Vybrané aspekty vedeckej spolupráce a spoločného využívania ...

INFORMAČNÝ MANAŽMENT
VYBRANÉ ASPEKTY VEDECKEJ SPOLUPRÁCE
A SPOLOČNÉHO VYUŽÍVANIA ZNALOSTÍ
Odporúčania pre kolaboratórium v projekte Pamäť Slovenska
PhDr. Marcela Katuščáková, PhD.*
ÚVOD
Projekt Pamäť Slovenska – národné centrum excelentnosti
výskumu, ochrany a sprístupňovania národného kultúrneho
a vedeckého dedičstva Slovenska, financovaný Ministerstvom
školstva, vedy výskumu a športu v rámci Operačného
programu Veda a výskum, má za jeden z cieľov
pripraviť spoločnú platformu pre spoluprácu vedeckých,
výskumných a odborných pracovníkov zo vzdelávacích,
pamäťových a iných kultúrno-osvetových organizácií.
V súčasnosti sa projekt Pamäť Slovenska presúva do
realizačnej fázy, v ktorej budú aplikované metódy spolupráce
v rámci výskumu a vývoja nástrojov na sprístupňovanie
kultúrneho, vedeckého a vzdelávacieho obsahu,
preto je nevyhnutné zhrnúť teoretické východiská podmieňujúce
úspešnosť budúcej spolupráce na projekte.
Ide o medziorganizačnú a interdisciplinárnu spoluprácu
s viacerými potenciálnymi úskaliami, ktoré by sme mali
poznať pred začatím samotnej vedeckej spolupráce
a pred vytvorením vedeckého kolaboratória.
VEDECKÁ SPOLUPRÁCA
Hlavnými dôvodmi vedeckej spolupráce v znalostnej
spoločnosti sú vysoká špecializácia vedcov, zvyšujúca sa
komplexnosť používaných vedeckých nástrojov a najmä
potreba kombinácie a dopĺňania rozličných druhov špecializovaných
znalostí na riešenie komplexných problémov.
Ak je k dispozícii väčšie množstvo odborných
znalostí, vedecká spolupráca umožňuje rozšíriť rámec
výskumných projektov a urýchliť procesy inovácie.
Vedeckú spoluprácu treba vnímať pozitívne, pretože
zvyšuje nielen vedeckú spoľahlivosť a pravdepodobnosť
úspechu, ale aj akceptáciu daných vedeckých pracovníkov
v rámci vedeckej komunity. Nové znalosti a skúsenosti
vedcov získané pri vedeckej spolupráci (napr. nové
vedecké poznatky, skúsenosti s používaním výskumných
metód a informačných a komunikačných technológií
a s riadením projektov) by mali smerovať k novým kariérnym
príležitostiam.
Vedeckú spoluprácu môžeme definovať ako ľudské
správanie medzi dvoma alebo viacerými vedcami, ktoré
umožňuje zdieľanie významov a realizáciu úloh (Bednárik
a kol., 2007).
* Fakulta humanitných vied, Žilinská univerzita v Žiline
e-mail: marcela.katuscakova@mediamatika.sk
V rámci vedeckej spolupráce možno špecifikovať štyri
fázy, ktoré vymedzujú výskyt faktorov vplývajúcich na
spoluprácu počas realizácie vedeckých procesov.
V úvodnej fáze sa zvažujú motivačné prvky vedeckej
spolupráce. Dnes môže byť motivačným prvkom potreba
získať prístup k finančne nákladnému prístrojovému
vybaveniu, k jedinečným vedeckým údajom alebo
k vzácnym prírodným a sociálnym zdrojom.
Nemenej dôležitým faktorom podmieňujúcim začatie
vedeckej spolupráce sú sociálne siete a osobné faktory,
ktoré zohrávajú významnú úlohu pri vytváraní a udržovaní
sociálnych sietí.
Vo fáze formulovania úlohy, ktorej výsledkom má
byť vyriešenie komplexného problému, je riešenie často
možné len pri spolupráci rôznych vedcov (Sonnenwald,
2003). Interdisciplinárna spolupráca prináša viaceré
problémy. V snahe o formuláciu vízie alebo výskumnej
úlohy sa môžu zvýrazniť napríklad jazykové (terminologické)
a epistemologické odlišnosti spolupracujúcich
vedcov (Stokols, 2005).
Ďalší problém predstavuje otázka duševného vlastníctva
výsledkov výskumu. Treba ho vyriešiť ešte pred
začatím vedeckej spolupráce, pretože významne
ovplyvňuje celý jej priebeh. Existujúce zákony a oficiálne
postupy používané v tejto oblasti sa značne odlišujú.
