Geopolitická charakteristika prostredia Slovenska - Politické vedy

Politické vedy / štúdie
dostatočne silného aktéra nájdu vo svojom bezprostrednom okolí v podobe EÚ - ak
len neveria v nezvratnosť vývoja mocenskej rovnováhy v Európe, teda v návrat
európskej násilnej minulosti v 21. storočí. V tomto prípade by malo platiť, že na
vzdialenosti záleží a geopolitická košeľa EÚ je bližšia než kabát USA.
Moc USA a ich vplyv v rámci NATO sa prejavuje aj v tom, ako dokážu formovať
agendu NATO a prinášať témy do diskusie. V istom zmysle to dokumentuje
jeden z aspektov moci – moc nad mienkou druhých (Carr, 1939, s. 139) alebo
ďalšiu dimenziu moci, v ktorej USA excelujú – mäkkú moc (Nye, 2002b). Po
11. septembri USA pozmenili priority svojej zahraničnej politiky, ktoré odrážali,
v uvedenom poradí, podporu ľudskej dôstojnosti, boj proti terorizmu, zabránenie
regionálnym konfl iktom, boj proti proliferácii zbraní hromadného ničenia, šírenie
trhového hospodárstva a ekonomického liberalizmu, šírenie demokracie. Je
zaujímavé, že o rok neskôr EÚ vo svojej bezpečnostnej stratégii v zásade
reflektovala vytýčené priority v pätici kľúčových hrozieb: terorizmus, šírenie zbraní
hromadného ničenia, regionálne konflikty, zlyhávajúce štáty a organizovaný zločin.
SR vo svojej bezpečnostnej stratégii z roku 2005 urobila to isté a okolité krajiny
ako Česko, Maďarsko a Rakúsko v zásade tiež (Nečej, 2005). Autor sa nevie
zbaviť dojmu, že takéto usporiadanie preferencií nezodpovedá tomu, čo je pre
SR skutočne dôležité a odvádza pozornosť iným smerom, než by bolo žiaduce.
Štáty nepozerajú na vonkajšie prostredie rovnakými očami. Líšia sa nielen
prostriedkami, ktoré majú k dispozícii na realizovanie svojej zahraničnej politiky,
ale aj vnímaním trendov a hrozieb v globálnom prostredí. Ak by to nebolo inak
a ak by všetky členské štáty NATO videli hrozby identicky, nedošlo by k trpkej
roztržke v otázke Iraku 2003 a neexistovali by ani rozdiely medzi koncepčnými
dokumentmi jednotlivých štátov.
Nie medzinárodný terorizmus, ale regionálny konflikt v Európe by z hľadiska
potenciálnych škôd mal byť hrozbou číslo jeden, aj keď jeho pravdepodobnosť
sa nezdá byť momentálne vysoká. Veľký medzištátny konflikt v bezprostrednom
susedstve by ohrozoval fungovanie štátu a populácie SR najviac. Táto možnosť
by nemala byť podcenená len preto, že sa momentálne nezdá byť vierohodnou
a je zatlačená do úzadia módnejšími hrozbami, ktoré sa nachádzajú v „rebríčkoch“
USA či EÚ vyššie. Vzhľadom na to, že takáto možnosť existuje, je kľúčové
zachovať súčasnú podobu mocenskej rovnováhy, ktorej SR vďačí za svoju
momentálnu stabilitu, bezpečnosť a prosperitu. Na globálnej úrovni je to primát
23