodinnom

kruhu stále schádzať. Ak sa tu

bude niektorý člen rodiny cítiť nepríjemne,

bude svoje energie hľadať inde

a to i mimo domova, mimo rodiny.

V obývacej izbe je dôležité rozmiestniť

nábytok podľa Piatich zvierat. Tým

sa vytvorí príjemné, stabilné prostredie.

Potom doplníme do miestnosti

tie energie, ktoré umožnia naplnenie

funkcie priestoru a zharmonizujeme

ich s energiami členov rodiny.

Pri zariaďovaní detskej izby je nesmierne

dôležité poznať energie (astrotyp)

vlastných detí. V prípade, že ich

nepoznáme, môžeme usporiadaním

detskej izby svojim deťom aj poškodiť.

Ak je napríklad naše dieťa veľmi aktívne

a my mu do izby dodáme aktivizujúce

– jangové energie, môže sa to

významne prejaviť rozrušenosťou, nesústredenosťou

a podobne, čo napríklad

u školákov nie je vhodné. Naopak,

ak bude dieťa tiché, nepriebojné a my

mu v izbičke vytvoríme podmienky na

pokojné jinové energie, môže mať toto

dieťa problém so sebaistotou, sebadôverou

a môže trpieť i stavmi strachu

či depresiami. Hlavne – detská izba

musí byť naozaj detská, má rešpektovať

aktuálne potreby a povahu dieťaťa.

Ľudský život má niekoľko špecifických

etáp (detstvo, zrenie – školský vek, dozrievanie,

zrelosť, starnutie a staroba)

a ku každej z nich patria príslušné

energie. Ak vložíme deťom v období

detstva energie dospelé, jednak v nich

vytvoríme zmätok, ale hlavne ich pripravíme

o skutočné detstvo. Tento

deficit sa potom prejaví snahou kompenzovať

ho v období dospelosti, čo

im môže značne skomplikovať život.

Preto rešpektujme individuálne potreby

svojich detí a vytvárajme vôkol

nich harmóniu, kým sa tými dospelými

sami stanú.

Dagmar a Jiří Černákovi

Poradci Feng Shui a čínskej kozmológie

dasa@byu.cz, jirka@byu.cz

www.byu.cz

POSELSTVÍ BAREV

ve dnech roku

2011

NÁSTENNÝ

KALENDÁR

POSELSTVÍ BAREV

ve dnech roku 2011

CENA

5 €

(LEN KALENDÁR)

Barva roku 2011

stříbrná

Každý den, týden i měsíc v roce

má svou barvu, která ovlivňuje náš život, podobně jako jej ovlivňují

fáze Měsíce nebo postavení planet. Barva dne vystihuje sílu, která právě obzvlášť výrazně působí.

CENA

6,30 €

(KALENDÁR + DIÁR)

POSELSTVÍ

BAREV

2011

vednech roku

Barva roku 2011 – stříbrná

DIÁR

S CHARAKTERISTIKOU

FARIEB

OBJEDNÁVKY

prostredníctvom kupónu

na konci časopisu

alebo na www.svetgralu.sk


Zánik sveta

v decembri 2012?

Werner Huemer

Už ste o tom počuli? 21. decembra 2012 zanikne svet. Ale možno to bude až 22. alebo

23. decembra... Iste ste sa už s tým stretli. Na tému „zánik sveta v roku 2012“ vznikli

desaťtisíce internetových stránok, uskutočnilo sa množstvo vedeckých a pseudovedeckých

rozhovorov v časopisoch, vyšlo mnoho kníh a filmových hitov ako napríklad

“Deň nezávislosti”, “Deň potom” a “2012” od režiséra Rolanda Emmericha. Ten

v tom poslednom necháva Zem padnúť do hrôz sopečných výbuchov a obrovských

vĺn. Ešte nikdy sme nevideli dokonalejšie zinscenovaný „koniec sveta“. Mayovia

nás vraj pred týmto decembrovým dňom varovali…

13

Svet Grálu

26 | 2010


ipúšťam, že pred niekoľkými

rokmi sa ma

P

prvé náznaky mediálnej

hystérie okolo roku

2012 nijako zvlášť nedotýkali:

„stará predloha,

nový dátum“,

myslel som si. Predpovede

o konci sveta nie

sú dnes ničím zvláštnym,

objavujú sa už

mnoho desaťročí. Ja sám

od 80-tych rokov so záujmom

sledujem, ako sa zo starých

videní a proroctiev stanovujú

stále nové dátumy, ktoré pravidelne

uplynú bez toho, aby sa udialo niečo

mimoriadneho. Naposledy také vlny

vzišli okolo prelomu tisícročia; vybájené

interpretáciami záhadných Nostradamových

veršov; potom sa v kruhoch,

ktoré veria v koniec sveta, krátko hovorilo

aj o knihách ako „Vision 2004“,

no keď spomínaný čas nadišiel, i tento

dátum sa ukázal ako „planý poplach“.

Najnovšie sa zánik sveta predpokladá

v roku 2012. Pokiaľ teda letopočet

Mayov končí 21. decembra, potom

tým má podľa niektorých interpretácií

skončiť aj život na Zemi v podobe, ako

ho poznáme. V tento deň sa vraj môžu

udiať prírodné katastrofy nepredstaviteľných

rozmerov – náraz planétky, výbuch

gigantickej sopky pod yellowstonským

národným parkom, zemetrasenie

alebo záplavové vlny. Alebo v okamihu

zimného slnovratu Slnko upadne do

savej sily „čiernej diery“ v strede našej

galaxie a my týmto významným kozmickým

javom prekĺzneme do novej

dimenzie; začne „vek vzostupu“, sprevádzaný

pravdepodobne mimozemskou

inteligenciou.

IDE VÔBEC O FAKTY?

á vôbec zmysel zaoberať sa takýmito

myšlienkami? Mayský leto-

M

počet vôbec nekončí, skončí iba jeden

„dlhý cyklus“ v ich kalendári. Tradujú sa

14

Svet Grálu

26 | 2010

chmúrne mayské proroctvá, no nevzťahujú

sa na konkrétny dátum 21. december

2012. Navyše prevedenie mayského

kalendára do nášho kalendárneho systému

má aj zopár otáznikov. Napríklad

nie je isté, z akého počiatočného dátumu

je možné vychádzať pri prepočte

mayského spôsobu počítania do nášho

systému.

Musím povedať, že neexistuje nič, čo

by podporovalo tvrdenie, že svet zanikne

konkrétne 21. decembra 2012.

Tento deň je rovnako pravdepodobný

– alebo nepravdepodobný – ako hocijaký

iný dátum.

V diskusiách na túto tému zväčša

nejde o vecné argumenty – svedčí

o tom okrem iného aj obsah mnohých

internetových fór na tému „2012“. Ide

o pocity a obavy, o neistoty, starosti

a strachy – alebo sa v týchto myšlienkach

prejavuje i zápas o porozumenie

svetu, v ktorom žijeme, a možno i túžba

po zmene. U diskutujúcich prevládajú

viac vlastné názory a priania, jasne cítia,

že to už nemôže ísť ďalej tak, ako dosiaľ,

že ľudstvu hrozí neradostná budúcnosť

– a v myšlienkach vytvárajú tie najneuveriteľnejšie

scenáre. Slová kritiky pritom

smerujú hlavne k vedcom, politikom

a novinárom. Je to jednoduchšie,

než vniesť do vlastného myšlienkového

sveta jasno a pravdu.

VIERA

V ČOKOĽVEK

lovek jednoducho

Č niečomu verí… Počas

písania týchto riadkov

som sa pozrel na

„výsledok hlasovania“

internetovej stránky

Weltuntergang-2012.de:

Okolo 6-tisíc ľudí odpovedalo

na otázku „ Zanikne

svet 21. decembra 2012?“:

„áno“, okolo 13 tisíc hlasovalo za

„nie“ – a 4 tisíc uviedlo: „neviem“.

Okrem toho sa na tejto stránke odpočítavajú

dni, hodiny, minúty a sekundy

do údajnej apokalypsy.

Toto zvláštne previazanie pseudonáboženského

svetonázoru

s obyčajnou zábavou je pre „Zánik

sveta v roku 2012“ typické: raz

je to moderná „odborná“ publikácia

o mayských proroctvách, inokedy

Emmerichova záľuba vo filmových

spracovaniach apokalypsy; prírodovedecké

a historické úvahy sa stavajú

na jednu úroveň s neopodstatnenými

naivnými predstavami…

NA POČIATKU BOL

„INFOTAINMENT“

T

ento pojem popisuje hojne kritizované

spojenie informácie a zábavy

(entertainment) v masmédiách.

Stále viac splývajú hranice medzi

skutočnosťou a umelo zinscenovanými

výmyslami. V dnešných diskusiách

preto už nehrá žiadnu rolu to,

či bola informácia o konci sveta vytvorená

pre filmových divákov alebo

sa týkala skutočnosti.

„2012“ je skutočne pôsobivé znamenie

doby: klesajúci zmysel človeka pre

realitu sprevádza vytváranie vlastných,

iluzórnych svetov. Pasívna myseľ

nevyhľadáva vecné informácie

alebo dôkazy, šedivé stránky kníh

s malými písmenami, ani dokumenty


CIVILIZÁCIA

alebo vzorce – nič, k čomu by bolo

treba trochu vlastného úsilia; skrátka

nič, čo sa musí skúmať zdravým

úsudkom, vlastným poctivým uvažovaním.

Stačí vidieť a počuť to, čo

je naservírované, konzumovať to, čo

človeka bezprostredne vzruší a spôsobí

mu potešenie. A v 21. storočí je

tento stôl nadmieru bohato prestretý.

Spochybňovanie kultu dátumu

21. 12. 2012 neznamená spochybňovanie

samotného obsahu rôznych proroctiev

o apokalypse – nevyhnutnom

dôsledku negatívneho vývoja našej civilizácie.

Mnohé vízie o konci sveta farbisto

opisujú katastrofické udalosti, no

určenie presného času je (aj) pre vizionára

zrejme najťažšie. Aj z biblických

podobenstiev vyplýva, že presný čas

nevie ani Syn, len Otec sám. Prichádzajúce

dianie má byť rozpoznateľné

podobne, ako máme spozorovať prichádzajúce

leto podľa zelených listov

figovníka. Najdôležitejší krok k onému

„vzostupu ľudstva“, ktorý je ohlásený na

dobu po roku 2012 – a je skutočne nevyhnutný

– spočíva podľa mňa v precitnutí

z pasivity. Človek bude musieť

popracovať na prekonaní svojich omylov:

jeden precitnúť zo svojho iluzórneho

sveta, iný odložiť náboženské

dogmy, tretí odstrániť svoje vedecké

klapky z očí, pre ktoré nedokáže uznať

existenciu nehmotného, nadpozemského

sveta. Jedno je zrejmé: mnohí

diskutujúci na tému roku 2012 cítia –

a podľa všetkého celkom správne – že

svet nástojčivo volá po novej orientácii

človeka. A veľa času už na to nemáme.

Werner Huemer

werner.huemer@svetgralu.sk

Fikcia versus fakty

Prehľad niektorých tvrdení o zániku sveta v roku 2012 a konfrontácia

s faktami:

Mayský kalendár končí 21. decembra 2012

To nezodpovedá skutočnosti. V tomto starom indiánskom kalendári končí iba dlhý cyklus 5125 rokov, čo je

porovnateľné s dlhým „cyklom“ jedného tisícročia v našom kalendári. Tento cyklus pravdepodobne začal

dňom, ktorý podľa nášho kalendára zodpovedá augustu 3114 pred naším letopočtom; rôzne interpretácie

sa dopracovali k dátumu konca cyklu 21., 22. alebo 23. decembra 2012. No všetky tieto odhady sú neisté.

Zdroj: http://www.faszination2012.de/seiten/kalenderseiten/zu2012/maya2012.pdf

Mayský kalendár predpovedá koniec sveta

To takisto nezodpovedá skutočnosti. Pre Mayov musel byť ich kalendár veľmi dôležitý. Táto stará

vyspelá kultúra disponovala rozsiahlymi astronomickými znalosťami a mohla predpovedať napríklad

zatmenie Slnka alebo Mesiaca. Tradujú sa tiež chmúrne proroctvá, ktoré sa dajú interpretovať ako

vojnové scenáre, hladomory a prírodné katastrofy a je možné ich vzťahovať na koniec súčasného

dlhého cyklu. Ide však iba o interpretácie, a nie o jednoznačne dokázateľné mayské proroctvá.

Zdroj: http://www.scienceblogs.de/astrodicticum-simplex/2009/01/kein-weltuntergang-am-21-12-2012.php

Počas zimného slnovratu 2012 bude Slnko pohltené „čiernou dierou“

v strede našej galaxie a dostane sa tak spolu so slnečnou sústavou do

novej dimenzie

Obzvlášť povážlivý nezmysel. Píše o tom Christine Keidel-Joura v príspevku s názvom „Čo sa stane

v roku 2012“: „Pri tomto poňatí sa veľkoryso prehliada, že stred galaxie sa nachádza vo vzdialenosti

dobrých 25-tisíc svetelných rokov od Zeme i Slnka. A čierna diera je pritom príťažlivá práve toľko, aby

hviezdy ani nevybočili z Mliečnej dráhy, ani sa nerútili do jej stredu. Situácia, keď sa zimný slnovrat z

pohľadu pozemšťana bude odohrávať veľmi blízko stredu galaxie, nenastane v roku 2012, ale až v roku

2225. A aj vtedy sa bude stred galaxie, ako vždy, pohybovať 5 stupňov pod slnečnou dráhou – presná

zhoda je vlastne úplne nemožná.“

Naviac sa s obľubou prehliada, že Slnko sa z pohľadu zo Zeme ocitá aj tak raz za rok v blízkosti stredu

galaxie.

Zdroj: http://www.astrologie-schule-bremen.de

Pod národným parkom Yellowstone vybuchne v roku 2012 obrovský vulkán

Omyl; ale v skutočnosti sa tento „supervulkán“ považuje za najväčšieho potenciálneho spúšťača

celosvetovej prírodnej katastrofy. Leží nad takzvaným „hot spot“, teda bodom, kde leží magma

veľmi tesne pod zemským povrchom a v tej oblasti pravidelne spôsobuje menšie zemetrasenia.

Možno niekedy v budúcnosti k nejakému katastrofálnemu výbuchu dôjde. Ten nespôsobí síce žiadny

koniec sveta, ale môže silne spustošiť Severnú Ameriku a vyvolať celosvetové klimatické zmeny.

Geológovia v blízkej budúcnosti s takým výbuchom nepočítajú; ani v decembri 2012 takáto zvýšená

pravdepodobnosť už vôbec neexistuje.

Zdroj: http://de.wikipedia.org/wiki/Yellowstone (Vulkan)

Planéta – záhadná „Planéta X“? – narazí v decembri 2012 do Zeme

Pre udalosť, ako je náraz planéty do Zeme, neexistuje žiadny seriózny podklad. „Záhadná planéta

X“ mala už v roku 2003 údajne spôsobiť „veľké spustošenie na Zemi“.

Zdroj: http://gral.de/planetx

15

Svet Grálu

26 | 2010


MUDr. Jan Palouček 5. diel

Cesta k životu

16

Svet Grálu

26 | 2010

Pojmom karma, prevzatým z indickej

mystiky, sa obvykle označujú následky

nášho konania z predošlých inkarnácií,

ktoré sa teraz, v tomto živote prejavujú

a určujú najdôležitejšie okolnosti

nášho bytia – miesto narodenia, rodičov,

spoločenské postavenie, zdravie,

nadanie a mnohé ďalšie.

nímanie existencie zákona zvratného

pôsobenia našlo vyjadrenie

V

v rade úsloví: „Kto druhému jamu

kope, sám do nej padne“, „Čo zaseješ,

to aj zožneš“, „Má čo chcel“ alebo

„Božie mlyny melú pomaly, ale isto“.

Na tieto úslovia si často spomenieme

hlavne v takých prípadoch, ktoré sa

bezprostredne netýkajú nás osobne. Je

pozoruhodné, že si zákonitosť spätného

pôsobenia uvedomujeme predovšetkým

tam, kde nejaká nepríjemnosť

postihla niekoho iného. Ak sme to však

my, komu sa nedarí, dôslednosť v myslení

nás opúšťa a nadobúdame dojem,

že žneme niečo, čo sme nezasiali. Za

istých okolností sme teda ochotní veriť

v zákonitosti života, v iných situáciách

ich naopak tvrdošijne odmietame a zahniezdime

sa v role obeti.


Karma – čo to je?

Problém vzniká v prvom rade tam,

kde príčiny určitej osudovej úrody

zostávajú našim očiam skryté. Vrodená

choroba, alebo narodenie dieťaťa

v krajine postihnutej vojnou či

hladomorom vyvoláva otázku, či

vôbec existuje spravodlivosť, prípadne

spravodlivé zákony. Veď

zákon a spravodlivosť majú tvoriť

jednotu. Človek, ktorý verí len

v jeden pozemský život, môže túto

kapitolu rýchlo uzavrieť, pretože si

myslí, že na svete existuje nespravodlivosť.

Iný zas žije v presvedčení,

že k spravodlivosti patrí aj to, že je

na tom z nevysvetliteľných dôvodov

horšie než ostatní. Práve tak je

možné zmieriť sa s predstavou, že

genetický potenciál predkov nebol

práve najlepší, takže postihnutý mal

proste smolu. Takéto zmýšľanie pripúšťa

možnosť chaosu alebo ľubovôle,

ktoré sa z akýchsi nejasných

dôvodov vymykajú inak dôslednej

zákonitosti ovládajúcej celý vesmír.

Toto nelogické podkýnanie sa je

známkou agónie, ktorú sa zástancovia

materializmu snažia zastierať

uisťovaním, že veda sa už blíži

k rozriešeniu otázok života.

17

Svet Grálu

26 | 2010


ZDRAVIE

Všetky nejasnosti miznú v okamihu,

keď človek pristúpi na myšlienku

reinkarnácie. Až potom môže

získať opravdivú istotu spravodlivosti

a dôveru v zákonitosť stvorenia

a začať s celkom novým životom.

VIEME, ČO CHCEME?

Fakt, že od života často dostávame

niečo iné, než čo navonok

chceme, zvádza k domnienke, že

treba vylepšiť techniku chcenia.

Na tento účel bolo už napísaných

mnoho kníh, ktoré upozorňujú

na silu myšlienkového a emocionálneho

života. Ľuďom by tak

mali ukázať možnosť, ako vcelku

pohodlne získať čokoľvek z toho,

čo si vymyslia. Týmto spôsobom

sú však obrovské sily spočívajúce

v ľudskom myslení a cítení nasmerované

na falošnú cestu, ktorá sa

musí skončiť katastrofou.

Zmienená skutočnosť svedčí

skôr o tom, ako málo toho vieme

o svojom skutočnom chcení. Znamená

to, že si svoje skutočné chcenie

často ani neuvedomujeme, na

druhej strane zaň pokladáme

niečo, čo s ním nemá nič spoločné.

V našom živote sa vyskytujú

ťažké situácie, pri ktorých by

človek odprisahal, že ich ne chcel,

no stretávajú nás aj nečakane

krásne veci, pri ktorých si tiež nie

sme celkom vedomí toho, že sme

ich chceli. Keď sa však zamyslíme

nad tým hlbšie, často sa stane, že

si vybavíme dávno zabudnutý, no

napriek tomu vo vnútri starostlivo

uchovaný okamih, keď nás na

chvíľu premkol silný dojem vyvolaný

krajinou, ľuďmi alebo okolnosťami.

Snáď sme si v tú chvíľu aj

povedali: “To je nádhera...“. A po

rokoch sa stane, že žijeme v pomeroch,

ktoré akoby boli naplnením

onoho povzdychu. Áno, vtedy

bolo naše chcenie skutočne silné,

18

Svet Grálu

26 | 2010

Ochorenie a iné

ťažkosti nie sú

v prvom rade určené

telu, ale duši človeka.

pretože zostalo čisté – bez očakávaní,

a inšpirované krásou. Každý

taký zážitok, ktorý sa vymyká navyknutému

spôsobu myslenia

a dovolí bez požadovania vyvstať

niečomu ušľachtilému, je začiatkom

novej cesty, ktorá sa môže začať

napĺňať.

Ďalšou dôležitou okolnosťou,

ktorú musíme mať na zreteli pri

úvahách o nezdaroch našich pokusov

vylepšiť svoje hmotné pomery

vrátane zdravotného stavu, je predovšetkým

naša dávna minulosť.

Presnejšie povedané naše dlhy voči

životu, ktoré sa teraz stali splatnými;

tie ako záchranná brzda zastavujú

ďalšie naše úporné plahočenie

nesprávnym smerom. Tieto

dlhy hromadíme už tisíce rokov

a sú zapísané v nás samých v podobe

našich vlastností a postojov,

ktorým znovu a znovu podriaďujeme

svoj život. Chronický nezáujem

o duchovný rozmer života,

jeho odmietanie alebo povrchnosť

nás priviedli pod kuratelu prírodných

zákonov, ktoré s konečnou

platnosťou ukončujú ďalšie pokusy

o zneužívanie prepožičanej sily

na neužitočné osobné účely. Sme

ako skrachovanci, ktorí sa čudujú,

prečo už nemožno naďalej žiť na

dlh. V takej situácii je dobré začať

pátrať po tom, ako náš dlh vznikol

a akým spôsobom sa spláca.

Zostala nám síce i naďalej možnosť

niečo chcieť, ale nemôžeme už

očakávať, že sa nám v budúcnosti

budú plniť nesprávne želania, teda

také, ktoré s úsilím o naše vnútorné

zdokonalenie nesúvisia alebo od

neho dokonca odvádzajú.

REINKARNÁCIA

Keď hovoríme o príčine a následku

či o sejbe a žatve, potom je zrejmé, že

tieto súvislosti presahujú jednotlivý

pozemský život. Žatva sa často odohráva

až v nasledujúcom vtelení, pričom

sejba prebiehala v predošlom.

Nevedomosť o tejto skutočnosti vedie

veľmi často k pochybnostiam o existencii

spravodlivého vyrovnania, ak

sa posudzuje napríklad život človeka,

ktorý napriek tomu, že nežije správne,

teší sa výbornému zdraviu i závideniahodným

pozemským pomerom.

Jedného dňa zomrie a zmizne z očí.

Po čase sa možno znovu objaví na

zemi, ale treba vedieť, kde ho hľadať.

