PDF HQ - Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra - SAV

i ozbrojeným povstaním 8 ). Ohniskami tejto činnosti boli popri
sídlach významných národovcov spočiatku študentské spolky
a krúžky. V najdôležitejšom takomto ohnisku — v Bratislave —
vykryštalizovala sa i myšlienka nového spisovného jazyka, ktorý
by nahradil tradičnú češtinu a bernoláčtinu a bol spojivom
celého národa, ktorý by splnil želanie mnohých Slovákov mať
osobitný spisovný jazyk ako najdôležitejší znak národnej samobytnosti
a pomohol v obrane jednotného národa ako nástroj,
zbraň v ideologickom a politickom boji. 9
1. 3. Rozhodnutie vydávať noviny v slovenčine stalo sa
v čase opätovných žiadostí o ich povolenie, ako vyložil D. Rapant,
10
t. j. v rokoch 1842—43. V máji r. 1842 v žiadosti o povolenie
novín uvádza sa ešte plný názov český („Slovenské
Národní Noviny" s prílohou „Orel Tatransky"), ale v novej
žiadosti (v poradí už štvrtej) z 21. februára 1843 názov sa uvádza
po slovensky (Slovenskje Národňje Novini). Pravda, už
v prvej žiadosti sa myslelo — ako sa naznačuje i v odporúčaní
superintendenta Pavla Jozeffyho — na slovenský variant spisovnej
češtiny, pretože nová čeština pražských novín („české
nárečie") na Slovensku pre mnohých bola nezrozumiteľná. Slovenské
noviny ako budúci predplatitelia si výslovne žiadali
turčianski zemania (146 podpisov), oravské katolícke kňažstvo
a i. 11
Noviny pri formovaní moderných národov — slovanských
i neslovanských — mali neocenitelný význam. Pri nedostatku
vlastných novín na Slovensku sa čítali české noviny
vychádzajúce v Prahe, „ilýrske" vychádzajúce v Záhrebe, maďarské
vychádzajúce v Pešti, nemecké vychádzajúce v Bratislave
a vo Viedni, teda v rámci rakúskouhorskej ríše, ale aj
zahraničné. Pred revolúciou r. 1848/49 podobnú úlohu ako noviny
mali aj nemecky písané politické brožúry 12
vychádzajúce
z cenzúrnych príčin najmä v Nemecku (Hojč, Suhajda, Caplovič,
Világosváry-Tomášik, Štúr a i.). V novinách a brožúrach
vypracúvali sa základné pojmy súvisiace s formovaním novodobých
národov (Volk, Volkstúmlichkeit, Sprache, Nation„
8
Pórov, uvedenú knihu J. Butvima a práce D. Rapanta.
9
Pórov, práce Milana Hodžu, Milana Pišúta, Daniela Rapanta a i.
10
D. R a p a in t, Štúrove „Slovenskje Národňje Novini", Elán IX,
1938-39, č. 7-8, str. 8-9.
11
Pórov. SR XXI, 1956, č. 3-4, 138.
12
Pórov. D. Rapant, Slovenské povst