Geopolitická charakteristika prostredia Slovenska - Politické vedy
Geopolitická charakteristika prostredia Slovenska - Politické vedy
Geopolitická charakteristika prostredia Slovenska - Politické vedy
Create successful ePaper yourself
Turn your PDF publications into a flip-book with our unique Google optimized e-Paper software.
Politické <strong>vedy</strong> / štúdie<br />
doby, kedy dôjde k vyrovnaniu náskoku USA inými mocenskými centrami – či<br />
zrýchlením ich rozvoja alebo relatívnym úpadkom USA. Napr. analýza National<br />
Intelligence Council (2004; 2008) odhaduje zmenu geopolitickej situácie na<br />
obdobie okolo roku 2020 , Layne (2006) odhaduje zmenu polarity okolo roku<br />
2030. Na druhej strane sú autori ako Krauthammer (2002/2003), ktorý považuje<br />
súčasnú situáciu sa dlhodobo udržateľnú – hovorí o unipolárnej ére, alebo<br />
Brooks a Wohlforth (2008), ktorí analyzujú vysoké bariéry, ktoré musia prekonať<br />
vyzývatelia postavenia USA.<br />
Čo je však možné akceptovať ako politicky relevantnú skutočnosť pre politiku<br />
SR je fakt, že prinajmenšom v nasledujúcich dvoch desaťročiach bude USA naďalej<br />
štátom číslo jeden, pokiaľ ide o globálnu mocenskú hierarchiu – a prispôsobovať<br />
svoju politiku tejto skutočnosti. Zároveň však netreba strácať zo zreteľa to, že<br />
hlavné témy medzinárodnej politiky sa budú točiť okolo agendy, formovanej ako<br />
USA, tak ich vyzývateľmi. Každopádne, USA ostanú v dohľadnej dobe akýmsi<br />
„prvotným hýbateľom“ medzinárodnej politiky.<br />
V zmysle dvoch vyššie uvedených konvenčných spôsobov, ktorými malé<br />
štáty kompenzujú svoje nedostatočné individuálne mocenské postavenie, sa<br />
najskôr vyjadríme k SR a medzinárodným organizáciám, potom prejdeme<br />
k alianciám. Od svojho vzniku v roku 1993 sa SR snažila zabezpečiť svoju<br />
štátnosť prostredníctvom akceptácie novovzniknutého štátu medzinárodnými<br />
organizáciami, a to úsilím o členstvo v nich. Dôvodom snáh SR v roku 1993 bola<br />
konsolidácia medzinárodného postavenia štátu jeho uznaním zo strany iných<br />
štátov a organizácií, ktoré tak potvrdia legitimitu nového štátu a prijmú ho medzi<br />
seba ako plnohodnotného partnera. Akt uznania, ak je raz uznanie poskytnuté, je<br />
prakticky nemožné vziať späť, o čom svedčí množstvo súčasných štátov Afriky,<br />
ktoré síce nespĺňajú empirické podmienky štátnosti (efektívnu vládu, napĺňanie<br />
potrieb populácie atď.), sú fakticky „potemkinovskými“ štátmi, no z právneho<br />
hľadiska si naďalej ich vlády na základe právnej dimenzie štátnosti, potvrdenej<br />
ich niekdajším uznaním zo strany iných štátov, nárokujú rešpektovanie svojej<br />
legitimity hovoriť za danú krajinu, právo viesť diplomatické rokovania, uzatvárať<br />
zmluvy či dovolávať sa medzinárodnej pomoci. Takúto podobu medzinárodného<br />
<strong>prostredia</strong> je možné užitočne opísať prostredníctvom postulovania existencie<br />
medzinárodnej spoločnosti (Bull, 1979). Tento teoretický koncept sa používa na<br />
označenie štátov, ktoré „zriadili dialógom a súhlasom spoločné pravidlá a inštitúcie<br />
17
Change language