Tentokrát to už nemusí byť človek

s dobrým zdravím, ktorému osud

všestranne praje, ale človek, ktorý

v chorobe alebo v inom utrpení dostáva

možnosť obrátiť svoje vnútro

k vyšším, ušľachtilejším hodnotám.

Spravidla potom musí na sebe samom

prežívať rovnaký druh utrpenia, ktorému

v minulosti on sám vystavoval

druhých ľudí. Ak dnes máme možnosť

prostredníctvom médií spoluprežívať

utrpenie miliónov ľudí,

máme pred svojimi očami spravodlivosť,

na ktorú sa často pýtame. Je taká

neúprosná a tvrdá, že by sme sa nadobro

mali zriecť nevraživých a pomstychtivých

myšlienok, akými si často

vybavujeme účty s ľuďmi, ktorí nám

ublížili. Nikdy ich nemôžeme dostihnúť

a prevychovať takým spôsobom,

ako to urobí spravodlivý zákon.

Opačnú situáciu môže predstavovať

človek, ktorý trpí ochorením,

napriek tomu, že nápadne vyniká

dobrými vlastnosťami. Aj tu často

vznikajú rovnaké pochybnosti ako

v predchádzajúcom prípade. Ochorenie

a iné ťažkosti však nie sú


ZDRAVIE

v prvom rade určené telu, ale duši

človeka. Ich význam nespočíva v tom,

čo vyvolávajú pozemsky, ale v ich pôsobení

na dušu. Možno dokonca povedať,

že chorí ľudia sú takto veľmi

často vo výhode – v porovnaní s tými,

ktorí sú síce zdravší, ale žiadnu inú

možnosť k náprave už v tomto živote

nedostanú. Ochorenie alebo iný

zjavný tlak môže veľmi urýchliť vnútornú

premenu, ktorou sa dotyčný

človek oslobodzuje od bremena zlého

návyku alebo presvedčenia. Tým sa

mení aj jeho osud, blízky i vzdialený.

HRANICE VŠETKÝCH

LIEČEBNÝCH METÓD

Karma stavia neprekročiteľné hranice

všetkým liečebným metódam.

Pod karmou treba rozumieť nielen

udalosti, ktoré človeka postihujú, ale

predovšetkým jeho vlastnosti, ktorými

si tieto udalosti opakovane vynucuje.

Ak sa chce človek oslobodiť

od nepriaznivej karmy, musí sa najskôr

zbaviť určitých návykov, ktoré

sú hlavným generátorom jeho osudu.

Preto je dobré, keď človek uvažuje

o všetkých svojich povahových črtách

ako o zdroji budúcich udalostí.

Potom sa mu rýchlo dostane vysvetlenia

na všetko, čo sa mu doposiaľ

v živote stalo, a získa aj určitú predstavu

o tom, čo ho ešte musí zastihnúť.

Nie nevyhnutne, pretože z tejto

úvahy má predsa vzísť nové odhodlanie,

ktoré povedie k dobrovoľnej

premene ešte pred stanoveným osudovým

termínom. V čase osudového

naplnenia je potom už zbytočné, aby

nastúpila choroba alebo iný tlak, pretože

nemajú už žiadny zmysel. Ak

chce človek uniknúť svojmu nedobrému

osudu, dostáva na to nádhernú

príležitosť vo svojej včasnej a dobrovoľnej

premene.

Ak má každé ochorenie hlbší zmysel,

musí ho mať aj vyliečenie. Chorý

človek je spravidla ten, kto nepochopil

určité veci včas. Musí byť napomínaný

stále hrubším a drsnejším

spôsobom, pretože všetky miernejšie

pokusy, ako ho primäť k dôslednému

logickému mysleniu, boli už

– bez úspechu – vyskúšané. Ochorenie

má potom zmysel len dovtedy,

kým človek nepostúpil vo svojom poznaní

a premene až k určitej jemu

stanovenej hranici. Musí z neho teda

vyjsť doslova ako nový. Závažnosť

ochorenia dosť zreteľne poukazuje

na žiadúcu mieru premeny. Tým, kto

19

Svet Grálu

26 | 2010


ZDRAVIE

požaduje, je zákon, v ktorom každý

z nás žijeme svojím doposiaľ zaužívaným

spôsobom a jeho pôsobenie

pociťujeme v ťažkostiach i radostiach

svojho života – vždy podľa toho, či sa

k nemu staviame odmietavo alebo

ústretovo. Choroba je tak pre každého

z nás dôležitou informáciou

o tom, že máme byť lepší než sme.

Je tiež upozornením, že sme toho

schopní, a dokonca, že ani nemáme

na výber. Musíme sa zmeniť.

Chronicita alebo takzvaná nevyliečiteľnosť

radu chorôb nemá nič

spoločné s jej povahou samotnou,

ale s povahou ľudí, ktorí pre svoju

enormnú tvrdošijnosť nemôžu tak

ľahko prekročiť prah svojho doterajšieho

presvedčenia. Nie sú schopní

vystúpiť zo svojho milovaného väze-

20

Svet Grálu

26 | 2010

nia, aby s konečnou platnosťou skoncovali

so svojimi starými návykmi.

Majú strach zo skutočného života.

Hranicu utrpenia – a tým aj vyhliadky

na vyliečenie – si každý človek

určuje sám svojimi postojmi. To

je tá hranica, ktorá sa nedá prekonať

žiadnym liečebným postupom. Aj

tomu najlepšiemu terapeutickému

pôsobeniu je vyhradené až druhé

miesto. Prvoradý zostáva človek sám

a jeho vôľa.

Zázračné uzdravenia, o ktorých už

v minulosti bola zmienka, sú rovnako

výsledkom vnútorného úsilia.

Najmä vysoká liečivá sila nemôže

v žiadnom prípade zapôsobiť náhodne,

ale je viazaná zákonom príťažlivosti

rovnorodého. Zázračné

uzdravenie sa tak nemôže dostať

k nikomu, u koho nie je predpoklad,

že tento blahodarný podnet prebudí

jeho dušu k ešte väčšiemu úsiliu

o vzostup.

MUDr. Jan Palouček

jan.paloucek@svetgralu.sk

Seriál je voľným prepracovaním častí textov

knihy Cesta k životu autorov Marcely Müllerovej-Paloučkovej

a MUDr. Jana Paloučka.

Seriál pre vás pripravuje MUDr. Jan Palouček.

V šiestej – poslednej časti: Diagnóza,

nádej, uzdravenie


TÉMA

Josef Bohuslav Foerster

Zbožnosť v hudbe

Jaroslav Klimecký

roku 1910 píše Zdeněk Nejedlý

V v monografii Josef B. Foerster:

„Najvyšším prejavom rýdzej ľudskosti

je pre nás dosiaľ duch pravého

prvého kresťanstva. Nie cirkevného,

formalitného kresťanstva, ale onoho

čisto ľudského kresťanstva, ktoré

k nám hovorí z evanjelia a prvých legiend…

takýmto hudobným dielom

najľudskejšieho kresťanstva, najľud-

skejšej zbožnosti, dielo také úchvatné,

že stačí tvoriť celé svety, je Wagnerov

Parsifal… Wagner bol génius tej epochálnej

sily, ktorá tvorí nové svety,

dáva im nový vzduch a živí v nich

nové bytosti“, píše Nejedlý a hľadá

zbožnosť vo vtedajšej českej hudbe.

Smetana bol slobodomyseľný, jasný,

citlivý duch, ale bez náboženského

cítenia. Pre ľudovú zbožnosť mal

pochopenie, pokiaľ súvisela s ľudovým

životom, tradíciou. Púťová

procesia v opere Tajemství je krásna

epizóda, skôr je však ľudovým folklórom,

než prejavom zbožnosti. Smetana

nebol zbožný.

Fibich bol náboženskému cíteniu

vzdialený ešte viac. Sám sa nazýval

pohanom Goetheho typu. Dokázal

však ako dramatik nájsť pre

21

Svet Grálu

26 | 2010


HUDBA

22

Svet Grálu

26 | 2010

pohanskú zbožnosť rovnako presvedčivé

tóny, ako pre zbožnosť kresťanskú

(Missa brevis, op. 21).

Dvořák bol naopak veľmi zbožný

duch, ale tak naivne zbožný, že nemohol

dospieť k modernému, vyššiemu

vyjadreniu zbožnosti. Jeho oratórne

a liturgické diela sú hudobne i citovo

prekrásne, väčšinou však v klasicistickom

duchu, bez vývoja k novému,

vyššiemu výrazu zbožnosti.

Ani ostatní českí skladatelia nemali

vtedy takú duchovnú hĺbku, aby

pochopili nutný vývoj i v duchovnej

tvorbe. Táto vyššia zbožnosť sa vo

vtedajšej českej hudbe neozvala, až

kým neprišiel Josef Bohuslav Foerster,

ktorý ako prvý vytvoril diela na

vyššom stupni zbožnosti, konštatuje

Zdeněk Nejedlý v roku 1910.

J

POSOL PRAVEJ

ZBOŽNOSTI

osef Bohuslav Foerster sa narodil

v Prahe v roku 1859 a vyrastal v starej

rozvetvenej rodine Foersterovcov,

učiteľov, muzikantov. Už pradedko

a dedko boli učitelia, ktorí pri svojom

učiteľskom povolaní pôsobili ešte aj

ako organisti v miestnych kostolných

chóroch s povinnosťou pripravovať

a vyberať hudbu a hrávať v nedeľu,

vo sviatok, pri pohreboch, svadbách,

spievať i hrať a veľa iného.

Foersterov otec bol tiež učiteľ, ale už

nemusel „vedieť hrať na husle, cello,

basu, spievať tenor i bas, pískať flautu,

fúkať lesný roh i fagot, miništrovať,

zvoniť, pánu farárovi hodinky naťahovať,

opisovať noty i komponovať“ –

ako vtipne spomína Jan Neruda, teda

všetko to, čo sa kedysi od dedinského

učiteľa očakávalo. Otec Josef Foerster

bol najskôr organistom Mikulášskeho

chrámu na Malej Strane, neskôr a najdlhšie

u sv. Vojtecha, a nakoniec bol

povolaný ako regenschori Svätovítskeho

dómu. Na kostolnom chóre u sv.

Vojtecha − v Jirchářoch spieval mladý

Foerster už ako dieťa v zbore alt a neskoršie,

po hlasovej mutácii „búchal

na bubon“. Vo svojej autobiografii

„Pútnik“ spomína, aký krásny to bol

pocit, keď smel udrieť plnou silou do

tympanov na začiatku slávneho Gloria.

Cítil sa, ako keby on jediný podopieral

svojím nástrojom zvuk orchestra,

zboru i organu hlasitým vírením

tympanov, ktoré silnelo tak, ako jeho

jasajúce detské srdce: „Sláva Bohu na

výsostiach!“

Na svätovojtešskom chóre pri organe

spoznal mladého Antonína

Dvořáka. Dvořák bol vtedy ešte celkom

neznámy violista Prozatímního

divadla a hraním na organe si privyrábal.

„Mali sme vtedy všetci dojem,“

spomína Foerster, „že pán organista

je síce dobrý hudobník, ale ešte väčší

čudák, ba nevľúdny mrzút. Na môj

detský pozdrav odpovedal vždy strohým

‚Dobrýtro‘ a ani jediný raz ku

mne neprehovoril iného slova. Nikto

z nás vtedy netušil, že v tom mlčanlivom

mladom hudobníkovi rozpína

svoje krídla génius. Netušil som, že

po desiatich rokoch sa za organom

stanem nástupcom Majstra Antonína.“

Neskoršie, keď už bol Dvořák

svetoznámym skladateľom a príležitostne

navštevoval svätovojtešský chór,

neváhal pri organe prisadnúť si k mladému

Foer sterovi, Pepíčkovi, ako ho

v rodine a na chóre volali, a obracať

mu noty.

Foerster ako mladý organista vytvoril

mnoho cirkevných skladieb, ktoré

boli vtedy roztrúsené v opisoch alebo

neskoršie i tlačou po mnohých chóroch

českých a moravských kostolov.


HUDBA

Prvé, ktoré vyšli tlačou, boli štyri:

Pange lingua, Ave Maria, Adoramus

Te a Laudate Dominum pre zmiešané

hlasy. V týchto skladbách už neraz

preniká Foersterov sklon k subjektívnej

zbožnosti nového umenia.

V jeho Stabat mater (1891 - 92) je to

ešte zreteľnejšie. „Skladateľ se nepozerá

na utrpenie Kristovej matky abstraktne

teologicky, lež čisto ľudsky,“

píše v biografii Zdeněk Nejedlý. „Je

to matka, ktorá trpí stonásobne viac

než syn, umierajúci nad ňou na dreve

kríža. Celá stupnica bolesti nad utrpením

Božského syna je tu rozozvučaná.

Rovnako vrelo a ľudsky znejú

tóny, prezrádzajúce matkinu radosť

a jej nádej zo skorého stretnutia,“

končí Nejedlý. To už nie je náboženská,

cirkevná hudba v bežnom zmysle.

To je kus Foersterovej duše, citu, ktorý

dokáže byť tak rýdzo ľudský. Tu sa už

prejavila trvalá a podstatná črta Foersterovho

umenia. Spolu so skladbou

Hymnus anjelov pre zmiešaný zbor

a orchester (1889) je to základ celej

neskoršej Foersterovej tvorby.

O

ŽIVOTNÁ DRUŽKA

časoch svojej mladosti píše

Foer ster vo svojom Pútnikovi:

„Vídal som na svojich prechádzkach

zamilovaných. V mojom srdci sa

ozvala túžba… snáď nedlie ešte tá,

ktorú si mi určil, Pane, na tejto zemi;

snáď zostáva ešte pri bránach raja medzi

Tvojimi anjelmi; snáď bude dopriate

až dňom mojej staroby stretnúť

sa s ňou. Buď vôľa Tvoja.“

S Bertou Lautererovou sa Foerster

poznal už skôr. Jednak bola žiačkou

jeho otca na konzervatóriu, a okrem

toho chodila na svätovojtešský chór

spievať soprán. Už ako mladá žiačka

vystúpila na verejnosti a zakaždým

vzbudila všeobecnú pozornosť hudobných

kritikov. Najnadšenejšie sa o nej

však vyjadroval vtedajší hudobný

kritik Národných listov J. B. Foerster.

Čoskoro sa o ňu začalo zaujímať

Národné divadlo a v roku 1887

ju angažovalo. Obdivné slová, ktoré

kritik Národných listov používal pri

každom jej vystúpení, hovorili jasne.

Lautererová sa naučila čítať i medzi

riadkami jeho nadšených kritík, a tak

netrvalo dlho a obaja mladí ľudia slávili

v chráme sv. Vojtecha 1. septembra

1888 svadbu. Foerster tak našiel

tú, „ktorá mu bola určená“.

ODCHOD DO CUDZINY

B

olo to počas slávnostného zájazdu

Národného divadla do Viedne

v roku 1892, kde Berta, teraz Foersterová,

spievala v Dvořákovom Dimitrijovi

Xéniu. Mala veľký úspech. Na

mieste dostala od riaditeľa hamburského

divadla výhodnú zmluvu na

angažmán. Nebolo to ľahké rozhodovanie.

Má sa vzdať postavenia primadony

a obľúbenosti u českých divákov?

Aj Foerster, ktorý mal v Prahe

vo svojom postavení už dlho rozsiahle

spojenie s celým českým kultúrnym

životom, sa musel rozhodnúť. Nakoniec

zmluvu podpísala a nastúpila

angažmán v Hamburgu. Tým však

určila ďalší osud svojho manžela na

dlhé roky.

P

HAMBURG

re Foerstera bolo z tých ôsmich

rokov pobytu v Hamburgu najdôležitejšie

jeho stretnutie s Gustavom

Mahlerom. Mahler bol vtedy kapelníkom

Hamburskej opery. „Niet náhod,

priatelia,“ píše Foerster vo svojej autobiografii,

„i zdanlivo najnepatrnejšie

príhody nášho života riadi ruka Božia.“

Stretli sa. „Netrvalo dlho a videli sme

si na dno sŕdc i duší,“ spomína Foerster.

V Hamburgu dokončil svoju

3. symfóniu. Uviedol ju Gustav Mahler

13. apríla a opakovane 24. apríla 1896.

„Bolo by zbytočné vypisovať,

s akými dojmami som si vypočul

svoju skladbu, ktorej Mahler venoval

tri skúšky a ktorú už hneď vzápätí

uviedol po druhý raz.“ Foerster

Berta Foersterová, rod. Lautererová

(1869-1936)

spomína na Mahlerov posudok: „Ak

sa stanem samostatným dirigentom

koncertným, uvediem vaše symfónie

všetky.“ To sa však už nikdy nestalo.

Koncom divadelnej sezóny 1900 –

1901 vypršala Berte Foersterovej

druhá štvorročná zmluva. Bolo to

obdobie, keď Mahler už odišiel do

Viedne a zo súboru odchádzali najlepší

speváci. Za týchto okolností už

Berta nechcela zmluvu obnovovať. To

sa dozvedel Mahler vo Viedni a ponúkol

jej angažmán vo viedenskej

Dvornej opere, kde už bol riaditeľom.

Ponuku prijala a v septembri 1901 nastúpila

viedenské angažmán. V Dvornej

opere pôsobila až do roku 1913,

keď vo svojich 44 rokoch odišla do

výslužby.

Vo Viedni už nebol styk Foerstera

s Mahlerom taký častý a intenzívny

ako v Hamburgu. Mahler mal ako riaditeľ

Dvornej opery okolo seba mnoho

iných priateľov i priateľov svojej ženy

23

Svet Grálu

26 | 2010


HUDBA

Almy. Foerster ešte ukončoval v Hamburgu

svoje povinnosti ako pedagóg

i žurnalista a do Viedne prišiel o dva

roky neskôr. Tak ako v Hamburgu i vo

Viedni pokračuje v pedagogickej činnosti.

Je profesorom Nového konzervatória

a viedenské noviny „Zeit“ mu

ponúkli miesto hudobného referenta.

Vo Viedni vznikla aj Foersterova 4.

symfónia „Veľká noc“, koruna celého

jeho symfonického diela.

Zdeněk Nejedlý píše: „Hudba religiózneho

citu, bez ktorej nie je možné

myslieť na Foerstra, prehovorila tu

najveľkolepejšie a najúchvatnejšie.

Všetko to, čo sme poznali v jeho zbožných

dielach, vrcholí v tejto symfónii,

ktorá sama osebe je v celom našom

umení jedinečným dielom s touto

náladou. Parsifalovská hĺbka náboženského

nadšenia vanie nám z tohto

diela…“

„Hlboká viera v Boha vzbudzuje

v skladateľovom vnútri vrúcne zbožné

tóny, ktoré pôsobia celkom novo

a presvedčivo,“ píše v rozbore skladby

Otakar Jeremiáš. „Kúzlo samoty“, tretia

veta symfónie, je obrazom Krista v

Getsemanskej záhrade. Nie je tu však

bolesť alebo úzkosť, iba všetko objímajúca

láska tu spieva z každého tónu…

len z duše úprimne veriacej a v celom

24

Svet Grálu

26 | 2010

Gustav Mahler (1860-1911)

rozsahu chápajúcej lásku k ľudstvu

mohla vytrysknúť taká krása,“ píše Jeremiáš.

„Zo svetovej hudby možno porovnať

s čarom Wagnerovho Parsifala,“

píše v prílohe nahrávky 4. symfónie

Dr. Josef Plavec. „Víťazstvo Bielej soboty“

je štvrtá, posledná veta. „Z prítmia

predchádzajúcich viet zasvieti

tu svetlo jasného C dur… do radostného,

hymnického záveru vpadá ešte

organ. Nie je to však zmnoženie sily

orchestra, naopak nastupuje prostou,

českou chorálovou melódiou, intonujúc

starú veľkonočnú pieseň. Zdá sa,

akoby sa otvorilo samo nebo a nám

znela hudba iných, vyšších sfér. Chorálová

téma mohutnie až do zvestovateľského,

slávnostného Fine. Foerster

vytvoril dielo predchnuté hlbokým,

rýdzim kresťanstvom. Dielo všeľudskej

krásy,“ končí Otakar Jeremiáš.

Symfóniu uviedol 22. novembra 1905

Oskar Nedbal na koncerte Českej orchestrálnej

jednoty.

P

NÁVRAT

o skončení prvej svetovej vojny

v roku 1918 veľa Čechov opúšťalo

Viedeň, aby sa vrátili do vlasti. S nimi

sa vracal i Foerster po dvadsiatich piatich

rokoch exilu. Mal vtedy takmer

šesťdesiat rokov. Návrat to nebol nijako

slávny. Nepriamo mu vytýkali

dlhoročný pobyt v cudzine s podozrením,

že mu chýba národné presvedčenie.

Bol vtedy považovaný za významného

skladateľa zborov, ale o tom, že

vytvoril mnohé komorné, symfonické

i operné skladby, sa v širších i hudobných

kruhoch vedelo veľmi málo

(čiastočne je to tak dodnes).

Ale o slovo sa hlási i vtedajšia mladá

generácia, sledujúca pozorne súčasnosť.

A jej hovorca, skladateľ a dirigent,

neskorší šéf opery Národného divadla

Otakar Jeremiáš píše pri oslave

Foersterových šesťdesiatin: „Foerster

je v súčasnej umeleckej tvorbe predstaviteľom

večnej mladosti. Je jedným

zo vzácnych, ktorým hudba tryská zo

srdca priamo, nehľadaná, bez rozborov

chladného rozumu.“

Pomery v novej republike sa postupne

stávali pre Foerstera priaznivejšími.

Pri návrate ho povolali

na konzervatórium a neskoršie, po

vzniku Majstrovskej školy, ako profesor

bol členom slávnej štvorice Novák

– Janáček – Suk – Foerster. Trikrát

ho zvolili za rektora. Najväčšej spoločenskej

pocty sa mu potom dostalo

udelením čestného doktorátu pražskou

Karlovou univerzitou. V roku

1931 ho zvolili za prezidenta Českej

akadémie vied a umení.

Foerster se dožil patriarchálneho

veku – takmer deväťdesiatich dvoch

rokov. Vykonal ešte veľa dobrého nielen

v hudbe, ale i v spoločnosti. V súčasnosti

je však takpovediac zabudnutým

skladateľom.

Centrom Foersterovho životného

názoru bola láska. Veľakrát zdôrazňoval,

že nie je možné milovať a neveriť

v Boha. Život i tvorbu chápal ako

službu Bohu.

