Geopolitická charakteristika prostredia Slovenska - Politické vedy

Politické vedy / štúdie
aj následná reakcia vlády SR po jednostrannom vyhlásení nezávislosti Kosova vo
februári 2008. Obavy z možného precedensu pri teritoriálnych zmenách hraníc
existujúcich štátov (hoci aj s nedostatočným základom v realite) sú relevantné,
pretože konštituujú obsah reálnych politických sporov na politickej scéne SR.
Pre zahraničnú politiku SR dôležitou skutočnosťou je skutočnosť, že
miera inštitucionalizácie medzinárodnej spoločnosti má z historického hľadiska
progresívnu, vzostupnú tendenciu, spájanú aj s vyššou mierou intervencií do
vnútorných záležitostí štátov, spojených s posunom významu suverenity (napr.
humanitárna intervencia NATO v Kosove proti Srbsku v roku 1999). V teórii existuje
napätie medzi pluralistickou a solidaristickou verziou medzinárodnej spoločnosti
(Hurrell, 2007). Prvá podoba sa snaží o zabezpečenie minimalistického konsenzu
na pravidlách, ktoré by zabezpečovali koexistenciu rôznych štátov s odlišnými
hodnotovými systémami, a to bez toho, aby dochádzalo k zasahovaniu do
vnútorných záležitostí iných štátov zo strany medzinárodnej spoločnosti ako takej
alebo jej dominantných štátov. Naopak, druhá verzia je náročnejšia, pretože si
vyžaduje vyššiu mieru konsenzu, podporovaného zdieľanými hodnotami. OSN
je príkladom pluralistickej medzinárodnej spoločnosti, kde existuje silnejšie
solidaristickejšie jadro krajín „Západu“, ktoré sa snažia o exportovanie svojich
noriem, využívajúc svoje aktuálne mocenské postavenie v podobe kolektívnej
hegemónie (Watson, 2006). SR je súčasťou tohto užšieho jadra – napokon
ako NATO, tak EÚ sú dvoma inštitucionálnymi vyjadreniami solidaristickej
medzinárodnej spoločnosti. SR je teda na momentálne silnejšej strane, pokiaľ ide
o vývojové tendencie medzinárodnej spoločnosti. Kvôli empatii by bolo možno pre
oficiálnych predstaviteľov SR vhodné vedieť sa vcítiť do postavenia politickej elity
afrického malého (alebo zlyhávajúceho) štátu, ktorý čelí požiadavkám Západu.
Ako bolo spomenuté vyššie, malé štáty používajú ako prostriedok na
kompenzáciu svojho nedostatočného potenciálu okrem členstva v medzinárodných
organizáciách aj vstup do aliancií, ktorými kompenzujú svoj nedostatočný
mocenský potenciál v potenciálne nebezpečnom medzinárodnom prostredí. Pri
diskusii o alianciách treba hneď na úvod zdôrazniť tvrdenie Martina Wighta (1979,
s. 122), podľa ktorého „[a]liancie nie sú priateľstvami medzinárodnej politiky“. Ide
o priateľstvá z nutnosti, ktorých dôvodom je eliminácia hrozby, ktorú nie je možné
odstrániť vlastnými silami. Glenn Snyder (1997, s. 4) ich definuje nasledovne:
„Aliancie sú formálne združenia štátov pre použitie (alebo nepoužitie) vojenskej
19