Stiahnuť PDF - Národné športové centrum
Stiahnuť PDF - Národné športové centrum
Stiahnuť PDF - Národné športové centrum
You also want an ePaper? Increase the reach of your titles
YUMPU automatically turns print PDFs into web optimized ePapers that Google loves.
Telesná a športová výchova<br />
v názoroch žiakov<br />
základných a stredných škôl<br />
Branislav Antala<br />
a kolektív<br />
Bratislava 2012
Vedecká monografia<br />
Telesná a športová výchova v názoroch žiakov základných a stredných<br />
škôl<br />
Posudzovatelia:<br />
Prof. PaedDr. Jaromír Sedláček, PhD.<br />
Prof. PhDr. Jela Labudová, PhD.<br />
Hlavný autor:<br />
Doc. PaedDr. Branislav Antala, PhD. (kapitoly 1, 2, 3, 4, 12, 13; 3,1 AH)<br />
Spoluautori:<br />
Prof. PaedDr. Jaromír Šimonek, PhD. (kapitola 7, 13 – preklad do AJ; 1,1 AH)<br />
Prof. PaedDr. Ivan Čillík, PhD. (kapitola 5; 1 AH)<br />
Prof. PhDr. Jela Labudová, PhD. (kapitola 10; 0,1 AH)<br />
Doc. PaedDr. Helena Medeková, PhD. (kapitoly 8, 11; 1,4 AH)<br />
Doc. PaedDr. Viera Bebčáková, PhD. (kapitola 6; 0,6 AH)<br />
Mgr. Veronika Dančíková, (kapitola 10; 0,2 AH)<br />
Mgr. Stanislav Kraček, PhD. (kapitola 9; 0,2 AH)<br />
PhDr. Anna Pavlíková, PhD. (kapitola 11; 0,2 AH)<br />
Mgr. Peter Melek (kapitola 9; 0,2 AH)<br />
Obálka:<br />
Doc. PaedDr. Anton Lednický, PhD. (E-mail: lednicky@fsport.uniba.sk)<br />
Preklad Summary do anglického jazyka:<br />
Prof. PaedDr. Jaromír Šimonek, PhD.<br />
Vydalo: <strong>Národné</strong> <strong>športové</strong> <strong>centrum</strong> a Fakulta telesnej výchovy a športu<br />
Univerzity Komenského v Bratislave, s podporou Ministerstva školstva,<br />
vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky<br />
Vydavateľ: END, spol. s r.o, Topoľčianky<br />
ISBN: 978-80-89324-09-5<br />
Autori sú zodpovední za terminologickú a jazykovú stránku jednotlivých<br />
kapitol<br />
168 strán, prvé vydanie, vytlačené v Bratislave, 100 vydaných kópii, zadané<br />
do tlače - jún 2012<br />
Žiadna časť tejto publikácie nesmie byť kopírovaná, rozmnožovaná<br />
bez súhlasu autorov<br />
– 2 –
Obsah<br />
Úvod 5<br />
1 Legislatívna podpora rozvoja pohybových aktivít<br />
v školskom prostredí<br />
Branislav Antala<br />
1.1 Zákon o výchove a vzdelávaní č.245/2008 Z.z.<br />
1.1.1 Transformácia systému výchovy a vzdelávania<br />
1.1.2 Telesná výchova v procese kurikulárnej transformácie<br />
výchovy a vzdelávania<br />
1. 2 Koncepcia rozvoja pohybových aktivít detí a mládeže<br />
2. Vybrané problémy vyučovania telesnej výchovy<br />
6<br />
ako východiská výskumu<br />
Branislav Antala<br />
2. 1 Obľúbenosť a významnosť telesnej výchovy<br />
2. 2 Obsah vyučovania, príčiny necvičenia a preferencie<br />
športových aktivít žiakmi základných a stredných škôl<br />
2. 3 Ďalšie výskumné problémy telesnej výchovy<br />
3. Výskum názorov žiakov základných a stredných škôl<br />
22<br />
na vybrané problémy telesnej a športovej výchovy<br />
Branislav Antala<br />
3. 1 Ciele a úlohy výskumu<br />
3. 2 Metodika výskumu<br />
4. Obľúbenosť, významnosť, náročnosť telesnej<br />
33<br />
a športovej výchovy<br />
Branislav Antala<br />
38<br />
5. Emocionalita hodín telesnej a športovej výchovy<br />
Ivan Čillík<br />
6. Spokojnosť žiakov s obsahom telesnej<br />
49<br />
a športovej výchovy<br />
Viera Bebčáková<br />
7. Preferencia pohybových a športových aktivít pre obsah<br />
65<br />
telesnej a športovej výchovy<br />
Jaromír Šimonek<br />
8. Príčiny nezáujmu a dôvody necvičenia žiakov na hodinách<br />
75<br />
telesnej a športovej výchovy<br />
Helena Medeková<br />
94<br />
– 3 –
9. Kvalita vyučovania telesnej a športovej výchovy 113<br />
Peter Melek – Stanislav Kraček<br />
10. Koedukované vyučovanie telesnej a športovej výchovy 121<br />
Veronika Dančíková – Jela Labudová<br />
11. Voľno-časové aktivity detí a mládeže 125<br />
Helena Medeková - Anna Pavlíková<br />
12. Zhrnutie a odporúčania 140<br />
Branislav Antala<br />
13. Summary and Recommendations (English) 148<br />
Branislav Antala, preklad do AJ – Jaromír Šimonek<br />
Literatúra 156<br />
Prílohy 165<br />
– 4 –
Úvod<br />
Problém pohybovej inaktivity detí, mládeže a hľadanie možností zmeny<br />
tohto negatívneho trendu je vo svete predmetom vedeckého výskumu,<br />
debát a stretnutí odborníkov. Hľadajú sa cesty, ako pritiahnuť deti, mládež<br />
i dospelých k pravidelnej telovýchovnej a športovej aktivite, k integrácii pohybovej<br />
aktivity do ich životného štýlu a k vyššej kvalite živote.<br />
Škola popri rodine v tomto snažení predstavuje významný prvok. Vyučovací<br />
predmet telesná a športová výchova predstavuje priestor, kde sa<br />
dajú ovplyvňovať hodnoty, postoje a názory žiakov smerom k zdraviu, aktívnemu<br />
životnému štýlu, zahrňujúcemu pravidelnú pohybovú alebo športovú<br />
aktivitu. K tomu je však v tejto dynamicky sa meniacej dobe potrebné<br />
aj poznať aktuálne postoje tých, ktorí sú priamimi účastníkmi telovýchovného<br />
procesu na školách - učiteľov telesnej a športovej výchovy a najmä<br />
samotných žiakov. Vo vzťahu k žiakom sa nám v tomto kontexte natíska<br />
viacero otázok. Zmenilo sa niečo v pohľade žiakov na predmet telesná<br />
výchova oproti minulosti? Aký je súčasný pohľad žiakov na tento vyučovací<br />
predmet? Patrí stále medzi obľúbené vyučovacie predmety? Akú významnosť<br />
mu prikladá súčasná generácia detí a mládeže? Je to pre nich<br />
náročný predmet? Prináša im primerané zážitky a pozitívne emócie, tešia<br />
sa vôbec na hodiny? Je obsah vyučovania pre nich dostatočne zaujímavý<br />
a motivujúci? Ktoré <strong>športové</strong> činnosti ich zaujímajú najviac a ktoré najmenej?<br />
Ako vnímajú kvalitu vyučovania? Prečo sa mnohí vyhýbajú predmetu<br />
a necvičia? Má dostatočnú väzbu na ich voľnočasové aktivity? Spĺňa predmet<br />
celkovo ich očakávania?<br />
V publikácii, ktorú držíte v rukách, sme sa pokúsili prispieť k hľadaniu<br />
odpovedí na tieto otázky. Prinášame v nej výsledky výskumu názorov žiakov<br />
základných a stredných škôl zameraný na ich pohľad na vyučovanie<br />
a vybrané problémy telesnej a športovej výchovy.<br />
– 5 –
1 Legislatívna podpora rozvoja pohybových<br />
aktivít v školskom prostredí<br />
1.1 Zákon o výchove a vzdelávaní č.245/2008 Z.z.<br />
1.1.1 Transformácia systému výchovy a vzdelávania<br />
22.5.2008 prijala Národná rada Slovenskej republiky nový Zákon<br />
a výchove a vzdelávaní č.245/2008 Z.z.. Nahradil takmer 30 rokov starý<br />
školský zákon a začal platiť od 1.9.2008. Reformuje predchádzajúci systém<br />
výchovy a vzdelávania a pokúša sa odstrániť mnohé z problémov,<br />
s ktorými sa stretávala nielen telesná výchova, ale aj mnohé iné vyučovacie<br />
predmety.<br />
Inšpiráciou pre novú školskú reformu na Slovensku boli vývojové trendy<br />
smerovania vzdelávacej politiky v školských systémoch najmä v krajinách<br />
EÚ (Anglicko, Holandsko, Fínsko, Rakúsko, Švédsko). Vychádzajúc<br />
z uvedených európskych trendov základnými myšlienkami nového zákona<br />
o výchove a vzdelávaní boli najmä decentralizácia a väčšia autonómia<br />
škôl, ich väčší podiel na rozhodovaní o obsahu vzdelávania, väčšia aktivita<br />
a zodpovednosť učiteľov, ich väčšie kompetencie a dôraz na výchovné pôsobenie<br />
v pedagogickom procese zamerané na rozvoj kompetencií žiaka.<br />
Nová štruktúra vzdelávania<br />
Zo zaužívanej štruktúry školského systému sa prešlo na medzinárodný<br />
systém ISCED (The International Standard Classification of Education),<br />
pričom v základnej podobe je vzdelávanie rozdelené nasledovne :<br />
• ISCED 0 – predškolská výchova a vzdelávanie (predprimárne vzdelávanie)<br />
• ISCED 1 – základné vzdelávanie a výchova (primárne vzdelávanie)<br />
• ISCED 2 – nižšie sekundárne vzdelávanie<br />
• ISCED 3 – vyššie sekundárne vzdelávanie<br />
Dvojúrovňové kurikulum<br />
Povinná časť vzdelávania sa rozdelila na štátny vzdelávací program<br />
(povinné hodiny) a školské vzdelávacie programy (voliteľné hodiny). Štátny<br />
vzdelávací program predstavoval v roku 2008 približne 70 % celkového<br />
obsahu vzdelávania a bol pre školy záväzný. Školské vzdelávacie programy<br />
predstavovali približne 30 % povinného obsahu vzdelávania a školy<br />
si ich vytvárali sami na základe podmienok, zamerania školy, tradície,<br />
personálnych možností i záujmu žiakov. Pri tvorbe týchto programov hrali<br />
dôležitú úlohu najmä manažmenty jednotlivých škôl a školské rady, ale<br />
– 6 –
do ich tvorby mohli vstupovať aj učitelia jednotlivých predmetov včítane<br />
učiteľov telesnej výchovy. Rozsah hodín štátneho a školských vzdelávacích<br />
programov pre ISCED 1 a 2 je uvedený v tabuľke 1 a pre ISCED 3<br />
v tabuľke 2.<br />
Tabuľka 1 Rozsah vyučovacích hodín za týždeň v štátnom a školskom<br />
vzdelávacom programe v ISCED 1 a 2 (2008)<br />
Ročník 1. 2. 3. 4. 5. 6. 7. 8. 9.<br />
Štátny vzdelávací program 17 18 20 21 21 23 24 24 24<br />
Školské vzdelávacie programy 5 5 5 5 6 6 6 6 6<br />
Spolu 22 23 25 26 27 29 30 30 30<br />
Tabuľka 2 Rozsah vyučovacích hodín za týždeň v štátnom a školskom<br />
vzdelávacom programe v ISCED 3 (2008)<br />
Ročník 1. 2. 3. 4.<br />
Štátny vzdelávací program 27 27 24 15<br />
Školské vzdelávacie programy 4 4 7 15<br />
Spolu 31 31 31 30<br />
Rámcové učebné plány<br />
Rámcový učebný plán je dokument, ktorý stanovuje časové dotácie<br />
vyučovacích predmetov. Od 1.9. 2011 je časová dotácia definovaná iba za<br />
celý stupeň vzdelávania (tabuľka 3 – príklad na stupni ISCED 1). Rozpis<br />
časovej dotácie do jednotlivých ročníkov je v kompetencii školy, podobne<br />
aj zaradenie učiva do ročníkov, pričom sa však zohľadňuje vekuprimeranosť.<br />
Športové triedy majú zvýšený celkový počet hodín o 12 na predmet<br />
športová príprava.<br />
Počty žiakov v triedach<br />
S cieľom skvalitniť výchovno-vzdelávací proces sa v roku 2008 upravili<br />
počty žiakov triedach. Išlo o zníženie počtov žiakov v priemere do<br />
10 % (tabuľka 4). Školy mali tri roky na to, aby postupne znížili počet žiakov<br />
triedach. Trieda sa môže deliť v každom predmete na skupiny podľa<br />
podmienok školy. Delenie sa uskutočňuje v zmysle vyhlášky MŠ SR č.<br />
320/2008 Z. z.<br />
Vzdelávacie oblasti<br />
Ciele vyučovania sa napĺňajú v rámci nových vzdelávacích oblastí,<br />
kde samostatnou vzdelávacou oblasťou je aj oblasť „Zdravie a pohyb“,<br />
v rámci ktorej je v ISCED 1 vyučovací predmet „telesná výchova“<br />
a v ISCED 2 a 3 vyučovaný predmet „telesná a športová výchova“ (včítane<br />
zdravotnej telesnej výchovy a integrovanej telesnej a športovej výchovy).<br />
– 7 –
Tabuľka 3 Rámcový učebný plán pre ISCED 1 (2011)<br />
Vzdelávacia oblasť Vyučovací predmet<br />
Počet hodín<br />
za 1. – 4. ročník ZŠ<br />
Jazyk a komunikácia<br />
Slovenský jazyk a literatúra<br />
Prvý cudzí jazyk<br />
26<br />
6<br />
32<br />
Príroda a spoločnosť<br />
Prírodoveda<br />
Vlastiveda<br />
3<br />
3<br />
6<br />
Človek a hodnoty<br />
Etická výchova<br />
Náboženská výchova<br />
4<br />
4<br />
Matematika a práca<br />
Matematika 14<br />
s informáciami<br />
Informatická výchova 3<br />
17<br />
Človek a svet práce Pracovné vyučovanie 1<br />
1<br />
Umenie a kultúra<br />
Výtvarná výchova<br />
Hudobná výchova<br />
4<br />
4<br />
8<br />
Zdravie a pohyb<br />
Telesná výchova<br />
/ Športová príprava<br />
8<br />
8<br />
Povinné hodiny spolu 76<br />
Voliteľné hodiny 20<br />
Hodiny spolu 96<br />
Tabuľka 4 Maximálne počty žiakov v triedach (2008)<br />
Stupeň vzdelávania Maximálny počet žiakov<br />
ISCED 0 21<br />
ISCED 1 - 1.ročník 22<br />
ISCED 1 - 2.- 4. ročník 25<br />
ISCED 2 28<br />
ISCED 3 30<br />
Prierezové témy<br />
Niektoré oblasti vzdelávania, ktoré majú medzipredmetový charakter<br />
sa nevyučujú ako samostatné vyučovacie predmety, ale ako prierezové<br />
témy. V rámci ISCED 3 sú to napr. nasledovné: Osobnostný a sociálny<br />
rozvoj, Enviromentálna výchova, Mediálna výchova, Multikultúrna výchova,<br />
Ochrana života a zdravia a Tvorba projektu a prezentačné zručnosti.<br />
Prierezovú tému „Ochrana života a zdravia“, ktorá nahradila „Ochranu člo-<br />
– 8 –
veka a prírody“ zabezpečujú predovšetkým učitelia telesnej a športovej<br />
výchovy.<br />
Kľúčové kompetencie<br />
Napĺňanie cieľov jednotlivých vzdelávacích oblastí a vyučovacích<br />
predmetov sa realizuje v školskom prostredí prostredníctvom kľúčových<br />
a predmetových kompetencií žiakov, ktoré zároveň rozvíja. Žiaci by si ich<br />
mali osvojovať na veku primeranej úrovni prostredníctvom obsahu, metód<br />
vzdelávania a činnosti.<br />
Kompetenciou sa rozumie spôsobilosť žiaka mobilizovať a aktivizovať<br />
osvojené vedomosti, zručnosti a postoje do efektívnej činnosti v rôznych<br />
súvislostiach v reálnom živote. Európska komisia definovala pre etapu základného<br />
vzdelávania 8 oblastí kľúčových kompetencií, ktoré by sa mali<br />
rozvíjať v jednotlivých predmetoch, vrátane telesnej výchovy :<br />
1. komunikácia v materinskom jazyku,<br />
2. komunikácia v cudzom jazyku,<br />
3. matematická gramotnosť a kompetencie v oblasti prírodných vied<br />
a technológií,<br />
4. kompetencie v oblasti informačnej a komunikačnej technológie,<br />
5. kompetencia učiť sa učiť<br />
6. sociálne a občianske kompetencie<br />
7. podnikateľské kompetencie, kompetencie aktívneho prístupu<br />
8. kultúrne kompetencie/rozhľad<br />
Na 4. Európskom kongrese FIEP, ktorý sa konal v Bratislave 29.8.-<br />
31.8.2007 účastníci z 25 štátov sveta navrhli Európskej komisii rozšírenie<br />
uvedených kompetencií o 9. kompetenciu – pohybovú kompetenciu. Pohybová<br />
kompetencia by sa mala rozvíjať predovšetkým prostredníctvom<br />
telesnej výchovy na školách (Labudová, 2007).<br />
Vzdelávacie štandardy<br />
Vzdelávacie štandardy predstavujú súbor požiadaviek na osvojenie si<br />
vedomostí, zručností a schopností, ktoré majú deti a žiaci získať, aby mohli<br />
pokračovať vo vzdelávaní v nadväzujúcej časti vzdelávacieho programu,<br />
alebo aby im mohol byť priznaný stupeň vzdelania. Vzdelávacie štandardy<br />
sa delia na obsahové štandardy, ktoré definujú rozsah požadovaných vedomostí<br />
a zručností a výkonové štandardy, ktoré definujú kritériá úrovne<br />
zvládnutia vedomostí, zručností a schopností.<br />
Kariérny rast učiteľov<br />
V tejto oblasti reformy boli prijaté nové zákony - Zákon o pedagogických<br />
zamestnancoch a odborných zamestnancoch č.317/2009 Z.z. a Zákon<br />
o celoživotnom vzdelávaní č.568/2009 Z.z., ktoré nadviazali na Zákon<br />
– 9 –
o výchove a vzdelávaní 245/2008 Z.z.. Tieto zákony definovali kariérny<br />
systém, založený na kariérnych stupňoch, kariérnych pozíciách a kariérnych<br />
cestách. Plánované kariérne stupne by mali byť: začínajúci učiteľ,<br />
učiteľ, učiteľ s 1. atestáciou a učiteľ s 2. atestáciou. Kariérne pozície by<br />
mali byť – pedagóg špecialista a vedúci pedagogický pracovník. Kariérnymi<br />
cestami by pedagogický pracovník mal získať štandardné, expertné<br />
alebo riadiace kompetencie.<br />
1.1.2 Telesná výchova v procese kurikulárnej transformácie<br />
výchovy a vzdelávania<br />
Povinné hodiny vzdelávacích programov škôl (štátny vzdelávací<br />
program)<br />
Inovácii sa v rámci nového školského zákona z roku 2008 nevyhla<br />
ani telesná výchova. Pri príprave cieľa, štruktúry a obsahu vyučovacieho<br />
predmetu na školách bola požiadavka vytýčená postupovať na základe<br />
týchto východísk:<br />
• upraviť názov vyučovacieho predmetu a priblížiť ho k súčasným trendom<br />
chápania pojmu šport,<br />
• intenzívnejšie prepojiť školskú telesnú výchovu so starostlivosťou<br />
o zdravie, zdravý životný štýl žiaka,<br />
• zvýšiť atraktívnosť vyučovania,<br />
• dostať deti a mládež z lavičiek pre necvičiacich (žiak so zdravotným<br />
oslabením, oslobodení žiaci z telesnej výchovy) na cvičebnú plochu,<br />
• poskytnúť väčšiu voľnosť školám, predmetovej komisii telesnej výchovy<br />
a učiteľom telesnej výchovy pri výbere obsahu,<br />
• zohľadniť individuálne diferencované podmienky na vyučovanie,<br />
• prihliadať na dominantný záujem žiakov, na ich úroveň pohybovej gramotnosti,<br />
• využiť širokú škálu existujúcich telesných cvičení a športov,<br />
• podporiť celoživotné vzdelávanie a optimálny rozvoj kľúčových predmetových<br />
kompetencií učiteľa telesnej výchovy a žiakov.<br />
Vychádzajúc z uvedených východísk najpodstatnejšie zmeny vo<br />
vzdelávacej oblasti Zdravie a pohyb a v projekte vyučovania telesnej výchovy<br />
boli nasledovné (Labudová, 2006; Šajbidor – Labudová, 2007; Antala,<br />
2008):<br />
Úprava názvu vyučovacieho predmetu<br />
Názov vyučovacieho predmetu sa upravil z telesnej výchovy na „telesná<br />
a športová výchova“ na stupni ISCED 2 a 3; na stupni ISCED 1 zostal nezmenený.<br />
– 10 –
Zmena zamerania a cieľa telesnej a športovej výchovy<br />
V zameraní telesnej a športovej výchovy sa prejavuje výraznejší<br />
odklon od výkonovo orientovaného vyučovania smerom k rozvíjaniu<br />
kompetencií žiaka a formovaniu hodnôt a postojov. Cieľom telesnej<br />
a športovej výchovy ako vyučovacieho predmetu je nielen umožniť žiakom<br />
primerane sa oboznamovať, osvojovať si, zdokonaľovať a upevňovať<br />
správne pohybové návyky a zručnosti, zvyšovať pohybovú gramotnosť,<br />
rozvíjať kondičné a koordinačné schopnosti, podporovať<br />
rozvoj všeobecnej pohybovej výkonnosti a zdatnosti, zvyšovať aktivitu<br />
v starostlivosti o zdravie, nadobúdať vedomosti o motorike svojho tela,<br />
z telesnej výchovy a zo športu (šport v chápaní akejkoľvek pohybovej<br />
aktivity v zmysle Európskej charty o športe z roku 1992), ale v oveľa väčšom<br />
rozsahu utvárať trvalý vzťah k pohybovej aktivite, telesnej výchove<br />
a športu v nadväznosti na záujmy žiakov a ich individuálne potreby ako<br />
súčasť zdravého životného štýlu a predpoklad schopnosti k celoživotnej<br />
starostlivosti o svoje zdravie.<br />
V cieľoch je teda výraznejšie prepojenie na starostlivosť o zdravie<br />
a vytváranie zdravého životného štýlu. Telesná a športová výchova má<br />
spájať vedomosti, návyky, postoje, schopnosti a zručnosti o pohybe, športe,<br />
zdraví a zdravom životnom štýle, ktoré sú utvárané prostredníctvom<br />
realizovaných foriem vyučovania telesnej a športovej výchovy, zdravotnej<br />
telesnej výchovy alebo formou integrovanej telesnej a športovej výchovy.<br />
Otvorenosť a pestrosť obsahu<br />
Obsah predstavuje širokú škálu poznatkov a telovýchovných a športových<br />
činností ponúkaných žiakom. Rozdelený je do nasledujúcich štyroch<br />
modulov:<br />
• Zdravie a jeho poruchy.<br />
• Zdravý životný štýl.<br />
• Telesná zdatnosť a pohybová výkonnosť.<br />
• Športové činnosti pohybového režimu.<br />
Ponúkaný pohybový obsah jednotlivých modulov:<br />
Zdravie a jeho poruchy<br />
V tomto module sa žiakom sprostredkovávajú poznatky o význame<br />
zdravia pre jednotlivca a pre spoločnosť, o vzťahu medzi zdravotnými návykmi<br />
a zdravotným stavom, vzťahu medzi športom a zdravím, o vzťahu<br />
človeka k životnému prostrediu a pod.<br />
Pohybový obsah modulu ponúka základnú gymnastiku, zdravotne<br />
orientované cvičenie, relaxačné a dýchacie cvičenie, cvičenie na držanie<br />
tela, techniku základnej lokomócie, východiskové polohy, cvičenie na la-<br />
– 11 –
vičkách, tanečné kroky a poskoky, špecifické cvičenia na jednotlivé poruchy<br />
zdravia, strečing, cvičenie s palicou a pod.<br />
Zdravý životný štýl<br />
V tomto module sa žiakom sprostredkovávajú poznatky o pohybovom<br />
režime, o hygienických návykoch, o režime dňa, o správnom stravovaní,<br />
o základných pojmoch vo výžive a zložení potravín, o správnych stravovacích<br />
návykoch, o škodlivých látkach v potravinovom reťazci, o poruchách<br />
príjmu potravy a pod.<br />
Pohybový obsah modulu ponúka všestranne rozvíjajúce cvičenia,<br />
systém cvičení Pozdrav slnku, 5 Tibeťanov, masáž, totálnu relaxáciu, jogging,<br />
chôdzu s behom, sezónne činnosti, cvičenie v prírode, pohybové hry,<br />
didaktické hry, očnú gymnastiku, psychomotoriku, hody na cieľ, prekážkové<br />
dráhy a pod.<br />
Telesná zdatnosť a pohybová výkonnosť<br />
V tomto module sa žiakom sprostredkovávajú poznatky o jednotlivých<br />
kondičných a koordinačných schopnostiach, o metódach rozvoja pohybových<br />
schopností, o metódach hodnotenia a testovania všeobecných pohybových<br />
schopností, o rozvoji pohybovej výkonnosti pomocou športových<br />
disciplín a pod.<br />
Pohybový obsah modulu ponúka <strong>športové</strong> činnosti mobilizujúce energetické<br />
zdroje a optimalizujúce ich vplyv. Dáva možnosť využiť napr. cvičenia<br />
a prostriedky atletiky, lyžovania, korčuľovania, plávania, streľby, minigolfu,<br />
golfu a iných. na rozvoj jednotlivých pohybových schopností a ku<br />
zvyšovaniu telesnej zdatnosti. Patria sem tiež rôzne telovýchovné a <strong>športové</strong><br />
činnosti kondičnej gymnastiky (cvičenie v posilňovni, posilňovacie<br />
cvičenia s vlastným telom, s náčiním, na náradí), aerobik, body styling,<br />
ropeskipping, cyklistika a pod.<br />
Športové činnosti pohybového režimu<br />
V tomto module sa žiakom sprostredkovávajú poznatky o účinku jednotlivých<br />
športových činností na zlepšenie zdravia, o technike a taktike vykonávania<br />
športových disciplín, o pravidlách vybraných športov, športová<br />
terminológia, <strong>športové</strong> prostredie, športový divák a pod.<br />
Pohybový obsah modulu je rozčlenený do štyroch skupín športových<br />
činností:<br />
• Športové činnosti, pri ktorých podľa pravidiel dochádza k stretu medzi<br />
jednotlivcami. Výber činností je z viacerých kontaktných športov ako<br />
sú úderové, chvatové a pákové systémy: džudo, zápasenie, aikido,<br />
karate a ďalšie úpolové športy, ale aj z individuálnych športov bez priameho<br />
kontaktu so súperom ako tenis, stolný tenis, bedminton a pod;<br />
– 12 –
• Športové činnosti uskutočňované v kolektíve podľa daných pravidiel.<br />
Výber sa uskutočňuje zo športových i netradičných hier: basketbal, hádzaná,<br />
volejbal, futbal, rugby, vodné pólo, nohejbal, hokej, florbal, fresbee<br />
ultimate, futsal, hokejbal, indiaca, korfbal, plážový volejbal, ringo,<br />
softbal teeball, streetbasketbal, bejzbal, boccia, kolky, petanque a iné;<br />
• Športové činnosti charakteristické kreativitou a ovládaním pohybovej<br />
formy na náradí, s náčiním a bez náčinia, pri ktorých sú zvýraznené<br />
rozličné estetické prejavy a cit pre rytmus. Výber telovýchovných<br />
a športových činností tvorí: tanec, športová gymnastika, moderná<br />
gymnastika, základná gymnastika, plávanie, akvabely, jóga, pilates,<br />
krasokorčuľovanie, skoky na trampolíne, ropeskiping, psychomotorické<br />
cvičenia, zdravotne orientované cvičenia, taichi, cvičenie vo vode,<br />
akvaerobik. Aktivity charakteru súťaži ako napr. gymteam, tvorba pohybovej<br />
skladby, pódiové vystúpenia a iné;<br />
• Športové činnosti charakteristické premiestňovaním sa v prírodnom<br />
prostredí a adaptovaním sa na zmeny tohto prostredia. Vo výbere sú<br />
športy: bežecké a zjazdové lyžovanie, snowboarding, kanoistika, veslovanie,<br />
plávanie, turistika, kolieskové korčulovanie, severská chôdza,<br />
biatlon, jogging, orientačný beh, lezenie, kempovanie, cyklistika, zlaňovanie<br />
a iné.<br />
Adaptácia obsahu vyučovania podmienkam školy, záujmom žiakov;<br />
voľnosť a zodpovednosť učiteľa za tvorbu programu pre jednotlivé<br />
skupiny žiakov<br />
Školy majú možnosť prispôsobiť obsah vyučovania podmienkam<br />
školy a záujmom žiakov. Učiteľ má väčšiu voľnosť a zároveň väčšiu zodpovednosť<br />
za tvorbu programu vyučovania pre jednotlivé skupiny žiakov.<br />
Úlohou každého učiteľa telesnej a športovej výchovy je, aby vychádzajúc<br />
z hlavných cieľov s prihliadnutím na rozvoj kompetencií žiakov, na ich<br />
vývin, predpoklady, záujmy a podmienky školy vypracoval sám programy<br />
vyučovania telesnej športovej výchovy pre jednotlivé skupiny žiakov. Tieto<br />
programy schvaľuje predmetová komisia telesnej a športovej výchovy. Pri<br />
tvorbe programov učiteľ by mal dodržiavať nasledovné zastúpenie jednotlivých<br />
modulov (ISCED 3, 2008):<br />
Zdravie a jeho poruchy – poznatky sa sprostredkovávajú žiakovi priebežne<br />
počas vyučovacích hodín. Učiteľ môže na to využiť v každom ročníku<br />
aj 1 - 2 teoretické hodiny. Pohybové činnosti tohto modulu tvoria cca<br />
10 % z celkového obsahu vzdelávania.<br />
Zdravý životný štýl - poznatky sa sprostredkovávajú žiakovi priebežne<br />
do vyučovacích hodín. Učiteľ môže na to využiť v každom ročníku aj 1 - 2<br />
teoretické hodiny. Pohybové činnosti tohto modulu tvoria cca 10 % z celkového<br />
obsahu vzdelávania.<br />
– 13 –
Telesná zdatnosť a pohybová výkonnosť – realizuje sa priebežne alebo<br />
koncentrovane, odporúčaný rozsah je do 30 % z celkovej hodinovej<br />
dotácie v každom ročníku. Počas 4-ročného štúdia by sa mali postupne<br />
rozvíjať všetky pohybové schopnosti, pričom na ich rozvoj sa môžu využívať<br />
rôzne <strong>športové</strong> činnosti 4. modulu.<br />
Športové činnosti pohybového režimu – predstavujú približne 50 % z celkovej<br />
hodinovej dotácie. Učiteľ si vyberá v každom ročníku aspoň 2 z ponúkaných<br />
oblastí z tohto modulu. V rámci oblastí si vyberá tie <strong>športové</strong> činnosti, na ktoré sú<br />
na škole podmienky, žiaci o ne majú záujem, alebo sú tradičné pre danú školu<br />
resp. učiteľ sa na ne špecializuje. Oblasť <strong>športové</strong> činnosti v prírodnom prostredí<br />
by mala byť zaradená aspoň 2 x počas 4 rokov (napr. vo forme lyžiarskeho alebo<br />
snowbordového kurzu, zdokonaľovacieho kurzu plávania a pod.). Za 4 roky<br />
sa majú prejsť všetky 4 oblasti. Učitelia majú odporúčania diferencovať obsah<br />
v 1. a 2. polroku a najmä v 1. ročníku zaradiť širokú škálu pohybových činností.<br />
Podpora a vedenie učiteľov ku kontinuálnemu vzdelávaniu sa<br />
Učiteľ môže zaradiť do programu iba tie <strong>športové</strong> činnosti, ktoré boli<br />
súčasťou jeho pregraduálnej vysokoškolskej prípravy, alebo na ktoré získal<br />
trénerské vzdelanie, certifikát niektorou z foriem kontinuálneho vzdelávania<br />
učiteľov a trénerov. V záujme každého učiteľa telesnej a športovej<br />
výchovy by malo byť zúčastňovať sa kontinuálneho vzdelávania učiteľov<br />
a postupné získavanie potrebnej kvalifikácie k plánovaným športovým činnostiam.<br />
Voliteľné hodiny vzdelávacích programov škôl<br />
Na všetkých stupňoch škôl sa telesná výchova a telesná a športová<br />
výchova v rámci povinných hodín vzdelávacieho programu vyučuje vo<br />
všetkých ročníkoch po 2 vyučovacie hodiny týždenne a formou kurzov.<br />
Školy si môžu navýšiť týždenný počet hodín telesnej a športovej výchovy<br />
prostredníctvom voliteľných hodín vzdelávacích programov. V rámci voliteľných<br />
hodín vzdelávacieho programu je možné realizovať predmet telesná<br />
a športová výchova na ISCED 2 a 3 s nasledovnými možnosťami:<br />
1. zamerať obsah výučby v danom ročníku na jednu alebo dve <strong>športové</strong><br />
činnosti (disciplíny), ktoré si už učiteľ v danom ročníku pre danú skupinu<br />
žiakov zaradil do povinných hodín vzdelávacieho programu s cieľom<br />
na hlbšie osvojenie pohybových zručností a ich zdokonaľovanie vo vybraných<br />
športových činnostiach;<br />
2. zamerať obsah výučby v danom ročníku na jednu alebo dve nové <strong>športové</strong><br />
činnosti (disciplíny), ktoré nemá učiteľ zaradené pre danú skupinu<br />
v povinných hodinách vzdelávacieho programu;<br />
3. pri väčšom počte tried v ročníku mať možnosť ponuky viacerých súbež-<br />
– 14 –
ných programov učiteľmi telesnej a športovej výchovy školy, na ktoré sa<br />
prihlasujú všetci žiaci nie podľa tried, ale podľa schopností a záujmu.<br />
Cieľom je diferencovaná orientácia na športovú prípravu a reprezentáciu<br />
školy v ponúkaných športových disciplínach;<br />
4. zameranie obsahu vyučovacích hodín vo všetkých ročníkoch na jednu<br />
športovú disciplínu smerujúcu k dlhodobej športovej príprave.<br />
Realizácia vyučovania telesnej a športovej výchovy v rámci vzdelávacieho<br />
programu školy a dosiahnuté výsledky sú vo veľkej miere závislé<br />
najmä od učiteľov telesnej a športovej výchovy, od ich pedagogického prístupu<br />
a pedagogického majstrovstva, od kvality ich práce a tvorivosti, ich<br />
aktivity a snahy presadzovať svoj predmet aj do voliteľných hodín vzdelávacích<br />
programov školy.<br />
1. 2 Koncepcia rozvoja pohybových aktivít detí<br />
a mládeže<br />
“Koncepcia rozvoja pohybových aktivít detí a mládeže” bola prerokovaná<br />
a schválená Vládou Slovenskej republiky uznesením č.576 z 31.8.2011. Jej<br />
cieľom je vytvárať podmienky pre deti a mládež tak, aby získali pozitívny<br />
vzťah k celoživotnej pohybovej aktivite. Cieľovou skupinou tejto koncepcie sú<br />
deti a mládež od 6 do 18 rokov, kde by mala byť ingerencia štátu najväčšia.<br />
Koncepcia sa nezaoberá športovo-talentovanými deťmi a mládežou a ani<br />
univerzitným športom Pri tvorbe koncepcie sa vychádzalo z najdôležitejších<br />
koncepčných dokumentov, týkajúcich sa športových aktivít detí a mládeže<br />
za ostatných 10 rokov ako sú “Národný program rozvoja športu” schválený<br />
uznesením vlády č. 838/2001, “Správa o plnení úloh a súčasnom stave športu<br />
v Slovenskej republike a o pripravovaných opatreniach na skvalitnenie<br />
a sprehľadnenie finančných tokov a legislatívnych aktivít na zlepšenie podmienok<br />
pre mládežnícky, regionálny a vrcholový šport a šport pre všetkých,<br />
schválená uznesením vlády SR č. 1192/2004 a závery z Národnej konferencie<br />
o školskom športe konanej v roku 2009 (Križan – Gerhátová a kol., 2011).<br />
Hlavné ciele koncepcie a ich zdôvodnenie<br />
Koncepcia rozpracováva viaceré oblasti a za hlavné ciele považuje<br />
nasledovné:<br />
Zvýšiť atraktivitu hodín telesnej výchovy, znížiť počet<br />
necvičiacich detí a mládeže.<br />
V koncepcii sa uvádza, že výskumy ukazujú, že 70 % školopovinných<br />
detí a mládeže trávi denne viac ako 4 hodiny voľného času prácou na<br />
počítačoch, internete, sledovaním televízie, počítačovými hrami a zába-<br />
– 15 –
vou s mobilmi. Pravidelnej organizovanej pohybovej aktivite sa venuje iba<br />
každý tretí žiak. U detí a mládeže dominuje sedavý spôsob života, ktorý<br />
prináša so sebou nárast obezity a nadváhy, chybného držania tela a ďalších<br />
porúch zdravia. Mnohé zdravotné problémy, ktoré boli v minulosti typické<br />
pre ľudí stredného a staršieho veku sa začínajú objavovať už u detí<br />
a mládeže. Aj Slovenska sa už dotýka epidémia obezity detí a mládeže.<br />
V koncepcii sa uvádza, že približne 18 % detí trpí nadhmotnosťou a približne<br />
7 % je obéznych a situácia sa stále zhoršuje. Pokračuje stúpajúci<br />
trend chorobnosti na diabetes mellitus, od roku 2000 sa počet liečených<br />
diabetikov zvýšil o 27 %. Pribúda ochorení dýchacej sústavy, od roku 2000<br />
sa zvýšil počet prípadov astmy skoro trojnásobne. Častejšie sú psychické<br />
poruchy, výskyt chrípky a chrípku napodňujúcich ochorení sa u detí zvýšil<br />
o 34 %. (Zdravotnícka ročenka SR, 2007). Chybné držanie tela (3-stupeň<br />
v 4-stuňovej škále hodnotenia) sa vyskytuje na stupni ISCED 1 u 78%<br />
chlapcov a 70% dievčat a svalová nerovnováha dokonca u 90 % chlapcov<br />
a dievčat (taktiež 3-stupeň v štvorstupňovej škále hodnotenia). Na stupni<br />
ISCED 2 je výskyt chybného držania tela a svalovej nerovnováhy približne<br />
u 50 % dievčat a chlapcov (Bekö, 2008; Majerík, 2009; Medeková, 2009;<br />
Bekö, 2010).<br />
Väčšina odborníkov odporúča ako najlepšiu prevenciu pred vznikom<br />
porúch zdravia dostatok pohybovej aktivity (hodinu stredne intenzívnej<br />
pohybovej aktivity aspoň 5 x do týždňa), správne stravovanie a úpravu<br />
denného režimu. Telesná výchova je najdôležitejší školský predmet, ktorý<br />
v školskom prostredí rozvíja motoriku detí a mládeže. Tu získavajú žiaci<br />
pohybové vzdelanie a potrebné vedomosti k starostlivosti o svoje zdravie<br />
a formuje sa vzťah k celoživotnej pohybovej aktivite. Ekonomické odhady<br />
Kleina a Hardmana (2008) hovoria, že investovanie 1 eura do telesnej<br />
výchovy detí a mládeže na školách ušetrí v budúcnosti približne 3 Eurá<br />
potrebné na liečenie porúch zdravia a civilizačných ochorení vyplývajúcich<br />
z ich pohybovej inaktivity.<br />
Zhoršujúci sa zdravotný stav, nepružnosť vytvárania príležitostí<br />
a vhodných podmienok na vyučovanie sa odzrkadľujú v zmene sekulárneho<br />
trendu pohybovej výkonnosti zo stabilného na negatívny. Trend<br />
vývoja pohybovej výkonnosti školskej populácie na Slovensku poukazuje<br />
na stagnáciu, resp. pokles pohybovej výkonnosti. Ten bol zistený už v 90tych<br />
rokoch (Moravec – Kampmiller - Sedláček, 1996; Zapletalová, 2002)<br />
a dnes sa ešte prehĺbil u chlapcov viacej ako u dievčat (Zapletalová, 2011).<br />
Pokles v 90–rokoch sa prejavil najviac u žiakov 2. stupňa základných škôl.<br />
Alarmujúce je, že súčasní 11- až 13-, resp. 14-roční chlapci dosahujú v aeróbnej<br />
vytrvalosti zhruba úroveň výkonnosti rovnako starých dievčat spred<br />
20 rokov, úroveň ich výbušnej sily dolných končatín je dokonca horšia.<br />
U dievčat je situácia mierne priaznivejšia. V troch testoch silového cha-<br />
– 16 –
akteru horných končatín dosahujú zhruba úroveň dievčat z roku 1987,<br />
alebo sú mierne lepšie. Negatívny trend vývoja výkonnosti sa u dievčat ale<br />
prejavuje aj pri ďalších základných pohybových schopnostiach: aeróbnej<br />
vytrvalosti, výbušnej sile dolných končatín, bežeckej rýchlosti a orientácii<br />
v priestore. Na základe porovnania pohybovej výkonnosti detí a mládeže<br />
v rokoch 1987 a 2008 možno konštatovať, že školská populácia v roku<br />
2008 bola vo väčšine ukazovateľov pohybovej výkonnosti na nižšej úrovni<br />
ako ich rovesníci spred 20 rokov (Zapletalová a kol., 2011).<br />
Výsledky sledovaní v roku 1987 a roku 2008 poukazujú aj na to, že<br />
za posledných 20 rokov došlo k zmene v zapájaní sa detí a mládeže do<br />
pohybových aktivít a zásadným spôsobom pribudlo detí, pre ktoré sú<br />
hodiny telesnej výchovy jediným miestom pohybu (Antala, 2010). Dnes<br />
je to približne 25 % chlapcov a dievčat, zatiaľ čo v minulosti to bolo iba<br />
8,5 % chlapcov a 11,3 % dievčat. Oproti minulosti je to trojnásobný nárast<br />
u chlapcov a viac ako dvojnásobne u dievčat. V súčasnosti u detí<br />
vo veku od 11 do 15 rokov pozorujeme taktiež trend, že so zvyšujúcim<br />
sa vekom pribúda počet dievčat i chlapcov, pre ktorých je školská telesná<br />
výchova jedinou športovou aktivitou. V minulosti to bolo najmä<br />
u chlapcov naopak.<br />
Aktuálne trendy posilňovania zdravotne orientovanej pohybovej aktivity<br />
sú dôsledkom zvýšeného výskytu prípadov obezity a rôznych ochorení<br />
už u detí a mládeže. Preto sa ustupuje od výkonovo orientovanej školskej<br />
telesnej výchovy a ciele smerujú skôr k zážitkovej telesnej výchove a k užšiemu<br />
prepojeniu telesnej výchovy a zdravia, k preferencii rozširovania<br />
priestoru pre pohybovú aktivitu v školských kurikulách. To sa odráža aj<br />
vo viacerých medzinárodných dokumentoch týkajúcich sa vzdelávania na<br />
úrovni orgánov Európskej únie. Najvýraznejšie to zaznieva v Správe o úlohe<br />
športu vo vzdelávaní Výboru pre kultúru a vzdelávanie Európskeho parlamentu<br />
z roku 2007, kde bola jednoznačne vyjadrená požiadavka upraviť<br />
počet hodín povinnej telesnej výchovy v krajinách Európskej únie na<br />
3 hodiny týždenne. Túto požiadavku začala väčšina krajín postupne napĺňať<br />
(napr. Slovinsko zvýšilo týždenný počet hodín z 2 na 3, Poľsko z 2 na<br />
4, Francúzsko má 5 apod.). Slovensko sa úpravou počtu hodín telesnej výchovy<br />
v štátnom vzdelávacom programe na 2 hodiny týždenne (v rámci reformy<br />
vzdelávania v roku 2008) dostalo na posledné miesta pomysleného<br />
rebríčka európskych štátov. Navýšenie cez školské vzdelávacie programy<br />
sa v praxi deje iba v minimálnom rozsahu (približne na 28% škôl na stupni<br />
ISCED 1, 15% škôl na stupni ISCED 2 a iba 7 % škôl na stupni ISCED 3)<br />
(Antala, 2009; Šimonek, 2010). Zo strany žiakov záujem o rozšírenie počtu<br />
hodín telesnej a športovej výchovy je, avšak školy uprednostňujú jazyky,<br />
informatiku a iné teoretické predmety.<br />
– 17 –
Rozhýbať detí a mládež zavedením rovného prístupu vo financovaní<br />
záujmových pohybových aktivít<br />
Okrem neorganizovaných aktivít detí a mládeže vo voľnom čase vytvárajú<br />
ponuku záujmových športových aktivít školy formou športových<br />
krúžkov, školské zariadenia prostredníctvom pravidelnej a nepravidelnej<br />
záujmovej činnosti a v mimovládnej sfére najmä <strong>športové</strong> kluby a oddiely.<br />
V koncepcii sa uvádza, že v roku 2010 evidoval Ústav informácií<br />
a prognóz školstva 296 verejných zariadení voľného času (69,81%-ný podiel<br />
na celkovom počte zariadení), cirkevných zariadení voľného času bolo<br />
54 (12,74%) a súkromných 74 (17,45%) (Prehľad CVČ, 2011). Z celkového<br />
počtu 424 zariadení pre voľný čas bolo 211 centier voľného času a 213<br />
školských stredísk záujmovej činnosti. Zariadenia na voľný čas a záujmovú<br />
činnosť detí a mládeže v roku 2010 vykázali k 15.9.2010 spolu 16 523<br />
útvarov pravidelnej záujmovej činnosti, z toho iba 5690 útvarov bolo zameraných<br />
na oblasť telesnej výchovy a športu, za ktorými s výrazným odstupom<br />
nasledovali útvary zamerané na kultúru a umenie s počtom 3 726.<br />
V rámci telovýchovných a športových útvarov bolo evidovaných<br />
121 301 členov, čo predstavovalo 44,32% z celkovej členskej základne<br />
záujmovej aktivity v danom roku. Z tohto počtu 121 301 členov bolo 88 004<br />
chlapcov a 33 297 dievčat.<br />
Na záujmovú činnosť vrátane športu je od roku 2004 možné využívať<br />
vzdelávacie poukazy v súlade s § 7 ods. 8 zákona č. 597/2003 Z. z. o financovaní<br />
základných škôl, stredných škôl a školských zariadení v znení<br />
neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Vzdelávací<br />
poukaz predstavuje ročný príspevok štátu pre jedného žiaka školy<br />
na záujmové vzdelávanie, teda nielen na šport. Hodnota vzdelávacieho<br />
poukazu pre rok 2011 bola 2,8 eur na mesiac.<br />
Financovanie vzdelávacích poukazov bolo v roku 2010 na vzdelávacie<br />
poukazy v celkovej výške 17 783 774 € (Správa o hospodárení, 2010).<br />
Tieto finančné prostriedky boli poskytnuté poskytovateľom záujmového<br />
vzdelávania. Najviac finančných prostriedkov získali obce (10 494 614 €)<br />
a VÚC (4 732 534 €). Nie je dostupná informácia, aké percento z financií<br />
sa využívalo na <strong>športové</strong> aktivity.<br />
Dôležitá je včasná informácia školy pre rodičov, aké sú možnosti záujmovej<br />
činnosti pre deti a mládež a možnosť slobodnej voľby záujmovej<br />
cesty. Ak poskytovateľ záujmového vzdelávania zoberie od žiaka vzdelávací<br />
poukaz, zodpovedá, zabezpečuje a garantuje kvalitu, úroveň, rozsah, časový<br />
rozsah najmenej 60 hodín na jeden školský rok záujmovej činnosti a vzdelávania.<br />
Napriek tomu je v praxi známe, že vzdelávacie poukazy sa nevyužívajú<br />
efektívne, chýba verejná kontrola a transparentnosť celého procesu.<br />
Voľnočasové <strong>športové</strong> aktivity organizujú aj iné právnické osoby ako<br />
školy a školské zariadenia a to najmä rôzne <strong>športové</strong> kluby, oddiely v ob-<br />
– 18 –
ciach a mestách. V Slovenskej republike evidujeme 10 020 športových<br />
klubov. Pohybovú aktivitu svojich detí v športových kluboch väčšinou finančne<br />
zabezpečujú iba rodičia a na tieto pohybové aktivity nemôžu využívať<br />
vzdelávacie poukazy. Koncepcia navrhuje preto zmeniť dnešný systém<br />
podpory voľnočasových aktivít pretransformovaním tej časti vzdelávacích<br />
poukazov, ktoré slúžia na financovanie pohybových aktivít, na „<strong>športové</strong><br />
poukazy“ pre všetky deti a mládež, ktoré sa zúčastňujú organizovaných<br />
športových aktivít, bez ohľadu na miesto vykonávania, teda aj mimo škôl.<br />
V koncepcii sa odhaduje, že účinok zvýšenia pohybovej aktivity detí<br />
by sa výraznejšie prejavil, ak by celková suma <strong>športové</strong>ho poukazu bola<br />
vo výške približne 100 eur ročne. Koncepcia navrhuje, aby v budúcnosti<br />
popri športovom poukaze v štandardnej výške (dnes 28 eur ročne) existovala<br />
možnosť zvýšiť sumu <strong>športové</strong>ho poukazu v prípade, že rodičia<br />
prispejú z vlastných zdrojov v pomere 1:1 Participáciou rodiny sa zároveň<br />
zabezpečí verejná kontrola účasti detí a mládeže v pohybových aktivitách.<br />
Zaviesť motivujúci spôsob financovania na všetky kolá športových<br />
súťaží žiakov a zabezpečiť lepšiu funkcionalitu portálu školského<br />
športu.<br />
Športové súťaže sú súčasťou vyučovacieho procesu a sú veľkou motiváciou<br />
pre deti a žiakov, ktoré radi športujú a súťažia. Vyhlasovateľom športových<br />
súťaží žiakov je Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu SR<br />
v spolupráci s národnými športovými zväzmi a inými právnickými osobami.<br />
Ministerstvo pre školský rok 2011/2012 schválilo Program športových<br />
súťaží žiakov, ktorý sa člení na tri kategórie. „A kategóriu“ tvoria jednokolové<br />
celoštátne súťaže žiakov, ktoré organizačne a finančne zabezpečujú<br />
krajské školské úrady v súlade s § 11 ods. 8 a 9 zákona č. 596/2003 Z.<br />
z. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve a zmene a doplnení<br />
zákonov v znení neskorších predpisov v spolupráci so zriaďovateľmi škôl,<br />
školami, centrami voľného času a občianskymi združeniami. „B kategóriu“<br />
tvoria viackolové ligy a <strong>športové</strong> súťaže organizované národnými športovými<br />