Motto jednej zo svojich autobiografických

kníh vybral z tvorby básnika

Otakara Březinu: „Lebo konečne najvyšší

zmysel našej práce je, aby pribúdalo

lásky na tejto zemi, a tým stále

mocnejšie zjavovala sa ľuďom krása

diela Božieho.“

Jaroslav Klimecký

jaroslav.klimecky@svetgralu.cz

Literatúra:

Nejedlý, Zdeněk: Josef B. Foerster

Bartoš, Josef: Foersterova životní pouť

Foerster, J. B.: Poutník

Foerster, J. B.: Poutník v cizině


ROZHOVOR

Rozhovor s psychoterapeutkou

MUDr. Denisou Borošovou

V zimnom období mnoho ľudí pociťuje nepohodu spojenú s úbytkom prirodzeného

slnečného svetla, ktorá môže vyústiť do príznakov ako je nesústredenosť,

nespavosť a dokonca úzkostné stavy. V našich podmienkach

to väčšina lekárov rieši predpisovaním psychofarmák. Syntetické lieky tieto

príznaky väčšinou dokážu potlačiť, no zároveň prinášajú mnoho nežiaducich

vedľajších účinkov. MUDr. Denisa Borošová z Košíc je na Slovensku priekopníčkou

využívania alternatívnej terapie – liečby plnospektrálnym svetlom.

Prečo ste sa začali zaujímať o nefarmakologické

spôsoby liečby

v psychoterapii – viedli k tomu aj

negatívne skúsenosti s liečbou psychofarmakami?

Spomínate si, kedy

a na základe čoho ste sa rozhodli ísť

touto cestou?

Pracujem ako lekárka psychiatrička

14 rokov, na túto cestu som sa

rozhodla vstúpiť ešte počas štúdia

medicíny. Celkovo som počas štúdia

a na praktických cvičeniach v nemocnici

hlboko vnútorne cítila absenciu

vzdelávania mladých lekárov v komunikácii

s pacientmi. A tak som

vyhľadala psychologičku, ktorá mi

dala odporúčanie na absolvovanie

môjho prvého psychoterapeutického

výcviku – transpersonálnej psychoterapie.

Mojimi spolufrekventantmi

boli aj psychiatri, dnes vedúce kapacity

v tomto odbore, ktorí ma zaujali

svojou láskou k profesii lekára

a korektným vzťahom ku klientom

a pacientom. To mi pomohlo rozhodnúť

sa pre dráhu psychiatričky,

a zároveň mi pomohlo nájsť aj svoj

smer na tejto ceste. Preto som vždy

o sebe tvrdila, že som psychoterapeuticky

orientovaný psychiater. S takouto

povesťou ma v čase, keď som

prešla do ambulantnej sféry, začali

vyhľadávať ľudia, ktorí hľadali odpovede

na otázku: „Dá sa adekvátne

a medicínsky správne liečiť môj problém

aj bez liekov?“ Videla som to aj

u ľudí, ktorí pre depresiu nemali dosť

psychickej sebaopory, ani vlastnej

energie na to, aby mohli vstúpiť do

celistvej psychoterapeutickej práce.

Tak práve u takýchto ľudí som začala

spolu s nimi hľadať odpoveď na už

spomínanú otázku.

Podarilo sa Vám nájsť odpoveď,

vtedy ste začali uvažovať o liečbe

svetlom?

Áno. To ma priviedlo k množstvu

vedeckých – psychiatrických a neurologických

medicinskych štúdií, ktoré

sa týkali liečby plnospektrálnym

25

Svet Grálu

26 | 2010


ROZHOVOR

svetlom v psychiatrii. Táto liečba

existuje a je nám k dispozícii prakticky

celé minulé storočie. Liečba

psychických porúch liekmi ju akoby

zatlačila do úzadia a zabudlo sa na

terapie, kde sa učia účinne relaxovať

s otvorenými očami. To je taký aspekt

tejto liečby, ktorý ma osobne zaujal,

a o ktorom s radosťou rozprávam každému,

kto sa zaujíma o túto oblasť.

som mojim pacientom a záujemcom

mohla vysvetliť jeho správne používanie.

To je vymedzené na presne

určený ranný čas, v inom dennom

čase by mohol byť dokonca škodlivý.

ČO JE LIEČBA SVETLOM?

Ešte pred sto rokmi žila a pracovala väčšina ľudí vo vonkajšom prírodnom

prostredí. Po mnoho miliónov rokov sa náš hormonálny systém zladil s cyklami

v prírode, ktorých hlavným regulátorom je slnečné svetlo. V ostatných

desaťročiach sa toto spojenie výrazne narušilo tým, že trávime oveľa viac času

pri umelom osvetlení v interiéroch. Bežné svetelné zdroje ako žiarovka alebo

žiarivka nám síce umožňujú orientovať sa a pracovať, ale nedokážu nahradiť

veľmi dôležitý vplyv plnospektrálneho slnečného žiarenia na našu hormonálnu

reguláciu. Nerovnováha hladiny hormonálnych neurotransmiterov v mozgu,

ako je melatonín a serotonín, spúšťa u citlivejších jednotlivcov niektoré závažné

zdravotné ťažkosti, ako je napríklad únavový syndróm, úzkostná porucha

alebo depresia. Najmä v škandinávskych krajinách je terapia plnospektrálnym

svetlom veľmi rozšírená a využívaná viac ako štyri desaťročia.

ňu. Dokonca nedávno sa nám dostal

k dispozícii liek, ktorý v mozgu spôsobuje

zmeny na podobnom princípe

ako liečba svetlom. Nevidela som

však dôvod predpisovať liek, keď sa

dá bez možných nežiaducich účinkov

dosiahnuť rovnaký efekt priamo

svetlom. A tak som zohnala prvé plnospektrálne

liečebné panely cez internet,

až z Anglicka, a začala som

ich pacientom požičiavať. Neskôr

som sa dozvedela, že na niektorých

psychiatrických a gerontologických

oddeleniach je táto liečba dodnes dostupná.

Ale keď som si naštudovala

presný terapeutický postup, pochopila

som, že ambulantná liečba vyžaduje aj

kompententný pohovor s pacientom

o „užívaní“ plnospektráneho svetla.

Aké problémy možno týmto spôsobom

liečiť?

Pochopenie a použitie tohto postupu

pomáha pacientom s depresiou,

nespavosťou, detskou hyperaktivitou,

čo vieme potvrdiť overenou potrebnou

účinnosťou na melatonínovo-

-serotoninergný metabolický systém.

Títo pacienti mi časom vstupujú aj do

26

Svet Grálu

26 | 2010

Existuje klinický výskum liečby

svetlom u nás, alebo v zahraničí?

Áno, existuje mnoho klinických

výskumov, aj na našej internetovej

stránke je možné preklikať sa na najznámejšie

medicínske štúdie venujúce

sa plnospektrálnemu svetlu. V súhrne

všetky tieto štúdie potvrdzujú účinnosť,

ale len za dodržania štandardných

terapeutických postupov. Taktiež

sú overené kontraindikácie, ako

napríklad epilepsia, zelený očný zákal

a podobne.

Okrem toho, že ste vybavili svoju

ambulanciu plnospektrálnym svetelným

panelom, používate podobné

svetelné zdroje aj vo vlastnej domácnosti?

V ambulancii som si do stojatej

lampy, ktorá mi svieti počas celého

pracovného dňa, nainštalovala plnospektrálnu

žiarovku. Tieto žiarovky

sa používajú na prevenciu

duševných porúch a sú bežné aj v niektorých

moderných firmách a podnikoch.

Na liečbu už rozvinutých porúch

je určený plnospektrálny panel.

Ten mám k dispozícii na ukážku, aby

Doma máme taktiež dva druhy plnospektrálnych

panelov. Mám veľmi

rada ich svetlo, a sama experimentujem

s jeho pôsobením na moje ranné

vstávanie. Môj syn čítava pri tomto

svetle už dva roky, pričom len teraz

je prváčik. Verím tomu, že toto svetlo

pomohlo pri jeho koncentrácii, a rozvinutí

jeho intelektu ešte v predškolskom

období.

Dá sa takáto lampa na domáce použitie

kúpiť pre každodennú osobnú

potrebu?

Áno, je to možné napríklad cez internet,

problém je v tom, že skutočne

je lepšie absolvovať najprv inštruktáž,

aby sa človek dozvedel potrebné zásady,

prípadne si dohodnúť konzultáciu

cez e-mail.

Aké sú odozvy – reakcie pacientov

z vašej ambulancie? Spomínate si na

prípady z praxe, keď liečba svetlom

výrazne pomohla zlepšiť stav pacienta?

Niektorí klienti si lampu a jej špecifické

svetlo obľúbili, a najma v tmavom

jesennom a jarnom období sa


ROZHOVOR

k nej s láskou vracajú. Mám pacienta,

ktorý musel byť pre recidívy depresie

liečený silnými liekmi-tymoletikami.

Keď sa psychoterapiou naučil

dodržiavať pravidelnosť užívania plnospektrálneho

svetla, mohol lieky

zanechať. Mám depresívnu pacientku,

u ktorej som mohla dávky antidepresív

znížiť o polovicu už po mesiaci

liečby svetlom. Na nízkych dávkach

liekov pokračuje naďalej, kým si

v psychoterapii nevyrieši niektoré reálne

existenčné problémy. Mám pacienta

s Alzheimerovou demenciou,

ktorý bol pre nespavosť opakovane

hospitalizovaný v nemocnici, a dostával

veľa tabletiek. Lampa mu pomohla

minimalizovať toto množstvo, taktiež

sa mu upravil aj srdcový rytmus a odznela

tendencia k vysokému krvnému

tlaku vo večerných hodinách.

Prečo je vlastne človek v našom

pásme taký závislý od pôsobenia plnospektrálneho

svetla?

Plnospektrálne svetlo patrí k základným

potrebám, ktoré nám pomáhajú

k pravidelným životným

biorytmom. Súvisí to s produkciou

neurotransmiterov v mozgu, ktorých

„ladenie“ závisí aj od primeranej

aktivácie očných nervov svetlom.

Množstvo plnospektrálneho svetla,

teda svetla, ktoré má harmonické rozloženie

spektrálnych farieb, závisí aj

od kvality ovzdušia, množstva prachových

častíc, ale aj od takzvaného

svetelného znečistenia. Práve to je

aktuálne živo diskutovaná téma astronómov.

Nekvalitné umelé svetlo,

ktoré vysielame do prostredia, sa nám

vracia späť, aj cez prachové častice

ovzdušia. Preto je súčasné osvetlenie

civilizovaných oblastí spektrálne neharmonické,

a tak vytvára aj latentný

biologický stres.

Na vašej internetovej stránke spomínate

aj využitie iného, takpovediac

mentálneho či vnútorného svetla pri

meditácii a vizualizáciách. Pomáha

to podľa vašich skúseností podobne

ako „fyzikálne“, plnospektrálne

svetlo?

Správny liečebný postup užívania

plnospektrálneho svetla si vyžaduje

ranný pobyt pri tomto svetle s otvorenými

očami. A takmer každý z nových

klientov mi dáva otázočku:

„Ako mám relaxovať s otvorenými

očami?“ Zvykom v našich končinách –

na rozdiel od napríklad budhistickej

praxe – je relaxovať a vizualizovať len

so zatvorenými očami. A tak u ľudí,

ktorých nebaví pri lampe vyšívať, čítať

si, alebo počúvať hudbu, rozprávame

o tom, ako možno nechať liečivé

svetlo prechádzať všetkými časťami

tela, až do buniek. Takúto relaxáciu

mám aj ja sama rada. Spoznávam sa

v nej ako bytosť, ktorá je zo svetla prirodzene

stvorená. Vizualizácia svetla

sa tak stáva mojou prirodzenou súčasťou,

ktorú si už nemusím vedome

vybavovať a sprítomňovať. Dovoľuje

mi to pohybovať sa vo svetle a zároveň

byť ním. Možno práve pre svoje

osobné pestré a príjemné zážitky so

svetlom som sa začala zaujímať aj

o symbolický význam svetla. Skúmam

aj pôsobenie svetla v arteterapeutickej

práci, a v psychoterapii.

AKO SPOZNÁME, ČI SVETELNÝ

ŽIARIČ SPĹŇA POŽIADAVKY

NA „ZDRAVÉ SVETLO“?

Na internete nájdeme veľa svetelných žiaričov, ktoré sú označované ako

zdravé svetlo, či plnospektrálne svetlo. Na preventívne i liečebné použitie

musí takýto zdroj svetla spĺňať tieto požiadavky:

- farebná škála vyžarovaného svetla má zodpovedať slnečnému svetlu na

poludnie, s vylúčením dvoch potencionálne nebezpečných zložiek: ultrafialového

a infračerveného žiarenia. Inými slovami, takéto svetlo obsahuje

„všetky farby dúhy“. V odbornej terminológii sa tomu hovorí Colour Randoming

Index (CRI) a jeho hodnota by mala byť 92 %;

– pre liečebné účely už prebiehajúcich zdravotných ťažkostí nestačia bodové

zdroje plnospektrálneho svetla. Svetelný tok musí vychádzať z väčšej

plochy a preto je potrebné použiť svetelné panely, ktoré pokryjú celé zorné

pole (perimeter) pacienta. Tieto liečebné panely sa dajú aj zapožičať na domáce

použitie. Terapeutické používanie je nutné konzultovať s lekárom a má

aj kontraindikácie ako je epilepsia alebo zelený zákal;

- okrem plnospektrálneho „bieleho“ svetla sa na špecifické liečebné účely

používa aj červené a modré svetlo.

Kde ľudia liečbu špeciálnymi lampami

môžu vyhľadať?

Okrem toho, že pracujem pre psychiatrickú

ambulanciu patriacu

mestu Košice, venujem sa aj súkromnej

praxi: individuálnej psychoterapii

mojich klientov, liečbe

AVS prístrojmi a liečbe psychických

porúch plnospektrálnym svetlom.

Moji klienti ma môžu vyhľadať

cez kontaktné údaje – mailom

alebo telefonicky, tieto údaje sú dostupné

aj na webových stránkach

www.psycholiecba.sk.

Srdečne

ďakujeme za

rozhovor, prajeme

veľa spokojných

pacientov!

Roman Levický

roman.levicky@svetgralu.sk

27

Svet Grálu

26 | 2010


TÉMA

Nepoznáme

28

Svet Grálu

26 | 2010


TÉMA

hodinu...Tomáš Výboch

Súdny deň sa blíži, koniec sveta je tu! Tieto slová počulo ľudstvo už mnohokrát, no

ani raz nedošlo k ich naplneniu. Proroctvá o konci sveta patria k tým najzaujímavejším,

ale i najobávanejším a napriek tomu, že žijeme v dobe materializmu, málokoho

nechávajú chladným. Možno to je tiež dôvod, prečo sa tejto téme médiá s takou obľubou

venujú i dnes. Na internetových stránkach sa vášnivo diskutuje o tajomnom roku

2012, dokonca sa objavujú ankety a stávky, či k niečomu významnému v tomto roku

dôjde. Tejto téme sa venuje bulvár, ale i seriózna tlač a ľudia o nej veľmi radi hovoria

a diskutujú. Naozaj teda bude čoskoro koniec sveta? Znamená len koniec starej a začiatok

novej doby? Možno tieto proroctvá brať vážne?

R

NIEKOĽKO

„KONCOV SVETA“

ok 1000 bol rokom, v ktorom najväčší

počet ľudí očakával koniec

sveta. Celá spoločnosť bola presvedčená

o tom, že sa Kristus vráti 1. januára

roku 1000. Už v decembri roku

999 sa všetci ľudia lúčili so svetom,

modlili sa a správali sa podľa toho, že

sú to ich posledné dni. Tovar sa zadarmo

rozdával chudobným, tisícky

veriacich odchádzali na východ do

Jeruzalema, aby sa stretli s Ježišom,

budovy ostali neopravené, obilie nezožaté

a kriminálnici boli prepustení

z väzení. Rok 999 prešiel do roku

1000, a nič sa nestalo.

V roku 1666 bol taktiež očakávaný

jeden z koncov sveta. Tento rok bol

príznačný najmä preto, lebo predstavuje

súčet prvého milénia a čísla šelmy

zo Zjavenia apoštola Jána. V tomto

roku zasiahol Londýn ničivý požiar

a mor. Zahynulo viac ako 100 000

ľudí. Avšak koniec sveta nenastal.

Jedným z najznámejších prorokov

a veštcov bol Nostradamus, ktorý

svoje proroctvá šifroval do štvorverší,

pretože mu v tom období za

hlásenie proroctiev hrozila od inkvizície

smrť upálením. Preto je interpretácia

mnohých z nich veľmi ťažká

a často mylná. Takou bola aj predpoveď

týkajúca sa roku 1999, ktorú si

mnohí vysvetľovali ako súdny deň.

„V siedmom mesiaci roku 1999, z neba

príde veľký kráľ hrôzy. Vzkriesi veľkého

kráľa z Mongolov. Pred a po

vláde Marta bude šťastne vládnuť“.

Toto proroctvo bolo veľmi často interpretované

ako presný čas apokalypsy.

Evidentne bol tento výklad nesprávny.

Dodnes sa ho nepodarilo

rozlúštiť, nedošlo totiž ani k žiadnej

očividnej hroznej katastrofe, ktorá

by mohla pripomínať niečo podobné.

A

BIBLICKÉ PROROCTVÁ

ko je teda zrejmé, ani jedno

z proroctiev hlásajúcich koniec

sveta sa nenaplnilo. Znamená

to teda, že týmto proroctvám nemáme

venovať žiadnu pozornosť

a zavrhnúť ich s myšlienkou, že sa

predsa nikdy nenaplnili a nenaplnia

sa ani teraz? Odpoveď znie – nie.

Mnohých ľudí sa často zmocňuje

akýsi nepokoj pri zmienke o konci

sveta. Tento nepokoj nie je vyvolaný

starými proroctvami, ale súčasným

dianím, ktoré je neprehliadnuteľne

rozdielne oproti minulosti. Každý

deň mnoho ľudí na vlastnej koži, ale

tiež z televíznych správ môže pozorovať,

ako živelné katastrofy zasahujú

rôzne časti zeme, ako sa národy búria

proti národom a všade vládne nepokoj,

vojny, bieda a iné nešťastia, ktoré

sa stále viac stupňujú. Každý to môže

pozorovať aj vo svojom osobnom živote.

Niet vlastne žiadnej oblasti,

o ktorej by sa dalo povedať, že v nej

ide všetko normálne a bez problémov.

Tým akoby sa napĺňali napríklad proroctvá

apoštola Pavla, ktoré hovoria

o „ostatných dňoch pred Súdom“:

„...v posledných dňoch nastanú

ťažké časy. Lebo ľudia budú milovať

samých seba, budú milovať peniaze,

budú chvastaví, namyslení,

rúhači, neposlušní, nevďační, bezbožní,

bezohľadní, bez lásky k dobru,

zradcovia, nerozvážni, vystatovační,

viac milujúci rozkoše ako Boha.

Budú mať výzor pobožnosti, ale jej

moc budú popierať.“ (2Tim 3,1-5)

Mnohých sa tieto slová ani nedotknú,

ani ich nezarazia práve preto,

že ich zmysel denne prežívajú a je

pre nich všedný. Proroctiev podobného

charakteru je nespočetné

množstvo a stále viac a viac ľudí ich

vzťahuje na súčasnú dobu. Mnohé

z nich sú spochybňované, no asi najviac

sú prijímané proroctvá, hlásané

Synom Božím – Ježišom Nazaretským,

ktorý čerpal z neporovnateľne

vyššieho zdroja poznania ako všetci

proroci a veštci. Keď sa ho jeho učeníci

pýtali, kedy príde ním ohlasovaný

koniec sveta, odpovedal im

podobenstvom: „Od figovníka si

vezmite poučenie: Keď už jeho vetvy

rašia a vyráža lístie, viete, že je leto

blízko. Tak i vy, až toto všetko uvidíte,

vedzte, že ten čas je blízko, predo

dvermi“ (Mt24, 32-33). Zároveň

však nabádal: „O onom dni a hodine

29

Svet Grálu

26 | 2010


TÉMA

30

Svet Grálu

26 | 2010

však nevie nikto, ani anjeli v nebi,

ani Syn, iba Otec sám“ (Mt24,36).

Z tohto jednoznačne vyplýva,

že presný dátum nie je nikomu

známy, teda ani Nostradamovi,

ani Mayom a ani indiánskemu

kmeňu Hopi. Proroctvám hlásajúcim

konkrétny „čas konca“ netreba

pripisovať význam, pretože sú

v skutočnosti rúhaním, keďže sa vyvyšujú

nad Syna Božieho, ktorý jednoznačne

povedal, že ten čas nepozná

nikto okrem samotného Boha.

Súčasné dianie k nám ale prehovára

jasnou a zreteľnou rečou, že

toto obdobie je blízko. Dokonca aj

tí ľudia, ktorí zavrhujú všetky predpovede

ako šarlatánstvo, môžu vidieť,

že udalosti, ktoré svet postihujú

každú hodinu, sú niečím

výnimočné, podstatne zosilnené a

oproti minulosti aj nahromadené.

Človek sa teda môže rozhodnúť. Ak

ho proroctvá z minulosti neoslovili

a súčasné dianie považuje za prirodzené

a bežné, pravdepodobne bude

pokračovať vo svojom zaužívanom

spôsobe života. Avšak tí ľudia, ktorých

sa uvedené dianie dotýka a vycítia

vážnosť doby, musia si položiť

otázku: Čo ďalej? Čo pre mňa osobne

táto doba znamená?

J

„SÍROVÉ JAZERO“

A „TISÍCROČNÁ RÍŠA“

e málo prameňov, v ktorých sa spomína,

že by skutočne malo dôjsť

k úplnému zničeniu sveta. Naproti

tomu, väčšina proroctiev hovorí, že

nadchádzajúce dianie skôr oznamuje

koniec určitého obdobia v dejinách

sveta a nastolenie novej doby, často

pomenovanej ako „Zlatý vek“, „Tisícročná

ríša“, alebo „Tretia ríša“. Táto

epocha je označovaná ako ríša šťastia

a mieru, akú Zem nikdy predtým

nezažila. Doba, v ktorej bude vládnuť

len Božia vôľa. To je jeden z dôvodov,

prečo sa mnohí apokalypsy neboja:

veria, že po skazonosnom dianí, ktorým

Zem teraz prechádza, ich čaká

táto ríša blaženosti. Veľmi často však

prehliadajú istú skutočnosť, ktorá

je nepreklenuteľnou podmienkou

vstupu do novej ríše a tou je zvestovanie,

podľa ktorého „Všetko musí

byť nové“. Tieto slová robia deliacu

čiaru medzi novou a starou dobou –

a všetko, čo nie je schopné naplniť

ich, musí zaniknúť v dianí, nazývanom

„Posledný súd“. V poslednom

súde nastane teda triedenie a oddelenie

správneho od nesprávneho. Toto

triedenie sa týka všetkých oblastí života,

či už zákonodarstva, súdnictva,

umenia, výchovy, vedy, zdravotníctva,

obchodu, priemyslu, techniky,

finančného systému a pod. Keďže

takmer všetko vo svete je pokrivené

a nesprávne, všetko sa musí zmeniť.

