PDF HQ - Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra - SAV

používajú sa u štúrovcov často striedavo, zamieňajú sa. 34 Podobne
ako termíny jazyk a nárečie v jazykovednej terminológii
i termíny národ a kmeň v historickej, resp. etnografickej terminológii
sú viac-menej presne definované a zaradené. V neodborných
štýloch slovenčiny slovo národ malo — okrem významu
„narodenie" (od národa = od narodenia) 35 — význam „ľudia",
„lud", t. j. isté množstvo ľudí bez ohľadu na organizovanosť ap.
Ako sa kryštalizoval terminologický význam slova národ, Vidieť
napríklad z týchto dokladov zo začiatkov štúrovskej literatúry:
Ale o vecach višších, o národe, o svete ... je medzi nami ešte málo
slov (Hodža, Dobruo slovo, 1847, 4); Nejedna hvjezda človečenstva
zhasla, nejeden národ zkvitou a zahinuv (OT I, 1845, 4); Jeho f jež zaujímajú
dejiini vlasti svojej a národa (OT I, 1845, 2); Teraz... panuje
najvetší zmätok v spoločenskom živote uhorskích národov (Nitra III,
1846, 42); Korene tje podzemiskje sú určeňja národou na zemi (SP 1846,
2); On (lud obecní) je podstatnou (essentialis, wesentlich) čjastkou národa
nášho (SNN 1845, 2); Vedomja seba, národa jako národa je každjerau
zámok bezpeční (Štúr, Nárečja 1846, 18); Ľudsfcuo pokolenia, ludstvo,
človectvo delí sä na rozličné plemäná, čeläde, kmeny a národy
(Hodža, Větín, 1848, 5) atď.
Inak je termín národ určený z významovej (pojmovej) stránky
ekvivalentmi v cudzích známych jazykoch: nem. Nation,
maď. nemzet, menej často nem. Volk, maď. nép, 36 ako sa uvádzajú
vo vtedajších slovníkoch. Štúr však nepokladal za potrebné
termín národ vykladať ako iné neznáme termíny nemeckým
a latinským termínom. Vo svojich prácach — ako pred ním
Kollár a Šafárik — termín národ používal často nielen vo význame
„ľud", ale hovoril i o starovekých a stredovekých národoch;
slovo národnost na označenie takéhoto spoločenstva za
feudalizmu ani v náznakoch sa u neho nevyskytuje.
Výraz národnost ako termín sa používa na začiatku formovania
štúrovskej slovenčiny vo význame nem. Volkstúmlich-
34
Tak je to i v češtine. Pozor. J. Bělič, Sedm kapitol o češtině,
Praha, 1955, 10 a n.
35
Pórov. Slovník slovenského jazyka II, Bratislava 1960, 278.
36
Porovnaj príslušné heslá vo vtedajších slovníkoch (Bernolák, Palkovič,
Jungmiann, Jančovič, Loas; medzi nimi aj Juridisch-politische
Terminologie ~fur die slawischen Sprachen Oesterreichs, Viedeň, 1850 (Nation
— národ, Volk — národ, lid) a Německo-český slovník vědeckého
názvosloví, Praha 1853) (Nation — Volk, hist. národ; Volk, ggr. stat. list;
Nation, národ).
267