Reformátovanie ako súčasť ochrany knižničných dokumentov. 1 ...

OCHRANA DOKUMENTOV
REORMÁTOVANIE AKO SÚÈAS OCHRANY
KNIŽNIÈNÝCH DOKUMENTOV
1. èas . Ochranné mikrofilmovanie
Pavol Má uš
MIKROILM AKO MÉDIUM
Konverzia poškodených alebo ohrozených
kníh a archívnych materiálov je
úèinným a ekonomickým prostriedkom
konzervovania. Prenos obrazu ohrozeného
knižnièného alebo archívneho
materiálu na iný nosiè kvôli jeho ochrane,
alebo trvalého uchovania (prípadne
nahradenia) originálneho nosièa
ohrozeného degradáciou papiera vyžaduje
postupy a systémy, ktoré poskytujú
v rámci strategickej funkcie ochrany
poèas dlhej doby najvyššiu možnú
kvalitu reprodukcie, dostupnos , prístupnos
, ako aj hospodárnos .
Mikrofilm je uznávaný ako vhodná trvalá
náhrada niektorých typov dokumentov
(noviny a èasopisy, archívne materiály). Zachováva pôvodnú
grafickú podobu dokumentu a vysokú kvalitu obrazu. Predstavuje
stabilnú technológiu, ktorá znaène šetrí skladovacie
priestory. Mikrofilm má výhodu v porovnaní s ostatnými modernými
informaènými nosièmi, že tento materiál nepodlieha žiadnym
zásadným technickým premenám. Informácia uložená
v analógovej forme je priamo dostupná ¾udskému oku s relatívne
malým úsilím. Vzrastajúca kompatibilita mikrofilmovacích systémov
na národnej a medzinárodnej úrovni zabezpeèuje ich
prístupnos bez oh¾adu na hranice. Mikrofilm sa dá hospodárne
vyrobi , duplikova a distribuova . Ako analógový nosiè odolný
voèi starnutiu je vhodný na dlhodobé uchovávanie originálnych
materiálov a zároveò ako vysokokvalitný medzistupòový nosiè
ponúka nové, alternatívne a atraktívne metódy prístupu ku knižnièným
a archívnym zbierkam pomocou digitálnych prístupových
systémov. Schopnos hospodárnej digitalizácie mikrofilmu
robí z neho kompatibilné a progresívne médium na zabezpeèenie
novej úrovne na dlhodobé uchovanie a sprístupòovanie
dokumentov.
TECHNIKA A TECHNOLÓGIA MIKROILMOVANIA
Mikrofilmovanie je založené na postupnom zhotovení troch
026.06
Reformátovanie znamená technologický
postup, pomocou ktorého sa
prenáša obsah dokumentu na iný
nosiè, a to pri zachovaní, alebo pri
zmene grafickej podoby. Najviac
rozšírenými a používanými technológiami
v knižniciach vo svete sú
mikrofilmovanie, elektrografické kopírovanie,
digitalizácia a v poslednom
èase najmä hybridná technológia
využívajúca a spájajúca
prednosti mikrofilmu a digitálneho
záznamu.
K¼ÚÈOVÉ SLOVÁ: reformátovanie, mikrofilmovanie
knižnièných dokumentov,
metódy a postupy, mikrofilmovanie v Slovenskej
národnej knižnici
generácií mikrofilmu s viacerými funkciami.
Prvá generácia (master film) vyhotovená
filmovaním predlohy na mikrofotografickej
kamere slúži na zhotovenie
matriènej kópie a má funkciu národnej
zabezpeèovacej kópie. Archívny
mikrofilm sa nepoužíva vo vz ahu
k používate¾om. Druhá generácia (matrièná)
sa vyhotovuje kopírovaním archívneho
mikrofilmu a využíva sa na
zhotovenie používate¾ských kópií. Matrièný
negatív sa tiež nepoužíva vo vz a-
hu k používate¾ovi, ale slúži výhradne
na zhotovenie používate¾ských kópií.