Predovšetkým sa však musí zmeniť

človek! On je totiž tým tvorom, ktorý

priniesol skazu do celého stvorenia.

Jeho konanie je príčinou všetkého

nešťastia, ktorým je stvorenie sužované

a ktoré sa mu v tejto epoche diania

vracia. Človek totiž nedbal na Božie

zákony, rozhodol sa konať proti

nim, podľa vlastnej mienky a vlastného

úsudku; to ho priviedlo do tejto

situácie, v ktorej väzí. Človek má

teda v tomto období poslednú šancu

na úplné obrátenie. A pozemské dianie

navôkol mu v tom pomáha. Núti

ho prehodnocovať doterajší život

a hľadať skutočné hodnoty. Že k tejto

zmene u väčšiny ľudí nedôjde dobrovoľne,

možno vyrozumieť aj z Jánovej

apokalypsy, opisujúcej mnohoraké

pohromy a súženia, ktoré

budú sužovať ľudstvo. Utrpenie je

totiž, žiaľ, často jediný spôsob, ktorý

človeka donúti k tomu, aby sa zmenil.

Koho však nezmení ani utrpenie,

o tom hovoria slová z Apokalypsy:

„Ale bojazlivým a neverným a ohavným

a vrahom a smilníkom a čarodejníkom

a modlárom a všetkým

luhárom bude ich diel v jazere, ktoré

horí ohňom a sírou, čo je druhá smrť.“

(Zj. Jána 21-8). Druhou smrťou sa

nemyslí telesná, ale duchovná smrť,

keď že pozemskú smrť možno označiť

len ako odloženie pozemského tela,

pričom duch ostáva naďalej existovať.

Duchovná smrť však znamená

zánik duchovnej podstaty človeka,

presnejšie povedané, ukončenie

jestvovania vedomého „Ja“, ktoré sa

nechcelo vradiť do zákonov stvorenia.

Je to „vymazanie z knihy života“.

Toto vedomie seba samého človek

získaval počas celej svojej existencie,

čo znamená, počas mnohých

tisícročí na tomto i v duchovnom

svete, a je teda namieste predpokladať,

že jeho zničenie nebude okamžité,

ale bude prebiehať dlhodobo

prostredníctvom ťažkých bolestí.

Azda sa niekoho môže zmocniť

strach a nepokoj pri pomyslení na

dianie, ktoré nás čaká. No tento nepokoj

môže znamenať začiatok duchovného

prebudenia, ktoré môže

vyústiť do vytrvalého duchovného

hľadania, hľadania cesty, ako splniť

to, čo stvorenie od človeka očakáva –

bezpodmienečné rešpektovanie Božích

zákonov. A pri tomto hľadaní

opäť dostáva na pomoc zvestovania

z minulých dôb; predovšetkým

zvesť, ktorá je zároveň varovaním

a pre ľudí dneška tým najdôležitejším

proroctvom. Je to zvestovanie

o Synovi Človeka.

P

SYN ČLOVEKA

red uskutočnením posledného

súdu bol ľudstvu prostredníctvom

biblických prorokov a mystikov

zvestovaný „Svetový učiteľ“ –

Syn Človeka, ktorý má ľuďom ešte

raz priniesť spásu, aby v Poslednom

súde nemuseli byť zavrhnutí.

V Zjavení Jánovom sa hovorí: „Hľa,

prídem skoro a moja odplata je so


TÉMA

mnou. Odplatím každému podľa

toho, ako jednal. (Zj 22,12). Tohto

svetového učiteľa prisľúbil aj sám

Ježiš. „Ešte mnoho vám mám povedať,

ale teraz to neznesiete. Keď

však príde On, Duch Pravdy, uvedie

vás do všetkej pravdy... (Ján 16,7-8).

Syn Človeka je teda duchovným učiteľom,

ktorý má ukázať ľuďom správny

smer, akým sa majú uberať ak chcú

nájsť večné šťastie. Zároveň však prináša

súd, prostredníctvom ktorého

sa má každému človeku vrátiť všetko,

čo kedy myslel, hovoril a konal. Príchod

Syna Človeka bol prorokovaný

nespočetne veľa krát mnohými prorokmi

a zvestovateľmi. Aj uvedené

Nostradamove proroctvo pravdepodobne

hovorí o tomto zasľúbení:

„Zástavy sa sklonia v slávnostnej

nádhere, keď príde veľký Zákonodarca.

Šialené zabíjanie. Ponížených

povýši, búriacich potrestá. Na

zemi sa nenarodí jemu podobný.“

Syn Človeka je teda nositeľ Pravdy,

prostredníctvom ktorého sa má

ľudstvu zvestovať nové a úplné poznanie.

Má to byť tá istá pravda, to

isté vedenie, ktoré kedysi priniesol

Kristus, avšak má byť úplné a všeobsiahle.

Toto poznanie zachráni

tých, ktorí sa ešte v poslednej chvíli

rozhodnú žiť podľa Božích prikázaní.

Pre týchto jednotlivcov sa stane spásou

a vyvedie ich zo všetkých omylov

doterajších názorov až k pravému

poznaniu Boha a úcte k nemu.

Možno si niekto povie, že potom je

všetko jednoduché. Ak totiž príde

niekto taký výnimočný, určite to

bude vopred zvestované, bude robiť

zázraky ako Ježiš a potom netreba

robiť nič iné, ako ho počúvať.

Tomuto tvrdeniu odporuje mnohé.

Ak by to totiž bolo tak, nebolo by potrebné

robiť nič iné, len každý deň

pozerať správy a hľadať tohto vyvoleného.

Avšak podľa správania sa

dnešných ľudí, ak by sa dnes niekto

taký objavil, bol by každopádne

najskôr označený za falošného proroka,

rúhača, presne tak, ako bol kedysi

takto označený sám Ježiš – Syn

Boží a kvôli čomu bol nakoniec aj zavraždený.

Ježiš síce varoval, že „povstanú

falošní kristovia a falošní proroci

a dajú veliké znamenia a budú

robiť zázraky“, zároveň však nabádal

k veľkej ostražitosti, pretože falošní

proroci sa majú objaviť v tej istej

dobe, keď sa objaví aj Syn Človeka.

Vyzýval tak ľudí k vecnému skúmaniu

všetkého prichádzajúceho a nie

k nepremyslenému odsúdeniu každého

nového učenia a poznania, ako

sa to deje dnes. Vedel totiž, že jednou

z najväčších slabostí ľudí je lenivosť

myslenia a posudzovanie

plné predsudkov. Táto kliatba dnes

ťažko na ľudí dolieha, pretože všetko

nové je odsúvané bokom a označované

ako rúhanie. Preto pravdepodobne

ani Syna Človeka mnohí nespoznajú.

To dal jasne najavo aj Ježiš:

„A ako bolo za dní Noeho, tak

bude aj za príchodu Syna Človeka:

lebo ako v tých dňoch pred potopou

jedli a pili, ženili sa a vydávali

až do toho dňa, ktorého vošiel Noe

do korábu, a nezvedeli, až prišla

potopa a všetkých zachvátila: tak

bude aj za príchodu Syna Človeka...

Teda bdejte, lebo neviete v ktorú hodinu

a v ktorý deň príde váš Pán.“

Aj v podobenstve o pochabých pannách

sa Ježiš symbolicky zmieňuje

o správaní sa ľudí počas príchodu

Syna Človeka. V podobenstve ho polovica

z ľudí nespoznala zavčasu, pretože

nemali vo svojich lampách olej –

teda schopnosť správneho úsudku

prostredníctvom jasného vnútorného

cítenia. Toto podobenstvo zároveň

upozorňuje, že spoznať Syna Človeka

treba v dostatočnom časovom predstihu.

Nestačí ho len „uznať“, ale ním

prinesené poznanie uviesť do svojho

života a tým sa „stať novým“. Tomu

je vyhradený určitý časový úsek. Znie

to teda neuveriteľne, že niekto taký

dôležitý bude mnohými ľuďmi nespoznaný,

a predsa – podľa Ježišovho

podobenstva – to bude tak.

Žijeme v dobe, ktorá núti človeka

hľadať – hľadať pravé ľudstvo

v sebe samom a prebudiť ho k životu.

Vlastnými silami už túto cestu človek

nemôže nájsť, je príliš zapletený

do svojich omylov. Preto potrebuje

nové poznanie, ktoré mu cestu ukáže.

Ak toto nové poznanie bude hľadať,

celkom určite ho nájde. Toto poznanie

však musí hľadať sám, musí byť

poháňaný neúnavným vnútorným

chcením. Nemôže mu ho sprostredkovať

ani cirkev, ani rodina, ani priatelia.

Každý sám, vo svojom vnútri na

základe vlastného skúmania a zvažovania

môže spoznať, kde sa nachádza

skutočná pravda. A ak túto

pravdu nájde, potom mu už stačí iba

ju nasledovať. Potom sa nebude musieť

ničoho báť, pretože pri poznávaní

zákonov stvorenia pochopí, že

všetko, čomu v živote musí čeliť, je

spravodlivé a všetko vo stvorení mu

len pomáha, pokiaľ sa bude snažiť žiť

správne, podľa najlepšieho svedomia.

A tým získa dôveru v Boha. Táto dôvera

ho uchráni pred mnohým súžením

a neumožní ničomu, aby ho

zlomilo. Taký človek sa Apokalypsy

nemusí báť; pre neho bude predzvesťou

novej, svetlejšej doby.

Tomáš Výboch

tomas.vyboch@svetgralu.sk

Literatúra:

• Herbert Vollmann: Náboženská témata

v novém pohledu

• Stephen Skinner: Tisíciletá proroctví

• Vághidi Ferenc: Nostradamus – proroctví

na dvacáté století

• www.mysteria.sk

31

Svet Grálu

26 | 2010


Vianoce

Abd-ru-Shin

… V súčasnosti sa koná mnoho bohoslužieb

na pamiatku narodenia Syna

Božieho. Prebehnite v duchu alebo

v spomienkach po kostoloch všetkých

cirkví a dajte pri tom prehovoriť

svojmu citu. Rozhodne sa odvrátite

od zhromaždení, nazývaných

bohoslužbami!

V prvom okamihu je človek prekvapený,

že hovorím takýmto spôsobom.

Nevie, čo tým chcem povedať.

Ale to všetko iba preto, že sa dosiaľ

nikdy natoľko nenamáhal, aby sa

zamyslel nad slovom „bohoslužba“

a potom to porovnal s úkonmi, nazývanými

bohoslužbou. Brali ste to

jednoducho ako mnohé, čo pretrváva

zo zvyku po stáročia.

Lenže slovo „bohoslužba“ je také

jednoznačné, že vôbec nemôže byť

používané v nesprávnom zmysle, pokiaľ

človek neprijíma stáročný zvyk

zakaždým ľahostajne a bez všetkého

32

Svet Grálu

26 | 2010

Nasledujúci úryvok z prednášky „Vianoce“ ponúka náhľad do diela „Vo Svetle

Pravdy – Posolstvo Grálu“ od Abd-ru-shina (Oskar Ernst Bernhardt 1875-1941),

ktoré zodpovedá základné otázky o narodení a smrti, o osude a poznávaní

Boha. Poznanie prameniace z „Posolstva Grálu“ je nadčasové a stojí nad

všetkými konfesiami. Autor odporúča čítať prednášky v stanovenom poradí.

ho nerozširuje ďalej. Čo sa teraz

označuje ako bohoslužba, je v najlepšom

prípade modlitba, spojená s ľudskými

pokusmi o výklad tých slov,

ktoré ako slová Syna Božieho boli až

neskoršie napísané ľudskou rukou.

Na tejto skutočnosti sa nedá nič

meniť. Nijaký človek nemôže protirečiť

takým výrokom, ak sa chce zachovať

čestne voči sebe a voči tomu,

čo sa skutočne stalo. Predovšetkým,

ak nebude príliš lenivý o tom dôkladne

porozmýšľať a ak nebude používať

prázdne heslá, ospravedlňujúc

samého seba tým, že ich dostal od

druhých.

A predsa je práve teraz slovo „bohoslužba“

svojím spôsobom príliš

živé a samo od seba hovorí k ľuďom

tak zreteľne, že iba pri troške citu

sotva by mohlo byť použité pre niečo

také, čo sa tým ešte aj dnes označuje.

I napriek tomu, že pozemský človek

sa nazdáva byť veľmi pokrokový.

Bohoslužba sa musí živo rozvíjať,

ak sa to slovo má stať skutočnosťou,

a to so všetkým, čo prechováva v sebe.

Musí sa prejaviť v živote. Ak sa spýtam,

čo vy, ľudia, rozumiete pod službou,

teda pod slúžením, potom nebude

nikto, kto by odpovedal inak, než

slovom: pracovať! To jasne spočíva už


VIANOCE

v slove „služba“. Niečo iné si pritom

vôbec nie je možné ani predstaviť.

Služba Bohu na zemi nie je prirodzene

tiež nič iné ako pracovať tu na

zemi v zmysle Božích zákonov, v nich

sa zachvievať a pozemsky byť činný.

Premieňať vôľu Božiu na zemi v čin!

A to chýba všade!

Kto sa však snaží svojou pozemskou

činnosťou slúžiť Bohu? Každý

myslí pri tom iba sám na seba. Čiastočne

ešte na tých, ktorí sú mu pozemsky

blízki. Ale on si myslí, že

slúži Bohu, keď sa k nemu modlí!

Porozmýšľajte len raz sami, v čom

vlastne spočíva to slúženie Bohu? Je

to skôr všetko iné, len nie slúženie!

Taká je jedna časť dnešných tzv. bohoslužieb,

obsahujúca modlitbu. Tá

druhá, t. j. výklad Slova, napísaného

ľuďmi, môže byť zase považovaná len

za poučovanie tých, ktorí sa pritom

skutočne namáhajú to pochopiť. Ľahostajní

a povrchní neprichádzajú

tak či tak do úvahy.

Nie celkom neprávom sa hovorí

„navštíviť“ služby Božie alebo „zúčastniť“

sa ich. To sú tie pravé výrazy

pre to, hovoria samy za seba!

Lenže službu Bohu má človek vykonávať

sám, a nie stáť stranou. „Prosenie“

nie je slúženie; lebo prosením

chce človek obyčajne od Boha niečo

dostať. Boh má pre neho niečo vykonať,

čo je vlastne ďaleko vzdialené

od pojmu „slúženie“. A tak prosenie

a modlenie nemá so službou Bohu

nič spoločné!

To bude azda každému človeku bez

všetkého zrozumiteľné. Všetko musí

mať predsa zmysel, čo človek na zemi

robí. Nemôže zneužívať darovanú

mu reč, ako chce, bez toho, že by mu

to nespôsobilo škodu. Pred tým ho

nemôže zachrániť ani to, že nenadobudol

nijaké znalosti o moci, spočívajúcej

v ľudskom slove.

Je to jeho chyba, keď to zmešká!

A potom je podrobený účinkom falošného

používania slov, čo mu bude

na prekážku, miesto k podpore. Samočinné

tkanie všetkých prazákonov

stvorenia sa nezastaví a ani nezaváha

pred tým, čo ľudia zanedbali.

Všetko, čo bolo vložené do stvorenia,

pôjde svojou cestou s najneochvejnejšou

presnosťou.

To je ono, na čo ľudia nikdy nepomyslia

a ku svojej škode ani nedbajú.

Prejaví sa to vždy primerane i v tých

najmenších, najbezvýznamnejších

veciach.

Aj nesprávne označenie zhromaždenia

slovom „bohoslužba“ prispelo

tiež mnoho k tomu, že pravú službu

Bohu ľudia nevykonávali. Každý

z nich sa totiž domnieval, že urobil

už dosť, keď navštívil takéto bohoslužby,

čo však nikdy nebolo pravou

službou Bohu. —

Nazvite tieto zhromaždenia hodinou

spoločného uctievania Boha, to

by sa aspoň priblížilo tomu zmyslu

a do určitej miery by ospravedlňovalo

hodiny, zvlášť venované na ten

účel, aj keď sa uctievanie Boha môže

prejaviť tiež každým pohľadom, každou

myšlienkou a skutkom.

Nejeden človek si teraz hádam pomyslí,

že to nie je vôbec možné, bez

toho, že by to nepôsobilo vyumelkovane,

príliš násilne. Lenže to nie

je tak. Čím viac sa bude prejavovať

pravé uctievanie Boha, tým prirodzenejší

sa stane človek vo všetkom

svojom správaní, dokonca vo svojich

najjednoduchších pohyboch. Bude sa

potom zachvievať v úprimnej vďake

ku svojmu Stvoriteľovi a požívať milosti

v najčistejšej forme.

Preneste sa teda dnes, v tento vianočný

sviatok, na niektorú pozemskú

bohoslužbu.

Jasavá vďaka a blaženosť by sa mali

zachvievať v každom slove za milosť,

ktorú tým Boh kedysi preukázal ľuďom.

Pokiaľ sa táto milosť medzi

ľuďmi vôbec vie oceniť, pretože úplne

pochopiť jej skutočnú veľkosť, to ľudský

duch nikdy nedokáže.

To však budeme všade hľadať

márne. Chýba radostný vzlet k svetlým

výšinám! Niet ani stopy po jasavej

vďake. Často badať dokonca ešte

tieseň, prameniacu z rozčarovania,

ktorú si človek nevie vysvetliť.

Len jedno možno nájsť všade,

niečo, čím sa vyznačuje druh bohoslužieb

akýchkoľvek vyznaní, vyryté

obrazne akoby najostrejším rydlom,

pretože núti k zvukovému stelesneniu

všetkého toho, čo sa zachvieva

v bohoslužbe. Hlasmi všetkých kazateľov

sa ťahá odriekavanie ako

žalostný zvuk, ktoré stálym opakovaním

unavuje a kladie sa ako šedý

závoj na usínajúce duše.

Služba Bohu na zemi

nie je nič iné

ako pracovať tu

na zemi v zmysle

Božích zákonov

Niekedy to znie aj ako skryté nariekanie

nad niečím strateným! Alebo

nad niečím nenájdeným! Choďte

tam sami a počúvajte. Všade sa

s týmto zvláštnym, nápadným javom

stretnete.

Ľudia si to neuvedomujú, a odriekavajú

slová len zo zvyku.

A v tom spočíva pravda. Vyplýva

to z toho, napriek tomu, že by to

rečník chcel a ukazuje celkom zreteľne,

akým spôsobom sa to všetko

zachvieva. O radostnom povznesení

nahor tu nemôže byť ani reči,

ani o zanietenom vzplanutí. Skôr je

to ako stiesnené chabé tlenie, ktoré

nemá silu preraziť voľne nahor.

Kde sa kazateľ nedá pritom „uniesť“

malátnym zachvievaním týchto bohoslužieb,

keď sa ho to nedotkne,

čo by rovnako znamenalo určitú

vlažnosť alebo vedomý postoj stranou,

tam sa všetky slová budú zdať

33

Svet Grálu

26 | 2010


prehnane vznešené, čo sa podobá na

zvučiaci kov, chladný, bez vrúcnosti,

bez presvedčenia.

V oboch prípadoch chýba žiar

presvedčenia. Chýba sila víťazného

vedenia, ktoré chce o tom zvestovať radostným

plesaním všetkým blížnym!

Učiňte všetko,

čo myslíte a konáte,

jedinou službou Bohu!

Ak sa podobne ako u slova „bohoslužba“

použije mylné pomenovanie

pre niečo, čoho obsah je iný,

než vyjadruje slovo, potom sa táto

chyba prejaví. Sila, ktorá by sa mohla

pritom vyvinúť, je zničená už v zárodku,

použitím nesprávneho označenia.

Nemôže ožiť nijaké skutočné

a jednotné zachvievanie, pretože dotyčným

slovom vznikol iný pojem,

ktorý sa potom nesplní. Vykonávanie

bohoslužby stojí v protirečení s tým,

čo ako obraz vyvolávajú v najvnútornejšom

cítení ľudského ducha slová

„služba Bohu“.

Choďte a učte sa a čoskoro poznáte,

kde sa vám podáva pravý chlieb života.

Predovšetkým využívajte spoločné

zhromaždenia ako hodiny posvätného

uctievania Boha. Ale službu

Bohu preukazujte celým svojím bytím

v živote samom. Lebo tým máte

radostne slúžiť svojmu Stvoriteľovi,

vďační za milosť, že smiete byť!

Učiňte všetko, čo myslíte a konáte,

jedinou službou Bohu! Potom

vám to prinesie ten mier, po

ktorom túžite. A keď vás budú ľudia

aj ťažko utláčať, či už zo závisti,

zo zlomyseľnosti alebo z nízkych

pohnútok, vy vždy ponesiete

v sebe mier a ten vám dá nakoniec

prekonať všetky ťažkosti!

34

Svet Grálu

26 | 2010


Hodnoty

ktoré vás prekvapia

Vo svetle Pravdy,

Posolstvo Grálu

3 v 1 MP3

• zvukový záznam všetkých troch zväzkov

• dĺžka záznamu 48:33 h.

• DVD – formát MP3

Knižný titul „Vo Svetle Pravdy – Posolstvo

Grálu“ je dielo, ktoré objasňuje duchovné deje

týkajúce sa ľudského bytia v súvislostiach,

ktoré doteraz neboli známe. Dotýka sa častých

otázok a tém, s ktorými sa v duchovnej

oblasti stretávame, ako napríklad: čo je osud,

ako sa prejavuje slobodná vôľa človeka a zákon

spätného pôsobenia alebo karma, čo je

to duch a duša, zákony vo stvorení, poslanie

Syna Božieho a mnohé iné.

Autor v 168 prednáškach, ktoré na seba svojím

obsahom vzájomne nadväzujú, podáva obraz

celého stvorenia. Logický sled myšlienok

uľahčuje pochopenie – aj sám autor v úvode

k Posolstvu Grálu čitateľa výslovne vyzýva

k tomu, aby „toto vecné skúmal vecne“.