D. Sonnenwaldová (2007) uvádza, že na švédskych univerzitách
sú výhradnými vlastníkmi duševného vlastníctva
vedci, ktorí ho vytvorili, a to aj v prípade, že ich výskum
bol podporovaný z univerzitných alebo vládnych
zdrojov. Zákony USA zasa vyzývajú univerzity, aby si nárokovali
vlastnícke práva a obchodne využívali výsledky
výskumov financovaných vládou a realizovaných na danej
univerzite (Reichman – Uhlir, 2003). Rozdiely existujú
aj medzi vedcami z rôznych disciplín. Ako dva krajné prístupy
uvedieme praktiky vedcov z oblasti biológie a matematiky.
Zatiaľ čo experimentálni biológovia si svoje
poznatky a výskumy silno chránia a svoje myšlienky si
dávajú neraz patentovať, matematici sú pri zdieľaní poznatkov
a výsledkov výskumov oveľa otvorenejší (Walsh
– Hong, 2003).
Oblasť digitalizácie kultúrneho dedičstva je tiež interdisciplinárna
a to znamená, že pokiaľ sú vedeckí pracovníci
z oblasti knižnično-informačnej vedy k zdieľaniu
nových poznatkov pomerne otvorení, nemusí to tak byť
aj u odborníkov z oblasti chémie, ktorí vyvíjajú nové
metódy uchovávania starších nosičov prostredníctvom
fyzikálno-chemických procesov, alebo u odborníkov
10 ........................................................................................................ K N I Ž N I C A – R O Č . 1 3 , Č . 1 ( 2 0 1 2 )

MARCELA KATUŠČÁKOVÁ / VYBRANÉ ASPEKTY VEDECKEJ SPOLUPRÁCE…
na spracovanie prirodzeného jazyka, ktorí budú vyvíjať
nové aplikácie použiteľné špeciálne pre slovenský jazyk,
s prihliadnutím na jeho vývojové štádiá. Výskum bude
musieť navyše nadviazať aj na ďalšie jazyky zastúpené
v digitalizovanom texte – maďarský, český, ruský, poľský,
nemecký, rusínsky a pod., čo vyplýva z geografického
a historický kontextu. To znamená, že bude potrebná
spolupráca i s týmito komunitami.
Mimoriadne významná je fáza udržiavania vedeckej
spolupráce, ktorej ústredným prvkom je zabezpečenie
dôvery medzi vedcami. Rozlišujeme niekoľko druhov
dôvery, no pri vedeckej spolupráci je dôležitá najmä
kognitívna dôvera zameraná na posúdenie kompetencií
a spoľahlivosti potenciálneho kolegu, rovnako ako
emočná dôvera zameraná na osobné vzťahy medzi
jednotlivcami. Tieto druhy dôvery sa často kombinujú,
preto sa môže stať, že medzi vedcami bude panovať
napríklad vysoká kognitívna dôvera, ale nízka emočná
dôvera, a naopak (Sonnenwald, 2003).
Ďalšiu integrálnu časť vedeckej spolupráce predstavuje
vzdelávanie, najmä ak ide o interdisciplinárnu
spoluprácu (Maglaughlin – Sonnenwald, 2005). Podľa
Lamberta (2003) spoluprácu možno považovať za jednu
z najefektívnejších foriem prenosu znalostí. Je nevyhnutné,
aby sa vedci navzájom od seba učili, získavali spoločné
pracovné porozumenie a boli schopní využívať svoje
špecializované znalosti na tvorbu nových poznatkov.
Takého vzájomné učenie je časovo náročné a vyžaduje
si ochotu k novým odhaleniam i prijatiu rizika, ako aj dôveru
(Solomon a kol. 2001).
Základným komponentom tejto fázy vedeckej spolupráce
je komunikácia, bez ktorej by nebolo možné koordinovať
realizáciu úloh. Bez prebiehajúcej komunikácie
by sa vedci od seba nič nové nenaučili, výsledky by neboli
integrované a mohla by sa vytvoriť atmosféra nedôvery.
Ukázalo sa, že čím viac koordinácie a komunikačných
mechanizmov sa použije, tým vyššia je úspešnosť
vedeckej spolupráce (Cummings – Kiesler, 2003).
