SK Sucharek - Poznanie ako starosť o toho druhého ... - Webnode

myslenie zo seba nemohlo vyprodukovať niečo, čo ho takto absolútne
presahuje (idea nekonečna), a tak musela byť táto idea nejakým spôsobom
do subjektu „vložená“ – z toho Descartes odvodzuje dôkaz
existencie Boha: je nevyhnutné pripustiť, že túto myšlienku do nás
musel vložiť niekto, kto je rovnako nekonečný ako táto myšlienka
sama – nekonečný Boh. Lévinasovi však nejde o tento dôkaz.
S údivom sa zamýšľa nad oným nepomerom dvoch základných
„realít“ karteziánskej myšlienky Boha. Táto disproporcia je tvorená
tzv. „objektívnou“ a „formálnou realitou“ božej existencie. Formálnu
realitu idey nekonečna Lévinas označuje aj výrazom „iné v tom istom“,
1 pričom „iné v tom istom“ (l’autre dans le même) znamená že
to, čo je „viac“ (nekonečno) je obsiahnuté v tom, čo je „menej“ (idea).
Inak povedané, mať v sebe ideu nekonečna znamená obsahovať v sebe
viac než je možné obsiahnuť, 2 čo je paradox, ktorý označuje nemožnosť
asimilácie toho, čo je voči Ja radikálne iné. „Iné v tom istom“
alebo myšlienka nekonečna však naznačuje aj čosi z toho, o čom sme
hovorili vyššie: vpád alebo vloženie nového a iného obsahu je vyjadrením
problematizácie „Toho Istého“ (Seba). Deje sa pred tvárou učiteľa
ako jedinej autority, ktorá prebúdza Ja zo sféry imanencie, a ktorá
ho znepokojuje. Toto znepokojenie, tento impulz toho, čo je
v konečnom nekonečné je vlastne problematizáciou hegemónie karteziánskeho
„ja-myslím“ v „Tom Istom“.
Druhým aspektom idey nekonečna je jej objektívna realita. 3 Tú
predstavuje samotné Nekonečno, ktoré akoby artikulovalo samé seba
„vzdialenosťou“, ktorou je oddelené od „ja-myslím“. „Vzdialenosť
oddeľujúca ideatum od idey tvorí samotný obsah ideata“ (Lévinas,
1990, s. 40). Žiak však v rozhovore vďaka svojmu učiteľovi môže
transcendovať sféru imanencie a prelomiť obmedzenosť vlastného
myslenia. Idea nekonečna však nie je predstavou nekonečna. Nekonečno
(ako absolútne iné) je takto určitým ne-alergickým spôsobom
1 Pozri Lévinas (1990 b), s. 46-47, 113, 121, 176, 178 atď.
2 Paradoxná povaha idey nekonečna ako fakt, „že nejaký obsah môže byť v nádobe, do
ktorej sa nevojde“ (Levinas 1990, s. 321). Na inom mieste: „Idea nekonečna – presahovanie
konečného myslenia jeho obsahom“ (Levinas, 1990, s. 215).
3 Pozri Levinas (1990), s. 40; Levinas (1990 b), s.196.
157