Bežná cena: 26,25 €

Cena pre predplatiteľa Sveta Grálu: 25,50 €

DVD si môžete objednať prostredníctvom priloženého objednávacieho kupónu na konci časopisu,

alebo v našom on-line obchode na stránke www.svetgralu.sk

35

Svet Grálu

26 | 2010


PRÍRODA

SKRYTÝ NÁROD

Gnómovia a elfovia na Islande

Christopher Vasey

36

Svet Grálu

26 | 2010


sland je známy vďaka jedinečnej kráse svojej

I krajiny – a tiež tým, že si jeho obyvatelia zachovali

živý vzťah k prírodným bytostiam. Presvedčenie

o existencii sveta gnómov a elfov vedie dodnes

k zvláštnej forme spolupráce: Islanďania sa vyhýbajú

stavbám domov alebo ciest na určitých miestach,

ktoré patria „skrytému národu“.

VIAC NEŽ LEN

SILA TRADÍCIE

Rozprávky a legendy, ktoré pojednávajú

o gnómoch, elfoch a iných prírodných

bytostiach, nájdeme všade

na svete. Ale nikde inde na svete, iba

tu na Islande berú tieto bytosti ako

realitu, s ktorou je nutné počítať.

Podľa jednej štúdie uvádza 5 %

Islanďanov, že také bytosti videli

a 55 % je presvedčených o ich existencii,

alebo ju prinajmenšom považujú

za vysoko pravdepodobnú.

A skutočne: keď sa spýtate Islanďanov

na prírodné bytosti, vypočujete

si určite mnoho príbehov, ktoré sa

stali ich príbuzným alebo známym:

babička si spomína na elfov, ktorých

videla poletovať v kvetinách; malé

dievčatko sa pýta svojho otca, ktože

sú tí mužíčkovia, ktorí sa tak činia

všade po ich záhrade; mladík, ktorý

sa ocitol kvôli ťažkej infekčnej chorobe

na pokraji smrti, si spomína na

„skupinu doktorov“, ktorí ho v noci

navštívili, aby mu pomohli – tajomných

lekárov, ktorých v nemocnici

nikto nevidel. Tieto bytosti, pre priemerného

človeka neviditeľné, označujú

Islanďania ako „skrytý národ“

a vychádzajú z toho, že sa starajú

o prírodu, no diskrétnym spôsobom

zasahujú i do života ľudí, či už v bytoch,

záhradách alebo v stajniach.

Podľa Islanďanov tento „skrytý národ“

tvoria rôzne bytosti, z ktorých

najdôležitejší sú elfovia, trpaslíci, rusalky

a škriatkovia.

Pritom nejde len o pevne zakorenenú

vieru. V presvedčení, že prírodné

bytosti skutočne existujú, im

Islanďania ponechávajú aj ich životný

priestor, ktorý by mal zostať

nedotknutý. Preto objavíte tu a tam

cesty, ktoré tvoria nečakané zákruty,

menia náhle svoj smer alebo počet

jazdných pruhov, aj keď na to nie sú

nejaké „reálne“ dôvody. Dôvod je

častokrát prostý: pri stavbe cesty sa

37

Svet Grálu

26 | 2010


PRÍRODA

bral ohľad na skalný blok alebo na

kopec, ktorý obýva elf alebo gnóm.

Napríklad cesta, ktorá vedie

k úpätiu horského masívu Kerlingarfjöll

v centre Islandu, robí tesne

pred parkoviskom nečakanú okľuku

okolo neveľkého brala. Za normálnych

okolností by bola takáto

prekážka presunutá alebo odstrelená

– tu však došli technici k záveru,

že to neurobia. Skala bola totiž obývaná

škriatkom.

Alebo: jedna cesta, vedúca z hlavného

mesta Reykjavík na predmestie,

sa náhle zužuje z dvoch pruhov

na jeden. Aby sa vyhla tesnej

blízkosti skalnatého kopca, v ktorom

žijú elfovia, bola cesta v tomto

mieste zúžená.

Určité miesta preto zostávajú pre zástavbu

tabu.

Na hlavnej ulici mesta Grundarfjördur

neexistuje napríklad žiadny

dom s popisným číslom 84. Domy

s číslami 82 a 86 sú oddelené pásom

zeme, ktorá je chránená ako prírodné

územie: túto parcelu obýva elf.

Aj v jednej predmestskej štvrti

Reykjavíku obecný úrad najskôr povolil

výstavbu domu na určitej parcele.

Ale dom s popisným číslom 102

v tejto ulici predsa len nestojí. Stavebné

povolenie bolo zrušené, aby sa

„zabránilo mrzutostiam“. Obecnému

úradu bolo totiž „oznámené“, že túto

parcelu obýva skupina elfov.

Takéto informácie sú odovzdávané

za pomoci jasnozrivých ľudí,

„pahorok elfov“ uchránil – čo by sme

mohli pokladať za prejav zastaralej

viery. Ale Islanďania majú preukázateľne

dobré dôvody, aby s prírodnými

bytosťami počítali. Početné životné

skúsenosti ich totiž poučili, že vypočuť

varovanie sa vyplatí, inak môžu

prísť väčšie „nepríjemnosti“.

To zažili napríklad podnikatelia

v stavebníctve, ktorí chceli v jednom

centre „skrytého národa“ zriadiť

prázdninovú dedinu: po zahájení

stavby robotníci aj stroje pracovali

už niekoľko týždňov, ale práce akosi

vôbec nenapredovali. Nič nebolo

ako obvykle: nekonečný rad ťažkostí,

prekážok a nehôd spomaľoval

realizáciu projektu. Tak sa napríklad

zrútil 50-tonový bager do priekopy…

Na Islande sa berie ohľad na miesta dôležité pre prírodné bytosti

V okrese Hegranes mala byť kvôli

stavbe cesty odstránená výbušninou

skalnatá prekážka. Ani tu k odstrelu

nedošlo. Zodpovedný stavbyvedúci

mal v noci sen, že tu žijú elfovia,

ktorí sa silno vzopreli proti tomuto

zámeru. Podobné varovania dostali

aj iné osoby, ktoré sa stavbou zaoberali,

až bola napokon vôľa elfov rešpektovaná.

Trasa bola nanovo vytýčená

tak, že pretínala hrebeň strmým

stúpaním.

Takisto pri stavbe domov a budov

sa berie ohľad na skrytý národ.

38

Svet Grálu

26 | 2010

ktorí môžu komunikovať s prírodnými

bytosťami a tak od nich dostávať

zodpovedajúce posolstvo. Priania

skrytého národa sú často dávané na

vedomie aj prostredníctvom intuície,

predtúch alebo snov určitých ľudí.

IDE O TO – „VYVAROVAŤ

SA HNEVU“

Možno nás prekvapuje, že na Islande

sa k takýmto informáciám pristupuje

vážne a prijímajú sa opatrenia, aby sa

dvakrát po sebe! Stavbyvedúci za 30

rokov svojej praxe nič podobné nezažil

a stál pred záhadou.

Potom bola na obhliadku krajiny

pozvaná osoba, ktorá mala schopnosť

vidieť prírodné bytosti a komunikovať

s nimi. Skutočne vyšlo

najavo, že oblasť, kde sa mala stavať

prázdninová dedina, bola husto obývaná

gnómami, rusalkami a škriatkami,

ktorí sa tomuto zámeru vehementne

vzopreli a drobnými

nepríjemnosťami spôsobovali problémy

a oneskorenia.


PRÍRODA

Podobných skúseností existuje celý

rad a podporujú názor, že pri všetkých

projektoch stavieb sa vyplatí

brať ohľad na životný priestor prírodných

bytostí. Mnohí Islanďania si napríklad

prizvú jasnozrivého človeka,

kým začnú so stavbou nového domu.

Aj pri verejných stavbách sa zvykne

brať ohľad na skrytý národ, aby sa

predišlo neskorším nepríjemnostiam.

REAGUJÚ

PRÍRODNÉ BYTOSTI

ROVNAKO AKO ĽUDIA?

Keď počujeme rozprávať o varovaniach,

ktoré vychádzajú od prírodných

bytostí, a o úsilí, ktoré musia

vynaložiť na to, aby si napríklad udržali

nejaký pahorok alebo skalu, tak

nám skrytý národ pripadá veľmi podobný

ľuďom, a na ľuďoch aj veľmi

závislý. Údajne tak môžu na stavenisku

vzniknúť problémy aj preto,

že napríklad nejaký gnóm si toto

miesto obľúbil a nechce ho opustiť,

alebo že stavba dokonca ohrozuje

jeho život.

Kto sa však trochu zaoberá prírodnými

bytosťami asi vie, že si ich

život a činnosť nemáme predstavovať

príliš poľudštene. Prírodné bytosti

nie sú žiadni ľudskí duchovia.

Sú iného, bytostného druhu, a majú

preto aj odlišné schopnosti.

Veľký rozdiel spočíva v schopnosti

vôle: človek má slobodnú vôľu; môže

preto robiť rozhodnutia, ktoré idú

často proti tvorivému pôsobeniu

prírodných zákonov, proti tomu, čo

je vždy dobré a spravodlivé, logické

a múdre. Prírodné bytosti naproti

tomu túto schopnosť slobodného

rozhodovania nemajú, vždy konajú

v súlade s prírodnými zákonmi. Ich

vôľa a pôsobenie vyžaduje a podporuje

výlučne vývoj v prírode a nechce

presadzovať osobné potreby a požiadavky.

Každý druh zo skrytého

národa má pritom svoju oblasť pôsobenia:

pre elfov sú to kvety a rastliny,

pre gnómov kamene a skaly, pre

rusalky je to voda, atď. Prírodné bytosti

však nie sú, ako uvádzajú viaceré

správy, pevne viazané na svoje

obydlia.

Keď nejakej skale hrozí zničenie,

nie je tým ohrozený život gnóma,

ktorý v nej žije.

Prírodné bytosti svojím spôsobom

podporujú všetky procesy rastu

a premeny, ktoré sa v prírode odohrávajú.

Tvoria a udržiavajú to, čo my

pozorujeme ako prírodnú charakteristiku

nejakej krajiny, všetky lúky,

lesy, skaly, kopce a potoky. Všetko

v prírode je múdro organizované

a budované – v každej oblasti; nič nie

je dielom náhody. Rozmanité prvky

krajiny, skaly a kopce, sú obzvlášť dôležité

na dosiahnutie celkovej energetickej

rovnováhy.

Keď sú tieto významné miesta

ohrozené ľuďmi, reagujú prírodné

bytosti v rámci svojich možností

– varovaním, alebo tak, že pôsobia

proti uskutočneniu zámeru.

Ľudská práca v prírode sa darí tým

viac, čím lepší je vedomý alebo i nevedomý

kontakt s prírodnými bytosťami.

Ako ukazuje príklad prázdninovej

dediny – dielo napreduje len

pomaly a s prekážkami, keď nemá

ich podporu.

Nie sú to teda „osobné priania“,

ktoré vedú prírodné bytosti k tomu,

aby chránili určité miesto, ale nadradené

dôvody, podliehajúce prírodným

zákonom.

PREČO PRÁVE

NA ISLANDE?

Keď berieme do úvahy všetky tieto

skutočnosti, napadá nás otázka,

prečo – z globálneho pohľadu – reagujú

prírodné bytosti na také nevýznamné

miestne udalosti často tak

energicky a na skutočne rozhodujúce

zaťažovanie životného prostredia,

ako je znečištenie mora alebo ničenie

dažďových lesov, zdanlivo vôbec.

Ale áno, je to iba zdanie! Oni reagujú

a varujú, ako opakovane zdôrazňujú

ľudia, ktorí sú so skrytým

národom v kontakte. Ale keď zostávajú

tieto varovania bez povšimnutia,

pretože väčšina dnešných ľudí stratila

živú vieru v prírodné bytosti, potom

je akákoľvek forma spolupráce

nemožná – s výnimkou miest, kde

ešte určitá otvorenosť existuje, a to

je práve na Islande.

Tu sú ľudia voči skrytému národu

takí otvorení zrejme preto, že mimoriadne

prírodné podmienky, ktoré

túto krajinu utvárajú, ich naučili

obozretnosti.

Na Islande se strieda počasie extrémne

rýchlo. Horúce vetry z prílivu

môžu v krátkom okamihu vystriedať

ľadové vetry zo severu.

V lete je takmer 24 hodín denne

svetlo, zima naproti tomu je tmavá

a chmúrna, slnko takmer vôbec nesvieti,

alebo prejde len krátko nad

horizontom. Vysoké vrcholky hôr sú

po celý rok pokryté snehom, zatiaľ čo

v nížinách tryskajú horúce pramene

a gejzíry. Početné sopky sú stále aktívne

a denne zemou otriasajú malé

až stredné záchvevy. Život v takýchto

podmienkach robí ľudí citlivejšími

a udržiava v nich vnútornú otvorenosť

k pôsobeniu prírody – aj voči

bytostiam, ktoré v nej žijú, k skrytému

národu.

Christopher Vasey

christopher.vasey@svetgralu.sk

39

Svet Grálu

26 | 2010


FOTOREPORTÁŽ

40

Svet Grálu

26 | 2010

ISLAND

Þingvellir (Þing = parlament, vellir = lúka) – toto miesto je považované

z kultúrneho a historického hľadiska za jedno z najvýznamnejších na

Islande. V tejto oblasti vznikol v roku 930 Alþingi, jeden z najstarších

parlamentov na svete, ktorý fungoval až do roku 1789.

I

sland je ostrov v severnom Atlantiku,

v jednej z najčistejších oblastí

v Európe. Je veľmi riedko osídlený

– žije tu asi 300-tisíc obyvateľov,

pričom centrálne oblasti Islandu sú

neobývané a okrem krátkeho islandského

leta úplne neprístupné.

Základným pilierom islandského

hospodárstva je námorný rybolov,

alebo ako hovoria Islanďania „Lífíd

er saltfiskur“, teda „Život je haring“.

Okrem toho sa na Islande chovajú

ovce a hovädzí dobytok. Kvôli krátkemu

letu a nedostatku slnečného

svetla (v zime slnko vychádza len

na 3 hodiny) nie je Island vhodný na

poľnohospodárstvo, ale vďaka geotermálnej

energii sa i pri polárnom

kruhu pravidelne zbiera tropické ovocie

a kvety z vykurovaných skleníkov.

Aj keď sa to v dnešnej modernej

dobe môže zdať neuveriteľné, na Islande

sa doposiaľ uchovala živá viera

v škriatkov a elfov. Huldufólk čiže

„skrytý ľud“ je pevnou súčasťou islandského

folklóru. Prieskumy opakovane

ukazujú, že väčšina Islanďanov

verí v elfov, a mnohí ich niekedy

aj videli. Preto sa aj pri stavbách prihliada

na priania elfov a stavitelia

sa vyhýbajú miestam, ktoré obýva

„skrytý ľud“ 1 . Na druhej strane, i na

Islande miestni začali využívať túto

vieru na rozvoj turizmu. Usporadúvajú

sa výlety na miesta preslávené

výskytom elfov, kde podľa sprievodcu

môžete dokonca elfov počuť spievať.

Čo na tento obchod hovoria samotní

elfovia, sa nám zistiť nepodarilo. Posúďte

však sami, aká

nádherne rozprávková

krajina na Islande

naozaj je.

Jana Straková

jana.strakova@svetgralu.cz

1. Lyall, Sarah (2005-07-13). „Building

in Iceland? Better Clear It With the Elves

First“. The New York Times. http://www.

nytimes.com/2005/07/13/international/

europe/13elves.html.


41

Svet Grálu

26 | 2010

Geotermálna oblasť Seltún. Obláčiky pary stúpajúce zo zeme sú na Islande bežným javom.

Skleníky vykurované geotermálnou energiou

41

41

41

41

41

41

41

41

41

41

41

41

41

41

41

41

41

41

41

41

41

41

41

41

41

41

41

41

41

41

41

41

41

41

41

41

41

41

41

41

41

41

41

41

41

41

41

41

41

41

41

41

41

41

41

41

41

41

41

41

41

41

41

41

4

Sv

Sv

Sv

Sv

Sv

Sv

Sv

Sv

Sv

Sv

Sv

Sv

Sv

Sv

Sv

Sv

Sv

Sv

Sv

Sv

Sv

Sv

Sv

Sv

Sv

Sv

Sv

Sv

Sv

Sv

Sv

Sv

Sv

Sv

Sv

Sv

Sv

Sv

Sv

Sv

Sv

Sv

Sv

Sv

Sv

Sv

Sv

Sv

Sv

Sv

Sv

Sv

Sv

Sv

Sv

Sv

Sv

Sv

Sv

Sv

Sv

Sv

Sv

Sv

Sv

Sv

Sv

Sv

Sv

Sv

Sv

Sv

Sv

Sv

Sv

Sv

Sv

Sv

Sv

Sv

Sv

S et

et

et

et

et

et

et

et

et

et

et

et

et

et

et

et

et

et

et

et

et

et

et

et

et

et

et

et

et

et

et

et

et

et

et

et

et

et

et

et

et

et

et

et

et

et

et

et

et

et

et

et

et

et

et

et

et

et

et

et

et

et

et

et

et

et

e

Grá











































































































rálu

lu

lu

lu

lu

lu

lu

lu

lu

lu

lu

lu

lu

lu

lu

lu

lu

lu

lu

lu

lu

lu

lu

lu

lu

lu

lu

lu

lu

lu

lu

lu

lu

lu

lu

lu

lu

lu

lu

lu

lu

lu

lu

lu

lu

lu

lu

lu

lu

lu

lu

lu

lu

lu

lu

lu

lu

lu

lu

lu

lu

lu

lu

lu

26

26

26

26

26

26

26

26

26

26

26

26

26

26

26

26

26

26

26

26

26

26

26

26

26

26

26

26

26

26

26

26

26

26

26

26

26

26

26

26

26

26

26

26

26

26

26

26

26

26

26

26

26

26

26

26

26

26

26

26

26

26

26

26

26

26

26

26

26 | 20

20

20

20

20

20

20

20

20

20

20

20

20

20

20

20

20

20

20

20

20

20

20

20

20

20

20

20

20

20

20

20

20

20

20

20

20

20

20

20

20

20

20

20

20

20

20

20

20

20

20

20

20

20

20

20

20

20

2010

10

10

10

10

10

10

10

10

10

10

10

10

10

10

10

10

10

10

10

10

10

10

10

10

10

10

10

10

10

10

10

10

10

10

10

10

10

10

10

10

10

10

10

10

10

10

10

10

10

10

10

10

10

10

10

10

10

10

10

10

10

10

10

10

10

41

Svet Grálu

26 | 2010


42

Svet Grálu

26 | 2010

42

42

42

42

42

42

42

42

42

42

42

42

42

42

42

42

42

42

42

42

42

42

42

42

42

42

42

42

42

42

42

42

42

42

42

42

42

42

42

42

42

42

42

42

42

42

42

42

42

42

42

42

42

42

42

42

42

42

42

42

42

42

42

42

42

42

42

42

42

42

42

42

42

42

42

42

42

42

42

42

42

42

42

42

Sv

Sv

Sv

Sv

Sv

Sv

Sv

Sv

Sv

Sv

Sv

Sv

Sv

Sv

Sv

Sv

Sv

Sv

Sv

Sv

Sv

Sv

Sv

Sv

Sv

Sv

Sv

Sv

Sv

Sv

Sv

Sv

Sv

Sv

Sv

Sv

Sv

Sv

Sv

Sv

Sv

Sv

Sv

Sv

Sv

Sv

Sv

Sv

Sv

S et

et

et

et

et

et

et

et

et

et

et

et

et

et

et

et

et

et

et

et

et

et

et

et

et

et

et

et

et

et

et

et

et

et

et

et

et

et

et

et

et

et

et

et

et

et

et

et

et

et

et

et

et

et

et

et

et

et

et

et

et

et

et

et

et Grá













































































































































rálu

lu

lu

lu

lu

lu

lu

lu

lu

lu

lu

lu

lu

lu

lu

lu

lu

lu

lu

lu

lu

lu

lu

lu

lu

lu

lu

lu

lu

lu

lu

lu

lu

lu

lu

lu

lu

lu

lu

lu

lu

lu

lu

lu

lu

lu

lu

lu

lu

lu

lu

lu

lu

lu

lu

lu

lu

lu

lu

lu

lu

lu

lu

lu

lu

lu

lu

lu

lu

lu

lu

lu

lu

lu

lu

lu

lu

lu

lu

lu

lu

lu

lu

lu

lu

lu

lu

lu

lu

lu

lu

lu

lu

lu

lu

lu

lu

lu

lu

lu

lu

lu

lu

lu

lu

lu

lu

lu

lu

lu

lu

lu

lu

lu

26

26

26

26

26

26

26

26

26

26

26

26

26

26

26

26

26

26

26

26

26

26

26

26

26

26

26

26

26

26

26

26

26

26

26

26

26

26

26

26

2 | 20

20

20

20

20

20

20

20

20

20

20

20

20

20

20

20

20

20

20

20

20

20

20

20

20

20

20

20

20

20

20

20

20

20

20

20

20

20

20

20

20

20

20

20

20

20

20

20

20

20

20

20

20

20

20

20

20

20

20

20

20

20

2010

10

10

10

10

10

10

10

10

10

10

10

10

10

10

10

10

10

10

10

10

10

10

10

10

10

10

10

10

10

10

10

10

10

10

10

10

10

10

10

10

10

10

10

10

10

10

10

10

10

10

10

10

10

10

10

10

10

10

10

10

10

FOTOREPORTÁŽ

Hlavné mesto Reykjavík, kde žije 60 % populácie Islandu

Islandské mestské bývanie – jednoduché rodinné domy

Ľadovec Snæfellsjökull (1446 m) je aktívna sopka. Hovorí sa, že je jedným zo siedmich energetických centier zeme.