zväzmi a inými občianskymi združeniami v oblasti športu, ktoré organizujú<br />
<strong>športové</strong> súťaže pre žiakov škôl v rámci rozvoja svojho športu. V tejto<br />
kategórii je zaradený aj projekt Olympijské festivaly detí a mládeže, ďalej<br />
súťaže organizované pre deti a mládež so zdravotným oslabením a viacboje<br />
všestrannosti. Športové súťaže v A a B kategórii sú ministerstvom<br />
podporované finančne v súlade so zákonom č. 300/2008 Z. z. o organizácii<br />
a podpore športu a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení<br />
neskorších predpisov. „C kategóriu“ tvoria súťaže, ktoré ministerstvo iba<br />
registruje, sú finančne zabezpečované z iných ako štátnych zdrojov.<br />
Program športových súťaží je otvorený, každoročne sa hodnotí a sú<br />
spracované kritériá, na základe ktorých je možné súťaž vyradiť a naopak<br />
– 19 –
zaradiť na základe záujmu detí a žiakov. Od školského roku 2010/2011<br />
sú garantmi športových súťaží národné <strong>športové</strong> zväzy, ktoré sú tvorcami<br />
športových pravidiel, zabezpečujú rozhodcov, <strong>športové</strong> priestory na organizovanie<br />
najvyšších kôl a zabezpečujú podporovateľov športových súťaží<br />
najmä zo súkromného sektoru.<br />
Ministerstvo finančné podporuje Program športových súťaží žiakov vo<br />
výške približne 300 tisíc eur na celoštátne kolá, na regionálne kolá ministerstvo<br />
poskytuje dotáciu krajským školským úradom približne vo výške<br />
500 tisíc eur. Medzinárodné <strong>športové</strong> súťaže žiakov sú podporované zo<br />
štátnej dotácie približne vo výške 140 tisíc eur.<br />
Podľa údajov ministerstva, KŠÚ a občianskych združení podporovaných<br />
štátom, sa športových súťaží žiakov v roku 2010 zúčastnilo približne<br />
180 000 účastníkov zo základných a stredných škôl v SR, z celkového<br />
počtu 759 953 žiakov (ÚIPŠ, 2009). Viacerí žiaci sa však zúčastňujú vo<br />
viacerých športových súťažiach.<br />
Z dôvodu väčšej transparentnosti v športových súťažiach žiakov vyhlasovaných<br />
ministerstvom, bol od 6. októbra 2010 verejnosti sprístupnený<br />
internetový portál, ktorý je prístupný na adrese www.skolskysport.sk .<br />
Jeho cieľom je zlepšiť informovanosť verejnosti o organizovaní športových<br />
súťaží žiakov a pohybových aktivít na školách, sprehľadniť celý systém<br />
školského športu, zjednodušiť prácu pedagógov pri prihlasovaní sa do súťaží,<br />
evidencii žiakov v súťažiach ale aj osvety školského športu. Školy sa<br />
prostredníctvom portálu prihlasujú do športových súťaží a na ich organizáciu.<br />
Ministerstvo v júni 2011 schválilo smernicu o organizovaní, riadení<br />
a finančnom zabezpečení športových súťaží žiakov, ktorá upravuje spôsob<br />
poskytovania finančných prostriedkov organizátorom súťaží a spôsob<br />
financovania športových súťaží na základe počtu účastníkov v jednotlivých<br />
kolách súťaže a odšportovaných hodín. Tento spôsob financovania by mal<br />
byť motivujúci najmä pre viackolové súťaže, ktoré budú zapájať do pravidelnej<br />
pohybovej aktivity viac detí a mládeže.<br />
Zlepšiť osvetu o športových aktivitách a ich účinku na zdravie<br />
detí a mládeže.<br />
Výchova k športu a pohybovým aktivitám zo strany štátu sa doteraz<br />
uskutočňovala v minimálnej miere, najviditeľnejšou kampaňou je projekt<br />
Rady vlády pre prevenciu kriminality mládeže „Zober loptu, nie drogy“.<br />
Úspešná realizácia koncepcie športovej aktivity závisí v značnej miere<br />
od zmien jej vnímania verejnosťou a zmien správania jednotlivcov. Kampane<br />
zamerané na zvýšenie informovanosti verejnosti sú preto dôležitým<br />
nástrojom pre koncepciu športovej aktivity. V tejto súvislosti je dôležitým<br />
krokom využívanie internetu na zvýšenie informovanosti, zasielanie ma-<br />
– 20 –
teriálov školám a zainteresovaným subjektom, vydávanie tlačových správ<br />
v miestnej tlači, prihlasovanie sa do športových súťaží žiakov, zapojenie<br />
miestnych celebrít a propagáciu dobrých príkladov z praxe. Zároveň je<br />
potrebné zlepšiť informovanosť občanov o ponuke pohybových aktivít pre<br />
deti a mládež v obciach a mestách.<br />
Koncepcia rozvoja pohybových aktivít detí a mládeže predstavuje iba<br />
prvý dočasný krok v podpore športovej aktivity detí a mládeže. Obsahovo<br />
je zameraná predovšetkým na rozvoj športových aktivít v školskom prostredí,<br />
menej na mimoškolské a voľnočasové organizované a neorganizované<br />
<strong>športové</strong> aktivity. V budúcnosti by mali byť hlavné myšlienky tejto<br />
koncepcie integrované do veľkej Koncepcie rozvoja športu do roku 2020,<br />
ktorú začalo pripravovať Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu SR<br />
a i do plánovaného Zákona o športe.<br />
– 21 –
2 Vybrané problémy vyučovania telesnej<br />
výchovy ako východiská výskumu<br />
Schválené dokumenty, najmä „Koncepcia rozvoja pohybových aktivít<br />
detí a mládeže“ prerokovaná a schválená Vládou Slovenskej republiky<br />
uznesením č.576 z 31.8.2011, vytvárajú prepoklad pre rozvoj telesnej výchovy<br />
a telesnej a športovej výchovy v školách. Je v nich jednoznačne naznačené<br />
smerovanie záujmu štátu na podporu rozvoja športových aktivít<br />
detí a mládeže najmä v školskom prostredí. Zároveň vytvárajú predpoklad<br />
aj pre vedecké skúmanie problematiky získavania a motivácie detí a mládeže<br />
k pohybovým aktivitám.<br />
Jednou z preferovaných oblastí, ktorá je zvýraznená aj v návrhoch<br />
opatrení na zlepšenie pohybových aktivít detí a mládeže je aj oblasť skúmania<br />
a zisťovania postojov žiakov základných a stredných škôl k samotnému<br />
vyučovaciemu predmetu, vnímaniu jeho obľúbenosti, výzmanosti<br />
a náročnosti, rovnako i skúmaniu motivácie žiakov k pohybovým aktivitám,<br />
emocionálnemu vyžitiu na hodinách a príčin, prečo časť detí a mládeže<br />
tento vyučovací predmet neobľubuje a necíti sa na hodinách telesnej<br />
a športovej výchovy príjemne a prečo na hodinách často necvičia. Otvára<br />
sa taktiež otázka, ktoré pohybové a <strong>športové</strong> aktivity sú pre deti v jednotlivých<br />
vekových obdobiach oľúbené a ktoré by žiaci chceli mať zaradené do<br />
vyučovacieho procesu. S tým súvisí aj otázka kvality vyučovania z pohľadu<br />
i požiadaviek detí a mládeže na kvalitnú telesnú a športovú výchovu.<br />
Samostatným problémom je zapájanie sa detí a mládeže do voľnočasových<br />
aktivít organizovaných školou i mimoškolskými inštitúciami.<br />
Mnohé z uvedených otázok boli už v minulosti predmetom vedeckého<br />
skúmania, avšak často boli zasadené do iných spoločenských podmienok<br />
a do iného kontextu. V ostatnom období boli výskumné sledovania v oblasti<br />
školskej telesnej výchovy orientované najmä na zisťovanie úrovne motorickej<br />
výkonnosti a zdatnosti žiakov, optimalizácie postupov motorického<br />
učenia a motorických prejavov žiakov, stanovovanie štandardov, analýzu<br />
podmienok vyučovania a pod. Menej sa skúmali otázky vplyvu vyučovania<br />
na postoje a názory žiakov, ich emocionálne prežívanie a sociálnu adaptáciu<br />
počas hodín, vytváranie trvalého vzťahu k pohybovým aktivitám. Takéto<br />
výskumy sa najmä v poslednom období realizovali v menšom rozsahu<br />
a chýbajú v tejto oblasti aktuálne relevantné výsledky. Pokúsime sa preto<br />
v nasledujúcich častiach teoretického rozboru poukázať na niektoré výsledky<br />
predchádzajúcich výskumov.<br />
2.1 Obľúbenosť a významnosť telesnej výchovy<br />
Časť výskumov z oblasti vyučovania telesnej výchovy sa v minulosti<br />
– 22 –
orientovala na zisťovanie vzťahu žiakov k predmetu, jeho obľúbenosti, významnosti<br />
a náročnosti. Prinášame aspoň niektoré príklady takýchto domácich<br />
a zahraničných výskumov.<br />
Antala (1994) zisťoval u 300 žiakoch bratislavských gymnázií postoje<br />
k pohybovej aktivite všeobecne, a zvlášť k telesnej výchove. Pri skúmaní<br />
postojov zisťoval nielen to, či boli pozitívne alebo negatívne, ale aj<br />
6 dimenzií tohto postoja (zdravie a zdatnosť; rozvoj osobnosti; sociálna<br />
skúsenosť; vzrušenie a odvaha; estetická skúsenosť; uvolnenie a zníženie<br />
psychického napätia). Samostatnou časťou bolo skúmanie, do akej miery<br />
ovplyňuje spôsob hodnotenia žiakov formovanie týchto postojov.<br />
Zistil, že postoje žiakov k telovýchovnej a športovej činnosti boli vo<br />
všetkých skúmaných dimenziách pozitívne okrem dimenzie „estetická skúsenosť“<br />
u chlapcov. V mnohých dimenziách boli však menej pozitívne ako<br />
postoje česko-slovenskej mládeže vo výskume Svobodu (1981). Ďalej zistil,<br />
že postoje k telovýchovnej a športovej činnosti sa diferencovali podľa<br />
pohlavia a s vekom mali klesajúcu tendenciu. Chlapci preferovali zážitkové<br />
kvality protikladovej povahy (vzrušenie – ukľudenie, napätie – uvoľnenie)<br />
a dievčatá vidia v tejto činnosti prostriedok sociálneho kontaktu, upevnenia<br />
zdravia a zvýšenia zdatnosti. V týchto oblastiach a zároveň v estetickej<br />
skúsenosti existovali v postoji najväčšie intersexuálne rozdiely. Ďalej zistil,<br />
že väčšina chlapcov i dievčat nepovažovala telesnú výchovu za nejako<br />
mimoriadne pre nich významný predmet, no prejavovali k nemu celkovo<br />
kladný vzťah. Obľúbenosť telesnej výchovy bola u chlapcov vyššia ako<br />
u dievčat. Na hodinách telesnej výchovy sa cítili tak chlapci ako i dievčatá<br />
väčšinou dobre, snažili sa plniť zadávané úlohy a túto snahu vyjadrili výraznejšie<br />
dievčatá ako chlapci. Tento pozitívny vzťah k telesnej výchove<br />
prezentovali napriek tomu, ža sa im hodiny telesnej výchovy, zvlášť dievčatám,<br />
často zdali byť málo zaujímavé.<br />
V súvislosti so spôsobom hodnotenia žiakov zistil, že postoje chlapcov<br />
i dievčat k telovýchovnej a športovej činnosti boli iba minimálne ovplyvňované<br />
tým, akým spôsobom boli títo žiaci hodnotení v predmete telesná<br />
výchova. U chlapcov mali slovné hodnotenie výraznejší vplyv ako klasifikácia<br />
v tom, akú vážnosť prikladajú relaxácii a uvolneniu a u dievčat, akú<br />
vážnosť prikladajú sociálnemu kontaktu v telovýchovnej a športovej činnosti.<br />
Antala (1994) ďalej zistil, že slovné hodnotenie malo však rozdielny<br />
vplyv ako klasifikácia na utváranie postojov k predmetu telesná výchova.<br />
U dievčat malo slovné hodnotenie pozitívnejšiu odozvu z hľadiska obľúbenosti<br />
predmetu, pocitov prežívaných v priebehu hodín, prejavenej snahy<br />
a i vnímania zaujímavosti samotného vyučovania. U chlapcov mala naopak<br />
klasifikácia pozitívnejšiu odozvu z hľadiska obľúbenosti predmetu,<br />
chlapcom klasifikovaným viac záležalo na tom, aby sa hodiny telesnej výchovy<br />
uskutočnili. Podobne ako u dievčat však slovné hodnotenia aj im<br />
– 23 –
umožňovalo prežívať viac kladných pocitov, výraznejšie pôsobilo na vnímanie<br />
zaujímavosti hodín telesnej výchovy a prejavenú snahu.<br />
Tillinger (1994) sledoval vzťah k telesnej výchove u 378 detí bežných<br />
a športových škôl v Čechách. Konštatoval, že vzťah detí k predmetu telesná<br />
výchova a k pohybovej aktivite bol všeobecne vysoko kladný. Na<br />
hodiny telesnej výchovy sa športovci vždy alebo väčšinou tešili (100%),<br />
u nešportovcov 6% detí uvádzalo, že školská telesná výchova im bola ľahostajná.<br />
Vo výskume Antalu – Dorošovej (1996) zisťovali u skupiny 298 žiakov<br />
gymnázií, aké sú rozdiely v postojoch k predmetu telesná výchova<br />
u žiakov pohybovo podpriemerných a u žiakov pohybovo nadpriemerných.<br />
V otázkach zameraných na obľúbenosť vyučovacieho predmetu zistili štatisticky<br />
významné rozdiely. Žiaci pohybovo nadpriemerní viac obľubovali<br />
vyučovací predmet ako žiaci pohybovo podriemerní. Celkovo však autori<br />
konštatovali, že telesná výchova patrila pre väčšinu žiakov medzi obľúbené<br />
vyučovacie predmety. Viac ju obľubovali chlapci ako dievčatá, u ktorých<br />
boli aj výraznejšie rozdiely v obľúbenosti predmetu medzi pohybovo nadpriemernými<br />
a podpriemernými. Chlapci sa častejšie vyjadrili o telesnej<br />
výchove ako svojom najobľúbenejšom predmete.<br />
Obľúbenosť telesnej výchovy ako vyučovacieho predmetu potvrdili<br />
v tom čase aj iné výskumy, najmä výskumy psychológov – netelocvikárov.<br />
Kollárik – Marušincová – Okrúhlicová (1992) napr. pri posudzovaní vzťahu<br />
žiakov začínajúcich štúdium na stredných školách k jednotlivým vyučovacím<br />
predmetom zistili, že telesná výchova bol najobľúbenejší predmet<br />
a v ich výskume bol jediný, ktorý podľa nimi zvoleného kritéria pozitívneho<br />
a negatívneho postoja bol jednoznačne pozitívne hodnotený.<br />
Výskum Antalu – Dorošovej (1996) priniesol výsledky, ktoré poukázali<br />
na to, že väčšina žiakov, a to aj chlapcov, nepovažuje telesnú výchovu za<br />
významný predmet. Taktiež nezistili významné rozdiely v tom, aký význam<br />
mu prikladájú žiaci pohybovo nadpriemerní a pohybovo podpriemerní<br />
a taktiež akú snahu prejavujú na týchto hodinách. Podobné výsledky zistili<br />
vo svojom výskume aj Kollárik – Marušincová – Okrúhlicová (1992), keď<br />
z hľadiska dôležitosti telesnú výchovu zaradili žiaci do posledných kategórií<br />
a u dievčat sa považovala za najmenej dôležitú po ruskom jazyku a občianskej<br />
náuke.<br />
Títo autori ďalej zistili, že sa žiaci na hodinách telesnej výchovy cítili<br />
väčšinou dobre, ale pohybovo nadpriemerní žiaci lepšie ako žiaci pohybovo<br />
podpriemerní, ktorí vyjadrili v oveľa väčšej miere najmä striedavé pocity.<br />
Výrazné to bolo najmä u dievčat. Pohybovo nadpriemerní žiaci, zvlásť<br />
chlapci, pociťovali takisto oveľa väčšie sklamanie v prípade, že sa hodiny<br />
telesnej výchovy neuskutočnili. Tieto rozdiely medzi žiakmi pohybovo<br />
nadpriemernými a podpriemernými boli v obidvoch prípadoch štatisticky<br />
– 24 –
významné. Výsledky ďalej ukázali, že medzi skupinami neboli významné<br />
rozdiely v tom, aký význam prikladali žiaci telesnej výchove, ako vnímali<br />
zaujímavosť hodín a taktiež akú snahu prejavovali na týchto hodinách.<br />
Daľší pomerne rozsiahly výskum postojov žiakov ku školskej telesnej<br />
výchove zrealizovala Posltová (2004). Skúmala názory 593 žiakov gymnázia.<br />
Porovnávala najmä skupiny žiakov 1. ročníka (226 dievčat a 157<br />
chlapcov) a žiakov maturitného 4. ročníka (139 dievčat a 71 chlapcov).<br />
Konštatovala pomerne vysokú obľúbenosť predmetu, o niečo viac u chlapcov<br />
ako u dievčat a o niečo viac u žiakov 1.ročníka ako u žiakov 4.ročníka.<br />
U chlapcov zistila, že v 1. ročníku až 35 % a vo 4.ročníku 21% považovalo<br />
telesnú výchovu za svoj najobľúbenejší predmet a približne 46 % oboch<br />
ročníkov zaraďovalo telesnú výchovu medzi svoje najobľúbenejšie predmety.<br />
U dievčat prevažovali viac ľahostajné, neutrálne postoje. Takéto postoje<br />
vyjadrilo až 27% dievčat 1.ročníka a až 57% 4.ročníka Iba približne<br />
3 % chlapcov a dievčat považovalo predmet za najmenej obľúbený.<br />
Pri posudzovaní významnosti predmetu výsledky už neboli také pozitívne.<br />
U chlapcov konštatovala, že až 30% chlapcov 1. ročníka a 37 %<br />
chlapcov 4. ročníka považuje telesnú výchovu za málo významný alebo<br />
úplne nevýznamný predmet. Za veľmi významný ho považovalo iba 11%<br />
chlapcov 1. a 13% chlapcov 4.ročníka. Ostatní sa vyjadrili k významnosti<br />
predmetu skôr neutrálne. I napriek tomu v porovnaní s výskumom Frana<br />
(1977) ide celkovo o výrazne pozitívnejšie vnímanie významnosti predmetu,<br />
pretože napr. vo výskume Frana (1977) až 72 % chlapcov považovalo<br />
tento predmet za málo alebo nevýznamný vyučovací predmet. U dievčat<br />
sa zistili podobné výsledky, pričom boli o niečo väčšie rozdiely vo vnímaní<br />
významnosti predmetu medzi dievčatami 1. a 4.ročníka. Zatiaľ čo v 1 ročníku<br />
32 % dievčat považovalo predmet za málo alebo úplne nevýznaný, vo<br />
4. ročníku to bolo až 55 % dievčat. Ale i napriek tomu v porovnaní dievčat<br />
z výskumu Frana (1977), dievčatá vnímali významnosť predmetu celkovo<br />
výrazne pozitívnejšie, lebo až 79% dievčat z jeho výskumu považovalo<br />
predmet za málo alebo úplne nevýznamný predmet.<br />
Pri posudzovaní zaujímovosti hodín telesnej výchovy zistila Posltová<br />
(2004) štatisticky významné rozdiely iba v názoroch dievčat 1. a 4. ročníka.<br />
Dievčatá 1. ročníka vnímali hodiny telesnej výchovy ako väčšinou alebo<br />
vždy zaujímavé oveľa častejšie (37%) ako dievčatá 4. ročníka (13,5%).<br />
Naopak, ako väčšinou alebo vždy nezaujímavé vnímalo hodiny telesnej<br />
výchovy 12,5% dievčat 1. a 30,2% dievčat 4.ročníka. U chlapcov medzi<br />
nárormi v 1. a 4. ročníku štatisticky významné rozdiely neboli. Celkovo<br />
však chlapci oproti dievčatám považovali hodiny telesnej výchovy oveľa<br />
viac za väčšinou alebo vždy zaujímavé (54,2 % v 1. ročníku a 48% vo<br />
4. ročníku). Za vždy alebo väčšinou nezaujímavé považovalo hodiny telesnej<br />
výchovy 14% chlapcov 1. ročníka a 21% chlapcov 4. ročníka.<br />
– 25 –
Bartík - Mesiarik (2009) zistili pri skúmaní postojov 1 100 žiakov 9.ročníka<br />
základných škôl stredoslovenského regiónu ku školskej telesnej výchove,<br />
že pozitívny postoj malo 40,7 % žiakov, indiferentý postoj 57,4%<br />
žiakov a negatívny postoj 1,9% . Ďalej zistili, že chlapci a dievčatá mali približne<br />
rovnakú úroveň postojov ku školskej telesnej výchove. U obidvoch<br />
skupín prevládali najmä indiferentné postoje. Zistili však rozdiely medzi<br />
postojmi žiakov vidieckych a mestkých škôl. Na metských školách prevažovali<br />
indiferentné postoje (62,2%) nad pozitívnymi (36,6%), naopak u vidieckych<br />
škôl prevažovali pozitívne (52,3%) nad indiferentnými (46,7%).<br />
Výrazné rozdiely boli zistené najmä u chlapcov, kde len 33,5% z mestkých<br />
základných škôl prejavilo pozitívny postoj, oproti 59,3% chlapcov z vidieckych<br />
škôl.<br />
Niektoré zaujímavé poznatky priniesol vo svojom výskume v Polsku<br />
aj Warchol (2010). Týkali sa však pohľadu učiteľov na predmet. Na druhom<br />
stupni základných škôl realizoval výskum názorov u 100 učiteľov všeobecno<br />
vzdelávacích predmetov na vybrané otázky vyučovania telesnej<br />
výchovy. Zistil, že 94 % učiteľov považuje telesnú výchovu za rovnocenný<br />
predmet s ostatnými predmetmi. Čoraz negatívnejší postoj polskej mládeže<br />
k telesnej výchove vysvetľuje najmä spôsobom práce učiteľov telesnej<br />
výchovy (54%) a nizkou atraktivitou hodín telesnej výchovy (40%).<br />
2.2 Obsah vyučovania, príčiny necvičenia a preferencie<br />
športových aktivít žiakmi základných a stredných škôl<br />
Ďalšia skupina výskumov sa v minulosti zameriavala na hľadanie optimálneho<br />
obsahu vyučovania telesnej výchovy a skúmanie preferencií telovýchovných<br />
a športových aktivít žiakmi základných a stredných škôl v SR<br />
a v zahraničí<br />
Tillinger (1994) na vzorke 378 detí základných skôl v Čechách zhodnotil,<br />
že podstatný vplyv na vzťah detí k predmetu telesná výchova má<br />
obsah hodín. Nešportovci najviac preferovali <strong>športové</strong> hry (58%), atletiku<br />
(13%) a gymnastiku (12%), športovci preferovali atletiku (56%), <strong>športové</strong><br />
hry (26%) a gymnastiku (13%). Najmenej obľúbené u nešportovcov boli<br />
gymnastika (34%), turistika (19%), úpolové športy (15%) a atletika (15%).<br />
U športovcov to boli úpolové športy (42%) a gymnastika (28%).<br />
Bartík (1998) overoval využitie úpolových cvičení na 1.stupni základnej<br />
školy stredoslovenského regiónu. Zistil, že pravidelné a systematické<br />
využívanie úpolov prispieva k rozvoju všeobecnej pohybovej výkonnosti<br />
detí mladšieho školského veku a aj k rozvoju ich tvorivého myslenia, najmä<br />
keď sú deti vhodne motivované (napr. básničkami a riekankami) a úpolové<br />
cvičenia sa im predkladajú v podobe problémov. Autor odporúča väčšie<br />
využívanie úpolových cvičení vo vyučovaní telesnej výchovy na 1.stupni<br />
– 26 –
základnej školy. Úpolové cvičenia odporúča zaradiť do školskej telesnej<br />
výchovy vo väčšom rozsahu aj Ďurech (2001).<br />
Jursík (1998) na 313 žiakoch vybraných stredných škôl overoval obsah<br />
plávania vo vyučovaní telesnej výchovy a navrhol používanie testov<br />
400 m plávanie ľubovoľným spôsobom s možnosťou striedania spôsobu,<br />
skok do vody strmhlav zo štartového bloku, dopomoc unavenému plavcovi<br />
ťahaním k brehu 12 m ako výstupné štandardy pre stredné školy.<br />
Formánková – Frömel (1999) vo štvorročnom longitudinálnom sledovaní<br />
u detí základných škôl v Českej republike zistili, že štruktúra športových<br />
záujmov žiakov piatej až ôsmej triedy základnej školy sa v priebehu<br />
štyroch rokov výrazne nezmenila. Vekový faktor sa najviac prejavil u dievčat<br />
v zvýšení záujmu o aerobik a volejbal a u chlapcov o nohejbal. Najväčšie<br />
rozdiely medzi chlapcami a dievčatami zistili v obľúbenosti športových<br />
hier, v rozvoji pohybových schopností a v zameraní pohybovej aktivity.<br />
U chlapcov aj dievčat zhodne dominoval záujem o plávanie a cyklistické<br />
aktivity.<br />
Kyselovičová (1999) poukázala na možnosti využitia Rope skippingu<br />
v hodinách telesnej výchovy.<br />
Sigmund a kol. (2004) sledovali účinnosť pohybových kurzov v prírode<br />
na aktívny energetický výdaj a počet krokov a poskokov. Zistili, že<br />
takéto kurzy zmazali rozdiely v pohybovej aktivite mládeže v pracovných<br />
a víkendových dňoch a odporúčajú ich využitie v školskom prostredí.<br />
Kyselovičová – Klučárová (2006) v exprimentálnom výskume na strednej<br />
škole v Dubnici nad Váhom zistili pozitívny vplyv zaraďovania aerobiku<br />
a špecifických cvičení na fitloptách na individuálne zlepšenie vo vybraných<br />
ukazovateľoch pohybového rozvoja žiačok a odporúčajú ich využívať v hodinách<br />
telesnej výchovy.<br />
Lednický (2006) na bratislavských školách zistil, že aj vytrvalostné<br />
aktivity môžu byť pre žiakov zaujímavé, pokiaľ sa na to využívajú najmä<br />
pohybové hry. Najrozšírenejšie sú naháňačky v rôznych obmenách, štafetové<br />
súťaže na dlhších bežeckých úsekoch, hry „lavína“,“vlak“, v ktorých<br />
sa zároveň upevňujú aj kamarátske vzťahy. Podobné prostriedky uvádzala<br />
aj Plšíková (1994), ktorá odporúčala aj prednostné využívanie hravých<br />
a súťaživích metód ako stíhacie preteky, dánsku štafetu, nekonečnú štafetu<br />
a pod.<br />
Pach (2009) poukazuje na význam športov v prírode pre rozvoj osobností<br />
detí a mládeže v obsahu vzdelávania a odporúča v tomto smere aj<br />
skvalitnenie vysokoškolskej prípravy učiteľov a trénerov, rozšírením povinnej<br />
praxe zo športov v prírode.<br />
Bendíková (2009) odporúčala zaraďovať do hodín telesnej výchovy<br />
kondičné cvičenia s malou loptou – overbalom, ktoré môžu prispievať<br />
k správnemu držania tela a prevencii pred vertebrogénnymi ochoreniami.<br />
– 27 –
Na potrebu zaraďovania obľúbených športových aktivít do vyučovania najmä<br />
u dievčat upozorňuje vo svojom výskume aj Sigmund et al. (2009)<br />
Kampmillerová a kol. (2010) odporúčali do obsahu vyučovania telesnej<br />
a športovej výchovy na stupni ISCED 2 zaraďovať aj inovatívne programy<br />
rozvoja silových schopností a zručností s využitím cvičení na pružnej<br />
ploche bosu a na fitloptách.<br />
Aj ďaľšie výskumné práce v oblasti záujmov o telesnú výchovu a šport<br />
(Frömel et al, 1999; Belej, 1992; Teplý, 1997; Rychtecký, 1997, Buková,<br />
2002; Šimonek, 2003; Šimonek, 2006; Kudláček – Frömel, 2011; Michal-<br />
-Nevolná, 2012; Bebčáková a kol, 2012) uvádzali najfrekventovanejšie<br />
druhy telovýchovných aktivít, ktoré sa zhodujú v štruktúre telovýchovných<br />
záujmov. Študenti uprednostňovali a na popredné miesta záujmu zaraďovali<br />
<strong>športové</strong> hry (aj menej tradičné ako sú korfbal, bejzbal, ringo), plávanie,<br />
lyžovanie, korčuľovanie a pochopiteľne aj ľadový hokej.<br />
Alarmujúca je skutočnosť, že až 15-25% študentov žiada o čiastočné<br />
alebo úplné oslobodenie od telesnej výchovy (Buková, 2002). Časť výskumov<br />
bola preto ďalej orientovaná na zisťovanie príčin necvičenia žiakov<br />
na hodinách telesnej výchovy. Napr. vo výskume Bendíkovej (2011), ktorý<br />
relizovala na súbore 269 žiačok stredných škôl v Liptovskom Mikuláši, sa<br />
ukázal u dievčat zvýšený počet porúch zdravia a chorôb medzi ktorými<br />
prevládali zdravotné problémy oporného a pohybového systému, gynekologické<br />
problémy a respriračné problémy. Medzi najfrekventovanejšie<br />
dôvody neúčasti žiačok na hodinách telesnej a športovej výchovy patrili<br />
meštruácia (72%), neatraktívny obsah predmetu (63%) a nedostatočná<br />
motivácia (35%). Ďalej sa vyskytovali dôvody ako nezáujem o pohyb<br />
v globále, zdravotné problémy, osobnosť vyučujúceho, nevhodné hygienické<br />
podmienky a pod. Z hľadiska preferencie obsahu predmetu zistila,<br />
že dievčatá vyhľadávajú telovýchovné a <strong>športové</strong> aktivity individuálneho<br />
charakteru, estetického zamerania, bez priameho kontaktu a s intenciou<br />
na formovanie postavy.<br />
Ďalšia časť výskumov bola orientovaná na záujmovú telesnú výchovu,<br />
školský šport a voľnočasové aktivity. Aspoň niekoľko príkladov.<br />
Sýkora (1991) napr. skúmal zapojenie žiakov stredných škôl v rokoch<br />
1986 – 1990 do organizovanej záujmovej telesnej výchovy. Zistil, že v skúmaných<br />
školách bolo zapojených 56% žiakov a neorganizovanú činnosť<br />
vykonávalo 69% žiakov. Väčší záujem o túto činnosť, väčšiu spokojnosť<br />
s jej obsahom i s celkovou úrovňou prejavili žiaci z gymnázií ako z učilíšť,<br />
a to tak chlapci ako aj dievčatá. Naopak až 69% žiakov bolo nespokojných<br />
s organizovaním a riadením tejto činnosti v školách. Za najvhodnejšiu formu<br />
riadenia tejto činnosti považovali telovýchovnú komisiu, radu.<br />
Fialová (2004) skúmala šport a iné voľnočasové aktivity v českej škole<br />
na 35 základných školách v stredočekom kraji. Zistila, že účasť v školskom<br />
– 28 –
športovom klube je dôležitou súčasťou voľného času mládeže (47% detí<br />
sa venuje športu viac ako 6 hodín týždenne). Školáci oceňovali, že kluby<br />
ponúkajú šport pre každého, nie iba pre talentovaných, pozitívne hodnotili<br />
vplyv športu na socializáciu, integráciu, na rozvoj schopností a zručností,<br />
na sebadôveru, sebahodnotenie a celkové sebaponímania.<br />
Medeková (1997) poukázala na značné rozpory medzi deklarovaným<br />
kladným postojom k telovýchovnej a športovej činnosti a reálne vykonávanou<br />
telovýchovnou a športovou aktivitou a na neustále pretrvávajúci<br />
nedostatok pohybu v dennom režime mladej generácie. Deti a mládež<br />
vykazovali nízku participáciu na organizovaných formách záujmovej telovýchovnej<br />
činnosti (dve pätiny chlapcov a jedna tretina dievčat) a vyššiu,<br />
ale nepravidelnú, účasť (dve pätiny chlapcov a dve pätiny dievčat) na jej<br />
spomínaných formách. Rovnako týždenná frekvencia a časový rozsah venovaný<br />
organizovanému športu bola významne vyšší voči neorganizovaným<br />
pohybovým aktivitám.<br />
Ilavská (2002) uvádza, že asi iba 20% detí a mládeže sa venuje pohybovej<br />
aktivite aj športu, pričom naďalej pretrváva klesajúci záujem stredoškolákov<br />
o pohybovú aktivitu.<br />
Soos – Šimonek – Biddle – Hamar (2010) skúmali zastúpenie pohybovej<br />
aktivity a sedavého spôsobu života v dennom režime mladých ľudí na<br />
východnom Slovensku. Zistili, že sledovanie televízie a nakupovanie/pobyt<br />
v meste prispievajú k pasívnemu tráveniu voľného času cez pracovné dni<br />
aj cez víkend. Chlapci aj dievčatá počas celého týždňa trávia aktívnym<br />
cestovaním (chôdzou), avšak chlapci trávia oveľa viac času športovaním<br />
a cvičením ako dievčatá. Počas pracovných dní je to u chlapcov 41,5 min<br />
a u dievčat 11 min. denne, počas víkendov u chlapcov 71,7 min a u dievčat<br />
11,7 min. denne. Dievčatá celkovo trávia sedavými činnosťami aj cez týždeň<br />
aj cez víkend viac času ako chlapci.<br />
2.3 Ďalšie výskumné problémy telesnej výchovy<br />
Viaceré výskumy sa orientovali na niektoré ďaľšie čiastkové problémy<br />
vyučovania telesne výchovy v školách.<br />
Problém koedukácie (spoločného) vzdelávania dievčat a chlapcov nie<br />
je na Slovensku úplnou novinkou, najmä na základných školách (Obdržálek<br />
– Horváthová a kol., 2004, Haag H. - Haag G., 2003). V západnej<br />
Európe sa realizovalo množstvo výskumov na podobnú tému (Blessing,<br />
2005; Jackson - Smith, 2000; Tsolidis - Dobson, 2006; Van Essen, 2003).<br />
Ďaľšou čiastkovou témou bolo v minulosti sledovanie a posudzovanie<br />
somatických parametrov detí a mládež vo vzťahu k hodnoteniu žiakov<br />
i k aplikovaným pohybovým aktivitám. Napr. Belej – Junger – Mikuš (1995)<br />
zisťovali úroveň telesného rozvoja žiakov prijatých na stredné školy vo<br />
– 29 –
východoslovenskom regióne a porovnávali ich s rovesníkmi z Poľska, Holandska,<br />
Škótska, Turecka, Belgicka a Severného Irska. Zistili, že v ukazovateľoch<br />
telesného rozvoja naši chlapci a dievčatá patrili v porovnaní so<br />
zahraničím medzi najvyšších a najťažších. U našich dievčat sa vyskytovalo<br />
druhé najvyššie percento podkožného tuku.<br />
Binovský – Mikulová – Ramacsay (1999) sledovali somatické charakteristiky<br />
futbalových žiakov vo veku 9 – 12 rokov. Zistili, že futbalisti sa<br />
pohybovali v ektomorfnom a mezomorfnom pásme. Pri porovnaní s populáciou<br />
Slovenska konštatovali, že mladí futbalosti sa telesnou výškou a telesnou<br />
hmotnosťou neodlišovali od bežnej populácie mládeže Slovenska,<br />
ale mali menšie percento tuku a to najmä na dolných končatinách.<br />
Fajfer (1999) skúmal v Čechách somatické charaketeristiky žiakov<br />
športových tried so zameraním na futbal a populácie a ziatil, že vo vývojovom<br />
trende somatických ukazovateľov dochádzalo k približne rovnakému<br />
vývoju u žiakov športových tried a populácie až na telesnú výšku, kde zaznamenal<br />
u žiakov športových tried väčšie prírastky.<br />
Telesný rozvoj a pohybová výkonnosť žiakov boli predmetom skúmania<br />
Bartíka a kol. (2004). Vo výskume na 1459 žiakoch štvrtých ročníkov<br />
základných škôl stredoslovenského regiónu zistili, že chlapci (o 2,6 cm)<br />
a dievčatá (o 3 cm) boli vyšší ako bol celoslovenský priemer a boli vyšší aj<br />
tí, ktorí bývali v meste, v porovnaní s tými, ktorí bývali na dedine. Podobne<br />
chlapci ( o 3 kg) aj dievčatá (o 2 kg) boli ťažší ako bol priemer celoslovenskej<br />
populácie. Tí žiaci, ktorí bývali v meste boli ťažší v porovnaní s tými,<br />
čo bývali na dedine. Hodnoty BMI boli označené u dievčat ako veľmi dobré<br />
( priemer 17,15), zatiaľ čo u chlapcov len ako priemerné (17,77). Rozdiely<br />
medzi žiakmi z mesta a z dediny neboli štatisticky významné.<br />
Moravec (2009) vo výskume telesného rozvoja zistil, že u chlacov<br />
a u dievčat pozorujeme za 42-ročné časové obdobie pretrvávajúci pozitívny<br />
sekulárny trend vo vývoji telesnej výšky a hmotnosti. Periodické monitorovanie<br />
medzigeneračných rozdielov v ukazovateľoch telesného rozvoja<br />
naznačuje, že v poslednom období vplyvom rozličných faktorov už začína<br />
stagnovať definitívna výška tela a hmotnosť chlapcov, resp. dievčat.<br />
Bajanová – Lipková (2009) v 3-mesačnom experimente s dievčatami<br />
s nadváhou zistili, že vhodne zvolenou pohybovou aktivitou je môžno dosiahnuť<br />
zmeny v určitých somatických parametroch. V ich výskumnom sledovaní<br />
prišlo k zmene najmä WHR indexu (pomer obvodu pása a obvodu<br />
bokov), ktorý je jedným z ukazovateľov vzniku ochorení.<br />
Majerík (2009) na žiakoch bratislavských gymnázií poukázal na vysoký<br />
výskyt celkovej svalovej nerovnováhy ako aj jej jednotlivých zložiek<br />
u stredoškolákov. U športujúcej mládeži zistil nižší výskyt svalovej nerovnováhy<br />
a nesprávneho držania tela ako u nešportujúcich žiakoch.<br />
Vlasáková (2010) zaznamenala v 2-ročnom sledovaní 14- až 16-roč-<br />
– 30 –
ných dievčat štatisticky významné prírastky telesnej výšky, telesnej hmotnosti,<br />
hrúbky kožnej riasy na chrbte, kožnej riasy na boku, v percente<br />
podkožného tuku a zníženie v hrúbke kožnej riasy na ramene. Významné<br />
zvýšenie zaznamenala aj v BMI indexe. V porovnaní s rokom 1990 výsledky<br />
naznačujú akceleráciu somatického vývoja dievčat a skutočnosť,<br />
že súčasná populácia dievčat je vyššia a štíhlejšia.<br />
Pohybová inaktivita, sedavý spôsob života a z nich vyplývajúce časté<br />
problémy so zdravím sú problémom nielen slovenským, ale dá sa povedať<br />
že celosvetovým. Prejavujú sa viacej v ekonomicky rozvinutých krajinách<br />
ako v krajinách rozvojových. Pohybová inaktivita je v globálnom pohľade<br />
považovaná za štvrtý najdôležitejší rizikový faktor predčasných úmrtí.<br />
Ostatné výskumy pohybovej inaktivity ľudí, publikované v rámci projektu<br />
firmy Nike, ACSM a ICSSPE „Stvorený k pohybu“, poukazujú na alarmujúce<br />
zistenia. Napr. v USA sa fyzická aktivita ľudí za posledných zhruba<br />
40 rokov znížila o 32 % a predpokladá sa jej zníženie do roku 2030 o 46<br />
%. Vo Veľkej Británii sa od roku 1961 dodnes znížila o 20 % a predpokladá<br />
sa jej zníženie o 35 % do roku 2030. Podobne je tomu aj v ďalších krajinách.<br />
V Číne sa fyzická aktivita od roku 1991 do roku 2009 znížila o 45 %<br />
a predpokladá sa jej pokles do roku 2030 o 51 %. O niečo lepšia situácia je<br />
v Brazílii a v Indii. V Brazílii sa fyzická aktivita znížila od roku 2002 do roku<br />
2007 o 6 %, ale predpokladá sa jej pokles do roku 2030 až o 34 %. V Indii<br />
sa znížila od roku 2000 do roku 2005 o 2 % a predpokladá sa jej pokles<br />
do roku 2030 iba o 14 %. Tieto zmeny sa prejavujú aj v zmene viacerých<br />
ukazovateľov súvisiacich so zdravotným stavom obyvateľov. Napríklad vo<br />
Veľkej Británii v rokoch 1994 až 2008 stúpla obezita o 79 % u mužov a 47<br />
% u žien, u britských detí vo veku od 2 do 10 rokov stúpla o 56 %. Pohybová<br />
inaktivita sa považuje za významný faktor všetkých druhov úmrtí, vzniku<br />
kardiovaskulárnych ochorení, vysokého krvného tlaku, cukrovky typu<br />
2, metabolických porúch, niektorých druhov rakoviny a psychických ochorení.<br />
Posledné výskumy Lee at al. (2012) uvádzajú, že pohybová inaktivita<br />
je zodpovedná za 6 % srdcovo-cievnych ochorení, 7 % cukrovky typu<br />
2 a 10 % rakoviny prsníka. V Brazílii napr. u úmrtí pripisovaným cukrovke<br />
sa predpokladá nárast v období od roku 2005 do roku 2015 o 82 %, v Číne<br />
napr. v roku 2005 zomrelo na srdcovo-cievne ochorenia 2,4 milióna ľudí.<br />
V štúdii sa uvádza, že až 9 % všetkých predčasných úmrtí v celosvetovom<br />
meradle súvisí s pohybovou inaktivitou. Ďalej sa uvádza, že vo svete je<br />
približne 5,3 milióna predčasných úmrtí každoročne viazaných na pohybovú<br />
inaktivitu.<br />
Problém pohybovej inaktivity detí, mládeže a hľadanie možností zmeny<br />
tohto negatívneho trendu je predmetom vedeckého výskumu, debát<br />
a stretnutí odborníkov. Hľadajú sa cesty, ako pritiahnuť deti, mládež i do-<br />
– 31 –
spelých k pravidelnej telovýchovnej a športovej aktivite, k skvalitneniu ich<br />
životného štýlu a k vyššej kvality živote. V mnohých krajinách sa realizujú<br />
projekty s cieľom zvýšiť počet pravidelne športujúcich ľudí, zlepšiť telovýchovnú<br />
a športovú infraštruktúru pre pohybové a <strong>športové</strong> aktivity nielen<br />
talentovaných jednotlivcov, ale i bežnej populácie, zvýšiť informovanosť<br />
o efekte pohybových aktivít na zdravie, upraviť stravovacie návyky a pod.<br />
Táto činnosť je možná len v koordinácii viacerých subjektov, ako sú školské<br />
zariadenia, komunity (mestá, obce, kraje, regióny a pod.), centrálne<br />
orgány štátnej správy (ministerstvá), terciárna sféra (občianske združenia,<br />
subjekty športu pre všetkých a pod.) a podnikateľské subjekty v oblasti<br />
športu a pohybovej aktivity. Väčšina programov počíta so vzájomnou koordinovanou<br />
spoluprácou uvedených subjektov na pripravených a realizovaných<br />
projektoch.<br />
Škola popri rodine v tomto snažení aj u nás predstavuje významný prvok.<br />
Vyučovací predmet telesná a športová výchova predstavuje priestor,<br />
kde sa dajú ovplyvňovať hodnoty, postoje a názory žiakov smerom k zdraviu,<br />
aktívnemu životnému štýlu, zahrňujúcemu pravidelnú pohybovú alebo<br />
športovú aktivitu. K tomu je však v tejto dynamicky sa meniacej dobe<br />
potrebné poznať aktuálne postoje jednak učiteľov telesnej a športovej<br />
výchovy, ale aj žiakov k telovýchovnému procesu na školách. Vo vzťahu<br />
k žiakom sa nám v tomto kontexte natíska viacero otázok. Zmenilo sa<br />
niečo v pohľade žiakov na predmet telesná výchova oproti minulosti? Aký<br />
je súčasný pohľad žiakov na tento vyučovací predmet? Patrí stále medzi<br />
obľúbené vyučovacie predmety? Akú významnosť mu prikladá súčasná<br />
generácia detí a mládeže? Je to pre nich náročný predmet? Prináša im<br />
primerané zážitky a pozitívne emócie, tešia sa vôbec na hodiny? Je obsah<br />
vyučovania pre nich dostatočne zaujímavý a motivujúci? Ktoré <strong>športové</strong><br />
činnosti ich zaujímajú najviac a ktoré najmenej? Ako vnímajú kvalitu vyučovania?<br />
Prečo sa mnohí vyhýbajú predmetu a necvičia? Má dostatočnú<br />
väzbu na ich voľnočasové aktivity? Spĺňa predmet celkovo ich očakávania?<br />
V našom výskume sme sa pokúsili hľadať odpovede na tieto otázky.<br />
– 32 –
3. Výskum názorov žiakov základných<br />
a stredných škôl na vybrané problémy<br />
telesnej a športovej výchovy<br />
3.1 Ciele a úlohy výskumu<br />
Cieľom výskumu bolo rozšíriť poznatky o názoroch žiakov základných<br />
a stredných škôl na vyučovanie telesnej a športovej výchovy.<br />
Formulovali sa tieto výskumné otázky:<br />
1. Ako dnes vnímajú žiaci predmet telesná a športová výchova z hľadiska<br />
jeho obľúbenosti, významnosti a náročnosti?<br />
2. Aká je miera snahy žiakov na hodinách telesnej a športovej výchovy?<br />
3. Ako sa sa na nich cítia a prinášajú im hodiny dostatok emocionálnych<br />
zážitkov?<br />
4. Sú spokojní s obsahom a kvalitou vyučovania?<br />
5. Ktoré <strong>športové</strong> činnosti dnes najviac preferujú ?<br />
6. Aké sú príčiny necvičenia žiakov a dôvody ich neúčasti na hodinách ?<br />
7. Aký je ich pohľad na problém koedukovaného vyučovania telesnej<br />
a športovej výchovy na II. a III. stupni skôl ?<br />
8. Aké zastúpenie majú pohybové aktivity v ich voľno-časových aktivitách<br />
?<br />
Zaujímalo nás taktiež, či nastolené otázky sa budú diferencovať z hľadiska<br />
pohlavia žiakov a stupňa vzdelávania a či sa budú líšiť od názorov<br />
žiakov v Českej republike.<br />
Za základné úlohy výskumu sme si stanovili zistiť aktuálne názory<br />
žiakov na:<br />
1. obľúbenosť, významnosť a náročnosť predmetu, prejavenú snahu na<br />
hodinách, mieru motivácie a nadania žiakov a porovnať ich s názormi<br />
žiakov v Českej republike,<br />
2. pocity, emócie prežívané na hodinách,<br />
3. obsah vyučovania telesnej a športovej výchovy, preferencie pohybových<br />
a športových činností a hlavné dôvody necvičenia žiakov,<br />
4. kvalitu vyučovania a možnosti koedukovaného vyučovania telesnej<br />
a športovej výchovy na II. a III. stupni škôl,<br />
5. volnočasové aktivity a ich obsah.<br />
6. Porovnať sledované ukazovatele z hľadiska pohlavia a stupňa školy<br />
– 33 –
3.2 Metodika výskumu<br />
Výskumný súbor<br />
Výskumný súbor tvorilo 1947 žiakov II. stupňa základných a stredných<br />
škôl z 39 škôl Slovenskej republiky – zo 17 základných škôl (Láb, Zvolen,<br />
Banská Bystrica, Nitra, Hrnčiarovce, Tesárske Mlyňany, Horné Kľačany,<br />
Levice, Rybník nad Hronom, Tlmače, Hronské Kľačany, Prešov, Pezinok,<br />
Trstín), z 13 gymnázií (Bratislava, Malacky, Dunajská Streda, Banská Bystrica,<br />
Zlaté Moravce, Nitra, Trnava, Prešov) a z 9 SOŠ a SOU (Bratislava,<br />
Nitra, Považská Bystrica, Banská Bystrica, Prešov). Zastúpenie žiakov vo<br />
výskumnom súbore podľa pohlavia a jednotlivých typov škôl je uvedené<br />
v tabuľke 5.<br />
Tabuľka 5 Charakteristika súboru (n = 1947)<br />
Pohlavie<br />
ZŠ<br />
5.-9r.<br />
8.r.gymn.<br />
1 – 4.roč.<br />
8.r.gymn.<br />
5 – 8.roč.<br />
Gymn.<br />
1 – 4.r<br />
– 34 –<br />
SOŠ<br />
1– 4.r<br />
ZŠ<br />
spolu<br />
SŠ<br />
spolu Spolu<br />
Chlapci 323 94 108 209 148 417 465 882<br />
Dievčatá 277 123 76 271 318 400 665 1065<br />
Spolu 600 217 184 480 466 817 1130 1947<br />
Vekovú úroveň ZŠ (II. stupeň) predstavovali žiaci 5. - 9. ročníka ZŠ<br />
spolu so žiakmi 1.- 4. ročníka 8-ročných gymnázií a vekovú úroveň SŠ<br />
predstavovali žiaci gymnázií, SOŠ spolu so žiakmi 5. - 8. ročníka 8-ročných<br />
gymnázií (tabuľka 6.)<br />
Tabuľka 6 Charakteristika súboru podľa vekovej úrovne ZŠ a SŠ<br />
P.č Pohlavie ZŠ SŠ Spolu<br />
1 Chlapci 417 465 882<br />
2 Dievčatá 400 665 1065<br />
3 Spolu 817 1130 1947<br />
Priemerný vek žiakov základnej školy bol 12,82 roka, stredoškolákov<br />
16,75 roka (tabuľky 7 a 8).<br />
Tabuľka 7 Vek respondentov na úrovni SŠ<br />
Pohlavie Počet Aritm.pr. Smer.od. Min. Max.<br />
Chlapci 465 16,75 1,198 14 20<br />
Dievčatá 665 16,75 1,271 13 19<br />
Spolu 1130 16,75 1,228 13 20
Tabuľka 8 Vek respondentov na úrovni ZŠ<br />
Pohlavie Počet Aritm.pr. Smer.od. Min. Max.<br />
Chlapci 417 12,89 1,289 10 16<br />
Dievčatá 400 12,76 1,346 10 15<br />
Spolu 817 12,82 1,318 10 16<br />
Výskumný tím<br />
Vedúcim výskumného kolektívu bol Doc. PaedDr. Branislav Antala,<br />
PhD. (FTVŠ UK, Bratislava), členovia výskumného tímu boli Prof. PaedDr.<br />
Jaromír Šimonek, PhD. (PF Nitra), Prof. PaedDr. Ivan Čillík, PhD. (UMB B.<br />
Bystrica), Doc. PaedDr. Viera Bebčáková, PhD. (FŠ Prešov), Prof. PhDr.<br />
Jela Labudová, PhD., Doc. PhDr. Helena Medeková, PhD., PhDr. Anna<br />
