SG12-1

More documents

Recommendations

Info

H I S T Ó R I A Ježiš z Nazaretu dal svojím posolstvom zo Svetla zástupu pútnikov do krajiny úsvitu najmocnejší impulz, akého sa mu kedy dostalo. Proti vtedy už strnulej litere židovského zákona postavil ducha a proti dogme Božskú múdrosť. A napriek tomu v priebehu stáročí bolo jeho svetlé posolstvo zúžené do strnulých náuk a dogiem. Avšak jadro Ježišovho posolstva žilo aj naďalej v ezoterickom neviditeľnom prúdení pod povrchom. V priebehu storočí potom toto prúdenie bralo na seba rôzne formy. O učení gnostikov sme sa už zmienili: manicheizmus, ktorý prenikol do Európy až z Perzie, a hnutie bogomilov na Balkáne boli ďalším dôkazom snáh o nezávislosť na rímskej cirkvi. Najvýznamnejším a pre cirkev najnebezpečnejším takýmto hnutím bolo hnutie katarov, tzn. čistých, ktoré sa rozšírilo z Malej Ázie cez Balkán, severné Taliansko a južné Francúzsko až do západného Nemecka. Historicky sa s katarmi stretávame práve v konečnej fáze ich existencie na prelome 12. a 13. storočia. Najviac ich bolo v južnom Francúzsku so strediskom v meste Albi, podľa ktorého boli nazývaní tiež ako albigénski. Čím bola cirkev svetsky mocnejšia a znemravnenejšia, tým viac pokračovalo tvorenie siekt, tzn. zvláštnych oddelených skupín, ktoré usilovali o návrat k čistej náuke Majstra z Nazaretu. Od r. 1181 do r. 1229 trval likvidačný boj na život a na smrť, ktorý cirkev viedla proti albigénským, a tým aj proti kvitnúcej kultúre celého Provensálska. Albigénski katari boli zničení strašným spôsobom. Zlo, raz pustené z reťaze, sa opakovane vracia. Hrôzy, ktoré sa odohrávali pri konečnej likvidácii katarov, sa v Európe potom ešte mnohokrát opakovali. Pesimista by mohol povedať, že ak vyplýva z histórie nejaké poučenie, potom je to poučenie o nepoučiteľnosti človeka. 38 SVET GRÁLU 12 | 2007 Albigénski katari boli fyzicky zničení, avšak katarov, tzn. tých, ktorí sa usilujú o čistotu, nebolo možné odstrániť. Žili a pôsobili ďalej ako gazzari – kacíri, čo je lombardské pomenovanie katarov. Pretože preduchovnené ezoterické kresťanstvo, Zmienky o Grále by mohli pochádzať z prastarého poznania a múdrosti predkresťanskej doby nezávislé na rímskych dogmách a rímskej moci, existovalo od prvopočiatku svojej existencie a udržalo sa po všetky storočia až po dnešné dni. Bolo však vždy ohrozované a jeho niektoré skupiny úplne zničené. To však nemohlo zastaviť prúd pútnikov do krajiny úsvitu. Jeho nositelia boli často nútení uchýliť sa pod viditeľnú hladinu diania, a tak toto svetlé vedenie, toto „tušenie pravého života“ sa často skrylo pod pláštik povestí a legiend, ktoré slúžili nevedomým pre zábavu, vediacim však pre poučenie o ceste zasvätenia do tajomstva života. Povesti a legendy 12. a 13. storočia nespomínajú nikdy autoritu rímskej cirkvi, pretože obce katarov žili mimo prúdu cirkevného diania a cirkevných dogiem. Ich kultovým mystériom nebol kresťanský kríž, ale Grál a rytieri Grálu neniesli na svojich plášťoch kríž, ale holubicu ako symbol ducha. Ako sme si už povedali, literárne spracovaná téma Grálu sa vo forme