SK Sucharek - Poznanie ako starosť o toho druhého ... - Webnode

ka (vzťah jednej bytosti k druhej, vzťah žiaka so svojím učiteľom)
nesmeruje ani proti slobode ani slobodnému angažovaniu. Nie je odcudzením.
Práve preto, že ide o Dobro, nemôže byť angažovanie násilím.
1 „Zodpovednosť bez voľby môže byť považovaná za násilie jedine
z pohľadu nepoctivej, unáhlenej a neuváženej reflexie, pretože zodpovednosť
predchádza alternatívu slobody a neslobody.“ (Lévinas, 1990
b, s. 183-184). Zodpovednosť – mravné vedomie predchádzajúce slobodu,
vyvolenie Dobrom totiž podľa Lévinasa neoznačuje nič iné ako
príslušnosť tomu, čo je vyššie, k Bohu (à-Dieu): je to jediná príslušnosť,
ktorá – hoci slobodu predchádza – nepopiera slobodu.
Nikto nie je dobrý dobrovoľne. Avšak bytosť, ktorá nemá čas na
rozhodnutie sa pre dobro, je výnimočne vykúpená dobrotou Dobra.
„Dobrota je v subjekte tým, čo je an-archické. Pretože nikto nie
je dobrý dobrovoľne a nikto nie je nevoľníkom Dobra, predchádza
zodpovednosť všetku slobodu vo mne, ale tiež každé násilie,
ktoré by bolo protikladom slobody.“ (Lévinas, 1990 b, s. 216)
V tom spočíva zvláštny paradox Dobra: na jednej strane nikto nie
je dobrý sám od seba – pretože podriadiť sa „zákonu“ Dobra nemožno
inak než nedobrovoľne, na druhej strane sa „poznanie“ toho, čo je
dobré, radikálne vymyká každému násiliu, aké so sebou prináša otroctvo
– aj keby to bolo len otroctvo slúžiace pozitívnej idei. Nealergické
prijatie nekonečnej idey Dobra je možné iba ako spravodlivosť,
to znamená ako prehovor učiteľa k svojmu žiakovi; ako rozhovor
dvoch, ktorí si v ničom nie sú rovní a práve v tom je skrytá spravodlivosť,
ktorá by nemala zmysel medzi sebe-rovnými, autonómnymi
bytosťami: „Spravodlivosť spočíva v tom, že v druhom uznávam
svojho pána“ (Lévinas, 1990, s. 68). Sebe rovní sa nepotrebujú prieť
o svoje práva, pretože – lekcia Genealógie morálky – medzi nimi niet
žiadneho dlhu – a dobre vieme, že medzi ľuďmi to tak nie je. Slobodu
(údajný predpoklad každej morálky či rovnosti) treba myslieť práve
v podmienkach tejto pôvodnej nerovnosti, teda na základe heteronómie
ako problematizácii alebo vyučovaní autonómneho postoja.
1 Por. ibid. s. 78.
170