Realita však môže byť iná, pokiaľ sa o používaných
komunikačných mechanizmoch nediskutuje ešte pred
začatím výskumu. Preto sa odporúča vytvoriť akési normy
komunikácie informácií a pri zavádzaní spoločných
nástrojov zdieľania znalostí získať podporu väčšiny pre
vybraný (intuitívny) systém komunikácie informácií
a poznatkov. Nie je dobré, ak sa v rámci interdisciplinárnej
spolupráce vedcov z rôznych disciplín viac alebo
menej blízkych oblasti informačných technológií zavedie
príliš komplikovaný systém a očakáva sa, že ho budú
dobrovoľne využívať aj vedeckí pracovníci s menšími
skúsenosťami v tejto oblasti, najmä starší ľudia. Podobný
problém bude potrebné riešiť i v projekte Pamäť Slovenska,
na ktorom budú spolupracovať pracovníci z oblasti
kultúry, chémie, informačných technológií, jazykovedy,
vzdelávania a pod. Je dôležité navrhnúť taký spoločný
portál, ktorý bude vyhovovať väčšine členov participujúcich
na projekte.
V záverečnej fáze je potrebné zistiť, aká bola úspešnosť
spolupráce. Ako významný výsledok hodnotíme
vznik nových vedeckých poznatkov vrátane nových
výskumných otázok a návrhov, ako aj teórií a modelov
(Stokols, 2005), ktoré sa tradične merajú množstvom
publikácií a citácií. Okrem množstva vydaných publikácií,
prípadne patentov je dobré zhodnotiť úroveň rôznych
druhov poznatkov (najnovšie vedecké poznatky,
najlepšie postupy, projektové znalosti, praktické skúsenosti
a pod.) členov tímu pred začatím projektu a po
jeho skončení.
Množstvo bibliometrických štúdií ukázalo, že vo
všetkých disciplínach sú spoluautorské štúdie publikované
v časopisoch s väčším vplyvom, pričom sú aj častejšie
a dlhodobejšie citované (Frenken, 2005). Spoluautorstvo
totiž implicitne zvyšuje epistemologickú autoritu
štúdie, keďže ju spoluvytvárali autori s rôznymi druhmi
poznatkov.
Medzi ďalšími výsledkami spolupráce možno uviesť
i menej viditeľné výsledky – kariérny a administratívny
rozvoj, vzdelávanie, sociálno-politický rozvoj a pod.
(Sonnenwald, 2003a).
Významnými ekonomickými výsledkami sú nové patenty,
licencie a nové produkty alebo služby.
TEORETICKÉ VÝCHODISKÁ
ZDIEĽANIA ZNALOSTÍ
Efektívne zdieľanie zahŕňa procesy prenosu a prijatia –
absorpcie odosielateľom a potenciálnym príjemcom. Ak
je znalosť prijatá, ale nie je absorbovaná ako v prípade
prenosu informácií, prenos znalosti nie je dokončený.
Aby sme mohli hovoriť o zdieľaní znalosti, znalosť musí
byť prijatá, spracovaná a absorbovaná (Davenport, Prusak,
1998). Rozhodujúcim výsledkom zdieľania znalostí
je tvorba novej znalosti a inovácie, ktoré zlepšia výkonnosť
organizácie.
Výskum zameraný na zdieľanie znalostí sa objavil
ako kľúčová výskumná oblasť v širokom poli výskumu
venovanému technologickému prenosu a inováciám.
Mnohí výskumníci používali pri hľadaní faktorov negatívne
ovplyvňujúcich prenos znalostí komunikačnú teóriu
(Shannon – Weaver, 1949). Z hľadiska tejto teórie sa
prenos znalosti porovnáva s prenosom správy od zdroja
k príjemcovi v danom kontexte.
Neskôr sa výskum venovaný zdieľaniu znalostí vyskytol
aj na poli strategického manažmentu, kde je znalosť
vnímaná ako najvyšší strategicky významný zdroj, ktorý
organizácia má, a ako hlavný zdroj tvorby hodnoty (Nonaka,
1991).
Stále viac sa však skúmanie oblasti zdieľania znalostí
posúva k perspektívam organizačného učenia. Skúsenosti
aj výskum poukazujú, že úspešné zdieľanie znalostí
v sebe zahŕňa skôr široké procesy učenia než len komunikačné
procesy. Komunikácia znalostí je síce dôležitá,
no sú to práve procesy, v ktorých sa znalosť zdieľa, ktoré
podmieňujú, či sa v organizácii realizuje organizačné
učenie, a teda či bol proces zdieľania znalostí úspešný.
