VHS Burgenland - Burgenländische Forschungsgesellschaft
VHS Burgenland - Burgenländische Forschungsgesellschaft
VHS Burgenland - Burgenländische Forschungsgesellschaft
Sie wollen auch ein ePaper? Erhöhen Sie die Reichweite Ihrer Titel.
YUMPU macht aus Druck-PDFs automatisch weboptimierte ePaper, die Google liebt.
Od 70-tych rokov minulého storočia pribúdalo čoraz viac ponúk z oblasti profesijného vzdelávania, ďalšie vzdelávanie sa<br />
čoraz viac stávalo trhom, z ktorého bolo možné profitovať, a počet poskytovateľov vzdelávania a vzdelávacích ponúk<br />
stúpal. Vzdelávanie dospelých sa stávalo čoraz viac diferencovanejším a špecializovanejším, napr. v dôsledku<br />
napredovania emancipačného hnutia vznikalo od 80-tych rokov stále viac typicky ženských a feministických inštitúcií.<br />
Školy a vysoké školy ďalšieho vzdelávania vznikli až poslednom období.<br />
Zákonné úpravy<br />
Jediným zákonom, týkajúcim sa výlučne vzdelávania dospelých, je zákon o podpore vzdelávania dospelých<br />
a financovaní ľudových knižníc zo štátnych prostriedkov z roku 1973. Je v ňom však len uvedené, že štát má vôľu<br />
vzdelávanie dospelých podporovať.<br />
Ďalšie vzdelávanie ako čiastkový aspekt je zohľadnené v mnohých zákonoch, napr. v zákone o obchodných komorách<br />
(inštitúcie ďalšieho profesijného vzdelávania), v zákone o školských zariadeniach (ukončenie školskej dochádzky<br />
dospelých), v zákone o poľnohospodárstve (inštitúcie ďalšieho vzdelávania jednotlivých spolkových krajín) alebo<br />
v zákone o podpore politickej vzdelávacej práce a publicistiky (vzdelávacie inštitúcie politických strán). Ďalšie<br />
vzdelávanie v oblasti vedy je upravené v zákone o vysokých školách (zákon o univerzitách, zákon o štúdiu na<br />
odborných vysokých školách, zákon o Univerzite ďalšieho vzdelávania v meste Krems a zákon o akreditácii univerzít).<br />
Ďalšie profesijné a závodné vzdelávanie je upravené o.i. v zákone o pracovných zmluvách a v zákone o službách na<br />
pracovnom trhu. 2<br />
V <strong>Burgenland</strong>sku je podpora vzdelávania dospelých a poradenstva v oblasti vzdelávania dospelých prostredníctvom<br />
kultúrneho radcu zakotvená v <strong>Burgenland</strong>skom zákone o podpore kultúry.<br />
Inštitúcie, ponúkajúce vzdelávacie aktivity pre dospelých<br />
Presný počet inštitúcií, ponúkajúcich vzdelávacie aktivity v oblasti ďalšieho vzdelávania, neexistuje. Rakúsky inštitút pre<br />
výskum profesijného vzdelávania (2004, str. 4) registruje 1.775 inštitúcií, pričom sa nejedná iba o vzdelávacie inštitúcie,<br />
ale o všetky podniky a inštitúcie, pravidelne ponúkajúce aktivity v oblasti ďalšieho vzdelávania, aj keď iba ako vedľajšiu<br />
činnosť. Lassnigg (2007, str. 6-9) hovorí o 3.500 až 4.000 poskytovateľoch vzdelávacích aktivít, pričom regionálne<br />
pobočky veľkých inštitúcií uvádza extra.<br />
Niekoľko veľkých inštitúcií vzdelávania dospelých sa v roku 1972 spojilo do spolku s názvom Konferencia vzdelávania<br />
dospelých v Rakúsku (Konferenz der Erwachsenenbildung Österreich – KEBÖ). Jedná sa o toho času desať členských<br />
zväzov – inštitútov ľudového vzdelávania, ľudové knižnice, záujmové združenia a náboženské spoločenstvá. Anneliese<br />
Heilinger (2006) zaraďuje všetky existujúce inštitúcie vzdelávania dospelých do nasledovných kategórií (poradie je čisto<br />
náhodné):<br />
- ďalšie vzdelávanie ako vedľajšia činnosť popri hlavnej činnosti (rozširovanie obchodných aktivít, služby zákazníkom),<br />
- ‚vnútropodnikové‘ ďalšie vzdelávanie štátu a spolkových krajín,<br />
- neziskové súkromné inštitúcie, ponúkajúce aj ďalšie vzdelávanie,<br />
- vnútropodnikové ďalšie vzdelávanie vo všetkých oblastiach (podniky, záujmové združenia atď.),<br />
- inštitúcie, združené v KEBÖ,<br />
- vzdelávacie a klasické médiá,<br />
- podľa poradia zoradené služobné miesta ministerstva školstva, umenia a kultúry,<br />
- súkromní a komerční poskytovatelia na voľnom trhu (aj niektoré samostatné a drobné podniky),<br />
- ďalšie vzdelávanie vo vzdelávacích inštitúciách druhého a tretieho sektora.<br />
Vo veľkých aglomeráciách existuje zväčša viac možností v oblasti ďalšieho vzdelávania ako na vidieku, pričom<br />
jednoznačne dominujú ponuky z oblasti ďalšieho profesijného vzdelávania (porov. Gruber o. J.; Lassnigg 2007). Objem<br />
finančných prostriedkov v oblasti vzdelávania dospelých sa odhaduje na 2 až 3 miliardy euro (0,8-1,1% hrubého<br />
domáceho pruduktu v roku 2006), pričom výdavky privátneho sektora (podnikov a učiacich sa) výrazne prevyšujú<br />
výdavky verejné (porov. Schlögl/Schneeberger 2003, str. 25 a nasl.; Lenz 2005; Filla 2006).<br />
26 VZDELÁVANIE A UČENIE SA DOSPELÝCH V RAKÚSKU