Stiahnuť PDF - Národné športové centrum

Telesná a športová výchova 

v názoroch žiakov 

základných a stredných škôl 

Branislav Antala 

a kolektív 

Bratislava 2012

Vedecká monografia 

Telesná a športová výchova v názoroch žiakov základných a stredných 

škôl 

Posudzovatelia: 

Prof. PaedDr. Jaromír Sedláček, PhD. 

Prof. PhDr. Jela Labudová, PhD. 

Hlavný autor: 

Doc. PaedDr. Branislav Antala, PhD. (kapitoly 1, 2, 3, 4, 12, 13; 3,1 AH) 

Spoluautori: 

Prof. PaedDr. Jaromír Šimonek, PhD. (kapitola 7, 13 – preklad do AJ; 1,1 AH) 

Prof. PaedDr. Ivan Čillík, PhD. (kapitola 5; 1 AH) 

Prof. PhDr. Jela Labudová, PhD. (kapitola 10; 0,1 AH) 

Doc. PaedDr. Helena Medeková, PhD. (kapitoly 8, 11; 1,4 AH) 

Doc. PaedDr. Viera Bebčáková, PhD. (kapitola 6; 0,6 AH) 

Mgr. Veronika Dančíková, (kapitola 10; 0,2 AH) 

Mgr. Stanislav Kraček, PhD. (kapitola 9; 0,2 AH) 

PhDr. Anna Pavlíková, PhD. (kapitola 11; 0,2 AH) 

Mgr. Peter Melek (kapitola 9; 0,2 AH) 

Obálka: 

Doc. PaedDr. Anton Lednický, PhD. (E-mail: lednicky@fsport.uniba.sk) 

Preklad Summary do anglického jazyka: 

Prof. PaedDr. Jaromír Šimonek, PhD. 

Vydalo: Národné športové centrum a Fakulta telesnej výchovy a športu 

Univerzity Komenského v Bratislave, s podporou Ministerstva školstva, 

vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky 

Vydavateľ: END, spol. s r.o, Topoľčianky 

ISBN: 978-80-89324-09-5 

Autori sú zodpovední za terminologickú a jazykovú stránku jednotlivých 

kapitol 

168 strán, prvé vydanie, vytlačené v Bratislave, 100 vydaných kópii, zadané 

do tlače - jún 2012 

Žiadna časť tejto publikácie nesmie byť kopírovaná, rozmnožovaná 

bez súhlasu autorov 

– 2 –

Obsah 

Úvod 5 

1 Legislatívna podpora rozvoja pohybových aktivít 

v školskom prostredí 


1.1 Zákon o výchove a vzdelávaní č.245/2008 Z.z. 

1.1.1 Transformácia systému výchovy a vzdelávania 

1.1.2 Telesná výchova v procese kurikulárnej transformácie 

výchovy a vzdelávania 

1. 2 Koncepcia rozvoja pohybových aktivít detí a mládeže 

2. Vybrané problémy vyučovania telesnej výchovy 

6 

ako východiská výskumu 


2. 1 Obľúbenosť a významnosť telesnej výchovy 

2. 2 Obsah vyučovania, príčiny necvičenia a preferencie 

športových aktivít žiakmi základných a stredných škôl 

2. 3 Ďalšie výskumné problémy telesnej výchovy 

3. Výskum názorov žiakov základných a stredných škôl 

22 

na vybrané problémy telesnej a športovej výchovy 


3. 1 Ciele a úlohy výskumu 

3. 2 Metodika výskumu 

4. Obľúbenosť, významnosť, náročnosť telesnej 

33 

a športovej výchovy 


38 

5. Emocionalita hodín telesnej a športovej výchovy 

Ivan Čillík 

6. Spokojnosť žiakov s obsahom telesnej 

49 


Viera Bebčáková 

7. Preferencia pohybových a športových aktivít pre obsah 

65 

telesnej a športovej výchovy 

Jaromír Šimonek 

8. Príčiny nezáujmu a dôvody necvičenia žiakov na hodinách 

75 


Helena Medeková 

94 

– 3 –

9. Kvalita vyučovania telesnej a športovej výchovy 113 

Peter Melek – Stanislav Kraček 

10. Koedukované vyučovanie telesnej a športovej výchovy 121 

Veronika Dančíková – Jela Labudová 

11. Voľno-časové aktivity detí a mládeže 125 

Helena Medeková - Anna Pavlíková 

12. Zhrnutie a odporúčania 140 


13. Summary and Recommendations (English) 148 

Branislav Antala, preklad do AJ – Jaromír Šimonek 

Literatúra 156 

Prílohy 165 

– 4 –

Úvod 

Problém pohybovej inaktivity detí, mládeže a hľadanie možností zmeny 

tohto negatívneho trendu je vo svete predmetom vedeckého výskumu, 

debát a stretnutí odborníkov. Hľadajú sa cesty, ako pritiahnuť deti, mládež 

i dospelých k pravidelnej telovýchovnej a športovej aktivite, k integrácii pohybovej 

aktivity do ich životného štýlu a k vyššej kvalite živote. 

Škola popri rodine v tomto snažení predstavuje významný prvok. Vyučovací 

predmet telesná a športová výchova predstavuje priestor, kde sa 

dajú ovplyvňovať hodnoty, postoje a názory žiakov smerom k zdraviu, aktívnemu 

životnému štýlu, zahrňujúcemu pravidelnú pohybovú alebo športovú 

aktivitu. K tomu je však v tejto dynamicky sa meniacej dobe potrebné 

aj poznať aktuálne postoje tých, ktorí sú priamimi účastníkmi telovýchovného 

procesu na školách - učiteľov telesnej a športovej výchovy a najmä 

samotných žiakov. Vo vzťahu k žiakom sa nám v tomto kontexte natíska 

viacero otázok. Zmenilo sa niečo v pohľade žiakov na predmet telesná 

výchova oproti minulosti? Aký je súčasný pohľad žiakov na tento vyučovací 

predmet? Patrí stále medzi obľúbené vyučovacie predmety? Akú významnosť 

mu prikladá súčasná generácia detí a mládeže? Je to pre nich 

náročný predmet? Prináša im primerané zážitky a pozitívne emócie, tešia 

sa vôbec na hodiny? Je obsah vyučovania pre nich dostatočne zaujímavý 

a motivujúci? Ktoré športové činnosti ich zaujímajú najviac a ktoré najmenej? 

Ako vnímajú kvalitu vyučovania? Prečo sa mnohí vyhýbajú predmetu 

a necvičia? Má dostatočnú väzbu na ich voľnočasové aktivity? Spĺňa predmet 

celkovo ich očakávania? 

V publikácii, ktorú držíte v rukách, sme sa pokúsili prispieť k hľadaniu 

odpovedí na tieto otázky. Prinášame v nej výsledky výskumu názorov žiakov 

základných a stredných škôl zameraný na ich pohľad na vyučovanie 

a vybrané problémy telesnej a športovej výchovy. 

– 5 –

1 Legislatívna podpora rozvoja pohybových 

aktivít v školskom prostredí 

1.1 Zákon o výchove a vzdelávaní č.245/2008 Z.z. 

1.1.1 Transformácia systému výchovy a vzdelávania 

22.5.2008 prijala Národná rada Slovenskej republiky nový Zákon 

a výchove a vzdelávaní č.245/2008 Z.z.. Nahradil takmer 30 rokov starý 

školský zákon a začal platiť od 1.9.2008. Reformuje predchádzajúci systém 

výchovy a vzdelávania a pokúša sa odstrániť mnohé z problémov, 

s ktorými sa stretávala nielen telesná výchova, ale aj mnohé iné vyučovacie 

predmety. 

Inšpiráciou pre novú školskú reformu na Slovensku boli vývojové trendy 

smerovania vzdelávacej politiky v školských systémoch najmä v krajinách 

EÚ (Anglicko, Holandsko, Fínsko, Rakúsko, Švédsko). Vychádzajúc 

z uvedených európskych trendov základnými myšlienkami nového zákona 

o výchove a vzdelávaní boli najmä decentralizácia a väčšia autonómia 

škôl, ich väčší podiel na rozhodovaní o obsahu vzdelávania, väčšia aktivita 

a zodpovednosť učiteľov, ich väčšie kompetencie a dôraz na výchovné pôsobenie 

v pedagogickom procese zamerané na rozvoj kompetencií žiaka. 

Nová štruktúra vzdelávania 

Zo zaužívanej štruktúry školského systému sa prešlo na medzinárodný 

systém ISCED (The International Standard Classification of Education), 

pričom v základnej podobe je vzdelávanie rozdelené nasledovne : 

• ISCED 0 – predškolská výchova a vzdelávanie (predprimárne vzdelávanie) 

• ISCED 1 – základné vzdelávanie a výchova (primárne vzdelávanie) 

• ISCED 2 – nižšie sekundárne vzdelávanie 

• ISCED 3 – vyššie sekundárne vzdelávanie 

Dvojúrovňové kurikulum 

Povinná časť vzdelávania sa rozdelila na štátny vzdelávací program 

(povinné hodiny) a školské vzdelávacie programy (voliteľné hodiny). Štátny 

vzdelávací program predstavoval v roku 2008 približne 70 % celkového 

obsahu vzdelávania a bol pre školy záväzný. Školské vzdelávacie programy 

predstavovali približne 30 % povinného obsahu vzdelávania a školy 

si ich vytvárali sami na základe podmienok, zamerania školy, tradície, 

personálnych možností i záujmu žiakov. Pri tvorbe týchto programov hrali 

dôležitú úlohu najmä manažmenty jednotlivých škôl a školské rady, ale 

– 6 –

do ich tvorby mohli vstupovať aj učitelia jednotlivých predmetov včítane 

učiteľov telesnej výchovy. Rozsah hodín štátneho a školských vzdelávacích 

programov pre ISCED 1 a 2 je uvedený v tabuľke 1 a pre ISCED 3 

v tabuľke 2. 

Tabuľka 1 Rozsah vyučovacích hodín za týždeň v štátnom a školskom 

vzdelávacom programe v ISCED 1 a 2 (2008) 

Ročník 1. 2. 3. 4. 5. 6. 7. 8. 9. 

Štátny vzdelávací program 17 18 20 21 21 23 24 24 24 

Školské vzdelávacie programy 5 5 5 5 6 6 6 6 6 

Spolu 22 23 25 26 27 29 30 30 30 

Tabuľka 2 Rozsah vyučovacích hodín za týždeň v štátnom a školskom 

vzdelávacom programe v ISCED 3 (2008) 

Ročník 1. 2. 3. 4. 

Štátny vzdelávací program 27 27 24 15 

Školské vzdelávacie programy 4 4 7 15 

Spolu 31 31 31 30 

Rámcové učebné plány 

Rámcový učebný plán je dokument, ktorý stanovuje časové dotácie 

vyučovacích predmetov. Od 1.9. 2011 je časová dotácia definovaná iba za 

celý stupeň vzdelávania (tabuľka 3 – príklad na stupni ISCED 1). Rozpis 

časovej dotácie do jednotlivých ročníkov je v kompetencii školy, podobne 

aj zaradenie učiva do ročníkov, pričom sa však zohľadňuje vekuprimeranosť. 

Športové triedy majú zvýšený celkový počet hodín o 12 na predmet 

športová príprava. 

Počty žiakov v triedach 

S cieľom skvalitniť výchovno-vzdelávací proces sa v roku 2008 upravili 

počty žiakov triedach. Išlo o zníženie počtov žiakov v priemere do 

10 % (tabuľka 4). Školy mali tri roky na to, aby postupne znížili počet žiakov 

triedach. Trieda sa môže deliť v každom predmete na skupiny podľa 

podmienok školy. Delenie sa uskutočňuje v zmysle vyhlášky MŠ SR č. 

320/2008 Z. z. 

Vzdelávacie oblasti 

Ciele vyučovania sa napĺňajú v rámci nových vzdelávacích oblastí, 

kde samostatnou vzdelávacou oblasťou je aj oblasť „Zdravie a pohyb“, 

v rámci ktorej je v ISCED 1 vyučovací predmet „telesná výchova“ 

a v ISCED 2 a 3 vyučovaný predmet „telesná a športová výchova“ (včítane 

zdravotnej telesnej výchovy a integrovanej telesnej a športovej výchovy). 

– 7 –

Tabuľka 3 Rámcový učebný plán pre ISCED 1 (2011) 

Vzdelávacia oblasť Vyučovací predmet 

Počet hodín 

za 1. – 4. ročník ZŠ 

Jazyk a komunikácia 

Slovenský jazyk a literatúra 

Prvý cudzí jazyk 

26 

6 

32 

Príroda a spoločnosť 

Prírodoveda 

Vlastiveda 

3 

3 

6 

Človek a hodnoty 

Etická výchova 

Náboženská výchova 

4 

4 

Matematika a práca 

Matematika 14 

s informáciami 

Informatická výchova 3 

17 

Človek a svet práce Pracovné vyučovanie 1 

1 

Umenie a kultúra 

Výtvarná výchova 

Hudobná výchova 

4 

4 

8 

Zdravie a pohyb 

Telesná výchova 

/ Športová príprava 

8 

8 

Povinné hodiny spolu 76 

Voliteľné hodiny 20 

Hodiny spolu 96 

Tabuľka 4 Maximálne počty žiakov v triedach (2008) 

Stupeň vzdelávania Maximálny počet žiakov 

ISCED 0 21 

ISCED 1 - 1.ročník 22 

ISCED 1 - 2.- 4. ročník 25 

ISCED 2 28 

ISCED 3 30 

Prierezové témy 

Niektoré oblasti vzdelávania, ktoré majú medzipredmetový charakter 

sa nevyučujú ako samostatné vyučovacie predmety, ale ako prierezové 

témy. V rámci ISCED 3 sú to napr. nasledovné: Osobnostný a sociálny 

rozvoj, Enviromentálna výchova, Mediálna výchova, Multikultúrna výchova, 

Ochrana života a zdravia a Tvorba projektu a prezentačné zručnosti. 

Prierezovú tému „Ochrana života a zdravia“, ktorá nahradila „Ochranu člo- 

– 8 –

veka a prírody“ zabezpečujú predovšetkým učitelia telesnej a športovej 

výchovy. 

Kľúčové kompetencie 

Napĺňanie cieľov jednotlivých vzdelávacích oblastí a vyučovacích 

predmetov sa realizuje v školskom prostredí prostredníctvom kľúčových 

a predmetových kompetencií žiakov, ktoré zároveň rozvíja. Žiaci by si ich 

mali osvojovať na veku primeranej úrovni prostredníctvom obsahu, metód 

vzdelávania a činnosti. 

Kompetenciou sa rozumie spôsobilosť žiaka mobilizovať a aktivizovať 

osvojené vedomosti, zručnosti a postoje do efektívnej činnosti v rôznych 

súvislostiach v reálnom živote. Európska komisia definovala pre etapu základného 

vzdelávania 8 oblastí kľúčových kompetencií, ktoré by sa mali 

rozvíjať v jednotlivých predmetoch, vrátane telesnej výchovy : 

1. komunikácia v materinskom jazyku, 

2. komunikácia v cudzom jazyku, 

3. matematická gramotnosť a kompetencie v oblasti prírodných vied 

a technológií, 

4. kompetencie v oblasti informačnej a komunikačnej technológie, 

5. kompetencia učiť sa učiť 

6. sociálne a občianske kompetencie 

7. podnikateľské kompetencie, kompetencie aktívneho prístupu 

8. kultúrne kompetencie/rozhľad 

Na 4. Európskom kongrese FIEP, ktorý sa konal v Bratislave 29.8.- 

31.8.2007 účastníci z 25 štátov sveta navrhli Európskej komisii rozšírenie 

uvedených kompetencií o 9. kompetenciu – pohybovú kompetenciu. Pohybová 

kompetencia by sa mala rozvíjať predovšetkým prostredníctvom 

telesnej výchovy na školách (Labudová, 2007). 

Vzdelávacie štandardy 

Vzdelávacie štandardy predstavujú súbor požiadaviek na osvojenie si 

vedomostí, zručností a schopností, ktoré majú deti a žiaci získať, aby mohli 

pokračovať vo vzdelávaní v nadväzujúcej časti vzdelávacieho programu, 

alebo aby im mohol byť priznaný stupeň vzdelania. Vzdelávacie štandardy 

sa delia na obsahové štandardy, ktoré definujú rozsah požadovaných vedomostí 

a zručností a výkonové štandardy, ktoré definujú kritériá úrovne 

zvládnutia vedomostí, zručností a schopností. 

Kariérny rast učiteľov 

V tejto oblasti reformy boli prijaté nové zákony - Zákon o pedagogických 

zamestnancoch a odborných zamestnancoch č.317/2009 Z.z. a Zákon 

o celoživotnom vzdelávaní č.568/2009 Z.z., ktoré nadviazali na Zákon 

– 9 –

o výchove a vzdelávaní 245/2008 Z.z.. Tieto zákony definovali kariérny 

systém, založený na kariérnych stupňoch, kariérnych pozíciách a kariérnych 

cestách. Plánované kariérne stupne by mali byť: začínajúci učiteľ, 

učiteľ, učiteľ s 1. atestáciou a učiteľ s 2. atestáciou. Kariérne pozície by 

mali byť – pedagóg špecialista a vedúci pedagogický pracovník. Kariérnymi 

cestami by pedagogický pracovník mal získať štandardné, expertné 

alebo riadiace kompetencie. 

1.1.2 Telesná výchova v procese kurikulárnej transformácie 

výchovy a vzdelávania 

Povinné hodiny vzdelávacích programov škôl (štátny vzdelávací 

program) 

Inovácii sa v rámci nového školského zákona z roku 2008 nevyhla 

ani telesná výchova. Pri príprave cieľa, štruktúry a obsahu vyučovacieho 

predmetu na školách bola požiadavka vytýčená postupovať na základe 

týchto východísk: 

• upraviť názov vyučovacieho predmetu a priblížiť ho k súčasným trendom 

chápania pojmu šport, 

• intenzívnejšie prepojiť školskú telesnú výchovu so starostlivosťou 

o zdravie, zdravý životný štýl žiaka, 

• zvýšiť atraktívnosť vyučovania, 

• dostať deti a mládež z lavičiek pre necvičiacich (žiak so zdravotným 

oslabením, oslobodení žiaci z telesnej výchovy) na cvičebnú plochu, 

• poskytnúť väčšiu voľnosť školám, predmetovej komisii telesnej výchovy 

a učiteľom telesnej výchovy pri výbere obsahu, 

• zohľadniť individuálne diferencované podmienky na vyučovanie, 

• prihliadať na dominantný záujem žiakov, na ich úroveň pohybovej gramotnosti, 

• využiť širokú škálu existujúcich telesných cvičení a športov, 

• podporiť celoživotné vzdelávanie a optimálny rozvoj kľúčových predmetových 

kompetencií učiteľa telesnej výchovy a žiakov. 

Vychádzajúc z uvedených východísk najpodstatnejšie zmeny vo 

vzdelávacej oblasti Zdravie a pohyb a v projekte vyučovania telesnej výchovy 

boli nasledovné (Labudová, 2006; Šajbidor – Labudová, 2007; Antala, 

2008): 

Úprava názvu vyučovacieho predmetu 

Názov vyučovacieho predmetu sa upravil z telesnej výchovy na „telesná 

a športová výchova“ na stupni ISCED 2 a 3; na stupni ISCED 1 zostal nezmenený. 

– 10 –

Zmena zamerania a cieľa telesnej a športovej výchovy 

V zameraní telesnej a športovej výchovy sa prejavuje výraznejší 

odklon od výkonovo orientovaného vyučovania smerom k rozvíjaniu 

kompetencií žiaka a formovaniu hodnôt a postojov. Cieľom telesnej 

a športovej výchovy ako vyučovacieho predmetu je nielen umožniť žiakom 

primerane sa oboznamovať, osvojovať si, zdokonaľovať a upevňovať 

správne pohybové návyky a zručnosti, zvyšovať pohybovú gramotnosť, 

rozvíjať kondičné a koordinačné schopnosti, podporovať 

rozvoj všeobecnej pohybovej výkonnosti a zdatnosti, zvyšovať aktivitu 

v starostlivosti o zdravie, nadobúdať vedomosti o motorike svojho tela, 

z telesnej výchovy a zo športu (šport v chápaní akejkoľvek pohybovej 

aktivity v zmysle Európskej charty o športe z roku 1992), ale v oveľa väčšom 

rozsahu utvárať trvalý vzťah k pohybovej aktivite, telesnej výchove 

a športu v nadväznosti na záujmy žiakov a ich individuálne potreby ako 

súčasť zdravého životného štýlu a predpoklad schopnosti k celoživotnej 

starostlivosti o svoje zdravie. 

V cieľoch je teda výraznejšie prepojenie na starostlivosť o zdravie 

a vytváranie zdravého životného štýlu. Telesná a športová výchova má 

spájať vedomosti, návyky, postoje, schopnosti a zručnosti o pohybe, športe, 

zdraví a zdravom životnom štýle, ktoré sú utvárané prostredníctvom 

realizovaných foriem vyučovania telesnej a športovej výchovy, zdravotnej 

telesnej výchovy alebo formou integrovanej telesnej a športovej výchovy. 

Otvorenosť a pestrosť obsahu 

Obsah predstavuje širokú škálu poznatkov a telovýchovných a športových 

činností ponúkaných žiakom. Rozdelený je do nasledujúcich štyroch 

modulov: 

• Zdravie a jeho poruchy. 

• Zdravý životný štýl. 

• Telesná zdatnosť a pohybová výkonnosť. 

• Športové činnosti pohybového režimu. 

Ponúkaný pohybový obsah jednotlivých modulov: 

Zdravie a jeho poruchy 

V tomto module sa žiakom sprostredkovávajú poznatky o význame 

zdravia pre jednotlivca a pre spoločnosť, o vzťahu medzi zdravotnými návykmi 

a zdravotným stavom, vzťahu medzi športom a zdravím, o vzťahu 

človeka k životnému prostrediu a pod. 

Pohybový obsah modulu ponúka základnú gymnastiku, zdravotne 

orientované cvičenie, relaxačné a dýchacie cvičenie, cvičenie na držanie 

tela, techniku základnej lokomócie, východiskové polohy, cvičenie na la- 

– 11 –

vičkách, tanečné kroky a poskoky, špecifické cvičenia na jednotlivé poruchy 

zdravia, strečing, cvičenie s palicou a pod. 

Zdravý životný štýl 

V tomto module sa žiakom sprostredkovávajú poznatky o pohybovom 

režime, o hygienických návykoch, o režime dňa, o správnom stravovaní, 

o základných pojmoch vo výžive a zložení potravín, o správnych stravovacích 

návykoch, o škodlivých látkach v potravinovom reťazci, o poruchách 

príjmu potravy a pod. 

Pohybový obsah modulu ponúka všestranne rozvíjajúce cvičenia, 

systém cvičení Pozdrav slnku, 5 Tibeťanov, masáž, totálnu relaxáciu, jogging, 

chôdzu s behom, sezónne činnosti, cvičenie v prírode, pohybové hry, 

didaktické hry, očnú gymnastiku, psychomotoriku, hody na cieľ, prekážkové 

dráhy a pod. 

Telesná zdatnosť a pohybová výkonnosť 

V tomto module sa žiakom sprostredkovávajú poznatky o jednotlivých 

kondičných a koordinačných schopnostiach, o metódach rozvoja pohybových 

schopností, o metódach hodnotenia a testovania všeobecných pohybových 

schopností, o rozvoji pohybovej výkonnosti pomocou športových 

disciplín a pod. 

Pohybový obsah modulu ponúka športové činnosti mobilizujúce energetické 

zdroje a optimalizujúce ich vplyv. Dáva možnosť využiť napr. cvičenia 

a prostriedky atletiky, lyžovania, korčuľovania, plávania, streľby, minigolfu, 

golfu a iných. na rozvoj jednotlivých pohybových schopností a ku 

zvyšovaniu telesnej zdatnosti. Patria sem tiež rôzne telovýchovné a športové 

činnosti kondičnej gymnastiky (cvičenie v posilňovni, posilňovacie 

cvičenia s vlastným telom, s náčiním, na náradí), aerobik, body styling, 

ropeskipping, cyklistika a pod. 

Športové činnosti pohybového režimu 

V tomto module sa žiakom sprostredkovávajú poznatky o účinku jednotlivých 

športových činností na zlepšenie zdravia, o technike a taktike vykonávania 

športových disciplín, o pravidlách vybraných športov, športová 

terminológia, športové prostredie, športový divák a pod. 

Pohybový obsah modulu je rozčlenený do štyroch skupín športových 

činností: 

• Športové činnosti, pri ktorých podľa pravidiel dochádza k stretu medzi 

jednotlivcami. Výber činností je z viacerých kontaktných športov ako 

sú úderové, chvatové a pákové systémy: džudo, zápasenie, aikido, 

karate a ďalšie úpolové športy, ale aj z individuálnych športov bez priameho 

kontaktu so súperom ako tenis, stolný tenis, bedminton a pod; 

– 12 –

• Športové činnosti uskutočňované v kolektíve podľa daných pravidiel. 

Výber sa uskutočňuje zo športových i netradičných hier: basketbal, hádzaná, 

volejbal, futbal, rugby, vodné pólo, nohejbal, hokej, florbal, fresbee 

ultimate, futsal, hokejbal, indiaca, korfbal, plážový volejbal, ringo, 

softbal teeball, streetbasketbal, bejzbal, boccia, kolky, petanque a iné; 

• Športové činnosti charakteristické kreativitou a ovládaním pohybovej 

formy na náradí, s náčiním a bez náčinia, pri ktorých sú zvýraznené 

rozličné estetické prejavy a cit pre rytmus. Výber telovýchovných 

a športových činností tvorí: tanec, športová gymnastika, moderná 

gymnastika, základná gymnastika, plávanie, akvabely, jóga, pilates, 

krasokorčuľovanie, skoky na trampolíne, ropeskiping, psychomotorické 

cvičenia, zdravotne orientované cvičenia, taichi, cvičenie vo vode, 

akvaerobik. Aktivity charakteru súťaži ako napr. gymteam, tvorba pohybovej 

skladby, pódiové vystúpenia a iné; 

• Športové činnosti charakteristické premiestňovaním sa v prírodnom 

prostredí a adaptovaním sa na zmeny tohto prostredia. Vo výbere sú 

športy: bežecké a zjazdové lyžovanie, snowboarding, kanoistika, veslovanie, 

plávanie, turistika, kolieskové korčulovanie, severská chôdza, 

biatlon, jogging, orientačný beh, lezenie, kempovanie, cyklistika, zlaňovanie 

a iné. 

Adaptácia obsahu vyučovania podmienkam školy, záujmom žiakov; 

voľnosť a zodpovednosť učiteľa za tvorbu programu pre jednotlivé 

skupiny žiakov 

Školy majú možnosť prispôsobiť obsah vyučovania podmienkam 

školy a záujmom žiakov. Učiteľ má väčšiu voľnosť a zároveň väčšiu zodpovednosť 

za tvorbu programu vyučovania pre jednotlivé skupiny žiakov. 

Úlohou každého učiteľa telesnej a športovej výchovy je, aby vychádzajúc 

z hlavných cieľov s prihliadnutím na rozvoj kompetencií žiakov, na ich 

vývin, predpoklady, záujmy a podmienky školy vypracoval sám programy 

vyučovania telesnej športovej výchovy pre jednotlivé skupiny žiakov. Tieto 

programy schvaľuje predmetová komisia telesnej a športovej výchovy. Pri 

tvorbe programov učiteľ by mal dodržiavať nasledovné zastúpenie jednotlivých 

modulov (ISCED 3, 2008): 

Zdravie a jeho poruchy – poznatky sa sprostredkovávajú žiakovi priebežne 

počas vyučovacích hodín. Učiteľ môže na to využiť v každom ročníku 

aj 1 - 2 teoretické hodiny. Pohybové činnosti tohto modulu tvoria cca 

10 % z celkového obsahu vzdelávania. 

Zdravý životný štýl - poznatky sa sprostredkovávajú žiakovi priebežne 

do vyučovacích hodín. Učiteľ môže na to využiť v každom ročníku aj 1 - 2 

teoretické hodiny. Pohybové činnosti tohto modulu tvoria cca 10 % z celkového 

obsahu vzdelávania. 

– 13 –

Telesná zdatnosť a pohybová výkonnosť – realizuje sa priebežne alebo 

koncentrovane, odporúčaný rozsah je do 30 % z celkovej hodinovej 

dotácie v každom ročníku. Počas 4-ročného štúdia by sa mali postupne 

rozvíjať všetky pohybové schopnosti, pričom na ich rozvoj sa môžu využívať 

rôzne športové činnosti 4. modulu. 

Športové činnosti pohybového režimu – predstavujú približne 50 % z celkovej 

hodinovej dotácie. Učiteľ si vyberá v každom ročníku aspoň 2 z ponúkaných 

oblastí z tohto modulu. V rámci oblastí si vyberá tie športové činnosti, na ktoré sú 

na škole podmienky, žiaci o ne majú záujem, alebo sú tradičné pre danú školu 

resp. učiteľ sa na ne špecializuje. Oblasť športové činnosti v prírodnom prostredí 

by mala byť zaradená aspoň 2 x počas 4 rokov (napr. vo forme lyžiarskeho alebo 

snowbordového kurzu, zdokonaľovacieho kurzu plávania a pod.). Za 4 roky 

sa majú prejsť všetky 4 oblasti. Učitelia majú odporúčania diferencovať obsah 

v 1. a 2. polroku a najmä v 1. ročníku zaradiť širokú škálu pohybových činností. 

Podpora a vedenie učiteľov ku kontinuálnemu vzdelávaniu sa 

Učiteľ môže zaradiť do programu iba tie športové činnosti, ktoré boli 

súčasťou jeho pregraduálnej vysokoškolskej prípravy, alebo na ktoré získal 

trénerské vzdelanie, certifikát niektorou z foriem kontinuálneho vzdelávania 

učiteľov a trénerov. V záujme každého učiteľa telesnej a športovej 

výchovy by malo byť zúčastňovať sa kontinuálneho vzdelávania učiteľov 

a postupné získavanie potrebnej kvalifikácie k plánovaným športovým činnostiam. 

Voliteľné hodiny vzdelávacích programov škôl 

Na všetkých stupňoch škôl sa telesná výchova a telesná a športová 

výchova v rámci povinných hodín vzdelávacieho programu vyučuje vo 

všetkých ročníkoch po 2 vyučovacie hodiny týždenne a formou kurzov. 

Školy si môžu navýšiť týždenný počet hodín telesnej a športovej výchovy 

prostredníctvom voliteľných hodín vzdelávacích programov. V rámci voliteľných 

hodín vzdelávacieho programu je možné realizovať predmet telesná 

a športová výchova na ISCED 2 a 3 s nasledovnými možnosťami: 

1. zamerať obsah výučby v danom ročníku na jednu alebo dve športové 

činnosti (disciplíny), ktoré si už učiteľ v danom ročníku pre danú skupinu 

žiakov zaradil do povinných hodín vzdelávacieho programu s cieľom 

na hlbšie osvojenie pohybových zručností a ich zdokonaľovanie vo vybraných 

športových činnostiach; 

2. zamerať obsah výučby v danom ročníku na jednu alebo dve nové športové 

činnosti (disciplíny), ktoré nemá učiteľ zaradené pre danú skupinu 

v povinných hodinách vzdelávacieho programu; 

3. pri väčšom počte tried v ročníku mať možnosť ponuky viacerých súbež- 

– 14 –

ných programov učiteľmi telesnej a športovej výchovy školy, na ktoré sa 

prihlasujú všetci žiaci nie podľa tried, ale podľa schopností a záujmu. 

Cieľom je diferencovaná orientácia na športovú prípravu a reprezentáciu 

školy v ponúkaných športových disciplínach; 

4. zameranie obsahu vyučovacích hodín vo všetkých ročníkoch na jednu 

športovú disciplínu smerujúcu k dlhodobej športovej príprave. 

Realizácia vyučovania telesnej a športovej výchovy v rámci vzdelávacieho 

programu školy a dosiahnuté výsledky sú vo veľkej miere závislé 

najmä od učiteľov telesnej a športovej výchovy, od ich pedagogického prístupu 

a pedagogického majstrovstva, od kvality ich práce a tvorivosti, ich 

aktivity a snahy presadzovať svoj predmet aj do voliteľných hodín vzdelávacích 

programov školy. 

1. 2 Koncepcia rozvoja pohybových aktivít detí 

a mládeže 

“Koncepcia rozvoja pohybových aktivít detí a mládeže” bola prerokovaná 

a schválená Vládou Slovenskej republiky uznesením č.576 z 31.8.2011. Jej 

cieľom je vytvárať podmienky pre deti a mládež tak, aby získali pozitívny 

vzťah k celoživotnej pohybovej aktivite. Cieľovou skupinou tejto koncepcie sú 

deti a mládež od 6 do 18 rokov, kde by mala byť ingerencia štátu najväčšia. 

Koncepcia sa nezaoberá športovo-talentovanými deťmi a mládežou a ani 

univerzitným športom Pri tvorbe koncepcie sa vychádzalo z najdôležitejších 

koncepčných dokumentov, týkajúcich sa športových aktivít detí a mládeže 

za ostatných 10 rokov ako sú “Národný program rozvoja športu” schválený 

uznesením vlády č. 838/2001, “Správa o plnení úloh a súčasnom stave športu 

v Slovenskej republike a o pripravovaných opatreniach na skvalitnenie 

a sprehľadnenie finančných tokov a legislatívnych aktivít na zlepšenie podmienok 

pre mládežnícky, regionálny a vrcholový šport a šport pre všetkých, 

schválená uznesením vlády SR č. 1192/2004 a závery z Národnej konferencie 

o školskom športe konanej v roku 2009 (Križan – Gerhátová a kol., 2011). 

Hlavné ciele koncepcie a ich zdôvodnenie 

Koncepcia rozpracováva viaceré oblasti a za hlavné ciele považuje 

nasledovné: 

Zvýšiť atraktivitu hodín telesnej výchovy, znížiť počet 

necvičiacich detí a mládeže. 

V koncepcii sa uvádza, že výskumy ukazujú, že 70 % školopovinných 

detí a mládeže trávi denne viac ako 4 hodiny voľného času prácou na 

počítačoch, internete, sledovaním televízie, počítačovými hrami a zába- 

– 15 –

vou s mobilmi. Pravidelnej organizovanej pohybovej aktivite sa venuje iba 

každý tretí žiak. U detí a mládeže dominuje sedavý spôsob života, ktorý 

prináša so sebou nárast obezity a nadváhy, chybného držania tela a ďalších 

porúch zdravia. Mnohé zdravotné problémy, ktoré boli v minulosti typické 

pre ľudí stredného a staršieho veku sa začínajú objavovať už u detí 

a mládeže. Aj Slovenska sa už dotýka epidémia obezity detí a mládeže. 

V koncepcii sa uvádza, že približne 18 % detí trpí nadhmotnosťou a približne 

7 % je obéznych a situácia sa stále zhoršuje. Pokračuje stúpajúci 

trend chorobnosti na diabetes mellitus, od roku 2000 sa počet liečených 

diabetikov zvýšil o 27 %. Pribúda ochorení dýchacej sústavy, od roku 2000 

sa zvýšil počet prípadov astmy skoro trojnásobne. Častejšie sú psychické 

poruchy, výskyt chrípky a chrípku napodňujúcich ochorení sa u detí zvýšil 

o 34 %. (Zdravotnícka ročenka SR, 2007). Chybné držanie tela (3-stupeň 

v 4-stuňovej škále hodnotenia) sa vyskytuje na stupni ISCED 1 u 78% 

chlapcov a 70% dievčat a svalová nerovnováha dokonca u 90 % chlapcov 

a dievčat (taktiež 3-stupeň v štvorstupňovej škále hodnotenia). Na stupni 

ISCED 2 je výskyt chybného držania tela a svalovej nerovnováhy približne 

u 50 % dievčat a chlapcov (Bekö, 2008; Majerík, 2009; Medeková, 2009; 

Bekö, 2010). 

Väčšina odborníkov odporúča ako najlepšiu prevenciu pred vznikom 

porúch zdravia dostatok pohybovej aktivity (hodinu stredne intenzívnej 

pohybovej aktivity aspoň 5 x do týždňa), správne stravovanie a úpravu 

denného režimu. Telesná výchova je najdôležitejší školský predmet, ktorý 

v školskom prostredí rozvíja motoriku detí a mládeže. Tu získavajú žiaci 

pohybové vzdelanie a potrebné vedomosti k starostlivosti o svoje zdravie 

a formuje sa vzťah k celoživotnej pohybovej aktivite. Ekonomické odhady 

Kleina a Hardmana (2008) hovoria, že investovanie 1 eura do telesnej 

výchovy detí a mládeže na školách ušetrí v budúcnosti približne 3 Eurá 

potrebné na liečenie porúch zdravia a civilizačných ochorení vyplývajúcich 

z ich pohybovej inaktivity. 

Zhoršujúci sa zdravotný stav, nepružnosť vytvárania príležitostí 

a vhodných podmienok na vyučovanie sa odzrkadľujú v zmene sekulárneho 

trendu pohybovej výkonnosti zo stabilného na negatívny. Trend 

vývoja pohybovej výkonnosti školskej populácie na Slovensku poukazuje 

na stagnáciu, resp. pokles pohybovej výkonnosti. Ten bol zistený už v 90tych 

rokoch (Moravec – Kampmiller - Sedláček, 1996; Zapletalová, 2002) 

a dnes sa ešte prehĺbil u chlapcov viacej ako u dievčat (Zapletalová, 2011). 

Pokles v 90–rokoch sa prejavil najviac u žiakov 2. stupňa základných škôl. 

Alarmujúce je, že súčasní 11- až 13-, resp. 14-roční chlapci dosahujú v aeróbnej 

vytrvalosti zhruba úroveň výkonnosti rovnako starých dievčat spred 

20 rokov, úroveň ich výbušnej sily dolných končatín je dokonca horšia. 

U dievčat je situácia mierne priaznivejšia. V troch testoch silového cha- 

– 16 –

akteru horných končatín dosahujú zhruba úroveň dievčat z roku 1987, 

alebo sú mierne lepšie. Negatívny trend vývoja výkonnosti sa u dievčat ale 

prejavuje aj pri ďalších základných pohybových schopnostiach: aeróbnej 

vytrvalosti, výbušnej sile dolných končatín, bežeckej rýchlosti a orientácii 

v priestore. Na základe porovnania pohybovej výkonnosti detí a mládeže 

v rokoch 1987 a 2008 možno konštatovať, že školská populácia v roku 

2008 bola vo väčšine ukazovateľov pohybovej výkonnosti na nižšej úrovni 

ako ich rovesníci spred 20 rokov (Zapletalová a kol., 2011). 

Výsledky sledovaní v roku 1987 a roku 2008 poukazujú aj na to, že 

za posledných 20 rokov došlo k zmene v zapájaní sa detí a mládeže do 

pohybových aktivít a zásadným spôsobom pribudlo detí, pre ktoré sú 

hodiny telesnej výchovy jediným miestom pohybu (Antala, 2010). Dnes 

je to približne 25 % chlapcov a dievčat, zatiaľ čo v minulosti to bolo iba 

8,5 % chlapcov a 11,3 % dievčat. Oproti minulosti je to trojnásobný nárast 

u chlapcov a viac ako dvojnásobne u dievčat. V súčasnosti u detí 

vo veku od 11 do 15 rokov pozorujeme taktiež trend, že so zvyšujúcim 

sa vekom pribúda počet dievčat i chlapcov, pre ktorých je školská telesná 

výchova jedinou športovou aktivitou. V minulosti to bolo najmä 

u chlapcov naopak. 

Aktuálne trendy posilňovania zdravotne orientovanej pohybovej aktivity 

sú dôsledkom zvýšeného výskytu prípadov obezity a rôznych ochorení 

už u detí a mládeže. Preto sa ustupuje od výkonovo orientovanej školskej 

telesnej výchovy a ciele smerujú skôr k zážitkovej telesnej výchove a k užšiemu 

prepojeniu telesnej výchovy a zdravia, k preferencii rozširovania 

priestoru pre pohybovú aktivitu v školských kurikulách. To sa odráža aj 

vo viacerých medzinárodných dokumentoch týkajúcich sa vzdelávania na 

úrovni orgánov Európskej únie. Najvýraznejšie to zaznieva v Správe o úlohe 

športu vo vzdelávaní Výboru pre kultúru a vzdelávanie Európskeho parlamentu 

z roku 2007, kde bola jednoznačne vyjadrená požiadavka upraviť 

počet hodín povinnej telesnej výchovy v krajinách Európskej únie na 

3 hodiny týždenne. Túto požiadavku začala väčšina krajín postupne napĺňať 

(napr. Slovinsko zvýšilo týždenný počet hodín z 2 na 3, Poľsko z 2 na 

4, Francúzsko má 5 apod.). Slovensko sa úpravou počtu hodín telesnej výchovy 

v štátnom vzdelávacom programe na 2 hodiny týždenne (v rámci reformy 

vzdelávania v roku 2008) dostalo na posledné miesta pomysleného 

rebríčka európskych štátov. Navýšenie cez školské vzdelávacie programy 

sa v praxi deje iba v minimálnom rozsahu (približne na 28% škôl na stupni 

ISCED 1, 15% škôl na stupni ISCED 2 a iba 7 % škôl na stupni ISCED 3) 

(Antala, 2009; Šimonek, 2010). Zo strany žiakov záujem o rozšírenie počtu 

hodín telesnej a športovej výchovy je, avšak školy uprednostňujú jazyky, 

informatiku a iné teoretické predmety. 

– 17 –

Rozhýbať detí a mládež zavedením rovného prístupu vo financovaní 

záujmových pohybových aktivít 

Okrem neorganizovaných aktivít detí a mládeže vo voľnom čase vytvárajú 

ponuku záujmových športových aktivít školy formou športových 

krúžkov, školské zariadenia prostredníctvom pravidelnej a nepravidelnej 

záujmovej činnosti a v mimovládnej sfére najmä športové kluby a oddiely. 

V koncepcii sa uvádza, že v roku 2010 evidoval Ústav informácií 

a prognóz školstva 296 verejných zariadení voľného času (69,81%-ný podiel 

na celkovom počte zariadení), cirkevných zariadení voľného času bolo 

54 (12,74%) a súkromných 74 (17,45%) (Prehľad CVČ, 2011). Z celkového 

počtu 424 zariadení pre voľný čas bolo 211 centier voľného času a 213 

školských stredísk záujmovej činnosti. Zariadenia na voľný čas a záujmovú 

činnosť detí a mládeže v roku 2010 vykázali k 15.9.2010 spolu 16 523 

útvarov pravidelnej záujmovej činnosti, z toho iba 5690 útvarov bolo zameraných 

na oblasť telesnej výchovy a športu, za ktorými s výrazným odstupom 

nasledovali útvary zamerané na kultúru a umenie s počtom 3 726. 

V rámci telovýchovných a športových útvarov bolo evidovaných 

121 301 členov, čo predstavovalo 44,32% z celkovej členskej základne 

záujmovej aktivity v danom roku. Z tohto počtu 121 301 členov bolo 88 004 

chlapcov a 33 297 dievčat. 

Na záujmovú činnosť vrátane športu je od roku 2004 možné využívať 

vzdelávacie poukazy v súlade s § 7 ods. 8 zákona č. 597/2003 Z. z. o financovaní 

základných škôl, stredných škôl a školských zariadení v znení 

neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Vzdelávací 

poukaz predstavuje ročný príspevok štátu pre jedného žiaka školy 

na záujmové vzdelávanie, teda nielen na šport. Hodnota vzdelávacieho 

poukazu pre rok 2011 bola 2,8 eur na mesiac. 

Financovanie vzdelávacích poukazov bolo v roku 2010 na vzdelávacie 

poukazy v celkovej výške 17 783 774 € (Správa o hospodárení, 2010). 

Tieto finančné prostriedky boli poskytnuté poskytovateľom záujmového 

vzdelávania. Najviac finančných prostriedkov získali obce (10 494 614 €) 

a VÚC (4 732 534 €). Nie je dostupná informácia, aké percento z financií 

sa využívalo na športové aktivity. 

Dôležitá je včasná informácia školy pre rodičov, aké sú možnosti záujmovej 

činnosti pre deti a mládež a možnosť slobodnej voľby záujmovej 

cesty. Ak poskytovateľ záujmového vzdelávania zoberie od žiaka vzdelávací 

poukaz, zodpovedá, zabezpečuje a garantuje kvalitu, úroveň, rozsah, časový 

rozsah najmenej 60 hodín na jeden školský rok záujmovej činnosti a vzdelávania. 

Napriek tomu je v praxi známe, že vzdelávacie poukazy sa nevyužívajú 

efektívne, chýba verejná kontrola a transparentnosť celého procesu. 

Voľnočasové športové aktivity organizujú aj iné právnické osoby ako 

školy a školské zariadenia a to najmä rôzne športové kluby, oddiely v ob- 

– 18 –

ciach a mestách. V Slovenskej republike evidujeme 10 020 športových 

klubov. Pohybovú aktivitu svojich detí v športových kluboch väčšinou finančne 

zabezpečujú iba rodičia a na tieto pohybové aktivity nemôžu využívať 

vzdelávacie poukazy. Koncepcia navrhuje preto zmeniť dnešný systém 

podpory voľnočasových aktivít pretransformovaním tej časti vzdelávacích 

poukazov, ktoré slúžia na financovanie pohybových aktivít, na „športové 

poukazy“ pre všetky deti a mládež, ktoré sa zúčastňujú organizovaných 

športových aktivít, bez ohľadu na miesto vykonávania, teda aj mimo škôl. 

V koncepcii sa odhaduje, že účinok zvýšenia pohybovej aktivity detí 

by sa výraznejšie prejavil, ak by celková suma športového poukazu bola 

vo výške približne 100 eur ročne. Koncepcia navrhuje, aby v budúcnosti 

popri športovom poukaze v štandardnej výške (dnes 28 eur ročne) existovala 

možnosť zvýšiť sumu športového poukazu v prípade, že rodičia 

prispejú z vlastných zdrojov v pomere 1:1 Participáciou rodiny sa zároveň 

zabezpečí verejná kontrola účasti detí a mládeže v pohybových aktivitách. 

Zaviesť motivujúci spôsob financovania na všetky kolá športových 

súťaží žiakov a zabezpečiť lepšiu funkcionalitu portálu školského 

športu. 

Športové súťaže sú súčasťou vyučovacieho procesu a sú veľkou motiváciou 

pre deti a žiakov, ktoré radi športujú a súťažia. Vyhlasovateľom športových 

súťaží žiakov je Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu SR 

v spolupráci s národnými športovými zväzmi a inými právnickými osobami. 