Spoluprácou a zdieľaním znalostí by sa mal dosiahnuť
synergický efekt. Zároveň si treba uvedomiť, že v procese
zdieľania ide o dobrovoľný a slobodný akt, pre ktorý
sa jednotlivec rozhoduje sám (Davenport, 1997) a ku
ktorému musí byť niečím motivovaný. Motiváciu možno
chápať ako psychický proces determinovaný situačnými
INFORMAČNÝ MANAŽMENT
K N I Ž N I C A – R O Č . 1 3 , Č . 1 ( 2 0 1 2 )........................................................................................................
11

MARCELA KATUŠČÁKOVÁ / VYBRANÉ ASPEKTY VEDECKEJ SPOLUPRÁCE…
INFORMAČNÝ MANAŽMENT
a osobnostnými premennými jedinca, ktorý aktivizuje
a riadi jeho konanie (Priglová, 2008).
Proces zdieľania znalostí ovplyvňujú v prvom rade samotní
aktéri tohto procesu, ako aj používaná forma zdieľania
– školenia a kurzy, neformálny rozhovor, stretnutia odborných
komunít, audio a video konferencie (web konferencie),
e-maily, písanie knihy, zdieľanie najlepšej praxe,
vyhodnotenie akcie, rozprávanie príbehov, vydávanie dokumentácie
firmy v knižnej forme atď. Nemenej dôležité
sú prostriedky, teda použité médiá – intranet, znalostné
databázy, informačné systémy, odkazové tabule atď.
Významný aspekt zdieľania znalostí predstavujú tzv.
kognitívne faktory, t. j. absorpčná kapacita a s ňou súvisiaca
ohraničenosť myslenia a mentálny model, výrečnosť
(schopnosť vyjadrovania), schopnosť reprezentácie
kontextu atď. Keďže ide o zdieľanie medzi viacerými
účastníkmi procesu, rovnako významné sú sociálne a sociálno-psychologické,
resp. kultúrne faktory ovplyvňujúce
postoj ľudí k zdieľaniu znalostí – vedenie (štýl vedenia,
motivácia, odmeňovanie, vzdelávanie), organizačná
štruktúra (vertikálna, horizontálna), normy a zvyky atď.
(Kalling, Styhre, 2003).
Postoje k zdieľaniu znalostí sú u ľudí rôzne. Môžeme
rozlíšiť dva extrémne prístupy k chápaniu zdieľania
znalostí. V prvom prípade sa zdieľanie znalostí vníma
ako „trh so znalosťami“, druhý prístup sa zameriava na
„znalostné komunity“. Ide o dva extrémne pohľady, pretože
v reálnom živote sa stretávame so situáciami odohrávajúcimi
sa niekde uprostred. Podľa Cohena (1998)
zástancovia prístupu zameraného na znalostné trhy často
hovoria o znalostnej interakcii medzi jednotlivcami,
pričom zdôrazňujú podnety, keďže znalosti vnímajú ako
„veci“, ktoré možno prenášať. Obhajcovia znalostných
komunít sa zameriavajú na skupiny a väčšiu pozornosť
venujú podpore vzťahov medzi ľuďmi, osobným vzťahom
a záväzkom zo spoločných úspechov a riziku spoločných
neúspechov. Spolupracovníci sa obávajú o seba
aj o svojich partnerov, u nákupcov a predajcov to tak nie
je. Dôvera a dobrý úmysel ovplyvňujú činnosť v komunite
alebo vo svete spolupráce výraznejšie než v relatívne
neosobnom prostredí trhu. L. Prusak (1997) uvádza, že
v každej organizácii nájdeme tzv. znalostných nákupcov,
predajcov a maklérov, pričom každý z nich očakáva, že
zo znalostnej transakcie niečo získa. Hlavným cenovým
mechanizmom na znalostnom trhu je reciprocita. Ak sa
zamestnanec chce stať súčasťou znalostných sietí, ktoré
potrebuje pre svoje ďalšie úspechy, musí svojimi znalosťami
prispievať aj on.
ZDIEĽANIE ZNALOSTÍ
V OBLASTI VEDY A VÝSKUMU
Vedecká komunikácia predstavuje „tok vedeckých informácií
a správ z ich zdroja k cieľovej skupine prostredníctvom
nejakého média alebo sprostredkovateľa“ (Patairiya,
1996). Vedeckú komunikáciu možno vnímať ako
„komunikáciu vo vede“ v rámci vedeckého spoločenstva
alebo ako „komunikáciu o vede“, ak je komunikácia realizovaná
vedeckým spôsobom.