Pavlíková, PhD., Ing. Ladislav Ramaczay, PhD., Mgr. Stanislav Kraček,<br />
PhD. Mgr. Peter Melek, Mgr. Veronika Dančíková a Mgr. Peter Rozboril<br />
(všetci z FTVŠ UK Bratislava) a Mgr. Peter Hanus, PhD. (ZŠ Bratislava).<br />
Na výskume spolupracovali aj študenti denného štúdia FTVŠ UK Bratislava,<br />
PF Nitra, FŠ Prešov a UMB B. Bystrica.<br />
Etapy výskumu<br />
Zadanie výskumu vyplývalo z úloh Koncepcie rozvoja pohybových<br />
aktivít detí a mládeže, ktorú schválila Vláda SR dňa 31.8.2011. Časť IV.<br />
týkajúca sa koedukovaného vyučovania bola aj súčasťou výskumu VEGA<br />
1/0759/12, zameraného na skúmanie účinnosti koedukovaného vyučovania<br />
telesnej a športovej výchovy na stredných školách. Metodika výskumu<br />
bola finalizovaná koncom septembra 2011, začiatkom októbra prebehol<br />
predvýskum na vybraných školách. Na jeho základe boli vykonané úpravy<br />
v metodike a vytvorený manuál pre výskumníkov. Zber údajov sa uskutočnil<br />
od polovice októbra 2011 do konca januára 2012. Štatistické spracovávanie<br />
údajov sa realizovalo v decembri 2011 až marci 2012. Spracovanie<br />
výstupov sa realizovalo v marci až júni 2012.<br />
Metódy získavania údajov<br />
Hlavnou metódou získavania údajov bol dotazník. Dotazník (príloha<br />
1) sme zostavili tak, aby sme postihli výskumný problém a zároveň mohli<br />
naše výsledky porovnávať už so závermi predchádzajúcich výskumných<br />
sledovaní v tejto oblasti. Dotazník bol zložený s uzavretých aj otvorených<br />
otázok a bol rozdelený na päť častí. Samostatnou časťou boli anamnestické<br />
údaje o respondentoch. Dotazník bol anonymný.<br />
Prvá časť dotazníka bola zameraná na zistenie názorov žiakov na ob-<br />
– 35 –
ľúbenosť predmetu, jeho významnosť a náročnosť, na posúdenie ich nadania,<br />
motivácie a shahy na vyučovaní. Pre možnosť porovnať výsledky<br />
slovenských detí so žiakmi v Českej republike sme v tejto časti aplikovali<br />
štandardizovaný dotazník autorov Hrabal – Pavelková (2010), ktorý použili<br />
vo výskume názorov českej populácie k jednotlivým školským predmetom.<br />
Druhá časť dotazníka sa zameriavala na postihnutie pocitov a emócií<br />
na hodinách telesnej a športovej výchovy. Tu sme zaradili dve otázky so<br />
štandardizovaného dotazníka Frana (1977) a doplnili sme ich otvorenými<br />
otázkami zameranými na zistenie, z čoho majú žiaci na hodinách najväčšie<br />
obavy a ktoré činnosti najviac neobľubujú.<br />
Tretia časť dotazníka sa zameriavala na na zistenie spokojnosti s obsahom<br />
predmetu a zistenie, ktoré činnosti žiakom na hodinách chýbajú<br />
a ktoré by radi mali na hodinách častejšie. Do tejto časti dotazníka sme<br />
vsunuli aj štandardizovaný dotazník preferencií pohybových aktivít z Katedry<br />
kinantropológie FTK v Olomouci (Frömel at al., 1999). V ňom sú<br />
diagnostikované nasledovné oblasti: I. Individuálne športy, II. Kolektívne<br />
športy, III. Športové aktivity vo vode, IV. Kondičné aktivity, (tu sme doplnili<br />
zumbu), V. Športové aktivity v prírode, VI. Bojové umenia, VII. Rytmické<br />
a tanečné aktivity, VIII. Súhrn športových aktivít. Úlohou žiakov v tejto časti<br />
dotazníka bolo vybrať 5 najobľúbenejších športových aktivít z každej diagnostikovanej<br />
oblasti, ktorým by sa radi venovali. Najobľúbenejšiu aktivitu<br />
označili krížikom v prvom stĺpci, druhú najobľúbenejšiu v druhom stĺpci<br />
a tak ďalej až po 5. najobľúbenejšiu aktivitu označenú v stĺpci č. 5.<br />
Štvrtá časť dotazníka bola zameraná na zistenie nazorov žiakov na kvalitu<br />
hodín telesnej a športovej výchovy, jej ukazovatele a na možnú koedukáciu<br />
na hodinách telesnej a športovej výchovy na II.stupni ZŠ a na SŠ.<br />
Záverečná časť dotazníka bola zameraná na obsah voľnočasových<br />
aktivít žiakov a na zistenie množstva času, ktoré venujú sedavým aktivitám.<br />
Doplnkovou metódou bol neštandardizovaný rozhovor so žiakmi<br />
a učiteľmi telesnej a športovej výchovy, pomocou ktorého si výskumníci<br />
spresňovali resp. dopĺňali názory žiakov a čiastočne i učiteľov na skúmané<br />
otázky.<br />
Metódy vyhodnocovania údajov<br />
Údaje sme spracovávali základnými štatistickými metódami a interpretovali<br />
pomocou základných logických metód. Pri posudzovaní štatistickej<br />
významnosti rozdielov medzi jednotlivými premennými vo vybraných<br />
skupínách žiakov resp. so pri komparácii so žiakmi v Českej republike a pri<br />
hľadaní súvislostí medzi vybranými ukazovateľmi sme aplikovali vzťahovú<br />
analýzu a použili Chí-kvadrát test.<br />
– 36 –
V prvej časti dotazníka sme vypočítavali pri jednotlivých ukazovateľoch<br />
aj priemernú hodnotu tak, že sme pri každom sledovanom ukazovateli<br />
jednotlivým odpovediam priradili známku od 1 po 5 a následne sme vypočítali<br />
priemer. To nám umožňovalo urobiť porovnania z hľadiska pohlavia,<br />
druhu školy i so žiakmi v Českej republike. Keďže autori Hrabal – Pavelková<br />
(2010) neuvádzajú výsledky výskumu z hľadiska pohlavia, pri porovnávaní<br />
s Českou republikou aj my uvádzame naše výsledky iba celého<br />
sledovaného súboru, bez pohlavnej diferenciácie.<br />
V tretej časti dotazníka pri posudzovaní preferencií telovýchovných<br />
a športových aktivít pre obsah vyučovania boli výsledky vyhodnocované<br />
v % a analyzované. Každej vybranej obľúbenej športovej a pohybovej aktivite<br />
sme priradili určitý počet bodov podľa tohto kľúča:1. najobľúbenejšia<br />
aktivita – 5 bodov, 2. najobľúbenejšia aktivita – 4 body, 3. najobľúbenejšia<br />
aktivita – 3 body, 4. najobľúbenejšia aktivita – 2 body, 5. najobľúbenejšia<br />
aktivita – 1 bod. Súčet všetkých bodov za preferencie poskytol celkový<br />
počet bodov, ktoré sa potom zoradili podľa miery obľúbenosti v rámci sledovaných<br />
kategórií.<br />
V jednotlivých kapitolách sú príslušné výsledky spracované prehľadne<br />
do obrázkov a tabuliek.<br />
– 37 –
4 Obľúbenosť, významnosť, náročnosť telesnej<br />
a športovej výchovy<br />
Aby sme zistili, ako vnímajú žiaci vyučovací predmet telesná a športová<br />
výchova z hľadiska vybraných ukazovateľov ako sú jeho obľúbenosť,<br />
náročnosť, významnosť, miera nadania, motivácie a prejavená snaha na<br />
vyučovaní boli jednotlivé sledované parametre posudzované žiakmi na<br />
5-stupňovej škále hodnotenia: veľmi obľúbený (1) až veľmi neobľúbený (5),<br />
veľmi náročný (1) až veľmi ľahký (5), veľmi významný (1) až nevýznamný<br />
(5), veľmi nadaný (1) až nenadaný (5), veľmi snaživý (1) až vôbec nesnaživý<br />
(5) a veľmi motivovaný (1) až nemotivovaný (5).<br />
V tabuľke 9 prinášame zistené súhrnné priemerné hodnoty jednotlivých<br />
sledovaných parametrov, zvlásť u chlapcov a zvlásť u dievčat a podľa<br />
stupňov škôl.<br />
Tabuľka 9 Priemerné hodnoty sledovaných ukazovateľov u chlapcov<br />
a dievčat v SR<br />
Základné školy II.stupeň Stredné školy<br />
Chlapci<br />
priemer<br />
Dievčatá<br />
priemer<br />
– 38 –<br />
Chlapci<br />
priemer<br />
Dievčatá<br />
priemer<br />
Obľúbenosť 1,64 2,19 1,79 2,43<br />
Náročnosť 3,65 3,44 3,87 3,44<br />
Významnosť 2,05 2,57 2,43 2,81<br />
Miera nadania 2,37 2,74 2,48 2,88<br />
Motivácia 2,25 2,60 2,63 2,92<br />
Prejav snahy 2,02 2,28 2,23 2,59<br />
Tabuľka 10 Priemerné hodnoty sledovaných ukazovateľov v SR a ČR<br />
Základné školy II. stupeň Stredné školy<br />
SR<br />
ČR<br />
SR<br />
ČR<br />
priemer priemer priemer priemer<br />
Obľúbenosť 1,92 1,65 2,17 1,80<br />
Náročnosť 3,55 4,23 3,62 4,20<br />
Významnosť 2,31 2,80 2,65 3,10<br />
Miera nadania 2,56 1,90 2,72 2,20<br />
Motivácia 2,43 2,10 2,80 2,50<br />
Prejav snahy 2,15 1,92 2,44 2,30<br />
V tabuľke 10 prinášame porovnanie nami zistených priemerných hodnôt<br />
sledovaných parametrov na II. stupni ZŠ a na SŠ v SR s hodnotami<br />
zistenými Hrabalom a Pavelkovou (2010) u žiakov na školách v Českej
epublike. K zisteným výsledkom sa budeme ďalej vyjadrovať podľa jednotlivých<br />
sledovaných parametrov.<br />
Obľúbenosť predmetu<br />
Výsledky (obrázky 1 – 3) ukazujú, že telesná a športová výchova je<br />
u väčšiny chlapcov základných aj stredných škôl veľmi obľúbený alebo obľúbený<br />
vyučovací predmet, pričom na základných školách sa teší o niečo<br />
väčšej obľúbe ako na stredných školách. Iba minimálna časť chlapcov ho<br />
považuje za neobľúbený alebo ho neobľubuje vôbec. U dievčat je obľuba<br />
predmetu na nižšej úrovni ako u chlapcov. Výraznejšie sa to prejavuje<br />
najmä na stredných školách. V porovnaní so stredoškolákmi v ČR je obľuba<br />
predmetu v SR o niečo nižšia ako v ČR. Všetky porovnávania tohto<br />
ukazovateľa z hľadiska pohlavia, druhu školy a medzi SR a ČR ukázali na<br />
štatisticky významné rozdiely.<br />
Náročnosť predmetu<br />
Výsledky (obrázky 4 – 6) ukazujú, že telesnú a športovú výchovu považuje<br />
väčšina žiakov za nenáročný predmet, a to aj na základných aj na<br />
stredných školách. Za viac náročnejší ho považujú dievčatá. Iba malá časť<br />
žiakov ho považuje za veľmi náročný alebo náročný predmet. Naši žiaci<br />
ho aj na základných aj na stredných školách považujú za predmet o niečo<br />
viac náročnejší ako žiaci v ČR. Všetky porovnávania tohto ukazovateľa<br />
z hľadiska pohlavia, druhu školy a medzi SR a ČR okrem porovnania dievčat<br />
na ZŠ a SŠ ukázali na štatisticky významné rozdiely.<br />
Významnosť predmetu<br />
Výsledky (obrázky 7 – 9) ukazujú, že telesná a športová výchova je<br />
u väčšiny chlapcov i dievčat základných aj stredných škôl vnímaný ako<br />
predmet stredného významu. Väčší význam mu prikladajú chlapci ako<br />
dievčatá. Iba malá časť chlapcov i dievčat ho považuje za nevýznamný,<br />
vo väčšom počte je to na stredných školách, najmä u dievčat. Naopak ako<br />
veľmi významný ho považujú častejšie chlapci a to najmä na základných<br />
školách. Žiaci v SR mu prikladajú o niečo väčší význam ako žiaci v ČR.<br />
Všetky porovnávania tohto ukazovateľa z hľadiska pohlavia, druhu školy<br />
a medzi SR a ČR ukázali na štatisticky významné rozdiely.<br />
Nadanie na predmet<br />
Výsledky (obrázky 10 – 12 ) ukazujú, že žiaci sa považujú zväčša<br />
za stredne nadaných alebo nadaných na predmet, pričom dievčatá sa<br />
považujú za o niečo menej nadané na telesnú a športovú výchovu ako<br />
chlapci, najmä na stredných školách. Vo vnímaní nadania u chlapcov ZŠ<br />
a SŠ neexistujú významné rozdiely, čiastočné rozdiely existujú vo vníma-<br />
– 39 –
Obľúbenosť predmetu<br />
Základné školy (II.st) Stredné školy<br />
Chi =80,03 *** p
Náročnosť predmetu<br />
Základné školy (II.st.) Stredné školy<br />
Chi =19,95 ** p
Významnosť predmetu<br />
Základné školy (II.st) Stredné školy<br />
Chi =63,3 ** p
Nadanie na predmet<br />
Základné školy (II.st.) Stredné školy<br />
Chi =28,56 *** p
Motivácia na vyučovaní<br />
Základné školy (II.st.) Stredné školy<br />
Chi =29,64 *** p
Snaha na vyučovaní<br />
Základné školy (II.st.) Stredné školy<br />
1 - veľmi snaživý; 2 – snaživý; 3 – niekedy sa snažím, inokedy nie;<br />
4 – menej snaživý; 5 – vôbec sa nesnažím<br />
Obrázok 16 Porovnanie snahy na vyučovaní medzi chlapcami a dievčatami<br />
Chlapci Dievčatá<br />
1 - veľmi snaživý; 2 – snaživý; 3 – niekedy sa snažím, inokedy nie; 4 – menej<br />
snaživý; 5 – vôbec sa nesnažím<br />
Obrázok 17 Porovnanie snahy na vyučovaní podľa stupňov skôl<br />
Základné školy (II.st.) Stredné školy<br />
1 - veľmi snaživý; 2 – snaživý; 3 – niekedy sa snažím, inokedy nie; 4 – menej<br />
snaživý; 5 – vôbec sa nesnažím<br />
Obrázok 18 Porovnanie snahy na vyučovaní u žiakov SR a ČR<br />
– 45 –
ní nadania u dievčat, kde dievčatá na ZŠ vnímajú svoje nadanie o niečo<br />
pozitívnejšie ako dievčatá na SŠ. Veľký rozdiel je pri porovnávaní žiakov<br />
v SR a ČR v tejto otázke. Žiaci v ČR vnímajú svoje nadanie na predmet<br />
výrazne pozitívnejšie ako žiaci v SR, najmä na základných školách. Všetky<br />
porovnávania tohto ukazovateľa z hľadiska pohlavia, druhu školy a medzi<br />
SR a ČR okrem porovnania chlapcov na ZŠ a SŠ ukázali na štatisticky<br />
významné rozdiely.<br />
Motivácia na vyučovaní<br />
Výsledky (obrázky 13 – 15) ukazujú, že z hľadiska motivácie žiakov<br />
na vyučovanie prevažuje stredná miera motivácie žiakov. O niečo viac motivovanejší<br />
sú žiaci zo základných ako zo stredných škôl a chlapci ako<br />
dievčatá. Pomerne veľká skupina žiakov, najmä dievčat, sa vyjadrila, že<br />
sú málo motivovaní alebo nemotivovaní vôbec. V porovnaní s ČR je miera<br />
motivácie na školách v SR výrazne nižšia ako v ČR, a to aj na základných<br />
aj na stredných školách. Všetky porovnávania tohto ukazovateľa z hľadiska<br />
pohlavia, druhu školy a medzi SR a ČR ukázali na štatisticky významné<br />
rozdiely.<br />
Snaha na vyučovaní<br />
Výsledky (obázky 16 – 18) ukazujú, že môžeme konštatovať, že žiaci,<br />
či už chlapci alebo dievčatá, sa na hodinách telesnej a športovej výchovy<br />
vcelku snažia, o niečo výraznejšia snaha sa prejavuje u žiakov základných<br />
škôl ako u žiakov stredných škôl. Iba minimálne množstvo chlapcov i dievčat<br />
uviedlo, že sú menej snaživí resp. že sa nesnažia vôbec. Výraznejšia<br />
je však snaha u chlapcov ako u dievčat. Pri porovnaní s ČR musíme konštatovať,<br />
že žiaci na českých školách, či už základných alebo stredných,<br />
prejavujú na hodinách výrazne väčšiu snahu ako žiaci v SR, najmä na základných<br />
školách. Všetky porovnávania tohto ukazovateľa z hľadiska pohlavia,<br />
druhu školy a medzi SR a ČR ukázali na štatisticky významné rozdiely.<br />
Na základe výsledkov výskumu môžeme vysloviť nasledovnú charakteristiku<br />
vyučovacieho predmetu telesná a športová výchova z pohľadu<br />
žiakov základných a stredných škôl :<br />
• je to predmet zväčša obľúbený, nenáročný, stredného významu;<br />
• žiaci sa považujú za prevažne stredne nadaných alebo nadaných, na<br />
hodinách sa vcelku snažia, sú však na ne iba priemerne motivovaní;<br />
• na stredných školách je obľuba predmetu o niečo nižšia ako na základných,<br />
najmä u dievčat.<br />
• chlapci majú predmet vo väčšej obľube, považujú ho za významnejší,<br />
sú naň viac motivovanejší i nadaní, viac sa na hodinách snažia ako<br />
dievčatá. Zároveň ho ale vnímajú ako menej náročný;<br />
– 46 –
• v porovnaní so žiakmi v ČR žiaci v SR prikladajú telesnej a športovej<br />
výchove o niečo väčší význam a vnímajú ju ako predmet náročnejší<br />
ako žiaci v ČR. Naopak na hodinách prejavujú menšiu snahu ako žiaci<br />
v ČR, sú na ne slabšie motivovaní a prezentujú aj menšiu mieru<br />
nadania. Možno i preto sa v ČR teší celkovo väčšej obľube ako v SR.<br />
Pre možnosť objektívnejšieho diagnostikovania názoru žiakov<br />
na predmet telesná a športová výchova odporúčame používanie súboru<br />
otázok z nášho dotazníka v časti I. Odporúčame využívať aspoň prvé 3<br />
otázky (obľúbenosť, významnosť, náročnosť). V tabuľkách 11 – 14 prinášame<br />
orientačné referenčné normy pre základné školy a stredné školy na<br />
Slovensku, s ktorými si môžu učitelia alebo i žiaci porovnať úroveň postojov<br />
k predmetu vo svojich skupinách, triedach, na vlastných školách resp.<br />
v iných celkoch.<br />
Tabulka 11 Postoje k predmetu telesná a športová výchova – orientačné<br />
referenčné normy – základné školy II. stupeň (vrátane 1. - 4.<br />
ročníka 8-ročných gymnázií), chlapci (n = 417)<br />
Hodnotenie<br />
Priemer 1 2 3 4 5<br />
Obľúbenosť 1,64 52,8 % 33,8 % 10,8 % 2,2 % 0,5 %<br />
Náročnosť 3,65 2,9 % 6,2 % 34,3 % 36,7 % 19,9 %<br />
Významnosť 2,05 33,8 % 39,3 % 17,3 % 7,2 % 2,4 %<br />
Miera nadania 2,37 21,8 % 32,9 % 35,0 % 7,2 % 3,1 %<br />
Motivácia 2,25 24,0 % 40,3 % 26,4 % 5,8 % 3,6 %<br />
Prejav snahy 2,02 29,3 % 43,2 % 25,2 % 1,0 % 1,4 %<br />
Tabulka 12 Postoje k predmetu telesná a športová výchova – orientačné<br />
referenčné normy – základné školy II. stupeň (vrátane 1. - 4.<br />
ročníka 8-ročných gymnázií), dievčatá (n = 400)<br />
Hodnotenie<br />
Priemer 1 2 3 4 5<br />
Obľúbenosť 2,19 28,8 % 33,0 % 30,8 % 5,5 % 2,0 %<br />
Náročnosť 3,44 1,8 % 8,0 % 45,0 % 34,8 % 10,5 %<br />
Významnosť 2,57 14,3 % 36,0 % 31,0 % 16,3 % 2,5 %<br />
Miera nadania 2,74 11,0 % 28,5 % 41,5 % 13,3 % 5,8 %<br />
Motivácia 2,60 14,3 % 33,8 % 34,3 % 13,5 % 4,3 %<br />
Prejav snahy 2,28 16,3 % 44,8 % 34,8 % 3,5 % 0,8 %<br />
– 47 –
Tabulka 13 Postoje k predmetu telesná a športová výchova – orientačné<br />
referenčné normy – stredné školy (vrátane 5. - 8. ročníka 8-ročných<br />
gymnázií), chlapci (n = 465)<br />
Hodnotenie<br />
Priemer 1 2 3 4 5<br />
Obľúbenosť 1,79 46,5 % 35,1 % 12,9 % 3,9 % 1,7 %<br />
Náročnosť 3,87 1,1 % 3,7 % 29,2 % 38,9 % 27,1 %<br />
Významnosť 2,43 22,8 % 37,0 % 18,5 % 17,6 % 4,1 %<br />
Miera nadania 2,48 18,7 % 33,5 % 33,5 % 9,0 % 5,2 %<br />
Motivácia 2,63 14,6 % 34,8 % 30,8 % 12,9 % 6,9 %<br />
Prejav snahy 2,23 23,2 % 38,9 % 31,0 % 5,2 % 1,7 %<br />
Tabulka 14 Postoje k predmetu telesná a športová výchova – orientačné<br />
referenčné normy – stredné školy (vrátane 5. - 8. ročníka 8-ročných<br />
gymnázií), dievčatá (n = 665)<br />
Hodnotenie<br />
Priemer 1 2 3 4 5<br />
Obľúbenosť 2,43 17,6 % 34,7 % 37,0 % 8,1 % 2,6 %<br />
Náročnosť 3,44 0,6 % 8,4 % 46,3 % 35,9 % 8,7 %<br />
Významnosť 2,81 9,2 % 37,0 % 24,4 % 22,6 % 6,9 %<br />
Miera nadania 2,88 6,2 % 26,6 % 45,7 % 15,6 % 5,9 %<br />
Motivácia 2,92 8,9 % 27,2 % 35,6 % 20,0 % 8,3 %<br />
Prejav snahy 2,59 11,1 % 35,2 % 42,0 % 7,4 % 4,4 %<br />
– 48 –
5 Emocionalita hodín telesnej a športovej<br />
výchovy<br />
Význam emocionality hodín telesnej výchovy je známy dlhšie obdobie.<br />
Napr. Sýkora (1988) hovorí o potrebe zvyšovania emocionálnosti<br />
a príťažlivosti hodín telesnej výchovy takými prostriedkami ako sú cvičenie<br />
s hudbou, zaraďovanie súťaženia a hier, objasňovanie významu a spôsobu<br />
dosahovania cieľov, kontrolou a sebahodnotením dosiahnutých pozitívnych<br />
výsledkov a i., ako významných činiteľov aktivácie, stimulácie<br />
a motivácie. Odvtedy sa situácia v spoločnosti aj v školstve výrazne zmenila<br />
ale emocionalita hodín telesnej výchovy je stále aktuálna otázka. Je<br />
to dôležitá súčasť procesu na konkrétnej vyučovacej hodine, ale má veľký<br />
význam aj z pohľadu vytvárania vzťahu k pohybu, športu, k celoživotného<br />
vzťahu k pohybovej aktivite.<br />
Preto je nevyhnutné vytvárať na hodinách telesnej a športovej výchovy<br />
atmosféru radosti, teda emócie, ktoré môžu výrazne ovplyvniť priebeh<br />
a kvalitu vzdelávacieho procesu ale hlavne záujem a perspektívny vzťah<br />
k pohybovej aktivite v budúcnosti. Radosť je jedna z najprirodzenejších<br />
a najpríjemnejších emócií. Vyvoláva v nás pocit spokojnosti a preto sa<br />
snažíme zamerať svoju činnosť takým smerom, aby v nás dosiahnuté<br />
výsledky vyvolávali pocit šťastia a radosti. Pardel a Boroš (1979) charakterizujú<br />
emocionálne vzťahy radosti ako vzťahy vznikajúce pri uspokojovaní<br />
telesných a duševných potrieb človeka. Podľa nich radosť môže vyvolať<br />
napr. dobrý telesný stav a uspokojovanie organických potrieb. Hovoria,<br />
že stavy radosti sa odrážajú nielen v telesnom stave, v dobrej činnosti<br />
všetkých orgánov, no predovšetkým navodzujú optimálnu vzrušivosť kôry<br />
mozgových hemisfér, takže vcelku uľahčujú aj duševnú prácu. Čiže pozitívne<br />
emócie v hodinách telesnej a športovej výchovy ovplyvňujú nielen<br />
účinnosť samotných hodín ale aj priebeh a kvalitu vzdelávania v ostatných<br />
vyučovacích hodinách. Pri prijatí takéhoto predpokladu je potom význam<br />
emocionality hodín rozsiahly, prekračujúci rámec samotnej telesnej a športovej<br />
výchovy a vôbec vyučovacieho procesu v školách.<br />
Emocionalitu hodín telesnej a športovej výchovy sme zisťovali 4 otázkami<br />
II. časti dotazníka (príloha 1).<br />
Na hodinách telesnej a športovej výchovy prevládajú u sledovaných<br />
žiakov (chlapcov a dievčat) základných a stredných škôl kladné<br />
emócie (obrázok 19). Medzi žiakmi základných škôl prejavuje kladné<br />
emócie 70,6 % žiakov, 25 % má nejednoznačný postoj k hodinám telesnej<br />
a športovej výchovy, v závislosti od rôznych okolností a u 4,4 % žiakov sú<br />
emócie negatívne. Obdobné výsledky sú i u žiakov stredných škôl s mierne<br />
horším skóre: dobre sa cíti na hodinách telesnej a športovej výchovy<br />
67,9 %, občas dobre, občas zle 26,1 % a zle sa cíti na hodinách telesnej<br />
– 49 –
1 – vždy dobre, 2 – väčšinou dobre, 3 – občas dobre, občas zle, 4 – väčšinou<br />
zle, 5 – vždy zle<br />
Obrázok 19 Emócie žiakov na hodinách telesnej a športovej výchovy<br />
a športovej výchovy 6 % žiakov. Približne 2/3 žiakov základných a stredných<br />
škôl sa vždy alebo väčšinou dobre cítia na hodinách telesnej a športovej<br />
výchovy. Rozdiel v pocitoch žiakov základných a stredných škôl je<br />
štatisticky významný na hladine p < 0,001. Najväčší rozdiel medzi žiakmi<br />
základných a stredných škôl je v počte žiakov, ktorí sa vždy cítia dobre<br />
na hodinách telesnej a športovej výchovy – na základných školách je to<br />
32,2 % žiakov a na stredných školách je to o 10 % menej žiakov. Výsledky<br />
ukazujú, že s vekom sa pocity na hodinách telesnej a športovej výchovy<br />
zhoršujú. Faktorov, ktoré tento jav spôsobujú je niekoľko a je potrebné<br />
podrobnejšie ich analyzovať. Aj práce iných autorov potvrdzujú pozitívny<br />
postoj a vysokú obľúbenosť telesnej výchovy (napr. Görner – Starší, 2001;<br />
Antala – Labudová, 2008, Bartík, 2009).<br />
Napriek výrazne prevažujúcim kladným pocitom na hodinách telesnej<br />
a športovej výchovy postoj žiakov, keď odpadne hodina telesnej a športovej<br />
výchovy, nie je až taký jednoznačný (obrázok 20).<br />
30,4 % žiakov základných škôl sa teší, keď odpadne hodina telesnej<br />
a športovej výchovy, 26,4 % žiakom to je ľahostajné a 43,1 % žiakov sú z toho<br />
rozladení. U žiakov stredných škôl je tento pomer ešte negatívnejší: 53,2 %<br />
žiakov sa teší, keď odpadne hodina telesnej a športovej výchovy, 29,3 %<br />
žiakov to je ľahostajné a len 17,5 % žiakov sú z toho rozladení. Pozorujeme<br />
rozpor v odpovediach na uvedené dve otázky: žiaci základných a stredných<br />
sa prevažne dobre cítia na hodinách telesnej výchovy ale až 1/3 žiakov<br />
– 50 –
1 –vždy sa teším, 2 – často sa teším, 3 – je mi to ľahostajné, 4 – väčšinou<br />
som rozladený, 5 – vždy som rozladený<br />
Obrázok 20 Pocity žiakov, keď odpadne hodina k telesnej a športovej<br />
výchovy<br />
základných škôl a viac ako polovica žiakov stredných škôl sa tešia, keď im<br />
hodina odpadne. Vo výskume žiakov základných škôl autorov Görner – Starší<br />
(2001) je menší podiel tých žiakov, ktorí sa tešia, keď nemôžu cvičiť ako<br />
žiakov základných škôl nášho súboru, ktorí sa tešia, keď im odpadne hodina.<br />
Rozdiel v pocitoch žiakov základných a stredných škôl, keď odpadne hodina<br />
telesnej a športovej výchovy, je štatisticky významný na hladine p < 0,001.<br />
Najpriekaznejší rozdiel je v počte, tých žiakov, ktorí sa vždy tešia, keď odpadne<br />
hodina telesnej a športovej výchovy: žiakov základných škôl je 14,9 %<br />
ale žiakov stredných škôl je až 34,2 %. Výsledky potvrdzujú zistenia niektorých<br />
iných autorov, že s pribúdajúcim vekom radosť z pohybu a záujem o pohyb<br />
klesá. Napr. Jurczak (2012) konštatuje, že vyučovanie telesnej výchovy na<br />
stredných školách v Krakove bolo neefektívne lebo po troch rokoch sa vzťah<br />
dievčat k telesnej výchove zhoršil a postoj chlapcov sa významne nezmenil.<br />
U oboch pohlaví výrazne prevládajú pozitívne emócie na hodinách<br />
telesnej a športovej výchovy (obrázok 21). Chlapci majú pozitívnejšie emócie<br />
ako dievčatá: 77,3 % chlapcov sa vždy alebo väčšinou dobre cíti na hodinách<br />
telesnej a športovej výchovy, 19,5 % má indiferentný postoj a 3,2 %<br />
chlapcov sa cíti zle. U dievčat tiež prevažujú pozitívne emócie: 62,2 % sa<br />
vždy alebo väčšinou dobre cíti na hodinách telesnej a športovej výchovy,<br />
až 30,7 % dievčat má nejednoznačný postoja a 7,2 % dievčat sa cíti<br />
– 51 –
1 – vždy dobre, 2 – väčšinou dobre, 3 – občas dobre, občas zle, 4 – väčšinou<br />
zle, 5 – vždy zle<br />
Obrázok 21 Rozdielnosť pocitu žiakov na hodinách telesnej a športovej<br />
výchovy medzi chlapcami a dievčatami<br />
zle. Rozdiel v pocitoch chlapcov a dievčat je štatisticky významný na 0,1 %<br />
hladine významnosti.<br />
Najväčšie rozdiely sú medzi chlapcami a dievčatami v počte tých, ktorí<br />
majú jednoznačné kladné pocity na hodinách telesnej a športovej výchovy<br />
v prospech chlapcov a v počte nejednoznačných odpovedí v prospech<br />
dievčat. Výsledky potvrdzujú zistenia o pozitívnejších emóciách chlapcov<br />
na hodinách telesnej a športovej výchovy. Výsledky nášho výskumu sú<br />
v zhode s viacerými autormi, napr. Hlaváč, 1978; Görner - Starší, 2001;<br />
Jurczak, 2012 a iní, ktorí zistili pozitívnejšie pocity u chlapcov ako u dievčat<br />
na hodinách telesnej výchovy.<br />
Odpoveď na otázku aké pocity majú žiaci, keď odpadne hodina telesnej<br />
a športovej výchovy sú znázornené na obrázku 22. U chlapcov prevláda<br />
sklamanie a rozladenosť, keď hodina odpadne (41,4 %), 28,6 % chlapcov<br />
má ľahostajný postoj a 30 % chlapcov sa teší. U dievčat prevládajú pozitívne<br />
emócie, keď hodina telesnej a športovej výchovy odpadne: teší sa z toho<br />
54,9 %, ľahostajný postoj má 27,7 % a len 17,4 % dievčat je rozladená<br />
vždy alebo väčšinou. Rozdiel v postojoch chlapcov a dievčat, keď odpadne<br />
hodina telesnej a športovej výchovy je štatisticky významný na 0,1 % hladine<br />
významnosti. Najväčší rozdiel je v počte tých, ktorí sa vždy tešia, keď<br />
hodina telesnej a športovej výchovy odpadne: 17,0 % chlapcov a 33,6 %<br />
dievčat. Výsledky potvrdzujú zistenia o pozitívnejšom vzťahu chlapcov<br />
– 52 –
1 –vždy sa teším, 2 – často sa teším, 3 – je mi to ľahostajné, 4 – väčšinou<br />
som rozladený, 5 – vždy som rozladený<br />
Obrázok 22 Rozdielnosť pocitov žiakov, keď odpadne hodina telesnej<br />
a športovej výchovy medzi chlapcami a dievčatami<br />
k pohybu a vôbec k hodinám telesnej a športovej výchovy. Autori Görner –<br />
Starší (2001) nezistili výrazné rozdiely v pocitoch medzi chlapcami a dievčatami,<br />
keď nemohli cvičiť. Naopak my sme zistili štatisticky významné rozdiely<br />
v pocitoch, keď odpadne hodina telesnej a športovej výchovy.<br />
Chlapci i dievčatá II. stupňa základných škôl majú prevažne kladné pocity<br />
na hodinách telesnej a športovej výchovy (obrázok 23). Chlapci sa na hodinách<br />
cítia vždy alebo väčšinou dobre v 79,1 % prípadoch, občas zle a občas<br />
dobre sa cíti 18,5 % chlapcov a väčšinou alebo vždy zle 2,4 %. Dievčatá sa<br />
na hodinách telesnej a športovej výchovy cítia dobre 61,8 %, občas dobre,<br />
občas zle 31,8 % a zle 6,6 %. Rozdiely v emóciách chlapcov a dievčat na<br />
hodinách telesnej a športovej výchovy sú štatisticky významný na 0,1 % hladine<br />
významnosti. Najväčší rozdiel medzi chlapcami a dievčatami je v počte<br />
žiakov, ktorí sa cítia vždy dobre v prospech chlapcov a v počte žiakov, ktorí<br />
sa cítia občas dobre a občas zle v prospech dievčat. Výsledky potvrdzujú<br />
celkovo pozitívnejšie emócie u chlapcov základných a stredných škôl.<br />
Pocity žiakov II. stupňa základných škôl, keď odpadne hodina telesnej<br />
a športovej výchovy, sú rozdielne (obrázok 24). U chlapcov prevažujú<br />
negatívne emócie 54,5 %; 24,9 % uviedlo ľahostajný postoj a 20,6 %<br />
chlapcov sa z toho teší. U dievčat, keď odpadne hodina má pocit rozladenia<br />
vždy alebo väčšinou len 31,3 %, 28 % dievčat má ľahostajný postoj<br />
a 40,8 % dievčat sa teší z toho vždy alebo väčšinou, keď im odpadne hodina<br />
telesnej a športovej výchovy. Rozdiely medzi chlapcami a dievčatami sú<br />
– 53 –
Poznámka: 1 – vždy dobre, 2 – väčšinou dobre, 3 – občas dobre, občas<br />
zle, 4 – väčšinou zle, 5 – vždy zle<br />
Obrázok 23 Pocity žiakov II. Stupňa ZŠ na hodinách telesnej a športovej<br />
výchovy<br />
štatisticky významné na 0,1 % hladine významnosti. Výsledky ukazujú, že<br />
žiaci majú síce na hodinách telesnej a športovej výchovy prevažne pozitívne<br />
emócie, na druhej strane veľké percento žiakov sa teší, keď im hodina<br />
odpadne. Z uvedeného vyplýva, že u niektorí žiaci sa tešia, keď odpadne<br />
hodina telesnej a športovej výchovy, napriek tomu, že u nich celkovo prevládajú<br />
pozitívne emócie na hodinách. Potvrdzuje to skutočnosť, že týmto<br />
žiakom sa nechce cvičiť, aj keď majú celkovo pozitívny vzťah k hodinám<br />
telesnej a športovej výchovy. Chýba im skutočný vzťah k pohybu, športu<br />
a pohybovým aktivitám. Tu je veľké pole pôsobnosti pre učiteľov, ale aj<br />
iných, napr. rodičov, presvedčiť takýchto žiakov o potrebe pohybu v živote<br />
človeka.<br />
Chlapci a dievčatá stredných škôl sa väčšinou cítia na hodinách telesnej<br />
a športovej výchovy dobre (obrázok 25). Chlapci majú celkovo lepšie pocity<br />
ako dievčatá: vždy alebo väčšinou dobre sa cíti 75,7 % chlapcov stredných<br />
škôl, 20,4 % sa cíti občas zle a občas dobre a väčšinou alebo vždy zle<br />
sa cíti na hodinách telesnej a športovej výchovy 3,8 % chlapcov. U dievčat<br />
prevažujú pozitívne pocity u 62,4 %, striedavé pocity má 30,1 % a väčšinou<br />
alebo vždy negatívne má 9,1 % dievčat stredných škôl. Rozdiel v pocitoch<br />
chlapcov a dievčat stredných škôl je štatisticky významný na hladine<br />
p < 0,001. Rozdiely sú hlavne v pocitoch: „vždy dobré“ v prospech chlapcov<br />
a „občas dobre, občas zle“ v prospech dievčat. U chlapcov je v porovnaní<br />
– 54 –
1 –vždy sa teším, 2 – často sa teším, 3 – je mi to ľahostajné, 4 – väčšinou<br />
som rozladený, 5 – vždy som rozladený<br />
Obrázok 24 Pocity žiakov II.stupňa ZŠ, keď odpadne hodina telesnej<br />
a športovej výchovy<br />
1–vždy dobre, 2–väčšinou dobre, 3–občas dobre, občas zle, 4–väčšinou<br />
zle, 5–vždy zle<br />
Obrázok 25 Pocity žiakov SŠ na hodinách telesnej a športovej výchovy<br />
– 55 –
so žiakmi základných škôl pokles v počte žiakov, ktorí sa vždy dobre cítia<br />
na hodinách telesnej a športovej výchovy o viac ako 10 %. Títo žiaci sa<br />
z jasného pozitívneho postoja dostali do skupiny s prevažujúcim pozitívnym<br />
postojom. V ostatných skupinách nie sú výrazné rozdiely. U dievčat je trend<br />
postoja obdobný – pokles v prvej skupine o 7,1 % a tiež sa tieto dievčatá<br />
dostali do skupiny s prevažne pozitívnym postojom. Vytváranie pozitívnej<br />
atmosféry na hodinách telesnej a športovej výchovy je dôležité aj z dôvodu<br />
ako uvádzajú Sas – Nowosielski (2003), aby žiakom spôsobovala radosť,<br />
uspokojenie a satisfakciu, aj keď to je náročné, ale z druhej strany vytvorí<br />
základy rozvoja a udržania vzťahu k pohybovej aktivite.<br />
Pocity žiakov stredných škôl, keď odpadne hodina telesnej a športovej<br />
výchovy, sú rozdielne (obrázok 26). U chlapcov prevažujú pozitívne<br />
emócie u 38,5 % respondentov, 31,8 % uviedlo ľahostajný postoj a 29,7<br />
% chlapcov sú z toho rozladení. U dievčat, keď odpadne hodina má pocit<br />
rozladenia vždy alebo väčšinou len 9,1 %, 27,5 % dievčat má ľahostajný<br />
postoj a až 63,5 % dievčat sa teší z toho vždy alebo väčšinou, keď im<br />
odpadne hodina telesnej a športovej výchovy. Rozdiely medzi chlapcami<br />
a dievčatami stredných škôl sú štatisticky významné na hladine p < 0,001.<br />
Výsledky žiakov stredných škôl potvrdzujú, že žiaci majú síce na hodinách<br />
telesnej a športovej výchovy prevažne pozitívne emócie, na druhej strane<br />
veľké percento žiakov sa teší, keď im hodina odpadne. Z uvedeného vyplýva,<br />
že aj z chlapcov a dievčat, u ktorých prevládajú pozitívne emócie<br />
na hodinách, niektorí sa tešia, keď odpadne hodina telesnej a športovej<br />
výchovy. Tento jav je ešte priekaznejší osobitne u dievčat. Tento jav môže<br />
byť spôsobený rôznymi faktormi – pohodlnosť, lenivosť, nechuť športovať,<br />
nezáujem, nízka motivácia a iné.<br />
U chlapcov základných a stredných prevládajú na hodinách telesnej<br />
a športovej výchovy pozitívne emócie (obrázok 27). Ukazuje sa rozdiel<br />
v pocitoch na hodinách telesnej a športovej výchovy medzi tými, ktorí<br />
majú vždy dobré pocity na hodinách, v prospech chlapcov základných škôl<br />
a tými, ktorí majú väčšinou dobré pocity na hodinách telesnej a športovej<br />
výchovy, v prospech chlapcov stredných škôl. Rozdiely medzi chlapcami<br />
základných a stredných škôl sú štatisticky významné na hladine p < 0,05.<br />
Výsledky potvrdzujú, že u chlapcov dochádza s vekom k miernemu zníženiu<br />
pozitívnych emócií. Približne 80 % chlapcov základných škôl a 75,7 %<br />
chlapcov stredných škôl má dobré pocity na hodinách telesnej a športovej<br />
výchovy. U chlapcov stredných škôl je v porovnaní so žiakmi základných<br />
škôl pokles v počte žiakov, ktorí sa vždy dobre cítia na hodinách telesnej<br />
a športovej výchovy o viac ako 10 %.<br />
Napriek výrazne prevažujúcim kladným pocitom chlapcov základných<br />
a stredných škôl na hodinách telesnej a športovej výchovy ich postoj, keď<br />
odpadne hodina telesnej a športovej výchovy, nie je až taký jednoznačný<br />
– 56 –
1 –vždy sa teším, 2 – často sa teším, 3 – je mi to ľahostajné, 4 – väčšinou<br />
som rozladený, 5 – vždy som rozladený<br />
Obrázok 26 Pocity žiakov SŠ, keď odpadne hodina telesnej a športovej<br />
výchovy<br />
1 – vždy dobre, 2 – väčšinou dobre, 3 – občas dobre, občas zle, 4 – väčšinou<br />
zle, 5 – vždy zle<br />
Obrázok 27 Pocity chlapcov na hodinách telesnej a športovej výchovy<br />
– 57 –
1 –vždy sa teším, 2 – často sa teším, 3 – je mi to ľahostajné, 4 – väčšinou<br />
som rozladený, 5 – vždy som rozladený<br />
Obrázok 28 Pocity chlapcov, keď odpadne hodina telesnej a športovej<br />
výchovy<br />
(obrázok 28). 20,6 % chlapcov základných škôl sa teší, keď odpadne hodina<br />
telesnej a športovej výchovy, 24,9 % chlapcom to je ľahostajné a 54,5<br />
% chlapcov sú z toho rozladení. U chlapcov stredných škôl je tento pomer<br />
ešte negatívnejší: 38,5 % chlapcov sa teší, keď odpadne hodina telesnej<br />
a športovej výchovy, 31,8 % chlapcom to je ľahostajné a len 29,7 % chlapcov<br />
sú z toho rozladení. Pozorujeme rozpor v odpovediach na uvedené<br />
dve otázky: chlapci základných a stredných sa prevažne dobre cítia na<br />
hodinách telesnej výchovy ale až 20,6 % chlapcov základných škôl a 38,5<br />
% chlapcov stredných škôl sa tešia, keď im hodina odpadne. Rozdiel v pocitoch<br />
chlapcov základných a stredných škôl, keď odpadne hodina telesnej<br />
a športovej výchovy, je dosť jednoznačný, čo sa aj potvrdilo štatisticky na<br />
hladine p < 0,001. Najvýraznejší rozdiel je v počte tých žiakov, ktorí sa<br />
vždy tešia, keď odpadne hodina telesnej a športovej výchovy: v prospech<br />
chlapcov stredných škôl a v počte tých chlapcov, ktorí sú vždy rozladení,<br />
keď odpadne hodina telesnej a športovej výchovy, v prospech chlapcov<br />
základných škôl. Výsledky ukazujú, že s vekom sa záujem chlapcov o pohyb<br />
stráca.<br />
U dievčat základných a stredných prevládajú na hodinách telesnej<br />
a športovej výchovy pozitívne emócie (obrázok 29). U dievčat základných<br />
škôl prejavuje kladné emócie 61,8 % respondentiek, 31,8 % má nejed-<br />
– 58 –
1 – vždy dobre, 2 – väčšinou dobre, 3 – občas dobre, občas zle, 4 – väčšinou<br />
zle, 5 – vždy zle<br />
Obrázok 29 Pocity dievčat na hodinách telesnej a športovej výchovy<br />
noznačný postoj k hodinám telesnej a športovej výchovy a 6,6 % dievčat<br />
má negatívne emócie. Obdobné výsledky sú i u dievčat stredných škôl:<br />
vždy alebo väčšinou dobre sa cíti na hodinách telesnej a športovej výchovy<br />
62,4 %, občas dobre, občas zle 30,1 % a zle sa cíti na hodinách telesnej<br />
a športovej výchovy 9,1 % dievčat. Rozdiely medzi dievčatami základných<br />
a stredných škôl sú štatisticky významné na hladine p < 0,05. Ukazuje sa<br />
rozdiel v pocitoch na hodinách telesnej a športovej výchovy medzi tými,<br />
ktoré majú vždy dobré pocity na hodinách, v prospech dievčat základných<br />
škôl a tými, ktoré majú väčšinou dobré pocity, v prospech dievčat stredných<br />
škôl. Trend ukázal posun dievčat z 1. do 2. skupiny – pokles v prvej<br />
skupine o 7,1 %, čiže u tých sa jednoznačný postoj zmenil na väčšinou<br />
dobrý. V ostatných skupinách sa v súbore dievčat stredných škôl zvýšil<br />
počet tých, ktoré sa cítia väčšinou zle na hodinách telesnej a športovej<br />
výchovy. Negatívny postoj k telesnej výchove je ovplyvnený viacerými faktormi<br />
ako uvádza napr. Jurczak (2012), napr.: strach z výsmechu, zdravotné<br />
problémy, nechuť k pohybu, somatické predpoklady, slabá výkonnosť<br />
a iné.<br />
Napriek výrazne prevažujúcim kladným pocitom dievčat základných<br />
a stredných škôl na hodinách telesnej a športovej výchovy ich postoj,<br />
keď odpadne hodina telesnej a športovej výchovy, je väčšinou opačný,<br />
výraznejšie u dievčat stredných škôl (obrázok 30). 40,8 % dievčat základných<br />
škôl sa teší, keď odpadne hodina telesnej a športovej výchovy, 28 %<br />
– 59 –
1 –vždy sa teším, 2 – často sa teším, 3 – je mi to ľahostajné, 4 – väčšinou<br />
som rozladený, 5 – vždy<br />
Obrázok 30 Pocity dievčat, keď odpadne hodina telesnej a športovej<br />
výchovy<br />
dievčat to je ľahostajné a 31,3 % dievčat sú z toho rozladené. U dievčat<br />
stredných škôl je tento pomer ešte negatívnejší: 63,5 % dievčat sa teší,<br />
keď odpadne hodina telesnej a športovej výchovy, 27,5 % dievčatám to<br />
je ľahostajné a len 9,1 % dievčat je z toho rozladených. Pozorujeme rozpor<br />
v odpovediach na uvedené dve otázky: dievčatá základných a stredných<br />
sa prevažne dobre cítia na hodinách telesnej výchovy ale až 40,8 %<br />
dievčat základných škôl a 62,5 % dievčat stredných škôl sa vždy alebo<br />
väčšinou teší, keď im hodina odpadne. Rozdiel v pocitoch dievčat základných<br />
a stredných škôl, keď odpadne hodina telesnej a športovej výchovy, je<br />
štatisticky významný na hladine p < 0,001. Najvýraznejší rozdiel je v počte,<br />
tých dievčat, ktoré sa vždy tešia, keď odpadne hodina telesnej a športovej<br />
výchovy v prospech dievčat stredných škôl a v počte tých dievčat, ktoré sú<br />
vždy alebo väčšinou rozladené, keď odpadne hodina telesnej a športovej<br />
výchovy, v prospech dievčat základných škôl. Výsledky ukazujú, že s vekom<br />
sa výrazne znižuje záujem dievčat o pohybové aktivity na hodinách<br />
telesnej a športovej výchovy.<br />
Z celkového počtu 882 žiakov základných a stredných škôl na otázku<br />
„Z akej činnosti majú žiaci na hodinách telesnej a športovej výchovy najväčšie<br />
obavy (strach)“, odpovedalo 473 žiakov, čo bolo 53,6 %. Zvyšných<br />
46,4 % žiakov na uvedenú otázku vôbec neodpovedalo, čo môže viesť<br />
k domnienke, že títo žiaci nemajú obavy z ničoho, iba to neuviedli. 162 žiakov<br />
(18,3 %) uviedlo, že nemajú na hodinách telesnej a športovej výchovy<br />
– 60 –
strach z ničoho a 311 (35,2 %) žiakov uviedlo niektorú z činností, ktorá<br />
vyvoláva strach (tabuľka 15). Najčastejšie sa žiaci obávajú gymnastiky<br />
(45,3 %), potom atletiky, športových hier a posilňovania. Uviedli aj ďalšie<br />
činnosti, ktoré sú však v oveľa menšom počte v poradí: testy, úraz, zumba<br />
a nuda. Z gymnastiky sa žiaci najviac obávajú celkovo gymnastiky, ale<br />
z jednotlivých cvičení sú to kotúle a preskok cez kozu. Z atletiky majú<br />
žiaci najväčší strach z vytrvalostného behu (2/3). Prekvapuje dosť vysoký<br />
podiel športových hier na strachu z hodín telesnej a športovej výchovy<br />
a žiaci najčastejšie uviedli futbal a basketbal. Naše zistenia sú v rozpore so<br />
zisteniami viacerých autorov, napr. Nemec – Adamčák – Nemcová (2012)<br />
zistili, že <strong>športové</strong> hry sú najobľúbenejšou športovou aktivitou chlapcov na<br />
hodinách telesnej a športovej výchovy na 2. stupni základných škôl.<br />
Tabuľka 15 Činnosti, ktoré vyvolávajú u chlapcov obavy (strach) na<br />
hodinách telesnej a športovej výchovy<br />
Činnosť Počet (n) Podiel (%)<br />
Gymnastika 141 45,3<br />
Atletika 53 17,0<br />
Športové hry 50 16,1<br />
Posilňovanie 39 12,6<br />
Testy 15 4,8<br />
Úraz 7 2,3<br />
Zumba 5 1,6<br />
Nuda 1 0,3<br />
Spolu 311 100<br />
Z celkového počtu 1065 žiačok základných a stredných škôl na otázku<br />
„Z akej činnosti majú žiačky na hodinách telesnej a športovej výchovy<br />
najväčšie obavy (strach)“ odpovedalo 65,2 %. Zvyšných 34,8 % žiačok na<br />
uvedenú otázku vôbec neodpovedalo, čo môže viesť k domnienke, že tieto<br />
žiačky nemajú obavy z ničoho na hodinách telesnej a športovej výchovy,<br />
iba to neuviedli. 144 žiačok (13,5 %) uviedlo, že nemajú na hodinách telesnej<br />
a športovej výchovy strach z ničoho (tabuľka 16). Obavy z niektorej<br />
z činností má viac ako polovica dievčat (51,7 %)– 551. Najčastejšie sa<br />
žiačky obávajú gymnastiky (60,0 %), potom atletiky (13,5 %), športových<br />
hier (12,9 %) a posilňovania (7,3 %). Z gymnastiky sa žiačky najviac obávajú<br />
celkovo gymnastiky a z jednotlivých cvičení sú to preskok cez kozu,<br />
kotúle a stojky. Z atletiky majú žiačky najväčší strach z vytrvalostného<br />
behu – až polovica z tých, ktorí uviedli atletiku, ako činnosť, ktorá im spôsobuje<br />
najväčšie obavy. Zo športových hier najčastejšie uvádzajú basketbal.<br />
Obavy žiačok a žiakov sú najčastejšie z tých istých činností – prvých 5<br />
činností je v rovnakom poradí, ale u dievčat je vyššie percentuálne zastú-<br />
– 61 –
penie gymnastiky a u chlapcov atletiky, športových hier a posilňovania. Aj<br />
v súbore dievčat sú naše zistenia opačné ako zistenia viacerých autorov,<br />
napr. Nemec – Adamčák – Nemcová (2012), ktorí zistili, že pohybové hry<br />
a <strong>športové</strong> hry sú najobľúbenejšou športovou aktivitou dievčat na hodinách<br />
telesnej a športovej výchovy na 2. stupni základných škôl.<br />
