PDF HQ - Jazykovedný ústav ĽudovÃta Å túra - SAV
PDF HQ - Jazykovedný ústav ĽudovÃta Å túra - SAV
PDF HQ - Jazykovedný ústav ĽudovÃta Å túra - SAV
You also want an ePaper? Increase the reach of your titles
YUMPU automatically turns print PDFs into web optimized ePapers that Google loves.
(z domácich základov) a požičiavaním slov (z iných jazykov),<br />
ale i adaptovaním existujúcich slov ľudovej reči pre nové potreby<br />
spisovného jazyka. 17 Pritom nevydeľuje osobitne prostriedky<br />
vedy („nauky"), nehovorí výslovne o odborných termínoch.<br />
Vzťah odbornej terminológie (ako súhrnu odborných<br />
termínov používaných v niektorom vednom alebo výrobnom<br />
odbore) k ostatnej slovnej zásobe spisovného jazyka v jeho<br />
začiatkoch alebo v čase radikálnej reformy, ako *je konštituovanie<br />
spisovného jazyka stredoslovenského typu, je iný než<br />
v časoch jeho všestrannej rozvitosti a vypracovanosti. Štúrovi<br />
išlo spočiatku predovšetkým o formovanie jadra spisovného<br />
jazyka, o uzákonenie jeho formálnych zložiek (pravopis, výslovnosť,<br />
tvaroslovie). Je pravda, že pri rozličných funkciách<br />
štúrovského jazyka diferencovali sa postupne i výrazové prostriedky<br />
štúrovského jazyka, teda v odbornom vyjadrovaní aj<br />
odborné termíny. Odborné termíny sa utvárali v jazykovej<br />
praxi ako ostatné tzv. kultúrne slová v tom procese, ktorý sa<br />
označuje ako štandardizácia. 18<br />
S odbornými termínmi Štúr zaobchodil rovnakým spôsobom<br />
ako s neodbornými slovami aj pri ich vysvetľovaní. Hneď<br />
na začiatku práce v novinách prijal zásadu, že bude zrozumiteľný.<br />
Keď použil nejaké málo známe alebo celkom neznáme<br />
slovo, vysvetľoval ho hneď v texte cudzími ekvivalentmi alebo<br />
domácimi synonymnými výrazmi uvedenými v zátvorkách. 19<br />
Takúto prax uplatňoval i v prvých svojich slovenských vedeckých<br />
prácach (Nauka reči slovenskej a Nárečja slovenskuo<br />
z r. 1846).<br />
Medzi týmito málo známymi slovami boli popri termínoch<br />
utvorených z domácich základov alebo prevzatých z češtiny,<br />
resp. staršej domácej spisovnej normy 20 i synonymá alebo<br />
tautonymá z rozličných krajov, napríklad: hrad — kamenec<br />
[Ňeprjaťel. . . posipau cestu akobi hradom (kamencom) gúl<br />
strjelajúc, Orol tatranskí 212), stajňa — maštal (Dobrí hospodár<br />
nedopúšťa i zo svojich stajní (maštal) hnojňici bez potřebí<br />
odtekať . . ., OT 64), cudzí — stranní [Obec a pospolitosť<br />
17<br />
„Na naše šťesťja je naša Slovenčina velmi bohatá, ktorej rozličnje<br />
slová sa ak k vijadreňú vecí višších dobre spotrebúvať dajú .. ." tamže,<br />
str. 3.<br />
18<br />
Pórov. SR 31, 1966, 98.<br />
19<br />
SNN, Ohlas, str. 3.<br />
20<br />
Niektoré príklady som uviedol v SR 31, 1966, 74.<br />
261
Change language