Ministerstvo pre školský rok 2011/2012 schválilo Program športových 

súťaží žiakov, ktorý sa člení na tri kategórie. „A kategóriu“ tvoria jednokolové 

celoštátne súťaže žiakov, ktoré organizačne a finančne zabezpečujú 

krajské školské úrady v súlade s § 11 ods. 8 a 9 zákona č. 596/2003 Z. 

z. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve a zmene a doplnení 

zákonov v znení neskorších predpisov v spolupráci so zriaďovateľmi škôl, 

školami, centrami voľného času a občianskymi združeniami. „B kategóriu“ 

tvoria viackolové ligy a športové súťaže organizované národnými športovými 

zväzmi a inými občianskymi združeniami v oblasti športu, ktoré organizujú 

športové súťaže pre žiakov škôl v rámci rozvoja svojho športu. V tejto 

kategórii je zaradený aj projekt Olympijské festivaly detí a mládeže, ďalej 

súťaže organizované pre deti a mládež so zdravotným oslabením a viacboje 

všestrannosti. Športové súťaže v A a B kategórii sú ministerstvom 

podporované finančne v súlade so zákonom č. 300/2008 Z. z. o organizácii 

a podpore športu a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení 

neskorších predpisov. „C kategóriu“ tvoria súťaže, ktoré ministerstvo iba 

registruje, sú finančne zabezpečované z iných ako štátnych zdrojov. 

Program športových súťaží je otvorený, každoročne sa hodnotí a sú 

spracované kritériá, na základe ktorých je možné súťaž vyradiť a naopak 

– 19 –

zaradiť na základe záujmu detí a žiakov. Od školského roku 2010/2011 

sú garantmi športových súťaží národné športové zväzy, ktoré sú tvorcami 

športových pravidiel, zabezpečujú rozhodcov, športové priestory na organizovanie 

najvyšších kôl a zabezpečujú podporovateľov športových súťaží 

najmä zo súkromného sektoru. 

Ministerstvo finančné podporuje Program športových súťaží žiakov vo 

výške približne 300 tisíc eur na celoštátne kolá, na regionálne kolá ministerstvo 

poskytuje dotáciu krajským školským úradom približne vo výške 

500 tisíc eur. Medzinárodné športové súťaže žiakov sú podporované zo 

štátnej dotácie približne vo výške 140 tisíc eur. 

Podľa údajov ministerstva, KŠÚ a občianskych združení podporovaných 

štátom, sa športových súťaží žiakov v roku 2010 zúčastnilo približne 

180 000 účastníkov zo základných a stredných škôl v SR, z celkového 

počtu 759 953 žiakov (ÚIPŠ, 2009). Viacerí žiaci sa však zúčastňujú vo 

viacerých športových súťažiach. 

Z dôvodu väčšej transparentnosti v športových súťažiach žiakov vyhlasovaných 

ministerstvom, bol od 6. októbra 2010 verejnosti sprístupnený 

internetový portál, ktorý je prístupný na adrese www.skolskysport.sk . 

Jeho cieľom je zlepšiť informovanosť verejnosti o organizovaní športových 

súťaží žiakov a pohybových aktivít na školách, sprehľadniť celý systém 

školského športu, zjednodušiť prácu pedagógov pri prihlasovaní sa do súťaží, 

evidencii žiakov v súťažiach ale aj osvety školského športu. Školy sa 

prostredníctvom portálu prihlasujú do športových súťaží a na ich organizáciu. 

Ministerstvo v júni 2011 schválilo smernicu o organizovaní, riadení 

a finančnom zabezpečení športových súťaží žiakov, ktorá upravuje spôsob 

poskytovania finančných prostriedkov organizátorom súťaží a spôsob 

financovania športových súťaží na základe počtu účastníkov v jednotlivých 

kolách súťaže a odšportovaných hodín. Tento spôsob financovania by mal 

byť motivujúci najmä pre viackolové súťaže, ktoré budú zapájať do pravidelnej 

pohybovej aktivity viac detí a mládeže. 

Zlepšiť osvetu o športových aktivitách a ich účinku na zdravie 

detí a mládeže. 

Výchova k športu a pohybovým aktivitám zo strany štátu sa doteraz 

uskutočňovala v minimálnej miere, najviditeľnejšou kampaňou je projekt 

Rady vlády pre prevenciu kriminality mládeže „Zober loptu, nie drogy“. 

Úspešná realizácia koncepcie športovej aktivity závisí v značnej miere 

od zmien jej vnímania verejnosťou a zmien správania jednotlivcov. Kampane 

zamerané na zvýšenie informovanosti verejnosti sú preto dôležitým 

nástrojom pre koncepciu športovej aktivity. V tejto súvislosti je dôležitým 

krokom využívanie internetu na zvýšenie informovanosti, zasielanie ma- 

– 20 –

teriálov školám a zainteresovaným subjektom, vydávanie tlačových správ 

v miestnej tlači, prihlasovanie sa do športových súťaží žiakov, zapojenie 

miestnych celebrít a propagáciu dobrých príkladov z praxe. Zároveň je 

potrebné zlepšiť informovanosť občanov o ponuke pohybových aktivít pre 

deti a mládež v obciach a mestách. 

Koncepcia rozvoja pohybových aktivít detí a mládeže predstavuje iba 

prvý dočasný krok v podpore športovej aktivity detí a mládeže. Obsahovo 

je zameraná predovšetkým na rozvoj športových aktivít v školskom prostredí, 

menej na mimoškolské a voľnočasové organizované a neorganizované 

športové aktivity. V budúcnosti by mali byť hlavné myšlienky tejto 

koncepcie integrované do veľkej Koncepcie rozvoja športu do roku 2020, 

ktorú začalo pripravovať Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu SR 

a i do plánovaného Zákona o športe. 

– 21 –

2 Vybrané problémy vyučovania telesnej 

výchovy ako východiská výskumu 

Schválené dokumenty, najmä „Koncepcia rozvoja pohybových aktivít 

detí a mládeže“ prerokovaná a schválená Vládou Slovenskej republiky 

uznesením č.576 z 31.8.2011, vytvárajú prepoklad pre rozvoj telesnej výchovy 

a telesnej a športovej výchovy v školách. Je v nich jednoznačne naznačené 

smerovanie záujmu štátu na podporu rozvoja športových aktivít 

detí a mládeže najmä v školskom prostredí. Zároveň vytvárajú predpoklad 

aj pre vedecké skúmanie problematiky získavania a motivácie detí a mládeže 

k pohybovým aktivitám. 

Jednou z preferovaných oblastí, ktorá je zvýraznená aj v návrhoch 

opatrení na zlepšenie pohybových aktivít detí a mládeže je aj oblasť skúmania 

a zisťovania postojov žiakov základných a stredných škôl k samotnému 

vyučovaciemu predmetu, vnímaniu jeho obľúbenosti, výzmanosti 

a náročnosti, rovnako i skúmaniu motivácie žiakov k pohybovým aktivitám, 

emocionálnemu vyžitiu na hodinách a príčin, prečo časť detí a mládeže 

tento vyučovací predmet neobľubuje a necíti sa na hodinách telesnej 

a športovej výchovy príjemne a prečo na hodinách často necvičia. Otvára 

sa taktiež otázka, ktoré pohybové a športové aktivity sú pre deti v jednotlivých 

vekových obdobiach oľúbené a ktoré by žiaci chceli mať zaradené do 

vyučovacieho procesu. S tým súvisí aj otázka kvality vyučovania z pohľadu 

i požiadaviek detí a mládeže na kvalitnú telesnú a športovú výchovu. 

Samostatným problémom je zapájanie sa detí a mládeže do voľnočasových 

aktivít organizovaných školou i mimoškolskými inštitúciami. 

Mnohé z uvedených otázok boli už v minulosti predmetom vedeckého 

skúmania, avšak často boli zasadené do iných spoločenských podmienok 

a do iného kontextu. V ostatnom období boli výskumné sledovania v oblasti 

školskej telesnej výchovy orientované najmä na zisťovanie úrovne motorickej 

výkonnosti a zdatnosti žiakov, optimalizácie postupov motorického 

učenia a motorických prejavov žiakov, stanovovanie štandardov, analýzu 

podmienok vyučovania a pod. Menej sa skúmali otázky vplyvu vyučovania 

na postoje a názory žiakov, ich emocionálne prežívanie a sociálnu adaptáciu 

počas hodín, vytváranie trvalého vzťahu k pohybovým aktivitám. Takéto 

výskumy sa najmä v poslednom období realizovali v menšom rozsahu 

a chýbajú v tejto oblasti aktuálne relevantné výsledky. Pokúsime sa preto 

v nasledujúcich častiach teoretického rozboru poukázať na niektoré výsledky 

predchádzajúcich výskumov. 

2.1 Obľúbenosť a významnosť telesnej výchovy 

Časť výskumov z oblasti vyučovania telesnej výchovy sa v minulosti 

– 22 –

orientovala na zisťovanie vzťahu žiakov k predmetu, jeho obľúbenosti, významnosti 

a náročnosti. Prinášame aspoň niektoré príklady takýchto domácich 

a zahraničných výskumov. 

Antala (1994) zisťoval u 300 žiakoch bratislavských gymnázií postoje 

k pohybovej aktivite všeobecne, a zvlášť k telesnej výchove. Pri skúmaní 

postojov zisťoval nielen to, či boli pozitívne alebo negatívne, ale aj 

6 dimenzií tohto postoja (zdravie a zdatnosť; rozvoj osobnosti; sociálna 

skúsenosť; vzrušenie a odvaha; estetická skúsenosť; uvolnenie a zníženie 

psychického napätia). Samostatnou časťou bolo skúmanie, do akej miery 

ovplyňuje spôsob hodnotenia žiakov formovanie týchto postojov. 

Zistil, že postoje žiakov k telovýchovnej a športovej činnosti boli vo 

všetkých skúmaných dimenziách pozitívne okrem dimenzie „estetická skúsenosť“ 

u chlapcov. V mnohých dimenziách boli však menej pozitívne ako 

postoje česko-slovenskej mládeže vo výskume Svobodu (1981). Ďalej zistil, 

že postoje k telovýchovnej a športovej činnosti sa diferencovali podľa 

pohlavia a s vekom mali klesajúcu tendenciu. Chlapci preferovali zážitkové 

kvality protikladovej povahy (vzrušenie – ukľudenie, napätie – uvoľnenie) 

a dievčatá vidia v tejto činnosti prostriedok sociálneho kontaktu, upevnenia 

zdravia a zvýšenia zdatnosti. V týchto oblastiach a zároveň v estetickej 

skúsenosti existovali v postoji najväčšie intersexuálne rozdiely. Ďalej zistil, 

že väčšina chlapcov i dievčat nepovažovala telesnú výchovu za nejako 

mimoriadne pre nich významný predmet, no prejavovali k nemu celkovo 

kladný vzťah. Obľúbenosť telesnej výchovy bola u chlapcov vyššia ako 

u dievčat. Na hodinách telesnej výchovy sa cítili tak chlapci ako i dievčatá 

väčšinou dobre, snažili sa plniť zadávané úlohy a túto snahu vyjadrili výraznejšie 

dievčatá ako chlapci. Tento pozitívny vzťah k telesnej výchove 

prezentovali napriek tomu, ža sa im hodiny telesnej výchovy, zvlášť dievčatám, 

často zdali byť málo zaujímavé. 

V súvislosti so spôsobom hodnotenia žiakov zistil, že postoje chlapcov 

i dievčat k telovýchovnej a športovej činnosti boli iba minimálne ovplyvňované 

tým, akým spôsobom boli títo žiaci hodnotení v predmete telesná 

výchova. U chlapcov mali slovné hodnotenie výraznejší vplyv ako klasifikácia 

v tom, akú vážnosť prikladajú relaxácii a uvolneniu a u dievčat, akú 

vážnosť prikladajú sociálnemu kontaktu v telovýchovnej a športovej činnosti. 

Antala (1994) ďalej zistil, že slovné hodnotenie malo však rozdielny 

vplyv ako klasifikácia na utváranie postojov k predmetu telesná výchova. 

U dievčat malo slovné hodnotenie pozitívnejšiu odozvu z hľadiska obľúbenosti 

predmetu, pocitov prežívaných v priebehu hodín, prejavenej snahy 

a i vnímania zaujímavosti samotného vyučovania. U chlapcov mala naopak 

klasifikácia pozitívnejšiu odozvu z hľadiska obľúbenosti predmetu, 

chlapcom klasifikovaným viac záležalo na tom, aby sa hodiny telesnej výchovy 

uskutočnili. Podobne ako u dievčat však slovné hodnotenia aj im 

– 23 –

umožňovalo prežívať viac kladných pocitov, výraznejšie pôsobilo na vnímanie 

zaujímavosti hodín telesnej výchovy a prejavenú snahu. 

Tillinger (1994) sledoval vzťah k telesnej výchove u 378 detí bežných 

a športových škôl v Čechách. Konštatoval, že vzťah detí k predmetu telesná 

výchova a k pohybovej aktivite bol všeobecne vysoko kladný. Na 

hodiny telesnej výchovy sa športovci vždy alebo väčšinou tešili (100%), 

u nešportovcov 6% detí uvádzalo, že školská telesná výchova im bola ľahostajná. 

Vo výskume Antalu – Dorošovej (1996) zisťovali u skupiny 298 žiakov 

gymnázií, aké sú rozdiely v postojoch k predmetu telesná výchova 

u žiakov pohybovo podpriemerných a u žiakov pohybovo nadpriemerných. 

V otázkach zameraných na obľúbenosť vyučovacieho predmetu zistili štatisticky 

významné rozdiely. Žiaci pohybovo nadpriemerní viac obľubovali 

vyučovací predmet ako žiaci pohybovo podriemerní. Celkovo však autori 

konštatovali, že telesná výchova patrila pre väčšinu žiakov medzi obľúbené 

vyučovacie predmety. Viac ju obľubovali chlapci ako dievčatá, u ktorých 

boli aj výraznejšie rozdiely v obľúbenosti predmetu medzi pohybovo nadpriemernými 

a podpriemernými. Chlapci sa častejšie vyjadrili o telesnej 

výchove ako svojom najobľúbenejšom predmete. 

Obľúbenosť telesnej výchovy ako vyučovacieho predmetu potvrdili 

v tom čase aj iné výskumy, najmä výskumy psychológov – netelocvikárov. 

Kollárik – Marušincová – Okrúhlicová (1992) napr. pri posudzovaní vzťahu 

žiakov začínajúcich štúdium na stredných školách k jednotlivým vyučovacím 

predmetom zistili, že telesná výchova bol najobľúbenejší predmet 

a v ich výskume bol jediný, ktorý podľa nimi zvoleného kritéria pozitívneho 

a negatívneho postoja bol jednoznačne pozitívne hodnotený. 

Výskum Antalu – Dorošovej (1996) priniesol výsledky, ktoré poukázali 

na to, že väčšina žiakov, a to aj chlapcov, nepovažuje telesnú výchovu za 

významný predmet. Taktiež nezistili významné rozdiely v tom, aký význam 

mu prikladájú žiaci pohybovo nadpriemerní a pohybovo podpriemerní 

a taktiež akú snahu prejavujú na týchto hodinách. Podobné výsledky zistili 

vo svojom výskume aj Kollárik – Marušincová – Okrúhlicová (1992), keď 

z hľadiska dôležitosti telesnú výchovu zaradili žiaci do posledných kategórií 

a u dievčat sa považovala za najmenej dôležitú po ruskom jazyku a občianskej 

náuke. 

Títo autori ďalej zistili, že sa žiaci na hodinách telesnej výchovy cítili 

väčšinou dobre, ale pohybovo nadpriemerní žiaci lepšie ako žiaci pohybovo 

podpriemerní, ktorí vyjadrili v oveľa väčšej miere najmä striedavé pocity. 

Výrazné to bolo najmä u dievčat. Pohybovo nadpriemerní žiaci, zvlásť 

chlapci, pociťovali takisto oveľa väčšie sklamanie v prípade, že sa hodiny 

telesnej výchovy neuskutočnili. Tieto rozdiely medzi žiakmi pohybovo 

nadpriemernými a podpriemernými boli v obidvoch prípadoch štatisticky 

– 24 –

významné. Výsledky ďalej ukázali, že medzi skupinami neboli významné 

rozdiely v tom, aký význam prikladali žiaci telesnej výchove, ako vnímali 

zaujímavosť hodín a taktiež akú snahu prejavovali na týchto hodinách. 

Daľší pomerne rozsiahly výskum postojov žiakov ku školskej telesnej 

výchove zrealizovala Posltová (2004). Skúmala názory 593 žiakov gymnázia. 

Porovnávala najmä skupiny žiakov 1. ročníka (226 dievčat a 157 

chlapcov) a žiakov maturitného 4. ročníka (139 dievčat a 71 chlapcov). 

Konštatovala pomerne vysokú obľúbenosť predmetu, o niečo viac u chlapcov 

ako u dievčat a o niečo viac u žiakov 1.ročníka ako u žiakov 4.ročníka. 

U chlapcov zistila, že v 1. ročníku až 35 % a vo 4.ročníku 21% považovalo 

telesnú výchovu za svoj najobľúbenejší predmet a približne 46 % oboch 

ročníkov zaraďovalo telesnú výchovu medzi svoje najobľúbenejšie predmety. 

U dievčat prevažovali viac ľahostajné, neutrálne postoje. Takéto postoje 

vyjadrilo až 27% dievčat 1.ročníka a až 57% 4.ročníka Iba približne 

3 % chlapcov a dievčat považovalo predmet za najmenej obľúbený. 

Pri posudzovaní významnosti predmetu výsledky už neboli také pozitívne. 

U chlapcov konštatovala, že až 30% chlapcov 1. ročníka a 37 % 

chlapcov 4. ročníka považuje telesnú výchovu za málo významný alebo 

úplne nevýznamný predmet. Za veľmi významný ho považovalo iba 11% 

chlapcov 1. a 13% chlapcov 4.ročníka. Ostatní sa vyjadrili k významnosti 

predmetu skôr neutrálne. I napriek tomu v porovnaní s výskumom Frana 

(1977) ide celkovo o výrazne pozitívnejšie vnímanie významnosti predmetu, 

pretože napr. vo výskume Frana (1977) až 72 % chlapcov považovalo 

tento predmet za málo alebo nevýznamný vyučovací predmet. U dievčat 

sa zistili podobné výsledky, pričom boli o niečo väčšie rozdiely vo vnímaní 

významnosti predmetu medzi dievčatami 1. a 4.ročníka. Zatiaľ čo v 1 ročníku 

32 % dievčat považovalo predmet za málo alebo úplne nevýznaný, vo 

4. ročníku to bolo až 55 % dievčat. Ale i napriek tomu v porovnaní dievčat 

z výskumu Frana (1977), dievčatá vnímali významnosť predmetu celkovo 

výrazne pozitívnejšie, lebo až 79% dievčat z jeho výskumu považovalo 

predmet za málo alebo úplne nevýznamný predmet. 

Pri posudzovaní zaujímovosti hodín telesnej výchovy zistila Posltová 

(2004) štatisticky významné rozdiely iba v názoroch dievčat 1. a 4. ročníka. 

Dievčatá 1. ročníka vnímali hodiny telesnej výchovy ako väčšinou alebo 

vždy zaujímavé oveľa častejšie (37%) ako dievčatá 4. ročníka (13,5%). 

Naopak, ako väčšinou alebo vždy nezaujímavé vnímalo hodiny telesnej 

výchovy 12,5% dievčat 1. a 30,2% dievčat 4.ročníka. U chlapcov medzi 

nárormi v 1. a 4. ročníku štatisticky významné rozdiely neboli. Celkovo 

však chlapci oproti dievčatám považovali hodiny telesnej výchovy oveľa 

viac za väčšinou alebo vždy zaujímavé (54,2 % v 1. ročníku a 48% vo 

4. ročníku). Za vždy alebo väčšinou nezaujímavé považovalo hodiny telesnej 

výchovy 14% chlapcov 1. ročníka a 21% chlapcov 4. ročníka. 

– 25 –

Bartík - Mesiarik (2009) zistili pri skúmaní postojov 1 100 žiakov 9.ročníka 

základných škôl stredoslovenského regiónu ku školskej telesnej výchove, 

že pozitívny postoj malo 40,7 % žiakov, indiferentý postoj 57,4% 

žiakov a negatívny postoj 1,9% . Ďalej zistili, že chlapci a dievčatá mali približne 

rovnakú úroveň postojov ku školskej telesnej výchove. U obidvoch 

skupín prevládali najmä indiferentné postoje. Zistili však rozdiely medzi 

postojmi žiakov vidieckych a mestkých škôl. Na metských školách prevažovali 

indiferentné postoje (62,2%) nad pozitívnymi (36,6%), naopak u vidieckych 

škôl prevažovali pozitívne (52,3%) nad indiferentnými (46,7%). 

Výrazné rozdiely boli zistené najmä u chlapcov, kde len 33,5% z mestkých 

základných škôl prejavilo pozitívny postoj, oproti 59,3% chlapcov z vidieckych 

škôl. 

Niektoré zaujímavé poznatky priniesol vo svojom výskume v Polsku 

aj Warchol (2010). Týkali sa však pohľadu učiteľov na predmet. Na druhom 

stupni základných škôl realizoval výskum názorov u 100 učiteľov všeobecno 

vzdelávacích predmetov na vybrané otázky vyučovania telesnej 

výchovy. Zistil, že 94 % učiteľov považuje telesnú výchovu za rovnocenný 

predmet s ostatnými predmetmi. Čoraz negatívnejší postoj polskej mládeže 

k telesnej výchove vysvetľuje najmä spôsobom práce učiteľov telesnej 

výchovy (54%) a nizkou atraktivitou hodín telesnej výchovy (40%). 

2.2 Obsah vyučovania, príčiny necvičenia a preferencie 

športových aktivít žiakmi základných a stredných škôl 

Ďalšia skupina výskumov sa v minulosti zameriavala na hľadanie optimálneho 

obsahu vyučovania telesnej výchovy a skúmanie preferencií telovýchovných 

a športových aktivít žiakmi základných a stredných škôl v SR 

a v zahraničí 

Tillinger (1994) na vzorke 378 detí základných skôl v Čechách zhodnotil, 

že podstatný vplyv na vzťah detí k predmetu telesná výchova má 

obsah hodín. Nešportovci najviac preferovali športové hry (58%), atletiku 

(13%) a gymnastiku (12%), športovci preferovali atletiku (56%), športové 

hry (26%) a gymnastiku (13%). Najmenej obľúbené u nešportovcov boli 

gymnastika (34%), turistika (19%), úpolové športy (15%) a atletika (15%). 

U športovcov to boli úpolové športy (42%) a gymnastika (28%). 

Bartík (1998) overoval využitie úpolových cvičení na 1.stupni základnej 

školy stredoslovenského regiónu. Zistil, že pravidelné a systematické 

využívanie úpolov prispieva k rozvoju všeobecnej pohybovej výkonnosti 

detí mladšieho školského veku a aj k rozvoju ich tvorivého myslenia, najmä 

keď sú deti vhodne motivované (napr. básničkami a riekankami) a úpolové 

cvičenia sa im predkladajú v podobe problémov. Autor odporúča väčšie 

využívanie úpolových cvičení vo vyučovaní telesnej výchovy na 1.stupni 

– 26 –

základnej školy. Úpolové cvičenia odporúča zaradiť do školskej telesnej 

výchovy vo väčšom rozsahu aj Ďurech (2001). 

Jursík (1998) na 313 žiakoch vybraných stredných škôl overoval obsah 

plávania vo vyučovaní telesnej výchovy a navrhol používanie testov 

400 m plávanie ľubovoľným spôsobom s možnosťou striedania spôsobu, 

skok do vody strmhlav zo štartového bloku, dopomoc unavenému plavcovi 

ťahaním k brehu 12 m ako výstupné štandardy pre stredné školy. 

Formánková – Frömel (1999) vo štvorročnom longitudinálnom sledovaní 

u detí základných škôl v Českej republike zistili, že štruktúra športových 

záujmov žiakov piatej až ôsmej triedy základnej školy sa v priebehu 

štyroch rokov výrazne nezmenila. Vekový faktor sa najviac prejavil u dievčat 

v zvýšení záujmu o aerobik a volejbal a u chlapcov o nohejbal. Najväčšie 

rozdiely medzi chlapcami a dievčatami zistili v obľúbenosti športových 

hier, v rozvoji pohybových schopností a v zameraní pohybovej aktivity. 

U chlapcov aj dievčat zhodne dominoval záujem o plávanie a cyklistické 

aktivity. 

Kyselovičová (1999) poukázala na možnosti využitia Rope skippingu 

v hodinách telesnej výchovy. 

Sigmund a kol. (2004) sledovali účinnosť pohybových kurzov v prírode 

na aktívny energetický výdaj a počet krokov a poskokov. Zistili, že 

takéto kurzy zmazali rozdiely v pohybovej aktivite mládeže v pracovných 

a víkendových dňoch a odporúčajú ich využitie v školskom prostredí. 

Kyselovičová – Klučárová (2006) v exprimentálnom výskume na strednej 

škole v Dubnici nad Váhom zistili pozitívny vplyv zaraďovania aerobiku 

a špecifických cvičení na fitloptách na individuálne zlepšenie vo vybraných 

ukazovateľoch pohybového rozvoja žiačok a odporúčajú ich využívať v hodinách 

telesnej výchovy. 

Lednický (2006) na bratislavských školách zistil, že aj vytrvalostné 

aktivity môžu byť pre žiakov zaujímavé, pokiaľ sa na to využívajú najmä 

pohybové hry. Najrozšírenejšie sú naháňačky v rôznych obmenách, štafetové 

súťaže na dlhších bežeckých úsekoch, hry „lavína“,“vlak“, v ktorých 

sa zároveň upevňujú aj kamarátske vzťahy. Podobné prostriedky uvádzala 

aj Plšíková (1994), ktorá odporúčala aj prednostné využívanie hravých 

a súťaživích metód ako stíhacie preteky, dánsku štafetu, nekonečnú štafetu 

a pod. 

Pach (2009) poukazuje na význam športov v prírode pre rozvoj osobností 

detí a mládeže v obsahu vzdelávania a odporúča v tomto smere aj 

skvalitnenie vysokoškolskej prípravy učiteľov a trénerov, rozšírením povinnej 

praxe zo športov v prírode. 

Bendíková (2009) odporúčala zaraďovať do hodín telesnej výchovy 

kondičné cvičenia s malou loptou – overbalom, ktoré môžu prispievať 

k správnemu držania tela a prevencii pred vertebrogénnymi ochoreniami. 

– 27 –

Na potrebu zaraďovania obľúbených športových aktivít do vyučovania najmä 

u dievčat upozorňuje vo svojom výskume aj Sigmund et al. (2009) 

Kampmillerová a kol. (2010) odporúčali do obsahu vyučovania telesnej 

a športovej výchovy na stupni ISCED 2 zaraďovať aj inovatívne programy 

rozvoja silových schopností a zručností s využitím cvičení na pružnej 

ploche bosu a na fitloptách. 

Aj ďaľšie výskumné práce v oblasti záujmov o telesnú výchovu a šport 

(Frömel et al, 1999; Belej, 1992; Teplý, 1997; Rychtecký, 1997, Buková, 

2002; Šimonek, 2003; Šimonek, 2006; Kudláček – Frömel, 2011; Michal- 

-Nevolná, 2012; Bebčáková a kol, 2012) uvádzali najfrekventovanejšie 

druhy telovýchovných aktivít, ktoré sa zhodujú v štruktúre telovýchovných 

záujmov. Študenti uprednostňovali a na popredné miesta záujmu zaraďovali 

športové hry (aj menej tradičné ako sú korfbal, bejzbal, ringo), plávanie, 

lyžovanie, korčuľovanie a pochopiteľne aj ľadový hokej. 

Alarmujúca je skutočnosť, že až 15-25% študentov žiada o čiastočné 

alebo úplné oslobodenie od telesnej výchovy (Buková, 2002). Časť výskumov 

bola preto ďalej orientovaná na zisťovanie príčin necvičenia žiakov 

na hodinách telesnej výchovy. Napr. vo výskume Bendíkovej (2011), ktorý 

relizovala na súbore 269 žiačok stredných škôl v Liptovskom Mikuláši, sa 

ukázal u dievčat zvýšený počet porúch zdravia a chorôb medzi ktorými 

prevládali zdravotné problémy oporného a pohybového systému, gynekologické 

problémy a respriračné problémy. Medzi najfrekventovanejšie 

dôvody neúčasti žiačok na hodinách telesnej a športovej výchovy patrili 

meštruácia (72%), neatraktívny obsah predmetu (63%) a nedostatočná 

motivácia (35%). Ďalej sa vyskytovali dôvody ako nezáujem o pohyb 

v globále, zdravotné problémy, osobnosť vyučujúceho, nevhodné hygienické 

podmienky a pod. Z hľadiska preferencie obsahu predmetu zistila, 

že dievčatá vyhľadávajú telovýchovné a športové aktivity individuálneho 

charakteru, estetického zamerania, bez priameho kontaktu a s intenciou 

na formovanie postavy. 

Ďalšia časť výskumov bola orientovaná na záujmovú telesnú výchovu, 

školský šport a voľnočasové aktivity. Aspoň niekoľko príkladov. 

Sýkora (1991) napr. skúmal zapojenie žiakov stredných škôl v rokoch 

1986 – 1990 do organizovanej záujmovej telesnej výchovy. Zistil, že v skúmaných 

školách bolo zapojených 56% žiakov a neorganizovanú činnosť 

vykonávalo 69% žiakov. Väčší záujem o túto činnosť, väčšiu spokojnosť 

s jej obsahom i s celkovou úrovňou prejavili žiaci z gymnázií ako z učilíšť, 

a to tak chlapci ako aj dievčatá. Naopak až 69% žiakov bolo nespokojných 

s organizovaním a riadením tejto činnosti v školách. Za najvhodnejšiu formu 

riadenia tejto činnosti považovali telovýchovnú komisiu, radu. 

Fialová (2004) skúmala šport a iné voľnočasové aktivity v českej škole 

na 35 základných školách v stredočekom kraji. Zistila, že účasť v školskom 

– 28 –

športovom klube je dôležitou súčasťou voľného času mládeže (47% detí 

sa venuje športu viac ako 6 hodín týždenne). Školáci oceňovali, že kluby 

ponúkajú šport pre každého, nie iba pre talentovaných, pozitívne hodnotili 

vplyv športu na socializáciu, integráciu, na rozvoj schopností a zručností, 

na sebadôveru, sebahodnotenie a celkové sebaponímania. 

Medeková (1997) poukázala na značné rozpory medzi deklarovaným 

kladným postojom k telovýchovnej a športovej činnosti a reálne vykonávanou 

telovýchovnou a športovou aktivitou a na neustále pretrvávajúci 

nedostatok pohybu v dennom režime mladej generácie. Deti a mládež 

vykazovali nízku participáciu na organizovaných formách záujmovej telovýchovnej 

činnosti (dve pätiny chlapcov a jedna tretina dievčat) a vyššiu, 

ale nepravidelnú, účasť (dve pätiny chlapcov a dve pätiny dievčat) na jej 

spomínaných formách. Rovnako týždenná frekvencia a časový rozsah venovaný 

organizovanému športu bola významne vyšší voči neorganizovaným 

pohybovým aktivitám. 

Ilavská (2002) uvádza, že asi iba 20% detí a mládeže sa venuje pohybovej 

aktivite aj športu, pričom naďalej pretrváva klesajúci záujem stredoškolákov 

o pohybovú aktivitu. 

Soos – Šimonek – Biddle – Hamar (2010) skúmali zastúpenie pohybovej 

aktivity a sedavého spôsobu života v dennom režime mladých ľudí na 

východnom Slovensku. Zistili, že sledovanie televízie a nakupovanie/pobyt 

v meste prispievajú k pasívnemu tráveniu voľného času cez pracovné dni 

aj cez víkend. Chlapci aj dievčatá počas celého týždňa trávia aktívnym 

cestovaním (chôdzou), avšak chlapci trávia oveľa viac času športovaním 

a cvičením ako dievčatá. Počas pracovných dní je to u chlapcov 41,5 min 

a u dievčat 11 min. denne, počas víkendov u chlapcov 71,7 min a u dievčat 

11,7 min. denne. Dievčatá celkovo trávia sedavými činnosťami aj cez týždeň 

aj cez víkend viac času ako chlapci. 

2.3 Ďalšie výskumné problémy telesnej výchovy 

Viaceré výskumy sa orientovali na niektoré ďaľšie čiastkové problémy 

vyučovania telesne výchovy v školách. 

Problém koedukácie (spoločného) vzdelávania dievčat a chlapcov nie 

je na Slovensku úplnou novinkou, najmä na základných školách (Obdržálek 

– Horváthová a kol., 2004, Haag H. - Haag G., 2003). V západnej 

Európe sa realizovalo množstvo výskumov na podobnú tému (Blessing, 

2005; Jackson - Smith, 2000; Tsolidis - Dobson, 2006; Van Essen, 2003). 

Ďaľšou čiastkovou témou bolo v minulosti sledovanie a posudzovanie 

somatických parametrov detí a mládež vo vzťahu k hodnoteniu žiakov 

i k aplikovaným pohybovým aktivitám. Napr. Belej – Junger – Mikuš (1995) 

zisťovali úroveň telesného rozvoja žiakov prijatých na stredné školy vo 

– 29 –

východoslovenskom regióne a porovnávali ich s rovesníkmi z Poľska, Holandska, 

Škótska, Turecka, Belgicka a Severného Irska. Zistili, že v ukazovateľoch 

telesného rozvoja naši chlapci a dievčatá patrili v porovnaní so 

zahraničím medzi najvyšších a najťažších. U našich dievčat sa vyskytovalo 

druhé najvyššie percento podkožného tuku. 

Binovský – Mikulová – Ramacsay (1999) sledovali somatické charakteristiky 

futbalových žiakov vo veku 9 – 12 rokov. Zistili, že futbalisti sa 

pohybovali v ektomorfnom a mezomorfnom pásme. Pri porovnaní s populáciou 

Slovenska konštatovali, že mladí futbalosti sa telesnou výškou a telesnou 

hmotnosťou neodlišovali od bežnej populácie mládeže Slovenska, 

ale mali menšie percento tuku a to najmä na dolných končatinách. 

Fajfer (1999) skúmal v Čechách somatické charaketeristiky žiakov 

športových tried so zameraním na futbal a populácie a ziatil, že vo vývojovom 

trende somatických ukazovateľov dochádzalo k približne rovnakému 

vývoju u žiakov športových tried a populácie až na telesnú výšku, kde zaznamenal 

u žiakov športových tried väčšie prírastky. 

Telesný rozvoj a pohybová výkonnosť žiakov boli predmetom skúmania 

Bartíka a kol. (2004). Vo výskume na 1459 žiakoch štvrtých ročníkov 

základných škôl stredoslovenského regiónu zistili, že chlapci (o 2,6 cm) 

a dievčatá (o 3 cm) boli vyšší ako bol celoslovenský priemer a boli vyšší aj 

tí, ktorí bývali v meste, v porovnaní s tými, ktorí bývali na dedine. Podobne 

chlapci ( o 3 kg) aj dievčatá (o 2 kg) boli ťažší ako bol priemer celoslovenskej 

populácie. Tí žiaci, ktorí bývali v meste boli ťažší v porovnaní s tými, 

čo bývali na dedine. Hodnoty BMI boli označené u dievčat ako veľmi dobré 

( priemer 17,15), zatiaľ čo u chlapcov len ako priemerné (17,77). Rozdiely 

medzi žiakmi z mesta a z dediny neboli štatisticky významné. 

Moravec (2009) vo výskume telesného rozvoja zistil, že u chlacov 

a u dievčat pozorujeme za 42-ročné časové obdobie pretrvávajúci pozitívny 

sekulárny trend vo vývoji telesnej výšky a hmotnosti. Periodické monitorovanie 

medzigeneračných rozdielov v ukazovateľoch telesného rozvoja 

naznačuje, že v poslednom období vplyvom rozličných faktorov už začína 

stagnovať definitívna výška tela a hmotnosť chlapcov, resp. dievčat. 

Bajanová – Lipková (2009) v 3-mesačnom experimente s dievčatami 

s nadváhou zistili, že vhodne zvolenou pohybovou aktivitou je môžno dosiahnuť 

zmeny v určitých somatických parametroch. V ich výskumnom sledovaní 

prišlo k zmene najmä WHR indexu (pomer obvodu pása a obvodu 

bokov), ktorý je jedným z ukazovateľov vzniku ochorení. 

Majerík (2009) na žiakoch bratislavských gymnázií poukázal na vysoký 

výskyt celkovej svalovej nerovnováhy ako aj jej jednotlivých zložiek 

u stredoškolákov. U športujúcej mládeži zistil nižší výskyt svalovej nerovnováhy 

a nesprávneho držania tela ako u nešportujúcich žiakoch. 

Vlasáková (2010) zaznamenala v 2-ročnom sledovaní 14- až 16-roč- 

– 30 –

ných dievčat štatisticky významné prírastky telesnej výšky, telesnej hmotnosti, 

hrúbky kožnej riasy na chrbte, kožnej riasy na boku, v percente 

podkožného tuku a zníženie v hrúbke kožnej riasy na ramene. Významné 

zvýšenie zaznamenala aj v BMI indexe. V porovnaní s rokom 1990 výsledky 

naznačujú akceleráciu somatického vývoja dievčat a skutočnosť, 

že súčasná populácia dievčat je vyššia a štíhlejšia. 

Pohybová inaktivita, sedavý spôsob života a z nich vyplývajúce časté 

problémy so zdravím sú problémom nielen slovenským, ale dá sa povedať 

že celosvetovým. Prejavujú sa viacej v ekonomicky rozvinutých krajinách 

ako v krajinách rozvojových. Pohybová inaktivita je v globálnom pohľade 

považovaná za štvrtý najdôležitejší rizikový faktor predčasných úmrtí. 

Ostatné výskumy pohybovej inaktivity ľudí, publikované v rámci projektu 

firmy Nike, ACSM a ICSSPE „Stvorený k pohybu“, poukazujú na alarmujúce 

zistenia. Napr. v USA sa fyzická aktivita ľudí za posledných zhruba 

40 rokov znížila o 32 % a predpokladá sa jej zníženie do roku 2030 o 46 

%. Vo Veľkej Británii sa od roku 1961 dodnes znížila o 20 % a predpokladá 

sa jej zníženie o 35 % do roku 2030. Podobne je tomu aj v ďalších krajinách. 

V Číne sa fyzická aktivita od roku 1991 do roku 2009 znížila o 45 % 

a predpokladá sa jej pokles do roku 2030 o 51 %. O niečo lepšia situácia je 

v Brazílii a v Indii. V Brazílii sa fyzická aktivita znížila od roku 2002 do roku 

2007 o 6 %, ale predpokladá sa jej pokles do roku 2030 až o 34 %. V Indii 

sa znížila od roku 2000 do roku 2005 o 2 % a predpokladá sa jej pokles 

do roku 2030 iba o 14 %. Tieto zmeny sa prejavujú aj v zmene viacerých 

ukazovateľov súvisiacich so zdravotným stavom obyvateľov. Napríklad vo 

Veľkej Británii v rokoch 1994 až 2008 stúpla obezita o 79 % u mužov a 47 

% u žien, u britských detí vo veku od 2 do 10 rokov stúpla o 56 %. Pohybová 

inaktivita sa považuje za významný faktor všetkých druhov úmrtí, vzniku 

kardiovaskulárnych ochorení, vysokého krvného tlaku, cukrovky typu 

2, metabolických porúch, niektorých druhov rakoviny a psychických ochorení. 

Posledné výskumy Lee at al. (2012) uvádzajú, že pohybová inaktivita 

je zodpovedná za 6 % srdcovo-cievnych ochorení, 7 % cukrovky typu 

2 a 10 % rakoviny prsníka. V Brazílii napr. u úmrtí pripisovaným cukrovke 

sa predpokladá nárast v období od roku 2005 do roku 2015 o 82 %, v Číne 

napr. v roku 2005 zomrelo na srdcovo-cievne ochorenia 2,4 milióna ľudí. 

V štúdii sa uvádza, že až 9 % všetkých predčasných úmrtí v celosvetovom 

meradle súvisí s pohybovou inaktivitou. Ďalej sa uvádza, že vo svete je 

približne 5,3 milióna predčasných úmrtí každoročne viazaných na pohybovú 

inaktivitu. 

Problém pohybovej inaktivity detí, mládeže a hľadanie možností zmeny 

tohto negatívneho trendu je predmetom vedeckého výskumu, debát 

a stretnutí odborníkov. Hľadajú sa cesty, ako pritiahnuť deti, mládež i do- 

– 31 –

spelých k pravidelnej telovýchovnej a športovej aktivite, k skvalitneniu ich 

životného štýlu a k vyššej kvality živote. V mnohých krajinách sa realizujú 

projekty s cieľom zvýšiť počet pravidelne športujúcich ľudí, zlepšiť telovýchovnú 

a športovú infraštruktúru pre pohybové a športové aktivity nielen 

talentovaných jednotlivcov, ale i bežnej populácie, zvýšiť informovanosť 

o efekte pohybových aktivít na zdravie, upraviť stravovacie návyky a pod. 

Táto činnosť je možná len v koordinácii viacerých subjektov, ako sú školské 

zariadenia, komunity (mestá, obce, kraje, regióny a pod.), centrálne 

orgány štátnej správy (ministerstvá), terciárna sféra (občianske združenia, 

subjekty športu pre všetkých a pod.) a podnikateľské subjekty v oblasti 

športu a pohybovej aktivity. Väčšina programov počíta so vzájomnou koordinovanou 

spoluprácou uvedených subjektov na pripravených a realizovaných 

projektoch. 

Škola popri rodine v tomto snažení aj u nás predstavuje významný prvok. 

Vyučovací predmet telesná a športová výchova predstavuje priestor, 

kde sa dajú ovplyvňovať hodnoty, postoje a názory žiakov smerom k zdraviu, 

aktívnemu životnému štýlu, zahrňujúcemu pravidelnú pohybovú alebo 

športovú aktivitu. K tomu je však v tejto dynamicky sa meniacej dobe 

potrebné poznať aktuálne postoje jednak učiteľov telesnej a športovej 

výchovy, ale aj žiakov k telovýchovnému procesu na školách. Vo vzťahu 

k žiakom sa nám v tomto kontexte natíska viacero otázok. Zmenilo sa 

niečo v pohľade žiakov na predmet telesná výchova oproti minulosti? Aký 

je súčasný pohľad žiakov na tento vyučovací predmet? Patrí stále medzi 

obľúbené vyučovacie predmety? Akú významnosť mu prikladá súčasná 

generácia detí a mládeže? Je to pre nich náročný predmet? Prináša im 

primerané zážitky a pozitívne emócie, tešia sa vôbec na hodiny? Je obsah 

vyučovania pre nich dostatočne zaujímavý a motivujúci? Ktoré športové 

činnosti ich zaujímajú najviac a ktoré najmenej? Ako vnímajú kvalitu vyučovania? 

Prečo sa mnohí vyhýbajú predmetu a necvičia? Má dostatočnú 

väzbu na ich voľnočasové aktivity? Spĺňa predmet celkovo ich očakávania? 

V našom výskume sme sa pokúsili hľadať odpovede na tieto otázky. 

– 32 –

3. Výskum názorov žiakov základných 

a stredných škôl na vybrané problémy 


3.1 Ciele a úlohy výskumu 

Cieľom výskumu bolo rozšíriť poznatky o názoroch žiakov základných 

a stredných škôl na vyučovanie telesnej a športovej výchovy. 

Formulovali sa tieto výskumné otázky: 

1. Ako dnes vnímajú žiaci predmet telesná a športová výchova z hľadiska 

jeho obľúbenosti, významnosti a náročnosti? 

2. Aká je miera snahy žiakov na hodinách telesnej a športovej výchovy? 

3. Ako sa sa na nich cítia a prinášajú im hodiny dostatok emocionálnych 

zážitkov? 

4. Sú spokojní s obsahom a kvalitou vyučovania? 

5. Ktoré športové činnosti dnes najviac preferujú ? 

6. Aké sú príčiny necvičenia žiakov a dôvody ich neúčasti na hodinách ? 

7. Aký je ich pohľad na problém koedukovaného vyučovania telesnej 

a športovej výchovy na II. a III. stupni skôl ? 

8. Aké zastúpenie majú pohybové aktivity v ich voľno-časových aktivitách 

? 

Zaujímalo nás taktiež, či nastolené otázky sa budú diferencovať z hľadiska 

pohlavia žiakov a stupňa vzdelávania a či sa budú líšiť od názorov 

žiakov v Českej republike. 

Za základné úlohy výskumu sme si stanovili zistiť aktuálne názory 

žiakov na: 

1. obľúbenosť, významnosť a náročnosť predmetu, prejavenú snahu na 

hodinách, mieru motivácie a nadania žiakov a porovnať ich s názormi 

žiakov v Českej republike, 

2. pocity, emócie prežívané na hodinách, 

3. obsah vyučovania telesnej a športovej výchovy, preferencie pohybových 

a športových činností a hlavné dôvody necvičenia žiakov, 

4. kvalitu vyučovania a možnosti koedukovaného vyučovania telesnej 

a športovej výchovy na II. a III. stupni škôl, 

5. volnočasové aktivity a ich obsah. 

6. Porovnať sledované ukazovatele z hľadiska pohlavia a stupňa školy 

– 33 –

3.2 Metodika výskumu 

Výskumný súbor 

Výskumný súbor tvorilo 1947 žiakov II. stupňa základných a stredných 

škôl z 39 škôl Slovenskej republiky – zo 17 základných škôl (Láb, Zvolen, 

Banská Bystrica, Nitra, Hrnčiarovce, Tesárske Mlyňany, Horné Kľačany, 

Levice, Rybník nad Hronom, Tlmače, Hronské Kľačany, Prešov, Pezinok, 

Trstín), z 13 gymnázií (Bratislava, Malacky, Dunajská Streda, Banská Bystrica, 

Zlaté Moravce, Nitra, Trnava, Prešov) a z 9 SOŠ a SOU (Bratislava, 

Nitra, Považská Bystrica, Banská Bystrica, Prešov). Zastúpenie žiakov vo 

výskumnom súbore podľa pohlavia a jednotlivých typov škôl je uvedené 

v tabuľke 5. 

Tabuľka 5 Charakteristika súboru (n = 1947) 

Pohlavie 

ZŠ 

5.-9r. 

8.r.gymn. 

1 – 4.roč. 

8.r.gymn. 

5 – 8.roč. 

Gymn. 

1 – 4.r 

– 34 – 

SOŠ 

1– 4.r 

ZŠ 

spolu 

SŠ 

spolu Spolu 

Chlapci 323 94 108 209 148 417 465 882 

Dievčatá 277 123 76 271 318 400 665 1065 

Spolu 600 217 184 480 466 817 1130 1947 

Vekovú úroveň ZŠ (II. stupeň) predstavovali žiaci 5. - 9. ročníka ZŠ 

spolu so žiakmi 1.- 4. ročníka 8-ročných gymnázií a vekovú úroveň SŠ 

predstavovali žiaci gymnázií, SOŠ spolu so žiakmi 5. - 8. ročníka 8-ročných 

gymnázií (tabuľka 6.) 

Tabuľka 6 Charakteristika súboru podľa vekovej úrovne ZŠ a SŠ 

P.č Pohlavie ZŠ SŠ Spolu 

1 Chlapci 417 465 882 

2 Dievčatá 400 665 1065 

3 Spolu 817 1130 1947 

Priemerný vek žiakov základnej školy bol 12,82 roka, stredoškolákov 

16,75 roka (tabuľky 7 a 8). 

Tabuľka 7 Vek respondentov na úrovni SŠ 

Pohlavie Počet Aritm.pr. Smer.od. Min. Max. 

