Geopolitická charakteristika prostredia Slovenska - Politické vedy
Geopolitická charakteristika prostredia Slovenska - Politické vedy
Geopolitická charakteristika prostredia Slovenska - Politické vedy
You also want an ePaper? Increase the reach of your titles
YUMPU automatically turns print PDFs into web optimized ePapers that Google loves.
Politické <strong>vedy</strong> / štúdie<br />
2008). Podstata kompromisu – autonómia za bezpečnosť – vysvetľuje aj prístup<br />
vlády SR po roku 1998 – správať sa ako de facto člen aliancie ešte pre získaním<br />
členstva de iure (k pozvaniu za člena došlo v roku 2002, k členstvu samotnému<br />
v roku 2004). NATO je asymetrickou alianciou, ktorej dominujú USA. USA sú<br />
v rámci NATO štátom číslo jeden, t.j. ich slovo má najväčšiu váhu (napriek<br />
procedurálnemu mechanizmu konsenzu). V unipolárnom prostredí majú USA<br />
viac možností realizovať svoje záujmy než iné štáty. Aliancie sa v unipolarite<br />
stávajú relatívne menej dôležitými než v bipolarite a multipolarite, prinajmenšom<br />
z pohľadu polárneho štátu. Ako dominantný člen NATO USA rozhodujú o jeho bytí<br />
alebo nebytí. Ak NATO pretrváva, je to tak preto, že je naďalej pre USA užitočné.<br />
Existuje však aj možnosť obísť toto podľa deklarácií nenahraditeľné transatlantické<br />
bezpečnostné fórum, čo dokumentujú prípady z nedávnej minulosti – nepoužitie<br />
aliancie po 11. septembri 2001 a invázia do Iraku v roku 2003. Ak má NATO<br />
pretrvať, musí to byť za podmienok, priaznivých pre USA. Buď bude NATO à la<br />
USA, alebo nebude vôbec. Toto by mala byť pre SR mimoriadne dôležitý poznatok.<br />
Politické elity SR si musia uvedomiť, že v otázkach formovania agendy NATO<br />
nebudú nikdy dominantnými aktérmi a že ich moc pokaziť a ohroziť budúci vývoj<br />
prevažuje nad ich možnosťami prispieť konštruktívnym spôsobom. Línia, ktorú<br />
by mala SR v otázkach NATO a jeho budúceho vývoja reflektovať, by mala byť<br />
nasledovná (v poradí dôležitosti aktérov) : USA > EÚ > SR. USA rozhoduje o bytí<br />
alebo nebytí NATO, rozhodnutia o užitočnosti NATO v konkrétnych prípadoch sú<br />
na zámeroch konkrétnej administratívy USA a jej definícii či výklade záujmov USA.<br />
Ak sa USA rozhodnú nekonať prostredníctvom NATO, bude aliancia v danom<br />
prípade ponechaná bokom. Navyše, USA majú stále možnosť použiť členské<br />
krajiny NATO spôsobom divide et impera proti sebe, jednoducho si spomedzi nich<br />
vyberať partnerov na ad hoc základe či vytvárať z členských štátov NATO dočasné<br />
koalície ochotných. Alianční partneri USA v NATO nemajú možnosť ovplyvniť voľby<br />
USA, hoci môžu prispieť k vytvoreniu alebo nevytvoreniu koalície ochotných v<br />
konkrétnych prípadoch. Dôležitým je prostredný člen vyššie uvedenej nerovnosti<br />
– EÚ. Od úplných začiatkov NATO sa diskutuje o dvojitej možnej úlohe Európy<br />
(napr. Wolfers, 1963). Tu sú mysliteľné tri základné možnosti. Po prvé, vyššia<br />
miera integrácie EÚ by vytvorila väčšiu koherentnosť jej zahraničnopolitického a<br />
bezpečnostného rozmeru (SZBP) a jednotná EÚ by bola naklonená priaznivo voči<br />
USA – tzv. atlantistická verzia EÚ v NATO. Po druhé, EÚ by sa síce mohla zjednotiť<br />
21
Change language