Pre používate¾a sa vyhotovuje tretia generácia
mikrofilmu, ktorá má pozitívne
tónové zobrazenie (pozitívna kópia).
Ako pri príprave, tak aj pri vyhotovení
mikrofilmov sa v súèasnosti musí bra do úvahy následná
digitalizácia mikrofilmu.
Po výbere dokumentov na mikrofilmovanie je potrebné
pristúpi k výberu fotografického materiálu na jeho nafilmovanie.
Na mikrofilmovanie materiálov s vysokým kontrastom,
ako sú texty, perovky, výkresy a rytiny sa používajú panchromatické
filmy typu AHU (s antihalaènou vrstvou) na polyesterovej
podložke. Na druhej strane mikrofilmovanie na poltónový
mikrofilm typu napr. KODAK 2468, prípadne 3468 je najvhodnejší
na predlohy s väèším rozsahom šedých poltónov
ako sú knihy obsahujúce fotografické reprodukcie alebo farebné
materiály, ktoré je potrebné nafotografova (nafilmova
) na èierno-biely film. Èo sa týka druhu mikroforiem, jednoznaène
sa v knižniciach a archívoch dáva prednos 35 mm
filmu v kotúèoch s dåžkou 30,5 m. Na mikrofilmovanie sa vyberajú
tituly najviac ohrozené chemickou degradáciou papiera,
ohrozené fyzickým rozpadom a nadmerne využívané
dokumenty. Mikrofilmujú sa predovšetkým noviny a èasopisy,
rukopisy, archívne dokumenty (pozri archívny zákon).
Dokumenty pred mikrofilmovaním je potrebné pripravi .
Podrobnou kontrolou sa zis ujú chýbajúce èasti, chyby
v stránkovaní, èíslovaní denných vydaní, roèníkov a ïalšie
nepravidelnosti, zachytávajú sa zmeny názvov, podnázvov,
KNIŽNICA — ROÈ.4, È.10 (2003)..................................................................................................
477

PAVOL MÁ UŠ / REORMÁTOVANIE AKO SÚÈAS OCHRANY KNIŽNIÈNÝCH DOKUMENTOV.
1. ÈAS . OCHRANNÉ MIKROILMOVANIE
OCHRANA DOKUMENTOV
prílohy a podobne. Optimálne je chýbajúce èasti filmovaných
titulov a fyzicky nevhodné èasti dokumentov doplni pomocou
exemplárov z ostatných inštitúcií. Poèas prípravy sa vytvorí
bibliografická predloha, ktorá sa spolu s identifikaènou
a obsahovou predlohou filmuje na zaèiatok filmu. Chyby
a ïalšie nepravidelnosti v dokumente sa oznaèujú do formulára,
ktorý sa filmuje na zaèiatok mikrofilmu a tiež sa zaznamenávajú
v mieste výskytu príslušných problémov. Materiály,
ktoré chceme nafilmova by mali ma jednotnú formu.
Ideálne je zvoli si jeden faktor zmenšenia pre kompletný materiál
na celý projekt, ale za každých okolností aspoò pre
jeden a ten istý film. Všetok materiál by mal by umiestnený
na snímací stôl rovnakým spôsobom. Toto umiestnenie sa
nesmie poèas filmovania meni . Materiál by mal by umiestnený
v strede èelnej hrany snímacieho stola. Vyrovnávanie
materiálu by malo zodpoveda požadovanému vzh¾adu na
obrazovke. Materiál by mal by èitate¾ný, tzn. umiestnený
horizontálne. Zmeny umiestnenia obrazu nie je vhodné meni
v rámci jedného filmu. unkènos technológie ochranného
mikrofilmovania do znaènej miery závisí od kvality zhotovených
mikrofilmov a od ich formálneho vybavenia.
