SG12-1
Create successful ePaper yourself
Turn your PDF publications into a flip-book with our unique Google optimized e-Paper software.
O S O B N O S Ť<br />
tých a 80 zranených. Pio bol zhrozený<br />
z toho, že bol príčinou násilia.<br />
Po niekoľkých neúspešných pokusoch<br />
nakoniec cirkev upustila od rozhodnutia<br />
presťahovať ho. V oficiálnych<br />
stanoviskách Úradu, ktoré vychádzali<br />
opakovane v novinách L`Osservatore<br />
Romano, sa od roku 1923 v rôznych<br />
obmenách uvádzalo, že „na udalostiach<br />
okolo pátra Pia nie je nič nadprirodzené“.<br />
V roku 1931 sa Pio podriadil novému<br />
príkazu, ktorý mu zakazoval<br />
akúkoľvek činnosť okrem omše, konanej<br />
len s účasťou miništrantov. Ďalšie<br />
dva roky strávil v izolácii kláštora.<br />
Až v roku 1933 bola jeho izolácia na<br />
intervenciu pápeža zrušená. Postoj<br />
cirkvi sa však významne nezmenil<br />
a rôzne zákazy prichádzali naďalej.<br />
V roku 1962 mu Vatikán zakázal písať<br />
listy. V roku 1968 boli na príkaz istého<br />
inšpektora z Ríma zlikvidované<br />
asi dva milióny listov, ktoré páter Pio<br />
za celý svoj život dostal. Bol nimi<br />
úplne zaplnený sklad vedľa kláštora,<br />
veľký ako garáž. Je to o to zarážajúcejšie,<br />
že v roku 1919 o ňom pápež<br />
Benedikt XV. povedal: „Páter Pio je<br />
naozaj mimoriadnym mužom, jedným<br />
z tých ľudí na zemi, ktorých Boh<br />
z času na čas zošle, aby priviedli celé<br />
ľudstvo naspäť k Bohu.“ Táto rozpor-<br />
26<br />
SVET GRÁLU<br />
12 | 2007<br />
nosť zrejme len potvrdzuje, že vnútri<br />
cirkvi pôsobí silný prúd, ktorého cieľom<br />
je zachovať „jednoliatosť“ cirkvi,<br />
čo hraničí až s totalitou. Skutočnej<br />
rehabilitácie sa Pio dočkal až počas<br />
druhého vatikánskeho koncilu a neskôr<br />
počas pontifikátu Jána Pavla II.<br />
NEVYSVETLITEĽNÉ<br />
UZDRAVENIA<br />
„Páter Pio je naozaj mimoriadnym mužom, jedným z tých ľudí<br />
na zemi, ktorých Boh z času na čas zošle, aby priviedli celé<br />
ľudstvo naspäť k Bohu.“ (Papež Benedikt XV., 1919)<br />
O pátrovi Piovi sa hovorí aj v súvislosti<br />
s javmi spontánneho vyliečenia<br />
pacientov z ťažkých a nezvratných diagnóz.<br />
Najznámejšou osobou z tejto<br />
skupiny je Gemma Di Giorgová. Narodila<br />
sa v roku 1939 bez zreničiek<br />
v očiach, teda nevidiaca. Z medicínskeho<br />
hľadiska bolo vylúčené, že by<br />
niekedy mohla vidieť, keďže v oku<br />
chýbalo tkanivo, cez ktoré by svetlo<br />
prenikalo na sietnicu. Zreničky jej<br />
chýbali a aj z lekárskeho hľadiska bola<br />
uznaná za nevidiacu. Keď mala šesť<br />
rokov, dom jej starej mamy navštívila<br />
istá mníška a povedala jej o pátrovi<br />
Piovi. Rozprávala, že mala sen, v ktorom<br />
k Piovi priviedla malé nevidiace<br />
dievča. Do kláštora aj napísala a dostala<br />
odpoveď, že páter sa bude modliť<br />
za dievča. Nato sa Gemmina babička<br />
rozhodla ísť s vnučkou do San Giovanni.<br />
Podľa výpovede Gemmy Di<br />
Giorgovej z roku 1971, už vo vlaku začala<br />
vidieť. Z rozprávania mala predstavu<br />
o tom, čo je to more, a preto to<br />
bola prvá vec, ktorú vo svojom živote<br />
spoznala zrakom. Keď povedala starej<br />
mame, že vidí more, stará dáma ju<br />
zahriakla. Pre istotu sa však pozrela<br />
do vnučkiných očí a so sklamaním<br />
zistila, že Gemma nemá zrenice a nemôže<br />
vidieť. S týmto záverom prišli<br />
do San Giovanni Rotondo. Po omši<br />
si malú nevidiacu zavolal Pio do sakristie<br />
a urobil jej na očiach znak kríža.<br />
Keď sa vrátila k babičke, tá jej znova<br />
so zúfalstvom hľadela do očí. Bola<br />
presvedčená, že vnučka nevidí. Rozhodla<br />
sa požiadať znova pátra o pomoc.<br />
Keď na ňu prišiel rad, Pio sa<br />
jej opýtal: „Máte vieru v Boha? Vaša<br />
vnučka je v poriadku.“ Je neodškriepiteľným<br />
faktom, že Gemma sa narodila<br />
ako nevidiaca. Napriek tomu, že<br />
v očiach nemá zreničky, niet ani najmenších<br />
pochybností, že vidí. V roku<br />
1971 sa s ňou stretol životopisec pátra<br />
Pia, John A. Shug. Aby odstránil svoje<br />
pochybnosti, požiadal ju, aby mu odčítala<br />
čas z hodiniek, opísala ruch na<br />
stavbe, pomenovala farby rôznych<br />
predmetov. Zvládla to bez problémov.<br />
Gemma sa dostala aj do dokumentu,<br />
ktorý v roku 1968 natočila o pátrovi<br />
Piovi rozhlasová spoločnosť BBC.<br />
V životopisnej knihe Páter Pio od<br />
Johna Schuga sa spomínajú aj ďalšie<br />
veľmi pozoruhodné prípady spontánneho<br />
vyliečenia. 23. septembra<br />
1968 istému Giuseppemu Scatignovi<br />
lekári odstránili z brušnej dutiny<br />
zhubný nádor veľkosti citróna. Jeho<br />
manželka sa rozhodla previezť ho do<br />
nemocnice, ktorú dal z milodarov<br />
postaviť páter Pio. Lekári v Casa del<br />
Solovievo (Úľava pre trpiacich) chorému<br />
nedávali žiadnu nádej. Jediné čo<br />
mohli urobiť, bola röntgenová snímka.<br />
V tom čase už páter Pio nebol medzi<br />
živými. Giuseppeho manželka sa neustále<br />
chodila modliť do krypty, kde