SK Sucharek - Poznanie ako starosť o toho druhého ... - Webnode

y spočívala magisteriálnosť vyučovania?) to je už určitá trhlina, zlom
(rupture, déchirure) v bytí, vedomí, je to inak než byť či vedieť. Dobro
totiž nemá nič spoločné s vypočítavosťou a kalkuláciou v bytí:
„dobrota je istou výškou a dokonalosťou nad bytím alebo za hranicami
bytia.“ 1 Dobrota je iná než bytie – „nič si neúčtuje.“ 2
Vyložili sme, že Dobro sa uskutočňuje v túžbe. Avšak túžba nezačína
v bytí, ktoré je vždy bytím v nejakej absencii, potrebe. Túžba má
svoj pôvod v samotnom Dobre, ktoré zanechalo svoju stopu v slove
druhého – učiteľa – v jeho oslovení; tým , že do Ja „vložilo“ ideu nekonečna
a v tomto zmysle predstavuje vo vzťahu k bytiu zásadnú inverziu:
„V Túžbe sa však toto Ja javí ešte vyššie, pretože je schopné
svojej Túžbe obetovať aj vlastné šťastie. Nachádza sa teda nad,
akoby na vrchole, v apogeu bytia tým, že sa z neho slastne teší
(šťastie) a že po ňom túži (pravda a spravodlivosť). Nad bytím.
Vo vzťahu ku klasickému poňatiu substancie je túžba vyznačená
ako inverzia . V nej sa bytie stáva dobrotou; v apogeu svojho
bytia, v rozjarenosti šťastia, v egoizme a kladúca samu seba ako
ego: láme tu svoje rekordy, zaoberá sa inou bytosťou. To je zásadná
inverzia, a nie len niektorá z funkcií bytia, ktorá by bola
odvrátená od svojho cieľa; ide o inverziu výkonu samého bytia,
ktoré suspenduje svoj spontánny pohyb existovania a dáva iný
zmysel jeho nepredstihnuteľnej apológii.“ (Lévinas, 1990, s. 57)
Táto inverzia vo vzťahu k bytiu – túžba ako opačný pohyb
v protiklade k potrebe (nutnosti byť, starať sa o seba) – toto (v každom
ohľade pre klasickú filozofiu imanencie „nemožné“) vystúpenie
zo seba alebo transcendencia – dobrota – sa nedeje inak, než ako obetovanie
vlastného šťastia v prospech šťastia inej bytosti. Túžba po
druhom človeku – hlad po slove učiteľa – nie je vlastne nič iné, ako
odhaľovanie nových a nových možností toho, ako sa obetovať pre
1 V tomto zmysle: „Etika nie je okamih bytia – etika znamená inak a lepšie než byť,
znamená samotnú možnosť (hovorenia) o tomto „nad“ či „za hranicami“ (Lévinas,
1994, s. 132).
2 Lévinas (1990), s. 35: „...ne tient plus de compte“.
167