Chlapci 465 16,75 1,198 14 20 

Dievčatá 665 16,75 1,271 13 19 

Spolu 1130 16,75 1,228 13 20

Tabuľka 8 Vek respondentov na úrovni ZŠ 

Pohlavie Počet Aritm.pr. Smer.od. Min. Max. 

Chlapci 417 12,89 1,289 10 16 

Dievčatá 400 12,76 1,346 10 15 

Spolu 817 12,82 1,318 10 16 

Výskumný tím 

Vedúcim výskumného kolektívu bol Doc. PaedDr. Branislav Antala, 

PhD. (FTVŠ UK, Bratislava), členovia výskumného tímu boli Prof. PaedDr. 

Jaromír Šimonek, PhD. (PF Nitra), Prof. PaedDr. Ivan Čillík, PhD. (UMB B. 

Bystrica), Doc. PaedDr. Viera Bebčáková, PhD. (FŠ Prešov), Prof. PhDr. 

Jela Labudová, PhD., Doc. PhDr. Helena Medeková, PhD., PhDr. Anna 

Pavlíková, PhD., Ing. Ladislav Ramaczay, PhD., Mgr. Stanislav Kraček, 

PhD. Mgr. Peter Melek, Mgr. Veronika Dančíková a Mgr. Peter Rozboril 

(všetci z FTVŠ UK Bratislava) a Mgr. Peter Hanus, PhD. (ZŠ Bratislava). 

Na výskume spolupracovali aj študenti denného štúdia FTVŠ UK Bratislava, 

PF Nitra, FŠ Prešov a UMB B. Bystrica. 

Etapy výskumu 

Zadanie výskumu vyplývalo z úloh Koncepcie rozvoja pohybových 

aktivít detí a mládeže, ktorú schválila Vláda SR dňa 31.8.2011. Časť IV. 

týkajúca sa koedukovaného vyučovania bola aj súčasťou výskumu VEGA 

1/0759/12, zameraného na skúmanie účinnosti koedukovaného vyučovania 

telesnej a športovej výchovy na stredných školách. Metodika výskumu 

bola finalizovaná koncom septembra 2011, začiatkom októbra prebehol 

predvýskum na vybraných školách. Na jeho základe boli vykonané úpravy 

v metodike a vytvorený manuál pre výskumníkov. Zber údajov sa uskutočnil 

od polovice októbra 2011 do konca januára 2012. Štatistické spracovávanie 

údajov sa realizovalo v decembri 2011 až marci 2012. Spracovanie 

výstupov sa realizovalo v marci až júni 2012. 

Metódy získavania údajov 

Hlavnou metódou získavania údajov bol dotazník. Dotazník (príloha 

1) sme zostavili tak, aby sme postihli výskumný problém a zároveň mohli 

naše výsledky porovnávať už so závermi predchádzajúcich výskumných 

sledovaní v tejto oblasti. Dotazník bol zložený s uzavretých aj otvorených 

otázok a bol rozdelený na päť častí. Samostatnou časťou boli anamnestické 

údaje o respondentoch. Dotazník bol anonymný. 

Prvá časť dotazníka bola zameraná na zistenie názorov žiakov na ob- 

– 35 –

ľúbenosť predmetu, jeho významnosť a náročnosť, na posúdenie ich nadania, 

motivácie a shahy na vyučovaní. Pre možnosť porovnať výsledky 

slovenských detí so žiakmi v Českej republike sme v tejto časti aplikovali 

štandardizovaný dotazník autorov Hrabal – Pavelková (2010), ktorý použili 

vo výskume názorov českej populácie k jednotlivým školským predmetom. 

Druhá časť dotazníka sa zameriavala na postihnutie pocitov a emócií 

na hodinách telesnej a športovej výchovy. Tu sme zaradili dve otázky so 

štandardizovaného dotazníka Frana (1977) a doplnili sme ich otvorenými 

otázkami zameranými na zistenie, z čoho majú žiaci na hodinách najväčšie 

obavy a ktoré činnosti najviac neobľubujú. 

Tretia časť dotazníka sa zameriavala na na zistenie spokojnosti s obsahom 

predmetu a zistenie, ktoré činnosti žiakom na hodinách chýbajú 

a ktoré by radi mali na hodinách častejšie. Do tejto časti dotazníka sme 

vsunuli aj štandardizovaný dotazník preferencií pohybových aktivít z Katedry 

kinantropológie FTK v Olomouci (Frömel at al., 1999). V ňom sú 

diagnostikované nasledovné oblasti: I. Individuálne športy, II. Kolektívne 

športy, III. Športové aktivity vo vode, IV. Kondičné aktivity, (tu sme doplnili 

zumbu), V. Športové aktivity v prírode, VI. Bojové umenia, VII. Rytmické 

a tanečné aktivity, VIII. Súhrn športových aktivít. Úlohou žiakov v tejto časti 

dotazníka bolo vybrať 5 najobľúbenejších športových aktivít z každej diagnostikovanej 

oblasti, ktorým by sa radi venovali. Najobľúbenejšiu aktivitu 

označili krížikom v prvom stĺpci, druhú najobľúbenejšiu v druhom stĺpci 

a tak ďalej až po 5. najobľúbenejšiu aktivitu označenú v stĺpci č. 5. 

Štvrtá časť dotazníka bola zameraná na zistenie nazorov žiakov na kvalitu 

hodín telesnej a športovej výchovy, jej ukazovatele a na možnú koedukáciu 

na hodinách telesnej a športovej výchovy na II.stupni ZŠ a na SŠ. 

Záverečná časť dotazníka bola zameraná na obsah voľnočasových 

aktivít žiakov a na zistenie množstva času, ktoré venujú sedavým aktivitám. 

Doplnkovou metódou bol neštandardizovaný rozhovor so žiakmi 

a učiteľmi telesnej a športovej výchovy, pomocou ktorého si výskumníci 

spresňovali resp. dopĺňali názory žiakov a čiastočne i učiteľov na skúmané 

otázky. 

Metódy vyhodnocovania údajov 

Údaje sme spracovávali základnými štatistickými metódami a interpretovali 

pomocou základných logických metód. Pri posudzovaní štatistickej 

významnosti rozdielov medzi jednotlivými premennými vo vybraných 

skupínách žiakov resp. so pri komparácii so žiakmi v Českej republike a pri 

hľadaní súvislostí medzi vybranými ukazovateľmi sme aplikovali vzťahovú 

analýzu a použili Chí-kvadrát test. 

– 36 –

V prvej časti dotazníka sme vypočítavali pri jednotlivých ukazovateľoch 

aj priemernú hodnotu tak, že sme pri každom sledovanom ukazovateli 

jednotlivým odpovediam priradili známku od 1 po 5 a následne sme vypočítali 

priemer. To nám umožňovalo urobiť porovnania z hľadiska pohlavia, 

druhu školy i so žiakmi v Českej republike. Keďže autori Hrabal – Pavelková 

(2010) neuvádzajú výsledky výskumu z hľadiska pohlavia, pri porovnávaní 

s Českou republikou aj my uvádzame naše výsledky iba celého 

sledovaného súboru, bez pohlavnej diferenciácie. 

V tretej časti dotazníka pri posudzovaní preferencií telovýchovných 

a športových aktivít pre obsah vyučovania boli výsledky vyhodnocované 

v % a analyzované. Každej vybranej obľúbenej športovej a pohybovej aktivite 

sme priradili určitý počet bodov podľa tohto kľúča:1. najobľúbenejšia 

aktivita – 5 bodov, 2. najobľúbenejšia aktivita – 4 body, 3. najobľúbenejšia 

aktivita – 3 body, 4. najobľúbenejšia aktivita – 2 body, 5. najobľúbenejšia 

aktivita – 1 bod. Súčet všetkých bodov za preferencie poskytol celkový 

počet bodov, ktoré sa potom zoradili podľa miery obľúbenosti v rámci sledovaných 

kategórií. 

V jednotlivých kapitolách sú príslušné výsledky spracované prehľadne 

do obrázkov a tabuliek. 

– 37 –

4 Obľúbenosť, významnosť, náročnosť telesnej 


Aby sme zistili, ako vnímajú žiaci vyučovací predmet telesná a športová 

výchova z hľadiska vybraných ukazovateľov ako sú jeho obľúbenosť, 

náročnosť, významnosť, miera nadania, motivácie a prejavená snaha na 

vyučovaní boli jednotlivé sledované parametre posudzované žiakmi na 

5-stupňovej škále hodnotenia: veľmi obľúbený (1) až veľmi neobľúbený (5), 

veľmi náročný (1) až veľmi ľahký (5), veľmi významný (1) až nevýznamný 

(5), veľmi nadaný (1) až nenadaný (5), veľmi snaživý (1) až vôbec nesnaživý 

(5) a veľmi motivovaný (1) až nemotivovaný (5). 

V tabuľke 9 prinášame zistené súhrnné priemerné hodnoty jednotlivých 

sledovaných parametrov, zvlásť u chlapcov a zvlásť u dievčat a podľa 

stupňov škôl. 

Tabuľka 9 Priemerné hodnoty sledovaných ukazovateľov u chlapcov 

a dievčat v SR 

Základné školy II.stupeň Stredné školy 

Chlapci 

priemer 

Dievčatá 

priemer 

– 38 – 

Chlapci 

priemer 

Dievčatá 

priemer 

Obľúbenosť 1,64 2,19 1,79 2,43 

Náročnosť 3,65 3,44 3,87 3,44 

Významnosť 2,05 2,57 2,43 2,81 

Miera nadania 2,37 2,74 2,48 2,88 

Motivácia 2,25 2,60 2,63 2,92 

Prejav snahy 2,02 2,28 2,23 2,59 

Tabuľka 10 Priemerné hodnoty sledovaných ukazovateľov v SR a ČR 

Základné školy II. stupeň Stredné školy 

SR 

ČR 

SR 

ČR 

priemer priemer priemer priemer 

Obľúbenosť 1,92 1,65 2,17 1,80 

Náročnosť 3,55 4,23 3,62 4,20 

Významnosť 2,31 2,80 2,65 3,10 

Miera nadania 2,56 1,90 2,72 2,20 

Motivácia 2,43 2,10 2,80 2,50 

Prejav snahy 2,15 1,92 2,44 2,30 

V tabuľke 10 prinášame porovnanie nami zistených priemerných hodnôt 

sledovaných parametrov na II. stupni ZŠ a na SŠ v SR s hodnotami 

zistenými Hrabalom a Pavelkovou (2010) u žiakov na školách v Českej

epublike. K zisteným výsledkom sa budeme ďalej vyjadrovať podľa jednotlivých 

sledovaných parametrov. 

Obľúbenosť predmetu 

Výsledky (obrázky 1 – 3) ukazujú, že telesná a športová výchova je 

u väčšiny chlapcov základných aj stredných škôl veľmi obľúbený alebo obľúbený 

vyučovací predmet, pričom na základných školách sa teší o niečo 

väčšej obľúbe ako na stredných školách. Iba minimálna časť chlapcov ho 

považuje za neobľúbený alebo ho neobľubuje vôbec. U dievčat je obľuba 

predmetu na nižšej úrovni ako u chlapcov. Výraznejšie sa to prejavuje 

najmä na stredných školách. V porovnaní so stredoškolákmi v ČR je obľuba 

predmetu v SR o niečo nižšia ako v ČR. Všetky porovnávania tohto 

ukazovateľa z hľadiska pohlavia, druhu školy a medzi SR a ČR ukázali na 

štatisticky významné rozdiely. 

Náročnosť predmetu 

Výsledky (obrázky 4 – 6) ukazujú, že telesnú a športovú výchovu považuje 

väčšina žiakov za nenáročný predmet, a to aj na základných aj na 

stredných školách. Za viac náročnejší ho považujú dievčatá. Iba malá časť 

žiakov ho považuje za veľmi náročný alebo náročný predmet. Naši žiaci 

ho aj na základných aj na stredných školách považujú za predmet o niečo 

viac náročnejší ako žiaci v ČR. Všetky porovnávania tohto ukazovateľa 

z hľadiska pohlavia, druhu školy a medzi SR a ČR okrem porovnania dievčat 

na ZŠ a SŠ ukázali na štatisticky významné rozdiely. 

Významnosť predmetu 

Výsledky (obrázky 7 – 9) ukazujú, že telesná a športová výchova je 

u väčšiny chlapcov i dievčat základných aj stredných škôl vnímaný ako 

predmet stredného významu. Väčší význam mu prikladajú chlapci ako 

dievčatá. Iba malá časť chlapcov i dievčat ho považuje za nevýznamný, 

vo väčšom počte je to na stredných školách, najmä u dievčat. Naopak ako 

veľmi významný ho považujú častejšie chlapci a to najmä na základných 

školách. Žiaci v SR mu prikladajú o niečo väčší význam ako žiaci v ČR. 

Všetky porovnávania tohto ukazovateľa z hľadiska pohlavia, druhu školy 

a medzi SR a ČR ukázali na štatisticky významné rozdiely. 

Nadanie na predmet 

Výsledky (obrázky 10 – 12 ) ukazujú, že žiaci sa považujú zväčša 

za stredne nadaných alebo nadaných na predmet, pričom dievčatá sa 

považujú za o niečo menej nadané na telesnú a športovú výchovu ako 

chlapci, najmä na stredných školách. Vo vnímaní nadania u chlapcov ZŠ 

a SŠ neexistujú významné rozdiely, čiastočné rozdiely existujú vo vníma- 

– 39 –


Základné školy (II.st) Stredné školy 

Chi =80,03 *** p


Základné školy (II.st.) Stredné školy 

Chi =19,95 ** p


Základné školy (II.st) Stredné školy 

Chi =63,3 ** p



Chi =28,56 *** p

Motivácia na vyučovaní 


Chi =29,64 *** p

Snaha na vyučovaní 


1 - veľmi snaživý; 2 – snaživý; 3 – niekedy sa snažím, inokedy nie; 

4 – menej snaživý; 5 – vôbec sa nesnažím 

Obrázok 16 Porovnanie snahy na vyučovaní medzi chlapcami a dievčatami 

Chlapci Dievčatá 

1 - veľmi snaživý; 2 – snaživý; 3 – niekedy sa snažím, inokedy nie; 4 – menej 

snaživý; 5 – vôbec sa nesnažím 

Obrázok 17 Porovnanie snahy na vyučovaní podľa stupňov skôl 


1 - veľmi snaživý; 2 – snaživý; 3 – niekedy sa snažím, inokedy nie; 4 – menej 

snaživý; 5 – vôbec sa nesnažím 

Obrázok 18 Porovnanie snahy na vyučovaní u žiakov SR a ČR 

– 45 –

ní nadania u dievčat, kde dievčatá na ZŠ vnímajú svoje nadanie o niečo 

pozitívnejšie ako dievčatá na SŠ. Veľký rozdiel je pri porovnávaní žiakov 

v SR a ČR v tejto otázke. Žiaci v ČR vnímajú svoje nadanie na predmet 

výrazne pozitívnejšie ako žiaci v SR, najmä na základných školách. Všetky 

porovnávania tohto ukazovateľa z hľadiska pohlavia, druhu školy a medzi 

SR a ČR okrem porovnania chlapcov na ZŠ a SŠ ukázali na štatisticky 

významné rozdiely. 

Motivácia na vyučovaní 

Výsledky (obrázky 13 – 15) ukazujú, že z hľadiska motivácie žiakov 

na vyučovanie prevažuje stredná miera motivácie žiakov. O niečo viac motivovanejší 

sú žiaci zo základných ako zo stredných škôl a chlapci ako 

dievčatá. Pomerne veľká skupina žiakov, najmä dievčat, sa vyjadrila, že 

sú málo motivovaní alebo nemotivovaní vôbec. V porovnaní s ČR je miera 

motivácie na školách v SR výrazne nižšia ako v ČR, a to aj na základných 

aj na stredných školách. Všetky porovnávania tohto ukazovateľa z hľadiska 

pohlavia, druhu školy a medzi SR a ČR ukázali na štatisticky významné 

rozdiely. 


Výsledky (obázky 16 – 18) ukazujú, že môžeme konštatovať, že žiaci, 

či už chlapci alebo dievčatá, sa na hodinách telesnej a športovej výchovy 

vcelku snažia, o niečo výraznejšia snaha sa prejavuje u žiakov základných 

škôl ako u žiakov stredných škôl. Iba minimálne množstvo chlapcov i dievčat 

uviedlo, že sú menej snaživí resp. že sa nesnažia vôbec. Výraznejšia 

je však snaha u chlapcov ako u dievčat. Pri porovnaní s ČR musíme konštatovať, 

že žiaci na českých školách, či už základných alebo stredných, 

prejavujú na hodinách výrazne väčšiu snahu ako žiaci v SR, najmä na základných 

školách. Všetky porovnávania tohto ukazovateľa z hľadiska pohlavia, 

druhu školy a medzi SR a ČR ukázali na štatisticky významné rozdiely. 

Na základe výsledkov výskumu môžeme vysloviť nasledovnú charakteristiku 

vyučovacieho predmetu telesná a športová výchova z pohľadu 

žiakov základných a stredných škôl : 

• je to predmet zväčša obľúbený, nenáročný, stredného významu; 

• žiaci sa považujú za prevažne stredne nadaných alebo nadaných, na 

hodinách sa vcelku snažia, sú však na ne iba priemerne motivovaní; 

• na stredných školách je obľuba predmetu o niečo nižšia ako na základných, 

najmä u dievčat. 

• chlapci majú predmet vo väčšej obľube, považujú ho za významnejší, 

sú naň viac motivovanejší i nadaní, viac sa na hodinách snažia ako 

dievčatá. Zároveň ho ale vnímajú ako menej náročný; 

– 46 –

• v porovnaní so žiakmi v ČR žiaci v SR prikladajú telesnej a športovej 

výchove o niečo väčší význam a vnímajú ju ako predmet náročnejší 

ako žiaci v ČR. Naopak na hodinách prejavujú menšiu snahu ako žiaci 

v ČR, sú na ne slabšie motivovaní a prezentujú aj menšiu mieru 

nadania. Možno i preto sa v ČR teší celkovo väčšej obľube ako v SR. 

Pre možnosť objektívnejšieho diagnostikovania názoru žiakov 

na predmet telesná a športová výchova odporúčame používanie súboru 

otázok z nášho dotazníka v časti I. Odporúčame využívať aspoň prvé 3 

otázky (obľúbenosť, významnosť, náročnosť). V tabuľkách 11 – 14 prinášame 

orientačné referenčné normy pre základné školy a stredné školy na 

Slovensku, s ktorými si môžu učitelia alebo i žiaci porovnať úroveň postojov 

k predmetu vo svojich skupinách, triedach, na vlastných školách resp. 

v iných celkoch. 

Tabulka 11 Postoje k predmetu telesná a športová výchova – orientačné 

referenčné normy – základné školy II. stupeň (vrátane 1. - 4. 

ročníka 8-ročných gymnázií), chlapci (n = 417) 

Hodnotenie 

Priemer 1 2 3 4 5 

Obľúbenosť 1,64 52,8 % 33,8 % 10,8 % 2,2 % 0,5 % 

Náročnosť 3,65 2,9 % 6,2 % 34,3 % 36,7 % 19,9 % 

Významnosť 2,05 33,8 % 39,3 % 17,3 % 7,2 % 2,4 % 

Miera nadania 2,37 21,8 % 32,9 % 35,0 % 7,2 % 3,1 % 

Motivácia 2,25 24,0 % 40,3 % 26,4 % 5,8 % 3,6 % 

Prejav snahy 2,02 29,3 % 43,2 % 25,2 % 1,0 % 1,4 % 


referenčné normy – základné školy II. stupeň (vrátane 1. - 4. 

ročníka 8-ročných gymnázií), dievčatá (n = 400) 

Hodnotenie 

Priemer 1 2 3 4 5 

Obľúbenosť 2,19 28,8 % 33,0 % 30,8 % 5,5 % 2,0 % 

Náročnosť 3,44 1,8 % 8,0 % 45,0 % 34,8 % 10,5 % 

Významnosť 2,57 14,3 % 36,0 % 31,0 % 16,3 % 2,5 % 

Miera nadania 2,74 11,0 % 28,5 % 41,5 % 13,3 % 5,8 % 

Motivácia 2,60 14,3 % 33,8 % 34,3 % 13,5 % 4,3 % 

Prejav snahy 2,28 16,3 % 44,8 % 34,8 % 3,5 % 0,8 % 

– 47 –


referenčné normy – stredné školy (vrátane 5. - 8. ročníka 8-ročných 

gymnázií), chlapci (n = 465) 

Hodnotenie 

Priemer 1 2 3 4 5 

Obľúbenosť 1,79 46,5 % 35,1 % 12,9 % 3,9 % 1,7 % 

Náročnosť 3,87 1,1 % 3,7 % 29,2 % 38,9 % 27,1 % 

Významnosť 2,43 22,8 % 37,0 % 18,5 % 17,6 % 4,1 % 

Miera nadania 2,48 18,7 % 33,5 % 33,5 % 9,0 % 5,2 % 

Motivácia 2,63 14,6 % 34,8 % 30,8 % 12,9 % 6,9 % 

Prejav snahy 2,23 23,2 % 38,9 % 31,0 % 5,2 % 1,7 % 


referenčné normy – stredné školy (vrátane 5. - 8. ročníka 8-ročných 

gymnázií), dievčatá (n = 665) 

Hodnotenie 

Priemer 1 2 3 4 5 

Obľúbenosť 2,43 17,6 % 34,7 % 37,0 % 8,1 % 2,6 % 

Náročnosť 3,44 0,6 % 8,4 % 46,3 % 35,9 % 8,7 % 

Významnosť 2,81 9,2 % 37,0 % 24,4 % 22,6 % 6,9 % 

Miera nadania 2,88 6,2 % 26,6 % 45,7 % 15,6 % 5,9 % 

Motivácia 2,92 8,9 % 27,2 % 35,6 % 20,0 % 8,3 % 

Prejav snahy 2,59 11,1 % 35,2 % 42,0 % 7,4 % 4,4 % 

– 48 –

5 Emocionalita hodín telesnej a športovej 

výchovy 

Význam emocionality hodín telesnej výchovy je známy dlhšie obdobie. 

Napr. Sýkora (1988) hovorí o potrebe zvyšovania emocionálnosti 

a príťažlivosti hodín telesnej výchovy takými prostriedkami ako sú cvičenie 

s hudbou, zaraďovanie súťaženia a hier, objasňovanie významu a spôsobu 

dosahovania cieľov, kontrolou a sebahodnotením dosiahnutých pozitívnych 

výsledkov a i., ako významných činiteľov aktivácie, stimulácie 

a motivácie. Odvtedy sa situácia v spoločnosti aj v školstve výrazne zmenila 

ale emocionalita hodín telesnej výchovy je stále aktuálna otázka. Je 

to dôležitá súčasť procesu na konkrétnej vyučovacej hodine, ale má veľký 

význam aj z pohľadu vytvárania vzťahu k pohybu, športu, k celoživotného 

vzťahu k pohybovej aktivite. 

Preto je nevyhnutné vytvárať na hodinách telesnej a športovej výchovy 

atmosféru radosti, teda emócie, ktoré môžu výrazne ovplyvniť priebeh 

a kvalitu vzdelávacieho procesu ale hlavne záujem a perspektívny vzťah 

k pohybovej aktivite v budúcnosti. Radosť je jedna z najprirodzenejších 

a najpríjemnejších emócií. Vyvoláva v nás pocit spokojnosti a preto sa 

snažíme zamerať svoju činnosť takým smerom, aby v nás dosiahnuté 

výsledky vyvolávali pocit šťastia a radosti. Pardel a Boroš (1979) charakterizujú 

emocionálne vzťahy radosti ako vzťahy vznikajúce pri uspokojovaní 

telesných a duševných potrieb človeka. Podľa nich radosť môže vyvolať 

napr. dobrý telesný stav a uspokojovanie organických potrieb. Hovoria, 

že stavy radosti sa odrážajú nielen v telesnom stave, v dobrej činnosti 

všetkých orgánov, no predovšetkým navodzujú optimálnu vzrušivosť kôry 

mozgových hemisfér, takže vcelku uľahčujú aj duševnú prácu. Čiže pozitívne 

emócie v hodinách telesnej a športovej výchovy ovplyvňujú nielen 

účinnosť samotných hodín ale aj priebeh a kvalitu vzdelávania v ostatných 

vyučovacích hodinách. Pri prijatí takéhoto predpokladu je potom význam 

emocionality hodín rozsiahly, prekračujúci rámec samotnej telesnej a športovej 

výchovy a vôbec vyučovacieho procesu v školách. 

Emocionalitu hodín telesnej a športovej výchovy sme zisťovali 4 otázkami 

II. časti dotazníka (príloha 1). 

Na hodinách telesnej a športovej výchovy prevládajú u sledovaných 

žiakov (chlapcov a dievčat) základných a stredných škôl kladné 

emócie (obrázok 19). Medzi žiakmi základných škôl prejavuje kladné 

emócie 70,6 % žiakov, 25 % má nejednoznačný postoj k hodinám telesnej 

a športovej výchovy, v závislosti od rôznych okolností a u 4,4 % žiakov sú 

emócie negatívne. Obdobné výsledky sú i u žiakov stredných škôl s mierne 

horším skóre: dobre sa cíti na hodinách telesnej a športovej výchovy 

67,9 %, občas dobre, občas zle 26,1 % a zle sa cíti na hodinách telesnej 

– 49 –

1 – vždy dobre, 2 – väčšinou dobre, 3 – občas dobre, občas zle, 4 – väčšinou 

zle, 5 – vždy zle 

Obrázok 19 Emócie žiakov na hodinách telesnej a športovej výchovy 

a športovej výchovy 6 % žiakov. Približne 2/3 žiakov základných a stredných 

škôl sa vždy alebo väčšinou dobre cítia na hodinách telesnej a športovej 

výchovy. Rozdiel v pocitoch žiakov základných a stredných škôl je 

štatisticky významný na hladine p < 0,001. Najväčší rozdiel medzi žiakmi 

základných a stredných škôl je v počte žiakov, ktorí sa vždy cítia dobre 

na hodinách telesnej a športovej výchovy – na základných školách je to 

32,2 % žiakov a na stredných školách je to o 10 % menej žiakov. Výsledky 

ukazujú, že s vekom sa pocity na hodinách telesnej a športovej výchovy 

zhoršujú. Faktorov, ktoré tento jav spôsobujú je niekoľko a je potrebné 

podrobnejšie ich analyzovať. Aj práce iných autorov potvrdzujú pozitívny 

postoj a vysokú obľúbenosť telesnej výchovy (napr. Görner – Starší, 2001; 

Antala – Labudová, 2008, Bartík, 2009). 

Napriek výrazne prevažujúcim kladným pocitom na hodinách telesnej 

a športovej výchovy postoj žiakov, keď odpadne hodina telesnej a športovej 

výchovy, nie je až taký jednoznačný (obrázok 20). 

30,4 % žiakov základných škôl sa teší, keď odpadne hodina telesnej 

a športovej výchovy, 26,4 % žiakom to je ľahostajné a 43,1 % žiakov sú z toho 

rozladení. U žiakov stredných škôl je tento pomer ešte negatívnejší: 53,2 % 

žiakov sa teší, keď odpadne hodina telesnej a športovej výchovy, 29,3 % 

žiakov to je ľahostajné a len 17,5 % žiakov sú z toho rozladení. Pozorujeme 

rozpor v odpovediach na uvedené dve otázky: žiaci základných a stredných 

sa prevažne dobre cítia na hodinách telesnej výchovy ale až 1/3 žiakov 

– 50 –

1 –vždy sa teším, 2 – často sa teším, 3 – je mi to ľahostajné, 4 – väčšinou 

som rozladený, 5 – vždy som rozladený 

Obrázok 20 Pocity žiakov, keď odpadne hodina k telesnej a športovej 

výchovy 

základných škôl a viac ako polovica žiakov stredných škôl sa tešia, keď im 

hodina odpadne. Vo výskume žiakov základných škôl autorov Görner – Starší 

(2001) je menší podiel tých žiakov, ktorí sa tešia, keď nemôžu cvičiť ako 

žiakov základných škôl nášho súboru, ktorí sa tešia, keď im odpadne hodina. 

Rozdiel v pocitoch žiakov základných a stredných škôl, keď odpadne hodina 

telesnej a športovej výchovy, je štatisticky významný na hladine p < 0,001. 

Najpriekaznejší rozdiel je v počte, tých žiakov, ktorí sa vždy tešia, keď odpadne 

hodina telesnej a športovej výchovy: žiakov základných škôl je 14,9 % 

ale žiakov stredných škôl je až 34,2 %. Výsledky potvrdzujú zistenia niektorých 

iných autorov, že s pribúdajúcim vekom radosť z pohybu a záujem o pohyb 

klesá. Napr. Jurczak (2012) konštatuje, že vyučovanie telesnej výchovy na 

stredných školách v Krakove bolo neefektívne lebo po troch rokoch sa vzťah 

dievčat k telesnej výchove zhoršil a postoj chlapcov sa významne nezmenil. 

U oboch pohlaví výrazne prevládajú pozitívne emócie na hodinách 

telesnej a športovej výchovy (obrázok 21). Chlapci majú pozitívnejšie emócie 

ako dievčatá: 77,3 % chlapcov sa vždy alebo väčšinou dobre cíti na hodinách 

telesnej a športovej výchovy, 19,5 % má indiferentný postoj a 3,2 % 

chlapcov sa cíti zle. U dievčat tiež prevažujú pozitívne emócie: 62,2 % sa 

vždy alebo väčšinou dobre cíti na hodinách telesnej a športovej výchovy, 

až 30,7 % dievčat má nejednoznačný postoja a 7,2 % dievčat sa cíti 

– 51 –



Obrázok 21 Rozdielnosť pocitu žiakov na hodinách telesnej a športovej 

výchovy medzi chlapcami a dievčatami 

zle. Rozdiel v pocitoch chlapcov a dievčat je štatisticky významný na 0,1 % 

hladine významnosti. 

Najväčšie rozdiely sú medzi chlapcami a dievčatami v počte tých, ktorí 

majú jednoznačné kladné pocity na hodinách telesnej a športovej výchovy 

v prospech chlapcov a v počte nejednoznačných odpovedí v prospech 

dievčat. Výsledky potvrdzujú zistenia o pozitívnejších emóciách chlapcov 

na hodinách telesnej a športovej výchovy. Výsledky nášho výskumu sú 

v zhode s viacerými autormi, napr. Hlaváč, 1978; Görner - Starší, 2001; 

Jurczak, 2012 a iní, ktorí zistili pozitívnejšie pocity u chlapcov ako u dievčat 

na hodinách telesnej výchovy. 

Odpoveď na otázku aké pocity majú žiaci, keď odpadne hodina telesnej 

a športovej výchovy sú znázornené na obrázku 22. U chlapcov prevláda 

sklamanie a rozladenosť, keď hodina odpadne (41,4 %), 28,6 % chlapcov 

má ľahostajný postoj a 30 % chlapcov sa teší. U dievčat prevládajú pozitívne 

emócie, keď hodina telesnej a športovej výchovy odpadne: teší sa z toho 

54,9 %, ľahostajný postoj má 27,7 % a len 17,4 % dievčat je rozladená 

vždy alebo väčšinou. Rozdiel v postojoch chlapcov a dievčat, keď odpadne 

hodina telesnej a športovej výchovy je štatisticky významný na 0,1 % hladine 

významnosti. Najväčší rozdiel je v počte tých, ktorí sa vždy tešia, keď 

hodina telesnej a športovej výchovy odpadne: 17,0 % chlapcov a 33,6 % 

dievčat. Výsledky potvrdzujú zistenia o pozitívnejšom vzťahu chlapcov 

– 52 –



Obrázok 22 Rozdielnosť pocitov žiakov, keď odpadne hodina telesnej 

a športovej výchovy medzi chlapcami a dievčatami 

k pohybu a vôbec k hodinám telesnej a športovej výchovy. Autori Görner – 

Starší (2001) nezistili výrazné rozdiely v pocitoch medzi chlapcami a dievčatami, 

keď nemohli cvičiť. Naopak my sme zistili štatisticky významné rozdiely 

v pocitoch, keď odpadne hodina telesnej a športovej výchovy. 

Chlapci i dievčatá II. stupňa základných škôl majú prevažne kladné pocity 

na hodinách telesnej a športovej výchovy (obrázok 23). Chlapci sa na hodinách 

cítia vždy alebo väčšinou dobre v 79,1 % prípadoch, občas zle a občas 

dobre sa cíti 18,5 % chlapcov a väčšinou alebo vždy zle 2,4 %. Dievčatá sa 

na hodinách telesnej a športovej výchovy cítia dobre 61,8 %, občas dobre, 

občas zle 31,8 % a zle 6,6 %. Rozdiely v emóciách chlapcov a dievčat na 

hodinách telesnej a športovej výchovy sú štatisticky významný na 0,1 % hladine 

významnosti. Najväčší rozdiel medzi chlapcami a dievčatami je v počte 

žiakov, ktorí sa cítia vždy dobre v prospech chlapcov a v počte žiakov, ktorí 

sa cítia občas dobre a občas zle v prospech dievčat. Výsledky potvrdzujú 

celkovo pozitívnejšie emócie u chlapcov základných a stredných škôl. 

Pocity žiakov II. stupňa základných škôl, keď odpadne hodina telesnej 

a športovej výchovy, sú rozdielne (obrázok 24). U chlapcov prevažujú 

negatívne emócie 54,5 %; 24,9 % uviedlo ľahostajný postoj a 20,6 % 

chlapcov sa z toho teší. U dievčat, keď odpadne hodina má pocit rozladenia 

vždy alebo väčšinou len 31,3 %, 28 % dievčat má ľahostajný postoj 

a 40,8 % dievčat sa teší z toho vždy alebo väčšinou, keď im odpadne hodina 

telesnej a športovej výchovy. Rozdiely medzi chlapcami a dievčatami sú 

– 53 –

Poznámka: 1 – vždy dobre, 2 – väčšinou dobre, 3 – občas dobre, občas 

zle, 4 – väčšinou zle, 5 – vždy zle 

Obrázok 23 Pocity žiakov II. Stupňa ZŠ na hodinách telesnej a športovej 

výchovy 

štatisticky významné na 0,1 % hladine významnosti. Výsledky ukazujú, že 

žiaci majú síce na hodinách telesnej a športovej výchovy prevažne pozitívne 

emócie, na druhej strane veľké percento žiakov sa teší, keď im hodina 

odpadne. Z uvedeného vyplýva, že u niektorí žiaci sa tešia, keď odpadne 

hodina telesnej a športovej výchovy, napriek tomu, že u nich celkovo prevládajú 

pozitívne emócie na hodinách. Potvrdzuje to skutočnosť, že týmto 

žiakom sa nechce cvičiť, aj keď majú celkovo pozitívny vzťah k hodinám 

telesnej a športovej výchovy. Chýba im skutočný vzťah k pohybu, športu 

a pohybovým aktivitám. Tu je veľké pole pôsobnosti pre učiteľov, ale aj 

iných, napr. rodičov, presvedčiť takýchto žiakov o potrebe pohybu v živote 

človeka. 

Chlapci a dievčatá stredných škôl sa väčšinou cítia na hodinách telesnej 

a športovej výchovy dobre (obrázok 25). Chlapci majú celkovo lepšie pocity 

ako dievčatá: vždy alebo väčšinou dobre sa cíti 75,7 % chlapcov stredných 

škôl, 20,4 % sa cíti občas zle a občas dobre a väčšinou alebo vždy zle 

sa cíti na hodinách telesnej a športovej výchovy 3,8 % chlapcov. U dievčat 

prevažujú pozitívne pocity u 62,4 %, striedavé pocity má 30,1 % a väčšinou 

alebo vždy negatívne má 9,1 % dievčat stredných škôl. Rozdiel v pocitoch 

chlapcov a dievčat stredných škôl je štatisticky významný na hladine 

p < 0,001. Rozdiely sú hlavne v pocitoch: „vždy dobré“ v prospech chlapcov 

a „občas dobre, občas zle“ v prospech dievčat. U chlapcov je v porovnaní 

– 54 –



Obrázok 24 Pocity žiakov II.stupňa ZŠ, keď odpadne hodina telesnej 


1–vždy dobre, 2–väčšinou dobre, 3–občas dobre, občas zle, 4–väčšinou 

zle, 5–vždy zle 

Obrázok 25 Pocity žiakov SŠ na hodinách telesnej a športovej výchovy 

– 55 –

so žiakmi základných škôl pokles v počte žiakov, ktorí sa vždy dobre cítia 

na hodinách telesnej a športovej výchovy o viac ako 10 %. Títo žiaci sa 

z jasného pozitívneho postoja dostali do skupiny s prevažujúcim pozitívnym 

postojom. V ostatných skupinách nie sú výrazné rozdiely. U dievčat je trend 

postoja obdobný – pokles v prvej skupine o 7,1 % a tiež sa tieto dievčatá 

dostali do skupiny s prevažne pozitívnym postojom. Vytváranie pozitívnej 

atmosféry na hodinách telesnej a športovej výchovy je dôležité aj z dôvodu 

ako uvádzajú Sas – Nowosielski (2003), aby žiakom spôsobovala radosť, 

uspokojenie a satisfakciu, aj keď to je náročné, ale z druhej strany vytvorí 

základy rozvoja a udržania vzťahu k pohybovej aktivite. 

Pocity žiakov stredných škôl, keď odpadne hodina telesnej a športovej 

výchovy, sú rozdielne (obrázok 26). U chlapcov prevažujú pozitívne 

emócie u 38,5 % respondentov, 31,8 % uviedlo ľahostajný postoj a 29,7 

% chlapcov sú z toho rozladení. U dievčat, keď odpadne hodina má pocit 

rozladenia vždy alebo väčšinou len 9,1 %, 27,5 % dievčat má ľahostajný 

postoj a až 63,5 % dievčat sa teší z toho vždy alebo väčšinou, keď im 

odpadne hodina telesnej a športovej výchovy. Rozdiely medzi chlapcami 

a dievčatami stredných škôl sú štatisticky významné na hladine p < 0,001. 

Výsledky žiakov stredných škôl potvrdzujú, že žiaci majú síce na hodinách 

telesnej a športovej výchovy prevažne pozitívne emócie, na druhej strane 

veľké percento žiakov sa teší, keď im hodina odpadne. Z uvedeného vyplýva, 

že aj z chlapcov a dievčat, u ktorých prevládajú pozitívne emócie 

na hodinách, niektorí sa tešia, keď odpadne hodina telesnej a športovej 

výchovy. Tento jav je ešte priekaznejší osobitne u dievčat. Tento jav môže 

byť spôsobený rôznymi faktormi – pohodlnosť, lenivosť, nechuť športovať, 

nezáujem, nízka motivácia a iné. 

U chlapcov základných a stredných prevládajú na hodinách telesnej 

a športovej výchovy pozitívne emócie (obrázok 27). Ukazuje sa rozdiel 

v pocitoch na hodinách telesnej a športovej výchovy medzi tými, ktorí 

majú vždy dobré pocity na hodinách, v prospech chlapcov základných škôl 

a tými, ktorí majú väčšinou dobré pocity na hodinách telesnej a športovej 

výchovy, v prospech chlapcov stredných škôl. Rozdiely medzi chlapcami 

základných a stredných škôl sú štatisticky významné na hladine p < 0,05. 

Výsledky potvrdzujú, že u chlapcov dochádza s vekom k miernemu zníženiu 

pozitívnych emócií. Približne 80 % chlapcov základných škôl a 75,7 % 

chlapcov stredných škôl má dobré pocity na hodinách telesnej a športovej 

výchovy. U chlapcov stredných škôl je v porovnaní so žiakmi základných 

škôl pokles v počte žiakov, ktorí sa vždy dobre cítia na hodinách telesnej 

a športovej výchovy o viac ako 10 %. 

Napriek výrazne prevažujúcim kladným pocitom chlapcov základných 

a stredných škôl na hodinách telesnej a športovej výchovy ich postoj, keď 

odpadne hodina telesnej a športovej výchovy, nie je až taký jednoznačný 

– 56 –



Obrázok 26 Pocity žiakov SŠ, keď odpadne hodina telesnej a športovej 

výchovy 



Obrázok 27 Pocity chlapcov na hodinách telesnej a športovej výchovy 

– 57 –



Obrázok 28 Pocity chlapcov, keď odpadne hodina telesnej a športovej 

výchovy 

(obrázok 28). 20,6 % chlapcov základných škôl sa teší, keď odpadne hodina 

telesnej a športovej výchovy, 24,9 % chlapcom to je ľahostajné a 54,5 

% chlapcov sú z toho rozladení. U chlapcov stredných škôl je tento pomer 

ešte negatívnejší: 38,5 % chlapcov sa teší, keď odpadne hodina telesnej 

a športovej výchovy, 31,8 % chlapcom to je ľahostajné a len 29,7 % chlapcov 

sú z toho rozladení. Pozorujeme rozpor v odpovediach na uvedené 

dve otázky: chlapci základných a stredných sa prevažne dobre cítia na 

hodinách telesnej výchovy ale až 20,6 % chlapcov základných škôl a 38,5 

% chlapcov stredných škôl sa tešia, keď im hodina odpadne. Rozdiel v pocitoch 

chlapcov základných a stredných škôl, keď odpadne hodina telesnej 

a športovej výchovy, je dosť jednoznačný, čo sa aj potvrdilo štatisticky na 

hladine p < 0,001. Najvýraznejší rozdiel je v počte tých žiakov, ktorí sa 

vždy tešia, keď odpadne hodina telesnej a športovej výchovy: v prospech 

chlapcov stredných škôl a v počte tých chlapcov, ktorí sú vždy rozladení, 

keď odpadne hodina telesnej a športovej výchovy, v prospech chlapcov 

základných škôl. Výsledky ukazujú, že s vekom sa záujem chlapcov o pohyb 

stráca. 

U dievčat základných a stredných prevládajú na hodinách telesnej 

a športovej výchovy pozitívne emócie (obrázok 29). U dievčat základných 

škôl prejavuje kladné emócie 61,8 % respondentiek, 31,8 % má nejed- 

– 58 –



Obrázok 29 Pocity dievčat na hodinách telesnej a športovej výchovy 

noznačný postoj k hodinám telesnej a športovej výchovy a 6,6 % dievčat 

má negatívne emócie. Obdobné výsledky sú i u dievčat stredných škôl: 

vždy alebo väčšinou dobre sa cíti na hodinách telesnej a športovej výchovy 

62,4 %, občas dobre, občas zle 30,1 % a zle sa cíti na hodinách telesnej 

a športovej výchovy 9,1 % dievčat. Rozdiely medzi dievčatami základných 

a stredných škôl sú štatisticky významné na hladine p < 0,05. Ukazuje sa 

rozdiel v pocitoch na hodinách telesnej a športovej výchovy medzi tými, 

ktoré majú vždy dobré pocity na hodinách, v prospech dievčat základných 

škôl a tými, ktoré majú väčšinou dobré pocity, v prospech dievčat stredných 

škôl. Trend ukázal posun dievčat z 1. do 2. skupiny – pokles v prvej 

skupine o 7,1 %, čiže u tých sa jednoznačný postoj zmenil na väčšinou 

dobrý. V ostatných skupinách sa v súbore dievčat stredných škôl zvýšil 

počet tých, ktoré sa cítia väčšinou zle na hodinách telesnej a športovej 

výchovy. Negatívny postoj k telesnej výchove je ovplyvnený viacerými faktormi 

ako uvádza napr. Jurczak (2012), napr.: strach z výsmechu, zdravotné 

problémy, nechuť k pohybu, somatické predpoklady, slabá výkonnosť 

a iné. 

Napriek výrazne prevažujúcim kladným pocitom dievčat základných 

a stredných škôl na hodinách telesnej a športovej výchovy ich postoj, 

keď odpadne hodina telesnej a športovej výchovy, je väčšinou opačný, 

výraznejšie u dievčat stredných škôl (obrázok 30). 40,8 % dievčat základných 

škôl sa teší, keď odpadne hodina telesnej a športovej výchovy, 28 % 

– 59 –


som rozladený, 5 – vždy 

Obrázok 30 Pocity dievčat, keď odpadne hodina telesnej a športovej 

výchovy 

dievčat to je ľahostajné a 31,3 % dievčat sú z toho rozladené. U dievčat 

stredných škôl je tento pomer ešte negatívnejší: 63,5 % dievčat sa teší, 

keď odpadne hodina telesnej a športovej výchovy, 27,5 % dievčatám to 

je ľahostajné a len 9,1 % dievčat je z toho rozladených. Pozorujeme rozpor 

v odpovediach na uvedené dve otázky: dievčatá základných a stredných 

sa prevažne dobre cítia na hodinách telesnej výchovy ale až 40,8 % 

dievčat základných škôl a 62,5 % dievčat stredných škôl sa vždy alebo 

väčšinou teší, keď im hodina odpadne. Rozdiel v pocitoch dievčat základných 

a stredných škôl, keď odpadne hodina telesnej a športovej výchovy, je 

štatisticky významný na hladine p < 0,001. Najvýraznejší rozdiel je v počte, 

tých dievčat, ktoré sa vždy tešia, keď odpadne hodina telesnej a športovej 

výchovy v prospech dievčat stredných škôl a v počte tých dievčat, ktoré sú 

vždy alebo väčšinou rozladené, keď odpadne hodina telesnej a športovej 

výchovy, v prospech dievčat základných škôl. Výsledky ukazujú, že s vekom 

sa výrazne znižuje záujem dievčat o pohybové aktivity na hodinách 

telesnej a športovej výchovy. 

Z celkového počtu 882 žiakov základných a stredných škôl na otázku 

„Z akej činnosti majú žiaci na hodinách telesnej a športovej výchovy najväčšie 

obavy (strach)“, odpovedalo 473 žiakov, čo bolo 53,6 %. Zvyšných 

46,4 % žiakov na uvedenú otázku vôbec neodpovedalo, čo môže viesť 

k domnienke, že títo žiaci nemajú obavy z ničoho, iba to neuviedli. 162 žiakov 

(18,3 %) uviedlo, že nemajú na hodinách telesnej a športovej výchovy 

– 60 –

strach z ničoho a 311 (35,2 %) žiakov uviedlo niektorú z činností, ktorá 

vyvoláva strach (tabuľka 15). Najčastejšie sa žiaci obávajú gymnastiky 

(45,3 %), potom atletiky, športových hier a posilňovania. Uviedli aj ďalšie 

činnosti, ktoré sú však v oveľa menšom počte v poradí: testy, úraz, zumba 

a nuda. Z gymnastiky sa žiaci najviac obávajú celkovo gymnastiky, ale 

z jednotlivých cvičení sú to kotúle a preskok cez kozu. Z atletiky majú 

žiaci najväčší strach z vytrvalostného behu (2/3). Prekvapuje dosť vysoký 

podiel športových hier na strachu z hodín telesnej a športovej výchovy 

a žiaci najčastejšie uviedli futbal a basketbal. Naše zistenia sú v rozpore so 

zisteniami viacerých autorov, napr. Nemec – Adamčák – Nemcová (2012) 

zistili, že športové hry sú najobľúbenejšou športovou aktivitou chlapcov na 

hodinách telesnej a športovej výchovy na 2. stupni základných škôl. 