Tabuľka 16 Činnosti, ktoré vyvolávajú u dievčat na hodinách telesnej<br />
a športovej výchovy najväčšie obavy (strach)<br />
Činnosť Počet (n) Podiel (%)<br />
Gymnastika 331 60,0<br />
Atletika 75 13,5<br />
Športové hry 71 12,9<br />
Posilňovanie 40 7,3<br />
Testy 27 4,9<br />
Neúspech 2 0,4<br />
Úraz 2 0,4<br />
Učiteľ 1 0,2<br />
Sedenie 1 0,2<br />
Dusenie sa 1 0,2<br />
Spolu 551 100<br />
Na otázku, ktoré činnosti na hodinách telesnej a športovej výchovy<br />
nemajú radi, odpovedalo 483 žiakov (54,8 %). 89 žiakov (10,1 %) uviedlo,<br />
že majú radi všetky činnosti a 394 žiakov (44,7 %) uviedlo niektorú z činností,<br />
ktoré nemajú radi (tabuľka 17). Výsledky v súbore chlapcov základných<br />
a stredných škôl, sú prekvapujúce, lebo najčastejšia odpoveď bola<br />
niektorá zo športových hier (37,1 %). Ďalšie najmenej obľúbené činnosti<br />
sú gymnastika (27,2 %), atletika (17,4 %) a posilňovanie (11,6 %). Zvyšné<br />
neobľúbené činnosti sú zastúpené v menšom počte v poradí: rozcvičenie,<br />
resp. strečing, testy, rozprávanie, aerobic, váženie a meranie. Zo športových<br />
hier sú najmenej obľúbené basketbal, futbal, a volejbal. Gymnastiku<br />
uvádzajú všeobecne ako neobľúbenú a z jednotlivých činností kotúle<br />
a preskok cez kozu. Z atletiky ¾ žiakov uviedlo vytrvalostný beh ako neobľúbenú<br />
činnosť. Najväčšiu neobľúbenosť vytrvalostného behu z atletických<br />
disciplín zistil aj Čillík (1998) na žiakoch základných škôl.<br />
Naopak Lednický (2006) na bratislavských školách zistil, že aj vytrvalostné<br />
aktivity môžu byť pre žiakov zaujímavé, pokiaľ sa na to využívajú<br />
najmä pohybové hry. Výsledky odpovedí na uvedené 2 otázky sú u žiakov<br />
podobné vo väčšine činností. Rozdiel je predovšetkým v tom, že žiaci majú<br />
najväčšie obavy z gymnastiky ale najmenej majú radi <strong>športové</strong> hry. Žiaci<br />
majú obavy z gymnastiky (45,3 %), ale len 27,2 % nemá rado gymnastiku.<br />
Naopak zo športových hier má obavy len 16,1 % ale až 37,1 % ich nemajú<br />
– 62 –
adi. Žiaci majú väčšie obavy aj z testovania (4,8 %) ale tieto činnosti nemajú<br />
radi len 1,3 %.<br />
Tabuľka 17 Neobľúbené činnosti na hodinách telesnej a športovej výchovy<br />
chlapcov<br />
Činnosť Počet (n) Podiel (%)<br />
Športové hry 146 37,1<br />
Gymnastika 107 27,2<br />
Atletika 69 17,4<br />
Posilňovanie 46 11,6<br />
Rozcvičenie, strečing 13 3,3<br />
Testy 5 1,3<br />
Rozprávanie 5 1,3<br />
Aerobic 2 0,5<br />
Váženie a meranie 1 0,3<br />
Spolu 394 100<br />
Na otázku, ktoré činnosti na hodinách telesnej a športovej výchovy<br />
nemajú rady, odpovedalo 757 žiačok, 71,1 % z celkového počtu opytovaných<br />
žiačok základných a stredných škôl. 62 žiačok (5,8 %) uviedlo, že<br />
majú rady všetky činnosti a 695 žiačok (65,2 %) uviedlo niektorú z činností,<br />
ktoré nemajú rady (tabuľka 18).<br />
Tabuľka 18 Neobľúbené činnosti na hodinách telesnej a športovej výchovy<br />
dievčat<br />
Činnosť Počet (n) Podiel (%)<br />
Gymnastika 229 32,9<br />
Športové hry 185 26,6<br />
Atletika 109 15,7<br />
Všetky 77 11,1<br />
Posilňovanie 44 6,3<br />
Testy 33 4,7<br />
Rozcvičenie, strečing 18 2,6<br />
Aerobic 12 1,7<br />
Spolu 695 100<br />
U žiačok sú najmenej obľúbené gymnastika (32,9 %), <strong>športové</strong> hry<br />
(26,6 %), atletika (15,7 %). Až 11,1 % žiačok uviedlo, že nemajú rady<br />
všetky činnosti na hodinách telesnej a športovej výchovy. Ďalšie činnosti,<br />
ktoré nemajú rady sú v poradí: posilňovanie (6,3 %), testy (4,7 %),<br />
rozcvičenie, resp. strečing (2,6 %) a aerobic (1,7 %). Z gymnastiky okrem<br />
celkovej neobľúbenosti najčastejšie uvádzajú dievčatá preskok cez kozu.<br />
– 63 –
Z športových hier takmer polovica dievčat uviedla, že nemá rada basketbal.<br />
Z atletiky ¾ žiačok uviedlo vytrvalostný beh ako neobľúbenú činnosť.<br />
Výsledky odpovedí na uvedené 2 otázky sú porovnateľné. Výrazne sa<br />
znížil podiel v neobľúbenosti gymnastiky a zvýšil sa podiel športových hier,<br />
ktoré sa stali druhou najneobľúbenejšou činnosťou u žiačok na hodinách<br />
telesnej a športovej výchovy. V porovnaní chlapcov a dievčat iba u dievčat<br />
sa vyskytuje odpoveď, že nemajú radi všetky činnosti. Naopak u chlapcov<br />
sú neobľúbenejšie <strong>športové</strong> hry a posilňovanie ako u dievčat.<br />
Tillinger (1994) na základných školách v Čechách zistil, že žiaci najviac<br />
preferovali <strong>športové</strong> hry (58%), atletiku (13%) a gymnastiku (12%).<br />
Najmenej obľúbené u boli gymnastika (34%), turistika (19%), úpolové<br />
športy (15%) a atletika (15%). V našich súboroch chlapcov a dievčat je<br />
neobľúbenosť gymnastiky a atletiky na obdobnej úrovni. Naše súbory proti<br />
českým deťom sú však iné v pomerne negatívnom vzťahu k športovým<br />
hrám (37,1 % chlapcov a 26,6 % dievčat). Naše výsledky sú rozdielne aj<br />
so zisteniami Formánkovej a Fromela (1999), ktorí zistili významný záujem<br />
dievčat o volejbal. Aj staršia literatúra na Slovensku a v Čechách všeobecne<br />
konštatuje záujem žiakov o <strong>športové</strong> hry – chlapcov predovšetkým<br />
o futbal a iné <strong>športové</strong> hry a u dievčat volejbal a basketbal (Sýkora a kol.,<br />
1983).<br />
Vzhľadom na získané výsledky o emocionalite hodín telesnej<br />
a športovej výchovy na základných a stredných školách odporúčame: analyzovať<br />
príčiny znižovania záujmu o cvičenie na hodinách telesnej a športovej<br />
výchovy s pribúdajúcim vekom a osobitne u dievčat; výraznejšie<br />
formovať záujem o vlastné zdravie a pohyb a prehĺbiť vzťah k pohybovej<br />
aktivite tak, aby sa stala súčasťou ich životného štýlu v budúcnosti; prehĺbiť<br />
pôsobenie pozitívnych faktorov, ktoré spôsobujú žiakom radosť; znížiť<br />
vplyv faktorov, ktoré spôsobujú negatívne emócie žiakov; zvýšiť úroveň<br />
koordinačných schopností u žiakov nižších ročníkov, aby sa znížili obavy<br />
žiakov z gymnastiky; vytrvalostné atletické disciplíny vyučovať emocionálnejšími<br />
pohybovými aktivitami; vo vyučovaní gymnastiky, atletiky a športových<br />
hier využívať netradičné postupy, ktoré zvýšia ich atraktivitu a záujem<br />
žiakov o hodiny telesnej a športovej výchovy.<br />
– 64 –
6 Spokojnosť žiakov s obsahom telesnej<br />
a športovej výchovy<br />
Tretia časť dotazníka sa týkala názorov žiakov na obsah hodín telesnej<br />
a športovej výchovy. Táto časť obsahovala spolu päť otázok.<br />
Prvá otázka bola zameraná na zistenie spokojnosti žiakov s reálnou<br />
ponukou telovýchovných a športových aktivít na hodinách telesnej a športovej<br />
výchovy. Mala charakter výroku a znela: „S ponukou pohybových<br />
a športových aktivít na hodinách telesnej a športovej výchovy som:“ a mala<br />
päť alternatívnych odpovedí. Od veľmi spokojný až po veľmi nespokojný.<br />
Frekvencia jednotlivých alternatívnych odpovedí žiakov je vyjadrená<br />
v relatívnych hodnotách (percentách), ktoré sú uvedené v tabuľke 19.<br />
Tabuľka 19 Frekvencia odpovedí spokojnosti s obsahom hodín v %<br />
Škola 1 2 3 4 5<br />
ZŠ 24,2 43,6 26,2 5,5 0,5<br />
SŠ 10,1 45,1 31,6 10,9 2,3<br />
ZŠ chlapci 29,5 44,4 22,1 3,6 0,5<br />
ZŠ dievčatá 18,8 42,8 30,5 7,5 0,5<br />
SŠ chlapci 14,2 47,7 26,9 8,0 3,2<br />
SŠ dievčatá 7,2 43,3 34,9 12,9 1,7<br />
1 – veľmi spokojný, 2 – spokojný, 3 – čiastočne spokojný, čiastočne nespokojný,<br />
4 – Nespokojný, 5 – veľmi nespokojný<br />
Pri porovnaní odpovedí žiakov základnej a strednej školy vidíme, že<br />
väčšiu spokojnosť s realizovaným obsahom vyučovacích hodín telesnej<br />
a športovej výchovy vyjadrili žiaci základnej školy. Na oboch stupňoch škôl<br />
však prevažuje pozitívne hodnotenie (stupeň hodnotenia 1, 2) nad negatívnym<br />
hodnotením (stupeň hodnotenia 4,5). Na základnej škole je až 67,8<br />
% žiakov veľmi spokojných a spokojných s daným obsahom a iba 6 %<br />
žiakov nespokojných, resp. veľmi nespokojných. Na strednej škole je istý<br />
posun k negatívnejšiemu hodnoteniu vyučovaného obsahu, keď iba 55,2<br />
% žiakov je spokojných a veľmi spokojných a až 13,2 % žiakov nespokojných<br />
a veľmi nespokojných s obsahom vyučovacích hodín. Štatistická<br />
významnosť rozdielov v odpovediach žiakov základných a stredných škôl<br />
na túto otázku je vyjadrená hodnotou Chi-kvadrát testu na obrázku 31. Na<br />
základe tejto hodnoty môžeme konštatovať, že rozdiel v odpovediach je<br />
štatisticky významný na hladine významnosti p ˂ 0,001 v prospech žiakov<br />
základných škôl, ktorí sú s realizovaným obsahom spokojnejší, než žiaci<br />
stredných škôl.<br />
– 65 –
1 – veľmi spokojný, 2 – spokojný, 3 – čiastočne spokojný, čiastočne nespokojný,<br />
4- nespokojný, 5 – veľmi nespokojný<br />
Obrázok 31 Spokojnosť žiakov základných a stredných škôl s obsahom<br />
hodín telesnej a športovej výchovy<br />
Ak porovnáme naše výsledky s údajmi, ktoré získala Ludviková (2010)<br />
na strednej škole v štáte Virginia (USA) vidíme, že naši respondenti sú<br />
s obsahom hodín telesnej a športovej výchovy spokojnejší než americkí<br />
stredoškoláci. V americkom súbore, ktorý bol podstatne menší (n = 40)<br />
totiž iba 24 % žiakov uvádza, že sú pre nich vyučovacie hodiny telesnej<br />
výchovy pestré, pre 42 % iba niekedy a až 34 % uvádza, že vyučovacie<br />
hodiny nie sú pestré. I keď v americkom dotazníku bola otázka formulovaná<br />
odlišne od našej, domnievame sa, že považovať vyučovaciu hodinu za<br />
pestrú je vlastne vyjadrenie spokojnosti s jej obsahom.<br />
1 – veľmi spokojný, 2 – spokojný, 3– čiastočne spokojný, čiastočne nespokojný,<br />
4 – nespokojný, 5 – veľmi nespokojný<br />
Obrázok 32 Porovnanie spokojnosti chlapcov a dievčat základných<br />
a stredných škôl s obsahom hodín telesnej a športovej výchovy<br />
Z hľadiska intersexuálnych rozdielov sú s obsahom vyučovacích hodín<br />
telesnej a športovej výchovy spokojnejší chlapci, ktorí pozitívnejšie<br />
– 66 –
hodnotili vyučovaný obsah než dievčatá. Kým u chlapcov až 67,5 % je<br />
s obsahom vyučovacích hodín telesnej a športovej výchovy veľmi spokojných<br />
a spokojných, u dievčat je toto percento iba 54,6. Na druhej strane<br />
nespokojných a veľmi nespokojných je iba 7,8 % chlapcov, ale až 12,1 %<br />
dievčat. Na obrázku 32 je znázornená významnosť rozdielov v odpovediach<br />
chlapcov a dievčat oboch typov škôl.<br />
Na základe uvedeného konštatujeme štatisticky významný rozdiel<br />
medzi odpoveďami chlapcov a dievčat základných a stredných škôl v prospech<br />
chlapcov na hladine významnosti p ˂ 0,001.<br />
Z hľadiska intersexuálnych rozdielov žiakov základných škôl sú<br />
s obsahom vyučovacích hodín telesnej a športovej výchovy spokojnejší<br />
chlapci, ktorí pozitívnejšie hodnotili vyučovaný obsah než dievčatá. Kým<br />
u chlapcov až 73,9 % je s obsahom vyučovacích hodín telesnej a športovej<br />
výchovy veľmi spokojných a spokojných, u dievčat je toto percento iba<br />
61,6. Na druhej strane nespokojných a veľmi nespokojných je iba 4,1 %<br />
chlapcov, ale až 8 % dievčat. Na obrázku 33 je znázornená významnosť<br />
rozdielov v odpovediach chlapcov a dievčat na základnej škole a aj v tomto<br />
prípade je rozdiel medzi chlapcami a dievčatami štatisticky významný<br />
v prospech chlapcov na hladine významnosti p ˂ 0,001<br />
1 – veľmi spokojný, 2 – spokojný, 3 – čiastočne spokojný, čiastočne<br />
nespokojný, 4 – nespokojný, 5 – veľmi nespokojný<br />
Obrázok 33 Porovnanie spokojnosti chlapcov a dievčat základných<br />
škôl s obsahom hodín telesnej a športovej výchovy<br />
Intersexuálne rozdiely v hodnotení žiakov strednej školy majú rovnaký<br />
charakter ako na základnej škole. U chlapcov je realizovaný obsah hodnotený<br />
stupňom 1 a 2 (veľmi spokojný a spokojný) iba v 61, 9 %, a u dievčat<br />
je to v 50,5 %,. Podobný trend, samozrejme s rastúcou frekvenciou<br />
odpovedí, je i pri odpovediach stupňa 4 a 5. Veľmi nespokojných a nespokojných<br />
s realizovaným obsahom je na strednej škole 11,2 % chlapcov<br />
a 14,6 % dievčat, Obrázok 34 nám prezentuje významnosť rozdielu odpovedí<br />
chlapcov a dievčat na strednej škole.<br />
– 67 –
1 – veľmi spokojný, 2 – spokojný, 3 – čiastočne spokojný, čiastočne nespokojný,<br />
4 – nespokojný, 5 – veľmi nespokojný<br />
Obrázok 34 Porovnanie spokojnosti chlapcov a dievčat stredných<br />
škôl s obsahom hodín telesnej a športovej výchovy<br />
I v tomto prípade je rozdiel štatisticky významný v prospech chlapcov<br />
na hladine významnosti p ˂ 0,001.<br />
Pri porovnaní výsledkov odpovedí rovnakého pohlavia na základnej<br />
a na strednej škole môžeme konštatovať, že u chlapcov majú hodnotenia<br />
1, 2 nižšiu frekvenciu výskytu na strednej škole než na základnej škole a to<br />
o 12 %. Na druhej strane hodnotenia 4 a 5 majú vyššiu frekvenciu výskytu<br />
na strednej škole a to o niečo viac ako 7,1 % (obrázok 35). Z hľadiska<br />
štatistickej významnosti je rozdiel odpovedí so spokojnosťou chlapcov<br />
s obsahom telesnej a športovej výchovy štatisticky významný v prospech<br />
žiakov základnej školy.<br />
1 – veľmi spokojný, 2 – spokojný, 3 – čiastočne spokojný, čiastočne nespokojný,<br />
4 – nespokojný, 5 – veľmi nespokojný<br />
Obrázok 35 Porovnanie spokojnosti chlapcov základných a stredných<br />
škôl s obsahom hodín telesnej a športovej výchovy<br />
Rozdiely v hodnotení obsahu telesnej a športovej výchovy medzi žiačkami<br />
základnej a strednej školy majú podobný trend ako u chlapcov. Na<br />
– 68 –
strednej škole je veľmi spokojných a spokojných s obsahom vyučovacích<br />
hodín zhruba o 11 % menej dievčat ako na základnej škole a nespokojných<br />
a veľmi nespokojných oproti základnej škole viac asi o 6,5 % (obrázok<br />
36).<br />
Najmenšie zmeny medzi základnou a strednou školou sú v alternatívnej<br />
odpovedi 3 (čiastočne spokojný, čiastočne nespokojný). Na základnej<br />
škole hodnotilo týmto stupňom daný obsah 22,1 % chlapcov a na strednej<br />
škole 26,9 % a u dievčat 30,5 % na základnej škole a 34,9 % na strednej<br />
škole.<br />
1 – veľmi spokojný, 2 – spokojný, 3 – čiastočne spokojný, čiastočne nespokojný,<br />
4 – nespokojný, 5 – veľmi nespokojný<br />
Obrázok 36 Porovnanie spokojnosti dievčat základných a stredných<br />
škôl s obsahom hodín telesnej a športovej výchovy<br />
Celkovo môžeme konštatovať, že súčasný obsah vyučovacích hodín<br />
telesnej a športovej výchovy na základných a stredných školách je z hľadiska<br />
pohlavia zaujímavejší pre chlapcov než pre dievčatá. Z hľadiska veku<br />
sú s realizovaným obsahom spokojnejší žiaci základných než stredných<br />
škôl. Všetky zistené rozdiely považujeme tak z praktického i štatistického<br />
hľadiska za významné.<br />
Uvedené hodnotenia obsahu vyučovania telesnej a športovej výchovy<br />
poukazujú do istej miery i na vzťah k vyučovacej hodine. Vzhľadom<br />
k tomu, že sme nezisťovali konkrétny obsah ne jednotlivých školách, môžeme<br />
sa iba domnievať, že vo všetkých školách sa využíva odporúčaný<br />
obsah štátneho vzdelávacieho programu. Napriek tomu však isté rozdiely<br />
vo využívaní obsahu vyučovania telesnej a športovej výchovy medzi základnými<br />
a strednými školami existujú. Domnievame sa, že to môže byť<br />
zapríčinené jednak vyhranenejšími záujmami na stredných školách a na<br />
druhej strane mohli žiaci hodnotiť čiastočne iný obsah na strednej a základnej<br />
škole. Z toho dôvodu boli žiakom zadané i ďalšie otázky týkajúce sa<br />
obsahu učiva telesnej a športovej výchovy.<br />
– 69 –
Zároveň s vyslovením spokojnosti, resp. nespokojnosti žiakov s ponúkaným<br />
obsahom mali žiaci možnosť vyjadriť vlastné želanie o častejšom<br />
zaradení niektorých pohybových činností do vyučovacích hodín telesnej<br />
a športovej výchovy. Počet odpovedí žiakov na túto otázku môžeme považovať<br />
za prejav nízkeho záujmu o telesnú a športovú výchovu alebo<br />
na druhej strane za istú pohodlnosť pri písaní odpovedí. Na otázku „Akú<br />
činnosť by si chcel na telesnej a športovej výchove vykonávať častejšie“<br />
odpovedalo spolu iba 662 z 1065 dievčat a 448 z 882 chlapcov, čo je<br />
zhruba 62 % opýtaných dievčat a 50 % opýtaných chlapcov. Do istej miery<br />
to potvrdzuje i výsledok predchádzajúcej otázky, na ktorú väčšina žiakov<br />
odpovedala, že s realizovaným obsahom sú veľmi spokojní a spokojní.<br />
Odpovede na túto otázku sú prezentované na obrázkoch 37 a 38. Do grafickej<br />
prezentácie sme zahrnuli činnosti, ktoré v dotazníku vyznačilo aspoň<br />
10 žiakov. Spolu je to 17 činností u dievčat a 8 činností u chlapcov, čo<br />
poukazuje na rôznorodejší záujem dievčat než chlapcov.<br />
počet<br />
160<br />
140<br />
120<br />
100<br />
80<br />
60<br />
40<br />
20<br />
0<br />
149<br />
57<br />
49<br />
43 38 38<br />
29 27 25 23 19 18 16 15 14 11 10<br />
Volejbal<br />
Loptové hry<br />
Vybijaná<br />
Basketbal<br />
Futbal<br />
Gymnastika<br />
Tanec<br />
Florball<br />
Posilňovanie<br />
Bedminton<br />
Zumba<br />
Skok cez kozu<br />
Aerobic<br />
Kondičné cvičenia<br />
Beh<br />
Žiadnu činnosť<br />
Prehadzovaná<br />
pohybové činnosti<br />
Obrázok 37 Frekvencia záujmu dievčat o častejšie zaradenie pohybových<br />
činností do vyučovania<br />
U dievčat je najžiadanejšou činnosťou jednoznačne volejbal (obrázok<br />
37). Aj na ďalších štyroch miestach v poradí činností, ktoré by chceli žiaci<br />
vykonávať na hodinách telesnej a športovej výchovy častejšie, sa umiestnili<br />
<strong>športové</strong> hry i keď s podstatne nižšou frekvenciou odpovedí. Domnievame<br />
sa, že aj pod loptovými hrami, ktoré sa umiestnili na druhom mieste,<br />
mali dievčatá na mysli všetky tie, ktoré sa vyskytujú na prvých piatich<br />
miestach hodnotenia. Zaujímavá je i odpoveď, že častejšie by nechceli<br />
dievčatá vykonávať žiadnu činnosť, čo potvrdzuje, že sú spokojné s obsahom,<br />
ktorý im škola ponúka. Toto je potvrdením i odpovedí na prvú otázku,<br />
podľa ktorej je veľmi spokojných a spokojných daným obsahom vyučo-<br />
– 70 –<br />
Rad1
vania až 61,6 % opýtaných dievčat základných škôl a 50,5 % opýtaných<br />
dievčat stredných škôl.<br />
U chlapcov je na prvom mieste v odpovediach o častejšie zaradenie<br />
činností do vyučovacích hodín telesnej a športovej výchovy futbal (obrázok<br />
38). Na ďalších troch miestach sa umiestnili zhodne s dievčatami ďalšie<br />
<strong>športové</strong> hry, konkrétne florbal, volejbal, basketbal. Na ďalšom mieste sa<br />
nachádza posilňovanie, čo sa u chlapcov na rozdiel od dievčat dalo očakávať.<br />
Okrem športových hier majú chlapci záujem častejšie sa venovať<br />
už iba gymnastike, konkrétne tej časti akrobacie, v ktorej sa vyučujú saltá.<br />
Zaujímavé by bolo zistiť, čím to je ovplyvnené. Zrejme majú vzor v tanečníkoch,<br />
ktorí tento cvičebný tvar často používajú.<br />
počet<br />
160<br />
140<br />
120<br />
100<br />
80<br />
60<br />
40<br />
20<br />
0<br />
Futbal<br />
136<br />
Florbal<br />
85<br />
Volejbal<br />
59<br />
Basketbal<br />
43<br />
Fitness, posilňovanie<br />
– 71 –<br />
25<br />
pohybové činnosti<br />
Gymnastika (saltá)<br />
15 13 12<br />
Loptové hry<br />
Stolny tenis<br />
Obrázok 38 Frekvencia záujmu chlapcov o častejšie zaradenie pohybových<br />
činností do vyučovania<br />
Ďalšia otázka sa týkala činností, ktoré žiakom na hodinách telesnej<br />
a športovej výchovy chýbajú. Prezentácia najfrekventovanejších odpovedí<br />
je na obrázkoch 38 a 40. Aj na túto otázku odpovedalo menej respondentov<br />
ako bolo do výskumného sledovania zahrnutých. Odpovede máme od<br />
613 dievčat a 434 chlapcov.<br />
Dievčatá (obrázok 39) sú vo väčšine prípadov spokojné s obsahom,<br />
ktorý je do vyučovacích hodín telesnej a športovej výchovy zaradený, čo<br />
vyjadrili odpoveďou, že im nič nechýba (30,4 % opýtaných). 9,46 percentám<br />
žiačok chýba na telesnej a športovej výchove plávanie. Požiadavka na<br />
dobrú náladu na vyučovaní (7,2 %) môže do istej miery poukazovať na to,<br />
že hodiny telesnej a športovej výchovy sú stále viac zamerané na výkon,<br />
než na zážitok, o čom svedčí i požiadavka na zaradenie zumby, hudby<br />
a tanca do vyučovania. Takúto požiadavku vyslovilo spolu 10,4 % dievčat.<br />
Na jednej strane je potešiteľné, že v odpovediach sa objavila požiadavka<br />
na viac hodín telesnej a športovej výchovy, ale na druhej strane je to iba<br />
Rad1
u veľmi malého počtu žiačok (iba u 1,96 %). Zároveň sa treba zamyslieť<br />
nad odpoveďou, že spolužiačky majú malý záujem o aktivitu na vyučovacej<br />
hodine. Toto tvrdenie sa objavilo v 2,6 % odpovedí.<br />
200<br />
180<br />
160<br />
140<br />
120<br />
100<br />
80<br />
60<br />
40<br />
20<br />
0<br />
Nič všetko je OK<br />
182<br />
58<br />
44<br />
Plávanie<br />
Motivácia (dobrá nálada, zábava)<br />
Zumba<br />
25 25 24 21 21 18 16 15 14<br />
Viac športových hier<br />
Volejbal<br />
Futbal<br />
– 72 –<br />
Hudba<br />
Tanec<br />
Záujem spolužiakov o aktivitu ..<br />
Posilňovanie<br />
Kvalitné vybavenie<br />
Obrázok 39 Frekvencia činností chýbajúcich dievčatám na hodinách<br />
telesnej a športovej výchovy<br />
Tak ako dievčatám, ani chlapcom (obrázok 40) na hodinách telesnej<br />
a športovej výchovy z hľadiska obsahu nič nechýba. Takto sa vyjadrilo 34,6<br />
% opýtaných. Na rozdiel od dievčat však vyšší počet chlapcov požaduje<br />
viac hodín telesnej a športovej výchovy (8,5 %). Na ďalších miestach v poradí<br />
požiadaviek sa najčastejšie objavujú <strong>športové</strong> hry (futbal, basketbal,<br />
florbal) a tak ako u dievčat, ale iba niečo viac ako u 4% chlapcov chýba<br />
v obsahu plávanie (4,4 %). Znovu, ako v odpovediach na predošlú otázku,<br />
sa objavuje požiadavka na zaradenie posilňovania a gymnastiky do vyučovacích<br />
hodín. V súvislosti s chlapcami sa objavuje tiež požiadavka na<br />
pohlavie vyučujúceho. Chlapci, i keď iba v 2,3 % prípadov sa vyjadrili, že<br />
im na vyučovacej hodine chýba učiteľ – muž. Toto percento nepoukazuje<br />
na skutočný stav (v skupinách chlapcov, ktorých vyučuje učiteľka – žena<br />
to bude určite vyššie), pretože sme ho stanovili z celkového počtu respondentov,<br />
ale nevieme vyjadriť, koľko učiteľov mužov vyučuje chlapčenské<br />
skupiny.<br />
Naše výsledky týkajúce sa žiadaných pohybových činností na vyučovacej<br />
hodine sme tiež porovnali s výsledkami amerického súboru, ktorý<br />
prezentuje Ludviková (2010). Kým na uvedenej zahraničnej škole nebol<br />
ani jeden žiak, ktorý by nemal záujem o ďalšie činnosti, okrem vykonávaných<br />
na vyučovacích hodinách, z našich respondentov až viac ako 30<br />
percentám dievčat a viac než 34 percentám chlapcov na vyučovacích<br />
Rad1
160<br />
140<br />
120<br />
100<br />
80<br />
60<br />
40<br />
20<br />
0<br />
Nič všetko je O.K.<br />
150<br />
37<br />
Viac hodín telesnej výchovy<br />
28<br />
Futbal<br />
Kvalitné vybavenie<br />
22 21 19 16 16 15 11 10<br />
Basketbal<br />
Plávanie<br />
– 73 –<br />
Florbal<br />
Posilňovanie<br />
Gymnastika<br />
Spolupráca so spolužiakmi<br />
Učiteľ ( muž nie žena)<br />
Obrázok 40 Frekvencia činností chýbajúcich chlapcom na hodinách<br />
telesnej a športovej výchovy<br />
hodinách nechýba žiadna iná pohybová činnosť a sú s realizovaným obsahom<br />
spokojní.<br />
Získané výsledky môžeme zhrnúť nasledovne:<br />
• Z hľadiska spokojnosti s realizovaným obsahom predmetu telesná<br />
a športová výchova na základných a stredných školách môžeme konštatovať,<br />
že väčšiu spokojnosť s realizovaným obsahom vyjadrili žiaci<br />
(chlapci i dievčatá spolu) základných než žiaci (chlapci i dievčatá spolu)<br />
stredných škôl.<br />
• Obdobne skupina chlapcov základných škôl je s realizovaným obsahom<br />
spokojnejšia než skupina chlapcov na stredných školách. U dievčat<br />
sú výsledky totožné.<br />
• Z hľadiska intersexuálnych rozdielov sú spokojnejší s realizovaným<br />
obsahom chlapci než dievčatá.<br />
• Chlapci základných škôl vyjadrili vyššiu spokojnosť s realizovaným<br />
obsahom než dievčatá a na stredných školách sú rovnako spokojnejší<br />
s obsahom vyučovania chlapci než dievčatá.<br />
• Podľa získaných výsledkov o obľúbenosti jednotlivých činností by<br />
dievčatá sledovaného súboru chceli častejšie hrať rôzne <strong>športové</strong> hry,<br />
o čom svedčí poradie piatich najžiadanejších činností na hodine telesnej<br />
a športovej výchovy. Všetkých päť činností tvorili <strong>športové</strong> hry.<br />
Na prvom mieste je to volejbal, potom loptové hry bez konkretizácie,<br />
vybíjaná, basketbal a futbal.<br />
• Chlapci sledovaného súboru by tiež radi častejšie hrali <strong>športové</strong> hry<br />
v poradí futbal, florbal, volejbal, basketbal. Ako piata v poradí je gymnastika,<br />
konkrétne saltá.<br />
Rad1
• Na základe odpovedí žiakov 30,7 % nechýba hodinách telesnej<br />
a športovej výchovy dievčatám nič. Ostatným dievčatám na hodine<br />
telesnej a športovej výchovy chýba plávanie a ďalej zumba, viac športových<br />
hier, hudba a tanec. Iba o niečo viac ako 2 % z opýtaných<br />
dievčat chýba viac telesnej výchovy.<br />
• Chlapci sa ešte vo väčšej miere než dievčatá vyjadrili, že im na hodinách<br />
telesnej a športovej výchovy nič nechýba. Na rozdiel od dievčat<br />
však až 8,5 % chlapcov požaduje viac hodín telesnej výchovy. Ďalej<br />
sú to <strong>športové</strong> hry a kvalitné vybavenie. Chlapci sa vyjadrili i k pohlaviu<br />
učiteľa a chýba im na vyučovacej hodine učiteľ muž.<br />
Z uvedeného vyplývajú niektoré požiadavky na obsah vyučovacích<br />
hodín telesnej a športovej výchovy. Pri rešpektovaní štátneho vzdelávacieho<br />
programu a podmienok školy odporúčame zaradiť do ročných plánov<br />
učiva činnosti, ktoré vychádzajú zo záujmov žiakov ako sú plávanie, viac<br />
športových hier, u chlapcov najviac cvičenie v posilňovni a akrobatické cvičenia<br />
(saltá) a u dievčat tance (zumba).<br />
– 74 –
7 Preferencie športových aktivít pre obsah<br />
telesnej a športovej výchovy<br />
Analýza výsledkov výskumu zameraných na zistenie aktuálnych preferencií<br />
telovýchovných a športových aktivít priniesla viaceré zaujímavé<br />
poznatky o preferenciách školákov.<br />
Preferencie žiakov II. stupňa základných škôl<br />
V skupine individuálnych športových aktivít u chlapcov jednoznačne<br />
najpopulárnejšia je cyklistika (757 bodov), nasleduje tenis a stolný tenis,<br />
plávanie, streľba a korčuľovanie (zimné aj in-line) (tabuľka 20).<br />
Tabuľka 20 Preferencie chlapcov v skupine individuálnych športových<br />
aktivít<br />
Por. Individuálne športy Body<br />
1. Cyklistika 757<br />
2. Tenis a stolný tenis 602<br />
3. Plávanie 575<br />
4. Streľba 522<br />
5. Korčuľovanie (aj in-line) 461<br />
V druhej skupine najpopulárnejšími spomedzi kolektívnych športov<br />
sú futbal (aj futsal) (1117 b.), nasledujú florbal (aj hokejbal), basketbal,<br />
ľadový hokej (aj in-line hokej) a prekvapujúco aj vybíjaná, ktorá preskočila<br />
aj typický šport hádzanú. (tabuľka 21)<br />
Tabuľka 21 Preferencie chlapcov v skupine kolektívnych športov<br />
Por. Kolektívne športy Body<br />
1. Futbal (aj futsal) 1117<br />
2. Florbal (aj hokejbal) 938<br />
3. Basketbal 678<br />
4. Ľadový hokej (aj in-line 481<br />
5. Vybíjaná 418<br />
V skupine aktivít na rozvoj kondície zvíťazil beh (aj jogging) (963 b.),<br />
nasledovaný posilňovaním, kulturistikou, kondičnou chôdzou a jogou. Do<br />
popredia sa dostali aj zdravotné cvičenia s 272 bodmi. (tabuľka 22)<br />
– 75 –
Tabuľka 22 Preferencie chlapcov v skupine kondičných aktivít<br />
Por. Kondičné aktivity Body<br />
1. Beh (aj jogging) 963<br />
2. Posilňovanie 842<br />
3. Kulturistika 486<br />
4. Kondičná chôdza 341<br />
5. Joga 315<br />
Medzi najobľúbenejšie <strong>športové</strong> aktivity vo vode patria podľa školákov<br />
na ZŠ skoky do vody (1235 b.), plávanie s plutvami, cvičenie vo vode<br />
a tiež zdravotné plávanie (tabuľka 23)<br />
Tabuľka 23 Preferencie chlapcov v skupine aktivít vo vode<br />
Por. Aktivity vo vode Body<br />
1. Skoky do vody 1235<br />
2. Plávanie s plutvami 1085<br />
3. Cvičenie vo vode 730<br />
4. Zdravotné plávanie 635<br />
Pohybové aktivity v prírode potvrdili trend výberu: cykloturistika (649<br />
b.), korčuľovanie (aj in-line), snowboarding, akrobatické lyžovanie a zjazdové<br />
lyžovanie. Prekvapuje skutočnosť, že snowboarding preskočil svojou<br />
popularitou aj zjazdové lyžovanie. Do popredia záujmu žiakov už na základnej<br />
škole sa dostávajú adrenalínové športy ako napr. lezenie po skalách<br />
(291 b.) a bungee jumping (341 b.) (tabuľka 24)<br />
Tabuľka 24 Preferencie chlapcov v skupine športových aktivít v prírode<br />
Por. Aktivity v prírode Body<br />
1. Cykloturistika 649<br />
2. Korčuľovanie (aj in-line) 574<br />
3. Snowboarding 445<br />
4. Akrobatické lyžovanie 373<br />
5. Zjazdové lyžovanie 343<br />
V skupine bojových umení sa medzi 5 najpopulárnejších zaradili box<br />
(863 b.), kung-fu, karate, kick-box a zápas (tabulka 25).<br />
Najpopulárnejšími rytmickými a tanečnými aktivitami sú bojové<br />
tance (capoeira) (801 b.), moderné tance (breakdance), rock´n´roll a latinsko-americké<br />
tance (tabuľka 26).<br />
– 76 –
Tabuľka 25 Preferencie chlapcov v skupine bojových umení<br />
Por. Bojové umenia Body<br />
1. Box 863<br />
2. Kung-fu 750<br />
3. Karate 687<br />
4. Kick-box 509<br />
5. Zápas 499<br />
Tabuľka 26 Preferencie chlapcov v skupine rytmických a tanečných<br />
aktivít<br />
Por. Rytm. a tanečné aktivity Body<br />
1. Bojové tance (aj capoeira) 801<br />
2. Moderné tance 696<br />
3. Rosk´n´roll 588<br />
4. Latinsko-americké tance 341<br />
Spomedzi všetkých skupín športových aktivít žiaci najčastejšie<br />
označili slovom populárne kolektívne športy (1133 b.), individuálne športy,<br />
potom kondičné aktivity, bojové športy a aktivity v prírode (tabuľka 27)<br />
Tabuľka 27 Preferencie chlapcov vo všetkých skupinách športových<br />
aktivít<br />
Por. Športy Body<br />
1. Kolektívne športy 1133<br />
2. Individuálne športy 909<br />
3. Kondičné aktivity 842<br />
4. Bojové športy 710<br />
5. Aktivity v prírode 615<br />
V skupine individuálnych športových aktivít u dievčat jednoznačne<br />
najpopulárnejšie je plávanie (927 b.), potom korčuľovanie (aj in-line),<br />
bedminton, tenis (aj stolný) a cyklistika. Atletika získala menšiu popularitu<br />
ako v minulosti menej praktizovaný bowling (tabuľka 28)<br />
Tabuľka 28 Preferencie dievčat v skupine individuálnych športových<br />
aktivít<br />
Por. Individuálne športy Body<br />
1. Plávanie 927<br />
2. Korčuľovanie (aj in-line) 799<br />
3. Bedminton 637<br />
4. Tenis (aj stolný) 552<br />
5. Cyklistika 510<br />
– 77 –
Dievčatá spomedzi kolektívnych športov vybrali do popredia vybíjanú<br />
(913 b.), volejbal, futbal (aj futsal), basketbal a hádzanú (tabuľka 29).<br />
Tabuľka 29 Preferencie dievčat v skupine kolektívnych športov<br />
Por. Kolektívne športy Body<br />
1. Vybíjaná 913<br />
2. Volejbal 773<br />
3. Futbal (aj futsal) 716<br />
4. Basketbal 638<br />
5. Hádzaná 598<br />
Medzi 5 najpopulárnejších kondičných aktivít sa zaradili tieto: s prevahou<br />
zumba (1200 b.), aerobik, beh (aj jogging), posilňovacie cvičenia<br />
a joga. Prekvapuje záujem o beh aj jogu, ktorej zaradenie do programu<br />
hodín telesnej výchovy bolo v minulosti problematické (tabuľka 30).<br />
Tabuľka 30 Preferencie dievčat v skupine kondičných aktivít<br />
Por. Kondičné aktivity Body<br />
1. Zumba 1200<br />
2. Aerobik 691<br />
3. Beh (aj jogging) 667<br />
4. Posilňovacie cvičenia 602<br />
5. Joga 545<br />
Najčastejšie vysoko hodnotené aktivity vo vode sú podľa dievčat:<br />
plávanie s plutvami (1142 b.), cvičenie vo vode, skoky do vody a zdravotné<br />
plávanie (tabuľka 31).<br />
Tabuľka 31 Preferencie dievčat v skupine aktivít vo vode<br />
Por. Aktivity vo vode Body<br />
1. Plávanie s plutvami 1142<br />
2. Cvičenie vo vode 1065<br />
3. Skoky do vody 993<br />
4. Zdravotné plávanie 657<br />
Tabuľka 32 Preferencie dievčat v skupine športových aktivít v prírode<br />
Por. Aktivity v prírode Body<br />
1. Korčuľovanie (aj in-line) 912<br />
2. Jazda na koni 825<br />
3. Bungee jumping 421<br />
4. Snowboarding 403<br />
5. Lezenie 359<br />
– 78 –
Spomedzi pohybových aktivít v prírode sú to korčuľovanie (aj in-line)<br />
(912 b.), jazda na koni, bungee jumping, snowboarding a lezenie (tabuľka<br />
32). Podobne ako u chlapcov nastupuje trend záujmu o tzv. adrenalínové<br />
športy.<br />
Najpopulárnejšie bojové umenia sú: karate (956 b.), kung-fu, box,<br />
judo a aikido (tabuľka 33)<br />
Tabuľka 33 Preferencie dievčat v skupine bojových umení<br />
Por. Bojové umenia Body<br />
1. Karate 956<br />
2. Kung-fu 719<br />
3. Box 662<br />
4. Judo 577<br />
5. Aikido 345<br />
Medzi najobľúbenejšie rytmické a tanečné aktivity u dievčat patria:<br />
moderné tance (breakdance) (1134 b.), latinsko-americké tance a spoločenské<br />
tance (tabuľka 34).<br />
Tabuľka 34 Preferencie dievčat v skupine rytmických a tanečných aktivít<br />
Por. Rytm. a tanečné aktivity Body<br />
1. Moderné tance 1134<br />
2. Latinsko-americké tance 705<br />
3. Spoločenské tance 545<br />
Spomedzi všetkých skupín športových aktivít žiačky najčastejšie<br />
označili slovom populárne kolektívne športy (1075 b.), individuálne športy<br />
(798 b.), potom pohybové aktivity vo vode (780 b.), rytmické a tanečné<br />
aktivity (756 b.) a kondičné aktivity (671 b.). (tabuľka 35).<br />
Tabuľka 35 Preferencie dievčat vo všetkých skupinách športových<br />
aktivít<br />
Por. Športy Body<br />
1. Kolektívne športy 1075<br />
2. Individuálne športy 798<br />
3. Pohybové aktivity vo vode 780<br />
4. Rytmické a tanečné aktivity 756<br />
5. Kondičné aktivity 671<br />
– 79 –
Porovnanie preferencií chlapcov a dievčat základných škôl<br />
V prvej skupine športových aktivít sa medzi prvých 5 najpreferovanejších<br />
dostali u oboch pohlaví cyklistika, plávanie, korčuľovanie a tenis (aj<br />
stolný). U dievčat získal popularitu aj bedminton, ktorý však u chlapcov<br />
dostal menej bodov ako atletika.<br />
V druhej skupine kolektívnych športov sú najpopulárnejšie u dievčat<br />
vybíjaná a volejbal, u chlapcov futbal a florbal. Celkovo sa však priority na<br />
prvých 5 miestach u oboch pohlaví v podstate zhodujú.<br />
Celkom iné preferencie však ukazujú dievčatá oproti chlapcom, ktoré<br />
uviedli suverénne na prvom mieste zumbu, potom aerobik a beh (jogging).<br />
Prekvapil u nich záujem o posilňovanie. Chlapci naopak uprednostnili beh<br />
(jogging), posilňovanie, kulturistiku aj kondičnú chôdzu.<br />
Medzi tromi najpopulárnejšími aktivitami vo vode sú u oboch pohlaví<br />
v rôznom poradí plávanie s plutvami, skoky do vody a cvičenie vo vode.<br />
V tejto kategórii aktivít sú podstatne väčšie rozdiely ako u iných: chlapci<br />
dali na prvé miesta cykloturistiku, korčuľovanie a snowboarding, zatiaľ čo<br />
dievčatá korčuľovanie, jazdu na koni, adrenalínový bungee jumping, ktoré<br />
sa však nemôžu dostať do programu hodín telesnej a športovej výchovy.<br />
Karate, kung-fu a box sú spoločne pre obe pohlavia tri najpopulárnejšie<br />
bojové umenia, aj keď v rôznom poradí.<br />
Medzi tanečnými a rytmickými aktivitami u chlapcov prevažuje bojový<br />
charakter činnosti, zatiaľ čo u dievčat sú to moderné tance, latino a spoločenské<br />
tance. Posledne menované aktivity sa čoraz viac dostávajú do<br />
popredia záujmu mladých ľudí, čo je spoločensky žiaduce, nakoľko plnia<br />
viaceré ciele nielen v oblasti správneho držania tela, ale aj v oblasti výchovy<br />
a dodržiavania spoločenského bontónu.<br />
Kolektívne športy jednoznačne prevládajú u oboch pohlaví, dievčatá<br />
viac preferujú cvičenie vo vode, chlapci zase kondičné cvičenie.<br />
Preferencie žiakov stredných škôl<br />
V skupine individuálnych športových aktivít u chlapcov stredných<br />
škôl jednoznačne najpopulárnejšie je plávanie (892 b.), nasleduje<br />
tenis a stolný tenis, cyklistika, streľba a atletika (tabuľka 36).<br />
Tabuľka 36 Preferencie chlapcov v skupine individuálnych športov<br />
Por. Individuálne športy Body<br />
1. Plávanie 892<br />
2. Tenis (aj stolný) 602<br />
3. Cyklistika 589<br />
4. Streľba 504<br />
5. Atletika 477<br />
– 80 –
V druhej skupine najpopulárnejšími spomedzi kolektívnych športov<br />
sú futbal (aj futsal) (1238 b.), nasledujú florbal (aj hokejbal), volejbal, basketbal,<br />
ľadový hokej (aj in-line hokej) a prekvapujúco aj vybíjaná, ktorá<br />
preskočila aj typický šport hádzanú (tabuľka 37).<br />
Tabuľka 37 Preferencie chlapcov v skupine kolektívnych športov<br />
Por. Kolektívne športy Body<br />
1. Futbal (aj futsal) 1238<br />
2. Florbal (aj hokejbal) 941<br />
3. Volejbal 674<br />
4. Basketbal 661<br />
5. Ľadový hokej (aj in-line) 532<br />
V skupine kondičných aktivít zvíťazili posilňovacie cvičenia (1157<br />
b.), beh (aj jogging), nasledovaný kulturistikou , bodystylingom a kondičnou<br />
chôdzou (tabuľka 38).<br />
Tabuľka 38 Preferencie chlapcov v skupine kondičných aktivít<br />
Por. Kondičné aktivity Body<br />
1. Posilňovacie cvičenia 1157<br />
2. Beh (aj jogging) 978<br />
3. Kulturistika 840<br />
4. Bodystyling 464<br />
5. Kondičná chôdza 392<br />
Medzi najobľúbenejšie <strong>športové</strong> aktivity vo vode patria podľa stredoškolákov<br />
skoky do vody (1441 b.), plávanie s plutvami, zdravotné plávanie<br />
a cvičenie vo vode (tabuľka 39)<br />
Tabuľka 39 Preferencie chlapcov v skupine aktivít vo vode<br />
Por. Aktivity vo vode Body<br />
1. Skoky do vody 1441<br />
2. Plávanie s plutvami 1348<br />
3. Zdravotné plávanie 1002<br />
4. Cvičenie vo vode 891<br />
Pohybové aktivity v prírode potvrdili trend výberu: cykloturistika (649<br />
b.), korčuľovanie (aj in-line), snowboarding, zjazdové lyžovanie, bungee<br />
jumping, lezenie a akrobatické lyžovanie (tabuľka 40).<br />
– 81 –
Tabuľka 40 Preferencie chlapcov v skupine športových aktivít v prírode<br />
Por. Aktivity v prírode Body<br />
1. Cykloturistika 649<br />
2. Korčuľovanie (aj in-line) 592<br />
3. Snowboarding 520<br />
4. Zjazdové lyžovanie 496<br />
5. Bungee jumping 388<br />
6. Lezenie 375<br />
7. Akrobatické lyžovanie 374<br />
Prekvapuje skutočnosť, že snowboarding preskočil svojou popularitou<br />
aj zjazdové lyžovanie. Do popredia záujmu žiakov aj na strednej škole<br />
sa dostávajú adrenalínové športy ako napr. lezenie po skalách a bungee<br />
jumping.<br />
V skupine bojových umení sa medzi 5 najpopulárnejších zaradili box<br />
(1022 b.), kick-box, karate, kung-fu a aikido (tabuľka 41).<br />
Tabuľka 41 Preferencie chlapcov v skupine bojových umení<br />
Por. Bojové umenia Body<br />
1. Box 1022<br />
2. Kick-box 892<br />
3. Karate 810<br />
4. Kung-fu 626<br />
5. Aikido 545<br />
Najpopulárnejšími rytmickými a tanečnými aktivitami sú moderné<br />
tance (breakdance) (937 b.), bojové tance (capoeira), spoločenské tance,<br />
rock´n´roll a latinsko-americké tance (tabuľka 42). U stredoškolákov sme<br />
zaznamenali nárast popularity spoločenských tancov.<br />
Tabuľka 42 Preferencie chlapcov v skupine rytmických a tanečných<br />
aktivít<br />
Por. Rytm. a tanečné aktivity Body<br />
1. Moderné tance 937<br />
2. Bojové tance 907<br />
3. Spoločenské tance 671<br />
4. Rock´n´roll 658<br />
5. Latinsko-americké tance 549<br />
Spomedzi všetkých skupín športových aktivít žiaci najčastejšie<br />
označili slovom populárne kolektívne športy (1431 b.), individuálne športy<br />
– 82 –
(1182 b.), potom kondičné aktivity (997 b.), bojové športy (782 b.) a aktivity<br />
v prírode (746 b.) (tabuľka 43).<br />
Tabuľka 43 Preferencie chlapcov spomedzi všetkých skupín športových<br />
aktivít<br />
Por. Športy Body<br />
1. Kolektívne športy 1431<br />
2. Individuálne športy 1182<br />
3. Kondičné aktivity 997<br />
4. Bojové aktivity 782<br />
5. Aktivity v prírode 746<br />
V skupine individuálnych športových aktivít u dievčat stredných<br />
škôl jednoznačne najpopulárnejšie je plávanie (1266 b.), potom korčuľovanie<br />
(aj in-line), bedminton, tenis (aj stolný) a cyklistika spolu s bowlingom<br />
(tabuľka 44). Atletika získala menšiu popularitu ako v minulosti menej<br />
praktizovaný bowling.<br />
Tabuľka 44 Preferencie dievčat v skupine individuálnych športov<br />
Por. Individuálne športy Body<br />
1. Plávanie 1266<br />
2. Korčuľovanie (aj in-line) 1155<br />
3. Bedminton 1032<br />
4. Tenis (aj stolný) 890<br />
5. Cyklistika spolu s bowlingom 654<br />
Dievčatá spomedzi kolektívnych športov vybrali do popredia volejbal<br />
(1536 b.), vybíjanú, basketbal, futbal (aj futsal) a hádzanú (tabuľka 45).<br />
Tabuľka 45 Preferencie dievčat v skupine kolektívnych športov<br />
Por. Kolektívne športy Body<br />
1. Volejbal 1536<br />
2. Vybíjaná 1136<br />
3. Basketbal 899<br />
4. Futbal (aj futsal) 716<br />
5. Hádzaná 685<br />
Medzi 5 najpopulárnejších kondičných aktivít sa zaradili tieto: s prevahou<br />
zumba (1596 b.), aerobik, joga, posilňovacie cvičenia a beh (aj jogging)<br />
(tabuľka 46) Prekvapuje záujem o beh aj jogu, ktorej zaradenie do<br />
programu hodín telesnej výchovy bolo v minulosti problematické. Do popredia<br />
stredoškoláčky dali aj zdravotné cvičenie.<br />
– 83 –
Tabuľka 46 Preferencie dievčat v skupine kondičných aktivít<br />
Por. Kondičné aktivity Body<br />
1. Zumba 1596<br />
2. Aerobik 1218<br />
3. Joga 879<br />
4. Posilňovacie cvičenia 834<br />
5. Beh (aj jogging) 829<br />
Najčastejšie vysoko hodnotené aktivity vo vode sú podľa dievčat:<br />
cvičenie vo vode (1661 b.), skoky do vody, plávanie s plutvami a zdravotné<br />
plávanie (tabuľka 47).<br />
Tabuľka 47 Preferencie dievčat v skupine aktivít vo vode<br />
Por. Aktivity vo vode Body<br />
1. Cvičenie vo vode 1661<br />
2. Skoky do vody 1513<br />
3. Plávanie s plutvami 1432<br />
4. Zdravotné plávanie 1286<br />
