11.05.2015 Views

SK Sucharek - Poznanie ako starosť o toho druhého ... - Webnode

SK Sucharek - Poznanie ako starosť o toho druhého ... - Webnode

SK Sucharek - Poznanie ako starosť o toho druhého ... - Webnode

SHOW MORE
SHOW LESS

You also want an ePaper? Increase the reach of your titles

YUMPU automatically turns print PDFs into web optimized ePapers that Google loves.

V tejto štúdii si kladieme otázku týkajúcu sa povahy sókratovského<br />

rozhovoru, ktorý nám odjakživa slúži <strong>ako</strong> vzor skutočného filozofovania.<br />

Sókratovský rozhovor uvažujeme v platónskom duchu: cieľom<br />

nie je ani tak jeho rekonštrukcia (otázka: v čom spočíva alebo nespočíva<br />

„pravý“ sókratovský dialóg), ale skôr expozícia samého rozhovoru<br />

v určitom svetle: vo svetle poznania, ktoré nie je vedením v epistemologickom<br />

zmysle (podľa ktorého by každé konanie malo spočívať<br />

v poznatkoch, ktoré toto konanie vyjasňujú) ale predstavuje niečo <strong>ako</strong><br />

„duchovné videnie“, alebo „duchovnú optiku“, ktorá však predsa len<br />

napĺňa kritickú povahu vedenia. Dalo by sa povedať, že sókratovskú<br />

maieutiku nahrádzame platónskou dialektikou. Avšak len s určitou<br />

rezervou: táto dialektika bude zrozumiteľná iba v odlesku jemného<br />

lévinasovského razenia.<br />

Zvolili sme si teda lévinasovské východiská: rozhovor skúmame<br />

vo vzťahu k špecifickej (etickej) otázke, spochybneniu alebo problematizácii,<br />

ktorá ho <strong>ako</strong> rozhovor vlastne umožňuje a vykazujeme ho<br />

tak <strong>ako</strong> filozofiu „zvláštneho druhu“. Táto otázka (spochybnenie)<br />

vyvstáva vo vzťahu dvoch – účastníkov bežného rozhovoru –<br />

a spôsobuje to, že sa tento rozhovor <strong>ako</strong>by premieňa na vzťah vyššieho<br />

rádu, alebo na vzťah, v ktorom presvitá samotný význam <strong>toho</strong>, čo<br />

je vyššie, a patrí k vyššiemu alebo priam božskému rádu. 1<br />

Prestúpiť k tomuto vyššiemu rádu môžeme vtedy, keď sa pred nami<br />

otvorí pole „metafyzického previnenia“: keď filozofia začne kritizovať<br />

samu seba <strong>ako</strong> dogmatizmus a vystavuje sa v etickom pohybe<br />

pýtaniu <strong>druhého</strong>. Je táto otázka ešte iba nedostatočným vedením<br />

o tom, čo je dané a čo môže byť zodpovedané v miere nášho očakávania?<br />

Alebo je otázka pýtaním, ktoré sa strieda s odpoveďou v dialógu,<br />

ktorý vedie duša sama so sebou a ktorý je podľa Platóna podstatou<br />

myslenia – ktoré teda smeruje k stotožneniu sa so sebou v „starosti<br />

o seba“?<br />

Nemali by sme skôr predpokladať opak, teda že rozhovor je vždy<br />

sprostredkovaním nejakého obsahu, určitým (po)učením, ktoré duša<br />

1 Por. Lévinas (1990), s. 185: „Toto spochybnenie môjho ja, ktoré sa kryje s manifestáciou<br />

Druhého v tvári nazývame rečou. Výška, z ktorej prichádza reč, označujeme<br />

slovom učenie“.<br />

145

Hooray! Your file is uploaded and ready to be published.

Saved successfully!

Ooh no, something went wrong!