Ďalej sa zameriame len na prvú možnosť vedeckej komunikácie.
Ak by sme sa pokúsili aplikovať pohľad manažmentu
znalostí na komunikáciu a zdieľanie, potom
by sme sa mohli posunúť od komunikácie k zdieľaniu
vedeckých poznatkov, ktoré obsahuje nevyhnutnosť
absorbovania a spracovania znalosti v poznatkových
štruktúrach prijímateľa. Tento terminologický posun by
odzrkadlil aj celospoločenský posun od informačnej
spoločnosti, ktorá bola zameraná na generovanie obrovského
kvanta informácií, k spoločnosti znalostnej,
ktorá je zameraná na kognitívne spracovanie informácií,
teda na prácu so znalosťami. Ako sa píše v štúdii o vedeckej
komunikácii, spoločnosť, ktorá zhromaždila veľké
množstvo informácií, môže byť neznalostná, pokiaľ ľudia
nebudú schopní nahromadené informácie premeniť na
znalosti (Bednárik a kol., 2007). A práve na to je potrebné
informáciu nielen prijať, ale ju aj absorbovať a spracovať.
Jedným z mnohých následkov spoločenských zmien
je postupná špecializácia znalostí. P. Drucker (1994) tvrdí,
že aplikovaná znalosť je efektívna len vtedy, keď je
vysoko špecializovaná. Špecializované znalosti sa však
stávajú produktívnymi len v prípade, že sú skombinované
do jednotnej komplexnej znalosti.
ZDIEĽANIE ZNALOSTÍ
A DISTRIBUOVANÝ VÝSKUM
Veda a výskum majú tendenciu presúvať sa z výskumných
laboratórií veľkých spoločností do celého
sveta. Nové inovácie a technológie môžu vzniknúť
kdekoľvek na svete a je pravdepodobnejšie, že vzniknú
z otvorených sietí a zo spolupráce než v osamelej
inštitúcii. Treba si však uvedomiť, že všetko má svoje
výhody aj nevýhody. Vedecko-výskumné organizácie
sa preto neustále rozhodujú, či ísť do výskumu samostatne,
alebo spoločne s inými partnermi.
Nejde o jednoduché rozhodnutie a aj výsledky výskumov
sa líšia. Na ilustráciu uvádzame niekoľko príkladov.
Získavanie nových znalostí môže byť pre ekonomický
úspech, rast a inovácie organizácií veľmi významné. Pritom
treba brať do úvahy fakt, že tento proces nie je jednoduchý,
pretože myšlienky sú vo svojej prirodzenosti
nehmotné a ich prenos medzi regiónmi alebo organizáciami
môže byť extrémne náročný. Navyše proces zdieľania
znalostí je prirodzenejší v rámci jednej organizácie
než medzi organizáciami navzájom. Na druhej strane si
nové jedinečné inovácie často vyžadujú spoluprácu veľkého
množstva špecializovaných odborníkov z rôznych
krajín.
Jednoznačné odporúčanie nenájdeme ani v štúdiách
zameraných na ekonomickú geografiu, pretože ich výsledky
sa výrazne odlišujú. Niektoré z nich uvádzajú, že
práca s poznatkami z geograficky vzdialených zdrojov
je veľmi komplikovaná, vzhľadom na schopnosť firiem
stavať na nelokálnych poznatkoch svoje ďalšie inovácie
(Thompson, Fox-Kean, 2004).
Výsledky výskumu z roku 2005 (Penner, Shaver), ktorý
medzisektorovo porovnával 65 japonských farmaceutických
firiem, podporujú myšlienku širokej spolupráce,
12 ........................................................................................................ K N I Ž N I C A – R O Č . 1 3 , Č . 1 ( 2 0 1 2 )

MARCELA KATUŠČÁKOVÁ / VYBRANÉ ASPEKTY VEDECKEJ SPOLUPRÁCE…
pretože firmy realizujúce medzinárodný výskum majú
tendenciu vyprodukovať väčšie množstvo patentov ako
firmy s domácim výskumom.
Trochu odlišné výsledky priniesla analýza Leiponena
a Helfata (2006), ktorí analyzovali údaje o rozptyle fínskych
organizácií, pričom zistili, že výhody plynúce z rozptýleného
výskumu nevedú k originálnym, ale len k imitačným
inováciám. Tento výskum koreluje s výsledkami
ďalšieho výskumu, ktorý sa zaoberal vplyvom geografického
rozloženia vedecko-výskumných činností na kvalitu
inovatívnych výsledkov (Singh, 2006). Autori analyzovali
údaje z viac ako pol milióna patentov z 1 127 firiem
a zistili, že geograficky rozložené vedecko-výskumné
činnosti nezlepšujú kvalitu inovácií sledovaných firiem.
