SK Sucharek - Poznanie ako starosť o toho druhého ... - Webnode

som schopný rodiť múdrosť a mnohí mi už vyčítali, že sa druhých
vypytujem, ale že sám nevyjadrujem vlastnú mienku (...).
Z tých však, ktorí sa so mnou stýkajú, javia sa niektorí spočiatku
celkom nevedomí, no čím sú so mnou dlhšie, robia všetci,
ktorým to boh dožičí, úžasné pokroky, ako sa to zdá im samým
aj ostatným; a je zrejmé, že sa odo mňa nikdy nič nenaučili, ale
sami v sebe našli a zo seba zrodili mnoho krásneho“. 1
Sókratés nikde nehovorí o svojich žiakoch; napokon, úlohou „babictva“
(ή µαιευτική) alebo „babického umenia“ (ἡ µαιευτικὴ τέχνη)
nebolo pozitívne učenie ale snaha o narušenie absolútnosti (verejnej)
mienky (δόξα); o uvedenie myslenia do pohybu a opustenia tejto
mienky smerom k tomu, „čo je vo veciach spoločné“. 2 Podľa dialógu
Teaitétos nemožno hovoriť o vzťahu učiteľ-žiak najmä preto, že 1.
Sókratés nikoho nenaučil tomu, čo je zdatnosť (ani zdatnosti samej)
a 2. poznanie navonok nevlastní žiadna strana, ale zároveň ním skryto
disponujú obe – tak ako to napovedá veta: (...) ale sami v sebe našli
a zo seba zrodili.... A tam, kde sa predpokladá predbežné poznanie
veci, nemožno predsa hovoriť o učení sa v zmysle „naučenia sa niečoho
nového“. Sókratés teda na rozdiel od Platóna a Aristotela nemá
žiakov ale spoločníkov a priateľov, teda ľudí, ktorí za ním prichádzajú
a odchádzajú od neho z vlastného popudu a on sám nevystupuje ani
ako ich učiteľ ani ako majster – naopak, všetci sú ako priatelia zajedno
vo svojej láske k múdrosti. 3
1 Zvýraznené nami.
2 Sókratovi ide vždy o nejakú „zdatnosť“ (άρετέ); tým, čo je „to spoločné“ skúmaným
veciam teda myslíme určitú nevyhnutnú štruktúru – invariant – ktorý v sebe spája
všetky prípady zdatnosti (tak odvážnosti v Lachétovi ako aj zbožnosti v Eutyfrónovi).
Sókrata nezaujíma (táto) konkrétna zdatnosť, jej casus, ide mu o samotnú možnosť
pomenovania či označenia zdatnosti ako takej. Zároveň si uvedomuje (Por.
Menon 71a; Prot. 360e), že absolútnu definíciu nikdy nenájde, tú totiž nevlastníme.
Por. Suvák (2002), s. 97, 233.
3 Podľa V. Suváka má grécke slovo priateľ (φίλος) zároveň význam „milovníka“,
napr. φίλάρετος = milovník zdatnosti; φίλαλήθης = milovník pravdy atď. V istom
zmysle možno chápať ako synonymum „priateľstva“ (φιλία) aj známe vymedzenie
filozofa ako „Eróta“ (Έρως) zo Symposia. Pozri Suvák (2002), s. 327.
147