povestí vynára koncom 12. storočia. Ale nemohla sa objaviť bez toho, aby sa v nejakej podobe nevynorila ešte predtým. Na základe štúdia historických prameňov sa možno domnievať, že zmienky o Grále by mohli pochádzať z prastarého poznania a múdrosti predkresťanskej doby, ktoré sa z Predného Východu dostali cez Taliansko a Španielsko až do južného Francúzska, a tým až do keltského priestoru. Toto poznanie a múdrosť sprevádzalo čisté úsilie o vytvorenie kresťanského prúdu nezávislého od rímskej cirkvi. V 12. a 13. storočí však boli „tí, ktorí sa usilovali o čistotu“, teda katari, ohrození priamo vo svojej existencii a ich duchovné úsilie sa muselo zahaliť do pláštika legiend a povestí. Vďaka tomu bolo toto poznanie o mystériu Grálu ako východisku Božskej sily zachránené cez všetky búrky času. Vo vtedajšej neistej a znemravnenej dobe chceli povesti a legendy volať po hľadaní Grálu. Čo však bolo vlastne obsahom slova Grál vo vtedajšej literatúre? Výklady sa rôznia. U Chrétiena de Troyes je to nádoba z rýdzeho zlata, z ktorej sa šíri jas väčší než jas slnka a v ktorej leží hostia ako jediný pokrm starého kráľa. Hostia je tu symbolom Božského pokrmu. U Roberta de Boron je Grál nádobou, ktorú použil Ježiš pri poslednej večeri. Túto nádobu získal Jozef z Arimatie od Pi-
H I S T Ó R I A láta zároveň s mŕtvym telom Ježiša a zachytil do nej jeho krv. Wolfram von Eschenbach opisuje Grál ako kameň Božského pôvodu, ktorý vyživuje rytierov Grálu. Jeho sila sa obnovuje každý Veľký piatok v hostii, ktorú prináša holubica z neba, a pokladá ju naň. Vcelku možno teda povedať, že Grál predstavuje v tejto literatúre tajomstvo pokrmu duše, tajomstvo, ktoré siaha ďaleko a vysoko nad všetko pozemské. Je to nevysloviteľné tajomstvo, žiadna obyčajná nádoba, pretože ako hovorí Richard Wagner vo svojom Parsifalovi, „nevedie k nemu žiadna pozemská cesta“. Keď sa však človek vydá na cestu – a prvý krok musí urobiť každý sám – potom ho Grál vedie do iných duchovných úrovní. Snáď ešte jedna zaujímavosť stojí za zmienku v súvislosti s významom tohto slova. Ako jedna z možností sa vo výklade uvádza odvodenie slova Grál od provensálskeho slova gradale, tzn. stupňovitý, teda to, čo niekam stupňovite vedie. A duchovné pokrmy možno prijímať len postupne, krok za krokom. Symboliku všetkých týchto povestí, tzn. spodobenie cesty pozemským životom vari najlepšie dokladá sám názov spracovania v podaní Chrétiena de Troyes. Ako sme uviedli na začiatku, nazval svoju báseň Parceval, čo je chápané ako meno hlavného hrdinu. Napísané ako Per-ce- -val však znamená: skrz toto údolie, tzn. pozemské údolie života. Cesta týmto údolím je namáhavá, ale vedie postupne, krok za krokom k cieľu – k vnútornému oslobodeniu. Najmä v podaní Wol f ra ma von Eschenbach je báseň plná imaginácií, z ktorých najkrajšia a najdôležitejšia je povesť o hrade Grálu. Nie je to žiadny hrad v pozemskom zmysle slova, nevedie k nemu predsa žiadna pozemská cesta. Ide v nej o obraznosť, ktorá náleží do oblasti noci, spánku a sna. V spánku, keď vystupujeme do hradu, dostávame posilu skrze Grál, s