Dokumenty, ktoré je potrebné mikrofilmova sú vzh¾adom
k pokroèilej degradácii papiera, fyzickému stavu a nadmerným
využívaním neštandardnou predlohou na mikrografické
spracovanie. Aby sme boli schopní zachova èitate¾nos
týchto dokumentov, je potrebné ma celý proces dokonale
vyvážený tak z technickej a technologickej stránky, ako
aj z personálnej stránky. Mikrofilmovanie vyžaduje pozornos
èo sa týka správneho osvetlenia, expozície, ako aj optimálnej
èitate¾nosti (optického rozlíšenia). Tieto závisia od optických
vlastností mikrofotografickej kamery a správneho nastavenia
celého filmovacieho systému. Dôležité je zabezpeèi
najvyššiu možnú kvalitu originálneho (master) filmu, pretože
je potrebné ma vždy na pamäti zhoršenie obrazu pri
prenose z originálneho negatívu na duplikaèný negatív. Kvalita
reprodukcie zásadne závisí od inštalácie vhodného zariadenia
pre mikrofilmovanie. Mikrofotografická kamera musí
garantova rozlíšenie minimálne 120 èiar/mm po celej ploche
obrazovky. Vybavenie by malo tiež zahàòa nasledujúce
prvky: automatické zaostrovanie, automatické riadenie osvetlenia
v závislosti od filmového materiálu, možnos otáèania
hlavy kamery, nastavite¾nos osvetlenia, zobrazenie obrazového
po¾a, nastavenie maskovania obrazu. Pre filmovanie
kníh a archívneho materiálu by malo zariadenie poskytova
optimálne výsledky so stupòom zmenšenia medzi 8 až 24.
Z dôvodu ochrany vzácnych tlaèí je vhodné ma zariadenie
na ochranu knižných väzieb a knižných dosiek, ako je dvojdielna
knižná kolíska s dostatoène nastavite¾ným prítlakom
na filmovanie ve¾korozmerných dokumentov.
Na zabezpeèenie akceptovate¾nej kvality, aj vzh¾adom na
možnos následnej digitalizácie, je potrebné venova pozornos
najmä na tieto èasti procesu:
n Expozícia predlohy. Pri filmovaní je potrebné zatemni
priestory kde sa filmuje, tzn. vylúèi vplyv parazitného svetla,
najmä denného, stropného osvetlenia, odrazov svetla
od stien a lesklých plôch technického vybavenia. V prípade
umiestnenia viacerých mikrofotografických kamier
v jednej miestnosti vytvori pre ne samostatné zatemnené
celky. Významným faktorom je tiež správne nastavenie
svetiel na pracovnom stole kamery a geometriu. Mikrofotografická
kamera by mala ma samostatný a stabilizovaný
elektrický obvod.
n Chemické spracovanie filmu. Pre chemické spracovanie
filmu je potrebné zvoli vyvolávací automat zodpovedajúcej
konštrukcie, ktorý má možnos regulácie rýchlosti
posuvu filmu a teploty. Prístroj by nemal ma rovnú dráhu
vyvolávania, ale hlboké tanky pre vývojku a usta¾ovaè.
Dokonalé ustálenie a vypranie filmu je podmienkou na
stabilitu filmu a jeho dlhodobého uchovania. Vyvolávací
automat by mal by napojený na vodovodný rozvod cez
úèinný vodný systém obsahujúci filter vody, prietokomer
a termostatickú miešaciu batériu. Kvalita vyrobených mikrofilmov
sa vyhodnocuje pod¾a skúšobných obrazcov
umiestnených na zaèiatku filmu pod¾a noriem ISO. Skúšobné
obrazce sa vyhodnocujú pomocou mikroskopu pri
zväèšení 100-krát.