V skutočnosti poukázali na dôležitý aspekt spolupráce,
že v niektorých prípadoch môže mať distribuovaný výskum
negatívny vplyv na priemernú hodnotu inovácií.
Zároveň poukázali na skutočnosť, že potenciálne zisky
z prístupu k rôznorodým myšlienkam a odborným poznatkom
z rôznych geografických území sa vyvažujú
komplikovanosťou pri integrácii týchto poznatkov naprieč
viacerými geografickými územiami.
Problémy možno sledovať aj pri multidisciplinárnom
výskume. Vedci z rôznych disciplín boli školení spravidla
na rozdielnych oddeleniach, mali odlišných poradcov,
publikujú v odlišných časopisoch a navštevujú odlišné
konferencie. Ich sociálne vzťahy nie sú teda dostatočne
silné, čo sťažuje vytvorenie atmosféry dôvery a pod. Vytvára
sa napätie medzi výhodami inovácií, ktoré vychádzajú
zo spoločnej interdisciplinárnej a medziorganizačnej
práce voči rizikám, vznikajúcim ako náklady na
koordináciu a vytváranie vzťahov v tejto spolupráci. Dostupná
literatúra zatiaľ neposkytuje nijaké návody, ako
koordinovať a vytvárať vzťahy v pri „multidiscilpinárnej“
spolupráci (Cummings – Kiesler, 2005).
Práve preto sa aj v prípade projektu Pamäť Slovenska
budeme musieť zamyslieť nad spôsobmi riešenia podobných
situácií, v ktorých očakávame spoluprácu odborníkov
z odlišných disciplín. Nevyhnutnou podmienkou
dobrej spolupráce je vytvorenie atmosféry kognitívnej
aj emočnej dôvery, ako aj rešpektovanie špecifík jednotlivých
odborných oblastí, t. j. ich zaužívanej kultúry spolupráce,
jazyka a pod.
ZOZNAM BIBLIOGRAFICKÝCH ODKAZOV
BEDNÁRIK, R., BERNHAUSEROVÁ, E., HOLUBOVÁ, B., REPKOVÁ, K. 2007.
Profil spoločenskovedného výskumníka v oblasti zručností vedeckej
komunikácie [online]. [citované 22. 8. 2009]. Dostupné na internete:
.
COHEN, D. 1998. Toward a Knowledge Context: Report on the First
Annual U.C. Berkeley Forum on Knowledge and Firm. In California
Management Review, roč. 40, č. 3. Podľa Papoutsakis, H. 2006. How
Far Can Information Systems Support Inter-firm Collaboration? In
Journal of Knowledge Management Practice, roč. 7, č. 3. [online].
[citované 26. február 2010]. Dostupné na internete: .
CUMMINGS, J. N – KIESLER, S. 2005. Collaborative Research Across
Disciplinary and Organizational Boundaries. In Social Studies of
Science. 2005; 35; 703. [online]. [citované 23. 2. 2011]. Dostupné
na internete: .
DAVENPORT, T. H. 1997. Information Ecology. New York, NY: Oxford
University Press, 1997. Podľa Stenmark, Dick : Data, information,
and knowledge (KM page3). 2002. [online]. [citované 12. 5. 2006].
Dostupné na internete: .
DAVENPORT, T. H. and PRUSAK, L. (1998) Working Knowledge: How
organizations manage what they know. Boston: Harvard Business
School Press, 1998. ISBN 978-1-57851-301-7.
DRUCKER, P. F. 1994. The age of social transformation. In Atlantic
Monthly, 274(5), s. 53 – 58. Podľa Hawamdeh, S. A. 2003. Knowledge
Management: Cultivating knowledge professionals. Oxford :
Chandos Publishing Limited, 2003. 222 s. ISBN 1 84334 037 2.
FRENKEN, K. – HÖLZL, W. – deVOR, F. 2005. The citation impact of research
collaborations: The case of European biotechnology and
applied microbiology (1988 – 2002). Journal of Engineering and
Technology Management, 22, 9 – 30. Podľa Sonnenwald, D. 2007
Scientific Collaboration: A Synthesis of Challenges and Strategies.
Annual Review of Information Science and Technology, Vol. 4, Blaise
Cronin, Medford, NJ: Information Today.