Tabuľka 15 Činnosti, ktoré vyvolávajú u chlapcov obavy (strach) na 

hodinách telesnej a športovej výchovy 

Činnosť Počet (n) Podiel (%) 

Gymnastika 141 45,3 

Atletika 53 17,0 

Športové hry 50 16,1 

Posilňovanie 39 12,6 

Testy 15 4,8 

Úraz 7 2,3 

Zumba 5 1,6 

Nuda 1 0,3 

Spolu 311 100 

Z celkového počtu 1065 žiačok základných a stredných škôl na otázku 

„Z akej činnosti majú žiačky na hodinách telesnej a športovej výchovy 

najväčšie obavy (strach)“ odpovedalo 65,2 %. Zvyšných 34,8 % žiačok na 

uvedenú otázku vôbec neodpovedalo, čo môže viesť k domnienke, že tieto 

žiačky nemajú obavy z ničoho na hodinách telesnej a športovej výchovy, 

iba to neuviedli. 144 žiačok (13,5 %) uviedlo, že nemajú na hodinách telesnej 

a športovej výchovy strach z ničoho (tabuľka 16). Obavy z niektorej 

z činností má viac ako polovica dievčat (51,7 %)– 551. Najčastejšie sa 

žiačky obávajú gymnastiky (60,0 %), potom atletiky (13,5 %), športových 

hier (12,9 %) a posilňovania (7,3 %). Z gymnastiky sa žiačky najviac obávajú 

celkovo gymnastiky a z jednotlivých cvičení sú to preskok cez kozu, 

kotúle a stojky. Z atletiky majú žiačky najväčší strach z vytrvalostného 

behu – až polovica z tých, ktorí uviedli atletiku, ako činnosť, ktorá im spôsobuje 

najväčšie obavy. Zo športových hier najčastejšie uvádzajú basketbal. 

Obavy žiačok a žiakov sú najčastejšie z tých istých činností – prvých 5 

činností je v rovnakom poradí, ale u dievčat je vyššie percentuálne zastú- 

– 61 –

penie gymnastiky a u chlapcov atletiky, športových hier a posilňovania. Aj 

v súbore dievčat sú naše zistenia opačné ako zistenia viacerých autorov, 

napr. Nemec – Adamčák – Nemcová (2012), ktorí zistili, že pohybové hry 

a športové hry sú najobľúbenejšou športovou aktivitou dievčat na hodinách 

telesnej a športovej výchovy na 2. stupni základných škôl. 

Tabuľka 16 Činnosti, ktoré vyvolávajú u dievčat na hodinách telesnej 

a športovej výchovy najväčšie obavy (strach) 






Testy 27 4,9 

Neúspech 2 0,4 

Úraz 2 0,4 

Učiteľ 1 0,2 

Sedenie 1 0,2 

Dusenie sa 1 0,2 

Spolu 551 100 

Na otázku, ktoré činnosti na hodinách telesnej a športovej výchovy 

nemajú radi, odpovedalo 483 žiakov (54,8 %). 89 žiakov (10,1 %) uviedlo, 

že majú radi všetky činnosti a 394 žiakov (44,7 %) uviedlo niektorú z činností, 

ktoré nemajú radi (tabuľka 17). Výsledky v súbore chlapcov základných 

a stredných škôl, sú prekvapujúce, lebo najčastejšia odpoveď bola 

niektorá zo športových hier (37,1 %). Ďalšie najmenej obľúbené činnosti 

sú gymnastika (27,2 %), atletika (17,4 %) a posilňovanie (11,6 %). Zvyšné 

neobľúbené činnosti sú zastúpené v menšom počte v poradí: rozcvičenie, 

resp. strečing, testy, rozprávanie, aerobic, váženie a meranie. Zo športových 

hier sú najmenej obľúbené basketbal, futbal, a volejbal. Gymnastiku 

uvádzajú všeobecne ako neobľúbenú a z jednotlivých činností kotúle 

a preskok cez kozu. Z atletiky ¾ žiakov uviedlo vytrvalostný beh ako neobľúbenú 

činnosť. Najväčšiu neobľúbenosť vytrvalostného behu z atletických 

disciplín zistil aj Čillík (1998) na žiakoch základných škôl. 

Naopak Lednický (2006) na bratislavských školách zistil, že aj vytrvalostné 

aktivity môžu byť pre žiakov zaujímavé, pokiaľ sa na to využívajú 

najmä pohybové hry. Výsledky odpovedí na uvedené 2 otázky sú u žiakov 

podobné vo väčšine činností. Rozdiel je predovšetkým v tom, že žiaci majú 

najväčšie obavy z gymnastiky ale najmenej majú radi športové hry. Žiaci 

majú obavy z gymnastiky (45,3 %), ale len 27,2 % nemá rado gymnastiku. 

Naopak zo športových hier má obavy len 16,1 % ale až 37,1 % ich nemajú 

– 62 –

adi. Žiaci majú väčšie obavy aj z testovania (4,8 %) ale tieto činnosti nemajú 

radi len 1,3 %. 

Tabuľka 17 Neobľúbené činnosti na hodinách telesnej a športovej výchovy 

chlapcov 






Rozcvičenie, strečing 13 3,3 

Testy 5 1,3 

Rozprávanie 5 1,3 

Aerobic 2 0,5 

Váženie a meranie 1 0,3 

Spolu 394 100 

Na otázku, ktoré činnosti na hodinách telesnej a športovej výchovy 

nemajú rady, odpovedalo 757 žiačok, 71,1 % z celkového počtu opytovaných 

žiačok základných a stredných škôl. 62 žiačok (5,8 %) uviedlo, že 

majú rady všetky činnosti a 695 žiačok (65,2 %) uviedlo niektorú z činností, 

ktoré nemajú rady (tabuľka 18). 

Tabuľka 18 Neobľúbené činnosti na hodinách telesnej a športovej výchovy 

dievčat 





Všetky 77 11,1 


Testy 33 4,7 

Rozcvičenie, strečing 18 2,6 

Aerobic 12 1,7 

Spolu 695 100 

U žiačok sú najmenej obľúbené gymnastika (32,9 %), športové hry 

(26,6 %), atletika (15,7 %). Až 11,1 % žiačok uviedlo, že nemajú rady 

všetky činnosti na hodinách telesnej a športovej výchovy. Ďalšie činnosti, 

ktoré nemajú rady sú v poradí: posilňovanie (6,3 %), testy (4,7 %), 

rozcvičenie, resp. strečing (2,6 %) a aerobic (1,7 %). Z gymnastiky okrem 

celkovej neobľúbenosti najčastejšie uvádzajú dievčatá preskok cez kozu. 

– 63 –

Z športových hier takmer polovica dievčat uviedla, že nemá rada basketbal. 

Z atletiky ¾ žiačok uviedlo vytrvalostný beh ako neobľúbenú činnosť. 

Výsledky odpovedí na uvedené 2 otázky sú porovnateľné. Výrazne sa 

znížil podiel v neobľúbenosti gymnastiky a zvýšil sa podiel športových hier, 

ktoré sa stali druhou najneobľúbenejšou činnosťou u žiačok na hodinách 

telesnej a športovej výchovy. V porovnaní chlapcov a dievčat iba u dievčat 

sa vyskytuje odpoveď, že nemajú radi všetky činnosti. Naopak u chlapcov 

sú neobľúbenejšie športové hry a posilňovanie ako u dievčat. 

Tillinger (1994) na základných školách v Čechách zistil, že žiaci najviac 

preferovali športové hry (58%), atletiku (13%) a gymnastiku (12%). 

Najmenej obľúbené u boli gymnastika (34%), turistika (19%), úpolové 

športy (15%) a atletika (15%). V našich súboroch chlapcov a dievčat je 

neobľúbenosť gymnastiky a atletiky na obdobnej úrovni. Naše súbory proti 

českým deťom sú však iné v pomerne negatívnom vzťahu k športovým 

hrám (37,1 % chlapcov a 26,6 % dievčat). Naše výsledky sú rozdielne aj 

so zisteniami Formánkovej a Fromela (1999), ktorí zistili významný záujem 

dievčat o volejbal. Aj staršia literatúra na Slovensku a v Čechách všeobecne 

konštatuje záujem žiakov o športové hry – chlapcov predovšetkým 

o futbal a iné športové hry a u dievčat volejbal a basketbal (Sýkora a kol., 

1983). 

Vzhľadom na získané výsledky o emocionalite hodín telesnej 

a športovej výchovy na základných a stredných školách odporúčame: analyzovať 

príčiny znižovania záujmu o cvičenie na hodinách telesnej a športovej 

výchovy s pribúdajúcim vekom a osobitne u dievčat; výraznejšie 

formovať záujem o vlastné zdravie a pohyb a prehĺbiť vzťah k pohybovej 

aktivite tak, aby sa stala súčasťou ich životného štýlu v budúcnosti; prehĺbiť 

pôsobenie pozitívnych faktorov, ktoré spôsobujú žiakom radosť; znížiť 

vplyv faktorov, ktoré spôsobujú negatívne emócie žiakov; zvýšiť úroveň 

koordinačných schopností u žiakov nižších ročníkov, aby sa znížili obavy 

žiakov z gymnastiky; vytrvalostné atletické disciplíny vyučovať emocionálnejšími 

pohybovými aktivitami; vo vyučovaní gymnastiky, atletiky a športových 

hier využívať netradičné postupy, ktoré zvýšia ich atraktivitu a záujem 

žiakov o hodiny telesnej a športovej výchovy. 

– 64 –

6 Spokojnosť žiakov s obsahom telesnej 


Tretia časť dotazníka sa týkala názorov žiakov na obsah hodín telesnej 

a športovej výchovy. Táto časť obsahovala spolu päť otázok. 

Prvá otázka bola zameraná na zistenie spokojnosti žiakov s reálnou 

ponukou telovýchovných a športových aktivít na hodinách telesnej a športovej 

výchovy. Mala charakter výroku a znela: „S ponukou pohybových 

a športových aktivít na hodinách telesnej a športovej výchovy som:“ a mala 

päť alternatívnych odpovedí. Od veľmi spokojný až po veľmi nespokojný. 

Frekvencia jednotlivých alternatívnych odpovedí žiakov je vyjadrená 

v relatívnych hodnotách (percentách), ktoré sú uvedené v tabuľke 19. 

Tabuľka 19 Frekvencia odpovedí spokojnosti s obsahom hodín v % 

Škola 1 2 3 4 5 

ZŠ 24,2 43,6 26,2 5,5 0,5 

SŠ 10,1 45,1 31,6 10,9 2,3 

ZŠ chlapci 29,5 44,4 22,1 3,6 0,5 

ZŠ dievčatá 18,8 42,8 30,5 7,5 0,5 

SŠ chlapci 14,2 47,7 26,9 8,0 3,2 

SŠ dievčatá 7,2 43,3 34,9 12,9 1,7 

1 – veľmi spokojný, 2 – spokojný, 3 – čiastočne spokojný, čiastočne nespokojný, 

4 – Nespokojný, 5 – veľmi nespokojný 

Pri porovnaní odpovedí žiakov základnej a strednej školy vidíme, že 

väčšiu spokojnosť s realizovaným obsahom vyučovacích hodín telesnej 

a športovej výchovy vyjadrili žiaci základnej školy. Na oboch stupňoch škôl 

však prevažuje pozitívne hodnotenie (stupeň hodnotenia 1, 2) nad negatívnym 

hodnotením (stupeň hodnotenia 4,5). Na základnej škole je až 67,8 

% žiakov veľmi spokojných a spokojných s daným obsahom a iba 6 % 

žiakov nespokojných, resp. veľmi nespokojných. Na strednej škole je istý 

posun k negatívnejšiemu hodnoteniu vyučovaného obsahu, keď iba 55,2 

% žiakov je spokojných a veľmi spokojných a až 13,2 % žiakov nespokojných 

a veľmi nespokojných s obsahom vyučovacích hodín. Štatistická 

významnosť rozdielov v odpovediach žiakov základných a stredných škôl 

na túto otázku je vyjadrená hodnotou Chi-kvadrát testu na obrázku 31. Na 

základe tejto hodnoty môžeme konštatovať, že rozdiel v odpovediach je 

štatisticky významný na hladine významnosti p ˂ 0,001 v prospech žiakov 

základných škôl, ktorí sú s realizovaným obsahom spokojnejší, než žiaci 

stredných škôl. 

– 65 –


4- nespokojný, 5 – veľmi nespokojný 

Obrázok 31 Spokojnosť žiakov základných a stredných škôl s obsahom 

hodín telesnej a športovej výchovy 

Ak porovnáme naše výsledky s údajmi, ktoré získala Ludviková (2010) 

na strednej škole v štáte Virginia (USA) vidíme, že naši respondenti sú 

s obsahom hodín telesnej a športovej výchovy spokojnejší než americkí 

stredoškoláci. V americkom súbore, ktorý bol podstatne menší (n = 40) 

totiž iba 24 % žiakov uvádza, že sú pre nich vyučovacie hodiny telesnej 

výchovy pestré, pre 42 % iba niekedy a až 34 % uvádza, že vyučovacie 

hodiny nie sú pestré. I keď v americkom dotazníku bola otázka formulovaná 

odlišne od našej, domnievame sa, že považovať vyučovaciu hodinu za 

pestrú je vlastne vyjadrenie spokojnosti s jej obsahom. 

1 – veľmi spokojný, 2 – spokojný, 3– čiastočne spokojný, čiastočne nespokojný, 

4 – nespokojný, 5 – veľmi nespokojný 

Obrázok 32 Porovnanie spokojnosti chlapcov a dievčat základných 

a stredných škôl s obsahom hodín telesnej a športovej výchovy 

Z hľadiska intersexuálnych rozdielov sú s obsahom vyučovacích hodín 

telesnej a športovej výchovy spokojnejší chlapci, ktorí pozitívnejšie 

– 66 –

hodnotili vyučovaný obsah než dievčatá. Kým u chlapcov až 67,5 % je 

s obsahom vyučovacích hodín telesnej a športovej výchovy veľmi spokojných 

a spokojných, u dievčat je toto percento iba 54,6. Na druhej strane 

nespokojných a veľmi nespokojných je iba 7,8 % chlapcov, ale až 12,1 % 

dievčat. Na obrázku 32 je znázornená významnosť rozdielov v odpovediach 

chlapcov a dievčat oboch typov škôl. 

Na základe uvedeného konštatujeme štatisticky významný rozdiel 

medzi odpoveďami chlapcov a dievčat základných a stredných škôl v prospech 

chlapcov na hladine významnosti p ˂ 0,001. 

Z hľadiska intersexuálnych rozdielov žiakov základných škôl sú 

s obsahom vyučovacích hodín telesnej a športovej výchovy spokojnejší 

chlapci, ktorí pozitívnejšie hodnotili vyučovaný obsah než dievčatá. Kým 

u chlapcov až 73,9 % je s obsahom vyučovacích hodín telesnej a športovej 

výchovy veľmi spokojných a spokojných, u dievčat je toto percento iba 

61,6. Na druhej strane nespokojných a veľmi nespokojných je iba 4,1 % 

chlapcov, ale až 8 % dievčat. Na obrázku 33 je znázornená významnosť 

rozdielov v odpovediach chlapcov a dievčat na základnej škole a aj v tomto 

prípade je rozdiel medzi chlapcami a dievčatami štatisticky významný 

v prospech chlapcov na hladine významnosti p ˂ 0,001 

1 – veľmi spokojný, 2 – spokojný, 3 – čiastočne spokojný, čiastočne 

nespokojný, 4 – nespokojný, 5 – veľmi nespokojný 

Obrázok 33 Porovnanie spokojnosti chlapcov a dievčat základných 

škôl s obsahom hodín telesnej a športovej výchovy 

Intersexuálne rozdiely v hodnotení žiakov strednej školy majú rovnaký 

charakter ako na základnej škole. U chlapcov je realizovaný obsah hodnotený 

stupňom 1 a 2 (veľmi spokojný a spokojný) iba v 61, 9 %, a u dievčat 

je to v 50,5 %,. Podobný trend, samozrejme s rastúcou frekvenciou 

odpovedí, je i pri odpovediach stupňa 4 a 5. Veľmi nespokojných a nespokojných 

s realizovaným obsahom je na strednej škole 11,2 % chlapcov 

a 14,6 % dievčat, Obrázok 34 nám prezentuje významnosť rozdielu odpovedí 

chlapcov a dievčat na strednej škole. 

– 67 –



Obrázok 34 Porovnanie spokojnosti chlapcov a dievčat stredných 


I v tomto prípade je rozdiel štatisticky významný v prospech chlapcov 

na hladine významnosti p ˂ 0,001. 

Pri porovnaní výsledkov odpovedí rovnakého pohlavia na základnej 

a na strednej škole môžeme konštatovať, že u chlapcov majú hodnotenia 

1, 2 nižšiu frekvenciu výskytu na strednej škole než na základnej škole a to 

o 12 %. Na druhej strane hodnotenia 4 a 5 majú vyššiu frekvenciu výskytu 

na strednej škole a to o niečo viac ako 7,1 % (obrázok 35). Z hľadiska 

štatistickej významnosti je rozdiel odpovedí so spokojnosťou chlapcov 

s obsahom telesnej a športovej výchovy štatisticky významný v prospech 

žiakov základnej školy. 



Obrázok 35 Porovnanie spokojnosti chlapcov základných a stredných 


Rozdiely v hodnotení obsahu telesnej a športovej výchovy medzi žiačkami 

základnej a strednej školy majú podobný trend ako u chlapcov. Na 

– 68 –

strednej škole je veľmi spokojných a spokojných s obsahom vyučovacích 

hodín zhruba o 11 % menej dievčat ako na základnej škole a nespokojných 

a veľmi nespokojných oproti základnej škole viac asi o 6,5 % (obrázok 

36). 

Najmenšie zmeny medzi základnou a strednou školou sú v alternatívnej 

odpovedi 3 (čiastočne spokojný, čiastočne nespokojný). Na základnej 

škole hodnotilo týmto stupňom daný obsah 22,1 % chlapcov a na strednej 

škole 26,9 % a u dievčat 30,5 % na základnej škole a 34,9 % na strednej 

škole. 



Obrázok 36 Porovnanie spokojnosti dievčat základných a stredných 


Celkovo môžeme konštatovať, že súčasný obsah vyučovacích hodín 

telesnej a športovej výchovy na základných a stredných školách je z hľadiska 

pohlavia zaujímavejší pre chlapcov než pre dievčatá. Z hľadiska veku 

sú s realizovaným obsahom spokojnejší žiaci základných než stredných 

škôl. Všetky zistené rozdiely považujeme tak z praktického i štatistického 

hľadiska za významné. 

Uvedené hodnotenia obsahu vyučovania telesnej a športovej výchovy 

poukazujú do istej miery i na vzťah k vyučovacej hodine. Vzhľadom 

k tomu, že sme nezisťovali konkrétny obsah ne jednotlivých školách, môžeme 

sa iba domnievať, že vo všetkých školách sa využíva odporúčaný 

obsah štátneho vzdelávacieho programu. Napriek tomu však isté rozdiely 

vo využívaní obsahu vyučovania telesnej a športovej výchovy medzi základnými 

a strednými školami existujú. Domnievame sa, že to môže byť 

zapríčinené jednak vyhranenejšími záujmami na stredných školách a na 

druhej strane mohli žiaci hodnotiť čiastočne iný obsah na strednej a základnej 

škole. Z toho dôvodu boli žiakom zadané i ďalšie otázky týkajúce sa 

obsahu učiva telesnej a športovej výchovy. 

– 69 –

Zároveň s vyslovením spokojnosti, resp. nespokojnosti žiakov s ponúkaným 

obsahom mali žiaci možnosť vyjadriť vlastné želanie o častejšom 

zaradení niektorých pohybových činností do vyučovacích hodín telesnej 

a športovej výchovy. Počet odpovedí žiakov na túto otázku môžeme považovať 

za prejav nízkeho záujmu o telesnú a športovú výchovu alebo 

na druhej strane za istú pohodlnosť pri písaní odpovedí. Na otázku „Akú 

činnosť by si chcel na telesnej a športovej výchove vykonávať častejšie“ 

odpovedalo spolu iba 662 z 1065 dievčat a 448 z 882 chlapcov, čo je 

zhruba 62 % opýtaných dievčat a 50 % opýtaných chlapcov. Do istej miery 

to potvrdzuje i výsledok predchádzajúcej otázky, na ktorú väčšina žiakov 

odpovedala, že s realizovaným obsahom sú veľmi spokojní a spokojní. 

Odpovede na túto otázku sú prezentované na obrázkoch 37 a 38. Do grafickej 

prezentácie sme zahrnuli činnosti, ktoré v dotazníku vyznačilo aspoň 

10 žiakov. Spolu je to 17 činností u dievčat a 8 činností u chlapcov, čo 

poukazuje na rôznorodejší záujem dievčat než chlapcov. 

počet 

160 

140 

120 

100 

80 

60 

40 

20 

0 

149 

57 

49 

43 38 38 

29 27 25 23 19 18 16 15 14 11 10 

Volejbal 

Loptové hry 

Vybijaná 

Basketbal 

Futbal 

Gymnastika 

Tanec 

Florball 

Posilňovanie 

Bedminton 

Zumba 

Skok cez kozu 

Aerobic 

Kondičné cvičenia 

Beh 

Žiadnu činnosť 

Prehadzovaná 

pohybové činnosti 

Obrázok 37 Frekvencia záujmu dievčat o častejšie zaradenie pohybových 

činností do vyučovania 

U dievčat je najžiadanejšou činnosťou jednoznačne volejbal (obrázok 

37). Aj na ďalších štyroch miestach v poradí činností, ktoré by chceli žiaci 

vykonávať na hodinách telesnej a športovej výchovy častejšie, sa umiestnili 

športové hry i keď s podstatne nižšou frekvenciou odpovedí. Domnievame 

sa, že aj pod loptovými hrami, ktoré sa umiestnili na druhom mieste, 

mali dievčatá na mysli všetky tie, ktoré sa vyskytujú na prvých piatich 

miestach hodnotenia. Zaujímavá je i odpoveď, že častejšie by nechceli 

dievčatá vykonávať žiadnu činnosť, čo potvrdzuje, že sú spokojné s obsahom, 

ktorý im škola ponúka. Toto je potvrdením i odpovedí na prvú otázku, 

podľa ktorej je veľmi spokojných a spokojných daným obsahom vyučo- 

– 70 – 

Rad1

vania až 61,6 % opýtaných dievčat základných škôl a 50,5 % opýtaných 

dievčat stredných škôl. 

U chlapcov je na prvom mieste v odpovediach o častejšie zaradenie 

činností do vyučovacích hodín telesnej a športovej výchovy futbal (obrázok 

38). Na ďalších troch miestach sa umiestnili zhodne s dievčatami ďalšie 

športové hry, konkrétne florbal, volejbal, basketbal. Na ďalšom mieste sa 

nachádza posilňovanie, čo sa u chlapcov na rozdiel od dievčat dalo očakávať. 

Okrem športových hier majú chlapci záujem častejšie sa venovať 

už iba gymnastike, konkrétne tej časti akrobacie, v ktorej sa vyučujú saltá. 

Zaujímavé by bolo zistiť, čím to je ovplyvnené. Zrejme majú vzor v tanečníkoch, 

ktorí tento cvičebný tvar často používajú. 

počet 

160 

140 

120 

100 

80 

60 

40 

20 

0 

Futbal 

136 

Florbal 

85 

Volejbal 

59 

Basketbal 

43 

Fitness, posilňovanie 

– 71 – 

25 

pohybové činnosti 

Gymnastika (saltá) 

15 13 12 

Loptové hry 

Stolny tenis 

Obrázok 38 Frekvencia záujmu chlapcov o častejšie zaradenie pohybových 

činností do vyučovania 

Ďalšia otázka sa týkala činností, ktoré žiakom na hodinách telesnej 

a športovej výchovy chýbajú. Prezentácia najfrekventovanejších odpovedí 

je na obrázkoch 38 a 40. Aj na túto otázku odpovedalo menej respondentov 

ako bolo do výskumného sledovania zahrnutých. Odpovede máme od 

613 dievčat a 434 chlapcov. 

Dievčatá (obrázok 39) sú vo väčšine prípadov spokojné s obsahom, 

ktorý je do vyučovacích hodín telesnej a športovej výchovy zaradený, čo 

vyjadrili odpoveďou, že im nič nechýba (30,4 % opýtaných). 9,46 percentám 

žiačok chýba na telesnej a športovej výchove plávanie. Požiadavka na 

dobrú náladu na vyučovaní (7,2 %) môže do istej miery poukazovať na to, 

že hodiny telesnej a športovej výchovy sú stále viac zamerané na výkon, 

než na zážitok, o čom svedčí i požiadavka na zaradenie zumby, hudby 

a tanca do vyučovania. Takúto požiadavku vyslovilo spolu 10,4 % dievčat. 

Na jednej strane je potešiteľné, že v odpovediach sa objavila požiadavka 

na viac hodín telesnej a športovej výchovy, ale na druhej strane je to iba 

Rad1

u veľmi malého počtu žiačok (iba u 1,96 %). Zároveň sa treba zamyslieť 

nad odpoveďou, že spolužiačky majú malý záujem o aktivitu na vyučovacej 

hodine. Toto tvrdenie sa objavilo v 2,6 % odpovedí. 

200 

180 

160 

140 

120 

100 

80 

60 

40 

20 

0 

Nič všetko je OK 

182 

58 

44 

Plávanie 

Motivácia (dobrá nálada, zábava) 

Zumba 

25 25 24 21 21 18 16 15 14 

Viac športových hier 

Volejbal 

Futbal 

– 72 – 

Hudba 

Tanec 

Záujem spolužiakov o aktivitu .. 

Posilňovanie 

Kvalitné vybavenie 

Obrázok 39 Frekvencia činností chýbajúcich dievčatám na hodinách 


Tak ako dievčatám, ani chlapcom (obrázok 40) na hodinách telesnej 

a športovej výchovy z hľadiska obsahu nič nechýba. Takto sa vyjadrilo 34,6 

% opýtaných. Na rozdiel od dievčat však vyšší počet chlapcov požaduje 

viac hodín telesnej a športovej výchovy (8,5 %). Na ďalších miestach v poradí 

požiadaviek sa najčastejšie objavujú športové hry (futbal, basketbal, 

florbal) a tak ako u dievčat, ale iba niečo viac ako u 4% chlapcov chýba 

v obsahu plávanie (4,4 %). Znovu, ako v odpovediach na predošlú otázku, 

sa objavuje požiadavka na zaradenie posilňovania a gymnastiky do vyučovacích 

hodín. V súvislosti s chlapcami sa objavuje tiež požiadavka na 

pohlavie vyučujúceho. Chlapci, i keď iba v 2,3 % prípadov sa vyjadrili, že 

im na vyučovacej hodine chýba učiteľ – muž. Toto percento nepoukazuje 

na skutočný stav (v skupinách chlapcov, ktorých vyučuje učiteľka – žena 

to bude určite vyššie), pretože sme ho stanovili z celkového počtu respondentov, 

ale nevieme vyjadriť, koľko učiteľov mužov vyučuje chlapčenské 

skupiny. 

Naše výsledky týkajúce sa žiadaných pohybových činností na vyučovacej 

hodine sme tiež porovnali s výsledkami amerického súboru, ktorý 

prezentuje Ludviková (2010). Kým na uvedenej zahraničnej škole nebol 

ani jeden žiak, ktorý by nemal záujem o ďalšie činnosti, okrem vykonávaných 

na vyučovacích hodinách, z našich respondentov až viac ako 30 

percentám dievčat a viac než 34 percentám chlapcov na vyučovacích 

Rad1

160 

140 

120 

100 

80 

60 

40 

20 

0 

Nič všetko je O.K. 

150 

37 

Viac hodín telesnej výchovy 

28 

Futbal 

Kvalitné vybavenie 

22 21 19 16 16 15 11 10 

Basketbal 

Plávanie 

– 73 – 

Florbal 

Posilňovanie 

Gymnastika 

Spolupráca so spolužiakmi 

Učiteľ ( muž nie žena) 

Obrázok 40 Frekvencia činností chýbajúcich chlapcom na hodinách 


hodinách nechýba žiadna iná pohybová činnosť a sú s realizovaným obsahom 

spokojní. 

Získané výsledky môžeme zhrnúť nasledovne: 

• Z hľadiska spokojnosti s realizovaným obsahom predmetu telesná 

a športová výchova na základných a stredných školách môžeme konštatovať, 

že väčšiu spokojnosť s realizovaným obsahom vyjadrili žiaci 

(chlapci i dievčatá spolu) základných než žiaci (chlapci i dievčatá spolu) 

stredných škôl. 

• Obdobne skupina chlapcov základných škôl je s realizovaným obsahom 

spokojnejšia než skupina chlapcov na stredných školách. U dievčat 

sú výsledky totožné. 

• Z hľadiska intersexuálnych rozdielov sú spokojnejší s realizovaným 

obsahom chlapci než dievčatá. 

• Chlapci základných škôl vyjadrili vyššiu spokojnosť s realizovaným 

obsahom než dievčatá a na stredných školách sú rovnako spokojnejší 

s obsahom vyučovania chlapci než dievčatá. 

• Podľa získaných výsledkov o obľúbenosti jednotlivých činností by 

dievčatá sledovaného súboru chceli častejšie hrať rôzne športové hry, 

o čom svedčí poradie piatich najžiadanejších činností na hodine telesnej 

a športovej výchovy. Všetkých päť činností tvorili športové hry. 

Na prvom mieste je to volejbal, potom loptové hry bez konkretizácie, 

vybíjaná, basketbal a futbal. 

• Chlapci sledovaného súboru by tiež radi častejšie hrali športové hry 

v poradí futbal, florbal, volejbal, basketbal. Ako piata v poradí je gymnastika, 

konkrétne saltá. 

Rad1

• Na základe odpovedí žiakov 30,7 % nechýba hodinách telesnej 

a športovej výchovy dievčatám nič. Ostatným dievčatám na hodine 

telesnej a športovej výchovy chýba plávanie a ďalej zumba, viac športových 

hier, hudba a tanec. Iba o niečo viac ako 2 % z opýtaných 

dievčat chýba viac telesnej výchovy. 

• Chlapci sa ešte vo väčšej miere než dievčatá vyjadrili, že im na hodinách 

telesnej a športovej výchovy nič nechýba. Na rozdiel od dievčat 

však až 8,5 % chlapcov požaduje viac hodín telesnej výchovy. Ďalej 

sú to športové hry a kvalitné vybavenie. Chlapci sa vyjadrili i k pohlaviu 

učiteľa a chýba im na vyučovacej hodine učiteľ muž. 

Z uvedeného vyplývajú niektoré požiadavky na obsah vyučovacích 

hodín telesnej a športovej výchovy. Pri rešpektovaní štátneho vzdelávacieho 

programu a podmienok školy odporúčame zaradiť do ročných plánov 

učiva činnosti, ktoré vychádzajú zo záujmov žiakov ako sú plávanie, viac 

športových hier, u chlapcov najviac cvičenie v posilňovni a akrobatické cvičenia 

(saltá) a u dievčat tance (zumba). 

– 74 –

7 Preferencie športových aktivít pre obsah 


Analýza výsledkov výskumu zameraných na zistenie aktuálnych preferencií 

telovýchovných a športových aktivít priniesla viaceré zaujímavé 

poznatky o preferenciách školákov. 

Preferencie žiakov II. stupňa základných škôl 

V skupine individuálnych športových aktivít u chlapcov jednoznačne 

najpopulárnejšia je cyklistika (757 bodov), nasleduje tenis a stolný tenis, 

plávanie, streľba a korčuľovanie (zimné aj in-line) (tabuľka 20). 

Tabuľka 20 Preferencie chlapcov v skupine individuálnych športových 

aktivít 

Por. Individuálne športy Body 

1. Cyklistika 757 

2. Tenis a stolný tenis 602 

3. Plávanie 575 

4. Streľba 522 

5. Korčuľovanie (aj in-line) 461 

V druhej skupine najpopulárnejšími spomedzi kolektívnych športov 

sú futbal (aj futsal) (1117 b.), nasledujú florbal (aj hokejbal), basketbal, 

ľadový hokej (aj in-line hokej) a prekvapujúco aj vybíjaná, ktorá preskočila 

aj typický šport hádzanú. (tabuľka 21) 

Tabuľka 21 Preferencie chlapcov v skupine kolektívnych športov 

Por. Kolektívne športy Body 

1. Futbal (aj futsal) 1117 

2. Florbal (aj hokejbal) 938 

3. Basketbal 678 

4. Ľadový hokej (aj in-line 481 

5. Vybíjaná 418 

V skupine aktivít na rozvoj kondície zvíťazil beh (aj jogging) (963 b.), 

nasledovaný posilňovaním, kulturistikou, kondičnou chôdzou a jogou. Do 

popredia sa dostali aj zdravotné cvičenia s 272 bodmi. (tabuľka 22) 

– 75 –

Tabuľka 22 Preferencie chlapcov v skupine kondičných aktivít 

Por. Kondičné aktivity Body 

1. Beh (aj jogging) 963 

2. Posilňovanie 842 

3. Kulturistika 486 

4. Kondičná chôdza 341 

5. Joga 315 

Medzi najobľúbenejšie športové aktivity vo vode patria podľa školákov 

na ZŠ skoky do vody (1235 b.), plávanie s plutvami, cvičenie vo vode 

a tiež zdravotné plávanie (tabuľka 23) 

Tabuľka 23 Preferencie chlapcov v skupine aktivít vo vode 

Por. Aktivity vo vode Body 

1. Skoky do vody 1235 

2. Plávanie s plutvami 1085 

3. Cvičenie vo vode 730 

4. Zdravotné plávanie 635 

Pohybové aktivity v prírode potvrdili trend výberu: cykloturistika (649 

b.), korčuľovanie (aj in-line), snowboarding, akrobatické lyžovanie a zjazdové 

lyžovanie. Prekvapuje skutočnosť, že snowboarding preskočil svojou 

popularitou aj zjazdové lyžovanie. Do popredia záujmu žiakov už na základnej 

škole sa dostávajú adrenalínové športy ako napr. lezenie po skalách 

(291 b.) a bungee jumping (341 b.) (tabuľka 24) 

Tabuľka 24 Preferencie chlapcov v skupine športových aktivít v prírode 

Por. Aktivity v prírode Body 

1. Cykloturistika 649 


3. Snowboarding 445 

4. Akrobatické lyžovanie 373 

5. Zjazdové lyžovanie 343 

V skupine bojových umení sa medzi 5 najpopulárnejších zaradili box 

(863 b.), kung-fu, karate, kick-box a zápas (tabulka 25). 

Najpopulárnejšími rytmickými a tanečnými aktivitami sú bojové 

tance (capoeira) (801 b.), moderné tance (breakdance), rockń´roll a latinsko-americké 

tance (tabuľka 26). 

– 76 –

Tabuľka 25 Preferencie chlapcov v skupine bojových umení 

Por. Bojové umenia Body 

1. Box 863 

2. Kung-fu 750 

3. Karate 687 

4. Kick-box 509 

5. Zápas 499 

Tabuľka 26 Preferencie chlapcov v skupine rytmických a tanečných 

aktivít 

Por. Rytm. a tanečné aktivity Body 

1. Bojové tance (aj capoeira) 801 

2. Moderné tance 696 

3. Roskń´roll 588 

4. Latinsko-americké tance 341 

Spomedzi všetkých skupín športových aktivít žiaci najčastejšie 

označili slovom populárne kolektívne športy (1133 b.), individuálne športy, 

potom kondičné aktivity, bojové športy a aktivity v prírode (tabuľka 27) 

Tabuľka 27 Preferencie chlapcov vo všetkých skupinách športových 

aktivít 

Por. Športy Body 

1. Kolektívne športy 1133 

2. Individuálne športy 909 

3. Kondičné aktivity 842 

4. Bojové športy 710 

5. Aktivity v prírode 615 

V skupine individuálnych športových aktivít u dievčat jednoznačne 

najpopulárnejšie je plávanie (927 b.), potom korčuľovanie (aj in-line), 

bedminton, tenis (aj stolný) a cyklistika. Atletika získala menšiu popularitu 

ako v minulosti menej praktizovaný bowling (tabuľka 28) 

Tabuľka 28 Preferencie dievčat v skupine individuálnych športových 

aktivít 




3. Bedminton 637 

4. Tenis (aj stolný) 552 


– 77 –

Dievčatá spomedzi kolektívnych športov vybrali do popredia vybíjanú 

(913 b.), volejbal, futbal (aj futsal), basketbal a hádzanú (tabuľka 29). 

Tabuľka 29 Preferencie dievčat v skupine kolektívnych športov 



2. Volejbal 773 



5. Hádzaná 598 

Medzi 5 najpopulárnejších kondičných aktivít sa zaradili tieto: s prevahou 

zumba (1200 b.), aerobik, beh (aj jogging), posilňovacie cvičenia 

a joga. Prekvapuje záujem o beh aj jogu, ktorej zaradenie do programu 

hodín telesnej výchovy bolo v minulosti problematické (tabuľka 30). 

Tabuľka 30 Preferencie dievčat v skupine kondičných aktivít 


1. Zumba 1200 

2. Aerobik 691 


4. Posilňovacie cvičenia 602 

5. Joga 545 

Najčastejšie vysoko hodnotené aktivity vo vode sú podľa dievčat: 

plávanie s plutvami (1142 b.), cvičenie vo vode, skoky do vody a zdravotné 

plávanie (tabuľka 31). 

Tabuľka 31 Preferencie dievčat v skupine aktivít vo vode 






Tabuľka 32 Preferencie dievčat v skupine športových aktivít v prírode 



2. Jazda na koni 825 

3. Bungee jumping 421 


5. Lezenie 359 

– 78 –

Spomedzi pohybových aktivít v prírode sú to korčuľovanie (aj in-line) 

(912 b.), jazda na koni, bungee jumping, snowboarding a lezenie (tabuľka 

32). Podobne ako u chlapcov nastupuje trend záujmu o tzv. adrenalínové 

športy. 

Najpopulárnejšie bojové umenia sú: karate (956 b.), kung-fu, box, 

judo a aikido (tabuľka 33) 

Tabuľka 33 Preferencie dievčat v skupine bojových umení 


1. Karate 956 


3. Box 662 

4. Judo 577 

5. Aikido 345 

Medzi najobľúbenejšie rytmické a tanečné aktivity u dievčat patria: 

moderné tance (breakdance) (1134 b.), latinsko-americké tance a spoločenské 


Tabuľka 34 Preferencie dievčat v skupine rytmických a tanečných aktivít 




3. Spoločenské tance 545 

Spomedzi všetkých skupín športových aktivít žiačky najčastejšie 

označili slovom populárne kolektívne športy (1075 b.), individuálne športy 

(798 b.), potom pohybové aktivity vo vode (780 b.), rytmické a tanečné 

aktivity (756 b.) a kondičné aktivity (671 b.). (tabuľka 35). 

Tabuľka 35 Preferencie dievčat vo všetkých skupinách športových 

aktivít 




3. Pohybové aktivity vo vode 780 

4. Rytmické a tanečné aktivity 756 


– 79 –

Porovnanie preferencií chlapcov a dievčat základných škôl 

V prvej skupine športových aktivít sa medzi prvých 5 najpreferovanejších 

dostali u oboch pohlaví cyklistika, plávanie, korčuľovanie a tenis (aj 

stolný). U dievčat získal popularitu aj bedminton, ktorý však u chlapcov 

dostal menej bodov ako atletika. 

V druhej skupine kolektívnych športov sú najpopulárnejšie u dievčat 

vybíjaná a volejbal, u chlapcov futbal a florbal. Celkovo sa však priority na 

prvých 5 miestach u oboch pohlaví v podstate zhodujú. 

Celkom iné preferencie však ukazujú dievčatá oproti chlapcom, ktoré 

uviedli suverénne na prvom mieste zumbu, potom aerobik a beh (jogging). 

Prekvapil u nich záujem o posilňovanie. Chlapci naopak uprednostnili beh 

(jogging), posilňovanie, kulturistiku aj kondičnú chôdzu. 

Medzi tromi najpopulárnejšími aktivitami vo vode sú u oboch pohlaví 

v rôznom poradí plávanie s plutvami, skoky do vody a cvičenie vo vode. 

V tejto kategórii aktivít sú podstatne väčšie rozdiely ako u iných: chlapci 

dali na prvé miesta cykloturistiku, korčuľovanie a snowboarding, zatiaľ čo 

dievčatá korčuľovanie, jazdu na koni, adrenalínový bungee jumping, ktoré 

sa však nemôžu dostať do programu hodín telesnej a športovej výchovy. 

Karate, kung-fu a box sú spoločne pre obe pohlavia tri najpopulárnejšie 

bojové umenia, aj keď v rôznom poradí. 

Medzi tanečnými a rytmickými aktivitami u chlapcov prevažuje bojový 

charakter činnosti, zatiaľ čo u dievčat sú to moderné tance, latino a spoločenské 

tance. Posledne menované aktivity sa čoraz viac dostávajú do 

popredia záujmu mladých ľudí, čo je spoločensky žiaduce, nakoľko plnia 

viaceré ciele nielen v oblasti správneho držania tela, ale aj v oblasti výchovy 

a dodržiavania spoločenského bontónu. 

Kolektívne športy jednoznačne prevládajú u oboch pohlaví, dievčatá 

viac preferujú cvičenie vo vode, chlapci zase kondičné cvičenie. 

Preferencie žiakov stredných škôl 

V skupine individuálnych športových aktivít u chlapcov stredných 

škôl jednoznačne najpopulárnejšie je plávanie (892 b.), nasleduje 

tenis a stolný tenis, cyklistika, streľba a atletika (tabuľka 36). 

Tabuľka 36 Preferencie chlapcov v skupine individuálnych športov 





4. Streľba 504 

5. Atletika 477 

– 80 –


sú futbal (aj futsal) (1238 b.), nasledujú florbal (aj hokejbal), volejbal, basketbal, 

ľadový hokej (aj in-line hokej) a prekvapujúco aj vybíjaná, ktorá 

preskočila aj typický šport hádzanú (tabuľka 37). 




2. Florbal (aj hokejbal) 941 



5. Ľadový hokej (aj in-line) 532 

V skupine kondičných aktivít zvíťazili posilňovacie cvičenia (1157 

b.), beh (aj jogging), nasledovaný kulturistikou , bodystylingom a kondičnou 

chôdzou (tabuľka 38). 





3. Kulturistika 840 

4. Bodystyling 464 

5. Kondičná chôdza 392 

Medzi najobľúbenejšie športové aktivity vo vode patria podľa stredoškolákov 

skoky do vody (1441 b.), plávanie s plutvami, zdravotné plávanie 

a cvičenie vo vode (tabuľka 39) 







Pohybové aktivity v prírode potvrdili trend výberu: cykloturistika (649 

b.), korčuľovanie (aj in-line), snowboarding, zjazdové lyžovanie, bungee 

jumping, lezenie a akrobatické lyžovanie (tabuľka 40). 

– 81 –










Prekvapuje skutočnosť, že snowboarding preskočil svojou popularitou 

aj zjazdové lyžovanie. Do popredia záujmu žiakov aj na strednej škole 

sa dostávajú adrenalínové športy ako napr. lezenie po skalách a bungee 

jumping. 

V skupine bojových umení sa medzi 5 najpopulárnejších zaradili box 

(1022 b.), kick-box, karate, kung-fu a aikido (tabuľka 41). 



1. Box 1022 


3. Karate 810 


5. Aikido 545 

Najpopulárnejšími rytmickými a tanečnými aktivitami sú moderné 

tance (breakdance) (937 b.), bojové tance (capoeira), spoločenské tance, 

rockń´roll a latinsko-americké tance (tabuľka 42). U stredoškolákov sme 

zaznamenali nárast popularity spoločenských tancov. 


aktivít 



2. Bojové tance 907 


4. Rockń´roll 658 



označili slovom populárne kolektívne športy (1431 b.), individuálne športy 

– 82 –

(1182 b.), potom kondičné aktivity (997 b.), bojové športy (782 b.) a aktivity 

v prírode (746 b.) (tabuľka 43). 

Tabuľka 43 Preferencie chlapcov spomedzi všetkých skupín športových 

aktivít 





4. Bojové aktivity 782 

5. Aktivity v prírode 746 

V skupine individuálnych športových aktivít u dievčat stredných 

škôl jednoznačne najpopulárnejšie je plávanie (1266 b.), potom korčuľovanie 

(aj in-line), bedminton, tenis (aj stolný) a cyklistika spolu s bowlingom 

(tabuľka 44). Atletika získala menšiu popularitu ako v minulosti menej 

praktizovaný bowling. 

Tabuľka 44 Preferencie dievčat v skupine individuálnych športov 




3. Bedminton 1032 


5. Cyklistika spolu s bowlingom 654 

Dievčatá spomedzi kolektívnych športov vybrali do popredia volejbal 

(1536 b.), vybíjanú, basketbal, futbal (aj futsal) a hádzanú (tabuľka 45). 







5. Hádzaná 685 


zumba (1596 b.), aerobik, joga, posilňovacie cvičenia a beh (aj jogging) 

(tabuľka 46) Prekvapuje záujem o beh aj jogu, ktorej zaradenie do 

programu hodín telesnej výchovy bolo v minulosti problematické. Do popredia 

stredoškoláčky dali aj zdravotné cvičenie. 

– 83 –



1. Zumba 1596 

2. Aerobik 1218 

3. Joga 879 



Najčastejšie vysoko hodnotené aktivity vo vode sú podľa dievčat: 

cvičenie vo vode (1661 b.), skoky do vody, plávanie s plutvami a zdravotné 

plávanie (tabuľka 47). 







Spomedzi pohybových aktivít v prírode sú to korčuľovanie (aj in-line) 

(1265 b.), jazda na koni, snowboarding, zjazdové lyžovanie a cykloturistika 

(tabuľka 48). Stúpajúci záujem stredoškoláčok je o tzv. adrenalínové športy 

ako je bungee jumping a lezenie. Trend záujmu o tieto športy je podobný 

ako u chlapcov. 

Tabuľka 48 Preferencie dievčat v skupine aktivít v prírode 



2. Jazda na koni 1102 






Najpopulárnejšie bojové umenia sú: karate (1141 b.), box, kung-fu, 

kickbox a aikido (tabuľka 49). 

Medzi najobľúbenejšie rytmické a tanečné aktivity u dievčat patria: 

moderné tance (breakdance) (1459 b.), latinsko-americké tance a spoločenské 


– 84 –



1. Karate 1141 

2. Box 1072 



5. Aikido 611 


Por. Rytmické a tanečné aktivity Body 




Spomedzi všetkých skupín športových aktivít stredoškoláčky najčastejšie 

označili slovom populárne kolektívne športy (1602 b.), individuálne 

športy, rytmické a tanečné aktivity, potom pohybové aktivity vo vode 

a kondičné aktivity (tabuľka 51). 

Tabuľka 51 Preferencie dievčat spomedzi všetkých skupín športových 

aktivít 




3. Rytmické a tanečné aktivity 1141 

4. Pohybové aktivity vo vode 1030 


Porovnanie preferencií chlapcov a dievčat stredných škôl 

V prvej skupine športových aktivít sa medzi prvých 5 najfrekventovanjších 

dostali u oboch pohlaví cyklistika, plávanie a tenis (aj stolný). U dievčat 

získalo popularitu korčuľovanie a bedminton, ktorý však u chlapcov 

dostal menej bodov ako atletika. 