UCHOVÁVANIE A SPRÍSTUPÒOVANIE
MIKROILMOV
Vyrobené mikrofilmy sa sprístupòujú používate¾om v špecializovaných
študovniach za pomoci vhodných èítacích prístrojov
a readerprinterov na výrobu papierových xerokópií z mikrofilmu,
prípadne digitálneho záznamu. Všetci pracovníci,
ktorí prichádzajú do styku s výrobou a používaním mikrofilmov,
by mali pracova v bavlnených rukaviciach, aby nedošlo
k poškodeniu, prípadne pretrhnutiu filmu. Mikroformáty
sa chytajú za okraje alebo konce, aby sa predišlo poškodeniu
oblasti s obrazom. Technické zariadenie v študovni je
potrebné pravidelne èisti a zabezpeèi pravidelný servis
a údržbu. Archívne mikrofilmy (master film) je vhodné uchováva
mimo centrálnej budovy, v depozitári nachádzajúcom
sa mimo priemyselných zón, vzdialeného od priemyselných
a mestských exhalátov, kde je minimum nehôd spôsobených
¾uïmi a prírodou. Depozitár by nemal by presvetlený, zariadený
kobercami; priestor musí spåòa kritéria bezpeènosti
a odolnosti pred požiarom. Mikrofilmy by sa pod¾a noriem
ISO mali skladova pri teplote nie nižšej ako 10 o C, a nie vyššej
ako 18 o C. Zmeny teploty nesmú kolísa viac ako 1 o C za 24
hodín. Relatívna vlhkos je odporúèaná na 40 %. Výkyvy relatívnej
vlhkosti by sa nemali meni viac ako 3 % za 24 hodín.
Skladovací priestor by mal by poèas neprítomnosti pracovníkov
neosvetlený. Osvetlenie by malo by takého typu, aby
neprodukovalo ultrafialové žiarenie nad 75 mW/ lm (mikrowatty
na lumen). Regály sú najvhodnejšie tie, ktoré sú vyrobené
z nehrdzavejúceho materiálu. Mikrofilmy sa ukladajú
478 ................................................................................................. KNIŽNICA — ROÈ.4, È.10 (2003)

PAVOL MÁ UŠ / REORMÁTOVANIE AKO SÚÈAS OCHRANY KNIŽNIÈNÝCH DOKUMENTOV.
1. ÈAS . OCHRANNÉ MIKROILMOVANIE
do plastových puzdier, alebo do ochranných obalov vyrobených
z odkyslenej lepenky. Archívne mikrofilmy je potrebné
periodicky kontrolova (pod¾a podmienok uloženia) z dôvodu
možných prebiehajúcich degradaèných procesov spôsobených
zostatkovými chemikáliami.
Na záver je potrebné poveda , že pri prijímaní programov
ochranného mikrofilmovania je potrebné venova pozornos
maximálne možnej unifikácii mikrofilmov, organizácii mikrofilmovania,
štruktúre mikrofilmu a jeho dokumentácii.
Mikrofilmované dokumenty, najmä noviny a èasopisy sa
odporúèa vyradi z výpožièného procesu, preto používate¾
musí by prostredníctvom katalogizaèného záznamu informovaný
o dostupnosti výhradne formou mikrofilmu.
HISTÓRIA A SÚÈASNOS OCHRANNÉHO
MIKROILMOVANIA V SLOVENSKEJ
NÁRODNEJ KNIŽNICI
Keï v 60-tych rokoch 20. storoèia zodpovední pracovníci
Library of Congress s hrôzou zistili katastrofálne dôsledky
rozpadu kyslého papiera dokumentov, najmä novín a èasopisov,
zaèala sa „zlatá éra“ ochranného mikrofilmovania , ako
jedineèného nástroja na ochranu dokumentov postihnutých
degradáciou papiera. Mikrofilmovanie slávi úspech nielen ako
prostriedok na záznam technologickej dokumentácie, ale aj
ako nástroj záchrany ohrozených knižnièných fondov – namiesto
originálu je potrebné a vhodné poskytnú používate-
¾ovi mikrofilmovú kópiu.
