16.03.2014 Views

PDF HQ - Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra - SAV

PDF HQ - Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra - SAV

PDF HQ - Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra - SAV

SHOW MORE
SHOW LESS

You also want an ePaper? Increase the reach of your titles

YUMPU automatically turns print PDFs into web optimized ePapers that Google loves.

skôr slová opisné, ako je obrazárna, výraz atď. Štúr vidí v nadmernom<br />

tvorení neologizmov nebezpečenstvo v tom, že „těmto<br />

slovům ani vzdělanější v národu našem, nenaučivše se jích<br />

v nějaké terminologii, neporozumějí, k věci samé nějakou nevoli<br />

pocítí, a umějíce ještě jiný jazyk, raději v tom s věcí<br />

se obírati budou, majíce tam slova běžná, evropejská, povšechně<br />

známá". 25<br />

Štúr neschvaluje ani snahu vyjadriť („vyraziti"), cudzie<br />

slová vždy jedným slovom, napr. proti slovu „vstupněnka" odporúča<br />

„lístek vstupný". 26 Tendenciu po univerbizácii, ktorá<br />

dnes v našich jazykoch existuje, Štúr vo svojej dobe zrejme<br />

nevybadal. Ďalší vývin našich spisovných jazykov pri slovách<br />

typu mluno dal Štúrovi za pravdu, hoci v teórii terminológie<br />

sa poukazovalo na výhody značkových slov vo funkcii termínov.<br />

27 Pokiaľ ide o typ reprezentovaný dvojicou barometer —<br />

tlakomer, vývin išiel iným smerom, než chcel Štúr. V ďalšom<br />

vývine sa zachovávajú ako synonymá obe slová: jedno ako<br />

medzinárodné prevzaté slovo, druhé ako domáce zložené slovo.<br />

Takéto dvojice termínov sú v našich jazykoch bežné v jazykovede<br />

a iných odboroch.<br />

Štúr bol presvedčený, že novotvary, ktoré majú nahradiť<br />

európske vedecké termíny, v budúcnosti sa neudržia, „neb potomci<br />

naší(!), dále již ve věci postoupili nás, zaujati touto,<br />

k slovům povšechně evropejským přilnou, a naše stvůry ad<br />

quondam dieta položí". Pri tvoření nových názvov odporúča<br />

robiť to „v nedostatku akademie pro řeč naši, s poradou starších<br />

zkušenějších, v jazyku našem zběhlých mužů". 28<br />

Tieto názory ukazujú, že Štúr sa už pred rozhodnutím o slovenčine<br />

ako spisovnom jazyku vážne zamýšľal nad terminologickou<br />

problematikou, i keď sám nevypracoval ucelenú teóriu<br />

terminológie.<br />

3. 1. Pri termínoch národ, kmeň, jazyk, nárečie ap. Ľ. Štúr<br />

— ako aj iní vedúci štúrovskí autori — vychádzal z teórie a<br />

praxe generácie P. J. Šafárika a J. Kollára, ale ich pojmový<br />

obsah upravoval v tom smere, ako si vyžadovali pomery v jeho<br />

dobe, ako sa vyvíjali príslušné pojmy v myslení jeho súčasníkov<br />

uprostred tuhých národnostných bojov. P. J. Šafárik<br />

25<br />

Tatranka II, 4, 76.<br />

26<br />

Tatranka II, 4, 76.<br />

27<br />

Niektoré názory uvádza už J. Horečky v Základoch<br />

terminológie, Bratislava 1956, 50 a i.<br />

28<br />

Tatranka II, 4, 76-7.<br />

slovenskej<br />

263

Hooray! Your file is uploaded and ready to be published.

Saved successfully!

Ooh no, something went wrong!