V skupine kolektívnych športov sú najpopulárnejšie u dievčat vybíjaná, 

volejbal a basketbal, u chlapcov futbal, florbal a volejbal. Celkovo sa 

však priority na prvých 5 miestach u oboch pohlaví v podstate zhodujú. 

Celkom iné preferencie však ukazujú dievčatá, ktoré uviedli suverénne 

na prvom mieste zumbu, potom aerobik a jogu. Prekvapil u nich záujem 

o posilňovanie a beh. Chlapci naopak uprednostnili posilňovanie, beh 

– 85 –

(jogging), kulturistiku, bodystyling aj kondičnú chôdzu, čím potvrdili skutočnosť, 

že stredoškoláci sa radi starajú o svoj výzor. 

Medzi tromi najpopulárnejšími aktivitami vo vode sú u oboch pohlaví 

v rôznom poradí plávanie s plutvami, skoky do vody, zdravotné plávanie 

a cvičenie vo vode. 

V kategórii aktivít vykonávaných v prírode sú podstatne väčšie rozdiely 

ako u iných: chlapci dali na prvé miesta cykloturistiku, korčuľovanie 

a snowboarding, zatiaľ čo dievčatá korčuľovanie, jazdu na koni (ktorá 

sa však nemôže dostať do programu hodín telesnej a športovej výchovy) 

a snowboarding. 

Karate, kung-fu, kick-box a box sú spoločne pre obe pohlavia štyri 

najpopulárnejšie bojové umenia, aj keď v rôznom poradí. 

Medzi tanečnými a rytmickými aktivitami u oboch pohlaví zvíťazili moderné 

tance, u chlapcov prevažuje ďalej bojový charakter činnosti (bojové 

tance) a spoločenské tance, zatiaľ čo u dievčat sú na druhom mieste latino 

a spoločenské tance. Posledne menované aktivity sa čoraz viac dostávajú 

do popredia záujmu mladých ľudí, čo je spoločensky žiaduce, nakoľko 

plnia viaceré ciele nielen v oblasti správneho držania tela, ale aj v oblasti 

výchovy a dodržiavania spoločenského bontónu. 

Kolektívne športy jednoznačne prevládajú u oboch pohlaví, dievčatá 

ďalej viac preferujú rytmické a tanečné cvičenia a cvičenie vo vode, chlapci 

zase kondičné cvičenie. 

Porovnanie preferencií chlapcov základných a stredných škôl 

V skupine individuálnych športových aktivít u chlapcov ZŠ jednoznačne 

najpopulárnejšia je cyklistika (757 bodov), zatiaľ čo na SŠ je to 

plávanie (892 b.). Na druhom mieste v rebríčku popularity sú tenis a stolný 

tenis. Na treťom mieste na ZŠ je plávanie, na SŠ je to cyklistika, potom 

spoločne u oboch typov škôl je to streľba, na ZŠ korčuľovanie (zimné aj 

in-line) a na SŠ atletika (tabuľka 52) . 

Tabuľka 52 Preferencie chlapcov v skupine individuálnych športov 

Por. Základná škola Body Por. Stredná škola Body 

1. Plávanie 892 1. Cyklistika 757 

2. Tenis (aj stolný) 602 2. Tenis a stolný tenis 602 

3. Cyklistika 589 3. Plávanie 575 

4. Streľba 504 4. Streľba 522 

5. Atletika 477 5. Korčuľovanie (aj in-line) 461 


sú pre žiakov ZŠ aj SŠ futbal (aj futsal) (1117 resp. 1238 b.), nasledujú 

florbal (aj hokejbal), na ZŠ basketbal, na SŠ volejbal, nasledujú na ZŠ 

– 86 –

ľadový hokej (aj in-line hokej) a na SŠ basketbal. Prekvapujúco na oboch 

stupňoch škôl vybíjaná (418 resp. 431 b.) preskočila aj typický školský 

šport hádzanú (tabuľka 53). 



1. Futbal (aj futsal) 1238 1. Futbal (aj futsal) 1117 

2. Florbal (aj hokejbal) 941 2. Florbal (aj hokejbal) 938 

3. Volejbal 674 3. Basketbal 678 

4. Basketbal 661 4. Ľadový hokej (aj in-line) 481 

5. Ľadový hokej (aj in-line) 532 5. Vybíjaná 418 

V skupine kondičných aktivít u žiakov ZŠ zvíťazil beh (aj jogging) 

(963 b.), nasledovaný posilňovaním, kulturistikou, kondičnou chôdzou 

a jogou. U stredoškolákov medzi 5 najpopulárnejších kondičných aktivít 

patria posilňovacie cvičenia (1157 b.), beh (aj jogging), kulturistika, bodystyling 

a kondičná chôdza (tabuľka 54). 



1. Beh (aj jogging) 963 1. Posilňovacie cvičenia 1157 

2. Posilňovanie 842 2. Beh (aj jogging) 978 

3. Kulturistika 486 3. Kulturistika 840 

4. Kondičná chôdza 341 4. Bodystyling 464 

5. Joga 315 5. Kondičná chôdza 392 

Medzi najobľúbenejšie športové aktivity vo vode patria podľa školákov 

na ZŠ aj SŠ skoky do vody (1235 resp. 1441 b.), plávanie s plutvami, 

na ZŠ cvičenie vo vode a na SŠ zdravotné plávanie (tabuľka 55). 



1. Skoky do vody 1235 1. Skoky do vody 1441 

2. Plávanie s plutvami 1085 2. Plávanie s plutvami 1348 

3. Cvičenie vo vode 730 3. Zdravotné plávanie 1002 

4. Zdravotné plávanie 635 4. Cvičenie vo vode 891 

Pohybové aktivity v prírode potvrdili trend výberu: cykloturistika 

(zhodne po 649 b.), korčuľovanie (aj in-line), snowboarding). Prekvapili 

aj preferencie adrenalínových športov ako akrobatické lyžovanie, bungee 

jumping, lezenie a akrobatické lyžovanie (tabuľka 56). 

– 87 –



1. Cykloturistika 649 1. Cykloturistika 649 

2. Korčuľovanie (aj in-line) 574 2. Korčuľovanie (aj in-line) 592 

3. Snowboarding 445 3. Snowboarding 520 

4. Akrobatické lyžovanie 373 4. Zjazdové lyžovanie 496 

5. Zjazdové lyžovanie 343 5. Bungee jumping 388 



V skupine bojových umení sa medzi 5 najpopulárnejších zaradili na 

ZŠ aj SŠ zhodne box (863 resp. 1022 b.), na druhom mieste na ZŠ kung- 

-fu, na SŠ kick-box, potom na oboch stupňoch škôl karate, na 4. mieste 

na ZŠ kick-box a na SŠ kung-fu (tabuľka 57). 



1. Box 863 1. Box 1022 

2. Kung-fu 750 2. Kick-box 892 

3. Karate 687 3. Karate 810 

4. Kick-box 509 4. Kung-fu 626 

5. Zápas 499 5. Aikido 545 

Najpopulárnejšími rytmickými a tanečnými aktivitami na ZŠ sú bojové 

tance (capoeira) (801 b.), moderné tance (breakdance), rockń´roll 

a latinsko-americké tance, na SŠ sú to na 1. mieste moderné tance (breakdance) 

(937 b.), bojové tance (capoeira), spoločenské tance, rockń´roll 

a latinsko-americké tance (tabuľka 58). U stredoškolákov sme zaznamenali 

nárast popularity spoločenských tancov v porovnaní so stavom na ZŠ. 


aktivít 


1. Bojové tance (aj capoeira) 801 1. Moderné tance 937 

2. Moderné tance 696 2. Bojové tance 907 

3. Roskń´roll 588 3. Spoločenské tance 671 

4. Latinsko-americké tance 341 4. Rockń´roll 658 



označili slovom populárne kolektívne športy (1133 resp. 1431 b.), indivi- 

– 88 –

duálne športy, potom kondičné aktivity, bojové športy a aktivity v prírode 

(tabuľka. 59) 

Tabuľka 59 Preferencie chlapcov spomedzi všetkých skupín športových 

aktivít 


1. Kolektívne športy 1133 1. Kolektívne športy 1431 

2. Individuálne športy 909 2. Individuálne športy 1182 

3. Kondičné aktivity 842 3. Kondičné aktivity 997 

4. Bojové športy 710 4. Bojové aktivity 782 

5. Aktivity v prírode 615 5. Aktivity v prírode 746 

Porovnanie preferencií dievčat základných a stredných škôl 

V skupine individuálnych športových aktivít u dievčat jednoznačne 

najpopulárnejšie je plávanie (927 resp. 1266 b.), potom korčuľovanie 

(aj in-line), bedminton, tenis (aj stolný) a cyklistika (tabuľka 60). Atletika 

získala menšiu popularitu ako v minulosti 

Tabuľka 60 Preferencie dievčat v skupine individuálnych športov 


1. Plávanie 927 1. Plávanie 1266 

2. Korčuľovanie (aj in-line) 799 2. Korčuľovanie (aj in-line) 1155 

3. Bedminton 637 3. Bedminton 1032 

4. Tenis (aj stolný) 552 4. Tenis (aj stolný) 890 

5. Cyklistika 510 5. Cyklistika spolu 

s bowlingom 

654 

Dievčatá spomedzi kolektívnych športov vybrali do popredia na ZŠ 

vybíjanú (913 b.), na SŠ volejbal (1536 b.), na druhom mieste na ZŠ 

volejbal, na SŠ vybíjanú, na ZŠ futbal (aj futsal), na SŠ basketbal, a na 

4. Mieste na ZŠ basketbal, na SŠ futbal (aj futsal) a 5. miesto obsadil typický 

školský šport hádzaná (tabuľka 61). 



1. Vybíjaná 913 1. Volejbal 1536 

2. Volejbal 773 2. Vybíjaná 1136 

3. Futbal (aj futsal) 716 3. Basketbal 899 

4. Basketbal 638 4. Futbal (aj futsal) 716 

5. Hádzaná 598 5. Hádzaná 685 

– 89 –


zumba (1200 resp. 1596 b.), aerobik, na ZŠ beh (aj jogging), zatiaľ 

čo na SŠ tretie miesto obsadila joga, potom na 4. mieste zhodne sú posilňovacie 

cvičenia, na 5. mieste na ZŠ skončila joga na SŠ beh (aj jogging) 

(tabuľka 62). Prekvapuje záujem o beh aj jogu, ktorej zaradenie do programu 

hodín telesnej výchovy bolo v minulosti problematické. Stredoškoláčky 

posunuli do popredia tiež zdravotné cvičenie. 



1. Zumba 1200 1. Zumba 1596 

2. Aerobik 691 2. Aerobik 1218 

3. Beh (aj jogging) 667 3. Joga 879 

4. Posilňovacie cvičenia 602 4. Posilňovacie cvičenia 834 

5. Joga 545 5. Beh (aj jogging) 829 

Najčastejšie vysoko hodnotené aktivity vo vode sú podľa dievčat 

zo ZŠ: plávanie s plutvami (1142 b.), cvičenie vo vode, skoky do vody a 

zdravotné plávanie. Na SŠ je poradie medzi 3 najpopulárnejšími aktivitami 

opačné: cvičenie vo vode (1661 b.), skoky do vody, plávanie s plutvami. 

Zdravotné plávanie získalo tiež prekvapivo dosť vysoký počet hlasov (tabuľka 

63). 



1. Plávanie s plutvami 1142 1. Cvičenie vo vode 1661 

2. Cvičenie vo vode 1065 2. Skoky do vody 1513 

3. Skoky do vody 993 3. Plávanie s plutvami 1432 

4. Zdravotné plávanie 657 4. Zdravotné plávanie 1286 

Spomedzi pohybových aktivít v prírode sú u žiakov oboch stupňov 

škôl najpopulárnejšie korčuľovanie (aj in-line) (912 resp. 1265 b.), jazda 

na koni, na ZŠ je na treťom mieste bungee jumping, zatiaľ čo na SŠ je 

to snowboarding. Podobne ako u chlapcov nastupuje trend záujmu o tzv. 

adrenalínové športy ako je bungee jumping a lezenie (tabuľka 64). 

Najpopulárnejšie bojové umenia sú: na prvom mieste u oboch typoch 

škôl karate (956 resp. 1141 b.), potom na ZŠ kung-fu, na SŠ box, na 

3. mieste na ZŠ je to box, zatiaľ čo na SŠ je to kung-fu. Na ZŠ nasledujú 

judo a aikido, na SŠ kickbox a aikido (tabuľka 65). 

Medzi najobľúbenejšie rytmické a tanečné aktivity u dievčat na 

oboch stupňoch škôl patria: moderné tance (breakdance) (1134 resp. 1459 

b.), latinsko-americké tance a spoločenské tance (tabuľka 66). 

– 90 –

Tabuľka 64 Preferencie dievčat v skupine aktivít v prírode 


1. Korčuľovanie (aj inline) 912 1. Korčuľovanie (aj in-line) 1265 

2. Jazda na koni 825 2. Jazda na koni 1102 

3. Bungee jumping 421 3. Snowboarding 636 

4. Snowboarding 403 4. Zjazdové lyžovanie 558 

5. Lezenie 359 5. Cykloturistika 542 





1. Karate 956 1. Karate 1141 

2. Kung-fu 719 2. Box 1072 

3. Box 662 3. Kung-fu 794 

4. Judo 577 4. Kick-box 785 

5. Aikido 345 5. Aikido 611 



1. Moderné tance 1134 1. Moderné tance 1459 

2. Latinsko-americké tance 705 2. Latinsko-americké tance 1458 

3. Spoločenské tance 545 3. Spoločenské tance 1058 

Spomedzi všetkých skupín športových aktivít žiačky najčastejšie 

označili slovom populárne kolektívne športy (1075 resp. 1602 b.), individuálne 

športy, potom pohybové aktivity vo vode, rytmické a tanečné aktivity 

a kondičné aktivity (tabuľka 67) 

Tabuľka 67 Preferencie dievčat spomedzi všetkých skupín športových 

aktivít 


1. Kolektívne športy 1075 1. Kolektívne športy 1602 

2. Individuálne športy 798 2. Individuálne športy 1240 

3. Pohybové aktivity 780 3. Rytmické a tanečné 1141 

vo vode 

aktivity 

4. Rytmické a tanečné 756 4. Pohybové aktivity 1030 

aktivity 

vo vode 

5. Kondičné aktivity 671 5. Kondičné aktivity 975 

– 91 –

Výskum, ktorý sme realizovali na vybraných základných a stredných 

školách, potvrdil predpoklady o preferenciách žiakov v oblasti pohybových 

aktivít. 

V skupine športových aktivít neboli zistené medzipohlavné rozdiely. 

Spomedzi kolektívnych športov najpopulárnejšie sú pre dievčatá vybíjaná 

a volejbal, pre chlapcov futbal a florbal. V individuálnych činnostiach však 

preukazujú dievčatá celkom iné preferencie. Na prvom mieste suverénne 

uviedli zumbu, potom aerobik a beh (jogging). Prekvapil u nich záujem 

o posilňovanie. Chlapci naopak uprednostnili beh (jogging), posilňovanie, 

kulturistiku aj kondičnú chôdzu. Medzi tromi najpopulárnejšími aktivitami 

vo vode sú u oboch pohlaví v rôznom poradí plávanie s plutvami, skoky do 

vody a cvičenie vo vode. 

V kategórii športových aktivít v prírode boli zistené podstatne väčšie 

rozdiely: chlapci dali na prvé miesta cykloturistiku, korčuľovanie a snowboarding, 

zatiaľ čo dievčatá korčuľovanie, jazdu na koni, adrenalínový bungee 

jumping, ktoré sa však nemôžu dostať do programu hodín telesnej 

a športovej výchovy. Karate, kung-fu a box sú spoločne pre obe pohlavia tri 

najpopulárnejšie bojové umenia, aj keď v rôznom poradí. Medzi tanečnými 

a rytmickými aktivitami u chlapcov prevažuje bojový charakter činnosti, zatiaľ 

čo u dievčat sú to moderné tance, latino a spoločenské tance. Posledne 

menované aktivity sa čoraz viac dostávajú do popredia záujmu mladých 

ľudí, čo je spoločensky žiaduce, nakoľko plnia viaceré ciele nielen v oblasti 

správneho držania tela, ale aj v oblasti výchovy a dodržiavania bontónu. 

Kolektívne športy jednoznačne prevládajú u oboch pohlaví, dievčatá viac 

preferujú cvičenie vo vode, chlapci zase kondičné cvičenie. 

Zistenia v našom prieskume sa čiastočne stotožňujú s našimi predchádzajúcimi 

výsledkami (Šimonek, 2006), ako aj výsledkami podobných 

prieskumov preferencií adolescentov v oblasti pohybových aktivít doma 

i v zahraničí (Frömel, K. et al., 1995 a 1999; Medeková, H., 1997). V porovnaní 

s predchádzajúcimi podobnými dotazníkovými prieskumami pribudli 

medzi najobľúbenejšími pohybovými aktivitami dievčat najmä (in-line) korčuľovanie, 

bedminton, cyklistika a snowboarding. Veľmi radi sa dievčatá 

venujú aj tanečným aktivitám rôznych žánrov. Podobne chlapci dnes radi 

využívajú bicykel a hrajú tenis (aj stolný). Naše výsledky v podstate korešpondujú 

aj s výsledkami zistenými Michalom - Nevolnou (2012), ktorí 

na vzorke 180 stredoškolákov z Lučenca potvrdil záujmové preferencie, 

ktoré sme zistili aj my. U dievčat vynikli najmä zumba, tae-bo, aerobik, 

cyklistika a plávanie. Chlapci z Lučenca majú najradšej basketbal, futbal, 

posilňovanie a lyžovanie. Toto tiež svedčí o tom, že pestrá paleta ponuky 

pohybových aktivít žiakom nielen na základnej škole, ale aj u stredoškolákov, 

môže pomôcť vzbudiť záujem žiakov o predmet telesná a športová 

výchova, ako aj o krúžkovú a športovú činnosť po vyučovaní. 

– 92 –

Naše zistenia môžu poslúžiť učiteľom na školách v lepšej orientácii sa 

na výber pohybových aktivít žiakov, ktoré uprednostňujú a učitelia môžu 

vyberať do školských vzdelávacích programov taký obsah, ktorý by bol 

pre adolescentov zaujímavý a podnetný, čím by sa mala zvýšiť ich motivácia 

pre aktívnu participáciu na hodinách telesnej a športovej výchovy. 

Naše nedávne zistenia smerovali totiž k tomu, že jednou z hlavných príčin 

nezáujmu žiakov a cvičenie na hodinách a aktívny pohyb je nezaujímavý 

a málo atraktívny obsah hodín telesná a športová výchova. Našou snahou 

je zmeniť tento negatívny postoj našej mládeže a je len na učiteľoch a ich 

pedagogickom majstrovstve a poznaní žiackych preferencií, ako dokážu 

nami predkladané výsledky a odporúčania využiť v praxi, najmä však pri 

plánovaní obsahu hodín telesnej a športovej výchovy. 

– 93 –

8 Príčiny nezáujmu a dôvody necvičenia žiakov 

na hodinách telesnej a športovej výchovy 

Riziká a nepriaznivé zdravotné dôsledky deficitu pohybovej aktivity sú 

dlhodobo v centre pozornosti vo výskumných prácach u nás aj v zahraničí. 

Vyvolané sú trendom znižovania pohybovej aktivity v populácii, ktorý 

sa týka aj mladej generácie. Potvrdzuje to celý rad poznatkov o náraste 

nadmernej telesnej hmotnosti a zvyšujúci sa výskyt obezity aj u detí a mládeže 

(Pařízková, 2000; Medeková - Šelingerová, 2004; Blair, 2007; Biddle 

a kol., 2009 a i.) 

Nedostatok pohybovej stimulácie z hľadiska zúženia množstva pestrých 

pohybových podnetov a nárast nadmerného statického zaťažovania 

predstavujú ďalšie rizikové faktory vzniku funkčných svalových porúch 

a chybného držania tela (Kováčová, 2004; Kanasová, 2006; Medeková, 

2009; Medeková - Bekö, 2009). Uvedený deficit pohybovej aktivity sa týka 

aj väčšiny našej školskej populácie. Prejavuje sa nepriaznivo v telesnom 

rozvoji a nedostatočnej telesnej zdatnosti (Šelingerová – Šelinger, 2008; 

Sedláček – Antala a kol. 2008). Pritom máme k dispozícii poznatky, ktoré 

poukazujú na významný vzťah pohybovej aktivity v detskom a mládežníckom 

veku s jej úrovňou v dospelosti (Kraut a kol. 2003). V tejto súvislosti 

predstavujú otázky podpory zdravia a hľadania účinných intervenčných 

postupov zameraných na zvýšenie pohybovej aktivity - hlavne detí a mládeže 

- stále aktuálny výskumný zámer (Peráčková, 2005, 2008; Pavlíkova, 

2006, 2010; Antala, 2009; Dobrý, 2008; Bebčáková a kol., 2010; Soos 

a kol. 2010). 

Závery uvedených výskumných sledovaní sa zhodujú v názoroch, že 

okrem adekvátnej výživy predstavuje primeraná pohybová aktivita nevyhnutnú 

podmienku zabezpečenia zdravého vývinu detí a mládeže, účinnú 

prevenciu vzniku celého radu neinfekčných ochorení. Nesporne patrí 

medzi prirodzený, najefektívnejší prostriedok pri zabezpečení optimálneho 

telesného rozvoja detí a mládeže, ich zdravého vývinu nielen v úrovni 

fyzického ale aj psychického a sociálneho zdravia. Okrem rodiny má pri 

plnení uvedených funkcií ťažiskovú úlohu škola. 

Na problematické plnenie jej cieľov opakovane upozorňujú mnohé 

štúdie, ktorých poznatky boli súčasťou medzinárodných aj národných 

projektov zameraných aj na skvalitnenie vzdelávania a v ich rámci na 

posilnenie pozície školskej telesnej výchovy pri napĺňaní jej špecifických 

cieľov v školskej populácii, vrátane zdravotne oslabených (Labudová 

a kol. 2003; Slezák, 2004 a i). Zásadný zlom v pozícii a prístupoch v školskej 

telesnej výchove umožnila kurikulárna transformácia vzdelávania na 

v Slovensku svojím vhodným legislatívnym rámcom, dominantne práve 

vo vzdelávacej oblasti „Zdravie a pohyb“ a obsahovým zameraním jej 

– 94 –

modulov. Otvoril sa tak širší priestor pre nové trendy výučby, aplikovateľné 

v reálnych podmienkach školy, s priorizáciou špecifík žiaka, jeho predpokladov 

a záujmov - pre účinnejšiu podporu zdravia aj v podmienkach 

povinnej telesnej a športovej výchovy (Antala, 2009; Antala – Labudová, 

2006, 2011). 

Jedným z predpokladov pre pozitívne ovplyvňovanie žiakov v školskom 

prostredí je aj rozsah času, v ktorom možno na žiaka pôsobiť, čo 

podporuje názory na zavedenie vyššej časovej dotácie hodín telesnej 

a športovej výchovy (Peráčková, 2005). Určitý podnet predstavujú aj poznatky 

širšie zameraného výskumu (Slezák, 2004) o počte necvičiacich 

(45,8% dievčat a 33,8% chlapcov) na druhom stupni ZŠ a neúčasti na 

hodinách telesnej a športovej výchovy zo zdravotných dôvodov. Počet 

necvičiacich zostáva zrejme naďalej problémom, ktorý by mala reforma 

vzdelávania „pohltiť“. Možno však súhlasiť so Šimonekom (2011), ktorý 

upozorňuje na problém bezmocnosti učiteľa ako dôsledku jeho znižujúceho 

sa vplyvu na žiaka, pri evidentných výhovorkách pasívnej účasti žiakov 

na hodinách telesnej a športovej výchovy. 

Uvedené práce predstavovali podnet pre postihnutie príčin ich nezáujmu 

na hodinách telesnej a športovej výchovy a odhaleniu subjektívnych 

pohnútok, ktoré vedú žiakov a študentov od aktívnej účasti – cvičiacich 

k pasívnemu alternujúcemu postu necvičiacich. 

Príčiny nezáujmu žiakov ZŠ na hodinách telesnej a športovej 

výchovy 

Z celého súboru žiakov ZŠ (obrázok 41) takmer dve tretiny medzi dominantné 

dôvody nezáujmu na hodine telesnej a športovej výchovy zaradili 

vlastnú pohodlnosť, s výrazne vyšším podielom u dievčat (40,8 %) ako 

u chlapcov (24 %). Z ďalších závažných dôvodov nezáujmu na hodinách 

telesnej a športovej výchovy respondenti uviedli neatraktívny obsah hodín 

– hodnotený podobne v súbore chlapcov (30,2%) a dievčat (28,8%). Medzi 

rovnako frekventovanými dôvodmi, pre ktoré telesná a športová výchova 

žiakov nebaví uviedla necelá štvrtina žiakov a 30% žiačok potrebu koncentrovania 

sa na nasledujúcu hodinu. Z analýzy odpovedí žiakov vyplýva, 

že nízky záujem na hodinách telesnej a športovej výchovy je podnietený aj 

podobným postojom spolužiakov (pätina súboru), ale aj zlej atmosféry na 

hodine telesnej a športovej výchovy, ktorú negatívne hodnotili viac chlapci 

(16,5%) ako dievčatá (12%). K zhoršenej atmosfére na hodinách telesnej 

a športovej výchovy môže prispievať aj nevhodný prístup učiteľa - uprednostňovaním 

motoricky lepšie disponovaných žiakov, čo ako dôvod nezáujmu 

viac deklarovali dievčatá (14,3%) ako chlapci (9,1%). 

– 95 –

Obrázok 41 Príčiny nezáujmu žiakov ZŠ na hodinách telesnej a športovej 

výchovy z hľadiska pohlavia 

Učiteľovi pripisovali ako príčinu ich nezáujmu na hodinách telesnej 

a športovej výchovy žiaci aj jeho neprimerané požiadavky na žiakov 

(10,7%). Z ďalších príčin, ktoré znižujú záujem žiakov, uviedli respondenti 

nezáživnosť vyučovania, ktorú viac ako príčinu uvádzali dievčatá (13%) 

ako chlapci (6,5%). 

Výsledky vzťahovej analýzy príčin nezáujmu na hodinách telesnej 

a športovej výchovy žiakov celého súboru z hľadiska športovania potvrdili 

signifikantné súvislosti, hoci vecne je zrejmá dominancia zhodných príčin 

ako pri súboroch triedených z hľadiska pohlavia (tabuľky 68 a 69). 

– 96 –

Tabuľka 68 Príčiny nezáujmu žiakov ZŠ na hodinách telesnej a športovej 

výchovy z hľadiska športovania (%) 

Príčiny nezáujmu 

športujú v ŠK 

(n – 335) 

– 97 – 

Rekreačne 

(n - 390) 

Nešportujú 

(n – 92) 

1 neaktraktívny obsah 30,7 29,5 25,0 

2 nezáujem učiteľa 6,6 4,4 1,1 

3 spôsob hodnotenia 9,0 11,3 4,3 

4 nadmerné požiadavky 7,5 12,3 17,4 

5 nechce sa mi 24,5 33,8 53,3 

6 nevhodný metod. postup 6,6 3,6 0,0 

7 nezáujem spolužiakov 25,1 20,5 9,8 

8 nezáživnosť vyučovania 8,1 11,5 8,7 

9 nevyhovujú podmienky 7,8 4,1 8,7 

10 zlá atmosféra 

uprednostňovanie 

14,3 16,2 6,5 

11 šikovnejších žiakov 

koncentrácia na 

9,0 13,1 15,2 

12 nasledujúcu hodinu 26,3 26,7 25,0 

13 iné 23,9 25,9 25,0 

Chi = 69,210** p < 0,01 

Tabuľka 69 Rozdiely medzi súbormi žiakov z hľadiska športovania 

Rozdiel medzi súbormi Chi - kvad. Sign. 

1 športujú - rekreačne 25,430* p < 0,05 

2 športujú - nešportujú 53,731** p < 0,01 

3 rekreačne - nešportujú 32,665** p < 0,01 

Na základe analýzy príčin nezáujmu oddelene v súboroch chlapcov 

a dievčat diferencovaných podľa ich športovej aktivity možno konštatovať, 

že v príčinách sa preukázali výraznejšie rozdiely v súboroch chlapcov 

(tabuľky 70 a 71 ). 

Kým u týchto sme signifikantné súvislosti zistili tak medzi súbormi 

športujúcich výkonnostne, či rekreačne a nešportujúcimi, u dievčat sa uvedené 

súvislosti - ako významné - potvrdili len medzi športujúcimi v športových 

kluboch a nešportujúcimi (tabuľky 72 a 73). Hoci podľa očakávania 

najvyššie percento pohodlnosti (52,2% - 54,3%) sme zistili v súboroch 

nešportujúcich žiakov, za závažné možno považovať zistenie, že v oboch 

súboroch aj výkonnostne športujúci – chlapci (19,9%) a dievčatá (32,8%) 

priznali vlastnú pohodlnosť, lenivosť („nechce sa mi“) ako príčinu ich nezáujmu 

na hodinách telesnej a športovej výchovy.

Tabuľka 70 Príčiny nezáujmu chlapcov ZŠ na hodinách telesnej 

a športovej výchovy z hľadiska športovania (%) 



( n-216) 

– 98 – 

Rekreačne 

(n – 155) 

Nešportujú 

(n – 46) 





5 nechce sa mi 19,9 21,3 52,2 







16,7 18,7 8,7 


koncentrácia na nasledujúcu 

7,4 11,6 8,7 

12 

hodinu 24,1 21,3 21,7 

13 iné 24,5 27,7 21,7 

Chi = 55,714** p < 0,01 



1 športujú - rekreačne 14,715 



Ďalšie výsledky kumulácie odpovedí o príčinách nezáujmu na hodinách 

telesnej a športovej výchovy poukazujú na určitú vecnú zhodu medzi 

súbormi z hľadiska športovania, keď medzi dominantnými príčinami žiaci 

uviedli okrem spomenutých – neatraktívny obsah hodín a koncentráciu na 

nasledujúcu vyučovaciu hodinu. Nezáujem ostatných spolužiakov ako príčinu 

vlastného nezáujmu viac deklarovali športujúci, hlavne dievčatá. Aktivizácia 

nešportujúcich dievčat - v kontexte deklarovaných príčin nezáujmu, 

by okrem spomenutých, mala byť zameraná i na odstránenie preferencie 

motoricky lepšie disponovaných žiačok a na adekvátne požiadavky, ktoré 

ako neprimerané a nadmerné viac deklarovali nešportujúce dievčatá. Výsledky 

dokumentujú, že priestor pre zvýšenie záujmu na hodinách telesnej 

a športovej výchovy sa ukazuje v pôsobení učiteľa orientáciou na zvýšenie 

atraktivity hodín telesnej a športovej výchovy.

Tabuľka 72 Príčiny nezáujmu dievčat ZŠ na hodinách telesnej a športovej 

výchovy z hľadiska zapojenia do športu (%) 


Športujú v ŠK 

(n – 119) 

– 99 – 

Rekreačne 

(n – 235) 

Nešportujú 

(n – 46) 





5 nechce sa mi 32,8 42,1 54,3 







10,1 14,5 4,3 



11,8 14,0 21,7 

12 nasledujúcu hodinu 30,3 30,2 28,3 

13 iné 22,7 24,7 28,3 

Chi = 33,288(*) p < 0,10 



1 športujú - rekreačne 11,122 

2 športujú - nešportujú 23,050* p < 0,05 

3 rekreačne - nešportujú 16,959 

Príčiny nezáujmu žiakov stredných škôl na hodinách telesnej a 

športovej výchovy 

Analýza príčin, ktoré stredoškoláci celého súboru deklarovali bez 

ohľadu na pohlavie preukázala, že príčiny nezáujmu žiaci SŠ prisudzujú 

nielen vlastnej pohodlnosti, lenivosti. Na základe vyjadrení respondentov 

určitý nevyužitý potenciál využiteľný pre získanie záujmu, prípadne jeho 

zvýšenie medzi stredoškolákmi možno hľadať aj v zmenách ponuky obsahu 

hodín, zvýšením ich atraktívnosti, zážitkovosti. 

Získané výsledky za celý súbor dokumentujú, že značná časť prezentovaných 

príčin súvisela priamo s vnímaním pedagogického pôsobenia 

učiteľa na hodinách telesnej a športovej výchovy. Stredoškoláci kriticky

vnímajú nedostatok jeho záujmu (6,8%), neprimerané nároky, ktoré kladie 

na študentov (14,4%), nepriaznivú atmosféru na hodinách (9,4%), ako aj 

uprednostňovanie motoricky lepšie disponovaných spolužiakov. 

Rovnako, ako sme zistili v súbore žiakov ZŠ ,aj v referenčnom súbore 

žiakov SŠ vzťahová analýza potvrdila pohlavie ako diferenciačnú 

premennú príčin nezáujmu na hodinách telesnej a športovej výchovy na 

signifikantnej úrovni (obrázok 42). Za závažné možno považovať zistenie 

značnej zhody dominantných príčin nezáujmu medzi súborom žiakov ZŠ 

a stredoškolákmi. 

Z analýzy odpovedí celého súboru stredoškolákov sme medzi hlavnými 

príčinami ich nezáujmu na hodinách telesnej a športovej výchovy zistili rovnaké 

príčiny, no zároveň v porovnaní k žiakom ZŠ s vyšším frekvenčným výskytom. 

Obrázok 42 Príčiny nezáujmu žiakov SŠ na hodinách telesnej a športovej 

výchovy z hľadiska pohlavia 

– 100 –

Ako dominantné dôvody priznali stredoškoláci, rovnako ako žiaci ZŠ 

vlastnú pohodlnosť, s vyšším výskytom u dievčat (47,8%), ako u chlapcov 

(39,6%). Neatraktívny obsah hodín telesnej a športovej výchovy predstavuje 

dôvod, ktorý vyvoláva nezáujem výraznejšie u chlapcov (41,1%) než 

u dievčat (34,4%). 

Z ďalších príčin, stredoškoláci zhodne ako žiaci ZŠ deklarovali potrebu 

prípravy, koncentrácie na ďalšiu vyučovaciu hodinu, pritom viac dievčatá 

ako chlapci (46,2% - 30,3%). Z analýzy odpovedí vyplýva, že nezáujem 

o telesnú a športovú výchovu súvisí aj s nezáujmom ostatných spolužiakov, 

výraznejšie u chlapcov (27,5%), ako u dievčat (19,8%). Nezáživnosť 

vyučovania vyvoláva nezáujem pätiny súboru stredoškolákov. Podobne 

deklarovala pätina súboru dievčat ako dôvod ich nezáujmu - nadpriemerne 

požiadavky učiteľa na žiakov na hodinách telesnej a športovej výchovy. 

V porovnaní k mladším žiakom ZŠ boli uvedené príčiny deklarované 

vyšším podielom. Stredoškoláci však v porovnaní k žiakom základných 

škôl v menšej miere svoj nezáujem na hodinách telesnej a športovej výchovy 

zdôvodňovali zlou atmosférou na vyučovaní, nevhodným prístupom 

učiteľa alebo jeho nezáujmom a spôsobom ich hodnotenia. 

Tabuľka 74 Príčiny nezáujmu žiakov SŠ na hodinách telesnej a športovej 




(n = 299) 

– 101 – 

Rekreačne 

(n = 667) 

Nešportujú 

(n = 164) 





5 nechce sa mi 35,5 44,7 59,8 

6 nevhod.metod.postup 7,0 3,6 3,7 


8 nezáživnosťvyučovania 21,1 21,7 18,9 


10 zlá atmosféra 9,7 9,4 10,4 

11 


šikovnejších žiakov 

5,0 6,9 4,3 

12 


nasledujúcu hodinu 

35,5 42,1 37,2 

13 iné 8,4 10,9 9,1 

Chi = 77,508** p < 0,01

Po druhostupňovom triedení potvrdila vzťahová analýza významné 

súvislosti (p< 0,01) medzi príčinami nezáujmu stredoškolákov na hodinách 

telesnej a športovej výchovy z hľadiska ich športovej aktivity (tabuľky 

74 a 75). 


Rozdiely medzi súbormi Chi - kvad. Sign. 

1 športujú - rekreačne 49,235** p < 0,01 



Distribúcia odpovedí respondentov o príčinách nezáujmu na hodinách 

telesnej a športovej výchovy medzi súbormi z hľadiska ich športovej aktivity 

vykazuje signifikantné rozdiely v dominantných príčinách, pre ktoré 

hodiny študentov nebavia (tabuľky 74 – 79) 

Z vecných rozdielov sme zistili trend nárastu vlastnej pohodlnosti 

s nižšou úrovňou športovania. Z hľadiska pohlavia sú na nedostatočnú 

atraktivitu obsahu hodín telesnej a športovej výchovy v porovnaní k dievčatám 

vnímavejší športujúci chlapci, najviac rekreačne športujúci. 

Tabuľka 76 Príčiny nezáujmu chlapcov SŠ na hodinách telesnej 

a športovej výchovy z hľadiska športovania (%) 

P r í č i n y nezáujmu 

– 102 – 

Športujú 

(n =180) 

Rekreačne 

(n = 228) 

Nešportujú 

(n = 57) 

1 neatraktívny obsah hodín 40,0 43,0 36,8 



4 nadpriemerné .požiadavky 3,9 11,8 14,0 

5 nechce sa mi 33,9 39,9 56,1 

6 nevhodný metodický postup 6,7 4,8 3,5 

7 nezáujem ostatných spolužiakov 36,7 22,8 17,5 


9 nevyhovujúce podmienky 12,2 11,8 10,5 

10 zlá atmosféra 8,3 6,6 14,0 

11 

uprednostňovanie šikovných 

žiakov 

4,4 6,6 7,0 

12 

koncentrácia na nasledujúcu 

hodinu 

31,7 29,4 29,8 

13 iné 7,8 8,8 14,0 

Chi = 43,847** p < 0,01



1 športujú - rekreačne 24,123* p < 0,05 



Prekvapujúcim je zistenie, že uvedenú príčinu uviedla aj viac ako tretina 

výkonnostne športujúcich, v súbore rekreačných športovcov viac ako 

dve pätiny. Najvyšší podiel vlastnej pohodlnosti („nechce sa mi“) ako 

príčinu nezáujmu sme zistili v súbore nešportujúcich stredoškolákov, tak 

chlapcov (56,1%), ako aj dievčat (61,7%). 

Výsledky vzťahovej analýzy dokumentujú signifikantné súvislosti medzi 

príčinami nezáujmu na hodinách telesnej a športovej výchovy z hľadiska 

pohlavia. Medzi dominantnými príčinami sme rovnako - ako u žiakov 

základných škôl - aj v referenčnom súbore stredoškolákov zistili neatraktívny 

obsah hodín, vlastnú pohodlnosť žiakov, potrebu koncentrácie na nasledujúcu 

vyučovaciu hodinu. a vplyvu nezáujmu ostatných spolužiakov. 

Stredoškoláci častejšie pripisujú svoj nezáujem nezáživnosti vyučovania,v 

porovnaní k žiakom ZŠ nižším frekvenčným výskytom - zlej atmosfére 

na hodine telesnej a športovej výchovy 

Tabuľka 78 Príčiny nezáujmu dievčat SŠ na hodinách telesnej a športovej 


Príčiny nezáujmu športujú rekreačne nešportujú 




4 nadpriem.požiadavky 15,1 21,0 19,6 

5 nechce sa mi 37,8 47,2 61,7 

6 nevhod.metod.postup 7,6 3,0 3,7 

7 nezáujem ostat.spoluž. 24,4 20,7 11,2 

8 nezáživnosťvyučovania 26,9 20,7 23,4 

9 nevyhov.podmienky 8,4 8,9 6,5 

10 zlá atmosféra 11,8 10,9 8,4 

11 uprednosť.šikov.žiakov 5,9 7,1 2,8 

12 koncent.na nasled.hod. 41,2 48,7 41,1 

13 iné 9,2 12,1 6,5 

Chi = 62,635** p < 0,01 

– 103 –




2 športujú - nešportujú 25,243* p < 0,05 


Získané výsledky za celý súbor dokumentujú, že značná časť prezentovaných 

príčin súvisela priamo s vnímaním pedagogického pôsobenia 

učiteľa na hodinách. Stredoškoláci kriticky vnímajú nedostatok jeho záujmu 

(6,8%), neprimerané nároky, ktoré kladie na študentov (14,4%), nepriaznivú 

atmosfér na hodinách (9,4%), ako aj uprednostňovanie motoricky 

lepšie disponovaných spolužiakov. 

Závažnú otázku nielen pre školu a pedagógov, ale aj rodičov podnecuje 

zistenie, že viac ako dve pätiny (43,7%) z celého súboru stredoškolákov 

priznáva vlastnú lenivosť, neochotu výraznejšej aktivity na hodinách 

telesnej a športovej výchovy. Značná časť študentov zdôvodňuje svoj nezáujem 

aj potrebou koncentrácie na nasledujúce hodiny. Z výsledkov výskumu 

rovnako možno usudzovať na určité rezervy v ponúkanom obsahu 

hodín (37,8%) a v práci učiteľa telesnej a športovej výchovy (spolu okolo 

tretiny súboru). 

Analýza príčin, ktoré stredoškoláci celého súboru deklarovali bez 

ohľadu na pohlavie preukázala, že príčiny nezáujmu študenti prisudzujú 

nielen vlastnej pohodlnosti, lenivosti. Na základe vyjadrení respondentov 

určitý nevyužitý potenciál využiteľný pre získanie záujmu, prípadne jeho 

zvýšenie medzi stredoškolákmi možno hľadať aj v zmenách ponuky obsahu 

hodín, zvýšením ich atraktívnosti, zážitkovosti. 

Záverom tejto časti chceme poukazať, že naše zistenia predstavujú 

podnety nielen pre pedagógov, ale aj pre rodičov a samotných žiakov. 

Intervenčné postupy by sa mali zamerať na diagnostiku telovýchovných 

záujmov a zvýšenie atraktivity obsahu hodín telesnej a športovej výchovy. 

Na hodinách venovať zvýšenú pozornosť výberu obsahu s rešpektovaním 

predpokladov žiakov pre zvládnutie pohybových činnosti. 

Z uvedených výsledkov je zrejme, že komplex príčin má značnú variabilitu, 

tak z hľadiska pohlavia, ako aj veku. Nesporne sú výsledkom pôsobenia 

aj ďalších biologických a sociálnych faktorov. Dominujúce príčiny zrejme 

majú hlbšie korene, súvisia s často s biologickými a psychickými predpokladmi 

jednotlivca, spadajú do oblasti pohybovej výchovy v rodine, súvisia s 

úrovňou osvojených pohybových návykov, zručností a kvality pohybového 

režimu, vrátane úrovne školskej telesnej výchovy v mladšom veku. 

Uvedomujeme si, že prezentované výsledky majú svoju obmedzenú 

platnosť a vyžadujú si podrobnejšiu analýzu z hľadiska jednotlivých roční- 

– 104 –

kov a vo vzťahu k ďalším premenným, ktoré do formovania vzťahu k predmetu 

telesná a športová výchova vstupujú. 

Dôvody necvičenia na hodinách telesnej a športovej výchovy 

Okrem poznania príčin, prečo hodiny telesnej výchovy nie sú dostatočne 

zábavné, atraktívne, nás zaujímalo, prečo žiaci necvičia, hoci sa 

na hodinách telesnej výchovy zúčastňujú. Výsledky analýzy (obrázok 43) 

dokumentujú určitú zhodu v príčinách necvičenia. 

Obrázok 43 Dôvody necvičenia žiakov ZŠ na hodinách telesnej 


Za mimoriadne závažné považujeme zistenie, že zhodne v oboch referenčných 

súboroch deklarovali žiaci aj stredoškoláci ako ťažiskový dôvod 

(80- 90%) zdravotné problémy. 

– 105 –

V súbore základných škôl uviedlo zdravotné problémy, pre ktoré sú 

na hodinách TV necvičiaci – až 86% žiakov, pritom z hľadiska pohlavia 

sú tieto problémy častejšou príčinou u dievčat (89,5%) ako chlapcov. 

Z ďalších najčastejších príčin, pre ktoré žiaci na hodinách necvičia, takmer 

pätina dievčat a 17% chlapcov priznali vlastnú pohodlnosť( obrázok 43). 

Množstvo dôvodov, ktoré podobným podielom uvádzali žiaci ZŠ sa 

týkali nudného obsahu hodín telesnej a športovej výchovy, pritom výraznejšie 

chlapci (9,4%), ako dievčatá (6,8%), rovnako ako časového deficitu 

pre prípravu na nasledujúcu vyučovaciu hodinu. Uvedený dôvod bol 

v menšej miere pociťovaný u chlapcov (8,2%), ako u dievčat (9, 8%). Nedostatočné 

podmienky na hygienu predstavujú ďalší z dôvodov pre ktoré, 

viac dievčatá (8,5%), ako chlapci (5,8%) na hodinách telesnej výchovy 

necvičia a hodiny absolvujú len pasívne, ako diváci. 

Rovnako, výraznejšie v súbore dievčat, frekventovanými dôvodmi 

necvičenia na hodinách telesnej a športovej výchovy okrem časového deficitu 

pre prípravu na nasledujúcu hodinu – boli uvádzané aj nedostatočné 

hygienické podmienky. 

Za závažný poznatok možno považovať zistenie, že ako dôvod necvičenia 

uviedlo 7,4% chlapcov a 6,5% dievčat - želanie rodičov. Aj keď 

uvedené percento nedominuje -uvedené zistenie len odkrýva často diskutovaný 

problém podielu rodinného prostredia na kvalite pohybového režimu 

detí, oslabovaniu ich vplyvu, ktorý sa prirodzene znižuje postupujúcim 

vekom detí. V hypotetickej rovine sa však možno domnievať, že je vyvolaný 

aj zhoršujúcou sa ekonomickou situáciou rodín s deťmi, ktoré patria 

k rizikovým skupinám z hľadiska nízkeho sociálneho statusu. Možno len 

diskutovať, že rodičia často v náročných podmienkach zabezpečenia základných 

životných potrieb a vysokej angažovanosti v pracovnom procese 

už v mladšom veku detí nevyužívajú plne svoj pri utváraní pozitívneho 

vzťahu k pohybu a zdravého pohybového režimu detí. 

Vzťahová analýza nepotvrdila v súbore žiakov významné súvislosti 

medzi dôvodmi necvičenia a pohlavím. Napriek tomu fakt, že už v žiackom 

veku je u mnohých detí neochota zmobilizovať sa a prekonať lenivosť 

poukazuje na určité rezervy všetkých tých činiteľov, ktorí formujú vzťah 

deti k pohybu, ktorý by mal vyústiť do pozitívneho postoja k pohybovým 

činnostiam, k formovaniu základov zdravého režimu, ktorého súčasťou je 

pohybová aktivita. 

Vzhľadom k vysokému frekvenčnému výskytu zdravotných problémov 

v pozícii ťažiskových dôvodov necvičenia (83% chlapci, 89,5%) sme spracovali 

aj údaje o zdraví. 

Základnú distribúcia uvedeného znaku v súbore žiakov a žiačok prezentujeme 

v tabuľke 80. 