Ochranné mikrofilmovanie v SNK sa datuje v 70-tych rokoch.
Vtedy ešte ako súèas Matice slovenskej sa v jej „druhej“
budove na Mudroòovej ulici nachádzalo pracovisko
mikrofilmovania, ktoré bolo organizaène zaèlenené do Ekonomicko-
technického oddelenia. Pracovali tu dve pracovníèky.
Technické vybavenie pracoviska pozostávalo z kamier
Dokumátor DA 4 a DA 5. Pri mikrofilmovaní sa používali filmy
ORWO DK 5, ORWO MA 8. ilmy sa vyvolávali ruène. Pre
používate¾ov sa filmovali vybrané èasti historických fondov,
pre Archív literatúry a umenia archívne dokumenty a rukopisy,
pre Oddelenie knižnièných fondov robotnícke tlaèe. Mikrofilm
bol v tom období kompetentnými chápaný ako poistná
zabezpeèovacia kópia, vyrábala sa preto len archívna
kópia a bádate¾ovi sa poskytovali vzácne dokumenty, rukopisy
v originálnej podobe. Mikrofilmy z tohto obdobia neboli
formálne vybavené pod¾a noriem ISO, neobsahovali skúšobné
obrazce pre vyhodnotenie kvality ani záznamy o použitom
faktore zmenšenia alebo ve¾kosti predlohy. Koncom sedemdesiatych
rokov sa objavila nová technológia- mikrofišovanie.
Do knižnice zaèali prichádza prvé záznamy na mikrofišoch.
Matica slovenská zakúpila mikrofišovú kameru Pentakta.
I napriek nesporným výhodám, ktoré poskytovalo mikrofišovanie,
najmä ako prostriedok reformátovania èasopisov,
starých tlaèí a periodík malého formátu, sa v Matici slovenskej
skonèilo skôr ako sa zaèalo. Mikrofišovú výrobnú
linku darovala Matica slovenská Štátnej vedeckej knižnici
v Banskej Bystrici. V roku 1975 sa pracovisko mikrofilmovania
spoloène s ostatnými odbornými pracoviskami pres a-
hovalo do novej budovy na Hostihore.
Úlohou mikrofilmu nie je len poskytnú záložnú kópiu alebo
sprostredkova reprodukciu originálu. Skutoèný význam
technológie mikrofilmovania sa prejaví vtedy, ak je použitá
ako nástroj komplexnej ochrany knižnièných fondov. Využi
túto unikátnu funkciu však predpokladalo zasiahnu do organizaènej
štruktúry organizácie. Táto zmena nastala v roku
1994, keï sa pracovisko mikrofilmovania organizaène zaèlenilo
do Oddelenia fondov SNK v Matici slovenskej ako samostatné
stredisko. Táto organizaèná zmena bola dôsledkom
významnej udalosti, ktorá ovplyvnila smerovanie reformátovania
dokumentov ako prostriedku ochrany fondov
v Matici slovenskej – projekt CASLIN a grant nadácie Mellon
oundation v sume 100 000 USD na obnovu technického
vybavenia mikrografického pracoviska. Za tieto finanèné
prostriedky zakúpila SNK v Matici slovenskej dve mikrofotografické
kamery, kopírovací prístroj, vyvolávací automat, dva
èítacie prístroje, spätne zväèšovací prístroj na výrobu papierových
xerokópií z mikrofilmov a diagnostickú techniku.
V roku 1994 vznikla pracovná skupina pre ochranné mikrofilmovanie
pri projekte CASLIN (PSpOM ) s cie¾om koordinovane
uplatòova tento nástroj ochrany fondov v knižniciach
Slovenskej a Èeskej republiky. Medzi hlavné aktivity, ktoré
PSpOM vyvíjala patrili propagácia a osveta ochranného mikrofilmovania,
pomoc pri technickom vybavovaní pracovísk
v jednotlivých knižniciach, koordinácia plánov ochranného
mikrofilmovania, výmena informácii, noriem a odporuèení,
organizovanie výmenných stáží na odborných pracoviskách.