KALLING, T. – STYHRE, A. 2003. Knowledge sharing in organizations.
[Copenhagen, Denmark] : Copenhagen Business School Press,
2003. 190 s. ISBN 87-630-0117-9.
LAMBERT, R. 2003. Lambert Review of Business-University Collaboration:
Final Report. (2003). Norwich: HM Treasury. [online]. Dostupné
na internete: .
LEIPONEN – HELFAT, 2006. Geographic location and decentralization of
innovative activity. Mimeo. Podľa Singh, J. 2006. Distributed R&D,
Cross-Regional Knowledge Integration and Quality of Innovative
Output [online]. [citované 26. február 2010]. Dostupné na internete:
.
MAGLAUGHLIN, K. L. – SONNENWALD, D. H. 2005. Factors that impact
interdisciplinary natural science research collaboration in academia.
In P. Ingwersen & B. Larsen (Eds.), Proceedings of ISSI 2005
(s. 499 – 508). Stockholm : Karolinska University Press. Podľa Sonnenwald,
D. 2007 Scientific Collaboration: A Synthesis of Challenges
and Strategies. Annual Review of Information Science and
Technology, Vol. 4, Blaise Cronin, Medford, NJ: Information Today.
NONAKA, I. 1991. The Knowledge Creating Company. Harvard Business
Review (November – December): 96. Podľa Cummings,
J. 2003. Knowledge Sharing: A Review of the Literature. The World
Bank, Washington D.C. [online] [citované 13. 5. 2008]. Dostupné
na internete: .
PATAIRIYA, M. 1996. Science Communication: A Conceptual Framework.
. Podľa Bednárik, R. a kol. Vedecká komunikácia: Profil spoločenskovedného
výskumníka v oblasti zručností vedeckej komunikácie.
Bratislava : Inštitút pre výskum práce a rodiny, 2007.
PENNER, H. J. – SHAVER, J. M. 2005. Does international research and
development increase patent output? An analysis of Japanese
pharmaceutical firms. In Strategic Management Journal, 26(2):
121 – 140. Podľa Singh, J. 2006. Distributed R&D, Cross-Regional
Knowledge Integration and Quality of Innovative Output [online].
[citované 26. február 2008]. Dostupné na internete: .
PRIGLOVÁ, H. 2008. Práca a motivácia. In Zborník abstraktov a elektronických
verzií recenzovaných príspevkov na CD – ROMe. XXVI.
medzinárodné kolokvium o riadení vzdelávacieho procesu zamerané
na aktuálne problémy vedy, výchovy, vzdelávania a rozvoja
tvorivého myslenia. Brno : Univerzita obrany, Fakulta ekonomiky
a managementu, 2008. ISBN 978-80-7231-511-6.
PRUSAK, L. 1997. Knowledge in Organizations. Butterworth-Heinemann,
USA. Podľa Papoutsakis, H. 2006. How Far Can Information Systems
Support Inter-firm Collaboration? In Journal of Knowledge Management
Practice, roč. 7, č. 3. [online]. [citované 26. február 2010]. Dostupné
na internete: .
INFORMAČNÝ MANAŽMENT
K N I Ž N I C A – R O Č . 1 3 , Č . 1 ( 2 0 1 2 )........................................................................................................
13

MARCELA KATUŠČÁKOVÁ / VYBRANÉ ASPEKTY VEDECKEJ SPOLUPRÁCE…
INFORMAČNÝ MANAŽMENT
REICHMAN, J. H. – UHLIR, P. F. 2003. A contractually reconstructed research
commons for scientific data in a highly protectionist intellectual
property environment. Law and Contemporary Problems,
66(1&2): s. 315 – 462. [online]. [citované 12. január 2011] Dostupné
na internete: .
SHANNON, C. E. and WEAVER, W. 1949. The mathematical theory of
communication. Chicago : University of Illinois Press. Podľa Cummings,
J. 2003. Knowledge Sharing: A Review of the Literature .
The World Bank, Washington D.C. [online] [citované 13. 5. 2008].
Dostupné na internete: .
SINGH, J. 2005. Collaborative networks as determinants of knowledge
diffusion patterns In Management Science. [online]. [citované
26. 7. 2011]. Dostupné na internete: .
SOLOMON, N. a kol. 2001. Researchers are learners too: Collaboration
in research on workplace learning. Journal of Workplace Learning,
13(7/8), 274 – 281. Podľa Sonnenwald, D. 2007 Scientific Collaboration:
A Synthesis of Challenges and Strategies. Annual Review of
Information Science and Technology, Vol. 4, Blaise Cronin, Medford,
NJ: Information Today.