precitnutím hrad Grál predstavuje v tejto literatúre tajomstvo pokrmu duše, tajomstvo, ktoré siaha ďaleko a vysoko nad všetko pozemské opúšťame. Podľa povesti je hrad vybudovaný zo samých drahokamov. Podľa starých ezoterických tradícií drahokamy dávajú silu duši a duchu, sú teda symbolom preduchovnenosti hmoty. Chrám Grálu je chrámom pre všetky národy, pre všetky náboženstvá. Vo Wolframovom Parzivalovi neexistuje žiadna nacionálna alebo náboženská súvzťažnosť, existuje len hľadanie Grálu. Vo Wolframovom diele na stredovek celkom neobvyklá tolerancia poukazuje na vplyv katarov, ktorí boli veľmi umiernení duchovne i svetsky. Ešte jedna oblasť tejto témy stojí za zmienku, a síce prvok ženstva v celej tematike Grálu. Vo všetkých spracovaniach sa vyskytuje postava čistej panny, ktorá nejakým spôsobom vedie hrdinu k cieľu. Pripomeňme si v tejto súvislosti Goetheho Fausta a jeho záver: „Za večným ženstvom sme nesení vyššie.“ Je to zaiste vytušenie jedného z najväčších tajomstiev stvorenia, ktoré Abd-ru-shin (autor diela „Vo Svetle Pravdy“) upresňuje nasledovne: „Najvyššou úlohou v bytí ženstva na zemi je … zušľachťovať svoje okolie a neustále prijímať zo Svetla, ktoré môže sprostredkovať len ženstvo jemnosťou svojho vyciťovania! Zušľachťovanie prináša však bezpodmienečný vzostup do svetlých výšin!” (Prednáška „Úloha ľudského ženstva“). Stredoveký námet povestí o Grále je plný obrazností, ktoré možno chápať len na základe reči symbolov. Kto im neporozumie, pre toho je táto téma nerozlúštenou hádankou. Katari, ktorí poznali vysoké tajomstvo Grálu, vedeli, že Boh skrze silu Grá lu ud ržuje vesmír. Toto poznanie zachránili pred zničením tým, že ho zahalili do pláštika povestí, na ktoré potom nadväzovali ďalšie povesti a legendy. Katari boli fyzicky zničení ako kacíri a s nimi zanikla aj kvitnúca provensálska kultúra, no vedomosť o Grále sa nikdy úplne nestratila. Byť vyvolený pre službu Grálu je radosť – tak to zvestujú povesti. Spracoval Zdeněk Křivka 39 SVET GRÁLU 12 | 2007
Page 2 and 3: V ďalšom čísle časopisu: SVET
Page 4 and 5: N A Ú V O D… obdivuhodná. Nekom
Page 6 and 7: H I S T Ó R I A 1492 - pád Granad
Page 8 and 9: N Á B O Ž E N S T V O kovo odmiet
Page 10 and 11: N Á B O Ž E N S T V O Z SÚČASNO
Page 12 and 13: O S O B N O S Ť 12 SVET GRÁLU 12
Page 14 and 15: O S O B N O S Ť Hildegarda ako ve
Page 16 and 17: K O M E N TÁ R USA teda stoja na m
Page 18 and 19: T É M A kusných zvierat oveľa r
Page 20 and 21: T É M A tickej otáčavosti svetla
Page 22 and 23: VITAMÍNY V TABLETÁCH? DETI ICH NE
Page 24 and 25: O S O B N O S Ť Cesta ku kapucíns
Page 26 and 27: O S O B N O S Ť tých a 80 zranen
Page 28 and 29: Dobrý deň, slnko! POSOLSTVO AUSTR
Page 30 and 31: P R Í B E H lienky, čokoľvek je
Page 32: 32 SVET GRÁLU 12 | 2006 N ázov Au
Page 35 and 36: azdujte, učte sa pokorne stovke G
Page 37: H I S T Ó R I A „TUŠENIE PRAVÉ
Page 41 and 42: N Á ZO R Y Jsem v částečném in
Page 43 and 44: HERBERT VOLLMANN PÚTNIK SVETMI
Page 45: TABUĽKA ZNÁMKOVANIA PRÍDAVNÝCH

SG12-1

Create successful ePaper yourself

Delete template?

Save as template?