Zaèiatkom roku 1996 sa PSpOM organizaène rozèlenila na
slovenskú a èeskú sekciu. Pri slovenskej sekcii, ktorú tvoria
SNK v Martine, Univerzitná knižnica v Bratislave, Štátna vedecká
knižnica v Banskej Bystrici a Štátna vedecká knižnica
v Košiciach vzniklo otvorené združenie na ochranné mikrofilmovanie
v knižniciach Slovenskej republiky. Združenie
nadviazalo na štruktúru èinnosti PSpOM CASLIN. Jeho úåohou
bolo vytvorenie pravidiel fungovania kooperaèného systému
knižníc a realizácia národného programu ochranného
mikrofilmovania. Predmetom programu sa stali slovacikálne
periodiká, unikátne a historické dokumenty majúce kultúrny
a historický význam v kontexte národného kultúrneho dedièstva.
Cie¾om tohto úsilia je vytvori fond archívnych mikrofilmov
ohrozených dokumentov a sprístupni ich používate¾om
formou pozitívnych mikrofilmov alebo v podobe digitálneho
záznamu. Na pracovnom stretnutí v Martine sa èlenovia
združenia zhodli na spoloèných zásadách procesu
ochranného mikrofilmovania, stanovili sa pravidlá štandardizácie
pracovných postupov, zapožièiavania fondov na úèely
OM, uskladnenia, sprístupnenia vyrobených mikrofilmov.
Zaèali sa písa nové dejiny ochranného mikrofilmovania. Mikrofilmy
sa zaèali vyrába pod¾a medzinárodných odporúèaní
a pod¾a ISO noriem, ktoré urèujú postup prípravy originálov
na mikrofilmovanie, formálne vybavenie mikromédií a ich
OCHRANA DOKUMENTOV
KNIŽNICA — ROÈ.4, È.10 (2003)..................................................................................................
479

PAVOL MÁ UŠ / REORMÁTOVANIE AKO SÚÈAS OCHRANY KNIŽNIÈNÝCH DOKUMENTOV.
1. ÈAS . OCHRANNÉ MIKROILMOVANIE
OCHRANA DOKUMENTOV
kvalitatívne parametre. Nepostrádate¾nou súèas ou každého
mikrofilmu sa stali obrazové vzorce, pod¾a ktorých je
možné mera technickú úroveò mikrofilmu, denzitu, stupeò
rozlíšenia. Mikrofilmovanie sa zmenilo z rutinnej, ale nesystémovej
práce na premyslenú a vysoko odborne fundovanú
èinnos SNK. Pomoc americkej nadácie a realizácia projektu
CASLIN ukázali možnosti, ktoré knižniciam poskytuje vzájomná
spolupráca a predovšetkým zaèali meni prostredie,
v ktorom knižnice fungujú.
