Geopolitická charakteristika prostredia Slovenska - Politické vedy

Politické vedy / štúdie
interakcie s ako keby ktorýmkoľvek iným štátom. Základom geopolitiky je tvrdenie,
že na polohe štátu záleží, a to predovšetkým v dlhodobom horizonte. Napoleonovo
vyššie uvedené tvrdenie je možné čítať v tak, že geografické pomery výrazne
vplývajú na politické možnosti a obmedzujú ich. Geografia „vyberá“ pre každý
konkrétny štát jeho susedov – potenciálnych priateľov, súperov alebo nepriateľov.
Ak sa nepáčia, neexistuje tu možnosť zbaliť sa, odísť a nájsť si iných. Je potrebné
naučiť sa s nimi žiť. Toľko k významu geografi ckého kontextu. Geografia však na
počudovanie výraznejšie nefi gurovala v teoretických modeloch medzinárodnej
politiky, ktoré si nárokovali ambíciu byť aplikovateľné univerzálne (Waltz, 1979),
pričom toto opomenutie na porovnateľne širokospektrálnej teoretickej úrovni až
o tri desaťročia Mearsheimerom (2001).
Barry Buzan spoločne s Ole Waeverom osviežili teóriu bezpečnostných
štúdií svojím príspevkom k regionálnej bezpečnosti, ktorý je postavený na (ďalšom)
triviálnom, no málokedy doceňovanom poznatku, podľa ktorého „hrozby cestujú
ľahšie na kratšie než na dlhšie vzdialenosti“ (2003:12). Pri refl ektovaní tejto
skutočnosti je kľúčové analyzovať lokálne geopolitické kontexty jednotlivých štátov
a regióny, v ktorých sa nachádzajú a nezameriavať pozornosť výlučne na globálnu
perspektívu. Prílišný dôraz na globálnu úroveň analýzy hrozí prílišnou mierou
abstrakcie a nerešpektovaním dôležitých regionálnych nuáns politiky jednotlivých
štátov. Navyše, analýza globálnej úrovne má nízku praktickú použiteľnosť pre
štáty, ktoré nezohrávajú dôležitú úlohu v celkovej svetovej politike – a medzi
takéto patrí aj Slovenská republika.
V medzinárodnej politike záleží na tom, ako geologické pohyby rozmiestnili
kontinenty (a teda aj vodné masy) na Zemi. Pretože väčšina populácie sveta je
koncentrovaná v miernom klimatickom pásme a pretože rozloha tohto pásma je
väčšia na severnej než na južnej pologuli, znamená to, že štáty severnej pologule
sú väčšie a ľudnatejšie než mocensko-politické jednotky na južnej pologuli. Vodné
masy oceánov sveta nielen oddeľujú jednotlivé kontinenty od seba, ale zároveň
predstavujú aj komunikačné kanály, ktoré kontinenty spájajú. Význam vodných
más sa historicky mení, aj keď relatívne pomaly, v závislosti od technologického
pokroku. Ani globalizácia však neeliminovala význam priestoru a času a energie,
potrebnej na jeho prekonanie, v iných oblastiach života než šírení informácií.
Slovenská republika sa nachádza na severnej pologuli. V geopolitických teóriách
sa prisudzuje najdôležitejší význam kontinentálnemu masívu Eurázie, politická
10