Spomedzi pohybových aktivít v prírode sú to korčuľovanie (aj in-line)<br />
(1265 b.), jazda na koni, snowboarding, zjazdové lyžovanie a cykloturistika<br />
(tabuľka 48). Stúpajúci záujem stredoškoláčok je o tzv. adrenalínové športy<br />
ako je bungee jumping a lezenie. Trend záujmu o tieto športy je podobný<br />
ako u chlapcov.<br />
Tabuľka 48 Preferencie dievčat v skupine aktivít v prírode<br />
Por. Aktivity v prírode Body<br />
1. Korčuľovanie (aj in-line) 1265<br />
2. Jazda na koni 1102<br />
3. Snowboarding 636<br />
4. Zjazdové lyžovanie 558<br />
5. Cykloturistika 542<br />
6. Bungee jumping 489<br />
7. Lezenie 422<br />
Najpopulárnejšie bojové umenia sú: karate (1141 b.), box, kung-fu,<br />
kickbox a aikido (tabuľka 49).<br />
Medzi najobľúbenejšie rytmické a tanečné aktivity u dievčat patria:<br />
moderné tance (breakdance) (1459 b.), latinsko-americké tance a spoločenské<br />
tance (tabuľka 50).<br />
– 84 –
Tabuľka 49 Preferencie dievčat v skupine bojových umení<br />
Por. Bojové umenia Body<br />
1. Karate 1141<br />
2. Box 1072<br />
3. Kung-fu 794<br />
4. Kick-box 785<br />
5. Aikido 611<br />
Tabuľka 50 Preferencie dievčat v skupine rytmických a tanečných aktivít<br />
Por. Rytmické a tanečné aktivity Body<br />
1. Moderné tance 1459<br />
2. Latinsko-americké tance 1458<br />
3. Spoločenské tance 1058<br />
Spomedzi všetkých skupín športových aktivít stredoškoláčky najčastejšie<br />
označili slovom populárne kolektívne športy (1602 b.), individuálne<br />
športy, rytmické a tanečné aktivity, potom pohybové aktivity vo vode<br />
a kondičné aktivity (tabuľka 51).<br />
Tabuľka 51 Preferencie dievčat spomedzi všetkých skupín športových<br />
aktivít<br />
Por. Športy Body<br />
1. Kolektívne športy 1602<br />
2. Individuálne športy 1240<br />
3. Rytmické a tanečné aktivity 1141<br />
4. Pohybové aktivity vo vode 1030<br />
5. Kondičné aktivity 975<br />
Porovnanie preferencií chlapcov a dievčat stredných škôl<br />
V prvej skupine športových aktivít sa medzi prvých 5 najfrekventovanjších<br />
dostali u oboch pohlaví cyklistika, plávanie a tenis (aj stolný). U dievčat<br />
získalo popularitu korčuľovanie a bedminton, ktorý však u chlapcov<br />
dostal menej bodov ako atletika.<br />
V skupine kolektívnych športov sú najpopulárnejšie u dievčat vybíjaná,<br />
volejbal a basketbal, u chlapcov futbal, florbal a volejbal. Celkovo sa<br />
však priority na prvých 5 miestach u oboch pohlaví v podstate zhodujú.<br />
Celkom iné preferencie však ukazujú dievčatá, ktoré uviedli suverénne<br />
na prvom mieste zumbu, potom aerobik a jogu. Prekvapil u nich záujem<br />
o posilňovanie a beh. Chlapci naopak uprednostnili posilňovanie, beh<br />
– 85 –
(jogging), kulturistiku, bodystyling aj kondičnú chôdzu, čím potvrdili skutočnosť,<br />
že stredoškoláci sa radi starajú o svoj výzor.<br />
Medzi tromi najpopulárnejšími aktivitami vo vode sú u oboch pohlaví<br />
v rôznom poradí plávanie s plutvami, skoky do vody, zdravotné plávanie<br />
a cvičenie vo vode.<br />
V kategórii aktivít vykonávaných v prírode sú podstatne väčšie rozdiely<br />
ako u iných: chlapci dali na prvé miesta cykloturistiku, korčuľovanie<br />
a snowboarding, zatiaľ čo dievčatá korčuľovanie, jazdu na koni (ktorá<br />
sa však nemôže dostať do programu hodín telesnej a športovej výchovy)<br />
a snowboarding.<br />
Karate, kung-fu, kick-box a box sú spoločne pre obe pohlavia štyri<br />
najpopulárnejšie bojové umenia, aj keď v rôznom poradí.<br />
Medzi tanečnými a rytmickými aktivitami u oboch pohlaví zvíťazili moderné<br />
tance, u chlapcov prevažuje ďalej bojový charakter činnosti (bojové<br />
tance) a spoločenské tance, zatiaľ čo u dievčat sú na druhom mieste latino<br />
a spoločenské tance. Posledne menované aktivity sa čoraz viac dostávajú<br />
do popredia záujmu mladých ľudí, čo je spoločensky žiaduce, nakoľko<br />
plnia viaceré ciele nielen v oblasti správneho držania tela, ale aj v oblasti<br />
výchovy a dodržiavania spoločenského bontónu.<br />
Kolektívne športy jednoznačne prevládajú u oboch pohlaví, dievčatá<br />
ďalej viac preferujú rytmické a tanečné cvičenia a cvičenie vo vode, chlapci<br />
zase kondičné cvičenie.<br />
Porovnanie preferencií chlapcov základných a stredných škôl<br />
V skupine individuálnych športových aktivít u chlapcov ZŠ jednoznačne<br />
najpopulárnejšia je cyklistika (757 bodov), zatiaľ čo na SŠ je to<br />
plávanie (892 b.). Na druhom mieste v rebríčku popularity sú tenis a stolný<br />
tenis. Na treťom mieste na ZŠ je plávanie, na SŠ je to cyklistika, potom<br />
spoločne u oboch typov škôl je to streľba, na ZŠ korčuľovanie (zimné aj<br />
in-line) a na SŠ atletika (tabuľka 52) .<br />
Tabuľka 52 Preferencie chlapcov v skupine individuálnych športov<br />
Por. Základná škola Body Por. Stredná škola Body<br />
1. Plávanie 892 1. Cyklistika 757<br />
2. Tenis (aj stolný) 602 2. Tenis a stolný tenis 602<br />
3. Cyklistika 589 3. Plávanie 575<br />
4. Streľba 504 4. Streľba 522<br />
5. Atletika 477 5. Korčuľovanie (aj in-line) 461<br />
V druhej skupine najpopulárnejšími spomedzi kolektívnych športov<br />
sú pre žiakov ZŠ aj SŠ futbal (aj futsal) (1117 resp. 1238 b.), nasledujú<br />
florbal (aj hokejbal), na ZŠ basketbal, na SŠ volejbal, nasledujú na ZŠ<br />
– 86 –
ľadový hokej (aj in-line hokej) a na SŠ basketbal. Prekvapujúco na oboch<br />
stupňoch škôl vybíjaná (418 resp. 431 b.) preskočila aj typický školský<br />
šport hádzanú (tabuľka 53).<br />
Tabuľka 53 Preferencie chlapcov v skupine kolektívnych športov<br />
Por. Základná škola Body Por. Stredná škola Body<br />
1. Futbal (aj futsal) 1238 1. Futbal (aj futsal) 1117<br />
2. Florbal (aj hokejbal) 941 2. Florbal (aj hokejbal) 938<br />
3. Volejbal 674 3. Basketbal 678<br />
4. Basketbal 661 4. Ľadový hokej (aj in-line) 481<br />
5. Ľadový hokej (aj in-line) 532 5. Vybíjaná 418<br />
V skupine kondičných aktivít u žiakov ZŠ zvíťazil beh (aj jogging)<br />
(963 b.), nasledovaný posilňovaním, kulturistikou, kondičnou chôdzou<br />
a jogou. U stredoškolákov medzi 5 najpopulárnejších kondičných aktivít<br />
patria posilňovacie cvičenia (1157 b.), beh (aj jogging), kulturistika, bodystyling<br />
a kondičná chôdza (tabuľka 54).<br />
Tabuľka 54 Preferencie chlapcov v skupine kondičných aktivít<br />
Por. Základná škola Body Por. Stredná škola Body<br />
1. Beh (aj jogging) 963 1. Posilňovacie cvičenia 1157<br />
2. Posilňovanie 842 2. Beh (aj jogging) 978<br />
3. Kulturistika 486 3. Kulturistika 840<br />
4. Kondičná chôdza 341 4. Bodystyling 464<br />
5. Joga 315 5. Kondičná chôdza 392<br />
Medzi najobľúbenejšie <strong>športové</strong> aktivity vo vode patria podľa školákov<br />
na ZŠ aj SŠ skoky do vody (1235 resp. 1441 b.), plávanie s plutvami,<br />
na ZŠ cvičenie vo vode a na SŠ zdravotné plávanie (tabuľka 55).<br />
Tabuľka 55 Preferencie chlapcov v skupine aktivít vo vode<br />
Por. Základná škola Body Por. Stredná škola Body<br />
1. Skoky do vody 1235 1. Skoky do vody 1441<br />
2. Plávanie s plutvami 1085 2. Plávanie s plutvami 1348<br />
3. Cvičenie vo vode 730 3. Zdravotné plávanie 1002<br />
4. Zdravotné plávanie 635 4. Cvičenie vo vode 891<br />
Pohybové aktivity v prírode potvrdili trend výberu: cykloturistika<br />
(zhodne po 649 b.), korčuľovanie (aj in-line), snowboarding). Prekvapili<br />
aj preferencie adrenalínových športov ako akrobatické lyžovanie, bungee<br />
jumping, lezenie a akrobatické lyžovanie (tabuľka 56).<br />
– 87 –
Tabuľka 56 Preferencie chlapcov v skupine športových aktivít v prírode<br />
Por. Základná škola Body Por. Stredná škola Body<br />
1. Cykloturistika 649 1. Cykloturistika 649<br />
2. Korčuľovanie (aj in-line) 574 2. Korčuľovanie (aj in-line) 592<br />
3. Snowboarding 445 3. Snowboarding 520<br />
4. Akrobatické lyžovanie 373 4. Zjazdové lyžovanie 496<br />
5. Zjazdové lyžovanie 343 5. Bungee jumping 388<br />
6. Lezenie 375<br />
7. Akrobatické lyžovanie 374<br />
V skupine bojových umení sa medzi 5 najpopulárnejších zaradili na<br />
ZŠ aj SŠ zhodne box (863 resp. 1022 b.), na druhom mieste na ZŠ kung-<br />
-fu, na SŠ kick-box, potom na oboch stupňoch škôl karate, na 4. mieste<br />
na ZŠ kick-box a na SŠ kung-fu (tabuľka 57).<br />
Tabuľka 57 Preferencie chlapcov v skupine bojových umení<br />
Por. Základná škola Body Por. Stredná škola Body<br />
1. Box 863 1. Box 1022<br />
2. Kung-fu 750 2. Kick-box 892<br />
3. Karate 687 3. Karate 810<br />
4. Kick-box 509 4. Kung-fu 626<br />
5. Zápas 499 5. Aikido 545<br />
Najpopulárnejšími rytmickými a tanečnými aktivitami na ZŠ sú bojové<br />
tance (capoeira) (801 b.), moderné tance (breakdance), rock´n´roll<br />
a latinsko-americké tance, na SŠ sú to na 1. mieste moderné tance (breakdance)<br />
(937 b.), bojové tance (capoeira), spoločenské tance, rock´n´roll<br />
a latinsko-americké tance (tabuľka 58). U stredoškolákov sme zaznamenali<br />
nárast popularity spoločenských tancov v porovnaní so stavom na ZŠ.<br />
Tabuľka 58 Preferencie chlapcov v skupine rytmických a tanečných<br />
aktivít<br />
Por. Základná škola Body Por. Stredná škola Body<br />
1. Bojové tance (aj capoeira) 801 1. Moderné tance 937<br />
2. Moderné tance 696 2. Bojové tance 907<br />
3. Rosk´n´roll 588 3. Spoločenské tance 671<br />
4. Latinsko-americké tance 341 4. Rock´n´roll 658<br />
5. Latinsko-americké tance 549<br />
Spomedzi všetkých skupín športových aktivít žiaci najčastejšie<br />
označili slovom populárne kolektívne športy (1133 resp. 1431 b.), indivi-<br />
– 88 –
duálne športy, potom kondičné aktivity, bojové športy a aktivity v prírode<br />
(tabuľka. 59)<br />
Tabuľka 59 Preferencie chlapcov spomedzi všetkých skupín športových<br />
aktivít<br />
Por. Základná škola Body Por. Stredná škola Body<br />
1. Kolektívne športy 1133 1. Kolektívne športy 1431<br />
2. Individuálne športy 909 2. Individuálne športy 1182<br />
3. Kondičné aktivity 842 3. Kondičné aktivity 997<br />
4. Bojové športy 710 4. Bojové aktivity 782<br />
5. Aktivity v prírode 615 5. Aktivity v prírode 746<br />
Porovnanie preferencií dievčat základných a stredných škôl<br />
V skupine individuálnych športových aktivít u dievčat jednoznačne<br />
najpopulárnejšie je plávanie (927 resp. 1266 b.), potom korčuľovanie<br />
(aj in-line), bedminton, tenis (aj stolný) a cyklistika (tabuľka 60). Atletika<br />
získala menšiu popularitu ako v minulosti<br />
Tabuľka 60 Preferencie dievčat v skupine individuálnych športov<br />
Por. Základná škola Body Por. Stredná škola Body<br />
1. Plávanie 927 1. Plávanie 1266<br />
2. Korčuľovanie (aj in-line) 799 2. Korčuľovanie (aj in-line) 1155<br />
3. Bedminton 637 3. Bedminton 1032<br />
4. Tenis (aj stolný) 552 4. Tenis (aj stolný) 890<br />
5. Cyklistika 510 5. Cyklistika spolu<br />
s bowlingom<br />
654<br />
Dievčatá spomedzi kolektívnych športov vybrali do popredia na ZŠ<br />
vybíjanú (913 b.), na SŠ volejbal (1536 b.), na druhom mieste na ZŠ<br />
volejbal, na SŠ vybíjanú, na ZŠ futbal (aj futsal), na SŠ basketbal, a na<br />
4. Mieste na ZŠ basketbal, na SŠ futbal (aj futsal) a 5. miesto obsadil typický<br />
školský šport hádzaná (tabuľka 61).<br />
Tabuľka 61 Preferencie dievčat v skupine kolektívnych športov<br />
Por. Základná škola Body Por. Stredná škola Body<br />
1. Vybíjaná 913 1. Volejbal 1536<br />
2. Volejbal 773 2. Vybíjaná 1136<br />
3. Futbal (aj futsal) 716 3. Basketbal 899<br />
4. Basketbal 638 4. Futbal (aj futsal) 716<br />
5. Hádzaná 598 5. Hádzaná 685<br />
– 89 –
Medzi 5 najpopulárnejších kondičných aktivít sa zaradili tieto: s prevahou<br />
zumba (1200 resp. 1596 b.), aerobik, na ZŠ beh (aj jogging), zatiaľ<br />
čo na SŠ tretie miesto obsadila joga, potom na 4. mieste zhodne sú posilňovacie<br />
cvičenia, na 5. mieste na ZŠ skončila joga na SŠ beh (aj jogging)<br />
(tabuľka 62). Prekvapuje záujem o beh aj jogu, ktorej zaradenie do programu<br />
hodín telesnej výchovy bolo v minulosti problematické. Stredoškoláčky<br />
posunuli do popredia tiež zdravotné cvičenie.<br />
Tabuľka 62 Preferencie dievčat v skupine kondičných aktivít<br />
Por. Základná škola Body Por. Stredná škola Body<br />
1. Zumba 1200 1. Zumba 1596<br />
2. Aerobik 691 2. Aerobik 1218<br />
3. Beh (aj jogging) 667 3. Joga 879<br />
4. Posilňovacie cvičenia 602 4. Posilňovacie cvičenia 834<br />
5. Joga 545 5. Beh (aj jogging) 829<br />
Najčastejšie vysoko hodnotené aktivity vo vode sú podľa dievčat<br />
zo ZŠ: plávanie s plutvami (1142 b.), cvičenie vo vode, skoky do vody a<br />
zdravotné plávanie. Na SŠ je poradie medzi 3 najpopulárnejšími aktivitami<br />
opačné: cvičenie vo vode (1661 b.), skoky do vody, plávanie s plutvami.<br />
Zdravotné plávanie získalo tiež prekvapivo dosť vysoký počet hlasov (tabuľka<br />
63).<br />
Tabuľka 63 Preferencie dievčat v skupine aktivít vo vode<br />
Por. Základná škola Body Por. Stredná škola Body<br />
1. Plávanie s plutvami 1142 1. Cvičenie vo vode 1661<br />
2. Cvičenie vo vode 1065 2. Skoky do vody 1513<br />
3. Skoky do vody 993 3. Plávanie s plutvami 1432<br />
4. Zdravotné plávanie 657 4. Zdravotné plávanie 1286<br />
Spomedzi pohybových aktivít v prírode sú u žiakov oboch stupňov<br />
škôl najpopulárnejšie korčuľovanie (aj in-line) (912 resp. 1265 b.), jazda<br />
na koni, na ZŠ je na treťom mieste bungee jumping, zatiaľ čo na SŠ je<br />
to snowboarding. Podobne ako u chlapcov nastupuje trend záujmu o tzv.<br />
adrenalínové športy ako je bungee jumping a lezenie (tabuľka 64).<br />
Najpopulárnejšie bojové umenia sú: na prvom mieste u oboch typoch<br />
škôl karate (956 resp. 1141 b.), potom na ZŠ kung-fu, na SŠ box, na<br />
3. mieste na ZŠ je to box, zatiaľ čo na SŠ je to kung-fu. Na ZŠ nasledujú<br />
judo a aikido, na SŠ kickbox a aikido (tabuľka 65).<br />
Medzi najobľúbenejšie rytmické a tanečné aktivity u dievčat na<br />
oboch stupňoch škôl patria: moderné tance (breakdance) (1134 resp. 1459<br />
b.), latinsko-americké tance a spoločenské tance (tabuľka 66).<br />
– 90 –
Tabuľka 64 Preferencie dievčat v skupine aktivít v prírode<br />
Por. Základná škola Body Por. Stredná škola Body<br />
1. Korčuľovanie (aj inline) 912 1. Korčuľovanie (aj in-line) 1265<br />
2. Jazda na koni 825 2. Jazda na koni 1102<br />
3. Bungee jumping 421 3. Snowboarding 636<br />
4. Snowboarding 403 4. Zjazdové lyžovanie 558<br />
5. Lezenie 359 5. Cykloturistika 542<br />
6. Bungee jumping 489<br />
7. Lezenie 422<br />
Tabuľka 65 Preferencie dievčat v skupine bojových umení<br />
Por. Základná škola Body Por. Stredná škola Body<br />
1. Karate 956 1. Karate 1141<br />
2. Kung-fu 719 2. Box 1072<br />
3. Box 662 3. Kung-fu 794<br />
4. Judo 577 4. Kick-box 785<br />
5. Aikido 345 5. Aikido 611<br />
Tabuľka 66 Preferencie dievčat v skupine rytmických a tanečných aktivít<br />
Por. Základná škola Body Por. Stredná škola Body<br />
1. Moderné tance 1134 1. Moderné tance 1459<br />
2. Latinsko-americké tance 705 2. Latinsko-americké tance 1458<br />
3. Spoločenské tance 545 3. Spoločenské tance 1058<br />
Spomedzi všetkých skupín športových aktivít žiačky najčastejšie<br />
označili slovom populárne kolektívne športy (1075 resp. 1602 b.), individuálne<br />
športy, potom pohybové aktivity vo vode, rytmické a tanečné aktivity<br />
a kondičné aktivity (tabuľka 67)<br />
Tabuľka 67 Preferencie dievčat spomedzi všetkých skupín športových<br />
aktivít<br />
Por. Základná škola Body Por. Stredná škola Body<br />
1. Kolektívne športy 1075 1. Kolektívne športy 1602<br />
2. Individuálne športy 798 2. Individuálne športy 1240<br />
3. Pohybové aktivity 780 3. Rytmické a tanečné 1141<br />
vo vode<br />
aktivity<br />
4. Rytmické a tanečné 756 4. Pohybové aktivity 1030<br />
aktivity<br />
vo vode<br />
5. Kondičné aktivity 671 5. Kondičné aktivity 975<br />
– 91 –
Výskum, ktorý sme realizovali na vybraných základných a stredných<br />
školách, potvrdil predpoklady o preferenciách žiakov v oblasti pohybových<br />
aktivít.<br />
V skupine športových aktivít neboli zistené medzipohlavné rozdiely.<br />
Spomedzi kolektívnych športov najpopulárnejšie sú pre dievčatá vybíjaná<br />
a volejbal, pre chlapcov futbal a florbal. V individuálnych činnostiach však<br />
preukazujú dievčatá celkom iné preferencie. Na prvom mieste suverénne<br />
uviedli zumbu, potom aerobik a beh (jogging). Prekvapil u nich záujem<br />
o posilňovanie. Chlapci naopak uprednostnili beh (jogging), posilňovanie,<br />
kulturistiku aj kondičnú chôdzu. Medzi tromi najpopulárnejšími aktivitami<br />
vo vode sú u oboch pohlaví v rôznom poradí plávanie s plutvami, skoky do<br />
vody a cvičenie vo vode.<br />
V kategórii športových aktivít v prírode boli zistené podstatne väčšie<br />
rozdiely: chlapci dali na prvé miesta cykloturistiku, korčuľovanie a snowboarding,<br />
zatiaľ čo dievčatá korčuľovanie, jazdu na koni, adrenalínový bungee<br />
jumping, ktoré sa však nemôžu dostať do programu hodín telesnej<br />
a športovej výchovy. Karate, kung-fu a box sú spoločne pre obe pohlavia tri<br />
najpopulárnejšie bojové umenia, aj keď v rôznom poradí. Medzi tanečnými<br />
a rytmickými aktivitami u chlapcov prevažuje bojový charakter činnosti, zatiaľ<br />
čo u dievčat sú to moderné tance, latino a spoločenské tance. Posledne<br />
menované aktivity sa čoraz viac dostávajú do popredia záujmu mladých<br />
ľudí, čo je spoločensky žiaduce, nakoľko plnia viaceré ciele nielen v oblasti<br />
správneho držania tela, ale aj v oblasti výchovy a dodržiavania bontónu.<br />
Kolektívne športy jednoznačne prevládajú u oboch pohlaví, dievčatá viac<br />
preferujú cvičenie vo vode, chlapci zase kondičné cvičenie.<br />
Zistenia v našom prieskume sa čiastočne stotožňujú s našimi predchádzajúcimi<br />
výsledkami (Šimonek, 2006), ako aj výsledkami podobných<br />
prieskumov preferencií adolescentov v oblasti pohybových aktivít doma<br />
i v zahraničí (Frömel, K. et al., 1995 a 1999; Medeková, H., 1997). V porovnaní<br />
s predchádzajúcimi podobnými dotazníkovými prieskumami pribudli<br />
medzi najobľúbenejšími pohybovými aktivitami dievčat najmä (in-line) korčuľovanie,<br />
bedminton, cyklistika a snowboarding. Veľmi radi sa dievčatá<br />
venujú aj tanečným aktivitám rôznych žánrov. Podobne chlapci dnes radi<br />
využívajú bicykel a hrajú tenis (aj stolný). Naše výsledky v podstate korešpondujú<br />
aj s výsledkami zistenými Michalom - Nevolnou (2012), ktorí<br />
na vzorke 180 stredoškolákov z Lučenca potvrdil záujmové preferencie,<br />
ktoré sme zistili aj my. U dievčat vynikli najmä zumba, tae-bo, aerobik,<br />
cyklistika a plávanie. Chlapci z Lučenca majú najradšej basketbal, futbal,<br />
posilňovanie a lyžovanie. Toto tiež svedčí o tom, že pestrá paleta ponuky<br />
pohybových aktivít žiakom nielen na základnej škole, ale aj u stredoškolákov,<br />
môže pomôcť vzbudiť záujem žiakov o predmet telesná a športová<br />
výchova, ako aj o krúžkovú a športovú činnosť po vyučovaní.<br />
– 92 –
Naše zistenia môžu poslúžiť učiteľom na školách v lepšej orientácii sa<br />
na výber pohybových aktivít žiakov, ktoré uprednostňujú a učitelia môžu<br />
vyberať do školských vzdelávacích programov taký obsah, ktorý by bol<br />
pre adolescentov zaujímavý a podnetný, čím by sa mala zvýšiť ich motivácia<br />
pre aktívnu participáciu na hodinách telesnej a športovej výchovy.<br />
Naše nedávne zistenia smerovali totiž k tomu, že jednou z hlavných príčin<br />
nezáujmu žiakov a cvičenie na hodinách a aktívny pohyb je nezaujímavý<br />
a málo atraktívny obsah hodín telesná a športová výchova. Našou snahou<br />
je zmeniť tento negatívny postoj našej mládeže a je len na učiteľoch a ich<br />
pedagogickom majstrovstve a poznaní žiackych preferencií, ako dokážu<br />
nami predkladané výsledky a odporúčania využiť v praxi, najmä však pri<br />
plánovaní obsahu hodín telesnej a športovej výchovy.<br />
– 93 –
8 Príčiny nezáujmu a dôvody necvičenia žiakov<br />
na hodinách telesnej a športovej výchovy<br />
Riziká a nepriaznivé zdravotné dôsledky deficitu pohybovej aktivity sú<br />
dlhodobo v centre pozornosti vo výskumných prácach u nás aj v zahraničí.<br />
Vyvolané sú trendom znižovania pohybovej aktivity v populácii, ktorý<br />
sa týka aj mladej generácie. Potvrdzuje to celý rad poznatkov o náraste<br />
nadmernej telesnej hmotnosti a zvyšujúci sa výskyt obezity aj u detí a mládeže<br />
(Pařízková, 2000; Medeková - Šelingerová, 2004; Blair, 2007; Biddle<br />
a kol., 2009 a i.)<br />
Nedostatok pohybovej stimulácie z hľadiska zúženia množstva pestrých<br />
pohybových podnetov a nárast nadmerného statického zaťažovania<br />
predstavujú ďalšie rizikové faktory vzniku funkčných svalových porúch<br />
a chybného držania tela (Kováčová, 2004; Kanasová, 2006; Medeková,<br />
2009; Medeková - Bekö, 2009). Uvedený deficit pohybovej aktivity sa týka<br />
aj väčšiny našej školskej populácie. Prejavuje sa nepriaznivo v telesnom<br />
rozvoji a nedostatočnej telesnej zdatnosti (Šelingerová – Šelinger, 2008;<br />
Sedláček – Antala a kol. 2008). Pritom máme k dispozícii poznatky, ktoré<br />
poukazujú na významný vzťah pohybovej aktivity v detskom a mládežníckom<br />
veku s jej úrovňou v dospelosti (Kraut a kol. 2003). V tejto súvislosti<br />
predstavujú otázky podpory zdravia a hľadania účinných intervenčných<br />
postupov zameraných na zvýšenie pohybovej aktivity - hlavne detí a mládeže<br />
- stále aktuálny výskumný zámer (Peráčková, 2005, 2008; Pavlíkova,<br />
2006, 2010; Antala, 2009; Dobrý, 2008; Bebčáková a kol., 2010; Soos<br />
a kol. 2010).<br />
Závery uvedených výskumných sledovaní sa zhodujú v názoroch, že<br />
okrem adekvátnej výživy predstavuje primeraná pohybová aktivita nevyhnutnú<br />
podmienku zabezpečenia zdravého vývinu detí a mládeže, účinnú<br />
prevenciu vzniku celého radu neinfekčných ochorení. Nesporne patrí<br />
medzi prirodzený, najefektívnejší prostriedok pri zabezpečení optimálneho<br />
telesného rozvoja detí a mládeže, ich zdravého vývinu nielen v úrovni<br />
fyzického ale aj psychického a sociálneho zdravia. Okrem rodiny má pri<br />
plnení uvedených funkcií ťažiskovú úlohu škola.<br />
Na problematické plnenie jej cieľov opakovane upozorňujú mnohé<br />
štúdie, ktorých poznatky boli súčasťou medzinárodných aj národných<br />
projektov zameraných aj na skvalitnenie vzdelávania a v ich rámci na<br />
posilnenie pozície školskej telesnej výchovy pri napĺňaní jej špecifických<br />
cieľov v školskej populácii, vrátane zdravotne oslabených (Labudová<br />
a kol. 2003; Slezák, 2004 a i). Zásadný zlom v pozícii a prístupoch v školskej<br />
telesnej výchove umožnila kurikulárna transformácia vzdelávania na<br />
v Slovensku svojím vhodným legislatívnym rámcom, dominantne práve<br />
vo vzdelávacej oblasti „Zdravie a pohyb“ a obsahovým zameraním jej<br />
– 94 –
modulov. Otvoril sa tak širší priestor pre nové trendy výučby, aplikovateľné<br />
v reálnych podmienkach školy, s priorizáciou špecifík žiaka, jeho predpokladov<br />
a záujmov - pre účinnejšiu podporu zdravia aj v podmienkach<br />
povinnej telesnej a športovej výchovy (Antala, 2009; Antala – Labudová,<br />
2006, 2011).<br />
Jedným z predpokladov pre pozitívne ovplyvňovanie žiakov v školskom<br />
prostredí je aj rozsah času, v ktorom možno na žiaka pôsobiť, čo<br />
podporuje názory na zavedenie vyššej časovej dotácie hodín telesnej<br />
a športovej výchovy (Peráčková, 2005). Určitý podnet predstavujú aj poznatky<br />
širšie zameraného výskumu (Slezák, 2004) o počte necvičiacich<br />
(45,8% dievčat a 33,8% chlapcov) na druhom stupni ZŠ a neúčasti na<br />
hodinách telesnej a športovej výchovy zo zdravotných dôvodov. Počet<br />
necvičiacich zostáva zrejme naďalej problémom, ktorý by mala reforma<br />
vzdelávania „pohltiť“. Možno však súhlasiť so Šimonekom (2011), ktorý<br />
upozorňuje na problém bezmocnosti učiteľa ako dôsledku jeho znižujúceho<br />
sa vplyvu na žiaka, pri evidentných výhovorkách pasívnej účasti žiakov<br />
na hodinách telesnej a športovej výchovy.<br />
Uvedené práce predstavovali podnet pre postihnutie príčin ich nezáujmu<br />
na hodinách telesnej a športovej výchovy a odhaleniu subjektívnych<br />
pohnútok, ktoré vedú žiakov a študentov od aktívnej účasti – cvičiacich<br />
k pasívnemu alternujúcemu postu necvičiacich.<br />
Príčiny nezáujmu žiakov ZŠ na hodinách telesnej a športovej<br />
výchovy<br />
Z celého súboru žiakov ZŠ (obrázok 41) takmer dve tretiny medzi dominantné<br />
dôvody nezáujmu na hodine telesnej a športovej výchovy zaradili<br />
vlastnú pohodlnosť, s výrazne vyšším podielom u dievčat (40,8 %) ako<br />
u chlapcov (24 %). Z ďalších závažných dôvodov nezáujmu na hodinách<br />
telesnej a športovej výchovy respondenti uviedli neatraktívny obsah hodín<br />
– hodnotený podobne v súbore chlapcov (30,2%) a dievčat (28,8%). Medzi<br />
rovnako frekventovanými dôvodmi, pre ktoré telesná a športová výchova<br />
žiakov nebaví uviedla necelá štvrtina žiakov a 30% žiačok potrebu koncentrovania<br />
sa na nasledujúcu hodinu. Z analýzy odpovedí žiakov vyplýva,<br />
že nízky záujem na hodinách telesnej a športovej výchovy je podnietený aj<br />
podobným postojom spolužiakov (pätina súboru), ale aj zlej atmosféry na<br />
hodine telesnej a športovej výchovy, ktorú negatívne hodnotili viac chlapci<br />
(16,5%) ako dievčatá (12%). K zhoršenej atmosfére na hodinách telesnej<br />
a športovej výchovy môže prispievať aj nevhodný prístup učiteľa - uprednostňovaním<br />
motoricky lepšie disponovaných žiakov, čo ako dôvod nezáujmu<br />
viac deklarovali dievčatá (14,3%) ako chlapci (9,1%).<br />
– 95 –
Obrázok 41 Príčiny nezáujmu žiakov ZŠ na hodinách telesnej a športovej<br />
výchovy z hľadiska pohlavia<br />
Učiteľovi pripisovali ako príčinu ich nezáujmu na hodinách telesnej<br />
a športovej výchovy žiaci aj jeho neprimerané požiadavky na žiakov<br />
(10,7%). Z ďalších príčin, ktoré znižujú záujem žiakov, uviedli respondenti<br />
nezáživnosť vyučovania, ktorú viac ako príčinu uvádzali dievčatá (13%)<br />
ako chlapci (6,5%).<br />
Výsledky vzťahovej analýzy príčin nezáujmu na hodinách telesnej<br />
a športovej výchovy žiakov celého súboru z hľadiska športovania potvrdili<br />
signifikantné súvislosti, hoci vecne je zrejmá dominancia zhodných príčin<br />
ako pri súboroch triedených z hľadiska pohlavia (tabuľky 68 a 69).<br />
– 96 –
Tabuľka 68 Príčiny nezáujmu žiakov ZŠ na hodinách telesnej a športovej<br />
výchovy z hľadiska športovania (%)<br />
Príčiny nezáujmu<br />
športujú v ŠK<br />
(n – 335)<br />
– 97 –<br />
Rekreačne<br />
(n - 390)<br />
Nešportujú<br />
(n – 92)<br />
1 neaktraktívny obsah 30,7 29,5 25,0<br />
2 nezáujem učiteľa 6,6 4,4 1,1<br />
3 spôsob hodnotenia 9,0 11,3 4,3<br />
4 nadmerné požiadavky 7,5 12,3 17,4<br />
5 nechce sa mi 24,5 33,8 53,3<br />
6 nevhodný metod. postup 6,6 3,6 0,0<br />
7 nezáujem spolužiakov 25,1 20,5 9,8<br />
8 nezáživnosť vyučovania 8,1 11,5 8,7<br />
9 nevyhovujú podmienky 7,8 4,1 8,7<br />
10 zlá atmosféra<br />
uprednostňovanie<br />
14,3 16,2 6,5<br />
11 šikovnejších žiakov<br />
koncentrácia na<br />
9,0 13,1 15,2<br />
12 nasledujúcu hodinu 26,3 26,7 25,0<br />
13 iné 23,9 25,9 25,0<br />
Chi = 69,210** p < 0,01<br />
Tabuľka 69 Rozdiely medzi súbormi žiakov z hľadiska športovania<br />
Rozdiel medzi súbormi Chi - kvad. Sign.<br />
1 športujú - rekreačne 25,430* p < 0,05<br />
2 športujú - nešportujú 53,731** p < 0,01<br />
3 rekreačne - nešportujú 32,665** p < 0,01<br />
Na základe analýzy príčin nezáujmu oddelene v súboroch chlapcov<br />
a dievčat diferencovaných podľa ich športovej aktivity možno konštatovať,<br />
že v príčinách sa preukázali výraznejšie rozdiely v súboroch chlapcov<br />
(tabuľky 70 a 71 ).<br />
Kým u týchto sme signifikantné súvislosti zistili tak medzi súbormi<br />
športujúcich výkonnostne, či rekreačne a nešportujúcimi, u dievčat sa uvedené<br />
súvislosti - ako významné - potvrdili len medzi športujúcimi v športových<br />
kluboch a nešportujúcimi (tabuľky 72 a 73). Hoci podľa očakávania<br />
najvyššie percento pohodlnosti (52,2% - 54,3%) sme zistili v súboroch<br />
nešportujúcich žiakov, za závažné možno považovať zistenie, že v oboch<br />
súboroch aj výkonnostne športujúci – chlapci (19,9%) a dievčatá (32,8%)<br />
priznali vlastnú pohodlnosť, lenivosť („nechce sa mi“) ako príčinu ich nezáujmu<br />
na hodinách telesnej a športovej výchovy.
Tabuľka 70 Príčiny nezáujmu chlapcov ZŠ na hodinách telesnej<br />
a športovej výchovy z hľadiska športovania (%)<br />
Príčiny nezáujmu<br />
športujú v ŠK<br />
( n-216)<br />
– 98 –<br />
Rekreačne<br />
(n – 155)<br />
Nešportujú<br />
(n – 46)<br />
1 neaktraktívny obsah 30,6 32,3 21,7<br />
2 nezáujem učiteľa 7,9 4,5 0,0<br />
3 spôsob hodnotenia 8,3 12,3 2,2<br />
4 nadmerné požiadavky 6,9 14,2 17,4<br />
5 nechce sa mi 19,9 21,3 52,2<br />
6 nevhodný metod. postup 6,5 4,5 0,0<br />
7 nezáujem spolužiakov 24,1 25,2 6,5<br />
8 nezáživnosť vyučovania 6,0 6,5 8,7<br />
9 nevyhovujú podmienky 10,6 4,5 4,3<br />
10 zlá atmosféra<br />
uprednostňovanie<br />
16,7 18,7 8,7<br />
11 šikovnejších žiakov<br />
koncentrácia na nasledujúcu<br />
7,4 11,6 8,7<br />
12<br />
hodinu 24,1 21,3 21,7<br />
13 iné 24,5 27,7 21,7<br />
Chi = 55,714** p < 0,01<br />
Tabuľka 71 Rozdiely medzi súbormi žiakov z hľadiska športovania<br />
Rozdiel medzi súbormi Chi - kvad. Sign.<br />
1 športujú - rekreačne 14,715<br />
2 športujú - nešportujú 41,247** p < 0,01<br />
3 rekreačne - nešportujú 31,450** p < 0,01<br />
Ďalšie výsledky kumulácie odpovedí o príčinách nezáujmu na hodinách<br />
telesnej a športovej výchovy poukazujú na určitú vecnú zhodu medzi<br />
súbormi z hľadiska športovania, keď medzi dominantnými príčinami žiaci<br />
uviedli okrem spomenutých – neatraktívny obsah hodín a koncentráciu na<br />
nasledujúcu vyučovaciu hodinu. Nezáujem ostatných spolužiakov ako príčinu<br />
vlastného nezáujmu viac deklarovali športujúci, hlavne dievčatá. Aktivizácia<br />
nešportujúcich dievčat - v kontexte deklarovaných príčin nezáujmu,<br />
by okrem spomenutých, mala byť zameraná i na odstránenie preferencie<br />
motoricky lepšie disponovaných žiačok a na adekvátne požiadavky, ktoré<br />
ako neprimerané a nadmerné viac deklarovali nešportujúce dievčatá. Výsledky<br />
dokumentujú, že priestor pre zvýšenie záujmu na hodinách telesnej<br />
a športovej výchovy sa ukazuje v pôsobení učiteľa orientáciou na zvýšenie<br />
atraktivity hodín telesnej a športovej výchovy.
Tabuľka 72 Príčiny nezáujmu dievčat ZŠ na hodinách telesnej a športovej<br />
výchovy z hľadiska zapojenia do športu (%)<br />
Príčiny nezáujmu<br />
Športujú v ŠK<br />
(n – 119)<br />
– 99 –<br />
Rekreačne<br />
(n – 235)<br />
Nešportujú<br />
(n – 46)<br />
1 neaktraktívny obsah 31,1 27,7 28,3<br />
2 nezáujem učiteľa 4,2 4,3 2,2<br />
3 spôsob hodnotenia 10,1 10,6 6,5<br />
4 nadmerné požiadavky 8,4 11,1 17,4<br />
5 nechce sa mi 32,8 42,1 54,3<br />
6 nevhodný metod. postup 6,7 3,0 0,0<br />
7 nezáujem spolužiakov 26,9 17,4 13,0<br />
8 nezáživnosť vyučovania 11,8 14,9 8,7<br />
9 nevyhovujú podmienky 2,5 3,8 13,0<br />
10 zlá atmosféra<br />
uprednostňovanie<br />
10,1 14,5 4,3<br />
11 šikovnejších žiakov<br />
koncentrácia na<br />
11,8 14,0 21,7<br />
12 nasledujúcu hodinu 30,3 30,2 28,3<br />
13 iné 22,7 24,7 28,3<br />
Chi = 33,288(*) p < 0,10<br />
Tabuľka 73 Rozdiely medzi súbormi žiakov z hľadiska športovania<br />
Rozdiel medzi súbormi Chi - kvad. Sign.<br />
1 športujú - rekreačne 11,122<br />
2 športujú - nešportujú 23,050* p < 0,05<br />
3 rekreačne - nešportujú 16,959<br />
Príčiny nezáujmu žiakov stredných škôl na hodinách telesnej a<br />
športovej výchovy<br />
Analýza príčin, ktoré stredoškoláci celého súboru deklarovali bez<br />
ohľadu na pohlavie preukázala, že príčiny nezáujmu žiaci SŠ prisudzujú<br />
nielen vlastnej pohodlnosti, lenivosti. Na základe vyjadrení respondentov<br />
určitý nevyužitý potenciál využiteľný pre získanie záujmu, prípadne jeho<br />
zvýšenie medzi stredoškolákmi možno hľadať aj v zmenách ponuky obsahu<br />
hodín, zvýšením ich atraktívnosti, zážitkovosti.<br />
Získané výsledky za celý súbor dokumentujú, že značná časť prezentovaných<br />
príčin súvisela priamo s vnímaním pedagogického pôsobenia<br />
učiteľa na hodinách telesnej a športovej výchovy. Stredoškoláci kriticky
vnímajú nedostatok jeho záujmu (6,8%), neprimerané nároky, ktoré kladie<br />
na študentov (14,4%), nepriaznivú atmosféru na hodinách (9,4%), ako aj<br />
uprednostňovanie motoricky lepšie disponovaných spolužiakov.<br />
Rovnako, ako sme zistili v súbore žiakov ZŠ ,aj v referenčnom súbore<br />
žiakov SŠ vzťahová analýza potvrdila pohlavie ako diferenciačnú<br />
premennú príčin nezáujmu na hodinách telesnej a športovej výchovy na<br />
signifikantnej úrovni (obrázok 42). Za závažné možno považovať zistenie<br />
značnej zhody dominantných príčin nezáujmu medzi súborom žiakov ZŠ<br />
a stredoškolákmi.<br />
Z analýzy odpovedí celého súboru stredoškolákov sme medzi hlavnými<br />
príčinami ich nezáujmu na hodinách telesnej a športovej výchovy zistili rovnaké<br />
príčiny, no zároveň v porovnaní k žiakom ZŠ s vyšším frekvenčným výskytom.<br />
Obrázok 42 Príčiny nezáujmu žiakov SŠ na hodinách telesnej a športovej<br />
výchovy z hľadiska pohlavia<br />
– 100 –
Ako dominantné dôvody priznali stredoškoláci, rovnako ako žiaci ZŠ<br />
vlastnú pohodlnosť, s vyšším výskytom u dievčat (47,8%), ako u chlapcov<br />
(39,6%). Neatraktívny obsah hodín telesnej a športovej výchovy predstavuje<br />
dôvod, ktorý vyvoláva nezáujem výraznejšie u chlapcov (41,1%) než<br />
u dievčat (34,4%).<br />
Z ďalších príčin, stredoškoláci zhodne ako žiaci ZŠ deklarovali potrebu<br />
prípravy, koncentrácie na ďalšiu vyučovaciu hodinu, pritom viac dievčatá<br />
ako chlapci (46,2% - 30,3%). Z analýzy odpovedí vyplýva, že nezáujem<br />
o telesnú a športovú výchovu súvisí aj s nezáujmom ostatných spolužiakov,<br />
výraznejšie u chlapcov (27,5%), ako u dievčat (19,8%). Nezáživnosť<br />
vyučovania vyvoláva nezáujem pätiny súboru stredoškolákov. Podobne<br />
deklarovala pätina súboru dievčat ako dôvod ich nezáujmu - nadpriemerne<br />
požiadavky učiteľa na žiakov na hodinách telesnej a športovej výchovy.<br />
V porovnaní k mladším žiakom ZŠ boli uvedené príčiny deklarované<br />
vyšším podielom. Stredoškoláci však v porovnaní k žiakom základných<br />
škôl v menšej miere svoj nezáujem na hodinách telesnej a športovej výchovy<br />
zdôvodňovali zlou atmosférou na vyučovaní, nevhodným prístupom<br />
učiteľa alebo jeho nezáujmom a spôsobom ich hodnotenia.<br />
Tabuľka 74 Príčiny nezáujmu žiakov SŠ na hodinách telesnej a športovej<br />
výchovy z hľadiska športovania (%)<br />
Príčiny nezáujmu<br />
športujú v ŠK<br />
(n = 299)<br />
– 101 –<br />
Rekreačne<br />
(n = 667)<br />
Nešportujú<br />
(n = 164)<br />
1 neaktraktívny obsah 38,1 37,9 32,3<br />
2 nezáujem učiteľa 11,7 4,9 3,7<br />
3 spôsob hodnotenia 6,4 6,6 9,1<br />
4 nadmerné požiadavky 8,4 17,8 17,7<br />
5 nechce sa mi 35,5 44,7 59,8<br />
6 nevhod.metod.postup 7,0 3,6 3,7<br />
7 nezáujem spolužiakov 31,8 21,4 13,4<br />
8 nezáživnosťvyučovania 21,1 21,7 18,9<br />
9 nevyhovujú podmienky 10,7 9,9 7,9<br />
10 zlá atmosféra 9,7 9,4 10,4<br />
11<br />
uprednostňovanie<br />
šikovnejších žiakov<br />
5,0 6,9 4,3<br />
12<br />
koncentrácia na<br />
nasledujúcu hodinu<br />
35,5 42,1 37,2<br />
13 iné 8,4 10,9 9,1<br />
Chi = 77,508** p < 0,01
Po druhostupňovom triedení potvrdila vzťahová analýza významné<br />
súvislosti (p< 0,01) medzi príčinami nezáujmu stredoškolákov na hodinách<br />
telesnej a športovej výchovy z hľadiska ich športovej aktivity (tabuľky<br />
74 a 75).<br />
Tabuľka 75 Rozdiely medzi súbormi žiakov z hľadiska športovania<br />
Rozdiely medzi súbormi Chi - kvad. Sign.<br />
1 športujú - rekreačne 49,235** p < 0,01<br />
2 športujú - nešportujú 49,645** p < 0,01<br />
3 rekreačne - nešportujú 16,946<br />
Distribúcia odpovedí respondentov o príčinách nezáujmu na hodinách<br />
telesnej a športovej výchovy medzi súbormi z hľadiska ich športovej aktivity<br />
vykazuje signifikantné rozdiely v dominantných príčinách, pre ktoré<br />
hodiny študentov nebavia (tabuľky 74 – 79)<br />
Z vecných rozdielov sme zistili trend nárastu vlastnej pohodlnosti<br />
s nižšou úrovňou športovania. Z hľadiska pohlavia sú na nedostatočnú<br />
atraktivitu obsahu hodín telesnej a športovej výchovy v porovnaní k dievčatám<br />
vnímavejší športujúci chlapci, najviac rekreačne športujúci.<br />
Tabuľka 76 Príčiny nezáujmu chlapcov SŠ na hodinách telesnej<br />
a športovej výchovy z hľadiska športovania (%)<br />
P r í č i n y nezáujmu<br />
– 102 –<br />
Športujú<br />
(n =180)<br />
Rekreačne<br />
(n = 228)<br />
Nešportujú<br />
(n = 57)<br />
1 neatraktívny obsah hodín 40,0 43,0 36,8<br />
2 nezáujem učiteľa 8,9 8,8 3,5<br />
3 spôsob hodnotenia 1,7 6,1 8,8<br />
4 nadpriemerné .požiadavky 3,9 11,8 14,0<br />
5 nechce sa mi 33,9 39,9 56,1<br />
6 nevhodný metodický postup 6,7 4,8 3,5<br />
7 nezáujem ostatných spolužiakov 36,7 22,8 17,5<br />
8 nezáživnosť vyučovania 17,2 23,7 10,5<br />
9 nevyhovujúce podmienky 12,2 11,8 10,5<br />
10 zlá atmosféra 8,3 6,6 14,0<br />
11<br />
uprednostňovanie šikovných<br />
žiakov<br />
4,4 6,6 7,0<br />
12<br />
koncentrácia na nasledujúcu<br />
hodinu<br />
31,7 29,4 29,8<br />
13 iné 7,8 8,8 14,0<br />
Chi = 43,847** p < 0,01
Tabuľka 77 Rozdiely medzi súbormi žiakov z hľadiska športovania<br />
Rozdiel medzi súbormi Chi - kvad. Sign.<br />
1 športujú - rekreačne 24,123* p < 0,05<br />
2 športujú - nešportujú 30,381** p < 0,01<br />
3 rekreačne - nešportujú 14,404<br />
Prekvapujúcim je zistenie, že uvedenú príčinu uviedla aj viac ako tretina<br />
výkonnostne športujúcich, v súbore rekreačných športovcov viac ako<br />
dve pätiny. Najvyšší podiel vlastnej pohodlnosti („nechce sa mi“) ako<br />
príčinu nezáujmu sme zistili v súbore nešportujúcich stredoškolákov, tak<br />
chlapcov (56,1%), ako aj dievčat (61,7%).<br />
Výsledky vzťahovej analýzy dokumentujú signifikantné súvislosti medzi<br />
príčinami nezáujmu na hodinách telesnej a športovej výchovy z hľadiska<br />
pohlavia. Medzi dominantnými príčinami sme rovnako - ako u žiakov<br />
základných škôl - aj v referenčnom súbore stredoškolákov zistili neatraktívny<br />
obsah hodín, vlastnú pohodlnosť žiakov, potrebu koncentrácie na nasledujúcu<br />
vyučovaciu hodinu. a vplyvu nezáujmu ostatných spolužiakov.<br />
Stredoškoláci častejšie pripisujú svoj nezáujem nezáživnosti vyučovania,v<br />
porovnaní k žiakom ZŠ nižším frekvenčným výskytom - zlej atmosfére<br />
na hodine telesnej a športovej výchovy<br />
Tabuľka 78 Príčiny nezáujmu dievčat SŠ na hodinách telesnej a športovej<br />
výchovy z hľadiska športovania (%)<br />
Príčiny nezáujmu športujú rekreačne nešportujú<br />
1 neaktraktívny obsah 35,3 35,3 29,9<br />
2 nezáujem učiteľa 16,0 3,0 3,7<br />
3 spôsob hodnotenia 13,4 6,8 9,3<br />
4 nadpriem.požiadavky 15,1 21,0 19,6<br />
5 nechce sa mi 37,8 47,2 61,7<br />
6 nevhod.metod.postup 7,6 3,0 3,7<br />
7 nezáujem ostat.spoluž. 24,4 20,7 11,2<br />
8 nezáživnosťvyučovania 26,9 20,7 23,4<br />
9 nevyhov.podmienky 8,4 8,9 6,5<br />
10 zlá atmosféra 11,8 10,9 8,4<br />
11 uprednosť.šikov.žiakov 5,9 7,1 2,8<br />
12 koncent.na nasled.hod. 41,2 48,7 41,1<br />
13 iné 9,2 12,1 6,5<br />
Chi = 62,635** p < 0,01<br />
– 103 –
Tabuľka 79 Rozdiely medzi súbormi žiakov z hľadiska športovania<br />
Rozdiel medzi súbormi Chi - kvad. Sign.<br />
1 športujú - rekreačne 44,287** p < 0,01<br />
2 športujú - nešportujú 25,243* p < 0,05<br />
3 rekreačne - nešportujú 16,638<br />
Získané výsledky za celý súbor dokumentujú, že značná časť prezentovaných<br />
príčin súvisela priamo s vnímaním pedagogického pôsobenia<br />
učiteľa na hodinách. Stredoškoláci kriticky vnímajú nedostatok jeho záujmu<br />
(6,8%), neprimerané nároky, ktoré kladie na študentov (14,4%), nepriaznivú<br />
atmosfér na hodinách (9,4%), ako aj uprednostňovanie motoricky<br />
lepšie disponovaných spolužiakov.<br />
Závažnú otázku nielen pre školu a pedagógov, ale aj rodičov podnecuje<br />
zistenie, že viac ako dve pätiny (43,7%) z celého súboru stredoškolákov<br />
priznáva vlastnú lenivosť, neochotu výraznejšej aktivity na hodinách<br />
telesnej a športovej výchovy. Značná časť študentov zdôvodňuje svoj nezáujem<br />
aj potrebou koncentrácie na nasledujúce hodiny. Z výsledkov výskumu<br />
rovnako možno usudzovať na určité rezervy v ponúkanom obsahu<br />
hodín (37,8%) a v práci učiteľa telesnej a športovej výchovy (spolu okolo<br />
tretiny súboru).<br />
Analýza príčin, ktoré stredoškoláci celého súboru deklarovali bez<br />
ohľadu na pohlavie preukázala, že príčiny nezáujmu študenti prisudzujú<br />
nielen vlastnej pohodlnosti, lenivosti. Na základe vyjadrení respondentov<br />
určitý nevyužitý potenciál využiteľný pre získanie záujmu, prípadne jeho<br />
zvýšenie medzi stredoškolákmi možno hľadať aj v zmenách ponuky obsahu<br />
hodín, zvýšením ich atraktívnosti, zážitkovosti.<br />
Záverom tejto časti chceme poukazať, že naše zistenia predstavujú<br />
podnety nielen pre pedagógov, ale aj pre rodičov a samotných žiakov.<br />
Intervenčné postupy by sa mali zamerať na diagnostiku telovýchovných<br />
záujmov a zvýšenie atraktivity obsahu hodín telesnej a športovej výchovy.<br />
Na hodinách venovať zvýšenú pozornosť výberu obsahu s rešpektovaním<br />
predpokladov žiakov pre zvládnutie pohybových činnosti.<br />
Z uvedených výsledkov je zrejme, že komplex príčin má značnú variabilitu,<br />
tak z hľadiska pohlavia, ako aj veku. Nesporne sú výsledkom pôsobenia<br />
aj ďalších biologických a sociálnych faktorov. Dominujúce príčiny zrejme<br />
majú hlbšie korene, súvisia s často s biologickými a psychickými predpokladmi<br />
jednotlivca, spadajú do oblasti pohybovej výchovy v rodine, súvisia s<br />
úrovňou osvojených pohybových návykov, zručností a kvality pohybového<br />
režimu, vrátane úrovne školskej telesnej výchovy v mladšom veku.<br />