NÁRODNÝ PROGRAM OCHRANNÉHO
MIKROILMOVANIA PERIODÍK
V SLOVENSKEJ REPUBLIKE
Úmerne k rastúcemu riziku odcudzenia, prípadne poškodenia
vzácnych tlaèí a rukopisov, archívnych materiálov a dramaticky
postupujúcou degradáciou novodobých dokumentov
rastie potreba èo najrýchlejšie, najkomplexnejšie a tiež
najkvalitnejšie previes originálne dokumenty na spo¾ahlivé
zástupné médium s dlhodobou trvácnos ou. Mikrofilm je pre
knižnice a archívy prijate¾ným médiom na riešenie veèného
„problému“ archivácie a sprístupòovania dokumentov. Medzi
najrizikovejšie, najviac poškodené a najžiadanejšie informaèné
pramene patria staršie slovacikálne periodiká. Preto
pracovná skupina na ochranné mikrofilmovanie na svojom
stretnutí v Martine navrhla v prvej etape prednostne zmikrofilmova
23 titulov novín, ktoré sú používate¾mi a bádate¾mi
vysoko hodnotené z h¾adiska literárneho, kultúrnohistorického,
informaèného a ktoré z poh¾adu správcov fondov zainteresovaných
kultúrnych inštitúcií vykazujú známky fyzického
rozpadu. Súpis periodík navrhnutý na ochranné mikrofilmovanie:
n Gardista 1939 – 1945,
n Slovenský veèerník 1929 – 1935,
n Slovák 1919 – 1945,
n Slovenský denník 1918 – 1938,
n Národnie noviny 1870 – 1948,
n Slovenská politika 1920 – 1938,
n Èas 1944 – 1948,
n ¼udová politika 1925 – 1938,
n Bratislavské noviny (od r. 1924 Národný denník) 1922 –
1935,
n Slovenské robotnícke noviny 1904 – 1938,
n Slovenská pravda 1936 – 1945,
n Slovenský východ 1921 – 2000,
n Východoslovenská pravda 1944 – 1952,
n Kassai Ujság 1910 – 1945,
n Pravda 1944 – 2000,
n Demokrat 1945 – 1948,
n Smer 1945 – 2000,
n Peš budínske vedomosti 1861 – 1870,
n Dennica 1898 – 1914,
n Národná obroda 1945 – 2000,
n Národný hlásnik 1868 – 1914,
n Kultúrny život,
n Pressburger Zeitung 1780 – 1918.
Z iniciatívy Slovenskej národnej knižnice bol v roku 2001
podaný programový projekt na Ministerstvo kultúry SR. Spoluriešite¾mi
projektu sú Univerzitná knižnica v Bratislave, Štátna
vedecká knižnica v Košiciach a Štátna vedecká knižnica
v Banskej Bystrici. Základom projektu je zmikrofilmovanie
23 vybraných periodických titulov, tak ako boli schválené
pracovnou skupinou. K paralelným výstupom projektu patrí
zdokonalenie technológie ochranného mikrofilmovania vo
verejných knižniciach SR, vytvorenie celonárodnej databázy
záznamov archívnych a matrièných mikrofilmov, zapojenie
do európskej kooperatívnej štruktúry EROMM (European
Register of Microform Master), vydanie metodických príruèiek
na prevádzku mikrografických pracovísk a na prípravu
knižnièných dokumentov na mikrofilmovanie. Realizácia
a vlastný harmonogram projektu je rozplánovaný na dobu 3
rokov (2002 – 2004). Výsledkom projektu bude teda záchrana
23 významných novinových titulov zo spoloèenskej oblasti.
Tieto budú sprístupòované používate¾om formou pozitívnej
kópie. Prístup k mikrofilmom bude cez databázu archívnych
a matrièných mikrofilmov nadväzujúcu na medzinárodný
systém EROMM. Databáza mikrofilmov bude ma
zásadný význam pre ïalšiu kooperáciu a koordináciu
v ochrannom mikrofilmovaní a pre plán reformátovania ohrozených
periodík v národnom meradle. Po skonèení prvej etapy
projektu sa pripravuje na obdobie 2004 – 2006 druhá etapa,
prereformátovanie významných odborných periodík
z rôznych vedných disciplín, v tretej etape projektu plánujeme
zreformátova významné regionaliká.
Koncom 20. storoèia sa v oblasti ochrany fondov zrodila
nová progresívna technológia – digitalizácia. Nastúpila na víaznú
cestu do knižníc, archívov a múzeí. SNK sa zapojila do
programu UNESCO „Pamä sveta“.
Príspevok Digitalizácia ako fenomén súèasnosti uvedieme
v nasledujúcom èísle nášho èasopisu.
480 ................................................................................................. KNIŽNICA — ROÈ.4, È.10 (2003)