Stiahnuť PDF - Národné športové centrum

športovom klube je dôležitou súčasťou voľného času mládeže (47% detí
sa venuje športu viac ako 6 hodín týždenne). Školáci oceňovali, že kluby
ponúkajú šport pre každého, nie iba pre talentovaných, pozitívne hodnotili
vplyv športu na socializáciu, integráciu, na rozvoj schopností a zručností,
na sebadôveru, sebahodnotenie a celkové sebaponímania.
Medeková (1997) poukázala na značné rozpory medzi deklarovaným
kladným postojom k telovýchovnej a športovej činnosti a reálne vykonávanou
telovýchovnou a športovou aktivitou a na neustále pretrvávajúci
nedostatok pohybu v dennom režime mladej generácie. Deti a mládež
vykazovali nízku participáciu na organizovaných formách záujmovej telovýchovnej
činnosti (dve pätiny chlapcov a jedna tretina dievčat) a vyššiu,
ale nepravidelnú, účasť (dve pätiny chlapcov a dve pätiny dievčat) na jej
spomínaných formách. Rovnako týždenná frekvencia a časový rozsah venovaný
organizovanému športu bola významne vyšší voči neorganizovaným
pohybovým aktivitám.
Ilavská (2002) uvádza, že asi iba 20% detí a mládeže sa venuje pohybovej
aktivite aj športu, pričom naďalej pretrváva klesajúci záujem stredoškolákov
o pohybovú aktivitu.
Soos – Šimonek – Biddle – Hamar (2010) skúmali zastúpenie pohybovej
aktivity a sedavého spôsobu života v dennom režime mladých ľudí na
východnom Slovensku. Zistili, že sledovanie televízie a nakupovanie/pobyt
v meste prispievajú k pasívnemu tráveniu voľného času cez pracovné dni
aj cez víkend. Chlapci aj dievčatá počas celého týždňa trávia aktívnym
cestovaním (chôdzou), avšak chlapci trávia oveľa viac času športovaním
a cvičením ako dievčatá. Počas pracovných dní je to u chlapcov 41,5 min
a u dievčat 11 min. denne, počas víkendov u chlapcov 71,7 min a u dievčat
11,7 min. denne. Dievčatá celkovo trávia sedavými činnosťami aj cez týždeň
aj cez víkend viac času ako chlapci.
2.3 Ďalšie výskumné problémy telesnej výchovy
Viaceré výskumy sa orientovali na niektoré ďaľšie čiastkové problémy
vyučovania telesne výchovy v školách.
Problém koedukácie (spoločného) vzdelávania dievčat a chlapcov nie
je na Slovensku úplnou novinkou, najmä na základných školách (Obdržálek
– Horváthová a kol., 2004, Haag H. - Haag G., 2003). V západnej
Európe sa realizovalo množstvo výskumov na podobnú tému (Blessing,
2005; Jackson - Smith, 2000; Tsolidis - Dobson, 2006; Van Essen, 2003).
Ďaľšou čiastkovou témou bolo v minulosti sledovanie a posudzovanie
somatických parametrov detí a mládež vo vzťahu k hodnoteniu žiakov
i k aplikovaným pohybovým aktivitám. Napr. Belej – Junger – Mikuš (1995)
zisťovali úroveň telesného rozvoja žiakov prijatých na stredné školy vo
– 29 –