SG12-1
You also want an ePaper? Increase the reach of your titles
YUMPU automatically turns print PDFs into web optimized ePapers that Google loves.
K O M E N TÁ R<br />
USA teda stoja na monoteistických kresťanských<br />
a židovských základoch. Súdu<br />
neprislúcha posudzovať podstatu Božiu,<br />
a štátu zasa nič nebráni v uznaní a podporovaní<br />
monoteistických náboženstiev<br />
na úkor ostatných náboženstiev a neveriacich.<br />
Zobrazením Desatora je teda<br />
rešpektovaný náboženský základ americkej<br />
spoločnosti bez ohľadu na náboženské<br />
vyznanie.<br />
Záverečný verdikt vyhlásil Najvyšší<br />
súd na základe jasnej väčšiny: Desatoro<br />
sa muselo zo steny odstrániť.<br />
V európskej politike a súdnictve sa<br />
na oddelenie štátu od náboženstva dbá<br />
ešte úzkostlivejšie než v Amerike. Snáď<br />
je to preto, že náš svetadiel má za sebou<br />
mnoho storočí tmárskych režimov,<br />
opierajúcich sa o cirkev ako o zdroj štátneho<br />
náboženstva. Namiesto rozkvetu<br />
prinášalo spojenie cirkvi s vládnou mocou<br />
vždy zvýšený útlak a mnohé nariadenia,<br />
zasahujúce hlboko do všetkých<br />
oblastí života. Pripomeňme si napríklad<br />
povinnú návštevu kostola v období<br />
„temna“ po Bielej Hore, alebo osud<br />
talianskeho hvezdára Giordana Bruna,<br />
upáleného za tvrdenie, že sa Zem točí<br />
okolo Slnka, a nie naopak.<br />
Kresťanstvo, ktoré zásadným spôsobom<br />
poznamenalo našu európsku kultúru,<br />
bolo v prvých troch storočiach<br />
svojej existencie zakázané; bolo to obdobie<br />
vrúcnej vnútornej viery a duchovného<br />
náboja, z ktorého žije vlastne<br />
dodnes. V roku 313 bolo cisárom Konštantínom<br />
najprv povolené a postavené<br />
na roveň ostatných náboženstiev Ríma,<br />
a krátko nato povýšené na štátne náboženstvo<br />
Rímskej ríše. Cisár urobil<br />
toto rozhodnutie síce na nátlak svojej<br />
kresťanskej manželky, no po starostlivom<br />
zvážení výhod a nevýhod usúdil,<br />
že pre stabilitu rozľahlej ríše bude politicky<br />
výhodnejšie, keď ju bude stmeľovať<br />
jednotné, moderné a praktické náboženstvo.<br />
Nasledujúce storočia potom<br />
boli poznamenané rastom bohatstva<br />
a moci cirkvi, až sa nakoniec cirkev<br />
stala diktátorom a políciou stredove-<br />
16<br />
SVET GRÁLU<br />
12 | 2007<br />
kých štátov. A to diktátorom vôbec<br />
nie osvieteným a milujúcim.<br />
Dnešná demokratická doba hľadí<br />
na väčšinu náboženstiev prívetivo<br />
a priateľsky, súčasne sa však obáva<br />
akéhokoľvek prepojenia štátu čo<br />
i len s náboženským učením; o náboženskej<br />
organizácii ani nehovoriac.<br />
Vznikajú tak novodobé spory,<br />
v ktorých štát posudzuje náboženské<br />
pôsobenie predovšetkým z pohľadu<br />
slobody osobnosti človeka – skrátka<br />
občianskymi očami, majúc na zreteli<br />
otázku rovnosti či diskriminácie,<br />
ochrany menšín a pod.<br />
V roku 1995 riešil Spolkový ústavný<br />
súd v Nemecku prípad krucifixov<br />
v bavorských základných školách. Bavorská<br />
vláda zaviedla v školskom poriadku<br />
povinnosť vyvesenia krucifixu<br />
v každej učebni; na toto rozhodnutie<br />
sa však sťažovali antropozoficky zameraní<br />
občania. (Antropozofický filozofický<br />
smer poznáme napríklad ako<br />
zriaďovateľa waldorfských škôl pre<br />
deti.) Ústavný súd im dal za pravdu.<br />
I keď väčšina rodičov detí v školách<br />
je kresťansky založených, súd musí<br />
chrániť aj záujmy náboženských menšín<br />
a krucifix na stene školskej triedy<br />
považuje za neprípustné ovplyvňovanie<br />
malých detí, ktoré ešte nemajú<br />
pevný svetový názor a ľahšie podliehajú<br />
vplyvom okolia.<br />
V posledných rokoch pribúda súdnych<br />
sporov tohto druhu. Vo Francúzsku<br />
zakázali na školách dievčatám<br />
nosenie moslimskej šatky, v Anglicku<br />
prepustili učiteľku, ktorá na vyučovaní<br />
nosila na krku malý krížik.<br />
Na jednej strane sú tieto javy pozitívnou<br />
ochranou osobnosti človeka<br />
a jeho slobody; na strane druhej sú<br />
príznakom bezradnosti doby, ktorá<br />
už nevie, čomu veriť a na čo sa spoľahnúť.<br />
Artur Zatloukal<br />
Literatúra:<br />
(1) Časopis Jurisprudence 7/2005<br />
V I E T E ,<br />
N<br />
ázory na pôsobenie látok pridávaných<br />
k potravinám sú,<br />
samozrejme, rozdielne – rovnako<br />
ako sú rôznorodé prístupy k stravovaniu.<br />
Môžeme sa stretnúť aj s takými<br />
striktnými diétnymi smermi,<br />
ktoré odmietajú úplne všetko, čo<br />
bolo akokoľvek upravované. Niektorí<br />
pritom môžu dospieť k názoru,<br />
že najlepšie je konzumovať všetko<br />
len surové. Iní, s ktorých názorom<br />
možno súhlasiť viac, tvrdia, že ak<br />
chceme smerovať k ideálnej strave,<br />
mali by sme prijímať len plnohodnotné<br />
a kvalitné potraviny z biologického<br />
poľnohospodárstva (12).<br />
To je však zatiaľ pre väčšinu ľudí<br />
len ťažko uskutočniteľné, pretože<br />
sme prevažne odkázaní na nákup<br />
v bežných obchodoch. Je jasné, že<br />
z hľadiska súčasného pokriveného<br />
stavu pestovania a výroby potravín<br />
ťažko možno očakávať stopercentne<br />
zdravé produkty. Môžeme<br />
sa však aspoň usilovať o to, aby<br />
sme nakupovali pokiaľ možno čo<br />
najkvalitnejšie a z hľadiska pôsobenia<br />
na zloženie krvi čo najprospešnejšie<br />
potraviny.<br />
ČO MÁ VPLYV NA<br />
KVALITU STRAVY<br />
Výsledné pôsobenie ľubovoľnej potraviny<br />
je závislé od jej celkového<br />
zloženia. Ak chceme prijímať len<br />
také pokrmy a nápoje, ktoré nám<br />
budú prospievať, mali by sme sa<br />
v prvom rade zamerať na čistotu
Change language