Uvedomujeme si, že prezentované výsledky majú svoju obmedzenú<br />
platnosť a vyžadujú si podrobnejšiu analýzu z hľadiska jednotlivých roční-<br />
– 104 –
kov a vo vzťahu k ďalším premenným, ktoré do formovania vzťahu k predmetu<br />
telesná a športová výchova vstupujú.<br />
Dôvody necvičenia na hodinách telesnej a športovej výchovy<br />
Okrem poznania príčin, prečo hodiny telesnej výchovy nie sú dostatočne<br />
zábavné, atraktívne, nás zaujímalo, prečo žiaci necvičia, hoci sa<br />
na hodinách telesnej výchovy zúčastňujú. Výsledky analýzy (obrázok 43)<br />
dokumentujú určitú zhodu v príčinách necvičenia.<br />
Obrázok 43 Dôvody necvičenia žiakov ZŠ na hodinách telesnej<br />
a športovej výchovy<br />
Za mimoriadne závažné považujeme zistenie, že zhodne v oboch referenčných<br />
súboroch deklarovali žiaci aj stredoškoláci ako ťažiskový dôvod<br />
(80- 90%) zdravotné problémy.<br />
– 105 –
V súbore základných škôl uviedlo zdravotné problémy, pre ktoré sú<br />
na hodinách TV necvičiaci – až 86% žiakov, pritom z hľadiska pohlavia<br />
sú tieto problémy častejšou príčinou u dievčat (89,5%) ako chlapcov.<br />
Z ďalších najčastejších príčin, pre ktoré žiaci na hodinách necvičia, takmer<br />
pätina dievčat a 17% chlapcov priznali vlastnú pohodlnosť( obrázok 43).<br />
Množstvo dôvodov, ktoré podobným podielom uvádzali žiaci ZŠ sa<br />
týkali nudného obsahu hodín telesnej a športovej výchovy, pritom výraznejšie<br />
chlapci (9,4%), ako dievčatá (6,8%), rovnako ako časového deficitu<br />
pre prípravu na nasledujúcu vyučovaciu hodinu. Uvedený dôvod bol<br />
v menšej miere pociťovaný u chlapcov (8,2%), ako u dievčat (9, 8%). Nedostatočné<br />
podmienky na hygienu predstavujú ďalší z dôvodov pre ktoré,<br />
viac dievčatá (8,5%), ako chlapci (5,8%) na hodinách telesnej výchovy<br />
necvičia a hodiny absolvujú len pasívne, ako diváci.<br />
Rovnako, výraznejšie v súbore dievčat, frekventovanými dôvodmi<br />
necvičenia na hodinách telesnej a športovej výchovy okrem časového deficitu<br />
pre prípravu na nasledujúcu hodinu – boli uvádzané aj nedostatočné<br />
hygienické podmienky.<br />
Za závažný poznatok možno považovať zistenie, že ako dôvod necvičenia<br />
uviedlo 7,4% chlapcov a 6,5% dievčat - želanie rodičov. Aj keď<br />
uvedené percento nedominuje -uvedené zistenie len odkrýva často diskutovaný<br />
problém podielu rodinného prostredia na kvalite pohybového režimu<br />
detí, oslabovaniu ich vplyvu, ktorý sa prirodzene znižuje postupujúcim<br />
vekom detí. V hypotetickej rovine sa však možno domnievať, že je vyvolaný<br />
aj zhoršujúcou sa ekonomickou situáciou rodín s deťmi, ktoré patria<br />
k rizikovým skupinám z hľadiska nízkeho sociálneho statusu. Možno len<br />
diskutovať, že rodičia často v náročných podmienkach zabezpečenia základných<br />
životných potrieb a vysokej angažovanosti v pracovnom procese<br />
už v mladšom veku detí nevyužívajú plne svoj pri utváraní pozitívneho<br />
vzťahu k pohybu a zdravého pohybového režimu detí.<br />
Vzťahová analýza nepotvrdila v súbore žiakov významné súvislosti<br />
medzi dôvodmi necvičenia a pohlavím. Napriek tomu fakt, že už v žiackom<br />
veku je u mnohých detí neochota zmobilizovať sa a prekonať lenivosť<br />
poukazuje na určité rezervy všetkých tých činiteľov, ktorí formujú vzťah<br />
deti k pohybu, ktorý by mal vyústiť do pozitívneho postoja k pohybovým<br />
činnostiam, k formovaniu základov zdravého režimu, ktorého súčasťou je<br />
pohybová aktivita.<br />
Vzhľadom k vysokému frekvenčnému výskytu zdravotných problémov<br />
v pozícii ťažiskových dôvodov necvičenia (83% chlapci, 89,5%) sme spracovali<br />
aj údaje o zdraví.<br />
Základnú distribúcia uvedeného znaku v súbore žiakov a žiačok prezentujeme<br />
v tabuľke 80.<br />
– 106 –
Tabuľka 80 Subjektívne hodnotenie zdravia v súbore žiakov ZŠ<br />
P.č Zdrav.stav<br />
Chlapci (n = 417)<br />
počet %<br />
Dievčatá (n =400)<br />
počet %<br />
Spolu (n = 817)<br />
počet %<br />
1 Zdravý 211 50,6 139 34,8 350 42,8<br />
2 Občas chorý 194 46,5 247 61,8 441 54,0<br />
3 Často chorý 12 2,9 14 3,5 26 3,2<br />
Spolu 417 100,0 400 100,0 817 100,0<br />
Obrázok 44 Subjektívne hodnotenie zdravia žiakov ZŠ z hľadiska<br />
športovania<br />
Chlapci (n- 417) Dievčatá( n- 400)<br />
Obrázok 45 Subjektívne hodnotenie zdravia chlapcov a dievčat ZŠ<br />
z hľadiska športovania<br />
– 107 –
Aj keď si uvedomujeme, že subjektívne hodnotenie zdravia je pomerne<br />
hrubým indikátorom jeho reálneho stavu, domnievame sa, že pri konfrontácii<br />
s vysokým podielom zdravotných problémov (v súbore chlapcov aj<br />
dievčat) ako dôvodu necvičenia na hodinách telesnej a športovej výchovy<br />
poskytujú určitú informáciu. Predstavujú podnet pre ich dôslednejšiu analýzu<br />
a výskumné sledovanie ako predpokladu cielenej intervencie zameranej<br />
tak na rodičov, ako aj na lekárov, pri ich rozhodovaní oslobodenia<br />
žiakov z telesnej a športovej výchovy.<br />
Na druhej strane určité pozitívne výsledky sme zistili pri hodnotení súvislosti<br />
z medzi deklarovaným stavom zdravia (chorobnosti) a zapojením<br />
do športu (obrázky 44 a 45). Aj z uvedenej distribúcie znaku - subjektívne<br />
hodnoteného zdravia v skupinách podľa zapojenia do športu možno konštatovať<br />
pozitívny potenciál športovania v podpore zdravia.<br />
Vzťahová analýza potvrdila v súbore žiakov ZŠ signifikantné súvislosti<br />
medzi sledovanými znakmi (p < 0,01), tak v samostatných súboroch<br />
chlapcov (p < 0,05), ako aj dievčat (p
Obrázok 46 Dôvody necvičenia žiakov SŠ na hodinách telesnej<br />
a športovej výchovy z hľadiska pohlavia<br />
Naše výsledky dokumentujú, že všeobecne známe trendy spôsobu<br />
života s nedostatkom pohybovej aktivity sa v súčasnej generácii detí<br />
a mládeže ešte prehlbujú. Hľadanie príčin nedostatku vôle, neochoty prekonať<br />
vlastnú pohodlnosť, tendencii vyhýbať sa určitému fyzickému zťaženiu,<br />
ktoré s vekom vykazuje značný nárast si vyžaduje vyššiu pozornosť<br />
a hlbšiu analýzu. Vzhľadom k vysokému výskytu zdravotných problémov<br />
ako dôvodov necvičenia sme subjektívne hodnotený zdravotný stav analyzovali<br />
podľa zapojenia žiakov do športovania (obrázok 47 a 48).<br />
– 109 –
Tabuľka 81 Subjektívne hodnotenie zdravia v súbore žiakov SŠ<br />
Chlapci (n = 645)<br />
Dievčatá (n =<br />
665)<br />
Spolu (n = 1130)<br />
P.č Zdrav.stav počet % počet % počet %<br />
1 Zdravý 221 47,5 201 30,2 422 37,3<br />
2 Občas chorý 233 50,1 412 62,0 645 57,1<br />
3 Často chorý 11 2,4 52 7,8 63 5,6<br />
Spolu 645 100,0 665 100,0 1130 100,0<br />
Obrázok 47 Subjektívne hodnotenie zdravotného stavu žiakov SŠ<br />
z hľadiska športovania<br />
chlapci (n – 465) dievčatá (665)<br />
Obrázok 48 Subjektívne hodnotenie zdravotného stavu chlapcov a<br />
dievčat SŠ z hľadiska športovania<br />
Rovnako ako v súbore žiakov sme spracovali získané empirické údaje<br />
v úrovni druhostupňového triedenia dvoch znakov - subjektívne hodnotenie<br />
zdravotného stavu a zapojenie do športovania stredoškolákov celého<br />
– 110 –
súboru a samostatne v súboroch chlapcov a dievčat. Vzťahová analýza<br />
potvrdila významné súvislosti uvedených premenných.<br />
Naše výsledky dokumentujú, že všeobecne známe trendy spôsobu<br />
života s nedostatkom pohybovej aktivity sa v súčasnej generácii detí<br />
a mládeže ešte prehlbujú. Hľadanie príčin nedostatku vôle, neochoty prekonať<br />
vlastnú pohodlnosť, tendencii vyhýbať sa určitému fyzickému zťaženiu,<br />
ktoré s vekom vykazuje značný nárast si vyžaduje vyššiu pozornosť<br />
a hlbšiu analýzu.<br />
Aj keď si uvedomujeme, že súvisi s preberaním vzorov správania<br />
z rodinného prostredia a utváraním pozitívneho vzťahu k pohybovej aktivite<br />
už od detstva, domnievame sa, že inštitucionalizovaný vstup školy a v jej<br />
rámci aj povinného procesu telesnej výchovy predstavuje nedostatočne<br />
využitý potenciál. Nesporne je aj odrazom úrovne telesnej výchovy na<br />
prvom stupni ZŠ.<br />
Výsledky sledovania príčin nezáujmu a dôvodov, pre ktoré žiaci na<br />
hodinách necvičia sa týkajú troch oblasti Medzi najzávažnejšími sú to<br />
zdravotné problémy zhodné u žiakov aj stredoškolákov. Otvorenou ostáva<br />
otázka možnosti zhodnotenia zdravotného stavu zo strany pedagóga<br />
a zároveň výberu alternujúceho obsahu hodiny, pohybových činností, pri<br />
rešpektovaní aktuálneho zdravotného problému žiakov.<br />
Zvýšená pozornosť zo strany telovýchovného pedagóga by sa mala<br />
venovať zdravotne oslabeným a motoricky menej disponovaným žiakom.<br />
Tu sa však žiada aj vzhľadom k určitým disproporciám vo vzťahu<br />
k deklarovanému zdravotnému stavu detailnejšia analýza. Ďalším frekventovaným<br />
dôvodom je pohodlnosť, lenivosť, neochota akceptovať fyzické<br />
zaťaženie. V súvislosti s frekventovaným dôvodom nezáujmu - nízkou<br />
atraktivitou obsahu hodín sa riešenie ponúka v podobe diagnostiky<br />
telovýchovných záujmov a ich následnej implementácie do obsahu hodín.<br />
Vzdelávacia oblasť Zdravie a pohyb k uvedeným postupom vytvára široký<br />
priestor.<br />
Závažným problémom, ktorý bol medzi príčinami necvičenia na hodinách<br />
boli hygienické podmienky. Možnosti zlepšenia sa teda ponúkajú<br />
zlepšením hygienických podmienok na školách a vhodné organizačné zabezpečenie<br />
dostatočného času medzi hodinou telesnej a športovej výchovy<br />
a ďalšími vyučovacími hodinami pre ich využitie.<br />
Aj naše výsledky dokumentujú, že súčasná situácia nie je jednoduchá,<br />
poukazujú na rezervy v pohybovej výchove, v ranej pohybovej stimulácii<br />
zo strany rodiny, aj pri utváraní pozitívneho vzťahu k pohybu v prostredí rodiny.<br />
Je dôsledkom mnohých faktorov, no zdravotné problémy, nie je možné<br />
riešiť pasivitou. Naopak, je nutné zintenzívniť aj pôsobenie na rodičov<br />
a dôslednejšie vyžadovať uplatňovanie zdravotnej telesnej výchovy, eventuálne<br />
zavedenie integrovanej telesnej a športovej výchovy. V súvislosti<br />
– 111 –
s možnými rezervami výučby telesnej výchovy na prvom stupni základnej<br />
školy by sa mohlo uvažovať o využívaní asistentov učiteľa na hodinách.<br />
Potenciál, ktorý predstavuje pohybová aktivita a ciele telesnej a športovej<br />
výchovy s posilnením orientácie na podporu zdravia detí a mládeže a utvárania<br />
základov pre celoživotnú pohybovú aktivitu, rovnako, ako možnosti<br />
utvorené v školských vzdelávacích programoch by mali v konfrontácii aj<br />
s našimi poznatkami uvedený predmet pomôcť plnohodnotne využiť.<br />
– 112 –
9 Kvalita telesnej a športovej výchovy<br />
Názory žiakov na kvalitu telesnej a športovej výchovy sme zisťovali<br />
otázkou: „Hodiny telesnej a športovej výchovy považujem za“: 1. vždy<br />
kvalitné, 2. väčšinou kvalitné, 3. niekedy kvalitné, inokedy nekvalitné,<br />
4. väčšinou nekvalitné, 5. vždy nekvalitné.<br />
Na otázku „hodiny telesnej a športovej výchovy považujem“ za vždy<br />
kvalitné odpovedalo 16,6% chlapcov zo stredných škôl a 29,7% chlapcov<br />
zo základných škôl, (obrázok 49). Ako väčšinou kvalitné označilo 38,1%<br />
chlapcov zo stredných a 42,4% zo základných škôl, čo možno považovať<br />
za približne rovnakú odpoveď. Zároveň sa jedná o najpočetnejšiu odpoveď<br />
na danú otázku u oboch chlapčenských skupín. Možnosť Niekedy kvalitné,<br />
inokedy nekvalitné uviedlo 34,4% chlapcov zo stredných škôl a 23,0%<br />
chlapcov zo základných škôl. Za väčšinou nekvalitné hodiny telesnej<br />
a športovej výchovy pokladá 9,5% chlapcov zo stredných škôl a 3,8%<br />
chlapcov zo základných škôl. Ako vždy nekvalitné uviedlo 1,5% chlapcov<br />
zo stredných škôl a 1,0% zo základných škôl.<br />
1. vždy kvalitné, 2. väčšinou kvalitné, 3. niekedy kvalitné, inokedy nekvalitné,<br />
4. väčšinou nekvalitné, 5. vždy nekvalitné<br />
Obrázok 49 Kvalita hodín telesnej a športovej výchovy podľa názorov<br />
chlapcov<br />
Zaznamenali sme rozdiel v odpovediach medzi strednými a základnými<br />
školami. Zatiaľ čo druhá najpočetnejšia možnosť u chlapcov na stredných<br />
školách bola odpoveď niekedy kvalitné, inokedy nekvalitné (34,4%)<br />
– 113 –
u základných škôl bola na druhom mieste odpoveď vždy kvalitné (29,7%),<br />
z odpovedí vyplýva, že telesnú a športovú výchovu pokladajú za kvalitnejšiu<br />
chlapci zo základných škôl. Tretia najpočetnejšia odpoveď bola u stredných<br />
škôl odpoveď vždy kvalitné (16,6%) a u základných škôl odpoveď<br />
niekedy kvalitné, inokedy nekvalitné (23,0%).<br />
45,0%<br />
40,0%<br />
35,0%<br />
30,0%<br />
25,0%<br />
20,0%<br />
15,0%<br />
10,0%<br />
5,0%<br />
0,0%<br />
1 2 3 4 5<br />
Stredné školy 9,8% 37,0% 39,4% 11,7% 2,1%<br />
Základné školy 21,8% 39,0% 32,5% 6,3% 0,5%<br />
1. vždy kvalitné, 2. väčšinou kvalitné, 3. niekedy kvalitné, inokedy nekvalitné,<br />
4. väčšinou nekvalitné, 5. vždy nekvalitné<br />
Obrázok 50 Kvalita hodín telesnej a športovej výchovy podľa názorov<br />
dievčat<br />
Ako vždy kvalitné označilo hodiny telesnej a športovej výchovy 9,8%<br />
dievčat zo stredných škôl a 21,8% dievčat zo základných škôl (obrázok<br />
50). 37,0% dievčat zo stredných škôl uviedlo, že ich hodiny sú väčšinou<br />
kvalitné. Rovnakú možnosť uviedlo 39,0% opýtaných dievčat zo základných<br />
škôl. Niekedy kvalitné, inokedy nekvalitné považuje 39,4% dievčat zo<br />
stredných a zároveň 32,5% dievčat zo základných škôl. Odpoveď väčšinou<br />
nekvalitné uviedlo 11,7% dievčat zo stredných škôl a 6,3% opýtaných<br />
dievčat zo základných škôl. To, že hodiny telesnej a športovej výchovy<br />
sú vždy nekvalitné, uviedlo 2,1% opýtaných zo stredných škôl a 0,5%<br />
základných škôl. Pri najpočetnejšej odpovedi sme zaznamenali rozdiely<br />
v odpovediach dievčat zo základných a stredných škôl. Najviac dievčat<br />
zo stredných škôl si myslí, že ich hodiny telesnej a športovej výchovy sú<br />
niekedy kvalitné, inokedy nekvalitné (39,4%) zatiaľ čo najviac opýtaných<br />
dievčat zo základných škôl považuje hodiny za väčšinou kvalitné (39,0%).<br />
Ani v druhej najpočetnejšej odpovedi sme nezaznamenali zhodu medzi<br />
– 114 –
odpoveďami základných a stredných škôl. Ako druhá v poradí bola u dievčat<br />
zo stredných škôl odpoveď ohľadne kvality hodín väčšinou kvalitné<br />
(37,0%). Základné školy mali druhú najpočetnejšiu odpoveď Niekedy kvalitné,<br />
inokedy nekvalitné (32,5%). Na treťom mieste u stredných škôl bola<br />
odpoveď väčšinou nekvalitné (11,7%) a u základných odpoveď vždy kvalitné<br />
(21,8%).<br />
45,0%<br />
40,0%<br />
35,0%<br />
30,0%<br />
25,0%<br />
20,0%<br />
15,0%<br />
10,0%<br />
5,0%<br />
0,0%<br />
1 2 3 4 5<br />
Stredná škola 12,6% 37,4% 37,3% 10,8% 1,9%<br />
základná škola 25,8% 41,0% 27,6% 5,0% 0,6%<br />
1. vždy kvalitné, 2. väčšinou kvalitné, 3. niekedy kvalitné, inokedy nekvalitné,<br />
4. väčšinou nekvalitné, 5. vždy nekvalitné<br />
Obrázok 51 Kvalita hodín telesnej a športovej výchovy podľa stupňa<br />
školy<br />
Ďalšou úlohou bolo porovnať hodnotenie kvality hodín podľa názoru<br />
žiakov medzi základnými a strednými školami. Za vždy kvalitné považuje<br />
hodiny telesnej a športovej výchovy 12, 6% žiakpov stredných škôl<br />
a 25,8% žiakov základných škôl. 37,4% žiakov stredných a 41% žiakov<br />
základných škôl pokladá hodiny telesnej a športovej výchovy za väčšinou<br />
kvalitné (obrázok 51).<br />
Pri porovnaní odpovedí žiakov stredných a základných škôl sme<br />
zaznamenali zhodu, keďže za väčšinou kvalitné považuje svoje hodiny<br />
37,4% opýtaných žiakov stredných a zároveň aj 41% žiakov základných<br />
škôl. Táto odpoveď bola najpočetnejšia u oboch skupín. Na druhom mieste<br />
bola odpoveď na danú otázku u žiakov stredných škôl odpoveď č. 3<br />
niekedy kvalitné, inokedy nekvalitné (37,3%), ale zároveň aj u základných<br />
škôl 27,6%, čím sa opäť dosiahla zhoda. Zhoda nastala aj pri tretej najpočetnejšej<br />
odpovedi. Za vždy kvalitnú považuje svoje hodiny telesnej<br />
– 115 –
a športovej výchovy 12,6% žiakov stredných a 25,8% žiakov základných<br />
škôl. Môžeme skonštatovať, že na štvrtom a piatom mieste sme opäť zaznamenali<br />
zhodu v odpovediach medzi strednými a základnými školami<br />
a umiestnenie je rovnaké pre obe skupiny. Ako väčšinou nekvalitné pokladá<br />
hodiny telesnej a športovej výchovy 10,8% žiakov stredných a 5%<br />
žiakov základných škôl. Najmenej respondentov si vybralo možnosť vždy<br />
nekvalitné, 1,9% žiakov stredných a 0,6% žiakov základných škôl.<br />
Kvalita hodín telesnej a športovej výchovy na základných<br />
školách<br />
Za vždy kvalitnú považuje hodinu telesnej a športovej výchovy 29,7%<br />
chlapcov a 21,8% dievčat (obrázok 52). Pri odpovedi väčšinou kvalitné<br />
sme zaznamenali zhodu keďže danú možnosť označilo najviac chlapcov<br />
42,4% a zároveň aj dievčat 39,0%. Zatiaľ čo u chlapcov bola odpoveď vždy<br />
kvalitné (29,7%) ako druhá najpočetnejšia možnosť, u dievčat to bola možnosť<br />
niekedy kvalitné, inokedy nekvalitné (32,5%). Ako tretiu najpočetnejšiu<br />
možnosť sme u chlapcov zaznamenali odpoveď niekedy kvalitné, inokedy<br />
nekvalitné (23,0%), zatiaľ čo u dievčat to bola odpoveď vždy kvalitné<br />
(21,8%). Ako štvrtá najpočetnejšia odpoveď u chlapcov 3,8% a zároveň aj<br />
u dievčat 6,3% bola, väčšinou nekvalitné.<br />
45,0%<br />
40,0%<br />
35,0%<br />
30,0%<br />
25,0%<br />
20,0%<br />
15,0%<br />
10,0%<br />
5,0%<br />
0,0%<br />
1 2 3 4 5<br />
Chlapci 29,7% 42,4% 23,0% 3,8% 1,0%<br />
Dievčatá 21,8% 39,0% 32,5% 6,3% 0,5%<br />
1. vždy kvalitné, 2. väčšinou kvalitné, 3. niekedy kvalitné, inokedy nekvalitné,<br />
4. väčšinou nekvalitné, 5. vždy nekvalitné<br />
Obrázok 52 Kvalita hodín telesnej a športovej výchovy podľa chlapcov<br />
a dievčat ZŠ<br />
– 116 –
Svoje hodiny telesnej a športovej výchovy považuje za vždy nekvalitné<br />
najmenej chlapcov 1,0% rovnako ako aj dievčat 0,5% .<br />
Kvalita hodín telesnej a športovej výchovy na stredných<br />
školách<br />
To, že hodiny telesnej a športovej výchovy sú vždy kvalitné si myslí<br />
16,6% chlapcov a 9,8% dievčat zo stredných škôl (obrázok 53). Zatiaľ čo<br />
u chlapcov sa najviac respondentov (38,1%) vyjadrilo o hodinách telesnej<br />
a športovej výchovy ako o väčšinou kvalitných u dievčat to bola najpočetnejšia<br />
odpoveď, niekedy kvalitné, inokedy nekvalitné 39,4%. Niekedy<br />
kvalitné inokedy nekvalitné sú hodiny telesnej a športovej výchovy podľa<br />
chlapcov a táto odpoveď je druhá najpočetnejšia (34,4%). U dievčat<br />
bola druhá najpočetnejšia odpoveď ohľadne kvality hodín: väčšinou kvalitné<br />
(37,0%). Tretia najpočetnejšia odpoveď u chlapcov bola vždy kvalitná<br />
(16,6%), dievčatá uviedli že ich hodiny sú väčšinou nekvalitné (11,7%) táto<br />
odpoveď bola u dievčat tretia najpočetnejšia. Štvrtá v poradí bola u dievčat<br />
možnosť vždy kvalitná (9,8%) u chlapcov bola na štvrtom mieste možnosť<br />
väčšinou nekvalitná (9,5%). 5. miesto bolo totožné rovnako u chlapcov<br />
1,5% ako aj u dievčat 2,1%, obe skupiny sa vyjadrili o hodinách telesnej<br />
a športovej výchovy ako o vždy nekvalitných.<br />
45,0%<br />
40,0%<br />
35,0%<br />
30,0%<br />
25,0%<br />
20,0%<br />
15,0%<br />
10,0%<br />
5,0%<br />
0,0%<br />
1 2 3 4 5<br />
Chlapci 16,6% 38,1% 34,4% 9,5% 1,5%<br />
Dievčatá 9,8% 37,0% 39,4% 11,7% 2,1%<br />
1. vždy kvalitné, 2. väčšinou kvalitné, 3. niekedy kvalitné, inokedy nekvalitné,<br />
4. väčšinou nekvalitné, 5. vždy nekvalitné<br />
Obrázok 53 Kvalita hodín telesnej a športovej výchovy podľa žiakov<br />
SŠ<br />
– 117 –
Ukazovatele kvalitnej telesnej a športovej výchovy<br />
V rámci výskumu sme zisťovali názory žiakov a žiačok na ukazovatele,<br />
ktoré kvalitu vyučovania najviac ovplyvňujú. Preto bola do dotazníkového<br />
opytovania zaradená aj otázka: „Ako si predstavuješ kvalitnú telesnú<br />
a športovú výchovu?“ Táto otvorená otázka nám odhalila faktory, vyskytujúce<br />
sa vo vyučovacom procese, ktoré určujú kvalitu výchovno-vzdelávacieho<br />
procesu. Na tieto faktory je potrebné klásť dôraz, aby kvalita telesnej<br />
a športovej výchovy v očiach detí a mládeže rástla. Predpokladáme, že po<br />
skvalitňovaní, upravovaní alebo preferovaní týchto prvkov, by mali samotní<br />
žiaci pokladať proces vyučovania telesnej a športovej výchovy za kvalitnejší<br />
a tým je predpoklad k zvýšeniu efektívnosti vyučovania.<br />
Z celkového počtu 1947 predložených dotazníkov na túto otvorenú<br />
otázku odpovedalo 1085 žiakov. Z toho 465 chlapcov a 620 dievčat.<br />
Odpovede boli vyhodnocované kategorizovaním do viacerých základných<br />
skupín (obrázok 54).<br />
Obrázok 54 Názory žiakov na ukazovatele kvality telesnej a športovej<br />
výchovy<br />
Za najdôležitejší faktor, rozhodujúci o kvalite telesnej a športovej výchovy,<br />
považujú žiaci výber konkrétneho obsahu, ktorý je na hodinách realizovaný.<br />
V oblasti výberu a riadenia obsahu vyžadujú najmä dôraz na<br />
– 118 –
zaraďovanie športových hier. Vyskytovali sa požiadavky na futbal, florbal<br />
a volejbal. Preukázalo sa, že žiaci vyžadujú autonómne rozhodovanie<br />
o učive. Chcú teda rozhodovať o aktivitách, ktoré sa budú na hodinách realizovať.<br />
Tento štýl riadenia obsahu je vhodný pri uspokojovaní momentálnych<br />
potrieb žiakov no z dlhodobého výchovno-vzdelávacieho hľadiska je<br />
neefektívny, pretože sa žiaci pravidelne nezoznamujú s novým obsahom<br />
a kvalita hodín môže časom stagnovať. Z tohoto dôvodu aj neodporúča<br />
zotrvávať v jednom vyučovacom štýle.<br />
V tejto skupine sme zaznamenali aj požiadavku na lepšiu organizáciu<br />
hodín, kde požadujú krátku prípravnú časť, dôraz na hlavnú časť<br />
a strečing v záverečnej časti vyučovacej jednotky. Vyskytli sa požiadavky<br />
na zvýšenie počtu kurzových foriem výučby najmä realizácie lyžiarskych<br />
a snowboardových kurzov. Až 47 % chlapcov považuje kvalitu obsahu za<br />
rozhodujúci ukazovateľ kvality hodín telesnej a športovej výchovy. U dievčat<br />
je tento ukazovateľ tretí najvýznamnejší.<br />
Dievčatá považujú za najpodstatnejší faktor kvality vyučovacej jednotky<br />
mieru rozvoja kondičných ukazovateľov. Vyžadujú, aby boli hodiny<br />
časovo plnohodnotne využité s dôrazom na rozvoj kondničných schopností<br />
a zdraviu prospešných aktivít. U chlapcov sa tento aspekt cvičena preukázal<br />
ako menej významný. V ostatných položkách môžeme konštatovať<br />
približnú zhodu v názore medzi chlapcami a dievčatami. 11,5 % opýtaných<br />
žiakov prezentovalo spokojnosť so súčasným stavom telesnej a športovej<br />
výchovy a 7 % žiakov a žiačok nevedelo na stanovenú otázku odpovedať<br />
(tabuľka 82). Materiálne zabezpečenie, ktoré je podľa Tureka (1997)<br />
a Rozborila (2010) významným faktorom ovplyvňujúcim kvalitu vyučovacieho<br />
procesu považuje za rozhodujúce 6,6 % opýtaných.<br />
Vyskytli sa názory ako necvičiť na nultej alebo prvej hodine, viac hodín<br />
telesnej a športovej výchovy, viac hodín v externom prostredí, či zapojenie<br />
Tabuľka 82 Názory chlapcov a dievčat na ukazovatele kvalitnej telesnej<br />
a športovej výchovy<br />
chlapci (%) dievčatá (%) Spolu (%)<br />
Obsah 47,1 18,2 30,6<br />
Kondícia a zdravie 11,4 25,2 19,3<br />
Zábava a pestrosť 0 25,0 14,3<br />
Spokojnosť 12,3 11,0 11,5<br />
Neviem 8,8 5,6 7,0<br />
Materiál 5,8 5,8 6,6<br />
iné 7,1 4,5 5,6<br />
Atmosféra 2,6 2,3 2,4<br />
Učiteľ 1,9 1,5 1,7<br />
Hodnotenie 1,1 1,0 1,0<br />
– 119 –
oslabených žiakov do procesu vyučovania. Podľa 2,4 % je najdôležitejšia<br />
dobrá atmosféra na hodinách. Pomerne nízke percento opýtaných označilo<br />
ako ukazovateľ kvalitnej telesnej a športovej výchovy kvalitu učiteľa ako<br />
aj hodnotenie telesnej výchovy.<br />
Záverom môžeme konštatovať, že najvýznamnejší rozdiel v odpovediach<br />
žiakov a žiačok badať vo vnímaní kvality obsahu vyučovania. Kým<br />
žiaci vyžadujú najmä <strong>športové</strong> hry a autonómiu v riadení obsahu, dievčatá<br />
radšej nechávajú rozhodnutie na učiteľovi a požadujú zábavné a pestré<br />
aktivity zamerané na rozvoj kondičných schopností a podporu zdravia.<br />
– 120 –
10 Koedukované vyučovanie telesnej a športovej<br />
výchovy<br />
V súčasnej dobe pribúda škôl, ktoré sú z ekonomických a organizačných<br />
dôvodov nútené pristúpiť ku koedukovanému vyučovaniu telesnej<br />
a športovej výchovy. Aj napriek tomu, že ide o veľmi známy typ procesu<br />
na školách, dodnes sa o koedukácií uvažuje s otáznikmi. Na Slovensku je<br />
názor jasne vyjadrený v rodovo rozdielnych kurikulách.<br />
V rámci výskumu, ktorý bol aj súčasťou projektu VEGA 1/0759/12, odpovedali<br />
žiaci na otázku „Ako by mali prebiehať hodiny telesnej a športovej<br />
výchovy: koedukovane alebo oddelene samostatne chlapci a dievčatá“.<br />
Vysokú štatistickú významnosť sme zaznamenali pri porovnaní názorov<br />
žiakov základných a stredných škôl na spôsob organizácie telesnej a športovej<br />
výchovy (obrázok 55). 77,2 % žiakov ZŠ a 61,6 % žiakov SŠ vyjadrili<br />
názor, že telesná a športová výchova by mala prebiehať oddelene, pričom<br />
na stredných školách je koedukácií naklonené vyššie percento žiakov ako<br />
na základných školách.<br />
Obrázok 55 Názory žiakov základných a stredných škôl na koedukáciu<br />
v telesnej a športovej výchove<br />
Taktiež štatisticky významný výsledok v prospech oddeleného vyučovania<br />
telesnej a športovej výchovy sme zaznamenali pri osobitnom porovnaní<br />
chlapcov a dievčat na ZŠ a SŠ (tabuľka 83).O 16 % viac chlapcov<br />
a dievčat na stredných školách by uprednostnilo koedukovanú telesnú<br />
a športovú výchovu v porovnaní s chlapcami a dievčatami na základných<br />
školách. Predpokladáme, že príčinou vyššej obľúbenosti koedukovanej výchovy<br />
na stredných školách môže byť vyšší vek študentov, nástup puberty<br />
a s tým spojený záujem o opačné pohlavie. Názory žiakov osemročných<br />
gymnázií (od kvinty) sme vo výsledkoch zaradili medzi názory žiakov SŠ.<br />
– 121 –
Myslíme si že títo žiaci zvýšili percento priklonenia sa ku koedukácií, kvôli<br />
dlhšiemu poznaniu sa so spolužiakmi a bližšími vzťahmi medzi nimi.<br />
Tabuľka 83 Porovnanie názorov chlapcov a dievčat na ZŠ a SŠ na<br />
koedukáciu v telesnej a športovej výchove<br />
chlapci ZŠ - SŠ (%) dievčatá ZŠ - SŠ (%)<br />
Chi = 23,97*** p < 0,001 Chi = 32,85*** p < 0,001<br />
koedukovane oddelene koedukovane oddelene<br />
ZŠ 25,7 74,3 ZŠ 19,8 80,2<br />
SŠ 41,3 58,7 SŠ 36,4 63,6<br />
Na obrázku 56 je vidieť spomínanú zvýšenú preferenciu koedukovanej<br />
telesnej a športovej výchovy žiakmi stredných škôl oproti žiakom<br />
základných škôl. Môžeme konštatovať stúpanie názorov za koedukovanú<br />
telesnú a športovú výchovu so stúpajúcim vekom v prípade dievčat aj<br />
chlapcov. U chlapcov ZŠ dochádza k najväčšiemu prírastku odpovedí vo<br />
veku 12 rokov, u dievčat je to vo veku 14 rokov. V prípade stredných škôl<br />
sú prírastky odpovedí za koedukovanú telesnú a športovú výchovu u dievčat<br />
aj chlapcov plynulé. Výraznejšie sú však u dievčat, ktoré vo veku 19<br />
rokov prezentovali najvyššiu úroveň preferovania koedukácie, kým chlapci<br />
dosiahli najvyššiu preferenciu už v 18 rokoch.<br />
Obrázok 56 Preferovanie koedukovanej telesnej a športovej výchovy<br />
chlapcami a dievčatami na ZŠ a SŠ podľa veku<br />
Ďalej nás zaujímali názory žiakov z hľadiska rodového rozdelenia<br />
(obrázok 57). Skúmaný súbor chlapcov a aj dievčat odpovedal na otázku<br />
takmer rovnako. Viac ako 2/3 chlapcov aj dievčat by radšej chodili na<br />
nekoedukovanú telesnú a športovú výchovu. Predpokladáme, že chlapci<br />
volili oddelenú telesnú športovú výchovu, pretože dievčatá považujú za<br />
brzdiaci element na hodinách. Dievčatá ju pravdepodobne preferujú kvôli<br />
hanbeniu sa cvičiť pred opačným pohlavím, strachu zo zosmiešnenia, či<br />
nie príliš vysokej športovej výkonnosti v porovnaní s chlapcami.<br />
– 122 –
Obrázok 57 Názory žiakov na koedukáciu v telesnej a športovej výchove<br />
Štatisticky významné výsledky v tabuľke 84 potvrdzujú, že chlapci sú tí,<br />
ktorí viackrát odpovedali, že by chceli mať telesnú a športovú výchovu koedukovanú,<br />
v porovnaní s dievčatami. Chlapci prevyšujú krivku dievčat na základnej<br />
škole ako 12 a 13 roční a na osemročnom gymnáziu ako 11-13 roční (obrázok<br />
58). Podobné je to aj na stredných školách, kde krivka chlapcov na štvorročnom<br />
gymnáziu prevyšuje krivku dievčat vo veku 16 a 17 rokov, na SOŠ vo veku 15-18<br />
rokov a na osemročnom gymnáziu vo veku 15 rokov pravdepodobne s nástupom<br />
puberty nastupuje aj zvýšený záujem o dievčatá. Možno teda zhrnúť, že<br />
väčšinou sú to práve chlapci, ktorí preferujú spojenú telesnú a športovú výchovu.<br />
Tabuľka 84 Porovnanie názorov žiakov ZŠ a SŠ na koedukáciu v telesnej<br />
a športovej výchove<br />
ZŠ SŠ<br />
Chi = 4,055* p < 0,05 Chi = 2,777(*) p < 0,10<br />
koedukovane oddelene koedukovane oddelene<br />
chlapci 25,7 74,3 chlapci 41,3 58,7<br />
dievčatá 19,8 80,2 dievčatá 36,4 63,6<br />
Na základe zistených výsledkov odporúčame koedukáciu ako náhradnú<br />
alternatívu pre školy, ktoré inú možnosť nemajú. Odporúčame ju dokonca aj na<br />
školách, kde je možnosť a ochota zvoliť si, či bude vyučovanie koedukované<br />
alebo nie. Vnímame ju ako vhodný typ vyučovania najmä pre dievčatá. Podporí<br />
v nich zvýšenú pohybovú aktivitu, ktorá je u nich v dnešnej dobe na ústupe.<br />
Vychádzajúc zo skúmaných názorov žiakov na koedukované vyučovanie<br />
telesnej a športovej výchovy, bude možno v budúcnosti pristúpiť aj<br />
k takémuto typu vyučovania najmä vo vyšších ročníkoch, čo nám potvrdili<br />
výsledky výskumu.<br />
– 123 –
Obrázok 58 Preferovanie koedukovanej telesnej a športovej výchovy<br />
chlapcami a dievčatami podľa typu školy a veku<br />
Skratky: SOŠ - stredná odborná škola, ZŠ - základná škola, SŠ stredná<br />
škola, 4G- štvorročné gymnázium, 8G - osemročné gymnázium<br />
Koedukácia v telesnej a športovej výchove vytvára pomocou športových<br />
aktivít prirodzené podmienky na adaptáciu chlapcov na dievčatá<br />
a dievčatá na chlapcov. Podvedome sa učia spolupráci, kooperujú. V pubertálnom<br />
veku prichádza k zvyšovaniu obľúbenosti takéhoto typu vyučovania<br />
s plynulým pozitívnym zvyšovaním až do konca strednej školy.<br />
Nový školský zákon je v platnosti od 1.9.2008. Momentálne sa nachádzame<br />
na začiatku cesty transformácie, kedy je potrebné skúšať nové netradičné<br />
športy, modernizovať kurikulá a tiež skúšať „staronové“ typy vyučovania<br />
ako je napríklad koedukovaná telesná a športová výchova aj vo<br />
vyšších ročníkoch. Preto odporúčame učiteľom, aby zaradili rozličné, zaujímavé<br />
cvičenia a inovačné metódy do vyučovacieho procesu s výberom<br />
športových činností vhodných pre chlapcov a dievčatá. Ako vhodné športy<br />
by mohli byť: joga, rôzne tanečné športy, outdoorové aktivity ako napríklad<br />
bežecké lyžovanie, snowboarding, kanoe, kempovanie a turizmus, plávanie,<br />
ďalej bejzbal, ringo, indiaka, lakros, interkros (Liptovská, 2009), softbal,<br />
bedminton (Tarcala, 2009), floorbal, korčuľovanie, cvičenie v posilňovni, aerobik,<br />
<strong>športové</strong> úpoly, sebaobrana, ľadový hokej, fresbee, hádzaná, rugby,<br />
či vybíjaná. Obdobou vybíjanej je hra Jadžent (Pavlis, 2011). Zároveň odporúčame<br />
modifikovať pravidlá športov pre dosiahnutie vyššieho zapojenia<br />
dievčat do športovej aktivity spolu pri cvičení s chlapcami.<br />
– 124 –
11 Voľno-časové aktivity detí a mládeže<br />
Voľný čas a jeho obsah, štruktúra, spôsob ako sa využíva, s kým jednotlivec<br />
prežíva voľný čas, predstavuje komplex faktorov so závažným<br />
vplyvom na proces rozvoja a utvárania osobnosti hlavne u mladej generácie.<br />
Záber výskumného sledovania na obsah voľného času je podmienený<br />
potenciálom, ktorý na jednej strane, ak je orientovaný na pozitívne aktivity,<br />
predstavuje edukačný, formatívny prostriedok kultivácie osobnosti, je<br />
základom vytvárania základov zdravého životného štýlu detí a mládeže.<br />
Na druhej strane, pri nežiaducom obsahu môže predstavovať značné<br />
sociálne a zdravotné riziká. Práve jeho širokú preventabilnú funkciu v kontexte<br />
fyzického, psychického a sociálneho zdravia možno využiť vhodným<br />
obsahom, vrátane pohybovej a športovej aktivity. Úlohy pohybovej aktivity<br />
pri zabezpečení zdravého vývinu nemožno zabezpečiť z hľadiska časového<br />
rozsahu len v rámci povinných foriem školskej telesnej výchovy.<br />
Aktuálnosť spresňovania poznatkov v oblasti využívania voľného<br />
času je umocnená zmenami životných a spoločenských podmienok, ktoré<br />
sa prejavujú aj v živote deti a mládeže. Podstatným spôsobom zasahujú aj<br />
oblasť ich voľného času.<br />
Hoci nemožno spochybniť mnohé pozitíva počítačovej gramotnosti,<br />
zvyšujúcej sa vybavenosti domácnosti počítačmi a široké možnosti využívania<br />
internetu, pri ich nadmernom využívaní, bez kontroly obsahu a času<br />
zo strany rodičov predstavujú pre detí a mládež určité riziká, a to tak pre<br />
ich fyzické, ako aj psychické zdravie. Predstavujú hlavnú spotrebu voľného<br />
času súčasnej generácie detí a mládeže. Výskumy, ktoré boli zamerané na<br />
denný režim žiakov (Pavlíková, 1996, 2006, Medeková, 1997, Peráčková,<br />
2008, Antala, 2009, Soos a kol. 2010 a i.) dokladujú, že okrem e-technológii<br />
venujú deti sedavým, fyzicky nenáročným aktivitám – sledovaniu televízie,<br />
počúvaniu hudby, počítačovým hrám a pod. - prevažnú časť svojho voľného<br />
času. Výsledky porovnávacej analýzy výskumu (Biddle a kol., 2009),<br />
zameraného na rozsah sedavej činnosti detí a mládeže krajín strednej Európy,<br />
poukazujú na podstatne vyšší rozsah času, ktorý v porovnaní s inými<br />
krajinami prezentovali slovenské deti a mládež. Viac času venovali sledovaniu<br />
televízie a využívaniu počítača (hry, internet, sociálne siete), ako ich<br />
vrstovníci z Maďarska a Rumunska. Zistili sa rozdiely z hľadiska pohlavia.<br />
Chlapci venovali viac z voľného času sledovaniu televízie a aktivitám s počítačom<br />
ako dievčatá, pre ktoré boli spoločenské kontakty, stretávanie sa<br />
s priateľmi častejšie náplňou voľného času v porovnaní s chlapcami.<br />
Výsledky výskumného sledovania o obsahu voľného času uvádzame<br />
v poradí za celý súbor žiakov základných škôl a súbor stredoškolákov.<br />
V ďalšej časti sme získané empirické údaje podrobili analýze po<br />
druhostupňovom triedení z hľadiska pohlavia a v závere ich budeme interpretovať<br />
podľa zapojenia do športovej aktivity.<br />
– 125 –
Obrázok 59 Štruktúra aktivít voľného času žiakov ZŠ<br />
Obsah voľného času žiakov základných škôl<br />
Analýza výsledkov, ktoré poukazujú na štruktúru najčastejšie vykonávaných<br />
aktivít vo voľnom čase poukazuje podľa deklarovaných odpovedí<br />
žiakov celého súboru (obrázok 59) na dominanciu športovania (59,4%),<br />
počúvania hudby, sledovania televízie a práce s počítačom. Z ďalších<br />
frekventovaných činnosti uvádzali respondenti čítanie, sociálne kontakty<br />
- posedenie s priateľmi, návštevu kultúrnych a športových podujatí, ako aj<br />
umelecké aktivity (od 23,9 –13%). Sebavzdelávanie, domáce práce, pasívny<br />
odpočinok a počúvanie hudby predstavujú najnižší podiel voľného<br />
času referenčných súborov ( 6,0% – 1,2%).<br />
Pri analýze výsledkov z hľadiska pohlavia (obrázok 60) sme zistili<br />
signifikantné rozdiely sledovaných premenných – obsahu voľného času<br />
chlapcov a dievčat.<br />
– 126 –
Obrázok 60 Štruktúra voľného času žiakov ZŠ z hľadiska pohlavia<br />
Ako najčastejšiu aktivitu, ktorej sa venujú žiaci vo voľnom čase sme<br />
u takmer dvoch tretín súboru zistili športovú aktivitu, ktorej sa venuje vyššie<br />
percento žiakov (64,5%) voči žiačkam (54,3%). U žiačok dominovalo<br />
počúvanie hudby (59,3%), ktoré chlapci uvádzali ako druhú najfrekventovanejšiu<br />
aktivitu. Napriek mnohým poznatkom, ktoré poukazujú na<br />
prevahu pasívneho využívania voľného času väčšiny detí v súčasnosti,<br />
naše výsledky to jednoznačne nepotvrdzujú. Rozdiely, v zhode s doterajšími<br />
poznatkami však poukazujú na vyšší záujem chlapcov o športovanie<br />
– 127 –
voči dievčatám, ktoré (okolo jednej tretiny) vo väčšej miere obsah voľného<br />
času napĺňajú čítaním a sledovaním televízie. Táto dominuje u dvoch pätín<br />
chlapcov. Naše zistenia, v zhode so závermi výskumov (Medeková, 1997,<br />
Biddle a kol., 2009), preukázali okrem športovania aj diferencovaný podiel<br />
voľného času z hľadiska pohlavia venovaný práci s počítačom s vyšším<br />
podielom u chlapcov (36% - 21,8%). Ďalšie intersexuálne rozdiely sme zistili<br />
vo vyššej preferencii sociálnych kontaktov a kultúrnych aktivít u dievčat<br />
(27% - 21,3%) voči chlapcom (14,9% - 16,5%).<br />
Z výsledkov získaných druhostupňovým triedením empirických dát<br />
z hľadiska zapojenia detí do športu a obsahovej náplne voľného času sme<br />
zistili u žiakov signifikantné rozdiely (p < 0,01) v ich využívaní. Naše zistenia<br />
dokumentujú už v žiackom veku diferencovanú preferenciu najčastejších<br />
aktivít medzi súbormi z hľadiska ich zapojenia do športu (tabuľka 85).<br />
Tabuľka 85 Štruktúra voľno-časových aktivít žiakov ZŠ z hľadiska<br />
športovania<br />
Aktivity voľného času<br />
n<br />
Športujú<br />
organizovane<br />
335<br />
– 128 –<br />
Športujú<br />
rekreačne<br />
390<br />
Nešportujú<br />
vôbec<br />
92<br />
sledovanie televízie 30,4 40,3 52,2<br />
počúvanie rozhlasu 1,5 1,0 4,3<br />
počúvanie hudby 48,1 53,3 64,1<br />
čítanie 19,1 26,4 29,3<br />
športovanie - aktívne 82,1 50,0 0<br />
návšteva športových podujatí 26,6 9,5 15,2<br />
návšteva kina, divadla 12,2 24,9 17,4<br />
umelecké aktivity 9,3 16,4 10,9<br />
posedenie s priateľmi 16,7 23,6 23,9<br />
práca s počítačom 28,1 29,2 31,5<br />
domáce práce 2,4 6,2 4,3<br />
sebavzdelávanie 4,2 7,2 7,6<br />
pasívny odpočinok 2,4 2,3 2,2<br />
iné 5,7 6,2 3,3<br />
( Chi ² – 154,44** p < 0,01)<br />
Vzťahová analýza distribúcie odpovedí, ktoré boli zamerané na zistenie<br />
štruktúry voľno - časových aktivít v skupinách žiakov základných škôl<br />
podľa úrovne zapojenia do športu dokumentuje významné rozdiely medzi<br />
súbormi (tabuľka 86).
Tabuľka 86 Rozdiely v obsahu voľného času medzi súbormi žiakov<br />
z hľadiska športovania<br />
1 športujú - rekreačne 104,14** p < 0,01<br />
2 športujú - nešportujú 76,058** p < 0,01<br />
3 rekreačne - nešportujú 35,128** p < 0,01<br />
V súbore súťažne športujúcich (organizovaných v športových kluboch)<br />
u viac ako štyroch pätín (82,1%) dominuje vo voľnom čase aktívne<br />
športovanie, ale len u polovice rekreačne športujúcich žiakov. V súbore<br />
žiakov, ktorí vôbec nešportujú vo voľnom čase, predstavujú dominantnú<br />
náplň receptívne činnosti (počúvanie hudby, sledovanie televízie, práca<br />
s počítačom a čítanie). Z analýzy distribúcie dát ďalej vyplýva spoločná<br />
preferencia počúvania hudby vo voľnom čase bez ohľadu na zapojenie do<br />
športu, s najvyšším podielom (64,1%) u nešportujúcich žiakov.<br />
Tabuľka 87 Štruktúra voľného času chlapcov ZŠ z hľadiska športovania<br />
Aktivity voľného času<br />
n<br />
Športujú<br />
organizovane<br />
216<br />
– 129 –<br />
Športujú<br />
rekreačne<br />
155<br />
Nešportujú<br />
vôbec<br />
46<br />
1 sledovanie televízie 34,7 51,6 50,0<br />
2 počúvanie rozhlasu 2,3 1,9 4,3<br />
3 počúvanie hudby 45,8 45,2 47,8<br />
4 čítanie 13,9 17,4 19,6<br />
5 športovanie (aktívne) 82,9 51,0 0,0<br />
6 návšteva športových podujatí 31,9 13,5 21,7<br />
7 návšteva, kina, divadla 10,6 24,5 17,4<br />
8 umelecké aktivity 5,6 6,5 6,5<br />
9 posedenie s priateľmi 12,5 16,1 21,7<br />
10 práca s počítačom 31,9 37,4 50,0<br />
11 domáce práce 3,2 7,7 2,2<br />
12 sebavzdelávanie 5,6 3,2 10,9<br />
13 pasívny odpočinok 2,8 2,6 0,0<br />
14 iné 6,5 5,8 0,0<br />
Chi = 78,914** p < 0,01<br />
Rozdiely v distribúcii odpovedí o náplni voľného času sme zistili aj<br />
medzi súbormi chlapcov a dievčat po ich triedení z hľadiska športovania<br />
(tabuľky 87 až 90). Pri porovnávaní súborov z hľadiska úrovne pohybovej<br />
aktivity sme zistili u rekreačne športujúcich a nešportovcov voči výkon-
nostným výrazne vyšší podiel respondentov, ktorí voľný čas využívajú na<br />
sledovanie televízie pritom výraznejšie v súboroch chlapcov, v porovnaní<br />
k dievčatám.<br />
Tabuľka 88 Rozdiely v obsahu voľného času medzi súbormi chlapcov<br />
ZŠ z hľadiska športovania<br />
1 športujú - rekreačne 49,859** p < 0,01<br />
2 športujú - nešportujú 37,629** p < 0,01<br />
3 rekreačne - nešportujú 21,138<br />
Tabuľka 89 Štruktúra voľného času dievčat ZŠ z hľadiska športovania<br />
Aktivity voľného času<br />
n<br />
Športujú<br />
organizovane<br />
119<br />
– 130 –<br />
Športujú<br />
rekreačne<br />
235<br />
Nešportujú<br />
vôbec<br />
46<br />
1 sledovanie televízie 22,7 32,8 54,3<br />
2 počúvanie rozhlasu 0,0 0,4 4,3<br />
3 počúvanie hudby 52,1 58,7 80,4<br />
4 Čítanie 28,6 32,3 39,1<br />
5 športovanie (aktívne) 80,7 49,4 0,0<br />
6 návšteva športových podujatí 16,8 6,8 8,7<br />
7 návšteva, kina, divadla 15,1 25,1 17,4<br />
8 umelecké aktivity 16,0 23,0 15,2<br />
9 posedenie s priateľmi 24,4 28,5 26,1<br />
10 práca s počítačom 21,0 23,8 13,0<br />
11 domáce práce 0,8 5,1 6,5<br />
12 Sebavzdelávanie 1,7 9,8 4,3<br />
13 pasívny odpočinok 1,7 2,1 4,3<br />
14 Iné 4,2 6,4 6,5<br />
Chi = 90,182** p < 0,01<br />
V súboroch nešportujúcich sa počúvaniu hudby, ako dominantnej aktivite<br />
venuje 80,4% dievčat a 47,8% chlapcov. Naopak, ako najčastejšie<br />
voľno – časové aktivity uviedli nešportujúci chlapci (50%) prácu s počítačom<br />
a sledovanie televízie, táto u viac ako polovice (54,3%) nešportujúcich<br />
dievčat bola deklarovaná ako druhá najfrekventovanejšia aktivita voľného<br />
času.