– 106 –

Tabuľka 80 Subjektívne hodnotenie zdravia v súbore žiakov ZŠ 

P.č Zdrav.stav 

Chlapci (n = 417) 

počet % 

Dievčatá (n =400) 

počet % 

Spolu (n = 817) 

počet % 

1 Zdravý 211 50,6 139 34,8 350 42,8 

2 Občas chorý 194 46,5 247 61,8 441 54,0 

3 Často chorý 12 2,9 14 3,5 26 3,2 

Spolu 417 100,0 400 100,0 817 100,0 

Obrázok 44 Subjektívne hodnotenie zdravia žiakov ZŠ z hľadiska 

športovania 

Chlapci (n- 417) Dievčatá( n- 400) 

Obrázok 45 Subjektívne hodnotenie zdravia chlapcov a dievčat ZŠ 

z hľadiska športovania 

– 107 –

Aj keď si uvedomujeme, že subjektívne hodnotenie zdravia je pomerne 

hrubým indikátorom jeho reálneho stavu, domnievame sa, že pri konfrontácii 

s vysokým podielom zdravotných problémov (v súbore chlapcov aj 

dievčat) ako dôvodu necvičenia na hodinách telesnej a športovej výchovy 

poskytujú určitú informáciu. Predstavujú podnet pre ich dôslednejšiu analýzu 

a výskumné sledovanie ako predpokladu cielenej intervencie zameranej 

tak na rodičov, ako aj na lekárov, pri ich rozhodovaní oslobodenia 

žiakov z telesnej a športovej výchovy. 

Na druhej strane určité pozitívne výsledky sme zistili pri hodnotení súvislosti 

z medzi deklarovaným stavom zdravia (chorobnosti) a zapojením 

do športu (obrázky 44 a 45). Aj z uvedenej distribúcie znaku - subjektívne 

hodnoteného zdravia v skupinách podľa zapojenia do športu možno konštatovať 

pozitívny potenciál športovania v podpore zdravia. 

Vzťahová analýza potvrdila v súbore žiakov ZŠ signifikantné súvislosti 

medzi sledovanými znakmi (p < 0,01), tak v samostatných súboroch 

chlapcov (p < 0,05), ako aj dievčat (p

Obrázok 46 Dôvody necvičenia žiakov SŠ na hodinách telesnej 

a športovej výchovy z hľadiska pohlavia 

Naše výsledky dokumentujú, že všeobecne známe trendy spôsobu 

života s nedostatkom pohybovej aktivity sa v súčasnej generácii detí 

a mládeže ešte prehlbujú. Hľadanie príčin nedostatku vôle, neochoty prekonať 

vlastnú pohodlnosť, tendencii vyhýbať sa určitému fyzickému zťaženiu, 

ktoré s vekom vykazuje značný nárast si vyžaduje vyššiu pozornosť 

a hlbšiu analýzu. Vzhľadom k vysokému výskytu zdravotných problémov 

ako dôvodov necvičenia sme subjektívne hodnotený zdravotný stav analyzovali 

podľa zapojenia žiakov do športovania (obrázok 47 a 48). 

– 109 –

Tabuľka 81 Subjektívne hodnotenie zdravia v súbore žiakov SŠ 

Chlapci (n = 645) 

Dievčatá (n = 

665) 

Spolu (n = 1130) 

P.č Zdrav.stav počet % počet % počet % 

1 Zdravý 221 47,5 201 30,2 422 37,3 

2 Občas chorý 233 50,1 412 62,0 645 57,1 

3 Často chorý 11 2,4 52 7,8 63 5,6 

Spolu 645 100,0 665 100,0 1130 100,0 

Obrázok 47 Subjektívne hodnotenie zdravotného stavu žiakov SŠ 


chlapci (n – 465) dievčatá (665) 

Obrázok 48 Subjektívne hodnotenie zdravotného stavu chlapcov a 

dievčat SŠ z hľadiska športovania 

Rovnako ako v súbore žiakov sme spracovali získané empirické údaje 

v úrovni druhostupňového triedenia dvoch znakov - subjektívne hodnotenie 

zdravotného stavu a zapojenie do športovania stredoškolákov celého 

– 110 –

súboru a samostatne v súboroch chlapcov a dievčat. Vzťahová analýza 

potvrdila významné súvislosti uvedených premenných. 

Naše výsledky dokumentujú, že všeobecne známe trendy spôsobu 

života s nedostatkom pohybovej aktivity sa v súčasnej generácii detí 

a mládeže ešte prehlbujú. Hľadanie príčin nedostatku vôle, neochoty prekonať 

vlastnú pohodlnosť, tendencii vyhýbať sa určitému fyzickému zťaženiu, 

ktoré s vekom vykazuje značný nárast si vyžaduje vyššiu pozornosť 

a hlbšiu analýzu. 

Aj keď si uvedomujeme, že súvisi s preberaním vzorov správania 

z rodinného prostredia a utváraním pozitívneho vzťahu k pohybovej aktivite 

už od detstva, domnievame sa, že inštitucionalizovaný vstup školy a v jej 

rámci aj povinného procesu telesnej výchovy predstavuje nedostatočne 

využitý potenciál. Nesporne je aj odrazom úrovne telesnej výchovy na 

prvom stupni ZŠ. 

Výsledky sledovania príčin nezáujmu a dôvodov, pre ktoré žiaci na 

hodinách necvičia sa týkajú troch oblasti Medzi najzávažnejšími sú to 

zdravotné problémy zhodné u žiakov aj stredoškolákov. Otvorenou ostáva 

otázka možnosti zhodnotenia zdravotného stavu zo strany pedagóga 

a zároveň výberu alternujúceho obsahu hodiny, pohybových činností, pri 

rešpektovaní aktuálneho zdravotného problému žiakov. 

Zvýšená pozornosť zo strany telovýchovného pedagóga by sa mala 

venovať zdravotne oslabeným a motoricky menej disponovaným žiakom. 

Tu sa však žiada aj vzhľadom k určitým disproporciám vo vzťahu 

k deklarovanému zdravotnému stavu detailnejšia analýza. Ďalším frekventovaným 

dôvodom je pohodlnosť, lenivosť, neochota akceptovať fyzické 

zaťaženie. V súvislosti s frekventovaným dôvodom nezáujmu - nízkou 

atraktivitou obsahu hodín sa riešenie ponúka v podobe diagnostiky 

telovýchovných záujmov a ich následnej implementácie do obsahu hodín. 

Vzdelávacia oblasť Zdravie a pohyb k uvedeným postupom vytvára široký 

priestor. 

Závažným problémom, ktorý bol medzi príčinami necvičenia na hodinách 

boli hygienické podmienky. Možnosti zlepšenia sa teda ponúkajú 

zlepšením hygienických podmienok na školách a vhodné organizačné zabezpečenie 

dostatočného času medzi hodinou telesnej a športovej výchovy 

a ďalšími vyučovacími hodinami pre ich využitie. 

Aj naše výsledky dokumentujú, že súčasná situácia nie je jednoduchá, 

poukazujú na rezervy v pohybovej výchove, v ranej pohybovej stimulácii 

zo strany rodiny, aj pri utváraní pozitívneho vzťahu k pohybu v prostredí rodiny. 

Je dôsledkom mnohých faktorov, no zdravotné problémy, nie je možné 

riešiť pasivitou. Naopak, je nutné zintenzívniť aj pôsobenie na rodičov 

a dôslednejšie vyžadovať uplatňovanie zdravotnej telesnej výchovy, eventuálne 

zavedenie integrovanej telesnej a športovej výchovy. V súvislosti 

– 111 –

s možnými rezervami výučby telesnej výchovy na prvom stupni základnej 

školy by sa mohlo uvažovať o využívaní asistentov učiteľa na hodinách. 

Potenciál, ktorý predstavuje pohybová aktivita a ciele telesnej a športovej 

výchovy s posilnením orientácie na podporu zdravia detí a mládeže a utvárania 

základov pre celoživotnú pohybovú aktivitu, rovnako, ako možnosti 

utvorené v školských vzdelávacích programoch by mali v konfrontácii aj 

s našimi poznatkami uvedený predmet pomôcť plnohodnotne využiť. 

– 112 –

9 Kvalita telesnej a športovej výchovy 

Názory žiakov na kvalitu telesnej a športovej výchovy sme zisťovali 

otázkou: „Hodiny telesnej a športovej výchovy považujem za“: 1. vždy 

kvalitné, 2. väčšinou kvalitné, 3. niekedy kvalitné, inokedy nekvalitné, 

4. väčšinou nekvalitné, 5. vždy nekvalitné. 

Na otázku „hodiny telesnej a športovej výchovy považujem“ za vždy 

kvalitné odpovedalo 16,6% chlapcov zo stredných škôl a 29,7% chlapcov 

zo základných škôl, (obrázok 49). Ako väčšinou kvalitné označilo 38,1% 

chlapcov zo stredných a 42,4% zo základných škôl, čo možno považovať 

za približne rovnakú odpoveď. Zároveň sa jedná o najpočetnejšiu odpoveď 

na danú otázku u oboch chlapčenských skupín. Možnosť Niekedy kvalitné, 

inokedy nekvalitné uviedlo 34,4% chlapcov zo stredných škôl a 23,0% 

chlapcov zo základných škôl. Za väčšinou nekvalitné hodiny telesnej 

a športovej výchovy pokladá 9,5% chlapcov zo stredných škôl a 3,8% 

chlapcov zo základných škôl. Ako vždy nekvalitné uviedlo 1,5% chlapcov 

zo stredných škôl a 1,0% zo základných škôl. 

1. vždy kvalitné, 2. väčšinou kvalitné, 3. niekedy kvalitné, inokedy nekvalitné, 

4. väčšinou nekvalitné, 5. vždy nekvalitné 

Obrázok 49 Kvalita hodín telesnej a športovej výchovy podľa názorov 

chlapcov 

Zaznamenali sme rozdiel v odpovediach medzi strednými a základnými 

školami. Zatiaľ čo druhá najpočetnejšia možnosť u chlapcov na stredných 

školách bola odpoveď niekedy kvalitné, inokedy nekvalitné (34,4%) 

– 113 –

u základných škôl bola na druhom mieste odpoveď vždy kvalitné (29,7%), 

z odpovedí vyplýva, že telesnú a športovú výchovu pokladajú za kvalitnejšiu 

chlapci zo základných škôl. Tretia najpočetnejšia odpoveď bola u stredných 

škôl odpoveď vždy kvalitné (16,6%) a u základných škôl odpoveď 

niekedy kvalitné, inokedy nekvalitné (23,0%). 

45,0% 

40,0% 

35,0% 

30,0% 

25,0% 

20,0% 

15,0% 

10,0% 

5,0% 

0,0% 

1 2 3 4 5 

Stredné školy 9,8% 37,0% 39,4% 11,7% 2,1% 

Základné školy 21,8% 39,0% 32,5% 6,3% 0,5% 



Obrázok 50 Kvalita hodín telesnej a športovej výchovy podľa názorov 

dievčat 

Ako vždy kvalitné označilo hodiny telesnej a športovej výchovy 9,8% 

dievčat zo stredných škôl a 21,8% dievčat zo základných škôl (obrázok 

50). 37,0% dievčat zo stredných škôl uviedlo, že ich hodiny sú väčšinou 

kvalitné. Rovnakú možnosť uviedlo 39,0% opýtaných dievčat zo základných 

škôl. Niekedy kvalitné, inokedy nekvalitné považuje 39,4% dievčat zo 

stredných a zároveň 32,5% dievčat zo základných škôl. Odpoveď väčšinou 

nekvalitné uviedlo 11,7% dievčat zo stredných škôl a 6,3% opýtaných 

dievčat zo základných škôl. To, že hodiny telesnej a športovej výchovy 

sú vždy nekvalitné, uviedlo 2,1% opýtaných zo stredných škôl a 0,5% 

základných škôl. Pri najpočetnejšej odpovedi sme zaznamenali rozdiely 

v odpovediach dievčat zo základných a stredných škôl. Najviac dievčat 

zo stredných škôl si myslí, že ich hodiny telesnej a športovej výchovy sú 

niekedy kvalitné, inokedy nekvalitné (39,4%) zatiaľ čo najviac opýtaných 

dievčat zo základných škôl považuje hodiny za väčšinou kvalitné (39,0%). 

Ani v druhej najpočetnejšej odpovedi sme nezaznamenali zhodu medzi 

– 114 –

odpoveďami základných a stredných škôl. Ako druhá v poradí bola u dievčat 

zo stredných škôl odpoveď ohľadne kvality hodín väčšinou kvalitné 

(37,0%). Základné školy mali druhú najpočetnejšiu odpoveď Niekedy kvalitné, 

inokedy nekvalitné (32,5%). Na treťom mieste u stredných škôl bola 

odpoveď väčšinou nekvalitné (11,7%) a u základných odpoveď vždy kvalitné 

(21,8%). 

45,0% 

40,0% 

35,0% 

30,0% 

25,0% 

20,0% 

15,0% 

10,0% 

5,0% 

0,0% 

1 2 3 4 5 

Stredná škola 12,6% 37,4% 37,3% 10,8% 1,9% 

základná škola 25,8% 41,0% 27,6% 5,0% 0,6% 



Obrázok 51 Kvalita hodín telesnej a športovej výchovy podľa stupňa 

školy 

Ďalšou úlohou bolo porovnať hodnotenie kvality hodín podľa názoru 

žiakov medzi základnými a strednými školami. Za vždy kvalitné považuje 

hodiny telesnej a športovej výchovy 12, 6% žiakpov stredných škôl 

a 25,8% žiakov základných škôl. 37,4% žiakov stredných a 41% žiakov 

základných škôl pokladá hodiny telesnej a športovej výchovy za väčšinou 

kvalitné (obrázok 51). 

Pri porovnaní odpovedí žiakov stredných a základných škôl sme 

zaznamenali zhodu, keďže za väčšinou kvalitné považuje svoje hodiny 

37,4% opýtaných žiakov stredných a zároveň aj 41% žiakov základných 

škôl. Táto odpoveď bola najpočetnejšia u oboch skupín. Na druhom mieste 

bola odpoveď na danú otázku u žiakov stredných škôl odpoveď č. 3 

niekedy kvalitné, inokedy nekvalitné (37,3%), ale zároveň aj u základných 

škôl 27,6%, čím sa opäť dosiahla zhoda. Zhoda nastala aj pri tretej najpočetnejšej 

odpovedi. Za vždy kvalitnú považuje svoje hodiny telesnej 

– 115 –

a športovej výchovy 12,6% žiakov stredných a 25,8% žiakov základných 

škôl. Môžeme skonštatovať, že na štvrtom a piatom mieste sme opäť zaznamenali 

zhodu v odpovediach medzi strednými a základnými školami 

a umiestnenie je rovnaké pre obe skupiny. Ako väčšinou nekvalitné pokladá 

hodiny telesnej a športovej výchovy 10,8% žiakov stredných a 5% 

žiakov základných škôl. Najmenej respondentov si vybralo možnosť vždy 

nekvalitné, 1,9% žiakov stredných a 0,6% žiakov základných škôl. 

Kvalita hodín telesnej a športovej výchovy na základných 

školách 

Za vždy kvalitnú považuje hodinu telesnej a športovej výchovy 29,7% 

chlapcov a 21,8% dievčat (obrázok 52). Pri odpovedi väčšinou kvalitné 

sme zaznamenali zhodu keďže danú možnosť označilo najviac chlapcov 

42,4% a zároveň aj dievčat 39,0%. Zatiaľ čo u chlapcov bola odpoveď vždy 

kvalitné (29,7%) ako druhá najpočetnejšia možnosť, u dievčat to bola možnosť 

niekedy kvalitné, inokedy nekvalitné (32,5%). Ako tretiu najpočetnejšiu 

možnosť sme u chlapcov zaznamenali odpoveď niekedy kvalitné, inokedy 

nekvalitné (23,0%), zatiaľ čo u dievčat to bola odpoveď vždy kvalitné 

(21,8%). Ako štvrtá najpočetnejšia odpoveď u chlapcov 3,8% a zároveň aj 

u dievčat 6,3% bola, väčšinou nekvalitné. 

45,0% 

40,0% 

35,0% 

30,0% 

25,0% 

20,0% 

15,0% 

10,0% 

5,0% 

0,0% 

1 2 3 4 5 

Chlapci 29,7% 42,4% 23,0% 3,8% 1,0% 

Dievčatá 21,8% 39,0% 32,5% 6,3% 0,5% 



Obrázok 52 Kvalita hodín telesnej a športovej výchovy podľa chlapcov 

a dievčat ZŠ 

– 116 –

Svoje hodiny telesnej a športovej výchovy považuje za vždy nekvalitné 

najmenej chlapcov 1,0% rovnako ako aj dievčat 0,5% . 

Kvalita hodín telesnej a športovej výchovy na stredných 

školách 

To, že hodiny telesnej a športovej výchovy sú vždy kvalitné si myslí 

16,6% chlapcov a 9,8% dievčat zo stredných škôl (obrázok 53). Zatiaľ čo 

u chlapcov sa najviac respondentov (38,1%) vyjadrilo o hodinách telesnej 

a športovej výchovy ako o väčšinou kvalitných u dievčat to bola najpočetnejšia 

odpoveď, niekedy kvalitné, inokedy nekvalitné 39,4%. Niekedy 

kvalitné inokedy nekvalitné sú hodiny telesnej a športovej výchovy podľa 

chlapcov a táto odpoveď je druhá najpočetnejšia (34,4%). U dievčat 

bola druhá najpočetnejšia odpoveď ohľadne kvality hodín: väčšinou kvalitné 

(37,0%). Tretia najpočetnejšia odpoveď u chlapcov bola vždy kvalitná 

(16,6%), dievčatá uviedli že ich hodiny sú väčšinou nekvalitné (11,7%) táto 

odpoveď bola u dievčat tretia najpočetnejšia. Štvrtá v poradí bola u dievčat 

možnosť vždy kvalitná (9,8%) u chlapcov bola na štvrtom mieste možnosť 

väčšinou nekvalitná (9,5%). 5. miesto bolo totožné rovnako u chlapcov 

1,5% ako aj u dievčat 2,1%, obe skupiny sa vyjadrili o hodinách telesnej 

a športovej výchovy ako o vždy nekvalitných. 

45,0% 

40,0% 

35,0% 

30,0% 

25,0% 

20,0% 

15,0% 

10,0% 

5,0% 

0,0% 

1 2 3 4 5 

Chlapci 16,6% 38,1% 34,4% 9,5% 1,5% 

Dievčatá 9,8% 37,0% 39,4% 11,7% 2,1% 



Obrázok 53 Kvalita hodín telesnej a športovej výchovy podľa žiakov 

SŠ 

– 117 –

Ukazovatele kvalitnej telesnej a športovej výchovy 

V rámci výskumu sme zisťovali názory žiakov a žiačok na ukazovatele, 

ktoré kvalitu vyučovania najviac ovplyvňujú. Preto bola do dotazníkového 

opytovania zaradená aj otázka: „Ako si predstavuješ kvalitnú telesnú 

a športovú výchovu?“ Táto otvorená otázka nám odhalila faktory, vyskytujúce 

sa vo vyučovacom procese, ktoré určujú kvalitu výchovno-vzdelávacieho 

procesu. Na tieto faktory je potrebné klásť dôraz, aby kvalita telesnej 

a športovej výchovy v očiach detí a mládeže rástla. Predpokladáme, že po 

skvalitňovaní, upravovaní alebo preferovaní týchto prvkov, by mali samotní 

žiaci pokladať proces vyučovania telesnej a športovej výchovy za kvalitnejší 

a tým je predpoklad k zvýšeniu efektívnosti vyučovania. 

Z celkového počtu 1947 predložených dotazníkov na túto otvorenú 

otázku odpovedalo 1085 žiakov. Z toho 465 chlapcov a 620 dievčat. 

Odpovede boli vyhodnocované kategorizovaním do viacerých základných 

skupín (obrázok 54). 

Obrázok 54 Názory žiakov na ukazovatele kvality telesnej a športovej 

výchovy 

Za najdôležitejší faktor, rozhodujúci o kvalite telesnej a športovej výchovy, 

považujú žiaci výber konkrétneho obsahu, ktorý je na hodinách realizovaný. 

V oblasti výberu a riadenia obsahu vyžadujú najmä dôraz na 

– 118 –

zaraďovanie športových hier. Vyskytovali sa požiadavky na futbal, florbal 

a volejbal. Preukázalo sa, že žiaci vyžadujú autonómne rozhodovanie 

o učive. Chcú teda rozhodovať o aktivitách, ktoré sa budú na hodinách realizovať. 

Tento štýl riadenia obsahu je vhodný pri uspokojovaní momentálnych 

potrieb žiakov no z dlhodobého výchovno-vzdelávacieho hľadiska je 

neefektívny, pretože sa žiaci pravidelne nezoznamujú s novým obsahom 

a kvalita hodín môže časom stagnovať. Z tohoto dôvodu aj neodporúča 

zotrvávať v jednom vyučovacom štýle. 

V tejto skupine sme zaznamenali aj požiadavku na lepšiu organizáciu 

hodín, kde požadujú krátku prípravnú časť, dôraz na hlavnú časť 

a strečing v záverečnej časti vyučovacej jednotky. Vyskytli sa požiadavky 

na zvýšenie počtu kurzových foriem výučby najmä realizácie lyžiarskych 

a snowboardových kurzov. Až 47 % chlapcov považuje kvalitu obsahu za 

rozhodujúci ukazovateľ kvality hodín telesnej a športovej výchovy. U dievčat 

je tento ukazovateľ tretí najvýznamnejší. 

Dievčatá považujú za najpodstatnejší faktor kvality vyučovacej jednotky 

mieru rozvoja kondičných ukazovateľov. Vyžadujú, aby boli hodiny 

časovo plnohodnotne využité s dôrazom na rozvoj kondničných schopností 

a zdraviu prospešných aktivít. U chlapcov sa tento aspekt cvičena preukázal 

ako menej významný. V ostatných položkách môžeme konštatovať 

približnú zhodu v názore medzi chlapcami a dievčatami. 11,5 % opýtaných 

žiakov prezentovalo spokojnosť so súčasným stavom telesnej a športovej 

výchovy a 7 % žiakov a žiačok nevedelo na stanovenú otázku odpovedať 

(tabuľka 82). Materiálne zabezpečenie, ktoré je podľa Tureka (1997) 

a Rozborila (2010) významným faktorom ovplyvňujúcim kvalitu vyučovacieho 

procesu považuje za rozhodujúce 6,6 % opýtaných. 

Vyskytli sa názory ako necvičiť na nultej alebo prvej hodine, viac hodín 

telesnej a športovej výchovy, viac hodín v externom prostredí, či zapojenie 

Tabuľka 82 Názory chlapcov a dievčat na ukazovatele kvalitnej telesnej 


chlapci (%) dievčatá (%) Spolu (%) 

Obsah 47,1 18,2 30,6 

Kondícia a zdravie 11,4 25,2 19,3 

Zábava a pestrosť 0 25,0 14,3 

Spokojnosť 12,3 11,0 11,5 

Neviem 8,8 5,6 7,0 

Materiál 5,8 5,8 6,6 

iné 7,1 4,5 5,6 

Atmosféra 2,6 2,3 2,4 

Učiteľ 1,9 1,5 1,7 

Hodnotenie 1,1 1,0 1,0 

– 119 –

oslabených žiakov do procesu vyučovania. Podľa 2,4 % je najdôležitejšia 

dobrá atmosféra na hodinách. Pomerne nízke percento opýtaných označilo 

ako ukazovateľ kvalitnej telesnej a športovej výchovy kvalitu učiteľa ako 

aj hodnotenie telesnej výchovy. 

Záverom môžeme konštatovať, že najvýznamnejší rozdiel v odpovediach 

žiakov a žiačok badať vo vnímaní kvality obsahu vyučovania. Kým 

žiaci vyžadujú najmä športové hry a autonómiu v riadení obsahu, dievčatá 

radšej nechávajú rozhodnutie na učiteľovi a požadujú zábavné a pestré 

aktivity zamerané na rozvoj kondičných schopností a podporu zdravia. 

– 120 –

10 Koedukované vyučovanie telesnej a športovej 

výchovy 

V súčasnej dobe pribúda škôl, ktoré sú z ekonomických a organizačných 

dôvodov nútené pristúpiť ku koedukovanému vyučovaniu telesnej 

a športovej výchovy. Aj napriek tomu, že ide o veľmi známy typ procesu 

na školách, dodnes sa o koedukácií uvažuje s otáznikmi. Na Slovensku je 

názor jasne vyjadrený v rodovo rozdielnych kurikulách. 

V rámci výskumu, ktorý bol aj súčasťou projektu VEGA 1/0759/12, odpovedali 

žiaci na otázku „Ako by mali prebiehať hodiny telesnej a športovej 

výchovy: koedukovane alebo oddelene samostatne chlapci a dievčatá“. 

Vysokú štatistickú významnosť sme zaznamenali pri porovnaní názorov 

žiakov základných a stredných škôl na spôsob organizácie telesnej a športovej 

výchovy (obrázok 55). 77,2 % žiakov ZŠ a 61,6 % žiakov SŠ vyjadrili 

názor, že telesná a športová výchova by mala prebiehať oddelene, pričom 

na stredných školách je koedukácií naklonené vyššie percento žiakov ako 

na základných školách. 

Obrázok 55 Názory žiakov základných a stredných škôl na koedukáciu 

v telesnej a športovej výchove 

Taktiež štatisticky významný výsledok v prospech oddeleného vyučovania 

telesnej a športovej výchovy sme zaznamenali pri osobitnom porovnaní 

chlapcov a dievčat na ZŠ a SŠ (tabuľka 83).O 16 % viac chlapcov 

a dievčat na stredných školách by uprednostnilo koedukovanú telesnú 

a športovú výchovu v porovnaní s chlapcami a dievčatami na základných 

školách. Predpokladáme, že príčinou vyššej obľúbenosti koedukovanej výchovy 

na stredných školách môže byť vyšší vek študentov, nástup puberty 

a s tým spojený záujem o opačné pohlavie. Názory žiakov osemročných 

gymnázií (od kvinty) sme vo výsledkoch zaradili medzi názory žiakov SŠ. 

– 121 –

Myslíme si že títo žiaci zvýšili percento priklonenia sa ku koedukácií, kvôli 

dlhšiemu poznaniu sa so spolužiakmi a bližšími vzťahmi medzi nimi. 

Tabuľka 83 Porovnanie názorov chlapcov a dievčat na ZŠ a SŠ na 

koedukáciu v telesnej a športovej výchove 

chlapci ZŠ - SŠ (%) dievčatá ZŠ - SŠ (%) 

Chi = 23,97*** p < 0,001 Chi = 32,85*** p < 0,001 

koedukovane oddelene koedukovane oddelene 

ZŠ 25,7 74,3 ZŠ 19,8 80,2 

SŠ 41,3 58,7 SŠ 36,4 63,6 

Na obrázku 56 je vidieť spomínanú zvýšenú preferenciu koedukovanej 

telesnej a športovej výchovy žiakmi stredných škôl oproti žiakom 

základných škôl. Môžeme konštatovať stúpanie názorov za koedukovanú 

telesnú a športovú výchovu so stúpajúcim vekom v prípade dievčat aj 

chlapcov. U chlapcov ZŠ dochádza k najväčšiemu prírastku odpovedí vo 

veku 12 rokov, u dievčat je to vo veku 14 rokov. V prípade stredných škôl 

sú prírastky odpovedí za koedukovanú telesnú a športovú výchovu u dievčat 

aj chlapcov plynulé. Výraznejšie sú však u dievčat, ktoré vo veku 19 

rokov prezentovali najvyššiu úroveň preferovania koedukácie, kým chlapci 

dosiahli najvyššiu preferenciu už v 18 rokoch. 

Obrázok 56 Preferovanie koedukovanej telesnej a športovej výchovy 

chlapcami a dievčatami na ZŠ a SŠ podľa veku 

Ďalej nás zaujímali názory žiakov z hľadiska rodového rozdelenia 

(obrázok 57). Skúmaný súbor chlapcov a aj dievčat odpovedal na otázku 

takmer rovnako. Viac ako 2/3 chlapcov aj dievčat by radšej chodili na 

nekoedukovanú telesnú a športovú výchovu. Predpokladáme, že chlapci 

volili oddelenú telesnú športovú výchovu, pretože dievčatá považujú za 

brzdiaci element na hodinách. Dievčatá ju pravdepodobne preferujú kvôli 

hanbeniu sa cvičiť pred opačným pohlavím, strachu zo zosmiešnenia, či 

nie príliš vysokej športovej výkonnosti v porovnaní s chlapcami. 

– 122 –

Obrázok 57 Názory žiakov na koedukáciu v telesnej a športovej výchove 

Štatisticky významné výsledky v tabuľke 84 potvrdzujú, že chlapci sú tí, 

ktorí viackrát odpovedali, že by chceli mať telesnú a športovú výchovu koedukovanú, 

v porovnaní s dievčatami. Chlapci prevyšujú krivku dievčat na základnej 

škole ako 12 a 13 roční a na osemročnom gymnáziu ako 11-13 roční (obrázok 

58). Podobné je to aj na stredných školách, kde krivka chlapcov na štvorročnom 

gymnáziu prevyšuje krivku dievčat vo veku 16 a 17 rokov, na SOŠ vo veku 15-18 

rokov a na osemročnom gymnáziu vo veku 15 rokov pravdepodobne s nástupom 

puberty nastupuje aj zvýšený záujem o dievčatá. Možno teda zhrnúť, že 

väčšinou sú to práve chlapci, ktorí preferujú spojenú telesnú a športovú výchovu. 

Tabuľka 84 Porovnanie názorov žiakov ZŠ a SŠ na koedukáciu v telesnej 

a športovej výchove 

ZŠ SŠ 

Chi = 4,055* p < 0,05 Chi = 2,777(*) p < 0,10 

koedukovane oddelene koedukovane oddelene 

chlapci 25,7 74,3 chlapci 41,3 58,7 

dievčatá 19,8 80,2 dievčatá 36,4 63,6 

Na základe zistených výsledkov odporúčame koedukáciu ako náhradnú 

alternatívu pre školy, ktoré inú možnosť nemajú. Odporúčame ju dokonca aj na 

školách, kde je možnosť a ochota zvoliť si, či bude vyučovanie koedukované 

alebo nie. Vnímame ju ako vhodný typ vyučovania najmä pre dievčatá. Podporí 

v nich zvýšenú pohybovú aktivitu, ktorá je u nich v dnešnej dobe na ústupe. 

Vychádzajúc zo skúmaných názorov žiakov na koedukované vyučovanie 

telesnej a športovej výchovy, bude možno v budúcnosti pristúpiť aj 

k takémuto typu vyučovania najmä vo vyšších ročníkoch, čo nám potvrdili 

výsledky výskumu. 

– 123 –

Obrázok 58 Preferovanie koedukovanej telesnej a športovej výchovy 

chlapcami a dievčatami podľa typu školy a veku 

Skratky: SOŠ - stredná odborná škola, ZŠ - základná škola, SŠ stredná 

škola, 4G- štvorročné gymnázium, 8G - osemročné gymnázium 

Koedukácia v telesnej a športovej výchove vytvára pomocou športových 

aktivít prirodzené podmienky na adaptáciu chlapcov na dievčatá 

a dievčatá na chlapcov. Podvedome sa učia spolupráci, kooperujú. V pubertálnom 

veku prichádza k zvyšovaniu obľúbenosti takéhoto typu vyučovania 

s plynulým pozitívnym zvyšovaním až do konca strednej školy. 

Nový školský zákon je v platnosti od 1.9.2008. Momentálne sa nachádzame 

na začiatku cesty transformácie, kedy je potrebné skúšať nové netradičné 

športy, modernizovať kurikulá a tiež skúšať „staronové“ typy vyučovania 

ako je napríklad koedukovaná telesná a športová výchova aj vo 

vyšších ročníkoch. Preto odporúčame učiteľom, aby zaradili rozličné, zaujímavé 

cvičenia a inovačné metódy do vyučovacieho procesu s výberom 

športových činností vhodných pre chlapcov a dievčatá. Ako vhodné športy 

by mohli byť: joga, rôzne tanečné športy, outdoorové aktivity ako napríklad 

bežecké lyžovanie, snowboarding, kanoe, kempovanie a turizmus, plávanie, 

ďalej bejzbal, ringo, indiaka, lakros, interkros (Liptovská, 2009), softbal, 

bedminton (Tarcala, 2009), floorbal, korčuľovanie, cvičenie v posilňovni, aerobik, 

športové úpoly, sebaobrana, ľadový hokej, fresbee, hádzaná, rugby, 

či vybíjaná. Obdobou vybíjanej je hra Jadžent (Pavlis, 2011). Zároveň odporúčame 

modifikovať pravidlá športov pre dosiahnutie vyššieho zapojenia 

dievčat do športovej aktivity spolu pri cvičení s chlapcami. 

– 124 –

11 Voľno-časové aktivity detí a mládeže 

Voľný čas a jeho obsah, štruktúra, spôsob ako sa využíva, s kým jednotlivec 

prežíva voľný čas, predstavuje komplex faktorov so závažným 

vplyvom na proces rozvoja a utvárania osobnosti hlavne u mladej generácie. 

Záber výskumného sledovania na obsah voľného času je podmienený 

potenciálom, ktorý na jednej strane, ak je orientovaný na pozitívne aktivity, 

predstavuje edukačný, formatívny prostriedok kultivácie osobnosti, je 

základom vytvárania základov zdravého životného štýlu detí a mládeže. 

Na druhej strane, pri nežiaducom obsahu môže predstavovať značné 

sociálne a zdravotné riziká. Práve jeho širokú preventabilnú funkciu v kontexte 

fyzického, psychického a sociálneho zdravia možno využiť vhodným 

obsahom, vrátane pohybovej a športovej aktivity. Úlohy pohybovej aktivity 

pri zabezpečení zdravého vývinu nemožno zabezpečiť z hľadiska časového 

rozsahu len v rámci povinných foriem školskej telesnej výchovy. 

Aktuálnosť spresňovania poznatkov v oblasti využívania voľného 

času je umocnená zmenami životných a spoločenských podmienok, ktoré 

sa prejavujú aj v živote deti a mládeže. Podstatným spôsobom zasahujú aj 

oblasť ich voľného času. 

Hoci nemožno spochybniť mnohé pozitíva počítačovej gramotnosti, 

zvyšujúcej sa vybavenosti domácnosti počítačmi a široké možnosti využívania 

internetu, pri ich nadmernom využívaní, bez kontroly obsahu a času 

zo strany rodičov predstavujú pre detí a mládež určité riziká, a to tak pre 

ich fyzické, ako aj psychické zdravie. Predstavujú hlavnú spotrebu voľného 

času súčasnej generácie detí a mládeže. Výskumy, ktoré boli zamerané na 

denný režim žiakov (Pavlíková, 1996, 2006, Medeková, 1997, Peráčková, 

2008, Antala, 2009, Soos a kol. 2010 a i.) dokladujú, že okrem e-technológii 

venujú deti sedavým, fyzicky nenáročným aktivitám – sledovaniu televízie, 

počúvaniu hudby, počítačovým hrám a pod. - prevažnú časť svojho voľného 

času. Výsledky porovnávacej analýzy výskumu (Biddle a kol., 2009), 

zameraného na rozsah sedavej činnosti detí a mládeže krajín strednej Európy, 

poukazujú na podstatne vyšší rozsah času, ktorý v porovnaní s inými 

krajinami prezentovali slovenské deti a mládež. Viac času venovali sledovaniu 

televízie a využívaniu počítača (hry, internet, sociálne siete), ako ich 

vrstovníci z Maďarska a Rumunska. Zistili sa rozdiely z hľadiska pohlavia. 

Chlapci venovali viac z voľného času sledovaniu televízie a aktivitám s počítačom 

ako dievčatá, pre ktoré boli spoločenské kontakty, stretávanie sa 

s priateľmi častejšie náplňou voľného času v porovnaní s chlapcami. 

Výsledky výskumného sledovania o obsahu voľného času uvádzame 

v poradí za celý súbor žiakov základných škôl a súbor stredoškolákov. 

V ďalšej časti sme získané empirické údaje podrobili analýze po 

druhostupňovom triedení z hľadiska pohlavia a v závere ich budeme interpretovať 

podľa zapojenia do športovej aktivity. 

– 125 –

Obrázok 59 Štruktúra aktivít voľného času žiakov ZŠ 

Obsah voľného času žiakov základných škôl 

Analýza výsledkov, ktoré poukazujú na štruktúru najčastejšie vykonávaných 

aktivít vo voľnom čase poukazuje podľa deklarovaných odpovedí 

žiakov celého súboru (obrázok 59) na dominanciu športovania (59,4%), 

počúvania hudby, sledovania televízie a práce s počítačom. Z ďalších 

frekventovaných činnosti uvádzali respondenti čítanie, sociálne kontakty 

- posedenie s priateľmi, návštevu kultúrnych a športových podujatí, ako aj 

umelecké aktivity (od 23,9 –13%). Sebavzdelávanie, domáce práce, pasívny 

odpočinok a počúvanie hudby predstavujú najnižší podiel voľného 

času referenčných súborov ( 6,0% – 1,2%). 

Pri analýze výsledkov z hľadiska pohlavia (obrázok 60) sme zistili 

signifikantné rozdiely sledovaných premenných – obsahu voľného času 

chlapcov a dievčat. 

– 126 –

Obrázok 60 Štruktúra voľného času žiakov ZŠ z hľadiska pohlavia 

Ako najčastejšiu aktivitu, ktorej sa venujú žiaci vo voľnom čase sme 

u takmer dvoch tretín súboru zistili športovú aktivitu, ktorej sa venuje vyššie 

percento žiakov (64,5%) voči žiačkam (54,3%). U žiačok dominovalo 

počúvanie hudby (59,3%), ktoré chlapci uvádzali ako druhú najfrekventovanejšiu 

aktivitu. Napriek mnohým poznatkom, ktoré poukazujú na 

prevahu pasívneho využívania voľného času väčšiny detí v súčasnosti, 

naše výsledky to jednoznačne nepotvrdzujú. Rozdiely, v zhode s doterajšími 

poznatkami však poukazujú na vyšší záujem chlapcov o športovanie 

– 127 –

voči dievčatám, ktoré (okolo jednej tretiny) vo väčšej miere obsah voľného 

času napĺňajú čítaním a sledovaním televízie. Táto dominuje u dvoch pätín 

chlapcov. Naše zistenia, v zhode so závermi výskumov (Medeková, 1997, 

Biddle a kol., 2009), preukázali okrem športovania aj diferencovaný podiel 

voľného času z hľadiska pohlavia venovaný práci s počítačom s vyšším 

podielom u chlapcov (36% - 21,8%). Ďalšie intersexuálne rozdiely sme zistili 

vo vyššej preferencii sociálnych kontaktov a kultúrnych aktivít u dievčat 

(27% - 21,3%) voči chlapcom (14,9% - 16,5%). 

Z výsledkov získaných druhostupňovým triedením empirických dát 

z hľadiska zapojenia detí do športu a obsahovej náplne voľného času sme 

zistili u žiakov signifikantné rozdiely (p < 0,01) v ich využívaní. Naše zistenia 

dokumentujú už v žiackom veku diferencovanú preferenciu najčastejších 

aktivít medzi súbormi z hľadiska ich zapojenia do športu (tabuľka 85). 

Tabuľka 85 Štruktúra voľno-časových aktivít žiakov ZŠ z hľadiska 

športovania 

Aktivity voľného času 

n 

Športujú 

organizovane 

335 

– 128 – 

Športujú 

rekreačne 

390 

Nešportujú 

vôbec 

92 

sledovanie televízie 30,4 40,3 52,2 

počúvanie rozhlasu 1,5 1,0 4,3 

počúvanie hudby 48,1 53,3 64,1 

čítanie 19,1 26,4 29,3 

športovanie - aktívne 82,1 50,0 0 

návšteva športových podujatí 26,6 9,5 15,2 

návšteva kina, divadla 12,2 24,9 17,4 

umelecké aktivity 9,3 16,4 10,9 

posedenie s priateľmi 16,7 23,6 23,9 

práca s počítačom 28,1 29,2 31,5 

domáce práce 2,4 6,2 4,3 

sebavzdelávanie 4,2 7,2 7,6 

pasívny odpočinok 2,4 2,3 2,2 

iné 5,7 6,2 3,3 

( Chi ² – 154,44** p < 0,01) 

Vzťahová analýza distribúcie odpovedí, ktoré boli zamerané na zistenie 

štruktúry voľno - časových aktivít v skupinách žiakov základných škôl 

podľa úrovne zapojenia do športu dokumentuje významné rozdiely medzi 

súbormi (tabuľka 86).

Tabuľka 86 Rozdiely v obsahu voľného času medzi súbormi žiakov 





V súbore súťažne športujúcich (organizovaných v športových kluboch) 

u viac ako štyroch pätín (82,1%) dominuje vo voľnom čase aktívne 

športovanie, ale len u polovice rekreačne športujúcich žiakov. V súbore 

žiakov, ktorí vôbec nešportujú vo voľnom čase, predstavujú dominantnú 

náplň receptívne činnosti (počúvanie hudby, sledovanie televízie, práca 

s počítačom a čítanie). Z analýzy distribúcie dát ďalej vyplýva spoločná 

preferencia počúvania hudby vo voľnom čase bez ohľadu na zapojenie do 

športu, s najvyšším podielom (64,1%) u nešportujúcich žiakov. 

Tabuľka 87 Štruktúra voľného času chlapcov ZŠ z hľadiska športovania 


n 

Športujú 

organizovane 

216 

– 129 – 

Športujú 

rekreačne 

155 

Nešportujú 

vôbec 

46 

1 sledovanie televízie 34,7 51,6 50,0 

2 počúvanie rozhlasu 2,3 1,9 4,3 

3 počúvanie hudby 45,8 45,2 47,8 

4 čítanie 13,9 17,4 19,6 

5 športovanie (aktívne) 82,9 51,0 0,0 

6 návšteva športových podujatí 31,9 13,5 21,7 

7 návšteva, kina, divadla 10,6 24,5 17,4 

8 umelecké aktivity 5,6 6,5 6,5 

9 posedenie s priateľmi 12,5 16,1 21,7 

10 práca s počítačom 31,9 37,4 50,0 

11 domáce práce 3,2 7,7 2,2 

12 sebavzdelávanie 5,6 3,2 10,9 

13 pasívny odpočinok 2,8 2,6 0,0 

14 iné 6,5 5,8 0,0 

Chi = 78,914** p < 0,01 

Rozdiely v distribúcii odpovedí o náplni voľného času sme zistili aj 

medzi súbormi chlapcov a dievčat po ich triedení z hľadiska športovania 

(tabuľky 87 až 90). Pri porovnávaní súborov z hľadiska úrovne pohybovej 

aktivity sme zistili u rekreačne športujúcich a nešportovcov voči výkon-

nostným výrazne vyšší podiel respondentov, ktorí voľný čas využívajú na 

sledovanie televízie pritom výraznejšie v súboroch chlapcov, v porovnaní 

k dievčatám. 

Tabuľka 88 Rozdiely v obsahu voľného času medzi súbormi chlapcov 

ZŠ z hľadiska športovania 




Tabuľka 89 Štruktúra voľného času dievčat ZŠ z hľadiska športovania 


n 

Športujú 

organizovane 

119 

– 130 – 

Športujú 

rekreačne 

235 

Nešportujú 

vôbec 

46 




4 Čítanie 28,6 32,3 39,1 







11 domáce práce 0,8 5,1 6,5 

12 Sebavzdelávanie 1,7 9,8 4,3 


14 Iné 4,2 6,4 6,5 

Chi = 90,182** p < 0,01 

V súboroch nešportujúcich sa počúvaniu hudby, ako dominantnej aktivite 

venuje 80,4% dievčat a 47,8% chlapcov. Naopak, ako najčastejšie 

voľno – časové aktivity uviedli nešportujúci chlapci (50%) prácu s počítačom 

a sledovanie televízie, táto u viac ako polovice (54,3%) nešportujúcich 

dievčat bola deklarovaná ako druhá najfrekventovanejšia aktivita voľného 

času.

Tabuľka 90 Rozdiely v obsahu voľného času medzi súbormi dievčat 

ZŠ z hľadiska športovania 




V súbore chlapcov výkonnostných športovcov (82,9%) bola podľa 

očakávania dominujúca športová aktivita, podobne ako u dievčat – športovkýň 

(80,7%), v skupine rekreačných športovcov ju takto deklarovalo 

okolo polovice súboru chlapcov (51,6%) a dievčat (49,4%). Prácu s počítačom 

ako náplň voľného času deklarovala polovica nešportujúcich a vo 

všetkých súboroch delených podľa športovania má výrazné zastúpenie. 

Vzhľadom k výraznej prevahe podielu receptívnych aktivít, ktorými 

respondenti vypĺňajú voľný čas sme sa zamerali aj na zistenie rozsahu 

sedavých aktivít v ich dennom režime (tabuľka 91). 

Z výsledkov sledovania vyplýva, že najvyšším podielom sa respondenti 

celého súboru venujú sedavým aktivitám priemerne denne od 

3 – 4 hodín (33,9%), pritom mierne vyššie percento dievčat ako chlapcov. 

V časom rozsahu vyššom ako 5 hodín sme zistili takmer zhodne u oboch 

pohlaví, že štvrtina žiakov sa denne orientuje na sedavé aktivity a viac 

ako 6 hodín denne 17,0% chlapcov a 18,3% dievčat. Rozdiely z hľadiska 

pohlavia však neboli štatisticky významné. 

Tabuľka 91 Časový rozsah venovaný denne žiakmi ZŠ sedavým aktivitám 

n 

Chlapci 

417 

– 131 – 

Dievčatá 

400 

Spolu 

817 

Čas v odinách počet % počet % počet % 

1 do 2 hodín 105 25,2 87 21,8 192 23,5 

2 3 až 4 hodiny 135 32,4 142 35,5 277 33,9 

3 5 až 6 hodín 106 25,4 98 24,5 204 25,0 

4 6 hodín a viac 71 17,0 73 18,3 144 17,6 

Obsah voľného času žiakov stredných škôl 

Analýza získaných výsledkov dokumentuje, že v celom súbore stredoškolákov 

(obrázok 61) vo voľnom čase dominuje počúvanie hudby, čo 

sa opakovane a dlhodobo vyskytuje v tejto vekovej kategórii ako obľúbená 

a frekventovaná voľno - časová aktivita (Pavlíková, 1996, Medeková, 

1997, Peráčková, 2008).

Obrázok 61 Štruktúra voľného času stredoškolákov 

Na rozdiel od našich predpokladov značná časť respondentov (59,7%) 

uviedla ako druhú najčastejšie realizovanú aktivitu vo voľnom čase športovú 

aktivitu. Z ďalších činnosti okolo tretiny súboru sa vo voľnom čase venujú 

sociálnym kontaktom a receptívnym aktivitám – sledovaniu televízie, 

štvrtina – práci s počítačom (internet, sociálne siete, hry) a čítaniu. 

Pohľad na najfrekventovanejšie voľno – časové aktivity z hľadiska jednotlivých 

ročníkov poukazuje na pomernú stabilitu uvedených aktivít s nevýznamnými 

rozdielmi. 

