Geopolitická charakteristika prostredia Slovenska - Politické vedy

Politické vedy / štúdie
sa nedokážu úspešne spojiť dohromady, môžu byť len závažiami v rovnováhe,
používané inými.“
V globálnom aj regionálnom kontexte je SR malým štátom. Aké sú však
implikácie tohto jednoduchého tvrdenia Z politického hľadiska rozdiel medzi
malými štátmi a veľkými (veľmocami) je zásadný. Jeden zo zakladateľov štúdia
medzinárodných vzťahov Edward Hallett Carr písal o tom, že „malé mocnosti
nastavujú svoj kurz tak, aby zodpovedal silným“ (Carr, 1939, s. 134) a jeho už
citovaný súčasník Spykman, že „[r]eorientácia a zmena spojenectva malých
mocností ... môže byť prvým výsledkom posunu v rovnováhe síl medzi veľkými
mocnosťami.“ (Spykman – Rollinsová, 1939, s. 395).
Toto sa stráca zo zreteľa v analýzach na základe medzinárodného práva, kde
platí pohodlná (no empiricky nepresná) právna fi kcia zvrchovanej rovnosti štátov.
Tá umožňuje malým štátom v istých, no predovšetkým inštitucionálnych kontextoch
takpovediac „boxovať“ v inej mocenskej kategórii bez obáv z vlastnej malosti
a slabosti. Rozdiel medzi malými a veľkými štátmi však nie je triviálny, ale má vážne
dopady na zahraničnopolitické možnosti jednotlivých štátov. Veľké štáty môžu
na rozdiel od malých použiť tú istú relatívnu časť svojich zdrojov na ovplyvnenie
vzťahov s vonkajším prostredím a aktérmi v širšom spektre zahraničnopolitických
aktivít, prípadne efektívnejšie sústrediť väčší podiel aktivít jedného druhu (napr.
vojenské spôsobilosti alebo zahraničnú pomoc) na dosiahnutie žiaduceho stavu.
Malé štáty, ceteris paribus, disponujú nižšími celkovými zdrojmi a aj vynaloženie
toto istého podielu na konkrétnu aktivitu ako v prípade veľkého štátu im negarantuje
väčší vplyv, pretože v absolútnom porovnaní (tovarov, peňazí, vojakov) ide
o počty s nižšou celkovou váhou. Inými slovami, veľké štáty si „môžu dovoliť“
robiť v zahraničnej politike viac a môžu ju podporiť širším spektrom nástrojov,
resp. robiť tak v porovnaní s malými štátmi udržateľnejšie alebo efektívnejšie.
To je výsledok asymetrickej distribúcie mocenských zdrojov medzi jednotlivými
štátmi. V praktickej medzinárodnej politike jednoducho platí, že štáty si nie sú
rovné vo všetkých ohľadoch (v medzinárodnom práve naopak sú). Veľké štáty majú
širší manévrovací priestor, môžu si dovoliť robiť viac a konať aktívnejšie (resp.
nekonať, prípadne nekonať dlhšie), kým v prípade malých štátov je to naopak
- tie za svoje zahraničnopolitické omyly draho platia premrhaním limitovaných
mocenských zdrojov.
13