Mohutný vodopád Gullfoss (= zlatý vodopád) na rieke Hvítá

42

Svet Grálu

26 | 2010


43

Svet Grálu

26 | 2010

Okruhliaková pláž Djúpalúsandur – podľa povesti v jej blízkosti bývala elfská svätyňa

Islandské umenie inšpirované rybolovom

43

43

43

43

43

43

43

43

43

43

43

43

43

43

43

43

43

43

43

43

43

43

43

43

43

43

43

43

43

43

43

43

43

43

43

43

43

43

43

43

43

43

43

43

43

43

43

43

43

43

43

43

43

43

43

43

43

43

43

43

43

43

43

43

43

43

43

43

43

43

43

43

43

43

43

43

43

43

43

43

43

43

43

43

43

43

43

43

43

43

43

43

43

43

43

43

43

Sv

Sv

Sv

Sv

Sv

Sv

Sv

Sv

Sv

Sv

Sv

Sv

Sv

Sv

Sv

Sv

Sv

Sv

Sv

Sv

Sv

Sv

Sv

Sv

Sv

Sv

Sv

Sv

Sv

Sv

Sv

Sv

Sv

Sv

Sv

Sv

Sv

Sv

Sv

Sv

Sv

Sv

Sv

Sv

Sv

Sv

Sv

Sv

Sv

Sv

S et

et

et

et

et

et

et

et

et

et

et

et

et

et

et

et

et

et

et

et

et

et

et

et

et

et Grá





































































































































rálu

lu

lu

lu

lu

lu

lu

lu

lu

lu

lu

lu

lu

lu

lu

lu

lu

lu

lu

lu

lu

lu

lu

lu

lu

lu

lu

lu

lu

lu

lu

lu

lu

lu

lu

lu

lu

lu

lu

lu

lu

lu

lu

lu

lu

lu

lu

lu

lu

lu

lu

lu

lu

lu

lu

lu

lu

lu

lu

lu

lu

lu

lu

lu

lu

lu

lu

lu

lu

lu

lu

lu

lu

lu

lu

lu

lu

lu

lu

lu

lu

lu

lu

lu

lu

lu

26

26

26

26

26

26

26

26

26

26

26

26

26

26

26

26

26

26

26

26

26

26

26

26

26

26

26

26

26

26

26

26

26

26

26 | 20

20

20

20

20

20

20

20

20

20

20

20

20

20

20

20

20

20

20

20

20

20

20

20

20

20

20

20

20

20

20

20

20

20

20

20

20

20

20

20

20

20

20

20

20

20

20

20

20

20

20

20

20

20

20

20

20

20

20

20

20

20

20

20

20

20

20

20

20

20

20

20

20

20

20

20

20

20

20

20

20

20

2010

10

10

10

10

10

10

10

10

10

10

10

10

10

10

10

10

10

10

10

10

10

10

10

10

10

10

10

10

10

10

10

10

10

10

10

10

10

10

10

10

10

10

10

10

10

10

43

Svet Grálu

26 | 2010


Christopher Vasey

Tajomstvo zrodenia (6) – záverečný diel

?

Dedíme po rodičoch

aj svoje

44

Svet Grálu

26 | 2010

vlastnosti

Každý človek má svoje jedinečné charakterové

črty, silné a slabé stránky,

sklony, nadania i chyby. To všetko z neho

robí komplexnú a neopakovateľnú bytosť.

Vlastnosti ako odvaha, rozhodnosť,

trpezlivosť, alebo zvláštne umelecké

nadanie či praktické zručnosti sú

u niektorých ľudí rozvinuté nápadne,

kým u iných sú sotva postrehnuteľné.

Dnes sa mylne predpokladá, že ich dedíme

po predkoch. V skutočnosti sú naším

vlastníctvom ešte pred narodením,

prečo však tá podobnosť s rodičmi?

Staroveké národy žili v predstave,

že ľuďom prideľujú silné alebo

slabé stránky bohovia, a človek sa

mal už len zmieriť so svojím osudom.

V rozprávkach a legendách sa popisujú

sudičky, ktoré novorodeniatkam

pri kolíske prepožičiavajú určité „nadania“.

Tomu už dnes ľudia neveria

a dôverujú skôr vedeckým záverom.

To znamená, že fyzické a aj psychické

vlastnosti človeka by sa mali dediť

geneticky od predkov. Potvrdzujú to

aj niektoré úslovia: „To má po svojom

otcovi!“ alebo: „To je celá mamička!“

Ale skutočne preberajú deti

svoje charakterové vlastnosti po rodičoch?

Môžu byť určité gény alebo

kombinácia génov príčinou toho, že

jedno dieťa je milé a dobrotivé kým

iné je ťažko zvládnuteľné a svojhlavé?

Nie. V skutočnosti môžu gény,

ktoré majú samy osebe fyzickú povahu,

prenášať iba fyzické vlastnosti,

ako je farba očí alebo tvar nosa, nie

však charakterové vlastnosti, ktoré

sú predsa duchovného druhu. Existuje

len telesná dedičnosť, nie duchovná.

Ak by totiž duchovná dedičnosť

existovala, vylučovala by

tým spravodlivosť prírodných zákonov,

keďže predpoklady pre šťastný

a harmonický život, alebo naopak –

pre život plný nešťastia, by záviseli

od toho, akých má rodičov a nie

od neho samého, od jeho úsilia o sebazdokonalenie.

Okrem toho by sa


SERIÁL

napríklad mohol snažiť zbaviť zodpovednosti

za trestné činy a vyhovárať

sa na gény. Človek s takýmito

génmi môže považovať za nespravodlivé,

že na polepšenie a zdokonalenie

musí vynaložiť ďaleko viac

námahy ako iní. Nespravodlivosť je

však v prírodných zákonoch vylúčená.

Psychická podobnosť medzi

rodičmi a deťmi sa nededí, ale je výsledkom

pôsobenia zákona príťažlivosti

rovnorodých druhov.

Z nových vedeckých objavov vyplýva,

že psychická komplexnosť

človeka nie je podmienená iba geneticky.

Napríklad sa zistilo, že prevaha

človeka nad ostatnými živými tvormi

nespočíva v počte jeho génov, ako sa

pôvodne predpokladalo. Namiesto

pôvodne očakávaných 140 000 génov

ich má človek len 30 000 – to je len

päťkrát viac génov, než má baktéria,

a dvojnásobok génov muchy. A len jediným

percentom genetickej výbavy

sa človek odlišuje od šimpanza, zvyšok

je identický!

Výskum okrem toho ukázal, že hociktorí

dvaja ľudia rôznej rasy a kultúry

majú 99,9 % zhodných génov.

Preto sa dnes vychádza z toho, že určujúcim

faktorom nie je počet (odlišných)

génov, ale genetické interakcie.

Skutočnosťou však zostáva, že gény

sú hmotného druhu, a preto môžu

prenášať informácie iba na hmotnej

úrovni, teda na úrovni ľudského tela.

DVOJČATÁ POD LUPOU

Skutočnosť, že sa duchovné schopnosti

nededia, možno zistiť aj

skúmaním ľudí s identickým genetickým

kódom, ktorý sa vyskytuje

u jednovaječných dvojčiat.

Telo každej ženy vytvára za normálnych

okolností v mesačnom

rytme jedno vajíčko – zárodočnú

bunku. Keď dôjde k jej oplodneniu,

z nej postupným delením buniek dochádza

ku vzniku detského telíčka.

Vo výnimočných prípadoch sa však

oplodnené vajíčko najprv rozdelí

na dve zárodočné bunky s identickou

genetickou výbavou. A tieto dve

zárodočné bunky sa až potom začnú

deliť bežným spôsobom. Tým vznikajú

dve jednovaječné dvojčatá, t.j.

úplne rovnaké detské telíčka, rovnakého

pohlavia i krvnej skupiny vrátane

Rh-faktoru. (U dvojvaječných

dvojčiat nie je podobnosť taká veľká,

pretože embryá pochádzajú z dvoch

rôznych vajíčok, oplodnených nezávisle

od seba. Nie sú to teda genetické

dvojčatá a môžu byť aj rôzneho

pohlavia.) Je prirodzené, že jednovaječné

dvojčatá sú si vzájomne podobné

po telesnej stránke, ale po psychickej

stránke častokrát nie.

Vedecké štúdie spočiatku ukazovali

v osobnostiach jednovaječných

dvojčiat veľké podobnosti, pokiaľ

išlo o ich inteligenciu, záujmy, spôsoby

správania sa a ich povahu. Avšak

všetky dvojčatá, ktoré boli predmetom

výskumu, navštevovali vždy

rovnaké školy, žili v rovnakej rodine,

susedstve atď. Podobnosti tak bolo

možné čiastočne vysvetliť aj vplyvom

rovnakého prostredia. Preto sa ďalšie

štúdie sústredili na také jednovaječné

dvojčatá, ktoré žili od najranejšieho

detstva vzájomne oddelené bez spoločných

kontaktov. Také prípady sa

niekedy stávajú napríklad v dôsledku

rozvodu alebo vojny.

Aj v prípadoch, keď tieto dvojčatá

žili v rôznych krajinách a rodinách

a v rozdielnych kultúrnych a sociálnych

pomeroch, vykazovali veľké

podobnosti. Napríklad jeden zdokumentovaný

prípad opisuje dvoch mužov,

z ktorých jeden vyrastal v Nemecku

a druhý v oblasti Karibiku.

Obaja prežili 47 rokov bez toho, aby

o sebe niečo vedeli. Obaja však mali

podobné spôsoby správania, rovnaký

vkus a veľmi podobné osobné zvyky.

Napríklad obaja majú radi likér,

zbierajú elastické pásky, ktoré nosia

okolo zápästia, alebo čítajú časopisy

odzadu dopredu.

Znamená to azda, že genetický faktor

predsa len hrá rozhodujúcu rolu

pri utváraní osobnosti? Nie. Vždy

musíme vychádzať z toho, že každý

človek je samostatnou osobnosťou.

Avšak dve duše súčasne sa približujúce

k inkarnácii môžu mať v zmysle

zákona príťažlivosti rovnorodých

druhov mnohé vlastnosti podobné.

Pokiaľ sa nezameriame len na spoločné

vlastnosti, ale aj na rozdiely,

potom sa aj u jednovaječných dvojčiat

stretneme s mnohými nápadnými

rozdielmi nielen na telesnej,

ale aj na psychickej úrovni. Navzdory

existujúcim podobnostiam v záujmoch

a spôsoboch správania, veľmi

často pristupujú k veciam odlišným

spôsobom. Jeden môže byť napríklad

extrovert a druhý introvert, jeden ľahostajný

a druhý starostlivý. U mnohých

dvojčiat býva jedno z nich

dominantnejšie. Rozdiely medzi jednovaječnými

dvojčatami sa

dajú aj vyciťovať. V ich

blízkosti nemá vek, aj napriek telesnej

zhodnosti, nikdy

člo-

dojem, že by sa dzal v prítomnosti

nachá-

dvoch identických

osobností.

45

Svet Grálu

26 | 2010


SERIÁL

Nápadné rozdiely v charaktere boli

zreteľné aj u klonovaných zvierat,

ktorých genetický kód je identický.

Napríklad v skupine klonovaných

kráv boli niektoré veľmi bujné, kým

iné zase nadmieru bojazlivé. Mačka

„Rainbow“, sa správala placho a rezervovane,

no jej klon bol zvedavý

a hravý. Tieto nápadné rozdiely

v charaktere možno vysvetliť tým, že

aj zvieratá – rovnako ako my ľudia –

majú živé jadro, dušu, ktorá oživuje

telo, a ktorá existovala už dávno pred

vznikom fyzického tela.

My ľudia teda od svojich predkov

nededíme nič duchovné. Charakter,

osobnosť, vlastnosti, silné

a slabé stránky každého dieťaťa sú

v ňom samom. Sú následkom jeho

doterajšieho vývoja, ktorý prebiehal

v hrubohmotných a jemnohmotných

úrovniach už dávno pred narodením.

UMELÉ OPLODNENIE

Na základe tejto skutočnosti

--uvidíme aj priebeh „umelého

oplodnenia“ v novom svetle.

Pri tejto technike sa odoberie niekoľko

materských vaječných buniek,

ktoré sa potom v skúmavke dostanú

do kontaktu so spermiami otca. Potom

sa oplodnené vajíčko prenesie

naspäť do maternice, v ktorej za optimálnych

okolností prebieha jeho

vývoj. V takých prípadoch sa dieťa

telesne podobá na svojich rodičov rovnako,

ako ktorékoľvek iné z ich detí.

Takisto bude medzi dieťaťom a rodičmi

existovať istá duchovná rovnorodosť,

pretože v ďalšom priebehu

ide vlastne o „normálne tehotenstvo“.

Pri umelých oplodneniach však

môže ísť aj o snahu preklenúť telesnú

slabosť rodičov. Na ten účel

sa využíva buď vajíčko, alebo spermia

darcu. Genetická výbava takto

vzniknutého detského tela teda pochádza

z polovice od cudzieho darcu.

V takej situácii nemá duch darcu

46

Svet Grálu

26 | 2010

žiadny vplyv na nasledujúci proces

vtelenia, pretože darovanie prebieha

anonymne a aj tehotenstvo prebieha

bez vedomia darcu, ktorý sa navyše

nepohybuje v bezprostrednom

okolí nastávajúcej matky. Po telesnej

stránke sa teda dieťa podobá len jednému

z rodičov, ale duchovná rovnorodosť

ho spája s oboma rodičmi,

ktorými bolo priťahované.

MATERINSKÝ CIT

NÁHRADNEJ MATKY

Existujú však prípady, že niektorá

žena nemôže na svet priviesť

dieťa a zastúpi ju v tom „náhradná

matka“ – žena, ktorá je ochotná nechať

si implantovať embryo a dieťa

po pôrode odovzdať jeho biologickým

rodičom. Telesne sa také dieťa

samozrejme podobá svojim oficiálnym

rodičom, avšak z hľadiska duchovného

sa táto záležitosť javí inak.

Keďže sa títo rodičia nenachádzajú

trvale v blízkosti embrya, môže k inkarnácii

dôjsť na základe príťažlivosti

medzi duchom náhradnej matky

a duchom dieťaťa.

Takéto okolnosti už spôsobili rôzne

dramatické situácie. Náhradné matky

často cítia zúfalstvo, keď sa musia

s dieťaťom rozlúčiť. Dokonca sa často

i zdráhajú ho vôbec odovzdať. Neviditeľné

putá k dieťaťu, ktoré vznikli

v priebehu tehotenstva, sa tak zintenzívnili,

že sa odlúčeniu vzpierajú. Tak

pôsobí materinská láska – cit, ktorý

sa u biologickej matky ešte len musí

vyvinúť, keď dieťa prevezme do svojej

starostlivosti.

ADOPCIA

A PRIŤAHOVANIE

ROVNORODÉHO

Ako vidíme, situácia rodičov,

ktorí využili náhradnú matku,

je z duchovného hľadiska veľmi podobná

adopcii. Aj v tomto prípade

sa dieťa v skutočnosti nenarodilo im

a pravdepodobne medzi nimi a dieťaťom

nie je rovnorodosť.

A napriek tomu môže byť skutočnosť

iná. „Zákon príťažlivosti rovnorodého“

pôsobí totiž nielen pri tehotenstve,

ale aj vo všetkých oblastiach

života. Neustále stretávame ľudí, ktorých

priťahujeme svojou rovnorodosťou.

Cesty ľudí sa krížia vďaka rovnakým

charakterovým vlastnostiam,

želaniam alebo záujmom.

To platí aj pre pár, ktorý by si rád

adoptoval dieťa. Ak má vrúcne želanie

osvojiť si cudzie dieťa a vytvoriť

mu domov, môže toto láskyplné

chcenie pritiahnuť dušu, ktorá bude

pre tento pár vhodná. Takto vzniknutý

rodinný zväzok môže priniesť

rovnako veľké požehnanie pre členov

rodiny, ako hociktorý iný. Mnoho

prípadov ukazuje, že medzi adoptívnymi

deťmi a adoptívnymi rodičmi

potom existujú veľké podobnosti

v charaktere, a niekedy dokonca aj

po telesnej stránke.

Náš seriál, v ktorom sme sa snažili

odhrnúť závoj, zahaľujúci deje

súvisiace so zrodením človeka, sa

končí. Spoznali sme, že toto dianie

sa riadi prísnymi zákonitosťami prírody,

ktoré môže spoznávať každý, ak

na to vynaloží určité úsilie. Poznanie

a vedomé využitie týchto zákonov

v praktickom živote mu potom prinesie

neoceniteľné hodnoty, radosť

a vzrastajúcu úctu pred krásou a jedinečnosťou

sveta, v ktorom žije.

Christopher Vasey •

christopher.vasey@svetgralu.cz


Václav Černý, Aleš Kratochvila

AJOMSTVO

TŽIVEJ VODY

Pohyb ako prejav života

Ako sa všetko živé okolo nás neustále vyvíja, mení vo svojich formách a súčasne i zachováva vlastnú podstatu, tak i voda kolujúca v prírode

prechádza mnohými vývojovými štádiami, aby napokon ako zrelá pitná voda prameniaca z podzemia mohla človeka osviežiť a oblažiť

na tele i na duchu. Čo však znamená pojem „zrelá pitná voda“? Je to zdravotne vyhovujúca pitná voda s vyváženým obsahom vápnika

a horčíka? Analýzy fyzikálno-chemické a mikrobiologické majú síce nezastupiteľnú úlohu, no sú zamerané iba na určité vlastnosti vody

a nemôžu preto zhodnotiť jej celkovú kvalitu. „Živosť“ vody nezmerajú. – Život sa prejavuje pohybom.

V čom teda spočíva tajomstvo živej vody?

Viktor Schauberger

„Živá voda

je vždy voda

v pohybe.“

47

Svet Grálu

26 | 2010


Azda každý z nás bol niekedy

na dovolenke pri mori. Najlepšie

pri teplom, trebárs v Stredomorí.

Ísť po pláži, nechať si obmývať

nohy spenenými výbežkami vĺn

alebo sa priamo vo vlnách hojdať je

zážitok, ktorý si uchováme v pamäti

dlho do zimy. Väčšina hotelov disponuje

i jedným či niekoľkými bazénmi.

Na rozdiel od mora, ktoré si

svoj rytmus pohybu – prílivu a odlivu,

väčšieho či menšieho vlnobitia,

udržiava dvadsaťštyri hodín denne,

bazény v areáloch hotelov sú večer

ohradené páskou zamedzujúcou prístup:

kúpanie zakázané, všade cítiť

chlór. Bez intenzívneho napájania

dezinfekciou by sa táto stojatá voda

začala rýchle kaziť.

Súčasné poznatky len v hrubých

črtách dávajú tušiť čosi o kolobehu

vody v prírode. Iba zopár jednotlivcov

zatiaľ dokázalo prekročiť tieto

hranice poznania a o čosi viac sa

priblížiť skutočnej podstate javov

48

Svet Grálu

26 | 2010

okolo nás. Samotné slovo kolobeh

znamená pohyb. Bez neho by voda

stratila svoje životodarné vlastnosti.

Aká nádherná je voda v bystrinách

v Tatrách, kde prudký prúd obteká

veľké balvany v koryte potoka, a aká

smutná je voda okradnutá o pohyb

v priamočiaro vybetónovanom kanáli

žilinského Váhu.

Keby kolobeh vody v prírode prebiehal

dodnes tak, ako to bolo oddávna,

teda bez neprirodzených a rušivých

zásahov človeka, mali by sme

oveľa menej starostí. Povodne a záplavy

v posledných rokoch a desaťročiach

u nás i vo svete sú len jedným

z neprehliadnuteľných dôsledkov nesprávneho

zaobchádzania s vodou

a pôdou. Podzemná časť kolobehu

vody v prírode je dnes totiž väčšinou

neúplná. Súvisí to s chybami

v lesnom hospodárstve – vplyvom

veľkoplošného výrubu alebo pestovaním

monokultúrnych porastov

s absenciou širokého spektra výškovo

rozmanitých druhov drevín, dochádza

k prehrievaniu lesných oblastí.

Príliš teplá lesná pôda potom neumožňuje

vode zostúpiť do nižších

zemských vrstiev. Naopak, voda

rýchlo odteká po povrchu – so všetkými

negatívnymi dôsledkami, ktoré

táto neschopnosť lesov zadržiavať

vodu prináša. Zrýchlené odparovanie

vody vedie k prívalovým zrážkam,

ktoré ohrozujú krajinu eróziou

pôdy – u nás je takto ohrozená až polovica

ornej pôdy. Tam, kde sa kedysi

rieky vinuli krajinou, uháňa dnes

voda vyrovnaným, niekedy i vybetónovaným

korytom naprieč územím,

po trase, ktorú jej vybral človek

s ohľadom na svoje potreby a záujmy.

Tak napríklad tok rieky Labe sa

za posledných 100 rokov „narovnal“

natoľko, že sa tým o tretinu skrátil.

Rakúsky „vodný génius“ 20. storočia

Viktor Schauberger varoval pred

týmto stavom už pred takmer osemdesiatimi

rokmi. Voda – krv tejto


VODA

Pitná voda bez úpravy, 10. kvapka.

Pitná voda bez úpravy, 20. kvapka.

Pitná voda po ošetrení, 20. kvapka.

Metóda kvapkového obrazu Ústavu pre výskum prúdenia v Herrischriede, Nemecko.

Podstatne rozvinutejšia a tvarovo pestrejšia prúdivá štruktúra biotechnicky ošetrenej vody

AQUA SANATURA po dopade 10. a 20. kvapky v porovnaní s rovnakou vodou neošetrenou

týmto spôsobom. Pri ošetrenej vode (vpravo) je možné pozorovať väčšiu hravosť

a rozmanitosť prúdivých štruktúr.

zeme – je chorá, vyhlásil. A na vine

je človek. So svojím nadutým prístupom

a nepochopením pre všetko prirodzené

sa človek vydal na cestu odporu

proti pohybovým poriadkom

v stvorení. Charakter prúdenia vody

v umelo narovnaných korytách riek

alebo v tlakových vodovodoch nie je

prirodzený, bol jej vnútený. Je preto

potrebné rýchlo porozumieť pohybovým

vzorcom diania v prírode a začleniť

sa do nich. Budovať takú formu

techniky a technických opatrení,

ktoré budú v súlade s týmto poriadkom.

Ako Schauberger už v prvej polovici

minulého storočia sám popísal,

je potrebné opustiť postupy stavajúce

na rozkladných princípoch explozívnej

techniky využívajúcej odstredivé

Pitná voda po ošetrení, 10. kvapka.

formy pohybu a dať sa na cestu budujúcu

techniku implózie stavajúcej

na dostredivých pohybových formách.

Tieto formy pohybu nám vo

svojom prúdení ukazuje sama voda.

Schaubergerov blízky spolupracovník

z posledných rokov jeho života,

odborník na prúdenie tekutín Theodor

Schwenk, v šesťdesiatych rokoch

minulého storočia spolu s ďalšími založil

a dlhé roky viedol Ústav na výskum

prúdenia v nemeckom Herrischriede.

