SK Sucharek - Poznanie ako starosť o toho druhého ... - Webnode

„Dostať sa pred Sókrata“ znamená konečne prijať do seba ideu nekonečna
– nekonečnú požiadavku neuskutočniteľného Dobra – teda
pociťovať v sebe čosi ako stud, metafyzické alebo morálne previnenie,
ktorým akákoľvek sloboda nadobúda vedomie vlastnej nespravodlivosti.
Pohyb každého kritického poznania, a filozofie zvlášť, prirodzene
speje k tomu, aby ospravedlnilo a založilo samé seba, aby našlo,
ako hovorí Lévinas, „základ pre svoju slobodu“ (Lévinas, 1990, s. 85),
teda aby zdôvodnilo samé seba ako dobré či „zdatné“. Mravné vedomie
však má svoj počiatok v tom, že sa tento pohyb tematizácie obráti
od „poznania seba“ a „pre seba“ a naplní požiadavku mravnosti pohybom
akoby „proti sebe“ alebo smerom „k druhému“ (dodajme:
v starosti o toho druhého):
„Subjekt je „pre seba“ – predstavuje seba a poznáva sa tak dlho,
kým je. Avšak tým, že si seba predstavuje a poznáva seba,
tým seba vlastní, vládne sebe samému, prenáša svoju identitu
na to, čo prichádza túto identitu vyvracať. Tento imperializmus
Rovnakého je celá podstata slobody. Ono „pre seba“ ako modus
existencie označuje pripútanosť existencie k sebe radikálnu
rovnako ako je naivná vôľa žiť. Ak ma však sloboda drzo stavia
tvárou k ne-ja vo mne i mimo mňa, ak spočíva v jeho popieraní
alebo privlastňovaní, potom pre Druhým cúva. (...) Druhý prichádza
ako požiadavka vládnuca tejto slobode, a teda ako niečo
omnoho pôvodnejšie, než je všetko to, čo sa odohráva vo mne.“
(Lévinas, 1990, s.86)
BIBLIOGRAFIA:
DERRIDA, J. (1992): „Passages — du traumatisme à la promesse“,
Weber, E. (eds.), Points de suspensions. Entretiens. Editions Galilée,
Paris.
GUTHRIE, W.K.C. (1962 – 1981): A History of Greek Philosophy.
Vol. VI., Cambridge University Press, Cambridge.
JASPERS, K. (2006): Otázka viny. Příspěvek k nemecké otázce. Prel.
J. Navrátil. Academia, Praha.
171