Tabuľka 90 Rozdiely v obsahu voľného času medzi súbormi dievčat<br />
ZŠ z hľadiska športovania<br />
1 športujú - rekreačne 43,202** p < 0,01<br />
2 športujú - nešportujú 56,737** p < 0,01<br />
3 rekreačne - nešportujú 34,463** p < 0,01<br />
V súbore chlapcov výkonnostných športovcov (82,9%) bola podľa<br />
očakávania dominujúca športová aktivita, podobne ako u dievčat – športovkýň<br />
(80,7%), v skupine rekreačných športovcov ju takto deklarovalo<br />
okolo polovice súboru chlapcov (51,6%) a dievčat (49,4%). Prácu s počítačom<br />
ako náplň voľného času deklarovala polovica nešportujúcich a vo<br />
všetkých súboroch delených podľa športovania má výrazné zastúpenie.<br />
Vzhľadom k výraznej prevahe podielu receptívnych aktivít, ktorými<br />
respondenti vypĺňajú voľný čas sme sa zamerali aj na zistenie rozsahu<br />
sedavých aktivít v ich dennom režime (tabuľka 91).<br />
Z výsledkov sledovania vyplýva, že najvyšším podielom sa respondenti<br />
celého súboru venujú sedavým aktivitám priemerne denne od<br />
3 – 4 hodín (33,9%), pritom mierne vyššie percento dievčat ako chlapcov.<br />
V časom rozsahu vyššom ako 5 hodín sme zistili takmer zhodne u oboch<br />
pohlaví, že štvrtina žiakov sa denne orientuje na sedavé aktivity a viac<br />
ako 6 hodín denne 17,0% chlapcov a 18,3% dievčat. Rozdiely z hľadiska<br />
pohlavia však neboli štatisticky významné.<br />
Tabuľka 91 Časový rozsah venovaný denne žiakmi ZŠ sedavým aktivitám<br />
n<br />
Chlapci<br />
417<br />
– 131 –<br />
Dievčatá<br />
400<br />
Spolu<br />
817<br />
Čas v odinách počet % počet % počet %<br />
1 do 2 hodín 105 25,2 87 21,8 192 23,5<br />
2 3 až 4 hodiny 135 32,4 142 35,5 277 33,9<br />
3 5 až 6 hodín 106 25,4 98 24,5 204 25,0<br />
4 6 hodín a viac 71 17,0 73 18,3 144 17,6<br />
Obsah voľného času žiakov stredných škôl<br />
Analýza získaných výsledkov dokumentuje, že v celom súbore stredoškolákov<br />
(obrázok 61) vo voľnom čase dominuje počúvanie hudby, čo<br />
sa opakovane a dlhodobo vyskytuje v tejto vekovej kategórii ako obľúbená<br />
a frekventovaná voľno - časová aktivita (Pavlíková, 1996, Medeková,<br />
1997, Peráčková, 2008).
Obrázok 61 Štruktúra voľného času stredoškolákov<br />
Na rozdiel od našich predpokladov značná časť respondentov (59,7%)<br />
uviedla ako druhú najčastejšie realizovanú aktivitu vo voľnom čase športovú<br />
aktivitu. Z ďalších činnosti okolo tretiny súboru sa vo voľnom čase venujú<br />
sociálnym kontaktom a receptívnym aktivitám – sledovaniu televízie,<br />
štvrtina – práci s počítačom (internet, sociálne siete, hry) a čítaniu.<br />
Pohľad na najfrekventovanejšie voľno – časové aktivity z hľadiska jednotlivých<br />
ročníkov poukazuje na pomernú stabilitu uvedených aktivít s nevýznamnými<br />
rozdielmi.<br />
Vzťahová analýza potvrdila signifikantné súvislosti medzi obsahom<br />
voľného času stredoškolákov z hľadiska pohlavia (obrázok 62). Vecné rozdiely<br />
sa preukázali tak v poradí najčastejších aktivít, ako aj v ich rozdielnom<br />
využívaní. U chlapcov sme zistili v porovnaní k dievčatám výraznejšie<br />
využívanie športových aktivít. Rovnako chlapci venujú viac voľného času<br />
– 132 –
sledovaniu televízie a práci s počítačom ako stredoškoláčky, u ktorých dominuje<br />
počúvanie hudby a ako ďalšie aktivity športovanie a sociálne kontakty<br />
s rovesníkmi.<br />
Obrázok 62 Štruktúra voľného času stredoškolákov z hľadiska pohlavia<br />
Z hľadiska pohlavia vysoká preferencia športovania u chlapcov a ako<br />
druhá najčastejšia voľno - časová aktivita u dievčat predstavuje pozitívne<br />
zistenie. Možno sa domnievať, že je to prejav cielených zámerov, ich urči-<br />
– 133 –
tého efektu, vyvolaný aj v dôsledku transformácie školstva a praktickým<br />
uplatnením vzdelávacej oblasti „Zdravie a pohyb“. Na druhej strane však<br />
možno usudzovať, že napriek našim predpokladom pomerne vysoké percento<br />
stredoškolákov, u ktorých bola športová aktivita uvádzaná medzi<br />
najfrekventovanejšími, môže byť zaťažené do určitej miery deklaratívnym<br />
postojom.<br />
Výraznejšie vecné rozdiely v obsahu voľného času medzi stredoškolákmi<br />
z hľadiska pohlavia sú zreteľné okrem vyššej angažovanosti chlapcov<br />
v športe, v jeho výraznejšom napĺňaní sociálnymi kontaktmi, návštevou<br />
kultúrnych podujatí a čítaním u dievčat. Ďalšia analýza voľného času<br />
stredoškolákov z hľadiska športovania uvedené zistenia spresňuje (tabuľky<br />
91 – 96).<br />
Tabuľka 91 Štruktúra voľno-časových aktivít žiakov SŠ z hľadiska<br />
športovania<br />
Aktivity voľného času<br />
n<br />
Športujú<br />
organizovane<br />
299<br />
– 134 –<br />
Športujú<br />
rekreačne<br />
667<br />
Nešportujú<br />
vôbec<br />
164<br />
1 sledovanie televízie 26,4 29,8 43,3<br />
2 počúvanie rozhlasu 0,0 1,6 3,0<br />
3 počúvanie hudby 52,5 64,5 61,0<br />
4 čítanie 16,7 27,4 32,9<br />
5 športovanie (aktívne) 89,0 44,5 0,0<br />
6 návšteva športových podujatí 25,8 9,4 6,7<br />
7 návšteva, kina, divadla. 11,7 34,2 38,4<br />
8 umelecké aktivity 7,7 13,8 12,8<br />
9 posedenie s priateľmi 26,8 38,8 32,9<br />
10 práca s počítačom 20,4 24,7 31,7<br />
11 domáce práce 2,7 6,7 7,9<br />
12 sebavzdelávanie 6,4 11,4 12,8<br />
13 pasívny odpočinok 1,0 2,1 7,9<br />
14 Iné 5,7 2,8 1,8<br />
Chi = 344,19** p < 0,01<br />
Tabuľka 92 Rozdiely v obsahu voľného času medzi súbormi žiakov<br />
SŠ z hľadiska športovania<br />
1 športujú - rekreačne 203,26** p < 0,01<br />
2 športujú - nešportujú 240,97** p < 0,01<br />
3 rekreačne - nešportujú 79,083** p < 0,01
Okrem logicky dominujúcej športovej aktivity (89%) v skupine športujúcich<br />
organizovane - uviedli respondenti ako ďalšie najčastejšie aktivity<br />
voľného času počúvanie hudby (52,1%) a s podobným frekvenčným výkytom<br />
posedenie s priateľmi, sledovanie televízie a návštevu športových<br />
podujatí (26,8% - 25,8%).<br />
Po druhostupňovom triedení odpovedí žiakov stredných škôl referenčného<br />
súboru podľa ich zapojenia do športovej aktivity sme zistili podobné<br />
najčastejšie voľno – časové aktivíty s určitými rozdielmi z hľadiska<br />
ich poradia (tabuľky 92 a 94).<br />
Zhodne ako v súbore žiakov ZŠ výsledky dokumentujú aj u žiakov<br />
stredných škôl vyšší výskyt receptívných činnosti v náplni voľného času<br />
respondentov s nižšou pohybovou aktivitou. V skupinách športujúcich chlapcov<br />
aj dievčat jednoznačne dominovala športová aktivita (91,7% - 84,9%).<br />
Tabuľka 93 Štruktúra voľno-časových aktivít chlapcov SŠ z hľadiska<br />
športovania<br />
Aktivity voľného času<br />
n<br />
Športujú<br />
organizovane<br />
180<br />
– 135 –<br />
Športujú<br />
rekreačne<br />
228<br />
Nešportujú<br />
vôbec<br />
57<br />
1 sledovanie televízie 27,2 34,2 52,6<br />
2 počúvanie rozhlasu 0,0 3,9 7,0<br />
3 počúvanie hudby 46,1 60,5 49,1<br />
4 čítanie 11,7 19,7 24,6<br />
5 športovanie (aktívne) 91,7 51,8 0,0<br />
6 návšteva športových podujatí 31,7 12,7 14,0<br />
7 návšteva, kina, divadla. 9,4 21,9 19,3<br />
8 umelecké aktivity 3,3 8,8 7,0<br />
9 posedenie s priateľmi 21,1 28,1 26,3<br />
10 práca s počítačom 22,8 32,5 40,4<br />
11 domáce práce 3,3 5,7 12,3<br />
12 sebavzdelávanie 4,4 7,0 12,3<br />
13 pasívny odpočinok 1,1 3,1 10,5<br />
14 iné 3,3 4,4 3,5<br />
Chi = 143,47** p < 0,01<br />
Počúvaniu hudby, ako ďalšej frekventovanej aktivite v náplni voľného<br />
času, sa najviac venujú nešportujúce dievčatá (67,3%) a najmenej ju využívajú<br />
športujúci chlapci (46,1%).Títo deklarovali, s výnimkou návštevy<br />
športových podujatí (31,7%) aj ostatné aktivity (sledovanie televízie, práca<br />
na počítači, posedenie s priateľmi) v porovnaní k rekreačným športov-
com a nešportujúcim a ich využívanie vo voľnom čase v najnižšej miere.<br />
Nešportujúci chlapci uviedli ako dominantnú aktivitu sledovanie televízie<br />
(52,6%). Chlapci sa viac venujú vo voľnom čase počítačom v porovnaní<br />
k dievčatám. Analýza podľa zapojenia do športu ukázala, že túto aktivitu<br />
využívajú hlavne nešportujúci chlapci (40,4%), okolo tretiny rekreačne<br />
športujúcich a len okolo jednej pätiny organizovane športujúcich chlapcov<br />
(tabuľka 93).<br />
Signifikantné rozdiely (p < 0,01) v náplni voľného času z hľadiska<br />
športovania sa preukázali medzi všetkými súbormi chlapcov (tabuľka 94).<br />
Tabuľka 94 Rozdiely v obsahu voľného času medzi súbormi chlapcov<br />
SŠ z hľadiska športovania<br />
1 športujú - rekreačne 80,322** p < 0,01<br />
2 športujú - nešportujú 97,995** p < 0,01<br />
3 rekreačne - nešportujú 34,237** p < 0,01<br />
Tabuľka 95 Štruktúra voľno-časových aktivít dievčat SŠ z hľadiska<br />
športovania<br />
Aktivity voľného času<br />
n<br />
Športujú<br />
organizovane<br />
119<br />
– 136 –<br />
Športujú<br />
rekreačne<br />
439<br />
Nešportujú<br />
vôbec<br />
107<br />
1 sledovanie TV 25,2 27,6 38,3<br />
2 počúvanie rozhlasu 0,0 0,5 0,9<br />
3 počúvanie hudby 62,2 66,5 67,3<br />
4 čítanie 24,4 31,4 37,4<br />
5 športovanie (aktívne) 84,9 40,8 0,0<br />
6 návšteva športových podujatí 16,8 7,7 2,8<br />
7 návšteva, kina, divadla 15,1 40,5 48,6<br />
8 umelecké aktivity 14,3 16,4 15,9<br />
9 posedenie s priateľmi 35,3 44,4 36,4<br />
10 práca s počítačom 16,8 20,7 27,1<br />
11 domáce práce 1,7 7,3 5,6<br />
12 sebavzdelávanie 9,2 13,7 13,1<br />
13 pasívny odpočinok 0,8 1,6 6,5<br />
14 iné 9,2 2,1 0,9<br />
Chi = 169,27** p < 0,01
V súbore dievčat sa okrem spomenutých rozdielov medzi skupinami<br />
z hľadiska zapojenia do športovania ukázala pomerne vyrovnaná zameranosť<br />
voľného času na počúvanie hudby. Určité diferencie sa prejavili<br />
vo výraznejšej orientácii nešportujúcich dievčat na návštevu kina, divadla,<br />
(48,6%) sledovanie televízie (38,3%), čítanie (37,4), sociálne kontakty<br />
(36,4%) a prácu s počítačom (27,1%). V porovnaní so skupinami chlapcov<br />
sa ukázalo nižšie využívanie počítača, no s rovnakým trendom ako u chlapcov<br />
– s najvyšším výskytom v skupine nešportujúcich a výraznejšia orientácia<br />
dievčat v štruktúre aktivít voľného času na sociálne kontakty a čítanie..<br />
Signifikantné rozdiely (p < 0,01) v náplni voľného času z hľadiska<br />
športovania sa preukázali medzi všetkými súbormi dievčat (tabuľka 96).<br />
Tabuľka 96 Rozdiely v obsahu voľného času medzi súbormi dievčat<br />
SŠ z hľadiska športovania<br />
1 športujú - rekreačne 87,743** p < 0,01<br />
2 športujú - nešportujú 132,21** p < 0,01<br />
3 rekreačne - nešportujú 53,461** p < 0,01<br />
V porovnaní k uvedeným starším výsledkom výskumu našej školskej<br />
populácie sledovanej v rámci grantovej výskumnej úlohy „Genéza somatického,<br />
funkčného, psychického a motorického rozvoja mládeže vo veku<br />
6 –18 rokov (Havlíček a kol.1996; Pavlíková, 1996; Medeková, 1997 ) sa<br />
potvrdili výsledky o dominujúcich receptívnych činnostiach, ako hlavnej náplne<br />
voľného času v obsahu voľného času s určitým trendom ich nárastu.<br />
Súčasne však stredoškoláci deklarovali výrazne vyššiu angažovanosť<br />
v športovej aktivite. Rovnako sme zistili, že v porovnaní k vyššie uvedeným<br />
záverom výskumov sa zvýšil podiel stredoškolákov, u ktorých náplň voľného<br />
času tvoria aktivity pri počítači (hry, surfovanie na internete, sociálne<br />
siete), pritom z hľadiska športovania je viac Možno sa domnievať, že je to<br />
logický dôsledok tak vybavenosti a dostupnosti počítačov a internetového<br />
spojenia v rodinnom prostredí, zvyšovania počítačovej gramotnosti, ako aj<br />
nárokov školského vzdelávania a rozširovania komunikácie prostredníctvom<br />
sociálnych sieti.<br />
Analýza distribúcie odpovedí o časovom rozsahu denných sedavých<br />
aktivít poukazuje na mierne zvyšovanie počtu hodín, čo korešponduje<br />
s množstvom a preferenciou voľno - časových aktivít prevažne receptívneho<br />
charakteru (tabuľka 97). Môže byť dôsledkom orientácie aktivít na činnosti<br />
s počítačom. Kumulácia početnosti odpovedí ukázala najvyšší podiel<br />
respondentov, z ktorých viac ako dve pätiny chlapcov a viac ako tretina<br />
dievčat venujú 3 – 4 hodiny denne vo voľnom čase sedavým aktivitám,<br />
s miernou prevahou u dievčat.<br />
– 137 –
Tabuľka 97 Časový rozsah venovaný denne žiakmi SŠ sedavým aktivitám<br />
n<br />
Chlapci<br />
465<br />
Dievčatá<br />
665<br />
Spolu<br />
1130<br />
Čas v hodinách počet % počet % počet %<br />
1 do 2 hodín 85 18,3 128 19,2 213 18,8<br />
2 3 až 4 hodiny 191 41,1 230 34,5 421 37,3<br />
3 5 až 6 hodín 118 25,4 189 28,4 307 27,2<br />
4 6 hodín a viac 71 15,3 118 17,7 189 16,7<br />
Z hľadiska doterajších poznatkov (Pavlíková, 1996, 2002, 2006; Medeková<br />
a kol. 1996; Medeková, 1997; Peráčková, 2008 a i.) naše zistenia<br />
korešpondujú so závermi, ktoré upozorňujú na vyššiu angažovanosť<br />
chlapcov v športe voči dievčatám a na pomerne vysoké zastúpenie sedavých<br />
– receptívnych činnosti v náplni ich voľného času.<br />
Voľno-časové aktivity a ich poznanie v rôznych vekových skupinách<br />
detí a mládeže predstavuje potenciál a východisko pre hľadanie možných<br />
pedagogických intervencií. Cielene by mali byť orientované na vytváranie<br />
podnetných podmienok tak zo strany spoločnosti, politiky štátu, zo strany<br />
manažmentu školy, rodiny a pedagógov, vrátane telovýchovných. Mali<br />
by už v podmienkach dostatočného časového rozsahu povinnej telesnej<br />
a športovej výchovy formovať základy pozitívneho vzťahu k pohybu a rozvíjať<br />
predpoklady detí a mládeže v úrovni rozvoja pohybových schopností<br />
a osvojených pohybových zručností pre ich využívanie vo voľnom čase,<br />
ako závažnej zložky celoživotnej pohybovej aktivity.<br />
Získané výsledky z deklarovaných odpovedí o športovej aktivite v referenčných<br />
súboroch dokumentujú určité pozitívne zmeny v obsahu voľného<br />
času. Zároveň v konfrontácii s rozsahom času sedavých aktivít, ktorí<br />
žiaci ZŠ aj stredoškoláci uviedli, poukazuje na nutnosť presnejšieho zhodnotenia<br />
kvality pohybového režimu na reprezentatívnych súboroch, s využitím<br />
exaktnejších metód jeho hodnotenia.<br />
Záverom môžeme konštatovať, že z výsledkov zameraných na voľno<br />
- časové aktivity sme zistili zhodu v preferencii počúvania hudby ako<br />
najčastejšej činnosti vo voľnom čase, ktorej sa venujú respondenti (45,9%<br />
– 65, 9%) s trendom nárastu medzi súbormi žiakov a stredoškolákov s najvyšším<br />
výskytom u stredoškoláčok. Z hľadiska zapojenia do športu bola<br />
uvedená aktivita uvádzaná s najvyšším podielom (80,4% - 67,3%) u nešportujúcich<br />
žiačok ZŠ aj SŠ.<br />
Zistili sme, na rozdiel od predpokladov, pomerne vysokú pozíciu<br />
športovej aktivity, ktorú respondenti súborov žiakov ZŠ (59,4%), rovnako<br />
stredoškolákov (52,7%) deklarovali ako druhú najčastejšiu náplň voľného<br />
času.<br />
– 138 –
Potvrdili sme doterajšie poznatky o určitom znižovaní pozície športovania<br />
ako preferovanej činnosti s vekom, medzi súbormi žiakov a stredoškolákov<br />
(59,4% –52,7%), s najvýraznejším znížením u stredoškoláčok<br />
(54,3 – 43%). Sledovanie televízie ako jedna zo závažných sedavých aktivít<br />
, ktorú deklarovali ako dominantnú hlavne nešportujúci žiaci SŠ (52,6%)<br />
sa s vekom súborov znižuje.<br />
Rovnako sme zistili, že voči uvedeným záverom výskumov sa zvýšil<br />
podiel stredoškolákov (takmer tretina chlapcov), u ktorých náplň voľného<br />
času tvoria aktivity pri počítači (hry, surfovanie na internete, sociálne siete).<br />
Možno sa domnievať, že je to logický dôsledok tak prístupnosti počítačov<br />
v rodinnom prostredí, zvyšovania počítačovej gramotnosti, ako aj nárokov<br />
školského vzdelávania a rozširovania komunikácie prostredníctvom<br />
sociálnych sieti. Rovnako ako prirodzený dôsledok špecifického znaku<br />
vekového obdobia možno hodnotiť výraznejší nárast sociálnych kontaktov<br />
– stretávania sa s rovesníkmi s výraznejšou dominanciou u dievčat ako<br />
u chlapcov v oboch súboroch.<br />
– 139 –
12 Zrhnutie a odporúčania<br />
V publikácii prinášame výsledky výskumu, ktorého cieľom bolo rozšíriť<br />
poznatky o názoroch žiakov základných a stredných škôl na vybrané<br />
otázky vyučovania telesnej a športovej výchovy, najmä na obľúbenosť, náročnosť<br />
a významnosť predmetu a kvalitu vyučovania, prejavenú snahu a<br />
pocity prežívané na hodinách, na spokojnosť s obsahom hodín a dôvody<br />
absencie na hodinách, na preferencie pohybových a športových činností<br />
žiakov v obsahu vyučovania a na zapojenie sa žiakov do pohybových<br />
a športových aktivít vo voľnom čase.<br />
Výskumný súbor tvorilo 1947 žiakov II. stupňa základných a stredných<br />
škôl z 39 škôl Slovenskej republiky – 17 základných škôl, 13 gymnázií,<br />
9 SOŠ a SOU Priemerný vek žiakov základnej školy bol 12,82 roka,<br />
stredoškolákov 16,75 roka.<br />
Tabuľka 6 Početnosť súboru podľa pohlavia a vekovej úrovne ZŠ a SŠ<br />
P.č Pohlavie ZŠ SŠ Spolu<br />
1 Chlapci 417 465 882<br />
2 Dievčatá 400 665 1065<br />
3 Spolu 817 1130 1947<br />
Vekovú úroveň II. stupňa ZŠ predstavovali žiaci 5. – 9. ročníka ZŠ<br />
spolu so žiakmi 1.- 4. ročníka 8-ročných gymnázií a vekovú úroveň SŠ<br />
predstavovali žiaci gymnázií, SOŠ spolu so žiakmi 5.-8. ročníka 8-ročných<br />
gymnázií (tabuľka 6).<br />
Zadanie výskumu vyplývalo z úloh Koncepcie rozvoja pohybových aktivít<br />
detí a mládeže, ktorú schválila Vláda SR dňa 31.8.2011. Zber údajov,<br />
štatistické spracovávanie a spracovávanie výstupov sa uskutočnilo od polovice<br />
októbra 2011 do konca júna 2012.<br />
Hlavnou metódou získavania údajov bol dotazník. Dotazník sme zostavili<br />
tak, aby sme postihli výskumný problém a zároveň mohli naše výsledky<br />
porovnávať aj už so závermi predchádzajúcich výskumných sledovaní<br />
v tejto oblasti. Doplnkovou metódou bol neštandardizovaný rozhovor<br />
so žiakmi a učiteľmi telesnej a športovej výchovy, pomocou ktorého si výskumníci<br />
spresňovali resp. dopĺňali názory žiakov a čiastočne i učiteľov na<br />
skúmané otázky.<br />
Údaje sme spracovávali základnými štatistickými metódami a interpretovali<br />
pomocou základných logických metód. Pri posudzovaní štatistickej<br />
významnosti rozdielov medzi jednotlivými premennými vo vybraných<br />
skupínách žiakov resp. pri komparácii so žiakmi v Českej republike a pri<br />
hľadaní súvislostí medzi vybranými ukazovateľmi sme aplikovali vzťahovú<br />
analýzu a použili Chí-kvadrát test.<br />
– 140 –
Výskum priniesol tieto najdôležitejšie poznatky:<br />
Obľúbenosť predmetu<br />
Telesná a športová výchova je u väčšiny chlapcov základných aj<br />
stredných škôl veľmi obľúbený alebo obľúbený vyučovací predmet, pričom<br />
na základných školách sa teší o niečo väčšej obľúbe ako na stredných<br />
školách. Iba minimálna časť chlapcov ho považuje za neobľúbený alebo<br />
ho neobľubuje vôbec. U dievčat je obľuba predmetu na nižšej úrovni ako<br />
u chlapcov. Výraznejšie sa to prejavuje najmä na stredných školách. V porovnaní<br />
so stredoškolákmi v ČR je u nás obľuba vyučovacieho predmetu<br />
o niečo nižšia ako v ČR.<br />
Významnosť predmetu<br />
Telesná a športová výchova je u väčšiny chlapcov i dievčat základných<br />
aj stredných škôl vnímaná ako predmet stredného významu. Väčší<br />
význam mu prikladajú chlapci ako dievčatá. Iba malá časť chlapcov i dievčat<br />
ho považuje za úplne nevýznamný, častejšie je to na stredných školách,<br />
najmä u dievčat. Naopak ako veľmi významný ho považujú častejšie<br />
chlapci a to najmä na základných školách. Žiaci v SR mu prikladajú o niečo<br />
väčší význam ako žiaci v ČR.<br />
Náročnosť predmetu<br />
Telesnú a športovú výchovu považuje väčšina žiakov za nenáročný<br />
predmet, a to aj na základných, aj na stredných školách. Za náročnejší<br />
ho považujú dievčatá. Iba malá časť žiakov ho považuje za veľmi náročný<br />
alebo náročný predmet. Naši žiaci ho považujú za predmet o niečo viac<br />
náročnejší ako žiaci v ČR.<br />
Nadanie na predmet<br />
Žiaci sa považujú na plnenie požiadaviek predmetu za zväčša stredne<br />
nadaných alebo nadaných, pričom dievčatá sa považujú o niečo menej<br />
nadané na telesnú a športovú výchovu ako chlapci, najmä na stredných<br />
školách. Vo vnímaní nadania u chlapcov základných a stredných škôl neexistujú<br />
významné rozdiely, čiastočné rozdiely existujú vo vnímaní nadania<br />
u dievčat, kde dievčatá na stredných školách vnímajú svoje nadanie o niečo<br />
pozitívnejšie ako dievčatá na základných školách. Žiaci v ČR vnímajú<br />
svoje nadanie na predmet výrazne pozitívnejšie ako žiaci v SR, najmä na<br />
základných školách.<br />
Snaha na vyučovaní<br />
Celkovo môžeme konštatovať, že žiaci, či už chlapci alebo dievčatá,<br />
sa na hodinách telesnej a športovej výchovy vcelku snažia, o niečo výraz-<br />
– 141 –
nejšia snaha sa prejavuje u žiakov základných škôl ako u žiakov stredných<br />
škôl. Iba minimálne množstvo chlapcov i dievčat uviedlo, že sú menej snaživí<br />
resp. že sa nesnažia vôbec. Výraznejšia je však snaha u chlapcov ako<br />
u dievčat. Pri porovnaní s ČR musíme konštatovať, že žiaci na českých<br />
školách prejavujú na hodinách výrazne väčšiu snahu ako žiaci v SR, najmä<br />
na základných školách.<br />
Motivácia na vyučovanie<br />
Z hľadiska motivácie žiakov na vyučovanie telesnej a športovej výchovy<br />
prevažuje stredná miera motivácie žiakov. O niečo viac motivovanejší<br />
sú žiaci zo základných ako zo stredných škôl a tiež chlapci ako dievčatá.<br />
Pomerne veľká skupina žiakov, najmä dievčat, sa vyjadrila, že sú málo<br />
motivovaní alebo nemotivovaní vôbec. V porovnaní s ČR je miera motivácie<br />
na školách v SR výrazne nižšia ako v ČR, a to aj na základných aj na<br />
stredných školách.<br />
Emocionalita hodín telesnej a športovej výchovy<br />
Na hodinách telesnej a športovej výchovy prevládajú u chlapcov<br />
a dievčat základných a stredných škôl kladné emócie. Výsledky ukazujú,<br />
že s vekom sa pocity na hodinách telesnej a športovej výchovy mierne<br />
zhoršujú. Napriek výrazne prevažujúcim kladným pocitom na hodinách<br />
telesnej a športovej výchovy ich postoj, keď odpadne hodina telesnej<br />
a športovej výchovy, nie je až taký jednoznačný. 30,4 % žiakov základných<br />
škôl a 53,2 % žiakov stredných škôl sa teší, keď odpadne hodina telesnej<br />
a športovej výchovy. S vekom sa znižuje aj záujem žiakov cvičiť na hodinách<br />
telesnej a športovej výchovy.<br />
Chlapci majú pozitívnejšie emócie ako dievčatá. Najväčšie rozdiely sú<br />
medzi chlapcami a dievčatami v počte tých, ktorí majú jednoznačné kladné<br />
pocity na hodinách telesnej a športovej výchovy v prospech chlapcov<br />
a v počte nejednoznačných odpovedí v prospech dievčat.<br />
Na hodinách telesnej a športovej výchovy sa chlapci základných<br />
a stredných škôl najviac obávajú gymnastiky (45,3 %), potom atletiky<br />
(17,0 %), športových hier (16,1 %) a posilňovania (12,6 %). Z gymnastiky<br />
sa žiaci najviac obávajú kotúľov a preskoku cez kozu, z atletiky majú žiaci<br />
najväčší strach z vytrvalostného behu, zo športových hier z futbalu a basketbalu.<br />
Dievčatá základných a stredných škôl sa najviac obávajú športových<br />
hier (37,1 %), gymnastiky (27,2 %), atletiky (17,4 %) a posilňovania<br />
(11,6 %). Z gymnastiky sa žiačky najviac obávajú z preskoku cez kozu,<br />
kotúľov a stojky, z atletiky majú žiačky najväčší strach z vytrvalostného<br />
behu, zo športových hier najčastejšie uvádzajú basketbal.<br />
– 142 –
Spokojnosť žiakov s obsahom vyučovania<br />
Z hľadiska spokojnosti s realizovaným obsahom telesnej a športovej<br />
výchovy na základných a stredných školách môžeme konštatovať, že väčšiu<br />
spokojnosť s realizovaným obsahom vyjadrili žiaci základných než žiaci<br />
stredných škôl, pričom vyššiu spokojnosť vyjadrili chlapci ako dievčatá<br />
a to aj na základných aj na stredných školách. Dievčatá by sa chceli častejšie<br />
venovať rôznym športovým hrám a to najmä volejbalu, loptovým hrám<br />
bez konkretizácie, vybíjanej, basketbalu a futbalu. Častejšie by privítali na<br />
hodinách plávanie, hudbu, tanec i zumbu. Chlapci by tiež radi častejšie<br />
hrali <strong>športové</strong> hry ako futbal, florbal, volejbal, basketbal a taktiež cvičili<br />
gymnastiku, konkrétne saltá a požadujú aj kvalitnejšie vybavenie škôl. Na<br />
rozdiel od dievčat chlapci častejšie požadovali aj navýšenie počtu hodín<br />
telesnej a športovej výchovy.<br />
Preferencie pohybových a športových činností pre obsah<br />
vyučovania<br />
V skupine športových aktivít neboli zistené medzipohlavné rozdiely.<br />
Spomedzi kolektívnych športov najpopulárnejšie sú pre dievčatá vybíjaná<br />
a volejbal, pre chlapcov futbal a florbal. V individuálnych činnostiach však<br />
preukazujú dievčatá celkom iné preferencie. Na prvom mieste suverénne<br />
uviedli zumbu, potom aerobik a beh (jogging). Prekvapil u nich záujem<br />
o posilňovanie. Chlapci naopak uprednostnili beh (jogging), posilňovanie,<br />
kulturistiku aj kondičnú chôdzu. Medzi tromi najpopulárnejšími aktivitami<br />
vo vode sú u oboch pohlaví v rôznom poradí plávanie s plutvami, skoky do<br />
vody a cvičenie vo vode.<br />
V kategórii športových aktivít v prírode boli zistené podstatne väčšie<br />
rozdiely: chlapci dali na prvé miesta cykloturistiku, korčuľovanie a snowboarding,<br />
zatiaľ čo dievčatá korčuľovanie, jazdu na koni, adrenalínový<br />
bungee jumping, ktoré sa však nemôžu dostať do programu hodín telesnej<br />
a športovej výchovy. Karate, kung-fu a box sú spoločne pre obe pohlavia<br />
tri najpopulárnejšie bojové umenia, aj keď v rôznom poradí. Medzi<br />
tanečnými a rytmickými aktivitami u chlapcov prevažuje bojový charakter<br />
činnosti, zatiaľ čo u dievčat sú to moderné tance, latino a spoločenské<br />
tance. Posledne menované aktivity sa čoraz viac dostávajú do popredia<br />
záujmu mladých ľudí, čo je spoločensky žiaduce, nakoľko plnia viaceré<br />
ciele nielen v oblasti správneho držania tela, ale aj v oblasti výchovy<br />
a dodržiavania etiky. Kolektívne športy jednoznačne prevládajú u oboch<br />
pohlaví, dievčatá viac preferujú cvičenie vo vode, chlapci zase kondičné<br />
cvičenie.<br />
V porovnaní s predchádzajúcimi podobnými výskumami pribudli medzi<br />
najobľúbenejšími pohybovými aktivitami dievčat najmä (in-line) korčuľovanie,<br />
bedminton, cyklistika a snowboarding. Veľmi radi sa dievčatá<br />
– 143 –
venujú aj tanečným aktivitám rôznych žánrov. Podobne chlapci dnes radi<br />
využívajú bicykel a hrajú tenis (aj stolný).<br />
Kvalita vyučovacích hodín<br />
Žiaci zväčša považujú hodiny telesnej a športovej výchovy za priemerne<br />
kvalitné alebo za väčšinou kvalitné, pričom za kvalitnejšie ich považujú<br />
viac žiaci na základných ako na stredných školách a chlapci ako dievčatá.<br />
Z odpovedí vyplývajú z pohľadu žiakov určité rezervy ku kvalite vyučovania<br />
telesnej a športovej výchovy. Za najdôležitejší faktor, rozhodujúci<br />
o kvalite telesnej a športovej výchovy považujú žiaci výber konkrétneho<br />
obsahu, ktorý je na hodinách realizovaný. Preukázalo sa, že najmä chlapci<br />
vyžadujú autonómne rozhodovanie o učive. Až 47 % chlapcov považuje<br />
kvalitu obsahu za rozhodujúci ukazovateľ kvality hodín telesnej a športovej<br />
výchovy. U dievčat je tento ukazovateľ tretí najvýznamnejší.<br />
Dievčatá považujú za najpodstatnejší ukazovateľ kvality vyučovacej<br />
jednotky mieru rozvoja kondičných ukazovateľov. Vyžadujú, aby boli hodiny<br />
časovo plnohodnotne využité s dôrazom na rozvoj kodničných schopností<br />
a zdraviu prospešných aktivít. U chlapcov sa tento aspekt cvičena<br />
preukázal ako nevýznamný. Pomerne nízke percento opýtaných označilo<br />
ako ukazovateľ kvalitnej telesnej a športovej výchovy kvalitu učiteľa ako aj<br />
spôsob hodnotenie žiakov v telesnej a športovej výchove.<br />
Najvýznamnejší rozdiel v odpovediach dievčat a chlapcov badať vo<br />
vnímaní kvality obsahu vyučovania. Kým chlapci vyžadujú najmä <strong>športové</strong><br />
hry a určitú autonómiu v riadení obsahu, žiačky radšej nechávajú rozhodnutie<br />
na učiteľovi a požadujú zábavné a pestré aktivity zamerané na rozvoj<br />
kondičných schopností a podporu zdravia.<br />
Príčiny nezáujmu a dôvody necvičenia na povinných<br />
vyučovacích hodinách<br />
Výsledky sledovania príčin nezáujmu a dôvodov, pre ktoré žiaci na<br />
hodinách necvičia sa týkajú troch oblasti. Medzi najzávažnejšími sú to<br />
zdravotné problémy zhodné u žiakov základných aj stredných škôl. Otvorenou<br />
ostáva otázka možnosti zhodnotenia zdravotného stavu zo strany<br />
pedagóga a zároveň výberu alternujúceho obsahu hodiny, pohybových<br />
činností, pri rešpektovaní aktuálneho zdravotného problému žiakov. Ďalšími<br />
frekventovanými dôvodmi je pohodlnosť, lenivosť, neochota akceptovať<br />
fyzické zaťaženie. V súvislosti s frekventovaným dôvodom nezáujmu - nízkou<br />
atraktivitou obsahu hodín sa riešenie ponúka v podobe diagnostiky<br />
telovýchovných záujmov a ich následnej implementácie do obsahu hodín.<br />
Vzdelávacia oblasť Zdravie a pohyb k uvedeným postupom vytvára široký<br />
priestor. Zavažným problémom, ktorý bol medzi príčinami necvičenia na<br />
hodinách boli hygienické podmienky. Možnosti zlepšenia sa teda ponúka-<br />
– 144 –
jú zlepšením hygienických podmienok na školách a vhodné organizačné<br />
zabezpečenie dostatočného času medzi hodinou telesnej a športovej výchovy<br />
a ďalšími vyučovacími hodinami pre ich využitie.<br />
Komplex príčin nezáujmu o cvičenie na hodinách telesnej a športovej<br />
výchovy má značnú variabilitu, tak z hľadiska pohlavia, ako aj veku.<br />
Nesporne sú výsledkom pôsobenia aj ďalších biologických a sociálnych<br />
faktorov. Dominujúce príčiny zrejme majú hlbšie korene, súvisia s často<br />
s biologickými a psychickými predpokladmi jednotlivca, spadajú do oblasti<br />
pohybovej výchovy v rodine, súvisia s úrovňou osvojených pohybových<br />
návykov, zručností a kvality pohybového režimu, vrátane úrovne školskej<br />
telesnej výchovy v mladšom veku.<br />
Koedukácia<br />
Pohľad žiakov na otázku koedukovaného vyučovania telesnej a športovej<br />
výchovy naznačuje, že väčšina žiakov si myslí, že telesnú a športovú<br />
výchovu treba na II. stupni ZŠ a na SŠ vyučovať oddelene. Nejde ale<br />
o jednoznačný názor, najmä na stredných školách, pretože so zvyšujúcim<br />
vekom sa tento názor mení. Na stredných školách je záujem o koedukované<br />
vyučovanie výrazne vyšší ako u žiakov základných škôl. Prejavuje<br />
sa to tak u chlapcov ako aj u dievčat, i keď záujem chlapcov o koedukáciu<br />
je v obidvoch prípadoch vyšší. U obidvoch skupín však so zvyšujúcim sa<br />
vekom záujem o koedukáciu postupne narastá.<br />
Voľno–časové aktivity žiakov<br />
Z výsledkov zameraných na voľno-časové aktivity bola zistená zhoda<br />
v preferencii počúvania hudby ako najčastejšej činnosti vo voľnom čase,<br />
ktorej sa venujú respondenti (45,9% – 65, 9%) s trendom nárastu medzi<br />
súbormi žiakov a stredoškolákov s najvyšším výskytom u stredoškoláčok,<br />
z hľadiska zapojenia do športu s najvyšším podielom nešportujúcich žiakov.<br />
Ďalej bola zistená, na rozdiel od predpokladov, pomerne vysoká pozícia<br />
športovej aktivity, ktorú respondenti súborov žiakov (59,4%), rovnako<br />
stredoškolákov (52,7%) deklarovali ako druhú najčastejšiu náplň voľného<br />
času.<br />
Boli potvrdené doterajšie poznatky o určitom znižovaní pozície športovania<br />
ako preferovanej činnosti s vekom, medzi súbormi žiakov a stredoškolákov<br />
(59,4 –52,7%), s najvýraznejším znížením u stredoškoláčok<br />
(54,3 – 43%). Sledovanie televízie ako jedna zo závažných sedavých aktivít<br />
sa s vekom súborov znižuje ( 37 – 31,3%).<br />
Rovnako bolo zistené, že voči uvedeným záverom iných výskumov<br />
sa zvýšil podiel stredoškolákov (takmer tretina chlapcov), u ktorých náplň<br />
voľného času tvoria aktivity pri počítači (hry, surfovanie na internete, sociálne<br />
siete). Možno sa domnievať, že je to logický dôsledok tak prístupnosti<br />
– 145 –
počítačov v rodinnom prostredí, zvyšovania počítačovej gramotnosti, ako<br />
aj nárokov školského vzdelávania a rozširovania komunikácie prostredníctvom<br />
sociálnych sieti. Rovnako ako prirodzený dôsledok špecifického znaku<br />
vekového obdobia možno hodnotiť výraznejší nárast sociálnych kontaktov<br />
– stretávania sa s rovesníkmi s výraznejšou dominanciou u dievčat ako<br />
u chlapcov v oboch súboroch.<br />
Odporúčania ku skvalitneniu vyučovania predmetu telesná<br />
a športová výchova<br />
Na základe výskumu formulujeme niektoré nasledovné odporúčania.<br />
Ako akútna potreba sa javí :<br />
• Zamerať sa dlhodobo na zvyšovanie kvality vyučovacieho procesu<br />
cestou lepšieho poznania a využívania nových kurikulí telesnej a športovej<br />
výchovy učiteľmi, doškoľovania učiteľov telesnej a športovej výchovy<br />
v rámci kontinuálneho vzdelávania, skvalitňovaním podmienok<br />
vyučovania a učinnejšou motiváciou žiakov;<br />
• Ako problematickejšia a náročnejšia sa ukazuje telesná a športová<br />
výchova dievčat ako chlapcov a telesná a športová výchova na stredných<br />
školách ako na II.stupni základných škôl. Treba hľadať spôsoby<br />
zatraktívnenia vyučovania, najmä pre dievčatá a hlavne na stredných<br />
školách.<br />
• Hľadať cesty ako zvýšiť motiváciu žiakov k hodinám telesnej a športovej<br />
výchovy. Oblasti motivácie prikladať väčší význam aj pri pregraduálnom<br />
a aj kontinuálnom vzdelávaní učiteľov;<br />
• Znížiť vplyv faktorov, ktoré spôsobujú negatívne emócie žiakov; zvýšiť<br />
úroveň koordinačných schopností u žiakov nižších ročníkov, aby sa<br />
znížili obavy žiakov z gymnastiky; vytrvalostné atletické disciplíny vyučovať<br />
emocionálnejšími pohybovými aktivitami; vo vyučovaní gymnastiky,<br />
atletiky a športových hier využívať netradičné postupy, ktoré<br />
zvýšia ich atraktivitu a záujem žiakov o hodiny telesnej a športovej<br />
výchovy.<br />
• Zvýšiť atraktivitu obsahu vzdelávania v telesnej a športovej výchove<br />
zaraďovaním nových pohybových a športových aktivít a činností,<br />
o ktoré žiaci prejavujú zvýšený záujem. Častejšie využívať dostupné<br />
diagnostické prostriedky na zisťovanie záujmu detí a mládeže o druhy<br />
pohybových a športových aktivít.<br />
• Pravidelne diagnostikovať názory žiakov na vybrané otázky telesnej<br />
a športovej výchovy. Pre možnosť ich objektívnejšieho diagnostikovania<br />
odporúčame používať súbor otázok z I.časti nášho dotazníka.<br />
V tabulkách 11 –14 tejto publikácie prinášame orientačné referenčné<br />
– 146 –
normy pre základné školy a stredné školy na Slovensku, s ktorými<br />
si môžu učitelia, alebo i žiaci, porovnať úroveň postojov k predmetu<br />
vo svojich skupinách, triedach, na vlastných školách resp. v iných celkoch.<br />
• Zvýšenú pozornosť zo strany telovýchovného pedagóga venovať žiakom<br />
sa zdravotným oslabením a motoricky menej disponovaným žiakom;<br />
dôslednejšie vyžadovať uplatňovanie zdravotnej telesnej výchovy,<br />
eventuálne zavádzenie integrovanej telesnej a športovej výchovy.<br />
• Zintenzívniť ovplyvňovanie rodičov pri usmerňovaní voľného času ich<br />
detí smerom k pohybovým a športovým aktivitám.<br />
• V súvislosti s možnými rezervami výučby telesnej výchovy na I. stupni<br />
základných škôl uvažovať o využívaní kvalifikovaných asistentov učiteľa<br />
(napr. Bc.) na hodinách telesnej výchovy.<br />
• Zlepšiť hygienické podmienky na školách a vhodne organizačne zabezpečiť<br />
dostatok času medzi hodinou telesnej a športovej výchovy<br />
a ďalšími vyučovacími hodinami na hygienu.<br />
• Problematiku voľného času z hľadiska vytvárania predpokladov pre<br />
plnenie jeho pozitívnych funkcií, ako aj minimalizovania sociálne rizikových<br />
činnosti nemožno riešiť izolovane. Okrem kontinuálnej intervencie<br />
všetkých výchovných činiteľov, pre jeho optimálnu náplň sa<br />
žiada spolupráca rodiny, školy, občianskych združení a inštitúcii, ako<br />
aj legislatívneho rámca, ako predpokladu zabezpečenia ich činnosti.<br />
Okrem školských športových krúžkov, Slovenskej asociácie športu na<br />
školách, športových klubov aj krúžky v Centrách voľného času by mali<br />
svoj potenciál využiť aj pre získavanie detí a mládeže pre pohybové<br />
a <strong>športové</strong> aktivity.<br />
– 147 –
13 Summary and recommendations<br />
In the publication we are bringing results of our research, which was<br />
aimed at extending the knowledge on opinions of pupils of elementary and<br />
secondary schools on selected topics concerning teaching P.E. and sport<br />
lessons. The main focus was brought on the popularity, demandingness<br />
and importance of the subject as well as quality of education, revealed<br />
effort and feelings during the lessons, satisfaction with the contents of lessons<br />
and reasons for absenting from lessons, preferences of physical activities<br />
of children and participation in physical activities and sport in pupils´<br />
free time.<br />
The sample was formed of 1,947 pupils of the second grade of elementary<br />
school and secondary schools from 39 schools around Slovakia<br />
– 17 elementary schools, 13 secondary grammar schools, 9 secondary<br />
vocational schools and training colleges. Average age of the pupils from<br />
elementary schools was 12.82 years, the secondary school students –<br />
16.75 years.<br />
Table 6 The count of research sample according to age, sex and<br />
school level<br />
Sex Elementary school Secondary school Total<br />
Boys 417 465 882<br />
Girls 400 665 1065<br />
Total 817 1130 1947<br />
The age level of the second grade of elementary school was represented<br />
by pupils attending 5th through 9th forms of elementary school along<br />
with the pupils attending 1st through 4th forms of 8-year-long secondary<br />
schools. The age level of secondary school was represented by students<br />
from secondary grammar schools, vocational schools and training colleges<br />
along with the students from 5th through 8th forms of 8-year-long secondary<br />
grammar schools (see table 6).<br />
The layout of the research was based on the tasks of the „Concept of<br />
Development of Physical Activities of Children and Youth“, which had been<br />
approved by the Slovak Government as of August 31, 2011. Collection of<br />
data, statistic processing and elaboration of outputs were carried out in the<br />
period between October 2011 and the end of June 2012.<br />
The main research method of data mining was a questionnaire. The<br />
questionnaire was compiled so that the research problem was grasped<br />
and at the same time the results could be compared with the similar research<br />
carried out in the past. Another method used was the one of non-standardized<br />
dialogue with pupils and teachers of P.E. and sport, by means of<br />
– 148 –
which researchers completed their knowledge of the issues observed.<br />
Data were processed using basic statistic methods and interpreted<br />
using logical methods. When assessing the statistic significance of differences<br />
between individual variables in the selected groups of pupils or<br />
in the comparison with the pupils in the Czech Republic, as well as upon<br />
finding the relations between the selected indicators, correlation analysis<br />
was used along with Chi-quadrat test.<br />
The research has brought the following most important information:<br />
Subject popularity<br />
In the majority of pupils from elementary and secondary schools Physical<br />
education and sport lesson is a „very popular“ or „popular“ subject,<br />
while it enjoys a little bit higher level of popularity than in boys from secondary<br />
schools. Only a minimum percentage of boys consider it unpopular or<br />
does not like it at all. In girls the popularity of the subject is at a lower level<br />
than in boys, which is more marked in girls attending secondary schools.<br />
When compared with the secondary schoolers from the Czech Republic<br />
the popularity of the subject is a bit lower than in the Czech Republic.<br />
Subject importance<br />
In the majority of boys and girls from elementary and secondary<br />
schools P.E. and sport lessons are perceived as the subject of medium<br />
importance. Boys value it more than girls. Only a small part of boys and<br />
girls considers it absolutely nonsignificant. This is a more frequent case at<br />
secondary schools, mainly in girls. On the contrary, it is considered very<br />
important more frequently by boys and especially at elementary schools.<br />
Pupils in Slovakia value this subject more than the ones in the Czech Republic.<br />
Subject demandingness<br />
P.E. and sport lesson is considered to be undemanding by a majority<br />
of pupils, both from elementary and secondary schools. Girls consider it<br />
a bit more demanding. Only a very tiny part considers the subject to be<br />
very demanding or demanding subject. Our pupils consider the subject<br />
a bit more demanding than the ones from the Czech Republic.<br />
Endowment for the subject<br />
Pupils feel that they are medium endowed or endowed for meeting the<br />
requirements of the subject, while girls consider themselves to be a little<br />
less endowed for P.E. and sport than boys, mostly at secondary schools.<br />
In the perception of giftedness by boys from both elementary and secon-<br />
– 149 –
dary schools there are not any significant differences, while in girls there<br />
exist some differences, since females at secondary schools perceive their<br />
endowment a bit more positive that the females from elementary schools.<br />
Pupils from the Czech Republic perceive their endowment for P.E. and<br />
sport markedly more positive than the pupils from the Slovak Republic,<br />
mainly at elementary schools.<br />
Effort at lessons<br />
Generally we can state that both boys and girls exert themselves at<br />
P.E. and sport lessons. More effort is exerted by pupils from elementary<br />
schools than from secondary schools. Only a slight percentage of boys<br />
and girls stated that they are less diligent, or that they do not exert any<br />
effort at all. Boys showed higher level of effort than gilrs did. When compared<br />
with the Czech pupils, we have to state that pupils at schools in the<br />
Czech Republic show markedly higher effort than our pupils do, mainly at<br />
elementary schools.<br />
Motivation for lessons<br />
From the point of view of motivation of pupils for Physical education<br />
and sport lessons there prevails the medium degree of pupils´ motivation.<br />
A bit more motivation was showed by boys from elementary schools and<br />
boys than girls. A rather large group of pupils, mainly girls, expressed that<br />
they were very little motivated or not motivated at all. In comparison with<br />
the Czech schoolers the degree of motivation in Slovak schools is clearly<br />
lower than in the Czech Republic, both at elementary and secondary<br />
schools.<br />
Emotionality of P.E. and sport lessons<br />
In both males and females from elementary and secondary schools<br />
prevail positive emotions during P.E. and sport lessons. Results show that<br />
feelings at P.E. and sport lessons slightly deteriorate with age of pupils.<br />
Despite of the markedly prevailing positive feelings of pupils at lessons<br />
their attitudes towards cancellation of lessons is not so unequivocal. 30.4<br />
% of pupils from elementary schools and 53.2 % of pupils from secondary<br />
schools are delighted when P.E. and sport lesson is cancelled. Interest of<br />
pupils in participating at P.E. and sport lessons decreases with their age.<br />
Males show more positive emotions than females. Largest differences<br />
were found between boys and gilrs in the number of those who have<br />
uniquely positive feelings in favour of boys and in the number of unequivocal<br />
answers in favour of girls.<br />
Boys from both elementary and secondary schools are mostly affraid<br />
of gymnastic lessons (45.3 %), athletics (17.0 %), sport games (16.1 %)<br />
– 150 –
and strengthening (12.6 %). Within gymnastics contents, most worrying<br />
are front and back rolls and vaults, within athletics – endurance run, within<br />
sport games – soccer and basketball. Girls from both elementary and secondary<br />
schools are mostly affraid of sport games (37.1 %), gymnastics<br />
(27.2 %), athletics (17.4 %) and strengthening (11.6 %). In gymnastics,<br />
they are affraid of vaults, front and back rolls and handstands, in athletics<br />
they have respect from endurance run, in sport games they most frequently<br />
marked basketball.<br />
Satisfaction of pupils with the lesson contents<br />
From the point of view of satisfaction of pupils with the contents of P.E.<br />
and sport lessons at both elementary and secondary schools we can state<br />
that higher level of satisfaction with the contents of lessons was shown by<br />
pupils from elementary schools than the ones from secondary schools,<br />
while higher level of satisfaction was shown by boys than girls in both<br />
school levels. Females would prefer more sport games, such as volleyball,<br />
ball games (not closely specified), end-ball, basketball and soccer. They<br />
would like to swim, dance to music and perform zumba. Boys would also<br />
like to have more sport games, such as soccer, floorball, volleyball, basketball,<br />
but also gymnastics (saltos), and claim also better equipment of<br />
schools with sport material. Unlike girls, boys required an increased number<br />
of P.E. and sport lessons more frequently.<br />
Preferences of physical activities for the contents of lessons<br />