Vzťahová analýza potvrdila signifikantné súvislosti medzi obsahom 

voľného času stredoškolákov z hľadiska pohlavia (obrázok 62). Vecné rozdiely 

sa preukázali tak v poradí najčastejších aktivít, ako aj v ich rozdielnom 

využívaní. U chlapcov sme zistili v porovnaní k dievčatám výraznejšie 

využívanie športových aktivít. Rovnako chlapci venujú viac voľného času 

– 132 –

sledovaniu televízie a práci s počítačom ako stredoškoláčky, u ktorých dominuje 

počúvanie hudby a ako ďalšie aktivity športovanie a sociálne kontakty 

s rovesníkmi. 

Obrázok 62 Štruktúra voľného času stredoškolákov z hľadiska pohlavia 

Z hľadiska pohlavia vysoká preferencia športovania u chlapcov a ako 

druhá najčastejšia voľno - časová aktivita u dievčat predstavuje pozitívne 

zistenie. Možno sa domnievať, že je to prejav cielených zámerov, ich urči- 

– 133 –

tého efektu, vyvolaný aj v dôsledku transformácie školstva a praktickým 

uplatnením vzdelávacej oblasti „Zdravie a pohyb“. Na druhej strane však 

možno usudzovať, že napriek našim predpokladom pomerne vysoké percento 

stredoškolákov, u ktorých bola športová aktivita uvádzaná medzi 

najfrekventovanejšími, môže byť zaťažené do určitej miery deklaratívnym 

postojom. 

Výraznejšie vecné rozdiely v obsahu voľného času medzi stredoškolákmi 

z hľadiska pohlavia sú zreteľné okrem vyššej angažovanosti chlapcov 

v športe, v jeho výraznejšom napĺňaní sociálnymi kontaktmi, návštevou 

kultúrnych podujatí a čítaním u dievčat. Ďalšia analýza voľného času 

stredoškolákov z hľadiska športovania uvedené zistenia spresňuje (tabuľky 

91 – 96). 

Tabuľka 91 Štruktúra voľno-časových aktivít žiakov SŠ z hľadiska 

športovania 


n 

Športujú 

organizovane 

299 

– 134 – 

Športujú 

rekreačne 

667 

Nešportujú 

vôbec 

164 




4 čítanie 16,7 27,4 32,9 



7 návšteva, kina, divadla. 11,7 34,2 38,4 




11 domáce práce 2,7 6,7 7,9 



14 Iné 5,7 2,8 1,8 

Chi = 344,19** p < 0,01 

Tabuľka 92 Rozdiely v obsahu voľného času medzi súbormi žiakov 

SŠ z hľadiska športovania 



3 rekreačne - nešportujú 79,083** p < 0,01

Okrem logicky dominujúcej športovej aktivity (89%) v skupine športujúcich 

organizovane - uviedli respondenti ako ďalšie najčastejšie aktivity 

voľného času počúvanie hudby (52,1%) a s podobným frekvenčným výkytom 

posedenie s priateľmi, sledovanie televízie a návštevu športových 

podujatí (26,8% - 25,8%). 

Po druhostupňovom triedení odpovedí žiakov stredných škôl referenčného 

súboru podľa ich zapojenia do športovej aktivity sme zistili podobné 

najčastejšie voľno – časové aktivíty s určitými rozdielmi z hľadiska 

ich poradia (tabuľky 92 a 94). 

Zhodne ako v súbore žiakov ZŠ výsledky dokumentujú aj u žiakov 

stredných škôl vyšší výskyt receptívných činnosti v náplni voľného času 

respondentov s nižšou pohybovou aktivitou. V skupinách športujúcich chlapcov 

aj dievčat jednoznačne dominovala športová aktivita (91,7% - 84,9%). 

Tabuľka 93 Štruktúra voľno-časových aktivít chlapcov SŠ z hľadiska 

športovania 


n 

Športujú 

organizovane 

180 

– 135 – 

Športujú 

rekreačne 

228 

Nešportujú 

vôbec 

57 




4 čítanie 11,7 19,7 24,6 



7 návšteva, kina, divadla. 9,4 21,9 19,3 




11 domáce práce 3,3 5,7 12,3 



14 iné 3,3 4,4 3,5 

Chi = 143,47** p < 0,01 

Počúvaniu hudby, ako ďalšej frekventovanej aktivite v náplni voľného 

času, sa najviac venujú nešportujúce dievčatá (67,3%) a najmenej ju využívajú 

športujúci chlapci (46,1%).Títo deklarovali, s výnimkou návštevy 

športových podujatí (31,7%) aj ostatné aktivity (sledovanie televízie, práca 

na počítači, posedenie s priateľmi) v porovnaní k rekreačným športov-

com a nešportujúcim a ich využívanie vo voľnom čase v najnižšej miere. 

Nešportujúci chlapci uviedli ako dominantnú aktivitu sledovanie televízie 

(52,6%). Chlapci sa viac venujú vo voľnom čase počítačom v porovnaní 

k dievčatám. Analýza podľa zapojenia do športu ukázala, že túto aktivitu 

využívajú hlavne nešportujúci chlapci (40,4%), okolo tretiny rekreačne 

športujúcich a len okolo jednej pätiny organizovane športujúcich chlapcov 

(tabuľka 93). 

Signifikantné rozdiely (p < 0,01) v náplni voľného času z hľadiska 

športovania sa preukázali medzi všetkými súbormi chlapcov (tabuľka 94). 

Tabuľka 94 Rozdiely v obsahu voľného času medzi súbormi chlapcov 





Tabuľka 95 Štruktúra voľno-časových aktivít dievčat SŠ z hľadiska 

športovania 


n 

Športujú 

organizovane 

119 

– 136 – 

Športujú 

rekreačne 

439 

Nešportujú 

vôbec 

107 

1 sledovanie TV 25,2 27,6 38,3 



4 čítanie 24,4 31,4 37,4 







11 domáce práce 1,7 7,3 5,6 



14 iné 9,2 2,1 0,9 

Chi = 169,27** p < 0,01

V súbore dievčat sa okrem spomenutých rozdielov medzi skupinami 

z hľadiska zapojenia do športovania ukázala pomerne vyrovnaná zameranosť 

voľného času na počúvanie hudby. Určité diferencie sa prejavili 

vo výraznejšej orientácii nešportujúcich dievčat na návštevu kina, divadla, 

(48,6%) sledovanie televízie (38,3%), čítanie (37,4), sociálne kontakty 

(36,4%) a prácu s počítačom (27,1%). V porovnaní so skupinami chlapcov 

sa ukázalo nižšie využívanie počítača, no s rovnakým trendom ako u chlapcov 

– s najvyšším výskytom v skupine nešportujúcich a výraznejšia orientácia 

dievčat v štruktúre aktivít voľného času na sociálne kontakty a čítanie.. 

Signifikantné rozdiely (p < 0,01) v náplni voľného času z hľadiska 

športovania sa preukázali medzi všetkými súbormi dievčat (tabuľka 96). 

Tabuľka 96 Rozdiely v obsahu voľného času medzi súbormi dievčat 





V porovnaní k uvedeným starším výsledkom výskumu našej školskej 

populácie sledovanej v rámci grantovej výskumnej úlohy „Genéza somatického, 

funkčného, psychického a motorického rozvoja mládeže vo veku 

6 –18 rokov (Havlíček a kol.1996; Pavlíková, 1996; Medeková, 1997 ) sa 

potvrdili výsledky o dominujúcich receptívnych činnostiach, ako hlavnej náplne 

voľného času v obsahu voľného času s určitým trendom ich nárastu. 

Súčasne však stredoškoláci deklarovali výrazne vyššiu angažovanosť 

v športovej aktivite. Rovnako sme zistili, že v porovnaní k vyššie uvedeným 

záverom výskumov sa zvýšil podiel stredoškolákov, u ktorých náplň voľného 

času tvoria aktivity pri počítači (hry, surfovanie na internete, sociálne 

siete), pritom z hľadiska športovania je viac Možno sa domnievať, že je to 

logický dôsledok tak vybavenosti a dostupnosti počítačov a internetového 

spojenia v rodinnom prostredí, zvyšovania počítačovej gramotnosti, ako aj 

nárokov školského vzdelávania a rozširovania komunikácie prostredníctvom 

sociálnych sieti. 

Analýza distribúcie odpovedí o časovom rozsahu denných sedavých 

aktivít poukazuje na mierne zvyšovanie počtu hodín, čo korešponduje 

s množstvom a preferenciou voľno - časových aktivít prevažne receptívneho 

charakteru (tabuľka 97). Môže byť dôsledkom orientácie aktivít na činnosti 

s počítačom. Kumulácia početnosti odpovedí ukázala najvyšší podiel 

respondentov, z ktorých viac ako dve pätiny chlapcov a viac ako tretina 

dievčat venujú 3 – 4 hodiny denne vo voľnom čase sedavým aktivitám, 

s miernou prevahou u dievčat. 

– 137 –

Tabuľka 97 Časový rozsah venovaný denne žiakmi SŠ sedavým aktivitám 

n 

Chlapci 

465 

Dievčatá 

665 

Spolu 

1130 

Čas v hodinách počet % počet % počet % 

1 do 2 hodín 85 18,3 128 19,2 213 18,8 

2 3 až 4 hodiny 191 41,1 230 34,5 421 37,3 

3 5 až 6 hodín 118 25,4 189 28,4 307 27,2 

4 6 hodín a viac 71 15,3 118 17,7 189 16,7 

Z hľadiska doterajších poznatkov (Pavlíková, 1996, 2002, 2006; Medeková 

a kol. 1996; Medeková, 1997; Peráčková, 2008 a i.) naše zistenia 

korešpondujú so závermi, ktoré upozorňujú na vyššiu angažovanosť 

chlapcov v športe voči dievčatám a na pomerne vysoké zastúpenie sedavých 

– receptívnych činnosti v náplni ich voľného času. 

Voľno-časové aktivity a ich poznanie v rôznych vekových skupinách 

detí a mládeže predstavuje potenciál a východisko pre hľadanie možných 

pedagogických intervencií. Cielene by mali byť orientované na vytváranie 

podnetných podmienok tak zo strany spoločnosti, politiky štátu, zo strany 

manažmentu školy, rodiny a pedagógov, vrátane telovýchovných. Mali 

by už v podmienkach dostatočného časového rozsahu povinnej telesnej 

a športovej výchovy formovať základy pozitívneho vzťahu k pohybu a rozvíjať 

predpoklady detí a mládeže v úrovni rozvoja pohybových schopností 

a osvojených pohybových zručností pre ich využívanie vo voľnom čase, 

ako závažnej zložky celoživotnej pohybovej aktivity. 

Získané výsledky z deklarovaných odpovedí o športovej aktivite v referenčných 

súboroch dokumentujú určité pozitívne zmeny v obsahu voľného 

času. Zároveň v konfrontácii s rozsahom času sedavých aktivít, ktorí 

žiaci ZŠ aj stredoškoláci uviedli, poukazuje na nutnosť presnejšieho zhodnotenia 

kvality pohybového režimu na reprezentatívnych súboroch, s využitím 

exaktnejších metód jeho hodnotenia. 

Záverom môžeme konštatovať, že z výsledkov zameraných na voľno 

- časové aktivity sme zistili zhodu v preferencii počúvania hudby ako 

najčastejšej činnosti vo voľnom čase, ktorej sa venujú respondenti (45,9% 

– 65, 9%) s trendom nárastu medzi súbormi žiakov a stredoškolákov s najvyšším 

výskytom u stredoškoláčok. Z hľadiska zapojenia do športu bola 

uvedená aktivita uvádzaná s najvyšším podielom (80,4% - 67,3%) u nešportujúcich 

žiačok ZŠ aj SŠ. 

Zistili sme, na rozdiel od predpokladov, pomerne vysokú pozíciu 

športovej aktivity, ktorú respondenti súborov žiakov ZŠ (59,4%), rovnako 

stredoškolákov (52,7%) deklarovali ako druhú najčastejšiu náplň voľného 

času. 

– 138 –

Potvrdili sme doterajšie poznatky o určitom znižovaní pozície športovania 

ako preferovanej činnosti s vekom, medzi súbormi žiakov a stredoškolákov 

(59,4% –52,7%), s najvýraznejším znížením u stredoškoláčok 

(54,3 – 43%). Sledovanie televízie ako jedna zo závažných sedavých aktivít 

, ktorú deklarovali ako dominantnú hlavne nešportujúci žiaci SŠ (52,6%) 

sa s vekom súborov znižuje. 

Rovnako sme zistili, že voči uvedeným záverom výskumov sa zvýšil 

podiel stredoškolákov (takmer tretina chlapcov), u ktorých náplň voľného 

času tvoria aktivity pri počítači (hry, surfovanie na internete, sociálne siete). 

Možno sa domnievať, že je to logický dôsledok tak prístupnosti počítačov 

v rodinnom prostredí, zvyšovania počítačovej gramotnosti, ako aj nárokov 

školského vzdelávania a rozširovania komunikácie prostredníctvom 

sociálnych sieti. Rovnako ako prirodzený dôsledok špecifického znaku 

vekového obdobia možno hodnotiť výraznejší nárast sociálnych kontaktov 

– stretávania sa s rovesníkmi s výraznejšou dominanciou u dievčat ako 

u chlapcov v oboch súboroch. 

– 139 –

12 Zrhnutie a odporúčania 

V publikácii prinášame výsledky výskumu, ktorého cieľom bolo rozšíriť 

poznatky o názoroch žiakov základných a stredných škôl na vybrané 

otázky vyučovania telesnej a športovej výchovy, najmä na obľúbenosť, náročnosť 

a významnosť predmetu a kvalitu vyučovania, prejavenú snahu a 

pocity prežívané na hodinách, na spokojnosť s obsahom hodín a dôvody 

absencie na hodinách, na preferencie pohybových a športových činností 

žiakov v obsahu vyučovania a na zapojenie sa žiakov do pohybových 

a športových aktivít vo voľnom čase. 

Výskumný súbor tvorilo 1947 žiakov II. stupňa základných a stredných 

škôl z 39 škôl Slovenskej republiky – 17 základných škôl, 13 gymnázií, 

9 SOŠ a SOU Priemerný vek žiakov základnej školy bol 12,82 roka, 

stredoškolákov 16,75 roka. 

Tabuľka 6 Početnosť súboru podľa pohlavia a vekovej úrovne ZŠ a SŠ 

P.č Pohlavie ZŠ SŠ Spolu 

1 Chlapci 417 465 882 

2 Dievčatá 400 665 1065 

3 Spolu 817 1130 1947 

Vekovú úroveň II. stupňa ZŠ predstavovali žiaci 5. – 9. ročníka ZŠ 

spolu so žiakmi 1.- 4. ročníka 8-ročných gymnázií a vekovú úroveň SŠ 

predstavovali žiaci gymnázií, SOŠ spolu so žiakmi 5.-8. ročníka 8-ročných 

gymnázií (tabuľka 6). 

Zadanie výskumu vyplývalo z úloh Koncepcie rozvoja pohybových aktivít 

detí a mládeže, ktorú schválila Vláda SR dňa 31.8.2011. Zber údajov, 

štatistické spracovávanie a spracovávanie výstupov sa uskutočnilo od polovice 

októbra 2011 do konca júna 2012. 

Hlavnou metódou získavania údajov bol dotazník. Dotazník sme zostavili 

tak, aby sme postihli výskumný problém a zároveň mohli naše výsledky 

porovnávať aj už so závermi predchádzajúcich výskumných sledovaní 

v tejto oblasti. Doplnkovou metódou bol neštandardizovaný rozhovor 

so žiakmi a učiteľmi telesnej a športovej výchovy, pomocou ktorého si výskumníci 

spresňovali resp. dopĺňali názory žiakov a čiastočne i učiteľov na 

skúmané otázky. 

Údaje sme spracovávali základnými štatistickými metódami a interpretovali 

pomocou základných logických metód. Pri posudzovaní štatistickej 

významnosti rozdielov medzi jednotlivými premennými vo vybraných 

skupínách žiakov resp. pri komparácii so žiakmi v Českej republike a pri 

hľadaní súvislostí medzi vybranými ukazovateľmi sme aplikovali vzťahovú 

analýzu a použili Chí-kvadrát test. 

– 140 –

Výskum priniesol tieto najdôležitejšie poznatky: 


Telesná a športová výchova je u väčšiny chlapcov základných aj 

stredných škôl veľmi obľúbený alebo obľúbený vyučovací predmet, pričom 

na základných školách sa teší o niečo väčšej obľúbe ako na stredných 

školách. Iba minimálna časť chlapcov ho považuje za neobľúbený alebo 

ho neobľubuje vôbec. U dievčat je obľuba predmetu na nižšej úrovni ako 

u chlapcov. Výraznejšie sa to prejavuje najmä na stredných školách. V porovnaní 

so stredoškolákmi v ČR je u nás obľuba vyučovacieho predmetu 

o niečo nižšia ako v ČR. 


Telesná a športová výchova je u väčšiny chlapcov i dievčat základných 

aj stredných škôl vnímaná ako predmet stredného významu. Väčší 

význam mu prikladajú chlapci ako dievčatá. Iba malá časť chlapcov i dievčat 

ho považuje za úplne nevýznamný, častejšie je to na stredných školách, 

najmä u dievčat. Naopak ako veľmi významný ho považujú častejšie 

chlapci a to najmä na základných školách. Žiaci v SR mu prikladajú o niečo 

väčší význam ako žiaci v ČR. 


Telesnú a športovú výchovu považuje väčšina žiakov za nenáročný 

predmet, a to aj na základných, aj na stredných školách. Za náročnejší 

ho považujú dievčatá. Iba malá časť žiakov ho považuje za veľmi náročný 

alebo náročný predmet. Naši žiaci ho považujú za predmet o niečo viac 

náročnejší ako žiaci v ČR. 


Žiaci sa považujú na plnenie požiadaviek predmetu za zväčša stredne 

nadaných alebo nadaných, pričom dievčatá sa považujú o niečo menej 

nadané na telesnú a športovú výchovu ako chlapci, najmä na stredných 

školách. Vo vnímaní nadania u chlapcov základných a stredných škôl neexistujú 

významné rozdiely, čiastočné rozdiely existujú vo vnímaní nadania 

u dievčat, kde dievčatá na stredných školách vnímajú svoje nadanie o niečo 

pozitívnejšie ako dievčatá na základných školách. Žiaci v ČR vnímajú 

svoje nadanie na predmet výrazne pozitívnejšie ako žiaci v SR, najmä na 

základných školách. 


Celkovo môžeme konštatovať, že žiaci, či už chlapci alebo dievčatá, 

sa na hodinách telesnej a športovej výchovy vcelku snažia, o niečo výraz- 

– 141 –

nejšia snaha sa prejavuje u žiakov základných škôl ako u žiakov stredných 

škôl. Iba minimálne množstvo chlapcov i dievčat uviedlo, že sú menej snaživí 

resp. že sa nesnažia vôbec. Výraznejšia je však snaha u chlapcov ako 

u dievčat. Pri porovnaní s ČR musíme konštatovať, že žiaci na českých 

školách prejavujú na hodinách výrazne väčšiu snahu ako žiaci v SR, najmä 

na základných školách. 

Motivácia na vyučovanie 

Z hľadiska motivácie žiakov na vyučovanie telesnej a športovej výchovy 

prevažuje stredná miera motivácie žiakov. O niečo viac motivovanejší 

sú žiaci zo základných ako zo stredných škôl a tiež chlapci ako dievčatá. 

Pomerne veľká skupina žiakov, najmä dievčat, sa vyjadrila, že sú málo 

motivovaní alebo nemotivovaní vôbec. V porovnaní s ČR je miera motivácie 

na školách v SR výrazne nižšia ako v ČR, a to aj na základných aj na 

stredných školách. 

Emocionalita hodín telesnej a športovej výchovy 

Na hodinách telesnej a športovej výchovy prevládajú u chlapcov 

a dievčat základných a stredných škôl kladné emócie. Výsledky ukazujú, 

že s vekom sa pocity na hodinách telesnej a športovej výchovy mierne 

zhoršujú. Napriek výrazne prevažujúcim kladným pocitom na hodinách 

telesnej a športovej výchovy ich postoj, keď odpadne hodina telesnej 

a športovej výchovy, nie je až taký jednoznačný. 30,4 % žiakov základných 

škôl a 53,2 % žiakov stredných škôl sa teší, keď odpadne hodina telesnej 

a športovej výchovy. S vekom sa znižuje aj záujem žiakov cvičiť na hodinách 


Chlapci majú pozitívnejšie emócie ako dievčatá. Najväčšie rozdiely sú 

medzi chlapcami a dievčatami v počte tých, ktorí majú jednoznačné kladné 

pocity na hodinách telesnej a športovej výchovy v prospech chlapcov 

a v počte nejednoznačných odpovedí v prospech dievčat. 

Na hodinách telesnej a športovej výchovy sa chlapci základných 

a stredných škôl najviac obávajú gymnastiky (45,3 %), potom atletiky 

(17,0 %), športových hier (16,1 %) a posilňovania (12,6 %). Z gymnastiky 

sa žiaci najviac obávajú kotúľov a preskoku cez kozu, z atletiky majú žiaci 

najväčší strach z vytrvalostného behu, zo športových hier z futbalu a basketbalu. 

Dievčatá základných a stredných škôl sa najviac obávajú športových 

hier (37,1 %), gymnastiky (27,2 %), atletiky (17,4 %) a posilňovania 

(11,6 %). Z gymnastiky sa žiačky najviac obávajú z preskoku cez kozu, 

kotúľov a stojky, z atletiky majú žiačky najväčší strach z vytrvalostného 

behu, zo športových hier najčastejšie uvádzajú basketbal. 

– 142 –

Spokojnosť žiakov s obsahom vyučovania 

Z hľadiska spokojnosti s realizovaným obsahom telesnej a športovej 

výchovy na základných a stredných školách môžeme konštatovať, že väčšiu 

spokojnosť s realizovaným obsahom vyjadrili žiaci základných než žiaci 

stredných škôl, pričom vyššiu spokojnosť vyjadrili chlapci ako dievčatá 

a to aj na základných aj na stredných školách. Dievčatá by sa chceli častejšie 

venovať rôznym športovým hrám a to najmä volejbalu, loptovým hrám 

bez konkretizácie, vybíjanej, basketbalu a futbalu. Častejšie by privítali na 

hodinách plávanie, hudbu, tanec i zumbu. Chlapci by tiež radi častejšie 

hrali športové hry ako futbal, florbal, volejbal, basketbal a taktiež cvičili 

gymnastiku, konkrétne saltá a požadujú aj kvalitnejšie vybavenie škôl. Na 

rozdiel od dievčat chlapci častejšie požadovali aj navýšenie počtu hodín 


Preferencie pohybových a športových činností pre obsah 

vyučovania 

V skupine športových aktivít neboli zistené medzipohlavné rozdiely. 

Spomedzi kolektívnych športov najpopulárnejšie sú pre dievčatá vybíjaná 

a volejbal, pre chlapcov futbal a florbal. V individuálnych činnostiach však 

preukazujú dievčatá celkom iné preferencie. Na prvom mieste suverénne 

uviedli zumbu, potom aerobik a beh (jogging). Prekvapil u nich záujem 

o posilňovanie. Chlapci naopak uprednostnili beh (jogging), posilňovanie, 

kulturistiku aj kondičnú chôdzu. Medzi tromi najpopulárnejšími aktivitami 

vo vode sú u oboch pohlaví v rôznom poradí plávanie s plutvami, skoky do 

vody a cvičenie vo vode. 

V kategórii športových aktivít v prírode boli zistené podstatne väčšie 

rozdiely: chlapci dali na prvé miesta cykloturistiku, korčuľovanie a snowboarding, 

zatiaľ čo dievčatá korčuľovanie, jazdu na koni, adrenalínový 

bungee jumping, ktoré sa však nemôžu dostať do programu hodín telesnej 

a športovej výchovy. Karate, kung-fu a box sú spoločne pre obe pohlavia 

tri najpopulárnejšie bojové umenia, aj keď v rôznom poradí. Medzi 

tanečnými a rytmickými aktivitami u chlapcov prevažuje bojový charakter 

činnosti, zatiaľ čo u dievčat sú to moderné tance, latino a spoločenské 

tance. Posledne menované aktivity sa čoraz viac dostávajú do popredia 

záujmu mladých ľudí, čo je spoločensky žiaduce, nakoľko plnia viaceré 

ciele nielen v oblasti správneho držania tela, ale aj v oblasti výchovy 

a dodržiavania etiky. Kolektívne športy jednoznačne prevládajú u oboch 

pohlaví, dievčatá viac preferujú cvičenie vo vode, chlapci zase kondičné 

cvičenie. 

V porovnaní s predchádzajúcimi podobnými výskumami pribudli medzi 

najobľúbenejšími pohybovými aktivitami dievčat najmä (in-line) korčuľovanie, 

bedminton, cyklistika a snowboarding. Veľmi radi sa dievčatá 

– 143 –

venujú aj tanečným aktivitám rôznych žánrov. Podobne chlapci dnes radi 

využívajú bicykel a hrajú tenis (aj stolný). 

Kvalita vyučovacích hodín 

Žiaci zväčša považujú hodiny telesnej a športovej výchovy za priemerne 

kvalitné alebo za väčšinou kvalitné, pričom za kvalitnejšie ich považujú 

viac žiaci na základných ako na stredných školách a chlapci ako dievčatá. 

Z odpovedí vyplývajú z pohľadu žiakov určité rezervy ku kvalite vyučovania 

telesnej a športovej výchovy. Za najdôležitejší faktor, rozhodujúci 

o kvalite telesnej a športovej výchovy považujú žiaci výber konkrétneho 

obsahu, ktorý je na hodinách realizovaný. Preukázalo sa, že najmä chlapci 

vyžadujú autonómne rozhodovanie o učive. Až 47 % chlapcov považuje 

kvalitu obsahu za rozhodujúci ukazovateľ kvality hodín telesnej a športovej 

výchovy. U dievčat je tento ukazovateľ tretí najvýznamnejší. 

Dievčatá považujú za najpodstatnejší ukazovateľ kvality vyučovacej 

jednotky mieru rozvoja kondičných ukazovateľov. Vyžadujú, aby boli hodiny 

časovo plnohodnotne využité s dôrazom na rozvoj kodničných schopností 

a zdraviu prospešných aktivít. U chlapcov sa tento aspekt cvičena 

preukázal ako nevýznamný. Pomerne nízke percento opýtaných označilo 

ako ukazovateľ kvalitnej telesnej a športovej výchovy kvalitu učiteľa ako aj 

spôsob hodnotenie žiakov v telesnej a športovej výchove. 

Najvýznamnejší rozdiel v odpovediach dievčat a chlapcov badať vo 

vnímaní kvality obsahu vyučovania. Kým chlapci vyžadujú najmä športové 

hry a určitú autonómiu v riadení obsahu, žiačky radšej nechávajú rozhodnutie 

na učiteľovi a požadujú zábavné a pestré aktivity zamerané na rozvoj 

kondičných schopností a podporu zdravia. 

Príčiny nezáujmu a dôvody necvičenia na povinných 

vyučovacích hodinách 

Výsledky sledovania príčin nezáujmu a dôvodov, pre ktoré žiaci na 

hodinách necvičia sa týkajú troch oblasti. Medzi najzávažnejšími sú to 

zdravotné problémy zhodné u žiakov základných aj stredných škôl. Otvorenou 

ostáva otázka možnosti zhodnotenia zdravotného stavu zo strany 

pedagóga a zároveň výberu alternujúceho obsahu hodiny, pohybových 

činností, pri rešpektovaní aktuálneho zdravotného problému žiakov. Ďalšími 

frekventovanými dôvodmi je pohodlnosť, lenivosť, neochota akceptovať 

fyzické zaťaženie. V súvislosti s frekventovaným dôvodom nezáujmu - nízkou 

atraktivitou obsahu hodín sa riešenie ponúka v podobe diagnostiky 

telovýchovných záujmov a ich následnej implementácie do obsahu hodín. 

Vzdelávacia oblasť Zdravie a pohyb k uvedeným postupom vytvára široký 

priestor. Zavažným problémom, ktorý bol medzi príčinami necvičenia na 

hodinách boli hygienické podmienky. Možnosti zlepšenia sa teda ponúka- 

– 144 –

jú zlepšením hygienických podmienok na školách a vhodné organizačné 

zabezpečenie dostatočného času medzi hodinou telesnej a športovej výchovy 

a ďalšími vyučovacími hodinami pre ich využitie. 

Komplex príčin nezáujmu o cvičenie na hodinách telesnej a športovej 

výchovy má značnú variabilitu, tak z hľadiska pohlavia, ako aj veku. 

Nesporne sú výsledkom pôsobenia aj ďalších biologických a sociálnych 

faktorov. Dominujúce príčiny zrejme majú hlbšie korene, súvisia s často 

s biologickými a psychickými predpokladmi jednotlivca, spadajú do oblasti 

pohybovej výchovy v rodine, súvisia s úrovňou osvojených pohybových 

návykov, zručností a kvality pohybového režimu, vrátane úrovne školskej 

telesnej výchovy v mladšom veku. 

Koedukácia 

Pohľad žiakov na otázku koedukovaného vyučovania telesnej a športovej 

výchovy naznačuje, že väčšina žiakov si myslí, že telesnú a športovú 

výchovu treba na II. stupni ZŠ a na SŠ vyučovať oddelene. Nejde ale 

o jednoznačný názor, najmä na stredných školách, pretože so zvyšujúcim 

vekom sa tento názor mení. Na stredných školách je záujem o koedukované 

vyučovanie výrazne vyšší ako u žiakov základných škôl. Prejavuje 

sa to tak u chlapcov ako aj u dievčat, i keď záujem chlapcov o koedukáciu 

je v obidvoch prípadoch vyšší. U obidvoch skupín však so zvyšujúcim sa 

vekom záujem o koedukáciu postupne narastá. 

Voľno–časové aktivity žiakov 

Z výsledkov zameraných na voľno-časové aktivity bola zistená zhoda 

v preferencii počúvania hudby ako najčastejšej činnosti vo voľnom čase, 

ktorej sa venujú respondenti (45,9% – 65, 9%) s trendom nárastu medzi 

súbormi žiakov a stredoškolákov s najvyšším výskytom u stredoškoláčok, 

z hľadiska zapojenia do športu s najvyšším podielom nešportujúcich žiakov. 

Ďalej bola zistená, na rozdiel od predpokladov, pomerne vysoká pozícia 

športovej aktivity, ktorú respondenti súborov žiakov (59,4%), rovnako 

stredoškolákov (52,7%) deklarovali ako druhú najčastejšiu náplň voľného 

času. 

Boli potvrdené doterajšie poznatky o určitom znižovaní pozície športovania 

ako preferovanej činnosti s vekom, medzi súbormi žiakov a stredoškolákov 

(59,4 –52,7%), s najvýraznejším znížením u stredoškoláčok 

(54,3 – 43%). Sledovanie televízie ako jedna zo závažných sedavých aktivít 

sa s vekom súborov znižuje ( 37 – 31,3%). 

Rovnako bolo zistené, že voči uvedeným záverom iných výskumov 

sa zvýšil podiel stredoškolákov (takmer tretina chlapcov), u ktorých náplň 

voľného času tvoria aktivity pri počítači (hry, surfovanie na internete, sociálne 

siete). Možno sa domnievať, že je to logický dôsledok tak prístupnosti 

– 145 –

počítačov v rodinnom prostredí, zvyšovania počítačovej gramotnosti, ako 

aj nárokov školského vzdelávania a rozširovania komunikácie prostredníctvom 

sociálnych sieti. Rovnako ako prirodzený dôsledok špecifického znaku 

vekového obdobia možno hodnotiť výraznejší nárast sociálnych kontaktov 

– stretávania sa s rovesníkmi s výraznejšou dominanciou u dievčat ako 

u chlapcov v oboch súboroch. 

Odporúčania ku skvalitneniu vyučovania predmetu telesná 

a športová výchova 

Na základe výskumu formulujeme niektoré nasledovné odporúčania. 

Ako akútna potreba sa javí : 

• Zamerať sa dlhodobo na zvyšovanie kvality vyučovacieho procesu 

cestou lepšieho poznania a využívania nových kurikulí telesnej a športovej 

výchovy učiteľmi, doškoľovania učiteľov telesnej a športovej výchovy 

v rámci kontinuálneho vzdelávania, skvalitňovaním podmienok 

vyučovania a učinnejšou motiváciou žiakov; 

• Ako problematickejšia a náročnejšia sa ukazuje telesná a športová 

výchova dievčat ako chlapcov a telesná a športová výchova na stredných 

školách ako na II.stupni základných škôl. Treba hľadať spôsoby 

zatraktívnenia vyučovania, najmä pre dievčatá a hlavne na stredných 

školách. 

• Hľadať cesty ako zvýšiť motiváciu žiakov k hodinám telesnej a športovej 

výchovy. Oblasti motivácie prikladať väčší význam aj pri pregraduálnom 

a aj kontinuálnom vzdelávaní učiteľov; 

• Znížiť vplyv faktorov, ktoré spôsobujú negatívne emócie žiakov; zvýšiť 

úroveň koordinačných schopností u žiakov nižších ročníkov, aby sa 

znížili obavy žiakov z gymnastiky; vytrvalostné atletické disciplíny vyučovať 

emocionálnejšími pohybovými aktivitami; vo vyučovaní gymnastiky, 

atletiky a športových hier využívať netradičné postupy, ktoré 

zvýšia ich atraktivitu a záujem žiakov o hodiny telesnej a športovej 

výchovy. 

• Zvýšiť atraktivitu obsahu vzdelávania v telesnej a športovej výchove 

zaraďovaním nových pohybových a športových aktivít a činností, 

o ktoré žiaci prejavujú zvýšený záujem. Častejšie využívať dostupné 

diagnostické prostriedky na zisťovanie záujmu detí a mládeže o druhy 

pohybových a športových aktivít. 

• Pravidelne diagnostikovať názory žiakov na vybrané otázky telesnej 

a športovej výchovy. Pre možnosť ich objektívnejšieho diagnostikovania 

odporúčame používať súbor otázok z I.časti nášho dotazníka. 

V tabulkách 11 –14 tejto publikácie prinášame orientačné referenčné 

– 146 –

normy pre základné školy a stredné školy na Slovensku, s ktorými 

si môžu učitelia, alebo i žiaci, porovnať úroveň postojov k predmetu 

vo svojich skupinách, triedach, na vlastných školách resp. v iných celkoch. 

• Zvýšenú pozornosť zo strany telovýchovného pedagóga venovať žiakom 

sa zdravotným oslabením a motoricky menej disponovaným žiakom; 

dôslednejšie vyžadovať uplatňovanie zdravotnej telesnej výchovy, 

eventuálne zavádzenie integrovanej telesnej a športovej výchovy. 

• Zintenzívniť ovplyvňovanie rodičov pri usmerňovaní voľného času ich 

detí smerom k pohybovým a športovým aktivitám. 

• V súvislosti s možnými rezervami výučby telesnej výchovy na I. stupni 

základných škôl uvažovať o využívaní kvalifikovaných asistentov učiteľa 

(napr. Bc.) na hodinách telesnej výchovy. 

• Zlepšiť hygienické podmienky na školách a vhodne organizačne zabezpečiť 

dostatok času medzi hodinou telesnej a športovej výchovy 

a ďalšími vyučovacími hodinami na hygienu. 

• Problematiku voľného času z hľadiska vytvárania predpokladov pre 

plnenie jeho pozitívnych funkcií, ako aj minimalizovania sociálne rizikových 

činnosti nemožno riešiť izolovane. Okrem kontinuálnej intervencie 

všetkých výchovných činiteľov, pre jeho optimálnu náplň sa 

žiada spolupráca rodiny, školy, občianskych združení a inštitúcii, ako 

aj legislatívneho rámca, ako predpokladu zabezpečenia ich činnosti. 

Okrem školských športových krúžkov, Slovenskej asociácie športu na 

školách, športových klubov aj krúžky v Centrách voľného času by mali 

svoj potenciál využiť aj pre získavanie detí a mládeže pre pohybové 

a športové aktivity. 

– 147 –

13 Summary and recommendations 

In the publication we are bringing results of our research, which was 

aimed at extending the knowledge on opinions of pupils of elementary and 

secondary schools on selected topics concerning teaching P.E. and sport 

lessons. The main focus was brought on the popularity, demandingness 

and importance of the subject as well as quality of education, revealed 

effort and feelings during the lessons, satisfaction with the contents of lessons 

and reasons for absenting from lessons, preferences of physical activities 

of children and participation in physical activities and sport in pupils´ 

free time. 

The sample was formed of 1,947 pupils of the second grade of elementary 

school and secondary schools from 39 schools around Slovakia 

– 17 elementary schools, 13 secondary grammar schools, 9 secondary 

vocational schools and training colleges. Average age of the pupils from 

elementary schools was 12.82 years, the secondary school students – 

16.75 years. 

Table 6 The count of research sample according to age, sex and 

school level 

Sex Elementary school Secondary school Total 

Boys 417 465 882 

Girls 400 665 1065 

Total 817 1130 1947 

The age level of the second grade of elementary school was represented 

by pupils attending 5th through 9th forms of elementary school along 

with the pupils attending 1st through 4th forms of 8-year-long secondary 

schools. The age level of secondary school was represented by students 

from secondary grammar schools, vocational schools and training colleges 

along with the students from 5th through 8th forms of 8-year-long secondary 

grammar schools (see table 6). 

The layout of the research was based on the tasks of the „Concept of 

Development of Physical Activities of Children and Youth“, which had been 

approved by the Slovak Government as of August 31, 2011. Collection of 

data, statistic processing and elaboration of outputs were carried out in the 

period between October 2011 and the end of June 2012. 

The main research method of data mining was a questionnaire. The 

questionnaire was compiled so that the research problem was grasped 

and at the same time the results could be compared with the similar research 

carried out in the past. Another method used was the one of non-standardized 

dialogue with pupils and teachers of P.E. and sport, by means of 

– 148 –

which researchers completed their knowledge of the issues observed. 

Data were processed using basic statistic methods and interpreted 

using logical methods. When assessing the statistic significance of differences 

between individual variables in the selected groups of pupils or 

in the comparison with the pupils in the Czech Republic, as well as upon 

finding the relations between the selected indicators, correlation analysis 

was used along with Chi-quadrat test. 

The research has brought the following most important information: 

Subject popularity 

In the majority of pupils from elementary and secondary schools Physical 

education and sport lesson is a „very popular“ or „popular“ subject, 

while it enjoys a little bit higher level of popularity than in boys from secondary 

schools. Only a minimum percentage of boys consider it unpopular or 

does not like it at all. In girls the popularity of the subject is at a lower level 

than in boys, which is more marked in girls attending secondary schools. 

When compared with the secondary schoolers from the Czech Republic 

the popularity of the subject is a bit lower than in the Czech Republic. 

Subject importance 

In the majority of boys and girls from elementary and secondary 

schools P.E. and sport lessons are perceived as the subject of medium 

importance. Boys value it more than girls. Only a small part of boys and 

girls considers it absolutely nonsignificant. This is a more frequent case at 

secondary schools, mainly in girls. On the contrary, it is considered very 

important more frequently by boys and especially at elementary schools. 

Pupils in Slovakia value this subject more than the ones in the Czech Republic. 

Subject demandingness 

P.E. and sport lesson is considered to be undemanding by a majority 

of pupils, both from elementary and secondary schools. Girls consider it 

a bit more demanding. Only a very tiny part considers the subject to be 

very demanding or demanding subject. Our pupils consider the subject 

a bit more demanding than the ones from the Czech Republic. 

Endowment for the subject 

Pupils feel that they are medium endowed or endowed for meeting the 

requirements of the subject, while girls consider themselves to be a little 

less endowed for P.E. and sport than boys, mostly at secondary schools. 

In the perception of giftedness by boys from both elementary and secon- 

– 149 –

dary schools there are not any significant differences, while in girls there 

exist some differences, since females at secondary schools perceive their 

endowment a bit more positive that the females from elementary schools. 

Pupils from the Czech Republic perceive their endowment for P.E. and 

sport markedly more positive than the pupils from the Slovak Republic, 

mainly at elementary schools. 

Effort at lessons 

Generally we can state that both boys and girls exert themselves at 

P.E. and sport lessons. More effort is exerted by pupils from elementary 

schools than from secondary schools. Only a slight percentage of boys 

and girls stated that they are less diligent, or that they do not exert any 

effort at all. Boys showed higher level of effort than gilrs did. When compared 

with the Czech pupils, we have to state that pupils at schools in the 

Czech Republic show markedly higher effort than our pupils do, mainly at 

elementary schools. 

Motivation for lessons 

From the point of view of motivation of pupils for Physical education 

and sport lessons there prevails the medium degree of pupils´ motivation. 

A bit more motivation was showed by boys from elementary schools and 

boys than girls. A rather large group of pupils, mainly girls, expressed that 

they were very little motivated or not motivated at all. In comparison with 

the Czech schoolers the degree of motivation in Slovak schools is clearly 

lower than in the Czech Republic, both at elementary and secondary 

schools. 

Emotionality of P.E. and sport lessons 

In both males and females from elementary and secondary schools 

prevail positive emotions during P.E. and sport lessons. Results show that 

feelings at P.E. and sport lessons slightly deteriorate with age of pupils. 

Despite of the markedly prevailing positive feelings of pupils at lessons 

their attitudes towards cancellation of lessons is not so unequivocal. 30.4 

% of pupils from elementary schools and 53.2 % of pupils from secondary 

schools are delighted when P.E. and sport lesson is cancelled. Interest of 

pupils in participating at P.E. and sport lessons decreases with their age. 

Males show more positive emotions than females. Largest differences 

were found between boys and gilrs in the number of those who have 

uniquely positive feelings in favour of boys and in the number of unequivocal 

answers in favour of girls. 

Boys from both elementary and secondary schools are mostly affraid 

of gymnastic lessons (45.3 %), athletics (17.0 %), sport games (16.1 %) 

– 150 –

and strengthening (12.6 %). Within gymnastics contents, most worrying 

are front and back rolls and vaults, within athletics – endurance run, within 

sport games – soccer and basketball. Girls from both elementary and secondary 

schools are mostly affraid of sport games (37.1 %), gymnastics 

(27.2 %), athletics (17.4 %) and strengthening (11.6 %). In gymnastics, 

they are affraid of vaults, front and back rolls and handstands, in athletics 

they have respect from endurance run, in sport games they most frequently 

marked basketball. 

Satisfaction of pupils with the lesson contents 

From the point of view of satisfaction of pupils with the contents of P.E. 

and sport lessons at both elementary and secondary schools we can state 

that higher level of satisfaction with the contents of lessons was shown by 

pupils from elementary schools than the ones from secondary schools, 

while higher level of satisfaction was shown by boys than girls in both 

school levels. Females would prefer more sport games, such as volleyball, 

ball games (not closely specified), end-ball, basketball and soccer. They 

would like to swim, dance to music and perform zumba. Boys would also 

like to have more sport games, such as soccer, floorball, volleyball, basketball, 

but also gymnastics (saltos), and claim also better equipment of 

schools with sport material. Unlike girls, boys required an increased number 

of P.E. and sport lessons more frequently. 

Preferences of physical activities for the contents of lessons 

No significant intersexual differences were recorded in the group of 

sport activities. Among team sports the most popular for girls are end-ball 

and volleyball, for boys soccer and floorball. In individual sports, however, 

gilrs showed absolutely different preferences. Zumba ranked first, then aerobic 

exercises and jogging. Their interest in strengthening was surprising. 

Unlike girls, boys preferred jogging, strengthening, bodybuilding and also 

Nordic walking. Among the three most popular activities in water in both 

sexes but different ranking are swimming with fins, diving and exercises in 

water. 

In the category of sport activities in the nature substantially broader 

differences were found: males preferred cycling tourism, skating and 

snowboarding, while females like skating, horse-riding, adrenaline bungee 

jumping, which, however, cannot be implemented in the contents of P.E. 

and sport lessons. Karate, kung-fu and boxing are the most popular martial 

arts for both sexes, having different order. Among dancing and rhytmic activities 

in boys fighting character of activity prevails, females prefer modern 

dances, latino and ballroom dances. The last mentioned activities have 

become more and more popular with young people, which is valuable for 

– 151 –

the society, since they fulfil several goals in the area of correct body posture, 

but also in the area of education and ethics. Team sports unequivocally 

prevail in both sexes. Girls prefer more exercises performed in water, boys 

conditioning. 

When compared with the previous similar researches, (in-line) skating, 

bedminton, cycling and snowboarding were added to the list of most 

popular activities among girls. Females like very much also dancing activities 

of various styles. Similarly boys nowadays like to use bikes and play 

tennis (also table tennis). 

Quality of P.E. and sport lessons 

Pupils mostly consider P.E. and sport lessons as having average quality 

or mostly good quality, while higher quality was stated by elementary 

school pupils and boys. The answers have pointed out several back-logs 

concerning quality of lessons. The most decisive factor influencing the quality 

of P.E. and sport lessons is the choice of activities to be applied in 

lessons. It was proved that boys require autonomous decision-making on 

the contents of lessons. The quality of contents of lessons is considered 

the decisive factor by 47 % boys. In girls this factor was stated as the third 

most important one. 

Females consider the degree of development of conditioning factors 

to be the most substantial indicator of quality of educational unit. They 

claim that P.E. and sport lessons be fully applied with the stress on development 

of fitness and health enhancing activities. Boys considered this 

factor as not significant. A rather low percentage of quizees marked quality 

of teacher as well as method of assessment as the most important factors 

of good quality education. 

The most important distinction between the answers of boys and girls 

can be seen in the perception of quality of the contents of education. While 

boys claim mostly sport games and a certain autonomy in the management 

of lessons content, females leave decision-making on teachers, but 

require more amusing and colourful activities focusing on the development 

of fitness and health enhancement. 

Reasons for the lack of interest and causes of missing compulsory 

P.E. and sport lessons 

The results of observing the reasons for the lack of interest and causes 

of pupils being absent from the lessons showed three areas. Among 

the most serious are health problems in both pupils of elementary and secondary 

schools. However, the possibility to assess health state of pupils 

by teachers remains open. The selection of suitable and appropriate contents 

of lessons in terms of respecting the health state of pupils remains 

– 152 –

with the teacher’s authority. Other most frequently presented causes are: 

laziness, cushiness, reluctance to accept physical load. In connection with 

the frequently stated reason for the lack of interest – low attractiveness of 

the contents of lessons – there is a simple solution to this issue: diagnostics 

of interests first and then the following implementation of preferences 

of pupils into the contents of lessons. The educational area Health and Movement 

forms a wide space for the given procedures. A weighty problem 

is the one of unbearable hygienic conditions. The only possible solution to 

this issue is to form appropriate hygienic conditions in schools and create 

suitable organization provision of an adequate time span between P.E. and 

sport lessons and other lessons in the timetable of pupils. 

The complex of reasons for the lack of interest in P.E. and sport lessons 

shows a wide variability, both from the point of view of sex and age. 

No doubt they are the result of an influence of other biological and social 

factors. Dominating causes have probably deeper roots and are connected 

with biological and psychic prerequisites of an individual. They fall into 

the competence of family education towards physically active life and are 

connected also with the level of acquired skills, abilities and quality of movement 

regime, including participation in P.E. and sport lessons in the early 

ages. 

Co-education 

Opinions of pupils on the issue of co-educated P.E. and sport lessons 

indicate that the majority of pupils think that P.E. and sport lessons at 

both levels should be taught separately. However, this opinion is not fully 

unequivocal, since it is changing with the growing age mainly at secondary 

schools. Interest of secondary school pupils in co-educated P.E. and sport 

lessons is markedly higher than in elementary school pupils. This was manifested 

both in males and females. Boys showed higher interest in both 

cases. 

Leisure time physical activities of pupils 

Results focused on leisure time of pupils brought conformity in the 

preference of listening to music, as the most frequent in pupils´ leisures 

(45.9% – 65.9%) with an increasing trend in secondary school girls, from 

the point of view of participation in physical activities with the higest share 

of pupils absenting from sport. It was not expected that pupils from elementary 

(59.4%) and secondary schools (52.7%) would declare physical 

activities and sport as the second most frequent activity during leisure time. 

The current findings on a certain reduction of share of sport activities 

in the leisure time of young people with age were confirmed in the pupils 

of elementary and secondary school (59.4 –52.7%), with the most marked 

– 153 –

decrease in females from secondary schools (54.3 – 43.0%). The time of 

watching television as one of the most serious sedentary activities of pupils 

has been decreasing with age (37 – 31.3%). 

Moreover, it was found that the share of secondary school pupils (almost 

one third of boys), who devote their leisure time mainly to computer 

works (games, surfing on internet, social networks) has increased. We can 

presume that this is the logical consequence of the availability of computers 

in families, increased computer competence, as well as demandingness 

of education in schools and extending communication by means of 

social networks. Similarly, natural consequence of the specific attribute of 

age category can be rated the more marked increase in social contacts – 

meeting peers with higher dominancy in girls than in boys in both groups. 

Recommendations for imporving the quality of P.E. and sport lessons 

in schools 

Based on the research carried out we can formulate the following recommendations. 

Priorities are as follows: 

• To focus in the long run on improving quality of teaching process by 

means of better knowledge and application of new curricula of P.E. 

and sport lessons by teachers, training of teachers of P.E. & S. within 

the framework of life-long education, as well as by means of improving 

the quality of conditions and more effective motivation of pupils; 

• Physical education and sport of girls seems to be more problematic 

and demanding than the one of boys. The same can be told about 

P.E. & S at secondary schools. It is inevitable to look for the ways 

of making education more attractive, mainly in female education and 

teaching at secondary schools. 

• To look for methods of increasing motivation of pupils to participate 

and enjoy P.E. & S lessons. Motivation should be the key issue both in 

pre-gradual and continuous education of teachers; 

• To reduce the influence of factors, which cause negative emotions 

in pupils; to increase the level of coordination abilities in children of 

younger school age in order to reduce the fear of pupils from gymnastics; 

to teach athletic events in more emotional methods and activities; 

to use non-traditional teaching procedures in teaching gymnastics, 

athletics and sport games, which could increase attractivity and interest 

of pupils in P.E. and sport lessons. 

• To increase attractiveness of the contents of education through implementing 

new physical activities preferred by pupils. To use available 

diagnostic means to disclose interests of pupils and youth in various 

– 154 –

kinds of physical activities more frequently. 

• To regularly diagnose opinions of pupils on selected issues of P.E. and 

sport. For the sake of their more accurate diagnostics we recommend 

to use the set of questions provided in 1st section of our questionnaire. 

In tables 11 through 14 of this publication we bring forward reference 

norms for elementary schools and secondary schools in Slovakia. Using 

them teachers and pupils can compare the level of attitudes to the 

subject in their groups, classes, in schools or other groups. 

• To pay serious attention to pupils with health impairment and the ones 

motorically less endowed; to organize P.E. lessons for pupils with 

health impairment or to implement integrated P.E. lessons. 

• The influence of parents upon organizing their children´s leisure in 

the more physically active way, towards physical activities and sport, 

should be made more intensive. 

• In terms of potential reserves in teaching P.E. and sport at 1st grade 

of elementary school to reflect on employing specially qualified (Bc.) 

assistants of teachers at P.E. lessons. 

• To improve hygienic conditions in schools and adequately organize 

the time for hygiene before and after the P.E. and sport lessons. 

• Issues of leisure time in terms of creating prerequisites for the fulfilment 

of its positive functions, as well as minimizing socially risky behaviours, 

can be solved in isolation. Besides continuous intervention 

of all educational factors, for its optimum contents cooperation of all 

subjects is required: family – school – civil associations and institutions, 

as well as legislative framework, as the prerequisite for the provision 

of their activites. Not only school sport teams, but also Slovak 

Association of Sport in Schools, sport clubs in Centres of leisure time 

should use their potential for the motivation of children and youth for 

physical and sport activities. 

– 155 –

Literatúra 

1. ANTALA, B.: Nové prístupy k hodnoteniu a klasifikácii žiakov v telesnej výchove 

na stredných školách. (kandidátska dizertačná práca), Bratislava, 1994, 179 s. 

2. ANTALA, B.: Školská telesná výchova a kurikulárna transformácia výchovy 

a vzdelávania. In: Sedláček, J. - Antala,B. a kol. Hodnotenie telesného rozvoja 

a motorickej výkonnosti žiakov v procese kurikulárnej transformácie výchovy 

a vzdelávania. Bratislava: ICM Agency 2008, s. 9-35. 

3. ANTALA, B.: Telesná a športová výchova v základných a stredných školách 

v SR po prvom roku transformácie vzdelávania. In.: Slovenský školský šport 

– podmienky, prognózy, rozvoj. Bratislava: Slovenská asociácia univerzitného 

športu a MŠ SR, 2009, 54 – 63. 

4. ANTALA, B.: Pohybová výkonnosť detí a mládeže z hľadiska zapájania sa 

do telovýchovnej a športovej činnosti. In : Kol. Záverečná správa výskumnej 

úlohy VEGA 1/0048/08 Sekulárny trend v ukazovateľoch telesného rozvoja 

a pohybovej výkonnosti u 7- až 18-ročnej školskej populácie na Slovensku. 

[On line]. www.minedu.sk. 2010. 

5. ANTALA, B. – DOROŠOVÁ, S.: Postoje žiakov pohybovo podpriemerných 

a pohybovo nadpriemerných ku školskej telesnej výchove. Tel. Vých. Šport, 

6, 1996, č. 4., s.8-10. 

6. ANTALA, B. – LABUDOVÁ, J.: Školská telesná výchova v (r)evolúcii alebo v 

ohrození. Tel. Vých. Šport, 16, 2006, č. 1. s. 4 – 8. 

7. ANTALA, B. - LABUDOVÁ, J.: Koncepcia učebných osnov telesnej a športovej 

výchovy pre ISCED 3. In: Telesná výchova a šport, zdravie a pohyb. Prešov: 

MPC Bratislava, alokované pracovisko Prešov 2008, s. 17 – 25. 

8. ANTALA, B. – LABUDOVÁ, J.: Prečo zvýšiť počet hodín telesnej výchovy 

v kurikulách ? Tel. Vých.Šport 21, 2011, č 4, s. 8 – 12. 

9. BAJANOVÁ, V. – LIPKOVÁ, J.: Zmeny vybraných somatických parametrov 

u stredoškoláčok s nadváhou po absolvovanom pohybovom programe. Tel. 

Vých. Šport, 19, 2009, č.3 - 4, s. 25-29 

10. BARTÍK, P.: Využitie úpolových cvičení v telesnej výchove detí mladšieho 

školského veku. Tel. Vých. Šport, 8, 1998, č.4, s. 7-11. 

11. BARTÍK, P.: Postoje žiakov základných škôl k telesnej výchove a športu 

a úroveň ich teoretických vedomostí z telesnej výchovy v intenciách 

vzdelávacieho štandardu. Banská Bystrica: FHV UMB, 2009. 132 s. 

12. BARTÍK, P. a kol.: Telesný rozvoj a pohybová výkonnosť na 1.stupni základných 

škôl v stredoslovenskom regióne. Tel. Vých. Šport, 14, 2004, č.1, s. 9-13. 

13. BARTÍK, P. – MESIARIK, P.: Postoje žiakov 9.ročníka základných škôl 

v stredoslovenskom regióne ku školskej telesnej výchove. Tel. Vých. Šport, 

19, 2009, č. 1, s. 4 – 7. 

– 156 –

14. BEBČÁKOVÁ, V. – LALÍKOVÁ, L. : Analýza necvičiacich žiakov v telesnej 

výchove. In Labudová a kol. Poznatky z výskumu školskej telesnej výchovy. 

Bratislava: Peter Mačura – PEEM 2003, s.84 – 90. 

15. BEBČÁKOVÁ, V. - LENKOVÁ, R. – BORŽÍKOVÁ, I.: Pohybová aktivita 15 

– ročných žiakov základných škôl. In: Pohyb člověka – základní a sportovní 

motorika, diagnostika a analýza. Sborník příspěvku z mezinárodní vědecké 

konference. Ostrava: Ostravská univerzita, Pedagogická fakulta 2010, s.17 

– 23. 

16. BEBČÁKOVÁ, V. a kol.: Pohybová aktivita v životnom štýle 14-ročných žiakov 

prešovského regiónu. Prešov: Prešovská univerzita v Prešove Fakulta športu 

2012, 71 s. ISBN 978-80-555-0561-9. Elektronická publikácia 

17. BELEJ, M.: Vplyv pohybového režimu na zmeny všeobecnej pohybovej 

výkonnosti vysokoškoláčok. In: Acta Universitatis Palackianae Olomoucensis. 

Gymnica XXII. Olomouc: 1992. s. 107-110. ISBN 80-7067-177-7. 

18. BELEJ, M. – JUNGER, J. – MIKUŠ, M.: Výkonnosť žiakov prijatých na stredné 

školy vo východoslovenskom regióne zisťovaná systémom EUROFIT. Tel. 

Vých. Šport, 5, 1995, č.3, s. 12 - 14. 

19. BENDÍKOVÁ, E.: Overball na hodinách školskej telesnej výchovy. Tel. Vých. 

Šport, 19, 2009, č.1., s.7-10. 

20. BENDÍKOVÁ, E.: Aktuálny zdravotný stav a dôvody neúčasti žiačok na 

hodinách telesnej a športovej výchovy. Tel. Vých. Šport, 21, 2011, č.1., s.6-11. 

21. BEKÖ, R.: Funkčné poruchy pohybového systému 5 a 6-ročných detí a ich 

zmeny v priebehu dvoch rokov. Bratislava, Dizertačná práca na FTVŠ UK 

v Bratislave, 2008, 108 s. 

22. BEKÖ, R.: Držanie tela 5-7 ročných detí. In: Prvé kroky kurikulárnej 

transformácie v predmete telesná a športová výchova. Bratislava : Univerzita 

Komenského, 2010, s. 63 – 65. 

23. Biela kniha o športe, Komisia Európskych Spoločenstiev, Brusel, 2007, 20 s. 

24. BIDDLE, S.J.H. – SOOS, I. – HAMAR, P., et al. 2009. Physical activity and 

sedentary behaviours in youth: Data from three central-eastern European 

countries. European Journal of Sport Science 9, 2009, s. 295 – 301. 

25. BINOVSKÝ, A. – MIKULOVÁ, E. - RAMACSAY, L.: Somatické charakteristiky 

9-12 ročných futbalistov. Tel. Vých. Šport, 9, 1999, č.1, s. 48-50. 

26. BLAIR, S.N.: Physical inactivity: The biggest health problem of the 21st 

century. British Journal of Sports Medicine, 43, 2007, 1, s.1 – 2. 

27. BLESSING, B. The gendered classroom: Girls‘ and boys‘ experiences in 

postwar Germany. In History of Education Quarterly, 2005. 45. s. 597-603. 

28. BUKOVÁ, A.: Pohybová aktivita v spôsobe života vysokoškoláka. In: Vědecká 

conference “Pulstoletí tělesné výchovy na vysokých školách. Praha 24.- 

26.4.2002, s. 162 – 167, ISBN 80-246-0558-9. 

– 157 –

29. ČILLÍK, I.: Prognózy možností skvalitňovania vyučovania atletiky na II. 

stupni ZŠ. In: Zborník čiastkových výstupov z riešenia integrovanej grantovej 

úlohy. Banská Bystrica: FPV UMB, 1998, s. 144 - 147. 

30. Designed to move, A physical Activity Action Agenda, Nike, 2012, 125 s. 

31. DOBRÝ, L.: Poznatky o zdravotních benefitech pohybové aktivnosti mládeže 

– východisko k změne pojetí tělesné výchovy a sportu mládeže. Těl. Vých. 

Sport Mlád.,74, 2008, č.2, s. 7 . 

32. ĎURECH, M.: Úpolové cvičenia v hodinách školskej telesnej výchovy. Tel. 

Vých. Šport, 11, 2001, č.1, s. 10-15. 

33. FAJFER, Z.: Srovnání výbraných charakteristik telesné stavby a základní 

motorické výkonnosti u populace a žíkú sportovnách tríd ve fotbalu ve veku 

8 – 10 roku. Tel. Vých. Šport, 9, 1999, č.2, s. 14-16. 

34. FIALOVÁ, L.: Sport a jiné volnočasové aktivity v české škole. Tel. Vých. Šport, 

14, 2004, č.1, s. 26-30. 

35. FORMÁNKOVÁ, S. – FRÖMEL,K.: Longitudinální výskum sportovních záujmú 

žákú základních škol. Tel. Vých. Šport, 9, 1999, č.1, s. 9-13. 

36. FRANO,J.: Vplyv povinnej telesnej výchovy na postoje a záujmy žiakov gymnázia 

v oblasti telesnej kultúry. Kandidátska dizertačná práca, Bratislava, 1977, 225 s. 

37. FRÖMEL, K. et al.: Struktura sportovních zájmů a pohybových aktivit mládeže. 

Výskumná správa No. RS95R5002., 1995, Olomouc: FTK UP. 

38. FRÖMEL, K. et al.: Pohybová aktivita a sportovní zájmy mládeže. Olomouc: 

Univerzita Palackého, 1999, 173 s., ISBN 80-7067-945-X. 

39. GÖRNER, K. - STARŠÍ, J.: Postoje, vedomosti a názory žiakov na II. stupni ZŠ 

na telesnú výchovu. Banská Bystrica: FHV UMB, 2001. 164 s. 

40. HAVLÍČEK, I. – MEDEKOVÁ, H. – RAMACSAY, L. – ZAPLETALOVÁ, L.: 

Motivačné činitele športovania mládeže. In : Tělesná výchova a sport na 

základních a středních školách. Brno: PF MU Brno 1996. 39-45. 

41. HAAG, H.- HAAG, G., Dictionary. Kiel: Institut fur Sport und Sportwissenschaften, 

2003. ISBN 3-7780-3419-7. 

42. HLAVÁČ, F.: K hodnotové orientaci chlapcu 6. – 9. ročníku ZDŠ ve vztahu 

k tělesné výchově. Těl. Vých. Mlád., 44, 1978, 8, s. 342 – 344. 

43. HRABAL, V. – PAVELKOVÁ, I.: Jaký jsem učitel. Postál, Praha 2010, 240 s. 

44. ILAVSKÁ, T.: Príčiny zanechávania športovej činnosti detí a mládeže. In: 

Vplyv pohybových programov na zmeny zdravotného stavu a pohybového 

rozvoja človeka. Zborník výstupov z grantového projektu VEGA č. 1/7453/20. 

Bratislava: FTVŠ UK + SVS TVŠ., 2002, s. 59-63. 

45. JACKSON, C. - SMITH, I. D.: Poles apart? An exploration of single-sex and 

mixed-sex educational environments in Australia and England. In Educational 

Studies, 2000. 26. s. 409-422. 

– 158 –

46. JURCZAK, A.: Edukacyjne i rodzinne uwarunkowania rozwoju aktywnosci 

fizycznej mlodziezy w czase wolnym. Banská Bystrica: FHV UMB, 2012. 218 s. 

47. JURSÍK, D.: Vzdelávací štandard z plávania a plaveckých športov pre 

stredné školy. Tel. Vých. Šport, 8, 1998, č.4, s. 4-5. 

48. KANASOVÁ, J. : Držanie tela u 10 až 12 –ročných žiakov a jeho ovplyvnenie. 

v rámci školskej telesnej výchovy. Nitra:Peter Mačura PEEM 2006, 70 s. 

49. KAMPMILLEROVÁ,L. – VANDERKA,M. – KAMPMILLER,T. – KUTLÍKOVÁ,D.: 

program výberového tematického celku Cvičenie v posilňovni pre žiakov 

7.ročníka – ISCED 2. Tel. Vých. Šport. 20, 2010, č.1, s.9-12 ,č.2, s. 8-13. 

50. KLEIN, G. – HARDMAN, K.: Physical Education and Sport Education in 

European Union. Editions Revue EPS, Paris, 2008, 453 p. 

51. KOLLÁRIK, K. – MARUŠINCOVÁ, E. – OKRÚHLICOVÁ, A.: Vzťah žiakov 

začínajúcich štúdium na stredných školách k učebným predmetom. Ped. 

Revue, 44, 1992, č.9., s 672 – 684 

52. KOVÁČOVÁ, E. Stav svalovej nerovnováhy a chybného držania tela u školskej 

populácie a možnosti ich ovplyvňovania u mladších žiakov. Dizertačná práca, 

Bratislava: FTVŠ UK 2004, 120 s. 

53. KRAUS, B.: Aktuální problémy profesionálního ovplyvňování volného času. 

In: Sborník přízpěvků z mezinárodní konference „Mládež a volní čas“. Hradec 

Králové: ÚSS PF UHK, 2001, s. 233-238. 

54. KRAUT, A. - MELAMED, S. - GOFER, D. - FROOM, P.: Effect of school age 

sports on leisure time physical activity in adults. The CORDIS study. Med. Sci. 

Sports Exerc.,2003, 35, s. 2038-2042. 

55. KRIŽAN, L. – GERHÁTOVÁ, B. a kol.: Koncepcia rozvoja pohybových aktivít 

detí a mládeže. Tel. Vých. Šport, 21, 2011, č.4., s.2 – 8. 

56. KUDLÁČEK, M. – FRÖMEL. K.: Sportovní preference a pohybová aktivita 

studentek a studentu středních škol. FKT, Olomouc, 2011, rukopis 

57. KYSELOVIČOVÁ, O.: Rope skipping. Tel. Vých. Šport, 9, 1999, č.1, metodická 

príloha. 

58. KYSELOVIČOVÁ, O. – KLUČÁROVÁ, K.: Uplatnenie fitlopty na hodinách 

aerobiku z hľadiska rozvoja vybraných pohybových schopností stredoškoláčok. 

Tel. Vých. Šport, 16, 2006, č. 4, s. 5 – 8. 

59. LABUDOVÁ, J.: Východiská k zmene obsahu vzdelávania v školskej telesnej 

výchove. In: LABUDOVÁ, J. a kol.: Výskumy v školskej telesnej výchove. 

Bratislava : UK FTVŠ 2006, s. 5– 14. 

60. LABUDOVÁ, J.: Pohybová kompetencia ako kľúčová kompetencia pri 

vzdelávaní. Tel. Vých. Šport, 17, 2007, č.2., s.1 

61. LABUDOVÁ, J. a kol. : Poznatky z výskumu školskej telesnej výchovy. 

Bratislava: FTVŠ UK 2003, 128 s. 

– 159 –

62. LABUDOVÁ, J. a kol.: Súčasný stav a perspektívy školskej telesnej výchovy. 

Bratislava: ICM AGENCY 2005, 163 s. 

63. LIBA, J.: Výchova k zdraviu a prevencia drogových závislostí. Prešov: 

Metodicko-pedagogické centrum v Prešove a FHPV PU, 2002. 

64. LIPTOVSKÁ, L. Ringo, indiaka a iné menej známe druhy netradičných 

športov. In Národná konferencia o školskom športe 2009: Slovenský školský 

šport - podmienky- prognózy-rozvoj. Štrbské pleso: Slovenská asociácia 

univerzitného športu v spolupráci s MŠ SR, 2009. s. 129-133. 

65. LUDVIKOVÁ, M.: Postoje žiakov stredných škôl k telesnej výchove 

a pohybovým aktivitám v štáte Virginia v USA. In: Pohybová aktivita v živote 

človeka. Pohyb detí. Prešov: Prešovská univerzita v Prešove Fakulta športu, 

2010. ISBN 978-80-555-0301-1. s. 111 – 117. Elektronický zborník. 

66. LEDNICKÝ, A.: Rozvoj vytrvalostných schopností v školskej telesnej výchove. 

Tel. Vých. Šport, 16, 2006, č. 4, s. 8 - 11. 

67. LEE,I. - SHIROMA, E et al.: Effect of physical inactivity on major noncommunicables 

diseases worldwide: an analysis of burden of disease and life 

expectancy. The Lancet, 2012, 380 (9838) p. 219 – 229. 

68. MAJERÍK, J.: Svalová nerovnováha a držanie tela 16 – 17 ročných gymnazistov 

z hľadiska športovania. Tel. Vých. Šport, 19, 2009, č.1., s 18 – 25. 

69. MAJERSKÝ, O. a kol.: Podnety na inováciu učebných osnov telesnej výchovy 

na základných a stredných školách. Tel. Vých. Šport, 16, 2006, č. 2, s. 2 – 7. 

70. MEDEKOVÁ, H. Telovýchovná aktivita detí a mládeže. In: Acta Fac. Educ. Phys. 

Univ. Comen. XXXIX. Bratislava: Univerzita Komenského, 1997. s. 35-63. 

71. MEDEKOVÁ, H. : Telesný vývin a držanie tela mladších žiakov z hľadiska 

pohybovej aktivity v ranom detstve. in Lipková a kol. Pohybová aktivita a jej 

súvislosti s vybranými znakmi somatického, funkčného a motorického rozvoja. 

Bratislava: ICM Agency, 2009, s.38 – 45. 

72. MEDEKOVÁ, H. – BEKÖ, R.: K otázkam somatického vývinu a stavu 

posturálneho systému mladších žiakov. In: Šport a zdravie. Zborník 

medzinárodnej konferencie PF UKF Nitra: 2009, CD rom, s. 107 – 111. 

73. MEDEKOVÁ, H. – HAVLÍČEK, I. – RAMACSAY, L.: Sociálna podmienenosť 

pohybovej aktivity detí. Motivačné činitele mládeže. In : Tělesná výchova a sport 

na základních a středních školách. Brno: PF MU Brno 1996. s. 211 – 213. 

74. MEDEKOVÁ, H.– ŠELINGEROVÁ, M.: Vývinové zmeny somatických 

parametrov mladších žiakov z hľadiska pohybovej aktivity. Acta fac.Educ.phys. 

Univ. Comenianae 45, Bratislava : Univerzita Komenského, 2004, s.137 - 144. 

75. MICHAL, J. – NEVOLNÁ, T.: Physical activity as an effective means to 

a healthy life style. In: Acta Universitatis Matthiae Belii, Physical Education 

and Sport, Vol. IV, No.1/2012, pp. 103-114. ISSN 1338-0974. 

– 160 –

76. MORAVEC,.R.. : Monitorovanie úrovne telesného rozvoja a pohybovej 

výkonnosti 10 – 18-ročných žiakov vybraných škôl na Slovensku. Tel. Vých. 

Šport, 19, 2009, č. 2, s. 10 – 16. 

77. MORAVEC, R. - KAMPMILLER, T - SEDLÁČEK, J. - a kol.: EUROFIT. Telesný 

rozvoj a pohybová výkonnosť školskej populácie na Slovensku.Bratislava: 

SVSTVŠ, 1996. 180 s. ISBN 80-967487-1-8. 

78. Národná konferencia o školskom športe, zborník, Štrbské pleso, MŠ SR 2009, 

354 s 

79. NAUL, R. : European Union Multisector Strategies to Enhance Health, Physical 

education, and Physical Activities for children and Youth. The Global Journal of 

Health and Physical Education Pedagogy, l, 2012, s. 1- 12. 

80. NEMEC, M. - ADAMČÁK, Š. - NEMCOVÁ, L.: Aktuálny stav využívania 

pohybových hier v školskej telesnej a športovej výchove u žiakov a žiačok 

2. stupňa základných škôlv stredoslovenskom regióne. In: EXERCITATIO 

CORPOLIS – MOTUS – SALUS, 2012, 4, č. 1., s. 185 – 191. 

81. OBDRŽÁLEK, Z. - HORVÁTHOVÁ, K. a kol.: Organizácia a manažment 

školstva – terminologický a výkladový slovník. Bratislava: Slovenské 

pedagogické nakladateľstvo - Mladé letá, s.r.o., 2004. ISBN 80-10-00022-1. 

s. 142. 

82. PACH,.M.: Športy v prírode ako nástroj výchovy a vzdelávania. Tel. Vých. 

Šport, 19, 2009, č. 2, s. 40 

83. PAŘÍZKOVÁ, J.: Dětská obezita: léčení a prevence. Med. Sport. Boh. Slov. 9, 

2000, č.4, s. 193 – 200. 

84. PAVLÍKOVÁ, A.: Pedagogické aspekty štruktúry záujmov detí a mládeže vo 

voľnom čase. In : Tělesná výchova a sport na základních a středních školách.. 

Brno: PF MU Brno 1996. s.186 – 192. 

85. PAVLÍKOVÁ, A.: Výchovné aspekty športu detí a mládeže. In: Vybrané aspekty 

pohybovej činnosti obyvateľov SR. Zborník výstupov z vedeckého projektu č. 

1/7453/20. Bratislava: FTVŠ UK a SVS pre telesnú výchovu a šport, 2002, s. 

75 – 78. 

86. PAVLÍKOVÁ, A.: Podpora zdravia – pohybová aktivita, súčasť výchovy 

detí a mládeže. In. 33.dni zdravotnej výchovy Ivana Stodolu. Východiská 

k optimalizácii pohybových programov obyvateľov SR. Bratislava: Úrad 

verejného zdravotníctva 2006, s. 68 – 70. 

87. PAVLÍKOVÁ, A.: Potenciál učiteľa vo výchove k zdraviu. In Prvé kroky 

kurikulárnej transformácie v predmete telesná a športová výchova. Bratislava: 

Univerzita Komenského, 2010 s.143 – 150. 

88. PAVLIS, J. Igent game and its impact on social and health development of 

children. In: Labudová, J. – Antala, B. et al. Healthy active life style and physical 

education. Bratislava: Slovak Scientific Society for Physical Education and Sport 

– 161 –

with support of Ministry of Education, Science, Research and Sport of Slovak 

Republic in cooperation with FIEP, 2011. ISBN 978-80-89324-07-1. s. 189 - 191. 

89. PARDEL, T. – BOROŠ, J.: Základy všeobecnej psychológie. Bratislava: SPN, 

1979. 562 s. 

90. PERÁČKOVÁ, J.: Zvyšovanie efektívnosti vyučovania telesnej výchovy 

z hľadiska využívania času. Tel. Vých. Šport, 15, 2005, č. 3 – 4,s.2 – 4. 

91. PERÁČKOVÁ, J. Režim dňa, voľný čas a telovýchovná aktivita žiačok 

vybraného gymnázia. In: Telovýchovné a športové záujmy v rámci voľnočasových 

aktivít žiakov. Bratislava: Univerzita Komenského, Fakulta telesnej 

výchovy a športu 2008, 160 s. 

92. PLŠÍKOVÁ, E.: Využitie pohybových hier na rozvoj vytrvalostných schopností 

v školskej telesnej výchove. Tel. Vých. Šport, 4, 1994, č.2, s. 4-5. 

93. POSLTOVÁ, L.: Postoje žiakov stredných škôl ku školskej telesnej výchove. 

Diplomová práca. FTVŠ UK, Bratislava, 2004, 60 s. 

94. ROZBORIL, P.: Telovýchovné a športové zariadenia na školách v Bratislave, 

diplomová práca, FTVŠ UK v Bratislave, 2010, 88 s. 

95. RYCHTECKÝ, A.: Význam školní tělesné výchovy v utváření celoživotní 

pohybové aktivity. In: Sborník referátů z národní konference Tělesná výchova 

a sport na přelomu století. Praha: FTVS KU,1997, s. 36-41. 

96. SAS,J. – NOWOSIESKI, I.: Wychowanie do aktywnosci fizycznej. Katowice: 

AWF, 2003. 

97. SLEZÁK, J.: Príčiny absencie necvičiacich žiakov na hodinách telesnej 

výchovy vo vzorke stredných škôl v Slovenskej republike. In Labudová 

akol. Východiská k tvorbe inovovaných projektov školskej telesnej výchovy. 

Bratislava: FTVŠ UK, 2004, s. 54 – 60. 

98. SEDLÁČEK, J.- ANTALA, B. a kol.: Hodnotenie telesného rozvoja a motorickej 

výkonnosti žiakov v procese kurikulárnej transformácie výchovy a vzdelávania. 

Bratislava: ICM AGENCY 2008, 138 s. 

99. SIGMUND, E. a kol.: Vliv interveční pohybové aktivity kurzu v prirode na 

habituálnu aktivitu adoloscentov. Tel. Vých. Šport, 14, 2004, č.1, s. 4 - 9 

100. SIGMUND, E. et al.: Oblíbený obsah vyučovacích jednotek tělesné výchovy 

– pozitivně hodnocený prostředek vyššího tělesného zatížení děvčat. In: 

Tělesná kultura. Olomouc: Fakulta tělesné kultury, 2009. ISSN 1211-6521, 

2009, vol.32 no. 2. s. 54 - 63. 

101. SOOS,I. – ŠIMONEK, J. – BIDDLE, S. – HAMAR, P.: Pohybová aktivita 

a sedavý spôsob života východoslovenských adolescentov. Tel. Vých. Šport, 

20, 2010, č.2., s.18 - 22 

102. Správa o hospodárení škôl a školských zariadení za rok 2010 (MŠVVaŠ SR 

– 15. PVM 9.6.2011) 

– 162 –

103. Správa o úlohe športu vo vzdelávaní. Výbor pre kultúru a vzdelávanie 

Európskeho parlamentu, 2007, 40 s. 

104. SÝKORA, F.: Podiel školskej telesnej výchovy na zabezpečení všestranného 

vývinu mládeže. Tel. Vých. Mlád. 54, 1988, č. 8., s. 297 - 302. 

105. SÝKORA, F.: Postoje žiakov bratislavských stredných škôl k záujmovej telesnej 

výchove, k jej organizácii a riadeniu. Tel. Vých. Šport, 1, 1991, č.1, s. 18-19. 

106. Prehľad vybraných ukazovateľov za CVČ a ŠSZČ v roku 2010, UIPŠ, 

Bratislava, 2011 

107. SÝKORA, F. a kol.: Didaktika telesnej výchovy. Bratislava: SPN, 1983. 296 s. 

108. SVOBODA, B.: Psychologicko-pedagogické aspekty sledovania účinnosti 

telovýchovného procesu v systému komunistické výchovy mládeže. Acta Univ. 

Carolinae Gymn. 17, 1981, s.45 – 69. 

109. ŠAJBIDOR, J. - LABUDOVÁ, J.: Zdravie a pohyb – kurikulárna prestavba 

stredoškolského vzdelávania. In: Labudová, J. a kol.: Tvorba kurikula telesnej 

výchovy v rámci transformácie vzdelávania v Slovenskej republike. Bratislava 

: UK FTVŠ, 2007, s. 26 – 31. 

110. ŠELINGEROVÁ, M. - ŠELINGER, P.: Somatické ukazovatele slovenskej 

populácie vo vzťahu k pohybovým aktivitám. In Hodnotenie telesného rozvoja 

a motorickej výkonnosti žiakov v procese kurikulárnej transformácie výchovy 

a vzdelávania, Bratislava: ICM AGENCY 2008, s.121 – 138. 

111. ŠIMONEK, J.: Stav vyučovania telesnej výchovy a športu na slovenských 

vysokých školách. Tel. Vých. Šport, 13, 2003, 3, s. 2-5. 

112. ŠIMONEK, J.: Zmena životného štýlu ako podmienka zlepšenia zdravia 

slovenskej populácie. In: Tělesná kultura. Recenzované periodikum Fakulty 

tělesné kultura Univerzity Palackého v Olomouci. Olomouc: FTK UP, 2004, 

29, č.1, s. 41 – 53. 

113. ŠIMONEK, J.: Športové záujmy a pohybová aktivita v dennom režime a ich 

vplyv na prevenciu drogových závislostí detí a mládeže. In: Štúdie III. Telesná 

výchova a šport. Nitra: Univerzita Konštantína Filozofa. S., 2006, 7-102. ISBN 

80-8094-054-1. 

114. ŠIMONEK, J.: Materiálno-technické a personálne zabezpečenie vyučovania 

telesnej a športovej výchovy na slovenských základných školách. Tel. Vých. 

Šport, 2010, č.4., s. 21-27 

115. ŠIMONEK, J.: Výskumy objemu pohybovej aktivity na školách. Nitra: PF UKF 

Nitra, 2011, 71 s. 

116. ŠIMONEK, J – HALMOVÁ, N. - KANASOVÁ, J. : Príčiny neúčasti žiakov na 

hodinách telesnej výchovy na II. Stupni ZŠ v nitrianskom regióne. In Labudová 

akol. Súčasný stav školskej telesnej výchovy a jej perspektívy. Bratislava: ICM 

AGENCY 2005, s. 46 – 50. 

– 163 –

117. TARCALA, P.: Bedminton, ideálny školský šport. In Národná konferencia o 

školskom športe 2009: Slovenský školský šport - podmienky-prognózy-rozvoj. 

Štrbské pleso: Slovenská asociácia univerzitného športu v spolupráci s MŠ 

SR, 2009. s. 124-128. 

118. TEPLÝ, Z.: Zájem dospělé populace o různé formy tělovýchovy a sportu. In: 

Sborník referátů z Národní konference Tělesná výchova a sport na přelomu 

století. Praha: 1997. s. 203-204. ISBN 80-902147-2.X. 

119. TILLINGER, P.: Vzťah 11-14 letých deti k telesné výchove a sportu. Tel. Vých. 

Šport, 4,1994, č.1.s.6 – 9. 

120. TSOLIDIS, G. - DOBSON, I. R.: Single-sex schooling: Is it simply a „class 

act“?. In Gender and Education. 2006. 18. s. 213-228. 

121. TUREK, I.: Zvyšovanie efektívnosti vyučovania, Metodické centrum 

v Bratislave, 1997, 299 s., ISBN: 80-88796-49-0 

122. Učebné osnovy telesnej a športovej výchovy pre ISCED 3, ŠPÚ, 2008 

123. VLASÁKOVÁ, R.: Zmeny telesného rozvoja 14- až 16-ročných dievčat 

bilinguálneho gymnázia v dvojročnom období. Tel. Vých. Šport, 20, 2010, 

č.1.s.25 – 27. 

124. Zdravotnícka ročenka SR , Ministerstvo zdravotníctva, 2007, 250 s. 

125. ZAPLETALOVÁ, L.: Ontogenéza motorickej výkonnosti 7 – 18-ročných 

chlapcov a dievčat Slovenskej republiky. Bratislava: SVSTVŠ, 2002. 93 s. 

ISBN 80-89075-17-7. 

126. ZAPLETALOVÁ, L.: Changes in somatic parameters and motor performance of 

children and youth of Slovakia across the period of last 20 years. In: Labudová, 

J. – Antala.B. at al: Healthy active life style and PE, 2011, s. 107 - 114 

127. VAN ESSEN, M.: No issue, no problem? Coeducation in Dutch secondary 

physical education during the twentieth century. In Gender and Education. 

2003. 15. s. 59-74. 

128. WARCHOL, K.: Názory učiteľov všobecnovzdelávacích predmetov na 

teoretické koncepcie a ciele telesnej výchovy v Polsku. Tel. Vých. Šport. 20, 

2010, č.3., s. 14-18 

129. WHO Globálne odporúčanie o fyzickej aktivite pre zdravie, Ženeva, 2010; 

ISBN 978 924 159 997 9. 

– 164 –

Príloha č.1 

Univerzita Komenského v Bratislave, Fakulta telesnej výchovy a športu 

Milí žiaci, študenti, 

obraciame sa na Vás so žiadosťou o vyplnenie tohto dotazníka. Cieľom je zistiť Vaše názory na vyučovací predmet 

telesná a športová výchova, ktoré môžu prispieť k zvýšeniu jeho príťažlivosti, kvality a zvýšeniu pohybovej aktivity 

detí a mládeže. 

Dotazník je anonymný, meno neuvádzajte. Údaje budú využité len na výskumné účely. Vopred Vám ďakujeme za 

ochotu a spoluprácu. 

Každú otázku si pozorne prečítajte a zakrúžkujte tú odpoveď, ktorá sa pre Vás najviac hodí resp. pri otvorených otázkach 

odpoveď doplňte. 

................................................................................................................................................................................. 

I. Obľúbenosť, významnosť, náročnosť predmetu 

1. Telesná a športová výchova je pre mňa predmet: 

1. Veľmi obľúbený 

2. Obľúbený 

3. Ani obľúbený, ani neobľúbený 

4. Neobľúbený 

5. Veľmi neobľúbený 

3. Telesná a športová výchova znamená pre mňa 

predmet: 

1. Veľmi náročný 

2. Náročný 

3. Ani náročný, ani ľahký predmet 

4. Ľahký 

5. Veľmi ľahký 

5. Na hodinách telesnej a športovej výchovy som: 

1. Veľmi snaživý 

2. Snaživý 

3. Niekedy sa snažím, inokedy nie 

4. Menej snaživý 

5. Vôbec sa nesnažím 

II. Pocity, emócie na hodinách telesnej a športovej výchovy 

1. Na hodinách telesnej a športovej výchovy sa cítim: 

1. vždy dobre 

2. väčšinou dobre 

3. občas dobre, občas zle 

4. väčšinou zle 

5. vždy zle 

– 165 – 

2. Telesná a športová výchova znamená pre mňa predmet: 

1. Veľmi významný 

2. Významný 

3. Možno významný, možno nevýznamný predmet 

4. Málo významný 

5. Nevýznamný 

4. Na telesnú a športovú výchovu som: 

1. Veľmi nadaný 

2. Nadaný 

3. Stredne nadaný 

4. Málo nadaný 

5. Nenadaný 

6. Na hodiny telesnej a športovej výchovy som: 

1. veľmi motivovaný 

2. motivovaný 

3. stredne motivovaný 

4. málo motivovaný 

5. nemotivovaný 

2. Keď odpadne hodina telesnej a športovej výchovy : 

1. vždy sa teším 

2. často sa teším 

3. je mi to ľahostajné 

4. väčšinou som rozladený 

5. vždy som rozladený 

3. Z akej činnosti, cvičení máš na hodinách telesnej a športovej výchovy najväčšie obavy (strach) ? 

4. Ktoré činnosti na hodinách telesnej a športovej výchovy nemáš rád?

III. Obsah hodín telesnej a športovej výchovy 

1. S ponukou pohybových a športových aktivít na hodinách telesnej a športovej výchovy som: 

1. Veľmi spokojný 

2. Spokojný 

3. Čiastočne spokojný, čiastočne nespokojný 

4. Nespokojný 

5. Veľmi nespokojný 

2. Akú činnosť by si chcel na telesnej a športovej výchove vykonávať častejšie? 

3. Čo ti na hodinách telesnej a športovej výchovy chýba? 

4. Ak ťa hodiny telesnej a športovej výchovy nebavia, čo býva zvyčajne najčastejšia príčina? 

(zakrúžkuj najviac 3 možnosti) 

1. Neatraktívny obsah 

2. Nezáujem učiteľa 

3. Spôsob hodnotenia 

4. Neprimerané požiadavky na výkon 

5. Nechce sa mi 

6. Nevhodný metodický postup pri vyučovaní 

7. Nezáujem ostatných spolužiakov 

8. Nezáživnosť vyučovania 

9. Nevyhovujúce podmienky 

10. Zlá atmosféra na vyučovaní 

11. Uprednostňovanie šikovných žiakov 

12. Koncentrácia na nasledujúce hodiny (písomka, skúška a pod.) 

13. Iné .......... 

5. Ak si necvičiaci, čo býva najčastejšie dôvodom necvičenia? 

(zakrúžkuj najviac 3 možnosti) 

1. Nechce sa mi 

2. Na hodinách je nuda 

3. Neprimerané požiadavky 

4. Zdravotné problémy, choroba 

5. Nevyhovuje mi prístup učiteľa 

6. Príliš by som sa spotil 

7. Lebo to tak chcú rodičia 

8. Nevyhovujúce podmienky 

9. Nedostatok času na prípravu na ďalšie hodinu 

10. Nechcem si pokaziť vysvedčenie 

11. Zle podmienky pre hygienu (možnosť umyť sa a osprchovať sa, a pod.) 

12. Iné .......... 

– 166 –

Inštrukcie: Z každej oblasti zvoľ päť tvojich najobľúbenejších pohybových aktivít, ktorým by si sa rád na telesnej 

a športovej výchove venoval. Najobľúbenejšiu pohybovú aktivitu označ krížikom v tabuľke v stĺpci pod jednotkou, druhú 

najobľúbenejšiu v stĺpci pod dvojkou atď. až po piatu najobľúbenejšiu. 

1 2 3 4 5 Individuálne športy 1 2 3 4 5 Pohybové aktivity v prírode 

Atletika Akrobatické lyžovanie (aj skoky) 

Bedminton Bežecké lyžovanie (aj biatlon) 

Korčuľovanie (aj kolieskové, skateboard) Korčuľovanie (aj kolieskové korčule, skateboard) 

Bowling (aj kolky) Bungee jumping 

Cyklistika (cestná i horská) Cykloturistika 

Golf (i minigolf) Jazda na koni 

Snooker (aj biliard) Lanové aktivity 

Lukostreľba Lezenie (aj horolezectvo, speleológia) 

Petangue Lodné aktivity (ajrafting, kajak, kanoe, windsurfing) 

Plávanie Orientácia 

Športová gymnastika Parašutizmus (aj paragliding) 

Squash (aj ricochet, racquet ball) Pešia turistika (aj snow-shoeing) 

Streľba Zjazdové lyžovanie (aj cross, skialpinizmus) 

Šípky (aj ďalší terčové aktivity) Skiering (aj motoskiering, vodné lyžovanie) 

Tenis (aj stolní, soft tenis) Skydiving (aj airboarding) 

Iné…………………… Snowboarding 

Technickéšporty(lietanie,rogalo,motorizmus, skúter) 

1 2 3 4 5 Kolektívne športy Tramping (táborenie, skauting) 

Baseball (a ďalšie raketové hry) Iné…………………… 

Basketbal 

Curling 1 2 3 4 5 Bojové umenia 

Florbal (aj hokejbal) Aikido 

Futbal (aj futsal) Box 

Frisbee Judo 

Hádzaná Karate 

Ľadový hokej (aj in-line) Kick-box (aj thai-box) 

Lakros Kung-Fu 

Nohejbal Musado 

Ragby (aj americký futbal) Taekwon-Do 

Vodné pólo (volejbal, basketbal) Zápas (aj wrestling) 

Volejbal (aj beach, prehadzovaná) Iné…………………… 

Vybíjaná 

Iné…………………… 1 2 3 4 5 Rytmické a tanečné 

Balet 

1 2 3 4 5 Kondičné aktivity Bojové tance (capueira, ...) 

Aerobik Latinsko-americké tance 

Zumba 

Beh (aj jogging) Ľudové tance (aj country) 

Bodystyling Moderní gymnastika 

Joga Moderní tance (break dance, disko, hip-hop, …) 

Kondičná chôdza (aj severská) Orientálne tance (brušnýí tanec, …) 

Kulturistika Rockń´roll 

Posilňovacie cvičenia Spoločenské tance 

Spinning Výrazové tance (aj scénický, jazzový, …) 

Taebo (aj box aerobik) Iné…………………… 

Tai-Chi 

Zdravotné cvičenie 1 2 3 4 5 Pohybové aktivity 

Iné…………………… Individuálne 

Kolektívne 

1 2 3 4 5 Pohybové aktivity vo vode Kondičné 

Cvičenie vo vode (aquagymnastika, -aerobik) Pohybové aktivity vo vode 

Plávanie s plutvami (aj potápanie) Pohybové aktivity v prírode 

Skoky do vody (aj airbelling) Bojové 

Synchronizované plávanie Rytmické a taneční 

Zdravotné plávanie (aj kúpanie) Iné…………………… 

Iné…………………… 

– 167 –

IV. Kvalita telesnej a športovej výchovy 

1. Hodiny telesnej a športovej výchovy považujem za: 

1. Vždy kvalitné 

2. Väčšinou kvalitné 

3. Niekedy kvalitné, inokedy nekvalitné 

4. Väčšinou nekvalitné 

5. Vždy nekvalitné 

2. Aké by mali byť hlavné ukazovatele kvalitnej 

telesnej a športovej výchovy? 

V. Voľnočasové aktivity 

1. Čomu sa venuješ najčastejšie vo voľnom čase? 

(zakrúžkujte najviac 3 aktivity) 

1. Sledovanie televízie 

2. Počúvanie rozhlasu 

3. Počúvanie hudby 

4. Čítanie (knihy, časopisy) 

5. Športovanie (aktívne - v klube, v krúžku, sám a pod.) 

6. Návšteva športových podujatí (ako divák) 

7. Návšteva, kina, divadla, koncertov, kultúrnych podujatí 

– 168 – 

3. Ako si predstavuješ kvalitnú telesnú a športovú výchovu? 

2. Čomu by si sa chcel venovať v tvojom voľnom čase, ak by boli vhodné podmienky? ( uveď najviac 3 aktivity ) 

3. Koľko hodín denne vo voľnom čase zvyčajne venuješ sedavým aktivitám? ........................ 

Prosíme vyplniť (zakrúžkujte resp. doplňte) 

4. Hodiny telesnej a športovej výchovy by mali prebiehať: 

1. Chlapci a dievčatá spolu 

2. Oddelene chlapci, oddelene dievčatá 

8. Umelecké aktivity (spev, hudba, výtvarné aktivity) 

9. Posedenie s priateľmi, kamarátmi 

10. Práca s počítačom, mobilom (hry, surfovanie - 

internet) 

11. Domáce práce, v záhrade 

12. Sebavzdelávanie (učenie, štúdium, aj z internetu) 

13. Nič nerobím, pasívne odpočívam 

14. Iné .................. 

Typ školy : 1. II. stupeň ZŠ (ISCED 2) 2. 4-ročné gymnázium 3. 8-ročné gymnázium 4. SOŠ 

Škola: 1. Mestská 2. Vidiecka 

Ročník: 

Vek: 

Pohlavie 1. Chlapec 2. Dievča 

Športová aktivita 1. výkonnostne (pretekársky, športový klub ai.) 

2. rekreačne (krúžky, s kamarátmi, rodičmi) 

3. nešportujem 

Uveď svoju telesnú výšku (v cm) ------------------ a telesnú hmotnosť (v kg) .............................. 

Ako hodnotíš svoj zdravotný stav ? 

1. nebývam chorý 2. bývam občas chorý 3. bývam často chorý 

Za Vašu ochotu a spoluprácu Vám ďakuje vedúci výskumu doc. PaedDr. Branislav Antala, PhD. s kolektívom. 

Kód výskumníka:

Stiahnuť PDF - Národné športové centrum

You also want an ePaper? Increase the reach of your titles

Delete template?

Save as template?