V zakladajúcej listine tohto

ústavu je okrem iného uvedené: „Vychádzajúc

z poznania, že súčasťou

podstaty vodného a vzdušného živlu

je byť prostredníkom éterických a astrálnych

vesmírnych síl pre planétu

Zem, pokúsime sa tu prebádať tieto

živly, a to najmä v ich prúdivých formách.

Takto položené základy nech

vedú k takej súdobej technike, ktorá

bude môcť s ohľadom na všetko živé

pôsobiť v zmysle ozdravenia Zeme

a ľudstva.“ Prísne vedecká kvapková

metóda, vyvinutá a využívaná týmto

ústavom na skúmanie vody (podrobnejšie

o nej referoval MUDr. Jan Palouček

v SG 16 v príspevku pod názvom

Metóda kvapkového obrazu),

jasne sprostredkováva obraz vnútornej

pohyblivosti a živosti vody a je

súčasne výnimočným svedectvom

o biologickej hodnote vody nielen pre

človeka a jeho zdravie. Obrazovým

výstupom tejto metódy sú útvary

vznikajúce po dopade kvapky destilovanej

vody na misku so skúmanou

vodou s prídavkom glycerínu.

Opakujúcim sa dopadom kvapiek

sa vyvoláva stále výraznejšie prúdenie,

pri ktorom vznikajú v skúmanej

vode obrazce, podobajúce sa

viac či menej rozvinutým kvetom.

Zjednodušene povedané, čím sú tieto

kvety rozvinutejšie a pestrejšie, tým

zdravšia a pre človeka hodnotnejšia

je skúmaná voda. Metóda nám

teda ukazuje niečo, čo nie je možné

zistiť bežnými analytickými pokusmi

– hľadanú, pohybom sa prejavujúcu

živosť vody.

Zdravá pramenitá voda vytvára

v kvapkovom obraze krásne rozvinutý

kvet, zatiaľ čo bežná pitná voda

z vodovodu dáva obraz podstatne

jednoduchší. Ale i tejto vode, energeticky

a štrukturálne poškodenej

sa dá pomôcť; možno jej poskytnúť

akúsi „náhradnú rodinnú starostlivosť“,

náhradný domov na dozretie

pomocou (bio)technológie, ktorá

si berie za vzor prírodné predobrazy

a má na vodu pôsobiť v súlade

s pohybovým poriadkom prírody.

Existujú už revitalizačné zariadenia

na pitnú vodu a roztoky na vodnej

báze, ktoré vode poskytnú náhradné

podmienky na čo najprirodzenejšie

49

Svet Grálu

26 | 2010


VODA

Kryštál pitnej vody z mestského vodovodu (Olomouc).

prúdenie a dozretie v mieste spotreby.

Tieto hydrodynamické revitalizačné

zariadenia majú v prvom

rade za úlohu prevod časti kinetickej

energie vodného toku do potenciálnej

energie sústavy vodných molekúl.

V najnovších zariadeniach sa nevyužívajú

žiadne umelé ani elektrické

polia, ktoré by mohli prirodzené pochody

rušivo ovplyvniť.

Čo sa od takýchto biotechnických

postupov vlastne očakáva? Ako

ukázali posledné merania kvapkovou

metódou vo výskumnom ústave

v Herrischriede, posilnia sa prúdivé

vlastnosti vody a jej pohyblivosť

na úrovni makro- i mikroskopickej.

To sa potom prejavuje v očistných

schopnostiach biotechnicky ošetrenej

vody. Pobyt, kúpeľ či sprcha v takej

vode má na človeka osviežujúci

účinok. Voda má zvýšené hydratačné

schopnosti a priaznivo pôsobí na pokožku

a vlasy – dotyk vody je často

vnímaný ako prekvapivo zamatový.

Mnoho vitamínov, minerálnych látok

či stopových prvkov má v takto

ošetrenej vode vyššiu iontovú aktivitu.

Ako ukázali merania v laboratóriách

Prírodovedeckej fakulty Univerzity

Palackého v Olomouci, vďaka

vyššej polarite revitalizovanej vody

50

Svet Grálu

26 | 2010

a dokonalejšej distribúcii častíc sú

koloidné roztoky stabilnejšie, čo sa

prejavuje nižším zhlukovaním molekúl

koloidných látok. Dochádza

tak k zvýšeniu účinnosti týchto látok

v roztokoch, vrátane roztokov telových

tekutín. Merania v laboratóriách

Štátneho zdravotného ústavu

a Národnom referenčnom laboratóriu

prírodných liečivých zdrojov v Karlových

Varoch preukázali, že v upravenej

vode dochádza aj k stabilizácii

obsiahnutých plynov. Tieto efekty sa

ukazujú ako zvlášť prínosné pri dlhodobejšom

uchovaní liečivých vlastností

prírodných minerálnych vôd.

Nemenej dôležitou vlastnosťou

vody je i kvalita informácií zrkadliacich

sa vo vnútornej štruktúre vodných

molekúl. Dnes už svetoznámy

japonský vedec Masaru Emoto svojimi

výskumami dokázal, že voda

ochotne reaguje na kvalitu prostredia,

s ktorým prichádza do styku.

Ako zobrazujú fotografie kryštálov,

ktoré zhotovili v laboratóriu Masaru

Emota v Hado Life Europe Research

Institute v Lichtenštajnsku, má

voda odobraná z vodovodu v Olomouci

len malú schopnosť prijímať,

niesť a uchovávať informácie. Tá istá

voda po biotechnickej revitalizácii

Kryštál pitnej vody z mestského vodovodu (Olomouc)

po úprave technológiou AQUA SANATURA

vykazuje dokonalú stavbu kryštálu

vody, čo svedčí o jej znovunadobudnutej

harmónii – je priamym dôsledkom

ozdravných procesov, ktorými

voda pri tejto úprave prešla. Ak voda

stratí napojenie na život, stratí i svoje

samočistiace schopnosti. Potom nám

ani tie najdokonalejšie dezinfekčné

prostriedky nepomôžu, aby sme

z rozkladajúcej sa vody urobili vodu

„živú“. Len v prúdení a v príslušnom

pohybe môže opätovne nadobudnúť

silu; a tak sa môže z umierajúcej vody

stať znova voda života.

Literatúra a zdroje:

(1) Viktor Schauberger: Tajuplná a léčivá síla

vody, Fontána, 2007

(2) A.Wilkens: Voda – učme se jí rozumět,

DharmaGaia, 2002

(3) www.aquasanatura.com

Václav Černý, Aleš Kratochvila •

vaclav.cerny@aquasanatura.com

ales.kratochvila@aquasanatura.com


PRIKÁZANIA

„Nenarušíš

manželstvo!“

Martin Ernst

Šieste

prikázanie

Iste nie je náhoda, že po prikázaní

„Nezabiješ!“ nasleduje varovanie

pred narušením manželstva: pre postihnutých

môže znamenať podobnú

tragédiu – niečo ako „malú smrť“.

Napriek tomu, že manželstvo a rodina

patria k základným pilierom

fungujúcej spoločnosti, inštitúcia

manželstva je dnes čoraz viac spochybňovaná.

Spriaznenosť muža

a ženy je pritom zjavným Božím zámerom

od prvopočiatkov ľudstva.

Vraj výsadou dnešnej doby je fakt,

že je liberálna a tolerantná. To môže

byť v mnohých ohľadoch pravda

a je to tak dobre. Aj tolerancia však

má svoje medze – nesmie viesť

k nemravnosti. Striedanie partnerov

nemusí na prvý pohľad prinášať

žiadne problémy, každý rozchod je

však aspoň pre jedného zo zúčastnených

bolestný a zanecháva duševné

rany, ktoré sa zacelia len pomaly,

ak vôbec.

Manželstvo je inštitúcia, ktorá

na dlhý čas určuje spoločnú životnú

púť muža a ženy a usmerňuje

ich pozemské aj duchovné ciele. To

predpokladá vzájomnú dôveru, toleranciu

a predovšetkým lásku. V nej

pramení ohľaduplné správanie sa

k partnerovi, úprimná snaha porozumieť

si aj v ťažkých časoch. Manželstvo

pomáha chápať, vzdať sa

prílišnej sebalásky, vyžaduje ochotu

dohodnúť sa. Partneri, ktorí svoje

manželstvo uzavreli pred Bohom,

budú si stále znovu uvedomovať

svoju duchovnú zodpovednosť

a budú sa usilovať spoločne o naplnenie

tejto povinnosti.

Narušenie manželstva alebo partnerského

vzťahu podkopáva vzájomnú

dôveru. Pre toho, kto je tým

dotknutým, to znamená najhlbšie

sklamanie, zrútenie opory, ktorá

mu poskytovala silu. Také „zranenie“

možno len ťažko vyliečiť; vzťah

často končí rozvodom alebo rozchodom.

Narušenie manželstva – to je

ako „malá pozemská smrť“ niečoho

neobyčajne vrúcneho. Pôvodca narušenia

inak harmonického manželstva

sa porušením tohto prikázania

previnil voči Bohu. Ako to už často

býva, zriedka je však vinný iba jeden.

Ročne sa rozvedú tisíce párov

a v mnohých prípadoch je príčinou

nevera. Jeden z najviac zarmucujúcich

viditeľných následkov nevery

je veľký počet matiek samoživiteliek

a otcov samoživiteľov. Tí musia

za sťažených podmienok plniť úlohy,

ktoré prirodzene vykonávajú otec

a matka spoločne.

Rozvod manželstva je krajné východisko

z nefungujúceho vzťahu,

no nemá byť útekom. Nemalo by

k nemu dôjsť, kým partneri nevyčerpajú

všetky možnosti riešenia svojich

manželských problémov. Vzájomná

ohľaduplnosť a citlivý prístup

pri zvládaní konfliktov spolu s obojstrannou

ochotou vidieť svoje chyby

dávajú obom možnosť hľadať spoločné

východisko z ťažkostí. Je to

pre každého z partnerov cenná príležitosť

na dozrievanie a osobný rast;

v nej sa neraz podarí znovu nájsť

zmysel spoločnej cesty životom.

Martin Ernst •

martin.ernst@svetgralu.cz

Knihu

Desatoro

Božích

prikázaní,

Otčenáš

si môžete objednať

prostredníctvom

kupónu v časopise,

alebo v našom on-line

obchode

na www.svetgralu.sk

51

Svet Grálu

26 | 2010


Akosa k nám

vrátil Vašek

Bez mačky sa doma nezaobídeme.

Bývame v rodinnom dome, navyše

blízko rieky, a počas tých krátkych

období, keď sme nemali mačku,

sťahovali sa nám do pivnice na zimu

myši. A tak po tom, čo sa naši dvaja

kocúri nevrátili zo svojich výprav,

sme si priviezli domov mačičku.

Malé mačiatko, čierne ako uhoľ.

Rýchle si u nás zvykla, myši preháňala

a aby nám urobila radosť, nosila

ich ulovené na prah domu.

52

Svet Grálu

26 | 2010

Na jar sa našej mačke narodili

štyri mačiatka. Boli čierne, ale každé

malo na sebe bielu škvrnku, jedno

malo dokonca biele „ponožky“. Len

jedno malo iba pár bielych chĺpkov

na brušku. Tri čiernobiele mačatá našli

rýchle nový domov, to posledné,

skoro celé čierne, nikto nechcel,

tak sme si ho nechali. Dali sme mu

meno Vašek. Časom z neho vyrástol

veľký kocúr s obrovskými žltozelenými

očami, ale bol plachý, pohladiť

Anna Štefková

sa nechal málokedy. Niekedy sa túlal,

ale vždy sa vrátil domov. Potom

spolu s mačkou ležali na stoličke pritúlení

k sebe, matka a syn, a prespali

tak celé dni. Spriatelil sa aj s našou

fúzačkou Sárou a niekedy všetci traja

lietali po záhrade ako čierne blesky.

Mal asi 7 rokov, keď som ho našla

v záhrade na tráve žalostne mňaukať

a zvíjať sa od bolesti. Neutekal,

nechal sa vziať do náručia, to bolo

u neho nevídané. V krabici sme ho


POVIEDKA

priviezli na veterinárnu kliniku. Asi

mu bolo veľmi zle, ležal tam na stole

bez pohnutia a útrpne podstupoval

vyšetrenia. Nechali si ho tam, mal

dostávať injekcie a o dva dni sme sa

mali informovať na výsledky vyšetrení.

Ortieľ bol zdrvujúci: Vašek bol

nevyliečiteľne chorý a zostávalo mu

pár dní života. Lekár nám ponúkol

eutanáziu, čo som odmietla. Vaška

som priviezla domov, dala do veľkej

krabice vo svojej práčovni, obložila

som ho plastovými fľašami naplnenými

teplou vodou a dávala mu piť

injekčnou striekačkou. Jedného rána

som našla Vaška už bez života.

Mačka Vaška nejaký čas ešte hľadala,

potom si však zvykla. Zato sa

viac spriatelila so Sárou a miesto

s Vaškom spávali teraz často na Sárinom

vankúši ony dve.

Uplynuli asi dva roky. Keď som

raz vlani na jar vyšla z obchodu,

kam chodíme nakupovať, uvidela

som na trávniku hlúčik detí. Hrali sa

s malým čiernym mačiatkom. Pýtala

som sa, komu patrí, no nikto nevedel.

Proste tam pribehlo cez frekventovanú

cestu. Deťom som povedala,

že si kocúrika vezmem, že keby ho

niekto hľadal, nech sa u nás prihlási.

S nákupom v jednej ruke a mačiatkom

v druhej som prišla domov. Sára

i mačka zbystrili, keď som mača postavila

na zem. Sára bola nadšená,

že sa niečo deje, mačka prišla opatrne

bližšie a mača oňuchávala. To

sa mu príliš nepáčilo, začalo prskať

a ježiť chvost. Mačka reagovala výchovným

zauchom a dala tak jasne

najavo svoje postavenie. Potom mača

jazykom očistila a zrejme ho prijala

do rodiny.

Večer som príchod mačiatka ohlásila

svojej vnučke Angelike, ktorá

mačky miluje. Druhý deň bola u nás

a Vaška nepustila z ruky. Mača sme

totiž pomenovali – ako inak – Vašek.

Bolo celé čierne, len tých pár bielych

chĺpkov nemalo na brušku, ale pod

krkom. U nás doma mačka hore

na poschodie takmer vôbec nechodí,

no kocúrik si obľúbil moju práčovňu.

Stačilo, aby som si nechala svoje oblečenie

na pohovke, a Vašek sa snažil

na neho položiť aspoň hlavu. A keď

som ho pohladila, vďačne mi olizoval

ruku.

Naproti nášmu domu je cez ulicu

rehabilitačné stredisko. Vašek tam

bol častým hosťom. Doma raňajkoval,

tam si chodil na desiatu. Raz,

keď som bola na masáži, dostal sa

dnu a prišiel až k dverám miestnosti,

kde som ležala na ležadle. Pani na recepcii

ho počula mňaukať a pustila

ho a on si ihneď vyskočil na ležadlo

ku mne. Personál i pacienti ho mali

radi, bol milý. Hovorili mu tam kocúr

terapeut.

Aj naši susedia ho mali radi. Často

za nimi prišiel, keď sedeli vonku

na lavičke. Plot mu neprekážal, vedel

sa dobre šplhať po stromoch, a tak sa

dostal všade. Koľkokrát som videla

stáť pri našej záhrade okoloidúcich,

ktorí obdivovali Vaška, ako sa šplhá

po stromoch ako veverička. Vyliezol

až do koruny borovice, alebo

po kmeni viniča na balkón.

Ten príbeh nemá happy end. Jedného

nedeľného rána pred Vianocami

kocúrik odišiel z domu a už sa

nevrátil. Po dvoch dňoch som v okolí

nalepila lístky s jeho popisom a mojím

telefónnym číslom, chodila som

po okolí a kocúra hľadala, márne.

Vnučka sa každý večer informovala,

či sa Vašek vrátil, a smútila so mnou.

Vašek sa proste stratil.

Po dlhej zime zase prišla jar. Keď

som raz prišla do záhrady, zdalo

sa mi, že vidím dvojmo. Naša stará

mačka sa vyhrievala na lavičke

na slnku a spod záhonu pivoniek vykúkala

iná čierna mačacia hlava s obrovskými

žltými očami. „Vašek, si to

ty?“, spýtala som sa prekvapene. To

však započula Sára a so štekotom sa

vyrútila z domu. Kocúr vybehol z pivoniek

a v okamihu bol na hruške.

Cez ňu sa dostal do susednej záhrady

a zmizol.

Neviem, či to bol Vašek, nebol tak

blízko, aby som sa mohla pozrieť, či

má pod krkom bielu škvrnku. Keď

som to večer hovorila vnučke, utešovala

ma: „Vieš, babi, Vašek sa prišiel

na Teba pozrieť. No má asi niekde

manželku a deti a musí sa o ne

starať.“

Snáď je Vaškovi tam, kde teraz je,

dobre.

Anna Štefková •

anna.stefkova@svetgralu.cz

53

Svet Grálu

26 | 2010


NÁZORY

54

Svet Grálu

26 | 2010

Impressum:

Svet Grálu

Časopis pre duchovné súvislosti v živote

číslo 26/2010, vyšlo 1. 12. 2010.

Redakcia:

SVET GRÁLU n. o.

Rastislavova 9, 040 01 Košice

Adresa administrácie:

Páričkova 21, 821 80 Bratislava 2

Redakčná rada:

Rudolf Harčarík (Košice), Mária Majerová (Košice), Roman Levický (Slanec),

Rastislav Podivinský (Trenčianske Teplice), Anna Štefková (Zlín),

Marie Šuláková (Veselíčko), Artur Zatloukal st. (Brno),

Artur Zatloukal ml. (Brno)

Prekladatelia a korektori:

Mária Harčaríková, Beáta Kseňáková, Maroš Látal, Mária Majerová,

Rastislav Podivinský, Adela Slováčková, Andrea Stúpalová,

Vladimír Trebichalský, Dagmar Trangošová, Tomáš Výboch

Vydavateľ:

Stiftung Gralsbotschaft

Lenzhalde 15, D-70192 Stuttgart

www.gral.de

Rozširuje:

Svet Grálu n. o.; Mediaprint-Kapa

Predplatné:

Svet Grálu n. o.

Administrácia SG,

Páričkova 21, 821 80 Bratislava 2

redakcia@svetgralu.sk

Výroba:

Michael Oort, Stuttgart

Internet:

Miloš Stúpala (Bratislava),

Milan Púček (Dubnica nad Váhom)

Distribúcia:

Tomáš Mešťánek (Bratislava)

Marketing:

Pavol Sokol (Pezinok)

On-line obchod:

Maroš Látal (Bratislava)

Grafika:

Kristýna Franková (Brno), Jozef Lehotkai (Ráztočno), Alena Nairn (Praha),

Pavel Patloch (Karviná), Martin Pukančík (Košice)

Tlač:

družstvo EKON, Jihlava

Ilustrácie:

• Dreamstime: Rich Koele, Sioux Center, United States (13), Kiraly Istvan Daniel,

Budapest, Hungary (16-17), : Eti Swinford, Deerfield Beach, United States

(19), Juliasha (20), Freesurf69 (21), Henri Schmit, Paris, France (22), Liubomyr

Feshchyn, Lviv, Ukraine (25), Stasys Eidiejus, unas, Lithuania (28), Sofiaworld

(titul, 7), David Snyder, Parkville, United States (5), Anobis (6), Macjelen (8),

David Hilcher, Brisbane, Australia (4, 9, 10), : Konstantin Sutyagin, Hollywood,

United States (9), Slidezero (10), Kirubeshwaran Ganeshan, Colombo, Sri

Lanka (11), Scott Anderson, Aliso viejo, United States (12), Steve Mann,

Yateley, United Kingdom (2), Misha Shiyanov, Quito, Ecuador (44),

Edyta Pawlowska, Warszawa, Poland (45), Tomas Valenta, Bm Association,

Havirov, Czech Republic (47), Slidepix (48), Yuri Arcurs, Aarhus Centrum,

Denmark (51)

• iStockphoto.com: Lion Hector (2), Michael Utech (titul, 4, 36)

• www.flickr.com: Michael McCarty (titul)

• wikipedia.org: (14)

• Svět Grálu: (3, 12)

• GralsWelt: (38)

• Jana Straková: (40-43)

• Artur Zatloukal ml.: (52-53)

• Markéta Klůzová: (zadná strana)

Cena:

Jednotlivé číslo € 2,89 (87 Sk)

Predplatné (4 čísla) € 10,62 (320 Sk)

© Stiftung Gralsbotschaft, Stuttgart.

Všetky práva vyhradené.

Redakcia neručí za nevyžiadané príspevky.

Vychádza štyrikrát ročne.

Číslo registrácie: 3254/2004

Český Svět Grálu

si možno objednať na adrese:

Nováčkova 26, 614 00 Brno

www.svetgralu.cz

ISSN 1614-5127

www.svetgralu.sk

Vážené čitateľky, vážení čitatelia,

na tejto dvojstrane je priestor na Vaše ohlasy a otázky, i odpovede

redakcie. Listy, názory a pripomienky čitateľov – či už súhlasné,

alebo kritické – nás vždy potešia. A dvojnásobne budeme radi, ak

náš časopis prispeje k väčšej hĺbke Vášho života. Tešíme sa na Vaše

príspevky.

redakcia

Reinkarnácia a genetika

… Závěrem se musím vyslovit ještě

k těm „bývalým životům“. Páter Fr.

Ferda, jasnovidný diagnostik, kterého

nám záviděl celý vědecký svět,

prozradil novinářům, že je schopen

určit původ nemoci až do sedmého

pokolení zpět. Tedy vlastnosti, které

dědíme po našich skutečných předcích

a ne vlastnosti našeho nějakého

dřívějšího života. Nevím proto proč

nejen vy, ale téměr všechna média

se tak vehementně snaží naočkovat

čtenářům názor o jakési reinkarnaci.

Vždyť to popírá zákon genetiky, což je

pro logicky myslícího člověka úplný

nesmysl. Madam Sklodowská Curie

byla ve vedě NĚKDO a v jedné své

přednášce na Sorboně řekla: „Stanuli

jsme na prahu vesmíru. Víme už dost.

Ale to je nic proti tomu, co ještě nevíme.“

To svědčí o velké pokoře člověka

– vědce. Měli bychom ji v tomto

směru následovat. J.H. (meno v redakcii)

Ďakujeme za Váš zaujímavý list. Zaujali

ma v ňom príbehy o zázračných

uzdraveniach i Vaše postrehy charakterizujúce

dnešnú dobu. Pozastavil

som sa však pri Vašej myšlienke

o nezmyselnosti reinkarnácie v súvislosti

so zákonmi genetiky. Tie sú

jasné, pokiaľ má niektoré dieťa napríklad

charakteristický nos po jednom

z rodičov, niet o čom diskutovať.