SONNENWALD, D. 2007 Scientific Collaboration: A Synthesis of Challenges
and Strategies. Annual Review of Information Science and
Technology, Vol. 4, Blaise Cronin, Medford, NJ: Information Today
laboration. [online]. [citované 20. 8. 2007]. Dostupné na internete:<
www.ling.gu.se/~pierreg/sonnenwald-chapter-dist.pdf>.
SONNENWALD, D. H. 2003. Managing cognitive and affective trust in
the conceptual R&D organization. In M. Huotari and M. Iivonen
(Eds.), Trust in Knowledge Management and Systems in Organizations
(s. 82 – 106). Hershey, PA: Idea Publishing. Podľa Sonnenwald,
D. 2007 Scientific Collaboration: A Synthesis of Challenges and
Strategies. Annual Review of Information Science and Technology,
Vol. 4, Blaise Cronin, Medford, NJ: Information Today.
SONNENWALD, D. H. 2003a. Expectations for a scientific collaboratory:
A case study. Proceedings of the ACM GROUP 2003 Conference
(s. 68 – 74). NY: ACM Press. Podľa Sonnenwald, D. 2007 Scientific
Collaboration: A Synthesis of Challenges and Strategies. Annual
Review of Information Science and Technology, Vol. 4, Blaise Cronin,
Medford, NJ: Information Today.
STOKOLS, D. a kol. 2005. In vivo studies of transdisciplinary scientific collaboration.
American Journal of Preventative Medicine, 28, 202 – 213.
Podľa Sonnenwald, D. 2007 Scientific Collaboration: A Synthesis of
Challenges and Strategies. Annual Review of Information Science and
Technology, Vol. 4, Blaise Cronin, Medford, NJ: Information Today.
THOMPSON, P. – FOX-KEAN, M. 2004. Patent Citations and the Geography
of Knowledge Spillovers: A Reassessment. In American
Economic Review, 95(1): 450 – 460. Podľa Singh, J. 2006. Distributed
R&D, Cross-Regional Knowledge Integration and Quality of
Innovative Output [online]. [citované 26. február 2008]. Dostupné
na internete: .
WALSH, J. P. – HONG, W. 2003. Secrecy is increasing in step with competition.
Nature (24 April 2003), s. 422, 801 – 802. Podľa Sonnenwald,
D. 2007 Scientific Collaboration: A Synthesis of Challenges
and Strategies. Annual Review of Information Science and Technology,
Vol. 4, Blaise Cronin, Medford, NJ: Information Today.
Tento článok vznikol s podporou projektu „Pamäť Slovenska – Národné centrum excelentnosti výskumu,
ochrany a sprístupňovania kultúrneho a vedeckého dedičstva“ (ITMS:26220120061) v rámci OP Výskum
a vývoj spolufinancovaný zo zdrojov Európskeho fondu regionálneho rozvoja.
DIGITÁLNI PARAZITI
Vo svojej nedávno vydanej knihe Free Ride: How Digital Parasites are Destroying the Culture Business and How
the Culture Business Can Fight Back bývalý šéfredaktor magazínu Bilboard Robert Levine poukazuje na zničujúci
dopad činnosti technologických firiem zaoberajúcich sa distribúciou obsahu na trhovú situáciu mediálnych
agentúr a vydavateľstiev, ktoré tento obsah primárne vytvárajú.
Ako príklad takéhoto príživníctva uvádza aktivity YouTube a agregátora obsahu webu The Huffington Post, ktoré
buď vôbec neplatia za sprostredkovaný obsah, alebo ho predávajú hlboko pod výrobnú cenu, a tak parazitujú
na mediálnych agentúrach, ktoré musia investovať do novinárov, hudobníkov či hercov. Títo distributéri fakticky
„vyciciavajú“ tých, ktorí vytvárajú a financujú najhodnotnejšie kultúrne diela, neprimeraným znižovaním cien si
prisvojujú ekonomické benefity internetu, čím sa znižuje objem prostriedkov na tie filmy, hudbu a žurnalizmus,
ktoré požaduje publikum.
http://www.nytimes.com/2011/11/27/books/review/free-ride-how-digital-parasites-are-destroying-the-cultu
re-business-and-how-the-culture-business-can-fight-back-by-robert-levine.html?ref=netflixinc
T.T.
14 ........................................................................................................ K N I Ž N I C A – R O Č . 1 3 , Č . 1 ( 2 0 1 2 )