Geopolitická charakteristika prostredia Slovenska - Politické vedy

Politické vedy / štúdie
kontrola ktorej údajne predurčuje kontrolujúcu mocnosť k svetovláde. O tom,
že napr. Afrika toto šťastie nemá, svedčí množstvo rôznych štatistík (FP 2008).
Európa (resp. Eurázia) je tou oblasťou sveta, kde sa tvorila tá časť histórie, ktorá
ovplyvňuje historické dedičstvo dnešnej SR.
Politický život Európy je zviazaný s krajinami na opačnom brehu Atlantického
oceánu, a to historicky, ekonomicky, vojensky a geopoliticky. Spoza tohto
oceánu bola v priebehu 20. storočia projektovaná vojenská sila, ktorá ovplyvnila
smerovanie vývoja Európy svojou participáciou na troch konfliktoch minulého
storočia – prvej a druhej svetovej vojny a následne studenej vojny. Štáty na
oboch brehoch Atlantiku sú zviazané nielen civilizačno-kultúrne, ekonomicky, ale
aj geografi cky, pretože vzdialenosť medzi Amerikou a Áziou naprieč Pacifickým
oceánom je väčšia (približne raz taká) než cez Atlantik. Kumulatívne sa to prejavilo
v tom, že štáty Európy a neskôr štáty brehov Atlantického oceánu dominovali pre
vývoj svetovej histórie dôležitým historickým procesom.
1. SLOVENSKÁ REPUBLIKA AKO MALÝ ŠTÁT
Globálna úroveň medzinárodnej politiky, a teda podoba globálneho kontextu,
v ktorom SR existuje, je z politicky relevantného hľadiska definovateľná viacerými
spôsobmi. Z perspektívy teoretického prístupu realizmu (jednej z teoretických
škôl v akademickej disciplíne medzinárodných vzťahov) k medzinárodnej politike,
ktorá kladie do popredia moc štátov, ako aj geopolitiky, ktorá prisudzuje primát
dominantným koncentráciám moci na konkrétnom teritóriu (v konkrétnom štáte),
je najvhodnejšie začať diskusiu o podobe globálnom kontexte prostredníctvom
analýzy politického usporiadania štruktúry medzinárodného systému – jeho
polarity. Z geopolitického hľadiska polarita úzko súvisí s veľkosťou štátu. Ako
ukáže letmý pohľad na mapu zobrazujúcu politické usporiadanie sveta, štáty nie
sú rovnaké, ale odlišujú sa predovšetkým svojou veľkosťou. Veľkosť rovná sa
v zásade (ceteris paribus) väčšej populácii, väčšiemu hospodárskemu produktu,
väčšiemu vnútornému trhu, vyššej miere sebestačnosti, väčšej vybavenosti
nerastnými zdrojmi a napokon schopnosti postaviť v prípade potreby väčšiu
armádu. V tomto ohľade neplatí samozrejme priama úmernosť, ale logika postupu
by mala byť jasná: len veľké štáty si môžu pri efektívnej politickej mobilizácii svojich
ľudských, prírodných a hospodárskych zdrojov nárokovať (a presadiť) dôležité
postavenie a vplyv v mocenskej politike, naopak to neplatí.
11