No significant intersexual differences were recorded in the group of<br />
sport activities. Among team sports the most popular for girls are end-ball<br />
and volleyball, for boys soccer and floorball. In individual sports, however,<br />
gilrs showed absolutely different preferences. Zumba ranked first, then aerobic<br />
exercises and jogging. Their interest in strengthening was surprising.<br />
Unlike girls, boys preferred jogging, strengthening, bodybuilding and also<br />
Nordic walking. Among the three most popular activities in water in both<br />
sexes but different ranking are swimming with fins, diving and exercises in<br />
water.<br />
In the category of sport activities in the nature substantially broader<br />
differences were found: males preferred cycling tourism, skating and<br />
snowboarding, while females like skating, horse-riding, adrenaline bungee<br />
jumping, which, however, cannot be implemented in the contents of P.E.<br />
and sport lessons. Karate, kung-fu and boxing are the most popular martial<br />
arts for both sexes, having different order. Among dancing and rhytmic activities<br />
in boys fighting character of activity prevails, females prefer modern<br />
dances, latino and ballroom dances. The last mentioned activities have<br />
become more and more popular with young people, which is valuable for<br />
– 151 –
the society, since they fulfil several goals in the area of correct body posture,<br />
but also in the area of education and ethics. Team sports unequivocally<br />
prevail in both sexes. Girls prefer more exercises performed in water, boys<br />
conditioning.<br />
When compared with the previous similar researches, (in-line) skating,<br />
bedminton, cycling and snowboarding were added to the list of most<br />
popular activities among girls. Females like very much also dancing activities<br />
of various styles. Similarly boys nowadays like to use bikes and play<br />
tennis (also table tennis).<br />
Quality of P.E. and sport lessons<br />
Pupils mostly consider P.E. and sport lessons as having average quality<br />
or mostly good quality, while higher quality was stated by elementary<br />
school pupils and boys. The answers have pointed out several back-logs<br />
concerning quality of lessons. The most decisive factor influencing the quality<br />
of P.E. and sport lessons is the choice of activities to be applied in<br />
lessons. It was proved that boys require autonomous decision-making on<br />
the contents of lessons. The quality of contents of lessons is considered<br />
the decisive factor by 47 % boys. In girls this factor was stated as the third<br />
most important one.<br />
Females consider the degree of development of conditioning factors<br />
to be the most substantial indicator of quality of educational unit. They<br />
claim that P.E. and sport lessons be fully applied with the stress on development<br />
of fitness and health enhancing activities. Boys considered this<br />
factor as not significant. A rather low percentage of quizees marked quality<br />
of teacher as well as method of assessment as the most important factors<br />
of good quality education.<br />
The most important distinction between the answers of boys and girls<br />
can be seen in the perception of quality of the contents of education. While<br />
boys claim mostly sport games and a certain autonomy in the management<br />
of lessons content, females leave decision-making on teachers, but<br />
require more amusing and colourful activities focusing on the development<br />
of fitness and health enhancement.<br />
Reasons for the lack of interest and causes of missing compulsory<br />
P.E. and sport lessons<br />
The results of observing the reasons for the lack of interest and causes<br />
of pupils being absent from the lessons showed three areas. Among<br />
the most serious are health problems in both pupils of elementary and secondary<br />
schools. However, the possibility to assess health state of pupils<br />
by teachers remains open. The selection of suitable and appropriate contents<br />
of lessons in terms of respecting the health state of pupils remains<br />
– 152 –
with the teacher’s authority. Other most frequently presented causes are:<br />
laziness, cushiness, reluctance to accept physical load. In connection with<br />
the frequently stated reason for the lack of interest – low attractiveness of<br />
the contents of lessons – there is a simple solution to this issue: diagnostics<br />
of interests first and then the following implementation of preferences<br />
of pupils into the contents of lessons. The educational area Health and Movement<br />
forms a wide space for the given procedures. A weighty problem<br />
is the one of unbearable hygienic conditions. The only possible solution to<br />
this issue is to form appropriate hygienic conditions in schools and create<br />
suitable organization provision of an adequate time span between P.E. and<br />
sport lessons and other lessons in the timetable of pupils.<br />
The complex of reasons for the lack of interest in P.E. and sport lessons<br />
shows a wide variability, both from the point of view of sex and age.<br />
No doubt they are the result of an influence of other biological and social<br />
factors. Dominating causes have probably deeper roots and are connected<br />
with biological and psychic prerequisites of an individual. They fall into<br />
the competence of family education towards physically active life and are<br />
connected also with the level of acquired skills, abilities and quality of movement<br />
regime, including participation in P.E. and sport lessons in the early<br />
ages.<br />
Co-education<br />
Opinions of pupils on the issue of co-educated P.E. and sport lessons<br />
indicate that the majority of pupils think that P.E. and sport lessons at<br />
both levels should be taught separately. However, this opinion is not fully<br />
unequivocal, since it is changing with the growing age mainly at secondary<br />
schools. Interest of secondary school pupils in co-educated P.E. and sport<br />
lessons is markedly higher than in elementary school pupils. This was manifested<br />
both in males and females. Boys showed higher interest in both<br />
cases.<br />
Leisure time physical activities of pupils<br />
Results focused on leisure time of pupils brought conformity in the<br />
preference of listening to music, as the most frequent in pupils´ leisures<br />
(45.9% – 65.9%) with an increasing trend in secondary school girls, from<br />
the point of view of participation in physical activities with the higest share<br />
of pupils absenting from sport. It was not expected that pupils from elementary<br />
(59.4%) and secondary schools (52.7%) would declare physical<br />
activities and sport as the second most frequent activity during leisure time.<br />
The current findings on a certain reduction of share of sport activities<br />
in the leisure time of young people with age were confirmed in the pupils<br />
of elementary and secondary school (59.4 –52.7%), with the most marked<br />
– 153 –
decrease in females from secondary schools (54.3 – 43.0%). The time of<br />
watching television as one of the most serious sedentary activities of pupils<br />
has been decreasing with age (37 – 31.3%).<br />
Moreover, it was found that the share of secondary school pupils (almost<br />
one third of boys), who devote their leisure time mainly to computer<br />
works (games, surfing on internet, social networks) has increased. We can<br />
presume that this is the logical consequence of the availability of computers<br />
in families, increased computer competence, as well as demandingness<br />
of education in schools and extending communication by means of<br />
social networks. Similarly, natural consequence of the specific attribute of<br />
age category can be rated the more marked increase in social contacts –<br />
meeting peers with higher dominancy in girls than in boys in both groups.<br />
Recommendations for imporving the quality of P.E. and sport lessons<br />
in schools<br />
Based on the research carried out we can formulate the following recommendations.<br />
Priorities are as follows:<br />
• To focus in the long run on improving quality of teaching process by<br />
means of better knowledge and application of new curricula of P.E.<br />
and sport lessons by teachers, training of teachers of P.E. & S. within<br />
the framework of life-long education, as well as by means of improving<br />
the quality of conditions and more effective motivation of pupils;<br />
• Physical education and sport of girls seems to be more problematic<br />
and demanding than the one of boys. The same can be told about<br />
P.E. & S at secondary schools. It is inevitable to look for the ways<br />
of making education more attractive, mainly in female education and<br />
teaching at secondary schools.<br />
• To look for methods of increasing motivation of pupils to participate<br />
and enjoy P.E. & S lessons. Motivation should be the key issue both in<br />
pre-gradual and continuous education of teachers;<br />
• To reduce the influence of factors, which cause negative emotions<br />
in pupils; to increase the level of coordination abilities in children of<br />
younger school age in order to reduce the fear of pupils from gymnastics;<br />
to teach athletic events in more emotional methods and activities;<br />
to use non-traditional teaching procedures in teaching gymnastics,<br />
athletics and sport games, which could increase attractivity and interest<br />
of pupils in P.E. and sport lessons.<br />
• To increase attractiveness of the contents of education through implementing<br />
new physical activities preferred by pupils. To use available<br />
diagnostic means to disclose interests of pupils and youth in various<br />
– 154 –
kinds of physical activities more frequently.<br />
• To regularly diagnose opinions of pupils on selected issues of P.E. and<br />
sport. For the sake of their more accurate diagnostics we recommend<br />
to use the set of questions provided in 1st section of our questionnaire.<br />
In tables 11 through 14 of this publication we bring forward reference<br />
norms for elementary schools and secondary schools in Slovakia. Using<br />
them teachers and pupils can compare the level of attitudes to the<br />
subject in their groups, classes, in schools or other groups.<br />
• To pay serious attention to pupils with health impairment and the ones<br />
motorically less endowed; to organize P.E. lessons for pupils with<br />
health impairment or to implement integrated P.E. lessons.<br />
• The influence of parents upon organizing their children´s leisure in<br />
the more physically active way, towards physical activities and sport,<br />
should be made more intensive.<br />
• In terms of potential reserves in teaching P.E. and sport at 1st grade<br />
of elementary school to reflect on employing specially qualified (Bc.)<br />
assistants of teachers at P.E. lessons.<br />
• To improve hygienic conditions in schools and adequately organize<br />
the time for hygiene before and after the P.E. and sport lessons.<br />
• Issues of leisure time in terms of creating prerequisites for the fulfilment<br />
of its positive functions, as well as minimizing socially risky behaviours,<br />
can be solved in isolation. Besides continuous intervention<br />
of all educational factors, for its optimum contents cooperation of all<br />
subjects is required: family – school – civil associations and institutions,<br />
as well as legislative framework, as the prerequisite for the provision<br />
of their activites. Not only school sport teams, but also Slovak<br />
Association of Sport in Schools, sport clubs in Centres of leisure time<br />
should use their potential for the motivation of children and youth for<br />
physical and sport activities.<br />
– 155 –
Literatúra<br />
1. ANTALA, B.: Nové prístupy k hodnoteniu a klasifikácii žiakov v telesnej výchove<br />
na stredných školách. (kandidátska dizertačná práca), Bratislava, 1994, 179 s.<br />
2. ANTALA, B.: Školská telesná výchova a kurikulárna transformácia výchovy<br />
a vzdelávania. In: Sedláček, J. - Antala,B. a kol. Hodnotenie telesného rozvoja<br />
a motorickej výkonnosti žiakov v procese kurikulárnej transformácie výchovy<br />
a vzdelávania. Bratislava: ICM Agency 2008, s. 9-35.<br />
3. ANTALA, B.: Telesná a športová výchova v základných a stredných školách<br />
v SR po prvom roku transformácie vzdelávania. In.: Slovenský školský šport<br />
– podmienky, prognózy, rozvoj. Bratislava: Slovenská asociácia univerzitného<br />
športu a MŠ SR, 2009, 54 – 63.<br />
4. ANTALA, B.: Pohybová výkonnosť detí a mládeže z hľadiska zapájania sa<br />
do telovýchovnej a športovej činnosti. In : Kol. Záverečná správa výskumnej<br />
úlohy VEGA 1/0048/08 Sekulárny trend v ukazovateľoch telesného rozvoja<br />
a pohybovej výkonnosti u 7- až 18-ročnej školskej populácie na Slovensku.<br />
[On line]. www.minedu.sk. 2010.<br />
5. ANTALA, B. – DOROŠOVÁ, S.: Postoje žiakov pohybovo podpriemerných<br />
a pohybovo nadpriemerných ku školskej telesnej výchove. Tel. Vých. Šport,<br />
6, 1996, č. 4., s.8-10.<br />
6. ANTALA, B. – LABUDOVÁ, J.: Školská telesná výchova v (r)evolúcii alebo v<br />
ohrození. Tel. Vých. Šport, 16, 2006, č. 1. s. 4 – 8.<br />
7. ANTALA, B. - LABUDOVÁ, J.: Koncepcia učebných osnov telesnej a športovej<br />
výchovy pre ISCED 3. In: Telesná výchova a šport, zdravie a pohyb. Prešov:<br />
MPC Bratislava, alokované pracovisko Prešov 2008, s. 17 – 25.<br />
8. ANTALA, B. – LABUDOVÁ, J.: Prečo zvýšiť počet hodín telesnej výchovy<br />
v kurikulách ? Tel. Vých.Šport 21, 2011, č 4, s. 8 – 12.<br />
9. BAJANOVÁ, V. – LIPKOVÁ, J.: Zmeny vybraných somatických parametrov<br />
u stredoškoláčok s nadváhou po absolvovanom pohybovom programe. Tel.<br />
Vých. Šport, 19, 2009, č.3 - 4, s. 25-29<br />
10. BARTÍK, P.: Využitie úpolových cvičení v telesnej výchove detí mladšieho<br />
školského veku. Tel. Vých. Šport, 8, 1998, č.4, s. 7-11.<br />
11. BARTÍK, P.: Postoje žiakov základných škôl k telesnej výchove a športu<br />
a úroveň ich teoretických vedomostí z telesnej výchovy v intenciách<br />
vzdelávacieho štandardu. Banská Bystrica: FHV UMB, 2009. 132 s.<br />
12. BARTÍK, P. a kol.: Telesný rozvoj a pohybová výkonnosť na 1.stupni základných<br />
škôl v stredoslovenskom regióne. Tel. Vých. Šport, 14, 2004, č.1, s. 9-13.<br />
13. BARTÍK, P. – MESIARIK, P.: Postoje žiakov 9.ročníka základných škôl<br />
v stredoslovenskom regióne ku školskej telesnej výchove. Tel. Vých. Šport,<br />
19, 2009, č. 1, s. 4 – 7.<br />
– 156 –
14. BEBČÁKOVÁ, V. – LALÍKOVÁ, L. : Analýza necvičiacich žiakov v telesnej<br />
výchove. In Labudová a kol. Poznatky z výskumu školskej telesnej výchovy.<br />
Bratislava: Peter Mačura – PEEM 2003, s.84 – 90.<br />
15. BEBČÁKOVÁ, V. - LENKOVÁ, R. – BORŽÍKOVÁ, I.: Pohybová aktivita 15<br />
– ročných žiakov základných škôl. In: Pohyb člověka – základní a sportovní<br />
motorika, diagnostika a analýza. Sborník příspěvku z mezinárodní vědecké<br />
konference. Ostrava: Ostravská univerzita, Pedagogická fakulta 2010, s.17<br />
– 23.<br />
16. BEBČÁKOVÁ, V. a kol.: Pohybová aktivita v životnom štýle 14-ročných žiakov<br />
prešovského regiónu. Prešov: Prešovská univerzita v Prešove Fakulta športu<br />
2012, 71 s. ISBN 978-80-555-0561-9. Elektronická publikácia<br />
17. BELEJ, M.: Vplyv pohybového režimu na zmeny všeobecnej pohybovej<br />
výkonnosti vysokoškoláčok. In: Acta Universitatis Palackianae Olomoucensis.<br />
Gymnica XXII. Olomouc: 1992. s. 107-110. ISBN 80-7067-177-7.<br />
18. BELEJ, M. – JUNGER, J. – MIKUŠ, M.: Výkonnosť žiakov prijatých na stredné<br />
školy vo východoslovenskom regióne zisťovaná systémom EUROFIT. Tel.<br />
Vých. Šport, 5, 1995, č.3, s. 12 - 14.<br />
19. BENDÍKOVÁ, E.: Overball na hodinách školskej telesnej výchovy. Tel. Vých.<br />
Šport, 19, 2009, č.1., s.7-10.<br />
20. BENDÍKOVÁ, E.: Aktuálny zdravotný stav a dôvody neúčasti žiačok na<br />
hodinách telesnej a športovej výchovy. Tel. Vých. Šport, 21, 2011, č.1., s.6-11.<br />
21. BEKÖ, R.: Funkčné poruchy pohybového systému 5 a 6-ročných detí a ich<br />
zmeny v priebehu dvoch rokov. Bratislava, Dizertačná práca na FTVŠ UK<br />
v Bratislave, 2008, 108 s.<br />
22. BEKÖ, R.: Držanie tela 5-7 ročných detí. In: Prvé kroky kurikulárnej<br />
transformácie v predmete telesná a športová výchova. Bratislava : Univerzita<br />
Komenského, 2010, s. 63 – 65.<br />
23. Biela kniha o športe, Komisia Európskych Spoločenstiev, Brusel, 2007, 20 s.<br />
24. BIDDLE, S.J.H. – SOOS, I. – HAMAR, P., et al. 2009. Physical activity and<br />
sedentary behaviours in youth: Data from three central-eastern European<br />
countries. European Journal of Sport Science 9, 2009, s. 295 – 301.<br />
25. BINOVSKÝ, A. – MIKULOVÁ, E. - RAMACSAY, L.: Somatické charakteristiky<br />
9-12 ročných futbalistov. Tel. Vých. Šport, 9, 1999, č.1, s. 48-50.<br />
26. BLAIR, S.N.: Physical inactivity: The biggest health problem of the 21st<br />
century. British Journal of Sports Medicine, 43, 2007, 1, s.1 – 2.<br />
27. BLESSING, B. The gendered classroom: Girls‘ and boys‘ experiences in<br />
postwar Germany. In History of Education Quarterly, 2005. 45. s. 597-603.<br />
28. BUKOVÁ, A.: Pohybová aktivita v spôsobe života vysokoškoláka. In: Vědecká<br />
conference “Pulstoletí tělesné výchovy na vysokých školách. Praha 24.-<br />
26.4.2002, s. 162 – 167, ISBN 80-246-0558-9.<br />
– 157 –
29. ČILLÍK, I.: Prognózy možností skvalitňovania vyučovania atletiky na II.<br />
stupni ZŠ. In: Zborník čiastkových výstupov z riešenia integrovanej grantovej<br />
úlohy. Banská Bystrica: FPV UMB, 1998, s. 144 - 147.<br />
30. Designed to move, A physical Activity Action Agenda, Nike, 2012, 125 s.<br />
31. DOBRÝ, L.: Poznatky o zdravotních benefitech pohybové aktivnosti mládeže<br />
– východisko k změne pojetí tělesné výchovy a sportu mládeže. Těl. Vých.<br />
Sport Mlád.,74, 2008, č.2, s. 7 .<br />
32. ĎURECH, M.: Úpolové cvičenia v hodinách školskej telesnej výchovy. Tel.<br />
Vých. Šport, 11, 2001, č.1, s. 10-15.<br />
33. FAJFER, Z.: Srovnání výbraných charakteristik telesné stavby a základní<br />
motorické výkonnosti u populace a žíkú sportovnách tríd ve fotbalu ve veku<br />
8 – 10 roku. Tel. Vých. Šport, 9, 1999, č.2, s. 14-16.<br />
34. FIALOVÁ, L.: Sport a jiné volnočasové aktivity v české škole. Tel. Vých. Šport,<br />
14, 2004, č.1, s. 26-30.<br />
35. FORMÁNKOVÁ, S. – FRÖMEL,K.: Longitudinální výskum sportovních záujmú<br />
žákú základních škol. Tel. Vých. Šport, 9, 1999, č.1, s. 9-13.<br />
36. FRANO,J.: Vplyv povinnej telesnej výchovy na postoje a záujmy žiakov gymnázia<br />
v oblasti telesnej kultúry. Kandidátska dizertačná práca, Bratislava, 1977, 225 s.<br />
37. FRÖMEL, K. et al.: Struktura sportovních zájmů a pohybových aktivit mládeže.<br />
Výskumná správa No. RS95R5002., 1995, Olomouc: FTK UP.<br />
38. FRÖMEL, K. et al.: Pohybová aktivita a sportovní zájmy mládeže. Olomouc:<br />
Univerzita Palackého, 1999, 173 s., ISBN 80-7067-945-X.<br />
39. GÖRNER, K. - STARŠÍ, J.: Postoje, vedomosti a názory žiakov na II. stupni ZŠ<br />
na telesnú výchovu. Banská Bystrica: FHV UMB, 2001. 164 s.<br />
40. HAVLÍČEK, I. – MEDEKOVÁ, H. – RAMACSAY, L. – ZAPLETALOVÁ, L.:<br />
Motivačné činitele športovania mládeže. In : Tělesná výchova a sport na<br />
základních a středních školách. Brno: PF MU Brno 1996. 39-45.<br />
41. HAAG, H.- HAAG, G., Dictionary. Kiel: Institut fur Sport und Sportwissenschaften,<br />
2003. ISBN 3-7780-3419-7.<br />
42. HLAVÁČ, F.: K hodnotové orientaci chlapcu 6. – 9. ročníku ZDŠ ve vztahu<br />
k tělesné výchově. Těl. Vých. Mlád., 44, 1978, 8, s. 342 – 344.<br />
43. HRABAL, V. – PAVELKOVÁ, I.: Jaký jsem učitel. Postál, Praha 2010, 240 s.<br />
44. ILAVSKÁ, T.: Príčiny zanechávania športovej činnosti detí a mládeže. In:<br />
Vplyv pohybových programov na zmeny zdravotného stavu a pohybového<br />
rozvoja človeka. Zborník výstupov z grantového projektu VEGA č. 1/7453/20.<br />
Bratislava: FTVŠ UK + SVS TVŠ., 2002, s. 59-63.<br />
45. JACKSON, C. - SMITH, I. D.: Poles apart? An exploration of single-sex and<br />
mixed-sex educational environments in Australia and England. In Educational<br />
Studies, 2000. 26. s. 409-422.<br />
– 158 –
46. JURCZAK, A.: Edukacyjne i rodzinne uwarunkowania rozwoju aktywnosci<br />
fizycznej mlodziezy w czase wolnym. Banská Bystrica: FHV UMB, 2012. 218 s.<br />
47. JURSÍK, D.: Vzdelávací štandard z plávania a plaveckých športov pre<br />
stredné školy. Tel. Vých. Šport, 8, 1998, č.4, s. 4-5.<br />
48. KANASOVÁ, J. : Držanie tela u 10 až 12 –ročných žiakov a jeho ovplyvnenie.<br />
v rámci školskej telesnej výchovy. Nitra:Peter Mačura PEEM 2006, 70 s.<br />
49. KAMPMILLEROVÁ,L. – VANDERKA,M. – KAMPMILLER,T. – KUTLÍKOVÁ,D.:<br />
program výberového tematického celku Cvičenie v posilňovni pre žiakov<br />
7.ročníka – ISCED 2. Tel. Vých. Šport. 20, 2010, č.1, s.9-12 ,č.2, s. 8-13.<br />
50. KLEIN, G. – HARDMAN, K.: Physical Education and Sport Education in<br />
European Union. Editions Revue EPS, Paris, 2008, 453 p.<br />
51. KOLLÁRIK, K. – MARUŠINCOVÁ, E. – OKRÚHLICOVÁ, A.: Vzťah žiakov<br />
začínajúcich štúdium na stredných školách k učebným predmetom. Ped.<br />
Revue, 44, 1992, č.9., s 672 – 684<br />
52. KOVÁČOVÁ, E. Stav svalovej nerovnováhy a chybného držania tela u školskej<br />
populácie a možnosti ich ovplyvňovania u mladších žiakov. Dizertačná práca,<br />
Bratislava: FTVŠ UK 2004, 120 s.<br />
53. KRAUS, B.: Aktuální problémy profesionálního ovplyvňování volného času.<br />
In: Sborník přízpěvků z mezinárodní konference „Mládež a volní čas“. Hradec<br />
Králové: ÚSS PF UHK, 2001, s. 233-238.<br />
54. KRAUT, A. - MELAMED, S. - GOFER, D. - FROOM, P.: Effect of school age<br />
sports on leisure time physical activity in adults. The CORDIS study. Med. Sci.<br />
Sports Exerc.,2003, 35, s. 2038-2042.<br />
55. KRIŽAN, L. – GERHÁTOVÁ, B. a kol.: Koncepcia rozvoja pohybových aktivít<br />
detí a mládeže. Tel. Vých. Šport, 21, 2011, č.4., s.2 – 8.<br />
56. KUDLÁČEK, M. – FRÖMEL. K.: Sportovní preference a pohybová aktivita<br />
studentek a studentu středních škol. FKT, Olomouc, 2011, rukopis<br />
57. KYSELOVIČOVÁ, O.: Rope skipping. Tel. Vých. Šport, 9, 1999, č.1, metodická<br />
príloha.<br />
58. KYSELOVIČOVÁ, O. – KLUČÁROVÁ, K.: Uplatnenie fitlopty na hodinách<br />
aerobiku z hľadiska rozvoja vybraných pohybových schopností stredoškoláčok.<br />
Tel. Vých. Šport, 16, 2006, č. 4, s. 5 – 8.<br />
59. LABUDOVÁ, J.: Východiská k zmene obsahu vzdelávania v školskej telesnej<br />
výchove. In: LABUDOVÁ, J. a kol.: Výskumy v školskej telesnej výchove.<br />
Bratislava : UK FTVŠ 2006, s. 5– 14.<br />
60. LABUDOVÁ, J.: Pohybová kompetencia ako kľúčová kompetencia pri<br />
vzdelávaní. Tel. Vých. Šport, 17, 2007, č.2., s.1<br />
61. LABUDOVÁ, J. a kol. : Poznatky z výskumu školskej telesnej výchovy.<br />
Bratislava: FTVŠ UK 2003, 128 s.<br />
– 159 –
62. LABUDOVÁ, J. a kol.: Súčasný stav a perspektívy školskej telesnej výchovy.<br />
Bratislava: ICM AGENCY 2005, 163 s.<br />
63. LIBA, J.: Výchova k zdraviu a prevencia drogových závislostí. Prešov:<br />
Metodicko-pedagogické <strong>centrum</strong> v Prešove a FHPV PU, 2002.<br />
64. LIPTOVSKÁ, L. Ringo, indiaka a iné menej známe druhy netradičných<br />
športov. In Národná konferencia o školskom športe 2009: Slovenský školský<br />
šport - podmienky- prognózy-rozvoj. Štrbské pleso: Slovenská asociácia<br />
univerzitného športu v spolupráci s MŠ SR, 2009. s. 129-133.<br />
65. LUDVIKOVÁ, M.: Postoje žiakov stredných škôl k telesnej výchove<br />
a pohybovým aktivitám v štáte Virginia v USA. In: Pohybová aktivita v živote<br />
človeka. Pohyb detí. Prešov: Prešovská univerzita v Prešove Fakulta športu,<br />
2010. ISBN 978-80-555-0301-1. s. 111 – 117. Elektronický zborník.<br />
66. LEDNICKÝ, A.: Rozvoj vytrvalostných schopností v školskej telesnej výchove.<br />
Tel. Vých. Šport, 16, 2006, č. 4, s. 8 - 11.<br />
67. LEE,I. - SHIROMA, E et al.: Effect of physical inactivity on major noncommunicables<br />
diseases worldwide: an analysis of burden of disease and life<br />
expectancy. The Lancet, 2012, 380 (9838) p. 219 – 229.<br />
68. MAJERÍK, J.: Svalová nerovnováha a držanie tela 16 – 17 ročných gymnazistov<br />
z hľadiska športovania. Tel. Vých. Šport, 19, 2009, č.1., s 18 – 25.<br />
69. MAJERSKÝ, O. a kol.: Podnety na inováciu učebných osnov telesnej výchovy<br />
na základných a stredných školách. Tel. Vých. Šport, 16, 2006, č. 2, s. 2 – 7.<br />
70. MEDEKOVÁ, H. Telovýchovná aktivita detí a mládeže. In: Acta Fac. Educ. Phys.<br />
Univ. Comen. XXXIX. Bratislava: Univerzita Komenského, 1997. s. 35-63.<br />
71. MEDEKOVÁ, H. : Telesný vývin a držanie tela mladších žiakov z hľadiska<br />
pohybovej aktivity v ranom detstve. in Lipková a kol. Pohybová aktivita a jej<br />
súvislosti s vybranými znakmi somatického, funkčného a motorického rozvoja.<br />
Bratislava: ICM Agency, 2009, s.38 – 45.<br />
72. MEDEKOVÁ, H. – BEKÖ, R.: K otázkam somatického vývinu a stavu<br />
posturálneho systému mladších žiakov. In: Šport a zdravie. Zborník<br />
medzinárodnej konferencie PF UKF Nitra: 2009, CD rom, s. 107 – 111.<br />
73. MEDEKOVÁ, H. – HAVLÍČEK, I. – RAMACSAY, L.: Sociálna podmienenosť<br />
pohybovej aktivity detí. Motivačné činitele mládeže. In : Tělesná výchova a sport<br />
na základních a středních školách. Brno: PF MU Brno 1996. s. 211 – 213.<br />
74. MEDEKOVÁ, H.– ŠELINGEROVÁ, M.: Vývinové zmeny somatických<br />
parametrov mladších žiakov z hľadiska pohybovej aktivity. Acta fac.Educ.phys.<br />
Univ. Comenianae 45, Bratislava : Univerzita Komenského, 2004, s.137 - 144.<br />
75. MICHAL, J. – NEVOLNÁ, T.: Physical activity as an effective means to<br />
a healthy life style. In: Acta Universitatis Matthiae Belii, Physical Education<br />
and Sport, Vol. IV, No.1/2012, pp. 103-114. ISSN 1338-0974.<br />
– 160 –
76. MORAVEC,.R.. : Monitorovanie úrovne telesného rozvoja a pohybovej<br />
výkonnosti 10 – 18-ročných žiakov vybraných škôl na Slovensku. Tel. Vých.<br />
Šport, 19, 2009, č. 2, s. 10 – 16.<br />
77. MORAVEC, R. - KAMPMILLER, T - SEDLÁČEK, J. - a kol.: EUROFIT. Telesný<br />
rozvoj a pohybová výkonnosť školskej populácie na Slovensku.Bratislava:<br />
SVSTVŠ, 1996. 180 s. ISBN 80-967487-1-8.<br />
78. Národná konferencia o školskom športe, zborník, Štrbské pleso, MŠ SR 2009,<br />
354 s<br />
79. NAUL, R. : European Union Multisector Strategies to Enhance Health, Physical<br />
education, and Physical Activities for children and Youth. The Global Journal of<br />
Health and Physical Education Pedagogy, l, 2012, s. 1- 12.<br />
80. NEMEC, M. - ADAMČÁK, Š. - NEMCOVÁ, L.: Aktuálny stav využívania<br />
pohybových hier v školskej telesnej a športovej výchove u žiakov a žiačok<br />
2. stupňa základných škôlv stredoslovenskom regióne. In: EXERCITATIO<br />
CORPOLIS – MOTUS – SALUS, 2012, 4, č. 1., s. 185 – 191.<br />
81. OBDRŽÁLEK, Z. - HORVÁTHOVÁ, K. a kol.: Organizácia a manažment<br />
školstva – terminologický a výkladový slovník. Bratislava: Slovenské<br />
pedagogické nakladateľstvo - Mladé letá, s.r.o., 2004. ISBN 80-10-00022-1.<br />
s. 142.<br />
82. PACH,.M.: Športy v prírode ako nástroj výchovy a vzdelávania. Tel. Vých.<br />
Šport, 19, 2009, č. 2, s. 40<br />
83. PAŘÍZKOVÁ, J.: Dětská obezita: léčení a prevence. Med. Sport. Boh. Slov. 9,<br />
2000, č.4, s. 193 – 200.<br />
84. PAVLÍKOVÁ, A.: Pedagogické aspekty štruktúry záujmov detí a mládeže vo<br />
voľnom čase. In : Tělesná výchova a sport na základních a středních školách..<br />
Brno: PF MU Brno 1996. s.186 – 192.<br />
85. PAVLÍKOVÁ, A.: Výchovné aspekty športu detí a mládeže. In: Vybrané aspekty<br />
pohybovej činnosti obyvateľov SR. Zborník výstupov z vedeckého projektu č.<br />
1/7453/20. Bratislava: FTVŠ UK a SVS pre telesnú výchovu a šport, 2002, s.<br />
75 – 78.<br />
86. PAVLÍKOVÁ, A.: Podpora zdravia – pohybová aktivita, súčasť výchovy<br />
detí a mládeže. In. 33.dni zdravotnej výchovy Ivana Stodolu. Východiská<br />
k optimalizácii pohybových programov obyvateľov SR. Bratislava: Úrad<br />
verejného zdravotníctva 2006, s. 68 – 70.<br />
87. PAVLÍKOVÁ, A.: Potenciál učiteľa vo výchove k zdraviu. In Prvé kroky<br />
kurikulárnej transformácie v predmete telesná a športová výchova. Bratislava:<br />
Univerzita Komenského, 2010 s.143 – 150.<br />
88. PAVLIS, J. Igent game and its impact on social and health development of<br />
children. In: Labudová, J. – Antala, B. et al. Healthy active life style and physical<br />
education. Bratislava: Slovak Scientific Society for Physical Education and Sport<br />
– 161 –
with support of Ministry of Education, Science, Research and Sport of Slovak<br />
Republic in cooperation with FIEP, 2011. ISBN 978-80-89324-07-1. s. 189 - 191.<br />
89. PARDEL, T. – BOROŠ, J.: Základy všeobecnej psychológie. Bratislava: SPN,<br />
1979. 562 s.<br />
90. PERÁČKOVÁ, J.: Zvyšovanie efektívnosti vyučovania telesnej výchovy<br />
z hľadiska využívania času. Tel. Vých. Šport, 15, 2005, č. 3 – 4,s.2 – 4.<br />
91. PERÁČKOVÁ, J. Režim dňa, voľný čas a telovýchovná aktivita žiačok<br />
vybraného gymnázia. In: Telovýchovné a <strong>športové</strong> záujmy v rámci voľnočasových<br />
aktivít žiakov. Bratislava: Univerzita Komenského, Fakulta telesnej<br />
výchovy a športu 2008, 160 s.<br />
92. PLŠÍKOVÁ, E.: Využitie pohybových hier na rozvoj vytrvalostných schopností<br />
v školskej telesnej výchove. Tel. Vých. Šport, 4, 1994, č.2, s. 4-5.<br />
93. POSLTOVÁ, L.: Postoje žiakov stredných škôl ku školskej telesnej výchove.<br />
Diplomová práca. FTVŠ UK, Bratislava, 2004, 60 s.<br />
94. ROZBORIL, P.: Telovýchovné a <strong>športové</strong> zariadenia na školách v Bratislave,<br />
diplomová práca, FTVŠ UK v Bratislave, 2010, 88 s.<br />
95. RYCHTECKÝ, A.: Význam školní tělesné výchovy v utváření celoživotní<br />
pohybové aktivity. In: Sborník referátů z národní konference Tělesná výchova<br />
a sport na přelomu století. Praha: FTVS KU,1997, s. 36-41.<br />
96. SAS,J. – NOWOSIESKI, I.: Wychowanie do aktywnosci fizycznej. Katowice:<br />
AWF, 2003.<br />
97. SLEZÁK, J.: Príčiny absencie necvičiacich žiakov na hodinách telesnej<br />
výchovy vo vzorke stredných škôl v Slovenskej republike. In Labudová<br />
akol. Východiská k tvorbe inovovaných projektov školskej telesnej výchovy.<br />
Bratislava: FTVŠ UK, 2004, s. 54 – 60.<br />
98. SEDLÁČEK, J.- ANTALA, B. a kol.: Hodnotenie telesného rozvoja a motorickej<br />
výkonnosti žiakov v procese kurikulárnej transformácie výchovy a vzdelávania.<br />
Bratislava: ICM AGENCY 2008, 138 s.<br />
99. SIGMUND, E. a kol.: Vliv interveční pohybové aktivity kurzu v prirode na<br />
habituálnu aktivitu adoloscentov. Tel. Vých. Šport, 14, 2004, č.1, s. 4 - 9<br />
100. SIGMUND, E. et al.: Oblíbený obsah vyučovacích jednotek tělesné výchovy<br />
– pozitivně hodnocený prostředek vyššího tělesného zatížení děvčat. In:<br />
Tělesná kultura. Olomouc: Fakulta tělesné kultury, 2009. ISSN 1211-6521,<br />
2009, vol.32 no. 2. s. 54 - 63.<br />
101. SOOS,I. – ŠIMONEK, J. – BIDDLE, S. – HAMAR, P.: Pohybová aktivita<br />
a sedavý spôsob života východoslovenských adolescentov. Tel. Vých. Šport,<br />
20, 2010, č.2., s.18 - 22<br />
102. Správa o hospodárení škôl a školských zariadení za rok 2010 (MŠVVaŠ SR<br />
– 15. PVM 9.6.2011)<br />
– 162 –
103. Správa o úlohe športu vo vzdelávaní. Výbor pre kultúru a vzdelávanie<br />
Európskeho parlamentu, 2007, 40 s.<br />
104. SÝKORA, F.: Podiel školskej telesnej výchovy na zabezpečení všestranného<br />
vývinu mládeže. Tel. Vých. Mlád. 54, 1988, č. 8., s. 297 - 302.<br />
105. SÝKORA, F.: Postoje žiakov bratislavských stredných škôl k záujmovej telesnej<br />
výchove, k jej organizácii a riadeniu. Tel. Vých. Šport, 1, 1991, č.1, s. 18-19.<br />
106. Prehľad vybraných ukazovateľov za CVČ a ŠSZČ v roku 2010, UIPŠ,<br />
Bratislava, 2011<br />
107. SÝKORA, F. a kol.: Didaktika telesnej výchovy. Bratislava: SPN, 1983. 296 s.<br />
108. SVOBODA, B.: Psychologicko-pedagogické aspekty sledovania účinnosti<br />
telovýchovného procesu v systému komunistické výchovy mládeže. Acta Univ.<br />
Carolinae Gymn. 17, 1981, s.45 – 69.<br />
109. ŠAJBIDOR, J. - LABUDOVÁ, J.: Zdravie a pohyb – kurikulárna prestavba<br />
stredoškolského vzdelávania. In: Labudová, J. a kol.: Tvorba kurikula telesnej<br />
výchovy v rámci transformácie vzdelávania v Slovenskej republike. Bratislava<br />
: UK FTVŠ, 2007, s. 26 – 31.<br />
110. ŠELINGEROVÁ, M. - ŠELINGER, P.: Somatické ukazovatele slovenskej<br />
populácie vo vzťahu k pohybovým aktivitám. In Hodnotenie telesného rozvoja<br />
a motorickej výkonnosti žiakov v procese kurikulárnej transformácie výchovy<br />
a vzdelávania, Bratislava: ICM AGENCY 2008, s.121 – 138.<br />
111. ŠIMONEK, J.: Stav vyučovania telesnej výchovy a športu na slovenských<br />
vysokých školách. Tel. Vých. Šport, 13, 2003, 3, s. 2-5.<br />
112. ŠIMONEK, J.: Zmena životného štýlu ako podmienka zlepšenia zdravia<br />
slovenskej populácie. In: Tělesná kultura. Recenzované periodikum Fakulty<br />
tělesné kultura Univerzity Palackého v Olomouci. Olomouc: FTK UP, 2004,<br />
29, č.1, s. 41 – 53.<br />
113. ŠIMONEK, J.: Športové záujmy a pohybová aktivita v dennom režime a ich<br />
vplyv na prevenciu drogových závislostí detí a mládeže. In: Štúdie III. Telesná<br />
výchova a šport. Nitra: Univerzita Konštantína Filozofa. S., 2006, 7-102. ISBN<br />
80-8094-054-1.<br />
114. ŠIMONEK, J.: Materiálno-technické a personálne zabezpečenie vyučovania<br />
telesnej a športovej výchovy na slovenských základných školách. Tel. Vých.<br />
Šport, 2010, č.4., s. 21-27<br />
115. ŠIMONEK, J.: Výskumy objemu pohybovej aktivity na školách. Nitra: PF UKF<br />
Nitra, 2011, 71 s.<br />
116. ŠIMONEK, J – HALMOVÁ, N. - KANASOVÁ, J. : Príčiny neúčasti žiakov na<br />
hodinách telesnej výchovy na II. Stupni ZŠ v nitrianskom regióne. In Labudová<br />
akol. Súčasný stav školskej telesnej výchovy a jej perspektívy. Bratislava: ICM<br />
AGENCY 2005, s. 46 – 50.<br />
– 163 –
117. TARCALA, P.: Bedminton, ideálny školský šport. In Národná konferencia o<br />
školskom športe 2009: Slovenský školský šport - podmienky-prognózy-rozvoj.<br />
Štrbské pleso: Slovenská asociácia univerzitného športu v spolupráci s MŠ<br />
SR, 2009. s. 124-128.<br />
118. TEPLÝ, Z.: Zájem dospělé populace o různé formy tělovýchovy a sportu. In:<br />
Sborník referátů z Národní konference Tělesná výchova a sport na přelomu<br />
století. Praha: 1997. s. 203-204. ISBN 80-902147-2.X.<br />
119. TILLINGER, P.: Vzťah 11-14 letých deti k telesné výchove a sportu. Tel. Vých.<br />
Šport, 4,1994, č.1.s.6 – 9.<br />
120. TSOLIDIS, G. - DOBSON, I. R.: Single-sex schooling: Is it simply a „class<br />
act“?. In Gender and Education. 2006. 18. s. 213-228.<br />
121. TUREK, I.: Zvyšovanie efektívnosti vyučovania, Metodické <strong>centrum</strong><br />
v Bratislave, 1997, 299 s., ISBN: 80-88796-49-0<br />
122. Učebné osnovy telesnej a športovej výchovy pre ISCED 3, ŠPÚ, 2008<br />
123. VLASÁKOVÁ, R.: Zmeny telesného rozvoja 14- až 16-ročných dievčat<br />
bilinguálneho gymnázia v dvojročnom období. Tel. Vých. Šport, 20, 2010,<br />
č.1.s.25 – 27.<br />
124. Zdravotnícka ročenka SR , Ministerstvo zdravotníctva, 2007, 250 s.<br />
125. ZAPLETALOVÁ, L.: Ontogenéza motorickej výkonnosti 7 – 18-ročných<br />
chlapcov a dievčat Slovenskej republiky. Bratislava: SVSTVŠ, 2002. 93 s.<br />
ISBN 80-89075-17-7.<br />
126. ZAPLETALOVÁ, L.: Changes in somatic parameters and motor performance of<br />
children and youth of Slovakia across the period of last 20 years. In: Labudová,<br />
J. – Antala.B. at al: Healthy active life style and PE, 2011, s. 107 - 114<br />
127. VAN ESSEN, M.: No issue, no problem? Coeducation in Dutch secondary<br />
physical education during the twentieth century. In Gender and Education.<br />
2003. 15. s. 59-74.<br />
128. WARCHOL, K.: Názory učiteľov všobecnovzdelávacích predmetov na<br />
teoretické koncepcie a ciele telesnej výchovy v Polsku. Tel. Vých. Šport. 20,<br />
2010, č.3., s. 14-18<br />
129. WHO Globálne odporúčanie o fyzickej aktivite pre zdravie, Ženeva, 2010;<br />
ISBN 978 924 159 997 9.<br />
– 164 –
Príloha č.1<br />
Univerzita Komenského v Bratislave, Fakulta telesnej výchovy a športu<br />
Milí žiaci, študenti,<br />
obraciame sa na Vás so žiadosťou o vyplnenie tohto dotazníka. Cieľom je zistiť Vaše názory na vyučovací predmet<br />
telesná a športová výchova, ktoré môžu prispieť k zvýšeniu jeho príťažlivosti, kvality a zvýšeniu pohybovej aktivity<br />
detí a mládeže.<br />
Dotazník je anonymný, meno neuvádzajte. Údaje budú využité len na výskumné účely. Vopred Vám ďakujeme za<br />
ochotu a spoluprácu.<br />
Každú otázku si pozorne prečítajte a zakrúžkujte tú odpoveď, ktorá sa pre Vás najviac hodí resp. pri otvorených otázkach<br />
odpoveď doplňte.<br />
.................................................................................................................................................................................<br />
I. Obľúbenosť, významnosť, náročnosť predmetu<br />
1. Telesná a športová výchova je pre mňa predmet:<br />
1. Veľmi obľúbený<br />
2. Obľúbený<br />
3. Ani obľúbený, ani neobľúbený<br />
4. Neobľúbený<br />
5. Veľmi neobľúbený<br />
3. Telesná a športová výchova znamená pre mňa<br />
predmet:<br />
1. Veľmi náročný<br />
2. Náročný<br />
3. Ani náročný, ani ľahký predmet<br />
4. Ľahký<br />
5. Veľmi ľahký<br />
5. Na hodinách telesnej a športovej výchovy som:<br />
1. Veľmi snaživý<br />
2. Snaživý<br />
3. Niekedy sa snažím, inokedy nie<br />
4. Menej snaživý<br />
5. Vôbec sa nesnažím<br />
II. Pocity, emócie na hodinách telesnej a športovej výchovy<br />
1. Na hodinách telesnej a športovej výchovy sa cítim:<br />
1. vždy dobre<br />
2. väčšinou dobre<br />
3. občas dobre, občas zle<br />
4. väčšinou zle<br />
5. vždy zle<br />
– 165 –<br />
2. Telesná a športová výchova znamená pre mňa predmet:<br />
1. Veľmi významný<br />
2. Významný<br />
3. Možno významný, možno nevýznamný predmet<br />
4. Málo významný<br />
5. Nevýznamný<br />
4. Na telesnú a športovú výchovu som:<br />
1. Veľmi nadaný<br />
2. Nadaný<br />
3. Stredne nadaný<br />
4. Málo nadaný<br />
5. Nenadaný<br />
6. Na hodiny telesnej a športovej výchovy som:<br />
1. veľmi motivovaný<br />
2. motivovaný<br />
3. stredne motivovaný<br />
4. málo motivovaný<br />
5. nemotivovaný<br />
2. Keď odpadne hodina telesnej a športovej výchovy :<br />
1. vždy sa teším<br />
2. často sa teším<br />
3. je mi to ľahostajné<br />
4. väčšinou som rozladený<br />
5. vždy som rozladený<br />
3. Z akej činnosti, cvičení máš na hodinách telesnej a športovej výchovy najväčšie obavy (strach) ?<br />
4. Ktoré činnosti na hodinách telesnej a športovej výchovy nemáš rád?
III. Obsah hodín telesnej a športovej výchovy<br />
1. S ponukou pohybových a športových aktivít na hodinách telesnej a športovej výchovy som:<br />
1. Veľmi spokojný<br />
2. Spokojný<br />
3. Čiastočne spokojný, čiastočne nespokojný<br />
4. Nespokojný<br />
5. Veľmi nespokojný<br />
2. Akú činnosť by si chcel na telesnej a športovej výchove vykonávať častejšie?<br />
3. Čo ti na hodinách telesnej a športovej výchovy chýba?<br />
4. Ak ťa hodiny telesnej a športovej výchovy nebavia, čo býva zvyčajne najčastejšia príčina?<br />
(zakrúžkuj najviac 3 možnosti)<br />
1. Neatraktívny obsah<br />
2. Nezáujem učiteľa<br />
3. Spôsob hodnotenia<br />
4. Neprimerané požiadavky na výkon<br />
5. Nechce sa mi<br />
6. Nevhodný metodický postup pri vyučovaní<br />
7. Nezáujem ostatných spolužiakov<br />
8. Nezáživnosť vyučovania<br />
9. Nevyhovujúce podmienky<br />
10. Zlá atmosféra na vyučovaní<br />
11. Uprednostňovanie šikovných žiakov<br />
12. Koncentrácia na nasledujúce hodiny (písomka, skúška a pod.)<br />
13. Iné ..........<br />
5. Ak si necvičiaci, čo býva najčastejšie dôvodom necvičenia?<br />
(zakrúžkuj najviac 3 možnosti)<br />
1. Nechce sa mi<br />
2. Na hodinách je nuda<br />
3. Neprimerané požiadavky<br />
4. Zdravotné problémy, choroba<br />
5. Nevyhovuje mi prístup učiteľa<br />
6. Príliš by som sa spotil<br />
7. Lebo to tak chcú rodičia<br />
8. Nevyhovujúce podmienky<br />
9. Nedostatok času na prípravu na ďalšie hodinu<br />
10. Nechcem si pokaziť vysvedčenie<br />
11. Zle podmienky pre hygienu (možnosť umyť sa a osprchovať sa, a pod.)<br />
12. Iné ..........<br />
– 166 –
Inštrukcie: Z každej oblasti zvoľ päť tvojich najobľúbenejších pohybových aktivít, ktorým by si sa rád na telesnej<br />
a športovej výchove venoval. Najobľúbenejšiu pohybovú aktivitu označ krížikom v tabuľke v stĺpci pod jednotkou, druhú<br />
najobľúbenejšiu v stĺpci pod dvojkou atď. až po piatu najobľúbenejšiu.<br />
1 2 3 4 5 Individuálne športy 1 2 3 4 5 Pohybové aktivity v prírode<br />
Atletika Akrobatické lyžovanie (aj skoky)<br />
Bedminton Bežecké lyžovanie (aj biatlon)<br />
Korčuľovanie (aj kolieskové, skateboard) Korčuľovanie (aj kolieskové korčule, skateboard)<br />
Bowling (aj kolky) Bungee jumping<br />
Cyklistika (cestná i horská) Cykloturistika<br />
Golf (i minigolf) Jazda na koni<br />
Snooker (aj biliard) Lanové aktivity<br />
Lukostreľba Lezenie (aj horolezectvo, speleológia)<br />
Petangue Lodné aktivity (ajrafting, kajak, kanoe, windsurfing)<br />
Plávanie Orientácia<br />
Športová gymnastika Parašutizmus (aj paragliding)<br />
Squash (aj ricochet, racquet ball) Pešia turistika (aj snow-shoeing)<br />
Streľba Zjazdové lyžovanie (aj cross, skialpinizmus)<br />
Šípky (aj ďalší terčové aktivity) Skiering (aj motoskiering, vodné lyžovanie)<br />
Tenis (aj stolní, soft tenis) Skydiving (aj airboarding)<br />
Iné…………………… Snowboarding<br />
Technickéšporty(lietanie,rogalo,motorizmus, skúter)<br />
1 2 3 4 5 Kolektívne športy Tramping (táborenie, skauting)<br />
Baseball (a ďalšie raketové hry) Iné……………………<br />
Basketbal<br />
Curling 1 2 3 4 5 Bojové umenia<br />
Florbal (aj hokejbal) Aikido<br />
Futbal (aj futsal) Box<br />
Frisbee Judo<br />
Hádzaná Karate<br />
Ľadový hokej (aj in-line) Kick-box (aj thai-box)<br />
Lakros Kung-Fu<br />
Nohejbal Musado<br />
Ragby (aj americký futbal) Taekwon-Do<br />
Vodné pólo (volejbal, basketbal) Zápas (aj wrestling)<br />
Volejbal (aj beach, prehadzovaná) Iné……………………<br />
Vybíjaná<br />
Iné…………………… 1 2 3 4 5 Rytmické a tanečné<br />
Balet<br />
1 2 3 4 5 Kondičné aktivity Bojové tance (capueira, ...)<br />
Aerobik Latinsko-americké tance<br />
Zumba<br />
Beh (aj jogging) Ľudové tance (aj country)<br />
Bodystyling Moderní gymnastika<br />
Joga Moderní tance (break dance, disko, hip-hop, …)<br />
Kondičná chôdza (aj severská) Orientálne tance (brušnýí tanec, …)<br />
Kulturistika Rock´n´roll<br />
Posilňovacie cvičenia Spoločenské tance<br />
Spinning Výrazové tance (aj scénický, jazzový, …)<br />
Taebo (aj box aerobik) Iné……………………<br />
Tai-Chi<br />
Zdravotné cvičenie 1 2 3 4 5 Pohybové aktivity<br />
Iné…………………… Individuálne<br />
Kolektívne<br />
1 2 3 4 5 Pohybové aktivity vo vode Kondičné<br />
Cvičenie vo vode (aquagymnastika, -aerobik) Pohybové aktivity vo vode<br />
Plávanie s plutvami (aj potápanie) Pohybové aktivity v prírode<br />
Skoky do vody (aj airbelling) Bojové<br />
Synchronizované plávanie Rytmické a taneční<br />
Zdravotné plávanie (aj kúpanie) Iné……………………<br />
Iné……………………<br />
– 167 –
IV. Kvalita telesnej a športovej výchovy<br />
1. Hodiny telesnej a športovej výchovy považujem za:<br />
1. Vždy kvalitné<br />
2. Väčšinou kvalitné<br />
3. Niekedy kvalitné, inokedy nekvalitné<br />
4. Väčšinou nekvalitné<br />
5. Vždy nekvalitné<br />
2. Aké by mali byť hlavné ukazovatele kvalitnej<br />
telesnej a športovej výchovy?<br />
V. Voľnočasové aktivity<br />
1. Čomu sa venuješ najčastejšie vo voľnom čase?<br />
(zakrúžkujte najviac 3 aktivity)<br />
1. Sledovanie televízie<br />
2. Počúvanie rozhlasu<br />
3. Počúvanie hudby<br />
4. Čítanie (knihy, časopisy)<br />
5. Športovanie (aktívne - v klube, v krúžku, sám a pod.)<br />
6. Návšteva športových podujatí (ako divák)<br />
7. Návšteva, kina, divadla, koncertov, kultúrnych podujatí<br />
– 168 –<br />
3. Ako si predstavuješ kvalitnú telesnú a športovú výchovu?<br />
2. Čomu by si sa chcel venovať v tvojom voľnom čase, ak by boli vhodné podmienky? ( uveď najviac 3 aktivity )<br />
3. Koľko hodín denne vo voľnom čase zvyčajne venuješ sedavým aktivitám? ........................<br />
Prosíme vyplniť (zakrúžkujte resp. doplňte)<br />
4. Hodiny telesnej a športovej výchovy by mali prebiehať:<br />
1. Chlapci a dievčatá spolu<br />
2. Oddelene chlapci, oddelene dievčatá<br />
8. Umelecké aktivity (spev, hudba, výtvarné aktivity)<br />
9. Posedenie s priateľmi, kamarátmi<br />
10. Práca s počítačom, mobilom (hry, surfovanie -<br />
internet)<br />
11. Domáce práce, v záhrade<br />
12. Sebavzdelávanie (učenie, štúdium, aj z internetu)<br />
13. Nič nerobím, pasívne odpočívam<br />
14. Iné ..................<br />
Typ školy : 1. II. stupeň ZŠ (ISCED 2) 2. 4-ročné gymnázium 3. 8-ročné gymnázium 4. SOŠ<br />
Škola: 1. Mestská 2. Vidiecka<br />
Ročník:<br />
Vek:<br />
Pohlavie 1. Chlapec 2. Dievča<br />
Športová aktivita 1. výkonnostne (pretekársky, športový klub ai.)<br />
2. rekreačne (krúžky, s kamarátmi, rodičmi)<br />
3. nešportujem<br />
Uveď svoju telesnú výšku (v cm) ------------------ a telesnú hmotnosť (v kg) ..............................<br />
Ako hodnotíš svoj zdravotný stav ?<br />
1. nebývam chorý 2. bývam občas chorý 3. bývam často chorý<br />
Za Vašu ochotu a spoluprácu Vám ďakuje vedúci výskumu doc. PaedDr. Branislav Antala, PhD. s kolektívom.<br />
Kód výskumníka: