Geopolitická charakteristika prostredia Slovenska - Politické vedy

Politické vedy / štúdie
na realizáciu svojich vzťahov a uznali svoj spoločný záujem na udržaní takéhoto
usporiadania“ (Bull a Watson, citovaní v Buzan, 2004b, s. 98). Dejiny tohto
konceptu siahajú do stredovekej kresťanskej spoločnosti v Európe, kde sa narodil
moderný systém štátov (pohodlné konvenčné, aj keď nepresné, datovanie jeho
vzniku je rokom 1648 – vestfálskym mierom). Medzinárodná spoločnosť časom
geograficky expandovala za hranice Európy a v súčasnosti obsahuje po viacerých
vlnách dekolonizácie a demokratizácie zhruba 200 politických jednotiek - štátov,
ktoré sú akceptované ako jej subjekty. Medzinárodná spoločnosť zabezpečuje
reprodukciu seba samej a svojich konštitutívnych prvkov predovšetkým
prostredníctvom rešpektovania normy suverenity, ktorá definuje členstvo v nej
(viď relatívne čerstvé spory o členstve, týkajúce sa vstupu nových štátov a jeho
akceptácie inými – v nedávnej dobe napr. nezávislosť Východného Timoru,
Kosova a Južného Osetska a Abcházska). Aj keď medzinárodná spoločnosť
môže mať rôznu inštitucionálnu podobu, v súčasnosti je OSN považovaná za jej
najzreteľnejšie inštitucionálne vyjadrenie ako (takmer) univerzálna medzinárodná
vládna organizácia, združujúca prakticky všetky štáty súčasného sveta. Súčasný
počet jej členských štátov – 192 – sa v 21. storočí rozšíril o Východný Timor
(2002) a Čiernu horu (2006). Ďalším dôkazom existencie medzinárodnej
spoločnosti je prítomnosť a povaha medzinárodného práva, ktoré vyrovnáva
mocenské rozdiely medzi štátmi na základe právnej fikcie zvrchovanej rovnosti
štátov na základe recipročného rešpektovania suverenity. Stručne povedané,
medzinárodná spoločnosť chráni slabé štáty pred silnými (kým silní rešpektujú
medzinárodné právo, pričom neustále je možné klásť si cynickú otázku – dokedy).
Kontúry medzinárodnej spoločnosti sú najviditeľnejšie po veľkých (systémových)
vojnách medzi veľmocami, keď následné mierové usporiadanie konsoliduje
mocenskú rovnováhu medzi vojnovými stranami v čase skončenia konfl iktu
a odráža predstavy a preferencie víťazných strán, pokiaľ ide o podobu žiaduceho
usporiadania medzinárodných vzťahov po vojne.
Preto nie je bezvýznamnou otázkou, či a ktorým smerom sa posunie
medzinárodný výklad normy suverenity v budúcnosti. Aj preto politická scéna
SR úzkostlivo sleduje rozhodnutia medzinárodnej spoločnosti v tomto ohľade.
Možné obavy dokumentuje aj spor medzi slovenskými a maďarskými politickými
stranami pri koncipovaní vyhlásenia NR SR z 28. marca 2007 k riešeniu otázky
budúceho štatútu Kosova, ktorý rozdelil opozičné strany pozdĺž etnickej línie, ako
18