SK Sucharek - Poznanie ako starosť o toho druhého ... - Webnode
SK Sucharek - Poznanie ako starosť o toho druhého ... - Webnode
SK Sucharek - Poznanie ako starosť o toho druhého ... - Webnode
Create successful ePaper yourself
Turn your PDF publications into a flip-book with our unique Google optimized e-Paper software.
ukazuje, že sókratovská maieutika je založená na predpoklade slobodného<br />
rozhodnutia alebo prejavenia vôle hovoriť spolu, teda na predpoklade<br />
podriadenia sa dopredu daným a spoločným pravidlám rozhovoru.<br />
Ako vieme, Lévinasova predstava je iná: rozhodnutie prichádza<br />
takpovediac iba z jednej strany a rozhovor sa vôbec nepodobá<br />
rovnocennej výmene otázok a odpovedí. Rozhovor je učením práve<br />
preto, že učiteľ môže do žiaka zavádzať (vkladať) ideu, ktorú predtým<br />
v sebe žiak nemal. Touto ideou je idea nekonečna.<br />
Podajme krátky výklad <strong>toho</strong>, <strong>ako</strong> k nej Descartes dospieva: na<br />
konci tretej meditácie sa dočítame, že predtým nespochybniteľná istota<br />
oného „ja-myslím“ sa napokon musí oprieť o nejakú „vyššiu“ istotu<br />
– o istotu božej existencie, ktorá je nekonečná a práve vzhľadom k nej<br />
sa potom kladie a chápe konečnosť cogito a teda aj možnosť pochybovania<br />
vôbec. Túto konečnosť (ktorá je neredukovateľná napr. na<br />
heideggerovskú smrteľnosť) nemožno vymedziť inak než práve odvolaním<br />
sa na nekonečno. Aby mohol karteziánsky subjekt uchopiť sám<br />
seba, je nutné konfrontovať ho s perspektívou, ktorá je voči nemu<br />
vonkajšia. Lévinas to vysvetľuje takto:<br />
„Ak Descartes v prvom kroku dospieva k nepochybnému vedeniu<br />
o sebe samom, v druhom, ktorý je reflexiou na reflexiu, pozoruje<br />
podmienky tejto istoty. Táto istota vyplýva z jasnosti<br />
a zreteľnosti cogito – ale istota sama je to, čo sa hľadá kvôli<br />
prítomnosti nekonečna v tomto konečnom myslení, ktoré by bez<br />
tejto prítomnosti o vlastnej konečnosti nevedelo.“ (Lévinas,<br />
1990, s. 232)<br />
Lévinas vychádza práve z tejto myšlienky nekonečna, podľa ktorej<br />
je ideatum tejto myšlienky (to znamená intendum mienenia; to,<br />
k čomu táto myšlienka mieri) nekonečne väčšie než samotný akt myslenia<br />
o ňom. Ide teda o presah za hranice adekvátnosti, ktorým ideatum<br />
presahuje ideu. 1 Teda medzi aktom myslenia a tým, k čomu myslenie<br />
mieri, je zásadný nepomer (disproportion). 2 Lenže (konečné)<br />
1 Por. Lévinas (1990), s. 40-41; Lévinas (1987), s. 54.<br />
2 Por. Lévinas (1990), s. 12, 216; Lévinas (1990 b), s. 229; Lévinas (1993), s. 33, 127,<br />
atď.<br />
156
Change language