Avšak často sa napríklad hovorí,

že dcéra alebo syn zdedili po rodičoch

hudobný talent, alebo že niekto

pije preto, lebo pil už aj jeho otec.

Tu „zákon o príťažlivosti rovnorodých

druhov“ objasňuje, že rovnaké

duševné vlastnosti a sklony aspoň

jedného z rodičov k nim z „onoho

sveta“ pritiahnu takú dušu, ktorá

má podobné vlastnosti. Navonok sa

to potom môže javiť tak, ako keby

narodené dieťa tieto vlastnosti prijalo

od niektorého z rodičov. Učenie

o reinkarnácii teda nespochybňuje

genetické zákonitosti, ktoré skúma

veda vnímajúc človeka predovšetkým

len ako fyzické telo. Práve naopak

– spoznávanie zákonitostí, ktoré

sa pozerajú na človeka aj ako na ľudského

ducha, vysvetľuje mnohé deje

a súvislosti a doplňuje tak poznanie

o našom bytí.

Človek je ľudská duša v tele, ktorej

osobnostné charakteristiky „vlastní“

duša, nie telo a tieto črty s úmrtím

tela nezanikajú. Duša – osobnosť sa

vo svojom vývoji formuje, a dôležitým

impulzom pre tento vývoj je

práve aj život na Zemi v ľudskom tele,

k čomu dochádza opakovane. Možno

to prirovnať k školskej dochádzke,

kde každý absolvovaný ročník znamená

jeden krok vpred.

Veda, v našom prípade genetika,

skúma v ľudskom tele hmatateľné

stopy stále do väčšej hĺbky a vďaka

modernejším prístrojom sú to čoraz

menšie častice. Ešte hlbším pozorovaním

sú namiesto jemných častíc

a pozorovateľných javov pred nami

už len sotva postihnuteľné stopy

a hypotézy, pretože v určitom bode

prestupuje hmotnosť do jemnohmotnosti

a tak postupne až k duchovnej

podstate, na ktorú už prístroje nestačia.


NÁZORY

Táto postupnosť, no v opačnom

slede – v smere od ľudskej duše k hmotnejším

vrstvám človeka – umožňuje

prenášať informácie, ktoré majú vplyv

na jeho fyzické telo. Telo jednoducho

reaguje na stav duše ako je napr. psychická

pohoda alebo naopak stres

a pod., čo má potom za následok vznik

mnohých zdravotných ťažkostí.

Je preto pochopiteľné, ak duševné

vlastnosti a vlohy vnesú pozorovateľné

stopy aj do tela, ktoré dnes

skúma genetika. (Viac informácií aj

v záverečnom dieli série „Tajomstvo

zrodenia“, str.44)

Sme radi, že sa náš časopis pre Vás

stal inšpiratívnym čítaním, o čom

svedčí aj Váš list. Na záver chcem vysloviť

súhlas s citátom, ktorý uvádzate

vo svojom liste: „Vieme už dosť. Ale je

to nič proti tomu, čo ešte nevieme.“ –

Áno, život je pohyb; prejavuje sa v najrôznejších

formách – fyzických, duševných

i duchovných – a jeho

dôsledkom je nepretržitý vývoj, neustále

posúvajúci hranice ľudského

poznania.

(RP)

Moje telo na vedecké účely?

Mám v úmysle ponúknuť svoje telo

po smrti univerzite. Ako posudzujete

tento krok z celkového pohľadu?

E. R. (meno v redakcii)

Vaša otázka otvára obsiahlu tému.

Všeobecne je postoj chcieť vykonať

niečo nesebeckého prirodzene

správny a dobrý. Ale nesmieme pritom

zabúdať, že všetok pokrok medicíny,

z ktorého dnešná spoločnosť

profituje, by bol nemysliteľný bez

priameho nazerania a zásahu do ľudského

tela. Lekárske vzdelanie sa napr.

nezaobíde bez pitvy.

Z celkového pohľadu treba brať

do úvahy aj to, že ľudská smrť nie je

záležitosť jedného okamihu, ale je to

v normálnych prípadoch pomalý, pozvoľna

prebiehajúci proces uvoľňovania,

ktorý môže trvať oveľa dlhšie než

„mozgová smrť“. Záleží na duchovnom

stave jednotlivého človeka, ako

dlho bude spojenie s fyzickým telom

trvať a či v dôsledku tohto spojenia

môže odchádzajúci človek ešte cítiť

fyzickú bolesť. Spojenie duše s telom

je tým slabšie, čím ľahšie sa človek

môže „uvoľniť“ a čím vedomejšie pri

svojom umieraní tento krok do onoho

sveta činí.

Na tieto súvislosti by sa malo podľa

môjho názoru tiež pamätať, pretože

rozhodnutie dať svoje telo k dispozícii

pre vedu a výskum môže byť spojené

s väčšími problémami, než sa obvykle

predpokladá.

Werner Huemer

Existuje Boh?

Existuje Boh? Predstava, že existuje

niečo, čo tu bolo vždy, prekračuje rámec

môjho chápania.

G. T. (meno v redakcii)

Existuje veľa argumentov, ktoré hovoria

v prospech existencie nejakej sily

alebo moci, ktorá presahuje všetky

naše predstavy. Napríklad skutočnosť,

že niečo vôbec existuje – nič nemohlo

predsa vzniknúť samo od seba; všetko

sa pohybuje – každý pohyb si však

vyžaduje určitý impulz; prírodné zákony,

ktoré riadia dianie vo stvorení,

nemohli vzniknúť bez „zákonodarcu“;

vývoj života, ktorý nemohol vzniknúť

iba náhodou atď.

Tieto úvahy, ale aj myšlienky,

ktoré sú uvedené v knihe „Vo svetle

Pravdy – Posolstvo Grálu“ od Abd-

-ru-shina o „bezbytostnom Božskom“

snáď môžu pomôcť urobiť nepredstaviteľné

aspoň trochu pochopiteľným.

Ale všetky tieto argumenty sú len núdzová

výpomoc. My sami nemôžeme

to večné, samo v sebe žijúce a bez príčiny

trvajúce pochopiť. To je proste

v povahe veci: naša schopnosť myslenia

je celkom spojená so svetom príčiny

a účinku

a podľa toho

sa zdá pochopiteľné

len to, čo

tomuto princípu

viditeľne zodpovedá.

Večnosť nemá naproti tomu v podstate

žiadny vzťah k času, nedá sa preto ani

definovať pomocou minulosti a budúcnosti

– alebo pomocou príčiny

a účinku. Myslím si preto, že neexistuje

žiaden materiálny dôkaz pre existenciu

Boha, ale ani nie je potrebné

žiaden dávať.

Poznať Najvyššieho sa podarí len citom,

teda vnímaním, ktoré je oslobodené

od pominuteľného vzťahu času

a priestoru. Príroda vo svojom pôsobení

je asi najlepšou bránou k „poznaniu

Boha“, bránou k tušeniu a pochopeniu,

že za všetkým viditeľným

a pominuteľným pôsobí niečo večného.

Werner Huemer

Duch a život na druhom brehu

Pri čítaní článku o zažitých momentoch

na „druhom brehu“ som si

predstavila zábery z filmu „DUCH“.

Logika nám nahovára, že je to pekná

fikcia, ale pravda je niekde inde.

Zhodou zaujímavých udalostí som

sa dostala ešte ako dievča do nemocnice.

Hrozila mi operácia, aj ma na ňu

pripravili. Bolo to v noci. Ráno som

sa zobudila s pocitom, že som bola

v konkrétnom nádhernom duchovnom

prostredí s pocitom, že som sa

nechcela vrátiť. Dodnes sú tie spomienky

skoro rovnako silné a naviac

viem, že život nekončí našou

smrťou. Zmení sa len naša existencia.

Preto sa nestresujem, aby som

stihla v tejto existencii všetko, dôležitejšie

je, aby som všetko urobila tak

ako treba. Na ostatné bude vhodnejší

čas. A to ma zásadne zmenilo. Inak

vtedy ma neoperovali. Našli mi len

nález niečoho, čo si nevedeli vysvetliť.

Ďakujem za pozornosť.

Lenka

55

Svet Grálu

26 | 2010


t

oči

ýro

r

20.vý

v

sti

v

d

č evy

yda

v

ava

t

ate

EFEZ

EZUS

ľ

ľs

U sp

k

ke

ejči

č nnos

o

spol. s.r.

r.o.

sti 20.vý

v

ýro

r

o

oči

ejči

ke

k

ľs

ľ

ava

ate

v

yda

d

č nnos

č evy

v

Aleš Sedlák

Pracoval 16 rokov ako projektant. Od r. 1991 je zamestnancom spoločnosti

Efezus. Je taktiež jedným zo zakladajúcich členov spoločnosti Efezus, s. r. o.,

a konateľom, v súčasnosti zodpovedá za vydavateľskú a obchodnú činnosť.

MUDr. Eduard Hurta

Pracuje vyše

30 rokov ako stomatológ a čeľustný ortopéd.

Je jedným zo zakladajúcich členov spoločnosti Efezus, s. r. o.

a konateľom, má na starosti najmä kontakt so zahraničím.

projektovania až ku knihám

ODEfezus – 20. výročie vydavateľskej činnosti

V

záplave ezoterickej literatúry sú

knihy vydavateľstva EFEZUS v niečom

jedinečné. Vydavatelia ich nazývajú

prírodnou folozofiou a k ezoterike sa nehlásia.

Napriek tomu sa v ich knihách

dočítate o ľudskej duši, o Bohu, o živote

po smrti a reinkarnácii, ale aj o dobách

minulých, ktoré sú viac než len historickými

faktami. O tom, že cestu knižky

od priania ju vydať až na pult predajne

sprevádzajú nielen pocity radosti, ale

aj obetavosť, hovoria spoluzakladatelia

firmy EFEZUS Dr. Eduard Hurta a pán

Aleš Sedlák.

Hovorí sa, že každý začiatok je ťažký.

Ako to bolo s vaším vydavateľstvom?

E. Hurta: Dvadsať rokov je naozaj

dlhá doba, no na začiatky Efezusu si

dobre pamätám. Spomínam si, ako

sme sa všetci šiesti spoločníci stretli

v Banskej Bystrici v decembri roku

1990 pri podpise zakladajúcej listiny.

Mali sme veľké plány, no i určitú neistotu

v duši, ako to všetko zvládneme.

Vydali sme sa totiž po nevyšliapanom

chodníku. Spoločnosť, ktorú sme založili,

bola malá, na neistých nohách,

financií bolo len na prežitie. Mali

sme však spoločný cieľ, ktorého sme

56

Svet Grálu

26 | 2010

sa nechceli vzdať a túžba po jeho dosiahnutí

bola väčšia ako naše obavy.

Zo začiatku sme mali veľké problémy

s priestormi. Najprv sme mali k dispozícii

zanedbaný objekt bývalej nemocnice.

Bolo ho potrebné rekonštruovať,

tak sme po pracovnej dobe

chodili otĺkať staré omietky a neskôr

betónovať. Krátko po rekonštrukcii

sa však vyskytli určité problémy,

kvôli ktorým bolo treba hľadať nové

priestory. Po ďalšom nevydarenom

pokuse s priestormi v centre mesta sa

nakoniec kancelária presídlila do rodinného

domčeka rodiny Sedlákovcov

a po niekoľkých rokoch do terajších

priestorov. Krátko nato sme

začali vydávať literatúru. Prípravu

a tlač kníh sme robili nezriedka i počas

nočných hodín. Bolo to náročné,

ale pekné. Dodnes z toho mám hrejivý

pocit, keď sme napr. okolo druhej

ráno vytlačili, zlepili a orezali nový

brožovaný titul. Naša radosť bola obrovská.

A. Sedlák: Bolo to zložité, ale s odstupom

času vidím skôr to pekné,

s tým ťažším sa človek časom vyrovná

a snaží sa vidieť najmä získané

skúsenosti. Spoločnosť bola spočiatku

zameraná najmä na sprostredkovanie

prác v oblasti projektovej

činnosti, v investičnej výstavbe

a v stavebnej činnosti. Vydávanie literatúry

bola spočiatku len doplnková

aktivita, až po rokoch sa ukázala

potreba, aby sa ňou zaoberal

niekto na plný úväzok. V prvých rokoch

sa totiž viac ako 90 % všetkých

kníh predávalo cez kníhkupectvá,

ktoré bolo potrebné pravidelne zásobovať.

V tých časoch som preto

strávil dlhé hodiny v aute, na cestách

po celom Slovensku. Postupne

sa stala spoločnosť Efezus knižným

veľkoobchodom a vydavateľstvom.

Nie každý by mal chuť a silu popasovať

sa s toľkými problémami, zvlášť ak

má ešte iné zamestnanie. Čo motivovalo

konkrétne vás?

A. Sedlák: Na vydávaní tejto literatúry

nám veľmi záležalo. Jej cenu

som si uvedomil už v mladosti a to zo

spôsobu života mojich rodičov a ich

priateľov, ktorí nás často navštevovali

a ktorí túto literatúru čítali. Šírila sa

dovtedy na samizdatoch. Dodnes si

pamätám, ako otec s mamkou v noci

prepisovali na písacích strojoch texty


kníh a potom ich požičiavali svojim

známym. Po roku 1970 som túto literatúru

začal čítať aj ja a našiel som

v nej pre seba veľké hodnoty. Po určitej

dobe som – podobne ako moji

rodičia – vo voľnom čase prepisoval

kníhy na písacom stroji. Chcel som

ich priblížiť ďalším ľuďom.

Literatúru, ktorú EFEZUS vydáva,

možno nájsť v kníhkupectvách v oddelení

EZOTERIKA. Napriek tomu

tento pojem na vašej internetovej

stránke ani v knihách nie je. Vyjadrujete

sa o nej ako o “duchovnej literatúre”.

Aký je v tom rozdiel?

E. Hurta: Ezoterika je súhrnný pojem

pre literatúru, ktorá sa zaoberá

neviditeľným svetom okolo nás. Ide

v nej žiaľ často o vykonštruované teórie,

polopravdy, zmes fantázie a skutočnosti.

Nedáva vo väčšine prípadov

ucelený obraz o svete, zákonitostiach,

ktoré v ňom platia, ale zameriava

sa len na určité konkrétne oblasti.

Knihy, ktoré vydávame my, sa síce

tiež zaoberajú neviditeľným svetom,

otázkami o zmysle života, osude,

karme a podobne, ale snažia sa dať

čitateľovi celistvý obraz, ukázať mu

zákonitosti, ktorými sa celý svet riadi

a to tým najprirodzenejším spôsobom,

jednoduchou rečou a tak, že

tomu môže každý ľahko porozumieť.

A. Sedlák: Naša literatúra bola niekedy

považovaná za prírodnú filozofiu.

Dnes majitelia kníhkupectiev zaraďujú

naše knihy medzi ezoteriku,

pretože máme pomerne málo titulov

na to, aby sme mali samostatné oddelenie.

Témy, ktorými sa v knihách zaoberáme

sú často totožné alebo veľmi

podobné s ezoterickými témami.

Za tých dvadsať rokov sa iste mnohé

zmenilo. Bol dopyt po duchovnej literatúre

v minulosti väčší ako dnes?

A. Sedlák: Po revolúcii bol dopyt

podstatne väčší. Bolo to prirodzené,

literatúra nebola na knižnom trhu

ROZHOVOR

dostupná v takomto sortimente ako

dnes. Keď sa objavila, rýchle sa vypredala.

Vtedy existovalo na trhu

možno 50 titulov s takouto tematikou.

O desať rokov ich bolo 500

a dnes už je to absolútne neprehľadné

množstvo.

Má to aj iné príčiny?

A. Sedlák: Isteže, tých je viac. Dnes

je mládež v školách príliš zaťažená

množstvom učiva, ktoré musí zvládnuť.

V minulosti ho bolo podstatne

menej. Na uvoľnenie vypätých nervov

vyhľadáva rozptýlenie, ktoré

dnešná spoločnosť ponúka v mnohorakých

formách. Popri tom neostáva

čas na čítanie. Tým sa však premešká

drahocenný čas na hľadanie pravých

hodnôt. Dospelí sú na tom podobne:

po práci sú príliš unavení na to, aby

si niečo prečítali, radšej si sadnú pred

televíziu.

E. Hurta: V minulosti bolo potláčané

všetko, čo sa vymykalo materialistickému

vnímaniu sveta. Ako

hovorím – bolo to však len potláčané,

vnútorná túžba ľudí po vyšších hodnotách

sa nedala celkom umlčať. Pádom

režimu nastalo veľké uvoľnenie

a smäd, ktorý ľudia mali, sa mohol

konečne uspokojiť. Je tu ešte jeden

dôležitý faktor: ak sa ľuďom v materiálnej

oblasti darí, zriedkavo hľadajú

duchovné hodnoty. Čím hospodárstvo

štátu viac prosperuje, tým viac

je do úzadia zatláčané hľadanie duchovných

súvislostí života a hodnôt.

Na druhej strane je zjavné, že napriek

materiálnej prosperite nie sú ľudia

šťastnejší.

Kedy teda ľudia siahajú po duchovnej

literatúre?

E. Hurta: Niektorí stále, pretože ju

vnímajú ako potravu pre dušu. Je

pre nich prirodzené, že tak ako telo

potrebuje potravu, potrebuje ju aj

duša. A toto je jeden zo spôsobov,

ako ju zasýtiť. Vo väčšine prípadov

však po nej ľudia siahnu až vtedy,

keď zažijú nejaké silné životné otrasy,

keď sa cítia bezmocní a už pomaly

nevidia východisko zo svojej situácie.

Alebo prežijú niečo nezvyčajné,

zvláštne, čo si nevedia vysvetliť.

Môže ísť napríklad o zážitok blízko

smrti a podobne.

Aké knižné tituly sa najviac predávajú?

A. Sedlák: Veľmi to závisí od názvu

knihy. Napríklad, ak je zjavné,

že v knihe ide o náboženskú tému,

predáva sa podstatne ťažšie. Dopyt

je však približne rovnomerný, až

na jednu výnimku, ktorou je knižný

titul „Vo Svetle Pravdy – Posolstvo

Grálu“. Tento sa predáva najlepšie,

čo sme od začiatku predpokladali.

Doteraz sa predalo 21 000 výtlačkov.

Môžeme sa v najbližšej dobe tešiť

na nejakú novinku?

A. Sedlák: Pracujeme jednak na ďalších

vydaniach viacerých kníh, ktoré

naši čitatelia už poznajú. Chystáme

napríklad nové vydanie titulu Zaviate

doby sa prebúdzajú II. – momentálne

sa robí jazyková úprava.

Z noviniek plánujeme vydať „Hľadanie

stôp“ od Martina Ernsta, a tretiu

knihu od Herberta Vollmanna:

„Nové vedenie k času obratu svetov“.

Už sa takisto pripravujú do tlače.

Ďakujeme vám za rozhovor a prajeme

vám veľa nadšených čitateľov!

Zhovárali sa Tomáš Výboch a Pavol Sokol •

57

Svet Grálu

26 | 2010


Predplatné časopisu

Svet Grálu

JE 10,62 € / 4 ČÍSLA ZA ROK

4 čísla

+ 2 archívne

ZDARMA

PREDPLATNÉ SI MÔŽETE OBJEDNAŤ:

poštou – prostredníctvom kupónu vloženého v časopise

telefonicky na čísle 0903 907 233

prostredníctvom elektronického formulára na www.svetgralu.sk

S prvým číslom dostanete list s poštovou poukážkou a variabilným symbolom.

10,62 € ročne (4 čísla, včítane poštovného a DPH)

ušetríte oproti kúpe jednotlivých čísel v stánkoch

dostanete 2 staršie čísla zdarma (do vyčerpania zásob)

získate časopis bez komerčnej reklamy až do vašej schránky

darčekové predplatné

(objednávky telefonicky alebo na www.svetgralu.sk)

58

Svet Grálu

26 | 2010

Predplaťte si časopis Svet Grálu za 10,62 € (320 Sk) ročne

a ušetríte 0,93 € v porovnaní s kúpou jednotlivých čísel a do

vašej poštovej schránky dostanete časopis, ktorý štyrikrát

ročne prináša 60 strán zaujímavých článkov bez komerčných

reklám. Predplatné sa automaticky predlžuje a je možné

ho bez ďalších záväzkov na konci obdobia ukončiť.

Predplatné sa neviaže na kalendárny rok.

www.svetgralu.sk

Predplatné zabezpečuje

Svet Grálu n. o. Páričkova 21,

821 08 Bratislava 2

Tel. číslo: 0903 907 233,

e-mail: redakcia@svetgralu.sk,

číslo účtu: 4 350 319 108/3100

Ľudová banka.


Novinka

Léčivá síla vody

Masaru Emoto & Jürgen Fliege

Vychádza v českom jazyku

Dôkazy fascinujúcich vlastností základného životného elementu

Výpravná plnofarebná publikácia podáva presvedčivé dôkazy toho, o čom písali zasvätenci všetkých dôb, čo vedeli aj starí alchymisti

a veľkí bádatelia. Voda, ako sa dozviete na stránkach tejto knihy, je schopná vstrebať a odovzdávať dobré alebo zlé vibrácie

a myšlienky. Má vynikajúcu, sotva očakávanú pamäť, možno ju rôznymi spôsobmi ovplyvniť a to pozitívne i negatívne. Voda vníma

hudbu, pretože reaguje na jej

vibrácie. Kniha japonského

bádateľa Masaru Emota je

výborným podnetom, aby

sme zmenili svoj postoj nielen

k tejto životodarnej tekutine,

ale aj k vlastnému životu,

myšlienkam a činom.

Bežná cena: 15,40 €

Cena pre predplatiteľa Sveta Grálu: 14,26 €

Knihu si môžete objednať prostredníctvom priloženého objednávacieho kupónu na konci časopisu,

alebo v našom on-line obchode na stránke www.svetgralu.sk


V každom okamihu môžeme mať niekoho radi, v každom okamihu môžeme svojimi myšlienkami niekoho podporovať.

Chvíle, v ktorých je naša myseľ zaťažená zlobou alebo výčitkami, sú stratenými minútami života.

Nikdy sa nemôže stať, že by v našej blízkosti chýbal človek, ktorému by sme mohli venovať svoje najhlbšie city.

Jan Palouček

More magazines by this user